Upload
others
View
8
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
28.2.2018
Analza zdieanej ekonomiky
v prostred malch a strednch
podnikov
Finlna verzia
SLOVAK BUSINESS AGENCY
1
Obsah
Tabuky ......................................................................................................................... 3
Grafy .............................................................................................................................. 3
1. Manarske zhrnutie .................................................................................................. 4
2. vod .......................................................................................................................... 6
3. Mal a stredn podnikanie v oblasti zdieanej ekonomiky ........................................ 8
3.1. Subjekty malho a strednho podnikania ........................................................... 8
3.2. Zdiean ekonomika ......................................................................................... 11
3.3. Prklady subjektov MSP v oblasti zdieanej ekonomiky .................................. 18
4. Podmienky podnikana subjektov zdieanej ekonomiky .......................................... 21
4.1. Analza podmienok podnikania v Eurpskej nii ............................................ 21
4.2. Analza podmienok podnikania v oblasti zdieanej ekonomiky vo vybranch
krajinch .................................................................................................................. 26
4.2.1. Podmienky podnikania v oblasti zdieanej prepravy vo vybranch
krajinch .............................................................................................................. 26
4.2.2. Podmienky podnikania v oblasti zdieania ubytovania vo vybranch
krajinch .............................................................................................................. 29
4.2.3. Podmienky podnikania v oblasti poskytovania profesionlnych sluieb
prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky vo vybranch krajinch ........ 32
4.3. Ochrana zkaznkov a zamestnaneck pomer v modeloch zdieanej ekonomiky
................................................................................................................................. 33
4.3.1. Ochrana zkaznkov ................................................................................... 34
4.3.2. Zamestnaneck pomer ............................................................................... 36
5. Zhodnotenie intitucionlneho a legislatvneho rmca podpory a rozvoja zdieanej
ekonomiky na Slovensku ............................................................................................. 38
5.1. Intitucionlny rmec a podpora zdieanej ekonomiky .................................... 38
5.2. Legislatvny rmec zdieanej ekonomiky ......................................................... 42
6. Podnikatesk modely zdieanej ekonomiky a ich vzah k tradinej ekonomike ... 46
6.1. Zkladn typy podnikateskch modelov v oblasti zdieanej ekonomiky ....... 46
6.1.1. Trhov podnikatesk model ..................................................................... 46
6.1.2. Obchodn podnikatesk model ................................................................ 48
6.1.3. Podnikatesk model poskytovania sluieb na poiadanie ........................ 49
6.2. Sektorov lenenie modelov zdieanej ekonomiky s vznamnm vplyvom na
trh ............................................................................................................................. 50
6.2.1. Sektor zdieanej ekonomiky v preprave .................................................... 50
6.2.2. Sektor zdieanej ekonomiky v ubytovan .................................................. 51
6.2.3. Sektor online pracovnho trhu ................................................................... 53
6.3. Vzah podnikateskch modelov zdieanej ekonomiky k tradinej ekonomike
................................................................................................................................. 54
2
6.4. Nvrhy vyuitia modelov zdieanej ekonomiky zapojenm pecifickch skupn
obyvatestva............................................................................................................. 56
7. Vhody a nevhody voby postavenia podnikania na princpoch zdieanej
ekonomiky pre jednotliv subjetky trhu ...................................................................... 59
7.1. Zdiean ekonomika ako celok ......................................................................... 59
7.2. Sprostredkovatelia ............................................................................................ 61
7.3. Pouvatelia a poskytovatelia............................................................................ 62
7.4. ttne subjekty .................................................................................................. 62
7.4.1. Vlda a ministerstv .................................................................................. 62
7.4.2. Ministerstvo financi a Finann sprva .................................................... 63
7.4.3. Socilna poisova a zdravotn poisovne ................................................ 63
7.4.4. Municipality ............................................................................................... 63
8. Zhrnutie a zver ....................................................................................................... 65
Pouit literatra .......................................................................................................... 67
Prlohy ........................................................................................................................... 1
Prloha . 1: Poet a truktra MSP poda vekostnch kategri a prvnych foriem1
Prloha . 2: Prklady spolonost prevdzkujcich platformy zdieanej ekonomiky
v jednotlivch krajinch poda sektoru ..................................................................... 3
3
Tabuky
Tabuka 1: Poet a truktra podnikateskch subjektov poda vekostnch
kategri a prvnych foriem ....................................................................................... 8
Grafy
Graf 1: truktra potu Mikropodnikov (0-9) poda prvnych foriem ................. 9
Graf 2: truktra potu Mal podnikov (10-49) poda prvnych foriem ............ 10
Graf 3: truktra potu Strednch podnikov (50 249) poda prvnych foriem
..................................................................................................................................... 11
Graf 4: Klasifikan matica platforiem zdieanej ekonomiky .............................. 17
4
1. Manarske zhrnutie
Vznam platforiem a modelov zdieanej ekonomiky v zahrani naber na
dleitosti. Podstatou zdieanej ekonomiky je mon oznai snahu
o zefektvnenie procesov vmeny tovarov a sluieb, a uspokojovanie potrieb
jednotlivcov v uritej komunite. Oblas zdieanej ekonomiky sa vyznauje
vyuvanm modernch technolgi, ktor uahuj proces zdieania tovarov
a sluieb, no najm monosou spory nkladov zo strany spotrebiteov.
Prostrednctvom zdieanej ekonomiky je mon dosiahnu efektvnejie
vyuvanie tovarov i sluieb vlastnench benmi umi, o me ovplyvni
spotrebitesk sprvanie jednotlivcov. Jednotlivci sa tak mu odkloni od
konzumnej spolonosti, v ktorej je pre ud dleit vlastni tovary i sluby
smerom k spolonosti, v ktorej udia eliminuj potrebu vlastnenia a zameriavaj
sa na zdieanie tovarov a sluieb s komunitou ud pre jej plnohodnotn vyuitie.
V mnohch okolitch ttoch napomohla oblas zdieanej ekonomiky vrazne
rozri konkurenn prostredie tvoren prevane subjektami tradinej
ekonomiky, a tm zni nklady (ceny) poskytovanch sluieb a zdieanch
tovarov.
Rchly rozvoj zdieanej ekonomiky printil viacer tty, vrtane municipalt
na loklnej rovni, reagova na nov podnikatesk modely, najm v prpade
odvetv, ktorch vykonvanie je v tradinej ekonomike podmienen zskanm
licencie a dodriavanm zkonom stanovench pravidiel. Jednotliv tty, mest
a obce musia vemi citlivo reagova na modely, ktor zdiean ekonomika
priniesla. Sstredi by sa mali na vytvorenie kvalitnho legislatvneho rmca,
ktor umon primrne pouvateom platforiem zdieanej ekonomiky
profitova z asti na zdiean privyrobenm si k prjmu z tradinej ekonomiky
alebo znenm nkladov na obstaranie tovarov a sluieb. V neposlednom rade
me napomc rozvoju turistickho ruchu, zveniu zamestnanosti alebo
k zveniu ivotnej rovne obyvateov.
Slovensko podobne ako mnoh alie krajiny maj siln sektor malch
a strednch podnikov, ktor tvor viac ako 99 % z celkovho podnikateskho
sektora. V poslednch rokoch sa podmienky pre rozvoj malho a strednho
podnikania vrazne zlepili, o om sved aj podpora mladch zanajcich
inovatvnych technologickch firiem (startupov) vybudovanm kvalitnho
intitucionlneho a legislatvneho rmca podpory a rozvoja cez sie verejnch
a skromnch intitci. Podnikanie v oblasti zdieanej ekonomiky predstavuje
alie monosti pre rozvoj malch a strednch podnikateov, pretoe otvra
nov podnikatesk prleitosti v oblastiach, ktor doteraz pre viacer
ekonomick subjekty neboli zaujmav.
V prpade Slovenska je mon hovori o vytvorenom intitucionlnom rmci
podpory a rozvoja inovatvnych technologickch firiem (startupov). Doposia
vybudovan truktra verejnch a skromnch intitci je pouiten
a aplikovaten aj na oblas zdieanej ekonomiky, pretoe t je zaloen na
5
poskytovan sprostredkovateskch sluieb prostrednctvom modernch
technolgi. Pre plnohodnotn rozvoj zdieanej ekonomiky na Slovensku je
potrebn dobudovanie legislatvneho rmca pokrvajceho najm podmienky
zapojenia pouvateov platforiem na ponukovej a dopytovej strane trhu.
Vnimku predstavuje oblas zdieania ubytovacch kapact, ktor je v sasnosti
zkonne upraven. Podpori by sa mali najm sektory, ktor s zameran na
budovanie komunity ud v jednotlivch mestch, obciach, oblastiach i
reginoch. Zdiean ekonomika neposkytuje monosti iba pre produktvne
obyvatestvo, ale aj pre poproduktvne (dchodcov), predproduktvne
(tudentov strednch a vysokch kl), invalidov, mamiky na rodiovskej
dovolenke alebo aj pre nezamestnanch a dlhodobo nezamestnanch.
Podporou zdieanej ekonomiky me profitova cel ekonomika, priom
vhodnm nastavenm podmienok fungovania zdieanej ekonomiky vo vzahu
k tradinej ekonomike je mon vytvori siln synergick efekt, z ktorho bud
profitova vetky zastnen strany.
6
2. vod
Rozvoj zdieanej ekonomiky zasiahol v poslednch rokoch takmer vetky
odvetvia tradinej ekonomiky vo vyspelch krajinch a postupne v niektorch
sektoroch prenik aj na Slovensko. Vhodou zdieanej ekonomiky je, e
prostrednctvom vyuitia modernch technolgi umouje irokej skupine ud
participova na zdiean vlastnch tovarov i ponkan svojich sluieb inm
uom efektvnejm spsobom, ako tomu bva v prpade mnohch subjektov
tradinej ekonomiky. Oblas tradinej ekonomiky by v niektorch sektoroch
mohla by vystaven oligopolnmu sprvaniu hrov na trhu alebo vym
cenm z dvodu nedostatonej konkurencie medzi poskytovatemi sluieb i
prenajmatemi tovarov. Prve monos zapojenia irokej masy ud do procesu
zdieania ponkanm vlastnch schopnost vo forme sluieb alebo prenjmu
vlastnench tovarov cez platformy zdieanej ekonomiky doke vrazne zvi
konkurenciu na poli tradinej ekonomiky. Rozvoj zdieanej ekonomiky so sebou
neprina iba pozitva. Za hlavn negatvum je oznaovan najm nzka
schopnos dozoru nad transakciami zo strany jednotlivch vld na celottnej
i loklnej rovni.
V svislosti s rozvojom zdieanej ekonomiky je dleit spomen aj segment
malho a strednho podnikania, ktor predstavuje najv podiel na celkovom
podnikateskom sektore nielen na Slovensku, ale aj v okolitch krajinch.
Rozvoj zdieanej ekonomiky ovplyvuje oblas malho a strednho podnikania,
pretoe doke relatvne prunejie reagova na zmenen podmienky na trhu
a vaka vyuvaniu modernch technolgi pokrva aj v podiel na trhu
s nimi nkladmi pre zkaznkov. Oblas zdieanej ekonomiky patr medzi
kov oblasti, o ktorch rozvoj sa zasadila samotn Eurpska nia. Cieom
Eurpskej nie je vybudovanie Jednotnho digitlneho trhu, v ktorom by platili
jednotn pravidl podnikania v oblasti digitlnych technolgi pre vetky
lensk tty.
Cieom tdie je pribli oblas malho a strednho podnikania na Slovensku.
Podrobne rozanalyzova oblas zdieanej ekonomiky ako celku poda
dostupnch domcich a zahraninch vedeckch a odbornch prc vrtane
uvedenia prkladov platforiem zdieanej ekonomiky, ktor spene psobia
v rznych sektoroch (oblastiach) v zahrani pokrvajc vie i menie
komunity ud (3. kapitola).
