Upload
tranmien
View
217
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
Arteterapia a jej využitie pri individuálnej
a skupinovej psychoterapii :
(Teoretická práca je mojou záverečnou prácou v rámci dvojročného akreditovaného kurzu v arteterapii a artefiletike)
Mgr. Marta Špaleková
December 2011
Niečo na úvod...
Od roku 1998 pracujem s klientmi, najprv som pracovala ako street workerka
s užívateľmi drog a ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise. Po čase som mala pocit, že len samotná
vysoká škola mi nestačí pre prácu s klientmi, preto som sa v roku 2002 prihlásila na dlhodobý
psychoterapeutický výcvik „Prístup zameraný na človeka“. Počas ďalších rokov som začala
pracovať ako terapeutka s klientmi v terapeutickej komunite a to formou skupinovej a
individuálnej psychoterapie.
2
Psychoterapeutický výcvik mi dal veľa zručností, poznatkov a osobných posunov. Výcvik
ma naučil rozpoznať svoje pocity od klientových, naučil ma pracovať s osobnými limitmi,
pomohol mi byť viac kongruentnou k sebe a zároveň aj k druhým. Naučila som sa trpezlivosti,
začala som vnímať procesy zmeny u klientov, naučila som sa pomenovávať a rozpoznávať
emócie a emočné stavy.
Cítila som zmenu, ale aj napriek tomu som vnímala, že mi stále niečo chýba pri práci s
klientmi. Mala som pocit, že klienti akoby určité emócie a osobné témy nevedeli dostatočne
verbalizovať a uchopiť. Vnímala som, že pre niektorých klientov bolo dokonca ohrozujúce
pomenovávať osobné témy a emočné prežívanie spojené s danými témami. Začala som
intuitívne skúšať niektoré techniky počas sedení s klientmi. Spomínam si ako som v komunite
s drogovo závislými zadala tému : „Koláž môjho feťáckeho života“. Jeden klient až na základe
tejto techniky si uvedomil ako žil, stále bol v jednom kolobehu, ktorý ho vyčerpával – ulica,
krádeže, strach z neistoty a pod. V komunite bol 5 mesiacov a nedarilo sa mu ukotviť
presvedčenie, prečo už neužívať drogy, stále si spomínal len na „dobré časy s drogou“ a mal
potlačené negatívne zážitky, ktoré sú spojené s týmto spôsobom života. Po vytvorení svojej
koláže nastala emočná katarzia, uvoľnenie, príval novej motivácie a nakopnutie riešiť svoju
závislosť. Uvedomila som si, že vďaka tejto aktivite sa klient odblokoval – jeho nevedomie
pracovalo a vyšlo na povrch, nemohol to on sám korigovať - to čo doteraz nechcel počuť, sa
zrazu stalo vypočuté a to čo nechcel cítiť sa zrazu sprítomnilo. Vďaka takýmto zisteniam som sa
rozhodla prihlásiť na arteterapeutický výcvik, aby som nadobudla ďalšie zručnosti a vedomosti,
ktoré by mi vedeli pomôcť explorovať ťažkosti, prežívanie a emócie klientov.
Z čoho vychádzam pri práci s klientmi ...
Vo svojej praxi sa stretávam primárne s dospelými klientmi s drogovou závislosťou – látkovou
ale aj nelátkovou, taktiež mám klientov, ktorí trpia depresívnymi stavmi, posttraumatickou
stresovou poruchou a majú skony k sebapoškodzovaniu. Väčšina klientov v mojej praxi nevie
byť vo vzťahu sami so sebou a teda ani s druhými osobami, nevedia počúvať seba a ani iných.
Prístup zameraný na človeka - psychoterapeutický prístup, ktorý mám ukončený, ma naučil
vnímať podmienky potrebné pre osobnostnú zmenu. Tieto podmienky sú pre mňa základom,
ktorý aplikujem aj pri práci s klientmi počas arteterapeutických sedení:
• Potreba vzťahu - Rogers sám presadzoval, že vzťah medzi klientom a terapeutom je to, čo
prináša predpoklady na zmenu. Vytváranie vzťahu medzi klientom a terapeutom je ich prvé
spoločné dielo. Ak sa podarí toto dielo, je predpoklad, že klient bude schopný ďalej
nadväzovať vzťahy vo svojom sociálnom okolí.
