ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

ANALÝZA KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V OBCI

RAJECKÁ LESNÁ

FURDEKOVÁ KATARÍNA

2008

ANALÝZA KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V OBCI

RAJECKÁ LESNÁ

DIPLOMOVÁ PRÁCA

FURDEKOVÁ KATARÍNA

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Ladislav Novák, PhD.

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: 18. 4. 2008

ŽILINA 2008

ABSTRAKT

FURDEKOVÁ, Katarína: Analýza krízového plánovania v obci Rajecká Lesná.

[Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva;

Katedra krízového manažmentu. Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Ladislav Novák,

PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI

ŽU, 2008. 61 s.

Diplomová práca sa zaoberá krízovým plánovaním v obci Rajecká Lesná. Prvá časť je

venovaná teoretickým základom krízového plánovania v SR, či už z odbornej literatúry,

ale aj z oblasti legislatívy. V ďalšej časti je obsiahnutý rozbor a hodnotenie súčasného

stavu procesov krízového plánovania v obci. V záverečnej časti sú uvedené možné

návrhy opatrení na riešenie zistených nedostatkov.

Kľúčové slová: analýza, dokumentácia, hodnotenie, krízové plánovanie, mimoriadna

udalosť, obec Rajecká Lesná, povinnosti

ABSTRAKT

FURDEKOVÁ, Katarína: Die Analysis die Krisenplanungen in Dorf Rajecká Lesná.

[Die Diplomarbeit]. Zilinaer universität in Žilina. Fakultät special inzinier; Katheder

krisenmanagement. Vorsteher der Diplomarbeit: doc. Ing. Ladislav Novák, PhD. Die

Stufe der Qualifizierung: der Ingenieur in dem Bereich die Zivilsicherheit. Žilina: FŠI

ŽU, 2008. 61 S.

Die Diplomarbeit befasst sich mit Krisenplanung in Dorf Rajecká Lesná. Der erste Teil

ist an dem teoretischen Basics der Krisenplanungen in Slowakei widmet, ob aus der

Fachliteratur, sondern auch aus dem Bereich Legislative. In dem weiterem Teil ist eine

Analyse und Einschätzung gegenwärtigen Standes des Krisenplanungenprozessen ins

Dorf enthalten. In Schlussteil sind die eventuellen Vorsläge an Besserung die

Fehlererkennungen angeführt.

Die Slagwörter: die Analysis die Dokumentation, die Krisenplanung, der Schadensfall,

das Dorf Rajecká Lesná, die Schuldigkeiten

PREDHOVOR

Nie je možné vylúčiť pôsobenie negatívnych javov z každodenného života, preto je

nutné, aby sme rátali so vznikom mimoriadnej udalosti. Krízové plánovanie je jedným

z nevyhnutných predpokladov na dosiahnutie požadovanej miery bezpečnosti.

Podstatou krízového plánovania je zabezpečiť dostatočné zdroje, sily a prostriedky na

riešenie vzniknutých krízových situácií. Slúži na stanovenie nástrojov a postupov, ktoré

sú potrebné na riešenie konkrétnej krízovej situácie a odstraňovanie jej negatívneho

dopadu na spoločnosť. Rozhodujúcou úrovňou krízového plánovania je krízové

plánovanie ústredných orgánov štátnej správy a orgánov miestnej štátnej správy.

Dôležitú úlohu tu zohrávajú práve obce. Treba teda venovať zvýšenú pozornosť

pripravenosti obcí. To bol zásadný dôvod, ktorý ma viedol k spracovaniu tejto

problematiky v diplomovej práci. Mojím hlavným zámerom bolo, zistiť súčasný stav

procesov a dokumentácie krízového plánovania v obci Rajecká Lesná v porovnaní

s platnou legislatívou v SR. V prvej časti som sa venovala teoretickým základom

krízového plánovania v SR, či už z odbornej literatúry, ale hlavne z oblasti legislatívy.

V ďalšej časti je charakterizovaná obec Rajecká Lesná, no predovšetkým je tam

obsiahnutý rozbor a hodnotenie súčasného stavu procesov a dokumentácie krízového

plánovania v obci. V záverečnej časti sú uvedené možné návrhy opatrení na riešenie

nedostatkov v dokumentácii krízového plánovania v obci Rajecká Lesná.

Pri tvorbe diplomovej práce som využívala verejne dostupnú literatúra, internetové

zdroje a informácie získané z praxe, v závislosti od problematiky, ktorú som riešila.

Touto cestou sa chcem poďakovať vedúcemu diplomovej práce doc. Ing. Ladislavovi

Novákovi, PhD. za venovaný čas, odborné usmerňovanie a vzácne pripomienky pri

písaní tejto diplomovej práce. Ako aj starostovi obce Rajecká Lesná pánovi

Bohuslavovi Peknému za venovaný čas a poskytnutie potrebných informácií.

Vyhlasujem, že diplomovú prácu „Analýza krízového plánovania v obci Rajecká

Lesná“, som vypracovala samostatne, pod odborným vedením vedúceho diplomovej

práce, s použitím uvedenej literatúry a osobných rozhovorov so starostom obce.

Žilina, dňa 18.4.2008

OBSAH

POUŽITÉ SKRATKY 7

ÚVOD 8

ZÁKLADNÉ POJMY 9

1 KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE 13

1.1 Štruktúra krízového plánovania 14

1.2 Obranné plánovanie (OP) 15

1.2.1 Všeobecná charakteristika OP 15

1.2.2 Povinnosti obce na úseku OP 17

1.3 Civilné núdzové plánovanie (CNP) 18

1.3.1 Všeobecná charakteristika CNP 18

1.3.2 Povinnosti obce na úseku CNP 19

1.3.3 Civilná ochrana (CO) 19

1.3.3.1 Všeobecná charakteristika CO 19

1.3.3.2 Povinnosti obce na úseku CO 21

1.3.4 Hospodárska mobilizácia (HM) 22

1.3.4.1 Všeobecná charakteristika HM 22

1.3.4.2 Povinnosti obce v systéme HM 25

1.3.5 Integrovaný záchranný systém (IZS) 26

1.3.5.1 Všeobecná charakteristika IZS 26

1.3.5.2 Povinnosti obce v systéme IZS 27

1.4 Havarijné plánovanie (HP) 28

1.4.1 Všeobecná charakteristika HP 28

1.4.2 Povinnosti obce na úseku HP 30

2 CHARAKTERISTIKA OBCE RAJECKÁ LESNÁ 32

2.1 Historický vývoj obce Rajecká Lesná 32

2.2 Geografický profil obce 32

2.3 Demografický profil obce 33

2.4 Klimatické podmienky 33

2.5 Technická infraštruktúra 34

3 SÚČASNÝ STAV KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V OBCI RAJECKÁ LESNÁ 35

3.1 Úsek obranného plánovania 36

3.2 Úsek civilného núdzového plánovania 36

3.2.1 Úsek civilnej ochrany 37

3.2.2 Úsek hospodárskej mobilizácie 40

3.2.3 Úsek integrovaného záchranného systému 46

3.3 Úsek havarijného plánovania 46

4 NÁVRH OPATRENÍ NA RIEŠENIE NEDOSTATKOV V DOKUMENTÁCII

KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V OBCI RAJECKÁ LESNÁ 48

ZÁVER 53

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 54

ZOZNAM PRÍLOH 56

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Počet obyvateľov obce 41

Tabuľka 2 Dopravné a mechanizačné prostriedky 41

Tabuľka 3 Kapacita ubytovania v obci 42

Tabuľka 4 Kapacita stravovania v obci 42

Tabuľka 5 Školské zariadenia v obci 43

Tabuľka 6 Zoznam výdajní odberových oprávnení 43

Tabuľka 7 Štruktúra obyvateľov podľa vekových kategórií 44

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Základné členenie krízového plánovania v SR 15

Obrázok 2 Prvky civilného núdzového plánovania v SR 18

Obrázok 3 Erb obce Rajecká Lesná 32

Obrázok 4 Slovenský betlehem 32

Obrázok 5 Kostol Narodenia Panny Márie 32

Obrázok 6 Pohľad na obec Rajecká Lesná 33

Obrázok 7 Chata Žiar 42

Obrázok 8 Hostinec u Hromadov 42

Obrázok 9 Základná škola 43

Obrázok 10 Dom kultúry 43

Obrázok 11 Hasičské auto Dobrovoľného hasičského zboru v Rajeckej Lesnej 46

POUŽITÉ SKRATKY

AMION- zberový program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie

CNP – civilné núdzové plánovanie

CO – civilná ochrana

FO – fyzické osoby

HM – hospodárska mobilizácia

HP – havarijné plánovanie

HZZ - Hasičský a záchranný zbor

IZS – integrovaný záchranný systém

JIS HM – jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie

KP – krízové plánovanie

KŠ – krízový štáb

MRO – mimoriadne regulačné opatrenia

MO SR – ministerstvo obrany Slovenskej republiky

MH SR – ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

NATO - organizácia Severoatlantickej zmluvy

NR SR – Národná rada Slovenskej republiky

OP – obranné plánovanie

PO – právnické osoby

PIO – prostriedky individuálnej ochrany

VOO – výdajňa odberných oprávnení

ZP – záchranné práce

8

ÚVOD

Krízové javy sú súčasťou našej každodennej existencie. Uvedomenie si ich príčin

a vzniku ich dôsledkov však nestačí. Je potrebné zamedziť vznik takýchto krízových

javov prostredníctvom preventívnych opatrení. Ak už však krízový jav vznikne, je

potrebné eliminovať jeho negatívne následky. Prevencia vzniku krízového javu

a krízové plánovanie sú základné činnosti, prostredníctvom ktorých sa vytvárajú

podmienky na minimalizovanie škôd a strát v prípade výskytu krízového javu.

Rozhodujúcou úrovňou krízového plánovania je krízové plánovanie ústredných orgánov

štátnej správy a orgánov miestnej štátnej správy. Jeho cieľom je zabezpečiť činnosť

verejnej správy pri ochrane občanov, majetku a zaisťovaní vnútornej bezpečnosti a

poriadku v štáte, nevyhnutné potreby na prežitie obyvateľstva a zaistenie ich

bezpečnosti.

Vo svojej práci sa venujem práve krízovému plánovaniu v obci. Mojím hlavným

cieľom je hodnotenie a analyzovanie procesov a dokumentácie krízového

plánovania v obci Rajecká Lesná. Naplnenie tohto cieľa bude pozostávať

z čiastkových cieľov, ktoré som si zvolila nasledovne:

• zistenie súčasného stavu krízového plánovania v SR hlavne v oblasti

legislatívy ako aj v odbornej literatúre,

• rozbor a zhodnotenie súčasného stavu procesov a dokumentácie krízového

plánovania v obci v porovnaní s legislatívnym základom,

• návrh opatrení na riešenie vzniknutých nedostatkov.

Diplomovú prácu som spracovala v štyroch kapitolách. V prvej kapitole som rozobrala

súčasný stav krízového plánovania v SR z odbornej literatúry, ako aj z oblasti

legislatívy. Pričom som hlavný dôraz kládla najmä na povinnosti, ktoré obci na úseku

krízového plánovania stanovuje zákon. V druhej kapitole som sa venovala základnej

charakteristike obce Rajecká Lesná. V tretej kapitole som identifikovala a hodnotila

súčasný stav procesov a dokumentácie krízového plánovania v obci v porovnaní

s povinnosťami, ktoré obci stanovuje zákon. V prípade, že obec niektorú z povinností

nespĺňa, navrhla som, ako by sa jednotlivé nedostatky mohli riešiť. V záverečnej

kapitole som uviedla návrhy opatrení na riešenie nedostatkov v dokumentácii krízového

plánovania v obci Rajecká Lesná.

9

ZÁKLADNÉ POJMY

Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti

s ohľadom na zdroje ohrozenia. Vyhotovuje sa vo forme súboru dokumentov (Zbierka

zákonov č. 444/2006, úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva).

Civilné núdzové plánovanie je systém komplexného zabezpečenia zdrojov, síl

a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových javov a civilnú

podporu ozbrojených síl a vojenských operácií. Zabezpečuje prípravu a koordináciu

opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku

v štáte, ochrany obyvateľstva, hospodárstva štátu a trvalej funkčnosti štátnej správy

a územnej samosprávy počas krízovej situácie (Šimák, 2004:Terminologický slovník

krízového riadenia).

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia

a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na

znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní

následkov mimoriadnych udalostí (Šimák, 2005).

Evakuácia je odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadné vecí z určitého územia (Zbierka

zákonov č. 444/2006, úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva).

Havarijný plán je špecifický plánovací dokument, ktorý obsahuje súbor organizačných

a technických opatrení a dokumentovaných postupov, potrebných na zdolávanie havárie

alebo na zmierňovanie jej následkov. Člení sa na všeobecnú časť, pohotovostnú časť

a operatívnu časť ( Novák, 2005).

Hospodárska mobilizácia je súhrn hospodárskych, organizačných a iných opatrení,

pripravovaných v miery ako súčasť príprav štátu na obranu a riešenie krízových situácií,

ktorými sa vytvárajú predpoklady na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie

obyvateľstva a na zabezpečenie činností ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných

10

zborov a ostatných súčastí verejnej správy (Šimák, 2004:Terminologický slovník

krízového riadenia).

Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní

ich pripravenosti a pri vykonávaní činnosti a opatrení súvisiacich s poskytovaním

pomoci v tiesni. Základným princípom integrovaného záchranného systému je

integrácia všetkých zložiek povinných vykonávať záchranné a likvidačné práce (Šimák,

2005).

Krízový manažment je súhrn činností vecne príslušných inštitúcií určených na analýzu

bezpečnostných rizík a ohrození, na monitorovanie rizikových činiteľov, na prevenciu

vzniku krízových situácií a na plánovanie, organizovanie, uskutočňovanie a kontrolu

činností určených na vytváranie podmienok na riešenie krízových situácií (Šimák,

2004:Terminologický slovník krízového riadenia).

Krízový plán je špecifický plánovací dokument, v ktorom sú rozpracované opatrenia na

riešenie konkrétnych krízových situácií, ktoré môžu v danom prostredí ohroziť

plánovací subjekt, prípadne na podporu riešenia ktorých musí vykonať určité opatrenia

(Novák, 2005)

Krízové plánovanie stanovuje ciele, ktoré chce dosiahnuť bezpečnostný systém, no na

druhej strane je tiež nástrojom na vytváranie zdrojov určených na riešenie krízových

javov a posudzovanie potrieb spoločnosti v procese zvyšovania úrovne bezpečnosti

v danom regióne a možnosti, ktoré má spoločnosť na riešenie krízových situácií

vytvorené, prípadne ktoré je schopná v danom čase vytvoriť (Novák, 2005).

Krízová situácia je nepredvídateľný alebo veľmi ťažko predvídateľný priebeh javov a

procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických

procesov a systémov ohrozujúcich životy ľudí, životné prostredie, ekonomiku,

duchovné a hmotné hodnoty štátu a jeho obyvateľov. Je to situácia, ktorá svojim

charakterom, negatívnymi účinkami a rozsahom vážne naruší, prípadne zmení

hospodársky alebo spoločenský chod štátu, územného celku alebo konkrétneho subjektu

(Šimák, 2004).

11

Krízový stav je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na

určitom území na riešenie krízovej situácie v závislosti ja jej charaktere a rozsahu. Je

stav spoločenského, prírodného, technického alebo technologického systému, ktorý sa

odlišuje od stabilného stavu a pôsobí degradačne na celý systém, prípadne na niektoré

jeho komponenty (Šimák, 2004).

Krízový štáb je výkonný orgán krízového riadenia, ktorého úlohou je analyzovať riziká

krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek

v jeho pôsobnosti v období krízovej situácie (Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení

štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu).

Mimoriadna situácia je obdobie narušenia dosiahnutej úrovne bezpečnosti a stability

subjektu alebo systému Je to teda obdobie ohrozenia alebo pôsobenia negatívnych

následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok a životné prostredie,

ako aj hospodárstva štátu ktoré si vyžaduje zásah krízového riadenia. (Šimák,2004).

Mimoriadny stav je právny stav vyhlásený príslušným orgánom miestnej štátnej

správy prípadne samosprávy na nevyhnutne dlhú dobu na riešenie následkov

mimoriadnej situácie, v rámci ktorých je možné v nevyhnutnom rozsahu obmedziť

základné práva a slobody a uložiť povinnosti občanom na postihnutom území, alebo

bezprostredne ohrozenom území (Šimák, 2004:Terminologický slovník krízového

riadenia).

Mimoriadna udalosť je stav zapríčinený živelnou pohromou, technologickou haváriou

alebo katastrofou, ktorý narušil stabilitu systému a ohrozuje život, zdravie, majetok či

životné prostredie (Šimák, 2004).

Pričom podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva je možné

mimoriadne udalosti rozdeliť na:

• živelná pohroma je udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu

kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia

prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné škodliviny alebo pôsobia

ničivé faktory majúce negatívny vplyv na život, zdravie a majetok,

12

• technologická havária je porucha prevádzkového procesu spojená najmä

s únikom alebo pôsobením nebezpečných škodlivín a s tým spojených ničivých

faktorov v jej okolí,

• katastrofa je udalosť, ktorá má za následok pôsobenie nebezpečných škodlivín

alebo ničivých faktorov v rozsahu väčšom ako pri technologickej havárii.

Núdzové ubytovanie je zabezpečenie dočasného bývania osôb ohrozených alebo osôb

postihnutých následkami mimoriadnej udalosti (Zbierka zákonov č. 444/2006, úplné

znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva).

Núdzové zásobovanie je zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania,

minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám

postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie,

najmä dodávok elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke

zabezpečenie (Zbierka zákonov č. 444/2006, úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z.

z. o civilnej ochrane obyvateľstva).

Obranné plánovanie je súhrn činností, ktorých prostredníctvom príslušné štátne

orgány vytvárajú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé plány zabezpečenia úloh obrany

štátu a určujú povinnosti subjektom zabezpečujúcim plnenie týchto úloh (Zákon NR SR

č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky).

Plán evakuácie je súbor dokumentov na zabezpečenie evakuácie osôb, zvierat a vecí

z ohrozeného priestoru (Novák, 2005)

Plán ochrany obyvateľstva je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné,

protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie potrebné

na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti (Novák, 2005)

13

1 KRÍZOVÉ PLÁNOVANIE

Plánovanie je pre nás cestou, prostredníctvom ktorej stanovujeme ciele, ktoré chceme

dosiahnuť a zároveň priradíme k týmto cieľom postupy na ich dosiahnutie. Plánovanie

je súčasťou myslenia človeka od jeho prapodstaty. Už naši predkovia v dávnej

minulosti, zvažovali postup svojho konania v snahe dosiahnuť pre seba vytýčený cieľ.

Plánovanie teda súvisí s naším smerovaním do budúcnosti.

Plánovanie je východisková funkcia manažérskych procesov, ktorá ovplyvňuje ostatné

funkcie a vytvára pre ne ciele, ale aj metódy a nástroje na ich splnenie.

Plánovanie je proces vytyčovania cieľov a postupov, metód, zdrojov, síl a prostriedkov

na ich dosiahnutie.

Krízové plánovanie stanovuje ciele, ktoré chce dosiahnuť bezpečnostný systém, no na

druhej strane je tiež nástrojom na vytváranie zdrojov určených na riešenie krízových

javov a posudzovanie potrieb spoločnosti v procese zvyšovania úrovne bezpečnosti

v danom regióne a možností, ktoré má spoločnosť na riešenie krízových situácií

vytvorené, prípadne, ktoré je schopná v danom čase vytvoriť (Novák, 2005).

Ciele krízového plánovania je možné premietnuť do celého radu úloh a činností,

prostredníctvom ktorých vytvára podmienky na riešenie krízových situácií.

Úlohy krízového plánovania sú nasledovné:

• vytvoriť banku dát základných identifikačných a komunikačných údajov

o subjektoch, ktoré sa podieľajú na riešení krízových javov, vytvárajú zdroje

v prospech krízového manažmentu, a tiež tých, ktoré boli postihnuté krízovým

javom,

• zabezpečiť pokrytie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva počas krízových

javov s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny,

• sumarizovať požiadavky orgánov štátnej správy na výrobu, dodávky a služby

v priebehu krízových stavov,

• získať konkrétne informácie o pripravenosti výroby plniť úlohy v priebehu

krízových stavov, o druhovej a objemovej skladbe tejto výroby, o deficitných

položkách a možnostiach náhrady, o požiadavkách na pracovníkov, energie

a suroviny,

14

• stanoviť druhovo a objemovo štátne hmotné rezervy,

• pripraviť opatrenia na fungovanie hospodárstva počas krízových stavov,

• zabezpečiť materiálové a energetické krytie opatrení uvedených v krízových

plánoch,

• pripraviť organizačné opatrenia na dodávky životne dôležitých výrobkov do

priestorov vzniku krízových javov,

• spracovať metodické postupy činnosti riadiacich orgánov aj výkonných prvkov

po vzniku krízy,

• spracovať podrobné plány spojenia, vrátane náhradného, ako aj systém

varovania a vyrozumievania v priebehu krízových stavov,

• pripraviť evakuačné plány, zabezpečiť ich po dopravnej stránke, a tiež z pohľadu

náhradného ubytovania, stravovania a zdravotníckej starostlivosti,

• vytvoriť metodické pokyny na vykonávanie záchranných, lokalizačných

a likvidačných prác,

• pripraviť systém podávania hlásení a informácií o priebehu krízových stavov,

• spracovať zásady vyhlasovania krízových stavov alebo iné formy organizácie

života a vykonávania záchranných prác v priestoroch vzniku kríz (Šimák, 2004,

s. 165).

1.1 Štruktúra krízového plánovania v SR

Z teoretického pohľadu možno krízové plánovanie rozdeliť na proces spracovávania

havarijných plánov, ktorých úlohou je pripraviť daný subjekt na možnú priemyselnú

haváriu a jej dôsledky a na ostatné krízové plány, ktoré majú vytvoriť podmienky na

podporu riešenia rôznych krízových javov vrátane podnikateľských kríz (Novák, 2005).

V podmienkach SR sa v rámci krízového plánovania v súčasnosti spracovávajú:

a) havarijný plán:

• havarijný plán subjektu, ktorý je potenciálnym ohrozovateľom okolia,

• havarijný plán objektu (obce, regiónu), ktorá je ohrozeným objektom na

svojom území, prípadne v okolí.

b) krízový plán:

15

• krízový plán subjektu hospodárskej mobilizácie,

• krízový plán záchrannej jednotky,

• krízový plán podnikateľského subjektu (Šimák, 2004).

Úlohou havarijného plánovania je analyzovať zdroje ohrozenia občanov, majetku

i životného prostredia v dôsledku vzniku závažných priemyselných havárií, rozpracovať

scenáre ich priebehu a navrhnúť účinné opatrenia na minimalizovanie ich negatívnych

dopadov.

Krízový plán je špecifický plánovací dokument, v ktorom sú rozpracované opatrenia na

riešenie konkrétnych krízových situácií, ktoré môžu v danom prostredí ohroziť

plánovací subjekt, prípadne na podporu riešenia ktorých musí vykonať určité opatrenia

(Novák, 2005).

V súčasnej dobe sa v SR vyprofilovali tri základné druhy krízového plánovania

(obrázok 1), ktorými sú: obranné plánovanie, civilné núdzové plánovanie a havarijné

plánovanie (Novák, 2005).

Obrázok 1 Základné členenie krízového plánovania v SR

1.2 Obranné plánovanie

1.2.1 Všeobecná charakteristika OP

Obranné plánovanie v SR je nástrojom na zabezpečenie podmienok pre subjekty

zabezpečujúce a podieľajúce sa na obrane štátu. Vychádza zo všeobecných princípov

obranného plánovania a z procesov obranného plánovania v NATO a národných potrieb

členských krajín. Vytvára predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností

a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov (Novák, 2005).

Krízové plánovanie

Obranné plánovanie

Civilné núdzové plánovanie

Havarijné plánovanie

16

Právnym základom OP v SR je zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

Cieľom obranného plánovania Slovenskej republiky je vytváranie, udržiavanie

a používanie nevyhnutných obranných kapacít a vytváranie podmienok na zabezpečenie

obrany SR.

Hlavnými súčasťami obranného plánovania sú: plánovanie, programovanie

a rozpočtovanie. Na zabezpečenie úloh obranného plánovania vytvárajú štáty

špecializované orgány štátnej správy a ukladajú úlohy aj iným právnickým a fyzickým

osobám. Na zabezpečenie kolektívnej obrany môže aliančné zoskupenie (NATO)

vytvárať spoločné orgány obranného plánovania (Novák, 2005).

Základom obranného plánovania sú zväčša tri základné dokumenty, ktoré nemajú

jednoznačné pomenovanie.

• Prvý dokument – popisuje vonkajšie (zahraničné) záujmy a riziká vojenského

i nevojenského charakteru a východiská na ich riešenie (napr. bezpečnostná

stratégia).

• Druhý dokument – určuje zodpovednosť za odstránenie alebo zmiernenie

hlavných vojenských rizík (napr. obranná stratégia).

• Tretí dokument – je zväčša súbor realizačných programov a plánov, vrátane

plánovania zdrojov a finančných rozpočtov.

Obranné plánovanie plní najmä tieto úlohy:

• určenie postupu na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených

síl a podpory obrany štátu,

• stanovenie požiadaviek na zabezpečenie obrany v závislosti od dostupnosti

zdrojov,

• určenie limitu ľudských zdrojov, vecných zdrojov a finančných zdrojov

potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu,

• plánovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na dosiahnutie požadovaných

kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu (Novák, 2005).

Subjektmi OP SR sú: orgány štátnej správy, samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré

vstupujú do procesu obranného plánovania vo všetkých jeho fázach a na jednotlivých

úrovniach.

17

Za prípravu SR na obranu a obranné plánovanie, v rozsahu svojej pôsobnosti podľa

zákona o obrane SR a ďalších zákonov, zodpovedajú: Národná rada SR, prezident,

vláda, Bezpečnostná rada SR a jej výbor pre OP, MO SR, ďalšie ministerstvá a ústredné

orgány štátnej správy, obvodné úrady, úrady vojenskej správy, samosprávne kraje

a obce (Novák, 2005).

