časopis Základnej školy na Pugačevovej ul. v Humennom

Vydanie: 1-2007/2008Vydáva: ZŠ na Pugačevovej ul. v HumennomZostavila: Mgr. Miroslava AndrejčíkováGrafická úprava: Mgr. Ján AndrejčíkJazyková úprava: Mgr. Valéria HudákováPrispievatelia: Mgr. M. Andrejčíková, Mgr. J. Andrejčík, Mgr. N. Coraničová,

Mgr. V. Kerlíková, Mgr. V. Hudáková, Mgr. G. Lysý,Mgr. M. Trembuľáková, Mgr. I. Topoľančinová, Mgr. I. Šepeľová,Mgr. B. Starigazdovážiaci I. a II. stupňa

Milí žiaci, milí naši čitatelia!Toto číslo časopisu sa rodilo akosi dlhšie ako predošlé. Poznáte to. Čím

viac sa človek snaží, tým menej sa mu darí. No predsa sa podarilo. Musíme sivšak priznať, že nás zarmucuje fakt, že vás, našich čitateľov, nezaujímalo, kedyvyjde nový Pugáčik. Dúfam, že ste naň nezanevreli, a s veľkou radosťou sapustíte do jeho čítania. Opäť vám prinášame informácie o dianí na škole,vyratúvame vaše úspechy na poli vedomostnom i športovom. Literárneprvosienky sú plné vašej tvorby, sú akousi zdanlivou bodkou za obdobím zimy.Rozrastá sa počet stránok písaných v angličtine, čo len potvrdzuje, že smeškolou s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Po prečítaní rozhovoru s panipsychologičkou u mnohých z vás opadnú obavy, ktoré vám bránia porozprávaťsa s ňou o vašich problémoch.

Prajeme vám pekné chvíle strávené v spoločnosti Pugáčika.Redakcia časopisu

V školskom roku 2007/2008 vídavať v priestoroch našej školy novú tvár.Niektorí z vás už mali možnosť spoznať ju, mnohí ju ešte nepoznáte. Reč jeo Mgr. Jane Bačikovej, ktorá na našej škole pracuje ako školská psychologička.Položili sme jej niekoľko otázok, ktoré bližšie predstavia jej úlohu v školskomprostredí.

1. Na úvod sa nám trochu predstavte. Odkiaľ pochádzate a kde steštudovali?Pochádzam z Vranova nad Topľou a študovala som na Filozofickej fakultePrešovskej univerzity.

2. Naplnilo štúdium Vaše očakávania?Môžem povedať, že moje očakávania sa naplnili, aj keď štúdium psychológie jedosť teoretickej povahy. Teraz v praxi sa o tú teóriu môžem oprieť. Štátnice všaknepovažujem za ukončenie štúdia. Naďalej sa musím zaujímať o nové poznatkyv psychológii i v príbuzných odboroch, konzultovať a radiť sa so skúsenejšímipsychológmi.

3. V čom podľa Vás spočíva úloha školského psychológa v súčasnejškole?Úlohu školského psychológa je poznávať žiakov priamo v škole, rozprávať sas nimi o ich ťažkostiach a spoločne hľadať vhodné riešenia pre situáciu, v ktorej sapráve nachádzajú. Školský psychológ sa tiež zameriava na rôzne preventívneprogramy (napr. na protidrogovú prevenciu). Spoznáva triedy ako kolektívy,zaujíma sa o vzťahy v triedach, o pozície jednotlivých žiakov, o budovanie zdravejklímy v triede, pravdaže, v spolupráci s triednymi učiteľmi. Školského psychológavyhľadávajú aj učitelia, ktorí sa chcú poradiť o výchovnom prístupe k žiakom.

Mojou úlohou je spolupracovať tiež s rodičmi, ktorí sa zaujímajú o školský životsvojho dieťaťa.

4. Kedy je podľa Vás dôležité vyhľadať školského psychológa?Vždy, keď má žiak problémy, ktoré sa týkajú prospechu, zlých vzťahovs niektorými spolužiakmi či s učiteľmi, alebo rodičmi. Môže ísť aj o záležitosti,ktoré sa netýkajú školy, ale sú pre žiaka podstatné. Ešte dôležitejšie je vyhľadaťpomoc vtedy, ak pôvodný problém zasahuje aj do tých oblastí života, ktoré s nímpôvodne nesúviseli, napr. do školského výkonu, do telesnej oblasti (nervozita,..),do vzťahov s inými a podobne.

5. Aké problémy najčastejšie trápia súčasných školopovinnýchtínedžerov? Vyhľadávajú Vašu pomoc z vlastnej iniciatívy?Školopovinní tínedžeri trápia svojich učiteľov a tak sú to práve učitelia, ktorí ichku mne odporučia. Ale vyhľadávajú ma aj z vlastnej iniciatívy. Zväčša majúproblémy s nami dospelými. Myslím, že rodinné a školské problémy sú tým, čoich najviac zaťažuje.

6. Spolupracujete so všetkými základnými školami v Humennom. KedyVás možno zastihnúť na našej škole?Na ZŠ Pugačevova som každý pondelok v párnom týždni a každý piatokv nepárnom týždni, teda raz týždenne.

7. Čo Vás na tejto práci najviac baví?Najviac ma bavia samotné konzultácie so žiakmi či už skupinové, aleboindividuálne. Čas s nimi mi plynie rýchlo. Najväčšiu radosť mám vtedy, keď sapočas konzultácie odhodlajú pracovať na zmene, aj keď len na jednej veci vdoterajšom správaní, ktoré im spôsobilo problémy.

8. Čo by ste z pozície školského psychológa odkázali našim žiakom?Mnohí žiaci nenavštívia psychológa z obavy pred posmešnými pohľadmia poznámkami spolužiakov. Prosím teda o podporu tých vašich spolužiakov,o ktorých viete, že sú v starostlivosti či už školského, alebo iného psychológa.Psychické zdravie je rovnako dôležité ako fyzické.

Za rozhovor ďakuje Mgr. M. Andrejčíková

21

UDIALO SA U NÁS

... a znovu sme sa stretli„Priateľstvo bez hraníc“, to je motto každoročných priateľských stretnutí

žiakov ZŠ na Pugačevovej ul. v Humennom a Szkoly Podstawowej v poľskejGrabownici. V dňoch 6.9.–9.9.2007 sa konalo stretnutie žiakov oboch škôl napôde Szkoly Podstawowej v Grabownici a 26.9.–28.9.2007 na ZŠ naPugačevovej ul. v Humennom.

Žiaci oboch škôl prekročili brány družobných škôl po siedmykrát, takžetieto obojstranné stretnutia sa už stali tradíciou škôl. Každoročne sa navýmenných stretnutiach zúčastní po 25 žiakov z oboch škôl. Spoločne prežitéchvíle sú zamerané na spoznávanie kultúry oboch národov (navštevujemekultúrne pamiatky na Slovensku aj v Poľsku),na upevňovanie vzájomných vzťahov žiakovi pedagogických pracovníkov.

Stretnutie konané v Grabownici sa nieslov slávnostnom duchu. Zúčastnili sme sa sožiakmi na slávnostnej akadémii konanej pripríležitosti stého výročia založenia školya zároveň otvorenia novopostavenej telocvične.Tiež sme navštívili skanzen v Sanoku akúpeľné mestečko Iwonicz.

V Humennom sme našim poľskýmkamarátom ukázali kaštieľ, skanzen, mestoa zmeny v ňom od predchádzajúcej návštevyspred roka. Jeden deň sme venovalispoločnému celodennému výletu. Navštívili sme Zemplínske múzeumv Michalovciach a pokochali sa krásami okolitej prírody. Ukázali sme imZemplínsku šíravu a Morské oko.

Piatok bol venovaný športovým súťažiam. Žiaci si zmerali svoje sily hlavnev kolektívnych súťažiach – volejbal, vybíjaná, prehadzovaná, futbal.

A aj keď sme sa museli po troch spoločne prežitých dňoch rozlúčiť,dúfame, že sa o rok stretneme znovu.

Mgr. M. Trembuľáková

Nové prekvapenia v žiackej knižnici 1. stupňa ZŠPriateľ je ten, ktorý prichádza, keď ostatní odchádzajú. Aj o knihe sa

hovorí, že je priateľom človeka. Pomáha mu spoznávať život a jeho krásu, ľudí,radosť, lásku, aj samého seba. Kniha je zdrojom informácií, ale aj zážitkov.

Do našej knižnice pribudlo veľa nových kníh. Čakajú vás nové zaujímavéencyklopédie o našej vlasti, o zvieratkách, o svete, o slovenských panovníkoch.Možno oveľa viac vás potešia príbehy troch múdrych kozliatok, dvochsestričiek – dvojičiek Danky a Janky či huncútstva psíčka a mačičky. Máte radinapätie? Gabriela Futová, prešovská spisovateľka, svojimi príbehmi plnýminapätia naozaj rozruch v škole spravila.

POZOR, PREKVAPENIE! Rozruch spravíme aj my v našej škole, keďonedlho otvoríme čitateľskú miestnosť, kde si všetkých 1 700 kníh môžeteprečítať. Tešte sa!

Mgr. I. Topoľančinová

Najoriginálnejšie jedloVo chvíli, keď

hodiny ukázali trištvrte na osema v hlavnej budoveškoly sa ozval školskýzvonček, začala preštyri deviatacké triedysúťaž, ktorú školskývýbor nazval„Najoriginálnejšiejedlo“.

Šestnásťsebavedomých žiakovuž stálo v zásterácha s varechami v rukách pri svojom stole, kde každá zo štyroch tried varila svojedelikátne jedlo. Zvuk mixérov, rinčanie hrncov a tanierov nás sprevádzal celédopoludnie. Každý pracoval veľmi usilovne. Samozrejme, veď išlo o veľa. Išloo víťazstvo.

43

V súťaži sa ukázaloveľa talentovanýcha kreatívnych žiakov.Trieda IX. B sa ukázalaso „žemľovýmismajlíkmi“ plnenýmigulášovým mäsom a akodezert ponúkli chutnúsmotanovú tortu. TriedaIX. C dokázala, že sladkéjedlá, hoci nie sú prílišzdravé, sú neodolateľné, atak ponúkli tzv. Francúzskukocku a puding. Déčkari všetkýchohromili párkami v lístkovom ceste asyrovou roládou, z ktorej ochutnalsnáď každý.

Všetky druhy uvarenýcha upečených jedál boli originálne.O tom najoriginálnejšom jedlerozhodla skvelá porota.Najmä pán riaditeľ sa prirozhodovaní zachovalnaozaj ohľaduplne k snahenás všetkých a na druhémiesto nominoval všetky trispomínané triedy. Naprvom mieste teda skončilatrieda IX. A, ktorej menupozostávalo z talianskychlokší a kávovej torty.

Sláva víťazom a česťporazeným. Aj keď výraz„porazení“ v tomto prípade naozaj nie je na mieste.

Barbora Lukáčová, IX. A

Deň ako z rozprávkyStalo sa už tradíciou, že naša škola sa stretáva s budúcimi prváčikmi, aby

im ukázala, ako to u nás chodí.Pre budúcich prvákov je to čas očakávania a prvého nesmelého zoznámenia sas „naozajstnou školou“.

Aby sme ich očakávania a túžby naplnili, už štvrtý rok sa naši prvácia starší žiaci stretli so škôlkarmi zo štyroch humenských materských škôl, a toz MŠ na Štefánikovej ul., z MŠ na Ul. osloboditeľov, z MŠ na Mierovej ul.a z MŠ na Družstevnej ul.Pripravili sme pre nich zábavné dopoludnie, kde nechýbalo nič z toho, čo detimilujú: tanečný rytmus,veselé zábavky, chutnéšišky i úprimný záujemdospelých.Viac ako 130 medailís veselým trpaslíkomŠmudlom a logom našejškoly im bude pripomínaťmilé a veselé dopoludnieu Pugačevkárov. Častépotlesky svedčili o tom, žeškôlkarom sa to páči a cítiasa výborne.

My už len dúfame, žeto nebolo posledné stretnutie, a tešíme sa na nich v ďalšom školskom roku.

Mgr. I. Šepeľová

Čarokrásne VianoceNa chvíľu zastaviť

predvianočný zhon,stíšiť sa, dopriať pokojduši a uvedomiť si, čosú Vianoce, pomohližiaci zo ZŠ naPugačevovej uliciv Humennom svojimrodičom a blízkymtradičnou vianočnoubesiedkou, ktorá sauskutočnila 20.decembra 2007v zasadačke Mestského úradu v Humennom.

Hodnotný kultúrny program plný spevu, tanca, hier, kolied, vinšovi biblických príbehov potešil srdcia všetkých prítomných. Radosť na javiskui v hľadisku, iskričky šťastia v očiach účinkujúcich i povzbudzujúci potleskdivákov boli svedectvom toho, že podujatie sa vydarilo a každého zaujalo.

