BIN 14 2012

BIN - Regiónalne Informačné Noviny - inzertný týždenník miest a regiónov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske. Vydavateľ: Ing. Miroslav Košč - Reklamná agentúra KoKa, 5. apríla 1115/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou. IČO: 40006522.Adresa redakcie: Reklamná agentúra KoKa, ul. J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou. www.koka.sk. Príjem plošnej a riadkovej inzercie je tel/fax 038/ 760 93 14, tel: 0911 704 306, gra� [email protected] Termín uzávierky je každý týždeň v uto-rok o 12:00hod. Riaditeľ: Ing. Miroslav Košč. Šéfredaktor a gra� k: Jana Vavrová, e-mail: gra� [email protected] Distribúcia: vlastná distribučná sieť. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nezodpovedá za obsah a pravdivosť uvede-ných inzerátov a za prípadné spôsobené škody. Uverejnené príspevky sa nemusia zhodovať so stanoviskami redakcie. Texty neprešli jazykovou úpravou. Reg. číslo: EV 3783/09 / Piatok 13.04. 2012 - číslo 14/2012 - ročník 9 - NEPREDAJNÉ

OK - TAXIORANGE : 0907 6666 10T-MOBILE : 0902 600 100

generálny sponzor:

BEZPLATNÁ LINKA: 0800 100 006

Krby-kachle-pece-sporáky-grily komínové systémypredajne: Bánovce n.B.-Prievidza-Trenčín-Pezinok

[email protected] 038/7600180

veľkoobchod - maloobchod

Adriatico 128€

Atlas hnedý 380€

Santander 100€

AKCIA - Záhradné krby - 200 typov

inzercia

BIN - Regiónalne Informačné Noviny - inzertný týždenník miest a regiónov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske. Vydavateľ: Ing. Miroslav Košč - Reklamná agentúra KoKa, 5. apríla 1115/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou. IČO: 40006522. Adresa redakcie: Reklamná agentúra KoKa, ul. J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou. www.koka.sk. Príjem plošnej a riadkovej inzercie je tel/fax 038/ 760 93 14, tel: 0911 704 306, [email protected] Termín uzávierky je kaž-dý týždeň v utorok o 12:00 h. Riaditeľ: Ing. Miroslav Košč. Šéfredaktor a grafik: Jana Vavrová, e-mail: [email protected] Distribúcia: vlastná distribučná sieť. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nezodpovedá za obsah a pravdi-vosť uvedených inzerátov a za prípadné spôsobené škody. Uverejnené príspevky sa nemusia zhodovať so stanoviskami redakcie. Texty neprešli jazykovou úpravou. Reg. číslo: EV 3783/09 / Piatok 16.03. 2012 - číslo 09/2012 - ročník 9 - NEPREDAJNÉ

inzercia

Veľkonočné sviatkyV kresťanstve je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka. Ústrednou myšlienkou Veľkého alebo Svätého týždňa je umučenie a smrť Pána Ježiša, ktoré sa slávi tri dni – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, už od 4. storočia.

čítajte na ›› strane 4,5

Sebastiánko Daniš šibal s 3m Veľkonočným korbáčomPosledný deň veľkonočných sviatkov, Veľkonočný pon-delok, je spojený s ľudovými tradíciami - šibačkou a oblie-vaním dievčat vodou. Tento deň je aj v našom meste a dedínách okresu charakteristic-ký krikom vypolievaných a vyši-baných dievčat. Šibáky upletené

z mladého vŕbového prútia, ktorými šibači šibali, mali že-nám dodať sviežosť a ohybnosť, polievačka zasa mala zabezpečiť zdravie. Dievčatá si pre svojich polievačov a šibačov nachys-tajú už pred Veľkou nocou od-menu, ktorou sú najčastejšie maľované vajíčka - kraslice. V dnešnej dobe k nim pribudli aj

čokoládové zajačiky, kuriatka, kindervajíčka, koláče a v súčas-nosti aj peniaze. Sebastiánkovi z Chudej Lehoty uplietol ocko Stanislav Daniš 3m Veľkonočný korbáč. Okrem tohto uplietol ešte 20 šibákov, ktoré rozdal kamarátom a po rodinách. Kor-báčom sa ušlo obom babkám aj prababke, tetuškám, sesternič-

ke a malým kamoškám. Kúpať a šibať chodil Sebastiánko s oc-kom - samozrejme na aute, aby to všetko postíhali. „Vyšibal si plné vedierko sladkostí, vajíčok a samozrejme sa mu za ˝ťažkú˝ prácu ušlo aj nejaké to zaslúže-né euro,“ povedala mamička iba 3-ročného malého „Veľkého“ kupača. Stanislav Vavro

Foto: Stanislav Vavro

Foto: Lucia Danišová

» Piatok 13.apríla 2012 » číslo 14/2012 » ročník 9 » nepredajné

Piatok 13. apríla 2012

HORNÉ OZOROVCESlovenskí evanjelici sú súčasťou veľkej rodiny evanjelických kresťanských cirkví, ktoré boli za-ložené v procese obnovy cirkvi v 16. storočí, kto-rý nazývame reformácia. Počiatky evanjelickej cirkvi siahajú do prvej polovice 16. storočia, keď na územie súčasného Slovenska začala prenikať Lutherova reformácia. Putovaním evanjelic-kými chodníčkami v našom kraji pokračujeme tam, kde sme naposledy skončili. V priestoroch Ottlykovského kaštieľa v Horných Ozorovciach

Po dlhých rokoch bojov, kde dokázal svoje hrdinstvo a lásku k vlasti, Juraj Ottlyk aktívne pracuje na zveľadení svojho majetku v Horných Ozorov-ciach. Vnútorne vedený zásluhami o vlasť, smelo predstupuje pred kráľa Karola III. a predkladá svoju prosbu o povolenie postaviť dvornú kaplnku.

Váhajúci kráľKráľ nebol vôbec naklonený evan-jelikom, no napriek tomu oceňuje zásluhy Ottlykovského rodu. Po dlh-šom preťahovaní dostáva v tom čase šesťdesiatosem ročný Juraj Ottlyk povolenie k stavbe. Píše sa rok 1724. Podmienkou však je skutočnosť, že kaplnku postavia za jeden rok na útra-ty Ottlykovskej rodiny, bez akéhokoľ-vek finančného zaťaženia poddaných. Juraj Ottlyk, dobrý hospodár Ako vidieť, podmienky to boli na danú dobu veľmi ťažké, o to viac, že Juraj Ottlyk bol po mnohých potulkách v bojoch a stálych vojnách málo doma. Svoj majetok, po tureckom plienení značne znivočený, nemohol natoľko zveľadiť a hospodársky upevniť. Bol však dobrým hospodárom a finanč-níkom, a tak sa mu podarilo ťažké obdobie prekonať. Týmto krokom tak už nestálo výstavbe nič v ceste. Po zís-kaní kráľovského povolenia sa ihneď pustil do stavby.

Výstavba, nepriatelia a dôležitá lis-tina Uprostred svojho kaštieľskeho dvora, v úzadí so zeleňou stromov záhrady, začal stavbu domu Božieho. Základný kameň stavby bol položený na sviatok Svätej Trojice v roku 1724. Nepriate-lia však robili všetko preto, aby toto dielo všemožne prekazili. Posielali

stoličných hajdúchov, aby rozháňali robotníkov od stavby. Stalo sa aj to, že aj múry, už na siahu vystavané, zrúca-li. Ottlyka ohovárali pred vrchnosťou, že vraj koná verejné a nie súkrom-né služby Božie. Ottlyk si však z o- patrnosti podal žiadosť o potvrdenie práva odbavovať podľa uznesenia šopronského snemu služby Božie v zemianskych kúriách a zároveň sa domáha pravdy podávajúc žalobu na výčiny páchané proti nemu. Kráľ mu vyhovel a dňa 24. júla 1724 mu vydal osobitnú listinu, ktorou potvrdzuje a povoľuje v Ozorovciach vykoná-vanie evanjelických služieb Božích. V stavbe sa pokračovalo. A presne po roku na slávnosť Svätej Trojice roku Pána 1725 bol hornoozorovský chrám Boží posvätený na svätú službu Troj-jedinému Pánu Bohu. Bola to milá a dojímavá slávnosť, na ktorej sa okrem Ottlykovskej rodiny zúčastnili aj oko-lité zemepanské rodiny Zayovci, San-dorovci a drobní zemania z Chlievan, Držkoviec či Dežeríc. Od tých čias ozorovská cirkev svätí tento deň ako radostnú pamiatku posvätenia chrá-mu.Juraj Ottlyk, ako zakladateľ chrá-mu a zboru, ktorého pamiatka sa v hornoozorovskom zbore zachováva z pokolenia na pokolenie, sa zo svojho vrcholného životného diela, dvornej kaplnky, dlho netešil. Po strasti, bojoch a zápasoch skončil svoju pozem-skú púť roku 1729 v 73. roku svojho života.