Dleitou asou tdie je analza sasnho nastavenia podmienok podnikania
jednotlivch subjektov psobiacich v rznych oblastiach zdieanej ekonomiky
na eurpskej rovni, vrtane analzy podmienok pecifickch pre vybran
krajiny v Eurpskej nii. Pri analze podmienok podnikania v oblasti zdieanej
ekonomiky sme sa zamerali na tri kov sektory, ktor v sasnosti globlne
dosahuj najv podiel v tomto sektore, a to oblas prepravy (nielen osb, ale
aj tovarov logistika), ubytovania a oblas poskytovania profesionlnych
sluieb (pokrva vetky ostatn odvetvia zdieanej ekonomiky). Dleitou
7
sasou tdie v tejto kapitole je aj analza ochrany zkaznkov
a zamestnaneckch pomerov v sektore zdieanej ekonomiky, nakoko takmer
vetky platformy plnia lohu sprostredkovateov a samotn transakcie s
vykonvan pouvatemi medzi dopytovou a ponukovou stranou trhu
(4. kapitola).
V 5. kapitole tdie sme rozobrali intitucionlny a legislatvny rmec podpory
a rozvoja zdieanej ekonomiky na Slovensku. V tejto oblasti sme odhalili vemi
vznamn synergiu medzi podporou a rozvojom oblasti malho a strednho
podnikania s oblasou zdieanej ekonomiky. Dsledne sme sa pozreli najm na
legislatvu, pre ktor predstavuje rozvoj zdieanej ekonomiky vek vzvu
v kontexte vytvorenia vhodnho legislatvneho rmca.
V predposlednej asti tdie sme rozobrali podnikatesk modely v oblasti
zdieanej ekonomiky poda zkladnch typov a sektorovho lenenia
jednotlivch modelov. V zdieanej ekonomike je mon rozliova tri typy
modelov, a to trhov podnikatesk model, obchodn podnikatesk model
a model poskytovania sluieb, ktor sa odliuj najm stupom zaangaovanosti
jednotlivch subjektov prevdzkujcich platformy zdieanej ekonomiky.
V prpade sektorovho lenenia ide o sektory zdieanej ekonomiky v preprave,
ubytovan a online pracovnho trhu, do ktorho sme zaradili prenjom tovarov
a poskytovanie sluieb astnkmi na ponukovej strane trhu. Sasou tejto
kapitoly je aj analza modelov zdieanej ekonomiky vo vzahu k modelom
tradinej ekonomiky a nvrhy vyuitia modelov zdieanej ekonomiky v prpade
zapojenia pecifickch skupn obyvatestva, ako s nezamestnan (aj dlhodobo
nezamestnan), invalidi alebo osoby so zdravotnm postihnutm, tudenti
a dchodcovia.
V poslednej kapitole sme zhrnuli vhody a nevhody podnikania na princpoch
zdieanej ekonomiky ako celku i pre jednotliv subjekty, ktorch sa tto oblas
dotka v podobe sprostredkovateov ako podnikateskch subjektov
prevdzkujcich platformy zdieanej ekonomiky, pouvateov platforiem
v podobe spotrebiteov na dopytovej strane trhu a poskytovateov na ponukovej
strane trhu, a skupinu subjektov na rovni ttu na Slovensku v podobe vldy,
Ministerstva financi a Finannej sprvy, Socilnej a Zdravotnch poisovn
a municipalt.
8
3. Mal a stredn podnikanie v oblasti zdieanej
ekonomiky
Mal a stredn podniky na Slovensku tvoria jednoznane najviu as
subjektov z celho podnikateskho sektora na Slovensku. V nasledujcej asti
si podrobnejie predstavme subjekty malho a strednho podnikania, ich
truktru, zadefinujeme si subjekty zdieanej ekonomiky a predstavme pr
spench prkladov malch a strednch podnikov, ktor psobia v oblasti
zdieanej ekonomiky vo svete.
3.1. Subjekty malho a strednho podnikania
Medzi subjekty malho a strednho podnikania (MSP) na Slovensku s
zaraden podniky, ktor zamestnvaj menej ako 250 osb, a ktorch ron
obrat nepresahuje 50 milinov eur alebo celkov svaha nepresahuje 43
milinov eur. Toto lenenie je v slade s odporanm Eurpskej komisie (EK)
. 2003/361/EC a nariadenm Eurpskej komisie (E) . 651/2014. Okrem
podnikov spadaj do MSP aj ivnostnci, slobodn povolania, i samostatne
hospodriaci ronci (SHR) (U SR, 2018).
Subjekty spadajce do oblasti MSP na Slovensku lenme poda odporania
EK . 2003/361/EC nasledovne:
MIKROPODNIK podnik zamestnvajci menej ako 10
osb s obratom a/alebo celkovou ronou svahou nepresahujcou 2
miliny eur,
MAL PODNIK podnik zamestnvajci menej ako 50 osb
a ktorho ron obrat a/alebo celkov ron svaha nepresahuje 10
milinov eur,
STREDN PODNIK podnik zamestnvajci menej ako 250 osb
a s ronm obratom menm ako 50 milinov eur a/alebo s ronou
svahou nepresahujcou 43 milinov eur.
Tabuka 1: Poet a truktra podnikateskch subjektov poda
vekostnch kategri a prvnych foriem
Vekostn
kategrie/
prvne formy Podniky ivnostnci
Slobodn
povolania SHR abs. v %
Index
2016/2015
v b. c.
Mikropodniky
(0-9) 196 006 321 738 18 512 5 463 541 719 97,12 105,14
Mal podniky
(10-49) 11 440 1 173 41 8 12 662 2,27 97,52
9
Stredn podniky
(50-249) 2 684 57 0 0 2 741 0,49 96,41
Vek podniky
(250 a viac) 636 0 0 0 636 0,11 95,50
Spolu MSP
(0-249) 210 130 322 968 18 553 5 471 557 122 99,89 104,91
Spolu
podnikatesk
subjekty 210 766 322 968 18 553 5 471 557 758 100,00 104,90
Zdroj: Vlastn spracovanie poda Mal a stredn podnikanie v slach v roku 2016, 2017.
Grafy 1 a 3 podrobne prezentuj truktru (podiely) prvnych foriem
zastpench v jednotlivch vekostnch kategrich v rokoch 2012 a 2016.
V kategrii Mikropodnikov s potom zamestnancov od 0 do 9 maj ivnostnci
dlhodobo najvy podiel, ktor poklesol medzi rokmi 2012 a 2016 o 10,03 %.
Druhou najvou skupinou s podniky, ktorch podiel rastie a v sledovanom
obdob vzrstol o 30,3 %. Treou skupinou v porad s slobodn povolania,
ktor dlhodobo dosahuj nzky podiel v kategri Mikropodnikov a najmeniu
skupinu tvoria samostatne hospodriaci ronci (SHR). V prlohe 1 uvdzame
prehadn tabuky potu a truktry podnikateskch subjektov poda
vekostnch kategri a prvnych foriem.
Graf 1: truktra potu Mikropodnikov (0-9) poda prvnych foriem
Zdroj: Vlastn spracovanie poda sprv o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej
republike v rokoch 2012 a 2016, 2017.
V kategrii Malch podnikov s potom zamestnancov 10 49 mali najvie
zastpenie podniky, ktorch podiel vzrstol najvraznejie o 1 583 podnikov
http://www.sbagency.sk/sites/default/files/image/msp_v_cislach_v_roku_2016_final_v_20_10_2017_002.pdfhttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikaniahttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikania10
medzi rokmi 2012 a 2013. Od roku 2013 do roku 2016 klesol tento poet takmer
na rove z roku 2016. Druhou najpoetnejou skupinou s ivnostnci, ktorch
poet v tejto kategrii klesal od roku 2013 a okrem zmienenho roku bol tento
poet pod 2000. Takmer zanedbaten as tvoria slobodn povolania a SHR.
V kategrii Strednch podnikov s potom zamestnancov 50 249 maj podniky
jednoznane najvyie zastpenie, ktor v sledovanom obdob rstlo (z rovne
2 573 v roku 2012 na 2 684 v roku 2016). Druh najvy poet v tejto kategrii
predstavuj ivnostnci, ktorch poet v sledovanom obdob poklesol zo 77 na
57. Zvyn dve prvne formy, slobodn povolania a SHR, maj vemi nzke a
iadne zastpenie v tejto kategrii.
Najm truktra kategrie Mikropodnikov sa vrazne odliuje od ostatnch
dvoch kategri. ivnostnci dlhodobo vyuvaj tto formu podnikania pri
podnikateskch innostiach, v ktorch si vystaia sami alebo s vemi malm
potom zamestnancov. Naopak, v prpade zamestnvania viac ako 10
zamestnancov je ivnos ako forma podnikania vyuvan vrazne v menom
pote prpadov. Slobodn povolania a SHR ako formy maj vo vetkch troch
kategrich vemi nzke zastpenie.
Graf 2: truktra potu Mal podnikov (10-49) poda prvnych foriem
Zdroj: Vlastn spracovanie poda sprv o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej
republike v rokoch 2012 a 2016, 2017.
http://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikaniahttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikania11
Graf 3: truktra potu Strednch podnikov (50 249) poda prvnych
foriem
Zdroj: Vlastn spracovanie poda sprv o stave malho a strednho podnikania v Slovenskej
republike v rokoch 2012 a 2016, 2017.
3.2. Zdiean ekonomika
Zdiean ekonomika (z angl. "sharing economy"), znma aj ako
kolaboratvna ekonomika (z angl. "collaborative economy") i ekonomika
dostupnosti (z angl. "access economy"), nem jednu ucelen definciu. Poda
OECD (2016) predstavuje zdiean ekonomika ekonomick model zaloen na
peer-to-peer (P2P) zskavan, poskytovan alebo zdiean prstupov k tovarom
a slubm, ktor uahuje vytvoren komunitn on-line platforma. Eurpska
komisia (2016) v prpade zdieanej ekonomiky hovor o biznis modeloch,
ktorch aktivity s realizovan prostrednctvom kolaboratvnych platforiem,
ktor vytvraj otvoren trh pre doasn pouitie tovarov a sluieb
poskytovanch skromnmi osobami. Pri zdieanej ekonomike je vemi
dleitm prvkom prinanie inovci aj do tradinch oblast a sektorov.
alm spsobom ako charakterizova zdiean ekonomiku je porovnanie s
"tradinou" ekonomikou. Naprklad Dervojeda a kol. (2013) vysvetuj, e
spotrebitelia na tradinch trhoch nakupuj produkty (ktor potom vlastnia) a
sluby, zatia o v prpade zdieanej ekonomiky dodvatelia doasne zdieaj
ich tovary a sluby so zkaznkmi bu zadarmo, alebo za finann alebo
nefinann odmenu. Prakticky kad jednotlivec me zdiea okovek, od
produktov a majetku (napr. bytu, auta, bicyklu, cestovateskho vybavenia) a
po as, zrunosti i kompetencie (napr. varenie i fotografovanie, vedomosti o
meste alebo miestach hodnch videnia). Potencil zdieanej ekonomiky nie je
http://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikaniahttp://www.sbagency.sk/stav-maleho-a-stredneho-podnikania12
limitovan takmer iadnym typom tovarov i sluieb a me by uplatnen na
okovek.
Tento typ zdieania alebo vmeny tovarov a sluieb je realizovan
prostrednctvom online platforiem, ktor umouj prova dopyt s ponukou
vrazne jednoduchie ako je tomu v tradinej trhovej ekonomike. V mnohch
prpadoch s tieto platformy vytvoren a prevdzkovan skromnmi
spolonosami, ktor sa tie oznauj ako peer-to-peer spolonosti alebo
spolonosti zdieanej ekonomiky.
Jednm z najznmejch modelov zdieanej ekonomiky je peer-to-peer, v
ktorom peeri (najastejie individualisti) ponkaj a dopytuj tovary a sluby.
Platforma potom psob ako sprostredkovate medzi nimi.
Pre Botsmanov (2015) predstavuje zdiean ekonomika ekonomick systm
pozostvajci z decentralizovanch siet a trhov, ktor odomykaj hodnotu
nevyuitch aktv prostrednctvom uspokojovania potrieb spotrebiteov
spsobom, ktor obchdza tradinch sprostredkovateov sluieb.
