Upload
others
View
4
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SSLLOOVVEENNSSKKÁÁ PPOOĽĽNNOOHHOOSSPPOODDÁÁRRSSKKAA UUNNIIVVEERRZZIITTAA VV NNIITTRREE
MECHANIZAČNÁ FAKULTA
KATEDRA STROJOV A VÝROBNÝCH SYSTÉMOV
Manažment výrobnej technológie pestovania poľnej plodiny
s využitím geograficky lokalizovaných informácií
Autoreferát dizertačnej práce
na získanie vedecko-akademickej hodnosti
philosophiae doctor
vo vednom obore: 41 – 15 – 9
Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby
IInngg.. RRaaddoovvaann ŠŠvvaarrddaa
Nitra 2005
2
Dizertačná práca bola vypracovaná v internej a neskôr v externej forme doktorandského
štúdia na Katedre strojov a výrobných systémov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
v Nitre.
Doktorand: Ing. Radovan ŠVARDA
Katedra strojov a výrobných systémov
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Vedúci dizertačnej práce:
prof. Ing. Ladislav NOZDROVICKÝ, PhD..
MF, SPU v Nitre
Oponenti: prof. Ing. Miroslav KAVKA, PhD.
TF ČZU Praha
doc. Ing. Vladimír RATAJ, PhD.
KSaVS, MF SPU v Nitre
Ing. Richard MARKOVIČ, CSc.
SKTC – 206, Rovinka
Autoreferát bol rozoslaný dňa .................
Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra strojov a výrobných systémov MF SPU v Nitre.
Obhajoba doktorandskej práce sa koná dňa ................ o ............ hod. pred komisiou pre
obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41 – 15 – 9 Technika a mechanizácia
poľnohospodárskej a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte SPU v Nitre.
Miesto konania: Katedra strojov a výrobných systémov, MF, SPU v Nitre,
Tr. Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra
S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Mechanizačnej fakulty SPU v Nitre.
Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41 – 15 – 9
prof. Ing. Jozef HRUBEC, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
3
SÚHRNDoktorandská dizertačná práca predstavuje nový trend v poľnohospodárskej výrobe
smerujúci k znižovaniu nákladov prostredníctvom optimalizácie vstupov. Tento trend sa
nazýva presné poľnohospodárstvo a je založený na báze informačných technológií. Práca sa
okrem vnútornej štruktúry presného poľnohospodárstva zaoberá aj jeho technickým
zabezpečením na rôznych úrovniach. Prezentuje poznatky z využívania geograficky
lokalizovaných informácií v systéme spracovania pôdy, hnojenia, sejby a zberu obilnín.
Dizertačná práca rieši problematiku využívania geograficky lokalizovaných informácií
charakterizujúcich vlastnosti pôdy na sledovanom pozemku, ich spracovania a vyhodnotenia,
variabilného hnojenia a geograficky lokalizovaných informácií stavu porastu. Na základe
definovania miery variability pôdnych podmienok sa na sledovanom pozemku uskutočnilo
variabilné hnojenie jednozložkovými priemyselnými hnojivami a následne boli stanovené
ekonomické prínosy.
Dizertačná práca bola riešená v rámci výskumného projektu VEGA 1/0587/03„Implementácia prvkov presného poľnohospodárstva v manažmente vybraných systémovpestovania poľných plodín“, ktorý bol riešený v rokoch 2003 – 2005 na Katedre strojova výrobných systémov Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzityv Nitre.
ABSTRACTThe aim of dissertation thesis was to present a new tendency in agricultural production
focused on costs decreasing through inputs optimization. This tendency is called precision
farming and it is based on information technologies. The research was aimed not only at the
internal structure but it includes also technical equipments of the system used on the different
levels. It presents knowledge obtained by using of geo-referenced information in soil tillage
system, fertilizing, seeding and crop harvesting.
Dissertation thesis solves the problems of using of site-specific information to
characterize soil properties on the experimental field, its processing and interpretation,
variable-rate fertilizing and crop stand condition. On the basis of determination of the soil
properties variability the site-specific fertilizing with single-component fertilizers was
realized on the experimental field. The economical benefits have been determined.
Dissertation thesis was part of research project VEGA number 1/0587/03 „Implementation of attributes of precision farming in management of selected croppingsystems“, that was solved in 2003 – 2005 in Department of Machines and ProductionSystems, Faculty of Agricultural Engineering, Slovak University of Agriculture in Nitra.
4
ÚVODCelosvetový vývoj prináša značnú diferenciáciu v uplatňovaní technického pokroku
v poľnohospodárstve jednotlivých krajín. Táto diferenciácia vyplýva z rôznych možností
rôznych krajín investovať kapitál do rozvoja technickej a biologickej základne rezortu
poľnohospodárstva. Ak bližšie analyzujeme súčasnú situáciu v poľnohospodárstve Slovenskej
republiky sú viditeľné javy ako rozsiahla zmena vlastníckych vzťahov, atomizácia
koncentrácie výroby, zakladanie, transformovanie a likvidovanie veľkého počtu subjektov
poľnohospodárskeho a potravinárskeho komplexu. Možno tiež pozorovať výrazné spomalenie
až zastavenie obnovy technickej základne, výrazné spomalenie až zastavenie finančných
tokov vo výrobkovej vertikále a zmenšovanie výmery obhospodarovanej pôdy.
Pokiaľ na jednej strane pôsobia práve tieto trendy a ich hlavným výsledkom je
pokračujúce prehlbovanie celkovej recesie poľnohospodárstva, na strane druhej, v časti sveta
do ktorej patria priemyselne a poľnohospodársky najvyspelejšie krajiny (USA, Kanada,
Austrália a západná Európa), výrazne dominuje trend zameraný na zvyšovanie efektívnosti
poľnohospodárskej výroby. Hlavným cieľom tohto trendu je znižovanie nákladovosti pri
výrobe poľnohospodárskych produktov a tým celkové posilnenie konkurencieschopnosti na
svetovom trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Tento trend je označovaný ako presné
resp. precízne poľnohospodárstvo.
Základnou myšlienkou systému presného resp. precízneho poľnohospodárstva je
optimalizácia vstupov, to znamená že aplikácia vstupov sa má realizovať len vtedy a tam, kde
je to potrebné. Je to stratégia procesu riadenia hospodárenia, ktorá využíva podrobné, lokálne
špecifické informácie o pôde a plodinách. Cieľom presného poľnohospodárstva je na základe
čo najpodrobnejších údajov o rôznych pôdnych vlastnostiach, pôdnych a plodinových
charakteristikách optimalizovať všetky potrebné produkčné vstupy. Systém integruje
rozsiahle množstvo technických prostriedkov a programových produktov.
