Upload
lehanh
View
219
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJAEvidenčné číslo
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
MOŽNOSTI VYUŽITIA REKREAČNO – ŠPORTOVÉHO
POTENCIÁLU PRE ROZVOJ VYBRANÉHO REGIÓNU
2011 Bc. Radka Roskošová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND
Diplomová práca
Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a
vidieckeho turizmu
Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko:Error: Reference source not foundKatedra
regionalistiky a rozvoja vidieka
Školiteľ: Ing. Barbora Milotová, PhD.
Nitra 2011 Bc. Radka Roskošová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Bc. Radka Roskošová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Možnosti využitia rekreačno – športového potenciálu pre rozvoj vybraného regiónu“
vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 27. apríla 2010
Bc. Radka Roskošová
2
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Barbore Milotovej, PhD. za cenné rady a
pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
3
Abstrakt
Diplomová práca vychádzala z nevyhnutnosti rozšírenia ponuky aktivít v obci
Zuberec o nové druhy činností, keďže je strediskom cestovného ruchu s medzinárodným
významom. Cieľom práce bolo na základe analýzy potenciálu vytvoriť projekt, ktorý bude
rozširovať ponuku služieb a podporovať tak ďalší rozvoj turizmu v obci. Zuberec je
lokalizovaný v turisticky atraktívnom prostredí Oravského regiónu s jedinečným
prírodnými a kultúrno – historickými danosťami. Obec disponuje dostatočne rozvinutou
infraštruktúrou ubytovacích a stravovacích zariadení, vďaka čomu patrí
k najnavštevovanejším v regióne.
Prvým krokom pri tvorbe práce bolo zhromažďovanie a následné štúdium
teoretickej literatúry, súvisiacej s problematikou cestovného ruchu. V práci bola
aplikovaná teória na spracovanie primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu
v skúmanej oblasti. V nasledujúcom kroku bol vypracovaný návrh podnikateľského plánu.
Predmetom projektu je výstavba športovo-rekreačného areálu. Pri návrhu sme vychádzali
z vybraných súčasných trendov v cestovnom ruchu. Súčasťou plánu je logické
odôvodnenie potreby navrhovaného projektu, analýza konkurencie a zákazníkov, SWOT
analýza podniku, predpokladané investičné náklady na projekt a výpočet návratnosti
investície. Súčasťou návrhu je fyzické umiestnenie objektu v priestore, ktoré rešpektuje
územné plánovanie obce.
Kľúčové slová: cestovný ruch, podnikateľský plán, športové aktivity, Zuberec
4
Abstract
The thesis was based on the necessity of expanding the supply of activities in
Zuberec by creating new types of activities, because the tourist centre here has
international importance. The results were built via the analysis of the potential to build a
project that will expand the range of services, and support the further development of
tourism in the village. Zuberec is located in the touristic area of the Orava region which
has unique natural, cultural and historical characteristics. The village has a well developed
infrastructure of accommodation and catering facilities, making it one of the most visited
in the region.
The first step in creating this work was the collection, and subsequent study, of the
theoretical literature issues related to tourism. In this work the theory applied to the
processing of primary and secondary tourism currently supplied in the area. The next step
was a proposal for a business plan. The project is the construction of a sports and
recreational area. The proposal was based on current trends in tourism. The plan logically
justifies the need for the proposed project, then analyses trends of competitors and
customers, the company SWOT analysis, and the estimated investment cost of the project
and calculates the expected cash flow. The proposal suggests the construction of a resort
that respects the spatial planning communities’ recommendation.
Keywords: tourism, business plan, sports activities, Zuberec
5
Zoznam použitých skratiek
CK – Cestovná kancelária
CR – Cestovný ruch
ČOV – Čistička odpadových vôd
EU – Európska únia
HSnS – Horská služba na Slovensku
HZS – Horská záchranná služba
CHKO – Chránená krajinná oblasť
CHVÚ – Chránené vtáčie územie
LS – Lyžiarske stredisko
MDVRR SR – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
MH – Ministerstvo Hospodárstva
NSSR – Národný strategický referenčný rámec
OP – Operačný program
OP KaHR – Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast
ROP – regionálny operačný program
RPD – Roľnícko – poľnohospodárske družstvo
SPU – Slovenská poľnohospodárska univerzita
SR – Slovenská republika
TIK – Turisticko – informačná kancelária
ÚP – Územný plán
ÚPN – Územný plán navrhovaný
UZ – Ubytovacie zariadenie
VÚC – Vyšší územný celok
WTO – World Travel Organisation – Svetová organizácia cestovného ruchu
WTTC - World Travel and Turism Council – Svetová rada cestovania a cestovného ruchu
6
Obsah
Úvod ....................................................................................................................................10
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ....................................................11
1.1. Charakteristika cestovného ruchu ..........................................................................11
1.1.1. Druhy a formy cestovného ruchu ................................................................12
1.2. Potenciál krajiny a jeho význam v cestovnom ruchu ............................................14
1.2.1. Krajinný potenciál .......................................................................................14
1.2.2. Ponuka cestovného ruchu ............................................................................16
1.2.2.1. Primárna ponuka ..............................................................................17
1.2.2.2. Sekundárna ponuka ..........................................................................18
1.3. Trendy v cestovnom ruchu .....................................................................................20
1.4. Význam cestovného ruchu .....................................................................................22
1.4.1. Význam cestovného ruchu v ekonomike regiónu ........................................23
1.5. Región ....................................................................................................................24
1.5.1. Región cestovného ruchu .............................................................................25
1.5.2. Význam koordinácie činností v stredisku cestovného ruchu .......................26
1.6. Podpora cestovného ruchu na Slovensku ...............................................................27
2. Cieľ................................................................................................................................29
3. Metodika .......................................................................................................................30
3.1. Podnikateľský plán .................................................................................................31
3.1.1. Náplň podnikateľského plánu ......................................................................31
3.1.2. Požiadavky na podnikateľský plán ..............................................................32
3.1.3. Tvorba marketingového mixu .....................................................................32
3.1.4. Rozpočet a financovanie projektu ...............................................................33
3.1.5. Náklady ........................................................................................................34
4. Výsledky práce .............................................................................................................35
4.1. Základná analýza územia .......................................................................................35
4.1.1. Vymedzenie a poloha územia ......................................................................35
4.2. Analýza primárnej ponuky obce Zuberec a regiónu Orava ...................................36
4.2.1. Prírodný potenciál ........................................................................................36
4.2.1.1. Geomorfologické pomery ................................................................36
4.2.1.2. Klimatické podmienky .....................................................................36
4.2.1.3. Hydrologické podmienky .................................................................37
7
4.2.1.4. Biogeografické podmienky ..............................................................38
4.2.2. Kultúrno – historický potenciál ...................................................................39
4.2.2.1. Architektonické pamiatky svetského typu .......................................39
4.2.2.2. Architektonické pamiatky sakrálneho typu .....................................40
4.2.2.3. Pamiatky ľudovej architektúry .........................................................41
4.2.2.4. Technické pamiatky .........................................................................41
4.2.2.5. Kultúrno – osvetové zariadenia .......................................................42
4.2.3. Organizované podujatia ...............................................................................42
4.3. Analýza sekundárnej ponuky obce Zuberec ..........................................................43
4.3.1. Infraštruktúra cestovného ruchu ..................................................................43
4.3.1.1. Ubytovacie zariadenia ......................................................................43
4.3.1.2. Stravovacie zariadenia .....................................................................43
4.3.2. Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu ................................................44
4.3.2.1. Zariadenia obchodnej siete ..............................................................44
4.3.2.2. Športovo – rekreačné zariadenia ......................................................44
4.3.2.3. Kultúrno – spoločenské zariadenia ..................................................45
4.3.2.4. Zdravotnícke zariadenia ...................................................................45
4.3.2.5. Zariadenia poskytujúce finančné služby ..........................................45
4.3.2.6. Polícia a záchranná služba ...............................................................45
4.3.2.7. Dopravná infraštruktúra ..................................................................46
4.3.2.8. Komunálna infraštruktúra ................................................................46
4.3.3. Sprostredkovatelia služieb v cestovnom ruchu ............................................47
5. Návrh na využitie výsledkov .......................................................................................48
5.1. Návrh podnikateľského plánu ................................................................................48
5.1.1. Identifikačné údaje spoločnosti ...................................................................48
5.1.2. Charakteristika projektu ...............................................................................49
5.1.3. Zdôvodnenie projektu ..................................................................................49
5.1.4. Ciele projektu ...............................................................................................50
5.1.5. Marketingový plán .......................................................................................50
5.1.5.1. Analýza zákazníka............................................................................50
5.1.5.2. Analýza konkurencie .......................................................................51
5.1.5.3. Marketingový mix ............................................................................54
5.1.6. Personálne zabezpečenie .............................................................................58
5.1.7. Rozpočet a financovanie projektu ...............................................................60
8
5.1.8. SWOT analýza..............................................................................................62
6. Záver .............................................................................................................................64
7. Zoznam použitej literatúry .........................................................................................66
Prílohy ..........................................................................................................................70
9
ÚvodCestovný ruch má vo svete dlhodobú tradíciu a hlboké korene, nie je fenoménom
len tohto a ani minulého storočia. Známa Odyseova púť je príbehom o cestách a
objavovaní a siaha až do starovekého Grécka. Cestovanie vyplýva z prirodzených potrieb
človeka spoznávať a objavovať, v prenesenom slova zmysle „vyjsť zo svojej jaskyne“
a spoznávať okolitý svet. V dnešnej dobe je cestovný ruch na Slovensku považovaný za
perspektívnu oblasť národnej ekonomiky. Vo všeobecnosti sa cestovný ruch pokladá za
odvetvie budúcnosti s ohľadom na multiplikačné efekty (ekonomický rast, zamestnanosť,
trvalo udržateľný rozvoj a sociálna kohézia) sprevádzajúce jeho rozvoj. Cestovný ruch
predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa
celý rad ďalších odvetví ako napríklad doprava, kultúra, stavebníctvo, zdravotníctvo,
priemyselné odvetvia alebo poľnohospodárstvo. A práve preto je potrebné sa jeho rozvoju
adekvátne venovať, skúmať podmienky a možnosti jeho rozvoja.
Dokument Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike
vymedzil nosné formy cestovného ruchu, ktoré boli určené na základe zhodnotenia
ponukovej stránky územia, jeho vybavenosti a posúdenia dlhodobých vývojových
tendencií dopytu. V dokumente boli za jednu z nosných foriem cestovného ruchu na
Slovensku určené zimné horské športy, v rámci ktorých je kľúčové zjazdové lyžovanie a
tiež ďalšie doplnkové športové i zábavné a relaxačné aktivity. Zimné strediská na seba
viažu ďalšie investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb,
lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú oveľa viac pracovných miest ako
u samotných prevádzkovateľov lyžiarskych zariadení. Efektívny a intenzívny rozvoj aktivít
v týchto oblastiach si vyžaduje dobudovať najmä strediská s medzinárodným významom.
Produkt športovo – turistického cestovného ruchu je značne obohatený rozličnými
športovými doplnkovými službami, ktoré sa často stávajú tou najlákavejšou službou, ktorá
je v skutočnosti základom ponúkaného produktu cestovného ruchu a je rozhodujúcim
determinantom o účasti klienta.
Európska komisia uvádza, že Európa je popredným svetovým turistickým cieľom.
Preto cestovný ruch zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji mnohých európskych regiónov.
Infraštruktúra vybudovaná na cestovný ruch prispieva k miestnemu rozvoju a pracovné
miesta sa vytvárajú alebo udržiavajú dokonca i v oblastiach, priemyselne či
poľnohospodársky zaostalejších, alebo v tých, v ktorých prebieha mestská obnova.
Cestovný ruch je preto dôležitým nástrojom pre integráciu menej rozvinutých regiónov.
10
1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1. Charakteristika cestovného ruchu
V roku 1942, definovali Hunziker a Krapf cestovný ruch ako súhrnné označenie
vzťahov a javov, ktoré vznikajú na základe cesty a pobytu miestne cudzích osôb, pokiaľ sa
za pobyt považuje usídlenie a nie je s ním spojená nijaká zárobková činnosť.
S cieľom zjednotiť názory na definovanie predmetu cestovného ruchu ho v roku
1976 Anglická spoločnosť pre cestovný ruch definovala takto: „...činnosť osoby
cestujúcej na prechodnú dobu do miesta, ktoré leží mimo jej bežného prostredia života
(bydliska) a práce, a to na kratšiu dobu, pričom hlavný účel cesty v navštívenom mieste je
iný ako výkon zárobkovej činnosti. Obsahuje akékoľvek aktivity ľubovoľného významu“
(Borovský et al., 2008).
Z tejto definície vychádza aj definícia Svetovej organizácie cestovného ruchu
(WTO), ktorá bola prijatá na Medzinárodnej konferencii o štatistike cestovného ruchu,
usporiadaná WTO v Ottawe v roku 1991. Zo záverov konferencie vyplynulo, že za
cestovný ruch sa považuje činnosť osoby, cestujúcej na prechodnú dobu (v rámci
medzinárodného CR najmenej 1 rok a rámci domáceho CR 6mesiacov) do miesta mimo
svojho trvalého bydliska, pričom hlavný účel jej cesty je iný než vykonávať zárobkovú
činnosť v navštívenom mieste. Môže sa však jednať o služobnú, obchodnú, či inak
pracovne motivovanú cestu, ktorej zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru
u zamestnávateľa v mieste bydliska alebo sídla firmy (Foret – Foretová, 2001).
Cestovný ruch je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu
osôb, pričom miesto ich pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania ani
zamestnania (Kaspar, 1995).
Cestovný ruch tvorí súbor aktivít, ktoré uspokojujú potreby ľudí, súvisiace
s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je
oddych alebo nepravidelná povinnosť (Novacká – Kulčáková, 1996).
11
Podľa autorov Horner – Swarbrooke (2003) sa obecne cestovný ruch definuje ako
krátkodobý presun ľudí na iné miesta, ako sú miesta ich obvyklého pobytu, za účelom pre
nich príjemných činností.
Cestovný ruch je mnohostranným odvetvím, ktoré zahŕňa najmä dopravu, turistické
zariadenia poskytujúce ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu, služby
cestovných kancelárií, sprievodcovské služby, turistické informačné systémy a ďalšie
služby spojené so sprievodnými programami (Balážová – Papcunová – Jarábková,
2007).
Gúčik (2006) definuje cestovný ruch (1) ako súbor činností zameraných na
uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého
bydliska a zvyčajne vo voľnom čase, za účelom odpočinku, poznávania, rozptýlenia
a zábavy, kultúrneho a športového vyžitia, zdravia, služobných ciest a získania
komplexného zážitku. Ide pri tom vždy o formu spotreby, pre ktorú je charakteristické
uspokojovanie špecifických potrieb počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého
bydliska, o účelné využívanie voľného času. Návštevník (turista, výletník, stály obyvateľ)
vystupuje len ako spotrebiteľ statkov cestovného ruchu (služieb, tovaru, voľných statkov).
Ak návštevník uspokojuje svoje potreby vo vlastnom štáte, ide o domáci cestovný ruch,
ak prekročí hranice štátu, aby uspokojil potreby, ide o zahraničný cestovný ruch daného
štátu. K vymedzeniu podstaty cestovného ruchu existuje viacero prístupov, a to z hľadiska
spoločenských vied (ekonómie, psychológie, sociológie, pedagogiky), prírodných vied
(geografie, ekológie), medicíny ap. Cestovný ruch možno chápať ako ucelený teoretický
systém; (2) teória cestovného ruchu (turizmológia); (3) oblasť hospodárskej činnosti
spojená s produkciou, predajom a spotrebou statkov a služieb cestovného ruchu
návštevníkmi; (4) odbor vysokoškolského štúdia a študijná disciplína.
1.1.1. Druhy a formy cestovného ruchu
Definovanie kategórií cestovného ruchu má mimoriadny význam pre správne
vybudovanie zariadení, organizácií a produktov, ktorých cieľom je maximálne uspokojenie
účastníkov CR v príslušných segmentoch. V posledných dvoch desaťročiach sa
kategorizácia jednotlivých foriem CR čoraz viac diverzifikuje a pre poskytovateľov
12
vznikajú úplne nové , resp. výrazné podiely alternatívnych foriem cestovného ruchu
(Borovský et al., 2008).
Viacerý významný slovenskí i zahraniční autori vo svojich dielach členia cestovný
ruch na druhy a formy (Borovský et al., 2008; Gúčik, 2006; Habán – Otepka, 2004;
Kaspar, 1995; Kopšo et al., 1979).
Druh cestovného ruchu vyjadruje účel (motív) cestovania a prechodného pobytu
návštevníkov v cieľovom mieste. K základným druhom CR patrí rekreačný,
športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný CR (Gúčik, 2006).
Ďalším autormi definujúcimi druh cestovného ruchu ako vyjadrenie motívov
a prevažujúcich záujmov, ktoré vedú ľudí k účasti na cestovnom ruchu sú Habán
a Otepka, 2004.