Botsmanov a Roger (2010) poskytuj tri irie charakteristick rty systmu
zdieanej ekonomiky:
a) prstup k produktom alebo slubm bez potreby vlastnenia
podkladovho aktva,
b) realokcia tovarov,
c) vmena nehmotnch aktv.
Botsmanov (2015) identifikovala 5 kovch kritri, poda ktorch je mon
oznai digitlnu platformu za platformu zdieanej ekonomiky:
a) kov biznis idea je zaloen na zaat vyuvania nevyuitch alebo
nedostatone vyuitch aktv i u za finann alebo nefinann
odmenu,
b) spolonos by mala ma jasn hodnotov vziu a mala by by postaven
na zmysluplnch princpoch zahrujcich transparentnos
a autentickos, ktor informuje o krtkodobch a dlhodobch
strategickch rozhodnutiach a vzich,
c) poskytovatelia tovarov a sluieb na ponukovej strnke trhu by mali by
hodnotovo zameran, pln repektu a odhodlania, a spolonosti stojace za
platformami by sa mali snai o zlepenie ich ivotnch podmienok po
ekonomickej aj socilnej strnke,
d) spotrebitelia na dopytovej strane by mali benefitova z prstupu
k tovarom a slubm efektvnejm spsobom, priom platia za prstup
(prenjom) k tovarom a slubm namiesto toho, aby dan tovar alebo
slubu vlastnili,
13
e) biznis by mal by postaven na distribunch alebo decentralizovanch
sieach, ktor dvaj zmysel komunite, vytvraj kolektvnu
zodpovednos astnkov a slia na vzjomn prospech vetkch
zastnench strn.
Medzi hlavnch astnkov zdieanej ekonomiky patria:
poskytovatelia sluieb, ktor zdieaj aktva, zdroje, as a/alebo
zrunosti. Do tejto skupinky mu patri individulni jednotlivci
poskytujci sluby a tovary prleitostne alebo aj profesionlni
poskytovatelia sluieb,
uvatelia, ktor spotrebovvaj poskytovan aktva,
sprostredkovatelia, ktor spjaj poskytovateov so spotrebitemi
prostrednctvom kolaboratvnych platforiem, a mu uahova platby
od spotrebiteov k poskytovateom, i in typy transakci.
Dleitm prvkom zdieanej ekonomiky je zachovanie vlastnckych prv
majiteov tovarov a sluieb, ktor vystupuj na ponukovej strane trhu a snaha
o zvenie vyuitenosti menej vyuvanch tovarov a sluieb ostatnmi
jednotlivcami na dopytovej strane trhu.
Transakcie vo veobecnosti neved k zmene vlastnctva. Prostrednctvom
informanch technolgi mu sprostredkovatelia zachyti zkladn
preferencie a charakteristiky potencilnych poskytovateov a pouvateov
alebo efektvnejie napomha k provaniu dopytu a ponuky po aktvach.
Sprostredkovatelia si zvyajne tuj poplatky vo forme percenta z hodnoty
transakcie ako odmenu za sprostredkovanie.
Petropoulos (2017) identifikoval 4 sektory, v ktorch maj platformy zdieanej
ekonomiky najvznamnejie zastpenie:
1) ubytovanie prostrednctvom platforiem udia poiiavaj cel
nehnutenosti alebo asti nehnutenost. Prklady takchto spolonost:
Airbnb, HomeAway, HouseTrip, 9Flats, Wimdu, Onefinestay,
Roomerama, Sleepout, Love Home Swap a Holiday Lettings,
2) doprava dve kategrie platforiem:
a. platformy umoujce prenjom iba hnutench i nehnutench
vec bez asti fyzickej osoby, naprklad prenjom auta,
prenjom domcich potrieb a pod.,
b. platformy umoujce prenjom majetku s asou
prenajmateov, ako naprklad Uber, LYFT a pod. V tomto
prpade ide o tovary a sluby, v ktorch je priamo
zaintervenovan majite, nie len predmetn vec,
c.
14
3) online trh prce platformy pecializujce sa na spjanie
zamestnvateov a zamestnancov (freelancerov) na vypracovanie mikro
zadan, pre ktor nie je nevyhnutn najma zamestnancov do
pracovnho pomeru,
4) financie ide bu o crowdfundingov platformy, ktor prepjaj
podnikatesk projekty s investormi (financovanie prostrednctvom
rizikovho kapitlu) alebo o platformy umoujce peer-to-peer
poiiavanie finannch prostriedkov spjanm jednotlivcov i
subjektov MSP v podobe veriteov s dlnkmi bez akhokovek
prepojenia s finannmi intitciami (najm bankami).
Vaughan a Daverio (2016) definovali p kovch sektorov zdieanej
ekonomiky, ktor s v niektorch bodoch vemi podobn predchdzajcemu
zoznamu:
a) peer-to-peer ubytovanie:
Organizcie psobiace v oblasti zdieanej ekonomiky vyuvaj digitlne
platformy, ktor umouj jednotlivcom prenjom prstupu k ich nevyuitm
ubytovacm kapacitm cestovateom. Prenjom sa me tka asti ich domu
alebo bytu (naprklad jednej izby i pohovky), ich celho bytu alebo domu poas
ich neprtomnosti i prenjmu inej nimi vlastnenej nehnutenosti, ktor oni
osobne nevyuvaj na bvanie.
Do tejto kategrie by sme mohli zahrn na zklade tejto defincie:
platformy typu peer-to-peer (napr. Airbnb),
platformy zameran na vmenu nehnutenost medzi dvoma
jednotlivcami na urit as (napr. LoveHomeSwap),
platformy umoujca online dovolenkov prenjom (napr.
HomeAway),
b) peer-to-peer doprava:
Subjekty zdieanej ekonomiky v sektore dopravy pouvaj digitlne platformy
na prepojenie jazdcov s monosou cestovania na krtke i dlh vzdialenosti. Tto
forma zdieanej ekonomiky me zaha zdieane prstupu k vonmu miestu
v aute smerujceho rovnakm smerom k spolonmu vyuvaniu siete
automobilov (napr. na bze predplatnho). Tento typ zdieanej ekonomiky me
zaha:
sluby zdieania jzd na krtke vzdialenosti prostrednctvom
aplikci (napr. UBER),
sluby zdiean jzd na dlh vzdialenosti (napr. Blablacar),
siete zdieania vozidiel, ktor sa alej mu deli na:
15
i. P2P siete zdieania vozidiel (jednotlivec - jednotlivec) (napr.
GetAroung),
ii. B2C siete zdieania vozidiel (firmy - jednotlivec), ktor alej mete
deli na:
a. model typu "One-way" (napr. Enjoy),
b. model typu "Round-trip" (napr. Zipcar),
c. model typu "Free-floating" (Car2Go),
iii. platformy na zdieanie parkovacch miest jednotlivci zdieaj jazdu,
auto i parkovacie miesto s ostatnmi jednotlivcami,
c) sluby na poiadanie pre domcnosti:
Trh freelancerov umouje vytvorenie rznorodch biznis plnov, ktor s
zaloen na uspokojovan potrieb domcnost ako donka jedla, a pod.
Subjekty zdieanej ekonomiky psobiace v sektore sluieb domcnostiam s
online trhovisk, zaloen na vekom pote astnkov v podobe domcnost,
ktor sa snaia vyui sluby alebo tovary ponkan inmi domcnosami.
Na zklade tejto defincie meme rozdeli oblas sluieb domcnostiam
nasledovne:
sie verejne poskytovanch tovarov a sluieb (crowdsourced
delivery networks), t. j. sluby alebo tovary s poskytovan
irokou komunitou bez toho, aby sa udia dopytovali po danom
tovare alebo slube:
o generalizovan dodvatesk sluby "AtoB" (napr.
UberRUSH),
o pecializovan sluby na poiadanie:
a. sluby zameran na doruovanie potravn (napr. Instacart),
b. sluby zaloen na doruovanie jedl z loklnych retaurci
(napr. DeliverooO),
sie domcich prc na poiadanie, t. j. ide o tovary a sluby, ktorch
ponuka je zvisl od dopytu po nich (bez dopytu sa nevytvra ponuka):
o run a veobecn prce typu "urob si sm", na ktor sa
vemi asto vyuvaj freelanceri (napr. TaskRabbit, u
ns JaSpravm.sk),
o pecializovan sluby domcnostiam (napr. ZipJet pre
such istenie),
16
d) profesionlne sluby na poiadanie:
Trh freelancerov umoujci jednotlivcom zska podporu od ud so
pecilnymi zrunosami na vykonvanie administratvnych, konzultanch i
grafickch prc.
Do tejto asti zaraujeme:
vek online platformy pre freelancerov (napr. Upwork zameran na
viac administratvne lohy),
pecializovan profesionlne platformy pre sluby na poiadanie (napr.
HolterWatking pecializovan viac na sluby technickho charakteru),
e) kolaboratvne financovanie:
Umouje jednotlivcom alebo podnikateom poiiava si navzjom jeden od
druhho finann prostriedky, priom nevyuvaj sluby tradinch finannch
sprostredkovateov (bnk). V jednom okamihu me jednotlivec vystupova
ako verite a v inom ase ako dlnk. Kolaboratvne financovanie umouje
vyzbiera dopytovan sumu jednotlivcovom od viacerch jednotlivcov, ktor
takto mu participova na strane veriteov aj formou nzkych sm a dlnk
v takomto prpade nemus aka na jednho veritea, ktor by mu poskytol
finann prostriedky v danej vke.
Do tejto skupiny kolaboratvneho financovania meme zaradi:
crowdfundingov platformy
o crowdfunding zaloen na odmeovan (napr.
Kickstarter),
o equity crowdfunding zaloen na zskavan podielu na
majetku i podnikan (napr. SyndicyteRoom),
pikov platformy
o Peer-to-peer spotrebitesk poiiavanie (napr.
LendingClub alebo na Slovensku lt meln),
o Investor-to-SME poiiavanie, t. j. piky od
investorov k malm a strednm podnikom (napr.
FundingCircle).
Codagnone a Martens (2016), graf 4, poskytuj podrobn koncepn rmec
mapujci koncept zdieanej ekonomiky.
17
Graf 4: Klasifikan matica platforiem zdieanej ekonomiky
Zdroj: Codagnone a Martens, 2016.
Poda tohto rmca meme rozdeli platformy zdieanej ekonomiky na ziskov
(z angl. for-profit (FP)) a neziskov (z angl. not-for-profit (NFP) a na kategriu
business-to-customer (B2C) a peer-to-peer (P2P). Z kategrie P2P platforiem je
vek mnostvo vlastnen a prevdzkovan spolonosami, ale primrne sluby
ponkan prostrednctvom tchto platforiem s produkovan jednotlivcami
mimo spolonost.
Graf 4 znzoruje 4 kvadranty reprezentujce 4 formy (spsoby) fungovania
zdieanej ekonomiky. Kvadrant v avom hornom rohu [1] prezentuje platformy
so skutonm motvom zdieania tovarov a sluieb na princpe jednotlivcov,
ktor poskytuj svoje sluby i prenajmaj tovary inm jednotlivcom v rmci
uritej komunity ud. Zdieanie je formou nefinannho plnenia. Kvadrant
v pravom hornom rohu [2] sa vyznauje rovnako zdieanm tovarov a sluieb
jednotlivcami v rmci komunity, priom toto zdieanie je realizovan za
finann plnenie. Kvadrant [2] sa vyznauje irokou zkladou uvateov,
vyvolva krtkodob regulan obavy a najv hri naraj tradin
odvetvia v biznise. [3] kvadrant predstavuje zdieanie tovarov a sluieb na
princpe B2C bez poskytnutia finannho plnenia. V praxi sa v tomto segmente
nenachdzaj iadne spolonosti, ktor by poskytovali zkaznkom zdiean
tovary a sluby bezodplatne, pretoe zkladnm motvom podnikateskch
subjektov je dosahovanie zisku. Kvadrant [4], nazvan aj ako komern B2C
zdieanie, zaha aktivity v oblasti zdieanej ekonomiky poskytovan
samotnmi podnikateskmi subjektami za finann odmenu (finann plnenie).