1.2.2 Povinnosti obce na úseku OP

Podľa zákona NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR, obec na úseku obrany štátu:

a) vedie evidenciu právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie

a fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená

povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených

zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy

hospodárskej mobilizácie,

b) navrhuje územnej vojenskej správe nehnuteľnosti a vecné prostriedky vhodné

a technicky spôsobilé na zabezpečenie úloh obrany štátu a vedie ich evidenciu,

c) doručuje v čase vojny alebo vojnového stavu prostredníctvom fyzických osôb

vopred určených obvodným úradom:

1. povolávacie rozkazy na výkon mimoriadnej služby, povolávacie rozkazy

na výkon alternatívnej služby v ozbrojených silách,

2. rozhodnutia obvodného úradu právnickým osobám, fyzickým osobám

oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám o uložení povinnosti

poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov,

Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy

hospodárskej mobilizácie a vecné prostriedky na plnenie úloh obrany

štátu,

3. rozhodnutia obvodného úradu fyzickým osobám o uložení pracovnej

povinnosti,

d) podieľa sa na zabezpečovaní prípravy a rozvoja obrannej infraštruktúry,

e) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného úradu.

Obec je pri plnení úloh obrany štátu podľa tohto zákona financovaná formou štátnych

dotácií (zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane SR).

18

1.3 Civilné núdzové plánovanie

1.3.1 Všeobecná charakteristika CNP

Civilné núdzové plánovanie sa podľa zákona NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu

v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu charakterizuje ako príprava

a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, vnútorného

poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v čase krízovej situácie.

Základné ciele civilného núdzového plánovania:

• ochrana vnútornej bezpečnosti,

• ochrana obyvateľstva k krízových situáciách,

• zaistenie civilných zdrojov pre ozbrojené sily,

• zaistenie základných ľudských potrieb v krízových situáciách,

• ochrana a obnova kritickej infraštruktúry,

• ochrana ekonomiky,

• podpora činnosti vlastných a koaličných ozbrojených síl,

• udržanie funkčnosti územnej samosprávy,

• udržanie funkčnosti štátnej správy (Novák, 2005).

Prvky civilného núdzového plánovania v SR (obrázok 2) sú:

• civilná ochrana,

• integrovaný záchranný systém,

• hospodárska mobilizácia.

Obrázok 2 Prvky civilného núdzového plánovania v SR

Prvky civilného núdzového plánovania

Civilná ochrana

Integrovaný záchranný systém

Hospodárska mobilizácia

19

1.3.2 Povinnosti obce na úseku CNP

Podľa zákona NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času

vojny a vojnového stavu, obec na svojom území:

a) zriaďuje krízový štáb,

b) koordinuje činnosť podnikateľov a právnických osôb pri CNP,

c) vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,

d) uskutočňuje civilné núdzové plánovanie,

e) plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným

krízovým štábom a obvodným úradom pri príprave na riešenie krízových situácií

a pri ich riešení,

f) vyžaduje poskytnutie pomoci od obvodného úradu,

g) zhromažďuje osobné údaje o počte osôb a totožnosti osôb v rozsahu meno,

priezvisko, pobyt a rodné číslo, ktoré sa v čase krízovej situácie nachádzajú na

území obce a odovzdávajú zoznamy týchto osôb krízovému štábu príslušného

obvodného úradu,

h) plní, pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení, úlohy civilnej ochrany

podľa osobitného predpisu.

Obec je pri plnení úloh podľa tohto zákona financovaná formou štátnych dotácií (zákon

NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny

a vojnového stavu).

1.3.3 Civilná ochrana

1.3.3.1 Všeobecná charakteristika CO

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia,

majetku a životného prostredia, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia

a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík vzniku krízových javov, ako aj určenie

postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Poslaním CO je

chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych

udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie (Zbierka zákonov č. 444/2006,

úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva).

20

Úlohy a opatrenia CO, podľa zbierky zákonov č. 444/2006, úplné znenie zákona NR SR

č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, sú:

• organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne

v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní

osôb a v odsune ranených,

• organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,

• poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,

• zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,

• vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,

• organizovanie, vykonávanie a riadenie prípravy na CO,

• posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržiavania

záujmov CO na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických

parametrov zariadení CO,

• zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti

v CO.

Za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a obvodné úrady,

samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby (Zbierka zákonov č.

444/2006, úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva).

Pri plnení hlavných úloh vypracovávajú zodpovedné orgány predpísanú plánovaciu

dokumentáciu a to:

• analýzu územia, predstavuje komplexný dokument, ktorý popisuje konkrétne

územie podľa vopred stanovených kritérií, popisuje príslušný región, jeho

aktivity, riziká vzniku krízových javov a možnosti ich riešenia, (príloha A)

• plán ochrany obyvateľstva, je súbor dokumentov obsahujúcich protiradiačné,

protichemické a protibiologické a ďalšie opatrenia, technické a iné informácie

potrebné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej

udalosti, (príloha B)

• plán evakuácie, evakuácia patrí medzi základné druhy ochrany obyvateľstva,

domácich a hospodárskych zvierat a majetku. Pri evakuácii dochádza

k organizovanému premiestneniu osôb, zvierat a majetku právnických

21

a fyzických osôb z priestoru, v ktorom by pobyt znamenal vážne ohrozenie

obyvateľstva, prípadne obmedzenie ich životných podmienok, ohrozenie života

a zdravia zvierat a zničenie, prípadne poškodenie hnuteľného majetku (Novák,

2005).

1.3.3.2 Povinnosti obce na úseku CO

Podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, obec :

a) vypracúva plán ochrany obyvateľstva, oboznamuje sa s havarijnými plánmi

podnikov a prevádzok na svojom území a informuje obyvateľstvo o postupe pri

mimoriadnej udalosti,

b) koordinuje plnenie úloh v súčinnosti s právnickými osobami, fyzickými osobami –

podnikateľmi a s ostatnými fyzickými osobami,

c) riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, právnických

osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov na území obce,

d) uskladňuje, ošetruje a zabezpečuje výdaj materiálu civilnej ochrany jednotkám

civilnej ochrany zriadeným obcou a prostriedkov individuálnej ochrany obyvateľstvu

obce, pre ktoré tieto prostriedky nezabezpečujú právnické osoby alebo fyzické osoby

– podnikatelia; prostriedkami individuálnej ochrany sa rozumejú prostriedky na

ochranu dýchacích ciest a očí proti účinkom nebezpečných látok, najmä počas

vyhlásenia vojnového stavu,

e) podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na ukrytie obyvateľstva a

zabezpečuje ich potrebné úpravy,

f) vykonáva hlásnu službu na území obce a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v

núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a

osobám nachádzajúcim sa na území obce,

g) plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu a poskytuje núdzové ubytovanie

a núdzové zásobovanie evakuovaným,

h) vytvára jednotky civilnej ochrany z obyvateľstva obce a zabezpečuje ich

akcieschopnosť,

i) zabezpečuje a vykonáva prípravu jednotiek civilnej ochrany obce a v spolupráci s

verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním zabezpečuje prípravu

obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc,

22

j) vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva na

území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje

obvodný úrad,

k) vedie evidenciu evakuovaných osôb a zoznamy evakuovaných osôb podliehajúcich

brannej povinnosti s uvedením evakuačného miesta odovzdáva príslušnej vojenskej

správe.

l) hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu,

m) vyžaduje náhradu skutočných výdavkov vynaložených na CO, ktoré sa financujú zo

štátneho rozpočtu, z rozpočtu miestne príslušného obvodného úradu.

Obec je povinná uhrádzať z vlastných zdrojov výdavky spojené s uskladnením

materiálu civilnej ochrany, s prípravou na civilnú ochranu a výdavky spojené s

udržiavaním ochranných stavieb civilnej ochrany. Výdavky nezahŕňajú odmeny pre

skladníka, lektora a výdavky na rekonštrukcie, prestavby ochranných stavieb,

periodické revízie, obmeny technického zariadenia a odstraňovanie následkov ich

poškodenia mimoriadnou udalosťou (zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva).

1.3.4 Hospodárska mobilizácia

1.3.4.1 Všeobecná charakteristika HM

Hospodárska mobilizácia (HM) je najvýznamnejším prvkom civilného núdzového

plánovania. Je to súhrn hospodárskych, organizačných a iných opatrení, pripravovaných

v mieri a realizovaných v jednotlivých krízových situáciách v oblasti výroby, obchodu,

služieb, financovania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia a vo vybraných

oblastiach mimo ekonomickej spoločenskej nadstavby (Novák, 2005).

Hospodárskou mobilizáciou sa vytvárajú predpoklady na zabezpečenie potrieb

nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl,

ozbrojených bezpečnostných zborov a ostatných zložiek štátu počas krízovej situácie

(zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii).

23

Základné úlohy HM sú:

• transformácia hospodárstva, výroby a služieb na podmienky krízovej situácie

a jeho návrat do bezpečných prevádzkových podmienok,

• podpora ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov, z civilných

zdrojov počas krízových stavov vrátane vojnového stavu a vojny,

• zásobovanie obyvateľstva počas krízových stavov,

• vytvorenie podmienok na plánovanie a zabezpečenie požiadaviek ozbrojených

síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a obyvateľstva v krízových stavoch,

• zosúladenie obsahu a prenosu dát medzi vybranými subjektmi v pôsobnosti

jednotlivých ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy, pričom s touto

úlohou úzko súvisí dobudovanie vysoko kvalitnej informačnej základne na

rozhodovací proces orgánov štátnej správy počas krízových stavov (Novák,

2005).

Krízové plánovanie v systéme hospodárskej mobilizácie je proces, ktorým sa

v mierovom stave vytvárajú predpoklady na zabezpečenie produkčnej schopnosti SR na

obdobie krízových stavov, ako aj na funkčnosť jej spoločenskej neekonomickej

nadstavby (Novák,2005).

Upravuje ho zákon NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a vyhláška MH

SR č. 119/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č.

414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii.

Základným východiskom KP v systéme HM je analýza nevyhnutných potrieb na

zabezpečenie činnosti štátu a jeho občanov počas krízových stavov. Analýzy

vykonávajú jednotlivé ministerstvá a orgány miestnej štátnej správy.

Výsledkom procesu KP v systéme HM je krízový plán. Jeho štruktúru a obsah určuje

vyhláška MH SR č. 119/2003 Z. z. nasledovne:

a) I. kapitola – Metodika činnosti subjektu na dosiahnutie stavu pripravenosti na

vykonanie opatrení HM - obsahuje postupy konania osôb, ktoré plnia úlohy

krízového riadenia,

b) II. kapitola – Záväzky subjektu na núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav

alebo vojnu - obsahuje údaje o záväzku subjektu, ktorý preň vyplýva zo zákona

podľa určenia pre jednotlivé stavy,

24

c) III. kapitola – Zhodnotenie podmienok subjektu na splnenie záväzku - obsahuje

údaje o vlastných materiálových, energetických, personálnych, dopravných,

technických a iných podmienkach na plnenie opatrení HM a údaje

o dodávateľských vzťahoch a o štátnych hmotných rezervách,

d) IV. kapitola – Požiadavky na splnenie záväzku – obsahuje údaje

o materiálových, energetických, personálnych, dopravných, technických a iných

potrebách,

e) V. kapitola – Doplňujúce údaje – najmä údaje o podnikateľoch, ktorí nie sú

subjektom, a ktorí môžu byť určení rozhodnutím alebo príkazom ako subjekt,

o zdrojoch rizík, ktoré môžu spôsobiť krízovú situáciu, o subjekte, o mieste

uloženia dokladov potrebných na plnenie opatrenia HM,

f) VI. Kapitola - Spôsob vykonania opatrení HM – závery I. až V. kapitoly

zoradené v poradí, ktoré vyplýva subjektu zo zákona, uznesenia vlády SR,

rozhodnutia, príkazu alebo právnych predpisov na obdobie núdzového stavu,

výnimočného stavu, vojnového stavu a vojny a určenie, ktoré má vykonať

subjekt pri plnení konkrétneho opatrenia HM,

g) Schvaľovacia doložka – meno, priezvisko, funkcia a podpis štatutárneho orgánu

a dátum schválenia.

Medzi jednotlivými subjektmi hospodárskej mobilizácie prebieha pravidelná výmena

stanovených informácií a dát uvedených v krízových plánoch.

Prenos informácií, medzi jednotlivými subjektmi HM, sa uskutočňuje prostredníctvom

Jednotného informačného systému (JIS HM). Ktorý tvorí sústava technických

a programových prostriedkov na báze grafického databázového systému – programy

AMIONR, ATON4.20R a ATONR7.0.

V systéme sa vykazujú dôležité informácie (identifikačné, právne, štrukturálne,

personálne, plánovacie..) o subjekte, ako aj informácie o nástrojoch a prostriedkoch,

ktoré subjekt plánuje použiť pri plnení úloh v krízových stavoch. Pre zainteresované

subjekty je záväzne ustanovená a zladená štruktúra, obsah a väzba povinne jednotných

údajov za jednotlivé skupiny sledovaných informácií a periodicita ich prenosu (Novák,

2005).