P. Bernecker (In: Kaspar, 1995) za druhy cestovného ruchu, ktoré člení na
základe motivácie z hľadiska záujemcu/zákazníka považuje:
Rekreačný cestovný ruch:
prímestská rekreácia a dovolenkový pobyt s cieľom fyzickej a psychickej
regenerácie
kúpeľný cestovný ruch s cieľom liečby
Kultúrny cestovný ruch
vzdelávací cestovný ruch (spoznávanie iných kultúr zvykov a obyčajou)
alternatívny cestovný ruch (spoznávanie života iných ľudí v ich domácom
prostredí)
náboženský cestovný ruch (púte)
Spoločensky orientovaný cestovný ruch
návšteva príbuzných
klubový cestovný ruch s vedomou integráciou dovolenkára v skupine
Športový cestovný ruch
cestovný ruch s aktívnymi a pasívnymi športovými činnosťami
Ekonomický cestovný ruch
obchodný cestovný ruch
kongresový cestovný ruch
13
výstavnícky a veľtržný cestovný ruch
incentívny cestovný ruch (exkurzie podnikových kolektívov)
Politicky orientovaný cestovný ruch
diplomatický a kongresový cestovný ruch
cestovný ruch súvisiaci s politickými podujatiami
Kopšo et al. (1979) uvádzajú, že formy cestovného ruchu vystihujú vlastnú
podstatu CR, spôsob jeho realizácie, požiadavky účastníkov i organizátorov CR pri
zabezpečovaní služieb a uspokojovaní potrieb. Ako hlavné formy títo autori uvádzajú:
rekreačný cestovný ruch
kultúrno-poznávací CR
kúpeľno-liečebný CR
športovo-turistický CR
Forma CR vyjadruje rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním
a pobytom návštevníkov na cudzom mieste. Rozlišujeme formy CR z geografického
hľadiska (vnútorný, národný, zahraničný, medzinárodný, regionálny), podľa počtu
účastníkov (individuálny, k , m, ekologický), podľa veku návštevníkov (mládežnícky,
rodinný, seniorský), podľa prevažujúceho miesta pobytu (mestský, prímestský, vidiecky,
horský, prímorský), podľa ročného obdobia (sezónny, mimosezónny, celoročný), podľa
spôsobu organizovania (individuálny, organizovaný), podľa použitia dopravného
prostriedku (železničný, lodný, letecký, mototuristika), z hľadiska dynamiky (pobytový,
putovný), zo sociologického hľadiska (návštevy príbuzných a priateľov, sociálny, etnický)
ap (Gúčik, 2006).
1.2. Potenciál krajiny a jeho význam v danej lokalite cestovného ruchu
1.2.1. Krajinný potenciál
Základnou účelovou a hodnotovou vlastnosťou krajiny je podľa Pilcherovej (2007)
krajinný potenciál, ktorý vyjadruje schopnosť krajiny poskytovať určité možnosti
a predpoklady pre rôzne využívanie s cieľom uspokojiť potreby ľudskej spoločnosti
a dlhodobé využívanie v intenciách trvalo udržateľného rozvoja. Potenciál môže byť
14
prírodný, kultúrno-historický alebo antropogénny. Z hľadiska rekreácie, turizmu a rozvoja
cestovného ruchu sú podľa autorky najvýznamnejšie prvé dva spomenuté.
Prostredie, v ktorom sa CR realizuje, je veľmi rozmanité. Vo väčšine prípadov
návštevnosť regiónu závisí v prvom rade od kvality a atraktivity prostredia. Ďalej je
dôležitá úroveň poskytovaných služieb, dostupnosť danej lokality, ako aj sociálno-
ekonomické postavenie účastníkov CR (Plesník,2008).
Rozvoj cestovného ruchu na konkrétnom území je závislý predovšetkým na
predpokladoch, ktorými lokalita disponuje. Tieto predpoklady sú buď vyjadrené
atraktivitou miestnej prírody a krajiny, alebo kultúrno-historickými pozoruhodnosťami.
Prírodné predpoklady majú časovo relatívne nemenný, t.j. trvalý charakter a patria
k rozhodujúcim činiteľom atraktivity určitého územia (Ťapák – et al., 2006).
Vhodnosť krajiny pre cestovný ruch a turistiku hodnotíme podľa atraktivity typov
súčasnej krajiny. Základné formy využitia krajiny boli zoradené v nasledovnom poradí:
vodné plochy, lesy, trávnaté plochy, orná pôda a zastavané plochy. Ďalšími spresňujúcimi
kritériami sú vertikálna členitosť reliéfu, fyziognomická diverzita foriem využitia súčasnej
krajiny podmienená štrukturálnou pestrosťou a kontrastnosťou základných a ich estetickou
kompozíciou v krajine, dĺžka okrajov vodných plôch a dĺžka okrajov lesa. Pri hodnotení
atraktivity krajiny sa zohľadňuje aj sekundárna ponuka krajiny, vytvorená človekom –
materiálno-technická vybavenosť a atraktivita kultúrno-historických pamiatok, ktorými sa
spresňujú hodnoty potenciálu v typoch rekreačnej krajiny (Oťaheľ – Poláčik, 1987).
Mariot (1983) termín potenciál krajiny pre cestovný ruch často spomína spolu
s termínom atraktívnosť krajiny z hľadiska cestovného ruchu, pretože oba sa viažu na
určité územie a rozlišujú sa vo vzťahu k formám cestovného ruchu. Na tomto základe
možno atraktívnosť krajiny z hľadiska cestovného ruchu definovať ako schopnosť
krajinných štruktúr vytvárať podmienky pre vznik interakcií medzi cestovným ruchom
a krajinou. Ide o pojem, ktorý sa vždy vzťahuje na určité územie a vyjadruje spôsobilosť
tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.
Podľa Novackej a Plesníka 2000 tvorí potenciál cestovného ruchu predpoklady
pre jeho rozvoj v regióne.
15
1.2.2. Ponuka cestovného ruchu
Zhodnotenie ponuky cestovného ruchu v oblasti je významné z hľadiska
komplexnej analýzy potenciálu regiónu pre rozvoj cestovného ruchu. Švajčiarsky autor
a expert na cestovný ruch Claude Kaspar (1995) uvádza, že ponuka cestovného ruchu má
vďaka rôznorodosti potrieb účastníka cestovného ruchu rozličnú podobu. V závislosti od
motivácie má primárna i sekundárna ponuka iný význam a jednotlivé prvky týchto dvoch
hlavných skupín je možné hodnotiť odlišne. V prípade fyzickej motivácie, bude mať väčší
význam primárna ponuka, kým v prípade prestížnej a motivácie podmienenej postavením
účastníka bude dôležitejšia sekundárna ponuka.
Podľa Jarábkovej (2007) je ponuka cestovného ruchu súbor prvkov (voľné statky,
služby, tovar), ktoré ovplyvňujú konečný efekt cestovného roku.
Sládek et al. (2001) definuje ponuku v cestovnom ruchu ako súbor prvkov, ktoré
v rôznej kombinácii tvoria ekonomické statky cestovného ruchu (služby, tovar, voľné
statky). Spotreba týchto ekonomických statkov CR ovplyvňuje konečný efekt cestovného
ruchu. Tvrdí tiež, že v ponuke CR sú rôznou mierou zastúpené prvky primárnej ponuky
a sekundárnej ponuky. Autor pri definícii ponuky, uvádza aj definíciu pojmu nositeľ
ponuky CR, ktorým je:
cieľové miesto (mesto, stredisko, región, štát) so svojim prírodným a kultúrno-
historickým potenciálom, ktoré je predmetom cestovania a záujmu účastníkov
cestovného ruchu,
podniky cestovného ruchu, ktoré svojimi kapacitami produkujú služby ako
predmet spotreby účastníkov cestovného ruchu,
inštitúcie cestovného ruchu, ktoré svojou činnosťou utvárajú organizačný
spotrebný rámec pre realizáciu ponuky na trhu CR.
Ponuka cestovného ruchu sa v odbornej literatúre delí do dvoch hlavných skupín
a to na primárnu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu (Jarábková, 2007; Kaspar,
1995; Novacká – Plesník, 2000).
16
1.2.2.1. Primárna ponuka
Jednou z kľúčových otázok analýzy prostredia, vhodného pre rozvoj cestovného
ruchu je podľa Novackej – Plesníka (2000) problematika objektívneho zhodnotenia
primárneho potenciálu krajiny. Primárny potenciál podľa autorov predstavuje základný
predpoklad pre rozvoj cestovného ruchu v cieľovom mieste, prírodné prvky (geografická
poloha, klíma, topografia, vzhľad krajiny, vegetácia, fauna a pod.) a antropogénne prvky,
(kultúra, tradícia, reč, mentalita, priateľskosť, zvyky, obyčajne, náboženstvo a pod). Na
cestovný ruch v rámci geografickej krajiny vo zvýšenej miere vplývajú najmä reliéf,
vodstvo, podnebie, rastlinstvo a živočíšstvo. Ostatné komponenty ako geologické
podložie, pôdy a iné, vplývajú na cestovný ruch len druhotne. K primárnej ponuke radia
taktiež kultúrnosprávne predpoklady rozvoja cestovného ruchu v regióne, ktoré zahŕňajú
objekty, vytvorené tvorivou činnosťou človeka. V rámci kultúrnosprávnych predpokladov
rozlišujú dve skupiny a to kultúrno-historické pamiatky a sídla centrálnych inštitúcií.
Podľa Jarábkovej (2007) je primárna ponuka určujúca pri rozhodovaní sa
subjektov cestovného ruchu o cieli cestovania. Primárnu ponuku tvorí podľa autorky
prírodný a kultúrnohistorický potenciál a dopĺňajú ju organizované podujatia. Medzi
prírodný potenciál zaradzuje geomorfologické pomery, klimatické podmienky,
hydrologické podmienky a biogeografické podmienky. Kultúrno-historický potenciál
člení do viacerých skupín (architektonické pamiatky svetského a sakrálneho typu,
technické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, folklór, archeologické náleziská, pamiatky
parkovej architektúry, miesta odboja a bojov a kultúrno-osvetové zariadenia).
Organizované podujatia člení na kultúrne podujatia, športové udalosti, politicko-
spoločenské podujatia a obchodné podujatia.
Primárna ponuka tvorí prírodný a kultúrno-historický potenciál cieľového miesta,
ktorý svojou príťažlivosťou dáva cestovnému ruchu dynamiku a charakteristickú podobu.
Zároveň je je súbor prvkov primárnej ponuky zvyčajne aj motívom účasti na cestovnom
ruchu (Sládek et al, 2001).
Krippendorf (In: Kaspar, 1995) uvádza, že primárna ponuka obsahuje všetky
faktory, ktoré z hľadiska svojej podstaty nemajú priamy vzťah k cestovnému ruchu, ale
svojou prítomnosťou dávajú cestovnému ruchu charakteristickú podobu.
17
Cestovný ruch sa lokalizuje tam, kde sa nachádza vhodná primárna ponuka, t.j.
kde sú objekty rekreačných a kultúrnych aktivít cestovného ruchu. V takomto priestore
zvyčajne nie sú významnejšie ekonomické aktivity ťažkého a spracovateľského priemyslu,
prípadne intenzívna poľnohospodárska výroba. Tam, kde je primárna ponuka cestovného
ruchu najatraktívnejšia, je predmetom ekonomického zhodnocovania a nástrojom rozvoja
regiónu (Kolektív, 1997).
1.2.2.2. Sekundárna ponuka
Sekundárny potenciál predstavuje infraštruktúra t.j. technická základňa, ktorú
využívajú obyvatelia regiónu i účastníci CR (dopravná infraštruktúra, maloobchodná sieť,
zdravotné strediská, pošty, banky a pod.) a supraštruktúra cestovného ruchu t.j. technická
základňa, ktorú prevažne využívajú účastníci CR (ubytovacie a stravovacie zariadenia,
cestovné kancelárie, vleky, lanovky a pod) (Novacká – Plesník, 2000).
Podľa Sládeka et al. (2001) sekundárna ponuka zahrňuje všetky druhy zariadení
a ich služby, ktoré musia byť k dispozícii na použitie v cestovnom ruchu. Ich rozsah
a štruktúra závisí od primárnej ponuky.
Jarábková (2007) uvádza, že sekundárna ponuka je prostriedkom na priblíženie
a využitie primárnej ponuky. Zahŕňa tzv. realizačné predpoklady územia, ktoré zvyčajne
nie sú cieľom účasti na cestovnom ruchu, ale bez ich existencie by prakticky nebolo možné
cestovný ruch realizovať. Sekundárna ponuka sa podľa tejto autorky člení na tri skupiny
faktorov, a to:
Infraštruktúra CR (ubytovacie zariadenia a stravovacie zariadenia)
Všeobecná infraštruktúra CR (zariadenia obchodnej siete, športovo –
rekreačné zariadenia, kultúrno – spoločenské zariadenia, zdravotnícke
zariadenia, zariadenia poskytujúce finančné služby, telekomunikácie,
polícia a záchranná služba, dopravná infraštruktúra)
Sprostredkovatelia služieb v CR (touroperátori, cestovné kancelárie,
rezervačné a informačné systémy a pod.)
Autori Habán – Otepka (2004) zaraďujú do sekundárnej ponuky dopravné
a materiálno technické predpoklady. Sekundárnu ponuku označujú ako realizačné
predpoklady cestovného ruchu a argumentujú, že v konečnej fáze zaujímajú rozhodujúce
18
postavenie uskutočnenia určitého druhu cestovného ruchu. Umožňujú využiť danú oblasť
cestovného ruchu na pobyt, rekreáciu a ostatné aktivity.
Kaspar (1995) uvádza nasledovné zložky sekundárnej ponuky:
Zariadenia na zmenu miesta
Pobytové zariadenie
Ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia
Zariadenia na rekreačno-športové činnosti
Zariadenia ekonomickej činnosti (usporadúvanie konkurzov a kurzov,
možnosti nakupovať)
Sprostredkovateľské zariadenia (cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu
Autor ďalej uvádza, že na rozdiel od všeobecnej infraštruktúry, ktorá nemusí byť
špecificky pripravená na využívanie v cestovnom ruchu a preto sa zaraďuje do primárnej
ponuky, do sekundárnej ponuky patrí infraštruktúra a supraštruktúra cestovného
ruchu. Do infraštruktúry CR patrí:
užšia infraštruktúra CR (napr. zásobovanie), ktorá presahuje rámec potrieb
domáceho obyvateľstva
vlastná infraštruktúra CR, ktorú tvoria:
dopravné zariadenia CR (typu lanovky a vleky)
miestne zariadenia CR (turistické chodníky, jazdecké areály, tenisové
dvorce, kolkáreň a pod.)
kúpeľné zariadenia CR, t.j. zariadenia, ktoré využívajú prírodné liečebné
faktory na kúpeľnú liečbu
spoločensko-zábavné zariadenia (herňa, dancing)
kongresové a rokovacie strediská
sprievodcovské a informačné služby
K supraštruktúre CR patria zariadenia na:
ubytovanie (hotel, penzión, kemp, karavan a pod.)
stravovanie (reštaurácie, samoobslužné stravovacie zariadenia a pod.)
Pri analýze potenciálu regiónu pre rozvoj cestovného ruchu budem primárnu
a sekundárnu ponuku cestovného ruchu sledovať podľa rozdelení a definícii Jarábkovej
(2007).
1.3. Trendy v cestovnom ruchu
19
Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) spracovala predstavu o budúcej
podobe cestovného ruchu. Budú ho ovplyvňovať viaceré trendy:
prehlbujúca sa globalizácia a od nej závislá prosperita cieľových miest,
využívanie informačných technológií a pri ponuke a distribúcii produktov
presadzovanie sa na konkurenčnom trhu len vtedy, ak sa cieľové miesta budú
zameriavať na svoj imidž ako predpoklad diverzifikácie a expanzie svojej
príťažlivosti (Borovský et al., 2008).
Gúčik a kol. (2006) pokladá za trendy cestovného ruchu dlhodobé tendencie
cestovného ruchu vo svete. Uvádza taktiež, že súčasným trendom v cestovnom ruchu je
skracovať si dovolenky a aktívne ich využívať na získavanie zážitkov. Dovolenka
a oddych sa stali v modernej spoločnosti základnými ľudskými potrebami. Táto zmena
vplýva na dovolenkové želania, čo sa prejavuje kladením vyšších nárokov na ponúkané
miesta cestovného ruchu.
Auliana Poon (2003), vedúca medzinárodnej poradenskej spoločnosti, ktorá
poskytuje inovatívne riešenia pre odvetvie cestovného ruchu vo svojej správe uvádza 12
hlavných trendov cestovného ruchu, ktoré rozdeľuje do troch kategórií: Trendy
u poskytovateľov služieb CR, zákaznícke a destinačné trendy.
Trendy u poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu
Trend 1 - Lacnejšie, kratšie, rýchlejšie – Najrýchlejšie rastie oblasť CR, ktorá sa
vyznačuje preferenciami lacných pobytov, kratších (najmä víkendových a týždňových a čo
najrýchlejšie dosiahnuteľných). Neznamená to však zníženie kvality a pestrosti
s orientáciou na podporu zdravia, wellness a regeneráciu.
Trend 2 – Preferencia ciest bližšie k domovu. Tento trend sa prehĺbil v spojení so
zvýšením bezpečnostných opatrení pri dlhších, najmä leteckých cestách, ale aj s pocitom
zvýšeného rizika v subjektívne menej známych destináciách.
Trend 3 – Internet pomáha používateľovi priblížiť dovolenku bez zvýšenia nákladov.
Internet sa stáva mimoriadnym rastovým faktorom pre cestovný ruch. Zohráva
najvýznamnejšiu informačnú úlohu, no zároveň je aj nástrojom na výber destinácie
a zabezpečovanie turistických ciest (rezervácie, plánovanie). V súčasnosti platí: ak nie si
na internete, nebudeš predávať. Zároveň zohráva dôležitú úlohu v spokojnosti zákazníkov
20
s možnosťou rýchleho a lacného spojenia prostredníctvom internetu z miesta pobytu.
Trend 4 – Narastá polarizácia na mega a mikro úroveň; zabezpečené a nezabezpečené
pobyty; použitie klasických a nízkonákladových leteckých spoločností. Cestovný ruch sa
čoraz viac polarizuje medzi veľkých a malých poskytovateľov. Oproti tomu však pôsobí
globalizačný trend, ktorý vyžaduje vytváranie sietí ako podmienky pre zvyšovanie
konkurencieschopnosti.
Trend 5 – Reprofilácia CK súvisiaca s rastúcim využitím informačných technológií.
Dôsledok tohto trendu pociťujú najmä malí touroperátori – cestovné agentúry, pretože
veľké cestovné kancelárie investujú veľké sumy do využitia internetového obchodu,
bezhotovostného platobného styku a poskytovania nových služieb.
Zákaznícke trendy
Trend 6 – Starnutie účastníkov cestovného ruchu. Súčasne s celkovým demografickým
vývojom sa zvyšuje podiel starších účastníkov cestovného ruchu. Predovšetkým výrazne
klesá podiel detských účastníkov a rastie podiel účastníkov v produktívnom veku
a podiel seniorov nad 60 rokov.