Vemi asto sa do tejto kategrie zarauj spolonosti zaoberajce sa
18
prenjmom hnutench a nehnutench vec, ktor maj prvo vykonva tieto
innosti v zmysle platnej legislatvy.
3.3. Prklady subjektov MSP v oblasti zdieanej ekonomiky
V tejto asti predstavme prklady spolonosti psobiacich v oblasti
zdieanej ekonomiky, ktor v rznych oblastiach benho ivota umouj
uom zvyova vyuitenos ich tovarov i sluieb. Podrobnejie sa budeme
venova deviatim prkladom, priom detailnej prehad spolonost poda
sektora, krajiny a nzvu njdete v prlohe 2 (psobnos tchto spolonost sa
neviae iba na krajinu vzniku, ale maj globlnu psobnos).
3D Hubs (Globlna psobnos)
Oblas: 3D tla
Ide o jednu z najlepch a v sasnosti aj najvch spolonost psobiacich
v oblasti 3D tlae, ktor bola vytvoren najm pre malch dizajnrov. Kreatvne
zmajci udia mu svoje dizajnrske nvrhy nahra do online platformy,
zvoli materil a vybra z vekho mnostva poskytovateov, ktor im dan
nvrh vytlaia a doruia. 3D Hubs bol zaloen v roku 2013 v Amsterdame
a v sasnosti je dostupn vo viac ako 160 krajinch vo svete. Poda slov CEO
a spolu zakladatea 3D HUBS, Bram de Zwarta, je snahou zredukova odpad
a nadprodukciu nahradenm masovej produkcie 3D tlaou.
ECrowd! (panielsko)
Oblas: Impact investing
ECrowd! je crowdlendingov platforma regulovan panielskym nrodnm
regultorom a prevane vyuvan najm v tejto krajine. Ako platforma sli na
financovanie projektov, ktor maj pozitvny dopad na spolonos a na
prostredie. Medzi projekty, ktor boli financovan prostrednctvom finannch
prostriedkov vyzbieranch cez tto platformu patria samo intalan zariadenia
na vrobu solrnej energie, energeticky efektvna renovcia obydlia, intalcia
recyklanch podzemnch ndr a podobne.
SocialCar (panielsko)
Oblas: Preprava
Ide o dveryhodn poiovu ut, ktor pomha zlepova dopravn monosti
tisckam uom. Tto platforma okrem monost prenjmu auta umouje aj
jeho priamu kpu i predaj.
SocialCar bol priekopnkom v tomto segmente v panielsku v roku 2011 a dnes
sa poet uvateov tejto platformy pohybuje na rovni 150 000.
19
Parclick (Eurpa)
Oblas: Preprava
Aj tto platforma, rovnako ako dve predchdzajce, pochdza zo panielska.
V roku 2011 bol Parclick prezentovan ako MBA projekt a od vtedy jeho
psobnos siaha po celej Eurpe. Podobe ako je tomu pri Airbnb, aj v prpade
Parclick udia zdieaj s inmi umi von kapacity za poplatok. V tomto
prpade vak nejde o ubytovacie kapacity, ale o von parkovacie miesta.
Prostrednctvom tejto platformy sa udia vo vekch, ale i malch mestch mu
lacnejie dosta k parkovaniu na preplnench uliciach.
DogBuddy (Eurpa)
Oblas: Zvierat
V sasnosti mu majitelia psov vo Vekej Britnii, panielsku, Taliansku,
Franczsku, Nemecku i vdsku vyuva tto platformu. Spolonos sa stala
jednou z najvch Eurpskych spolonost, ktorej sluby vyuvaj majitelia i
opatrovatelia psov. Majitelia psov maj prleitos prostrednctvom tejto
aplikcie vyhada opatrovatea, pozrie si jeho referencie a ma aktulne
informcie z prechdzky s ich psom.
Too Good to Go (Eurpa)
Oblas: Plytvanie jedlom
Ide o aplikciu, ktor si dva za cie zni (obmedzi, zredukova) odpad
z jedl (food waste) v retaurcich. Aplikcia umouje prepoji uvateov
s deliktnym jedlom, ktor by mohlo by vyhoden. Na konci kadho da
pribline hodinku pred zatvorenm retaurcie, kaviarne i bagetrie vloia
nepredan jedl do tejto aplikcie v redukovanej cene. Navye, Too Good to Go
poskytuje retaurcim zapojenm do ich projektu obaly priatesk k ivotnmu
prostrediu vyroben z cukrovej trstiny.
Tto platforma bola vytvoren na konci roku 2015 v Dnsku skupinou priateov
a v sasnosti psob v 6-tich krajinch. Od svojho vzniku tto firma zabrnila
znehodnoteniu viac ako 1000 jedl, ktor namiesto vyhodenia ili pre tch, ktor
to potrebovali.
Yo No Desperdicio (Eurpa)
Oblas: Plytvanie jedlom
Jej nzov v preklade znamen Ja neplytvm. Tvorcovia s odhodlan pomocou
aplikcie riei plytvanie jedlom domcnost prostrednctvom miestnej vmeny
medzi domcnosami v panielsku. V sasnosti platformu vyuva iba 820
uvateov. Participova na tomto projekte me kad, kto odfot jedlo alebo
potravinu, ktorej sa chce zbavi s dajom o mnostve, mieste a ase skonenia
platnosti vzvy a potom me vyzva ostatnch v komunite o dopyt.
20
Uvatelia tie mu zdiea medzi sebou recepty, ale aj tipy, ako predchdza
plytvaniu jedlom ete skr, ako k takej situcii djde.
Lendi (panielsko)
Oblas: Kolaboratvna spotreba
Ide o spolonos zdieanej ekonomiky, ktor bola navrhnut pre susedov za
elom ich vzjomnej spoluprce a zdieania zdrojov medzi sebou. Aplikcia
umouje prepoji susedov z rovnakho mesta i oblasti navzjom, m
umouje poiiavanie si predmetov, ktor ich majitelia nevyuvaj vemi
asto. Naprklad namiesto zakpenia novho rebrka alebo sady nstrojov,
pouije uvate aplikciu Lendi, aby zistil, i niekto z jeho okolia mu me
poia dan zariadenie. Okrem tejto innosti sa Lendi sna spja komunity
ud aj organizovanm spoloenskch aktivt ako naprklad pikniky, i vzvami
ako naprklad i poas jednho mesiaca bez pouitia plastovho odpadu.
Collaborative Supermarket La Louve (Franczsko)
Oblas: strava
Tento supermarket prevdzkuje viac ako 4000 lenov. Zkaznci maj monos
tie ako dobrovonci pracova niekoko hodn v supermarkete na vmenu za
zavu od 20 do 40 %. Vetky dostupn vrobky s bu miestne, organick alebo
vlastnorune vyroben, priom vetci dodvatelia a farmri s za produkty
adekvtne odmeovan.
Tento koncept zdieanej ekonomiky bol inpirovan Park Slope Food Coop,
ktor bol zaloen v roku 1973 v Brooklyne, New York. Ide o jeden
z najstabilnejch a ekonomicky najspenejch supermarketov v USA.
21
4. Podmienky podnikana subjektov zdieanej ekonomiky
Rozvoj zdieanej ekonomiky v poslednch rokoch priniesol zven
pozornos krajn po celom svete. Vnimkou nebola ani Eurpska nia a jej
lensk krajiny, ktor v tomto novom modeli videli nielen nov prleitosti
k rozvoju podnikania, ale aj vzvy svisiace s regulciou v tomto odvetv.
V tejto kapitole rozoberieme podrobnejie podmienky podnikania subjektov
zdieanej ekonomiky na Eurpskej i regionlnej rovni, ochranu subjektov
zdieanej ekonomiky na ponukovej a dopytovej strane trhu, i zamestnancov
psobiacich v tomto odvetv.
4.1. Analza podmienok podnikania v Eurpskej nii
V roku 2015 spustila Eurpska komisia stratgiu Jednotnho digitlneho
trhu (Digital Single Market DSM). Ide o ucelen trh, v ktorom mu udia
a podniky obchodova, inovova a spolupracova leglne, bezpene a za
prijaten cenu. Tento sektor zaha oblasti ako digitlny marketing,
elektronick obchod a telekomunikcie. Jednotn digitlny trh sa sna zachova
pravidl spravodlivej hospodrskej sae, ochrany spotrebitea a odstrni
problmy svisiace s geografickmi a autorskmi prvami (Eurpska komisia,
2018).
V prpade DSM ide o trh, ktor zabezpeuje von pohyb osb, sluieb
a kapitlu, kde jednotlivci a podniky mu bezproblmovo pristupova
a vykonva online innosti za podmienok spravodlivej hospodrskej sae
s vysokm stupom ochrany spotrebiteskch a osobnch dajov bez ohadu na
ttnu prslunos i miesto bydliska. Podpora DSM z pohadu Eurpskej
komisie svis aj s iniciatvou Agenda zrunost pre Eurpu, ktorej hlavnm
elom je zvenie digitlnych zrunost ud v jednotlivch lenskch
krajinch, a s tm svisiace zvenie efektvnosti realizcie pracovnch innost
v rznych odvetviach ekonomk (Eurpska komisia, 2018).
DSM je postaven na troch pilieroch:
1) lep prstup spotrebiteov a podnikov k online tovarom premena
digitlneho sveta E na jednotn trh s rovnakmi podmienkami na
predaj a nkup,
2) prostredie, v ktorom sa mu spene rozvja digitlne siete a sluby
navrhovanie pravidiel, ktor zodpovedaj tempu rozvoja technolgi
a podporuj rozvoj infratruktry,
3) digitalizcia hnacou silou rastu zabezpei, aby eurpske
hospodrstvo, priemysel a pracovn miesta naplno vyuvali vhody
digitalizcie.
Doposia realizovan stratgia DSM priniesla niekoko kovch a prioritnch
legislatvnych nvrhov, ktor sa dotkaj oblasti e-commerce, autorskch prv,
22
audiovizulnych a medilnych sluieb, oblasti telekomunikanch sluieb,
ePrivacy, harmonizcie digitlnych pravidiel a harmonizcie pravidiel
priznvania a fungovania dane z pridanej hodnoty.
V roku 2016 predstavila Eurpska komisia pln Stratgie jednotnho trhu
(Single Market Strategy SMS), ktorho hlavnm cieom bolo odomknutie
celkovho potencilnu jednotnho trhu hospodrskeho spoloenstva
vytvorenho zo ttov Eurpskej nie (Eurpska komisia, 2018). lohou SMS
je umonenie uom, slubm, tovarom a kapitlu ete v von pohyb, ktor
ponkne vie prleitosti pre rast podnikateskho sektoru v E, zvi jeho
konkurencieschopnos voi ostatnm ekonomikm a zabezpe v vber pre
spotrebiteov za niie ceny.
Eurpska komisia zrove vid vek potencil v oblasti zdieanej alebo
kolaboratvnej ekonomiky, ktor i) poskytuje v vber tovarov a sluieb pre
zkaznkov, a zrove ii) vytvra priestor pre vznik novch inovatvnych
startupov a novch prleitost pre existujce spolonosti.