25

1.3.4.2 Povinnosti obce v systéme HM

Podľa zákona NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, obec:

a) uplatňuje požiadavky na nariadenie vykonávania opatrení hospodárskej

mobilizácie na obvodnom úrade,

b) zriaďuje výdajne odberných oprávnení podľa rozhodnutia obvodného úradu

a vytvára materiálne a organizačné podmienky na činnosť po vyhlásení

mimoriadnych regulačných opatrení (MRO),

c) uplatňuje požiadavky na odberné oprávnenia na obvodnom úrade,

d) organizuje dopravné zabezpečenia,

e) organizuje stavebné a sanačné činnosti.

V rámci MRO plní obec tieto úlohy :

• vedie prehľad počtu obyvateľstva v obci podľa stanovených vekových kategórií,

• vedie prehľad o prevádzkarňach v oblasti obchodu, ktoré budú v období MRO

zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v obci,

• preberá odberné oprávnenia na obvodnom úrade,

• zriaďuje výdajňu odberných oprávnení,

• oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení spôsobom v obci obvyklým,

• zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení obyvateľom vo výdajní odberných

oprávnení,

• po vykonaní rozboru výsledkov inventarizácie v predajných jednotkách postúpi

túto do 10 hodín obvodnému úradu,

• na základe rozboru výsledkov inventarizácie uplatňuje na obvodnom úrade

požiadavky na zásobovanie výrobkami alebo tovarmi (Novák, 2005).

Organizácia dopravného zabezpečenia na území obce je zabezpečovaná obecným

úradom. Pre realizáciu dopravného zabezpečenia v období krízovej situácie je možné

využiť podklady o evidencii vozidiel a mechanizačných prostriedkov vedené v

programovom prostriedku AMION, spolu s potrebnými kontaktmi na právnické osoby

a fyzické osoby oprávnené na podnikanie. Obec môže zabezpečovať prehľad o

a) osobách podnikajúcich v doprave a údržbe pozemných komunikácií,

b) motorových vozidlách využiteľných v obci na plnenie opatrení hospodárskej

mobilizácie.

26

Organizácia stavebných a sanačných činností na území obce je zabezpečovaná

obecným úradom. Obec v prípade budovania ciest a náhradných premostení, prípadne

i ďalších úloh (podľa požiadaviek Ministerstva obrany Slovenskej republiky na

zabezpečenie vojenských prepráv v období krízovej situácie) zabezpečuje vedenie

evidencie právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických

osôb, ktorým môže byť uložená povinnosť poskytnúť ubytovanie pre dodávateľov

stavby, ktorú realizujú cestné a mostné pracovné skupiny vybraných subjektov

hospodárskej mobilizácie (subjekty hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky). Úlohy obce na úseku

organizácie stavebných a sanačných činností sa odporúča riešiť v súlade s príslušnými

ustanoveniami interného predpisu.

1.3.5 Integrovaný záchranný systém

1.3.5.1 Všeobecná charakteristika IZS

Integrovaný záchranný systém (IZS) je koordinačný postup jeho zložiek pri

zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich

s poskytovaním pomoci v tiesni (zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom

záchrannom systéme). Je to taktiež komplex vyčlenených súčastí a koordinácia ich

činnosti pri záchranných prácach v priebehu krízových javov (Šimák, 2004).

Na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v tiesni sa

zriaďuje vo verejnej telekomunikačnej sieti jednotné európske číslo tiesňového volania

112.

Podľa zákona NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme

v integrovanom záchrannom systéme pôsobia:

• základné záchranné zložky,

• ostatné záchranné zložky,

• útvary policajného zboru.

Základné záchranné zložky sú:

a) Hasičský a záchranný zbor,

b) Poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,

c) kontrolné chemické laboratóriá civilnej ochrany

d) Horská záchranná služba,

27

e) Banská záchranná služba.

Ostatné záchranné zložky sú:

a) Armáda slovenskej republiky,

b) obecný (mestský) hasičský zbor,

c) závodné hasičské útvary,

d) závodné hasičské zbory,

e) pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných

predpisov,

f) jednotky civilnej ochrany,

g) obecná polícia,

h) útvary Železničnej polície,

i) Slovenský Červený kríž,

j) iné právnické a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie

pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku (zákon NR SR č. 129/2002 Z. z.

o integrovanom záchrannom systéme).

Útvary Policajného zboru

a) podieľajú sa na poskytovaní bezodkladnej pomoci v tiesni v rozsahu úloh

Policajného zboru na základe pokynu operačného strediska Policajného zboru,

b) vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace s ich pôsobením

v integrovanom záchrannom systéme a na tento účel sa vybavujú technickými a

vecnými prostriedkami,

c) zúčastňujú sa na odbornej príprave,

d) spracúvajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch.

1.3.5.2 Povinnosti obce na úseku IZS

Podľa vyhlášky č. 523/2006 MV SR o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác

a organizovania jednotiek civilnej ochrany, obec:

a) určuje a odvoláva osoby do jednotky civilnej ochrany,

b) oboznamuje určené osoby s plnením povinností a s používaním ochranných

prostriedkov,

c) zabezpečuje členov jednotky civilnej ochrany osobnými ochrannými prostriedkami,

28

d) utvára organizačné, personálne, priestorové a materiálne podmienky na plnenie jej

úloh,

e) zabezpečuje spohotovenie a pripravenosť jednotky civilnej ochrany na plnenie úloh

po vyhlásení mimoriadnej situácie,

f) podieľa sa na vybavení jednotky civilnej ochrany materiálom civilnej ochrany a

ďalším materiálom umožňujúcim vykonávanie činnosti a zabezpečuje jeho

použiteľnosť.

Obec na svojom území organizuje a vykonáva záchranné práce (ZP). Podieľa sa na

organizovaní a vykonávaní odbornej prípravy výkonných prvkov IZS a vedie ich

aktuálny prehľad.

Po vzniku krízy informuje o nej obvodný úrad a v prípade potreby žiada o pomoc pri

odstraňovaní jej negatívnych následkov.

Na požiadanie obvodného úradu alebo inej obce, poskytuje podľa svojich možností

pomoc pri záchranných prácach i mimo vlastné teritórium.

Obec zriaďuje a spravuje dobrovoľný verejný hasičský zbor. Jeho materiálne

a technické zabezpečenie je majetkom obce. Na zvýšenie akcieschopnosti a skvalitnenie

činnosti dobrovoľného verejného hasičského zboru môžu byť do jeho štruktúry zaradení

v nevyhnutnom počte aj profesionálni pracovníci (Šimák, 2004).

1.4 Havarijné plánovanie

1.4.1 Všeobecná charakteristika HP

Havarijné plánovanie je súbor opatrení na zisťovanie, prevenciu, elimináciu

a zdolávanie nehôd a havárií prírodného, technického, technologického, radiačného,

chemického enviromentálneho, epidemiologického, epizootického a epifitického

charakteru, vrátane únikov nebezpečných látok do životného prostredia a pri ich

používaní preprave a skladovaní. Predmetom havarijného plánovania sú ja havárie

vznikajúce v odpadovom hospodárstve (Novák, 2005).

Jednou z rozhodujúcich činností v procese HP je analýza rizika vzniku krízového javu.

Je podkladom na uvedomenie si rizika a vykonávanie preventívnych opatrení na jeho

elimináciu alebo zníženie na prijateľnú mieru.

29

Hlavným cieľom havarijného plánovania je ochrana života a zdravia občanov, ochrana

životného prostredia, kultúrnych hodnôt a ochrana majetku.

Výsledkom havarijného plánovania je havarijný plán. Havarijný plán je špecifický

plánovací dokument, ktorý obsahuje súbor organizačných a technických opatrení

a dokumentovaných postupov, potrebných na zdolávanie havárie alebo na zmierňovanie

jej následkov.

Opatrenia a úlohy havarijného plánu:

• prevencia havarijných udalostí,

• monitoring a vyhodnotenie rizík,

• zabezpečenie zdrojov na prevenciu a riešenie havárií,

• minimalizácia škôd a obnova činností,

• záchrana a prežitie osôb,

• vyrozumenie a varovanie štátnej správy,

• vyrozumenie a varovanie občanov a organizácií,

• vyrozumenie a varovanie pracovníkov (Novák, 2005).

Havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý má podľa

vyhlášky MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne, tri

základné časti:

• všeobecná časť: - obsahuje všeobecné údaje o podniku a jeho okolí,

- osobitné údaje o podniku,

• pohotovostná časť: - plán vyrozumenia a zvolania,

- zoznam vedúcich zamestnancov,

- spôsob vyhlásenia poplachu a varovania zamestnancov,

- opis zdrojov nebezpečenstva,

- určenie záchranných a únikových ciest a zhromaždísk,

- určenie miesta na riadenie zdolávania havárií,

- zoznam a údaje o nebezpečných látkach v podniku,

- zoznam a vyznačenie objektov, ktoré vyžadujú čo možno

najdlhší čas neprerušený chod,

- zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na

30

zdolávanie priemyselných havárií,

- základné pokyny na správanie sa zamestnancov

nachádzajúcich sa v okolí priemyselných havárií,

• operatívna časť: - obsahuje scenáre reprezentatívnych druhov závažných

priemyselných havárií, ktoré môžu nastať v dôsledku aktivácie alebo

nezvládnutia zdrojov nebezpečenstva v podniku, prípadne v jeho okolí.

Havarijné plánovanie v SR s odvolaním na dokumenty EÚ je samostatne riešené pre:

• závažné priemyselné havárie

• havárie v odpadovom hospodárstve

• havárie vo vodnom hospodárstve

• havárie zo znečisťovania ovzdušia

• havárie požiarneho charakteru

• havárie informačných a bezpečnostných systémov

• havárie pri preprave nebezpečných látok

Právnym základom havarijného plánovania v SR je zákon NR SR č. 261/2002 Z. z.

o prevencii závažných priemyselných havárií. Podrobnosti o HP stanovuje vyhláška

MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne.

1.4.2 Povinnosti obce na úseku havarijného plánovania

Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické osoby a právnické osoby dotknuté

havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní havarijných

plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva

na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií

následkov havárií (Havarijná pripravenosť ÚJD SR, [online], [cit.6.4.2008] ).

Obec je podľa zákona NR SR č. 666/2004 o ochrane pred povodňami okrem iného

povinná zostaviť povodňovú komisiu obce. Jej predsedom je starosta obce, ktorý

vymenúva jej členov zodpovedajúcich za výkon záchranných prác v obcí.

Podrobný rozpis povinností obce je obsiahnutý v zákone NR SR č. 666/2004 Z. z.

o ochrane pred povodňami v §19, povinnosti povodňovej komisie sú obsiahnuté v §23

toho istého zákona.

Podľa zákona NR SR č. 314/2002 o ochrane pred požiarmi je obec povinná:

31

a) podieľať sa v rozsahu svojej pôsobnosti na vytváraní podmienok na plnenie úloh

ochrany pred požiarmi u právnických osôb, ktoré zriadila,

b) zriadiť obecný hasičský zbor na zdolávanie požiarov a vykonávanie záchranných

prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, ak ďalej nie je

ustanovené inak; udržiavať jeho akcieschopnosť a zabezpečovať jeho materiálno-

technické vybavenie,

c) zabezpečovať odbornú prípravu obecného hasičského zboru,

d) vypracovať a viesť dokumentáciu ochrany pred požiarmi obce,

e) zabezpečiť výstavbu a údržbu hasičskej stanice alebo hasičskej zbrojnice, zabezpečiť

zdroje vody na hasenie požiarov a udržiavať ich v použiteľnom stave, zriadiť ohlasovňu

požiarov a ďalšie miesta, odkiaľ možno ohlásiť požiar,

f) označovať a trvalo udržiavať voľné nástupné plochy a príjazdové cesty, ktoré sú

súčasťou zásahových ciest, na vykonanie hasiaceho zásahu hasičských jednotiek,

g) plniť úlohy právnickej osoby a podnikajúcej fyzickej osoby ustanovené týmto

zákonom vo vzťahu k vlastnému majetku,

h) vykonávať preventívno-výchovnú činnosť.

32

2 CHARAKTERISTIKA OBCE RAJECKÁ LESNÁ

2.1 Historický vývoj obce

Rajecká Lesná bola do roku 1948 známa pod názvom Friwald. Teda

pôvodnými obyvateľmi boli nemeckí vysťahovalci. Ako Friwald sa

spomína už v roku 1413, keď sedmohradský vojvoda Ctibor, hlavný

župan v trenčianskej, bystrickej a žilinskej župe udelil listinou zo dňa

22. októbra 1413 Michalovi Walachovi za verné služby dedičné‚

richtárstvo vo Friwalde.

Archeologické nálezy však svedčia o tom, že Rajecká dolina

bola osídlená už v predhistorických dobách. Súčasný názov

obce vznikol až v roku 1948.

2.2 Geografický profil

Obec Rajecká Lesná leží v doline pod južným hrebeňom Malej Fatry, 27 km južne od

Žilina, 5 km juhovýchodne od mesta Rajec, pod vrchom Kľak, v nadmorskej výške

513m nad morom.