Trend 7 – Nezávislý cestovatelia. Rastie počet tých, ktorý si zakúpia iba vybrané časti
dovolenkových ponúk a celkovú dovolenku si organizujú nezávisle od agentúr. Nakupujú
si napríklad iba pobyt a dopravu si zabezpečujú samostatne. Vysoký podiel na doprave má
trvalé používanie osobného auta.
Trend 8 – Nárast tzv. “Buržoáznych bohémov” alebo účastníkov CR zo strednej triedy,
ktorý míňajú na povznášajúce zážitky. Táto rastúca skupina pochádzajúca z mnohých
krajín si na dovolenkových pobytoch „ užíva“ a nehľadí na ceny, ktoré by prislúchali jej
sociálnemu statusu. Po celom svete sú tým známi najmä Nemci, Angličania a v poslednom
čase aj Rusi.
Trend 9 – Nasýtenie tela, duše a mysle. Vyhľadávanie takých aktivít, ktoré sú spojené s
„testovaním“ fyzickej alebo duševnej kondície. Ide o vyhľadávanie dobrodružstiev,
adrenalínových zážitkov, alebo aj cvičenie jogy, bojové športy a iné aktivity, ktoré sa
výrazne odlišujú od štandardného spôsobu života.
21
Trend 10 – Hodnota za peniaze - zákazníci budú vyhľadávať za svoje peniaze hodnotu,
a nie najmä nízke ceny, ako to je v súčasnosti.
Destinačné trendy
Trend 11 - Cestovatelia sa vzdiali od produktov a servisu ku skúsenostiam a zážitkom.
Charakteristickou črtou CR je rastúca nezhoda medzi poskytovanými službami a
produktmi predovšetkým vďaka rastúcim skúsenostiam a náročnosti zákazníkov
a možnostiam porovnávania týchto produktov. Produkty, ktoré destinácie ponúkajú,
nespočívajú v ich fyzickej podobe (ako hotely, reštaurácie alebo atrakcie), ale v tom ako
pôsobia na plnenie očakávaní v zážitkoch návštevníkov.
Trend 12 - Odklon od rozvoja masovej turistiky na udržateľnejšie modely, ktoré
zachovávajú životného prostredie a kultúru.
Tieto hlavné trendy v cestovnom ruchu podľa A. Poon budem sledovať pri tvorbe
návrhu podnikateľského plánu v práci. Poznanie a sledovanie aktuálnych trendov je
v súčasnosti nevyhnutné ak chceme vyťažiť maximum zo zozbieraných informácií.
Aplikácia vybraných súčasných trendov na návrh podnikateľského zámeru je
predpokladom pre čo najlepšie využite príležitosti v oblasti rozvíjajúceho sa cestovného
ruchu.
1.4. Význam cestovného ruchu
Význam CR pre ekonomiku CR pre ekonomiku spoločnosti je oveľa väčší ako jeho
vplyv na zahraničnoplatobnú bilanciu. Multiplikačný efekt robí, podľa odborníkov,
z cestovného ruchu odvetvie budúcnosti (Borovský et al., 2008).
Odvetvie cestovného ruchu patrí medzi najdôležitejšie súčasti národného aj
svetového hospodárstva. Podľa údajov WTO a WTTC je cestovný ruch najväčším
zamestnávateľom a jedným z najvýnosnejších odvetví ekonomiky. Význam cestovného
ruchu je rovnako daný tým že následne pozitívne ovplyvňuje mnoho ďalších odvetví
a sektorov národného hospodárstva, akými sú napr. doprava, obchod a služby,
stavebníctvo, bankovníctvo, poľnohospodárstvo, kultúra a šport. Túžba človeka po
poznávaní prírodného, historického a kultúrneho dedičstva sa stala hnacou silou pre
cestovný ruch. Súčasní turisti sú vzdelaní, cieľavedomí a určujú i ďalší vývoj v tejto oblasti
(Demo, 2007).
22
Prednosti cestovného ruchu podľa Dema – Bielika – Hronca (1999) sa okrem
iného prejavujú aj v tom, že prispieva k záchrane historických architektonických pamiatok,
k ochrane kultúrnych hodnôt vytvorených ľudskými generáciami i k uchovaniu skvostov
prírody.
V Novej stratégii CR do roku 2013 sa uvádza, že aj napriek potenciálu, ktorý
Slovensko má v cestovnom ruchu, a to aj v porovnaní s okolitými krajinami, jeho vývoj
nie je adekvátny a následne aj jeho potenciálny vplyv na tvorbu pracovných príležitostí,
vyrovnávanie regionálnych rozdielov a v neposlednom rade aj na celkovú ekonomiku
Slovenska nie je dostatočný.
1.4.1. Význam CR v ekonomike regiónu
Európska komisia uvádza, že Európa je popredným svetovým turistickým cieľom.
Preto cestovný ruch zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji mnohých európskych regiónov.
Infraštruktúra vybudovaná na cestovný ruch prispieva k miestnemu rozvoju a pracovné
miesta sa vytvárajú alebo udržiavajú dokonca i v oblastiach, priemyselne či
poľnohospodársky zaostalejších, alebo v tých, v ktorých prebieha mestská obnova.
Cestovný ruch je preto dôležitým nástrojom pre integráciu menej rozvinutých regiónov.
Rozvoj cestovného ruchu je jedným z akcelerátorov ekonomického rozvoja
regiónu a faktorom rastu životnej úrovne obyvateľstva na tomto území. Ekonomické
aktivity cestovného ruchu majú predovšetkým vplyv na zamestnanosť obyvateľstva
a prímy nielen priamo v cestovnom ruchu, ale aj v dodávateľských a v nadväzujúcich
odvetviach. Cestovný ruch predstavuje z ekonomického aspektu súhrn aktivít s cieľom
predať služby a tovary, ktoré sú ako výsledok premietnuté v produkte cestovného ruchu.
Tento je realizovaný (predávaný) za účelom spotreby konkrétnym účastníkom cestovného
ruchu. Cestovný ruch pôsobí ako impulz pre rozvoj ďalších odvetví, jeho efekt je
multiplikačný (Novacká – Plesník, 2000).
Cestovný ruch sa podľa Borovského et al. (2008) dotýka rôznych geografických
území, aj tých ktoré sa vyznačujú problémami koordinácie a spolupráce medzi súkromným
a verejným sektorom, existenciou bariér vyplývajúcich z administratívnych obmedzení,
potrebou vytvorenia pevných strategických zoskupení, problémami pochopenia významu
23
CR pre národné hospodárstvo. Autori tvrdia, že cestovný ruch je dôležitý aj z hľadiska
posilnenia pôvodných hodnôt v regióne a znovuobjavenia miestnej kultúry s významným
prínosom k budovaniu miestnej identity, a tým k posilneniu koordinovaných postupov
a modelov spolupráce. Za najvhodnejšie pre posilnenie investícií a konkurencieschopnosti
považujú títo autori partnerstvo verejného a súkromného sektora, ktoré tvorí základný
prvok trvalo udržateľných politík a činností.
1.5. Región
Základnou jednotkou územného členenia je región. Jeho všeobecne platná veľkosť
nie je definovaná. Je ťažké ho presne definovať a mnohé definície regiónu sa od seba
výrazne odlišujú. K definovaniu regiónov existuje mnoho prístupov, keďže ako uvádzajú
Belajová – Fázikova (2005) viaže sa na priestor a ten je objektom skúmania viacerých
vedných disciplín. Podľa definície autoriek je región z pohľadu regionálnej ekonomiky
priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a
úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Je teda nielen priestorovou, ale aj
ekonomickou a sociálnou jednotkou.
Bašovský - Lauko (1990) definovali región ako zložitý dynamický priestorový
systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a
socioekonomických javov.
Zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja charakterizuje región ako
územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej
politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických
územných jednotiek. Takáto územná jednotka má schopnosť spravovať svoje územie
vlastnými volenými orgánmi na vlastnú zodpovednosť v prospech občanov žijúcich na
tomto území.
1.5.1. Región cestovného ruchu
Pre účely cestovného ruchu boli na Slovensku definované regióny cestovného
ruchu. V dokumente Regionalizácia cestovného ruchu SR (2004) bolo vymedzených 21
24
regiónov cestovného ruchu a nahradilo sa tak staršie delenie, podľa ktorého bolo
Slovensko rozdelené na 24 oblastí cestovného ruchu.
Jarábková (2007) uvádza že cieľom dokumentu bolo vymedziť regióny
cestovného ruchu SR, zhodnotiť ich potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu,
navrhnúť kategorizáciu regiónov a rozvojové priority cestovného ruchu v týchto regiónov.
Región cestovného ruchu predstavuje vymedzenú časť územia, ktorá sa vyznačuje
relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu a možnosťami ich
využitia. Pre vymedzenie regiónov sa brali do úvahy nasledujúce kritéria:
podobnosť podmienok (prírodných a umelo vytvorených pre CR)
geograficko – prírodne hranice
spoločný vývoj – historické vymedzenie územia
analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu)
určitá minimálna veľkosť územia
vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia
regiónu
predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom
spoločný prístup a infraštruktúra
spoločná turistická ponuka (Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2004).
Súčasný kolektív slovenských autorov (Kolektív, 1997) pokladá za región v
cestovnom ruchu oblasť alebo podoblasť cestovného ruchu. Oblasť cestovného ruchu je
prirodzený celok, ktorý má z hľadiska podmienok rozvoja cestovného ruchu spoločné
charakteristické vlastnosti odlišné od susedných území.
Stredisko cestovného ruchu je kryštalizačným bodom činnosti cestovného ruchu
(Kaspar, 1995).
1.5.2. Význam koordinácie činností v stredisku CR
Sládek et al. (2001) za nevyhnutnosť v stredisku cestovného ruchu pokladá
vytvorenie organizačných predpokladov pre koordináciu činností – miestne/ regionálne
25
združenia CR. Argumentuje tu tvrdením že aby ponuka CR, ktorej nositeľom je cieľové
miesto (mesto, stredisko, región), zodpovedala požiadavkám účastníkov CR, je potrebné
aby podniky navzájom spolupracovali, a to súčinnosti s obecnými/mestskými úradmi
a miestnym obyvateľstvom. Cieľom tejto spolupráce je, aby sa zo služieb jednotlivých
podnikov vytvoril spoločný produkt (balík služieb), ktorý sa bude na trhu ponúkať pod
spoločnou značkou cieľového miesta a tak vytvárať jeho imidž.
Ak vychádzame z poznania, že stredisko cestovného ruchu je pre účastníka
cestovného ruchu cieľom cestovania a pobytu (cieľové miesto), potom je nevyhnutné, aby
na trhu cestovného ruchu vystupovalo stredisko ako jeden celok a nie ako jednotlivé
zariadenie cestovného ruchu. Účastníci cestovného ruchu chápu služby poskytované v
stredisku ako celok. Kolektív autorov (Kolektív, 1997) chýbajúcu koordináciu
v poskytovaní služieb prirovnáva ku kúpe auta, ktoré by si turisti nekúpili ako celok ale po
súčiastkach.
Z dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu v SR vyplýva že regionálne
združenia definujú jednotnú rozvojovú stratégiu a súčasne sú aj jej nositeľom, ktorý ju
uvádza do života. Združujú a vytvárajú potrebné prostriedky (personálne, finančné a iné),
koordinujú záujmy, realizujú spoločný marketing (destinačný marketing – marketing
regiónu ako destinácie), presadzujú oprávnené záujmy a požiadavky rozvoja turizmu v
regióne.
Stále významnejšiu úlohu v rozvoji cestovného ruchu, najmä vidieckeho, majú
mimovládne organizácie ako sú občianske združenia (časť združení cestovného ruchu),
neziskové organizácie poskytujúce verejno – prospešné služby, nadácie podporujúce rôzne
projekty rozvoja, vzdelávacie aktivity, projekty ochrany prírodného prostredia, projekty na
záchranu kultúrneho dedičstva ako aj ďalšie mimovládne organizácie orientované na
poradenskú a výchovnú činnosť v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu (Stratégia
cestovného ruchu SR do roku 2013).
V strediskách cestovného ruchu treba klásť dôraz na spoluprácu medzí
poskytovateľmi služieb. Cieľom spolupráce musí byť ponuka takého súboru služieb,
ktorý bude uspokojovať potreby určitej cieľovej skupiny návštevníkov (segmentu trhu).
Pritom je nevyhnutné rešpektovať princípy spolupráce v území:
26
princíp subsidiarity – prevzatie činností, ktoré nemôže uskutočňovať jednotlivec z
právneho, finančného alebo personálneho dôvodu;
princíp funkcie riadenia – vytvorenie koordinačného miesta pre všetky zámery v
CR;
princíp odbornej argumentácie – posudzovanie otázok CR z odborného hľadiska,
nie z hľadiska miestnej politiky a straníckych záujmov;
princíp dobrovoľnosti a pritom zachovania samostatnosti členov a práv miestnej
samosprávy, napr. pri vytváraní združenia CR a výbere jeho organizačno-právnej
formy;
princíp spoločnej propagácie – propagáciu strediska/regiónu bez ohľadu na
politické obmedzenia, pri rešpektovaní osobitostí ponuky CR (Kolektív, 1997).
1.6. Podpora cestovného ruchu na Slovensku
Podľa dokumentu Stratégia cestovného ruchu SR do roku 2013 rozvoj
cestovného ruchu všade vo svete silne ovplyvňuje verejný sektor. Úspešnosť jednotlivých
aktivít závisí od lepšej súdržnosti jednotlivých partnerov, lepšej podpory zo strany štátu a
schopnosti prispôsobiť sa meniacim podmienkam.
Politika súdržnosti na obdobie 2007 – 13 sa zameriava na plnú mobilizáciu
cestovného ruchu pre udržateľný regionálny rozvoj a vytváranie pracovných miest.
Štrukturálne a kohézne fondy môžu poskytnúť základnú podporu pre zlepšenie
konkurencieschopnosti a kvality v oblasti cestovného ruchu na regionálnej a miestnej
úrovni (Európska Komisia).
Najvýznamnejšiu formu podpory cestovného ruchu na Slovensku predstavujú
štrukturálne fondy EU. NSSR Slovenska, ako základný strategický dokument na
využívanie štrukturálnych fondov aj v cestovnom ruchu v plánovacom období rokov 2007
– 2013, predpokladá jeho podporu predovšetkým v rámci regionálneho operačného
programu (podpora aktivít verejnej správy) a operačného programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (podpora podnikateľských aktivít v
cestovnom ruchu, rozvoj informačných služieb CR, prezentácia regiónov a Slovenska). Ale
možnosti predstavujú aj operačné programy, ktorých riadiacimi jednotkami sú iné rezorty –
poľnohospodárstvo, životné prostredie a pod. (Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu
Slovenskej republiky do roku 2013).
27
Riadiacim orgánom pre OP KaHR je Ministerstvo Hospodárstva SR. V NSRR SR
2007 – 2013 sa uvádza, že v oblasti cestovného ruchu je potrebné zamerať investície
najmä na zvýšenie rozmanitosti a kvality ponuky cestovného ruchu a kúpeľníctva na
Slovensku s dôrazom na komplexnosť služieb cestovného ruchu s celoročným využitím
(využitie minerálnych a geotermálnych prameňov pre rozvoj letnej a zimnej turistiky s
komplexnými službami pre zákazníka a pod.). Dôležitá bude aj podpora rozvoja
informačných služieb cestovného ruchu a podpora propagačných a prezentačných aktivít
cestovného ruchu na regionálnej a národnej úrovni. Podpora aktivít v oblasti CR v tomto
OP sa bude dopĺňať s aktivitami zameranými na infraštruktúru cestovného ruchu
podporovanými v rámci ROP, vrátane prepojenia s Národným strategickým plánom
rozvoja vidieka, ktorého časť je venovaná podpore činností v oblasti vidieckeho
cestovného ruchu.
2. Cieľ
Cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť obec Zuberec z hľadiska možnosti
využitia jej športovo – rekreačného potenciálu. Účelom hodnotenia bolo vytvorenie návrhu
28
podnikateľského plánu, ktorého realizácia by rozšírila ponuku voľno časových aktivít
v obci a prispela by k rastu konkurencieschopnosti turizmu v danej lokalite.
K naplneniu takto definovaného cieľa bolo potrebné naplnenie nasledovných
parciálnych cieľov:
zhodnotiť prírodný a kultúrno – historický potenciál obce Zuberec a regiónu Orava,
zhodnotiť turistickú infraštruktúru v obci Zuberec,
vytvoriť návrh podnikateľského plánu s ohľadom na súčasné trendy v cestovnom
ruchu.
3. Metodika
Za účelom dosiahnutia vytýčeného cieľa práce boli použité nasledovné metódy:
29
metóda analýzy literárnych zdrojov od slovenských a zahraničných autorov
a následne syntéza ich poznatkov – v rámci možností, ktoré sú dané dostupnou
odbornou slovenskou a zahraničnou literatúrou z oblasti cestovného ruchu,
metóda vedeckej abstrakcie – abstrahovaním menej podstatných informácií, od
informácií ktoré majú priamy alebo nepriamy vzťah k danej problematike,
analyticko – syntetická metóda – bola použitá pri základnej analýze ponuky CR
v oblasti.
K spracovaniu teoretickej časti mojej diplomovej práce boli použité informácie
z knižných zdrojov z Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre, zo Slovenskej
poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre, zo Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach
a z univerzitnej knižnice Universität für Bodenkultur vo Viedni a informácie z
internetových zdrojov uvedených v použitej literatúre.
Pri spracovaní kapitoly o základnej analýze územia som vychádzala z nasledovných
knižných publikácií: Poznávame Slovensko – Orava (Kollár, 1999) , Ľudová architektúra
(Dudáš et al., 2007), Drevené kostoly (Dvořáková, 2008), Technické pamiatky (Mlynka,
Heberlandová, 2007), Hrady a zámky (Kollár – Nešpor, 2008). Vychádzala som taktiež
z navrhovaného ÚP obce Zuberec, ÚP VÚC Žilinského kraja a z údajov
sprostredkovaných geografickým informačným systémom Žilinského samosprávneho
kraja. Použité boli taktiež internetové zdroje a informácie získané z komunikácie
s turistickou informačnou kanceláriou v Zuberci.