S nrastom podnikateskch subjektov psobiacich v oblasti zdieanej
ekonomiky sa vynra aj otzka monosti uplatovania existujcej regulcie na
tieto subjekty. Niektor nrodn a loklne autority reagovali rzne na
podnikatesk aktivity subjektov zdieanej ekonomiky, ako naprklad v prpade
Uberu, ktor bol v niektorch mestch zakzan a v niektorch mestch mohol
podnika bez obmedzen. Ako uvdza Eurpska komisia (2018), v sasnosti
neexistuje celoeurpska regulcia tkajca sa oblasti zdieanej ekonomiky ako
celku. Sasn kroky z rovne E s zameran na monitorovanie a
analyzovanie trendov v oblasti zdieanej ekonomiky so zreteom na jej vplyv na
ceny a kvalitu sluieb poskytovanch prostrednctvom platforiem
prevdzkovch jednotlivmi spolonosami. V jni 2016 predstavila Eurpska
komisia Eurpsku agendu pre zdiean ekonomiku, v ktorej okrem vyslovenej
podpory rozvoju tohto segmentu zrove poskytla usmernenia aplikovatench
pravidiel a politickch odporan, ktor by mali pomc vetkm zastnenm
stranm naplno vyui nov obchodn modely a podpori tak vyven rozvoj
hospodrstva zaloenho na zdieanej ekonomike. Odporanie obsahuje
kov body, ktorm elia trhov subjekty a verejn orgny v svislosti
s poiadavkami prstupu na trh, uplatnitenmi daovmi pravidlami, reimom
zodpovednosti pre prevdzkovateov platforiem, ochranou spotrebitea i
pracovnmi vzahmi. Eurpska komisia v sasnosti naalej monitoruje
regulan prostredie a hospodrsky a obchodn vvoj, priom zabezpeuje
dohad nad sprvnou implementciou existujcich prvnych predpisov E a ich
dsledn uplatovanie na jednotnom trhu.
Eurpska komisia (2016) alej uvdza, e vplyv regulanho prostredia na
rozvoj zdieanej ekonomiky je dvojstrann. Horizontlna regulcia (regulcia
zamestnaneckch vzahov) me ma vplyv na rozvoj vetkch platforiem
zdieanej ekonomiky, priom vertiklna regulcia me ovplyvni rozvoj
23
platforiem zdieanej ekonomiky v rmci jednotlivch sektorov (Vitkovi, 2016).
Erickson a Sorensen (2016) poukazuj na skutonos, e regulcia v oblasti
zdieanej ekonomiky je zloitejia a komplexnejia ako regulcia platforiem
v oblasti tradinch podnikateskch modelov typu e-commerce, pretoe na
spolonosti v oblasti tradinej ekonomiky sa aplikuje regulcia na vntrottnej,
sektorovej, regionlnej i miestnej rovni pecifickej pre jednotliv lensk
tty. Oblas zdieanej ekonomiky naprie sektormi predstavuje extrmne
rchlo rastci segment s globlnym dopadom, m sa stva nronejie
aplikovanie loklnych prvnych predpisov na aktivity tchto spolonost.
Koolhoven a kol. (2016) vo svojej tdii prezentovali zkladn a platn eurpske
smernice, ktor sa dotkaj jednotlivch podnikateskch modelov, a ktor
musia spolonosti v oblasti zdieanej ekonomiky psobiace v Eurpskom
hospodrskom priestore (EHP) dodriava:
smernica o E-commerce 2000/31/EC (pojednva o uritch prvnych
aspektoch sluieb informanej spolonosti na vntornom trhu, najm o
elektronickom obchode, m sa priamo dotka podnikania
podnikateskch subjektov v zdieanej ekonomike vyuvajcich online
prostredie),
smernica o slubch 2006/123/EC (podpora jednoduchieho a
transparentnejieho poskytovania sluieb po celej Eurpskej nii
odstrnenm prvnych a administratvnych prekok),
smernica o nekalch obchodnch praktikch 2005/29/EC (subjekty
psobiace v oblasti zdieanej ekonomiky nesm pri vykonvan svojej
innosti v sektore zdieanej ekonomiky realizova nekal obchodn
praktiky),
smernica o prvach spotrebiteov 2011/83/EC (platformy zdieanej
ekonomiky musia dohliada na zkladn spotrebitesk prva a ich
dodriavanie).
Demary a Engels (2016) predstavili politick odporania, ktor by mali vies
k zredukovaniu barir eliminujcich rast sektora zdieanej ekonomiky
v priestore Eurpskej nie ako celku:
a) zredukovanie roztrietenosti politk
rznorodos regulcie zdieanej ekonomiky na nrodnej,
sektorovej, regionlnej alebo loklnej rovni predstavuje pre
oblas zdieanej ekonomiky vemi vek vzvu implementcia
vetkch regulanch pravidiel vrazne spomauje a predrauje
expanziu spolonost po celej E,
zjednoduenie regulanch pravidiel v oblasti zdieanej
ekonomiky by bolo mimoriadne prospen pre rozvoj podnikania
v tejto oblasti v celej E,
24
pre dosiahnutie zjednotenia regulcie vo vetkch lenskch
ttoch E v tejto oblasti bude nevyhnutn, aby sa jednotliv
tty iastone zbavili svojej suverenity,
b) obmedzenie regulcie platforiem zdieanej ekonomiky a zabezpeenie
ochrany spotrebitea
za elom podpory rozvoja oblasti zdieanej ekonomiky by mala
by regulcia zo strany E obmedzen za minimum,
samotn regulcia by mala vies k jednotnm pravidlm
podnikania nielen pre platformy zdieanej ekonomiky, ale aj pre
podniky psobiace v sektore tradinej ekonomiky,
E mus i naalej zaruova spoahliv rove ochrany
spotrebitea najm pri tch platformch zdieanej ekonomiky,
ktor s silne zvisl od dvery spotrebiteov,
c) zodpovedn aplikcia smernice o slubch
smernica o slubch (2006/123/ES) vychdza zo zsady
proporcionality a nevyhnutnosti, o je v u v sasnosti
v rozpore s niektormi vntrottnymi prvnymi predpismi,
a preto by mala by uplatovan zodpovednejie na nrodnej
rovni,
implementcia by mala by dohliadan intitciami E,
d) zabezpeenie prvnej istoty
nejednotnos prvnej pravy podmienok fungovania spolonosti
zdieanej ekonomiky v E nie je iba barirou potencilneho
rastu, ale vne ohrozuje aj samotn innos spolonost do
budcnosti,
e) zdraznenie dleitosti rizikovho kapitlu
zvenie monost financovania spolonost psobiacich
v oblasti zdieanej ekonomiky na rovni E prostrednctvom
rizikovho kapitlu,
vytvorenie jednotnho regulanho rmcu pre fondy rizikovho
kapitlu prostrednctvom budovanej nie kapitlovch trhov
(Capital Markets Union),
f) podpora budovania dvery v oblasti zdieanej ekonomiky
posilnenie dvery zkaznkov k platformm zdieanej
ekonomiky prostrednctvom nezvislch verejnch agentr
25
schvlench E, ktor by kontrolovali spoahlivos platforiem
vo vzahu k poskytovanm slubm i vzahu k zkaznkom,
g) prstup na trh
nevyhnutn definova poiadavky prstupu na trh pre platformy
zdieanej ekonomiky a poskytovateov sluieb vytvorenm
innch kritri rozliujcich prleitostnch astnkov
(prleitostn poskytovanie sluieb prleitostn privyrobenie
si) a profesionlnych astnkov (pravideln poskytovanie
sluieb) na E rovni s prihliadnutm na existujce prvne
predpisy v tejto oblasti v kadej lenskej krajine E,
h) aplikcia pracovnho prva a dodriavanie prv pracujcich
zabezpeenie dodriavania pracovnho prva v zmysle platnej
legislatvy na E rovni, ale i jednotlivch lenskch ttoch E
a zachovanie prv kolektvneho vyjednvania a konania,
spravodlivch pracovnch podmienok i primeranej prvnej
a socilnej ochrany,
zamedzenie neleglnej prce (prce na ierno) alebo vykonvanie
prce bez splnenia prslunch zkonnch noriem a predpisov
v jednotlivch ttoch, ktor upravuj prslun sektor sluieb,
v ktorom subjekty zdieanej ekonomiky podnikaj
a zamestnvaj zamestnancov,
i) zdaovanie
aplikcia jednotnch daovch pravidiel na podniky poskytujce
porovnaten sluby v tradinej a zdieanej ekonomike
prostrednctvom inovatvnych rieen zaruujcich zlepenie
dodriavania daovch predpisov za asti spolonost zdieanej
ekonomiky (harmonizcia daovch pravidiel pre spolonosti
psobiace v nadnrodnom priestore),
j) definovanie prstupnej miery angaovanosti obyvateov v platformch
zdieanej ekonomiky
svis so zadefinovanm prleitostnho a profesionlneho
poskytovania sluieb jednotlivcami v uritch modeloch
zdieanej ekonomiky,
v prpade ubytovacch sluieb me s o zadefinovanie
prpustnho limitu potu dn v priebehu roka (napr. 180 dn do
roka), poas ktorch me majite nehnutenosti prenajma izbu
prpadne cel nehnutenos a bude stle povaovan za
prleitostnho poskytovatea ubytovacch sluieb, priom ak by
prenajmal viac ako 180 dn, ilo by u z jeho strany
o profesionlne poskytovanie ubytovacch sluieb a sahovali by
26
sa na neho pecilne poiadavky ako ostatnch profesionlnych
poskytovateov ubytovacch sluieb,
urenie maximlnej prpustnej hranice prjmu, ktor me
jednotlivec dosiahnu v prslunom roku z innost vykonvanej
v oblasti zdieanej ekonomiky (do stanovenho limitu by bol
povaovan za prleitostnho poskytovatea danej innosti
a v prpade nad limit by bol povaovan za profesionla so
vetkmi povinnosami, ktor by mu zkon ukladal),
zvhodnenie uritch skupn obyvatestva dchodcovia, tudenti i invalidi,
na ktorch by sa nevzahovali stanoven obmedzenia a ich participcia v oblasti
zdieanej ekonomiky by im umonila zvi prjem, a prispie tak k zlepeniu
ich finannej situcie.
4.2. Analza podmienok podnikania v oblasti zdieanej ekonomiky
vo vybranch krajinch
V nasledujcej podkapitole sa podrobnejie zameriame na podmienky
fungovania modelov zdieanej ekonomiky vo vybranch krajinch E.
Zameriame sa najm na podmienky v oblasti zdieanej prepravy a ubytovania,
pretoe sa jedn o sektory, v ktorch psobia spolonosti s najvou trhovou
kapitalizciou a svojou vekosou a podielom na trhu vzbudzuj vo vine
krajn vek zujem zo strany politikov. V menej miere bude zastpen
segment profesionlnych sluieb poskytovanch prostrednctvom online
trhovch platforiem, ktor nie vo vetkch krajinch dosahuje vznamn trhov
podiel v oblasti zdieanej ekonomiky.
4.2.1. Podmienky podnikania v oblasti zdieanej prepravy vo vybranch
krajinch
lensk tty nemaj vo veobecnosti zaveden osobitn prvne predpisy
upravujce regulciu zdieanej ekonomiky v sektore prepravy prpadne dopravy.
Vo vine prpadov pristupuj k aplikovaniu veobecnch prvnych predpisov
o preprave (napr. pre prevdzkovanie taxi sluieb i skromnch prepravcov).
Sektor prepravy v oblasti zdieanej ekonomiky zaha modely, ktor sa od seba
mu li. Niektor platformy priamo zabezpeuj prepravu cestujcich a in
poskytuj priestor na prepjanie zujemcov o prenjom motorovch vozidiel i
bicyklov s umi ochotnmi poskytn tieto dopravn prostriedky na prenjom.
Jednotliv modely zdieanej ekonomiky v preprave mu by zameran na
dosahovanie zisku jednej zo zastnench strn alebo slia iba na pokrytie
nkladov pre prevdzkovateov motorovch vozidiel, ktor vznikaj vodiom
dopravnch prostriedkov, ktor by inak museli zna sami. Prve tak
platformy, ktor neslia na dosahovanie zisku, nepodliehaj veobecnm
regulanm podmienkam pre osobn prepravu vo vine krajn. V oblasti
prepravy jednoznane chba jednotn prvna prava, ktor by jednoznane
27
definovala pecifik poskytovania prepravnch sluieb za elom dosahovania
zisku alebo iba pokrytia nkladov na prevdzkovanie motorovch vozidiel.
V prpade krajn ako Posko, Rumunsko, i Spojen krovstvo Vekej Britnie
a Severnho rska (UK) ich nrodn legislatva nepozn monos poskytovania
prepravnch sluieb na neziskovej bze, teda formou odmeny vo vke
pokrvajcej prevdzkov nklady majitea dopravenho prostriedku.
