Šk. rok 2015/16 0,50 € Ročník XIII.

Bociany 1

Milí čitatelia!

Pripravili sme pre vás

časopis plný našich

spoločných záţitkov.

Dočítate sa o úspe-

choch, ktoré sme si vy-

bojovali, o školských

výletoch, s ktorými ako-

by sa vrece roztrhlo a

o mnoţstve ďalších za-

ujímavostí preţitých na

vyučovaní aj mimo

neho. Naše Bociany

sú obohatené obráz-

kami a fotografiami,

nechýbajú v nich ani

úlohy na precvičenie

postrehu či logického

myslenia.

Nech je čítanie

Bocianov pre vás

inšpiráciou!

Prajeme

vám príjem-

né sviatky

preţité

v láske

a harmónii.

Redakčná

rada :-)

2.A

Strana 2 Bociany 1

P

E

S

T

R

Ý

Ţ

I

V

O

T

Š

K

O

L

Á

K

A

2. 9. sme slávnostne otvorili nový školský

rok 2015/2016. Do lavíc zasadlo 222 ţia-kov.

17. 9. k nám zavítali dvaja dobrovoľníci

pôsobiaci v Ugande (viac na s. 7)

24. 9. nás očarilo divadelné predstavenie

v Trnave (viac na s. 6)

29. 9. sme zaznamenali prvý úspech:

v Stavebnej súťaţi v oblasti murárskych prác (kladenie dlaţby) si na úrovni kraja vybojovala 2. miesto dvojica deviatakov Jakub Guňovský a Róbert Rosina. Ďalší súťaţiaci (Anton Petrík a Daniel Kyselica) v oblasti drevárskych prác síce ocenenie nezískali, ale aspoň si precvičili výrobu vtáčích búdok (foto na s. 10)

30. 9. sa uskutočnila dejepisno-nábo-

ţenská exkurzia do Skalky nad Váhom (viac na s. 5)

1. 10. sme zaţili poţiarny poplach, našťas-

tie len cvičný 5. 10. sme dostali šancu prispieť k ochra-ne na-šich lesov - odštartovali sme zber papiera (foto hore), zároveň sme si rozhlasovou reláciou pripo-menuli Medzinárodný deň ochrany zvierat

6. 10. začal 2. ročník školskej florbalovej

ligy (viac na s. 19)

7. 10. sa piataci vlakom vybrali na exkurziu

do Slovenského národného múzea v Brati-slave

8. 10. ţiaci II. stupňa besedovali s pracov-

níčkami CPPPaP v Bánovciach nad Bebra-vou na rôzne témy: zdravý ţivotný štýl, ši-kanovanie, prevencia obchodovania s ľuďmi a zmysel ţivota.

14. 10. sme zavítali do Brodzian a Parti-

zánskeho (viac na s. 5), zároveň ţiaci I. stupňa vyrábali z tekvíc zvieratká a rôzne rozprávkové postavičky

20. 10. prváci a druháci potešili svojím kul-

túrnym programom starších občanov obce Svinná (foto dole)

23. 11. boli prváci v ŠKD slávnostne imat-

rikulovaní

26. 10. sme navštívili výstavu byliniek

v KD vo Svinnej (viac na s. 7), ţiaci 5.-7. ročníka zároveň súťaţili pri príle-ţitosti Medzinárodného dňa školských kniţ-níc (foto na s.10)

27. 10. nám pán Guričan predstavil svoj

koníček – včelárstvo (viac na s. 7)

28. 10. sme v rámci

bublinkovej šou zistili, ţe chémia vie byť zá-bavná a je nevyhnut-nou súčasťou kaţdo-denného ţivota (foto na s. 10)

Tie krásne šarkany, ktoré zdobili dolnú

chodbu našej školy, sme vyrobili my!

1. miesto - Karolína Mokráňová, 4.A

2. miesto - Lucia Spodná, 2.A

3. miesto - Viktória Ţáčiková, 4.A

September – začína sa škola,

to je ale smola!

Október veselší je,

jesenné prázdniny sľubuje :-)

Strana 3 Ročník XIII.

2. 11. ôsmaci usporiadali halloweenskú

párty

10. 11. malí i veľkí speváci si zanôtili

v rámci súťaţe Trenčianske hodiny (foto pod textom). Najúspešnejšie speváčky - Tamarka Murínová (3.A), Mária Bočáková (6.A) a Annamária Laššová (9.A), ktoré ob-sadili prvé priečky vo svojich kategóriách sme vyslali do okresného kola. Okrem nich boli ocenení: 2. miesto: Viktor Murín (1.B), Alica Niková (4.A) a Táňa Nevidalová (7.A), 3. miesto: Dominika Masárová (6.A), Adam Nemec (7.A)

13. 11. sa ôsmaci rozhliadli vo svete

stredných škôl na tradičnej akcii Job Forum

16. 11. si v rámci Olympiády zo SJL zme-

rali sily ôsmaci a deviataci: 1. miesto - Ka-rolína Kováčová, 2. miesto - Mária Rychtá-rechová, 3. miesto - Annamária Laššová a Simona Varhaníková (všetky z 9.A)

20. 11. súťaţili deviataci v matematicko-

fyzikálnej súťaţi NÁBOJ na Piaristickom gymnáziu, zároveň sme odoslali hodnotenia dobrých skutkov našich rovesníkov (Detský čin ro-ka)

23. 11. zavítala k šiestakom pani staros-

tka obce Svinná - Ing. Anna Sýkorová (viac na s. 12)

24. 11. prváci a druháci pripravili program

pri príleţitosti uvítania detí na OcÚ

25. 11. si otestovali piataci svoje vedo-

mosti z matematiky a slovenského jazyka (tohtoročná novinka - Testovanie 5)

27. 11. viedli kroky siedmakov, ôsmakov a

deviatakov (nielen) do VIDA science center v Brne (viac na s. 13)

1. 12. prebiehala súťaţ Všetkovedko

určená ţiakom 2.- 5. roč., zároveň sme sa zapojili do kampane Čer-vené stuţky, ktorá upriamuje pozornosť na celosvetový problém - prevenciu proti AIDS

2.12. na okresnom kole speváckej súťa-

ţe Trenčianske hodiny zaznamenala úspech Tamarka Murínová (3. A) - získa-la 2. miesto!

4. 12. Mikuláš a jeho pomocníci nám roz-

dali chutné prekvapenia

8. 12. sa uskutočnilo školské kolo mate-

matickej Pytagoriády, úspešní riešitelia - Sabína Macharová a Tamara Murínová (3.A), Andrej Ţofčík a Peter Valach (4.A), Karolína Marušincová (5.B) a Maroš Rybár (5.A) - nás budú reprezentovať v okresnom kole

10. 12. Karolína Kováčová (9.A) si

v okresnom kole Olympiády zo SJL vy-bojovala 3. miesto!

11. 12. naše volejbalistky nesklamali a

prebojovali sa do finále, čakajú ich súper-ky v okresnom kole (viac na s. 19)

P

E

S

T

R

Ý

Ţ

I

V

O

T

Š

K

O

L

Á

K

A

November - opäť smola

- hodnotiaca porada bola :-(

December je fajn

- 19 dní bez školy = RAJ

Ako sa Vám páči na našej škole? Veľmi dobre, navštevoval som ju aj

v detstve – som bývalý ţiak Základnej školy vo Svinnej.

Vţdy ste chceli byť učiteľom? Nechcel som byť učiteľ, ale potápač –

chcel som skúmať oceány. Alebo ma tieţ lákala práca archeológa.

Je práca s prvákmi náročná? Je náročná, ale aj príjemná. Keď za-

sadnú do školských lavíc, ešte nič neve-dia – po dvoch mesiacoch uţ píšu a čítajú...

Zmenili by ste niečo na našej škole? (Dlhé rozmýšľanie) Nič. Chodíte do školy s radosťou? (Smiech) Áno, po dvadsiatich piatich

rokoch je to uţ zvyk. Navštevovali ste ako ţiak nejaké

krúţky? Spieval som v školskom zbore. Čo patrí k Vašim koníčkom? Hudba, turistika, literatúra faktu, poľov-

níctvo. Máte vysnívanú dovolenku? Plavba okolo sveta – kaţdý deň byť na

inom mieste, spoznávať nové krajiny... O pánovi učiteľovi ešte prezradíme, že so svojimi prvákmi veľmi rád vyspevuje, ich spev sprevádza na gitare. Okrem toho pôsobí v hudobnej skupine Baróni - rozdá-va ľuďom radosť na plesoch, zábavách i na svadbách.