Použitá literatúra, analýza potenciálu územia a vybrané trendy v cestovnom ruchu
(popísané v kapitole 1.3), tvorili podklady pre vypracovanie návrhu podnikateľského
plánu.
Pri konkrétnom určovaní výšky predpokladaných nákladov v návrhu
podnikateľského plánu sme vychádzali z diskusie s odborníkmi, dodávateľmi,
momentálnej trhovej ceny položiek a z vlastného odhadu.
3.1. Podnikateľský plán
Postavenie podnikateľského plánu v integrovanom systéme podniku je v určitých
smeroch špecifické. Vzhľadom na 1-3 ročný časový horizont môže byť jednak súčasťou
30
celkového plánovacieho cyklu podniku a slúži ako vodiaci dokument vrcholovému
manažmentu alebo manažmentu divízie a vtedy má charakter „akčných plánov“, jednak sa
používa na zdôvodnenie podnikateľských myšlienok pre komerčnú banku alebo inú
finančnú inštitúciu na získanie finančných prostriedkov na rozvinutie istého
podnikateľského zámeru.
V tomto prípade plní podnikateľský plán úlohu nástroja, ktorý má dokumentovať
životaschopnosť podnikateľského zámeru podniku a reálnosť cieľov, na ktoré sa hľadajú
financie.
Pri podnikateľskom pláne preto rozlišujeme tzv. vnútornú a vonkajšiu funkciu
(Grznár, 1998).
3.1.1. Náplň podnikateľského plánu
Výsledky technicko-ekonomických štúdií projektu, investičný program firmy a jej
finančný plán poskytuje základné informačné vstupy pre spracovanie súhrnného
podnikateľského plánu firmy. Ten má spravidla dvojité využitie. Jednak je to určitý
vnútorný dokument, ktorý slúži ako základ vlastného riadenia firmy, značný význam však
má i externé uplatnenie podnikateľského plánu v prípade, že firma chce financovať
investičný program z časti, alebo celkom pomocou cudzieho kapitálu, prípadne sa uchádza
o niektorý druh nenávratnej podpory. V tomto prípade je potrebné presvedčiť
poskytovateľa kapitálu o výhodnosti a nádejnosti projektu, na ktorého financovanie sa
tento kapitál použije. Kvalitne spracovaný podnikateľský plán môže významne podporiť
získanie potrebného kapitálu.
Podnikateľský plán by mal obsahovať:
realizačné resumé
charakteristika firmy
organizácia riadenie a manažérsky tím
prehľad základných výsledkov a záver technicko-ekonomickej štúdie
zhrnutie a záver
prílohy (Fort, 1995).
3.1.2. Požiadavky na podnikateľský plán
Správne spracovaný podnikateľský plán by mal spĺňať určité požiadavky a to:
byť stručný a prehľadný,
byť jednoduchý a nezachádzať do technických a technologických detailov,
31
demonštrovať výhody produktu alebo služby pre zákazníka,
orientovať sa na budúcnosť, t.j nie na to, čo už firma dosiahla, ale na vystihnutie
trendov, spracovanie prognóz ich využitie k charakteristike toho, čo sa má
dosiahnuť
byť čo najvierohodnejší a realistický (napr. otvorené ohodnotenie konkurencie
zvyšuje dôveryhodnosť plánu),
nebyť príliš optimistický z hľadiska tržného potenciálu, lebo to znižuje jeho
dôveryhodnosť v očiach poskytovateľa kapitálu,
nebyť však ani príliš pesimistický, lebo pri podceňovaní môže byť projekt pre
investora málo atraktívny,
nezakrývať slabé miesta a rizika projektu,
upozorniť na konkurenčné výhody projektu. Identifikácia rizika a existencia plánu
korekčných opatrení demonštruje pripravenosť manažérskeho týmu na zvládnutie
prípadných problémov,
preukázať schopnosť firmy hradiť úroky a splátky v prípade využitia bankového
úveru na financovanie projektu
byť spracovaný kvalitne aj po formálnej stránke (Fort, 1995).
3.1.3. Tvorba marketingového mixu
Pri tvorbe marketingového mixu sme vzchádzali z definície podľa Kotllera (1990).
Autor definuje marketingový mix ako súbor kontrolovateľných marketingových veličín,
ktoré firma spája do určitého celku, aby vyvolala želanú reakciu v cieľovom trhu.
Marketingový mix obsahuje všetky aktivity, ktorými môže firma ovplyvniť dopyt po
svojich výrobkoch. Z rôznych možností sa vytvára kolekcia zložená zo štyroch skupín
premenných, ktoré sú známe pod pojmom ”4P”: – Product (výrobok), Price (cena),
Place (miesto), Promotion (podpora).
Produkt zahŕňa kombináciu tovaru a služieb, ktoré firma ponúka cieľovému trhu.
Cena znamená určitú sumu, ktorú má zaplatiť zákazník, ak chce získať výrobok.
Obchodníci nemusia predávať za plnú cenu, môžu poskytovať zľavy, predávať na pôžičky
alebo sa dohodnúť s kupujúcimi na iných podmienkach úhrady. Týmto spôsobom sa
prispôsobujú danej konkurenčnej situácii a výšku ceny zosúlaďujú s predstavou
kupujúceho po hodnote, ktorú je ochotný zaplatiť za výrobok.
32
Miesto – zastupuje všetky aktivity firmy, ktoré zabezpečujú, aby výrobok bol
k dispozícii cieľovým spotrebiteľom.
Promotion (podpora predaja) – znamená všetky aktivity, ktoré sprostredkujú
podstatné informácie o výrobku a presviedčajú cieľových spotrebiteľov o výhodnosti jeho
nákupu. Hlavnými nástrojmi podpory predaja sú reklama, podpora predaja, public relations
a osobný predaj.
3.1.4. Rozpočet a financovanie projektu
Pri určení jednotlivých položiek finančného plánu sme vychádzali z diela Patúša
(1996). Autor ich rozdeľuje na nasledovné:
Investičné náklady – náklady na vybudovanie výrobnej jednotky (resp. jednotky
poskytujúcej služby),
Zdroje financovania – Uvádzajú podiel vlastných a cudzích zdrojov ako aj
financovania z cudzích zdrojov,
Príjmy – Prímy vyjadrujú tržby za jednotlivé služby. Ich výška bude závisieť od
stanovených cien, od predpokladaného využitia zariadenia, od poskytovania zliav
resp. od iných faktorov,
Výdavky – Zahŕňajú mzdové náklady, náklady na propagáciu, inzerciu, náklady
spojené s uzatváraním sprostredkovateľských zmlúv, odpisy, náklady na zákonné
poistenie, dane a poplatky, splátky úrokov z úverov atď.,
Hospodársky výsledok a daň z prímov,
Návratnosť vloženého kapitálu – Poukazuje za koľko rokov je podnikateľ
schopný vytvoriť takú výšku ziskov a odpisov (cash flow), ktorá sa rovná
vloženému kapitálu.
3.1.5. Náklady
Za účelom teoretického vymedzenia nákladov na projekt sme vychádzali z definícií
Kajanovej (2005). Náklady možno definovať ako peňažné ocenenie spotreby výrobných
faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony (výrobky, práce alebo služby) a ostatné
účelovo vynaložené výdavky spojené s jeho činnosťou. Sú to finančné prostriedky, ktoré
33
boli účelovo vynaložené na zabezpečenie konkrétnych výrobkov, prác a služieb ako
výsledkov výrobného prípadne obchodného procesu. V procese hospodárskej činnosti
podniku sa náklady dostávajú do rôznych vzťahov a súvislostí.
Náklady možno triediť podľa viacerých hľadísk. Pre účely práce použijeme
základný spôsob klasifikácie nákladov a to druhové členenie nákladov:
náklady na hospodársku činnosť:
a) materiálové náklady (spotreba materiálu a energie),
b) služby (externé: opravy a udržiavanie, prepravné, cestovné),
c) mzdové a osobné náklady (vrátane sociálneho poistenia),
d) dane a poplatky (daň z nehnuteľnosti, cestná daň, ostatné nepriame
dane a poplatky),
e) odpisy a rezervy,
f) iné náklady na hospodársku činnosť (vrátane pokút a penále)
finančné náklady
g) finančné náklady (predané cenné papiere a vklady, úroky, kuryové
rozdiely),
h) rezervy a finančné náklady,
mimoriadne náklady
i) mimoriadne náklady (vrátane škôd)
daňová povinnosť
j) dane z prímov (doplatky dane za predchádzajúce obdobie, prevod
podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom).
4. Výsledky práce
4.1. Základná analýza územia
4.1.1. Vymedzenie a poloha územia
34
Obec Zuberec (1845 obyvateľov) patrí do okresu Tvrdošín, nachádza sa v jeho
juhovýchodnej časti v doline Studeného potoka. Stred obce je v nadmorskej výške 760 m
n.m. Rozloha katastrálneho územia obce činí 7 233 ha. Obec Zuberec svojím významom,
polohou a atraktivitou z hľadiska CR už v súčasnosti patrí k sídlam s vysokou celoročnou
návštevnosťou. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre odvetvia
rekreácie podľa ÚPN – VÚC Žilinského kraj je okres Tvrdošín súčasťou Hornooravskej
oblasti CR. Územie obce patrí do rekreačného krajinného celku Roháče. Obec je ideálnym
príkladom sídelného strediska rekreácie a turizmu a spolu s Habovkou sú sídlami
významnými pre turizmus a tvoria regionálne centrum turizmu s medzinárodným
významom, ktoré je východiskovým centrom RKC Roháče.
Obec patrí do regiónu Orava, ktorá je historickým regiónom, rozprestiera sa v
severozápadnej časti Slovenska a administratívne patrí do Žilinského samosprávneho
kraja. Územie Oravy má rozlohu 1661,3 km² a zaberá 3,4% územia z celkovej rozlohy
Slovenska. Do regiónu patria okresy Dolný Kubín (490km²), Tvrdošín (480km²)
a Námestovo (690km²). Tieto tri okresy tvorí 63 samosprávnych obcí, v ktorých podľa ŠÚ
SR k 31.12.2009 žilo 134 915 obyvateľov. Orava patrí k najsevernejším oblastiam
Slovenska. Leží tu jeho najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej
hranici s Poľskom (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.). Zo severu a z východu región
ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode Západné Tatry a na juhu Chočské vrchy.
Juhozápadnú hranicu regiónu tvorí najsevernejší výbežok pohoria Veľká Fatra s vrcholom
Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokračuje cez
Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na
slovensko-poľskej štátnej hranici. Orava je podľa regionalizácie cestovného ruchu SR
jedným z regiónov cestovného ruchu s celoštátnym významom.
4.2. Analýza primárnej ponuky obce Zuberec a regiónu Orava
4.2.1. Prírodný potenciál
4.2.1.1. Geomorfologické pomery
35
Kataster Zuberca sa rozprestiera v severozápadnej časti tatranskej oblasti a zaberá
oravskú časť Západných Tatier, časť Podtatranskej brázdy a Skorušinských vrchov. Na
juhu ho ohraničuje hlavný hrebeň západných Tatier, na západe hrebeň Skorušinských
vrchov, na severe na styku katastrov obcí Habovka a Vitanová vypínajúci sa masív
Osobitej a na východe medzi kótami Lúčna a Volovec vedená slovensko-poľská štátna
hranica.
Tvár Oravy vytvárajú hlavne pohoria Beskydy a Magura. Podľa
geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Oravy do subprovincie Vonkajšie
Západné Karpaty, do oblasti Stredné Beskydy a do Podhôľno – magurskej oblasti. Oblasť
Stredných Beskýd reprezentujú celky: Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda,
Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura a oravská vrchovina. Podhôľno-magurská
oblasť je zastúpená Oravskou kotlinou, Skorušinskými vrchmi a Podtatranskou brázdou.
Reliéf Oravy dotvárajú severné časti Západných Tatier a Chočských vrchov. Tento terén je
vhodný na turistiku a prechádzky. Najvýznamnejší potenciál z hľadiska turistiky má oblasť
Roháče, ktorá patrí do Západných Tatier. Na svahoch oravských hor môžu turisti navštíviť
salaše, oboznámiť sa s chovom oviec a ochutnať špeciality z ovčieho mlieka a obdivovať
rezbárske výrobky alebo ručnú výrobu zvoncov.
4.2.1.2. Klimatické podmienky
Územie obce a celkovo aj región Orava patrí k najchladnejším oblastiam na
Slovensku, podnebie tu má kontinentálny charakter. Väčšia časť jej územia regiónu patrí
do chladnej klimatickej oblasti a len dolina rieky Orava zasahuje do mierne teplej oblasti.
Najchladnejším mesiacom roka je január s priemernou teplotou -4 0C až -7 0C. Nachádza sa
tu najchladnejšie miesto Slovenska Oravská Lesná s nameranými teplotnými extrémami
až -40 0C. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou okolo 15 0C. Pri vodnej nádrži
Orava dosahuje priemerná júlová teplota 16,4 0C. Územie Oravy je typické nielen
studeným, ale aj vlhkým podnebím. Najviac zrážok spadne v mesiacoch júl a august
a tento fakt sťažuje letný pobyt návštevníkov pri vode. Naopak tieto klimatické
podmienky sú veľmi vhodné pre cestovný ruch v zimných mesiacoch, keďže snehová
pokrývka sa tu drží dostatočne dlho. Prvé sneženie začína väčšinou koncom októbra, v
dolinách sa sneh drží do konca marca, na horách do mája. To vytvára veľmi dobré
podmienky pre využitie lyžiarskych stredísk.
36
4.2.1.3. Hydrologické podmienky
Okrem povodia potoka Sestrč celé územie Oravy odvodňuje rieka Orava, ktorá je
jednou z najčistejších slovenských riek. Všetky toky prameniace na území patria do
povodia Čierneho mora. Najzaujímavejšou turistickou atrakciou na rieke Orava je plavba
drevenou plťou popod skalnaté bralo Oravského hradu.
Prírodné jazerá tu reprezentuje skupina horských ľadovcových jazier Roháčske
plesá.
Umelé vodné plochy reprezentuje Oravská priehrada a Vyrovnávacia nádrž
Tvrdošín. Z turistického hľadiska je však významnejšia Oravská priehrada. Láka
každoročne tisícky turistov, ktorí tu nachádzajú pestrú paletu vodných športov a aj mnoho
iných možností (vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie. windsurfing,
jachting, vyhliadkové plavby loďou a iné). Priehrada slúži aj na rybolov. Na južnom a
juhovýchodnom brehu priehrady, okolo hlavnej dopravnej komunikácie sa nachádzajú
najvýznamnejšie letné strediská rekreácie a športu - Slanická Osada a Prístav. V ponuke
atrakcií sa nachádza aj plavba loďou na Slanícky ostrov. Čo je vlastne vrchol kopca nad
dedinou Slanica, ktorá bola vodami Oravskej priehrady zaplavená. Oravská priehrada patrí
do CHKO Horná Orava.
Hoci na minerálne vody je Orava v porovnaní s inými regiónmi Slovenska pomerne
chudobná, vyviera tu niekoľko termálnych prameňov. Najvýznamnejší a na Slovensku
najvýdatnejší zdroj geotermálnej energie je prameň v Oraviciach s teplotou vody 540C,
ktorý vyviera z 1606 m hlbokého vrtu a výdatnosťou 120 l/s. Voda v Oraviciach patrí
medzi významné termálne vody na Slovensku s liečivými účinkami najmä na choroby
pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek. Od roku 2004 je tu zriadené nové
relaxačné centrum Meander Park.
Historickou a technickou zaujímavosťou oblasti sú tajchy.
4.2.1.4. Biogeografické podmienky
Flóra
V Tatrách evidujeme okolo 1300 druhov rastlín, medzi nimi aj relikty (organizmy,
ktoré sú pozostatkom dávnych čias) a endemity (organizmy vyskytujúce sa na malom,
37
vymedzenom území). Glaciálnymi reliktami (z doby ľadovej) sú napríklad prvosienka
pomúčená, stračonôžka tatranská, dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky, iskerník
zakoreňujúci. Medzi endemity patria prvosienka dlhokvetá, ostropysk poľný, iskerník
vysokotatranský, očianka bezosťová. V Roháčoch častými druhmi sú brusnica obyčajná,
brusnica čučoriedková, ktorých plody sú chutné nielen pre živočíchov Roháčov (medveďa,
hlucháňa), ale i pre človeka. Z ďalších druhov, ktoré je možné pozorovať popri
turistických zančkovaných chodníkoch je to hadovník väčší, mačucha cesnačkovitá,
kýchavica lobelova, kamzičník rakúsky, iskerník platanolistý, nátržník zlatý, poniklec
biely či horec bodkovaný. Tieto, ale i ďalšie druhy môže návštevník vidieť pri túre po
náučnom chodníku Roháčske plesá. Celodenná trasa, ktorú s obľubou navštevujú rodiny s
deťmi alebo i aktívni ľudia nad 60 rokov, prostredníctvom fotografií a textových
informácií zdôrazňuje vzácnosti Roháčov, ich kvetenu a živočíšstvo. Väčšina územia
Tatier a teda i Roháčov je pokrytá ihličnatými lesmi, vo vysokých polohách
kosodrevinou a v najvyšších sa už žiadne lesy nevyskytujú.
Fauna
V Tatrách žije množstvo živočíšnych druhov, ktoré sú rozšírené po celom
Slovensku, ale tiež aj endemity. Medzi najvzácnejšie endemity, ktoré pozorný návštevník
môže vzhliadnuť i v Roháčoch, patrí kamzík vrchovský tatranský, ktorého stavy v
porovnaní s najkritickejšími rokmi pozvoľna stúpajú. V Tatrách sa vyskytuje aj srnec
hôrny, jeleň lesný, svišť vrchovský tatranský či hraboš snežný tatranský. Z veľkých šeliem
rys ostrovid, vlk obyčajný, medveď hnedý, veľmi vzácne mačka divá. Medzi dravé vtáctvo
patrí orol skalný, sokol sťahovavý, sokol myšiar. Zo sôv sa tu vyskytujú kuvik vrabčí, výr
skalný, sova lesná. Z riečnych živočíchov tu nájdeme vydru riečnu a iné. V tatranských
potokoch sa vyskytuje aj pstruh riečny. Podobne i mnohé z vyššie menovaných
živočíšnych druhov môže návštevník pri patričnej dávke šťastia pozorovať po prechádzke
Náučným chodníkom Roháčske Plesá, kde opäť najvzácnejším z nich je venovaná krátka
textová informácia doplnená autentickou fotografiou. Všetky rastliny a živočíchy sú na
území Roháčov celoročne prísne chránené.