65

Tichá noc, vôňa medovníčkov a čokoládové dukátiky v závere podujatianeboli iba malou pozornosťou pre prítomných, ale i dokreslením atmosféryblížiacich sa vianočných sviatkov.

Mgr. B. Starigazdová

Vyhodnotenie súťaže „Vianočná výzdoba triedy“V tabuľke si môžete pozrieť celkové poradie jednotlivých tried v súťaži

Vianočná výzdoba triedy 2007.Víťazné triedy boli odmenené štedrou finančnou odmenou a boli im

odovzdané diplomy počas zábavného dopoludnia Trieda baví triedu, o priebehuktorého vás budeme informovať v ďalšom čísle časopisu.

Trieda Početbodov Poradie

5.A 46 85.B 53 35.C 48 76.A 54 26.B 53 36.C 48 7

7.A 51 5

7.B 49 67.C 54 28.A 43 108.B 54 28.C 41 118.D 57 19.A 52 49.B 45 9

9.C 57 1

9.D 53 3

ČO SME (STE) DOKÁZALI

Výtvarná súťažEšte v minulom čísle ste mali možnosť vidieť výtvarné práce žiačok Mgr. Ľ.

Hanákovej.Vytvorili ich do súťaže, ktorú organizovalo mesto Humenné pri príležitosti osláv

Pamätného dňa mesta a 690. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Diela ako

napríklad portréty Jozefa II. a Karola VI. Drugethovcov porotu zaujali a 14. septembra2007 si naše žiačky M. Karasová, A. Žinčáková, A. Demková (VIII.B), M. Tkáčová,L. Poláková, P. Tichvoňová (VII.A) a M. Havrilková a D. Molokáčová (VI.B) prevzali

v kultúrnom dome ocenenia za úspech vo výtvarnej súťaži o Drugethovcoch. Podľaslov samotných ocenených, potešujúce bolo už to, že ich výtvarné práce mohlizáujemcovia vzhliadnuť na výstave v MsKS v Humennom.

Dosiahnutý úspech opäť raz zviditeľnil našu školu a mladé talenty sa tešia navyhlásenie podobnej súťaže, do ktorej sa s radosťou zapoja.

Mária Karasová, VIII.BMgr. M. Andrejčíková

Druhá na Olympiáde zo slovenského jazykaMŠ SR je garantom mnohých súťaží a olympiád. Doteraz medzi nimi chýbala

súťaž v ovládaní materinského jazyka. V novembri 2007 sa uskutočnil nultý ročníkOlympiády zo slovenského jazyka.

Pri organizovaní súťaže sa vyskytlo veľa nedostatkov. Niektoré okresyzorganizovali okresné kolá, v našom tento medzistupeň chýbal, a tak sme sa poškolskom kole ocitli priamo na krajskom. Krajský školský úrad požiadal o spoluprácuPedagogickú a sociálnu akadémiu v Prešove, kde študenti spolu s pedagógmi pripravilipre účastníkov OSJ hru na gitare, zborový spev i moderné divadlo. Keďže výkony asi80 žiakov a študentov základných a stredných škôl hodnotila jedna porota, čakanie navýsledky písomného testu bolo zdĺhavé. O to väčšia bola naša radosť, keď sme sadozvedeli, že žiačka našej školy Lucia Pašková (IX. B) bola úspešná a môže pokračovaťv ústnej skúške. Naša radosť bola veľká – 2. miesto v krajskom kole Olympiády zoslovenského jazyka je pre nás veľkým úspechom, no zároveň i záväzkom.

Mgr. A. Karčová

87

Dejepisná súťažTrojčlenné družstvo žiakov našej školy v zložení P. Brehovský, J. Holod

(obaja VIII.A) a I. Baranová (VIII.D) sa pod vedením Mgr. S. Brzychcyoveja Mgr. M. Andrejčíkovej v decembri 2007 zúčastnili na vedomostnej súťaži Čovieš o histórii mesta Humenné a jeho rode Drugethovcoch.

Súťaž zorganizovala Základná škola internátna s vyučovacím jazykomukrajinským v spolupráci s Vihorlatským osvetovým múzeom akopokračovanie osláv Pamätného dňa mesta a 690. výročia prvej písomnejzmienky o meste. Súťaž sa konala v spoločenskej miestnosti ZŠI a zúčastnilo sajej spolu šesť humenských základných škôl.

Súťažiace družstvá medzi sebou bojovali v štyroch kolách. V každomz nich si vyžrebovali dve súťažné otázky, na ktoré museli správne odpovedať.Striedali sa otázky jednoduché i náročné. V niektorých okamihoch by sanapätie dalo krájať. Súčet bodov z jednotlivých kôl určil víťaza. Naši žiaci tosíce neboli, ale potešilo nás aj pekné štvrté miesto.

S úsmevom na perách a sladkou odmenou v rukách sme sa rozlúčilis organizátormi súťaže, ktorí nám poskytli priestor rozhýbať mozgové závitya zároveň priblížili ducha Vianoc svojím umeleckým dvojjazyčnýmvystúpením.

Mgr. M. Andrejčíková

Okresné kolo olympiády v nemeckom jazyku9. január 2008. Ráno som kráčala do školy s malou dušičkou, no

s odhodlaním, že sa vec vydarí.Vo vestibule som sa stretla s pani učiteľkou Cacarovou a spolu sme sa

vybrali do CVČ. Konala sa tam olympiáda v nemeckom jazyku, na ktorej somsa zúčastnila. Bolo tam mnoho súťažiacich aj z iných škôl nášho mesta.

Organizátori nás rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine boli mladšížiaci a v tej druhej som bola ja. Najprv sme písali gramatickú časť, potom smevypracovali otázky k vypočutému textu a nakoniec sme preukázali svojevedomosti v čítaní neznámeho textu s porozumením. Gramatická časť bola premňa náročná, avšak v posluchu som bola najlepšia zo všetkých súťažiacich.

Po náročných textoch sme si mohli oddýchnuť pri dobrom občerstvení.Poslednou časťou olympiády bola ústna časť, teda voľné rozprávanie navybrané témy. Mali sme porozprávať o problémoch mladých ľudí s vreckovým,o vybranom médiu mp3 a o vplyve športu na zdravie. V ústnej časti sme malitiež porozprávať o obrázku, ktorého dej sa odohrával na ulici.

Nakoniec bolo vyhodnotenie. Aj keď som sa umiestnila na 4. mieste, bolasom veľmi rada, že som sa na tejto vedomostnej súťaži mohla zúčastniť, lebosom získala príjemné zážitky a spoznala som nových ľudí. Určite som týmto

nič nestratila, naopak, dúfam, že mi to pomôže v ďalšom štúdiu na strednejškole.

Zuzana Kaššaiová, IX.BTešíme sa z úspechu

Dňa 9. januára 2008 sa uskutočnilo okresnékolo Olympiády v nemeckom jazyku. Našu školuv kategórii 1A, t.j. 5.-7. ročníky vzornereprezentoval žiak VI.A triedy Ľuboš Kulan, ktorýobsadil prvé miesto. Pripravovala ho pani učiteľkaMgr. Ľ. Dančová. Za také krásne umiestnenie smedostali pozvánku na krajské kolo. 7. februára 2008za skorého rána sa vybral Ľuboš Kulanv sprievode pani učiteľky Mgr. N. Coraničovejvlakom do Prešova, kde sa na ZŠ Bernolákovaolympiáda uskutočnila.

V kategórii 1A si zmeralo vedomosti desaťžiakov. Vyskúšali si všetky jazykové zručnosti.Neobsadili sme síce ani jedno z prvých trochmiest, ale aj napriek tomu sme sa domov vrátili s množstvom skúsenostía zážitkov.

Neskúsime to o rok zase?Mgr. N. Coraničová

Vedúca PK nemeckého jazyka

ProglasHlavným cieľom projektu Proglas je priblížiť osobnosť a tvorbu

humenského rodáka a slovenského výtvarníka, akademického maliara MikulášaKlimčáka. Poslaním projektu je oceniť etické, humánne, národné a sakrálneposolstvo Klimčákovho diela a prostredníctvom štúdia širokospektrálnych témjeho tvorby rozvíjať u detí a mládeže humenského regiónu výtvarnýmiprostriedkami tieto atribúty.

Hlavná myšlienka spomínaného projektu a súťaž organizovaná v rámcineho oslovila aj nás. Pod vedením Mgr. Ľ. Hanákovej sa žiaci našej školypustili do tvorby vlastných výtvarných prác, ktorých motivačným zdrojom bolacyrilometodská a veľkomoravská tradícia a ikonografia, sakrálne umenievýchodnej cirkvi.

Spomedzi prác zaslaných do súťaže mali úspech dve kolektívne práce,ktoré boli vystavené v galérii Vihorlatského osvetového strediskav Humennom. Na vernisáži sa zúčastnili aj samotné autorky, žiačky VIII.Dtriedy M. Cukrovaná, K. Demková, P. Sidorová a N. Kislanová a žiačky

109

VII.A triedy T. Weissová a L. Galajdová. Radosť z dosiahnutého úspechu určitebude motiváciou do ďalších výtvarných súťaží.

Mgr. M. Andrejčíková

Výsledky školského kola pytagoriády

Mgr. M. Trembuľáková

3. ročníkPočet bodovPriezvisko a meno Trieda za úlohy za čas spolu Umiestnenie

1. Hužvárová Tamara III.A 10 2 12 1.2. Vaško Martin III.A 10 2 12 1.3. Hricová Timea III.B 10 1 11 3.4. Laco Kristián III.A 10 1 11 3.4. ročník

Počet bodovPriezvisko a meno Trieda za úlohy za čas spolu Umiestnenie

1. Hudák Samuel IV.B 10 5 15 1.2. Hrubišák Fedor IV.A 10 4 14 2.3. Helemci Marek IV.A 10 2 12 2.4. Soročin Patrik IV.A 10 2 12 4.5. ročník

Počet bodovPriezvisko a meno Trieda za úlohy za čas spolu Umiestnenie

1. Hoppej Dominik V.A 13 8 21 1.2. Antoni Róbert V.B 12 5 17 2.3. Pisák Filip V.A 10 6 16 3.6. ročník

Počet bodovPriezvisko a meno Trieda za úlohy za čas spolu Umiestnenie

1. Bruteničová Michaela VI.B 12 6 18 1.2. Paško Dominik VI.A 12 2 14 2.3. Trembuľáková Monika VI.B 12 2 14 2.4. Kulan Ľuboš VI.A 12 1 13 4.7. ročník

Počet bodovPriezvisko a meno Trieda za úlohy za čas spolu Umiestnenie

1. Kilianová Mária VII.C 10 8 18 1.2. Pristaš Jaroslav VII.B 11 4 15 2.3. Tkáčová Miroslava VII.A 10 1 11 3.8. ročník

Počet bodovPriezvisko a meno Trieda za úlohy za čas spolu Umiestnenie

1. Rujak Dávid VIII.D 11 1 12 1.2. Brehovská Zuzana VIII.A 10 0 10 2.3. Štefanková Zuzana VIII.A 10 0 10 2.

1211

HISTORICKÝ KALENDÁR

Založenie Karlovej univerzity14. januára 1348 v Prahe bola založená prvá stredoeurópska univerzita českým kráľomKarolom IV. Univerzitné vzdelanie na nej získalo a v pedagogickom procese na nejpôsobilo aj veľké množstvo Slovákov. V súčasnosti je Karlova univerzita stálepovažovaná za jednu z najlepších v Česku aj vďaka svojej dlhoročnej tradícii.Panovník podpísal národnostný zákon6. decembra 1868 cisár František Jozef podpísal národnostný zákon, ktorýdiskriminoval nemaďarské národnosti v Uhorsku s výnimkou autonómie Chorvátov.Zákon upieral národnostiam kolektívne práva a uznával iba národnostné právajednotlivcov pre Slovákov, Rusínov, Rumunov, Nemcov a Srbov. Zákon nariaďovalvyučovanie na školách v jazyku zriaďovateľa a na štátnych školách bola povinnáaj výučba materinského jazyka.Okupácia Bosny a Hercegoviny29. júla 1878 rakúsko-uhorské vojenské jednotky vstúpili do Bosny a Hercegoviny -súčasti Osmanskej ríše. Na obsadenie osmanskej provincie Bosny a Hercegovinydostala rakúsko-uhorská monarchia mandát od predstaviteľov európskych mocností naberlínskom mierovom kongrese.Atentát na Sissi10. septembra 1898 v Ženeve (Švajčiarsko) bola zavraždenárakúska cisárovná a uhorská kráľovná Alžbeta Bavorská(Sissi), manželka Františka Jozefa. Vrahom bol talianskyanarchista Luigi Luccheni.Električka do Tatranskej Lomnice17. decembra 1908 sa uskutočnila prvá jazda električky natrati Poprad - Starý Smokovec - Tatranská Lomnica a späť.Od roku 1912 začala električka premávať až na Štrbské Pleso.Trojkráľová deklarácia6. januára 1918 v Prahe bola podpísaná Trojkráľovádeklarácia poslancami ríšskeho snemu a krajinského snemu, ako aj poprednýmičeskými osobnosťami. Deklarácia žiadala právo na sebaurčenie národov a spojeniečeských a slovenských krajín do štátneho útvaru spadajúceho pod správu habsburskejríše. Jej podpísanie viedlo k protestným zhromaždeniam zo strany českých Nemcov ajuhorskej vlády.Thomas Woodrow Wilsom - 14 podmienok8. januára 1918 v posolstve Kongresu USA predniesol americký prezident ThomasWoodrow Wilsom 14 podmienok, ktoré spustili rokovania o ukončení vojny. Nemeckéa rakúsko-uhorské vojská mali byť stiahnuté z obsadených území, Alsasko a Lotrinskomalo byť pričlenené k Francúzsku a podmienkou bol aj vznik samostatného Poľska.Desiata podmienka žiadala zabezpečenie autonómneho vývoja rakúsko-uhorskýchnárodov, a tým bola podporená a obnovená politická činnosť Slovákov.