Medzi lenskmi ttmi E alej existuj vek rozdiely v oblasti regulcie
skromnej osobnej prepravy licencovanmi spolonosami a taxislubami,
ktor sa tka vky kvantitatvnych obmedzen, regulcie tarf, kvalifikanch
poiadaviek pre vodiov, kvalitatvnych poiadaviek na automobily (vekos,
pohon, a pod.), poistenie motorovho vozidla, osb a pod.
V niektorch lenskch ttoch E boli na zklade sdneho rozhodnutia
existujce platn prvne predpisy dotkajce sa prepravnch sluieb tradinej
ekonomiky aplikovan na modely (platformy) zdieanej ekonomiky. Tmto
krokom zamedzili poskytovaniu prepravnch sluieb nelicencovanmi vodimi,
ktor od vybavench zkaznkov zskavaj finann odmenu a preukzatene sa
obohacovali na kor poskytovateov prepravnch sluieb v tradinej
ekonomike. Toto rozhodnutie viedlo vo vine ttov k absoltnemu zkazu
takhoto druhu sluieb a zostali povolen iba prepravn sluby od
poskytovateov s platnou licenciou. Sdy toto rozhodnutie zdvodovali tak, e
modely zdieanej ekonomiky, prostrednctvom ktorch poskytovali
nelicencovan vodii svoje sluby cestujcim, boli zaloen na nekalej sai
voi vodiom taxisluieb, pretoe nemuseli nies vetky nklady svisiace so
vstupom a zotrvanm v segmente prepravy a nedodriavali pravidl upravujce
poiadavky na technick vybavenie motorovch vozidiel pouvanch pri
vkone prepravnch sluieb.
Vo Franczsku bol do zkona o cestnej premvke zadefinovan pojem zdieanej
jazdy, ktor sa vzahuje na pouvanie motorovho vozidla vodiom a jednm
alebo viacermi cestujcimi. Toto zdieanie m neziskov charakter, priom ho
vodi vykonva iba za elom pokrytia nkladov na jazdu (bez osobnho
ekonomickho obohatenia vodia). Zrove tento zkon upravuje
sprostredkovanie prostrednctvom platformy zdieanej ekonomiky formou
provania vodiov s cestujcimi, ktor je mon vykona za odmenu bez
nutnosti splnenia zkonnch podmienok pre podnikanie v oblasti dopravy.
Posledn prava zkona o preprave vo Franczsku zakzala innos
prepravnch sluieb poskytovanch tretmi stranami prostrednctvom platforiem
zdieanej ekonomiky a ich sprostredkovatemi, aby informovali pouvateov v
relnom ase o dostupnosti a umiestnen vozidiel na ceste, pokia sa nejedn o
vozidl prevdzkovan licencovanmi taxislubami. Zrove tento zkon
rozliuje rozdiely medzi prevdzkovateom (vodiom motorovho vozidla) a
sprostredkovateom (majite platformy zdieanej ekonomiky), ktor spja
vodiov s cestujcimi.
28
panielsky zkon o doprave a prepravnch slubch rovnako rozliuje rozdiel
medzi poskytnutm prepravnch sluieb za odmenu (dosiahnutie ekonomickho
zisku) a bez poskytnutia odmeny (neziskovo). Poda tohto zkona, poskytovanie
skromnej individulnej prepravy osb nepodlieha nutnosti zska povolenie na
poskytovanie takejto sluby za podmienky, ak je uren na uspokojenie
osobnch alebo domcich prepravnch potrieb majitea vozidla alebo jeho
prbuznch. Takto poskytovan skromn preprava nesmie vies k priamemu
alebo nepriamemu obohateniu (poskytnutie prepravy za finann odmenu), s
vnimkou dit alebo pokrytia cestovnch nkladov majitea vozidla. Na zklade
rozhodnutia Madridskho sdu, ktor rozhodol, e poskytovatelia prepravnch
sluieb prostrednctvom platformy Uber vykonvaj nekal hospodrsku sa
vo vzahu k licencovanm taxislubm, boli telekomunikan opertori a
poskytovatelia platobnch sluieb poiadan, aby zamedzili uvateom
v panielsku prstup k platforme Uber.
V prpade, e vodii v Belgicku poskytuj sluby v oblasti prepravy ich
osobnmi motorovmi vozidlami za finann odmenu, spadaj tak pod rovnak
regulciu ako regulrne taxi sluby. Pokia vak zdieanie jazdy je za elom
iba pokrytia nkladov na prevdzku automobilov, s z pod tejto licencie vyat
a nevzahuje sa na nich zmienen regulcia. V prpade Uberu dolo priamo k
zastaveniu jeho innosti pre nekal obchodn praktiky. Umooval poskytova
sluby aj vodiom, ktor nemali licenciu na prevdzkovanie takhoto typu
sluby. Tie platformy, ktor neporuuj zkonn ustanovenia mu svoju
innos i naalej vykonva.
Vo Fnsku je toton situcia v oblasti regulcie zdieanej ekonomiky v preprave
ako v Belgicku. V sasnosti sa vo Fnsku pripravuje rozsiahla reforma zkona
o cestnej premvke, v ktorej maj ambciu odstrni kvantitatvne obmedzenia
pre driteov licenci na prevdzkovanie taxi sluieb a uahi tak prstup do
tohto trhovho segmentu aj inm poskytovateom prepravnch sluieb. Reforma
m za cie alej prispsobi existujce pravidl novm obchodnm modelom,
a tm uahi a umoni prstup na tento trh aj neprofesionlnym vodiom
prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky. Pre neprofesionlnych
vodiov by boli stanoven limity maximlneho ronho obratu, ktor mu
dosiahnu poskytovanm prepravnch sluieb prostrednctvom platforiem
zdieanej ekonomiky.
V Nemecku pre zmenu samotn zkon o cestnej premvke upravuje nielen
poskytovanie prepravnch sluieb na komern ely, ale i prepravn sluby
poskytovan neziskovo iba za elom pokrytia nkladov na prevdzku
motorovho vozidla. Niektor nemeck sdy v uritch prpadoch rozhodli, e
pouvanie softvrovej aplikcie cestujcimi za elom vyuitia platformy
zdieanej ekonomiky pre potreby njdenia vodia je mon povaova na
neoddeliten sas celej sluby v oblasti prepravy, nielen samotn
vyzdvihnutie, prepravu a vyloenie cestujceho vodiom. Preto by mali by
platformy priamo zodpovedn za prpadn poskytnutie prepravnej sluby
29
nelicencovanm vodiom, pokia bola sluba realizovan na zklade ich
aplikcie.
V UK musia platformy v sektore mestskej dopravy poskytujcej sluby ako
sprostredkovatea medzi vodimi a cestujcimi zska prevdzkovatesk
licenciu, ktor ich oprvuje poskytova sluby za podmienky, e bud
pracova vlune s licencovanmi skromnmi vodimi alebo licencovanmi
vodimi taxi sluieb. Ak by spolonosti prevdzkujce platformy umonili
zapojenie sa vodiov bez licencie, potom by boli sankne pokutovan a hrozilo
by im odobratie licencie. Poda rskeho zkona o preprave je nezkonn, ak
vodi zska od spolucestujcich v rmci zdieanej jazdy sumu vyiu ako
celkov prevdzkov nklady svisiace s jazdou.
V roku 2014 Krajsk sprvny sd vo Vroclave, Posku, rozhodol o pokutovan
platforiem zdieanej ekonomiky v prpadoch, kedy umonia zapoji sa do
poskytovania prepravnch sluieb prostrednctvom ich platformy aj
nelicencovanm vodiom. Samotn poskytovanie prepravnch sluieb spad
pod zkon o cestnej premvke.
Na rozdiel od viny zmienench krajn, Holandsko plnuje vznamn reformu
zkona o cestnej premvke za elom liberalizcie taxi sluieb a prenjmu
vozidiel so sektorom vodiov.
4.2.2. Podmienky podnikania v oblasti zdieania ubytovania vo vybranch
krajinch
Podobne ako sektor prepravy, i krtkodob prenjom v sektore ubytovania
je na celoeurpskej rovni rozdielne upraven jednotlivmi prvnymi normami
jednotlivch lenskch ttov E. Vina lenskch ttov rozliuje vo svojich
zkonoch krtkodob prenjom ubytovacch priestorov, za ktor me
prenajmate zska ako protihodnotu finann odmenu alebo bez zskania
akejkovek odmeny. Jednotliv krajiny chpu pojem odmena rznorodo vo
Vekej Britnii je pojem odmena chpan v irom vzname ako peniaze alebo
formu platby v naturlich za poskytnut ubytovanie. Niektor tty vylili
z pod regulcie sektoru ubytovania platformy, ktor poskytuj vlune sluby
zameran na sprostredkovanie ubytovacch kapact bezodplatne. Platformy
poskytujce ubytovacie sluby zadarmo je mon oznai aj ako platformy
zameran na vmenu (zmenu) domcnost, ktor funguje na bezodplatnom
vyuvan nehnutenost bu jednou alebo oboma zastnenmi stranami v tom
istom ase alebo postupne. V takchto prpadoch sa na transakcie zdieanej
ekonomiky vzahuj pravidl obianskeho zkonnka, priom v prpade
platenho poskytnutia ubytovacch sluieb s ubytovacie sluby upraven
prslunou regulciou danej krajiny. V prpade poskytovania krtkodobho
prenjmu v sasnosti takmer vetky lensk krajiny uplatuj menej
obmedzujce pravidl, za ktorch mu majitelia nehnutenosti prenajma
ubytovacie kapacity v porovnan s tradinmi poskytovatemi krtkodobch
ubytovacch sluieb ako s hotely, penziny a pod.
30
Vo Franczsku, Taliansku i Vekej Britnii nie s vmeny domov upraven
prslunmi prvnymi predpismi (zkonom o cestovom ruchu i o ubytovacch
slubch). Obyvatelia tchto krajn maj monos realizova takto typ vmeny
nehnutenosti so zujemcami prostrednctvom platformy zdieanej ekonomiky,
priom sa transakcia me vykona na zklade vzjomnej bilaterlnej dohody
oboch zastnench strn.
V prpade Belgicka hovor prvny poriadok o poskytnut ubytovania za
poplatok, priom explicitne neuvdza monos zmeny nehnutenost poas
uritej doby.
Aby mohli tradin poskytovatelia ubytovacch sluieb poskytova svoje sluby
v jednotlivch krajinch, potrebuj na to vo vine prpadov zska licenciu
alebo pecifick autorizciu. Krajiny zrove stanovuj prsnejie pravidl
tkajce sa ubytovacch sluieb v podobe minimlnych vekost izieb,
hygienickch podmienok i doplnkovch sluieb ako raajky, izbov sluby,
prova, i nutnos ma prenajman nehnutenos poisten.
Krajiny ako Holandsko, Vek Britnia, Portugalsko, Nemecko, Taliansko i
Belgicko aktualizovali svoje zkony tkajce sa krtkodobho prenjmu. Dan
krajiny umouj krtkodob prenjom nehnutenost jednotlivcami ostatnm
zujemcom prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky a zrove pre
prenajmateov stanovuj podmienky, ktor musia dodra. Naprklad vo
Vekej Britnii sa nevyaduj povolenia na prevdzkovanie krtkodobho
prenjmu akhokovek obytnho priestoru, ak celkov poet noc, poas ktorch
prenajmate mal ubytovac priestor prenajat, neprekro 90 dn poas roka
a prenajmate plat z prjmu zskanho prenjom ubytovacch priestorov
miestnu da. V rsku s tie prenajmatelia osloboden od nutnosti vybavovania
povolen na prevdzkovanie krtkodobho prenjmu, priom v zvislosti od
typu nehnutenosti je mon, e prenajmateovi vznikn urit povinnosti
svisiace s prenjmom.