Presné poľnohospodárstvo – to nie je iba súbor technických prostriedkov
a informačných technológií, ktoré umožňujú vykonávať určité zásahy správnym spôsobom na
správnom mieste a v správnom čase. Za precízne poľnohospodárstvo musíme predovšetkým
považovať schopnosť presne monitorovať a usmerňovať poľnohospodársky podnik a to
jednak čiastkové prvky v jeho štruktúre, ako aj daný výrobný systém ako celok. Celý tento
proces je hodnotený podľa základného kritéria efektívnosti využívania jednotlivých vstupov.
Predložená práca predstavuje prehľad poznatkov súvisiacich s racionalizáciou
výrobných technológií a to na báze implementácie prvkov presného poľnohospodárstva.
5
CIEĽ PRÁCECieľom predloženej doktorandskej dizertačnej práce je poukázať na možnosti využitia
a prínosy geograficky lokalizovaných informácií v manažmente pestovania poľných plodín.
Cieľom tiež je zároveň skúmať vplyv zásahov, ktoré sú realizované na základe geograficky
lokalizovaných informácií na porast, pôdu, úrodu a ekonomickú rentabilitu. Z tohto zámeru
vyplývajú nasledovné čiastkové ciele:
výber vhodného pozemku,
monitorovanie pracovných operácií,
monitorovanie vybraných vlastností pôdy,
mapovanie pozemku a definovanie rozmiestnenia monitorovacích bodov,
zostavenie máp priestorovej variability (úrody, hnojenia, atď.),
návrh vhodných dostupných prostriedkov a aplikácia priestorovo diferencovaného
spôsobu hnojenia priemyselnými hnojivami,
sledovanie účinkov diferencovaného spôsobu hnojenia na porast pestovanej plodiny,
stanovanie ekonomických účinkov diferencovaného spôsobu hnojenia a ich porovnanie.
Riešenie predloženej doktorandskej dizertačnej práce sa uskutočnilo v podmienkach
poľnohospodárskeho podniku – Poľnohospodárske družstvo Chorvátsky Grob, okres Senec.
MATERIÁL A METÓDYPri riešení dizertačnej práce bol použitý nasledovný obecný metodický postup:
1. Výber a charakteristika poľnohospodárskeho podniku a experimentálneho pozemku.
2. Charakteristika pestovania vybranej plodiny a použitého technologického postupu.
3. Výber plodiny pre sledovanie priestorovej premenlivosti so zameraním na nosné plodiny.
4. Stanovenie geografických parametrov pozemku a vyhodnotenie dostupných informácií
o parcele (geodetické zameranie hraníc, stanovenie siete monitorovacích bodov).
5. Analýza zberu obilnín, parametre pohybu obilného kombajnu, odber vzoriek úrody.
6. Spracovanie máp úrody na základe vyhodnotenia odobratých vzoriek v čase zberu
a následné spracovanie pomocou GIS ArcView, verzia 3.2.
7. Zistenie priestorovej premenlivosti vstupných parametrov. Stanovenie priestorovej
premenlivosti pôdnej reakcie, zásoby živín (N, P, K, Mg, Ca), dopestovanej úrody a i.
8. Spracovanie vstupných parametrov. Vypracovanie máp priestorovej premenlivosti
a vyčíslenie štatistických charakteristík (GIS ArcView a tabuľkový procesor MS Excel).
6
9. Zostrojenie aplikačných máp hnojenia s následnou optimalizáciou zón hnojenia.
10. Sledovanie vplyvu variabilnej dávky hnojiva na porast.
11. Posúdenie technických parametrov navigačných systémov strojových súprav na trhu.
12. Stanovenie výšky nákladov pre rôzne spôsoby aplikácie priemyselných hnojív.
Na základe vyššie uvedeného obecného postupu boli podrobnejšie rozpracované fázy,
zamerané na postihnutie variabilného charakteru experimentu (obrázok 1).
Obrázok 1 Schéma celkovej metodiky práce
Odber pôdnych vzoriek
Rozbor pôdnych vzoriek
Údaje z rozboru vzoriek
Stanovenie obsahu prípustnéhofosforu podľa druhu pôdy a pH.
Následná úprava koef.v závislosti na veľkosti
očakávanej úrody
Stanovenie aplikačnýchdávok P, K, CaCO3
Určenie podľa pH s následnýmprepočtom podľa koeficientov
na Ca, CaCO3
Stanovenie obsahu prípustnéhodraslíka podľa druhu pôdy.
Následná úprava koef.v závislosti na veľkosti
očakávanej úrody
Zostrojenie aplikačnýchmáp pre variabilné hnojenie
Realizácia variabilnéhohnojenia
Analýza osevného postupua definovanie požadovanejúrody pre daný pozemok
Výber a charakteristikapodniku
Výber a charakteristikapozemku
Charakteristika technicko –technologického zabezpečenie
pracovných operácií
Stanovenie geografickýchparametrov pozemku a prípravné
práce (geodetické zameraniehraníc parcely, stanovenie
pestovateľsky sledovanej plochy,stanovenie a zameranie siete
bodov pre odber vzoriek a prejednotlivé merania)
Vyhodnotenie vplyvuvariabilnej dávky hnojiva
na parametre porastu
Ekonomické zhodnotenievariabilného hnojenia
7
Metodika charakteristiky poľnohospodárskeho podniku a pozemku
Výber poľnohospodárskeho podniku, na ktorom bola realizovaná praktická časť
doktorandskej dizertačnej práce sa uskutočnil podľa nasledovných kritérií:
charakteristika súčasného stavu poľnohospodárskeho družstva, charakteristika pôdno –
klimatických podmienok, charakteristika rastlinnej výroby, charakteristika úrovne
zabezpečenia ľudskými zdrojmi, charakteristika úrovne hospodárenia, charakteristika
technologického a technického zabezpečenia, charakteristika celkovej situácie podniku.
V spolupráci s poľnohospodárskym podnikom sa následne určil pozemok, na ktorom mali
prebiehať viacročné experimenty. Počas výberu boli použité nasledovné kritériá:
veľkosť pozemku, členitosť pozemku, svahovitosť pozemku, vzdialenosť od centra
podniku, pestovateľský zámer poľnohospodárskeho podniku daný osevným postupom.
Na vybranom pozemku bola zároveň zmonitorovaná doterajšia úroveň hnojenia.