Obec sa nachádza v oblasti, kde nie je kvalitná pôda, preto sa tu väčšinou pestujú

obilniny a zemiaky.

Okrem svetovej rarity - unikátneho Slovenského betlehemu,

ktorý svojím rozmerom a jedinečnosťou je najväčší nielen

na Slovensku, ale aj v Európe - sem

ročne prichádzajú tisícky ľudí, aby

Obrázok 4 Slovenský betlehem navštívili farský kostol Narodenia

Panny Márie s milostivou sochou

Frivaldskej Panny Márie zo 16. storočia. V roku 2002 bol kostol

vyhlásený za Baziliku minor. Pútnikov sem privádza aj kalvária s

krížovou cestou, na konci ktorej je kostolík Nanebovstúpenia Obrázok 5 Kostol

Pána. Pod kalváriou vyteká liečivý prameň. Narodenia Panny Márie

Obrázok 3 Erb obce

Rajecká Lesná

33

2.3 Demografický profil

Prvá písomná zmienka o Rajeckej Lesnej pochádza z roku 1413. Údaje o počte

obyvateľov sú známe od roku 1869, kedy mala 1358 obyvateľov.

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 mala obec Rajecká Lesná 1279

trvalo bývajúcich obyvateľov, k 1.1.2007 žilo v Rajeckej Lesnej 1272 obyvateľov.

Hustota obyvateľstva: 33 obyvateľov/km2 2.4 Klimatické podmienky Kotlinová časť a okraje Strážovských vrchov a Lúčanskej

Malej Fatry patria do mierne teplej klimatickej oblasti,

najvyššie partie Lúčanskej Malej Fatry do studenej až veľmi

studenej.

Z hľadiska zrážok patria najnižšie časti riešeného územia

(kotlina) do mierne vlhkej klimatickej oblasti. Obrázok 6 Pohľad na obec Rajecká Lesná

Rajecká Lesná sa nachádza v mierne teplej klimatickej oblasti, okrsku mierne teplom

vlhkom s chladnou alebo studenou zimou. Niektoré charakteristické údaje:

- teplota vzduchu v januári -4,1° C

- teplota vzduchu v júli 17°C

- priemerná oblačnosť v decembri 77%

- priemerná oblačnosť v septembri 50%

- vodné zrážky za rok 852 mm

- trvanie obdobia so snehovou pokrývkou 96 dní

- prevládajúci smer vetra S, J,

- obdobie bez vetra 41%

Poloha: 49°02'48" s. š.

18°38'31" v. d.

Nadmorská výška: 513 m n. m.

34

2.5 Technická infraštruktúra

Doprava

Územie obce je veľmi dobre napojené na hlavné dopravné trasy Slovenska vedúce

Považím prostredníctvom cesty I/64 Žilina – Prievidza. V blízkej budúcnosti by mala

byť vybudovaná diaľnica D1 v úseku Sverepec - Žilina a Žilina smer Vrútky a cesta

I/64 bude plniť aj funkciu diaľničného privádzača ku križovatke medzi Lietavskou

Lúčkou a Bytčicou.

Zásobovanie vodou

V obci Rajecká Lesná je vybudovaný vodovodný systém s príslušným obecným

vodovodom napojeným na vlastný vodný zdroj, vodovod v obci je vybudovaný na

80 %, o dĺžke 7 km.

Odkanalizovanie

V súčasnosti nie je v obci Rajecká Lesná vybudovaná kanalizácia.

Plynovodné siete

Zdrojom zemného plynu pre riešené územie obce Rajecká Lesná je plynovod Severné

Slovensko.

Pošta

Poskytovanie poštových služieb pre obyvateľstvo zabezpečuje poštová prevádzka,

ktorá je organizačne začlenená pod Regionálne poštové centrum RPC Žilina riadené

ústredím Slovenskej pošty a.s.. Poštová prevádzka je umiestnená v objekte kultúrneho

domu.

Telefonizácia

Telekomunikačné služby, podľa súčasnej štruktúry Slovak Telecom a.s. zabezpečuje

Centrum sieťovej infraštruktúry Žilina, prislúchajúce do Regionálneho centra RCSI

Žilina.

V objekte kultúrneho domu je zriadená analógova ústredňa RSU. Miestna telefónna

sieť je prevedená v kombinácii káblový rozvod v zemi a vzdušný závesný kábel po

drevených stĺpoch.

35

3 SÚČASNÝ STAV KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V

OBCI RAJECKÁ LESNÁ

V tejto kapitole uvádzam poznatky, týkajúce sa stavu procesov a dokumentácie

krízového plánovania v obci v porovnaní s povinnosťami, ktoré obciam ustanovuje

súčasný legislatívny rámec SR. Tieto údaje som získala pri návšteve Obecného úradu

v Rajeckej Lesnej, kde som mala možnosť nahliadnuť do dokumentácie obce.

Konfrontovala som reálny stav obce s právnym prostredím v SR. Mala som možnosť

nahliadnuť do všetkých dokumentov, ktoré má obec k dispozícií v súvislosti s krízovým

plánovaním, vrátane jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie

AMION. Z týchto zdrojov a po diskusii so starostom a pracovníkmi obecného úradu,

som zistila nasledovné skutočnosti:

• Dokumenty týkajúce sa krízového plánovania v obci Rajecká Lesná sú tvorené len

súborom rozličných usmernení, metodických pokynov a protokolov, ktoré obci

stanovil Obvodný úrad v Žiline. Na obecnom úrade sa nachádza dokument

s názvom Protokol na utajované skutočnosti, ktorý zahŕňa roky 1980 až 2002. Slúžil

na evidenciu dokumentov súvisiacich s krízovým plánovaním a evidovalo sa tam:

kto, kedy a aký dokument zaslal na obecný úrad, komu bol pridelená a ako ho

vybavoval. Protokol bol vypĺňaný do roku 1997, ďalšie roky sú iba prázdne

podpísané stránky potvrdené pečiatkou obecného úradu až do roku 2002, odvtedy sa

v protokole nenachádza žiaden nový zápis.

• Každoročne je obci doručované Zameranie miest a obcí pri plnení úloh na úseku

CO, krízového riadenia, krízového plánovania v systéme hospodárskej mobilizácie

a prípravy na obranu štátu. V ňom sú uvedené povinnosti obce na jednotlivých

úsekoch a spôsob, akým ich má obec plniť. Vzory dokumentov, ktoré by obec mala

vypracovávať majú byť uvedené v Metodickom pokyne ObÚ v Žiline, ktorý sa však

v dokumentácii obce nenachádza.

• Omnoho dôslednejšie je vypracovaný program jednotného informačného systému

hospodárskej mobilizácie AMION, údaje v ňom sú pravidelne aktualizované.

Rozbor vykonávaných činností v jednotlivých úsekoch krízového plánovania je

uvedený v nasledujúcich podkapitolách.

36

3.1 Úsek obranného plánovania

Obec má vypracovaný dokument s názvom „Evidenciu právnických osôb, ktorým

môže byť v čase vojny a vojnového stavu uložená povinnosť poskytnúť vecné

prostriedky pre ozbrojené sily SR v čase vojny a vojnového stavu“. Tu uvádza firmu

Kofola, a.s., ktorá poskytne prívesné vozidlo ASKO NV 35.28 a valník. Nemala som

prístup k tomuto vozidlu, neviem teda posúdiť v akom je stave.

Obec vedie „Zoznam doručovateľov povolávacích rozkazov a doručovateľov

doporučených zásielok zabezpečovaných prostredníctvom obce“. Sú v ňom uvedené

mená dvoch doručovateľov - pracovníkov obecného úradu, ich rodné čísla a adresa

trvalého pobytu. Zoznam je opatrená podpisom starostu obce a pečiatkou obecného

úradu. Tento zoznam bol zaslaný na odbor krízového riadenia Obvodného úradu

v Žiline dňa 10. 7. 2007.

Podľa zákona 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov obec

požiadala o oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu pre zamestnancov

obce. Obec má vytvorený „Menný zoznam zamestnancov požadovaných na

oslobodenie od výkonu mimoriadnej vojenskej služby subjektu hospodárskej

mobilizácie“, v ktorom sú uvedené mená zamestnancov, ich rodné čísla, miesto

trvalého pobytu, druh vykonávanej práce a dôvod oslobodenia. Menný zoznam je

potvrdený pečiatkou obecného úradu a územnej vojenskej správy ako aj podpismi

starostu obce a riaditeľa ústrednej vojenskej správy.

Vykonávanie ostatných povinností, ktoré obci stanovuje zákon č. 319/2002 Z. z.

o obrane SR, obec nemá zabezpečené. Bolo by vhodné, aby obec zvážila potrebu

vypracovania zanedbaných dokumentov a zabezpečila ich vypracovanie. Môže to riešiť

svojpomocným vypracovaním chýbajúcich dokumentov, alebo v spolupráci s externou

firmou.

3.2 Úsek civilného núdzového plánovania

Obec by mala podľa zákona č. 387/2002 zriaďovať krízový štáb, no v dokumentácii

obce som nenašla žiadne tlačivo týkajúce sa krízového štábu, na otázku, či má obec

zriadený krízový štáb, starosta obce odpovedal, že predsedom krízového štábu je on

37

a ostatných členov štábu zatiaľ nevymenoval. Je dôležité, aby tento krok podnikol čo

najskôr.

Obec by na svojom území mala vypracovávať „Dokumentáciu civilného núdzového

plánovania“ na základe „Zamerania činnosti obce“, ktorých súčasťou by mali byť

„Metodické pokyny od odboru krízového riadenia Obvodného úradu v Žiline“. Tieto

metodické pokyny sa však v dokumentácii obce nenachádzajú.

Obec zhromažďuje osobné údaje o počte osôb, ktoré sa nachádzajú na území obce., ich

totožnosti a ich osobné údaje.

3.2.1 Úsek civilnej ochrany

Obec má povinnosť vypracovávať plán ochrany obyvateľstva, plán evakuácie a analýzu

územia. No medzi dokumentáciou na obecnom úrade som našla iba „Grafický plán

ukrytia “, ktorý však pochádza z roku 1976. Grafický plán ukrytia však neobsahuje

legendu, nie je potvrdený obecnou pečiatkou ani podpísaný vtedajším starostom.

Infraštruktúra obce sa za 30 rokov zmenila, tento plán je preto nepoužiteľný.

Obec eviduje podnikateľské osoby, ktoré v prípade MU poskytujú núdzové zásobovanie

a ubytovanie. Obec na obvodnom úrade neuplatňovala požiadavky na zabezpečenie

núdzového ubytovania a stravovania. Tento nedostatok je nevyhnutné čo najskôr

odstrániť.

Obec by mala zoznamovať členov krízového štábu obce o pôsobnosti obce s ich

povinnosťami v štábe pri vzniku MU a pri vykonávaní záchranných prác. Obec však

nemá zriadený krízový štáb, preto túto povinnosť neplní.

Obec uskladňuje, ošetruje a zabezpečuje výdaj prostriedkov individuálnej ochrany

(PIO). Počas návštevy obecného úradu som mala možnosť nahliadnuť aj do skladu PIO,

ktorý sa nachádza v budove základnej školy. V sklade PIO sa nachádzajú prostriedky

individuálnej ochrany v hodnote 70 791,- Sk. Obec pravidelne vykonáva inventarizáciu

materiálu CO. Táto inventarizácia zahŕňa:

38

• Určenie a príprava inventarizačnej komisie, v zložení: predseda – starosta obce,

členovia komisie – dve pracovníčky obecného úradu,

• Sústredenie príslušnej evidencie skladovaného materiálu,

• Vykonanie fyzickej inventarizácie a porovnanie s jeho evidenciou,

• Spracovanie súpisu.

Samotné PIO sú však vo veľmi zlom stave a niektoré z nich sú už nepoužiteľné. Preto

by bolo vhodné po častiach nepoužiteľné PIO z evidencie vyradiť a nahradiť ho novými

a modernejšími prostriedkami, ktoré spĺňajú požiadavky pre ochranu obyvateľstva.

Obec má s Obvodným úradom v Žiline uzatvorenú „Zmluvu o výpožičke“, ktorej

predmetom je bezodplatné poskytnutie hnuteľného majetku (prostriedkov individuálnej

ochrany) na plnenie úloh CO v celkovej hodnote 70 791,-, súčasťou zmluvy je aj

„Stavová zostava počtov materiálu CO“ (príloha C).

Obec určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na ukrytie obyvateľstva. Úkryt v obci

sa nachádza v budove základnej školy.

Obec vykonáva hlásnu službu na svojom území. Obec na zabezpečenie varovania

a vyrozumenia osôb nachádzajúcich sa na jej území využíva sieť sirén.

Vykonáva akustické preskúšanie elektromotorických sirén s miestnym ovládaním. Na

základe „Pokynov k zabezpečeniu spôsobu vyrozumenia o vypovedaní vojny,

o vyhlásení vojnového stavu výnimočného stavu, núdzového stavu alebo

mimoriadnej situácie odovzdáva správy o vypovedaní vojny, o vyhlásení

výnimočného stavu, núdzového stavu“ a vykonáva previerky spojenia.

