Prihováram sa Vám padlým za našu slobodu.Vy, drahí, vraciate nám drahú mať. Kľakáme k hrobom,

kde spíte a šepkáme len „večnaja pamiať“ žijúcim mŕtvymv našej zemi.

Všetkých antifašistov a demokraticky zmýšľajúcich ob-čanov Slovenskej republiky v tento májový čas sprevádza-jú spomienky.

Každoročne vzdávame hold pamiatke všetkým oslobo-diteľom a pripomíname si hrdinstvo príslušníkov Červenejarmády, Rumunskej armády a vojakov Československej ar-mády.

Odporom proti fašizmu a nemeckému nacizmu vyjadrilnáš ľud svoj odpor, protest proti násiliu, vojnovému niče-niu, proti ľudskému utrpeniu, ktoré prináša každý vojnovýkonflikt. A tak si vždy 9. mája pripomíname nielen pa-miatku osloboditeľov, ale aj všetkých obetí druhej svetovejvojny, v ktorej bojovalo 64 štátov. Zahynulo v nej 60 mi-liónov ľudí, z toho takmer 13 miliónov v koncentračnýchtáboroch. 60 miliónov zmarených nádejí na život, 60 mi-liónov ľudských tragédií, 60 miliónov nešťastných osudov.

Je preto zarážajúce, že aj dnes, 66 rokov po páde eu-rópskeho fašizmu a nacizmu, v našej spoločnosti, ktorá ne-sie všetky znaky demokracie, sa nájdu skupiny ľudí, ktorésa neštítia velebiť fašizmus, ľudí, ktorí na obdiv sveta vy-dávajú svoj nacionalizmus, šovinizmus a xenofóbiu, svojunetoleranciu a nenávisť. Narodili sme sa preto, aby smeodpúšťali. Odpúšťajme, ale nezabúdajme. Aby nezabudliani tí, čo prídu po nás.

Štát a jeho orgány majú povinnosť so širším občianskymzáujmom udržať Slovenský zväz protifašistických bojovní-kov, pretože majú vo svojich programoch zakotvený boj zaslobodu, demokraciu a ľudské práva.

V poslednom období sme sa dostali do stavu, keď vplyvextrémizmu narastá a jeho osvedčenému bojovníkovi –SZPB sa pristrihujú krídla. Toto už nie je ani len logické.Navyše, deď v Európe sú protifašistické idey posilňované.Máme viac ako 22 tisíc členov. V roku 2010 sme po 10 ro-koch viac prijali ako odišlo. Od začiatku roka 2011 vstú-pilo do našich radov 467 nových členov. Prevažne vnúčatbojovníkov za slobodu.

Vo všetkých nás bije veľké srdce národa, ktorý sa ozbro-jeným povstaním vzoprel proti fašizmu a prihlásil sa dorodiny demokratických európskych národných spoločen-stiev. Z polotieňa bojového hrdinstva stále zreteľnejšie vy-stupujú ľudské a mravné rozmery, ktoré viac ako vojenskývýsledok rozhodli a dodnes rozhodujú o osude slovenskejspoločnosti.

Je našou povinnosťou z úcty k svojim predkom i k obe-tiam druhej svetovej vojny, z úcty k ich odkazu, urobiť všet-ko pre pokrok a rozkvet našej krajiny, pre vyššiu kvalitu ži-vota súčasných i budúcich generácií.

Nastoľujú sa otázky, prečo sa vraciame k pohnutým a ur-putným zápasom minulosti? Odpoveď je jednoznačná. Pre-tože milujeme budúcnosť.

Vzdávame večnú úctu hrdinom, padlým v bojoch za slo-bodu. Česť ich pamiatke. Sláva a úcta vám, účastníkomnášho zápasu za slobodu, ktorí ste sa dožili týchto čias.

Pri príležitosti 66. výročia ukončeniadruhej svetovej vojny a Dňa víťazstvanad fašizmom sa 9. mája pri pamätníkuSlavín v Bratislave uskutočnil pietny aktspojený s kladením vencov. Vojakom,ktorí bojovali počas druhej svetovej voj-ny, udelil pri tejto príležitosti minister ob-

rany SR Ľubomír Galko osem pamät-ných medailí a dvoch vojakov povýšil.

Minister Galko v príhovore uviedol, žeoslobodenie je udalosťou, ktorá sa ne-zmazateľne zapísala do pamäti nielen ce-lých generácií, ale aj ľudskej civilizácie.Predseda Slovenského zväzu protifašis-

tických bojovníkov Pavol Sečkár vy-zdvihol hrdinstvo padlých, aj prítomnýchpamätníkov bojov, a vyjadril radosťz toho, že do zväzu protifašistických bo-jovníkov začínajú vo väčšom množstvevstupovať ich vnukovia, ktorí hrôzy voj-

DNES V ÈÍSLEstr. 5

Kalného svedkoviastr. 8

Pamätník na Grúni varujestr. 10

Spolupráca s učiteľmi patrímedzi priority SZPB

ISSN 0323-2018Odvaha je umenie vstať a prehovoriť,ale aj umenie sadnúť a počúvať.Odvaha je umenie vstať a prehovoriť,ale aj umenie sadnúť a počúvať. CHURCHILLCHURCHILLNa zamyslenie:Na zamyslenie:

Na Slavíne sme si pripomenuli66. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom

BOJOVNÍKD V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Roèník LVI Cena 0,44 €26. 5. 2011 1212PAVOL SEČKÁR

Šepkáme:„Večnajapamiať“

Delegácia SZPB na oslavách oslobodenia na Slavíne. Foto: luc

Odbojárska kvapka krviV stredu 4. 5. 2011 sa na he-

matologicko-transfúznom od-delení Nemocnice s poliklini-kou vo Svidníku uskutočnil 1.ročník Odbojárskej kvapkykrvi, ktorý zorganizovala ZOSZPB pri príležitosti 66. výro-čia ukončenia 2. svetovej voj-ny a víťazstva nad fašizmom.Predseda ZO SZPB Milan Ma-guľak spolu s podpredsedom

Pavlom Gaľom skoro ráno pri-vítali členov, sympatizantova priateľov tejto organizáciea vyslovili presvedčenie, žetento ich humánny počin po-môže aspoň v minimálnej mie-re nášmu zdravotníctvu a dra-hocenná tekutina – krv – po-môže zachrániť nielen zdravie,ale aj ľudský život tým, ktorí junajviac potrebujú. Ako povedal

predseda „neexistuje umelá ná-hrada krvi, jej jediným zdrojomje človek“.

Organizátor v priestorochOblV SZPB vo Svidníku po-skytol občerstvenie vo formekávy, červeného vína i zákus-ka. Najmladší z členov organi-zácie Matúš Kičina (1993) zasvoje dvojnásobné darovaniekrvi dostal darček – kávovar.Za pomoc pri zabezpečení od-beru krvi organizátor vyslovu-je poďakovanie pracovníčkamhematologicko-transfúného od-delenia na čele s primárkouMUDr. E. Hnatovou, pracovní-kom ÚzSSČK Svidník a v ne-poslednom rade ďakujú spon-zorom, ktorí boli ochotní po-môcť.

Vďaka patrí týmto darcom

krvi: Katarína Otrošinová,Svidník (P), Dominik Vojtech,Svidník (P), Róbert Kudla,Svidník (9), Ján Kokinda, Svid-ník (40), Beáta Fedešová, Svid-ník (12), Matúš Kičina, Svidník(2), Ivan Sičák, Svidník (39),Valéria Kimáková, Svidník(33), Jozef Klimák, Stropkov(48), Dominik Dunda, Medzi-laborce (2), Ján Ivančo, Šarišs-ký Štiavnik (4), Adriana Červe-ňáková, Beňadikovce (5), Da-niel Omaska, Ladomírová (P),Matúš Jesenský, Stročín (2),Ľuboš Kosár, Lúčka (6), Mar-tin Jurčenko, Mestisko (16),Erik Vrabeľ, Breznica (13), JánNovák, Mlynárovce (47), Mar-tin Jačanin, Nižný Orlík (13),Ľubomír Grešlík, Nižný Ko-márnik (7). Text a foto: Pavel GA¼

Najmladší člen Matúš Kičina pri odbere krvi. Foto: pg

(Pokračovanie na 2. strane)

BOJOVNÍK / 12 2

ny osobne nezažili. „O oslobodenínašej vlasti a o Slovenskom národ-nom povstaní, ktoré mu historickypredchádzalo, sa už veľa popísaloa pohovorilo, ale v každom prípadeje to bohaté žriedlo našej národnejhrdosti a sebavedomia, číry prameňpovzbudenia v časoch neprajných,je to skúška zrelosti národa, ktorý sipo 66 rokoch, čo uplynuli od tejtodejinnej udalosti, zaslúži, aby samyšlienky, pre ktoré naši otcoviaa starí otcovia išli do zápasu s ne-toleranciou, krutosťou, poníženíma snahou o svetovládu, dostali sku-točný odraz v našom živote,“ uvie-dol predseda SZPB.

Bratislavský župan vo svojompríhovore vyzdvihol zásluhy voja-kov bojujúcich počas druhej sve-tovej vojny, vďaka ktorým môžubyť dnešné priority a výzvy na-pĺňané a dosiahnuté inými pro-striedkami než vojnou. „Z pozíciebratislavského župana podporu-jem všetky aktivity vedúcek tomu, aby mladá, nastupujúcagenerácia bola garanciou, že tentodeň nebude len formálnym dátu-mom v kalendári, ale bude zapísa-ný aj v srdciach všetkých obyva-teľov Bratislavského kraja,“ pove-dal bratislavský župan Pavol Fre-šo. Zároveň doplnil, že druhá sve-tová vojna je a navždy zostane

temným miestom v spomienkachľudskej mysle.

„Je našou morálnou povinnosťounezabúdať na tých, vďaka ktorýmdnes môžeme žiť v mieri. Otázkaboja proti fašizmu a akémukoľvekpotláčaniu práv iných ľudí je vyso-ko aktuálna aj dnes, kedy sa neus-tále stretávame s takýmito prejav-mi. Najmä mladej generácii, ktorási žije bezstarostným životom, bysme mali neustále pripomínať, žemier a demokratické hodnoty si tre-ba vážiť a nepovažovať ich za sa-mozrejmosť, ktorá tu vždy bolaa vždy aj bude,“ povedala starostkamestskej časti Bratislava-StaréMesto Táňa Rosová. luc TASR BSK

Na Slavíne sme si pripomenuli66. výročie Dňa víťazstva nad fašizmom(Dokončenie zo strany 1)

Vojenský čin roka aj za starostlivosťo hroby padlých

Minister obrany Ľubomír Galko a Juraj Ondrejčík s manželkami Foto: MO SR

Slávnostný galavečer 14. ročníka ankety Vojenský čin roka vy-vrcholil 6. mája v Dome armády v Trenčíne. Medzi víťazmi bol ajJuraj Ondrejčík zo Slavošoviec. Aj keď po skresaní výroby v sla-vošovských papierňach dva roky nezamestnaný, na vlastné ná-klady opravil hlboko v horách pod Muránskou planinou úplne zni-čené hrobové miesto dvoch povstaleckých vojakov.

„Som veľmi rád, že v našom re-zorte, ale aj mimo neho, je stále dosťľudí, ktorí vo chvíľach, keď trebapomôcť, neváhajú a nezištne pomô-žu. Praobyčajná, no tak veľmi po-trebná ľudskosť a ochota hrá v ta-kých to situáciách tú najdôležitejšiurolu,“ povedal vo svojom príhovoreminister obrany SR Ľubomír Galko.Zároveň otvoril slávnostné vyhod-notenie ankety, ktoré prebiehalov troch kategóriách: Priateľ armády,Pomoc verejnosti a Záchrana života.Juraj Ondrejčík sa stal jednýmz dvoch víťazov v kategórii Priateľarmády.

„Mám dve záľuby – poľovníctvoa kováčstvo. Ako poľovník som ob-čas hlboko v horách zašiel k načistozničenému hrobu dvoch povstalec-kých vojakov, Jána Giereca a Gena-dija Ščukina. A ako kováč som ve-del, čo treba urobiť...“ spomenie pánOndrejčík. Vo svojej dielničke vy-koval na vlastné náklady nové oplo-tenie hrobu. Veď na ňom stál už iba

spráchnivený drevený stĺpik s pre-hrdzavenou hviezdou. Celkove veľ-mi skultúrnil aj okolie hrobu. Od-stránil z okolia popadané stromy. Prihrobe osadil novú informačnú tabu-ľu. Zhotovil aj informačné smerní-ky smerom od značkovaného turis-tického chodníka. Vďaka nemu dnesturisti vedia, že v hrobe leží sloven-ský učiteľ poručík Ján Gierec z Hos-tišoviec pri Rimavskej Sobote, členbrigády mjr. Kozlova. A tiež ruskýnadporučík Genadij Ščukin, členpartizánskej brigády Za slobodu Slo-vanov. Padli 5. 12. 1944. Len JurajOndrejčík pritom vie, koľkokrát mu-sel ísť peši hore vyše tucta kilome-trov k hrobu – a koľkokrát na vlast-ných späť. A samozrejme – o hrobo-vé miesto sa naďalej stará. A to všet-ko zadarmo. Len s podporou chápa-júcej manželky. „To, že slovenskýnárod dokázal povstať proti obrov-skému a silnému Nemecku je takávec v našich dejinách, že na ňu ne-smieme nikdy zabudnúť. Ja som ro-

bil len to, čo som cítil že je dobré.A robil som to aj pre mladých, abyvedeli, že ten mier, čo máme, niektozaplatil aj svojimi životmi,“ nezištnea hrdo zdôraznil J. Ondrejčík.

„Som naozaj mimoriadne príjem-ne prekvapený a dojatý, že som mo-hol spoznať človeka s takým veľ-kým srdcom,“ zoznámil sa po ofi-ciálnej časti Vojenského činu roka

s J. Ondrejčíkom ruský vojenský pri-delenec na Slovensku plukovníkAlexander Jakunin. A obratom ho ajs jeho manželkou pozval na oslavyDňa víťazstva, ktoré sa uskutočnili9. mája na bratislavskom Slavíne.Osobne Jurajovi Ondrejčíkovi pri-šiel poďakovať aj minister obranyĽubomír Galko. Veľmi ocenil jehoúprimnú a nezištnú snahu o zacho-

vanie odkazu Slovenského národné-ho povstania. „Pán minister, ale jaby som bol rád, keby sme spoluk hrobu Jána Giereca a Genadja Šču-kina raz zašli aj spoločne,“ nadhodilministrovi Juraj Ondrejčík. „Prijí-mam. Dohodneme termín a pôjdemespolu,“ na znak súhlasu mu podalruku Ľubomír Galko.