3
• Terapeut je kongruentný - čím viac je sám sebou a na nič sa nehrá, tým viac je vo vzťahu
s druhými autentický. Tým, že poskytuje svoju reálnosť, dáva šancu tomu druhému, aby sa aj
on sám našiel a stal sa reálnym.
• Terapeut akceptuje, bezpodmienečne pozitívne prijíma klienta. - akceptácia klienta umožňuje
terapeutovi vážiť a ceniť si ho ako ľudskú bytosť. Ak klient cíti akceptáciu, tak to zmenšuje
jeho tenziu, dovolí si byť viac sám sebou, cíti sa prijato a tým sa otvára priestor na
osobnostný rozvoj a následnú zmenu.
• Terapeut je empatický ku klientovi - Rogers o empatii sám hovoril, že je to jeden
z najsilnejších aspektov terapie, uvoľňuje klienta, pomáha mu cítiť sa pochopený a vytvára
pocit, že niekam patrí, niekto mu rozumie, nie je sám.
Arte proces ...
Na nasledujúcich stranách sa budem venovať svojim empirickým poznatkom z praxe.
Ako som už vyššie spomenula arteterapiu využívam pri individuálnej a skupinovej psychoterapii.
Vnímam rozdiel medzi týmito formami práce, vnímam, že je iné tvoriť s jedným klientom
a s viacerými naraz. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Preto som túto kapitolu rozdelila na
dve časti – individuálna a skupinová práca s klientom.
1. Individuálna práca s klientom
A) Ponuka arte a spoznanie arte pre klientov.
Arteterapiu klientom ponúkam ako jednu z foriem explorácie ich ťažkostí, emočného prežívania
alebo ako formu uvoľnenia, relaxu. V individuálnej psychoterapii som vnímala klientov ako
menej odvážnych púšťať sa do výtvarných prejavov. Cítila som z nich strach z hodnotenia,
neistoty z toho, že nevedia dostatočne dobre kresliť podľa svojich predstáv. Taktiež som
vnímala ich obavu z toho, že je to pre nich neznáme, nemôžu to mať pod kontrolou a nevedia
čo z toho celého vznikne. Osvedčilo sa mi s nimi ísť do tvorenia až po niekoľkých sedeniach,
kedy náš vzťah už nebol pre nich ohrozujúci, vzájomne sme boli na seba naladení a klient mi
dôveroval. Ak som mala pocit, že by sa nejaká arteterapeutická technika hodila, tak som ju
ponúkla a nechala rozhodnutie na klienta. Väčšinou klienti reflektovali danú ponuku na ďalšom
sedení a vypýtali si ju. Vnímala som to ako dôležitú vec, že klient sa sám rozhodol, na začiatku
som mu ponúkla viac alternatív čo by sme mohli robiť a klient si sám vybral.
B) Výber témy a materiálu.
V praxi sa mi osvedčilo najprv nechať klientov len tak spontánne tvoriť, preniesť na papier to čo
momentálne cítia a potrebujú. Cieľom bolo, aby mali prvý zážitok s arteterapiou, t.j. spoznali
4
veľkosti a kvalitu papiera, rôzne farby, spôsoby tvorenia a aby si zažili sami na sebe proces
tvorby. Neskôr sme prešli do konkrétnych tém, ktoré vychádzali z predchádzajúcich sedení (viac
bude v ďalšom bode - prínos pre klienta) alebo si sám klient priniesol tému, ktorej sa chcel
venovať.
Materiál taktiež nechávam na výbere klientom, väčšinou si vyberajú farbičky alebo fixky, vodové
a temperové farby veľmi neobľubujú, lebo ako sami hovoria: „S nimi nevieme maľovať.“. Často
si pýtajú obyčajnú ceruzku a gumu. Veľkosť papiera tiež nechávam na nich, ponúkam tri
možnosti:
• A2 – si väčšinou vyberajú klienti, ktorí ku mne už dlhšie chodia na terapeutické sedenia,
dôverujú terapii ako takej a neboja sa experimentovať. Klienti, ktorí boli na začiatku terapie
sa veľkosťou tohto papiera cítili ohrozene a vyhýbali sa mu,
• A3 – si klienti najčastejšie vyberajú, sami si volia to, aké veľké bude ich dielo na papieri
a to, kde ho umiestnia,
• A4 – si vyberajú klienti, ktorí sú veľmi neistí, boja sa prejaviť predo mnou a zároveň aj pred
sebou, cítia sa ohrozene a vnímala som, že väčšina týchto klientov nemala dostatočné
vnútorné zdroje na svoju vlastnú regeneráciu.