Rozhovor s „novými tvárami“

Strana 4 Bociany 1

P

R

E

D

S

T

A

V

U

J

E

M

E

V

Á

M

Vţdy ste chceli byť učiteľkou? Nie, pôvodne som chcela byť lekárkou.

Je práca s prvákmi náročná? Áno. Chodíte do školy s radosťou? Áno. Čo patrí k Vašim koníčkom?

Záhradkárčenie a upratovanie :-) Máte vysnívanú dovolenku?

Jednoznačne pobyt pri mori v Chorvátsku. Navštevovali ste ako ţiačka nejaké

krúţky? Áno, krúţok šikovných rúk a turistický...

Myslíte, ţe kedysi boli deti učenlivejšie? Kaţdá doba prináša iný typ detí, ale

inak si myslím, ţe sú rovnaké. Koľko rokov učíte?

Fúú... okolo 40 rokov, učím od roku 1971. Akému ţánru dávate prednosť pri

čítaní kníh a pozeraní filmov? Dávam prednosť romantickým knihám

aj filmom.

Na začiatku každého školského roka prichádzajú do školy nové tváre – prváčikovia. Tentoraz boli pre nás – ostatných žiakov školy - noví aj ich uči-telia: 1.A má pod patronátom pán učiteľ Ivan Lobotka, 1.B zasa pani učiteľka Soňa Lehocká, ktorá zastupuje pani učiteľku Evu Hromníkovú. Novým tvá-ram sme sa potešili – znamenajú pre nás nové námety do našej rubriky. Špe-ciálne pre vás sme získali tieto informá-

cie :-)

Pán učiteľ Ivan Lobotka a jeho prváci

Ďakujeme za oba rozhovory a prajeme veľa dobrých a usilovných žiakov!

Ria a Katka z 8.A, Mirka a Dominika z 9.A

Pani učiteľka Soňa Lehocká a ţiaci 1.B

Strana 5 Ročník XIII.

Túlavé topánky ...

Záloţka do knihy spája školy

Kroky šiestakov a siedmakov viedli 30. 9. do Trenčína. Cestou do centra sa pristavili pri nápise na trenčianskej skale, prezreli si barokovú výzdobu Kostola Pia-ristov na Mierovom námestí, a napokon i zvyšky mestského opevnenia. Po farských scho-doch priam „vyleteli“ a uţ si pre-hliadali Katov dom i výstavu sak-rálneho umenia v Karneri sv. Mi-chala. Po krátkom oddychu po-kračovali po stopách sv. An-dreja-Svorada a Beňadika do Skalky nad Váhom. V pútnickom kostole si z úst miestneho p. fará-ra vypočuli ţivotopisy týchto svätcov, vychádzkou popri Váhu sa dostali aţ k zrúcaninám benediktín-skeho kláštora. Prvým aj posledným záţitkom exkurzie bolo nezvyčajné cestovanie - vlakom. red.

Ruštinári v Brodzanoch

V daţdivom jesennom počasí – 14. 10. - zaklopali ţiaci 7. a 8. ročníka na dvere Slovanského mú-zea A. S. Puškina v Brodzanoch. Názov tejto historickej budovy je spojený s osobou veľkého ruské-ho básnika – a to aj napriek tomu, ţe on sám Brodzany nikdy nenavštívil. Jeho častými návštevníkmi a obyvateľmi bola jeho blízka rodina, manţelka Natália Gončarovova a ich štyri deti. Autentické

historické predmety z obdobia ich pobytu v Brodzanoch a vzácne umelecké diela vytvorené domácou paňou „hercočkou“ Natáliou Friesenhofovou – dcérou sestry Puškinovej manţelky a rakúskeho diplomata v Petrohrade baróna Gustáva Friesenhofa, sú ozdobou pôvodných priestorov kaštieľa. Ţiaci sa dozvedeli o tvorbe A. S. Puškina, o jeho búrlivom ţivote, ako aj o príliš skorej tragickej smrti.

V 6. ročníku česko-slovenského projektu Záloţka do knihy spája školy: Múdrosť ukrytá v knihách ţiaci tvorili záloţky klasickým i „moderným“ spôsobom. Klasická tvorba predstavovala ich výtvarné dielka na hodinách výtvarnej výchovy, etickej výchovy, svetu práce, ale aj tie, ktoré tvorili doma vo svojom voľnom čase. Po prvýkrát sme vyuţili aj výučbový softvér - na informatike vznikali „moderné“ záloţky, ktoré sme následne vytlačili. Tento pokus bol iba experimentom, napriek tomu nás výsledné diela príjemne prekvapili. Do celkového počtu odoslaných záloţiek (80) sme z nich zaradili 12 ks. Záloţky sme si vymenili so ZŠ zo Svitu. Mgr. Anna Čapistráková

Mgr. Daniel Bakyta

Strana 6 Bociany 1

Cesta autobusom nebola ani dlhá, ani krátka, taká aku-rát. Náš prvý bod programu bola divadelná hra Dobrodruž-stvo alebo Zmierenie pri obžin-kách. Do divadla chodím veľmi rada, takţe som sa tešila aj na tento umelecký záţitok. Pre mnoţstvo času sme sa ešte pred predstavením vybrali na mestskú veţu – pri výstupe sme prešli asi 140 schodov. Bolo veľmi zvláštne, ţe som nepociťovala nijakú námahu ani záťaţ a v škole, keď krá-čam do triedy, kde je omnoho menej schodov, to je pravý opak. Moţno to bolo tým, ţe som sa nesmierne tešila, keď uvidím Trnavu ako na dlani a do našej triedy ma to aţ tak neláka. Nuţ, tá radosť ma rýchlo prešla, keď sme zistili, ţe nemáme kľúč od balkóna! Chtiac-nechtiac museli sme sa vrátiť bez výhľadu...

Ani sme sa nenazdali

a divadlo sa uţ začalo. Sedad-lá boli veľmi pohodlné a výhľad na javisko som mala tieţ cel-kom dobrý. Sem-tam mi zava-dzalo pár vlasov panej predo mnou. Divadelné predstavenie bolo skvelé! Hrali v ňom známi herci, ktorí odviedli naozaj pro-fesionálnu prácu (aspoň z môj-ho pohľadu). Po tomto záţitku sme si „zopakovali mestskú veţu“, tentoraz aj s kľúčom od balkóna. Ţe Trnava je krásne mesto, to som vedela uţ dáv-no, ale vidieť ju z výšky odpo-rúčam naozaj kaţdému!

Rozchod po meste nesmie chýbať na ţiadnom výlete. To sa mi uţ nezdalo aţ také su-per. Hodinu sa prechádzať po námestí, kde neboli takmer ţiadne obchody, ktoré by ma zaujali, bolo celkom nudné. Tak som bola nadšená, keď sme zamierili do Naháča vypo-čuť si ţivotopis Juraja Fándly-ho. Pán starosta to nehovoril

veľmi zaujímavo, ale počúvala som a zistila som veľa nových vecí. Pre-zerali sme si tieţ nástroje, ktorými si ľudia uľahčovali prácu v minulosti. „Ach, ďalšia pred-náška o nejakej osobnosti,“ po-

myslela som si, keď sme za-stavili v Dobrej Vode. Tu sa mi uţ nechcelo počúvať. Ale pani sprievodkyňa bola z úplne iné-ho cesta – hoci mala sťaţené podmienky (nemala zuby) prednáška o Jánovi Hollom mňa i všetkých ostatných zau-jala natoľko, ţe sme pozorne počúvali aţ do konca. Oboha-tení o nové informácie sme napokon prešli na zrúcaninu Dobrovodského hradu. Táto prechádzka mi padla vhod. Konečne sme nemuseli len sedieť a počúvať, ale uţ sme mali moţnosť vyblázniť sa na lesnej cestičke. Síce som „schytala“ šišku do oka, ale táto menej náročná turistika sa mi veľmi páčila.