Pavol VITKO

O holokaustePred dvoma rokmi ZO SZPB Zla-

tá Baňa – Sekčov pomohla zorgani-zovať tematický zájazd, do koncen-tračného tábora Osvienčim pre žia-kov Strednej odbornej školy technic-kej (SOŠT) na ulici Volgogradskej 1v Prešove. Zrejme to bol dôvod, ževedenie SOŠT podporilo myšlienkypedagógov Viery Mochnaľovej a Ele-ny Krajčirovej zaoberať sa štúdiomhistórie druhej svetovej vojny, bojomproti fašizmu, zvlášť holokaustom.Zástupca riaditeľa SOŠT Milan Laca,kontaktoval OblV SZPB Prešov a po-žiadal o spoluprácu. PodpredsedaOblV Peter Kasarda s členkou výbo-ru ZO Zlatá Baňa Sabínou Olejáro-vou pripravili besedu na tému „Ho-lokaust“. Štyridsať žiakov z trochklubov „holokaustu“ si 5. 4. so záuj-mom vypočulo prednášku o prícho-de židovského obyvateľstva na vý-chodné Slovensko, o histórií fontányv mestskom parku, ktorú z vďaky dalpostaviť žid, ktorému bolo umožnenéprvému usadiť sa v meste Prešov,o židovskom múzeu a podobne. Po-

zorných poslucháčov zaujal, krátkyprierez bojov proti fašizmu počas 2.svetovej vojny, významný podiel par-tizánskeho hnutia na východnom Slo-vensku v boji proti fašizmu, počasSNP, bojov na Dukle, význam prioslobodzovaní Československa. Veľ-ký záujem prejavili o históriu parti-zánskej brigády Čapajev, jej žijúcichčlenov, zaujali fakty z vypálenia par-tizánskych obci Matiaška, Herma-novce, Petrovce, Z. Baňa, v našomokrese. Z plánovanej 45-minútovky,bola dvojhodinovka.

Kluby budú riadené Oblastným vý-borom SZPB Prešov cez ZO SZPBZlatá Baňa – Sekčov, spolupracovaťaj ďalej so spomínaným učiteľkami,ktorým bola odovzdaná literatúrao protifašistickom odboji a o holo-kauste.

ZO SZPB Zlatá Baňa – Sekčov fi-nančne prispela členom klubov holo-kaustu na SOŠT Prešov na pokrytienákladov súvisiacich s návštevouOsvienčimu. Peter KASARDA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Beseda o holokauste študentov zaujala. Foto: PK

Rozpočet sa schvaľuje na nasledujúci rok na zasad-nutí ÚR SZPB v novembri. Po predjednaní na MV SRo výške dotácií sme načas zaslali žiadosť a vykonalisme niekoľko stretnutí až po štátneho tajomníka.

Bolo nám oznámené, že sa pripravuje novelizáciao dotáciách.

15. 12. 2010 nám naša žiadosť na 350 000 € bolavrátená. Novela Zákona č. 523/2004 bola schválenáv NR SR 9. 12. 2010 a vyšla v Zbierke zákonov 29. 12.

Na základe tohto zákona bola 30. 1. 2011 uverejne-ná výzva na webovej stránke MV SR vo výške224000 € a to pre všetky združenia na Slovensku. Ajkeď odporúčanie komisie bolo 28. 3. 2011, na ÚRSZPB prišlo oznámenie s návrhom zmluvy až 2. 5.2011. Obratom sme zmluvu doplnili a zaslali na MVSR. Konečný verdikt očakávame do 15 dní po jej pod-písaní a uverejnení v registri.

Aj keď za 224000 € ďakujeme, čo je o 1/3 menejako v roku 2010. Je to na úrovni roka 2005. Koľko od

tohto roku bola inflácia? Koľko sa zvýšila minimálnamzda? To je bez komentára nevysvetliteľné. Ako zo-staviť rozpočet na rok 2011?

Zákon má účinnosť od 1. 1. 2011, keď už sú uza-vreté pracovné zmluvy, zmluvy na tlačoviny, energiea plánované podujatia. Boli sme nútení po množstverokovaní prijať opatrenia, ktoré obmedzujú našu čin-nosť, rozbehnuté aktivity v medzinárodných vzťa-hoch, organizáciu a účasť na spomienkových zhro-maždeniach.

Smutná, až neuveriteľná je skutočnosť, že mzdy 35tajomníkov oblastných výborov a všetkých 10 pra-covníkov, vrátane redakcie Bojovníka boli krátenév priemere o 17,8 %.

Je dobré, že aj za takejto situácie to nevzdávame,napĺňame uznesenie XIV. zjazdu a tak plníme odkaznašich otcov a starých otcov. Odkaz tých, čo bojovalia umierali za našu slobodu.

Požiadali sme pri návšteve o väčšie pochopeniepredsedníčku vlády SR. Opätovne žiadame o prijatieu ministrov vnútra a obrany SR. Pavol Seèkár, predseda SZPB

Nevzdávame sa

3 BOJOVNÍK / 12

Ako redakciu Bojovníka infor-moval tajomník Ústrednej radySZPB Roman Hradecký, s nápadomzúčastňovať sa na spoločných po-dujatiach a venovať sa spoločnýmaktivitám prišiel predseda Česko-slovenskej obce legionárskej PavelBudínský. Vďaka jeho myšlienke sadelegácia SZPB v zložení PavolSečkár, Roman Hradecký a ViliamLongauer 29. apríla zúčastnila naoslavách oslobodenia severnej Mo-ravy a jej metropoly mesta Ostrava.

Na oslavách sa zúčastnili aj prí-

slušníci 1. Československej tanko-vej brigády Československej obcelegionárskej. Pre SZPB bolo vý-znamné, že sa na oslavách nestretlilen s predstaviteľmi Českosloven-skej obce legionárskej, ale aj s pred-staviteľmi Českého zväzu bojovní-kov za slobodu a aj vďaka tomu samohla prehĺbiť spolupráca s obomačeskými organizáciami. „V rámciosláv sme položili vence aj v Pa-mätníku druhej svetovej vojnyv Hrabyni. Zaujímavé bolo, že or-ganizátori počas celých osláv spo-

lupracovali na viacerých miestachaj so študentmi, ktorí boli ich neod-mysliteľnou súčasťou a aj týmtospôsobom si mohli pripomenúť voj-nové udalosti a získať viac infor-mácií,“ vyzdvihol tajomník ÚRSZPB. Ako ďalej tajomník ÚRSZPB informoval, treba si vážiť to,že organizáciu osláv mali v rukáchpriami účastníci bojov za slobodus predsedom Historickej skupinytankovej brigády Jindřichom Heř-kovičom. V Hrabyni si slovenskádelegácia prezrela aj stálu expozí-ciu Doba zmaru a naděje, ktorá pri-pomína dejiny druhej svetovej voj-ny. Dojmy a pocity, ktoré v nás tátonová expozícia vyvolala, potvrdili,že oprávnene získala v roku 2009Cenu Múzeum roka.

Podľa predsedu SZPB Pavla Seč-kára významnou súčasťou spolu-práce nie sú len spoločné aktivityv oblasti histórie a kultúry pri príle-žitosti výročí, štátnych sviatkova pamätných dní, spomienkovéoslavy a pietne akty, ale aj výmenaskúseností a informácií v oblastistarostlivosti o priamych účastníkovboja za slobodu, zameraných na če-skoslovenský protifašistický odboja aktivity vyvíjané proti všetkýmformám a prejavom súčasného ext-rémizmu a smerujúce k potlačova-niu základných práv a slobôd obča-nov. Potvrdili to aj slová predseduČeskoslovenskej obce legionárskejPavla Budínského na pietnom aktev Ostrave, ktorý vyzval na celospo-ločenské rešpektovanie odkazu

tých, ktorí nám vybojovali našu bu-dúcnosť.

Stretnutím na Morave sa tohto-ročné spoločné aktivity SZPB a Če-skoslovenskej obce legionárskej ne-končia. V júli je naplánovaná spo-ločná účasť na pietnej spomienkek 131. výročiu narodenia gene -rála M. R. Štefánika v Brezovej podBradlom, v auguste zasa oslavySNP v Banskej Bystrici. Na jeseňby sa obe organizácie mali stretnúťna oslavách Karpatsko-duklianskejoperácie na poľskom a slovenskomúzemí. Plánovaná je aj výstava o če-skoslovenských legionároch v Ko-šiciach a v Banskej Bystrici a spo-ločné stretnutia k metodike činnos-ti oboch organizácií v Prahe.

Lucia ILLANITZOVÁ

� 4. MÁJ

Tridsiate prvé výročie smrtibývalého prezidenta Josipa Bro-za Tita si pripomenuli jeho spo-lubojovníci vo všetkých častiachniekdajšej Juhoslávie. Autorita-tívny vodca sa tešil veľkej popu-larite doma aj v zahraničí. Bolhlavným organizátorom odbojaproti nemeckej a talianskej oku-pácii počas 2. svetovej vojny.V roku 1945 založil federatívnuJuhosláviu, neskôr sa ako pred-seda vlády dostal do sporov s Jo-sifom V. Stalinom. Tito zomrel4. mája 1980, o jedenásť rokovna to sa Juhoslávia rozpadla.

� 5. MÁJ

Akciou Židovské domy si pri-pomenuli niekdajších obyvate-ľov Amsterdamu pri príležitosti66. výročia oslobodenia Ho-landska od nacistickej okupácie.Organizátori akcie vyzvali oby-vateľov mesta, aby vyvesili pla-

gáty v 21 662 domoch, o ktorýchbolo známe, že ich pred holo-kaustom obývali Židia. Ak sa impodarilo získať ich fotografie,boli na plagátoch aj s menami.V roku 1939 tvorili Židia až de-satinu mestskej populácie, počasholokaustu ich zahynulo asi 61700, teda vyše 70 percent.

� 8. MÁJ

Najvyšší českí ústavní činite-lia, vrátane prezidenta VáclavaKlausa a premiéra Petra Nečasa,si pietnym aktom pred Národ-ným pamätníkom na pražskomkopci Vítkov pripomenuli 66.výročie konca 2. svetovej vojny,ktorý sa v Česku oslavuje akoDeň víťazstva. V Plzni nadšencivojenskej histórie predviedliukážku starej americkej vojen-skej techniky. V Česku dnes žijeešte asi 1 800 veteránov 2. sve-tovej vojny.

� 9. MÁJ

Rusko si pripomenulo 66. vý-ročie víťazstva nad nacistickýmNemeckom. Najmodernejšie ra-kety a tanky prešli po uliciachv centre Moskvy, pričom spolus nimi na Červenom námestí

slávnostne pochodovalo 20-tisícvojakov, ktorí salutovali prezi-dentovi Dmitrijovi Medvedevovia premiérovi Vladimirovi Puti-novi. Na ústrednú manifestáciupri príležitosti Dňa víťazstva,ktorá sa konala i v ďalších mes-tách až po Ďaleký východ, vládavyčlenila 30 miliónov eur.

� 10. MÁJ

Súdne pojednávanie s bývalýmmaďarským policajným dôstoj-níkom, 97-ročným SándoromKépíróom, ktorý čelí obvineniamz vojnových zločinov, museli od-ročiť pre pochybnosti o jehomentálnej spôsobilosti. Údajné-mu vojnovému zločincovi pripi-sujú spoluzodpovednosť za smrťvyše 1 200 civilistov, ktorýchv roku 1942 kruto popravili ma-ďarskí vojaci a policajti vo voj-vodinskom Novom Sade. Képí-ró po vojne ušiel do Argentíny,do Maďarska sa dobrovoľne vrá-til až v roku 1996.

� 11. MÁJ

Nemecký súd rozhodol, že 88-ročného Klaasa Carela Fabera,ktorého pred 60 rokmi obvinilsúd v Holandsku z účasti na 22vraždách počas nacistickej oku-pácie, do krajiny tulipánov nevy-

dajú. Fabera už po 2. svetovejvojne Holanďania odsúdili natrest smrti, ktorý neskôr zmenilina doživotie, no v roku 1952ušiel do Nemecka, kde odvtedypokojne žije ako občan NSR.

� 16. MÁJ

Mníchovskí prokurátori sa od-volali proti verdiktu súdu, ktorýrozhodol o okamžitom prepuste-ní 91-ročného Johna Demjanjukaodsúdeného na päť rokov za po-diel na masových popravách Ži-dov v nacistickom vyhladzova-com tábore Sobibor v okupova-nom Poľsku v roku 1943. Býva-lému americkému občanoviukrajinského pôvodu, ktoréhov roku 2009 deportovali z USAdo Nemecka, pôvodne hrozilodoživotie. Sudca ho však poslalza mreže na päť rokov a vzhľa-dom na jeho vysoký vek rozho-dol o jeho prepustení.

(ao)

Stalo saVO SVETE(4. 5.–16. 5. 2011)

SZPB aktívne spolupracuje s Èeskoslovenskouobcou legionárskou

Na fotografii sprava vedúci Kancelárie organizačného oddelenia ÚR SZPB Viliam Longauer, predseda SZPB Pa-vol Sečkár, podpredseda Českého zväzu bojovníkov za slobodu Jaroslav Vodička, tajomník ÚR SZPB Roman Hra-decký a predseda Československej obce legionárskej Pavel Budínský v pietnom priestore v Pamätníku v Hrabyni.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov rozvíja aktivity aj zahranicami Slovenska. Ešte v minulom roku podpísal Partnerskézmluvy o spolupráci s Československou obcou legionárskoua Českým zväzom bojovníkov za slobodu. Podpísaná vzájomnáspolupráca získava v tomto roku aj konkrétny charakter. Na zá-klade doplnku k zmluve sa SZPB a Československá obec legio-nárska dohodli na spoločných aktivitách v roku 2011.