Metodika mapovania hraníc pozemku a rozmiestnenia bodovodberu vzoriek
Na mapovanie hraníc pozemku bol použitý ručný satelitný navigačný prístroj Garmin
eMAP. Rozmiestnenie monitorovacích bodov bolo stanovené pomocou kombinácie dvoch
nasledujúcich metód:
Stanovenie polohy a počtu odberných miest podľa pedologických noriem, v súlade
s normou STN 46 5331, ktorá stanovuje odber na princípe vytýčených uhlopriečok.
Vzorka sa odoberá zo stredu políčka. Tento spôsob sa označuje ako bodový odber
vzoriek v rámci mriežky (ISO/DIS 10381). Ustálil sa však názov „systematicky rozložené
vzorkovanie“, pričom získané hodnoty odberu predstavujú vždy jeden bod.
Pre potrebu našich experimentálnych meraní bolo prostredníctvom programu Geometrick
rozmiestnených a stanovených 57 monitorovacích bodov.
Metodika sledovania prevádzkových parametrov a dráhy pohybuobilného kombajnu NH – TX 66 pri zbere obilnín
Metodika stanovenia pracovnej šírky žacieho stola
Pri stanovovaní využitia pracovnej šírky žacieho stola sa postupovalo v zmysle noriem
STN 47 5101 Šírka žacieho ústrojenstva a STN 47 0152 Skúšanie strojov pre mliaždenie,
zhrňovanie a obracanie krmovín. Získané výsledky boli spracované a bol vypočítaný
koeficient pracovného záberu stroja „k“.
8
Metodika stanovenia pracovnej rýchlosti obilného kombajnu
Pri stanovovaní skutočnej rýchlosti obilného kombajnu sa postupovalo podľa
metodiky na skúšanie obilných kombajnov vypracovanej na KSaVS, MF SPU.
Metodika sledovania dráhy pohybu obilného kombajnu
Na sledovanie dráhy pohybu obilného kombajnu bol použitý systém easyDGPS.
Systém bol tvorený mobilnou jednotkou a bázovou stanicou. Mobilná jednotka sa
namontovala na obilný kombajn a vykonávala GPS merania dráhy pohybu. Bázová stanica sa
nachádzala na mieste so známou polohou a jej úlohou bolo zaznamenávať GPS meranie počas
doby merania mobilnej jednotky. Po zaznamenaní údajov sa pomocou postprocesingového
programu easyDGPS uskutočnilo diferenčné spresnenie meraní mobilnej jednotky.
Metodika odberu vzoriek úrody pšenice ozimnej a vytvorenieúrodovej mapy
Vzorky úrody pšenice ozimnej sa odoberali z 57 vopred lokalizovaných
monitorovacích bodov, ku ktorým sa navádzalo navigačným prístrojom Garmin eMAP. Po
nájdení príslušného bodu bol odobraný porast z 1m2 (klasy s celou rastlinou). Následne sa
vzorky spracovali a vyhodnotili v laboratóriu KSaVS, MF SPU. Zo získaných údajov sa
zostrojila v prostredí GIS ArcView, úrodová mapa. Priemerná relatívna vlhkosť zberanej
úrody bola stanovená pomocou prístroja Pfeuffer HE 50.
Metodika merania vybraných vlastností pôdy
V rámci experimentu boli sledované nasledovné pôdne vlastnosti:
penetrometrický odpor, šmyková pevnosť, elektrická vodivosť pôdy a vlhkosť pôdy.
Na meranie penetrometrického odporu, bol použitý prenosný kužeľový penetrometer
s digitálnym záznamníkom PDH – 3 (Bajla – Hrubý, 1996), zhotovený na Katedre elektroniky
a automatizácie SPU v Nitre. Pre potreby tejto práce bola zvolená séria, v rámci ktorej každé
meranie pozostávalo z troch meraní pri každom monitorovacom bode. Merania sa realizovali
v rozsahu hĺbky do 60 cm.
Šmyková pevnosť pôdy bola meraná pomocou ručného vrtuľkového prístroja typu
PILCON – EDECO s priamym odčítavaním nameraných hodnôt. Meranie bolo realizované
podľa normy STN 2 1026 Laboratórne stanovenie šmykovej pevnosti zemín vrtuľkovou
skúškou. Šmyková pevnosť bola monitorovaná v hĺbke pôdneho profilu 50 a 100 mm.
9
Ďalšou meranou charakteristikou pôdy bola elektrická vodivosť pôdy. Na meranie
elektrickej vodivosti pôdy bol použitý kontaktný konduktometer s hrotovými elektródami,
(obrázok 2) zapožičaný z Katedry využití strojů TF ČZU v Prahe. Na každom monitorovacom
bode bola vykonaná séria štyroch opakovaní. Hodnota elektrickej vodivosti pôdy sa počítala
podľa vzťahu:
(1)
(2)
EC1 – merná vodivosť (vonkajšia 0 – 900 mm), mS.m-1
EC2 – merná vodivosť (vnútorná 0 – 300 mm), mS.m-1
Obrázok 2 Schéma zapojenia elektród kontaktného konduktometera
Kedže elektrická vodivosť pôdy je významne ovplyvňovaná vlhkosťou pôdy
pozornosť bola venovaná aj tejto charakteristike pôdy. Na odber neporušených pôdnych
vzoriek boli použité pôdne valčeky (Eijkelkamp) s objemom 100 cm3. Pri určovaní vlhkosti
pôdy sa postupovalo v súlade s normou STN 72 1012. Na vysušenie bola použitá laboratórna
sušička HS 61A (Chirana).
(3)
w – hmotnostná vlhkosť pôdy, %,
( )1
01 mS.m,
UUD.2πIEC −
−=
( )1
02 mS.m,
UUD.2πIEC −
−=
%,100.mmmm
mmw
13
32
0
w
−−
==
10
Metodika odberu pôdnych vzoriek a vytvorenie máp zásob živín
Odber porušených pôdnych vzoriek sa uskutočnil pomocou pôdnych vrtákov z vopred
lokalizovaných 57 monitorovacích bodov. Vzorky boli odoberané do hĺbky 30 cm a
spracované v laboratóriu Katedry agrochémie a výživy rastlín FAPZ SPU. Laboratórnym
rozborom sa stanovili pôdne rozbory metódou MEHLICH II pre zistenie pH, Nan, P-Mehl., K-
Mehl., Ca-Mehl., Mg-Mehl., % humusu, % Cox. Na základe výsledkov boli pomocou
geografického informačného systému ArcView, vytvorené mapy zásob živín a ďalších
ukazovateľov.