Náš výlet sa blíţil ku koncu. Nasadli sme do autobusu, kde sme sa zrazu, nikto nevie pre-čo, všetci stali fanúšikmi MŠK Ţilina a spievali sme, kričali aţ tak, ţe nás bolo počuť hádam aj von. Čudujem sa, ţe to pani učiteľky a pán šofér s nami vydrţali. Keď som prišla do-mov, umyla som sa, ľahla som si a radostne som spomínala na všetko, čo sme zaţili v Trnave, v Naháči, ale i v Dob-rej Vode. A takto spomínam na exkurziu aj dnes.

Mária Rychtárechová, 9.A

R

E

P

O

R

T

Á

Ţ

24. 9. 2015 sme absolvovali náš prvý školský výlet v tomto roku. Bola to literárna exkurzia do okolia Trnavy spojená s divadelným predstavením.

Po predstavení sme oslovili Zuzku Šebovú...

Strana 7 Ročník XIII.

Dňa 17. septembra 2015 spoznali žiaci 6. – 9. roční-ka život a vzdelávanie detí vo vzdialenom východoaf-rickom štáte - v Ugande. Stalo sa tak formou prezentá-cií, videonahrávok a hlavne osobných záţitkov dvoch mla-dých svetobeţníkov: Lucie, ambicióznej a dobrodruţne za-loţenej Slovenke, absolventke UMB v Banskej Bystrici a Michalovi, temperamentné-mu a športovo zdatnému Fran-cúzovi. Obaja strávili v chu-dobnej, ale krásnej Ugande tri mesiace - vzdelávali prostred-níctvom Univerzity Sv. Alţbety v Bratislave a nezisk-ovej or-

ganizácie HIA deti v jednej z mála škôl na brehoch Viktó-riinho jazera. Ako mali naši ţiaci moţnosť vidieť a počuť, tamojšie deti nemajú takmer nič, a preto ich učenie veľmi baví. Navyše podmienky, v ktorých sa tamojšie deti učia, nám spôsobovali „husiu koţu“. Hlinená dláţka, steny bez okien, zopár lavíc, stena na-miesto tabule a krieda. Aj na-priek týmto krutým podmien-kam sú deti usmiate, veselé a učenlivé. Denne síce dostá-vajú po zadku od prísnych do-mácich učiteľov, ale učia sa radi a rýchlo. Spievajú, tancujú a šantia na prašných plochách školy v kaţdej voľnej chvíli.

Prostredníctvom videonah-rávok a prezentácií mali naši ţiaci jedinečnú moţnosť spo-znať celkom odlišný ţivot detí – svojich vrstovníkov v chu-dobnej Afrike.

Na záver odovzdali hostia niektorým našim ţiakom listy a drobné vlastnoručne vyrobe-né darčeky od afrických detí. Snáď aj naši ţiaci nájdu dosta-tok tvorivosti a vedomostí z angličtiny a pripravia pre deti v Ugande podobné príjemné prekvapenia.

Mgr. Daniel Bakyta

Jedinečná akcia! Takto môţe-

me nazvať výstavu byliniek a domá-

cich produktov vyrobených z vlast-

noručne dopestovaných surovín,

ktorú v obecnom kultúrnom dome

zorganizovala pani Naďa Maťokáro-

vá, zástupkyňa OZ Veronica. U ţia-

kov sa stretla s obrovským ohlasom

- nielen ţe sa dozvedeli nové informácie, všetko mohli vidieť

„naţivo“, ovoňať a najmä ochutnať! Mňam! red.

Nevšedná moţnosť

27. 10. hodiny biológie u piatakov a šiestakov voňali medom a včelím voskom. O svojej záľube - včelárstve - a o ţivote včiel nám prišiel porozprávať otec nášho ţiaka Samka - pán Gu-ričan. Nezostalo len pri slo-vách... videli sme, ako sa sta-via úľ, ochutnali sme med a pozorovali sme ţivé včielky so včeľou matkou. Dokonca sme sa zahrali na malých včelárov a dozvedeli sme sa, načo sa pouţívajú tie záhad-né nástroje, ktoré so sebou pán Guričan doniesol.

Potešíme sa, ak aj iní oteckovia spríjemnia naše vyučovanie a porozprávajú nám o svojej záľube alebo o svojom zamestnaní. Ing. Mgr. Alţbeta Vozníková

Strana 8 Bociany 1

Ľudia sú rôzni. Dobrí aj zlí. Niektorí dbajú na svoju bezpečnosť, iní so svojím ţivotom hazardujú. Často čí-tam o tom, ako ľudia riskujú zdravie a bezpečnosť svojich blízkych pre pe-niaze. Naozaj to stojí za to? Moţno si niekto neuvedomuje, ţe aj drobná lú-peţ je trestný čin. Aj za ňu nám hrozí finančná pokuta alebo aţ strata slobo-dy. Niektorí ľudia sa stretli s člove-kom, ktorý si namiesto práce „zarába“

práve kriminalitou. Oplatí sa takto ris-kovať? Robí niekoho šťastným, keď ubliţuje druhým? Na túto otázku nech si odpovie kaţdý sám.

Zvláštnosťou je, ţe aj do médií sa dostávajú poväčšine tie horšie prípa-dy a na dobré a pozitívne veci sa ako-si zabúda. Musíme však uznať, ţe aj tých dobrých je okolo nás veľa. Vo svete sa dejú aj dobré a šľachetné činy! A tu je priestor pre nás: Aj keď to nie je vţdy ľahké, dôleţité je, aby sme sa navzájom rešpektovali a pomáhali si, pretoţe konanie dobra by nemalo byť len našou dobrou vôľou, ale našou povinnosťou.

Mária Rychtárechová, 9.A

Trestná činnosť je porušovanie verejného po-riadku, dobrých mravov, nedo-drţiavanie da-

ných zákonov alebo pravidiel, za ktorých poru-šenie bude človek potrestaný trestom náleţia-cim váţnosti daného priestupku. Ako tomuto všetkému predísť?

Ak sa chceme ubrániť, musíme vedieť, čo je príčinou, ktorá ľudí k porušovaniu záko-nov vedie. Prečo riskujú svoju slobodu, česť a práva? Pre peniaze, bohatstvo, pocit víťaz-stva alebo pre zábavu...

Krádeţe, lúpeţe, vraţdy, ničenie verej-ného majetku vandalmi... Toto všetko v súčasnosti zachvátilo náš svet. Nebuďme aj my ďalší, ktorí spadnú do siete kriminality! To, ţe niekto získal majetok alebo veľké bohatstvo krádeţou, neznamená, ţe my to nemôţeme získať usilovnou prácou. Nesnaţme sa zmeniť celý svet, to nemôţeme zvládnuť. Zmeňme seba. Pracujme tvrdo, správajme sa slušne, váţme si kaţdého človeka aj inej farby pleti či vierovyznania, buďme viac radostní, menej v strese a pozerajme sa na všetko pozitívne. Nenapadá mi iný spôsob, ako predísť trestnej činnosti - ako ten, ţe jej budeme odporovať dobrom a láskou.

Ale svet sa podľa mňa nedelí na dob-rých ľudí a kriminálnikov. Aj medzi „nekrimi-nálnikmi“ môţe panovať nenávisť alebo zlosť. Predíďme všetkému tomu zlému a buďme iní. Zabráňme nenávisti, kriminalite a trestnej čin-nosti opakom. Buďme pozitívni, láskaví, majme úctu a rešpekt. Uţívajme si náš ţi-vot bez všetkého menovaného zlého. Je predsa len jeden.

Karolína Kováčová, 9.A

M

Y

S

L

Í

M,

T

E

D

A

S

O

M.

Zmysel života ... Jedna zo série besied s pani psychologičkami z CPPPaP v Bánovciach nad Bebravou na-smerovala myšlienky ôsmakov k zmyslu ich života. Téma v nich dlho rezonovala - najmä po premietnutí ukážky z filmu Motýlí cirkus. Ich stručné postrehy majú čo povedať nielen mladším či starším spolužiakom, ale aj dospe-lým. Za zmysel svojho života považujú: ro-dinu, dosiahnutie cieľov, lásku, radosť, pomoc druhým ...