Obdobie útlakuNáboženský útlak evanjelikov sa vys- tupňoval po roku 1731, kedy im boli odobraté všetky kostoly. Zemania a poddaní z Bánoviec i okolitých obcí začali chodiť do evanjelického kosto-

líka v Horných Ozorovciach. Ten mal však slúžiť len súkromným nábožen-ským potrebám Ottlykovcov. Nastalo obdobie vyšetrovania, stupňujúceho útlaku a vypočúvania. Evanjelický kostol bol odňatý a na príkaz Márie Terézie od roku 1763 úradne uzatvo-rený. Po dobu celých 20 rokov. Znovu ho otvorili až po vydaní tolerančného patentu o náboženskej slobode Joze-fom II. po roku 1783. Tu nastáva druhé obdobie rozkvetu a situácia sa obracia. Pôvodne cirkevný zbor vznikol v Bánovciach nad Bebra-vou, v novom, požehnanom pôsobení zboru sa matkocirkvou stávajú Horné Ozorovce. Bánovce bez evanjelické-ho kostola sa stali fíliou ozorovského zboru.

Chrám Boží v toku časuOd tejto doby nám história priná-ša obdobia spojené s prestavbou a úpravami kostola. Za pôsobenia fa-rára Žarnovického bola vymenená víchricou zničená strecha a opravená vonkajšia časť chrámu. Podobne za pôsobenia farára Huszára bolo ob-novené vnútro kostola výmenou lavíc a organa. V roku 1909, kedy bol fa-

rárom Emil Karol Vargha bol nainšta-lovaný nový organ. Ten bol neskôr po roku 1950 za pôsobenia farára Baricu elektrifikovaný. Významné zmeny vonkajšieho vzhľadu dostáva evanje-lický kostol v Horných Ozorovciach v rokoch 1967 až 1970. Pod dohľadom vtedajšieho farára Vladimíra Maj- dúcha bola prevedená rekonštrukcia chrámu s prístavbou novej veže, pred-siene, zborovej siene a sakristie. Starú zvonicu vystriedala nová a do veže boli zakúpené zvony, ktoré sa neskôr elektrifikovali. Chrám tak získal nový vzhľad, ktorý poznáme dodnes. K vý-mene organa došlo ešte raz a to v roku 1979. Ten nový bol však už inštalova-ný nie na zadný, ale na predný chórus.

Zachované dedičstvoNedeľné služby Božie sa v hornoozo-rovskom chráme Božom konajú do dnešných dní. Tí, ktorí ho navštívia, prichádzajú do prostredia, ktoré dý-cha bohatou históriou. A pôvodné časti ako kazateľňa s maľbami evan-jelistov, pánske lavice s erbmi a bib-lickými výjavmi, či epitaf a erb rodiny Ottlykovej dotvárajú silnú, neopako-vateľnú atmosféru.

Vzácna svadbaV Horných Ozorovciach zaznamená-vame významnú historickú udalosť v spojitosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra. Jeden zo Štúrovských prívržen-

cov a spolubojovníkov, revolučný bás-nik Janko Kráľ uskutočnil tu jeden zo svojich najvýznamnejších životných krokov. Ako 27-ročný zosobášil sa tu so 17-ročnou Máriou Modrániovou, sestrou Karola Modrániho, ktorá po-chádzala z dvojičiek. Sobáš sa konal 7. apríla 1851 v hornoozorovskom kostole. Sobášil ich evanjelický farár Samuel Žarnovický.

Za ĽudevítaZ cirkevnej kroniky pochádza ešte jedná zaujímavá informácia, viažúca sa k evanjelickému kostolu v Horných Ozorovciach. Tu sa 27. januára 1856 uskutočnila pohrebná počestnosť za Ľudovíta Štúra. Jediná na Sloven-sku. V Modre sa konal len skromný pohreb za asistencie maďarských žandárov s nasadenými bodákmi. V Ľudovítovom rodisku, v Uhrovci, ne-povolili Zayovci žiadnu počestnosť. Na pohrebnej počestnosti v Horných Ozorovciach sa zúčastnil i mladší brat Janko Štúr, stoličný sudca Bánoviec i mladá sestra Ľudovíta Štúra, Karolína a ostatní jeho príbuzní. Za účasti veľ-kého zástupu ľudu účinkovali evan- jelickí farári z Horných Ozoroviec, z Uhrovca a zo Kšinnej.

Nabudúce: V ďalšom, v poradí treťom zastavení, sa pozrieme do Bánoviec nad Bebravou.

Zdroj: Štefan Obert „ 750 rokov Hor-ných Ozoroviec“, Alexander Barica „Horné Ozorovce, dejiny evanjelické-ho a.v. cirkevného zboru. / Miroslav Bitarovský, foto: archív CZ

Miroslav Bitarovskýrežisérdokumentarista

[email protected]

Z bohatých evanjelických dejín v našom kraji - zastavenie druhé

Súčasný pohľad na chrám Boží v Horných Ozorovciach. Foto : Tomáš Kasala

Pohľad na oltár v súčasnosti. Na obraze je znázornený Pán Ježiš pri modlitbe v Getsemanskej záhrade. Oltárny obraz maľoval v roku 1929 Bohumil Hanák, ktorý sa narodil v roku 1897 v Uhričiciach pri Uherskom Ostrohu na Morave. V rokoch 1917-1921 navštevoval akadémiu výtvarných umení vo Viedni. Po štúdiách sa usadil v Bánovciach nad Bebravou, odkiaľ pochádzala jeho man-želka Otília Šimanová. Foto: Stanislav Vavro

Evanjelický kostol v Horných Ozorov-ciach postavený Otlykovcami v ro-koch 1724 až 1725, pôvodne barokový s neskoršími úpra-vami. Priečelie zaniklo roku 1973 prístavbou moder-nej vysokej veže. Reprofoto

Presbytérium zboru v roku 1995 za pôsobenia farára Vladimíra Majdúcha.

Piatok 13. apríla 2012

BIN SPRAVODAJSTVOwww.binonline.webnode.skPiatok 13. apríla 2012 4

Zelený štvrtokPodstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Svia- tosti Oltárnej i sviatosti kňaz-stva. Na Zelený štvrtok pred-poludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svo-jich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. V našej diecéze sa Missa chri-smatis koná vždy v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma. Omše, na ktorých si veriaci pripomí-najú udalosti Zeleného štvrtka, sa však konajú aj v jednotlivých farnostiach. V Bánovciach nad Bebravou sa konali popoludní vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice i v Kaplnke Emauzských učeníkov na sídlisku Dubnička. Celebrantom svätej omše vo far-skom kostole bol dekan Mons. Dominik Gurín, ktorý vo svojej kázni vysvetlil nielen súvislosti medzi jednotlivými historický-mi udalosťami, ale predovšet-kým význam prijatia sviatosti kňazstva. Vykonávať kňazskú činnosť je poslanie. Kňaz nie je iba akýmsi rečníkom, spojiteľom ľudských osudov či vyzvedačom o previneniach. Tieto a mnohé ďalšie činnosti vykonáva dobrý kňaz práve vďaka svojej spoji-tosti s Bohom a za týmito aktivi-tami sa skrýva omnoho viac, než je vidno na prvý pohľad. Zároveň aj odovzdal pozdrav veriacim od diecézneho biskupa Mons. Vi-liama Judáka. Najväčší význam tohto sviatku a vlastne i všet-kých svätých omší je obsiahnutý v liturgii obety. Pri každej svätej omši počúvame: „On, prv než sa dobrovoľne vydal na smrť, vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojim učení-kom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podob-ne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojim učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci, toto je ka-lich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpus-tenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Týmito slova-mi ustanovil Kristus na Zelený štvrtok pri Poslednej večeri svia- tosť kňazstva a sviatosť oltárnu – Eucharistiu. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv. V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľ-kého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eu-charistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlav-

nými témami štvrtkového večera a noci. Schádzame sa na oslá-venie pamiatky Poslednej ve-čere, pri ktorej Ježiš Kristus prv než seba samého vydal na smrť, zveril ľudstvu vedenému cirkvou večnú obetu - hostinu svojej lásky. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvsta-nie pre neho i pre nás. Po skon-čení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoš- toli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbo-lizujú opustenosť Krista v Getse-manskej záhrade. V tento deň sa pri večernej omši zaväzujú zvo-ny - ľudovo sa hovorí, že „Letia do Ríma“, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na vigíliu vzkriesenia na Bielu so-botu a namiesto nich sa použí-vajú rapkáče.