Od 1.3. 2007 bolo zrušené diaľkové ovládanie sirén, a ich ovládanie sa vykonáva ručne.

Varovací systém sa preskúšava spravidla v druhý piatok kalendárneho mesiaca o 12.00

hod. 2 minútovým stálym tónom sirén bez opakovania. Výsledok preskúšania sirén

ihneď telefonicky nahlasuje na odbor civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného

úradu v Žiline.

Obec má vypracovaný plán varovania a vyrozumenia osôb, ktorý obsahuje:

• plán varovania obyvateľov obce, zamestnancov obecného úradu:

a) meno vyrozumievaného,

b) funkciu,

c) adresu pracoviska, bydliska,

39

d) spôsob dosiahnutia (telefón, mobil).

Ďalej obsahuje tabuľku, v ktorej je uvedený spôsob ovládania sirén miestnym

ovládaním (príloha D).

Pričom slovná informácia obsahuje:

• Deň a hodinu vzniku a skončenia ohrozenia,

• Údaje o zdroji ohrozenia,

• Údaje o druhu ohrozenia,

• Údaje o veľkosti ohrozenia,

• Základné pokyny pre obyvateľstvo.

Obec riadi a zabezpečuje evakuáciu a poskytuje núdzové ubytovanie a núdzové

zásobovanie evakuovaným. Má zriadenú evakuačnú komisiu, ktorá je zložená z troch

členov. Predsedom je starosta obce, ostatný dvaja členovia sú zamestnanci obecného

úradu. Pričom údaje o subjektoch núdzového ubytovania a stravovania vedie údaje

v programe JIS HM AMION.

Na základe „Pokynov k zabezpečeniu spôsobu vyrozumenia o vypovedaní vojny,

o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej

situácie v územnom obvode Obvodného úradu Žilina“, ktorý obsahuje presné znenie

odovzdanie a prijatie správy o vypovedaní vojny, vyhlásení výnimočného stavu,

vyhlásení núdzového stavu, o vykonaní previerky spojenia, vykonáva vyhlásenie

mimoriadnej situácie.

Obec na základe refundačnej faktúry za skutočne vyplatené mzdové prostriedky, ktorú

vystavila a poslala na Obvodný úrad v Žiline, vypláca mzdu skladníčke CO.

Vykonávanie ostatných povinností, ktoré obci stanovuje zákon č. 42/1994 Z. z.

o civilnej ochrane obyvateľstva, obec nemá zabezpečené. Obec by mala zvážiť, či

ostatné chýbajúce dokumenty potrebuje mať vypracované. V prípade potreby tieto

dokumenty dopracovať.

40

3.2.2 Úsek hospodárskej mobilizácie

Výsledným produktom procesu krízového plánovania v systéme hospodárskej

mobilizácie je krízový plán. Jeho štruktúru a obsah, stanovenú vyhláškou, som uviedla

v predchádzajúcej časti. Krízový plán obce Rajecká Lesná je na obecnom úrade vedený

iba ako súčasť „Aktualizácie krízového plánu okresu Žilina“. Má podobu „Výkazovej

karty výstupných údajov subjektu obce do Krízového plánu okresu Žilina“

a vznikol 29. septembra 2003. Jeho štruktúra je nasledovná:

1. Samospráva obce, ktorá obsahuje údaje: názov obce, počet katastrov, IČO,

adresu, e-mail, telefónne číslo a fax na obecný úrad,

2. Starosta, obsahuje údaje : meno a priezvisko starostu, jeho adresu, telefonický

kontakt,

3. Poverený pracovník, tento odsek obsahoval taktiež všetky údaje o starostovi

obce,

4. Obyvateľstvo obce a jeho potreby - počet obyvateľov, podrobná štruktúra počtu

obyvateľov, počet domácností,

5. Obecný úrad a jeho zariadenia - údaje o počte zamestnancov obecného úradu

počas mierového stavu a ich potreba za KS,

6. Predpokladaná potreba dodávok energií pre obecný úrad a vlastné zariadenia

na 3 mesiace,

7. Druhy a kategórie vozidiel - dopravné prostriedky, ktorými obec disponuje,

8. Ubytovacie zariadenia - obsahujú 5 ubytovacích zariadení, ktoré zabezpečujú

núdzové ubytovanie v prípade KS,

9. Stravovacie zariadenia – obsahujú 4 stravovacie zariadenia, ktoré zabezpečujú

núdzové stravovanie v prípade KS.

Štruktúra Jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie (JIS HM)

Obec Rajecká Lesná má, pre potreby HM, zavedený program JIS HM AMION

v nasledovnej štruktúre:

1) Karta obce

2) Plánovacia dokumentácia HM

3) Núdzové ubytovanie a stravovanie

4) Školské zariadenia

5) Zavedenie MRO

41

6) Pohotovostné zásoby

7) Enviromentálna infraštruktúra

8) Pracovné tabuľky

1) KARTA OBCE obsahuje údaje, ktoré nie je možné meniť.

V záložke ÚZEMIE je uvedené:

• počet katastrov : 2

• katastrálne územie celkom : 38 000 km2

• poľnohospodárska pôda: 19 000 km2

o z toho orná: 17 000 km2

• lesná pôda: 18 000 km2

o z toho zalesnené: 3 000 km2

• vodné plochy 1 000 km2

Záložka OBYVATEĽSTVO obsahuje údaje o počte obyvateľov, ktoré uvádzam

v tabuľke 1:

kategória počet obyvateľov

muži od 18 do 60 rokov 367 ženy od 18 do 55 rokov 271 deti do 18 rokov 276 ostatný 358 súčasný počet obyvateľov 1272 Tabuľka 1 Počet obyvateľov

Záložka OBECNÝ ÚRAD A JEHO ZRIADENIE obsahuje údaje o počte pracovníkov

obecného úradu v mieri, počet pracovníkov potrebných pri KS ako aj počet

oslobodených pracovníkov. Obsahuje tiež údaje o potrebe dodávok energie a to :

Elektrická energia 52 000 kWh

Uhlie čierne 10 t

2) PLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA HM obsahuje:

a, Dopravné a mechanizačné prostriedky

b, Požiadavky na dopravné a mechanizačné prostriedky,

42

c, Organizačné štruktúry

d, Evidencia zamestnancov

Záložka DOPRAVNÉ A MECHANIZAČNÉ PROSTRIEDKY obsahuje dopravné

a mechanizačné prostriedky, ktorými obec disponuje ako aj prostriedky, ktoré požaduje

počas KS. Uvádzam ich v tabuľke 2.

prostriedok obec má určené pre KS obec požaduje

motocykel 1 0 0 autobus 0 0 5 ostatné 1 0 4 nákladný aut. 0 0 12 špeciálny aut. 1 1 4 pracovné stroje 0 0 4 prípojné vozidlo 1 1 0 Tabuľka 2 Dopravné a mechanizačné prostriedky

Obec vôbec neuplatňovala požiadavky na zabezpečenie dopravných a mechanizačných

prostriedkov potrebných na zabezpečenie počas KS, nemá žiadne informácie kto

a akým spôsobom by jej tieto prostriedky v prípade KS mal poskytnúť. Obec má

prehľad o tom aké mechanizačné prostriedky by potrebovala ale nevie, ako sa k nim

v prípade potreby dostať.

3) NÚDZOVÉ UBYTOVANIE A STRAVOVANIE obsahuje údaje o možnostiach

ubytovania a stravovania v obci počas KS. A to:

Tabuľka 3 Kapacita ubytovania v obci Obrázok 7 Chata Žiar

Tabuľka 4 Kapacita stravovania v obci

Obrázok 8 Hostinec u Hromadov

Ubytovanie stálych vytvori ť Hostinec u Hromadov 12 2 Dom kultúry 0 250 Chata ŽIAR 50 60 PZ SOKOL 12 10 VINUTA, s.r.o. 20 20

Vývarovne stálych vytvori ť Hostinec u Hromadov 50 60 Chata ŽIAR 70 120 SKY SPORT FRIVALD 70 120 ZŠ 70 100

43

Obec neuplatňovala ani požiadavky na núdzové ubytovanie a zásobovanie v obci počas

KS, uvedené prevádzky o ničom nevedia, nikto ich neinformoval. Vedenie obce sa

spolieha, že uplatnenie požiadaviek vykonal obvodný úrad, no zabúda na to, že najskôr

musí obec tieto požiadavky podať na obvodný úrad, až potom môže obvodný úrad

podniknúť potrebné kroky.

4) ŠKOLSKÉ ZARIADENIA obsahujú údaje o školských zariadeniach v obci. A to:

Tabuľka 5 Školské zariadenia v obci

Obrázok 9 Základná škola

5) ZAVEDENIE MRO obsahuje údaje o výdajniach odberových oprávnení (tabuľka 6),

predajni, ktorá budú predávať životne dôležitý tovar a potreby obyvateľov obce v čase

zavedenia MRO na 31 dní.

Tabuľka 6 Zoznam výdajní odberových oprávnení

Obrázok 10 Dom kultúry

Zodpovednou osobou za distribúciu odberných opatrení obyvateľov vo VOO je len

jedna pracovníčka obecného úradu, čo je nepostačujúce, vzhľadom k počtu obyvateľov

obce.

6) POHOTOVOSTNÉ ZÁSOBY obsahujú:

• položky nevyhnutné na zabezpečenie prežitia osôb počas MU, ako sú denná

potravinová dávka, prostriedky technického zabezpečenia stravovania,

prostriedky pre základnú hygienu, bielizeň a odev, pracovná obuv, prostriedky

pre odpočinok, prostriedky pre núdzové osvetlenie a i.

• položky a technické prostriedky pre zabezpečenie akcieschopnosti záchranných

jednotiek ( ako napríklad sekera, píla, lopata, vedrá, hadice....)

7.) ENVIROMENTÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA pozostáva z častí:

• vodovod - vybudovaný na 80%, vlastný vodný zdroj, dĺžka 7 km

počet Zariadenie tried žiakov pedagógov Materská škola 2 54 4 Základná škola 10 189 20

miesto počet osôb okruh výdajne Dom kultúry 1272 1-630

44

• kanalizácia - nevybudovaná

• čistiareň odpadových vôd – nie je

• plynofikácia – vybudovaná na 100%

• skládky komunálneho odpadu – obec zaváža odpad mimo svoj kataster na

Skládku rajeckého regiónu, Šuja

8.) PRACOVNÉ TABUĽKY obsahuje údaje vytvorené pre potreby spracovania predošlých častí JIS AMION.

Obec má podrobne rozpracovaný systém JIS HM AMION no je nefunkčný, lebo obec

neuplatňovala žiadne svoje požiadavky na obvodnom úrade.

MRO obec Rajecká Lesná uskutočňuje takto:

• vedie prehľad obyvateľov v obci podľa stanovených vekových kategórií (D06 :

dojčatá 0 – 5 mesiacov, D1 : dojčatá 6 – 12 mesiacov, D18 : deti 1 – 18 rokov,

A : dospelí.),

D06 D1 D18 A spolu 3 4 269 996 1272

Tabuľka 7 Štruktúra obyvateľov podľa vekových kategórií

• vedie prehľad o prevádzkarňach v oblasti obchodu, ktoré budú v období MRO

zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov v obci, je to

predajňa Jednota, ktorá sa nachádzajú v obci,

• podľa druhu MRO preberá odberné oprávnenia na obvodnom úrade,

• ako výdajňu odberných oprávnení si obec určila Dom kultúry č.10,

zodpovednou osobou je starosta obce, okruh výdajne sú domy číslo 1 až 630,

pričom počet osôb je 1272.

• oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení spôsobom v obci obvyklým,

a to pomocou obecného rozhlasu,

• zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení obyvateľom vo výdajni

odberných oprávnení, pričom zodpovednou osobou je pracovníčka obecného

úradu pani Mária Gaňová.

V dokumentácii obce sa nachádza „Aktualizácia údajov k zavedeniu regulácie

životne dôležitých vecí alebo tovarov“, ktorú zaslala obec Obvodnému úradu v Žiline.

Obsahuje údaje o počte obyvateľov obce, kontakt na obecný úrad a na vedúcu VOO

45

v obci., spôsob akým obec zabezpečí prevzatie a odvoz odberných oprávnení

z Obvodného úradu v Žiline a prehľad o prevádzkarňach v obci, ktoré zásobujú

obchody životne dôležitými výrobkami a tovarmi. V obci sa nenachádza žiadna

z takýchto prevádzok, je tam teda uvedené negatívne hlásenie.

Obec však vôbec nemá vypracovaný „Plán opatrení obce na zavedenie regulácie

predaja životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov s využitím

MRO počas krízovej situácie“. Aj keď obec vedie prehľad o prevádzkach v oblasti

obchodu, v predajni Jednota vôbec nie sú o ničom informovaní, teda obec neuplatnila

požiadavky na nariadenia vykonávania opatrenia HM na obvodnom úrade.