C) Prínos pre klienta z arte procesu.
V tomto bode uvediem tri krátke kazuistiky. Vo všetkých prípadoch ide o klientky, ktoré sú vo
veku 30 - 40 rokov, prišli ku mne dobrovoľne a v minulosti už navštevovali psychoterapeutické
sedenia. Okrem jednej klientky (s ňou som raz za dva týždne) sa s nimi stretávam raz týždenne
a jedno sedenie trvá 50 minút.
1. Klientka:
Do terapie začala chodiť kvôli tomu, že v minulosti trpela obsedantno – kompulzívnymi
predstavami, neverila si, bola skôr samotárska, pochybovala o sebe a svojich schopnostiach,
nekontaktovala sa s rovesníkmi, mala problémy sa uvoľniť, byť spontánna, potrebovala mať
všetko pod kontrolou a keď tak nebolo, nevedela sa vôbec sústrediť, rozlaďovalo ju to a
zneisťovalo. V čase, keď prišla ku mne, tak už bola podchytená po psychiatrickej stránke
a taktiež už mala nejakú skúsenosť so psychoterapiou. Na sedeniach sme sa snažili uchopiť jej
aktuálne prežívanie, bolo to veľmi ťažké aj napriek tomu, že klientka bola veľmi komunikatívna
a racionálne rozumela tomu, čo sa jej v živote deje a čo s čím súvisí. Veľmi ťažko sa zachytávali
u nej akékoľvek emócie, lebo zanikali pri jej rýchlom verbálnom prejave, skúšala som všeličo,
ako sa k emóciám dostať a sprítomniť ich a hlavne ako klientke umožniť ich precítiť. Asi po 12
sedeniach som jej ponúkla možnosť arteterapie, najprv sa tomu bránila a ponuku odložila na
neurčito. Reagovala na moju druhú výzvu, kedy som jej dala možnosť kresliť len to čo
5
momentálne cíti (príloha č.1.), veľmi sa jej to páčilo, uvoľnila sa, dostala sa do kontaktu sama so
sebou. Veľmi ju to oslovilo, sama verbalizovala, že už dlho sa tak na seba nesústredila,
nepovažovala to až za také dôležité. Neskôr som ju nechala kresliť na tému „čmáranice“, kde sa
pokúšala nájsť konkrétne tvary a tie zvýrazniť (príloha č. 2.). Pri tejto technike bolo cítiť, ako je
klientka nespokojná s tým, že to nemôže mať úplne pod kontrolou, že si to nemôže spraviť
úplne tak ako chce, že vo výsledných „čmáraniciach“ nevidí to čo by chcela, že aj keď niečo
obtiahne, tak to nie je podľa jej predstáv. Bolo cítiť jej skľúčenosť, prehnanú sebakritičnosť,
obavu, zneistenie. Stále verbalizovala svoju nespokojnosť s danou témou a s výsledkom,
napriek tomu stále v kreslení pokračovala, aj keď dostala informáciu, že ak je to nepríjemné, tak
môže prestať. Klientka sa to rozhodla ustáť a vďaka tomu, získala emočne uchopiteľnejší
materiál na psychoterapiu a spoločne sme mohli viac explorovať klientkine pocity – neúspechu,
strachu, nepokoja, potreby sebakontroly, obavy zo sebarealizácie.
2. Klientka:
Na sedenia klientka začala chodiť kvôli tomu, že v minulosti zažila viacero traumatizujúcich
zážitkov (situácia v rodine, opakovaná hospitalizácia na psychiatrii, kontakt s rovesníkmi).