(Pokračovanie na druhej strane)

"Jednou z výhod dobrých skutkov je, že povznášajú dušu a dávajú jej silu na

skutky ešte lepšie."

Jean Jacques Rousseau

Ako predchádzať trestnej činnosti

Kriminalita okolo nás

Strana 9 Ročník XIII.

Váţení občania, chcete zacho-vať čisté ţivotné prostredie pre

Vaše deti a Vašich vnukov?

Nikomu z nás sa nepáči pohľad na od- hodené plastové fľaše, staré pneumatiky a igelitové vrecká pohodené vedľa cesty či pri lesnom chodníčku. A napriek tomu sa s tým stretávame takmer kaţdý deň! Polo-ţme si otázku: „Čo môže urobiť každý z nás, aby to bolo inak?“ V prvom rade musí začať kaţdý od seba. Ako? Začnime triediť plasty, pa-pier, sklo. Zriaďme si kompost. Neznečisťujme ovzdušie spaľovaním listov a trávy.

Buďme príkladom pre ostatných! Keď to budú vidieť naše deti, poučia sa a budú tieţ chrániť ţivotné prostredie. Navrhujem zoorga-nizovať akciu s názvom „Vyčistime náš les“. Mô-ţe sa jej zúčastniť kaţdý, komu nie je ţivotné prostredie ľahostajné. Pri vchodoch do lesa na-vrhujem osadiť tabule s nápisom Zákaz odha-dzovať odpadky pod hrozbou pokuty!

Dúfam, ţe ste si moje rady a návrhy zobrali k srdcu a ţe ich spoločnými silami zrealizujeme.

Kristián Mikulík, 8.A

Okolo našej obce sa nachádza krásna príroda. Často sa však stá-va, ţe vidím dieťa, ale aj dospelé-ho, ako odhadzuje na zem papierik z cukríka, keksíka alebo čokolády. Nepatria tieto odpadky do koša?

Udrţiavajme svoje okolie v čistote tak, ako udrţia-vame svoj príbytok! Nedá mi nespomenúť naše záţitky z dovolenky v Anglicku a Taliansku. Videli sme krásne pokosené lúky, upravené záhony bez odpadkov. Aj my by sme si mohli skrášliť naše pro-stredie výsadbou okrasných rastlín. Mohli by sme viac pozornosti venovať recyklovaniu odpadu.

Často sa rozprávam s mojou babičkou Evičkou o jej mladých časoch. Hovorila mi, ţe v minulosti neboli také veľké problémy so ţivotným prostre-dím. Nevyrábalo sa veľa výrobkov v plastových obaloch, rýchle občerstvenia neexistovali, a preto sa ani umelohmotné poháre a nádoby nepovaľova-li hocikde. Znečisťovanie ţivotného prostredia však nemôţeme ospravedlňovať technickým pokrokom. Skúsme sa riadiť podľa slov mojej babičky: „Kráčajme po našej Zemi ľahučko a opatrne, aby sme ju neušliapali k smrti.“

Katarína Čahojová, 8.A

Ako sa zapojiť do ochrany ţivotného prostredia v našej obci

Film, ktorý sme pozerali,

ma presvedčil, ţe aj z úplného dna sa môţem dostať na vrchol. Ria Aj keď sa nám zdá, ţe je koniec (našim snom), verme, ţe nádej predsa len existu-je. Ţivot je krátky, snaţme sa robiť dobré rozhodnutia a tie menej dobré napraviť. Rišo

Cez všetky prekáţky a zá-ťaţe sa dá dostať. Človek

sa nemá vzdať, ale bojovať! Vo filme sme videli pána,

ktorý sa nevzdal a ľudia si ho obľúbili, hoci ţivot z neho

spravil mrzáka (prišiel o končatiny).

Jakub

Príde aj zlé obdobie, ale človek sa nemá uzatvá-

rať. Pomoc druhým a úsmev na ich tvári ho

opäť urobí šťastným. Natália

Zmysel ţivota ... postrehy ôsmakov po filme Motýlí cirkus

Keď si niekto poloţí otázku: „Prečo práve ja?“, mal by si uvedomiť, ţe sa dejú aj hor-šie veci. Buďme vďační za to, čo máme – netrúchlime za tým, čo nemáme. Mišo

Aj keď nám ţivot kladie pod nohy prekáţky, musíme sa s nimi vysporiadať a ísť ďalej, všetko je moţné. Dano.

Kaţdá prekáţka sa dá zvládnuť. Veci, s ktorými „bojujeme“, nás posúvajú dopredu. Nika

Strana 10 Bociany 1

Š

K

O

L

A

H

R

O

U

Ján Amos Komenský

Svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznam-nejšie osobnosti svetovej pedagogiky.

Komenský bol humanista a tak

mala byť formovaná aj mládeţ.

Hovoril totiţ, ţe je dôleţité, aby

sa deti učili v škole svojim rod-

ným a materinským jazykom.

Len tak je moţné docieliť výraz-

ne lepší efekt vzdelania.

Je potrebné poskytnúť dieťaťu istý voľný priestor

na sebarealizáciu, aby mohlo lepšie rozvinúť svo-

je schopnosti.

Musí to tu

niekde byť!

Rýchlej-

šie po-

dávajte

tie kni-

hy!

Hádajte, čo dobré

vyrobíme!

Pomóc, horí

mi ruka!

Našou vizit-

kou je kvalit-

ná práca.

Je to cel-

kom ľahké!

Strana 11 Ročník XIII.

Celý systém vzdelania rozdeľuje na 4 časti (kaţdá trvala 6 rokov):

1. základná škola v materinskom jazyku, 2. latinská škola (gymnázium) v latinčine alebo v zmiešanom materinsko – latinskom jazyku, 3. akadémia (vyššie vzdelávanie), 4. cestovanie – (nevyhnutne dôleţi-té na získanie nových skúseností).

Je dôleţité, aby bola zavedená povin-ná školská dochádzka - jej následkom

je vzdelaná spoločnosť.

Komenský bol presvedčený o dobrote ľudstva a tieţ o vychovávateľnosti povahy. Podľa neho sa kaţdé dieťa dá vychovať v dobrotu a kaţdý človek sa dokáţe zmeniť v dobrého. Podstata

človeka je podľa neho konať dobro.

Viac sa o Komenskom dočítate na www.oskole.sk. red.

Rýchlej-

šie po-

dávajte

tie kni-

hy!

Hádajte, čo dobré

vyrobíme!

Poriadne to

nalepím...

Dúfam, ţe

to preţijem!

Čo sa to tu deje?

Zídeme sa dolu!

Strana 12 Bociany 1

Na hodine svetu práce sme piekli medovníky. Veľmi som sa na to tešila, pretoţe to bola v tomto ro-ku zatiaľ najzaujímavejšia hodina.

Keďţe pečenie medov-níkov je spojené s Vianoca-mi, na ktoré sa tešíme uţ od októbra, všetkým nám to dodalo správnu vianočnú atmosféru. Keď sme prišli do kuchynky, hneď sme sa vrhli na cesto a začali sme

pracovať. Rozdelili sme sa na dve sku-piny, pričom kaţdá mala svoju podloţ-ku, valček a vykrajo-vačky, o ktoré sme sa skoro pobili, lebo kaţdý chcel vykrajo-

vať vianočné motívy. Bolo nás veľa - cesto bolo o chvíľu povykrajované. Ale tu nastal problém s nedos-tatkom plechov! Museli sme vyčkávať, kým sa upečie prvá „várka“, aby sme mohli dať piecť ďalšiu. V rýchlosti (chceli sme stihnúť upiecť všetky medovníky) sme vytiahli tie prvé - ešte suro-vé. Preto sme ich radšej vrátili do rúry a čakali sme. Aké bolo naše prekvapenie,

keď sme potom vytiahli čierne, zhorené medovníky. Aj tak nám to nevadilo, pre-toţe misy sa o chvíľu vy-prázdnili. Potom sme stáli pred ďalšou otázkou: Potie-rajú sa medovníky rozšľa-haným vajíčkom po upeče-ní alebo predtým? Na túto otázku zaznelo hneď nie-koľko odpovedí, a preto sa na kaţdom plechu uplatnila iná teória.