Metodika tvorby aplikačných máp hnojenia jednozložkovýmipriemyselnými hnojivami
Pri stanovovaní aplikačných dávok priemyselných hnojív bol použitý algoritmus
uvedený v publikácii „Zásady výpočtu dávok hnojív a ich aplikácie“ (Bujnovský a Ložek,
1996). Pre vytvorenie aplikačných máp hnojenia je potrebné poznať údaje o pH, druhu pôdy,
druhu plodiny, ktorú poľnohospodársky podnik plánuje na danom pozemku pestovať a o
predpokladanej úrode z hektára.
Metodika realizácie variabilného hnojenia Realizácia variabilného hnojenia bola po technickej stránke zabezpečovaná strojovou
súpravu tvorenou traktorom Zetor 101 45 a odstredivým kotúčovým rozhadzovačom
priemyselných hnojív Amazone ZA – M max iS. Strojová súprava sa pohybovala po vopred
vytýčenej dráhe na ktorú bola navádzaná pomocou systému GPS a softvéru OziExplorer.
Pohyb súpravy, vytýčenú dráhu a polohu jednotlivých aplikačných zón sledovala obsluha
súpravy na prenosnom počítači HP Compaq umiestnenom v kabíne traktora. Zmena dávky
aplikovaného hnojiva sa uskutočňovala mechanicky a vykonávala ju obsluha.
Metodika optimalizácie dráhy pohybu a pracovného záberurozhadzovača
Záber odstredivého kotúčového rozhadzovača priemyselných hnojív Amazone ZA –
M max iS je počas práce konštantný a nedá sa meniť. Vzhľadom na tento fakt sa do mapy
dráhy pohybu stroja zakreslil aj záber rozhadzovača pri každom jednom prejazde. Línie dráhy
pohybu boli farebne odlíšené od línií šírky pracovného záberu. Hranice zón aplikácie hnojív
11
boli volené kolmo na smer pohybu rozhadzovača. Na vyhotovenie bol použitý geografický
informačný systém ArcView, verzia 3.2. a softvér OziExplorer.
Metodika stanovenia ekonomických nákladov a ich porovnaniev rámci rôznych spôsobov aplikácie priemyselných hnojív
Zavádzanie systému variabilného hnojenia možno považovať za proces, ktorý je vo
veľkej miere ovplyvňovaný technickými prostriedkami. Pre objektívne posúdenie dopadov
použitia určitej inovácie je potrebné dať do pomeru vynaložené náklady a získané výnosy. Pri
stanovovaní prevádzkových nákladov bol použitý algoritmus podľa Nozdrovického, Rataja
a Miháľa, (1997).
Stanovenie výšky nákladov pri klasickom spôsobe hnojenia
rNm su = rNk su + rNv su (4)
rNkT = rNa + rNzu + rNmv + rNzp + rNdp + rNg + rNo (5)rNkR = rNa + rNzu + rNmv + rNzp + rNdp + rNg + rNo (6)
Jednotkové náklady konštantné na súpravu:
jNk su = Rr
kRr
hTTr
kTr
WN
W.TN
+ (7)
WhT = 0,1 . vp . B . β . k07 (8)
jNv su = jNžp + jNPHM + jNO (9)
jNžp = žpšh
ožph NW
n..1,352N+ (10)
Pri kalkulácii nákladov na živú prácu sa okrem hodinovej mzdy zohľadňovalo špecifické
odmeňovanie stanovené podnikom podľa množstva hnojiva aplikovaného na hektár.
jNPHM = Q . Ce . 1,1 (11)
NCk VK = P . (jNm su + D . C) (12)
Stanovenie výšky nákladov pri variabilnom spôsobe hnojenia
Postup výpočtu rNm su, rNk su, rNv su a jNPHM bude rovnaký ako pri počítaní nákladov pri
klasickom spôsobe hnojenia (vzťahy č. 4,5,6,7,8,12).
jNv su = ∑=
n
1i jNžp + jNPHM + jNO
Náklady na živú prácu boli rozdielne v závislosti od zóny, kde súprava pracovala.
12
jNžp = ∑=
n
1i žpš
h
ožph NW
n..1,352N+
jNm su = ∑=
n
1i jNk su + ∑
=
n
1i jNv su
Jednotkové náklady variabilné na súpravu jNv su a jednotkové náklady priame na súpravu jNm su
boli stanovené osobitne pre každú zónu.
NC = ∑=
n
1i P . (jNm su +∑
=
n
1i D . C)
Následne boli vypočítané celkové náklady NC pre jednotlivé zóny a ich vzájomným súčtom
boli vypočítané NCv VK celkové náklady pri variabilnej aplikácii jednozložkových hnojív.
Metodika sledovania účinkov variabilného hnojenia
Metodika stanovenia hustoty porastu kukurice
Hustota porastu bola zisťovaná pomocou metodiky vypracovanej podľa Húsku (1983).
Údaje boli následne spracované v systéme ArcView.
Metodika stanovenia indexu listovej plochy
Index listovej plochy sa stanovil podľa metódy pozemného snímkovania povrchu
poľa. Na každom monitorovacom bode bolo nafotografovaných 3 až 5 digitálnych fotografií.
Spracovanie získaných digitálnych fotografií bolo uskutočnené prostredníctvom počítačovej
analýzy obrazu, podporovanej programom BmpTool (Anken a Hilfifiker, 1996). Metóda
počítačovej analýzy farebných snímok povrchu pôdy umožňuje stanoviť percentuálne
zastúpenie plochy tvorenej porastom kukurice (Halaj, 2000).
Metodika stanovenia chlorofylu v rastlinách kukurice
Obsahu chlorofylu v rastlinách bol zisťovaný pomocou prístroja N-tester. Meranie sa
uskutočňuje meraním rozdielu medzi absorpciou svetla v rozhraní 400 – 500 nm (modré
spektrum) a 400 – 500 nm (červené spektrum). Na základe analýzy oboch spektier prístroj
stanovuje číselnú hodnotu parametra SPAD, ktorá je úmerná obsahu chlorofylu v rastline.
Metodika stanovenia výšky rastlín porastu kukurice
Pri meraní výšky rastlín (t.j. kolmej vzdialenosti od povrchu pôdy k hornému okraju porastu)
sa postupovalo v súlade s normou STN 47 0151. Údaje boli spracované v systéme ArcView.
13
Metodika zisťovania veľkosti úrody kukurice
Vzorky úrody sa odoberali z 57 vopred lokalizovaných bodov. Po nájdení príslušného
bodu bola odobraná vzorka úrody zrna (kukuričný šúľok bez listeňov) z plochy 10 m2.