V čase, keď ma klientka vyhľadala bola stabilizovaná, navštevovala psychiatra a taktiež
v minulosti chodila na terapie a tak bola zvyknutá o sebe hovoriť. V terapii predtým si postupne
prechádzala svoje traumy a prvýkrát to komplexne mala možnosť s niekym si celé prerozprávať
a pomaly sa k tomu priblížiť aj po emočnej stránke, „odsmútiť“ si všetko. Keď začala
navštevovať terapeutické sedenia u mňa, tak sme začali hľadať spoločné podporné zdroje jej
nového fungovania. Okrem toho sa začali objavovať nové témy,napr. ja a moje hranice vo
vzťahoch s druhými ľuďmi, čo si môžem dovoliť sama k sebe a čo nie, prechod z emócií od
smútenia, k hnevu, prijatiu až zmierneniu sa. Napriek tomu, že klientka na sebe usilovne
pracovala a pracuje niekedy sa jej stávalo, že nevedela pomenovať, ako sa momentálne cíti, čo
potrebuje. Ak sa dostavili takéto stavy, tak v nej začali postupne vyvolávať obavy, aby sa opäť
nerozsypala, aby dokázala byť sama v kontakte so sebou. Pri jednom sedení som jej ponúkla
možnosť maľovať len to čo momentálne cíti, nechať voľne plynúť ruku po papieri (príloha č. 3.).
Klientka najprv bola zaskočená, nevedela len tak maľovať, stále mala potrebu rozprávať.
Poprosila som ju, aby skúsila ostať pri sebe v tichu, dovoliť si nechať pôsobiť na seba svoje
aktuálne prežívanie a ak to bude naďalej nepríjemné, tak môže aktivitu prerušiť. Klientka od
postupného šomrania sama pre seba prešla do melodického hmkania a po celú dobu maľovala.
Sama bola prekvapená, že čo všetko znázornila na papier – potrebu istoty (to sú jednotlivé
ostrovčeky), seba ako plače (slzy znamenajú bolesť ale aj silu), červení ježkovia alebo vír
(všetko čo ju v živote pichá, točí ju do jedného kolotoča), slnko (potreba tepla, zmiernenia),
6
kvety alebo motýle (ľahkosť bytia, sloboda). Počas procesu bolo zaujímavé vidieť ako klientka
najprv používala hlavne modrú farbu, sem – tam pridala červenú, ku koncu začala dopĺňať aj
žltú a hnedú farbu. Ako sama povedala, že aj keď na začiatku mala predstavu, že to bude len
modro – červené po čase mala potrebu pridať tam aj iné farby, sama verbalizovala, že potrebu
iných farieb začala dopĺňať až po tom, čo ju postupne začal opúšťať jej chaos, neistota, keď
začala cítiť potrebu ukotvenia, postarania sa o seba.
3. Klientka:
Klientka ma vyhľadala z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich ťažkostí s poruchami príjmu potravy
(chorobné prejedanie sa a následné zvracanie). Klientka má tieto problémy už niekoľko rokov,
v minulosti skúšala individuálnu psychoterapiu a 12- krokový program zameraný na poruchy
príjmu potravy. Po absolvovaní daného programu klientka abstinovala niekoľko mesiacov.
V súčasnosti je veľmi motivovaná uzdravovať sa, je čerstvo vydatá a čaká dieťa. Počas
spoločných sedení sa nám podarilo po racionálnej stránke rozumieť tomu prečo toto ochorenie
„navštívilo“ klientku, ale ťažšie sme sa dostávali k emóciám, primárne prevládali emócie
strachu, smútku a bolesti. Neskôr sa začal dostavovať hnev na ľudí okolo seba, na seba samú,
na svoju chorobu. V tomto momente som využila techniku dvoch stoličiek z Gestalt terapie,
kedy som nechala klientku rozprávať sa so svojou chorobou, nevedela si ju prestaviť, tak som
jej ponúkla možnosť ju nakresliť (príloha č. 4.). Klientka si svoje dielo nazvala: Moja choroba
(mentálna bulímia). Dlho nevedela, ako má začať kresliť. Stále sa vypytovala, čo tam má dať,
ako to má vyzerať. Opäť sa ukázalo, ako je zameraná na názor druhých, ako iným vyhovieť,
ako im urobiť radosť. Klientka začala neisto kresliť obyčajnou ceruzkou, spravila postavu
s veľkým bruchom, postava si brucho podopiera, akoby bolo ťažké. Jediné časti, ktoré vyfarbila
na tele postavy sú brucho a prsia. Po dokreslení sme sa spoločne rozprávali o tom čo vzniklo
a ako sa klientka pri tom cítila. Uvedomila si, že najviac zvýrazňovala tie časti tela, ktoré súvisia
s jej ťažkosťami, témou ženskosti a tehotenstva. Klientka si to vysvetlila tak, že téma ženskosti
je pre ňu cudzia, nevie seba vnímať ako ženu, nevie vnímať svoje telo objektívne a zároveň si
kognitívne uvedomuje, že je žena, rastie v nej dieťa a rada by sa zbavila svojich ťažkostí, rada
by bola, aby sa príchod dieťaťa stal aj príchodom konca jej choroby.