Publikovanie Washingtonskej deklarácie18. októbra 1918 v dennej tlači bola publikovanáWashingtonská deklarácia nezávislosti československéhonároda, ktorá mala mobilizovať americkú verejnosť prepodporu spoločného štátu Čechov a Slovákov. Malazapôsobiť na dovtedy nerozhodnutého americkéhoprezidenta Thomasa Woodrowa Wilsona, aby začalmierové rokovania s Rakúsko-Uhorskom. Deklaráciupodpísali: Tomáš Garrigue Masaryk, Milan RastislavŠtefánik a Edvard Beneš, jej úloha bola naplnená a Wilsondefinitívne odsúdil Rakúsko-Uhorsko k zániku.Zákon o utvorení samostatnej ČSR28. októbra 1918 v Prahe bol plénom Národného výboruschválený zákon o utvorení samostatnej Československej republiky (ČSR). Plénum(súhrn všetkých členov organizácie alebo inštitúcie, zasadanie týchto členov) vyhlásilovznik republiky a prevzalo štátnu moc. Za Slovákov bol zákon podpísaný VavromŠrobárom.Martinská deklarácia slovenského národa30. októbra 1918 v Martine bola Slovenskou národnou radou (SNR) vydaná Martinskádeklarácia slovenského národa, ktorá odmietala právo uhorskej vlády konať v meneslovenského národa a hlásala SNR ako jedinú oprávnenú na zastupovanie Slovákov.Bola žiadosťou o sebaurčovacie právo pre úplnú nezávislosť a mier. Oficiálne sa ňouzrušili väzby Slovenska a Uhorska a potvrdil nový zväzok s českým národom.Prvá slovenská vláda na čele s Vavrom Šrobárom6. novembra 1918 v Skalici začala fungovať prvá slovenská vláda pod vedenímružomberského lekára Vavra Šrobára. Ostatní členovia pochádzali zo Záhoria. IvanDérer mal na starosti vojenstvo, súdnictvo a financie, Anton Štefánek školstvo a vnútro,Pavol Blaho poľnohospodárstvo a Štefan Janšák rezort pôšt, telegrafov a železníc. Tátodočasná vláda existovala 8 dní do vzniku Ministerstva pre správu Slovenska (14.novembra), keď v Prahe vznikla dočasná vláda Československej republikyAbdikácia cisára Karola I. a zánik Rakúsko-uhorskej monarchie11. novembra 1918 podpísaním abdikácie cisára Karola I. formálne zanikla Rakúsko-uhorská monarchia, ktorá bola druhou najväčšou krajinouEurópy s rozlohou 679 000 kilometrov štvorcových a treťounajľudnatejšou s 50 miliónmi obyvateľov.Zákon o osemhodinovom pracovnom čase19. decembra 1918 v Česko-Slovensku vstúpil do platnostizákon o osemhodinovom pracovnom čase, ktorý bolvýznamným posunom v právach zamestnancov.Odhalenie Mohyly generála Milana RastislavaŠtefánika23. septembra 1928 na Bradle bola slávnostne odhalenáMohyla generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá bolapostavená v rokoch 1927-28 podľa architekta Dušana

1413

Jurkoviča v spolupráci s Janom Paclom. Na slávnostnom odhalení travertínovéhopamätníka sa zúčastnili mnohí poprední politici, osobnosti, diplomati, ale prezidentTomáš G. Masaryk neprišiel ani na pozvanie kvôli údajnému porušeniu protokolu.

Rozdelenie hraníc medzi Českom, Slovenskom a Nemeckou ríšou21. novembra 1938 v Berlíne prebehli rokovania Československej-nemeckej komisie odefinitívnej podobe hraníc. Slovensko prišlo o obec Devín, ktorá pripadla Nemeckej ríšia Čechy a Morava síce získali 35 obcí ale 95 iných prevzala Nemecká ríša sodôvodnením, že sú obývané prevažne nemecky hovoriacim obyvateľstvom.Zvolenie prezidenta Česko-Slovenska30. novembra 1938 Emil Hácha bol zvolený za prezidenta Česko-Slovenska akonezávislá osobnosť. Dovtedy Hácha zastával funkciu prezidenta Najvyššieho správnehosúdu.Oficiálne vyhlásenie veliteľov SNP za mŕtvych15. novembra 1948 hlavní velitelia Slovenského národného povstania (SNP) generáli

Ján Goliana Rudolf Viest boli oficiálnevyhlásení za mŕtvych.Obidvaja generáli boli zajatínemeckou skupinou EK-14(Einsatzkommando 14)3. novembra 1944v Pohronskom Bukovcia neskôr prevezení do Berlína,kde aj napriek medzinárodnýmdohodámo ochrane vojnových zajatcovboli odsúdení na trest smrti.

Poprava sa odohrala pravdepodobne v koncentračnom tábore Flossenberg v neznámydeň roku 1945.Začiatok okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy20. augusta 1968 v noci vpadli vojskáVaršavskej zmluvy na územieČeskoslovenska. Ako dôvod bolauvedená "záchrana predkontrarevolúciou" a Brežnevova doktrínabola tiež jasným signálom pre inváziu.Na naše územie vstúpili vojskáSovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska,Bulharska a NDR (Nemeckádemokratická republika), v uliciach stálitanky, obrnené vozidlá a vojaci.Konflikty medzi obyvateľstvom avojskami si vyžiadali 15 obetí naživotoch nevinných civilistov a mnohých

zranených. Na intervencii sa podieľalo 27 divízií s 300-tisíc vojakmi, tisícka lietadiel,vyše 6-tisíc tankov a 4-tisíc diel. Išlo o najväčšiu vojenskú operáciu od skončenia 2.svetovej vojny v Európe. Sovietska armáda svoje vojská z nášho územia stiahla až poroku 1989.

Pripravila Mgr. M. Andrejčíková

SLOVENSKO V EURÓPESchengenská spolupráca

Schengen je malé mestečko v Luxembursku, má okolo 1400obyvateľov. Mnohí z nich sa živia vinohradníctvom. Nanámestí stojí pamätník najslávnejšej udalostiv histórii obce a v radnici malémúzeum, ktoré pripomína 14. jún1985. Predstavitelia piatich vlád(Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko,Luxembursko) sa vtedy na lodi Princesse Marie –Astrid zmluvne dohodli, že zrušia vzájomnéhranice medzi svojimi štátmi. Zmluva začalaplatiť od marca 1995.

Schengenská spolupráca zahŕňaspoluprácu medzi mnohými európskymikrajinami, zameranú na vytvoreniespoločného priestoru bez vnútorných hraníc.Základom tejto spolupráce je zrušenie hraničnýchkontrol pre jednotlivcov na spoločnýchhraniciach v rámci schengenskéhopriestoru.Vďaka tomu napríklad nemusímeukazovať pas, keď prechádzame hranicumedzi Francúzskom a Nemeckom alebo prechádzame pasovou kontroloupočas letu do Grécka či inej krajiny, ktorá sa tiež zúčastňuje tej časti schengenskej spolupráce,kde patrí zrušenie hraničných kontrol. Môžeme však byť požiadaní, aby sme sa preukázaliplatným identifikačným dokladom po vstupe do krajiny Schengenskej dohody. Preto by sme simali vždy, keď cestujeme do krajín Schengenskej dohody, vziať so sebou pas alebo preukaztotožnosti.

Schengenská spolupráca zároveň zahŕňa aj posilnenie spolupráce krajín v boji proticezhraničnej kriminalite, nelegálnemu prisťahovalectvu a pod.

Štáty Európskej únie

BELGICKO – Skladá sa z dvoch pomerne odlišných častí: severná sa volá Flámsko(hovorí sa tam po holandsky) a južná je Valónsko (hovorí sa tam pofrancúzsky).

HOLANDSKO – Poznáme ho ako „krajinu tulipánov“ alebo „veterných mlynov“.LUXEMBURSKO – Povinná školská dochádzka je tam 11 rokov; 2 roky materskej školy, 6

rokov základnej školy a 3 roky strednej školy.ESTÓNSKO, LOTYŠSKO, LITVA – Hovoríme im „pobaltské republiky“, majú spolu 7 a pol milióna

obyvateľov.FRANCÚZSKO – Vo svetovej politike je významným protihráčom USA.GRÉCKO – Narodila sa tu demokracia, pochádza odtiaľ aj základ európskej filozofie.

1615

ÍRSKO – Keď táto ostrovná republika vstupovala do európskych spoločenstiev, bolaich najchudobnejším členom. Dnes patrí medzi bohaté štáty Únie.

NEMECKO – Je to rôznorodé územie s veľmi odlišnými kultúrnymi tradíciami.PORTUGALSKO – Štát, ktorý ma jediného suseda – Španielsko.RAKÚSKO – Štát, s ktorým má Slovensko najkratšiu hranicu.DÁNSKO – Štát, ktorý neprijal euro.FÍNSKO – Je prvé vo svetovom rebríčku slobody tlače, má najmenšiu korupciu na

svete.ŠVÉDSKO – Patrí medzi najčistejšie a najbohatšie krajiny v Európe.ŠPANIELSKO – Okrem španielčiny tu existujú aj oficiálne regionálne jazyky: katalánsky,

galský, baskický.TALIANSKO – Je republikou od roku 1861.VEĽKÁ BRITÁNIA – Briti sa v mnohom líšia od ostatných Európanov. Neprijali euro, nevstúpili

do schengenského priestoru, ich autá jazdia vľavo.ČESKO – Umelý názov štátu, ktorý sa skladá z Čiech, Moravy a Sliezska.MAĎARSKO – Predchodcovia dnešných Slovákov a Maďarov žili v spoločnom štáte od

10. storočia.POĽSKO – Štát, s ktorým má Slovensko najdlhšiu spoločnú hranicu.SLOVINSKO – Ako prvé sa v roku 1991 odtrhlo od bývalej Juhoslávie.MALTA – Všetkých obyvateľov tohto ostrova je o niečo menej než Bratislavčanov.CYPRUS – Ostrov, ktorý je rozdelený na grécku (južnú) a tureckú (severnú) časť. Do

EÚ vstúpila iba grécka časť ostrova.BULHARSKO A RUMUNSKO – Členmi EÚ sa stali 1. januára 2007.SLOVENSKO – Členom EÚ je od 1.mája 2004.