Chránené územia prírody
V regióne Orava sa nachádza jedna chránená krajinná oblasť - Horná Orava.
Oblasti dominuje majestátna Babia hora. Jej súčasťou sú husté lesy, vlhké rašeliniská,
38
rázovité dediny i Oravské more - vodná nádrž Orava (hniezdi na nej mnoho vzácnych
druhov vtákov). CHKO Horná Orava s rozlohou 58 738 ha vznikla v roku 1979.
Do územia regiónu zasahuje Národný park Malá Fatra a Tatranský Národný
park.
Medzi územia európskeho významu v regióne patria Rašeliniská Hornej Oravy. Sú
najvýznamnejšie a najzachovalejšie v regióne, s výskytom vzácnych druhov rastlín
a živočíchov.
V regióne Orava sa nachádzajú štyri chránené vtáčie územia. CHVÚ Horná
Orava, CHVÚ Tatry, CHVÚ Malá Fatra, CHVÚ Chočské vrchy. Cieľom ich určenia je
zachovať druhy vtáctva európskeho významu a chrániť ich. Celé katastrálne územie obce
Zuberec sa nachádza v CHVÚ Tatry.
4.2.2. Kultúrno-historický potenciál
4.2.2.1. Architektonické pamiatky svetského typu
Oravský hrad je jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska. Je
Vybudovaný ako „orlie hniezdo” na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku. Hrad
pochádza z polovice 13.storočia, čnie do výšky 112 m nad hladinou rieky Orava. Patrí
medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska a od roku
1961 patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR.
Medzi svetské pamiatky mesta Tvrdošín patrí mestský dom na námestí a niekoľko
pláteníckych domov, kúrií a verejných budov.
Základnou urbanistickou stredovekou pamiatkou v Dolnom Kubíne je
Hviezdoslavovo námestie. Je výsledkom takmer dvojstoročného stavebného úsilia. Na
jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov.
Dominantou námestia je bývalý Župný dom.
V Námestove sa nachádza pomník Červenej armády, pamätná tabuľa P.O.
Hviezdoslava a pomník P.O. Hviezdoslava stvárňujúci sediaceho básnika v nadživotnej
veľkosti.
4.2.2.2. Architektonické pamiatky sakrálneho typu
Drevený kostolík, kostol sv. Alžbety zo Zábreže, je jednoloďová zrubová stavba
zhotovená zo smrekového dreva a pochádza z 15. storočia. Pre nie najlepší stavebno-
39
technický stav sa ho odborníci rozhodli presunúť do Múzea oravskej dediny v Zuberci.
Dnes je jedným z dominantných a turisticky najatraktívnejších prvkov expozície.
V meste Tvrdošín sa nachádza národná kultúrna pamiatka – gotický drevený
kostol Všetkých svätých, ktorý pochádza pravdepodobne z druhej polovice15.storočia.
Ide o Zaujímavé sú tu najmä obrazy apoštolov, neskororenesančná kazateľnica
s postavami evanjelistov a obraz sv. Juraja na koni v boji so šarkanom – ide o temperu na
dreve. Objekt získal prestížne ocenenie EUROPA NOSTRA 1994 – za zachovanie
a vynikajúce zreštaurovanie významnej pamiatky drevenej architektúry a jej vnútornej
výzdoby tradičným spôsobom, technikou a materiálom.
K ďalším sakrálnym pamiatkam Tvrdošína patrí dolný rímskokatolícky kostol
najsvätejšej Trojice postavený v rokoch 1766 až 1770 na starších základoch a
neskorobarokový mariánsky stĺp pred kostolom z konca 18. storočia a baroková kaplnka
z roku 1815.
V Námestove patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky rímskokatolícky
kostol sv. Šimona a Júdu. Vo vnútri kostola zaujmú oltáre a kazateľnica z 19. storočia
a obraz Madony na spôsob ikony z 18. storočia. V oknách kostola sú vitráže od
akademického maliara V. Hložníka. Ďalšími pamiatkami je socha biskupa Jána Vojtašáka
a barokový kamenný stĺp Panny Márie.
Najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta Dolný Kubín je
rímskokatolícky kostol sv. Kataríny s gotickým múrom a vežou zo 14. storočia,
neogoticky prestavaný v rokoch 1885 a 1886.
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou mesta Trstená je rímskokatolícky kostol
sv. Martina. Na hlavnom námestí sa nachádza kostol. sv. Juraja a kláštor františkánov.
Obidve barokové stavby pochádzajú z 18. storočia. Veľmi cenné sú aj Trstenské kamenné
stĺpy – stĺp sv. Jána Nepomuckého a stĺp sv. Floriána. Sakrálne pamiatky Trstenej dopĺňajú
dve kaplnky a fara z roku 1743.
Pozoruhodnou sakrálnou pamiatkou obce Bobrov je kalvária s ústrednou kaplnkou
z roku 1894 a krížovou cestou. Sochy na jej zástavkách pochádzajú z konca 18. a zo
začiatku 19. storočia.
4.2.2.3. Pamiatky ľudovej architektúry
Múzeum oravskej dediny - skanzen Zuberec predstavuje zoskupenie
charakteristických ľudových stavieb z jednotlivých oravských regiónov na ploche cca 20
40
ha. Dominantou múzea je drevený kostol z 15. storočia. V priebehu letnej sezóny ožíva
múzeum hospodárskymi zvieratami. Činnosťou folklórnych skupín a ľudových
remeselníkov približuje návštevníkom život oravského ľudu v minulosti.
Drevenice v obci Podbieľ - Bobrova raľa (roľa) je komplex pôvodných
drevených zrubových domou postavených v 19 storočí a na začiatku 20 storočia. Tvorí ho
64 dreveníc. Za pamiatkovú rezerváciu bol areál vyhlásený v roku 1977.
Plátenícke domy v centre obce Klin predstavujú typické murované plátenícke
domy a pochádzajú z druhej polovice 18. a zo začiatku 19. storočia. Sú charakteristické
pre hornooravské staviteľstvo zámožných pláteníckych rodín a vychádzajú
z klasicistických vzorov.
4.2.2.4. Technické pamiatky
V obci Podbieľ sa nachádza technická a architektonická pamiatka - Františkova
huta. Bola postavená v roku 1936. Je to Vysoká pec, s pôvodnou výškou asi 12m, ktorá
spracovávala železnú rudu z baní Oravského panstva v rokoch 1836 až 1862. Táto
monumentálna romantická ruina sa vďaka občianskym aktivitám od sedemdesiatych rokov
20.storočia postupne upravila, zdokumentovala a zakonzervovala a obec ju teraz využíva
na turistické účely. Koncom augusta sa v rámci dní železiarstva konajú ukážkové tavby
železnej rudy starovekou technológiou .
Astronomická pozorovateľňa Podbieľ - Prehliadka nočnej oblohy najväčším
ďalekohľadom na Orave spojená s odborným výkladom. Ukážka trvá okolo 1 hodiny.
Úvraťová lesná železnica Vychylovka – Tanečník je unikátna technická
pamiatka, postavená v rokoch 1914 – 1918, jej zachovaný úsek má dĺžku takmer 11km.
V roku 1975 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Trasa vedie z Oravskej
Lesnej do Krásna nad Kysucou a prekonáva prevýšenie 120 metrov. SR navrhla zapísať
železničku do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Vyhľadávaným objektom Dolného Kubína sa v posledných rokoch stal aj
drevený kolonádový most ponad rieku Orava spájajúci starú časť mesta so sídliskom
Bysterec.
4.2.2.5. Kultúrno – osvetové zariadenia
Oravská galéria so sídlom v Dolnom Kubíne pôsobí v troch okresoch Oravy a
všetky jej trvalé expozície sa nachádzajú v pamiatkových objektoch. V administratívnom a
41
výstavnom centre Oravskej galérie — v Župnom dome v Dolnom Kubíne je pre verejnosť
sprístupnených päť trvalých expozícií. Ďalšie trvalé expozície: v Galérii Márie
Medveckej v Tvrdošíne a na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade sú
otvorené sezónne. Na Slanickom ostrove umenia sa nachádza múzeum ľudovej plastiky a
maľby a na ostrov je možné dopraviť sa loďou.
V Dolnom Kubíne sa nachádza múzeum Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré je
špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dokumentácie života
Goralov na Slovensku.
V dedine Jasenová, vzdialenej 5 km od Dolného Kubína stojí pamätný dom
slovenského realistického spisovateľa Martina Kukučína. Dom je zariadený dobovým
nábytkom, expozícia približuje život a práce v Jasenovej na prelome 19. a 20. Storočia,
ahasverovský osud, ale najmä tvorbu Martina Kukučína.
Hájovňa v Oravskej Polhore, v ktorej je expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej
ženy je prvé skutočne literárne múzeum na Slovensku, venované dielu básnika.
V obci Podbieľ sa nachádza malé etnografické múzeum – výstava predmetov,
ktoré sa v minulosti používali v podbielanských domácnostiach, v poľnohospodárskych
prácach a v liturgii. Naživo tu možno vidieť pri práci podbielanských rezbárov a možnosť
zakúpiť si ich výrobky.
Expozícia Oravskej lesnej železnice v obci Oravská Lesná sa skladá z dvoch
častí. Prvá, vstupná miestnosť je venovaná historickému kontextu vzniku a fungovania
Oravskej lesnej železnice. Druhá, miestnosť zachytáva dejiny a súčasnosť železnice.
4.2.3. Organizované podujatia
Priamo v obci Zuberec sa každoročne v auguste usporiada festival Podroháčske
folklórne slávnosti s medzinárodným významom. Ďalšími významnými podujatiami sú
Oživené remeslá a Ozveny tradícií v múzeu oravskej dediny v Zuberci, ktoré sa konajú
každú nedeľu a stredu počas celého júla.
Medzi najzaujímavejšie letné podujatia v regióne patria podujatia Trstenské
kultúrne leto, Hudobné leto na Slanickom ostrove umenia, folklórne slávnosti v Podbieli,
v Oraviciach, Pod Babou Horou a vo Veličnej, medzinárodný detský folklórny festival –
Folklór bez hraníc v Oravskej Lesnej, prezentácia tradičných zvykov Svätojánskej noci
spojené s pálením ohňa – Jánske ohne v Zázrivej.
42
Najvýznamnejším podujatím zimných mesiacov je medzinárodný festival
vianočných zvykov a remesiel Oravské Vianoce v Dolnom Kubíne – scénický program
o zvykoch a bohatstve vianočných tradícií.
V Nižnej na Orave sa každoročne na jar koná regionálna súťažná prehliadka
detských folklórnych súborov s názvom Oravské krpčeky. V tom istom období sa konajú
aj Námestovské divadelné dni v Námestove. V Tvrdošíne sa usporadúva pred Veľkou
nocou cyklus tvorivých dielní v rámci medzinárodného projektu Veľká noc a tradičné
remeslá, so zameraním na výrobu kraslíc, košíkarstvo a sklomaľbu.
4.3. Analýza sekundárnej ponuky obce Zuberec
4.3.1. Infraštruktúra cestovného ruchu
4.3.1.1. Ubytovacie zariadenia
Najrozšírenejšou formou ubytovania v obci je ubytovanie v súkromí a ubytovanie
v penzióne.
V ubytovacej kategórii penzión je k dispozícii cca 330 lôžok. Ubytovacie kapacity
penziónov sa pohybujú od 14 – 30 lôžok.
Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie turistov v izbách rodinných domov,
alebo v celom dome, na chate alebo chalupe. Keďže nie všetci poskytovatelia sú
zaevidovaní v obci a každá CK sa orientuje len na časť ubytovateľov sťažuje určenie
presného počtu poskytovateľov tejto služby. Orientačný počet lôžok ubytovania v súkromí
je cca 1300.
V areáli RPD Zuberec sa nachádza turistická ubytovňa s kapacitou 49 lôžok.
4.3.1.2. Stravovacie zariadenia
V obci sa nachádza viacero kategórií stravovacích zariadení. Celková kapacita je
nasledovná:
reštaurácie – 500 stoličiek
ostatné zariadenia – (krčmy, piváreň, vináreň, výčap, denný bar) – cca 120 stoličiek
letné terasy (v letnej sezóne) – cca 240 stoličiek
43
Stravovacie služby poskytujú aj penzióny, zväčša len návštevníkom ktorí sú v nich
ubytovaní. Kapacita stravovacích zariadení je v nich blízka ubytovacej kapacite. Niektoré
väčšie penzióny majú aj bar.
Stravovacie zariadenia v lyžiarskych strediskách:
V areáli LS Milotín sa nachádza bufet s občerstvením. V areáli LS Janovky sa
nachádzajú 2 bufety s celkovou kapacitou cca 60 miest. V stredisku LS Roháče – Spálená
sa nachádza jeden bufet – Osviežovňa v hornej časti zjazdovky a samoobslužný bufet
v údolnej stanici sedačkovej lanovky.
Sortiment zariadení verejného stravovania dopĺňajú: lahôdky, rýchle občerstvenie
pri nákupnom stredisku, cukráreň a predaj zmrzliny.
4.3.2. Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu
4.3.2.1. Zariadenia obchodnej siete
V obci je nadpriemerne rozvinutá sieť maloobchodných zariadení, a to 8 predajní
potravín, mäsiarstvo, 3 predajne textilu, kvetinárstvo a predajňa školských potrieb. Ostatné
predajne sú sústredené v Nákupnom stredisku (rozličný tovar, domáce potreby, predajňa
kníh a predajňa textilu), v Dome služieb (kvetinárstvo, predaj a oprava TV) a nachádza sa
tu aj jedna predajňa obuvi, drogéria a predajňa športových potrieb.
4.3.2.2. Športovo – rekreačné zariadenia
V súčasnosti v LS Janovky fungujú 4 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 2556
os./hod. a k dispozícii sú štyri zjazdovky (zelená až červená). Je tu aj požičovňa lyžiarskej
výstroje a parkovisko s kapacitou cca 130 miest. LS má územné rozhodnutie na
vybudovanie 1130m sedačkovej lanovky. V LS Milotín funguje 5 vlekov s kapacitou
3300os./hod. a k dispozícii sú 3 zjazdovky (zelená a dve červené). LS Roháče – Spálená
disponuje troma vlekmi a dvoma sedačkovými lanovkami s kapacitou 4400 os./hod.
V areáli Telovýchovnej Jednoty Pod Grápou sa nachádza futbalové ihrisko, cvičné
ihrisko a dve tenisové ihriská s cvičnou stenou. V obci sa nachádza dve plochy pre
návštevníkov a verejnosť a to verejné ihrisko (trávnatá voľná plocha) a detské ihrisko
s preliezačkami. V obci funguje aj fitnes v areáli materskej školy. Ihriská sa tiež
nachádzajú v areáloch UZ. V rekreačnej zóne Prieves sú to tenisové a viacúčelové ihriská
44
pri hoteli Tatrawest a tenisové ihrisko pri penzióne Antares (v zime klzisko). V rekreačnej
zóne Madajka sú dve tenisové kurty.
Na svahoch Skorušiny sa nachádza biatlonový areál so strelnicou a bežeckými
traťami.
4.3.2.3. Kultúrno – spoločenské zariadenia
Pre kultúrne podujatia v obci slúži viacúčelová sála, ktorá má kapacitu 200
stoličiek. 4 km od obce sa nachádza lúka a amfiteáter, kde sa každoročne konajú
Podroháčske folklórne slávnosti.
4.3.2.4. Zdravotnícke zariadenia
Zdravotná starostlivosť je sústredená v Zdravotnom stredisku. Nachádza sa tu
detská ambulancia, ambulancia pre dospelých, stomatologická a čeľustno-ortopedická
ambulancia a lekáreň. Toto združené zdravotné stredisko slúži pre spádovú oblasť piatich
obcí. V obci sa nachádza aj súkromná stomatologická ambulancia, a stanica záchrannej
zdravotnej služby.
4.3.2.5. Zariadenia poskytujúce finančné služby
V obci sa nachádza jedna banka, ktorou je pobočka Slovenskej sporiteľne, a.s.
4.3.2.6. Polícia a záchranná služba
Horská záchranná služba
Horskú záchranu v oblasti Zuberca a celých Západných Tatier – Sever vykonáva
Horská záchranná služba v súčinnosti s dobrovoľným zborom HSnS (Horská služba na
Slovensku). Pracuje tu 5 profesionálnych členov a do 40 dobrovoľných členov HSnS.
Niektoré záchranné akcie sú vykonávané aj v spolupráci s poľskou záchrannou službou
TOPR. Okrem samotnej záchrany v horách HZS a HSnS vykonáva tiež lyžiarske služby
(ošetrenie a zvoz ranených) v lyžiarskych strediskách v okolí Zuberca. Okrem týchto
poskytovaných služieb je možné využiť aj služby horského sprievodcu prípadne objednať
si prednášku pre hostí.
45
4.3.2.7. Dopravná infraštruktúra
Obec Zuberec je súčasťou dopravno-gravitačného regiónu Severozápadné
Slovensko. Na prioritný dopravný a sídelný koridor Severozápadného i celého Slovenska -
ktorý je lokalizovaný v údolí Váhu – je obec Zuberec pripojená prostredníctvom ciest I/59,
I/70 a II/584. Cesta II/584 vedúca cez obec je regionálnou spojnicou Oravy a Liptova
a v úseku vedúcom cez územie obce je tiež súčasťou tzv. Malého tatranského okruhu.
Cesta II/584 sa v 12 km vzdialenosti obci Podbiel pripája na cestu I/59 – medzinárodná
trasa E77, ktorá zabezpečuje spojenie s Poľskom. Pre rozvoj turizmu v obci je rovnako
významné i druhé prepojenie, ktoré tvorí zrekonštruovaná cesta III/520019 Zuberec –
Oravice s pokračovaním do Vitanovej, kde sa pripája na cestu II/520 smerujúcu do Suchej
Hory a cez hraničný prechod do Poľska.