2. Skupinová práca s klientmi
A) Ponuka arte a spoznanie arte pre klientov.
Arteterapiu v skupine som primárne využívala v komunite s drogovo závislými klientmi. Okrem
toho som mala arteterapeutickú skupinu s kolegyňou v organizácii Dom na pol ceste pre
odchovancov detských domovov a pre abstinujúcich drogovo závislých. Napriek tomu sa však
budem venovať skúsenosti využitia arteterapie v komunite. Väčšina drogovo závislých klientov
7
už mala nejakú skúsenosť s arteterapiou alebo artefiletikou. Niektorí pozitívne reagovali na
ponuku arteterapie a niektorí mali zlé skúsenosti z minulosti, obávali sa interpretácií, tvorby ako
takej a hodnotenia zo strany komunity a terapeuta. Vnímala som, že je veľmi dôležité, aby sa
klienti cítili bezpečne pri tvorbe, preto sme sa najprv spoločne rozprávali o rizikách
a ohrozeniach, ktoré klienti pociťovali a taktiež sme verbalizovali to, čo im arteterapia môže
priniesť, čo im môže dať a poskytnúť. V začiatkoch sa klienti nevedeli na obrázky pozerať,
nevedeli o nich hovoriť, nevedeli si všímať detaily, nevedeli ich čítať. Zaujímavé bolo vidieť ako
sa postupne otvárali, ako postupne pracovali so svojou kreativitou, fantáziou a ako vedeli
prepojiť konkrétny artefakt s daným jedincom, ktorý ho tvoril.
B) Výber témy a materiálu.
Ako som už vyššie spomenula, klienti sa najprv obávali arteterapie, preto som na začiatku volila
„bezpečnejšie! všeobecné témy. Neskôr som témy začala prispôsobovať momentálnemu
prežívaniu klientov a aktuálnej situácii v komunite. Niekedy si aj samotní klienti povedali, čo
chcú robiť.
Klientom som dávala rôzny materiál, rôzne veľkosti papiera, rôzne pomôcky na maľovanie, ale
najviac však siahali po fixkách. Vodovým a temperovým farbám sa najviac vyhýbali, aj keď radi
spoznávali nové formy práce a materiálov.
C) Prínos pre klienta / komunitu z arte procesu.
Na skupinovej práci v komunite sa mi vždy veľmi páči jej dynamika, vzájomné sociálne učenie,
vzájomná interakcia a spolupatričnosť. Vnímam ako výhodu tohto skupinového procesu
možnosť sa osobnostne vyvíjať, aj keď momentálne nerozprávam k sebe už iba tým, že
počúvam druhých a som s nimi v interakcii. V komunite je fajn aj to, že málokedy sa niekto
môže skryť, ak aj na jednej skupine nič nehovoril, tak dostal priestor na ďalšej. Keď s klientmi
v komunite robím arteterapiu, tak sa snažím dať všetkým rovnaký priestor na rozoberanie ich
artefaktu a vyjadrenie ich emočného prežívania.
V tomto bode práce budem uvádzať krátke ukážky z praxe, kedy som vnímala význam
arteterapie pre jednotlivca v komunite a zároveň aj význam pre skupinu ako takú.
1, symbol závislosti a ja ako závislá osoba
Na začiatku arteterapeutickej práce v komunite som volila všeobecné témy, kedy sme sa
spoločne rozprávali najprv všeobecne o téme závislosti ako takej. Túto tému sme otvorili spolu
aj s rodinnými príslušníkmi na rodinnej terapii, kedy dostali všetci za úlohu nakresliť symbol
závislosti, následne sme sa spoločne o tom rozprávali, čo kto mal rovnaké, aký je rozdiel
vnímania závislosti u samotných užívateľov, u rodičov a u súrodencov. Veľmi často sa tu
8
objavovali symboly smrti, začarovaných kruhov, volania o pomoc, bezmocnosť a samota. Táto
aktivita sa stala veľmi dobrou úvodnou technikou do otvorenia vzájomnej konfrontácie klienta
verzus rodiny. V mnohých prípadoch išlo o prvú otvorenú komunikáciu na danú tému.