Pripravila Mgr. M. Andrejčíková

Tajnička

Protivné mamy(Rozprávanie jedného otca)

Jedného dňa, keď moje deti budú dosť staré, aby pochopili logiku, podľa ktorejpostupuje rodič, poviem im, čo mi povedala moja protivná mama:„Milovala som ťa dosť na to, aby som sa mohla opýtať, kam a s kým ideš, kedy savrátiš.Milovala som ťa dosť na to, aby som bola ticho a nechala ťa samého zistiť, že tvoj novýnajlepší priateľ je podlízavec.Milovala som ťa dosť na to, aby som nad tebou stála dve hodiny, kým si upratoval izbu,čo inak normálne trvá 15 minút.Milovala som ťa dosť na to, aby som ti dovolila vidieť môj hnev, sklamanie a slzyv očiach. Deti musia vedieť, že ich rodičia nie sú dokonalí.Milovala som ťa dosť na to, aby som ťa donútila vziať zodpovednosť za svoje činy, ajkeď trest bol taký krutý, že mi skoro zlomil srdce.Ale hlavne, milovala som ťa dosť na to, aby som ti povedala NIE, aj keď som vedela,že ma za to budeš nenávidieť.To boli tie najťažšie boje zo všetkých. Som rada, že som ich vyhrala, pretože na koncisi vyhral aj ty. A jedného dňa, keď tvoje deti budú dosť staré na to, aby pochopililogiku rodiča, aj ty im toto vyrozprávaš.“

Tak čo, je tvoja mama protivná? Moja teda bola. Mali sme najprotivnejšiumamu na celom svete!Kým iné deti mali na raňajky cukríky, my sme jedli vločky, vajcia a chlieb! Keď inímali na obed keksy a pepsi, my sme mali sendvič. A môžeš si domyslieť, že naša mamanám varila večeru úplne inú, než mali ostatné deti!Mama VŽDY musela vedieť, kde sme. Ako keby sme boli väzni vo väzení. Muselapoznať našich priateľov a musela vedieť, čo s nimi robíme. Keď sme povedali, že savrátime o hodinu, žiadala, aby sme boli doma o hodinu. Mohli sme prísť aj skôr, alenikdy nie neskôr!Hanbili sme sa to priznať, ale dokonca si dovolila porušiť zákon o práci detí tým, žesme museli pracovať! Museli sme umývať riad, ustielať si postele, naučiť sa variť,vysávať, prať, vynášať smeti a iné podobné „kruté“ práce. Myslím, že keď v noci ležalav posteli, rozmýšľala, aké práce pre nás ešte vymyslí.Vždy žiadala, aby sme hovorili pravdu. Celú pravdu a nič iné, len pravdu. Kým smevyrástli na tínedžerov, dokázala nám čítať myšlienky a mala oči aj vzadu. Vtedy smemali už fakt ťažký život!Mama nedovolila, aby nám priatelia zvonili zdola, ale museli prísť až ku dverám, abyich spoznala. Kým iní randili už v dvanástich či trinástich, my sme museli čakať až došestnástich.Kvôli našej mame sme zmeškali veľa vecí, ktoré zakúsili iné deti. My sme nikdy nebolipristihnutí pri krádeži, vandalizme alebo zavretí za nejaký zločin. To všetko bola jejvina.Kvôli našej mame sme opustili domov ako vzdelaní, čestní dospelí. A snažíme sa byťrovnako protivní rodičia, ako bola naša mama.Myslím, že dnešný svet je hore nohami. Jednoducho, nie je dosť protivných mám!

8. 9. 2. 1. nosí domček so sebou 5. 2. chodíme sa tam učiť

3. bez neho nevidíme1. 3. 4. 6. 7. 4. chodí po koľajniciach

5. dievčenské meno (2x písmeno e)6. strihá sa nimi7. veľké zviera s chobotom8. rastú na nej lieskovce9. kvet, v ktorom je kráska

Simona Maturkaničová, V.B

1817

Literárna príloha časopisu

Vydanie: 1-2007/2008Vydáva: ZŠ na Pugačevovej ul. v HumennomZostavila: Mgr. Valéria HudákováGrafická úprava: Mgr. Ján AndrejčíkJazyková úprava: Mgr. Valéria HudákováPrispievatelia: Žiaci I. a II. stupňa ZŠ

(Literárna príloha časopisu Pugáčik)

Slovo na úvodLiterárne prvosienky sú nádhernou ukážkou tvorivého a zmysluplného

využitia voľného času. Mladý človek sa zamýšľa nad každodennýmiproblémami, ponára sa do tajomstiev všedných dní, načiera čistým umeleckýmslovom do hlbín ľudskej duše, aby privolal krásno, estetiku či príjemný zážitok.Konfrontuje svoje vlastné pocity, svoje prežívanie s realitou, aby vybojoval preseba i pre čitateľa potrebu čistého života.

Milí mladí čitatelia, milovníci umeleckého slova, drahí naši priaznivci!Pripravili sme pre vás už tretie vydanie Literárnych prvosienok dúfajúc, že

bude aspoň také úspešné ako predchádzajúce dve vydania. Aj toto vydanievzišlo vďaka vášmu úsiliu a snahe umelecky tvoriť krásne slovo a silnúmyšlienku. Všetkým prispievateľom patrí naše vrúcne poďakovanie.

V tomto „vianočnom čísle“ vám ponúkame milé básne a krátke prózyo zime, no hlavne o najkrajších sviatkoch roka, ktoré hádam najviac prebudilivaše tvorivé ambície. Zimný svet a čaro Vianoc sú vám deťom dôverne známe,a preto nečudo, že píšete práve o nich. No treba sa pochvalne vyjadriť najmä otých, čo siahli po zložitejších témach a po náročnejšom literárnom spracovaní.K takým prácam radíme básne Koláč hriechu (K. Rusňáková, IX.A), Kalichtrpkosti či báseň Hľadaj (M. Roman, VII.A).

V septembri 2007 naše mesto oslavovalo okrúhle výročie svojho založenia.Pri tejto príležitosti vzniklo niekoľko krásnych literárnych prác o našom mestea o Slovensku, ktorými naši tvorcovia vzdali hold a úctu nielen svojmukrásnemu rodnému mestu, ale celej našej vlasti. V tomto čísle vám pretoponúkame báseň Moje Slovensko (M. Kulan, VI.A) a historickú povesť VodníkJasenčan, venovanú rodnému mestu Humenné, ktorú napísal M. Roman(VII.A).

Na záver mi dovoľte oprieť sa parafrázou o verše Milana Rúfusa, ktoré súvšetečné a v kontexte s naším zámerom vzbudiť záujem o krásu slovaveľavravné.

Utri si dlanea prijmi podané...Lebo tá básnička či príbeh je taký kostolíček.Kostolíček z dreva.Vežička a v nej zvon, čo detským hláskom spieva i noc, i ráno.

Za priazeň vám ďakujú a veľa tvorivých síl želajúautori literárnej prílohy Literárne prvosienky

HľadajHľadaj tajomstvo zeleného listu,tú záhadu a súčasne i krásu čistú.

Hľadaj tajomstvo arómy, čo ju rozdávavietor, keď sa s kvietkom na lúke pohráva.

Hľadaj tajomstvo v šuchote krídel čmeliaka,či v túžbe včielky po nektári, čo za kvetinou ju láka.

Hľadaj tajomstvo ľudského úsilia,keď zlatisté more klasov dozrievaa zrno voňavým chlebom sa nalieva.

Počuješ?Bzzz... To je hlas včielky.Šušušu...To zas vetrík hladká po lupeňoch kvietky.

Hľadaj atíško načúvaj!Očkom pohládzaj.Uškom sa nasýť tejto krásy!Napi sa tohto nápoja a pochmúrny deň sa hneďvyčasí.

Martin Roman, VII.AUpravila : Mgr. V. Hudáková

Kalich trpkostiŠiel som po ulici a plakal som.Pretože mi zmizli topánky!

Zrazu sa objavilčlovek.

Bez nôh.

Vošiel som smädný do chrámu.Pán sa mi dal napiť.

Martin Roman, VII.AUpravila: Mgr. V. Hudáková

PriateliaPriateľstvo je silné puto,ktoré ľahko natrhne sa.Nesprávaj sa preto hlúpo,buď vždy milý, nehádaj sa.

Neraz ste sa spolu smiali,inokedy pohádali.Napraví to jedno slovko.„Prepáč!“ zvolá Danko.

Potom zas ste spolu, verne,držíte sa mocne, nežne.Že sa vám to iba zdá?Láska z priateľstva predsavyrastá!

Michaela Lacová, IX.AUpravila: PaedDr. P. Kurucová

Koláč hriechuKoláč hriechu mi raz zavoňal.„Nevezmem si!“Tak som si vtedy predsavzal.

Vídavam dnes mnoho ľudí,čo ním nepohrdli.Každý z nich v živote iba blúdi.

Blúdi a blúdi, nevedno kam.

Koláč hriechu mi tak krásne zavoňal.Bol som silný,jeho vôni som včas odolal.

Napísala: K. Rusňáková, IX.AUpravila: PaedDr. P. Kurucová

21

Čas VianocV mojom malom detskom svete je veľa ľudí, ktorých mám rád. Medzi nich patrí aj naša teta

suseda. Je to staršia pani. Príjemná, milá, zhovorčivá. Často ju s mamou navštevujeme. Len čo sajej pozdravím a stihne odzdraviť, hneď nasleduje veta, ktorú poznám spamäti: „Tak čo, Martinko, ako bolo dnes v škole?“ Keby sa ma na to neopýtala, zdalo by sa mi, že somsa s ňou v ten deň nestretol.

„Dobre, teta,“ odpoviem zakaždým, a teda aj dnes, keďže sme sa stretli na chodbe. A hociby to nebola pravda, trochu to slovo „opucujem“. Veď aj v škole nie je každý deň nedeľa,pomyslím si.

„Až veľmi dobre, teta, lebo sa blížia Vianoce,“ dodávam.Pozrela na mňa a povzdychla: „Ach, veru, veru, blížia sa.“„Vy sa netešíte na Vianoce, teta?“ vyzvedal som.„Teším, teším, čoby som sa netešila,“ povedala to dosť

neveselým hlasom, ba aj jej povzdych bol akýsi podozrivý.„Ja veľmi. Chcel by som, aby boli každý mesiac.“„Ani sa ti nečudujem,“ nenechala ma dopovedať

a vtiahla ma k sebe do bytu.Ponúkala ma koláčikmi, ktoré práve vybrala

z rúry. Voňali zázračne a vyzerali prekrásne. Jedensom si dal. Veľmi mi chutil. Fíha! Teta teda pečiekoláče, to vám poviem!

„Mamka už akiste tiež pečie suché pečivo,ktoré máš rád,“ pokračovala teta v rozhovore.

„Pečie, pečie, medovníčky, aj prekrásne ichvyzdobí,“ súhlasil som s ňou, „no ja nie tak to pečivo ako...“

„Tak čo, Martinko?“„Na Vianociach mám najradšej darčeky, prázdniny, sneh... A hlavne, že sa celá naša rodina

stretne pri štedrovečernom stole. Fotografujeme sa a tak. Viete, koľko sa pritom nasmejeme?Lenže plačeme aj modlíme sa.“

„Plačete? Prečo?“„Za zomrelými. Aj prázdne taniere im kladieme na stôl, akoby boli medzi nami. Babičke

zomrelo malé dievčatko, kladie mu na stôl cumlík.“„Tak sa to má robiť,“ prikývla, „ treba spomínať i na Štedrý deň. Naň sa čaká celý rok.

Kdesi som čítala, že stojí za to žiť, namáhať sa, trápiť po celý rok len preto, že je Štedrý večer.Kedysi som sa naň tešila aj ja...“ spustila a ja som sa už nedostal k slovu. Vôbec ma to nemrzelo,rád som si ju vypočul, lebo rozprávala múdro a precitlivene.

„Och, kde sú tie časy, keď som aj ja mala radostné Vianoce! Vieš, voľakedy boli Vianocechudobnejšie, ale zato veselšie. Veru, až veľmi veselé!“

„A stromček ste mali, teta?“„Mali. Viseli na ňom ozdôbky z papiera, šúpolia, jabĺčka... Dnes sú Vianoce plné jagotu,

ozdôb a dobrôt od výmyslu sveta. O hračkách a elektronike ani nehovorím. My sme prežívaliVianoce v skromnosti, ale aj tak boli čarovné...“

„A darčeky ste dostávali?“„Dostávali. Vreckovky, teplé ponožky...“Pousmial som sa a v duchu som si pomyslel, aká je teta chudera.„Nuž časy sa zmenili, vychovali ste deväť detí, dnes už nemusíte smútiť.“Teta mi svojich deväť detí často pripomínala možno preto, že som jedináčik.

(pokračovanie na strane 8)

Vianoce sú ...keď nám stromček jasne svietia k štedrovečernému stolu sadajú rodičia i deti,keď si na čelo krížik dámea tešíme sa, že sa máme,keď na oblátkach je med,radosť všade, v duši kvet,keď sa nám z ryby nedostane kosťa všelijakých dobrôt na stole je viac než dosť,keď u nás zavládne šťastie a pohoda,keď na každého dýcha sviatočná nálada,keď ľudia k sebe blízko majúa srdiečkami sa objímajú,keď do daru si dáme lásky, koľko sa nám chce,to sú požehnané Vianoce.

Martin Roman, VII.AUpravila: Mgr. V. Hudáková

Vianočná báseňVianoce už prišli k nám,svojej sestre darček dám.Bude to koník plyšový,k tomu glóbus celkom nový.

Vianočné koledy zaspievam,Ježiška nimi radostne privítam.Snehové vločky nachytám do dlaní.Ó, Vianoce - čas splnených želaní.