Veľkopiatková pobožnosť Krí-žovej cestyVeľký piatok je pre všetkých kresťanov najsmutnejším dňom v roku. Pripomínajú si totiž udalosti krížovej cesty a násled-nú Ježišovu smrť na kríži. Pre evanjelikov ide o najdôležitejší sviatok roka, rímskokatolíci, pravoslávni a gréckokatolíci do-držujú v tento deň prísny pôst. V našom meste sa v tento deň z iniciatívy rímskokatolíckeho farského úradu každoročne na pamiatku Kristovho umučenia a smrti koná krížová cesta, ktorá je vždy spätá s vysokou účasťou občanov mesta. Začínala sa pri kúpalisku Pažiť, kde sa všetkým zúčastneným veriacim priho-voril bohoslovec Andrej Filin, ktorý sa v tomto roku chystá prijať kňazskú vysviacku. Počas krížovej cesty sa veriaci štrnásť- krát symbolicky zastavili, aby si pripomenuli najdôležitej-šie udalosti, ktoré Pána Ježiša v tento deň postihli, počnúc jeho odsúdením až po smrť na kríži a následné pochovanie. Počas jednotlivých zastavení mali hlav-né slovo bánovskí bohoslovci, konkrétne už spomínaný budú- ci kňaz Andrej Filin a Lukáš Kutiš, ktorý chce v tomto roku prijať diakonské svätenie. Trasa krížovej cesty viedla od Pažite cez areál II. ZŠ, okolo hasičskej zbrojnice až pred Kostol sv. Mi-

kuláša na cintoríne, kde veriaci zaspievali známu pieseň - Ach, poďte kresťania. Aj tento rok sa na tejto slávnosti zišlo naozaj veľké množstvo veriacich, ktorí takto dali najavo, že ich vierovy-znanie nie je iba nejaká okrasa, ale skutočná láska. V závere de-kan Mons. Dominik Gurín vys- lovil vďaku všetkým zúčastne-ným a taktiež mestskému úradu, mestskej i štátnej polícii, ktorá tiež prispela k jej nerušenému a dôstojnému priebehu.

Obrady Veľkého piatkuV tento deň sa podľa dávnej tradície nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju slúži sám Pán Ježiš svojou obetou na kríži. V kostoloch sa však konajú obrady spojené so spevom pa-šií, teda príbehov o umučení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista. V meste sa konali nielen vo farskom kostole, ale aj v kaplnke na sídlisku Dub-nička. Obrady Veľké-ho piatku pozostávajú z troch častí – bohoslužba slova, poklona krížu a sväté prijímanie. Pre bohoslužbu slova je okrem kázne typické čítanie, resp. spie-vanie spomínaných pašií. Kon-krétne ide o „Umučenie nášho Pána Ježiša Krista podľa Jána.“

PašieJežiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záh- rada. Vošiel do nej on i jeho uče-níci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže ve-del všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“Odpovedali mu: „Ježiša Naza-retského.“Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš.Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“Oni povedali: „Ježiša Nazaret-ského.“Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nes- tratil som ani jedného.“Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Je-žiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť

vládnej budovy. Predvolal si Je-žiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní pove-dali o mne?“Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vy-dali. Čo si vykonal?“Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľ-to.“Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to na-rodil a na to som prišiel na svet,

Sviatky Veľkej noci

kalich, ktorý mi dal Otec?!“Kohorta, veliteľ a židovskí slu-hovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poz- nal s veľkňazom a vošiel s Ježi-šom do veľkňazovho dvora, Pe-ter však ostal vonku pri dverách. Potom druhý učeník, čo sa poz- nal s veľkňazom, vyšiel, preho-voril s vrátničkou a voviedol tam Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“On vravel: „Nie som.“

Stáli tam sluhovia a strážni-ci, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa. Veľkňaz sa vypytoval Ježi-ša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril sve-tu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia a nič som nehovo-ril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“Ako to povedal, jeden zo slu-hov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpo-vedáš veľkňazovi?“Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé,

ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľ-kňazovi Kajfášovi.Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ On zaprel: „Nie som.“Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhra-de?!“Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút.Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vlád-nej budovy nevošli, aby

sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného ba-ránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podá-vate proti tomuto člo-veku?“Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vy-dali.“Pilát im povedal: „Vez-mite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.Pilát opäť vošiel do

aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“Pilát mu povedal: „Čo je prav-da?“Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník. Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a ho-vorili: „Buď pozdravený, židov-ský kráľ!“ A bili ho po tvári.

Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“Ježiš vyšiel von s tŕňovou koru-nou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukri-žuj ho!“ Pilát im povedal: „Vez-mite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“ Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pi-lát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“ Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si pria-teľom cisára. Každý, kto sa vydá-va za kráľa, stavia sa proti cisá-rovi.“ Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Ga-bbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“ Veľkňazi od-povedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Na-zaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísa-ný po hebrejsky, latinsky a gréc-ky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš židovský kráľ.“ Ale on povedal: „Som židovský kráľ.“Pilát odpovedal: „Čo som napí-sal, to som napísal.“ Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora vcelku utkaný. Preto si medzi sebou po-vedali: „Netrhajme ho, ale losuj-me oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, pove-dal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.Potom Ježiš vo vedomí, že je už

všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklo-nil hlavu a odovzdal ducha.Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižova-ným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj dru-hému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolá-mali, ale jeden z vojakov mu ko-pijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho sve-dectvo je pravdivé. On vie, že ho-vorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Pís-mo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale taj-ným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Je-žišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s alo-ou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pocho-vávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v zá-hrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Je-žiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.Okrem pašií sú pre liturgiu slova príznačné aj slávnostné modlit-by(prosby) veriacich, ktoré sú v tento deň dlhšie ako zvyčajne, pretože sú v nich zahrnutí úplne všetci ľudia na svete. Nasleduje obrad odhalenia kríža. Pri tom-to obrade kňaz s miništrantmi prinesú k oltáru zahalený kríž, ktorý kňaz postupne odhaľuje a následne sa krížu pokloní kňaz, potom miništranti a potom na-raz všetci prítomní veriaci. Pred obradom sv. prijímania sa Obetný stôl zahalí plach-tou a zapália sa na ňom sviece. Z bočného bohostánku sa pri-nesie Eucharistia, ktorá je nás- ledne rozdávaná veriacim. Po sv. prijímaní sa znovu hostie odnesú do bočného bohostánku a oltár znovu ostane úplne odha-lený. Nasleduje prenesenie Pána Ježiša v slávnostnom sprievode za sprievodu rapkáčov do hrobu na poklonu veriacim a ukonče-nie obradov. Obrad Eucharistie, ako i ukončenie obradov, sa vo farskom kostole niesli v znamení piesní v podaní členov mládež-níckeho spevokolu.

Biela sobota Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti. Telo Pána Ježiša ležalo zabalené v bielej plachte v hrobe, ale jeho duša išla k spravodlivým zosnulým zvestovať, že sú vykúpení. Na Bielu sobotu sa podľa pradávnej tradície slávi Veľkonočná vigí-lia. Zvykne sa sláviť večer alebo

v noci keď sa začínala aj židov-ská Pascha (sviatky Židov kona-né na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi.

Obrady VigílieObrady vigílie sa konajú po západe slnka a mali by byť ukončené do jeho najbliž-šieho východu. Veľkonoč-ná vigília sa tradične slávi aj v našom meste vo farskom Kostole Najsvätejšej Trojice. Tento rok začínala presne o 20.00h. Obrady začali zapále-ním veľkonočného ohňa pred kostolom a svätením veľko-nočnej sviece – paškálu. Pri tom-to obrade kňaz hovoril: „Kristus je ten istý včera i dnes, on je počiatok a koniec, alfa i omega, Pán času i večnosti. Jemu patrí sláva i moc po všetky veky vekov. Amen.“ Svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti.