Musím priznať, ţe viac ako hotové medovníky mi chutilo surové cesto. Som rada, ţe sme mohli preţiť takú zaujímavú hodinu, kto-rá mi pripomenula, ako veľ-mi sa teším na Vianoce.

Karolína Kováčová, 9.A Foto: medovníky - naša výroba :-)

Najzaujímavejšia hodina ... J

Á

N

A

M

O

S

B

Y

M

A

L

Z

N

Á

S

R

A

D

O

S

Ť

Nezvyčajná návšteva

Dňa 23. 11. sme privítali medzi nami pani staros-tku. Porozprávala nám rôzne zaujímavosti, napr. čo je to samospráva a z koľkých členov sa skladá (viete?), ukázala nám farebne odlí-šený pozemkový plán ob-ce. Dozvedeli sme sa, ţe by chcela obnoviť chodní-ky a pridať kamerový sys-tém. To ste uţ moţno všetko počuli, ale iste ne-viete, ţe je fanúšičkou fut-balu, ale nie vţdy má naň čas. Hodina s pani staros-tkou ubehla veľmi rýchlo, jej pútavé rozprávanie nás zaujalo. Veľmi radi ju ešte niekedy medzi nami priví-tame.

dievčatá zo 6.A

Brány stredných škôl otvorené ...

Pred mesiacom som ešte

nevedela, akú strednú ško-

lu si mám vybrať. Dnes je

to však inak. Navštívila som

Dni otvorených dverí na

zdravotníckej, umeleckej a

pedagogickej strednej ško-

le. Kaţdá táto návšteva bo-

la iná. Na pedagogickej

strednej škole nás obozná-

mili najmä s priebehom a

obsahom talentových

skúšok - myslím, ţe by

som ich zvládla, ale pre

túto školu som sa ne-

rozhodla. Na umeleckej

strednej škole to bolo

zaujímavejšie - módna

prehliadku s naozaj pek

-nými „kúskami“, úţas-

né výtvarné diela - ale

ani toto nebolo pre mňa

to pravé. Najviac sa mi za-

páčilo na zdravotníckej ško-

le - vďaka podrobnému po-

pisu som hneď vylúčila štu-

dijný odbor farmaceutický

laborant, v ktorom je dôleţi-

tá chémia a ja ju veľmi ne-

obľubujem. Zaujal ma však

odbor zubný asistent. Tak-

ţe môj výber je jasný.

Simona Varhaníková, 9.A

Strana 13 Ročník XIII.

Zdravie je pre človeka veľmi dôleţité. No nie len telesné, ale i duševné – pretoţe sú navzájom pre-pojené. Ak má človek zdra-votné problémy, trpí tým aj jeho psychika, a to tak, ţe je podráţdený, mrzutý a nič ho nebaví. Naopak, ak sme na tom telesne dobre, sme plní elánu a energie. Je dobre, keď si človek obľúbi nejaký krúţok uţ odmalička, najlep-šie športový, ktorý ho napĺňa a baví: napr. u chlapcov fut-bal, basketbal, volejbal alebo u dievčat tanec. Naopak, mali by sme sa vyvarovať látok, o ktorých vieme, ţe naše zdravie ničia, či uţ je to pitie alkoholu, fajčenie ciga-riet alebo uţívanie drog. Mali

by sme konzumovať veľa zeleniny a nejesť neskoro večer. Ak si zvykneme na zdravý ţivotný štýl, bude to aj v budúcnosti prospievať našej psychike. Veď nena-darmo sa hovorí: „V zdra-vom tele zdravý duch.“

Mária Rychtárechová, 9.A

Súhlasíte s tým, že k zdravému životnému štý-lu patrí aj relaxovanie? Siedmaci v tom majú jas-no, inšpirujte sa! Vţdy, keď prídem zo školy som veľmi unavená. Hneď si zoberiem kniţku a začnem si čítať - konečne sa cítim uvoľ-nene. Keď sa vţijem do poci-tov hlavnej postavy, zbaví

ma to všetkých mojich prob-lémov a ťaţkostí. Relaxujem, niekedy aj premýšľam o bu-dúcnosti. Čítanie ma naozaj baví – aj babka a celá rodina mi hovoria, ţe je dobré, keď čítam tak rada. Tvrdia, ţe si tým rozvíjam fantáziu. A veru

majú pravdu! Viktória Hodálová, 7.A

Mojím koníčkom je tanec. Tancujem od 2. ročníka – najprv som sa učila hudbu vnímať, neskôr ma zobrali na prvé vystúpenie, samo-zrejme, mala som trému. V 6. ročníku som pre nabitý rozvrh hodín na tanečnú ne-mohla chodiť. Teraz som siedmačka a opäť tancujem – tanec mi pomáha odreago-vať sa a oddýchnuť si.

Dominika Kardošová, 7.A

Zábavno-poznávacia exkurzia (ako ju nazvali na-ši učitelia) sa začala 7:30. Dlhú cestu sme si v autobuse krátili hrami – vo vymýšľaní „predmetov, na ktoré myslí“ bol jedno-značne najlepší M. CH. z 9.A. Ani sme sa nenazdali a boli sme na prvom mies-te, ktoré sme mali prebádať – Pamätník mieru pri obci Šlapanice viaţuci sa k zašlej Napoleonovej slá-ve. Miesto bolo síce pekné (pamätník skutočne obrov-ský), ale pre nás – ţiakov, ktorí milujeme zábavu – trochu nezáţivné. Lepšie to uţ bolo vo Vaňkovke (nákupné centrum v Brne), ktorou sme zatiaľ (bohuţiaľ) len prechádzali. Zamerali sme sa na starobylé domi-nanty mesta – cez Námes-tie slobody sme sa okolo

zaujímavého chronometra dostali na Zelený trh, po-stáli sme pred Moravským múzeom (bývalý Dietrich-steinský palác, v ktorom nocovali cisári pred osud-nou bitkou pri Slavkove) a vošli do Gotického chrá-mu sv. Petra a Pavla. Nád-herný výhľad z Petrova sme uţ o chvíľu zamenili za hlavný bod nášho programu – jedinečné VI-DA science centrum. Tu sme na vlastnej koţi „odskúšali“ prírodné úkazy (zemetrasenie, tornádo), pokúšali sme sa pochopiť fyzikálne aj matematické javy (Pytagorova veta), po-zorovali sme tlkot vlastného srdca, kto sa odváţil – stal sa na chvíľu kozmonautom či artistom na lane...a bolo toho OVEĽA viac (foto na s.

11). Spokojní sme sa vrátili

(tentoraz na dlhšie) do Vaň-kovky a potom? Dlhááááá-ááá kolóna na ceste do-mov. Aj tak bol výlet výbor-ný :-)

Adam Laššo a 9.A

Ako sme sa po Brne obzerali

A

K

O

R

E

L

A

X

U

J

E

T

E

?

V zdravom tele zdravý duch

Ako by sa zmenil tvoj ţivot, keby si nemal mobil?