Simona Maturkaničová, V.BUpravila: Mgr. Ľ. Solejová

Opäť sú tu Vianoce

Vianoce už opäť prišli,za stolom sa všetci zišli.Pri stromčeku jagavom,pri venčeku zdobenom.

Darčekov bol plný dom,radosť skrytá pod srdcom.Každý si len šťastie prial,zdravie blízkym vinšoval.

Petra Procová, V.BUpravila: Mgr. Ľ. Solejová

Ježiškove sanePadá vločka za vločkou,už ich spadlo päť.Teším sa so sestričkou,že ich bude celý svet.

Aj Vianoce sú vtedy krajšie,keď je v kraji biely sneh.Ježiškove sane prudšie letia,roznášajú dary, detský smiech.

Padá vločka za vločkou,je ich celý svet.Teším sa so sestričkouna Ježiškových saní let.

Jaroslav Macej, VII.AUpravila: Mgr. V. Hudáková

43

Vodník Jasenčan(Historická povesť)

Rod Andrássyovcov sa v starých uhorských listinách spomína už v 11. storočí. Patril muGemer a časť horného Zemplína. V erbe mali Andrássyovci nápis:„Králi, čo stavali egyptsképyramídy, zapadli do zabudnutia, no slávu spravodlivých uchová večná pamäť.“

V Humennom sa prví predstavitelia tohto rodu objavili až začiatkom 19. storočia, keď saKarol Andrássy III. ženil s Etelou Szapáryovou. Týmto sobášom získal aj veľký drugetovskýmajetok. Stal sa veľkým boháčom v širokom okolí Humenného.

Andrássy mal troch synov. Synovia, kým sa neoženili, bývali s rodičmi v humenskomkaštieli. Miesta na bývanie tu bolo dosť, veď predsa kaštieľ pozostával z deväťdesiatich deviatichmiestností. Možno vás bude zaujímať, prečo nie zo sto. Nuž vysvetlenie je veľmi jednoduché.Podľa vtedajších predpisov sa od sto miestností platila vysoká daň. Ej veru, starý gróf bol veľmiprezieravý a vypočítavý! „Kto má veľa, chce ešte viac,“ hovorí sa o chamtivých ľuďoch a grófk takýmto chamtivcom zaiste patril.

Gróf Andrássy ako starostlivý otec ešte v pomerne mladom veku rozdelil svojim tromsynom svoj majetok. Najstaršiemu Emanuelovi dal Kamenicu nad Cirochou a Parchovany,strednému Júliusovi Trebišov a najmladšiemu synovi Aladárovi Humenné. Na veľkú radosťrodičov sa prví dvaja starší synovia oženili veľmi dobre. Ženbou si vyženili slušný majetok. Vzalisi síce ženy hlúpučké, no zato pekné a čo bolo najdôležitejšie, že boli bohaté. A o to právegrófovi šlo. Šťastie videl starý pán gróf iba v bohatstve, na múdrosti mu nezáležalo.

„Nič to, synovia moji, že vaše ženy nie sú obdarené múdrosťou. Ak bude treba pohnúťrozumom, na to mám plnú dvoranu ľudí. To, že sú hlúpe a nevzdelané, neuvidí nikto, ale že súbohaté, všimnú si všetci ľudia v širokom okolí Humenného a naša moc bude neochvejná,“vravieval gróf na adresu svojich dvoch neviest.

Najmladší syn grófa Andrássyho Aladár bol dosť nesmelý, utiahnutý, do ženby sa prílišnehrnul. A práve to jeho otcovi veľmi ležalo na srdci.

„Aladár, ožeň sa, nasleduj svojich bratov!“ nástojčivo prikazoval otec.Aladár nie a nie otca počúvnuť.„Keď si nemôžeš nájsť sám súce dievča, pohľadám ti ho ja,“ povedal gróf dôrazne, keď

synova ľahostajnosť k ženbe pretrvávala a na otcove reči nedbal.„Nie, otec, do toho sa ty nestaraj, ženu si nájdem sám,“ povedal Aladár, keď už otcovo

naliehanie bolo v najvyššej fáze.Nuž neveľmi sa otcovi chcelo uveriť, že syn vraví pravdu. V kútiku duše akoby cítil, že syn

má vyhliadnutú nevestu nie celkom podľa jeho predstáv. Ale ktohovie!? Nech je, ako je, starýgróf sa nechá prekvapiť!

A veru, šťastie sa na milého Aladára čoskoro usmialo. Našiel si krásne dievča v susednomJasenove. V tváričke prekvitalo, bolo rúče, do každej roboty súce, ba aj rozumu malo nadostač.Malvínka mala len jednu chybičku, že bola chudobná a nemala šľachtickú krv. Aladárovi saMalvínka veľmi páčila. To, že bola nemajetná, ho vôbec netrápilo. Pravdaže, trápilo topreukrutne starého grófa. Od chvíle, keď sa to dozvedel, chodil zádumčivý a nervózny. Čakal ibana vhodnú príležitosť, kedy bude môcť Aladárovi dať tú „správnu“ otcovskú radu.

Raz predsa len nastal ten okamih, keď sa syn s otcom mohli dôverne porozprávať. Sadli siv parku pred kaštieľom na lavičku a syn sa zdôveril otcovi o svojej milej Malvínke. S nadšenímrozprával, aká je krásna, pracovitá, šikovná a náramne chytrá a múdra.

„A chudobná ako kostolná myš, obyčajná sedliačka nasiaknutá maštaľným hnojom,“nezadržal gróf v sebe hnev a veľkú zlosť a pokračoval, „Aladár, ty naozaj chceš priviesť dokaštieľa žobráčku? Čo si o nás pomyslia všetci urodzení páni. I tá sedliač sa nám budeposmievať, že si si za ženu vzal dievča nešľachtického pôvodu. Vždy som si prial, aby si sa čímskôr oženil, ale so seberovnou v majetku i v pôvode ako tvoji starší bratia.“ Šľachtický syn taktobez slov počúval prísne slová grófa Andrássyho, svojho starostlivého otecka, ktorému zjavnenezáležalo ani na kráse, ani na múdrosti, ba ani na pôvode ako na majetku synovej vyvolenej.

Chudák Aladár z otcových rečítakmer zmeravel. Ledva si nejaké dievča pre svojunesmelosť našiel, už ho aj šťastie opúšťa. Dlho premýšľal nad tým, čo robiť. Vybral sa teda doJasenova za Malvínkou a všetko jej od srdca vyrozprával. Malvínka síce mala tušenie, že z láskyk Aladárovi nič nebude, ibaže ich vzájomná láska bola taká silná, že sa nemohli od seba odpútať.Nuž musela sa zmieriť s tým, čo jej povedal Aladár. Svoje trápenie sa rozhodla niesť sama. Dlhédni a noci sa trápila, nejedla, nespala, veľa premýšľala, na Aladára nemohla tak ľahko zabudnúť.

Jedného dňa, keď už nevládala ďalej uniesť svoju ťažobu, vybrala sa po vodu k studničke zadedinou, sadla si na jej okraj a začala ľútostivo plakať. Zrazu sa pred ňou objavil vodník, drobnýzelený mužík s dlhou bradou, o ktorom už v dedine nejaký ten chýr preletel, ibaže málokto tomuuveril. „Že vodník Jasenčan, cha-cha-cha!“ posmievali sa miestni chlapi z každého, kto o ňomvravel.

„Prečo tak nariekaš, dievčinka?“ opýtal sa vodník, keď videl dievča usedavo plakať nadhladinou studničky.

Malvínka nedbala a vyrozprávala vodníkovi o svojom veľkom trápení.„Neboj sa, dievča, ja ti pomôžem v tvojom žiali, len musíš byť trpezlivá,“ povedal vodník

a zmizol nevedno kam.Malvínka si pretrela oči, chcela sa poďakovať, ale vodníka už nebolo. Iba hladina studničky

po ňom zostala rozčerená a bublali v nej bublinky.„Maj sa dobre, vodníček,“ zakývala na spiatočnej ceste vodníkovi, hoci ten už dávno zmizol

v hlbinách studničných vôd.O vodníkoch sa zvykne hovoriť, že sú zlí a škodia ľuďom. No o vodníkovi Jasenčanovi sa

to povedať nedalo. Práve naopak, bol to dobrý, láskavý a veľmi ľútostivý vodník. Preveľmiľutoval Malvínku, a preto sa rozhodol pomôcť jej a to hneď a zaraz. Nemeškal ani chvíľočku. Nastarého grófa uvrhol trest. Chcel mu dokázať, že všetko bohatstvo v kaštieli mu je nanič, keďz pánov nemá kto rozumom pohnúť.

V humenskom kaštieli nastala pohroma, razom prestala tiecť voda. Nebolo jej ani v riekeLaborec, ktorá mestom preteká, ani v ostatných potokoch na okolí. Aj studne všade navôkolvyschli. Iba na jednom mieste v okolí bolo vody dostatok. O tom miestečku vedela iba Malvínka.Vodník Jasenčan jej prezradil tajomstvo studničky za dedinou, pri ktorej sa prvýkrát stretli.

V humenskom kaštieli sa začali diať samé zlé veci. Život bez vody bol nemožný. Nakaždom kroku bolo cítiť hrôzu a strach z toho, čo bude, ak sa situácia s vodou hneď nevyrieši.Nanešťastie ochorel i sám gróf Andrássy. Privolali k nemu najchýrnejších lekárov z celéhookolia. Priniesli mu najvšakovatejšie lieky, byliny, no nebolo ich čím zapiť. Ani obklady munemohli podať, hoci bol gróf rozpálený a ťažko sa mu dýchalo. Čo by len dal zato , keby začalavoda tiecť čo len po kvapôčkach!

„Pomôžte, prosím, pomôžte, kto môže,“ prosil a lamentoval gróf ležiaci v zúfalomrozpoložení, „dobre sa odmením tomu, kto vymyslí, ako dostať vodu zo zeme.“

Nuž veru, nemal kto v kaštieli premýšľať, pretože panovník sa obklopil hlúpymi nevestami,múdrosťou odjakživa pohŕdal. A bohatstvo mu bolo v týchto zlých časoch nanič, vodu si aj taknemohol kúpiť.

Aladár sa už nemohol dívať na otcove muky a rozhodol sa, že zájde za Malvínkou.„Ona je predsa múdra a chytrá, azda poradí, pomôže. Pozná v hore každý kút, snáď bude

vedieť nájsť nejaký pramienok vody, z ktorého by načrela čo len trošku vody pre chorého grófa,“myslel si.

Nabral v sebe odvahu a vydal sa za dievčaťom, ktoré nosil v srdci i potom, čo sa s ňou kvôliotcovi rozišiel.

„Aladár, nezanevrela som na teba ani na tvojho otca, moja láska k tebe nevyhasla, budempremýšľať, ako by sa tvojmu otcovi dalo pomôcť, len ma musíš nechať samu, aby som mohlav pokoji premýšľať,“ prisľúbila Aladárovi, keď tak prosebne ju o to žiadal.

65

Na druhý deň ráno saMalvínka vybrala s krčahom k studničke. Cestousi pospevovala pesničku „Široký jarček, bystrá vodička...“ Vodník ju už vyčkával na brehustudničky a milo ju vítal slovami:

„Po vodu, po vodu, dievčička? Dnes si voľajaká veselšia aj si pospevuješ .“„Veselšia, veru veselšia som, veď aj mám prečo byť. Poviem ti, vodníček, čo sa mi včera

prihodilo.“Vodník o všetkom dávno vedel, no predstieral, že je zvedavý, čo sa jej takého príjemného

stalo.„Predstav si, vodníček, ako tak sedím na priedomí, ktosi ide do nášho dvora. Vzácny hosť.

Mladý pán Aladár. Chudáčisko, prišiel utrápený a s veľkou prosbou sa obrátil na mňa, aby sommu pomohla. Vraj ja by som mohla, lebo sa vyznám v hore, možno budem vedieť o nejakejstudničke, o nejakom pramienku, z ktorého by som čo len pár kvapiek vody doniesla pre choréhogrófa. Nuž sľúbila som, že sa pokúsim niečo urobiť pre zdravie grófa Andrássyho. Vieš,vodníček, nemôžem konať ináč, stále mám Aladára veľmi rada. Prosím, pomôž mi, dovoľ minačrieť trochu vody do džbána a vráť všetkým Humenčanom vodu späť. Dosť bolo trestu,“vyložila Malvínka vodníkovi svoje želanie.

Vodník vyhovel Malvínkinej prosbe.S krčiažkom vody, ktorý ukrývala pred vysmädnutými zvedavcami pod dlhým plášťom,

kráčala Malvínka ku kaštieľu, v ktorom vládlo bezduché ticho, zármutok a každého sužovalsmäd. Všetko živé tu túžilo po kvapke vody, aby uhasilo svoj veľký, preveľký smäd. Predbránami kaštieľa ju čakal Aladár a odviedol ju pred chorého otca, ktorý už v mdlobách ležal naposteli a čakal na svoju smrť.