BOJOVNÍK / 12 4

VAŠE NÁZORY

Ad: Stála expozícia Múzea SNP v Banskej BystriciV tohtoročnom desiatom čísle

Bojovníka reagoval PhDr. Mgr.De zider Tóth na článok RNDr.Milana Petra z ôsmeho čísla, ve-novaný reprezentatívnosti expo-zície Múzea SNP v Banskej By-strici s tým, že s jeho subjektív-nym názorom a údajne skresle-ným hodnotením súčasnej expo-zície Múzea SNP nesúhlasí. Akočlen a funkcionár SZPB a dlho-ročný obyvateľ Banskej Bystricesom mal tú možnosť dôverne po-znať doterajšie expozície i sú-časnú. Mám teda možnosť po-rovnávať a dovoľujem si aj ja na-písať svoj názor na diskutovanýproblém.

Na kritický článok RNDr. Pet-ra reaguje PhDr. Mgr. Tóth akospoluautor scenára expozície.Za daných okolností pomernepodrobne rozpisuje tematickécelky expozície, ktoré sú všakobsiahnuté v počítači a návštev-

ník sa o jeho obsahu dozvie vte-dy, ak vôbec počítač zapne. Mu-sím súhlasiť s autorom pôvodné-ho článku, že sa tak stáva sku-točne málokedy a o vytrvalom,systematickom štúdiu informáciív počítači v muzeálnej expozíciisa skutočne nedá hovoriť.

A v tom je zakotvený celý pro-blém. Autor v skutočnosti napodstatu obsahu pôvodnéhočlánku nereaguje.

Aj ja sa domnievam, aj časukázal, že so zameraním expozí-cie nie je všetko v poriadku. Pro-blém vidím v tom, v čom ajRNDr. Petro, že návštevníci ne-javia snahu zaoberať sa infor-

máciami v počítači. V podstatena to mnohí nemajú čas. Pred-stavme si, že do múzea príde jed-na školská trieda, ktorej učiteľ –sprievodca napr. oznámi, že naprehliadku majú dve hodinya potom sa zídu na parkoviskupri autobuse. Výsledok bude ten,

že žiaci si prezrú dobové unifor-my a zbrane používané v SNP,možno urobia pokus pozrieť sa,čo je v počítači a tým budú kon-čiť, lebo na viac nebudú mať čas.Tak sa skutočne stane, že odíduz Múzea SNP s tým, že nebudú vi-dieť fotografie žiadnych politic-kých, vojenských, ani partizán-skych predstaviteľov SNP. Ta-

kýmto spôsobom môžu byť neza-slúžene vymazaní z pamäti náro-da obetaví, šľachetní ľudia, kto-rí sa pustili do nerovného bojaproti fašizmu. Nemôžeme a ne-máme ani právo zabudnúť, žepráve títo ľudia stáli pri zrodeSNP a im patrí predovšetkým po-predné a viditeľné miesto na pa-neloch expozície múzea a nielenv počítači. To je skutočne reali-ta, s ktorou sa nemôže zmieriťžiadny antifašista a nemal by sas ňou zmieriť žiadny objektívnyhistorik. Opakujem a zdôrazňu-jem: „V tom je podstata problé-mu a nechať ho nevyriešený byv žiadnom prípade nebolo správ-ne!“ Počítače boli použité ne-vhodne vzhľadom na charaktermúzea s rýchlym pohybom ná-vštevníkov (školy, exkurzie, po-znávacie zájazdy našich i zahra-ničných návštevníkov). Študijnépobyty sú samozrejme iná vec.

Ale pre vážnych záujemcov ob-sah informácií v počítači asi nieje postačujúci. A ak nám ide v pr-vom rade o informovanie mláde-že, tak pre tento cieľ je metodikausporiadania expozície skutočnenevyhovujúca. Každý sa o tejtorealite nakoniec môže presvedčiťosobne, ako som sa o tom pre-svedčil aj ja.

Záverom musím súhlasiťs RNDr. Petrom aj v tom, že v ta-kejto pre slovenský národ vý-znamnej expozícii, citáty americ-kých autorov (nech to bol kto-koľvek) v jej úvodnej a závereč-nej časti skutočne nemajú miesto.Ideové zameranie autorov scená-ra stavajú skutočne do akejsi po-divnej polohy „slovenskej ma-losti“ a neuvedomenia si vlast-ných kultúrnych hodnôt. Aleboich azda nemáme?

pplk. v. v. Štefan BARTOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Nemôžeme a nemáme ani právo zabudnúť, žepráve títo ľudia stáli pri zrode SNP a im patrípredovšetkým popredné a viditeľné miesto napaneloch expozície múzea a nielen v počítači.

Koniec pokojnej starobe?Už vtedy, keď som videl rozja-

sané tváre dnešných koaličnýchpartnerov, ktorí sa išli zblázniťod radosti nad tým, že budú tvo-riť novú vládu, som cítil, že tobude vláda uťahovania opaskov,zdražovania, prepúšťania a roz-predávania. Cítil som však i to,že to bude koniec nádeje na po-kojnú starobu. Všetky jej úspor-né opatrenia totiž zasiahli a stá-le zasahujú predovšetkým ľudís nízkymi dôchodkami a tých jena Slovensku väčšina. Slovenskoje totiž „Veľkovýrobňou“ níz-kych dôchodkov a nič nenasved-čuje tomu, že by sa mohlo niečozmeniť. Je síce pravda, že sa ho-vorí o zvyšovaní platov, čo mározhodujúci vplyv na veľkosť dô-chodku, stále však jazdia po na-šich cestách napr. kamionistis platom upratovačiek alebo polešeniach okolo panelákov be-hajú kvalifikovaní ľudia s mini-

málnou mzdou. Oni síce dostá-vajú za svoju prácu viacej peňa-zí, no zamestnávateľ za nich od-vádza do SP iba najnutnejšie od-vody a zvyšok vypláca „naruku“ alebo na druhú výplatnúpásku. Dokiaľ sa bude takétochytračenie s odvodmi tolero-vať, dovtedy budú v obehu ne-zdanené peniaze. Občas mámdojem, že parlament sa s tým dô-sledne nezaoberá iba z toho dô-vodu, že každý poslanec je sú-časne aj podnikateľom, takže byvlastne išiel proti sebe, ak by sarozhodol na túto tému v parla-mente aj razantne vystúpiť. Je tuvšak aj celý rad iných dôvodov,ktoré ohrozujú pokojnú starobunašich starčekov a babičiek...

Jozef Mihal, minister prácea sociálnych vecí už v minulomroku navrhoval zvyšovanie dô-chodkov o pevnú sumu, potomvšak svoj návrh stiahol, s tým, že

pripraví kompletnejšiu reformupenzií. Z informácií, ktoré pre-nikajú na verejnosť z jeho úra-du, z úradu Ivana Mikloša i SP,vyplýva, že pokojnej staroby sauž táto generácia dôchodcov ne-dožije, že jej údelom bude akov Severnej Kórei vypínať svetlouž pred 22. hodinou a prezimú-vať sa dá aj v nevykúrenej miest-nosti, ak máte dobrý „prešivák“.Ako chcete, aby vám niečo osta-lo na lieky, na cestu do nemoc-nice, na drahé základné potra -viny.

Naši starí rodičia, otcovia i de-dovia sú skromní ľudia, ktorív tomto štáte vybudovali hodno-ty, za ktoré sme dostali obrovskésumy peňazí. To oni vybudovalielektrárne, plynárne, Gabčíko-vo..., o ich dielo bol v Európetaký záujem. Kladiem si otázku– čo také môžu svetu ponúknuťako dielo svojich rúk, tí ľudia, čo

tieto hodnoty tak „úspešne“ roz-predali? Na papier sa mi všaktlačia aj iné otázniky súvisiaces touto témou. Je až trápne, keďpočúvam a každodenne čítam tohandrkovanie o pár halierov pri-daných dôchodcovi, keď všetkoaj desaťnásobne zdraželo, o tom,koľko nás vyplácanie dôchodkovstojí, koľko pracovných miestnám dôchodcovia zaberajú. Ako-

by sme už dopredu pripravovaliverejnosť na to, aby neprotesto-vala, ak im zasa „pustíme ži-lou“. Občas mi pripadá, že sak nim chováme ako k nepriate-ľom, ako k niekomu, kto je námuž iba na obtiaž.

Je toho viac, čo by sa dalo natúto tému popísať, predsa všakešte jednu vec by som spomenulv tejto súvislosti. Naši susediav Česku majú vládu rovnakej

krvnej skupiny, akú má naša vlá-da. Neobdivujem ju, tak ako ne-obdivujem našich ministrov,predsa však sa dohodli na nie-čom, čo dôchodcov môže pote-šiť. Dali možnosť pracujúcimdeťom, aby odviedli jedno per-cento z dvojpercentnej dane,o ktorej môžem rozhodovať, svo-jím rodičom, ako prilepšeniek dôchodku. Premiér Nečas vy-

počítal, že ak sú v rodine dvedeti v produktívnom veku, môžeto robiť až 500 Kč. Pokúsil somsa na túto skutočnosť upozorniťuž viacero poslancov, vždy mibolo iba poďakované za podnet.Bol by som však radšej, ak by sanaši poslanci i vláda spýtaliu svojich susedov, ako sa to robí,ak chceme pre našich starčekova starenky zhrnúť zo stola daja-ké omrvinky. Rudolf SLEZÁK

Akoby sme už dopredu pripravovaliverejnosť na to, aby neprotestovala, ak im

zasa „pustíme žilou“.

AFORIZMYK zápalu mozgových blán netreba

volať hasičov.�

Kedysi vychovávali deti rodičia,dnes internet.

�

Tým, čo dvíhajú ceny, by bolo trebazdvihnúť mandle.

Peter GOSSÁNYI

Nejeden jazyk si predstavuje, žezuby okolo neho sú vavrínovým

vencom.�

...kde-tu vidno už aj pozitívne vý-sledky transformačných procesov.Napríklad v pôrodniciach sa z roka

na rok menej plače.Ján FEKETE-APOLKIN

5 BOJOVNÍK / 12

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s ra-dami a odpoveďami na vaše otázkytýkajúce sa najmä oblasti sociálnychvecí či zdravotníctva, ale radi vámporadíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda VýboruNR SR pre sociálne veci

� Nedávno mi zomrela manželka, bohužiaľ už vo veku 62 rokov.

Vzhľadom na svoj vek a dobré zdravie stále pracovala a dote-

raz našťastie nemusela odísť do dôchodku. Ja však už v dô-

chodku som a preto by som chcel vedieť, či mám nárok na

vdovský dôchodok, hoci ona ešte penziu nepoberala a ak mi ho

priznajú, či mi zasa neznížia môj terajší dôchodok.

Peter Mračina, Tisovec

Z vašej otázky som pochopil, že ste starobným a nie invalidným dô-chodcom a keďže ste použili slovko „už“, predpokladám, že ste riad-nym, nie predčasným dôchodcom. Hoci moja odpoveď sa týka váš-ho konkrétneho prípadu a teda úmrtia manželky, to isté platí aj v prí-pade úmrtia manžela a nároku na vdovský dôchodok.

V zásade platí, že aj ako starobný dôchodca máte nárok na vdo-vecký (vdovský je pre vdovy – ženy) dôchodok po zomrelej manželkea to dokonca aj v prípade, že v čase úmrtia pracovala a nikdy dote-raz ona sama poberateľkou (starobného) dôchodku nebola. Rozho-dujúcim momentom pre váš nárok je fakt, že na základe jej vekua niektorými ďalšími kritériami splnila nároky na priznanie starob-ného dôchodku, aj keď na dôchodok reálne nešla. Nárok na pozos-talostný dôchodok by vznikol aj vtedy, ak by zosnulý v čase úmrtiapoberal invalidný dôchodok, získal počet rokov poistenia na inva-lidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebochoroby z povolania.

Vdovecký dôchodok vám prizná a bude vyplácať Sociálna pois-ťovňa. Ak to neurobí, alebo máte akékoľvek námietky k výške dô-chodku, obráťte sa so sťažnosťou na jej pobočku podľa adresy váš-ho bydliska.

Vo vašom prípade budete mať nárok na vyplácanie vdoveckéhodôchodku v trvaní jedného roka. Je možné ho vyplácať aj dlhšie, nato však treba splniť niekoľko podmienok.

Výška vdoveckého dôchodku je 60% zo starobného dôchodku, naktorý by vaša manželka mala nárok, ak by na penziu nastúpila v deňsvojho úmrtia. Ak vaša manželka spĺňala v deň úmrtia podmienky ná-roku aj na iný dôchodok než riadny starobný, dostanete 60% z tohodôchodku, ktorý by bol vyšší.

Pokiaľ ide o vyplácanie oboch dôchodkov naraz, skutočne ich ne-dostanete v plnej výške. Podľa zákona Sociálna poisťovňa posúdi,ktorý dôchodok je vyšší. Ten vám bude vyplácať v plnej výške.Z toho druhého dostanete polovicu zo sumy, na ktorú by ste inak malinárok.

V niektorých oblastiachSlovenska žijú ľudia kratšie

Geologická stavba územia SR jeveľmi rôznorodá, čo je odrazomrozdielneho výskytu chemickýchprvkov priaznivých alebo nevhod-ných z hľadiska ľudského zdravia.Takmer tretina obyvateľov žijev narušenom až silne narušenomživotnom prostredí. Toto narušenieje podmienené najmä kontaminá-ciou geologických zložiek. Vyso-ká úroveň kontaminácie pôd, prí-rodných vôd, hornín, riečnych se-dimentov a nepriaznivo zvýšenéparametre prírodnej rádioaktivityboli geochemickým mapovanímdokumentované na viac ako desia-tich percentách územia.

Ako poukazuje správa envirore-zortu, ktorú vláda SR vzala na ve-domie, na Slovensku sa vyskytujúviaceré oblasti, v ktorých je prie-merná dĺžka života obyvateľstvao päť až desať rokov a často aj viackratšia a v ktorých sa pozorujezvýšený výskyt rôznych onkolo-gických či kardiovaskulárnychochorení. Napríklad rakovina jenajmenším problémom v oblastiKysúc, Oravy, Spiša, naopak, vy-soká úmrtnosť na rakovinu jev Bratislave, Košiciach a na juž-nom Slovensku. Najviac srdcovo-cievnych ochorení sa zaznamená-va v oblastiach južného a stredné-ho Slovenska s kontaminovanýmgeologickým prostredím.