Následne sa vzorky dosúšali, spracovali a vyhodnotili v laboratóriu KSaVS. Na výmlat
kukurice bol použitý funkčný model mlátiaceho ústrojenstva. Vlhkosť zberanej úrody bola
stanovovaná pomocou prístroja RDS Agricomputer MK2 (RDS Technology LTd., UK).
SÚHRN VÝSLEDKOV S UVEDENÍM NOVÝCH POZNATKOV
Charakteristika poľnohospodárskeho podniku a pozemku
Poľnohospodárske družstvo Chorvátsky Grob – Bernolákovo hospodári na výmere
pôdy 1910 ha v kukurično-repárskej oblasti. Zameriava sa na pestovanie obilnín, kukurice,
strukovín, olejnín, cukrovej repy, ďateľovín a na pestovanie viniča hroznorodého.
V živočíšnej výrobe je hlavným odvetvím chov hovädzieho dobytka. Experimentálny
pozemku mal rozlohou 53,3 ha. Pôda na pozemku patrí do týchto skupín pôdnych typov:
0019002 ČAMC – čiernice typické, prevažne karbonátové ťažké, stredne ťažké až ľahké.
0027003 ČAG – čiernice glejové, ťažké, karbonátové aj nekarbonátové.
0031002 ČA, SC – čiernice v komplexoch so slancami stredne ťažké až veľmi ťažké.
Definovanie hraníc pozemku a monitorovacích bodov
Na experimentálnom pozemku
boli definované jeho hranice
a rozmiestnené monitorovacie body
prostredníctvom programu Geometrick
(obrázok 3). Použitý bol ručný
satelitný navigačný prístroj Garmin
eMAP .Obrázok 3 Tvar pozemku a rozmiestnenie monitorovacích bodov
Sledovanie prevádzkových parametrov a dráhy pohybu obilného kombajnu
Počas zberu sa na obilný kombajn namontovala mobilná jednotka a zaznamenávala
dráhu pohybu. Namerané údaje sa preniesli do počítača s inštalovaným postprocesingovým
programom easyDGPS a na základe vypočítaných korekčných hodnôt, spresnenia meraní
a zosynchronizovania s presným časom merania sa uskutočnilo výsledné spresnenie.
14
y = 3,9554x - 37,745R 2 = 0,6655
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
9 11 13 15 17 19
hmotnostná vlhkosť pôdy, %
elek
trick
á vo
divo
sť p
ôdy,
mS.
m-1
y = 3,9554x - 37,745R 2 = 0,6655
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
9 11 13 15 17 19
hmotnostná vlhkosť pôdy, %
elek
trick
á vo
divo
sť p
ôdy,
mS.
m-1
Z výsledkov meraní koeficientu pracovného záberu žacieho stola vyplynulo, že
priemerný koeficient bol 0,94. Taktiež bola stanovená skutočná priemerná pracovná rýchlosť
obilného kombajnu vp = 1,02 m.s-1.
Údaje o úrode pšenice ozimnej na sledovanom pozemku sa spracovali a pomocou
geografického informačného systému ArcView 3.2 sa vytvorila mapa variability veľkosti
úrody. Najväčšie zastúpenie mali kategórie úrody 2,84 – 3,94 t.ha-1 a 3,94 – 5,04 t.ha-1 a to
obe rovnako na 32 % plochy pozemku.
Sledovanie vybraných vlastností pôdy
Z analýzy informácií, ktoré poskytujú jednotlivé merania penetrometrického odporu
vyplýva, že vyjadrenie celkovej hodnoty penetrometrického odporu vzťahované na celý
pozemok je značne zavádzajúce a neumožňuje identifikovať skutočné podmienky na danom
pozemku. Na základe vykonanej analýzy bolo rozhodnuté charakterizovať skúmaný pozemok
prostredníctvom mapy variability penetrometrického odporu. Vyplýva z nej, že najväčšie
zastúpenie penetrometrického odporu bolo v kategórií 3,5 – 4,5 MPa a to na 41 % plochy
sledovaného pozemku. Pre poľnohospodársky podnik z týchto meraní vyplýva že, na výmere
plochy takmer 50 % pozemku bude pôda v hĺbke do 30 cm (hĺbka meraní) klásť náradiu
zvýšený odpor. Tento fakt sa v konečnom dôsledku nepriaznivo prejaví v podobe zvýšenia
energetickej náročnosti a následne aj vyšších nákladov na pohonné hmoty.
Počas meraní elektrickej vodivosti bola potvrdená závislosť medzi elektrickou
vodivosťou a vlhkosťou pôdy. Je preukazné, že so stúpajúcou vlhkosťou narastá aj elektrická
vodivosť pôdy. Najväčšia korelačná závislosť bola zistená medzi elektrickou vodivosťou
v pôdnom profile 0 – 300 mm a hmotnostnou vlhkosťou v 0 – 50 mm pôdneho
profilu (koeficient
korelácie R = 0,8196).
Výsledky boli ďalej
spracované
prostredníctvom
regresnej analýzy, pričom
hodnota koeficientu
determinácie bola R2 =
0,6655.
Obrázok 4 Závislosť elektrickej vodivosti pôdy v profile 300 – 900 mm na hmotnostnej vlhkosti pôdy v profile 0 – 50 mm
15
Z mapy variability šmykovej pevnosti v hĺbke 50 mm vyplýva, že hodnoty šmykovej
pevnosti boli pomerne vyrovnané a na ploche 81 % sa pohybovali v rozmedzí 4 – 29 kPa.
Šmyková pevnosť v hĺbke 100 mm sa vyznačovala pomerne veľkou variabilitou. Najväčšie
zastúpenie mali hodnoty v rozmedzí 37 – 63 kPa na 5 % plochy sledovaného pozemku.
V rámci sledovaného pozemku sa najviac nameraných hodnôt šmykovej pevnosti (v hĺbke 50
mm) pohybovalo v rozsahu 6 – 13 kPa s výskytom 9 – 14 %. V hĺbke 100 mm mal najväčšie
relatívne zastúpenie rozsah šmykovej pevnosti od 50 do 95 kPa (2 %).
Odber pôdnych vzoriek a vytvorenie máp zásob živín
V zmysle stanovenej metodiky bola uskutočnená analýza pôdnych podmienok a zásob
živín v pôde na pozemku. Týmto spôsobom bolo možné získať údaje o zásobenosti pôdy
živinami (Nan, P-Mehl., K-Mehl., Ca-Mehl., Mg-Mehl, % humusu, % Cox) a chemickej reakcii
pôdy pH. Na základe týchto údajov sa zostrojili v systéme ArcView 3.2. mapy zásob živín.