„Tu je to dievča, otec, čo ti donieslo v džbánku vody, aby si sa uzdravil.“Kráľ na chvíľu otvoril oči, najprv si namočil ústa, potom sa napil vody plným dúškom

a pomaly sa začal preberať z mdlôb. Sila sa mu pomaly začala vracať do celého tela.„Kto je to dievča, syn môj?“ opýtal sa, keď sa cítil silnejší.„Malvínka, otec,“ povedal Aladár a čakal na otcovu reakciu. Tá prichádzala pomaly. Gróf sa

rozpamätúval na to meno ešte hodnú chvíľu.„Malvínka, Malvínka,...“ opakoval si potichu panovník. „Tuším som už počul o nej niečo...“„Počul, pravdaže, počul, je to dievča, do ktorého som sa zamiloval a ktoré som milovať

nikdy neprestal,“ smelo vyriekol Aladár. Vedel, že otca teraz zlomí.„Aladár, Malvínka, odpusťte mi moju nerozvážnosť, keď som sa snažil zabrániť vám

v šťastí,“ ľutoval gróf svoje počínanie.„Voda, voda, tečie voda,“ ozývali sa mocné výkriky z chodieb kaštieľa.Gróf neveril vlastným ušiam. V kaštieli tečie voda. S touto správou ku grófovi pribehli

i jeho dve nevesty, doniesli k jeho posteli vedro vody, aby ho prebrali z mdlôb a aby si vyslúžiliod grófa vďaku. Ibaže prišli, keď už bolo po všetkom. Gróf bol z najhoršieho von. Teraz si želaliba jedno, aby vyzdravel a pri plnom zdraví dal požehnanie svojmu najmladšiemu synoviAladárovi a jeho milovanej, múdrej a láskavej Malvínke.

Po krátkom čase bola v humenskom kaštieli svadba, akej páru nebolo. Ženích i nevesta žiliv humenskom kláštore šťastní, v láske a porozumení. Spokojný bol aj gróf Andrássys manželkou.

Ešte vám prezradím, že na svadobnú hostinu presne o polnoci, nebadane prišiel zelený hosť,na svadobný stôl rovno pred novomanželov položil krčiažtek živej vody a vložil doň zelený kvet.Na jednom z jeho lesklých listov bolo napísané: „Do roka proroka“. Malvínka rýchlo pochopila,čo to znamená. Do roka priviedla na svet krásne a utešené dievčatko.

Martin Roman, VII.AUpravila: Mgr. Valéria Hudáková

(pokračovanie zo str. 4)„Veru, vychovala, vychovala...“Aj teraz

vychádzali tie slová z jej úst akosi smutne.„Dostanete od nich toľko darčekov, že celý

činžiak nimi zaplníte,“ dovolil som si zavtipkovať.„Dostanem, vieš, že dostanem. Od toľkých

detí!“Vtom ktosi zazvonil. Teta išla otvoriť.„Dobrý deň, pani Nováková, máte balíček,

poprosím občiansky preukaz, podpíšte, dovidenia,šťastné a veselé...“

Pochopil som, že vo dverách bola pani poštárkaa doniesla tete balíček k Vianociam od niektorýchz detí.

„Vidíš, spomínal si darčeky a už sú tu.“Teta suseda začala rozbaľovať balíček. Bol

v ňom pletený sveter a pohľadnica. Spozoroval som,že v tetinom oku sa zaligotala slza.

„Prečo plačete, teta? Vy nemáte radosť? Ja savždy teším, keď dostanem darček. Plakal by som,keby som nedostal.“

Nebolo mi príjemné dívať sa, ako plače, pretosom radšej zaklamal, že už musím ísť preč.

„Choď, Martinko, choď, ale nezabudni opäťprísť.“

„Prídem, teta, to viete, že prídem.“ Potom somtetu nenavštívil celé štyri dni.

Na piaty deň som ju predsa navštívil. Naváľande mala rozložené balíčky s darčekmi, ktoré jej prišli od ostatných detí. Bolo ich veľa.Poslalo ich každé z detí. Boli s pozdravmi i bez nich.

„Máte slušne vychované deti,“ povedal som.„Mám, veď som sa snažila, ako som len najlepšie mohla, aby z nich vyrástli dobrí ľudia.“Darčeky mi ukázala takmer všetky. Dostala topánky, blúzky, papuče, šaty, zásteru,

cukrovinky,... Pohromade sa toľko darčekov tak často nevidí. Iba jedna vec mi nešla do hlavy.Prečo teta suseda plače. Plakala tíško, aby som to nespozoroval. Nad balíčkami stála ako nadmalými rakvičkami. A kropila ich slzami. Nechápavo som sa na ňu díval. Až po chvíli som saodvážil položiť jej otázku: „Prečo plačete, teta?“

„Ty tomu nemôžeš rozumieť, Martinko, na Vianoce nedostanem to, na čo som najviacčakala...“

Čo len teta čakala, to som naozaj netušil. Tento hlavolam som sám veruže nedokázalvyriešiť, hoci mi to vŕtalo v hlave od rána do večera. Pomohla mi s tým mama.

„Martinko, darčeky nie sú všetkým, čo človek od Vianoc očakáva. Omnoho potrebnejšia jeláska, ktorú pocítime vo chvíli, keď je nablízku milovaná osoba. A teta Nováková zostane naVianoce sama. Jej deti neprídu.“

Zamyslel som sa nad tým, čo povedala mama, a po chvíli zo mňa vyhŕklo: „Mamka, nechpríde teta Nováková na Vianoce k nám, aby nebola sama a opustená.“

Mamka nenamietala. Obaja sme sa na seba usmiali a náš úsmev spečatil dobrý úmysel.Obom nám bolo sladko na duši. A musím povedať, že aj ockovi, aj babičke.

Napísal: Martin Roman, VII. AUpravila: Mgr. V. Hudáková

Moje Slovensko

Slovensko, krajina moja rodná,si mojej úcty a vďaky hodná.V tebe prežívam najkrajšie chvíle,v tebe prekonávam najdlhšie míle.

V tebe cítim rodičovskú lásku,v tebe objavujem na tvári vrásku.Tu som sa v údolí, v dedinke narodil,tu som v doline prírodu prebrodil.

Len bolesťou mi srdce trhá,keď neprávom šípy na teba niekto vrhá.Iba jedno ma deň i noc trápi,kedy sa do krajiny spravodlivosť vráti.

Že sa tak stane stále dúfami bojovať za vlasť si trúfam.Verím, že prežije krása našich hôr,a príde aj láska a zanikne bôľ.

Ľuboš Kulan, VI.AUpravila: Mgr. Anna Austová

87

Psí záprah„Konečne sneží!“ zhíkol som pri pohľade z okna na zasneženú krajinu.Kopec pod lesom, na ktorom sa každú zimu rady sánkujú deti z celého okolia, bol tiež

zasypaný snehom. Ba už sa aj k jeho vrcholu teperili so saňami prví nadšenci.Dlho som neváhal ani ja. Zavolal som Paľovi, nech vezme sane, že ideme. On už vie kam. Je

to môj človek. Človek prvého kontaktu. Vždy je pohotový ísť tam, kam ho zavolám. Ináč tonevyzeralo ani dnes. Práve sa vrátil z tréningu, no napriek tomu prisľúbil, že len čo dá niečo doúst a hodí na seba teplé háby, príde pred náš blok.

Netrvalo ani desať minút, keď zdola zazvonil zvonček. Pre istotu som sa pozrel von oknom.Sane boli opreté o múrik plynomeru a pri vchodových dverách som videl stáť po ušizababušeného Paľa. „Ako vždy. Chlapec na zavolanie, na heslo,“ pomyslel som si. Z vešiaka somsi vzal čiapku a rukavice a trielil som za ním.

Keď som stál pred výťahom, z kuchyne som začul prísny mamin hlas:„Vezmi aj Rexa!“Nenamietal som, pretože by to boli iba zbytočné prieťahy. U nás vždy platí to, čo povie

mama. Odvrávanie by sa mi mohlo kruto vypomstiť. Ak by som len pípol, bol by som dnes bezšance čo len vytiahnuť z domu päty. Nuž voľky-nevoľky vzal som vodidlo, upol som ho Rexovina obojok, aby mi neušiel, a poďho za Paľom, ktorý ma už netrpezlivo čakal pred blokom.

„Máme spoločníka čo?“ zavŕtal Paľo.„Mama chcela, aby sa vyšantil v snehu. Vieš, ak je dlho v byte, je nervózny, skáče po

všetkom a mama by ho vtedy najradšej vyhodila z domu,“ zdôvodňoval som, prečo Rexo musíísť s nami. Nechcel som pred Paľom vyzerať ako bojazlivé chlapčisko, hoci si myslím, že Paľopozná moju mamu až príliš dôverne.

Rexa sme ďalej neriešili, ten si skackal veselo vedľa mňa. Keď bol príliš nepokojný a mykalsa mi na vodidle, Paľo navrhol, aby sme ho zapriahli do saní. „Výborný nápad,“ pomyslel som si.Realizácia nápadu netrvala dlho. Popruhy sme spravili z vodidla. Aby sme si uľahčili cestu dokopca, batohy sme si položili na zapriahnuté sane.

„Hijó, hetá!“ zavelil Paľo na plné hrdlo.Psina sa zľakla a pustila sa do behu. Sane vliekla za sebou, no o chvíľu sa sane prevrhli a

tašky popadali do závejov. Pôsobilo to príšerne komicky a my dvaja ako blázni sme sa chytali odsmiechu za bruchá, od zábavy sme sa váľali v snehu. Vychechtaní sme sa vykotúľali zosnehových závejov a čuduj sa svete, sane ležali vyvrátené v snehu, batohy asi desať metrov zanimi a Rexa nikde. Nuž nebolo mi veru do smiechu. Vedel som, že Rexo je divý, keď sa vyľaká,utečie a zmizne bez stopy. Aj pred mesiacom vyviedol poriadny psí kúsok. Vtedy sme ho hľadalitakmer týždeň, kým sme vypátrali, kde je.

„Nuž dnes zo sánkovačky nebude nič,“ povedal som Paľovi. Paľo to spočiatku nebral vážne,ale keď som mu vyrozprával, čo vyviedol Rexo minule na úteku, pochopil, že nič iné námnezostáva, iba ísť ho hľadať.

Hľadanie nášho štvornohého priateľa sa začalo, len čo sme odložili sane a batohy. Snažilisme sa kráčať v Rexových stopách. Našťastie sneh nepadal príliš husto, preto stopy v snehu smevideli celkom zreteľne. Doviedli nás až na kraj lesíka a tu sa stratili v hustých kríkoch.

Rozhodli sme sa preskúmať najbližší terén. Brodili sme sa v snehu cez husté lesné porasty,až kým sme nezačuli čudné vytie. Šli sme za hlasom. Po niekoľkých metroch sme zastali,schovali sme sa za nízky krík a dívali sme sa pred seba. Naskytol sa nám nevídaný pohľad. Rexošantil s dvoma malými vĺčatami pri ich brlohu. Vlčica tam nebola. Vedeli sme, že sa čoskorovráti, preto sme museli Rexa čím skôr privábiť k sebe.

„Rexo,“ neistým hlasom som na seba upozornil. Rexo spozornel a šiel za naším hlasom.Vĺčatá zostali nehybne stáť pri brlohu a pohľadmi odprevádzali svojho skroteného druha.

Za poslušný návrat sme Rexa odmenili srdečným zvítaním. Domov sme sa vrátili celípremočení, ale spokojní, že sa nám a Rexovi nič nestalo.

Roman Mihališin, VII.AUpravila: Mgr. V. Hudáková

Psík SilvesterBolo po Vianociach a ja som sa dívala

von cez oblok nášho bytu. Odrazu somuvidela malého huňatého psíka. Behalokolo stromu, potom zastal a začal kňučať.Bolo mi ho ľúto.

„Ten psík bol určite dačí vianočnýdarček. Trochu sa mu potešili, potom hovyhodili“, pomyslela som si.

Lenže psík nie je hračka a treba sa oňstarať. Nuž poprosila som mamku a ocka,aby som si mohla psíka zobrať domov.Keď som ho priviedla, psík bol šťastnýa od radosti vrtel chvostíkom. Ockopovedal, že psík do paneláka nepatrí. A taksme ho na druhý deň odviezli k babkea dedkovi na dedinu.

Dedko sa veľmi potešil a babka lenzalomila rukami.

„Aký je malý a roztopašný!“ zvolala.A keďže sa blížil Silvester, dali sme mu

meno Silvester. Mala som veľkú radosť, žeSilvester patrí do našej rodiny.