„Výskyt významných, najmärudných ložísk a stáročia trvajúcabanská a úpravnícka činnosť v his-torických banských oblastiach Slo-venska na jednej strane, a na dru-hej strane rozsiahly a ekologickynekontrolovaný rozvoj hospodár-stva Slovenska v 20. storočí spô-sobili značné škody na životnomprostredí,“ upozornilo minister-stvo. Kontaminované oblasti pred-stavujú približne desať percentúzemia, z čoho polovica sú horskéoblasti prakticky bez osídlenia.

Najnižšou úrovňou kontaminá-cie sa vyznačujú najmä okresy se-verného a severovýchodného Slo-venska ako Púchov, Námestovo,Nové Mesto nad Váhom. Najviac

narušené životné prostredie majúnajmä okresy s historickou ťažbounerastných surovín Spišská NováVes i Gelnica. Problém s kontami-náciou je aj v oblastiach ako Levi-ce, Krupina, Banská Štiavnica,Veľký Krtíš, Lučenec, Detva, Pol-

tár, Brezno, Liptovský Mikuláš,Poprad, Rimavská Sobota a Revú-ca. Nepriaznivý stav je i na Zemp-líne a v celom najvýchodnejšomokraji republiky (Trebišov, Micha-

lovce, Sobrance, Snina, Medzila-borce).

Informácie o znečistení nielenokresov, ale aj obcí môžu záujem-covia nájsť na webovej stránkewww.geology.sk.

TASR

Rakovina je najmenším problémom v oblasti Kysúc, Oravy a Spiša.Ilustraèné foto: TASR L. Vojtaššáková

Neliečenie vysokého krvného tla-ku – hypertenzie môže viesť po nie-koľkých rokoch k smrteľnémuochoreniu – zlyhávaniu srdca. Totokardiovaskulárne ochorenie je naj-častejšou príčinou smrti v sloven-ských nemocniciach. Lekári upo-zorňujú, že zanedbanie hypertenzieprináša naozaj veľké nebezpečen-stvo.

Podľa Petra Lesného zo Sloven-skej kardiologickej spoločnosti vy-soký krvný tlak nebolí, preto je dô-ležité dôveryhodne presvedčiť pa-cienta, aby užíval predpísané lieky.„Tlak nebolí päť rokov, desať rokov,ale výsledkom môže byť, že ne-zvratne poškodí srdce a pacient užpríde so srdcovým zlyhávaníma vtedy je úspešnosť liečby podstat-ne nižšia,“ zdôraznil pre TASR.

Okrem vysokého tlaku vediek ischemickej chorobe srdca aj cu-krovka, oboje neskôr spôsobujúsrdcové zlyhávanie.

Srdce zlyháva podľa Lesného naj-mä mužom do približne 70 rokov.

„V mladších vekových skupinách sújednoznačne ohrozenejší.“ Lekárizároveň tvrdia, že ochorenie posti-huje ženy staršie nad 70 rokov.

Na otázku, kto je nedôslednejší priprevencii, sa podľa Lesného nedájednoznačne odpovedať, je to indi-viduálne. „Pokiaľ to pacient nepo-chopí a tie lieky brať nebude a prídeaž vtedy, keď je to ochorenie pokro-čilé, liečba už potom bude pochopi-teľne menej účinná,“ podčiarkol.

Vysokého krvného tlaku sa môžuvyvarovať už mladšie ročníky úpra-vou svojej životosprávy. Pravidelnáfyzická aktivita, žiadne cigaretya vyhýbanie sa obezite, to je podľaLesného základný recept ako zabo-jovať proti hypertenzii.

Srdcové zlyhávanie, ktorémupredchádza zanedbanie vysokéhotlaku, trápi čoraz viac Slovákov, le-kári evidujú už okolo 100 000 pa-cientov. Príznaky sú pritom častonenápadné – dýchavica pri námaheči opuchy a zvýšená únava, ktorá samnohokrát pripisuje veku. TASR

Neliečenie vysokého krvného tlakuspôsobí zlyhávanie srdcaSlavo Kalný je čitateľskej verej-

nosti známy niekoľko desaťročí akojeden z najvýznamnejších reportérovmládežníckeho denníka Smena, ne-skôr po roku 1968, keď musel z re-dakcie odísť, ako dramaturg seriáluČo nového, Bielikovci, autor viace-rých častí a rozhlasových hier, ale ajako autor literatúry faktu. Známe sastali najmä dve jeho knihy Bombar-dovanie Apolky a Zabudnite na Ko-

cha, v ktorých podrobne opisuje dveilegálne protifašistické skupiny po-čas slovenského štátu. Istý čas bolčlenom komisie SZPB pre prácus mládežou. Nedávno vyšla ďalšiajeho kniha Svedkovia mojej doby.

Kniha je vyše storočným svedec-tvom o živote a osudoch jeho rodiny,predkov, dozrievania v Trenčínea Bratislave, o spolupracovníkochzo Smeny a Slovenského rozhlasu. Je

to svedectvo pohnutej dobya udalostí najmä v povojno-vom slovenskom vývoji, oso-bitne v šesťdesiatych rokoch.Sú to osobné pohľady a hod-notenia mnohých spolupra-covníkov, stretnutia a názoryna tvorbu popredných osob-ností novinárskeho a spisova-teľského života na Slovenskui v Československu, hodnote-nia práce a životných posto-jov Ladislava Mňačku, Bohu-ša Chňoupka, Ladislava Bie-lika, Oty Plávkovej, GavrilaGryzlova, ale aj jeho tragickyzosnulého syna Igora, po-

predného výtvarníka, reportérovSmeny, tvorcov Slovenského rozhla-su a ich vtedajšie peripetie, ktorýmiprechádzali. Píše o Gustávovi Husá-kovi, Alexandrovi Dubčekovi a ďal-ších politikoch. Ani po desiatkachrokov sa na kvalite ich práce, najmäz pohľadu a porovnania činnosti via-cerých bulvárnych novín a časopi-sov, nič nemení.

Aj podľa novinovedcov a histori-kov sú to hodnoty tvorcov, ktoré sú-časní autori nedokázali prekonať.Navyše mnohí smenárski autori sastali úspešnými tvorcami literatúryfaktu. Slavo Kalný sa aj v tejto kni-he viacerými príkladmi vracia k ľu-ďom a udalostiam z obdobia proti-fašistického obdobia. Predstavujesvedkov svojej neľahkej doby, alesám je svojou knihou svedectvomosudov jedného storočia.

Aj z tohto pohľadu je nová knihaSlava Kalného Svedkovia mojejdoby určite zaujímavá a príťažliváaj pre členov nášho zväzu a ďalšíchmladších čitateľov. Vrelo odporúča-me. Martin KUÈEK

Kalného Svedkovia

Ilustr. foto: internet

BOJOVNÍK / 12 6

OSLAVY OSLOBODENIA V SZPrezident v RimavskejSobote

Rimavskosobotský zväz protifa-šistických bojovníkov si tohto roku6. mája spomínal pri pomníku pad-lých sovietskych hrdinov na ná-mestí Tompu na výročie ukončeniadruhej svetovej vojny. Slávnostnékladenie vencov poctil svojou prí-tomnosťou aj prezident SR IvanGašparovič, ktorý prišiel na ofi-ciálnu návštevu Rimavskej Sobo-ty. Predseda Pavel Brndiar prízvu-koval, že nikdy nesmieme zabud-núť na tú obetavosť, čo spravili slo-venskí a sovietski vojaci za pora-zenie fašizmu a, ako povedal, všet-ko musíme spraviť pre to aby sa ta-

káto hrôza nezopakovala. ČlenoviaRimavskosobotského a Lučenec-kého oblastného zväzu sa ôsmehomája zúčastnili aj na slávnostiachna Slavíne v Bratislave, kde minis-ter obrany Ľubomír Galko odo-vzdal Ivanovi Sládkovi, rimavsko-sobotskému vojnovému veteráno-vi, vysoké štátne vyznamenanie.Vyznamenanie pre jeho chorobuprevzal Július Molitoris, ktorý satiež zúčastnil protifašistických bo-jov. Zúčastnení v bratislavskomFrancúzskom inštitúte si pozreli ajvýstavu Šymona Klimana s ná-zvom Partizáni, ktorým mladý fo-tograf vzdal hold ešte žijúcim ve-teránom. jdj

Počtom neveľká,na podujatia bohatá

Na počte členov nezáleží, dôleži-tá je aktivita výboru a ostatných čle-nov. Takou je už niekoľko rokov aj22-členná ZO SZPB v Bojniciach.Spoločným podujatím s MsÚ v Boj-niciach bolo 4. apríla kladenie ven-cov k pomníku padlým na Hurbano-vom námestí pri príležitosti 66. vý-ročia oslobodenia Bojníc jednotka-mi ČA. Po pietnom akte sa konalaslávnostná členská schôdza ZOSZPB, na ktorej sme prijali novéhočlena primátora mesta FrantiškaTámu. Trinásteho apríla sa uskutoč-nila beseda o odboji a SNP s devia-takmi ZŠ v Bojniciach. Hlavnú zá-sluhu na besede má tajomníčka ZOp. Lukáčová. Na besede sa zúčastni-li naši dvaja odbojári Ing. Štancel

a Mgr. Bielik. V besede priblížili žia-kom obdobie, v ktorom domáci od-boj vznikol, a podmienky nacizmua fašizmu, ktoré ho prinútili vyústiťdo SNP. Odbojári apelovali na žia-kov, aby nezabudli, ako ťažko a zaakých veľkých obetí nášho národaa národov bývalého ZSSR sa našasloboda rodila. Ďalšie podujatie smezorganizovali pre Domov dôchodcovOkáľa v Prievidzi, išlo o návštevuIzby revolučných tradícií v Cigli.Naše akcie dokazujú, že aj v dobeekonomickej krízy, ak sa chce, akciesa dajú uskutočniť aj pri malých fi-nanciách. Príkladom pre ostatné ZOSZPB môže byť ZO v Bojniciach ajtým, že všetci členovia majú zakú-pené zjazdové známky. O. BIELIK

Spomienkové oslavyv Brezne

V piatok 6. mája sa na Námestígen. M. R. Štefánika v Brezne ko-nali spomienkové oslavy pri príle-žitosti 66. výročia ukončenia dru-hej svetovej vojny a oslobodenianašej vlasti. Po pietnom akte kla-denia vencov si prítomní vypočulipríhovory primátora mesta BreznaJaroslava Demiana a člena Ústred-nej rady SZPB a tajomníka Oblast-ného výboru SZPB v Brezne Anto-na Pôbiša. Na oslavách s hymnic-kými piesňami účinkoval aj Spe-

vácky zbor mesta Brezna. Odkaztohto obdobia si 7. mája pripome-nuli aj turisti na 41. ročníku výstu-pu na najvyšší vrch Nízkych TatierĎumbier. Počas 2. svetovej vojnyprebehli v sedle medzi ĎumbieromKráličkou ústupové boje medzipartizánmi a Nemcami. Na pa-miatku týchto bojov a ťažkého pre-chodu Nízkych Tatier partizánmiv zime roku 1944 postavili pri ne-ďalekej Chate M. R. Štefánikapomník padlým partizánom, kde saturisti zúčastnili pietneho aktu.

Text a foto: Daniel RAKYTA

Vence položili k pomníkom66. výročie Dňa víťazstva nad fa-

šizmom si pripomenula aj ZávažnáPoruba. Obecný úrad a Miestna or-ganizácia Slovenského zväzu proti-fašistických bojovníkov v ZávažnejPorube pozvali občanov obce nakladenie vencov. Pietny akt sauskutočnil v piatok 6. mája. Najskôrstarosta P. Barani položil kyticukvetov k pomníku na Polčenom.Poslanci obecného zastupiteľstva,desiatky občanov sa v tento deňo 19. hod. stretli pred obecným úra-

dom. Spoločne položili vence k pa-mätníku padlých na nižnom konci.Na stretnutí vyjadrili poďakovaniežijúcim účastníkom protifašistické-ho odboja. V Závažnej Porube užžijú len dvaja priami účastníci pro-tifašistického odboja: Matej Hlad-ký (1919) a Peter Beťko (1920)

Zúčastnení pietneho aktu vzdaliúctu všetkým, čo na oltár slobodypriniesli obeť najcennejšiu. Na zá-ver zaspievali hymnickú pieseň Ktoza pravdu horí. Dušan MIGA¼A

Pietna spomienka Nezabudli aSiedmeho apríla sa uskutočnila v No-

vom Meste n/V pietna spomienka pripamätníku padlých rumunských voja-kov, pri príležitosti oslobodenia Nové-ho Mesta n/V. Medzi hosťami bola prí-tomná delegácia Rumunska vedenáveľvyslancom Florinom Voditoma konzulkou Georgetou Bratu, delegá-cia z družobného mesta Uherský Brod,spoločne so zástupcami zväzu výsad-kových veteránov, členovia predsed-níctva OblV SZPB i zo ZO SZPB, čle-novia Klubu vojenských dôchodcovz Nového Mesta n/V, poslanec NR SRBc. Dušan Bublavý. Tiež bola peknáúčasť občanov vrátane mládeže.