Vytvorenie aplikačných máp hnojenia jednozložkovými priemyselnými hnojivami
Pri výpočte aplikačných dávok hnojenia sa postupovalo podľa autorov Bujnovský a
Ložek (1996) – Zásady výpočtu dávok hnojív a ich aplikácie. Získané údaje sa použili na
vytvorenie máp doplnenia čistých živín. Pri tvorbe máp bol použitý geografický informačný
systém ArcView, verzia 3.2. Pri výpočte boli zohľadnené špecifické podmienky ako aj zámer
poľnohospodárskeho podniku pestovať na sledovanom pozemku kukuricu na zrno
s predpokladanou úrodou 6 t.ha-1 pri racionalizovanom aplikovaní priemyselných hnojív.
Realizácia zonálneho spôsobu hnojenia
Poľnohospodársky podnik zapožičal súpravu traktor Z 101 45, rozhadzovač
priemyselných hnojív Amazone ZA – M max iS a zabezpečil jednozložkové priemyselné
hnojivá: superfosfát 26 % a draselnú soľ 60 %. Pri aplikácií dusíkatého hnojiva – močoviny
46 % bola na celom pozemku použitá konštantná dávka 70 kg.ha-1. Variabilná aplikácia
dusíkatého hnojiva mala byť pôvodne realizovaná zariadením N-senzor po vzídení porastu
kukurice. Z organizačných dôvodov však tento zámer nebolo možné uskutočniť.
Optimalizácia zón hnojenia vzhľadom k pracovnému záberu rozhadzovača
Výstupy z geografického informačného systému ArcView 3.2. v podobe aplikačných
máp hnojenia obsahovali mnoho členitých zón. Táto skutočnosť komplikovala presnú
aplikáciu hnojiva vzhľadom k tomu, že pracovný záber rozhadzovača je konštantný.
Z hľadiska praxe je zmena pracovného záberu výmenou rozhadzovacích kotúčov a lopatiek
16
počas práce neuskutočniteľná. Pre tento dôvod bola navrhnutá optimalizácia zón hnojenia
vzhľadom k pracovnému záberu rozhadzovača. Optimalizácia spočívala v rozdelení pozemku
na čiastkové zóny zodpovedajúce pracovnému záberu rozhadzovača. Súčasne s rozdelením na
čiastkové zóny sa stanovila predpokladaná trajektória pohybu rozhadzovača po pozemku.
Uvedený systém s jeho technickým a programovým zabezpečením bol postačujúci pre naše
merania, ktoré sa vyznačovali experimentálno – vedeckým charakterom.
Prehľad a zhodnotenie vybraných navigačných systémov na trhu
Na základe dosiahnutých výsledkov týkajúcich sa presnej aplikácie priemyselných
hnojív možno konštatovať, že pri vykonávaní tejto operácie je potrebné zabezpečiť presnú
navigáciu strojovej súpravy. V súčasnej dobe je na trhu dostupných niekoľko technických
riešení prístrojov zabezpečujúcich navigáciu mobilných súprav. Súčasťou práce je preto
objektívne posúdenie ponúkanej techniky pre navigáciu prostredníctvom rôznych technických
systémov. Porovnávané boli nasledovné navigačné systémy:
Navádzací systém AgGPS EZ-Guide Plus
Navádzací systém AgGPS PSO Plus
Satelitný navigačný systém AutoTrac (stroje značky John Deere)
Satelitný navigačný systém Auto-Guide (AGCO).
Stanovenie nákladov pre rôzne spôsoby aplikácie priemyselných hnojív
Spôsob aplikácie priemyselných hnojív významne ovplyvňuje veľkosť vynaložených
nákladov. Z pohľadu presnosti aplikácie rozoznávame dva základné spôsoby:
aplikovanie priemyselných hnojív s uniformnou dávkou na celej ploche pozemku,
aplikovanie priemyselných hnojív s variabilnou dávkou danou na ploche pozemku.
Tabuľka 1 Prehľad nákladov pri konvenčnom a variabilnom spôsobe hnojeniaOZNAČENIE POLOŽKA HODNOTA
NCk VKCelkové náklady na hnojenie pozemku Vlčie kútykonvenčným spôsobom 147 600 Sk
NCpCelkové náklady pri variabilnej aplikáciísuperfosfátu na pozemku Vlčie kúty 72 579 Sk
NCkCelkové náklady pri variabilnej aplikáciídraselnej soli na pozemku Vlčie kúty 46 122 Sk
NCk VKCelkové náklady pri konštantnej aplikáciimočoviny na pozemku Vlčie kúty 30 350 Sk
NCv VKCelkové náklady na hnojenie pozemku Vlčiekúty variabilným spôsobom 149 051 Sk
17
Sledovanie vplyvu hnojenia variabilnou dávkou na porast kukurice
Inventarizácia porastu kukurice
Manuálny odpočet rastlín bol vykonaný z plochy 10 m2 po prepočte na dvojriadok
kukurice pri medziriadkovej vzdialenosti 75 cm. Z mapy variability inventarizácie porastu
vyplýva, že najväčší počet jedincov sa pohyboval v intervale 60 – 70 kusov a tento interval
bol zastúpený na 61 % plochy pozemku.
Index listovej plochy
Na stanovenie indexu listovej plochy bola použitá metóda počítačovej analýzy
farebného obrazu povrchu pôdy. Z porovnania upravených fotografií jasne vyplývajú rozdiely
medzi zastúpením zelenej plochy reprezentujúcej plochu rastlín, plochy reprezentujúcej pôdu
a ostatné častice. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že najväčšie zastúpenie mal interval 5,0
– 6,5 % plochy rastlín, ktorý sa nachádzal na 37 % plochy sledovaného pozemku. Najväčšie
zastúpenie z intervalov plochy pôdy mal interval 95,75 – 97,08 %, nachádzal sa na 33,4 %
plochy pozemku. V rámci intervalov ostatných častíc mal interval 0,07 – 0,13 % plochy
ostatných častíc najväčšie zastúpenie. Tento interval sa nachádzal na 40 % plochy pozemku.