Železničné spojenie obce s hlavným koridorom je zabezpečené z obce Podbiel
prostredníctvom regionálnej železničnej trate Kraľovany – Trstená. Železničné prepojenie
s Poľskom – avšak len na úrovni regionálnych tratí – vznikne obnovením traťového úseku
medzi Trstenou, Suchou Horou a železničnou sieťou na území Poľska.
4.3.2.8. Komunálna infraštruktúra
Obec Zuberec je elektrifikovaná, má vybudovanú verejnú vodovodnú sieť, verejnú
splaškovú kanalizáciu zaústenú do spoločnej ČOV s obcou, plynové rozvody, verejné
osvetlenie a obecný rozhlas.
Obec patrí do záujmového územia okresného mesta Tvrdošín, kde je umiestnená
prevažná časť zariadení vyššej vybavenosti: štátna správa, stredné školy, kultúrne
zariadenia, špecializované predajne a služby. Časť vyššej vybavenosti napríklad nemocnica
s poliklinikou a bilingválne gymnázium sa nachádza v Trstenej.
46
4.3.3. Sprostredkovatelia služieb v cestovnom ruchu
Turistická informačná kancelária
Ponúka sprostredkovanie ubytovania, dopravy, stravovania, kopírovacie a faxovacie
služby, predaj máp, pohľadníc, turistických sprievodcov, poskytovanie informácií o
možnostiach turistiky, lyžiarskych tratiach, tipoch na voľný čas. Ponúka taktiež
zmenárenské služby, poistenie do hôr a poistenie do zahraničia. TIK je otvorená v sezóne
denne od 7:30 do 17:00, a mimo sezóny od pondelka do piatku od 7:30 do 16:00 a cez
víkendy iba v sobotu dopoludnia.
Cestovná agentúra MER TOUR Zuberec
Orientuje sa hlavne sprostredkovanie služieb UZ a SZ v Zuberci a Habovke. Poskytuje
taktiež sprievodcovské služby, zmenárenské služby, sprostredkúva poistenie, dopravu,
poskytuje návštevníkom informácie, predaj turistických máp, pohľadníc, poštových
známok a rôznych suvenírov reprezentujúcich Zuberec, Roháče a región Oravy (drevené
výrobky, keramika, valašky, kožené výrobky, tkané koberce, drotárske výrobky, tričká,
krpce, goralské klobúky, sošky, čiapky, vlajky, odznaky, pliešky na valašky, fľašky a
poháre v koži s logom). Cestovná agentúra je každý deň, v období turistickej sezónny
otvorená od 7:30 do 19:00, a v období mimo sezóny od 9:00 do 19:00.
47
5. Návrh na využitie výsledkov
V tejto časti práce predstavujem návrh na využitie potenciálu obce Zuberec
prostredníctvom podnikateľského plánu. Z uvedenej analýzy prírodného potenciálu
vyplýva, že oblasť sa nachádza v atraktívnom horskom prostredí, s množstvom prírodných
krás, horskými plesami, bohatou faunou a flórou a zdravím životným prostredím, čo je
ideálne pre rozvoj turistiky. V letných mesiacoch množstvo turistov láka Oravská
priehrada. Oblasť má veľmi vhodné klimatické podmienky pre cestovný ruch v zimných
mesiacoch. Snehová pokrývka sa tu drží dostatočne dlho, čo znamená že turisti sa
v lyžiarskych strediskách zdržiavajú kvôli zimným športom od konca októbra až do konca
marca. Turisticky príťažlivý je Oravský región aj z hľadiska množstva a rôznorodosti
kultúrno – historický pamiatok a organizovaných podujatí. V regióne sa nachádzajú tri
národné kultúrne pamiatky SR.
Pri analýze sekundárnej infraštruktúry sa zistilo, že obec má rozvinutú
infraštruktúru ubytovacích a stravovacích zariadení, a že rozsah a štruktúra všeobecnej
infraštruktúry je nadštandardná v porovnaní s obcami rovnakej veľkostnej kategórie
v regióne, čo vyplýva z celkového rekreačného charakteru obce. Pri vypracovaní návrhu
som v tejto práci vychádzala z analýzy rozsahu a kvality rekreačno – športových zariadení.
Vzhľadom na status obce ako strediska CR s medzinárodným významom, je v nej potrebné
rozšíriť ponuku voľnočasových aktivít a vytvoriť tak ďalšie možnosti pre trávenie voľného
času pre účastníkov CR.
5.1. Návrh podnikateľského plánu
5.1.1. Identifikačné údaje spoločnosti
Názov spoločnosti: Balance Centrum, spol.s.r.oAdresa: Horská ul. č. 1, 090 32 Tvrdošín IČO: : 000 000 000Právna forma podniku: spol. s r.o. Dátum založenia: 1.apríla 2010
48
5.1.2. Charakteristika projektu
Predmetom investície je výstavba športovo – rekreačného areálu s názvom Balance
Centrum v obci Zuberec.
Pre čo najlepšie využitie príležitostí, sme pri návrhu profilácie strediska vychádzali
zo súčasných trendov v cestovnom ruchu.
Celková rozloha plochy, ktorú bude navrhovaný areál zaberať je 23 250m² (Príloha
č.1). Lokalita ktorú sme pre navrhovanú plochu vybrali, je v navrhovanom územnom pláne
pre obec Zuberec vytýčená ako verejná zeleň s navrhovaným využitím pre športové
a rekreačné účely. Navrhovaný areál bude pozostávať z jednopodlažnej budovy s rozlohou
2 100m² a vonkajších ihrísk (Príloha č.2). Vnútorná časť objektu bude vybavená
slackliningovými stanovišťami, stenou na bouldering a snack barom s výbornou kávou
a občerstvením. Bude ponúkať návštevníkom aj ďalšie atrakcie vo forme minigolfu, šípok,
stolného futbalu, stolného tenisu, nafukovacích atrakcií pre deti (hrady, šmýkačky,
prekážková dráha,. Vonkajší areál bude vybavený lanovým centrom, slackline areálom
a detskou boulderingovou lezeckou stenou.
Vychádzajúc zo zákazníckych trendov v cestovnom ruchu, sa ponukou aktivít
v našom centre budeme orientovať hlavne na cieľovú skupinu ľudí v produktívnom
veku, účastníkov z tzv. „strednej triedy“, rodiny s deťmi, mladých ľudí a teambuiding
firiem.
Prostredie Zuberca je veľmi atraktívne vzhľadom na očarujúce prírodné prostredie,
množstvo kultúrno – historických pamiatok okolia, existenciu lyžiarskeho areálu a pestrú
ponukou ubytovacích a stravovacích služieb.
Momentálne sa v obci, ani v širšom okolí podobná atrakcia nenachádza, náš
produkt je jedinečný. Z hľadiska početnosti návštevníkov strediska, ktorá každoročne
narastá, predpokladáme vysoké stupeň záujmu o produkt.
Kľúčom k úspechu nášho projektu je naša schopnosť efektívne vytvárať
bezkonkurenčnú, jedinečnú atmosféru, kde sa ľudia budú radi zdržiavať.
5.1.3. Zdôvodnenie projektu
Obec Zuberec je centrom Západných Tatier – Roháčov. Obyvateľstvo regiónu sa
hlavne po roku 1989 v dôsledku poklesu výroby a nárastu nezamestnanosti na Orave
začalo orientovať na rozvoj turizmu. Na zvyšujúce sa požiadavky reaguje rozširovaním
a skvalitňovaním služieb, čoho dôkazom je postupné budovanie lyžiarskych stredísk
49
v blízkosti obce Zuberec. LS Zuberec – Janovky je v tesnom spojení s LS Zuberec –
Milotín. Spolu vytvárajú lyžiarsky areál. Súčasná situácia v rámci poskytovaných
doplnkových služieb pre aktívne trávenie voľného času v obci ale nezodpovedá súčasným
moderným trendom stredísk cestovného ruchu. Výstavbou navrhovaného objektu dôjde
k rozšíreniu ponuky športovo – rekreačných aktivít v stredisku.
Obec Zuberec svojou polohou a prírodnými danosťami, kultúrno-historickými
pamiatkami je predurčená na intenzívny rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Toto
potvrdzuje dokument ÚPN VÚC Žilinského kraja v ktorom je územie Zuberca vyčlenené
ako sídelné stredisko rekreácie a turizmu a je zaradené medzi oblasti s medzinárodným
významom. V súčasnosti je už v danej lokalite CR čiastočne rozvinutý, čo si vyžiadava
vytvorenie ďalšej vybavenosti aby sa tak rozšírila ponuka voľno časových aktivít
a priťahovala turistov do strediska počas celého roka.
5.1.4. Ciele projektu
Cieľom projektu je rozšíriť ponuku voľno časových aktivít v obci s ohľadom na
meniace sa trendy v CR. Vytvorenie nových, interaktívnych a jedinečných možností
trávenia voľného času v stredisku CR prispieva k zvyšovaniu jeho atraktivity pre turistov
počas celého roka a taktiež k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.
5.1.5. Marketingový plán
5.1.5.1. Analýza zákazníka
Pri analýze hlavných skupín potenciálnych zákazníkov sme vychádzali zo
súčasných zákazníckych trendov.
Ponukou aktivít v našom centre sa budeme orientovať hlavne na cieľovú skupinu
ľudí v produktívnom veku, ktorých podiel na CR narastá. Táto skupina ľudí žije zväčša
uponáhľaným spôsobom života a dovolenka je pre nich čas, počas ktorého si chcú
oddýchnuť a nájsť stratenú rovnováhu. Zaujať ich chceme hlavne ponukou aktivít
zameraných na fyzickú rovnováhu, testovanie ich a športovej zručnosti a fyzickej kondície,
pričom si každý bude môcť vybrať také aktivity, ktoré najviac vyhovujú jeho
schopnostiam. Vytvoríme im priestor v ktorom sa budú môcť s pomocou našich
inštruktorov zlepšovať v rôznych aktivitách už po prvých pokusoch. Správne zvládnutie
techniky sa tak prejaví napredovaním v rozvíjaní ich schopností a to našim návštevníkom
bude prinášať radosť z pohybu a pocit hodnotne stráveného voľného času.
50
Ďalej sa budeme zameriavať na účastníkov CR z tzv. „strednej triedy“, ktorých
počet sa nestále zvyšuje a ich charakteristickou črtou je ich ochota míňať na povznášajúce
zážitky. Budeme ich oslovovať s ponukou možnosti prežiť zážitky, ktoré sa odlišujú od
bežného spôsobu ich života.
Orientovať sa budeme aj na rodiny s deťmi. Vytvoríme pre nich prostredie kde
môžu spoločne prísť a stráviť čas pri spoločnej zábave na rôznych atrakciách, alebo len tak
relaxovať v pohodlných kreslách a užívať si zdravé jedlo alebo kvalitnú kávu. U nás budú
môcť v modernom areáli kvalitne a aktívne stráviť spoločné chvíle.
Cieľovou skupinou budú aj mladí ľudia, ktorí radi skúšajú nové moderné druhy
športov a vyhľadajú zážitky.
Oslovovať budeme aj firmy, pre ktoré vytvoríme ponuku teambuildingových
akcií, zameraných na posilnenie tímového ducha ich firmy.
Nastavajúcim trendom je že zákazníci budú v CR vyhľadávať za svoje peniaze
hodnotu, ktorú im ponúkneme v podobe príjemného prostredia a skvelých zážitkov ktoré
si od nás budú odnášať. Tento vývoj znamená zmenu oproti momentálnej situácii v ktorej
turisti vyhľadávajú najmä nízke ceny.
Potenciálnych zákazníkov budú okrem charakterizovaných hlavných skupín
predstavovať všetci turisti prichádzajúci do obce.
5.1.5.2. Analýza konkurencie
Úspech nášho podnikania závisí od toho, či svojou ponukou dokážeme osloviť
turistov prichádzajúcich do regiónu a vytvoriť pre nich atrakciu, ktorú budú chcieť
navštíviť. Našou prioritou je zaujať ich jedinečnosťou nášho centra, keďže v súčasnosti
v Zuberci ani v širšom okolí neexistuje zariadenie, ktoré by sa zameriavalo na
poskytovanie rovnakých služieb, ako tie ktoré sú hlavným predmetom našej podnikateľskej
činnosti.
O zákazníkov budeme bojovať a najväčšiu konkurenciu na úrovni okresu pre nás
bude predstavovať termálne kúpalisko Meander Thermal Park v Oraviciach, nachádzajúce
sa 13 km od obce. Najväčším lákadlom tohto objektu je geotermálna voda s teplotou 58°C,
vyvierajúca z 1611 m hlbokého vrtu, ktorá sa vlieva do všetkých bazénov o rozlohe 1545
m². V areáli sa nachádza penzión, reštaurácia, bistro, kaviareň, záhradná kaviareň, štyri
bazény s rôznymi atrakciami a masážna miestnosť. Kúpalisko inzeruje na vlastnej webovej
stránke, a na turistických portáloch.
51
Pri hodnotení vlastnej konkurenčnej pozície v porovnaní s Thermal Meander
Parkom sledujeme niekoľko dôležitých faktorov, ktoré sme spracovali do prehľadnej
tabuľky (hodnotené stupnicou od 1 po 3, pričom 1 vyjadruje najlepšie a 3 najhoršie
ohodnotenie sledovaného ukazovateľa) :
Tab. č. 1: Hodnotenie konkurenčnej pozície
Sledovaný ukazovateľ Balance
Centrum
Meander park
Vše
obec
né in
form
ácie Poloha zariadenia voči turistickému
stredisku Zuberec
1 3
Blízkosť lyžiarskeho strediska 1 1
Dostupnosť parkovania 1 1
Možnosti športových aktivít 1 2
Ubytovanie X 2
Cen
a
Vstup pre dieťa 6 € 6 €
Vstup pre dospelú osobu 12 € 8 €
Rodinné zľavy Áno Nie
Kva
lita
služ
ieb
a
riad
enie
Úroveň reštauračných služieb 1 1
Úroveň marketingu 1 3
Odborná úroveň personálu 1 2
Zdroj: vlastné spracovanie
Pri porovnaní konkurenčnej pozície sme zistili, že silnou stránkou nášho zariadenia
je hlavne bezprostredná poloha v turistickom stredisku s medzinárodným významom, ktoré
každoročne navštívia stovky turistov, na základe čoho očakávame vysokú návštevnosť
nášho centra.
Za silnú stránku nášho zariadenia považujeme aj kvalitu personálu. V našom
zariadení budú zamestnaní vyškolení pracovníci, ktorí budú zákazníkom pomáhať pri
správnom vykonávaní športových aktivít aby naši zákazníci pociťovali spokojnosť a radosť
zo zvládnutia aj náročnejších športových aktivít. Budeme taktiež dbať na ústretovosť
a kvalifikáciu pracovníkov v časti s občerstvením. Naši pracovníci budú absolvovať
pravidelné školenia zamerané na ich rozvoj.
52
Cieľové skupiny budeme oslovovať vhodne zvolenou marketingovou stratégiou.
Nemožno však nedodať, že aj napriek uvedenému porovnaniu je úspech nášho centra
zaručený kvôli jedinečnosti služieb, zameraniu na vhodné cieľové segmenty a schopnosti
efektívne vytvárať skvelú priateľskú a dobrodružnú atmosféru.
Ďalšie zariadenie pre voľno časové aktivity je detské ihrisko s preliezačkami.
Najväčším pozitívom ihriska je to, že je voľne prístupné obyvateľom a návštevníkom obce.
Naše centrum však bude poskytovať oveľa viac možností a nových atraktívnych foriem
zábavy, čo ho posúva z hľadiska príťažlivosti ďaleko pred toto zariadenie. Ďalšou voľne
prístupnou možnosťou pre turistov je futbalové ihrisko, cvičné ihrisko a dve tenisové
ihriská s cvičnou stenou v areáli Telovýchovnej Jednoty Pod Grápou. Z porovnania s týmto
zariadením, vychádza naše zariadenie taktiež ako oveľa atraktívnejšie.
Ostatnú existujúcu ponuku služieb na iné formy aktívneho trávenia voľného času
môžeme rozdeliť na:
Spolu 12 lyžiarskych vlekov a dve sedačkové lanovky, ktoré sa nachádzajú
v lyžiarskom areáli obce (LS Roháče – Spálená, LS Milotín, LS Janovky)
biatlonový areál so strelnicou a bežeckými traťami.
futbalové ihrisko, dve tenisové ihriská, fitnes v areáli MŠ
Tieto ostatné zariadenia spolu dotvárajú ponuku aktivít v obci, no z hľadiska
atraktívnosti ako aj a porovnaní konkurenčnej pozície s Balance Centrom nemajú veľký
význam.
Ihriská sa tiež nachádzajú v areáloch jednotlivých UZ. Pri hoteli Tatrawest a pri
penzióne Antares sa nachádzajú tenisové ihriská no sú prístupné len pre hostí ubytovaných
v týchto penziónoch. V penzióne Prieves, ktorý sa nachádza priamo oproti nášmu centru
je detské ihrisko, posedenie pri ohni a potoku, a hojdačka ale zariadenie môžu využívať
taktiež iba hostia penziónu, čo nevytvára priamu konkurenciu pre naše centrum, keďže
budeme poskytovať služby všetkým návštevníkom obce.
53
5.1.5.3. Marketingový mix
Produkt
Celková rozloha plochy, ktorú bude navrhovaný areál zaberať je 23 250m².
Navrhovaný areál bude pozostávať z jednopodlažnej budovy s rozlohou 2 100m²
a vonkajších ihrísk.