Vo svojom príhovore primátor Nové-ho Mesta n. V. Jozef Trstenský pove-dal: „Druhá svetová vojna hlbokoa dlhodobo zasiahla do životov ľudía celých rodín, zasiahla tiež do hospo-

dárstva, politiky i spoločenského živo-ta mnohých krajín sveta. Zároveň pred-stavuje najväčšiu katastrofu, aká ľud-stvo vo svojej histórii postihla. Trvalasedemdesiat mesiacov a obete sa rátajúna milióny, v miliardách sa počítali ško-dy, ktoré vojna napáchala.“ Zároveňdodal, že Nové Mesto nad Váhom oslo-bodili rumunskí vojaci práve pre 66rokmi. „Predtým ale okupačné vojskázanechali po sebe krvavé stopy v podo-be zavraždených občanov NovéhoMesta nad Váhom a blízkeho okolia.Svojich 122 vojakov tu stratila i oslo-bodzujúca 4. rumunská armáda. Týmtovojakom je venovaný pamätník, priktorom sa dnes stretáme.“ K prítom-ným sa prihovoril i mimoriadnya splnomocnený veľvyslanec Rumuns-ka Florin Vodita a poslanec NR SR Du-šan Bublavý. Text a foto: Viliam SOLOVIÈ

V nedeľu 8. mája sa uskutočni-la členská schôdza miestnej orga-nizácie SZPB v zasadačke Obec-ného úradu v Dobrej Nive. Jejpredseda Štefan Koštialik najskôrprivítal starostu obce MartinaKrúdyho. Podpredseda miestnejorganizácie Ján Slosiarik sa vosvojom príhovore zameral na pri-blíženie príčin vzniku 2. svetovejvojny a pripomenul hrozivé dô-sledky tohto najväčšieho ozbroje-ného zápasu v dejinách ľudstva.V diskusii starosta obce vyzdvi-hol aktivity miestnej organizácie,prisľúbil jej podporu a oboznámilčlenov rokovania o príprave osláv67. výročia vypuknutia Sloven-ského národného povstania. JánPaulíny – bývalý predseda orga-nizácie, upozornil na veľký vý-

Pred pamätníkom padlých rumunských vojakov.

Na pietnom kladení vencov v Rimavksej Sobote sa zúčastnil aj prezident SR Ivan Gašparovič.

Vystúpenie venované všetkým mamám.

7 BOJOVNÍK / 12

ZPB PO CELOM SLOVENSKUPri pamätníkuv Sade SNP

Pietnym aktom kladenia ven-cov k pamätníku vojakov 1. če-skoslovenského armádneho zbo-ru v Sade SNP v Žiline si predsta-vitelia mesta a Oblastného výbo-ru (OV) Slovenského zväzu proti-fašistických bojovníkov (SZPB)v Žiline pripomenuli 66. výročieoslobodenia Žiliny.

V piatok 29. apríla si predstavi-telia mesta a protifašistických bo-jovníkov pripomenú oslobodenieŽiliny aj na Vojenskom cintorínena Bôriku. Podľa predsedu OVSZPB v Žiline Juraja Drotára jena ňom pochovaných 1987 voja-kov a dôstojníkov Sovietskej ar-mády. „Sú pochovaní z oblasti

Oravy, z časti Liptova, Kysúc,Bytčianska, Terchovej a Žiliny,“povedal Drotár. Cintorín Červenejarmády na Bôriku otvorili 30. ap-ríla 1946, jeho autormi sú pravde-podobne sovietski architekti. Odroku 1981 je národnou kultúrnoupamiatkou. Žilinu a celú Žilinskúkotlinu oslobodili sovietske vojs-ká a 1. československý armádnyzbor po niekoľkodňových vyčer-pávajúcich bojoch 30. apríla1945. „Je zaujímavá aj skutoč-nosť, že prvé vojenské vystúpenieproti fašizmu bolo 29. augusta1944 v Žiline a ukončili sme oslo-bodzovanie 2. mája 1945 oslobo-dením poslednej obce na severo-západnom Slovensku – Makov,“dodal Drotár. luc TASR

Ocenili vojnovýchveteránov

Pri príležitosti 66. výročiaukončenia 2. svetovej vojny pri-jal 5. mája primátor mesta Se-reď M. Tomčányi vojnových ve-teránov a priamych účastníkovprotifašistického odboja. Predse-da ZO SZPB J. Mitrík predstavilprimátorovi mesta jednotlivýchúčastníkov stretnutia. Medzi nichpatrí Viktor Šušlík, príslušník po-vstaleckej armády, v SNP bojovalspoločne s francúzskymi parti-zánmi pri Strečne a v ďalších bo-jových akciách v zostave parti-zánskeho veliteľa Jegorova. JozefHvizd bol členom partizánskejskupiny, ktorej velil kpt. Kvitin-skij. Jozef Štrbka bol príslušní-kom 1. čs. armádneho zboru naSlovensku. V partizánskej skupi-ne Ernesta Bielika pôsobil Ladi-slav Holík. Mária Tončevová na-

rodená v bývalom Sovietskomzväze prežila koncentračný táborDachau a Lipsko. Štefánia Lehkáaktívne nosila potraviny a liekypartizánom v okolí Martina. Jejmanžel zahynul v koncentračnomtábore. Rozhodnutím primátoramesta boli títo občania, vojnovíveteráni, zapísaní do Kronikymesta a dostali Čestné uznanie zaúčasť v protifašistickom odboji.Primátor mesta vo svojom vystú-pení poďakoval prítomným začinnosť a hrdinstvo, ktoré preja-vili v období 2. svetovej vojny,ako aj prínos pre štát a mestov povojnovom období, a uviedol,že v súčasnosti im patrí čestnémiesto medzi občanmi mesta. Poslávnostnom akte sa účastnícistretnutia zúčastnili pietneho aktukladenia vencov pri Pamätníkuoslobodenia.

Jozef MITRÍK

Osudy a hrdinstváani na matky

Obetiam holokaustua osloboditeľom mesta

Po pietnom akte na Námestí slo-body venovanom 66. výročiu Dňavíťazstva boli 6. mája občaniasvedkami vyznamenania pria-mych účastníkov odboja A. Vašinua O. Šturmankina medailami ÚRSZPB „Za vernosť“, ktoré im odo-vzdal predseda OblV v Rožňavea člen ÚR SZPB N. Lacko. Po po-ložení vencov vďaky k pamätní-kom padlých v 1. a 2. svetovejvojne, ako aj k buste arm. generá-la R. Viesta, revúckeho rodáka, sasprievod občanov a mládežev čele s primátorkou E. Cireňovoua jej zástupkyňou V. Hanesovskouodobral na mestský cintorín k šies-tim vojnovým hrobom, ku ktorýmpred týždňom pribudli pamätnémramorové tabule na žulovýchbalvanoch venované 66-tim ži-dovským občanom Revúcej. Títo

sa po transporte do koncentrákovv r. 1942 nikdy späť nevrátili. Ven-čeky vďaky zdobené trikolóroua zapálené sviece položili žiaci sosvojou učiteľkou ZŠ na Hviezdo-slavovej ul. aj k mramorovej tabu-li na pamiatku troch rumunskýcha dvoch sovietskych vojakov, kto-rí padli pri oslobodzovaní mesta.Spomienka na padlých a umuče-ných hrdinov prebehla pod štátnouzástavou SR stiahnutou na polžrde. Túto spolu s pamätnými dos-kami sponzorsky inštalovalo ka-menárstvo „Ulický“. Poďakova-nie za finančnú podporu týchto pa-mätníkov patrí tiež vedeniu mesta,primátorke, rodine Petrášovej –príbuznej jedného zo zavražde-ných a výboru ZO SZPB, na pod-net ktorého sa celá akcia uskutoč-nila. J. DEBNÁR

znam pripomínania si týchto vý-ročí predovšetkým pre mladú ge-neráciu, ktorá hrôzy vojny poznáuž len z učebníc, z televízora čiz rozprávaní starých rodičov. Poskončení schôdze si všetci prí-tomní spolu s ďalšími občanmiDobrej Nivy uctili pamiatku pad-lých v II. svetovej vojne polože-ním kytice k pamätníku na ná-mestí obce. Po slávnostnom aktenasledovala spomienková sláv-nosť v Kultúrnom dome. Po hym-ne a slávnostnom príhovore vy-stúpili v kultúrnom programe žia-ci ZŠ a MŠ v Dobrej Nive. Totovystúpenie bolo venované aj všet-kým mamám a starým mamám,pre ktoré bol tento 8. máj aj veľ-ký sviatok. Veď slávili Deň ma-tiek. Mária KYSE¼OVÁ

Na mestskom cintoríne v StarejTurej sa 8. 5. uskutočnila pietnaspomienka pri hroboch padlých ru-munských vojakov pri príležitosti66. výročia oslobodenia mesta Sta-rá Turá a ukončenia 2. svetovej voj-ny. K dôstojnosti podujatia prispe-la recitácia Nicoly Jašákovej z 9. tr.ZŠ a účinkovanie dychového or-chestra DK Javorina Stará Turá.Primátor mesta Ján Kišš povedal:„Je paradoxom dnešnej doby, žev krajinách, ktoré najviac trpeli,v ktorých boli vyvraždené státisíceobyvateľov, sa 66 rokov po vojneznovu objavujú fašistické symbolya grupujú sa neofašistické skupiny,mladí ľudia, ktorým nik nepovedalo hrôzach spáchaných pred 66-timirokmi.“ Zároveň dodal, že úctaa vďaka patrí tým, ktorí vyhnali vo-

trelcov – hrdinskej Červenej armá-de, ktorej hlavná ofenzíva vytlačilaokupantov ale i udatným vojakom4. rumunskej armády, ktorí vyčisti-li mesto a jeho blízke okolie odtých, ktorí nám chceli vládnuť.

Ako uviedol mimoriadny a splno-mocnený veľvyslanec RumunskaFlorin Vodita, druhá svetová vojnanie je len historická udalosť, ale ajmnožstvo ľudských osudov a hrdin-stiev. Mladí vojaci, ktorí boli ďale-ko od svojich domovov, neváhalia nasadili svoje životy za slobodu.„Mnohí z nich sa mierových dní užnedožili. Ako dobre viete, pri oslo-bodzovaní Starej Turej padlo 36 ru-munských vojakov, ktorí sú tu po-chovaní, na tomto cintoríne,“ dodal.

Viliam SOLOVIÈ

foto: gecse, jd

Foto: js

Vojnoví veteráni dostali Čestné uznanie za účasť v protifašistickomodboji.

Z besedy v ZŠ Bojnice.

BOJOVNÍK / 12 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍMaximilián Hell(15. 5. 1720 – 14. 4. 1792) – ASTRONÓM, MATEMATIK, FYZIK

Narodil sa v polovici mája 1720v známej štiavnickej rodine. Jehootec Matej Kornel Hell sa preslávilv prvej polovici 18. storočia, keďdo banskoštiavnických baní skon-štruoval čerpacie zariadenie na od-čerpávanie spodnej vody. SynaMaximiliána mu porodila druhámanželka Viktória Staidlová,s ktorou vychovávali aj deti z jehoprvého manželstva. Maximiliánmal dvadsaťdva súrodencov, noniektorí zomreli v útlom detstve.Do dejín slovenskej a svetovejvedy sa okrem neho zapísal i jehostarší brat Jozef Karol, ktorý po-kračoval vo vynálezcovskej čin-nosti otca. Doma už odmaličkadeti počúvali o rozličných technic-kých problémoch, pozorovali otcapri riešení zložitých matematic-kých výpočtov a kreslení technic-kých výkresov. Preto sa netrebačudovať, že to vnímavého chlapcapoznačilo na celý život. Základnúškolu vychodil v Banskej Štiavni-ci, na gymnáziu študoval v Ban-skej Bystrici, a keď sa rozhodoval,čo bude robiť ďalej, bolo takmeristé, že v štúdiu bude pokračovaťdoma v práve otvorenej baníckejškole. Maximiliána však viac lá-kala filozofia a predovšetkým prí-rodné vedy, preto sa rozhodol vstú-piť do jezuitského rádu a išiel štu-dovať do Trenčína. Vedel, že me-dzi vzdelanými jezuitmi je okremfilozofov aj veľa matematikov, as-tronómov, fyzikov a ďalších ved-cov, a to bolo pre neho podstatné,veda ho oslovovala dokonca viacnež teologické názory.

No i v Trenčíne mu bolo čosko-ro „pritesno“, po troch rokoch siodišiel prehlbovať vedomosti doViedne. Tam nastal zlom v jeho ži-vote, keď sa stretol s uznávaným

profesorom matematiky a fyzikyJozefom Franzom, ktorý viedolviaceré astronomické pozorovania.Talentovaný Hell sa stal jeho žia-kom a neskôr i asistentom. Podvplyvom svojho učiteľa preložilz taliančiny do latinčiny Crivellihodielo Elementa algebrae, a tým sazačala i jeho samostatná práca naučebniciach matematiky, ktorýchzostavil niekoľko. Čím ďalej viacprenikal aj do tajov astronómiea bol rozhodnutý zasvätiť svoj ži-vot týmto dvom vedným disciplí-nam. No predstavení z jezuitskéhokolégia ho v roku 1745 poslali späťna Slovensko, do Levoče, kde malučiť latinčinu a gréčtinu.

Na levočskom gymnáziu vyučo-val Hell tri roky, ale túžba po mi-lovanej matematike a astronómiibola silnejšia a v roku 1748 sa vrá-til do Viedne. Po ukončení štúdiaho znovu poslali späť do rodnéhokraja, nastúpil do Banskej Bystri-ce, potom ho preložili do Trnavya neskôr ho jezuitský rád poslal dorumunského Klužu. V Trnave saocitol vtedy, keď sa na tamojšejuniverzite pripravovala prvá refor-ma, ktorou sa do výučby vo väč-šom rozsahu zaradili aj prírodo-vedné predmety. Hell využil tietopriaznivé okolnosti a navrhol ve-deniu školy, aby tam zriadili ob-servatórium. Jeho návrh prijal rek-tor školy s veľkým pochopeníma mladý profesor sa pustil do pod-robných nákresov. Skôr ako sajeho plány mohli zrealizovať, pre-ložili ho do Klužu. MaximiliánHell však všetky svoje výkresyk stavbe observatória prenechalkolegovi Františkovi Weissovia ten podľa nich doviedol stavbudo úspešného konca. Samozrejme,že mu Hell pritom aj na diaľku po-

máhal a sám sa zaslúžil o výstav-bu observatória v Kluži. Iniciatívapri vzniku hvezdární bola zaistepodnetom pre profesora z Viedne,aby ho odporučil na miesto riadi-

teľa observatória viedenskej uni-verzity. Tridsaťpäťročný Maximi-lián Hell miesto s radosťou prijal.Od roku 1755 Maximilán Hell ve-noval všetko úsilie nielen budova-niu tejto významnej vedeckej in-štitúcie, ale i udržiavaniu kontak-

tov s podobnými zahraničnými in-štitúciami, prednáškam z astronó-mie a publikovaniu výsledkov svo-jich pozorovaní. Bol vo svojomvysnívanom svete a všetko sa mu

darilo. V tom období začal vydá-vať v odborných kruhoch známua obľúbenú ročenku EphmeridesAstronomicae. Najväčšie úspechyho však len čakali…

Pre zanieteného astronóma bolveľmi významný rok 1761, keď

Venuša prechádzala pred Slnkom.Na pozorovania úkazu bolo vtedyv pohotovosti 140 hvezdární na ce-lom svete. Maximilián Hell zhrnulnielen vlastné pozorovania, alei pozorovania kolegov do spisuTransitus Veneris ante discum So-lis anni, ale v závere musel kon-štatovať, že nikto nedosiaholpri pozorovaniach očakávané vý-sledky.