Obec vlastní motorové vozidlo, prevzatie a odvoz odberných oprávnení si môže

zabezpečiť sama. Oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení pomocou obecného

rozhlasu, ten funguje na elektrinu v prípade ak by v obci nastal výpadok elektrickej

energie obec nemá zabezpečené, akým spôsobom by to riešila. Bolo by vhodné, aby

obec mala k dispozícií náhradný zdroj elektrickej energie, alebo by starosta obce musel

vytlačiť oznámenia o možnostiach odberu odberných oprávnení a nechať ich rozniesť

občanom obce prostredníctvom poslíčkov. Zabezpečenie distribúcie odberných

oprávnení vo výdajni odberových oprávnení len jednou pracovníčkou je nedostačujúce,

vzhľadom k počtu obyvateľov obce.

V zmysle Metodického pokynu KÚ v Žiline by mala obec viesť dokumentáciu

„Organizácia dopravného zabezpečenia obce“ a „Organizácia stavebných a sanačných

činností v obci“. V dokumentácii obce sa však nenachádzajú ani Metodické pokyny KÚ

ani „Organizácia dopravného zabezpečenia obce“ a „Organizácia stavebných

a sanačných činností v obci“.

V rámci organizácie dopravného zabezpečenia na území obce, vedie obec iba prehľad

o motorových vozidlách využiteľných na plnenie opatrení HM. Vedenie obce však ani

tu neuplatňovalo požiadavky na zabezpečenie motorových vozidiel potrebných počas

KS s argumentom, že za to nie je zodpovedné a má to na starosti obvodný úrad.

Organizáciu stavebných a sanačných prác obec nerieši žiadnym interným predpisom,

teda nie je vôbec zabezpečená.

46

3.2.3 Úsek integrovaného záchranného systému

Obec zriaďuje a spravuje Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý má cca 30 členov a sú

v ňom zastúpené tieto funkcie: predseda, veliteľ, tajomník, preventár, referent mládeže,

pokladník, strojník, revízny technik a ostatný členovia.

Prvý hasičský zbor bol v obci založený v roku 1930.

Ostatné jednotky CO v obci zriadené nie sú. Verejný

poriadok v obci je zabezpečovaný štátnou políciou.

Zabezpečuje členov Dobrovoľného hasičského zboru

osobnými ochrannými prostriedkami, ktoré sú skladované

v budove hasičskej zbrojnice.

Zabezpečuje členov Dobrovoľného hasičského zboru

osobnými ochrannými prostriedkami, ktoré sú skladované

v budove hasičskej zbrojnice.

Jeho materiálne a technické vybavenie je vlastníctvom obce. Obec podporuje aktivity

Dobrovoľného hasičského zboru, jeho účasť na hasičských súťažiach.

Obec zabezpečuje pripravenosť Dobrovoľného hasičského zboru prostredníctvom

školení veliteľa zásahu, preventivára, trénera súťažného družstva, zásahovej jednotky.

Preventívár má na starosti preventívne prehliadky obytných domov v obci. Dobrovoľný

hasičský zbor obce sa zúčastňuje praktického cvičenia, ktoré sa uskutočňuje raz ročne,

a slúži na praktické preškolenie dobrovoľných hasičov na hasenie požiaru v horskom

teréne.

3.3 Úsek havarijného plánovania Obec Rajecká Lesná môže byť, podľa analýzy územia obvodu Žilina, ohrozená riekou

Lesnianka, ktorá preteká obcou, ako aj riekou Rajčianka, ktorá preteká územím Rajecká

Lesná – Trstená. Keďže za posledných desať rokov sa vyskytla na týchto riekach

povodeň, obec je zaradená medzi ohrozené lokality. Jej povinnosťou je, podľa zákona

NR SR č. 666/2004 Z. z., vykonávať činnosti a prijímať opatrenia súvisiace s ochranou

pred povodňami.

Obec má vypracovaný povodňový plán, ktorý sa však v dobe mojej návštevy

nenachádzal na obecnom úrade, preto nemôže posúdiť v akom je stave. No s informácií

z obecného úradu som zistila, že ešte nebol schválený a ani podpísaný starostom obce.

Obrázok 11 Hasičské auto Dobrovoľného hasičského zboru v Rajeckej Lesnej

47

Podľa informácii z obecného úradu, vykonáva úpravu brehov vodných tokov

odstraňovanie nánosov a prekážok nachádzajúcich sa v koryte riek vykonáva Slovenský

vodohospodársky podnik, š. p..

Obec zabezpečuje hlásnu a varovnú povodňovú službu, prostredníctvom obecného

rozhlasu, spôsobom predpísaným v dokumente „Spôsob ovládania

elektromotorických sirén miestnym ovládaním pre spustenie varovných signálov

CO“.

Vykonáva povodňové záchranné práce v súčinnosti s obvodným úradom a Hasičským

a záchranným zborom.

Na území obce sa nenachádza výrobný podnik, ktorý by mohol pre ňu znamenať

potenciálny zdroj ohrozenia. Nepodieľa sa na spracovaní žiadnych havarijných plánoch.

Obec zriadila Dobrovoľný hasičský zbor, vytvára podmienky na plnenie jeho úloh.

Obec by mala viesť dokumentáciu ochrany pred požiarmi, v dokumentoch obce sa

však táto dokumentácia nenachádza. Obec zabezpečila výstavbu hasičskej zbrojnice,

ktorá sa nachádza na námestí obce. Označuje a udržiava voľnú nástupnú plochu

a príjazdovú cestu, ktorá je súčasťou zásahovej cesty. Zabezpečuje každoročnú

technickú prehliadku zásahového hasičského automobilu. Obec vykonáva preventívno –

výchovnú činnosť v podobe tréningov a praktických cvičení Dobrovoľného hasičského

zboru.

Obec má ohlasovňu požiaru, ktorá je umiestnená na budove kultúrneho domu.

48

4 NÁVRH OPATRENÍ NA RIEŠENIE NEDOSTATKOV

V DOKUMENTÁCII KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA V OBCI

RAJECKÁ LESNÁ

• Podľa analýzy územia obvodu Žilina je Rajecká Lesná zaradená do priestorov

vytypovaných ako možný cieľ napadnutia teroristickým útokom s použitím

nebezpečných chemických toxických látok. Presnejšie centrum obce v období jún

a september, kedy sa tu koná tradičná Mariánska púť. Hoci v období púte

zabezpečuje poriadok v obci poriadková služba, pravdepodobne by neodhalili zámer

nejakého útoku, nakoľko ich činnosť je zameraná skôr na usmernenie dopravy,

zabezpečenie parkovania a rozmiestnenie stánkov. Bolo by preto vhodné, vyžiadať

si napríklad pomoc mestskej polície z vedľajšieho mesta.

• Obec Rajecká Lesná bola zaradená do programu ISPA, čo je kohézny fond

Európskej únie, ktorý je okrem iného zameraný aj na odkanalizovane Rajeckej

doliny, teda je plánované vybudovať kanalizáciu v obci. Avšak predpokladá sa až

s termínom okolo roku 2020. Čo je podľa môjho názoru dosť dlhá doba. Nakoľko

obyvatelia obce majú doma žumpu alebo septik. Keďže sú septiky funkčné na báze

vsakovania, je veľmi pravdepodobné znečistenie podzemných vôd. Určite by bolo

dobré pokúsiť sa priblížiť termín vybudovania kanalizácie napríklad hľadaním iných

zdrojov financovania obecnej kanalizácie.

• Hlavný dôvod absencie dokumentov krízového plánovania je časová

zaneprázdnenosť starostu obce. Jedným z možných riešení by bol pracovník, ktorý

by zodpovedal iba za krízové plánovanie v obci. Je však otázne, či by obec dokázala

finančne zabezpečiť pracovníka, ktorý by mal iba túto jednu povinnosť. Jedným

z riešení by bolo vytvorenie spoločného úradu krízového riadenia pre viacero

susedných obcí.

• Bolo by vhodné, aby obec mala vypracovanú aj komplexnú analýzu a hodnotenie

rizík. Tu by boli posúdené všetky riziká, ktoré a môžu v obci vyskytovať. Obec by si

vypracovanie týchto dokumentov mohla dodávateľsky objednať u inej kompetentnej

49

osoby týmto sa zaoberajúcej. Na základe takejto komplexnej analýzy a hodnotenia

rizík na území obce, by bolo následné vypracovanie iných dokumentov

jednoduchšie.

• Ďalším z riešení, ktoré má však v kompetencii obvodný úrad, by mohlo byť

vykonávanie pravidelných a dôsledných kontrol krízového riadenia a dokumentov

krízového plánovania v obciach. V obci by tak aspoň vedeli, čo im chýba a čo treba

doplniť.

Úsek obranného plánovania

Na tomto úseku by bolo vhodné venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým pravidelnej

kontrole a aktualizácií údajov v evidencii obce.

Úsek civilného núdzového plánovania

• Obec má, podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách

mimo času vojny a vojnového stavu, povinnosť zriadiť krízový štáb, ktorého

predsedom je starosta obce. Starosta doteraz nevymenoval jednotlivých členov KŠ.

Je preto nutné, aby tento nedostatok čo najskôr odstránil.

Základným dokumentom krízového štábu je štatút krízového štábu, ktorý by mal

obsahovať:

- Zloženie KŠ

- Postavenie a pôsobnosť KŠ

- Povinnosti predsedu KŠ

Štatút krízového štábu obce Rajecká Lesná by mohol mať túto podobu:

Predsedom KŠ by mal byť starosta Bohuslav Pekný, podpredsedom KŠ by mal byť

zástupca starostu obce pán Peter Beňo.

Členmi krízového štábu by mali byť:

- zamestnanci obecného úradu: pán Ján Bartek, pani Mária Gaňová, pani Eva

Rybáriková, pani Lenka Husárová

- členovia obecného zastupiteľstva (nemám konkrétne informácie o menách

členov obecného zastupiteľstva)

- veliteľ Obecného Hasičského zboru

- zástupcovia organizácií v obci: majitelia Hostinca u Hromadov, Chaty Žiar,

Chaty VINUTA, Chaty PZ SOKOL, SKI SPORT FRIVALD, ktorí v prípade

50

MU poskytuje núdzové ubytovanie a núdzové stravovanie, ako aj riaditeľ ZŠ,

ktorá poskytuje núdzové stravovanie.

- v období krízovej situácie sú členmi KŠ aj členovia miestnej povodňovej

komisie.

Krízový štáb rieši najmä:

- analyzuje a vyhodnocuje riziká vzniku krízovej situácie,

- navrhuje opatrenia na riešenie krízovej situácie a podklady na prijímanie

rozhodnutí starostu obce,

- vyhodnocuje postupy riešenej krízovej situácie, zovšeobecňuje získané

skúsenosti a využíva ich pri svojej činnosti,

Predseda krízového štábu:

- zodpovedá za činnosť KŠ a prijíma rozhodnutia,

- zvoláva zasadnutie krízového štábu,

- oznamuje bezodkladne krízovému štábu obvodného úradu vznik krízovej

situácie alebo ohrozenie, ktoré ju môže bezprostredne spôsobiť,

- zodpovedá za personálne zloženie a spracovanie dokumentácie KŠ. Vyžaduje

od jeho členov kvalifikované a odborné predkladanie návrhov, odborných

riešení, špecializovaných posudkov, rozhoduje o zložení KŠ s ohľadom na

druh, rozsah a špecifické podmienky vzniknutej mimoriadnej udalostí,

- organizuje a zodpovedá za súčinnosť obce s podnikateľmi a právnickými

osobami. Vo vzťahu k ním presadzuje závery prijímané na rokovaniach KŠ,

- zodpovedá za prijímanie opatrení a zabezpečenie pripravenosti obecného

úradu na riešenie následkov mimoriadnych udalostí.

Úsek civilnej ochrany

• Obec nemá vypracovaný plán ochrany obyvateľstva, ani plán evakuácie, taktiež

nemá zriadený ani krízový štáb obce. Obec tieto svoje povinnosti veľmi zanedbala

a mali by túto situáciu vyriešiť. Či už svojpomocne, alebo by si mohli tieto plány

nechať vypracovať externou firmou, ktorá sa problematikou civilného núdzového

plánovania zaoberá.

• Obec uskladňuje a ošetruje PIO. Tie sú však vo veľmi zlom stave. Bolo by vhodné

po častiach nepoužiteľné PIO vyradiť z evidencie a nahradiť ich novými funkčnými

PIO.

51

Úsek hospodárskej mobilizácie

• Program jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie AMION 2007

obec vedie a pravidelne aktualizuje. Hoci podľa zákon č. 414/2002 Z. z.

o hospodárskej mobilizácii je povinnosťou obce podať požiadavku o uplatnenie či

už mechanizačných prostriedkov, ale i ubytovania a stravovania, na obvodný úrad.

Zistila som, že tieto požiadavky neuplatňovala a spolieha sa na to, že tieto

požiadavky vykonal obvodný úrad. Vynaloženie väčšieho úsilia zo strany obce by

bolo len prínosom, aby zabezpečili nielen rozpracovanie JIS HM AMION ale najmä

jeho funkčnosť.

• V rámci systému MRO obec vedie prehľad o prevádzke v oblasti obchodu, ktorá

bude v období MRO zabezpečovať predaj životne dôležitých výrobkov a tovarov,

no ako som zistila obec túto prevádzku o ničom neoboznamuje a spolieha sa na to,

že oboznámenie vykonal obvodný úrad, bolo by vhodné, aby si starosta obce aspoň

overil, či sú prevádzky oboznámené.