Kríž vyrytý do svieceKríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany, písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sa od nej zapálili ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Potom nasle-doval veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevovala táto slávnostná noc, vznešený spô-sob nášho vykúpenia s prosbou k nebeskému Otcovi, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Starý zákonPri liturgiu slova sú typické tri až sedem čítaní zo Starého zákona. Nikdy sa však nesmie vynechať čítanie z Druhej kni-hy Mojžišovej. Ďalšie dve čí-tania(epištola a evanjelium) sú z Nového zákona. Súčasťou vigílie je aj liturgia krstu, kedy prebieha svätenie krstnej vody a obnova krstných sľubov u veriacich. Nasledoval obrad vzkrie-senia a eucharistická liturgia, kedy po 40 dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja! Znovu sa rozozvučali zvony, kto-ré od štvrtka večera mlčali. Slávnostná procesiaV našich krajoch je súčasťou veľkonočnej vigílie i slávnostná procesia, ktorá išla cez kostol a okolo kostola. Na čele procesie niesli miništranti kríž a sochu Zmŕtvychvstalého. Pri návrate speváci intonovali chválospev Te deum: „Teba, Bože, chváli-me“ a k ich spevu sa pridávali aj ostatní veriaci. Po skončení chválospevu kňaz alebo spe-vák intonoval tzv. eucharistický hymnus a následne prebehla krátka pobožnosť na oslavu ví-ťazného Krista, pri zakončení ktorej sa spievala veľkonočná mariánska antifóna „Raduj sa, nebies Kráľovná.“ www.nasebanovce.sk

Stanislav Vavro

externý redaktor fotograf

zostavil

[email protected] 420 636

Tomáš Kasala


foto


Marek Kasala

externý redaktor

spracoval






















Stanislav Vavro


zostavil


Tomáš Kasala


foto


Marek Kasala

externý redaktor

spracoval






















Stanislav Vavro


zostavil


Tomáš Kasala


foto


Marek Kasala

externý redaktor

spracoval


Piatok 13. apríla 2012 6

KOMPLEX STAVEBNÝCHINTERIÉROVÝCH DOPLNKOV

INZERCIABIN www.binonline.webnode.skPiatok 13. apríla 2012 7


táto pôjde do novín , treba k nej ešte prilepiť obrázok z dlažbou a prípadne poupravovať ,ilustráciu navrhujem pri nápise zámková dlažba ale nechám si aj po


najväčšími zamestnávateľmi v našom okrese. Pri súčasnom na-stavení fungovania odborného školstva je ich pomoc nesmierne cenná z pohľadu ďalšej existen-cie škôl takého typu, ako je naša. Ich podpora je posolstvom aj smerom k verejnosti, odkazom mladým ľuďom, ktorí sa pripra-vujú na svoju budúcu profesio-nálnu dráhu, že tie firmy tu sú a majú vážny záujem podieľať sa na koncipovaní odborného vzdelávania. Rozhodli sa vstúpiť do prípravy vlastných budúcich zamestnancov pre svoje kon-krétne špecifické potreby. Váž-nosť a seriózny záujem o túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že pri procese vzdelávania posky- tnú aj vlastné zdroje. Najlepším a najkvalitnejším ľuďom násled-ne aj dobrú prácu spravidla v nadnárodných spoločnostiach. V dnešnej dobe je to lukratívna ponuka. Ak si pre spoluprácu vybrali našu školu, vnímame to ako prejav uznania z ich strany k našej doterajšej práci. A vieme, že je to zároveň výzva pre nás všetkých, ktorí v škole vzdeláva-me , aby sme robili najlepšie ako vieme. A hovorím, vôbec nie ako frázu, aj toto: – prejavená dôve-ra zamestnávateľov musí byť pre nás v SOŚ J. Ribaya zaväzujú-ca! Ak by sme neboli dostatočne dobrí aj my – môžu osloviť inú


Spoločne chceme zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania

V stredu 21. marca 2012 sa v priestoroch firmy Hella v Bá-novciach nad Bebravou konalo prvé spoločné zasadnutie vr-cholových manažérov firiem , ktoré sú v regióne Bánoviec nad Bebravou najväčšími zamestná-vateľmi. Ich partnerom bol Mgr. Peter Bulík, riaditeľ Strednej odbornej školy Juraja Ribaya a nosnou témou stretnutia bola vzájomná koordinácia školy a firiem pri odbornom vzdelávaní žiakov. K danej téme nám Mgr. Peter Bulík poskytol obsiahly rozhovor.

BIN: Ako vznikla myšlienka participácie veľkých firiem v našom regióne na podpore odborného vzdelávania ?Bulík: Táto téma je horúcou témou z pohľadu zamestnáva-teľov, ale aj stredných odbor-ných škôl, už niekoľko rokov v podstate po celom Slovensku. Načínali sme ju dávnejšie, na-jmä s manažérom MANu pá-nom Erichom Wimmerom na viacerých spoločných sedeniach u nás v škole. Pán Wimmer zrej-me oslovil pána Schwarza, vr-cholového manažéra Helly. Vo štvrtok 15.3.2012 prišli obaja páni k nám do školy a vyskla-dali sme spoločne prvý „nást-

rel“ celého projektu. Následne spomínaní páni – za čo som im nesmierne vďačný - do projek-tu zaangažovali aj ďalšie firmy, no a v uvedený deň sme sa spo-ločne všetci stretli v priestoroch f. Hella na prvom spoločnom rokovaní. BIN: Kto všetko sa na stretnutí zúčastnil ?Bilík: Prítomní boli najvyšší predstavitelia firiem, resp. v nie-koľkých prípadoch nimi pove-rení zástupcovia manažmentov, z MAN LKW Komponenten s.r.o.: Erich Wimmer, Bc. Jana Slivková, Hella Slovakia Sig-nal – Lightning s.r.o. : Martin Schwarz, Martin Ragula, MTA Slovakia s.r.o.: Marta Ožvaldo-vá, FMB s.r.o.: Bc. Ján Turčan, Kord Slovakia a.s.: Ing. Ivana Laššová, Vaillant Industrial Slo-vakia s.r.o.: Eva Hašková, Delta Electronics (Slovakia), s.r.o.: Valér Chladný, Mgr. Ing. Ľubo-mír Wäldl, SOŠ Juraja Ribaya: Mgr. Peter Bulík.BIN: V čom konkrétne by mala spočívať vzájomná spolupráca vašej školy s firmami ?Bulík: Termín spolupráca by som rozšíril aj o termín pod-pora. Takže formy vzájomnej spolupráce a podpory školy zo strany firiem sú rozsiahle a rôz-norodé. Poviem Vám o čom sme hovorili na prvom spoločnom rokovaní:a) Zamestnávatelia zadefinujú svoje požiadavky na pracovné schopnosti vlastných zamestnancov, teda čo požadujú, aby ich ľudia z pohľadu vlastných odborných kvalít vedeli. Opačne povedané: čo požadujú, aby sme ich budúcich zamestnancov v našej škole naučili. Svoje požia-davky spracujú do tematických blokov a tie nám predložia. My

tieto požiadavky v najväčšej možnej miere zapracujeme do našich školských vzdelávacích programov. V prípade potreby sme schopní vytvoriť postupne aj nové učebné, či študijné od-bory. b) Firmy načrtnú aj možné pra-covné pozície a kariérny postup zamestnancov s požadovaným vzdelaním. Teda naši žiaci sa budú pripravovať už pre kon-krétnu firmu a možnú konkrét-nu pracovnú pozíciu.c) V rámci podpory rozvoja ja-zykových kompetencií žiakov ( ovládanie cudzieho jazyka), bude umožnené najlepším žia- kom vykonávať súvislú dlho-dobú prax v zahraničí v mater-ských sídlach firiem.d) Opäť najlepším žiakom školy sú tieto firmy ochotné poskyto-vať štipendium počas ich štúdia.e) Firmy ponúkajú našej škole materiálnu i finančnú podporu vo forme priamych peňažných darov na zakúpenie konkrét-nych učebných pomôcok, a tiež formou poskytnutia strojov a zariadení pre výučbu odbor-ných predmetov a odborného výcviku. No a samozrejme isté know-how v podobe zabezpe-čenia odbornej praxe žiakov v ich prevádzkach na strojoch a zariadeniach, na ktorých sa u nich pracuje. V prípade potreby aj zaškolenia majstrov a učiteľov odborných technických pred-metov.BIN: Nie je tomu dávno, čo ste rokovali aj s vedením Tanaxu a.s. a predstaviteľmi Tren- čianskej univerzity Alexandra Dubčeka. O čom boli tie roko-vania ?Bulík: V princípe o tom istom, ako som uviedol vyššie. Pán profesor Alexander Chovanec

z Fakulty špeciálnej techniky a garant určitých jej študijných odborov sa zaujímal na rokovaní s pánom Ing. Milanom Minaro-vičom, konateľom Tanaxu, a.s. o možnú podporu niektorých štu-dijných programov spomenutej fakulty. Tá by mohla mať formu nielen materiálnej pomoci, ale aj pomoci pri navrhovaní tém diplomových prác študentov z pohľadu potrieb praxe, či spo-luprácu v podobe konzultantov a oponentov diplomových prác, možno hľadania technických riešení rôznych problémov vý-roby a podobne. Študenti často prichádzajú s novými originál-nymi pohľadmi na veci a veľké firmy ich preto radi podporujú a ponúkajú im veľký priestor na sebarealizáciu. Informáciu o tomto stretnutí som poskytol aj na spomenutom stretnutí s predstaviteľmi firiem v našom regióne. Prijali ju ako námet na budúcu možnú spoluprácu s Trenčianskou Univerzitou Ale-xandra Dubčeka pri príprave vy-sokoškolsky vzdelaných kádrov pre svoje potreby.BIN: Čo pre Strednú odbornú školu Juraja Ribaya znamená táto rozvíjajúca sa spolupráca školy s firmami ?Bulík: Budem vecný: predovšet-kým si nesmierne vážime túto podporu. Uvedené firmy sú

Na 3. mieste skončilo družstvo ĽS-HZDS

Už pri vtedajšom výbere miesta sídla firmy LKW Komponenten s.r.o. bola jednou z dôležitých kritérií, aby vo vybranom mies-te, v tomto prípade v Bánovci-ach nad Bebravou, sídlila stred-ná odborná škola. Toto bol pre nás akýsi garant, že práve tu sa budú nachádzať dobre vyškolení mladí ľudia. Požiadavky zo stra-ny firmy LKW Komponenten s.r.o. sú však špeciálne. Preto chceme spoločne so SOŠ Juraja

Ribaya vypracovať programový plán vzdelávania, ktorý bude umožňovať tzv. win-win situáciu tak ako pre firmu, tak aj pre štu-dentov školy.LKW Komponenten s.r.o. získa na základe tejto spolupráce do budúcna špeciálnych odborní-kov so zodpovedajúcim vzde-laním a vďaka tomu dosiahne dobrú východiskovú pozíciu aj pri narastajúcej konkurencii.