Ďalší prechod Venuše predSlnkom sa očakával roku 1769.Hell dostal veľkolepú ponuku oddánskeho kráľa Kristiána VII., abyprišiel na ostrov Vardö, kde bolonajvhodnejšie miesto na pozoro-vanie. Cisárovná Mária Teréziapovažovala ponuku za poctu nie-len pre Hella, ale pre celú monar-chiu a bez váhania s vycestovanímastronóma súhlasila. Hell sa vybralna ďalekú cestu spolu s bývalýmžiakom z trnavského observatóriaJánom Šajnovičom. Pri pozorova-niach mali šťastie a hneď po skon-čení sa Hell pu stil do výpočtova s prekvapujúcou presnosťou ur-čil vzdialenosť Slnka od Zeme. Ponávrate do Viedne spísal aj cennépoznatky z výskumu polárnej žia-ry, meteorologických a geomagne-tických meraní, ale aj zo štúdia ta-mojšej prírody, života obyvateľova lapončiny.

Za celoživotné zásluhy bol vy-menovaný za člena viacerých sve-tových akadémií, čo bolo význam-né vedecké uznanie, ale neraz mu-sel čeliť aj útokom neprajníkov,ktorí spochybňovali jeho výsku-my. Aj po Hellovej smrti (zomrelv apríli 1792) sa objavovali po-dobné hlasy, ktoré napadli výpoč-ty z pozorovania vo Vardö, ale ne-skôr sa ukázali ako nepravdivéa Maximilián Hell bol rehabilito-vaný. Pre nadšeného astronóma bybolo iste najväčším zadosťučine-ním, keby vedel, že jeho meno ne-sie jeden z kráterov na Mesiaci.

Jozef LEIKERT

Muž v typickej laponskej polárnej čiapke, tak si ho pamätámez učebníc dejepisu a neskôr i z poštových známok, ktoré vyšliv roku 1970 v Československu, keď bol Maximilián Hell – jedenz najvýznamnejších astronómov osemnásteho storočia – zapísa-ný do kalendára UNESCO pri príležitosti 250. výročia narodenia.

Maximilián HellFoto: Archív TASR

Pamätník na Grúni varujeNajzhubnejšia vojna v dejinách

ľudstva sa skončila 8. mája 1945.Vyše 60 miliónov obetí –vojakovcivilistov, neznámy počet zmrzače-ných a veľké materiálne škodysvedčia o jej obrovskej ničivej sile.

Sloboda sa zrodila ťažko. Hrôzy,ktoré sprevádzali túto strašnú voj-nu, neobišli hádam ani jedno mes-to či dedinu, ktoré sa nachádzali vofrontovom pásme. Medzi bojiskánesporne patrí aj bošácka dolinatiahnuca sa od Váhu severne odNového Mesta nad Váhom smeromk moravskej hranici. Ich vrchya kopanice, ktoré ju ovenčujú, siv týchto časoch ukrutenstva zažilisvoje. Dôkazom toho sú aj pamät-níky osade Grúň, patriacej obciNová Bošáca. Tak ako všetky pa-mätníky v Trenčianskom krajii tento je symbolom vďaky sloven-ského ľudu svojíim osloboditeľom.

Konečnému zúčtovaniu s ne-

meckým agresorom v kraji podVeľkým Lopeníkom však predchá-dzali dramatické udalosti.

Práve 29. augusta 1944, v deňvypuknutia SNP, sa nad bošáckoudolinou strhol prudký letecký boj.89 nemeckých stíhačiek prepadlo28 amerických bombardérov letia-cich z Talianska na Ostravsko. Veľaamerických letcov zahynulo, mno-hí boli ťažko zranení, no miestneobyvateľstvo neutrpelo žiadne stra-ty na životoch ani väčšie materiál-ne škody.

V septembri 1944 tu začala pô-sobiť partizánska skupina vedenápplk. Iľjom Danielovičom Dibro-vom. Postupne sa pod jeho veleniedostali aj partizánske skupiny v su-sednom podjavorinskom kraji, kto-ré tu už predtým pôsobili. Tieto tvo-rili jadro novovzniknutej II. Stali-novej partizánskej brigády. Ťažkéboje partizánov s nemeckými jed-

notkami a ich obete pripomína sú-časníkom pamätník v osade Španie.

Ku koncu jesene 1944 prichádzado bošáckej doliny skupina parti-zánov vedená veliteľom JozefomBrunovským a partizánska skupinaMiloša Uhra.

Na pomoc partizánov doplatiloživotom 16 miestnych občanov.

Po mnohých bojoch partizánovs Nemcami sa tu konečne 11. aprí-la 1944 vo večerných hodinách ob-javili prví osloboditelia – sovietskia rumunskí vojaci. Až do 27. aprí-la prebiehali ťažké boje, ktoré sivyžiadali smrť vyše 600 vojakova dôstojníkov oslobodzovacej ar-mády. Telesné pozostatky 200z nich previezli po exhumácii naSlavín, 180 ich pochovali na miest-nom cintoríne a 244 v hromadnomhrobe pri osade Grúň. Pamätnícioslobodzovacích bojov tvrdia, žev horských masívoch Veľkého

a Malého Lopeníka sú dodnes ne-objavené jednotlivé i hromadnéhroby s neznámym počtom pad-lých vojakov.

Náhrobník padlých vojakov naGrúni stráži socha vojaka. Každo-ročne sem prichádzajú delegácie,aby si uctili ich pamiatku. Medzi

pravidelných návštevníkov patriaaj členovia Okresnej organizácieKSS z okresu Nové Mesto nad Vá-hom, ktorí sem prichádzajú položiťkyticu vďaky a pokloniť sa našimosloboditeľom. Naposledy tak uro-bili aj 8. 5. 2011.

Bla�ena �ÁKOVICOVÁ, foto: Ladislav Grambal

Pamätník na Grúni

9 BOJOVNÍK / 12

� Bojnice s 90-ročným Valen-tom Chlpekom.� Brezno 1 s 84-ročnou Margi-tou Ďurčíkovou.� Kojšov s 87-ročnou AnnouLeškovou.� Liptovská Osada s RSDr. Al-fonzom Paračkom.� Liptovské Revúce s Meto-dom Sanigom.

� Sliač s 93-ročnou Annou Bí-rešovou.� Tisovec so 65-ročnou AnnouKováčovou.� Utekáč s 82-ročnou MáriouŠkorňovou.� Valaská s 91-ročným Štefa-nom Mrázom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúèili

• Bratislava 7: Jela Klimešová 83rokov.• Bratislava 12: Alexandra Peter-ková 87 rokov.• Bratislava 29: Lýdia Salayová 89a Mária Kornokovičová 80 rokov.• Bratislava 39: Vierka Kusá 90a prof. PhDr. Ondrej Baláž, DrSc.89 rokov.• Bratislava 44: MUDr. OldřichŠámal, CSc. 89 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda:

Ing. Marcela Kaliská 65 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP:

Ing. Július Pardupa 83 rokov.• Belá – Dulice: Dagmar Mundie-rová 50 rokov.• Brezno 1: Emília Majlingová 86,Ľudovít Vaculčiak 84 a Anna Gulo-vičová 65 rokov.• Badín: Anna Kostková 83 a MáriaSlezáková 70 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna:

RSDr. Juraj Selecký 65 a VlastaRojková 55 rokov.• Bojnice: Ing. Ľudovít Štancel 88rokov.• Čierny Potok: Ing. Peter Hriň 55rokov.• Čukalovce: Juraj Kerlík 90 rokov.• Dolná Krupá: Miroslav Kotásek45 rokov.• Dolné Vestenice: Ján Homola 60a Zlatica Šušmáková 55 rokov.• Dolný Kubín: Milan Tarkóczy 90,Ondrej Dubovec 89, Jozef Reguly88, Lýdia Klocháňová a Ján Katren-

čiak 86, Pavla Kupčová 84 rokov.• Gemerská Poloma: Júlia Liptá-ková 83, Jozef Ďuriček 70 a JozefĎuriček 55 rokov.• Hnúšťa: Ján Bálint 92 a Ivan Al-bert 65 rokov.• Humenné 2: Anna Tkáčová, AnnaValigová a Mária Onuferová 85,Oľga Kudzejová a Helena Lichma-nová 75, Vasiľ Polovka 65 rokov.• Hrušov: Margita Krišková 94,Mária Lacková 87, Anna Novotná84 a Rudolf Babek 75 rokov.• Horná Streda: Štefánia Kucha-rová 89, Vojtech Bielik 88, VladimírRepčík 85 rokov. • Chtelnica: Želmíra Abramovi-čová 84 rokov.• Klenovec: Ján Zvara 87, EmíliaStruhárová 83 a Zlata Trnavská 65rokov.• Košice – Staré Mesto: KlotildaLuhánová 84 rokov.• Kšinná: Alžbeta Ďuračková 92rokov.• Kremnica: Vlasta Kráčalová 80,Juliana Holičková a Oľga Fialová75 rokov.• Kordíky: Anna Bírešová 87a Ľudmila Piecková 84 rokov.• Kobeliarovo: Ján Hlaváč F. 94a Zuzana Nemčková 88 rokov.• Lipany: Ján Filip 88 a Júlia Kre-nická 86 rokov.• Liptovská Kokava: Ing. Ján Ne-msila 60 rokov.• Liptovská Osada: Želmíra Bellu-

šová 89, Jozef Glemba 85, AlojziaKorenová 84, Irena Carachová 83,Mária Vanovčanová 80 a Anna Koš-tialová 70 rokov.• Ľubietová: Anna Mišúthováa Mária Grofčíková 60 rokov.• Medzibrod: Viera Compelová 65rokov.• Myjava: Anna Dugová 75, AnnaMertelová 70, Štefánka Jankovi-čová 65 a Milan Soviš 55 rokov.• Miezgovce: Pavol Sečánsky 60rokov.• Martin – Sever: Marián Mikle 50rokov.• Nitra – Zobor: Jozef Hajdák 82rokov.• Nesluša: Ján Kopták 88 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: DionýzChajma 89, MUDr. Miroslav Ku-senda 86, Martin Bušo 83 a JuditaMornárová 82 rokov.• Pohorelá: Paulína Vojtková 89,Františka Kuklicová 86 a Mária Vi-rusová 80 rokov.• Poltár: Irma Macove 89 rokov.• Pezinok: Michal Letovanec 91rokov.• Prievidza: Augustín Blašták 88,Mária Gundová 85, StanislavHricko 83, Helena Mäsiariková,Emília Michalovičová a Jozef Hro-mada 80 rokov.• Prešov 3: Anna Reháková a Šte-fan Veselovský 90, Michal Šebeň89, Vojtech Hažír 88, MUDr. JurajFabián 85 a Margita Mihalíková 83rokov.• Pakostov: Mária Stavarová 90rokov.• Rimavská Sobota 1: Etela Pavlí-ková 84 rokov.• Rožňava: Ida Bystrenová 89,Anna Piljanová a Ján Komáromi 80,Alžbeta Bačíková 75, Katarína Hor-vátová a Lea Jeftušenková 50, Mar-cel Lacko 30 rokov.• Ružomberok: Klára Smreková 86a Alžbeta Jandurová 84 rokov.

• Sliač: Titus Satmár 88 a AntóniaKováčiková 86 rokov.• Senica: Alexander Schild a Vladi-mír Koprla 65 rokov.• Sučany: Jaroslav Dropka 75,Anna Beláčiková a MUDr. AnnaKormanová 60 rokov.• Skýcov: Valent Šupa 87 rokov.• Svit: Anna Šoltésová 81 rokov.• Trenčín 1: Anna Božuková 87rokov.• Trnava 1: Juraj Biľo 88,JUDr. Pavol Juhás 86 a dr. KarolínaTakáčová 65 rokov.• Trnava 3: Ján Stacho 91 rokov.• Udavské: Andrej Lecák 90 rokov.• Ubľa: Mgr. Mária Komozínová55 rokov.• Vráble: Alžbeta Lűleyová 90rokov.• Valaská: Helena Ďuriaková 70rokov.• Varín: Anton Mucha 87 rokov.

• Zvolen – Centrum 1: Anna Klie-nová 84 rokov.• Zvolen – Centrum 2: SabinaKrajčová 90, Emília Karkošiaková89 rokov.• Zvolen – Centrum 3: Mária Dú-bravská st. 88, Jolana Zádrapová87, Anton Žabenský 86 a Ailsa Do-manová 84 rokov.• Zvolen – Centrum 4: VojtechChrochotský 92 rokov.• Zvolenská Slatina: Ján Ľupták 83rokov.• Žiar n/Hronom: Ján Vanko 88a Mária Karulová 75 rokov.• Žilina 1: Pavel Vítek 91 a AntonOslanec 85 rokov.• ZO Žilina 12: Pavol Padyšák 88rokov.• ZO Žilina 13: Mária Drábiková84 rokov.• OblV Žilina: Ján Funtík 90 rokov.Jubilantom srdečne blahoželáme!

Upozornenie V minulosti sme už viackrát upozornili naše základné organizácie, abydo rubriky Jubilanti ZO SZPB posielali na uverejnenie mená len tých členov, ktorí dosiahli vek 20, 25, 30,35, 40, 45, 50, 55, 60, 65, 70, 75, 80 rokov. Až od 80 rokov vyššie životné jubileum uverejňujeme každýrok. Prosíme vás preto, aby ste zbytočne neurgovali neuverejnené mená tých svojich členov, ktorí nemajúokrúhle životné jubileum pred osemdesiatkou. (r)

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Foto TASR - F. Iván

Inzercia

BOJOVNÍK / 12 10

StanislavŠimospomína naoslobodenieRakoľúb

Stanislav Šimo pri pamätnom kríži padlých rumunských vojakov v Rakoľuboch.