Meranie obsahu chlorofylu
Zistený obsah chlorofylu v rastlinách je priamo úmerný obsahu dusíka a uvádza sa
v jednotkách SPAD. Z mapy variability vyplýva, že obsah chlorofylu v rastlinách je
nerovnomerný. Táto skutočnosť bola zapríčinená nedodržaním zásad variabilného hnojenia
dusíkom. Poľnohospodársky podnik upustil od variabilnej dávky dusíkatého hnojiva DAM,
ktoré sa malo pôvodne realizovať aplikačným zariadením podporovaným N-senzorom.
Najväčšie zastúpenie (45 % plochy pozemku) mal interval 663,95 – 698,24 SPAD.
Inventarizácia porastu pred zberom
Pred zberom sa opäť uskutočnil manuálny odpočet rastlín z jednotky plochy.
Dosiahnuté výsledky preukazujú relatívnu vyrovnanosť počtu rastlín. Najvyššie zastúpenie na
pozemku mal interval 57 – 77 jedincov rastlín a to na 67 % plochy pozemku.
Výška porastu
Výška porastu kukurice sa pohybovala v rozmedzí od 90 cm do 220 cm. Porast bol
lokálne nevyrovnaný. Najväčšie zastúpenie na sledovanom pozemku – 47 % plochy pozemku
mal interval 140 – 170 cm.
18
Počet šúľkov
Počet šúľkov je významným faktorom stanovujúcim veľkosť úrody. Z mapy
priestorovej premenlivosti počtu šúľkov kukurice pripadajúcich na 10 m2 vyplýva, že
najvyššie zastúpenie na sledovanom pozemku mal interval 53 – 66 kusov šúľkov a to 47 %
plochy pozemku. Hodnota variačného koeficientu tohto ukazovateľa bola 19,20 %.
Úroda a relatívna vlhkosť zrna
Na sledovanom pozemku bola dosiahnutá celková úroda 431,2 ton zrna (8,09 t.ha-1).
Z celkovej úrody bolo 210 ton spracovaných metódou CCM. Zvyšná časť úrody 221,2 ton
zrna sa predala po 3600 Sk.t-1. Z mapy priestorovej premenlivosti úrody kukurice na zrno
vyplýva, že najvyššie zastúpenie na sledovanom pozemku mal interval 9,0 – 12,5 t.h-1 a to na
56 % plochy. Zber metódou CCM sa uskutočnil pri vlhkosti 30 % a zber kukurice na zrno pri
vlhkosti 24 %. Hodnoty úrody podliehajú veľkej premenlivosti (variačný koeficient 28,89 %).
ZÁVER
Na základe analýzy využívania poľnohospodárskych strojov a technológií v PD
Chorvátsky Grob možno konštatovať, že poľnohospodársky podnik využíva tradičné metódy
aplikácie priemyselných hnojív a pesticídov. Tieto metódy vedú k dávkovaniu uniformnej
dávky v rámci celého pozemku bez ohľadu na premenlivosť pôdnych a topografických
podmienok. Poľnohospodársky podnik využíva zatiaľ technológiu variabilnej aplikácie
kvapalných dusíkatých hnojív zariadením N-senzor. Skutočnosť, že cena a práca súvisiaca so
zhromažďovaním a analýzou pôdnych vzoriek môže brániť presnému stanoveniu variability
vlastností pozemkov bola potvrdená aj našimi experimentmi. Odoberanie pôdnych vzoriek
z monitorovacích bodov sa ukázalo ako finančne (1000 Sk za rozbor jednej vzorky
a stanovenie Nan, P-Mehl., K-Mehl., Ca-Mehl., Mg-Mehl., % humusu, % Cox a pH) a časovo
náročné. Realizácia experimentu sa vyznačovala prácnym odberom pôdnych vzoriek z hlbších
vrstiev, vyžadovala vhodné zariadenie na odber a vzhľadom na plochu pozemku aj dostatočný
počet pracovníkov. Na základe týchto faktorov bolo výhodnejšie stanoviť homogénne zóny
resp. sub-bloky v rámci pozemku. Zóny môžeme definovať ako sub-bloky pozemku, ktoré
vyjadrujú homogénnu kombináciu faktorov limitujúcich úrodu. V našom prípade boli
pre stanovenie zón vykonané merania elektrickej vodivosti pôdy. Elektrická vodivosť pôdy
bola meraná v profile 0 – 300 mm a 0 – 900 mm. Meraniami elektrickej konduktivity pôdy
bol stanovený počet a poloha jednotlivých homogénnych zón. Priestorová variabilita sa týka
19
mnohých parametrov medzi ktoré možno zaradiť typ pôdy, úrodnosť pôdy, a i. Práve tieto a
ďalšie parametre ovplyvňujú výsledný efekt pestovania určitej plodiny. Z tohto dôvodu
existuje jednoznačné oprávnenie regulovať výrobné vstupy (hnojivo, osivo, pesticídy) v
závislosti od podmienok, ktoré existujú v rámci pozemku. Nami realizovaný experiment
zonálneho hnojenia čiastočne potvrdil tieto tvrdenia. Priemerná úroda kukurice sa pohybovala
v rozmedzí 9 – 12,5 t.ha-1 na 56 % plochy pozemku. Náklady spojené s realizáciou zonálneho
hnojenia jednozložkových hnojív boli vyššie v porovnaní s uniformnou dávkou
viaczložkového hnojiva iba o 1 %. Pričom tento spôsob hnojenia reagoval na individuálne
potreby pôdy. Je pravdepodobné, že pri viacročnom opakovaní zonálneho hnojenia by došlo
k výraznejšiemu prejaveniu dopadu na úrodu a vynakladané finančné prostriedky. Variabilná
aplikácia N je jedna z najdôležitejších metód v systéme presného poľnohospodárstva. V PD
Chorvátsky Grob sa variabilná aplikácia N uskutočňuje prostredníctvom N-senzoru, pričom je
stanovená maximálna a minimálna dávka dusíkatého hnojiva v závislosti od momentálnej
situácie a požadovaných efektov. Avšak v priebehu nášho experimentu vedenie podniku
z organizačných dôvodov odstúpilo od variabilnej aplikácie dusíka. Toto malo za následok
nevyrovnaný obsah chlorofylu v rastlinách kukurice. Najväčšie zastúpenie – 45 % plochy
pozemku mal interval 663,95 – 698,24 SPAD. Nerealizovanie variabilnej aplikácie N sa
prejavilo aj na výške porastu kukurice, ktorá sa pohybovala v rozmedzí od 90 cm do 220 cm.