A

N

K

E

T

A

Strana 14 Bociany 1

Najviac by ma potešil nový bicykel. Starý mám uţ dlho. Omrzel ma a pomaly prestáva fungovať. Začína mi byť malý. Nový bicykel by mal byť väčší a lepší, najlepšie s odpruţením. Mal by byť horský. Musí mať silné brzdy a dobré prehadzovačky. Nesmie sa zabudnúť na pohodlnú sedačku. Bolo by dobré, keby mal aj stojan, aby som ho mohol hocikedy odstaviť. Mohol by mať drţiak na fľašu, človek musí do-drţiavať pitný reţim. Mal by mať svetlá vpredu aj vzadu, a samozrejme, odrazky. Marek Sitár

Mňa by potešilo veľa darčekov napríklad:

xbox, playstation, motorka. Ale je jeden darček, ktorý by ma potešil najviac. Ten darček je zvie-ratko... Keď som bol malý, tak som si prial slona, leva, tigra, jednoducho nejakú šelmu. A vymýš-ľal som plány, čo s nimi podniknem. Jeden bol napríklad, ţe nasadnem na tigra a vystúpim na horu.... Ale teraz by som chcel malého psíka, o ktorého by som sa staral. Taký darček by ma

najviac potešil :-) Erik Herold

Venujem sa športu a rôznym aktivitám - potešil by ma darček, ktorým by som zazname-nal svoje výkony - outdoorová kamera. Splnila by mi sen, o ktorý by som sa mohol podeliť aj s inými ľuďmi. V lete chodím bicyklovať, jazdím na kolieskových korčuliach alebo chodím plávať. V zime zasa lyţujem, chodím sa sánkovať, preto si myslím, ţe takýto darček by bol pre mňa úpl-ne ideálny. Mohol by som si nahrať krásy a jedinečné okamihy športu. Kamera má mnoho moţností, napr. spomalené zábery, rýchly foto-aparát, časozberné video a veľa príslušenstva, ktoré je vhodné do extrémnych podmienok. V lete, keď chodíme plávať, by som natočil zá-bery pod vodou. Takýto darček by ma potešil zo všetkých najviac, vystihol by moje záujmy a naučil by som sa s ním aj niečo nové. Ktovie, či si ho pod vianočným stromčekom nájdem? Tomáš Igaz

Keby som nemal mobil, ţivot by pre mňa bol ťaţší. V prvom rade by som nemohol te-

lefonovať. Niekedy je to nesmierne dôleţité, najmä keď sa chcem niečo opýtať. Na mojom mobile mám veľa pesničiek – bolo by to zlé, keby som si nemohol spríjemňovať cesty vlakom, autobusom, autom, atď. V niektorých situáciách má mobil nesmierne veľa vyu-ţití: slúţi ako fotoaparát, kalkulačka, bu-dík... Čo by to bol za ţivot bez mobilu? Mobil je proste super vynález!

Kristián Mikulík Môj ţivot by sa úplne zmenil! Nemohol by

som sa skontaktovať s kýmkoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Bez mobilu si nemôţem nič objed-nať. Mám v ňom všetky pesničky, hry aj kontak-ty - nemal by som si čím krátiť čas. Nemohol by som ísť na internet, ale ani zavolať sanitku, políciu či hasičov. Do mobilu si tieţ môţem zapí-sať pripomienku - papier by som mohol stratiť. Okrem toho mi mobil slúţi aj ako budík. Bez mo-bilu by to bolo ťaţké, priam nemoţné!

Marek Sitár

Cítila by som sa taká prázdna... akoby som nič nemala, mobil by mi veľmi chýbal. Dáva mi veľa šancí: byť s ľuďmi v kontakte, zistiť si veľa infor-mácií ... Uţ len pocit, predstava, ţe by som ho stratila alebo by sa mi pokazil, je pre mňa taká silná, akoby sa mi zrútil svet. Akoby mi zobrali toho najlepšieho kamaráta.

Nikolka Zvalová Pozn. Všetci oslovení ţiaci sú z 8.A

Aký darček by ťa potešil?

Veľmi rád darujem niekomu darček, hlavne na Vianoce. Vţdy ma to zahreje pri srdci, keď sa niekto z toho darčeka teší. Na otázku Radšej darujem alebo dostávam? odpovedám: „Ja radšej darčeky darujem!“ Ako malý som zvykol darovať vyrobené darčeky, napr.: obrázky, blahoţelania, zvieratká z papiera ... V poslednom čase zvyknem darovať kúpené darčeky, ale snaţím sa šetriť. Kupujem dar-čeky ôsmim členom mojej rodiny! Takţe to nie je vţdy lacné a uţ vôbec nie jednoduché! Darček musí spĺňať tieto podmienky: 1. Musí sa páčiť tomu, komu ho kupujem. 2. Nemôţe byť drahší ako päť eur. 3. Musí byť kvalitný a pekný.

Pre ţeny a sestru kupujem väčšinou darčeky ako sú gumičky, sponky, náušnice, sviečky a pod. Pre muţov kupujem zvyčajne šampóny, deodoranty, ţiletky a pod. Hovoríte si, ţe sú to darčeky - také nič moc. Ale keby som zarábal, boli by určite lepšie. Vţdy mám dobrý pocit, keď mojim blízkym niečo darujem. Na Vianoce musia ísť moje darčeky vţdy ako prvé!

Tým, ţe som začal kupovať darčeky iným, som si uvedomil, aké je ťaţké a náročné vybrať nejaký pre mňa. Takţe by som sa zároveň chcel poďakovať svojej rodine za všetky darčeky pre moju oso-

bu :-) Kristián Mikulík

Aké darčeky obyčajne zvykneš darovať?

Strana 15 Ročník XIII.

Š

K

D

Deti zo školského klubu krášlia svo-

jimi výtvormi chodby našej školy po

celý rok. Momentálne sú uţ predvia-

nočne naladené. Ale okrem výkresov a

práce s maketami zvládajú oveľa viac:

vyrábajú zvieratká z korálok, pletú šále

a čiapky na kruhoch, odlievajú ozdôbky

zo sadry, z farebných drôtikov pletú

kľúčenky, atď. red.

Mikulášska nádielka ...

Zdá sa, ţe tento rok sme poslúchali, Mikuláš a jeho pomocníci nám totiţ doniesli veľmi chutné ba-

líčky (dôkaz: niektorým deťom trvalo ich „zlikvidovanie“ sotva 5 minút). Našli sa aj odváţlivci, ktorí

Mikulášovi pekne zaspievali a zarecitovali, tí neposlušnejší si zasa chvíľku „pokľačali“ na polienku.

„Vstávajte!" začula som hlas môjho mladšieho brata. Bol hore ako prvý a všetkých nás prinútil vstať. Tak sme sa naraňajkovali, pobalili ešte nejaké veci a vyrazili sme. Pý-tate sa kde? Predsa, na chatu – dlho očakávanú. Cestou sme sa ešte zastavili u otcov-ho brata a dohodli sme sa, kadiaľ pôjdeme. Chata bola krásna. Postavili ju vysoko v horách, čo nám vy-hovovalo. Pre nás to bol ako-by malý útek z reality do roz-právky. Čerstvý vzduch, ticho, počuť len štebot vtákov a cin-got ovčích zvončekov. To by sme neboli my, keby sme hneď nešli preskúmať okolie. Vyšli sme za kopec a tam sme uvideli niečo, čo nám naozaj vyrazilo dych! Za kopcom stál jeden salaš, druhý, tretí ... a ďalší a ďalší. Patrili domá-cim – teda obyvateľom tohto krásneho kúska Slovenska. Keďţe otcov brat sa poznal s jedným z nich, mohli sme si to všetko prezrieť aj zblízka. Bolo to všetko také čarovné! Zatiaľ čo sa dospelí rozpráva-li, my deti sme obdivovali veľ-ké stáda oviec. Ticho narúšalo békanie oviec, no nám to vô-bec neprekáţalo. Naopak, tešili sme sa z toho. Všetci sme sa snaţili napodobniť ich reč a musím uznať, ţe sa nám to podarilo. Prezreli sme si všetky stáda, chaty a potom nám bača povedal ešte niečo o samotných ovciach. Zasa sme nabrali nové skúsenosti. A ja sa uţ teraz teším na ďal-šie prázdniny, pretoţe viem, ţe opäť uvidím tú krásu.

Sabína Rychtárechová, 7.A

Strana 16 Bociany 1

Vybrali sme sa na najvyšší vrch Čiech, ktorý sa nazýva Sneţka. Prišli sme hneď zrá-na, no aj tak bola pred nami nepríjemne dlhá rada, ktorá končila aţ pri nástupe na la-novku. Po dlhom čakaní sme sa vyviezli do pol kopca: „Páni,

v takej výške som ešte nebol!“ Pokračovali sme v ceste, z tej výšky mi čoraz viac zvieralo ţalúdok. Keď sme konečne dorazili na vrchol, čakala nás nepríjemnosť. Malý brat sa rozbehol ako blesk – uţ sme ho videli na špicatých, drsných kameňoch. Zázračne však zabrzdil. Stres z nás opadol a my sme si uţili príjemné chvíle. Urobili sme pár fotiek - zvečnili sme nádherné výhľady a pustili sme sa dole. Keď sme vystúpili, videli sme, ţe rada na lanovku je dvakrát dlhšia – usmiali sme sa a boli sme radi, ţe to čakanie uţ máme za sebou. Cestou do-mov sme zbadali bobovú dráhu – dospeláci neodolali! Kaţdý sa spustil dvakrát a s vyfúkanými vlasmi sme sa vracali domov.