Siedmeho apríla sa uskutočnila v Rakoľuboch (miestna časť Ko-čoviec) pri pamätnom kríži padlých rumunských vojakov pietnaspomienka. Spomienky sa zúčastnilo viacero hostí, veľká väčšinatých, ktorí sa zúčastnili aj pietnej spomienky v Novom Meste n/V.Prítomný bol aj občan Rakoľúb Stanislav Šimo, ktorý tak ako kaž-dý rok, položil k pamätnému krížu kyticu. Stanislav Šimo si naoslobodenie Rakoľúb, takto spomína:

Tomuto dňu predchádzala od roku1939 dlhá a krutá 2. svetová vojna.Zážitkov a spomienok je ďalekoviac, ako je možné opísať v jednomčlánku. Sovietske vojská hnali Nem-cov od Leningradu, Moskvy a Sta-lingradu naspäť – cez Ukrajinu, Poľ-sko, Balkán, Maďarsko a Slovens-ko. Na príkaz J. V. Stalina malo ab-solútnu prednosť dobytie Berlínaa čo najväčšieho územia Nemecka,nakoľko dopredu vedel, že východ-ná a stredná Európa bude patriť So-vietom.

Aj z toho dôvodu oslobodzovalinaše územie rumunské vojská. Frontpokračoval z východu na západa veľmi sa zdržal v okolí Nitry a To-poľčian. A tak konečne 4. – 5. aprí-la sme počuli dunenie diel a „kaťu-ší“ niekde za Tematínom. Dňa 6. ap-ríla ráno sa v Beckovskej Vieske za-stavili 2 nemecké tanky Tiger a pre-šli cez most smerom na Nové Mes-to nad Váhom. Po ich prechodeo 7,30 hod. vyhodili nemeckí vojacioceľový most cez Váh do vzduchu.Výbuch rozmetal prvý pilier od Ra-koľúb, na ktorom boli dva z trochoblúkov mosta. Tieto oblúky spadli

do vody a preprava cez Váh boladlho znemožnená.

Okolo 10,00 hod. sme na kopciSohoň videli skupinky vojakov. Poobede schádzali do Kálnice a cez po-lia smerom na Rakoľuby. Boli ichstovky.

Asi 10 – 30 Nemcov bránilo úsekod Váhu po Inovec. Na jednej i dru-hej strane bolo počuť jednotlivé vý-strely z pušiek a občas „zaštekal“guľomet či automat. Obrana Nem-cov za tejto situácie bola zrejmá –sústredila sa okolo stodoly v Rako-ľuboch a priekopy popri cestách po„Božie muky“ a na Kálnicu.

Rumuni pomaly postupovali a ažkeď ich niekoľko padlo, dostali prí-kaz postupovať „prískokom vpred“.Dostali sa asi do oblasti mojej teraj-šej záhrady a padlých pribúdalo. Ve-liteľ dal rozkaz zakopať sa. Trochvojakov poslal prískokom naspäťpod Sohoň a do kočovského parku,kde okrem veliteľstva bola aj míno-metná batéria. Bolo rozhodnuté:v Beckovskej Vieske bol liehovara vysoký komín, ktorý mal až navrchrebrík z južnej strany – teda ideálnarozhľadňa. Ostatné už bola iba ruti-

na skúsených „starých“ vojakov. Po-zorovateľ z komína našiel ďaleko-hľadom v priekope za slivkou ležia-ceho nemeckého „snipera“ (ležaltam, kde má teraz vjazd do domup. Dujka). Prvý zásah mínometomdopadol 10 – 20 metrov vľavo. Dru-hý presne medzi nohy. Ostatní Nem-ci sa stiahli smerom na Beckova okolo 18,00 hod. boli Rakoľubyoslobodené.

Žiaľ, týmto sa to neskončilo! De-lostrelecká batéria, t. j. 4 delá ráže75 mm (každé delo ťahali 3 párykoní) plus „vozatajstvo“ sa sťahova-lo asi okolo 19,00 hod. od Viesky doRakoľúb. Keď kolóna prichádzalaku križovatke, nastalo peklo. Ne-mecké delá umiestnené v Mneši-ciach nad tehelňou na kopci to maliako na dlani a na dostrel! Stará praxnemeckých delostrelcov vykonalasvoje. Zamierili na predné delo –zrejme zámerne! Zranené či zabitékone zahatali cestu dopredu, do Ra-koľúb. Niektorým sa podarilo prejsť

okolo kaplnky na poľnú cestu, cezpriekopy, prípadne sa otočiť naspäť.Počet mŕtvych pri tejto kanonáde sami nepodarilo zistiť – viem len, žecelkom zahynulo 56 rumunskýchvojakov a asi dvaja nemeckí vojaci.

Po kanonáde zostalo na ceste za-bitých asi 15 koní, mnohé z nichmali dierku do čela, čo im vojaci dali„ranu z milosti“.

Telo roztrhaného nemeckého sni-pera bolo rozmetané sčasti na slivkea po okolí. Jeho špeciálna poloauto-matická puška s ďalekohľadom bolarozbitá a už z nej chýbal záver a ďa-lekohľad. V hornej časti tela trčalapeňaženka, z ktorej chýbala asi 1/3.Túto som si vzal domov za účelomzistenia totožnosti padlého vojaka.Taktiež som si vzal zinkovú tabuľ-ku, na ktorej na jednej strane mal vo-jenské údaje a na druhej strane svo-ju civilnú adresu domov. V peňa-ženke mal list od svojej manželky(s nadpisom „Lieber Hans“) a foto-grafie svojich detí.

Po rokoch, keď ma prešiel hnevnad tým, že tento človek zbytočnepripravil o život 2 – 3 desiatky ne-vinných ľudí, uvedené veci somodovzdal na Červený kríž v NovomMeste nad Váhom s tým, že somochotný jeho rodine poskytnúť bliž-šie informácie. Žiadna odpoveďvšak neprišla.

Uvedené som osobne zažil a videlna vlastné oči, keď som mal nece-lých 15 rokov. Ďalšie informáciesom získal od veliteľa, ktorý tútooperáciu riadil, nakoľko býval asitýždeň u nás. Mal hodnosť plukov-níka. V civile bol evanjelický farára vedel perfektne po nemecky, takžesom sa s ním dohovoril.

Pri týchto spomienkach apelujemna občanov, aby sa vo väčšom počtezúčastňovali na pietnej spomienkepri pamätnom kríži padlých rumun-ských vojakov v Rakoľuboch. De-siatky zomrelých vojakov si to urči-te zaslúžia.

Foto: V. Soloviè

Spolupráca s učiteľmi patrí medzi priority SZPB

Oblastný výbor SZPB v Brati-slave spolu s Metodicko-pedago-gickým centrom v Bratislavea Bratislavským samosprávnymkrajom zorganizovali 12. mája se-minár Holokaust, neofašizmus, ne-onacizmus, rasizmus a xenofóbiavo vyučovaní dejepisu a etickejvýchovy. Hlavnou témou diskusiebola deportácia židov do koncen-tračných táborov. S viac ako dvad-siatkou učiteľov z Bratislavskéhoa Trnavského kraja diskutoval na

túto tému tajomník ÚR SZPB Ro-man Hradecký. Na príklade kon-krétnych rodín vysvetlil okolnostia následky ich deportácie. „Somhlboko presvedčený, že sa to ne-môže ukazovať na číslach, ale napríkladoch, na konkrétnom člove-ku,“ uviedol počas prednášky Hra-decký. Zároveň dokumentoval jed-notlivé osudy rodín prostredníc-tvom fotografií. Učitelia si navzá-jom vymenili skúsenosti z výučbyproblematiky holokaustu. Tiež do-stali informácie o rôznej literatúres touto problematikou. luc

výlet do partizánskej základne Ma-ťúšova k bunkrom 1. čsl. partizán-skej brigády v Pohronskom Bukov-ci, turistický výlet zo Španej Doli-ny či Starých Hôr k obnovenémubunkru „MOR-HO“ pod Jelenskouskalou. Prechádzka Náučným chod-níkom na Kališti umožní učiteľomukázať žiakom život Kališťanov,ale zároveň spoznajú krutosť fašiz-mu, ktorá obyvateľov pripravilao ich životy. Zaujímavou je aj pre-hliadka takmer zabudnutej obce Ne-mecká či blízkych masových hro-bov v Kremničke.

Dobrým a novým pomocníkomučiteľov pri vyučovaní môže byť ajdvojtýždenník antifašistov Bojov-ník. Niektorým školám ho predplá-cajú ZO SZPB.

Aktuálnou formou sú stále bese-dy členov SZPB, priamych účastní-kov SNP so žiakmi. PracovníčkaMúzea SNP Jana Odrobiňáková po-skytla prítomným nové formy vzde-lávania Múzea SNP. Učitelia deje-pisu majú záujem sa vzdelávať, noproblém majú s uvoľnením z vy-učovania. Milena VACHOVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)O holokausteRoman Hradecký prednáša učiteľom o holokauste. Foto: luc

Rôzne mo�nostivzdelávania

Stretnutie učiteľov v Banskej Bystrici.

Pri OblV v Banskej Bystrici pra-cuje Komisia učiteľov, žien a mlá-deže, ktorá 5.mája zvolala stretnutieučieteľov dejepisu zo základnýchškôl z okresu Banská Bystrica.Stretnutie sa konalo v zasadačkeMúzea SNP. Bolo iniciované v sú-lade s Dohodou o spolupráci medziOblastným výborom SZPB a mes-tom Banská Bystrica, kde sa part-neri dohodli venovať zvýšenú po-zornosť mladej generácii, ktorá ne-pozná útrapy II.svetovej vojny.

Nezastupiteľné miesto pri reali-záci tejto dohody majú učitelia, naj-mä vyučujúci dejepis.

Komisia učiteľov, žien a mládežeinformovala prítomných učiteľovo viacerých možnotiach, interaktív-neho spoznávania a sprístupňovaníhistórie SNP. Jednou z nich súškolské výlety na pamätné miestav blízkom okolí.

V ponuke takýchto aktivít je napr.

11 BOJOVNÍK / 12

Veľ ká vlastenecká vojnaV skorých hodinách nedeľného rána 22. júna 1941 hitlerovské Ne-mecko vierolomne porušilo zmluvu o neútočení a vtedajšiemu So-vietskemu zväzu zasadilo nevídane mocný vojnový úder. A tak saočakávane aj neočakávane začala Veľká vlastenecká vojna So-vietskeho zväzu a keďže tá veľmoc už neexistuje, teda predo-všetkým Ruska.

Od tých čias práve uplýva dlhýchsedemdesiat rokov a o tej vojne sauž napísalo neúrekom vedeckýchštúdií a knižiek historikov a tak istomemoárov dejateľov, politikova vojvodcov. Dobrých aj zlých čisprávnejšie povedané pravdivých ajnepravdivých, objektívnych aj sub-jektívnych. Od tých čias, keď 2.svetová vojna nadobudla novú po-dobu, sa naplnil priemerný vek jed-nej generácie. Áno, dnešní sedem-desiatnici v tých krušných dňochvojnových hrôz prichádzali na svet.

Začiatok Veľkej vlasteneckejvojny, ako ju vo svojom vystúpenív rozhlase 3. júla 1941 nazval J.V. Stalin a ako aj vošla do dejín, bolpre Červenú armádu tragický. Tan-kové a motorizované zväzy nemec-kej armády prenikali rýchlo a hlbo-

ko do sovietskeho územia, na Ukra-jinu, do pobaltských republík a doBieloruska. Za prvý deň vojny po-stúpili 35 – 50 km, hoci na viace-rých úsekoch obrovského frontu samuseli zdržať na húževnatom od-pore pohraničníkov a prvosledo-vých prihraničných útvarov ČA.Celkový ústup ČA v prvých dňocha týždňoch vojny bol naozaj tragic-ký a to 350 – 600 km. Osudy so-vietskych vojakov boli takisto tra-gické: tisíce padli v bojoch a oveľaviac, až stotisíce (údaje sú doposiaľrozdielne) padli do zajatia.

V historickej literatúre i v spo-mienkach významných veliteľova vojvodcov sa často za príčinu tra-gického začiatku vojny pre ozbro-jené sily ZSSR považuje momentprekvapenia a vierolomnosť ne-meckej vlády v súvise s paktomo neútočení. Asi to nie je úplnápravda. Potvrdzujú to aj slová jed-ného z najvýznamnejších vojvod-cov vojny Georgija Konstantinovi-ča Žukova, ktorý spisovateľoviK. Simonovovi povedal:

„Čo také neočakávané? To, akosa teraz neočakávanosť tradujea tiež, ako ju vysvetľoval Stalin vosvojich vystúpeniach, je nepravdi-vé, neúplné a jednostranné. Čo zna-

mená neočakávanosť, keď hovorí-me o udalostiach takého rozsahu.Veď to nie je iba neočakávaný pre-chod hraníc nepriateľom a anivlastné neočakávané napadnutie.Neočakávanosť prechodu hranícnepriateľom ešte nič neriešila.Hlavné nebezpečenstvo nespočíva-lo v tom, že Nemci prekročili hra-nice, ale v tom, že sme neočakáva-li takú údernú silu nemeckej armá-dy. Podľa nás sa ukázala nepredví-daná ich šesť až osemnásobná pre-vaha v silách na rozhodujúcichsmeroch. Podľa nás bolo neočaká-vané aj množstvo sústredenia ichvojsk a sila ich úderu. A toto je tohlavné, čo predznamenalo našestraty prvého obdobia vojny.“

G. K. Žukov veľmi dobre vedelo čom hovorí, hoci to takto kriticky

a otvorene vo svojich Spomienkacha úvahách nepovedal. Jeho citova-ný názor publikoval Vojenský his-torický časopis (Vojenno istoriče-skij žurnal) až v roku 1987, teda užv čase „perestrojky a glasnosti“(prestavby a otvorenosti), ktorej saobaja nedožili. A práve to, čo po-

vedal K. Simonovovi, boli najväč-šie chyby zavinené Stalinom a naj-bližšími ľuďmi okolo neho: poli-tikmi, nie vojakmi. (Z vojakov doStalinovej skupiny patril iba mar-šal K. J. Vorošilov, ktorý mu bez-výhradne a nekriticky slúžil).