• Obec v rámci MRO taktiež zabezpečuje distribúciu odberných oprávnení

obyvateľom vo výdajni odberných oprávnení, pričom zodpovednou osobou je len

jedna pracovníčka obecného úradu, je to však málo. Nakoľko obec má 1272

obyvateľov a pri vydávaní odberových oprávnení musí zodpovedná pracovníčka

overovať i totožnosť osoby, ktorej je oprávnenie vydávané, strávi tým istý čas. Ak

zoberieme do úvahy štatistický údaj, že jedna rodina má zhruba štyroch členom,

vychádza to 318 rodín. A predpokladáme, že z každej rodiny príde jeden zástupca

vyzdvihnúť odberové oprávnenia aj pre ostatných členov domácnosti. Ak sa každou

domácnosťou bude pracovníčka zaoberať iba päť minút, zaberie to presne 26,5

hodiny. Logicky mi teda vychádza, že to jedna pracovníčka nemôže zvládnuť.

A preto si myslím, že by bolo vhodné poveriť výdajom odberových oprávnení

minimálne 3 pracovníčky, ktoré by sa mohli prestriedať v 8,75 hodinovom

pracovnom intervale.

• V rámci MRO oznamuje možnosť odberu odberných oprávnení pomocou obecného

rozhlasu, ktorý funguje na elektrickú energiu a obec nemá zabezpečený žiaden

52

náhradný zdroj elektrickej energie, ktorý by využila v prípade celoplošného výpadku

energie v obci.

• Obec by mohla v spolupráci so základnou školou organizovať účelových cvičení,

kurzov ochrany človeka a prírody a krúžkov mladých záchranárov civilnej ochrany,

zameraných na ochranné opatrenia civilnej ochrany, docieliť u žiakov nevyhnutné

vedomosti, zručnosti a návyky na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ako aj na

poskytovanie prvej pomoci.

Úsek integrovaného záchranného systému

• Obec by mala skvalitňovať prípravu Dobrovoľného hasičského zboru na krízové

situácie na území obce a účasťou na cvičeniach, na ktoré by pozývali odborníkov z

praxe, precvičiť možné postupy pri krízových situáciách.

Úsek havarijného plánovania

• Obci pripadá povinnosť vytvárať plán ochrany pred povodňami, mala by mať

zriadenú povodňovú komisiu a mala by vykonávať povodňové prehliadky. Plán

ochrany pred povodňami však nie je schválený a nie je podpísaný. Teda je

neplatný. Vedenie obce by malo klásť väčší dôraz na plnenie svojich povinností

a plán ochrany pred povodňami by mali mať schválený, opečiatkovaný a podpísaný.

• Bolo by vhodné, aby obec v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym

podnikom, š. p., dokončila reguláciu vodného toku, ktorá je v obci zatiaľ

vybudovaná len na 50%.

53

ZÁVER

Základným cieľom mojej diplomovej práce bolo hodnotenie a analyzovanie procesov

a dokumentácie krízového plánovania v obci Rajecká Lesná. Aby som tento cieľ mohla

naplniť, musela som sa najprv oboznámiť so súčasným stavom krízového plánovania

v SR najmä v oblasti legislatívy, ale aj odbornej literatúry. Oboznámila som sa

s prostredím obce, porovnávacou metódou som zistila stav dokumentov krízového

plánovania obce v porovnaní s legislatívnym základom. Zistila som, ktoré povinnosti

obec vykonáva a ktoré naopak prehliada a zanedbáva. Na základe návštev obecného

úradu a osobných rozhovorov so starostom obce, som sa snažila zistiť dôvody absencie

rôznych dokumentov krízového plánovania. Na základe získaných poznatkov som sa

pokúsila navrhnúť opatrenia na riešenie vzniknutých nedostatkov.

Za hlavný prínos mojej diplomovej práce teda považujem moje hodnotenie procesov

a dokumentácie krízového plánovania v obci Rajecká Lesná. Odhalila som množstvo

nedostatkov, ktoré má obec v dokumentácii krízového plánovania, navrhla som

niekoľko opatrení a zlepšenie vzniknutých nedostatkov.

Obce majú na úseku krízového plánovania veľmi veľa povinností. No zväčša ich

zanedbávajú s myšlienkou „veď toto sa tu u nás nikdy nestane“ a predsa, mimoriadna

udalosť príde práve v ten najnevhodnejší čas, a preto by mali obce dbať na to, aby mali

vypracované všetky potrebné dokumenty a boli pripravené. Pretože je lepšie mať plno

plánov a dokumentov, ktoré nikdy nevyužijeme, akoby nám chýbal práve ten jeden

jediný, ktorý mohol zachrániť našu obec pred veľkými následkami mimoriadnej

udalosti.

54

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Analýza možného vzniku mimoriadnej udalosti v územnom obvode ObÚ v Žiline, 2007. 249 s. Dokumentácia krízového riadenia obce, [online], [cit.27.3.2008], dostupné na: http://209.85.129.104/search?q=cache:RG8UwuSsNTAJ:www.jakubany.sk/resources/File/dokument_krizoveho_riadenia.doc+dokument%C3%A1cia+kr%C3%ADzov%C3%A9ho+riadenia+obce&hl=sk&ct=clnk&cd=1&gl=sk GOZORA, V. 2002. Krízový manažment. Nitra: SPU, 2000. 182 s. ISBN 80-7137-802-

X. Havarijná pripravenosť ÚJD SR, [online], [cit.6.4.2008], dostupné na: http://www.ujd.gov.sk/amis/www/ujd.nsf/viewByKeyMenu/Sk-04-01 Krízové plánovanie, [online], [cit.2.4.2008], dostupné na: http://www.cvmpsvr.sk/projekty/8/Krizove_planovanie.pdf NOVÁK, L. 2005. Krízové plánovanie. Žilina: EDIS, 2005. 208 s. ISBN 80-8070-391-

4. PEKNÝ, B. 2000.História a súčasnosť obce Rajecká Lesná. Žilina: Regionálne osvetové

stredisko, 2000. 176 s. ISBN 80-968698-6-8. Rajecká Lesná, [online], [cit 25.3.2008], dostupné na: http://frivald.host.sk/ ŠIMÁK, L. 2004. Krízový manažment vo verejnej správe. Žilina, 2004. 245 s. ISBN 80-88829-13-5. ŠIMÁK, L. 2005. Legislatíva krízových situácií. Žilina, 2005. 126 s. ŠIMÁK, L. 2006. Manažment rizík. Žilina, 2006. 116 s. ŠIMÁK, L., NOVÁK, L., HORÁČEK, J., MIKA, М., NÉMETH, Ľ.: Medzirezortná vedecká úloha „Terminologický slovník krízového riadenia“. Žilina, FŠI ŽU 2004. Aktualizované vydanie 2006. 45 s. ISBN 80-88829-75-5. Vyhláška č. 119/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii. Vyhláška 125/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predaji životne dôležitých

výrobkov alebo životne dôležitých tovarov s využitím mimoriadnych regulačných opatrení a o odberných oprávneniach

Vyhláška č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne.

55

Vyhláška č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany. Zákon č. 10/2006 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Zákon č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva. Zákon č. 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme. Zákon č. 261/2002 o prevencii závažných priemyselných havárií. Zákon č. 319/2002 o obrane Slovenskej republiky. Zákon č. 333/2007 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov. Zákon č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového

stavu. Zákon č. 414/2002 o hospodárskej mobilizácii. Zbierka zákonov č. 444/2006, úplné znenie zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej

ochrane obyvateľstva. Zákon č. 666/2004 o ochrane pred povodňami.

56

ZOZNAM PRÍLOH

PRÍLOHA A Štruktúra analýzy územia

PRÍLOHA B Štruktúra plánu ochrany obyvateľstva obce

PRÍLOHA C Stavová zostava počtov materiálu CO

PRÍLOHA D Spôsob ovládania sirén miestnym ovládaním

57

PRÍLOHA A Štruktúra analýzy územia

1. Geografická charakteristika územia

- komplexná geografická charakteristika (profil ) územia,

- klimatické podmienky,

- chránené územia,

- nerastné suroviny.

2. Demografická charakteristika územia

- počet, hustota a vekové zloženie obyvateľstva,

- národnostné zloženie,

- počet obcí, miest (vrátane obyvateľstva) a ich katastre.

3. Ekonomická, hospodárska a sociálna charakteristika územia

3.1 Hospodárska charakteristika územia

- priemysel (charakteristika jednotlivých priemyselných odvetví),

- energetika (energetické zdroje a trasy ich vedenia),

- vodné hospodárstvo (zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou

- zdroje, vodojemy, siete, a kanalizačné zariadenia a siete),

- životné prostredie (ekologická charakteristika územia

- ovzdušie, voda, pôda, produkcia odpadov, skládky

- evidované a neevidované, spaľovne, kafilérie a pod.).

3.2 Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

- rastlinná výroba,

- živočíšna výroba (druhy, počty, umiestnenie zvierat a ďalšie informácie),

- lesný fond (druhy drevín, rozloha a ďalšie informácie).

3.3 Dopravná a telekomunikačná infraštruktúra

- cestná, železničná, vodná a letecká doprava (trasy, triedy, kapacity,

mosty, tunely a ďalšie zariadenia a údaje),

- telekomunikácie,

- rozhlasové a televízne trasy a vysielače.

3.4 Vodné toky a stavby - základné údaje o vodných tokoch a stavbách

3.5 Zdravotnícka a veterinárna starostlivosť

- nemocnice a nemocničné zariadenia,

- veterinárne zabezpečenie a starostlivosť.

3.6 Školstvo, veda a kultúra

58

- predškolské zariadenia, základné, stredné a vysoké školy (kapacity,

vybavenie, dislokácia a pod.),

- vedecké ústavy a inštitúcie,

- kultúrne pamiatky.

4. Stanovenie pravdepodobnosti vzniku MU na danom území

4.1 Živelné pohromy (povodne a záplavy, snehové kalamity a lavíny, zosuvy

pôdy, víchrice, zemetrasenie a pod.),

4.2 Havárie (požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok, ropných

produktov a odpadov, poškodenie vedenia rozvodných sietí, ich

zariadení a diaľkovodov),

4.3 Katastrofy (rozsiahle dopravné nehody spojené s požiarmi, únikmi

nebezpečných látok, poškodením infraštruktúry, havárie jadrových

(energetických) zariadení, rozrušenie vodohospodárskych diel).

V tejto časti analýzy sa charakterizujú možné zdroje vzniku krízových javov na

základe ich technologických a fyzikálno-chemických parametrov. Môže sa

vychádzať napríklad z historických záznamov, priebežného merania a

prognostických údajov.

5. Vyhodnotenie ohrozeného územia následkami MU

Táto časť analýzy územia bezprostredne nadväzuje na očakávané mimoriadne udalosti

vytypované v bode 4.

6. Sily, prostriedky a materiálne zdroje na riešenie MU

- 6.1 Analýza síl a prostriedkov, ktoré je možné aktivovať v prípade vzniku

mimoriadnej udalosti na danom území.

- 6.2 Technické prostriedky, ich štruktúra, skladba a využiteľnosť pri obnove

územia.

- 6.3 Materiálne zdroje a zásoby, ktoré je možné použiť na obnovu postihnutého

územia.

59

PRÍLOHA B Štruktúra plánu ochrany obyvateľstva obce

Textová časť

1. Rozhodnutie o realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva

2. Plán varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb

3. Vytvorenie jednotiek CO

4. Riadiace orgány na riešenie MU

5. Plán evakuácie obyvateľstva (obce začlenené do evakuácie)

6. Plán monitorovania územia (obce vytvárajúce prieskumné jednotky CO)

7. Plán hygienickej očisty a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu (obce ohrozené

NL)

8. Plán prípravy obyvateľstva

9. Plán kontrolnej činnosti

10. Plán zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany

11. Plán zabezpečenia činnosti v objekte v ktorom nie je možné skončiť pracovnú

činnosť (obce, ktoré vlastnia takýto objekt)

12. Prehľady zdrojov ohrozenia

13. Prehľad MU

14. Prehľad NL (obce, na ktorých území sa nachádza stacionárny zdroj NL)

15. Plán ukrytia obyvateľstva

16. Plán regulácie pohybu osôb (obce, ktoré vytvárajú poriadkové jednotky CO)

17. Plán vykonania záchranných prác (ZP)

18. Predkladanie informácií

Grafická časť(na mapových listoch alebo plánoch obcí)

1. Polohy zdrojov NL s vyhodnotením oblastí ohrozenia

2. Oblasti ohrozené prívalovou vlnou a povodňami

3. Miesta riadenia

4. Miesta a trasy monitorovania

5. Rozmiestnenie zariadení na varovanie s ich dosahom

6. Rozmiestnenie a kapacity ochranných stavieb

7. Zámer zabezpečenia, riadenia a vykonania evakuácie

8. Rozmiestnenie kontrolných stanovíšť

9. Rozmiestnenie, trasy presunu a nasadenie síl a prostriedkov CO.

60

PRÍLOHA C Stavová zostava počtov materiálu CO

61

PRÍLOHA D Spôsob ovládania sirén miestnym ovládaním