Porast bol lokálne nevyrovnaný. Najväčšie zastúpenie – 47 % plochy pozemku mal interval
140 – 170 cm. Prejazdy poľnohospodárskych strojov po pozemku môžu zapríčiniť utuženie
pôdy, zníženie pórovitosti pôdy a vytvoriť prekážky v pohybe pôdnej vody, vzduchu
a prenikaniu koreňov v pôde. Pravdepodobne najrýchlejší spôsob monitorujúci pôdne
utuženie je meranie penetrometrického odporu. Výsledky meraní penetrometrického odporu
uskutočnených na sledovanom pozemku potvrdili značný odpor pôdy (skoro na polovici
výmery pozemku sa vyskytoval odpor v rozmedzí 3,5 – 4,5 MPa). Utuženie pôdy v PD
Chorvátsky Grob zapríčiňuje aj preferovanie konvenčných postupov obrábania pôdy,
minimálnym spájaním pracovných operácií a vysokým stupňom prejazdov techniky
po pozemkoch. Z výsledkov riešenia dizertačnej práce vyplynulo niekoľko návrhov pre PD
Chorvátsky Grob. Pri ďalšom zavádzaní VRT do vlastnej praxe bude podnik potrebovať
navigačný systém. Použitie samohybných rozhadzovacích strojov formou služieb, z ktorých
niektoré majú zásobník delený na viacero komôr s nezávislým pneumatickým dávkovaním z
každej časti. Takýmto strojom disponuje firma MJM Litovel a.s. (stroj má dvojkomorový
zásobník). Ďalší takýto stroj vlastní Agrochemický podnik v Leviciach (stroj má
20
jednokomorový zásobník). Ďalšou alternatívou by bolo použitie rozhadzovačov umožňujúcich
tzv. inteligentné rozhadzovanie (napr. rozhadzovače Bogballe EXWTrend alebo Kuhn Axera).
21
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. ANKEN, T. – HILFIFIKER, T. 1996. BmpTool: Version 1.0. Tänikon: Eidg.Forschungsanstalt für Arfarwirtschaft und Landtechnik (FAT), 1996, 46 s.
2. BAJLA, J. – HRUBÝ D. 1996. Prenosný kužeľový penetrometer s mikropočítačom. In:Acta Technologica agriculturae, č. 37. Nitra: VŠP, 1996, s. 23 – 30.
3. BUJNOVSKÝ, R. – LOŽEK, O. 1996. Zásady výpočtu dávok hnojív a ich aplikácie.Bratislava: Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, 1996, 56 s. ISBN 80-85361-16-7
4. HALAJ, P. 2000. Efekty pôdoochranných technológií obrábania pôdy: Dizertačná práca.Nitra: SPU, 2000, 151 s.
5. HÚSKA, J. 1983. Biologická inventarizácia hlavných poľnohospodárskych plodín.Metodiky pro zavedení výsledků výzkumu do praxe. Nitra: ÚVTIZ, 1983, 41 s.
6. ISO/DIS 10381: 2002, Soil quality/sampling.
7. KAVKA, M. – KAVKA, PE. – KAVKA, PA. 2001. Metody a nástroje pro hodnocenízemědělských výrobních technologií. In: Ekonomika a efektívnosť poľnohospodárskejtechniky. Zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: SPU, 2001, s.51-58. ISBN 80-7137-928-X.
8. KONICA – MINOLTA. 2004.http://www.konicaminolta.com.hk/ph/eng/pdf/catalogue (2004)
9. LAMP, J. – HERBST, R. – REIMER, G. 2001. Precise and efficient soil surveys as basisfor application maps in precision agriculture. In: Third European conference on precisionagriculture. Montpellier: Agro Montpellier, 2001, p. 49. ISBN 2-900792-13-4.
10. MJM LITOVEL A.S. 2004. Prefarm. Aplikacia. http://www.mjm.cz (2004)
11. NOZDROVICKÝ, L. – RATAJ, V. – MIHAĽ, P. 1997. Mechanizácia rastlinnej výroby ajej hospodárne využívanie. Nitra: SPU, 1997, 127 s. ISBN 80-7137-439-3
12. STN 2 1026: Laboratórne stanovenie šmykovej pevnosti zemín vrtuľkovou skúškou.
13. STN 72 1012: Laboratórne stanovenie vlhkosti pôdy.
14. STN 46 5331: 1985, Všeobecné požiadavky na odber vzoriek.
15. WESTFALL, D.G. et al., 2003. Development of production level management zones fornitrogen fertilization. In: Programme book of the joint conference of ECPA – ECPLF.Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2003, p. 141. ISBN 9076998345.
A ďalších 124 literárnych prameňov uvedených v dizertačnej práci.
22
Zoznam publikovaných prác autora súvisiacich s riešenouproblematikou
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. – PETRANSKÝ, P. – JOBBÁGY, J. 2004. Využitie systémuGPS pri realizácií zonálneho hnojenia pozemku. In: Informačné technológie v manažmentevýrobných systémov. Nitra: SPU, 2004, S. 239 – 244. ISBN 80-8069-364-1.
ĎUĎÁK, J. – ŠVARDA, R. 2004. najnovšie vývojové trendy v konštrukcii obilnýchkombajnov. In: Roľnícke noviny, č. 9.7. 2004, s. 10 –11.
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. 2004. Sledovanie vplyvu variabilného hnojenia na vývojporastu kukurice. In: Zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie mladých 2004.Nitra: SPU, 2004, ISBN 80-8069-422-2.
ŠVARDA, R. 2005. Informačné systémy obilných kombajnov. In: Moderná mechanizáciav poľnohospodárstve, roč. 8, 2005, č. 3, s. 25 – 27.
ŠVARDA, R. – NOZDROVICKÝ, L. 2005. Porovnanie konvenčného a priestorovodiferencovaného hnojenia priemyselnými hnojivami na základe nákladovej analýzy. In:Trendy vo výskume a vývoji poľnohospodárskych strojov a technológií v ekosystémekultúrnej krajiny. Nitra: SPU, 2005, s. 123 – 124. ISBN 80-8069-522-9
ĎUĎÁK, J. – ŠVARDA, R. 2005. vývojové trendy v konštrukcii obilných kombajnov. In:Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve, roč. VIII, 2005, č. 05, s. 5 – 6.
ŠVARDA, R. – KRAJČO, J. – HALAJ, P. 2005. Estimating soil heterogeneity by measuringof soil electrical conductivity. In: VII. International conference of young scientists. Prague. p.201 – 205. ISBN 80-213-1368-4
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. 2005. Monitorovanie vplyvu variabilného hnojeniapriemyselnými hnojivami a jeho ekonomické zhodnotenie. In: II. International scientificconference. Prague. p. 258 – 263. ISBN 80-213-1359-5