V prvom rade by som položil a zároveň odpovedal na otázku „Prečo Bánovce nad Bebra-vou?“. Bánovce nad Bebravou je mesto s odbornou strojár-

Prečo ste si vybrali pre spoluprácu SOŠ Juraja Ribaya a čo očakávate od tejto spolupráce ?

školu, dnes to nie je nikam veľmi ďaleko. V žiadnom prípade si nemôžeme dovoliť sklamať.BIN: Kedy budú nasledovať ďalšie stretnutie a ktoré spo-ločnosti ešte plánujete osloviť?Bulík: Medzičasom sa konalo ďalšie stretnutie v priestoroch f. Man – LKW Komponenten s.r.o (4.4.2012). Ako v prvom prípa-de v Helle, aj teraz bolo spojené s prehliadkou výrobných prie- storov firmy. Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. V prípade záujmu sú naši partneri pripra-vení pustiť na takéto „exkurzie“ aj žiakov končiacich ročníkov základných škôl, aby si sami urobili obraz, ako dnes vyzerajú moderné technológie a moderné výrobné procesy. Budúce stretnutie bude v priestoroch našej školy dňa 25.4.2012 a budeme hovoriť o konkrétnych potrebách za-mestnávateľov z pohľadu tvorby našich školských vzdelávacích programov. Všetci aktéri týchto work-shopov sme pripravení prijať do spolupráce každú ďal-šiu relevantnú firmu. Jedna sa chystá prísť v dohľadnej dobe do Bánoviec z Talianska a jej ma-nažér sa už tiež zaujímal o od-borné vzdelávanie v našej škole. JK

ných strojárenských výrobcov.

Zameranie študijných odborov SOŠ Juraja Ribaya je pre spo-ločnosť MTA SLOVAKIA, s.r.o. vyhovujúce pre uplatnenie v na-šich pracovných pozíciách. Preto sme uvítali navrhnutú spoluprácu medzi odborným vzdelaním a praktickým využi-tím získaných odborných po-znatkov, keďže jedným z cieľov spoločnosti MTA SLOVAKIA, s.r.o. je podpora a výchova mla-dých ľudí, a to z hľadiska vzde-lávania a získavania odborných skúseností ako v strojárskom, tak i v automobilom priemysle.

Konzultačným spôsobom sme sa rozhodli podporiť a zapojiť sa do tohto projektu, ktorý z pohľa-du nielen študentov, ale najmä spoločností pôsobiacich v na-šom regióne, môže viesť k uce-lenému vzdelávaciemu systému.

Spoločnosť Hella Slovakia Sig-nal-Lighting s.r.o. je s viac ako 1400 zamestnancami jedným z najväčších závodov Hella, ktorý vyrába zadné multifunkčné svet-lomety a jedno funkčné svetlá do automobilov. Keďže sa jedná o veľmi špecifickú výrobu, ktorá pozostáva z množstva rôznych

Najväčší zamestnávatelia v regióne vstupujú do procesu odborného vzdelávania v SOŠ Juraja Ribaya.

skou históriou. Preto pán Georg Fritzmeier (majiteľ nadnárod-ného Holdingu „FRITZMEIER GROUP“) sa rozhodol sústrediť pozornosť na oblasť s personál-nym potenciálom vyhovujúcim charakteru výroby nosnej časti produkcie našej spoločnosti. Aby aj v budúcnosti bola mož-nosť využiť schopnosti a zruč-nosti mladých, perspektívnych absolventov zo strojárskych od-borov je nevyhnutné, aby bolo podporované školstvo vycho-vávať práve kádre použiteľné v tomto priemysle. Preto sme sa rozhodli podporiť tento projekt a spoluprácu s SOŠ Juraja Ri-baya , aby sme mohli intenzívne participovať nielen na výchove a vzdelaní žiakov na potreb-né pracovné pozície, ale aj v budúcnosti im tieto pracovné miesta v našom závode ponúkli a získali tak kvalifikovaný per-sonál, ktorý udrží spoločnosť FRITZMEIER v radoch popred-

procesov a technológií, je pre našu spoločnosť kľúčová spo-lupráca so strednými školami, ktoré vychovávajú perspektív-nych absolventov, so znalosťami našich výrobných procesov. Práve preto sme sa rozhodli spolu s ostatnými spoločnosťa-mi naštartovať ofenzívu, ktorá umožní študentom SOŠ Juraja Ribaya získať nové teoretické a praktické skúsenosti o naj-novších technológiách, ktoré používame vypracovaním no-vých, resp. úpravou stávajú-cich programov vzdelávania. Naša spoločnosť takto bude môcť ponúknuť prax (lokálnu a zahraničnú) a štipendiá štu-dentom, ako aj pracovné mies-ta absolventom-špecialistom, ktorí podporia náš ďalší rast v budúcnosti.

E. Wimmer a Bc. J. Slivková

Bc. J. Turčan

C. Revello

M. Ragula


15€

3€


Daniel Kadlec: Ocenené parožia jeleňa som našiel s bratom v leseV základnej škole Slatina nad Bebravou sa uskutočni-la na podnet učiteľa nemčiny Ivana Kašičku a z iniciatívy niektorých žiakov tejto školy, oblečených v poľovníckych odevoch ako i s podporou ve-denia školy zaujímavá výsta-va zhodov jelenieho parožia.

níckeho združenia Podhoran - Podlužany,Timoradza sme ich sem postupne nanosili,“ pove-dal jeden zo žiakov Daniel Kad- lec, ktorý rád chodí s otcom do lesa. Ôsmaci Daniel Kadlec, Lukáš Pajtinka a Matúš Kolá-rik boli hlavní iniciátori tejto myšlienky. „Sme radi, že sme mohli spolužiakom ukázať tie- to exponáty parožia,“ usmie-vajúc sa ukazoval na trofeje Daniel Kadlec. Na podnet uči-teľa nemeckého jazyka Ivana Kašičku robili žiaci školy aj projekt s tematickým zame-raním o prírode a lesnej zve-ri - formou textu a kresbičiek k výstave v nemeckom jazyku. Daniel Kadlec mal veľké šťas-tie, keď našiel pri potulke lesom

Návštevníci školskej výstavy - žiaci školy a verejnosť mali možnosť vzhliadnuť zaujímavé exponáty, ktoré boli umiest-nené na chodbe s lesnou de-koráciou zhotovenou z vetvi-čiek ihličia lesných stromov. „Jelenie parohy pochádzajú z Podhoria a s podporou poľov- aj so svojím bratom jelenie pa-

rožie, neskôr ocenené striebor-nou medailou. „Najväčšiu zás- luhu na príprave a organizácií výstavy zhodov parožia má pán učiteľ Kašička a traja zanietení ôsmaci z jeho triedy“, povedala riaditeľka školy Ivana Mikušo-vá. „V škole máme aj krúžok „Mladí Bobri,“ ktorý pracu-je pod vedením pani učiteľky Zdenky Vrbičanovej. Krúžok je zameraný nielen na turistiku, ale aj environmentálnu výcho-vu,“ pripomenula riaditeľka školy. „Základna škola v Slati-ne nad Bebravou sa 20. apríla v rámci - Dňa Zeme zúčastní aj na upratovaní obce,“ dodala na záver. Stanislav Vavro

Víťazka v pletení maxi korbáčov zo syrových nití Mária Stoláriková

Ôsmaci: Lukáš Pajtinka, Matúš Kolárik, Daniel Kadlec Daniel Kadlec s parožím jeleňa - strieborná medaila

Organizátori výstavy zhodov jelenieho parožia

Mária Stoláriková

čas: 1min 34 s

Pani Stoláriková prezradila, že občas pletie svojej vnučke aj vrkočeMajstrovstvá Slovenska v pletení maxi korbáčov zo sy-rových nití sa uskutočnili v Bánovciach nad Bebravou. Zorganizovali ich pracovníci Milsy v areáli ZŠ Partizánska 4. apríla 2012.