Simona Burdová, IV.BUpravila: Mgr. J. Macháčková

AbecedaAbeceda veľká, malá,do slov sa nám zapísala.Deti si ich prečítajú,novoty sa dozvedajú.

Simona Burdová, IV.BUpravila: Mgr. J. Macháčková

ZimaLístie zo stromov opadne,zima na kopce zasadne.Razom sa všetko ligoce,o chvíľu prídu Vianoce.

Sneh pokryje stromy, domy,biele budú ulice.Deti sa už vytešujúz veľmi rýchlej sanice.

Byt zavonia ihličímvianočného stromčeka.Začiatok Vianoc oznámi hlasčarovného zvončeka.

Tibor Bicák, VII.BUpravila. PaedDr. P. Kurucová

109

STOP ŠIKANOVANIUČo je šikanovanie?Šikanovanie je to, keď jedno alebo viac detí úmyselne, väčšinou opakovaneubližuje druhým. Znamená to, že ti niekto, komu sa nemôžeš ubrániť, robí, čoti je nepríjemné, čo ťa ponižuje alebo to jednoducho bolí.Šikanovanie je aj to· keď ťa spolužiaci opakovane urážlivo prezývajú, posmievajú sa ti,· keď sa ti vysmievajú za to, ako sa obliekaš, z akej rodiny pochádzaš, za to,

že sa dobre učíš, že poslúchaš učiteľov,· keď ťa spolužiak núti urobiť nejakú vec a vyhráža sa ti, že ak to neurobíš,

počarbe ti zošit, vysype ti veci z tašky,· keď ťa nútia odísť z vyučovania,· keď ti spolužiak berie desiatu, peniaze alebo osobné veci,· keď ti spolužiaci robia veci, ktoré sú ti nepríjemné (napr. nadávajú ti,

strkajú do teba, schovávajú ti veci).

Často sa hovorí, že takéto správanie je v poriadku, že sa to môže, že to tak mábyť.To nie je pravda!Nikomu, a teda ani tebe, nesmie nikto ubližovať, trápiť ťa, sužovať.Mal by si vedieť, že podobné problémy má mnoho detí. Mali ich aj mnohíznámi ľudia. V detstve bol šikanovaný napr. herec Tom Cruise, spevák PhilCollins a mnohí ďalší. Každý z nich sa týchto problémov po čase zbavila nezabránilo im to dosiahnuť úspech v ďalšom živote.

Prečo si šikanovaný?

Chyba v žiadnom prípade nie je v tebe, ale v zlých vzťahoch medzi žiakmivašej triedy alebo školy. Nie je to preto, že si zlý, nešikovný alebo si tozaslúžiš. Nehanbi sa sám za seba preto, že si podnetom šikanovania.Nenechávaj si podozrenie na šikanovanie pre seba, ale požiadaj o pomoc ľudí,ktorým dôveruješ: mame, obľúbenej učiteľke, kamarátovi, psychológovi atď.

Ako sa môžeš brániť, čo môžeš urobiť?

· Keď do teba niekto zapára, nedaj sa vyprovokovať ani vystrašiť, aj keď súviacerí.

· Môžeš im povedať, aby vypadli, kričať „NIE“ alebo utekať preč. Ale musíšto urobiť nahnevane a hneď odísť.

· Keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám. Počkajna nejakú skupinku a pridaj sa k nim, aj keď ich vôbec nepoznáš.

· Vyhýbaj sa miestam, kde by ťa mohol niekto biť, zobrať ti niečo alebo ťainak trápiť.

· Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolírovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť.

· Zaznamenávaj si všetko, čo ti robia, kedy, kde a kto ti čo urobil a povedal.· Povedz o svojich problémoch rodičom

a požiadaj ich o radu. Ty ichpomoc a podporu potrebuješ.

· Keď sa to týka školy, skúsnájsť dôveryhodnú paniučiteľku, výchovnúporadkyňu alebospolužiaka.

· Keď si myslíš, že sa nemôžešzdôveriť nikomu, zavolaj doPedagogicko – psychologickejporadne, alebo do Centra výchovneja psychologickej prevencie.

Pamätaj si!

· Nie je správne schvaľovať agresívne správaniesvojich spolužiakov.

· Nie je správne odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický,slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický handikep.

· Nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovaniedruhých.

· Nie je správne nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť šikanujúcim, aby simlčal.

· Nie je správne nečinne sa prizerať alebo byť ľahostajný, keď sa stanešsvedkom šikanovania. Hovorí sa o „žalovaní“ ako keby to bolo niečonemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec toneznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje to, že sa nebojí a že má dosťsebavedomia , aby sa šikanovať nenechal.

Všetko sa začne naozaj riešiť, keď to niekomu povieš! Dôveruj si, netrápsa sám a vyhľadaj pomoc!

2019

DOBRÁ RADA NAD ZLATO

Etiketa telefonovaniaTo, že so sebou nosíme prístroj, ktorým môžeme komunikovať

kdekoľvek a kedykoľvek, má svoje nesporné výhody. Platíme však za todaň v podobe zmien nášho zmýšľania a správania. Všetkochceme vybaviť hneď a okamžite a šľak nás triafa, akto nejde. Zvoniaci telefón sa akoby stal najvyššouprioritou, ktorej sa musí všetko podriadiť. A to jehlúposť. Nasledujúcich desať prikázaní sa určite zídetým, ktorí nechcú byť svojmu okoliu na príťaž, ale ajtým, ktorí by sa radi zbavili príťaže vo svojom okolí.

Desatoro mobilnej komunikácie

1. Bezbranné okolie obťažovať telefonátomsvojím nebudeš!Ak sa môžeš vzdialiť, učiň tak – odporúča sa 10krokov od ostatných osôb. Ak odísť nemôžeš(autobus, rad v obchode), hovor skráť naminimum.

2. Sluch ani rozum blížnych svojich zvonenímoberať nebudeš!Najvyššia hlasitosť zvonenia patrí na rušnú ulicu ana diskotéku. Preto, že zvonenie dobre nepočuješ,by nikdy nemalo pykať tvoje okolie. Ak ti častozvoní telefón, melodické zvonenia sa po chvílistanú pre tvoje okolie utrpením.

3. V stánku Božom i kultúrnom telefón vypínaťbudeš!To, že je „neslušné“ vybavovať telefonát počaspredstavenia alebo v kostole, vieme všetci, aletvoje okolie môže vyrušovať aj svietiacidisplej počas divadelného alebo filmovéhopredstavenia. Ak naozaj (ale naozaj) musíšbyť k dispozícii, sadni si tam, kde telefónnikomu nebude prekážať, t.j. úplne dozadua na kraj.

4. Volajúcich vľúdne a menom zdraviťbudeš!Ak vieš, kto ti volá, nie je od teba pekné, ak zdvihneš telefón a ozveš sastroho a nepriateľsky „No?“ Odbremeň blížneho svojho od váhania, či vieš,kto ti volá.

5. V aute na telefón bez handsfree sady nesiahneš!Držať telefón a šoférovať zároveň je nielen trestné, ale aj mimoriadnenebezpečné. Článkov na túto tému je milión, no zdá sa, že tentoadrenalínový šport sa teší stále veľkej obľube.

6. Handsfree sadu na verejnosti používať nebudeš!Človek, ktorý chodí po ulici a rozpráva nie do telefónu, ale len tak dovzduchu, musí byť pripravený na to, že mu budú okoloidúci odpovedaťalebo ho budú mať za blázna. Nie je to hlúpe?

7. Do telefónu hulákať nebudeš!Tá vec, čo držíš v ruke, má jednak úžasne citlivý mikrofón, jednak softvérna posilňovanie frekvencií ľudského hlasu. Na druhej strane je aparát, naktorom sa dá zvýšiť hlasitosť odposluchu. Aj napriek ruchu v pozadí môžešrozprávať normálne, akoby volajúci stál vedľa teba, a pritom ťa bude dobrepočuť.

8. Živému človeku pred telefónom prednosť dávať budeš!Aj predavačka v obchode, aj šofér autobusu sú ľudské bytosti a nezaslúžiasi, aby si vybavoval telefonát pri platení. Ak ti kamaráti tolerujú, že sa hrášs telefónom pri konverzácii s nimi, v poriadku, ale rozprávať sas človekom, ktorý ti nevenuje stopercentnú pozornosť pripomína hádzaniehrachu na stenu. Pri prichádzajúcom hovore sa patrí ospravedlniť saspoločnosti a až potom zdvihnúť telefón. Pokiaľ sedíš iba s jednýmčlovekom, ktorý čaká, kým skončíš, vybav to rýchlo.

9. Novým telefónom „machrovať“ nebudeš!To, že sa tešíš z nového mobilu, je v poriadku, ale nikdy by tým nemalotrpieť nezainteresované okolie.

10. Telefónu modloslužobníkom sa nestaneš!Je úbohé, ak začneš považovať mobil za súčasť svojej osobnosti,a nezdravé, ak ťa smrtka obchádza pri vybití batérie bez nabíjačky v okolí.Veľmi málo telefonátov naozaj nepočká, a to dokonca aj v prípade, akvoláš ty.

... a na záver· Počas telefonovania sa vytvára prvý dojem už po zdvihnutí slúchadla.· Odborníci tvrdia, že pred začiatkom hovoru je vhodné usmiať sa

a pozitívne naladiť.· Keď telefonujeme, tak telefonujme. Nejedzme pri tom, nepime, neťukajme

do klávesnice. Venovanie sa iným činnostiam pri telefonovaní je neúctivéa odvádza to pozornosť.

Pripravila: Mgr. M. Andrejčíková

2221

ZAUJÍMAVOSTI Z PRÍRODYZÁZRAKY A TAJOMSTVÁ MORSKÉHO ŽIVOTA

Najdlhšie putovanieÚhor európsky prekoná vzdialenosť 7 500 kilometrov na cestez Baltského do Sargasového mora, kde kladie ikry.Najväčší krabNajväčší krab japonský mal rozpätie klepiet až 3,7 m.Najväčšia rybaNajväčší žralok veľrybí bol 18 metrov dlhý a vážil 43 ton.Najjedovatejší morský živočíchAustrálska medúza štyrhranka (Chironex fleckeri) zabije človeka v priebehu 30sekúnd až 15 minút (výnimočne za 2 hodiny prenikavých bolestí). Jedjaponského štvorzubca je 200 000 ráz silnejší, ako je kurare, smrteľný jed,ktorý sa získava zo stromov a používa sa na napúšťanie šípov. Nešťastník,ktorý zje jedovatú rybu, zvyčajne zomrie v priebehu dvoch hodín.Najdlhší červMorský červ nemertín veľký zo Severného mora meral 55 metrov (oveľa viacako vráskavec ozrutný).Najväčší zúrivciTuniaky modroplutvové pochytí niekedy ošiaľ pažravosti, vtrhnú do kŕdľa rýba roztrhajú na kusy desaťkrát toľko rýb, ako sú schopné skonzumovať.Najväčší počet ikierV kladení ikier dosiahol najväčší rekord mesačník svietivý, ktorý nakladieneuveriteľných 300 miliónov ikier.Najväčší žralokNajväčší presne zmeraný žralok modrý meral 7,92 metra.Zaznamenali správy aj o väčších žralokoch, ktorémerali 11,3 metra, dokonca až vyše 13 metrov.Najlepší potápač medzi veľrybamiJeden vorvaň tuponosý vydržalpod vodou takmer 2 hodiny. Keďvyplával na hladinu, mal v žalúdku dvahlbokomorské žraloky. Keďže more bolo v tých miestach hlboké 3 193metrov, je pravdepodobné, že sa potopil až do tejto hĺbky.Najväčší cicavecVráskavec ozrutný je dnes najväčším živočíchom. Najväčší zistený exemplármal dĺžku 33,6 metra a vážil vyše 160 ton.Najmenšia rybaBýčko Eviota zonura z pobrežia Marshallových ostrovov meria od nosa pochvost iba 16 milimetrov. Len o niečo dlhšia rybka Schindleria praematurus jenajľahšou rybkou na svete, váži len 2 miligramy. 14 175 dospelých rybiek tohtodruhu by vážilo 28 kilogramov.