Martin Števanka, 7.A

Počas letných prázdnin sme sa chystali do Turecka. Keď prišiel deň D, nasadli sme do auta a nabrali smer Brati-slava – letisko. Na letisko sme prišli veľmi skoro, usadili sme sa a čakali na check-in. Asi po hodine nám dali čís-lo kufrov a letenky. Cez „kontrolu“ sme sa presunuli do haly a zasa sme čakali ... tentoraz na lietadlo. Nuda. Tatino zaspal, mama lúštila kríţovky a my s bratom sme sa hrali na tablete. Keď uţ mi začalo byť dlho, vravím mame: „Nemali by sme uţ ísť?“ Mama zobudila tatina, nech sa ide opýtať. Onedlho tato beţí oproti a kričí: „Uţ

sme mali byť v lietadle!“ Roz-behli sme sa na pasovú kon-trolu. „Ešte dve minúty a chceli sme vyloţiť vašu batoţinu,“ prezerala si nás letuška. Ko-nečne sme sa prebojovali do lietadla a usadili sme sa. „Vítame vás na palube, let do Antálie začína...“ prihovoril sa všetkým pasaţierom pilot a my sme si vydýchli. Prvé dobro-druţstvo sme mali úspešne za

sebou :-) Adam Nemec, 7.A

V poslednej chvíli ...

V

L

A

S

T

N

Á

T

V

O

R

B

A

Na Sneţke Spomienky na prázdniny

Strana 17 Ročník XIII.

Dětenice Neďaleko Mladej Boleslavy

stojí postavený zámok starý. Bývalo v ňom detí ako smetí,

preto z malej „vesnice“ vznikol názov Dětenice. Kaţdý týţdeň v sobotu

strašidlá tam majú robotu: hore-dole schodami chodila Biela pani,

Baba Jaga za rohom, vystrašila nás a zmizla von.

Večer stredoveký program býva, ţivá hudba sa vôkol ozýva.

Čarodejnica stála vpredu, vítala hostí lyţicou medu.

Merali sme sem cestu ďalekú, cítil som sa tam ako v stredoveku.

Lukáš Čiţmarovič, 7.A

Bolo dobre ... Prázdniny sa skončili a škola uţ volá a ja uţ len spomínam, kde vša-de som bola. Tábor s koňmi – paráda – kamarátok veľa, pár modrín a štípancov z miery nevyviedli ma. Po tábore na chate stretli sme sa spolu, na Dedinkách dali sme si pizzu a kofolu. Druhý deň v Poprade aquapark nás čakal, šmýkačkami, toboganmi nás vrelo privítal. Ani Spišský hrad neostal bokom, v ZOO nás privítal slon s veľkým chobotom. Záţitkov bolo dosť, písať by sa dalo ... len riadkov pred sebou mám pomerne málo.

Erika Bročková, 7.A

Letný tábor Slnko svieti vysoko,

tábor ma uţ láka, celú noc som dumala:

„Čo ma v Detvianskej Hute na ranči Haferník čaká?

Detí tam bolo ako smetí, všetko bolo super moc,

ale najkrajšia bola v spacáku pod hviezdami strávená noc.

Ráno sa z dvora ozýva „psí štek“, kone uţ čakajú

a my vyskočíme do sedla hneď. Tábor je uţ na konci, záţitkov je dosť,

deti uţ čakajú na rodičovský bozk. Monika Osúchová, 7.A

Zmena plánu Tatry slovenské sú naše hory –

tam začínala naša story. Štrbské pleso či Lomnický štít, o tom môţem akurát tak sniť.

Moja mamina iné plány má, po skanzenoch a mincovniach povodila ma.

Nakoniec veľa záţitkov mám, do Liptovského Jána o rok opäť zavítam.

Prázdniny skončili, začína škola, všetko som preţil, nenašla ma smola :-)

Martin Tíleš, 7.A

Celý nápad pochádzal z kamarátovej hlavy. Podal som si prihlášku, v ktorej stálo, ţe sa hlásim do kurzu A1, ktorý mi

po jeho úspešnom ukončení umoţní riadiť motorku do 125 cm3, okrem toho aj menšiu motorku, napr. BABETU alebo PIONIERA.

Do autoškoly som vchádzal plný očakávaní. Teória bola niekedy zaujímavá, niekedy nudná. Asi po dvoch týţdňoch som na plný počet napísal prvý cvičný test zameraný na dopravné znač-ky. Takýchto testov som ešte absolvoval veľa. Najviac som sa bál, keď si prvýkrát sadnem na motorku a začnem jazdiť. Prvé jazdy sa odohrali na cvičisku, pripravovali ma na jazdu v meste. Nebolo to aţ také hrozné.

A potom to prišlo - 12. 11. 2015 – skúšky! Test som napísal na 53 bodov, čo bolo super, lebo maximálny počet bol 55 bodov. Potom nasledovali kuţele – tie som dal ľavou zadnou. Jazda bo-la uţ horšia, bol som v takom strese! Musel som dávať veľký pozor hlavne na chodcov. Keby som nedal na priechode prednosť chodcovi, s vodičským preukazom by som sa mohol rozlúčiť. Ale keď chodci videli na mojej veste nápis AUTOŠKOLA, tak boli trochu opatrnejší a na prechod vchádzali, aţ keď som im dal znamenie. Jazda dopadla dobre – policajtovi sa všetko zdalo v poriadku, a tak mi povedal: „Zajtra sa daj odfotiť na policajnej stanici.“ Tak som sa dostal k vodičskému oprávneniu. Peter Panáček, 9.A

Kto by to bol povedal...

Strana 18 Bociany 1

Boţe, prosím Ťa, vţdy silu daj mi, ale hlavne pomáhaj mi: v šťastí, zdraví, v problémoch – o to stále prosím Ťa, v mojom srdci nosím Ťa. Daj zdravie celej rodine ešte v tejto hodine, okrem zdravia – pokoj s ním – uţ si viacej neprosím. Jakub Hertl

Ó, Hospodin náš, čo chrbtom k nám sa neotáčaš, modlím sa k Tebe, nech naďalej cítim dobro v sebe, nech Tvoja láska sa do mňa dostane, pretoţe to zlo číre nestarne, odlíš mi zlú cestu od dobrej, aby som Tvoje kráľovstvo našiel v nej. Hriechov ma zbav, nech ma nestrhne dav. Michal Nagy

Ďakujem Ti za svoj ţivot, ďakujem, ţe som na Zemi. Bez Teba by mi bolo clivo,

naozaj smutno – zdá sa mi. Ďakujem za všetky slzy, všetky hodiny prebdené,

skutočne ma to občas mrzí, riešenie však vţdy nájdeme.

Ďakujem za všetky prosby splnené, naozaj ich nebolo málo,

spoločne vţdy všetko zvládneme – všetky radosti i všetko trápenie – tých radostí viac sa nám dostalo.

Tatiana Nevidalová

Buď pochválené stvorenstvo i naše malé Slovensko: za hory, Tatry, pohoria, za čisté rieky, údolia. Vţdy, keď vstúpim na tú zem, sa len šťastne usmejem. Ďakujem za ľudstvo za náš národ čo biť sa prišlo. Ďakujem za jedlo naše, za zvieratá, plné paše. Klásky plnia kaţdú roľu, vďaka za tú boţiu vôľu, ktorá k nám je zhovievavá, ţe nám ţivot poţehnáva. Natália Novosadová

Milí čitatelia,

sledujte naše webové sídlo: www.zivaskola.edupage.org a o všetkých nových

akciách školy sa dozviete medzi prvými. red.

V

L

A

S

T

N

Á

T

V

O

R

B

A

Boţe, ďakujem za ţivot, čo si mi dal a ţe si pri mne verne stál. Pomocnú ruku si mi podal, mojej rodine si pomáhal.

Vo dne, v noci stráţil si ma a nikdy nezradil si ma.