Víťazkou sa stala domáca sy-rárka Mária Stoláriková, ktorá splietla korbáč troch dvojíc nití, dlhých 165 cm, za minútu a 34 sekúnd. Tento základný rekord bude zapísaný v Knihe slovenských rekordov. „Občas pletiem vrkoče aj svojej vnuč-ke,“ povedala s úsmevom na tvári spokojná víťazka súťaže. „Nebolo to vôbec ľahké. Jeden koniec som plietla, druhý som musela zároveň rozpletať,“ povedala jedna zo súťažiacich Zdenka Antošková z Liptova. Nápad založiť súťaž v splieta-ní syrových korbáčov sa zrodil v hlave riaditeľa Milsy Stanisla-va Voskára. Inšpiráciu našiel v pletení korbáčov pred Veľkou nocou.

Marketingo-vá manažérka Milsy Beatrix D o l n í k o v á povedala, že ide o súťaž, ktorá sa or-ganizuje už

tretí rok a tento bol spojený so zápisom do Slovenskej knihy rekordov bez pomocníkov na rozpletanie zachlpených sy-rových nití. Netajila ani veľkú radosť z víťazstva domácej sy-

rárky Márie Stolárikovej, ktorá robí denne okolo 1300 korbá-čikov na strojčeku. „Cieľom akcie bolo súčasne pripomenúť tradíciu Veľkonočných zvykov a navodiť atmosféru blížiacich sa sviatkov,“ povedala jedna z organizátorov súťaže Beatrix Dolníková. V pletení korbáčov súťažili aj deti zo ZŠ Parti-zánska a zamestnancov Milsy o najkrajší korbáč. Súčas-ťou podujatia bola tiež súťaž o najkrajší syrový výrobok. Na prvom mieste organizátori vy-hodnotili veľkonočné košíky plné syrových kvetov vyrobené vo farme Tuška. „Na budúci rok sa rekord budeme snažiť prekonať,“ informovala jedna z organizátoriek podujatia Zuza-na Komárová. Stanislav Vavro

dĺžka: 139 cm



Súkromná základná umelecká škola vo Veľkých UherciachSúkromná základná umelecká škola vo Veľkých Uherciach začala svoju činnosť v septembri 2006 a to na základe rozhodnutia MŠ SR o zaradení SZUŠ do siete škôl

BIN: Čo je hlavným cieľom Vašej školy?Valuch: Súkromná ZUŠ ako škola zaradená do siete škôl SR plní úlohy štátneho ako aj školského vzdelávaci-eho programu v rozsahu ISCED 1 B – primárne umelecké vzdelanie a tiež ISCED 2 B – nižšie sekundárne ume-lecké vzdelanie. Súkromné ZUŠ-ky rovnako ako aj štátne ZUŠ-ky plnia v našej spoločnosti rovnakú funkciu a majú aj rovnaké ciele. Oba tieto typy škôl zabezpečujú dosiahnutie rov-nocenného stupňa základného ume-leckého vzdelania, pričom záverečné vysvedčenie zo štátnej aj neštátnej ZUŠ-ky má formálne rovnakú váhu napríklad pri prijímaní na stredné umelecké školy. Tým, že sa Slovenská republika po nežnej revolúcii prihlásila k európske-mu dohovoru a začala budovať systém alternatívneho vzdelávania – ktorého súčasťou bolo aj vytvorenie systému neštátneho školstva - nastúpila na cestu budovania pluralitného vzde-lávacieho systému, ktorého cieľom je dať možnosť rodičom vybrať si pre svoje dieťa najlepšiu vzdelávaciu al-ternatívu.Pri ZUŠ-kách je rozdiel hlavne v oso-be zriaďovateľa školy. Zriaďovateľom štátnych ZUŠ-iek môže byť štát, resp. mesto, obec alebo VÚC a zriaďova-teľom neštátnej ZUŠ-ky môže byť okrem iného aj fyzická osoba ako je to aj v našom prípade. Právny stav našej školy je nezisková organizácia. Hospodárime s norma-tívnymi peniazmi, ktoré tvoria zá-kladný zdroj nášho financovania, s tým, že na rozdiel od štátnych ZUŠ--iek je výška normatívu v neštátnej ZUŠ-ke iba 88 % z toho, čo podľa zá-kona dostávajú štátne ZUŠ-ky. Štát-ne ZUŠ-ky tak zo zákona dostávajú najmenej o 12 % viacej normatívnych

peňazí, hoci plnia rovnakú funkciu ako neštátne ZUŠ-ky, majú rovnaké ciele a pre štátne aj neštátne ZUŠ-ky platia rovnaké zákony, rovnaká škol-ská legislatíva a tiež rovnaké kont-rolné mechanizmy. Neštátne ZUŠ-ky sú naviac legislatívne znevýhodnené voči štátnym ZUŠ-kám aj v tom, že sa nemôžu uchádzať o peniaze z eu-rópskych fondov. Rodičia detí, ktorí sa teda rozhodnú dať svoje dieťa do našej školy sú podľa môjho názoru čiastočne diskriminovaní voči deťom, ktoré navštevujú štátne ZUŠ-ky.Týmto samozrejme v žiadnom prí-pade nechcem povedať, že by štátne ZUŠ-ky neboli kvalitné. Naopak, som hlboko presvedčený, že štátne ZUŠ-ky dnes odvádzajú mimoriadne kvalit-nú prácu a tiež poskytujú vynikajúce možnosti vzdelávania pre talentované deti a mládež. Chcem len povedať, že tento štát zatiaľ používa dvojitý me-ter v oblasti financovania štátnych a neštátnych ZUŠ-iek a že súčasná legislatíva stále rozdeľuje talentova-né deti na tie „naše - štátne“ a na tie „druhé - neštátne“...Pritom oba druhy škôl sú financované z rovnakých daní, ktoré platia rodičia v rovnakej výške a bez ohľadu na to, či svoje dieťa potom dajú do štátnej ale-bo neštátnej ZUŠ-ky.Štátne aj neštátne ZUŠ-ky podľa zákona tiež vyberajú školné na čias-točnú úhradu nákladov spojených so štúdiom. Školné v našej neštátnej ZUŠ nie je vyššie ako je školné na štátnych ZUŠ-kách a v niektorých od-boroch je dokonca nižšie.Na záver by som chcel ale povedať, že hlavným cieľom ZUŠ-iek – bez ohľa-du na to, či sú štátne alebo neštátne, je podľa mňa to, že majú poskytovať tvorivé prostredie pre deti a talentova-nú mládež a prebúdzať v nich záujem o všetky druhy umenia, viesť ich po

ceste objavovania všetkého krásne-ho, čo len umenie môže v ľudskom srdci prebudiť. Je to možnosť pre nás dospelých využiť ten relatívne krátky čas, ktorý máme, pokým nám deti ne-vyrastú, aby sme ich nasmerovali na cestu objavovania a rozvíjania vlast-nej tvorivosti.BIN: Kde všade vyučujete?Valuch: Našu školu sme začali bu-dovať vo Veľkých Uherciach, kde aj bývame. Hneď v prvom roku sme ot-vorili pobočky v Kolačne, Oslanoch a v Hornej Vsi. No a potom sme každý nový školský rok pridávali nové a nové pobočky, takže dnes učíme v Bystriča-noch, Čereňanoch, Oslanoch, Hornej Vsi, vo Veľkých Uherciach, Malých Uherciach, na Šípku v Partizánskom, v Escape v Partizánskom, vo Veľkých Bieliciach, Ostraticiach, Rybanoch, D.Našticiach, Uhrovci, v Bánovciach nad Bebravou, Kšinnej, Slatine nad Bebravou, Dežericiach, Turčianskych Kľačanoch a v Dražkovciach.BIN: Aké odbory máte a ktoré nové ste otvorili v tomto školskom roku? Valuch: Našimi nosnými odbormi sú výtvarný odbor a tanečný odbor. Vý-tvarný odbor preto, lebo moja man-želka, ktorá je riaditeľkou školy, je výtvarníčka a teda jej srdcovou zále-žitosťou je výtvarné umenie. No a ta-nečný odbor preto, lebo sa nám poda-rilo osloviť pre spoluprácu výnimočné tanečné osobnosti, ktoré sú zapálené pre tanečné umenie.Okrem toho na základe požiadaviek od rodičov v malom rozsahu rozví-jame hudobný odbor a to vyučovanie spevu a hru na gitaru. Radi by sme ešte čiastočne rozvinuli aj literárno--dramatický odbor, hlavne preto, aby sme mohli tvoriť a prezentovať samo-statné hudobno-dramatické projekty. Tomuto však veľmi bráni skutočnosť, že štát veľmi silno obmedzil možnos-ti takéhoto rozvoja ZUŠ-iek, pretože obmedzil financovanie len na jedno individuálne a na jedno skupinové štúdium. Konkrétne to znamená, že ZUŠ-ka nemá dosť peňazí na to, aby jedno dieťa mohlo súčasne študovať napríklad vo výtvarnom odbore a aj v tanečnom odbore, alebo v tanečnom a súčasne dramatickom odbore. No a keď sa pýtate, čo nové sme otvo-rili v tomto školskom roku, tak je to nová pobočka výtvarnej výchovy v Bá-novciach nad Bebravou. Vďaka ústre-tovosti pani riaditeľky Slugeňovej ako aj pomoci pána Žofčina a jeho ľudí sa nám nakoniec podarilo vytvoriť a za-riadiť peknú triedu výtvarnej výchovy na ZŠ Komenského, kde sme začali pôsobiť od septembra 2011. Od toh-to termínu sme zažali vyučovať aj na nových detašovaných pracoviskách v Kšinnej, Slatine n.Bebravou, Dežeri-ciach a v Ostraticiach.BIN: Aká je špecifická črta Vašej školy?Valuch: Myslím si, že naša špecific-kosť vyplýva z toho, že sme pomerne rýchlo pochopili skutočnosť, že zria-ďovanie pobočiek a detašovaných pra-covísk našej školy dáva šancu začať získavať základné umelecké vzdelanie aj tým deťom, ktoré by sa za iných okolností tomuto nikdy nevenovali. V