Vonkajší areál bude vybavený malým lanovým centrom, slackline areálom
a detskou boulderingovou lezeckou stenou. Slacklining je nová forma športu – chôdza po
lane, pri ktorej je veľmi dôležité využívanie rovnováhy. Na realizáciu je potrebné ploché
lano napnuté medzi dvoma bodmi. K dispozícii budú stanovištia s rôznou intenzitou
napnutia a šírkou lana tak aby čo najviac vyhovovali rôznej zručnosti jednotlivých
užívateľov. Naši inštruktori budú zákazníkom pomáhať pri zvládnutí techniky, budú
poskytovať praktické rady ako zvládať cvičenie a budú aj sami prezentovať rôzne triky,
ktoré sa dajú popri chôdzi na lane naučiť. v našom zariadení budeme ponúkať možnosť
vyskúšať si a zdokonaľovať sa v rôznych slackliningových štýloch:
Lowline – základný štýl, pri ktorom sa učí chôdza, pričom lano je nízko nad
zemou,
Tricklining – nachádza sa v ňom množstvo trikov, s rôznou obťažnosťou (napr.
chodenie pospiatky, otočenia, pokľaknutie, skákanie, obraty o 180°, posadenie sa
na lano, dotknutie sa lana nosom),
Yogaline – využíva základné pózy a postoje z jógy, s väčším nárokom na
vnútornú rovnováhu a sústredenie,
Highline – lezenie vo výške s istením, vhodné pre pokročilých,
Freestyle salcklining – pri tomto štýle je lano povolené, dlhé 20 – 30mm,
umožňuje húpanie a rôzne ďalšia dynamické triky.
Vnútorná časť objektu bude ponúkať návštevníkom hlavne zábavu vo forme
slackliningových stanovíšť a boulderingových stien, a rôznych doplňujúcich aktivít ako
napr. minigolf, šípky, stolný futbal, stolný tenis, nafukovacie atrakcie pre deti (šmýkačky,
prekážková dráha), a snack baru.
Súčasťou vnútorného areálu bude aj snack bar vybavený pohodlnými sedačkami
a kreslami. Jeho celková kapacita bude 60 miest. Naši hostia si v ňom budú môcť
vychutnať občerstvenie. Náš sortiment bude pozostávať zo zdravých, chutných
a hodnotných ľahkých jedál, ktoré budú podporovať imidž našej firmy. Doplnený bude o
rôzne nápoje, či chutnú a vysoko kvalitnú kávu. Jedálny lístok bude obsahovať pridanú
hodnotu vo forme informácií o pozitívnom vplyve jednotlivých jedál na zdravie.
54
Súčasťou areálu bude parkovisko s kapacitou 70 miest. K dispozícii bude pre
našich návštevníkov zadarmo.
Stratégia tvorby cien
Naša cenová politika sa bude skladať z troch častí:
1.) Cena za vstup
2.) Cena za služby v Snack bare
3.) Zľavy
1.) Cena za vstup
V cene vstupu je zahrnuté využívanie všetkých športových zariadení
nachádzajúcich sa v areáli ako aj služby našich inštruktorov. Cena vstupu odráža najmä
súčasné trendy v cestovnom ruchu, výšku nákladov a dopyt.
Nastávajúcim trendom v cestovnom ruchu je, že zákazníci vyhľadávajú za peniaze
hodnotu, čo v preklade znamená že sú za kvalitné služby na dovolenke ochotní zaplatiť
viac, už nebudú vyhľadávať iba nízke ceny ako tomu bolo doposiaľ.
Dopyt po našich službách bude ovplyvňovať hlavne sezónnosť. Hlavnými
sezónami v Zuberci sú zimná a letná sezóna, no naše zariadenie bude v prevádzke počas
celého roka. Danej situácii sme sa rozhodli prispôsobiť aj cenu vstupu, ktorá bude v období
mimo sezóny nižšia, aby sme zabezpečili návštevnosť obyvateľmi z regiónu.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim cenu našich služieb sú náklady (definované v časti
rozpočet).
Cenu za jednodňový vstup v období sezóny možno kalkulovať na úrovni cca:
12 € pre dospelého človeka,
6 € pre dieťa do 10 rokov.
Cenu za jednodňový vstup v období mimo sezóny možno kalkulovať na úrovni cca:
10 € pre dospelého človeka,
4 € pre dieťa do 10 rokov.
2.) Cena za služby v Snack bare
55
Cenovú úroveň sortimentu v Snackbare bude ovplyvnená hlavne úrovňou našich
nákladov na ich prípravu.
Tab. č. 2: Cenová tvorba – Caesar šalát
Cenotvorba Cena bez DPH Cena s DPH
Kuracie mäso 0,50 € 0,6 €Rímsky šalát 0,15 € 0,18 €Parmezán 0,30 € 0,36 €Paradajka 0,10 € 0,12 €Chlebové krutóny 0,05 € 0,06 €Dresing 0,05 € 0,06 €Náklady 1,15 € 1,38 €Predajná cena 3,30 € 4,50 €Marža v €a v % 2,15 € 65,15%Zdroj: vlastné spracovanie
Tab. č. 3: Sortiment v Snack bare
Sortiment PC bez DPH
PC s DPH
Marža z PC
Počet KS za deň
Tržba bez DPH
Marža v €
Bageta (rôzne druhy) 2,80 € 3,50 € 66% 40,00 112,00 € 73,92 €Sendvič (rôzne druhy) 2,80 € 3,50 € 66% 30,00 84,00 € 55,44 €Zeleninový Šalát 2,32 € 2,90 € 60% 30,00 69,60 € 41,76 €Tuniakový šalát 2,72 € 3,40 € 70% 20,00 54,40 € 38,08 €Caesar šalát 3,60 € 4,50 € 65% 30,00 108,00 € 70,20 €Celozrnné palacinky 3,28 € 4,10 € 80% 32,00 104,96 € 83,97 €Ovocný šalát s jogurtom
2,08 € 2,60 € 60% 15,00 31,20 € 18,72 €
Káva, čaj 2,00 € 2,50 € 80% 60,00 120,00 € 96,00 €Nápoje 1,60 € 2,00 € 80% 60,00 96,00 € 76,80 €Spolu - - 70% - 780,16 € 554,89 €Zdroj: vlastné spracovanie
Skladbu sortimentu budeme obmieňať na základe preferencií zákazníkov. Jedlá
budeme pripravovať priamo u nás v kuchyni a potrebné suroviny nakupovať od rôznych
dodávateľov.
3.) Zľavy
Súčasťou našej cenovej politiky je aj používanie rôznych zliav. Na zväčšenie
dopytu po našich službách v období mimo hlavných turistických sezón budeme používať
sezónne zľavy. Zvýhodnené cenové podmienky budeme ponúkať aj pre rôzne
organizované skupiny, napr. pre firmy v rámci teambuidingových akcií, pre školy, rôzne
56
organizované zájazdy a podobne. Zvýhodnené vstupné budeme poskytovať aj rodinám
s deťmi a stálym zákazníkom.
Stratégia podpory predaja
Pre prezentácia a reklamu služieb Balance Centra Zuberec sme vybrali viacero
spôsobov.
Pre štart v našom podnikaní sme si zvolili tlačovú formu reklamy, ktorá pre nás
bude cenovo ľahko prístupná a môže poskytnúť viac informácií ako drahá reklama v rádiu
alebo spot v televízii. Do povedomia obyvateľov regiónu sa budeme dostávať cez plošný
farebný inzerát v populárnych regionálnych novinách, konkrétne v Žilinskom večerníku.
Reklamu budeme uverejňovať pravidelne po dobu prvých 2 mesiacoch existencie
zariadenia.
Ďalšou formou reklamy bude vonkajšia reklama, vo forme plagátov a pútačov
rozmiestnených v obci na frekventovaných miestach obce aby si návštevníci všimli že
v obci takéto zariadenie existuje. Pri vstupe do areálu budeme mať na našom pozemku
umiestnenú svetelnú reklamu s logom nášho centra.
Keďže najlepšou reklamou je dobré meno a spokojní zákazníci, budeme neustále
dbať na poskytovanie kvalitných služieb, ochotu, profesionálny a ústretový prístup našich
zamestnancov. Cieľom je vytvoriť dobré meno v mysliach ľudí, ktorý sa o svoje pozitívne
zážitky môžu podeliť so svojimi priateľmi, rodinnými príslušníkmi a známymi.
Pri našej propagácii budeme taktiež spolupracovať s turistickými informačnými
kanceláriami a CK, keďže globalizačný trend si vyžaduje vytváranie sietí ako podmienky
pre zvyšovanie konkurencieschopnosti.
V budúcnosti počítame aj prezentáciou vo formou reklamného spotu
v celoslovenskom komerčnom rádiu, ktorý sa bude opakovať 15 krát za týždeň
v čase hlavnej turistickej sezóny, čo nám zabezpečí aby sme sa dostali do povedomia
širokého spektra potenciálnych zákazníkov.
Významným trendov v poskytovaní služieb je ich predaj cez internet. Prezentovať
sa preto budeme na vlastnej internetovej stránke, kde si zákazník bude môcť zakúpiť
vstupenku do nášho centra.
Distribučná stratégia
57
Distribučné kanály, ktorými Balance Centrum Zuberec osloví jednotlivé cieľové
skupiny, sa líšia.
Moderným distribučným prvkom, ktorý využijeme je vytvorenie systému online
rezervácie a predaja prostredníctvom našej internetovej stránky, ktorá bude v slovenskom,
anglickom a nemeckom jazyku.
Ďalším zámerom je distribúcia prostredníctvom cestovných kancelárií. Budeme
spolupracovať s CK ponúkajúcimi voľno časové aktivity a atrakcie na Slovensku a naše
centrum bude zaradené do ich katalógov.
Distribúcia sa bude uskutočňovať aj v spolupráci so samosprávou obce Zuberec,
ktorá pripravuje vydanie propagačného katalógu o službách v obci.
5.1.6. Personálne zabezpečenie
Zariadenie Balance Centrum bude mať v prvom roku 12 stálych zamestnancov,
v prípade potreby budú v sezóne zamestnaný aj dvaja brigádnici. Ich platové ohodnotenie
a vyťaženosť uvádzame v tabuľke č. 4. V centre plánuje zamestnávať pracovníkov na
týchto pozíciách:
Manažér strediska – riešenie personálnych problémov, tréning, vzdelávanie
a rozdelenie úloh zamestnancov,
Údržbár – zodpovedný za údržbu a čistotu vnútorných a vonkajších priestorov
Inštruktor – pomoc návštevníkom osvojiť si techniku na jednotlivých aktivitách
objektu,
Obsluha kaviarne a snack baru,
Kuchár – bude zároveň zodpovedným vedúcim s príslušným vzdelaním a praxou,
Účtovníčka.
Tab. č. 4: Plán potreby zamestnancov a osobných nákladov na rok 2012
58
Pozícia Hrubá mzda
Odpracované
mesiace v roku
2012
Osobné náklady –
rok 2012
Manažér strediska 1500 € 12 18000 €
Inštruktor 1 550 € 12 6600 €
Inštruktor 2 550 € 12 6600 €
Inštruktor 3 550 € 12 6600 €
Inštruktor 4 550 € 12 6600 €
Kuchár 700 € 12 8400 €
Obsluha baru 1 500 € 12 6000 €
Obsluha baru 2 500 € 12 6000 €
Brigádnik 1 200 € 4 800 €
Brigádnik 2 200 € 4 800 €
Údržbár 400 € 12 4800 €
Účtovníčka 700 € 12 8400 €
Spolu - - 79 600 €
Zdroj: Vlastné spracovanie
Veríme, že kľúčom k úspechu nášho zariadenia je v zamestnancoch a preto pre nich
budeme pripravovať rôzne tréningy. Okrem tréningu, ktorý každý nový zamestnanec
dostane pri nástupe do práce, budú pravidelne naši zamestnanci absolvovať aj ďalšie
tréningy a to zo zameraním:
a) na dochvíľnosť, udržiavanie čistoty,
b) zručnosti potrebné na to aby zákazníkom boli poskytnuté vždy služby výnimočnej
kvality,
c) tímovú prácu a vysoké pracovné nasadenie,
d) prívetivosť k zákazníkom, aby sa u nás každý cítil prijemne.
Zamestnanci by mali spĺňať tieto osobnostné predpoklady: kladný vzťah k práci,
komunikatívnosť a ochota plniť požiadavky zákazníkov, spoľahlivosť, slušné správanie.
5.1.7. Rozpočet a financovanie projektu
59
Investičné náklady
Investičné náklady predstavujú 4 715 000 €. Sú v nich zahrnuté náklady na:
Výstavbu budovy – 4 000 000 € (cena zahŕňa výstavbu budovy s tehlovou
konštrukciou a strechou a náklady na inštalácie a rozvody, ktoré tvoria 10-12%
nákladov na výstavbu)
Výstavbu parkoviska a vonkajšie úpravy, vrátane výsadby zelene – 400 000 €
Nákup športových zariadení – 200 000 €
Vybavenie interiéru – 115 000 €
Príjmy
Prímy vyjadrujú tržby za jednotlivé služby. Ich výška bude závisieť od stanovených
cien, od predpokladaného využitia zariadenia, od poskytovania zliav resp. od iných
faktorov. V prípade prímov plynúcich zo vstupného sme počítali s návštevnosťou mimo
sezóny o 50% nižšou ako v období hlavnej sezóny. Hlavnou sezónou je obdobie letnej
a obdobie zimnej sezóny. Letná sezóna sa začína otvorením turistických chodníkov
v Roháčoch (16.jún) a trvá do konca septembra a spolu trvá 106 dní. Zimná sezóna trvá 96
dní. Začína sa 26.decembra a trvá do koncom marca.
Tab. č. 6: Predpokladané ročné prímy zo vstupného:
Počet dní Cena vstupu Predpokladaný počet zákazníkov/ deň
Tržba
Dospelí Dieťa Dospelí DieťaHlavná sezóna 202 12,00 € 6,00 € 80 30 230 280,00 €Mimo sezóna 163 10,00 € 4,00 € 40 15 74 980,00 €
Spolu 365 305 260,00 €Zdroj: Vlastné spracovanie
Tab. č. 7: Predpokladané ročné prímy zo Snack baru:
Počet dní Obchodná marža/ deň Tržba
Hlavná sezóna 202 554,89 € 112 087,78 €
Mimo sezóna 163 277,45 € 45 224, 35 €
Spolu 365 157 312,13 €
Zdroj: Vlastné spracovanie
Ročné príjmy v prvom roku podnikania predstavujú 462 572, 13 €.
Cash flow
60
Z výpočtu obehu peňažných prostriedkov (Príloha č.3, č.4 a č.5) v podniku
vyplýva, že k splateniu investície dôjde v deviatom roku podnikania. Pri výpočte sme
zohľadnili výšku investície, predpokladané príjmy, výdavky, odpisy, a 20% daň. Po určení
príjmov z prvého roku sme počítali s ich pravidelným nárastom o 1,8% v každom ďalšom
roku prevádzky. Udržanie tohto trendu si bude vyžadovať aj zvyšovanie výdavkov. Nárast
výdavkov na udržanie investície sme určili na 9% ročne. Odpisy z investície sme sa
rozhodli rozvrhnúť na prvých 20 rokov fungovania podniku.
Zdroje financovania
Hlavným zdrojom financovania projektu bude dotácia z fondov EU (OPKaHR) vo
výške 50% nákladov na projekt. Ďalším zdrojom budú naše vlastné financie a pokryjeme
nimi 20% potrebných financií na projekt. Pre nedostatok finančných prostriedkov sme sa
rozhodli čerpať bankový úver, ktorý pokryje zvyšných 30% projektu.
5.1.8. SWOT analýza
61
Silné stránky (Strenghts) Slabé stránky (Weaknesses)
umiestnenie podniku v rámci obce
atraktivita okolitého prostredia
s dostatočným zákazníckym
potenciálom
pestrosť ponúkaných aktivít
pôsobivý interiér a exteriér
priaznivá cenová úroveň pre
návštevníkov
kvalitný manažment
kvalita personálu
jedinečnosť a imidž produktu
flexibilnosť pri vyhovovaní
požiadavkám zákazníkov
využitie vlastných finančných
zdrojov
nedostatok skúseností
nedostatok peňažných prostriedkov
vysoké počiatočné náklady na
projekt
sezónny charakter CR v stredisku
rizikovosť projektu
Príležitosti (Opportunities) Ohrozenia (Threats)
využitie dotácií z eurofondov
rozšírenie ponuky služieb
v budúcnosti
rastúci počet zákazníkov
spolupráca s TIK, CK a samosprávou
spolupráca s ubytovacími
zariadeniami
príspevok zariadenia k rozšíreniu
ponuky služieb v stredisku
rastúci záujem o nové druhy športu
získanie stálych zákazníkov z regiónu
zmeny v zákonoch, ktoré by vytvorili
priaznivejšie podnikateľské prostredie
sezónny charakter návštevnosti
strediska
dostatok iných voľnočasových aktivít
v obci
pokles dopytu v rámci domáceho
cestovného ruchu
zníženie kúpyschopnosti
obyvateľstva
vstup priamej konkurencie na trh
nižší dopyt ako sem plánovali
nezáujem turistov o naše služby
rozšírenie firmy o ďalšie prevádzky
v iných turistických lokalitách
Naše silné stránky považujeme za veľmi dôležité, a preto ich budeme aj
62
v budúcnosti upevňovať. Slabé stránky sa, naopak, už v súčasnosti snažíme odstraňovať.
To všetko by nám malo napomôcť k schopnosti využiť vznik príležitosti v budúcnosti.
6. Záver
63
Diplomová práca vychádzala z nevyhnutnosti rozšírenia ponuky aktivít v obci
Zuberec o nové druhy činností, keďže je strediskom cestovného ruchu s medzinárodným
významom. Cieľom práce bolo na základe analýzy potenciálu vytvoriť projekt, ktorý bude
rozširovať ponuku služieb a podporovať tak ďalší rozvoj turizmu v obci Zuberec.
Obec Zuberec je centrom Západných Tatier – Roháčov a nachádza sa v Oravskom
regióne. Obyvateľstvo regiónu sa hlavne po roku 1989 v dôsledku poklesu výroby
a nárastu nezamestnanosti na Orave začalo orientovať na rozvoj turizmu, keďže cestovný
ruch je dôležitým nástrojom pre integráciu menej rozvinutých regiónov.
V analytickej časti práce sme podrobne analyzovali potenciál regiónu a obce
z hľadiska turistickej atraktivity. Na základe uskutočnených analýz, môžeme uviesť
nasledovné závery.