Následne som už iba so samotnými klientmi pracovala na umocňovaní vnímania seba ako
závislej osoby a toho, akí môžu byť v budúcnosti. Každý klient dostal predlohu na A4, na ktorej
bola predkreslená postava. Na tento papier mali napísať, nakresliť a znázorniť seba ako závislú
osobu. Spoločne sme to v skupine preberali a rozprávali sa o tom. Viacerí mali problém písať
do postavy, boli to prevažne tí klienti, ktorí externalizovali svoju závislosť a po nejakej dobe
niektorí z nich boli z komunity vylúčení alebo sami odišli (príloha č. 5).
Pri tejto aktivite si jedna klientka uvedomila tému svojej ženskosti. Keď užívala drogy a to
hlavne posledný rok kedy prostituovala, počas tejto aktivity pocítila hanbu, hnev na seba,
strach, ľútosť, tieto pocity sprevádzal plač a striedanie intenzity hlasu (príloha č.6.). Iný klient si
uvedomil, že nikdy sa nevenoval téme- on a minulosť, on a závislosť ako taká a to aj napriek
tomu, že bol už opakovane na liečeniach. Vždy sa snažil zabudnúť na minulosť, vygumovať ju
(príloha č. 7.). Spoločne sme sa rozprávali o význame prijatia závislosti, nevytesňovania
a o odpustení si. Rozoberali sme dôležitosť uvedomenia si seba ako závislého a následne
vedieť rozpoznať svoje závislé JA, keď sa opäť vracia a objavuje. Po tejto aktivite som
s klientmi vytvárala ich osobný príbeh, prečo ich závislosť navštívila v rodine a prečo si vybrala
práve ich. Príbeh si každý písal sám a potom sme sa spoločne o ňom rozprávali, každý sám za
seba sa snažil nájsť ten dôvod prečo, potom sme spoločne s ostatnými riešili rizikové faktory
u jednotlivcoch, ktoré vnímame, na základe ktorých by mohli zrecidivovať. Klienti si veľmi
pochvaľovali túto techniku, lebo dostali jasne verbalizované a „polopatisticky“ dané pre nich
rizikové situácie a faktory, ktoré ich v minulosti ohrozili alebo ohrozujú v prítomnosti alebo by ich
mohli v budúcnosti stiahnuť späť k drogám.
2, práca s emóciami
Závislí klienti majú problémy s prežívaním svojich vlastných emócií, nevedia o nich hovoriť,
nevedia rozpoznať svoje pocity od druhých, poznajú iba strach, hnev a radosť, nepoznajú ďalšie
emócie a emočné stavy. Túto schopnosť stratili počas užívania drog a veľakrát ju nemali už ani
pred samotným užívaním. Využila som techniku maľovania pocitov – slasť, hnev – zlosť, láska,
šťastie, nenávisť a šiesty emočný stav si samotní klienti vybrali podľa seba a svojich aktuálnych
potrieb (príloha č.8.). Emócie som vyberala podľa toho, čo sa aktuálne najviac v komunite
preberalo.
3, moja začarovaná rodina
9
Pri tejto technike bolo zaujímavé vnímať, aké vzťahy majú klienti so svojou rodinou. Jeden klient
bol neistý tým, ako to má znázorniť, nevedel, ako má vyjadriť to čo sa medzi nimi deje. Veľmi
z toho zneistil, cítil sa nepríjemne a chvíľu trvalo, kým sa do aktivity pustil (príloha č. 9.). Iný
klient začal viac hovoriť o ich vzťahoch v rodine, ako sa k sebe správajú rodičia medzi sebou,
aký vzťah má so sestrou a vďaka tejto technike si klient otvoril svoj vzťah s mamou, začal
verbalizovať svoj hnev na ňu, pocit podceňovania, nepochopenia, samoty (príloha č. 10.). Jedna
klientka si uvedomila, že téma závislosti a vzťahov v ich rodine bola vždy tabu, nehovorilo sa
o problémoch. Napriek tomu si však uvedomovala, že aj ona k tomu sama prispela, preto seba
namaľovala ako čarodejnicu, ktorá všetkých zakliala a len ona ich môže zachrániť (príloha č.
11.).