Ešte mám prosbu úprimnú... neveriacich aj veriacich spoj v jednu rodinu.

Linda Čačková

Môj štýl Štýlom mojím doma je: pomoc, láska, varenie.

V škole celkom sústredená, niekedy sa to však nedá. A v prírode? Ani neviem,

hádam tam nič nevyvediem. S priateľmi - to je drina!

Snaţím sa byť dobrá, milá... Slušne sa vţdy vyjadriť,

v slovníku len slušné slová – netreba mi ţiadne skryť.

Povahovo všelijaká, taká, taká aj nijaká. Obliekanie milujem,

obliekam sa, ako najlepšie viem. Hudba je môj ţivot celý,

vyjadrím v nej city, hnevy. Záľuby? Sú to: hudba, knihy, móda,

je to moja vášeň, óda. Farbu modrú – farbu nebies – hej,

tú mám veru najradšej!

Annamária Laššová, 9.A

Ako sa modlia ôsmaci

Strana 19 Ročník XIII.

Š

P

O

R

T

O

V

É

Z

Á

P

I

S

K

Y

O víťaza ligy budú ako aj vlani bojo-vať tri muţstvá. Prvenstvo obhajujú chalani z Oranges a súpermi im budú muţstvá Blues a Greens. 28 chlapcov zo 6.-8. ročníka bude urputne bojovať kaţdý utorok v rámci florbalového krúţ-ku o body do tabuľky a tieţ usilovať o najlepšieho strelca, nahrávača aj brankára. Tešíme sa spolu s nimi na pekné florbalové stretnutia, mnoţstvo vydarených akcií zakončených gólmi, či bravúrnymi zásahmi brankárov. Ako to uţ v športe býva, víťazom môţe byť len jeden. Tu ale vyhrávajú všetci, ktorí sa zapoja do bojov a otestujú svoje pohy-bové schopnosti.

Mgr. Daniel Bakyta

2. ročník školskej florbalovej ligy

Volejbal na výbornú!

Druţstvo Oranges

Druţstvo Blues

Druţstvo Greens

V piatok 11. decembra 2015 sa naše diev-čatá – volejbalistky konečne dočkali. Po via-cerých „hluchých“ rokoch a mesiacoch tvrdých tréningov sa postavili na ihrisko v súťaţnom stretnutí. V dôverne známej vlastnej športovej hale privítali v základnom kole škôl Trenčianske-ho okresu dievčatá z Trenč. Stankoviec a Trenč. Jastrabia.

Hneď v prvom zápase turnaja nastúpili naše dievčatá proti súperkám zo Stankoviec. Aţ tu sa mohli dievčatá na vlastnej koţi presvedčiť, aký

obrovský rozdiel je medzi hrou na volejbalo-vom krúţku, hodinách telesnej výchovy a hrou v súťaţnom zápase. Obrovská tréma a zodpovednosť boli spočiatku dominantné. Po prvých dotykoch s loptou ale bolo jasné, ţe týţdne prípravy a mnoţstvo odohratých setov sa v pravý čas prejavia.

Svoj prvý súťaţný zápas naše dievčatá zvládli na výbornú a vyhrali hladko 2:0 po se-toch 25:13 a 25:12. Svojou presnou a zod-povednou hrou, zaloţenou na výbornom po-daní a kolektívnym výkonom v poli im patrilo zaslúţené víťazstvo aj v ďalšom zápase - opäť vyhrali 2:0 po setoch 25:12 a 25:9. Pos-tup do okresného finále bol pre ne zaslú-ţenou odmenou za predvedenú hru.

Volejbal je pomerne náročný kolektívny šport, pri ktorom sa úspech dostaví len pri úplnom sústredení sa na okamihy hry. Indivi-duálna herná a najmä psychická vyspelosť hráčok sa spája s pohybom na ihrisku a vzájomnou pomocou a obetavosťou všet-kých dievčat. Aj napriek tomu, ţe ide o kolektívny šport, o víťazoch rozhodujú roz-dielové hráčky. Tými našimi boli od začiatku Kaja Kováčová a Mária Rychtárechová. Po-tvrdili predpoklady a svojou kvalitou a bojov-nosťou strhávali ostatné hráčky k výbornej hre. Veľmi dobre im sekundovali Linda Čač-ková a Nikola Zvalová. Boli oporami pri poda-ní a svojim pohybom nenechávali všetko na skúsenejšiu dvojicu. Aj preto mali zvyšné dve hráčky základnej zostavy Dominika Síkorová a Paťa Gregorová uľahčené pozície.

Mgr. Daniel Bakyta

Časopis Bocia-

ny. Občasník

pre I. a II. stu-

peň ZŠ.

Šéfredaktorka:

Karolína Ková-

čová

Redakčná rada:

deviataci

1. Koľko zemiakov potrebujeme na cca 300 gramové vrecko čipsov? a) 2 b) 7 c) 4 d) 5 2. Thomas Jefferson dal nejakému jedlu zo zemiakov extra prestíţ tým, ţe ho servíroval priamo v Bielom dome. O ktorom jedle hovo-ríme? a) zemiakové placky b) hranolčeky c) zemiako-vé pagáče d) francúzske zemiaky 3. Ktorá krajina je najväčším producentom zemiakov? a) Slovensko b) Rusko c) USA d) Čína 4. Koľko typov varných zemiakov poznáme? a) 2 b) 3 c) 4 d) 6 5. Ľuľok zemiakový je potravina, no niektoré jej časti sú jedovaté. Ktoré? a) samotný zemiak b) podzemné časti c) nadzemné časti d) zemiaky sa nejedia

Annamária Laššová, 9.A

K V Í Z Správne odpovede: Kvíz 1D, 2B, 3D, 4C, 5C Matematická chuťovka Iba raz, potom uţ odčí-tavame od čísla 30, 28 ... Desatinnú čiarku: 5,9 101 - 10

2 = 1

1. Ako sa volá najvyšší štít na Slovensku? 2. Do ktorej rieky sa vlieva Dunajec na území Poľska? 3. Uveďte názov obce, ktorá je pomenovaná po panovníkovi Veľko-moravskej ríše. 4. Čo spôsobuje otrasy Zeme? 5. Aký vrch sa nachádza v okolí našej školy? 6. Poznáte názov najväčšieho letiska na Slovensku? 7. Ktoré miesto na Slovensku má najviac reštaurácií a hotelov? 8. Kde sa narodil Jánošík? V obci ... 9. Tradičný hudobný nástroj na Slovensku, dlhý cca 1,5 m je ... 10. Ktorá jaskyňa má vstup z obce Tatranská Kotlina? 11. Ako sa volajú najväčšie kúpele na Slovensku?

F O T O S Y N T É Z A E

T B U N K A N O K S N E

E K I H R A B Á P E M I

K O K O Ţ A Z R R M A N

U D T E L O E G U E Č E

T Ú D S K Ó I A K N K V

I L I S T A G T A O A Á

N A R A S T L I N Y Y R

Y Ţ O N E M A R A S T T

Viete, kto je verný čitateľ nášho časopisu?

Po vyškrtaní slov z oblasti biológie vám zostane 10 písmen (mimo nápisu biológia), ktoré vám to prezra-

dia. Slová: fotosyntéza, energia, bunka, rastliny, trávenie, rast, ţalúdok, koţa, tekutiny, telo, rame-no, ruka, kozák, hrab, list, semeno, mačka.

Anton Petrík a Jakub Guňovský, 9.A

Matematická chuťovka Koľkokrát môţete odčítať číslo 2 od čísla 32?

Aké matematické znamienko musíme dať medzi čísla 5 a 9, aby číslo, ktoré dostaneme bolo väčšie ako 5, ale menšie ako 9? Presuňte jedno číslo tak, aby platila rovnosť: 101 – 102 = 1 Ďalšie hlavolamy, rôzne optické ilúzie a IQ testy nájdete na www.brainden.com. Martin Chupáč, 9.A

Ktorý je ten pravý? Tajnička skrýva meno svätca, po ktorom je pomenovaný jeden z našich sviatkov.

Danie

l K

yselic

a, Jojo

Ma

jdiš

, 9.A

Strana 20 Bociany 1