Najhlbšie dnoNajhlbšie miesto Tichého oceánu leží 11 033 metrov pod hladinou. Ak doňhodíme oceľovú guľu s hmotnosťou 1 kilogram, dopadne na dno až po63 minútach.ZÁZRAKY A TAJOMSTVÁ ŽIVOTA RASTLÍN

Prvá rastlina vo vesmírePrvá rastlina, ktorá kvitla a mala semená v beztiažovom stave vo vesmíre,sa volá arábovka Thalova. Má veľmi krátky životný cyklus (asi štyridsaťdní) a rástla na palube sovietskej vesmírnej stanice Saľut 7 roku 1982.Najväčšie listyPalma rafia obyčajná má najväčšie listy na svete. Sú dlhé až 20 metrova palmy sú vyššie ako okolité stromy.Najväčší živý organizmusNajväčším živým organizmom na svete je strom sekvojovec mamutí,ktorý rastie v Kalifornii v USA a volajú ho Generál Sherman. Je 83metrov vysoký a okolo kmeňa meria 24,11 metra. z jeho kmeňa by smemohli vyrobiť štyridsať chát alebo 5 miliárd zápaliek.Najhlbšie koreneNajhlbšie korene, aké kedy ľudia zistili, majú divé figovníky v južnej Afrike.Siahajú do hĺbky 120 metrov.Najstaršia rastlina na sveteLišajník z Antarktídy je aspoň 10 000 rokov starý, možno aj starší. Iné lišajníkyna Aljaške sú 9 000 rokov staré a narastú len 3,4 milimetra za sto rokov.Najpomalšie kvitnúci kvetZriedkavá puja Raimondiho z Ánd rozkvitne až po 150 rokoch. Po rozkvitnutírastlina zahynie.

ZÁZRAKY A TAJOMSTVÁ SVETA CICAVCOV

Najväčšie suchozemské zvieraNajväčším suchozemským zvieraťom je samec slona afrického. Najväčší slonbol vysoký 3,8 metra, od konca chvosta po koniec chobota meral 10 metrova vážil približne 10,8 tony.Najvyššie skokyPuma americká a leopard škvrnitý údajne vyskočia na strom až do výšky5,5 metra. Kengura na úteku pred nepriateľom preskočila štós dreva vysoký3 metre.Najpomalší cicavecLeňoch trojprstý sa pohybuje po zemi rýchlosťou 2 metre za minútu, nastromoch 3 metre za minútu. Samica údajne „šprintuje“ rýchlosťou 4 metre zaminútu, keď začuje vydesený krik svojho mláďaťa.

Zozbieral: Mgr. J. Andrejčík

2423

DO YOU SPEAK ENGLISH?A brief history of pizza

It's a kind of a silly thing to talk about the momentwhen pizza was “invented”.The idea of using pieces of flat, round bread asplates came from the Greeks. They called them“plakuntos” and ate them with topping such as oil,garlic, onions, and herbs. The Romans enjoyedeating something similar and called it “picea”.

By about 1000 AD in the city of Naples,“picea” had become “pizza”, and people wereexperimenting with cheese, ham, anchovies, andfinally the tomato, brought to Italy from Mexico andPeru in the 16th century.

In 1889 King Umberto I and Queen Margherita heard about pizza andasked to try it. They invited a pizza maker, Raffaele Esposito, to make it forthem. He decided to make the pizza like the Italian flag, so he used redtomatoes, white mozzarella cheese, and green basil leaves. The Queen loved itand the new pizza was named “Pizza Margherita” in her honour.

Pizza migrated to America with the Italians at the end of the 19th century.The first pizzeria in the United States was opened in 1905 at 53½ Spring Street,New York City, by Gennaro Lombardi. But the popularity of pizza reallyexploded when American soldiers returned from Italy after World War II, andraved about that “great Italian disk”. Americans are now the greatest producersand consumers of pizza in the world.

CROSSWORDAnswer these questions and complete the crossword.

1. What was the final ingredient to a pizza?2. What was the name of Roman's pizza?3. What is the name of the King who wanted to try pizza?4. Which street was the first pizzeria at?5. Which ingredients did Greeks use? Oil, garlic, onions, ...6. What kind of cheese did Raffaele Esposito use to the pizza?7. Who are the greatest producer of pizza in the world?8. Which pizza is the best?9. The first pizzeria was opened in the …………..states.10. Who was the runner of the first pizzeria? Gennaro ...

Pripravila: B. Lukáčová, IX. AUpravila: Mgr. V. Kerlíková

The European UnionThe European Union (EU) is a family of democratic European countries

working together to improve life for their citizens and to build a better world. Injust over a half century it has delivered peace and prosperity to Europe a singleEuropean currency (euro) and a frontier – free single market where goods,people services and capital move freely. It has become a major trading power,and a world leader in fields such as environmental protection and developmentaid. Challenges such as preventing climate change and protecting theenvironment can only be tackled by international cooperation. The EU is at theforefront of those efforts. No wonder it has grown from six to twenty-fivemembers and more countries are striving to join it.

The EU's success owes a lot of the unusual way in which it works. Unusualbecause the EU is not a federal state like the United States of America or it isnot a purely governmental organisation like the United Nations. It is, in fact,unique. Its member countries remain independent sovereign nations, but theypool their sovereignty – and thus gain much greater collective strength andinfluence. It means taking joint decisions through shared institutions such as theEuropean Parliament, the Capital, and the European Commission. Poolingsovereignty means, in practice, that the member states delegate some of theirdecision – making powers to shared institutions they have created, so thatdecisions on specific matters of joint interest can be made democratically at theEuropean level. The EU's decision – making a system has evolved over a halfof a century. But it was originally designed for a community of just six nations.The EU has now twenty-seven member states, and its membership will increasefurther in the years ahead.

1.2.3.4.5.6.7.8.9.

10.

2625

Questions about the European Union1. How do we call countries which are joined in the EU?2. Why are all these countries working together?3. How do we call European currency?4. Which fields has the EU become a world leader in?5. Which challenges can only be tackled by international cooperation?6. How do we say “výzva” in English?7. Why is the EU considered to be unique?8. Give the example of the EU shared institutions.9. What does “pooling sovereignty” mean in practice?10. How long has the EU's decision of making a system evolved?11. How many nations was the EU originally designed for?12. How many members does the EU have now?

Pripravila: K. Mikulová, IX.AUpravila: Mgr. V. Kerlíková

PLAY WITH YOUR ENGLISH TEACHER THESE CLASSROOMGAMES:Adjectival ActionThe teacher writes on the board an activity like "brush your teeth." She picksone student; he/she comes to the front of the class. The teacher then shows thestudent a card with an adverb written on it like "slowly" or whatever. Thechosen student then does the activity in the way of the adverb. The otherstudents have to guess the adverb. The one who guesses right gets a point andmimes the next action which the teacher writes on the board. To help themteacher can give them a list of options, if he/she thinks they need some help.

Art GalleryThis is a great activity for reviewing vocabulary. The teacher has to drawenough squares on the board for each student to be able to draw in. Thestudents write their names above their squares. The teacher calls out a word andthe students draw it (could be simple nouns e.g. "dog, bookcase, train", verbstructures e.g. "draw a man running, eating cake, sleeping") or adjectives("draw a big elephant, an angry lion, an expensive diamond ring"). For eachstudent give a score for his/her picture, and then move on to the nextpicture. The student with the highest score at the end is the winner.

Backs to the Board GameThis one is good for higher level kids. The teacher makes two teams and standsone student from each team in front of the board, facing away from it. The

teacher writes a word or draws a picture on the board (e.g. "hamburger") andthe students have to explain that word to their team member (e.g. you can buy itin McDonalds, it's got cheese and ketchup in it). The first student out of the twostanding in front of the board to guess the word wins a point for his/her team.

Banana RaceIt is a QUIZ game in which the teacher asks children questions (TargetVocabulary) like: "What's this? What fruit is red and round? How many chairsare there in the classroom?" or the teacher simply draws items on the board,makes animal noises so that they guess. The teacher can work with students orsplit the class into small groups/teams if he/she has a large class. The teacherdraws on the board a race track and each team or student will be a BANANAwaiting at the Starting Line. They will approach the Goal line as they answereach question. Each right answer equals a step towards the Goal Line. TheBANANA who arrives there first, WINS!

Clothes FunStudents form teams of 3. Each team has a bag with some clothes in it. The firstteam member puts on the clothes. He/She must say, "This is my shirt", "Theseare my trousers", "This is my hat" etc., with each item of clothing. Then whenall the clothes are on, they say, "I'm dressed" and start removing the clothes,passing them to the next team member, who repeats the process. If the teacherhas some fancy high-heeled shoes and silly hats this is a really fun game! Veryyoung beginner students will normally only say, "shirt", "hat" etc. but it's still aworthwhile game for the vocabulary.

Last Letter, First LetterThe students have to sit in a circle with the teacher. The teacher starts by sayinga word, then the student to the teacher's right must make a word that starts withthe last letter of the word that the teacher said (e.g. bus --- steak --- key ---yellow --- etc.). Continue around the circle until someone makes a mistake.

Line True or FalseThe teacher puts a line of tape on the floor and designates one side "True" andthe other "False". The teacher holds up an object or flashcard and says itsword. If the students think the teacher has said the correct word they jump onthe “True” side, if not they jump on the “False” side. Incorrect students sit outuntil the next game.

2827

Make Words GameThe teacher writes a few random letters on the board. The students work inpairs/small groups to make up as many words from the letters as possible (e.g.letters: g, h, a, t, p, e, c. Possible words: cat, peg, tea, hat, get, etc.). The teamwith the most words is the winner.

Pripravila: Mgr. V. KerlíkováCrosswordTranslate these words into English and fill in the crossword.ŽltáČervenáČiernaRužováZelenáModrá

Katarína Rebyová, III.B

Hidden WordsCan you find the hidden words?

OFOFROGOFOT

DIMDOLLKERBOS

URHORSEMNI

BOJENABLUEROB

YELLOWMOKRH

IKROROCKETK

NAELEPHANTHM

KRIDRUMFERHOZ

CIGREENROEBA Petronela Pristašová, IV.A

CrosswordComplete this sentence : I like _ _ _ _ _ _

Kristián Laco, III.A

Days of the WeekTranslate the words into English and fill in the crossword.

1. Sobota

2. Štvrtok

3. Streda

4. Piatok

5. Utorok

6. Pondelok

Nina Babjaková, III.A

3029

CrosswordTranslate these words into English, fill in the crossword and answer thequestion.

1. plávanie2. ľadový hokej 3. kanoistika4. narodeniny

5. udrieť 6. lyžovanie

7. jazdiť na bicykli 8. golf 9. bungee jump 10. rieka

11. lietať 12. rodičia

13. mať

14. dobrý 15. golfová palica

16. predstaviť17. pozvať18. oslava19. láska

20. žralok21. súťaž

22. varenie 23. beh

24. poraziť?

Zuzana Gambošová, VII.C

ColoursColour the same numbers.

Simona Marcinčáková, IV.AJumbled wordsWhat are these words?

1.2.3.4.5.6.7.8.9.

10.11.12.13.14.15.

Kristína Šepeľová,III.A

3231

ŠPORTOVINY

Mikulášska latkaV okresnej

súťaži v skoku dovýšky "Mikulášskalatka", ktorá sauskutočnila 8.decembra 2007 naZŠ Hrnčiarska ul.,suverénne zvíťazilichlapci z našejškoly. V kategóriistarších žiakovzvíťazil Ľuboš Rada(IX.D) s výbornýmvýkonom 165 cm (vstrede). Na druhom

mieste skončil Gabriel Lancoš (IX.D) s výkonom 157 cm (vpravo). Tretím bolMilan Čubák (VIII.C), ktorý skočil 153 cm (vľavo). V kategórii mladších

žiakov zvíťazilMilan Gališin(VI.C) (vľavo),na druhommieste skončilMarián Ruják(VI.C), obidvajas výkonom 120

cm.Gratulujeme.

Pohár primátora mestaHlavne vďaka veľmi úspešnej streľbe zo vzduchovky a hodu granátom na

cieľ družstvo našej školy v konkurencii všetkých humenských základných škôlzískalo Pohár primátora mesta v športovo-brannej súťaži "SNP a jeho odkaz".Žiaci (zľava) Patrik Šuľov (VIII.D), Monika Lešundáková, David Ruják

(VIII.D), ŠtefániaFirkaľová (VIII.A)a Peter Sidor (VIII.D) siokrem spomínanýchdisciplín veľmi dobrepočínali aj v ďalších -beh, prelezenievodorovného lana.Súčasťou súťaže bolo aj

zodpovedanieteoretických otázok zhistórie SNP a zozdravotnej prípravy.

Blahoželáme,a pretože sú to ôsmaci, veríme, že na budúci rok v tejto zostave pohár obhájaopäť.

Večerný behV novembri 2007

sa žiaci našej školyzúčastnili na 29. ročníku"Večerného behu"mestom Humenné. Nastupni víťazov z našejškoly stáli: (zľava) MilanČubák – 2.miesto,Michaela Šmajdová -2.miesto, Jakub Boško –3. miesto. Na fotografiichýba Martin Hyška - 3.miesto v kategórii mladšížiaci.

Pripravil: Mgr. G. Lysý

3433

OMAĽOVANKY

3635