dávnejšej minulosti ZUŠ-ky pôsobili tak trochu ako elitný klub pre výni-močné deti /alebo možno pre deti vý-nimočných rodičov, alebo pre deti ro-dičov, ktorí si to mohli dovoliť.../. My s manželkou sme sa však stotožnili s podstatou názvu Základná umelec-ká škola – ako školy, ktorá by naozaj mohla poskytovať základné umelecké vzdelávanie všade tam, kde pôsobia aj bežné základné školy. Rozvíjaním našej školy sa snažíme napĺňať pod-statu pojmu „základná“ v tom zmysle, aby základné umelecké vzdelanie bolo dostupné pre každé talentované dieťa v blízkosti jeho bydliska, bez potreby cestovania do okresného mesta, atď.Na druhej strane však treba povedať, že takáto koncepcia „distribuovanej“ školy vytvára omnoho väčšie nároky na jej vedenie, riadenie ako aj na kon-trolné mechanizmy.BIN: Koľko žiakov ju navštevuje?Valuch: V školskom roku 2011/2012 sme prijali na štúdium viac ako 900 žiakov. Vzhľadom na charakter školy ako školy pre záujmové vzdelávanie však tento počet z rôznych dôvodov v priebehu roka mierne kolíše. BIN: Aké zaujímavé projekty ste zrealizovali?Každý rok sa zúčastňujeme viacerých tanečných súťaží v rámci Slovenska, ktoré sú organizované ministerstvom školstva SR alebo záujmovými orga-nizáciami. Z viacerých z nich sme si odniesli významné ocenenia a poháre, ktoré zdobia našu školskú vitrínu na Sokolovni v Bánovciach. Tiež pravi-delne obosielame výtvarné súťaže a to jednak v rámci Slovenska ako aj sa zúčastňujeme niektorých medzi-národných výtvarných súťaží /Toruň v Poľsku a Lidice v Čechách/ Tým, že sme pomerne mladá škola si ešte len budujeme naše vzťahy a sme otvorení pre spoluprácu s inými partnerskými školami. Najvýznamnejším ocene-ním, ktoré naša škola získala je prvé miesto na medzinárodnej tanečnej sú-ťaži Deti fitness v Prahe v roku 2011. Myslím si však, že najzaujímavejšími projektami, ktoré robíme každý rok, sú naše záverečné a absolventské kon-certy a s nimi súvisiace záverečné vý-stavy výtvarných prác. V priebehu pár posledných rokov sme urobili značný pokrok a myslím, že za naše posledné tanečné aj výtvarné počiny sa naozaj nemusíme hanbiť.Okrem toho vystupujeme na výchov-ných koncertoch pre školy, domovy dôchodcov, zúčastňujeme sa akcií poriadaných v miestach, kde máme pobočky a to pri rôznych udalostiach /Deň matiek, vystúpenia pre rôzne spoločenské organizácie, vystúpenia na plesoch a pod./ Zvyčajne na jeseň v Bánovciach organizujeme špecia-lizovaný kurz spoločenských tancov. Okrem toho v priebehu roka organi-zujeme špecializované workshopy /Salsa, Hip-hop, Tanečný maratón, Jumping, Zumba a pod./ Podobné aktivity robíme aj v oblasti prezentá-cie výsledkov výtvarných prác, s tým, že tieto výstavy sa robia priebežne na mnohých miestach, kde vyučujeme.Toto všetko by sa nedalo robiť bez za-pálených pedagógov, z ktorých viacerí

sa okrem vyučovania venujú aj vlast-nej umeleckej tvorbe.BIN: Aký kultúrny projekt plánu-jete zorganizovať v našom meste v najbližšom období?Valuch: Na 19. mája 2012 pripravuje-me v Bánovciach 1. ročník tanečného festivalu DANCANDO FEST 2012.Povedali sme si, že v Bánovciach je už divadelný festival, festival filmov ale ešte tu nemáme tanečný festival. No a tak Zuzka Danišová „dala hlavu dohromady“ a navrhla dramaturgiu tohto festivalu. Festival je navrhnutý ako nízkorozpočtová akcia, s tým, že nepozývame žiadnych drahých hostí, ale chceme využiť existujúci potenciál miestnych súborov ako aj našich pri-ateľov a spolupracujúce školy, pričom všetci účinkujúci budú vystupovať bez nároku na honorár. Festival by mal byť nielen prehliadkou rôznych taneč-ných štýlov ale jeho súčasťou budú aj tanečné workshopy, kde sa bude dať mnoho naučiť. K zaujímavému programu prispejú aj naši výtvarníci, tým, že okrem výstavy výtvarných prá-ca a maľovania na tváre sa môžeme tešiť aj na recesistickú módnu prehli-adku žiackych návrhov šiat, ktoré boli vytvorené z neštandardných materi-álov... Od samého začiatku chceme, aby sa tento festival nespájal iba s me-nom našej školy, pretože nie je naším úmyslom urobiť niečo len sami pre seba a iba pre našich žiakov. Boli by sme radi, ak by sa táto akcia dostala do záujmového kalendára čo najviacej mladých ľudí v Bánovciach a v okolí a tiež ak by sa s touto akciou stotož-nilo aj čo najviac miestnych firiem a aby sme tak začali profilovať festival ako regionálnu spoločenskú akciu, na ktorú by sme mohli byť všetci hrdí a ktorá by mohla šíriť dobré meno Bá-noviec. Preto sme naozaj radi, že sa našimi partnermi už pre tento 1. ročník stali významné firmy z Bánoviec a okolia ako sú HELLA, MILSY, ANMIMA veľkoobchod s elektromateriálom, RaK, SAD Prievidza, Športové cent-rum, Fotoateliér Zachar a ďalšie. Ešte viac sme radi, že nás pri tejto akcii podporujú rádio WOW ako aj reklam-ná agentúra Koka a Bánovské infor-mačné noviny, agentúra Gemini, ako aj Mestské kultúrne stredisko v Bá-novciach, ktorí nám poskytujú veľkú pomoc pri príprave a prezentácii tejto akcie. Tiež si veľmi vážime prístup pri-mátora Bánoviec p.Chovanca, ktorý spoločne s naším p. starostom Ing.To-mom z Veľkých Uheriec prijali záštitu nad týmto festivalom.V rámci prípravy festivalu sa ešte za-mýšľame nad tým, že by sme festival využili aj ako možnosť vyzberať nejaké peniaze na obnovu zhoreného kaštieľa v Krásnej hôrke. Vieme, že doba nie je ľahká, ale chceli by sme sa pokúsiť zorganizovať niečo ako internetovú aukciu vybraných vý-tvarných prác našich žiakov, s tým, že na festivale by sme oznámili výsledky tejto aukcie. V rámci tejto aukcie by sme chceli osloviť našich partnerov festivalu a pokúsiť sa im tlmočiť tento zámer. Chceme tým docieliť to, aby tento festival nebol chápaný len ako zábava pre deti a mládež, ale aby celá táto akcia dostala ešte aj trochu hlbší výchovný zmysel.

Stanislav Vavroexterný redaktor

[email protected]

mobil: 0917 420 636

Predstavujeme


V dome sa pestujeHliva ustricová.Hľadáme šikovnéhopodnikateľa, ktorýv tom bude pokračovať.