V niektorch krajinch pri aplikovan legislatvy upravujcej prenjom
nehnutenost a poskytovanie ubytovacch sluieb zohrva lohu skutonos, i
je predmetom prenjmu primrna alebo sekundrna nehnutenos majitea. Vo
Franczsku, pokia majite nehnutenosti prenajma primrnu nehnutenos
(nehnutenos vyuvan samotnm majiteom viac ako 8 mesiacov do roka)
nemus iada loklnu autoritu o iadne pecilne povolenie na vykonvanie
prenjmu danej nehnutenost. V prpade druhej nehnutenosti alebo
sekundrnej nehnutenosti nazvanej tie turistick obydlie sa u vyaduje od
majitea tejto nehnutenosti zska povolenie na poskytovanie ubytovacch
sluieb od loklnej autority.
Ostatn lensk tty E, ktor neboli zmienen, ukladaj pre vetkch
zujemcov o poskytovanie prenjmu nehnutenost povinnos poiada
o udelenie licencie na poskytovanie ubytovacch sluieb. V Maarsku maj
povinnos prenajmatelia poiada o licenciu na poskytovanie ubytovacch
31
sluieb, i ke poet noc v roku, poas ktorch bude vyuit ubytovacia kapacita
je ni ako 90 dn, priom prevdzkovatelia nemaj povinnos naprklad ma
poisten dan nehnutenos. V Talianskom meste Lazio plat, e ke
prenajmate zska licenciu na poskytovanie ubytovacch sluieb, zaviae sa
k poskytnutiu 24-hodinovej dostupnosti ubytovania, transparentnmu
zverejovaniu cien a otvracch hodn. Vo vine lenskch ttov sa
v sasnosti pripravuj nvrhy legislatvy regulujcej krtkodob prenjom
primrnych alebo sekundrnych rezidenci (nehnutenost) i izieb v rmci
nehnutenosti obvanej prenajmateom, zameranej na zadefinovanie povinnost
ako registrciu prenajmatea, zskanie autorizcie ako poskytovatea
ubytovacch sluieb a pod. V Belgicku u nadobudol platnos zkon, poda
ktorho poskytovatelia ubytovacch sluieb vo svojich nehnutenostiach maj
povinnos registrova sa u miestnej autority. Poskytovanie ubytovania
v domcnosti je alej v Belgicku podmienen dostupnosou nehnutenosti
najmenej po dobu tyroch mesiacov poas roka. Prenajmatelia alej musia
poskytn osobn privtanie prenajmatea, raajky, posten a kpeov
bielize, a najm vybavenie nehnutenost mus spa poiadavky minimlnej
kvality (fungujce okn alebo ventilcia, atnk a pod.).
V panielsku maj prvo jednotliv reginy upravova oblas poskytovania
ubytovacch priestorov majitemi vlastnch domov i bytov pre ely
turistickho ruchu, priom tto regulcia sa li naprie reginmi. V Katalnsku
a niektorch alch reginoch musia zujemcovia o poskytovanie ubytovania
vo vlastnch domoch i bytoch poiada loklnu autoritu v prslunom meste,
v ktorom sa nehnutenos nachdza, aby im udelila oprvnenie poskytova
ubytovacie sluby na turistick ely. Km nezska prenajmate od loklnej
autority registran slo, neme vykonva prenjom. Katalnska vlda
sankcionovala niektorch prevdzkovateov ubytovacch platforiem v zdieanej
ekonomike, ktor nezverejovali registran sla pri poskytovanch
nehnutenostiach.
V niektorch krajinch boli vrazne obmedzen monosti krtkodobho
prenjmu nehnutenost. V Berlne naprklad existuje veobecn zkaz
pouvania obvacieho priestoru na in ely ako bvanie majiteov
nehnutenosti. Zkaz sa tka prenjmu i rekreanch domov i bytov bez
predchdzajceho povolenia loklnej autority. Stle vak obyvatelia Berlna
maj monos prenajma jednu alebo viacero izieb v byte i dome, maximlne
vak do vky 50 % obytnej plochy (dvojizbov byty maj monos prenaja
iba jednu izbu).
Na zver by sme mohli zhrn zkladn poiadavky na prenajmateov
ubytovacch priestorov od loklnych autort v tch krajinch, v ktorch tento
sektor podlieha udeovaniu povolen na prevdzkovanie ubytovacch sluieb,
a to:
32
doklad o dodriavan hygienickch, poiarnych a minimlnych
poiadaviek na vybavenie domcnosti,
poiadavky na vekos izieb, vrtane nutnosti vybavenia nehnutenosti
kpeou a kuchyou,
zverejovanie totonosti host,
zskanie poistenia obianskoprvnej zodpovednosti,
shlas od loklnej autority poskytujcej licenciu na prevdzkovanie
ubytovacch sluieb pouvanm nehnutenosti vo vlastnctve
prenajmatea.
V prpade lenskch krajn, ktor plne alebo iastone zakzali krtkodob
prenjom, patria medzi najastejie dvody:
potreba dohadu nad zabezpeenm kvality poskytovanch sluieb,
potreba zabezpeenia dostupnosti njomnho bvania v lokalitch, kde
dopyt po ubytovan presahuje ponuku ubytovacch kapact,
zabrnenie prenjmu nehnutenost urench na bvanie socilne
znevhodnench obanov,
zachovanie rovnakch podmienok pre vetkch astnkov trhu
(nezvhodovanie uritch skupn prenajmateov na kor inch),
kontrola oblast, v ktorch s poskytovan ubytovacie sluby formou zdieanej
ekonomiky za elom regulovania potu prichdzajcich turistov (rovnomern
vyuvanie o najvieho potu lokalt v mestch).
4.2.3. Podmienky podnikania v oblasti poskytovania profesionlnych sluieb
prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky vo vybranch krajinch
Poskytovanie profesionlnych sluieb prostrednctvom platforiem zdieanej
ekonomiky nie je upraven v iadnej nrodnej legislatve v rmci lenskch
ttov E, a tm pdom nie je mon povaova samotn poskytovanie
profesionlnych sluieb za regulovan. Poskytovanie profesionlnych sluieb
prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky kladie na poskytovateov
tchto sluieb povinnosti a pravidl rovnako, ako keby tieto sluby poskytovali
v tradinej ekonomike. Naprklad, ak niekto poskytuje grafick sluby, mal by
na tto slubu ma ivnostensk oprvnenie, pokia ju poskytuje ako freelancer
alebo samostatne zrobkovo inn osoba, prpadne by mal vstpi do
zamestnaneckho vzahu s prevdzkovateom platformy, ktor by tak musel
ma ivnostensk oprvnenie na takto typ sluby.
Naprklad poskytovanie prvneho poradenstva alebo vypracovvanie nvrhov
zmlv prostrednctvom platforiem zdieanej ekonomiky neoprvuje
kohokovek poskytova takto sluby za odmenu, nakoko zo zkona maj
prvo vykonva takto sluby iba prvnici (tto skutonos plat rovnako
33
v prpade poskytovania prvneho poradenstva v tradinej i zdieanej
ekonomike). Podobn prpad sa tka architektov v niektorch lenskch
krajinch E, v ktorch s stanoven podmienky na vykonvanie funkcie
architekta v podobe lenstva v komore architektov i nutnosti poistenia
zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone povolenia, ktor sa vzahuje na
osoby poskytujce sluby architekta v tradinej i zdieanej ekonomike.
Vina profesionlne poskytovanch sluieb je regulovan platnou
legislatvou, ktor bola navrhnut dvno pred vznikom zdieanej ekonomiky.
Ako vyplva z defincie zdieanej ekonomiky, ide o modern spsob ponkania
a dopytovania rznorodch typov sluieb a tovarov, ktor sa rozril
v poslednom obdob najm s rozvojom informanch technolgi za elom
zefektvnenia vyuvania tovarov i efektvnejieho vyuvania i samotnho
poskytovania sluieb. V sasnosti neexistuje iadna platn regulcia
v lenskch ttoch E, ktor by poadovala od platforiem zdieanej ekonomiky
zameranch na provanie poskytovateov profesionlnych sluieb a zujemcov
o ich sluby pecilne povolenia, ktor im umonia tieto sluby prevdzkova.
Vo vine prpadov ide o platformy, ktor s prevdzkovan akciovmi
spolonosami prpadne spolonosami s ruenm obmedzenm, ktor na svoju
innos museli splni zkonom stanoven podmienky upraven obchodnm
zkonnkom a zska ivnostensk oprvnenie, ktor astokrt pokrva iba
sprostredkovatesk sluby. Vo vine prpadov platformy zdieanej
ekonomiky v tomto sektore poskytuj iba sprostredkovatesk sluby v podobe
provania ponuky a dopytu, vemi mlo, ak vbec, sa zameriavaj priamo na
poskytovanie profesionlnych sluieb, na ktor by potrebovali zska u alie
oprvnenia poda platnch pravidiel v jednotlivch lenskch ttoch E. Do
budcnosti preto meme oakva tlak zo strany lenskch ttov na
vytvorenie regulcie platforiem zdieanej ekonomiky, ktor bude zameran na
kontrolu plnenia vetkch zkonnch podmienok zo strany poskytovateov
profesionlnych sluieb samotnmi platformami, na ktorch s dan sluby
ponkan.
4.3. Ochrana zkaznkov a zamestnaneck pomer v modeloch
zdieanej ekonomiky
V E existuje viacero relevantnch prvnych predpisov, ktor upravuj
vzahy medzi platformami zdieanej ekonomiky a ich pouvatemi, ako aj
vzahy medzi jednotlivmi uvatemi. V tejto podkapitole podrobnejie
rozoberieme zkladn prvne normy vzahujce sa na zkaznkov a ich
ochranu a prvne normy upravujce zamestnaneck pomery a ich prva
v zdieanej ekonomike.
34
4.3.1. Ochrana zkaznkov
Oblas ochrany zkaznkov je v E upraven sborom spolonch prv
a povinnost (acquis), ktor s zvzn pre vetky lensk krajiny E a zvzn
je aj ich dodriavanie. Medzi acquis patria:
smernica . 93/13/EHS o nekalch praktikch v spotrebiteskch
zmluvch (Unfair terms in consumer contracts (UCTD)),
smernica . 98/6/EC o ochrane spotrebitea pri oznaovan cien
vrobkov ponkanch spotrebiteom (Consumer protection in the
indication of the prices of products offered to consumers (PID)),
smernica . 1999/44/EC o niektorch aspektoch predaja spotrebnho
tovaru a s nm svisiacich zruk (certain aspects of the sale of consumer
goods and associated guarantees (CSD)),
smernica . 2001/95/EC o veobecnej bezpenosti vrobkov (general
product safety (GPSD)),
smernica . 2005/29/EC o nekalch obchodnch praktikch
podnikateov voi spotrebiteom na vntornom trhu (unfair business-to-
consumer commercial practicies in the internal market (UCPD)),
smernica 2006/114/EC o klamlivej a porovnvacej reklame (misleading
and comparative advertising (MCAD)),
smernica 2011/83/EU o prvach spotrebiteov (consumer rights
directive CRD)),
smernica 2013/11/EU o alternatvnom rieen spotrebiteskch sporov
(alternative dispute resolution for consumer disputes (ADRD)),
nariadenie E . 524/2013 o online rieen spotrebiteskch sporov
(regulation on online dispute resolutions for consumer disputes
(RODR)).
V praxi je vina z vyie zmienench smernc a nariaden aplikovan na
transakcie v rmci B2C sektoru s vnimkou smernice o klamlivej
a porovnvacej reklame, ktor je aplikovan v B2B sektore. P2P transakcie
prostrednctvom online platforiem s chpan ako urit forma B2C transakci.
astnkom transakcie me by poda jednotlivch smernc:
obchodnk v zmysle PID, UCPD, MCAD, CRD, ADRD a RODR,
predvajci v zmysle UCTD a CSD,
dodvate v zmysle UCTD.