Analýza prírodného potenciálu obce Zuberec nám potvrdila, že obec sa nachádza v
atraktívnom horskom prostredí, s množstvom prírodných krás, horskými plesami, bohatou
faunou a flórou a zdravím životným prostredím, čo je ideálne pre rozvoj turistiky.
V letných mesiacoch množstvo turistov láka aj Oravská priehrada. Oblasť má veľmi
vhodné klimatické podmienky pre cestovný ruch v zimných mesiacoch. Snehová pokrývka
sa tu drží dostatočne dlho, čo znamená že turisti sa v lyžiarskych strediskách zdržiavajú
kvôli zimným športom od konca októbra až do konca marca. Turisticky príťažlivý je
Oravský región spolu s obcou Zuberec aj z hľadiska množstva a rôznorodosti kultúrno –
historický pamiatok a organizovaných podujatí. V regióne sa nachádzajú tri národné
kultúrne pamiatky SR.
Na základe analýzy sekundárnej ponuky cestovného ruchu môžeme konštatovať, že
obec má rozvinutú infraštruktúru ubytovacích a stravovacích zariadení, a že rozsah
a štruktúra všeobecnej turistickej infraštruktúry je nadštandardná, v porovnaní s obcami
rovnakej veľkostnej kategórie v regióne, čo vyplýva z celkového rekreačného charakteru
obce.
Na základe týchto analýz možno konštatovať, že obec Zuberec je lokalizovaná
v turisticky atraktívnom prostredí Oravského regiónu, s jedinečným prírodnými a kultúrno
– historickými danosťami a rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Analýzou rozsahu,
rôznorodosti a kvality rekreačno – športových zariadení sme dospeli k záveru, že súčasná
situácia v rámci poskytovaných doplnkových služieb pre aktívne trávenie voľného času
v obci ale nezodpovedá súčasným moderným trendom stredísk cestovného ruchu.
Vzhľadom na spomenuté okolnosti a dosiahnuté výsledky analýz sme v návrhovej
časti načrtli riešenie, ktorého realizácia by prispela k rozšíreniu ponuky doplnkových
64
športovo – rekreačných služieb. Konkrétne sa jedná o návrh podnikateľského plánu.
Predmetom návrhu je výstavba športovo – rekreačného areálu s názvom Balance Centrum
v obci Zuberec. Cieľom projektu je rozšírenie ponuky voľno časových aktivít v obci
s ohľadom na meniace sa trendy v CR. Výstavbou navrhovaného objektu dôjde
k rozšíreniu ponuky športovo – rekreačných aktivít v stredisku cestovného ruchu.
Vytvorenie nových, interaktívnych a jedinečných možností trávenia voľného času prispeje
k zvyšovaniu atraktivity strediska pre turistov počas celého roka a taktiež k zvyšovaniu
jeho konkurencieschopnosti. Rozšírenie aktivít je nevyhnutné pre intenzívny a efektívny
rozvoj strediska. Faktom totiž je, že lyžiarske stredisko v obci na seba viaže ďalšie
investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb, lyžiarske školy,
dopravu a ďalšie doplnkové služby a vytvárajú sa tak ďalšie pracovné miesta.
Pri návrhu sme vychádzali z vybraných súčasných trendov v cestovnom ruchu.
Poznanie a sledovanie aktuálnych trendov je v súčasnosti nevyhnutné ak chceme vyťažiť
maximum zo zozbieraných informácií. Aplikácia vybraných súčasných trendov na návrh
podnikateľského zámeru je predpokladom, pre čo najlepšie využite príležitosti v oblasti
rozvíjajúceho sa cestovného ruchu.
Súčasťou plánu je logické odôvodnenie potreby navrhovaného projektu, analýza
konkurencie a zákazníkov, SWOT analýza podniku, predpokladané investičné náklady na
projekt a výpočet návratnosti investície. Súčasťou návrhu je fyzické umiestnenie objektu
v priestore, ktoré rešpektuje územné plánovanie obce.
Berúc do úvahy uvedené fakty, môžeme považovať všetky tri ciele diplomovej
práce za splnené.
7. Zoznam použitej literatúry
65
1. BABINSKÝ, J. – BABINSKÝ, M. Turistika na vidieku. Bratislava: Proxima Press,
2004. 135s.,ISBN 80-85454-72-6
2. BALÁŽOVÁ, E. – PAPCUNOVÁ, V. – JARÁBKOVÁ, J. 2007. Cestovný ruch
a samospráva. Nitra : Municipalia, 2007, 100s. ISBN 978-80-8069-862-1
3. BAŠOVSKÝ, O. - LAUKO, V. 1990. Úvod do regionálnej geografie. Bratislava:
SPN, 1990. 118 s. ISBN 800-80-0278-6.
4. BELAJOVÁ, A. – Fáziková, M. 2005. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU Nitra,
2005. ISBN 80-8069-513-X
5. BOROVSKÝ, J. – SMOLKOVÁ, E. – NIŇAJOVÁ, I. 2008. Cestovný ruch, trendy
a perspektívy. Bratislava : Iura edition, 2008. 280 s. ISBN 978-80-8078-215-3
6. DEMO, M. – BIELIK, P. – HRONEC, O. 1999. Trvalo udržateľný rozvoj. Nitra :
Slovenská poľnohospodárska univerzita v spolupráci s výskumným ústavom
pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. 1999, 222 s. ISBN 80-7137-611-6
7. DEMO, M. – HRONEC, O. – TÓTHOVÁ, M. et al. 2007. Udržateľný rozvoj –
život v medziach únosnej kapacity biosféry. 2007, Nitra : Slovenská
poľnohospodárska univerzita, Tlač : Patria I, spol.s.r.o., ISBN 978-80-8069-826-3
8. DUDÁŠ, M. – GOJDIČ, I. – ŠUKAJLOVÁ M. 2007. Drevené kostoly. Bratislava :
DAJAMA, 2007. ISBN 80-89226-14-0
9. DVOŘÁKOVÁ, V. 2008. Ľudová architektúra. Bratislava : DAJAMA, 2008. 110
s., ISBN 978-80-89226-25-2.
10. FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha :
Grada Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80-247-0207-X
11. FORT, J. 1995. Podnikatelský plán a investiční rozhodováni. Praha : Grada
Publishing, 1995. 177 s. ISBN 80-85623-20
12. GÚČIK, M. 2004. Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie. Bratislava :
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004, 109 s . ISBN 80-10-00520-7
13. GRZNÁR, M. 1998. Firemné plánovanie. Brtislava : Ekonóm, 1998. ISBN 80-225-
0976-0
14. GÚČIK, M. a kol. 2006. Výkladový slovník. Cestovný ruch, hotelierstvo,
pohostinstvo. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006, 216 s.
ISBN 80-10-00360-3
15. HABÁN, M. – OTEPKA, P. 2004. Agroturistika. Nitra: SPU, 2004, ISBN 80-
8069-451-6
66
16. HORNER, S. – SWARBROOKE, J. 2003. Marketing, tourism, hospitality and
leisure in Europe. London: International Thomson Buisness Press, 2003. 488 s.
ISBN 80-247-0202-9
17. HUNZIKER, W. – KRAPF, K. 1942. Grundriß Der Allgemeinen
Fremdenverkehrslehre. Zurich: Polygr. Verl. OCLC 180109383.
18. KAJANOVÁ, J. 2005. Náklady a ceny. Bratislava : IRIS, 2005. 150s. ISBN 80-
89018-92-0
19. KASPAR, C. 1995. Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: Trian, 1995, 145
s. ISBN 80-901166-5-5
20. KOLEKTÍV. 1997. Manažment regiónu a strediska cestovného ruchu. Banská
Bystrica : EF UMB, 1997. 160 s. ISBN 80-967649-1-8
21. KOLLÁR, D. Poznávame Slovensko – Orava. Bratislava : DAJAMA, 1999. ISBN
80-88975-02-6
22. KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J., 2007. Hrady a zámky. Bratislava : DAJAMA, 2008.
127 s. ISBN 978-80-89226-56-6
23. KOPŠO, E. – BAXA, Š. – GÚČIK, M. 1979. Ekonomika cestovného ruchu.
Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, 239s.
24. KOTLER, P. 1990. Marketing. Bratislava : SPN, 1992. 441 s. ISBN 80-08-02042-
3
25. MACH, F. – BUCHTA, A. – BURGER, I. et al. 1993. Vidiecky turizmus
a agroturizmus na Slovensku. Bratislava : Réka, 1993, 165 s. ISBN 80-88731-02-X
26. MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. Bratislava. : Orbis Pictus
Istropolitana, 1983, 267 s. ISBN-8071-58-169-0
27. MIDRIAK, R. – STACHRA, J, - BENČAŤ, T. – ZAUŠKOVÁ, Ľ. 1993.
Potenciály, geologická únosnosť a optimalizácia využívania horských oblastí.
Zvolen : Národné lesnícke centrum, 2007. 120 s. ISBN 978-80-8793-0352-2
28. NOVACKÁ, Ľ. – KULČÁKOVÁ, M. 1996. Klient v cestovnom ruchu. Bratislava :
Eurounion, 1996. 92 s. ISBN 80-85568-60-8
29. NOVACKÁ, Ľ. – PLESÍK, P. 2000. Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná
spolupráca. Bratislava: EKONÓM. ISBN 80-225-1346
30. MLYNKA L. – HEBERLANDOVÁ K., 2007. Technické pamiatky. Bratislava :
DAJAMA, 2007. 108 s., 978-80-89-226-43-6
67
31. PILCHEROVÁ, M. 2007. Turizmus v lesnom prostredí. Zvolen : Národné lesnícke
centrum, 2007. 105 s. ISBN 80-887459-03-8
32. PLESÍK, P. 2008. Vymedzenie a ocenenie regiónov cestovného ruchu. Bratislava :
Ekonóm, 2008. ISBN 970-80-225-2476-6
33. PATÚŠ, P. 1996. Tvorba podnikateľského plánu. In: Rukoväť podnikateľa vo
vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike. Banská Bystrica: Cestovateľ, 1996.
34. POON, A. 2003. A New Tourismo Scenario – Key future trends. Berlin : Tourism
Inteligence International, Euroberometer Survey. 2003
35. SLÁDEK, G., et al., 2001. Podnikanie a štandardy v pohostinstve a hotelierstve.
Bratislava : Epos, 2001. 576 s. ISBN 80-8057-327-1
36. OŤAHEĽ, J. – POLÁČEK, Š. 1987. Krajinná syntéza liptovskej kotliny.
Bratislava : Veda, 1987, 78 s. ISBN 80-88745-12-3
37. ŤAPÁK, P. a kol. 2006. Vzdelávacia príručka: Rozvoj vidieckeho turizmu. Košice :
MKV-PRESS, 2006. 195 s. ISBN 978-80-969910-0-6
Elektronické zdroje:
38. Európska komisia, Tourism. [online] [citované 2011-3-5] Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/regional_policy/themes/tourism/index_en.htm
Strategické dokumenty:
39. Ministerstvo hospodárstva SR. 2004. Regionalizácia cestovného ruchu, MH SR,
Sekcia cestovného ruchu [online] Bratislava: MH SR, 2004 [citované 2011-3-10].
Dostupné na internete: <http://www.economy.gov.sk/regionalizacia-cestovneho-
ruchu-v-sr-5699/127384s>
40. Ministerstvo hospodárstva SR. 2007. Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do
roku 2013, MH SR, Sekcia cestovného ruchu [online] Bratislava: MH SR, 2007
[citované 2011-4-10]. Dostupné na internete:
<www.economy.gov.sk/7553-menu/130539s>.
41. Ministerstvo hospodárstva SR. 2000. Národný program rozvoja cestovného ruchu
v SR, MH SR, 2000, [online] Bratislava: MH SR, 2000 [citované 2011-03-01].
Dostupné na internete: <www.economy.gov.sk>
68
42. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja – sekcia koordinácie
fondov EÚ. 2008. Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013, MDVRR
SR, 2008, [online] [citované 2011-03-5]. Dostupné na internete:
<http://www.nsrr.sk/dokumenty/zakladne-dokumenty/>43. Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR. 2010. Operačný program
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, (OP KaHR), MH SR, 2010. [online]
[citované 2011-15-3]. Dostupné na internete: <http://www.mhsr.sk/operacny-
program-6352/128037s />
Zákony:
44. Zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja
Prílohy Príloha č.1 : Výmera navrhovaného objektu
69
Príloha č.2 : Umiestnenie budovy, parkoviska a vchodov v navrhovanom objekte
Príloha č.3 : Výpočet Cash flow v 1. až 5. roku investície
Príloha č.4 : Výpočet Cash flow v 6. až 10. roku investície
Príloha č.5 : Výpočet Cash flow v 7. až 15. roku investície
Príloha č.1: Výmera navrhovaného objektu
70
Rč Položka Výpočet 2012 2013 2014 2015 2016 Rok investovania 1 2 3 4 5
1 Investícia 4 715 000,00 €
2 Príjmy z investície 462 572,00 € 470 898,30 € 479 224,59 € 487 550,89 € 495 877,18 € 3 Výdavky z investície 79 600,00 € 86 764,00 € 93 928,00 € 101 092,00 € 108 256,00 € 4 Odpisy 235 750,00 € 235 751,00 € 235 752,00 € 235 753,00 € 235 754,00 € 5 Brutto Cash flow r.2-r.3 382 972,00 € 384 134,30 € 385 296,59 € 386 458,89 € 387 621,18 € 6 Daňová sadzba (0,20) 0,20 0,20 0,20 0,20 0,207 Daň 76 594,40 € 76 826,86 € 77 059,32 € 77 291,78 € 77 524,24 € 8 Netto Cash flow r.5-r.7+r.4 542 127,60 € 543 058,44 € 543 989,27 € 544 920,11 € 545 850,95 € 9 Cash flow z projektu r.8-r.1 - 4 172 872,40 € 543 058,44 € 543 989,27 € 544 920,11 € 545 850,95 €
10 Kumulovaný CF z projektu - 4 172 872,40 € - 3 629 813,96 € - 3 085 824,69 € - 2 540 904,58 € - 1 995 053,63 € 11 Súč. hodnota Cash flow z projektu r.9/(1+0,05)n - 3 974 164,19 € 517 198,51 € 518 085,02 € 518 971,53 € 519 858,04 € 12 Čistá súč. hodnota CF kumulovaná - 3 974 164,19 € - 3 456 965,68 € - 2 938 880,66 € - 2 419 909,12 € - 1 900 051,08 € 13 Splatenie investície (Áno/Nie) NIE NIE NIE NIE NIE14 Vyhodnotenie
Príloha č. 3:
Príloha č. 4 :
10
R.č
Položka Výpočet 2017 2018 2019 2020 2021
Rok investovania 6 7 8 9 101 Investícia 2 Príjmy z investície 504 203,48 € 512 529,78 € 520 856,07 € 529 182,37 € 537 508,66 €3 Výdavky z investície 115 420,00 € 122 584,00 € 129 748,00 € 136 912,00 € 144 076,00 €4 Odpisy 235 755,00 € 235 756,00 € 235 757,00 € 235 758,00 € 235 759,00 €5 Brutto Cash flow r.2-r.3 388 783,48 € 389 945,78 € 391 108,07 € 392 270,37 € 393 432,66 €6 Daňová sadzba (0,20) 0,20 € 0,20 0,20 0,20 0,207 Daň 77 756,70 € 77 989,16 € 78 221,61 € 78 454,07 € 78 686,53 €8 Netto Cash flow r.5-r.7+r.4 546 781,78 € 547 712,62 € 548 643,46 € 549 574,29 € 550 505,13 €9 Cash flow z projektu r.8-r.1 546 781,78 € 547 712,62 € 548 643,46 € 549 574,29 € 550 505,13 €10 Kumulovaný Cash flow z projektu - 1 448 271,85 € - 900 559,23 € - 351 915,77 € 197 658,52 € 748 163,66 €11 Súč. hodnota Cash flow z projektu r.9/(1+0,05)n 520 744,56 € 521 631,07 € 522 517,58 € 523 404,09 € 524 290,60 €12 Čistá súč. Hodnota CF kumulovaná -1 379 306,52 € - 857 675,45 € -335 157,88 € 188 246,21 € 712 536,82 €13 Splatenie investície (Áno/Nie) NIE NIE NIE ÁNO ÁNO14 Vyhodnotenie 2020
Príloha č.5 :
11
R.č
Položka Výpočet 2022 2023 2024 2025 2026
Rok investovania 11 12 13 14 151 Investícia 2 Príjmy z investície 545 834,96 € 554 161,26 € 562 487,55 € 570 813,85 € 579 140,14 € 3 Výdavky z investície 151 240,00 € 158 404,00 € 165 568,00 € 172 732,00 € 179 896,00 € 4 Odpisy 235 760,00 € 235 761,00 € 235 762,00 € 235 763,00 € 235 764,00 € 5 Brutto Cash flow r.2-r.3 394 594,96 € 395 757,26 € 396 919,55 € 398 081,85 € 399 244,14 € 6 Daňová sadzba (0,20) 0,20 0,20 0,20 0,20 0,20 7 Daň 78 918,99 € 79 151,45 € 79 383,91 € 79 616,37 € 79 848,83 € 8 Netto Cash flow r.5-r.7+r.4 551 435,97 € 552 366,80 € 553 297,64 € 554 228,48 € 555 159,32 € 9 Cash flow z projektu r.8-r.1 551 435,97 € 552 366,80 € 553 297,64 € 554 228,48 € 555 159,32 €
10 Kumulovaný Cash flow z projektu 1 299 599,62 € 1 851 966,43 € 2 405 264,07 € 2 959 492,55 €
3 514 651,86 €
11 Súč. hodnota Cash flow z projektu r.9/(1+0,05)n 525 177,11 € 526 063,62 € 526 950,13 € 527 836,65 € 528 723,16 € 12 Čistá súč. hodnota CF kumulovaná 1 237 713,93 € 1 763 777,55 € 2 290 727,69 € 2 818 564,33
€ 3 347 287,49 €
13 Splatenie investície (Áno/Nie) ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO 14 Vyhodnotenie
12