4, tarot
Maľovanie na tému tarotu som využila v komunite, keď klienti mali problém verbalizovať svoje
aktuálne ťažkosti a taktiež bolo pre nich obtiažne hovoriť o sebe. Nevedeli sa otvoriť komunite
ako takej. Odzrkadlilo sa to aj pri výbere tém – častá bola téma veža, vysoká, s hrubými múrmi
alebo nedosiahnuteľná na kopci (príloha č. 12.). Iný klient si vybral koleso šťastia, naposledy
zrecidivoval práve ako gambler a taktiež v tom čase ho čakalo hlasovanie o tom, či mu
komunita dá šancu ostať alebo bude nútený odísť (príloha č. 13.). Ďalší klient žil momentálne
súdom, ktorý ho čakal, nevedel sa na nič iné sústrediť (príloha č. 14.). Zaujímavé bolo, keď sme
sa spoločne rozprávali o tom súde, tak si vôbec neuvedomoval svoj podiel viny, stále to
vytesňoval a odsudzoval druhých. V jeho zmýšľaní prevládal životný štýl počas ktorého užíval
drogy a opíjal sa. Klient by rád žil ako hippisák, ale opakovane pri tomto životnom štýle
zrecidivoval. Preto sme sa dostali k tomu, že ako si zachovať to čo je dobré na tomto štýle
a zároveň čo je riziko a taktiež sme sa venovali viac tomu, aby si uvedomil podiel zodpovednosti
za svoje správanie, aby viac v sebe preskúmal, čo vlastne obhajuje. Zaujímavé bolo, že keď
sme si spolu prechádzali jednotlivé témy z tarotu, tak slovo striedmosť ani nepoznali.
5, koláž – JA forma šťastíčka alebo mačka vo vreci
Téma JA sa mi osvedčila v dvoch prípadoch - dávam ju klientom vtedy, ked je veľa nových
klientov v komunite alebo ak sa v komunite stretli naraz viacerí klienti, ktorí nevedia verbalizovať
svoje potreby, predstavy, pocity a nepoznajú seba samého. Využívam rôzne formy
znázorňovania na tému JA, ale teraz som využila techniku koláže a šťastíčka, ktorú nás naučil
Mirek Huptych na výcviku. Ja som si túto techniku pomenovala ako mačku vo vreci. Pri téme JA
sa u klientov opakovali prvky (príloha č. 15.):
- nebezpečenstva, adrenalínu a vzrušenia z toho strachu,
10
- významu 13. komnaty – niečo, čo treba vytesniť, zabudnúť, schovať, poprieť,
zavrieť do šuplíka a pod.
- slasti,
- sústredenie sa na minulosť a budúcnosť, minimálne sústredenie sa na prítomnosť,
- minimálne využívanie živých, reálnych prvkov a ľudských tvári.
Niečo na záver alebo poznania z praxe ...
Arteterapia vytvára rýchlejší priestor na exploráciu a následne prežitie prítomných postojov
klienta, to čo sa v danej chvíli s ním deje, bez ohľadu na to, či je to negatívne alebo pozitívne,
môže to byť čokoľvek – strach, hnev, nenávisť, smiech, láska, odpor ...
Uvedomila som si, že arteterapia môže klientom poskytnúť priestor na :
- vnímanie svojich vlastných pocitov a nie túžob druhých,
- naučenie sa počúvať seba a svoje aktuálne prežívanie,
- vnímanie seba ako cenného človeka,
- objavovanie vlastnej hodnoty,
- pomenovanie svojich ťažkostí, na ich preskúmanie a nevyhýbanie sa im,
- vnímanie svojich schopností objektívnejšie a pokojnejšie,
- konfrontáciu s nepríjemnými pocitmi a životnými problémami,
- uvedomovanie si svojej integrity a akceptácie svojich limitov,
- naučenie sa byť uvoľnenejší, spontánnejší, dovoliť si spoznať sa viac a ísť bezpečne za
svoje hranice.
11
Prílohy:
Príloha č. 1. – téma: spontánne maľovanie
toho, čo momentálne cítim, potrebujem ... :
viac sme sa s klientkou venovali tomu, čo
opadáva zo stromu a kvôli čomu má ten strom
také silné konáre smerom von. Klientka sama
hovorila, že keď maľovala ten strom cítila ako
do nej preniká sila a energia, uvedomila si, že
sa potrebuje aj chrániť a zároveň nechať
k sebe plynúť aj pozitívne veci. (viac viď strana
4-5)
Príloha č. 2 – téma: čmáranice :
na fotke ich ani nie je vidieť, robila
ich veľmi jemne ceruzkou modrej
farby, na papier vôbec netlačila
a svoje čmáranice umiestňovala
hlavne v dolnej a strednej časti
papiera. Veľmi ju zneisťovalo to,
že na to nevidela a obávala sa,
aby mi nepoškodila stôl.