V prpade pouvateov online platforiem na dopytovej strane trhu je mon
hovori o zkaznkoch v zmysle spotrebiteov ponkanch tovarov a sluieb, na
ktorch sa vzahuj vetky vyie zmienen prvne normy a predpisy. Zmienen
35
prvne predpisy je mon aplikova na platformy zdieanej ekonomiky
i poskytovateov (prevdzkovateov) sluieb. Okrem prvnych noriem z rovne
E me by od platforiem i poskytovateov vyadovan dodriavanie
prvnych predpisov jednotlivch vld lenskch ttov E, ktor mnohokrt
presnejie pecifikuj prva a povinnosti astnkov a roziruj tak veobecn
prvne predpisy E. lensk tty E maj povinnos transponova jednotliv
prvne predpisy do svojich prvnych predpisov, a zrove maj dopa
transponovan prvne predpisy o pecifick potreby danej krajiny.
Oblas cezhraninch transakci a on-line transakci nie je regulovan ani jednou
zo zmienench smernc, pretoe tie boli vytvoren dvno pred rozvojom oblasti
podnikania na internete. Daj sa aplikova aj na oblas e-commerce, pretoe s
navrhnut tak, aby pokrvali aj technologick oblas a s teda aplikovaten na
cezhranin a online transakcie.
Samotn spotrebitesk prva upraven uvedenmi smernicami s prepojen so
irmi prvnymi predpismi ako naprklad Smernica . 2006/123/EC o slubch
na vntrom trhu. Smernica je aplikovaten vo veobecnosti na sluby ako celok
a obsahuje dodaton poiadavky upravujce nleitosti spotrebiteskch
zmlv. Uplatovanie smernice . 2000/31/EC o uritch prvnych aspektoch
sluieb informanej spolonosti na vntornom trhu, najm o elektronickom
obchode (ECD) vhodne dopa sbor prvnych noriem v oblasti ochrany
spotrebitea a me by aplikovan na sluby informanej spolonosti
poskytovan online platformami v oblasti zdieanej ekonomiky. Poda ECD
smernice je poskytovate informanej sluby, v naom prpade prevdzkovate
platformy, povinn ahko, priamo a trvalo sprstupni pre prjemcov sluby
a kompetentn orgny zkladn informcie tkajce sa nzvu poskytovatea
informanej sluby, jeho adresu, emailov adresu, a pod., ako aj dodaton
informcie tkajce sa dosiahnutia a uzatvorenia elektronickej dohody poda
tejto smernice. alej smernica ECD upravuje povinnos transparentnho
a vierohodnho poskytovania informci o ponkanch produktoch a slubch.
alej Smernica ECD ustanovuje v prpade komernej komunikcie a) jasn
identifikovatenos poskytovatea tovarov alebo sluieb (fyzickej alebo
prvnickej osoby) tovarov a sluieb prostrednctvom platforiem zdieanej
ekonomiky, c) v prpade propaganch ponk (zavy, prmie, dareky), ktor
prevdzkovate platformy poskytuje musia ma jasne zverejnen podmienky, za
ktorch m zkaznk monos vyui propagan ponuku, d) propagan sae
alebo hry musia spa rovnak podmienky ako propagan ponuky, navye
musia by ahko dostupn a ich princp a pravidl musia by jednoznane
prezentovaten (ich interpretcia mus by jednoznan, nie zmton).
V svislosti so spracovanm osobnch dajov vetkch zastnench strn na
platformch zdieanej ekonomiky je relevantn dodriava nariadenia smernice
95/46/ES o ochrane fyzickch osb pri spracovan ich osobnch dajov
a pravidlch pouvania tchto dajov (DPD) a smernice 2002/58/EC
o spracovan osobnch dajov a ochrane skromia v sektore elektronickej
36
komunikcie (EPD). DPD smernica sa zaober spravodlivm a zkonnm
spracovanm osobnch dajov uvateov platformami, ktorch sluby
vyuvaj a ktor zbieraj daje o jednotlivch uvateoch, priom smernica
EPD na druhej strane vyaduje shlas uvateov s vyuvanm cookies danej
platformy, ktor tak zskava dleit informcie o sprvan uvatea. Zrove
usmernenie Eurpskej komisie o implementcii smernice UCPD poukazuje a
zdrazuje vzjomn svislos medzi ou a zmienenmi smernicami. Poda
tohto usmernenia poruenie ochrany osobnch dajov nemus nevyhnutne
predstavova poruenie samotnej smernice UCPD, ale je dleit preskma
vetky faktory, ktor viedli k porueniu ochrany osobnch dajov v prslunom
type biznisu.
4.3.2. Zamestnaneck pomer
Pracovn prvo vo veobecnosti definuje prva a povinnosti zamestnancov
i zamestnvateov. Pracovn prvo na rovni E, ako uvdza Eurpska komisia
(2016, 2017, 2018) sa vzahuje na dve hlavn oblasti:
pracovn podmienky ako pracovn as, prca na iaston vzok alebo
prca na dobu urit, vysielanie pracovnkov na prcu do zahraniia,
a pod.,
informovanie a konzultovanie so zamestnancami o hromadnom
prepan, zluovan alebo predaji spolonosti, a pod.
Poda Codagnoneho, Abadieho a Biagiho (2016) pracovn prvo na rovni E
iba dopa pracovn prva jednotlivch lenskch ttov E stanovenm
minimlnych prvnych noriem (minimlnych poiadaviek) v tejto oblasti, ktor
sa poda lnku 153 Lisabonskej zmluvy zameriavaj na oblas pracovnch
a zamestnaneckch podmienok a informovanie a poradenstvo pre pracovnkov.
Jednotliv lensk krajiny E maj monos slobodne vo svojich loklnych
prvnych normch zakotvi vyiu rove ochrany zamestnancov.
Zamestnaneck pomer vrtane pojmu zamestnanec nie je jednoznane
definovan z pohadu EU pracovnho prva. Je na nrodnej legislatve
jednotlivch lenskch ttov, aby si zadefinovali, kto je povaovan poda ich
prva za zamestnanca a kto nie. Eurpsky sdny dvor zadefinoval iba koncept
zamestnanca pre potreby Eurpskeho prva, ktor vychdza z prva na von
pohyb pracovnkov. Poda tohto stanoviska zkladnm znakom pracovnho
vzahu je, e poskytovanie uritej sluby za a pod vedenm inej osoby sa
vykonva poas uritho asu, za ktor prinle pracovnkovi odmena. Je preto
na posden jednotlivch ttov, za akch podmienok a i vbec bud
povaova poskytovanie uritej sluby jednotlivcom prostrednctvom platformy
zdieanej ekonomiky ako pracovno-prvny vzah zamestnanca
zamestnvatea, ktor by vyadoval vykonvanie sluby na zklade
zamestnaneckej zmluvy alebo formou samostatne zrobkovo-innej osoby, ktor
vyuva platformu zdieanej ekonomiky iba ako nstroj na njdenie si prce.
37
V prpade osobnej dopravy typu Uber alebo BlaBlaCar bolo doposia nron
identifikova rozdiel medzi zamestnancami a samostatne zrobkovo innmi
osobami. Niektor krajiny vodiom umonili vber medzi statusom
zamestnanca i samostatne zrobkovo innej osoby, ktor zvisel od toho, i
podpsal zmluvu s dopravcom, pote odpracovanch hodn, a pod.
V prpade Franczska, regulcia v oblasti osobnej prepravy umouje
poskytovateom takejto sluby spolupracova s vodimi bu vo forme
zamestnanca, alebo samostatne zrobkovo innej osoby, priom taxikri v taxi
slubch mu ma status remeselnka, zamestnanca i samostatne zrobkovo
innej osoby. V praxi taxikri najviac vyuvaj prve tretiu monos, pretoe
k vkonu svojej prci vyuvaj bu vlastn alebo prenajat motorov vozidlo.
V Posku je situcia vemi podobn, ke vina taxikrov s zamestnanci
taxisluby alebo podnikaj ako samostatne zrobkovo inn osoby. V inch
krajinch s pre zmenu vodii povaovan za nezvislho poskytovatea,
a preto psob ako samostatne zrobkovo inn osoba.
V Nemecku a UK psobia vodii taxi sluieb ako samostatne zrobkovo inn
osoby, o znamen, e sa na nich nevzahuj iadne zvzn prvne predpisy
alebo pravidl tkajce sa pracovnho asu, nroku na dovolenku, nhrady
v prpade prceneschopnosti, ochrany v prpade materskej dovolenky, i voi
neoprvnenmu prepaniu.
V Taliansku mu taxikrske sluby poskytova vodii ako individulni
podnikatelia (zapsan do oficilneho registra taxi sluieb), ako lenovia
zdruenia pracovnkov taxi sluieb, alebo ako lenovia konzorcia viacerch taxi
sluieb v uritom regine. Od roku 2015 mu skromn vodii poskytova
svoje sluby prostrednctvom platforiem umoujcich zdieanie jzd (Uber,
BlaBlaCar) ako prleitostn pracovnci so stanovenm maximlnym ronm
limitom prjmu a maximlnym monm potom 15 odpracovanch hodn cez
tde (profesionlni vodii taxi sluieb maj limit maximlne 12 hodn za de).
Vyie popsan praktick sksenosti s nastavenm pracovnch vzahov vo
vybranch krajinch sa dotkali iba sektora zdieanej ekonomiky v doprave.
Rovnako je mon pristupova k stanovovaniu pracovnch vzahov astnkov
inch sektorov zdieanej ekonomiky so zreteom na povahu a charakter
poskytovanch sluieb (i sa jedn o von, remeseln alebo viazan ivnosti),
prpadne, i s na poskytovanie uritho typu sluby nevyhnutn pecilne
povolenia zo strany loklnych vld.
Vekou vzvou pre cel E je v svislosti so sektorom zdieanej ekonomiky aj
nrast podielu nedeklarovanej prce, ktor svis s vykonvanm prc mimo
oficilne zkonn podmienky (prca na ierno a s ou spojen daov niky
a niky na socilnom a zdravotnom poisten). V tejto oblasti pripravila Eurpska
komisia (2017) dvojron pracovn program s nzvom European Platform
Undeclared Work, ktorho hlavnm cieom je zamedzi rozirovaniu iernej
prce na zem lenskch ttov E.
38
5. Zhodnotenie intitucionlneho a legislatvneho rmca
podpory a rozvoja zdieanej ekonomiky na Slovensku
Oblas zdieanej ekonomiky je pomerme mladou oblasou, ktor nie je
v sasnosti v mnohch krajinch dostatone regulovan (Dostmohammad a
Long, 2015). V tejto asti prce podrobnejie rozanalyzujeme intitucionlny
a legislatvny rmec podpory a rozvoja zdieanej ekonomiky na Slovensku so
zreteom na mal a stredn podnikanie, ktor by mohlo zo zapojenia do
zdieanej ekonomiky profitova.
5.1. Intitucionlny rmec a podpora zdieanej ekonomiky
Hovori o jednotnom a ucelenom intitucionlnom rmci v oblasti
zdieanej ekonomiky na Slovensku nie je mon. Dvodom je krtka histria
existencie tohto sektora, aj ke politici na Slovenskej i E rovni vidia v tomto
segmente vek prleitos do budcnosti (Goniadis, 2017 a Finance.sk, 2017).
Oblas zdieanej ekonomiky sa vyznauje snahou poskytova tradin sluby i
napomha vmene tovarov, nehnutenost i sluieb inovatvnymi formami,
ktor s asto spojen s technolgiami, ktor vo svojej innosti vyuvaj.
Medzi spolonosami prevdzkujcimi platformy zdieanej ekonomiky je
mon njs aj tak spolonosti, ktor je mon oznai za startupy (novo
vznikajci projekt i zanajcu firmu asto ete vo fze tvorby
podnikateskho, prpadne s u existujcim produktom, ktor chce ponka na
trhu). Prevdzkovatelia platforiem zdieanej ekonomiky s zva spolonosti
psobiace v oblasti malch a strednch podnikov (poda potu zamestnancov)
(Choi a kol. 2014). Vzhadom na skutonos, e spolonosti prevdzkujce
platformy zdieanej ekonomiky i samotn zkaznci spadaj pod sektor malho
a strednho podnikania a niektor spolonosti spaj kritri na oznaenie
startup, je mon stotoni intitucionlny rmec zdieanej ekonomiky