Videá o metóde Helen Doron Early English: www.youtube.com/user/HDanglictina .

http://www.facebook.com/pages/Helen-Doron-Early-English-Bánovce-nad-Bebravou

BIN 13

Výcvik skupiny A, B, BE, C, D, E, T

Jazdíme na vozidlách Audi, VW, Škoda

0911 704 306

SLEDUJTE NÁS NA:


K tradičným činnos- tiam predchádzajú-cim Veľkonočnému pondelku patrila prí-prava kraslíc pre po-lievačov, ktorá bola doménou dievčat a žien.V minulosti pre ten-to región aj na Malej Hradnej bola typická technika vypisovania voskom. Veľkonočné vajíčko bolo slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonoč-ným sviatkom. Podľa cirkevnej symboliky spodobňovalo nane-bovzatie Ježiša Krista. Tiež je chápané ako symbol kontinuity ži-

Príprava kraslíc pre polievačov vota, plodnosti a jar-ného oživenia prírody. Na škrupinu vajíčka sa voskom vypísali rôzne vzory a postupne ich namáčali do viacerých farieb. „Už v šiestich rokoch ma babička učila maľovať vajíčka,“ povedala na úvod roz-hovoru Janka Vavrová. „Vtedy sa vosk naná-šal kovovým koncom na šnúrkach topánok, ktorý sa navliekol na narezanú paličku a priviazal sa bavlne-ným špagátikom. Na vypisovanie vzorov sa používal nahriaty včelí vosk. Potom sa vajíčka namáčali do farby pri-pravenej z omočené-

ho krepového papiera v teplej vode s octom. Namaľované vzory od vosku sa poutierali ser-vítkom a na miestach po vosku zostali biele vzory,“ pokračovala v spomienkach na svoje začiatky Janka Vavro-vá. V súčasnosti je vos-kovanie zriedkavejšia technika ako farbenie. Roztopený včelí vosk sa zafarbí rôznymi farbi-vami, či rozpustenými voskovými pastelkami. Vosk sa najčastejšie nanáša na vyfúknuté vajíčko špendlíkom,“ dodala na záver usmievavá maliarka. Stanislav Vavro

Maliarka Veľkonočných vajíčok Janka Vavrová

V dlho očakavánom derby Dvorec deklasoval Biskupice 4:1Ani uzimené počasie neod-radilo takmer 200 fanúšikov futbalu od návštevy dlho oča-kávaného derby medzi domá-cimi dvoreckými a biskupic-kými futbalistami.

V prvom polčase sa hralo ako na šachovnici. Súperi, ktorí sa dobre poznajú, hrali od prvej minúty dosť ustráchane. Aj keď to spočiatku nebol oku la-hodiaci zápas, kde prevládala hlavne bojovnosť, predsa len s pribúdajúcimi minútami sa hra začala u oboch mužstiev postupne otvárať. V 38. min. po nevinnej akcii sa hostia ujali vedenia gólom P. Valíčka. Po

zmene strán domáci hráč R. Zaťko v 47. a 67. min. dvakrát rozvlnil sieť súpera po pekných centroch D. Gabaja. Od tohto momentu sa začalo pravé der-by. Domáci hráči povzbudzova-ní skandovaním domácich fa- núšikov udreli aj 71. min z ko-pačky P. Hana. Od tejto chvíle sa Biskupičania nezmohli na väčší odpor a v 87. min spravil definitívnu bodku za zápasom domáci hráč K. Hudec.

Tréner Dvorca Pavol Berno-lák: ,,V prvom polčase sme mali veľký problém s vetrom, čo sme v druhom polčase chceli za po-moci vetra odčiniť, čo sa nám

aj podarilo. Hosťujúce muž-stvo postupne odpadlo fyzicky a sme radi, že po strate bodov v Ruskovciach sme doma zís-kali 3 body. Šanca na postup do Majstrovstiev oblasti Prievidza tu je a veríme, že ju budeme ži-viť až do samého konca.“Tréner družstva Biskupíc Anton Čukan po zápase po-vedal: ,,Chlapci si myslia, že futbal sa hrá len profesorsky. Tak to nefunguje. Na dedinách rozhoduje väčšinou bojovnosť. Súper bol lepší po všetkých stránkach.“ Kapitán domá-cich Tomáš Filo: ,,Boli sme lepší, ideme na postup!“ Stanislav Vavro

foto: Stanislav Vavro

foto: Stanislav Vavro

Suverénny víťaz turnaja v hokejbale HBK EXIT prešiel bez prehryTradičným dejiskom turnaja v hokejbale je polyfunkčné ihrisko v Dolných Ozorov- ciach za hasičovňou.

V sobotu 7. apríla si prišli zmerať sily družstvá hokej-balistov na tradičný turnaj aj so sprievodmi fanúšikov. Po vylosovaní sa odohrali základ-né skupiny a prví dvaja najlep-ší z každej skupiny si to rozdali podľa kľúča v semifinálových zápasoch, z ktorých vyšli finá-lové družstvá. Družstvo HBK EXIT prešlo ako jediné celým turnajom bez prehry a suve-rénne obhájilo prvenstvo. Za najlepšieho strelca turnaja bol vyhlásený Miloš Koleno (HBK EXIT), najlepším hráčom bol Martin Hudec (Skačany) a naj-lepším brankárom turnaja sa stal Igor Paška (Svinná).

Výsledky:skupina A: HBK EXIT - De-žerice 19:3, Svinná - EAGLES

6:6, HBK EXIT - Svinná 8:1, Dežerice - EAGLES 4:3, HBK EXIT - EAGLES 10:1, Dežeri-ce - Svinná 3:5skupina B: OSC Dolné Ozo-rovce - Pravotice 9:9, Skačany - EZOP 4:1, OSC Dolné Ozo-rovce - EZOP 3:7, Pravotice - Skačany 3:8, EZOP - Pravo-tice 7:6, OSC Dolné Ozorovce - Skačany 4:101. Semifinále: HBK EXIT - EZOP 7:22. Semifinále: Skačany - Svin-ná 4:5O 3. miesto: Skačany - EZOP 2:1O 1. miesto: HBK EXIT- Svinná 9:3

Konečná tabuľka:1. HBK EXIT2. Svinná3. Skačany4. EZOP5. Dežerice6. Pravotice7. OSC Dolné Ozorovce8. EAGLES

Autor článku a foto: Stanislav Vavro


1700

2500

3200

120

450

3 3ŽUMPA 10m (7m , 22m ...)3

2340

5500

2200

3150

PREFABRIKOVANÁŽELEZOBETÓNOVÁ GARÁŽ ZBG 99

J E D Á L N Y L Í S T O K 27.2. – 02. 03. 2012

J E D

Á L

N Y

L Í S T

O K

09. – 13. 04. 2012––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-P

on

delo

k 0,33 l Polievka zem

iaková kyslá, 3 ks chlieb 16.04.2012 1. 64/200 g H

ydinová „Čína“, ryža

2. 380/100 g Z

apekané šunkové fliačky, uhorka

3. 360 g Moravské koláče

4. 350 g B

ageta s hydinovou šunkou, ovocie

Uto

rok 0,33 l P

olievka gulášová , 3 ks chlieb17.04.2012 1. 64/250/200 g B

ravčové kocky, kôprová omáčka, knedľa

2. 400 g Sedliacke zapekané zem

iaky/

3. 360 g Šišky s džem

om

4. 350 g Cestovinový šalát „Q

UA

TR

O F

OR

MA

GI“, 2 ks pečivo

Stred

a 0,33 l Polievka fazuľková kyslá , 3 ks chlieb

18.04.2012 1. 120/250/120 g Bravčový rezeň, varené zem

iaky, šalát

2. 400 g Bryndzové halušky so slaninkou

3. 360 g Makovo-lekvárové buchty

4. 350 g Bageta s tvarohovou penou a šunkou, ovocie

Š

tvrtok 0,33 l P

olievka kelová, 3 ks chlieb19.04.2012 1. 64/250/250 g H

ydinový paprikáš, cestovina

2. 90/300/ g Vyprážaný karbonátok, fazuľový prívarok, 3 ks chlieb

3. 360 g Škoricové osie hniezda

4. 350 g Cestovinový šalát šam

pionový, 2 ks pečivo P

iatok 0,33 l V

ývar s rezancami, 1 ks chlieb

20.04.2012 1. 120/250/120g Kurací G

olden rezeň, zemiaková kaša, šalát

2. 380/100g Bravčové rizoto, kyslá uhorka

3. 360 g Zapekané cestoviny so slivkovým

lekvárom a orecham

i

4. 350 g Bageta tuniaková so zeleninou, ovocie

- /2x/ Robím jadrá, dlažby, obklady, omietky, podlahy a malovky. Tel.0918/73 20 16 - Privyrobenie s kozmetikov Avon. Tel.0905/94 60 32

Robím jadrá, dlažby, obklady, omietky, podlahy a malovky. Tel.0918/73 20 16

Lekáreň sv. Kataríny(stará lekáreň) tel.: 038/7602478

Documents

BIN 14 2012