Z výsledkom celej techniky bola
nespokojná, čo sme si následne
spoločne v terapii preskúmali.
12
Príloha č.3 –
téma :
spontánne
maľovanie
toho, čo
momentálne
cítim,
potrebujem
... (viac viď
strana 5-6)
Príloha č. 4 – téma: namaľovanie
podoby svojej choroby : klientka si
svoje dielo nazvala: Moja choroba
(mentálna bulímia). Najprv sa cítila
veľmi neisto, pri kreslení netlačila na
papier, robila len hrubý náčrt, pôsobila
veľmi sústredene a zároveň jej
neverbalita pôsobila placho, ustráchane
až ťažko. Mierne uvoľnenie prišlo, keď
začala vyfarbovať, používala ceruzky
a pastelky, sústredila sa hlavne na
brucho, prsia a bola snaha vyfarbiť aj
genitálie, všetko s čím má problémy.
Ostatné časti tela nepovažovala za
dôležité vyfarbiť alebo viac domaľovať.
(viac viď strana 6)
13
Príloha č.6. – téma : Vnímanie seba
ako závislej osoby : tieto obrázky
vytvárali klienti, ktorí neskôr sami
odišli alebo boli vylúčení z komunity.
Klienti popierali svoju závislosť, mali
ju uvedomenú len po racionálnej
stránke. Vedeli o nej rozprávať, ale po
emočnej stránke boli odrezaní od
svojej minulosti a všetkého čo so
závislosťou súviselo.
14
Príloha č.7. – téma : Vnímanie seba ako
závislej osoby : u klientky sa na základe
tejto techniky začala spúšťať katarzia
prežívania jej minulosti (viac viď strana 8).
Príloha č.8. – téma : Vnímanie seba ako
závislej osoby : viac viď strana 8
15
Príloha č.9 – téma : maľovania pocitov : slasť, radosť, hnev – zlosť, láska, šťastie, nenávisť
a 6 emočný stav si samotní klienti vybrali podľa seba a svojich aktuálnych potrieb.
16
Príloha č.9 – téma : maľovania pocitov : slasť, radosť, hnev – zlosť, láska, šťastie, nenávisť
a 6 emočný stav si samotní klienti vybrali podľa seba a svojich aktuálnych potrieb.
17
Príloha č.10 – téma:
začarovaná rodina : klient je
v pozícií vtáka, mama je
labuť, sestry sú Pipi dlhá
pančuchy, baran, mačka, brat
je Robin Hood a otec je pes.
Klient má hlavne v rodine
konflikt so svojim otcom, ktorý
ho nepočúva a má svoju
predstavu o fungovaní svojho
syna. Klient v drogách našiel
formu vzdoru svojmu otcovi
a celej rodine.
Príloha č. 11 – téma:
začarovaná rodina : klient
nakreslil rodinu bez začarovania,
predstavoval si, že akoby sa ich
rodina fotila. On je ten v modrej
veste, vždy keď kreslil seba, tak
sa namaľoval s veľkými
ramenami, pýtala som sa ho či
tomu rozumie, nevedel, prečo to
tak robí. Neskôr vysvitlo, že musí
sám uniesť veľa vecí, rád by ich
síce hodil na niekoho iného, rád
by sa veciam vyhol, ale nejde to.
Taktiež tie ramena interpretoval ako niečo, čo vyjadruje aj jeho samotu, musí byť silný, keď je
sám (klient mal problémy so sociálnymi kontaktmi vo všeobecnosti, nevedel byť vo vzťahu
a nevedel ich nadväzovať). K vysvetleniu obrázku – z ľava do prava matka, sestra, klient a otec.
(viac vid strana 9)
18
Príloha č. 12 – téma:
začarovaná rodina : klientka
je čarodejnica, ktorá všetkých
začarovala a zároveň je
uväznená v bludisku,
z ktorého sa dostane von, len
ak ostaných odčaruje. Rodičia
sú kráľ a kráľovná zo Šipkovej
Ruženky, brat s rodinou sú
vtáčiky a zvyšok blízkej rodiny
(ujovia, tety, sesternice,
bratranci a pod.) sú stromy.
Príloha č. 13 – téma : tarot : veža