Názor G. K. Žukova dosvedčujúaj dokumenty najvyššieho soviet-skeho velenia z prvých dní vojny.Napriek tomu, že Žukov bol od fe-bruára 1941 náčelníkom generálne-ho štábu, na tvorbe niektorých roz-kazov sa nezúčastnil, lebo ho Stalinposlal na front. Smernica č. 2 Hlav-nej vojenskej rady znela takto: „Vo-jenským radám Leningradskéhovojenského okruhu, Pobaltského,

Západného a Kyjevského osobitné-ho a Odeského vojenského okruhu:22. júna 1941 o 4. hod. ráno ne-mecké letectvo bez akéhokoľvekdôvodu podniklo nálety na naše le-tiská a mestá pozdĺž západnýchhraníc a bombardovalo ich. Súčas-ne na rozličných miestach spustilinemecké vojská delostreleckú paľ-bu a prekročili naše hranice. V dô-sledku neslýchaného bezočivéhoútoku Nemecka na Sovietsky zväzprikazujem:

1. Vojská všetkými silami a pro-striedkami zaútočia na nepriateľs-ké sily a zničia ich v priestoroch,kde narušili sovietske hranice. Po-zemné vojská nesmú prekročiť hra-nice, kým nedostanú osobitný po-kyn...

Smernice podpísali S. K. Timo-šenko (ľudový komisár obrany), G.K. Žukov (náčelník GŠ) a G. M.Malenkov (tajomník ÚV VKSa člen Hlavnej vojenskej rady). Sta-lin akoby zostal bokom, hoci smer-nicu podstatne ovplyvnil.

Nariadenie smernice bolo nereál-ne. Politické a vojenské vedenieZSSR absolútne nevedelo, čo sadeje na bojisku, na obrovskom so-vietsko-nemeckom fronte, ktorý sapráve začal tvoriť. Smernica všakrešpektovala základnú ideu soviet-skej vojenskej doktríny – odraziť

agresora na hraniciach štátu, ale jejdruhú časť – preniesť vojnu na úze-mie agresora, zatiaľ podmieňovala.Nepochybne aj v tom bol Stalinovrukopis, ktorý podľa mnohých au-torov ešte neveril, že Hitler pakto neútočení naozaj rozdupal. A keďsvoj omyl pochopil, takmer sa psy-chicky zosypal. Tak to spomína ajA. I. Mikolaj, ktorý patril do Stali-novej suity. Voluntarizmus Stalinabol hlavnou príčinou tragického za-čiatku Veľkej vlasteneckej vojnySovietskeho zväzu. V tom prame-nili aj strategické a operačné omy-ly velenia, o ktorých nerozprávame.

V auguste 1942 pricestoval doMoskvy predseda vlády Veľkej Bri-

tánie Winston Churchill. V treťomzväzku svojho diela Druhá svetovávojna (The Second World War)uvádza, že Stalinovi pripomenulsvoju informáciu v apríli 1941 o sú-streďovaní nemeckých vojsk v Poľ-sku. Stalin vraj sebaisto odpovedal:„Nikto ma nemusel vystríhať. Ve-del som, že sa vojna začne, myslelsom si však, že sa mi podarí získaťešte nejakých tých šesť mesiacov.“

Veľmi sa mýlil, ale nepriznal tonikdy, pravdaže, ani W. Churchil-lovi.

Napriek tomu, že neuvádzamečisto vojenské príčiny tragickéhozačiatku vojny, nemožno nespome-núť aj veliteľské kádre. Aj velenievojsk zlyhávalo a často nebolo nažiaducej úrovni. Stalinov volunta-

rizmus aj v tom zanechal svoju pe-čať a to v nezmyselných „čistkách“rokov 1937 – 1938. Dmitrij Volko-gonov vo svojej práci Triumf a tra-gédia, Politický portrét J. V. Stalinauvádza priam neuveriteľné číslo, žestalinské čistky postihli 36761 dô-stojníkov. Prevažne išlo o vyššíchveliteľov. „Naháňačka špiónov“postihla aj maršalov Sovietskehozväzu M. N. Tuchačevského,V. A. Bľuchera, A. I. Jegorova a ar-mádneho veliteľa I. stupňa (gene-rálske hodnosti zaviedli neskôr) J.E. Jakira. Vymenení boli všetci ve-litelia okruhov, z ktorých sa na za-čiatku vojny vytvárali fronty a vyše80 percent dôstojníkov štábov. Ne-čudo, že sa úroveň vyššieho veli-teľského zboru krátko pred vojnouveľmi znížila.

Odolnosť vojsk, ich schopnosťdobre bojovať závisela od úrovnevýcviku, ktorý riadil veliteľskýzbor, ten istý zbor, ktorý na začiat-ku vojny velil a riadil boj. G. K. Žu-kov K. Simonovovi povedal kritic-ky a otvorene: „... na začiatku voj-ny sme zle bojovali a to nie ibahore, ale aj dolu. Nie je tajom-stvom, že u nás v rovnakom časebojovali divízie, z ktorých jedna saruvala dobre a susedná utekala,

hoci jej nepriateľ zasadil rovnakýúder. Boli rôzni velitelia, rôzne di-vízie, rôzna odolnosť.“

Tragický začiatok Veľkej vlaste-neckej vojny a hlboký ústup so-vietskych vojsk hitlerovskému ve-leniu dával nádej, že sa podarísplniť agresívny plán „Barbarossa“.V predchádzajúcich vojnových ťa-ženiach vo Francúzsku a na Balká-ne nemecké ozbrojené sily dosaho-

vali „bleskové víťazstvá“ a tak ajplán „Barbarossa“ predpokladaldobyť Moskvu a poraziť ZSSR zaosem týždňov. Zdalo sa, že to ne-mecká armáda aj dosiahne. Žukovaj o tom povedal: „... nemecká ar-máda bola na začiatku vojny lepšiaako naša. Bola lepšie pripravená,vycvičená, vyzbrojená... Mala voj-

nové skúsenosti a to z víťaznýchvojen... My sme sa učili v priebehuvojny, naučili sme sa biť Nemcov,ale bol to dlhodobý proces. A začalsa ešte vtedy, keď Nemci mali vše-strannú pre -vahu.“

Slová G. K. Žukova, povedanéK. Simonovovi kedysi v šesťdesia-tych rokoch minulého storočia (spi-sovateľ rozhovory časovo nevyme-dzil), sú hlboko pravdivé, úprimnéa čestné. Sú hodnoverné aj preto, žeich vyslovil najvýznamnejší a mož-no aj najväčší vojvodca Veľkejvlasteneckej vojny. Práve vďakatomu, čo povedal sa nemohla na-plniť prognóza plánu „Barbarossa“,ani slová náčelníka generálnehoštábu pozemných vojsk Nemecka(OKW) genplk. F. Haldera, ktorý 3.júla 1941 do svojho denníka napí-sal: „Nezveličujem, keď poviem, žeťaženie proti Rusku sme vyhrali zadva týždne.“

Našťastie zveličoval a poznal touž o niekoľko dní, keď čoraz viackrvácal aj nemecký wehrmacht,keď bleskové víťazstvá odišli ne-návratne do histórie. Stalo sa taknapriek tragickému začiatku ruskejVeľkej vlasteneckej vojny, ktorývšak nemusel byť.

Ervín PAULIAK

Na fotografii zľava Žukov, Chrušov, Nikolaj Bulganin, Lazar Kaganovič, Georgij Malenkov. Ilustraèné foto: internet

Hlavné nebezpečenstvo nespočívalo v tom,že Nemci prekročili hranice, ale v tom,že sme neočakávali takú údernú silu

nemeckej armády.

Tragický začiatok Veľkej vlasteneckej vojnya hlboký ústup sovietskych vojsk hitlerovskému

veleniu dával nádej, že sa podarí splniťagresívny plán „Barbarossa“.

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57203734, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.harin-

gova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvoj týždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slo-

venskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje

MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Ria diteľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93

zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08

BOJOVNÍKdvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajnièky z è. 10 znie: Národ náš biedne prežíval, ale je tu.Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Jánovi Pavlíkovi do Banskej Štiavnice.

pomoc:BAOBAB

umučený,po česky

3. časťtajničky

odevnézávody

�otlč

čínskadroga

kočovník(Afrika)

zaves(na háčik)

2. časťtajničky

dajdo pary

strýko

oveľa

medza,po česky

rádium

mohutnýafrickýstrom

teraz,priam

tam

nápis na kríži(2. časť)

5. časťtajničky

názvy

ruskémesto

1. časťtajničky

1. egyptskýprezident

menoherečkyPavlíkovej

osman

skratkanádražia

francúz-sky člen

teba

koncovkakysliční-kov

lyže

utešuj

EČV Svitáv

živočíšnytuk

�katastrofa(Biblia)

kombinéza

bečka

duša v st.Egypte

polohatela

izbovákvetina

vzostupy(rozvoj)

dverena humne

EČVKarvinej

ofukuje

berkélium

hrádzaopevnenie

telúr

vylučova-cia spojka

boxerskýúder

amatér. atlet.asociácia

skoro(dialekt.)

modlitbalatinsky

hen (arch.)

podliehastrachu

stredo -americkýštát

EČVTrenčína

4. časťtajničky

odstavec(knižne)

otec(detsky)

ZRNKÁ HUMORU

Potrebujeme: 750 g jabĺk, 1 tvaroh, 2 šálkypolohrubej múky, 1 šálku kryštáľového cuk-ru, 1 šálku oleja, 1 šálku mlieka, 1 prášok dopečiva, 2 vajcia, vanilkový cukor, 2 PL prá-škového cukru.Ako na to: Zmiešame múku, cukor, olej, vaj-ce, prášok do pečiva, mlieko a vylejeme navymastený a múkou vysypaný plech. Na po-vrch nastrúhame jablká. Rozmiešame tvarohs vajcom, vanilkovým a práškovým cukrom

a natrieme povrch jabĺk. Upečieme. Zdroj: Internet

Jablkový koláč s tvarohom

Z LA

CN

EJŠE

JKU

CH

YNE

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

8. mája1945 – Vláda SR (vojnového slo-venského štátu) zdržujúca sa v exi-le v rakúskom meste Kremsmünsterpodpísala dokument, ktorým sapodrobila veliteľovi armádnehozboru americkej armády generáloviWalkerovi. Týmto aktom SR z hľa-diska medzinárodného práva za -nikla.

1945 – V sídle sovietskeho vele-nia v Karlshorste (berlínske pred-mestie) sa začali v prítomnosti so-vietskeho maršala Georgija Kon-stantinoviča Žukova, americkéhogenerála Carla Andrewa Spaatza,britského maršala lorda ArthuraTeddera, francúzskeho generálaJean de Lattre de Tassigny, nemec-kého poľného maršala a šéfavrchného veliteľstva wehrmachtuWilhelma Keitela, admirála Hansa-Georga von Friedeburga a generálaLuftwaffe Hansa-Jürgena Stumpffarokovania o bezpodmienečnej kapi-tulácii Nemecka.9. mája1945 – Minútu po polnoci nado-budla účinnosť dohoda o bezpod-mienečnej kapitulácii nacistickéhoNemecka v druhej svetovej vojne,čím sa skončila vojna v Európe.10. mája 1940 – Nemecko začalo prvú fázuzápadného ťaženia, keď bez vyhlá-senia vojny vtrhlo do neutrálnychkrajín Holandska, Belgicka a Lu-xemburska.

1941 – Hitlerov zástupca v stra-níckom vedení a vedúci kancelárieNSDAP Rudolf Hess tajne odleteldo Veľkej Británie, kde chcel do-hodnúť s britskou vládou prímerieešte pred začatím nemeckej ofenzí-vy na Východe. Hess zoskočil pa-dákom v Škótsku neďaleko Glas-

gowa, kde ho britská tajná službazajala a internovala do konca vojny.Po 24-hodinách Nemecko označiloHessa za duševne chorého a jehomiesto vo vedení NSDAP prevzalMartin Borman.12. mája1942 – Nacisti použili prvýkrátv koncentračnom tábore Osvienčimna hromadné vraždenie Židov plyn(1500 obetí).

1944 – V hlavnom stane AdolfaHitlera v Klessheime sa uskutočni-la posledná návšteva predstaviteľovslovenského štátu, ktorú viedol pre-zident Jozef Tiso.13. mája1941 – Po zadržaní Rudolfa Hessavo Veľkej Británii sa Martin Bor-man stal kancelárom nemeckej fa-šistickej strany NSDAP.

1943 – Nemecké a talianske vojs-ká kapitulovali v Tunisku, pričom130 000 nemeckých a 100 000 ta-lianskych vojakov padlo do zajatia.14. mája 1940 – Nemecké letectvo bombar-dovalo holandské prístavné mestoRotterdam, pričom zahynulo viacako 1000 ľudí a 2000 obyvateľovmesta bolo zranených. O strechunad hlavou prišlo 78 000 obyvate-ľov.16. mája1943 – Úplným zbúraním židovskejštvrte sa skončilo povstanie Židovvo Varšavskom gete, v ktorom za-hynulo okolo 60000 povstalcov.17. mája1940 – Nemecké jednotky počas II.svetovej vojny obsadili hlavné mes-to Belgického kráľovstva Brusel.

1946 – Odsúdili bývalého rumun-ského fašistického diktátora marša-la Iona Antonesca na trest smrti. Po-pravili ho 1.6.1946. Zdroj: TASR

HISTORICKÝ KALENDÁR

V obchode:Zákazník:- Čo je tamto? (ukazuje na re-

gál)Predavač:- To sú jablká.- Tak mi dajte 40 jabĺk a každé

mi zvlášť zabaľte. A čo je tamto?- To sú hrušky.- Tak mi ich dajte 50 a každú

mi zvlášť zabaľte. A čo je tamto?- To je mak, ale nechcite ma

naštvať!* * *

- Prosím si 100 guličiek nafta-línu!

- Vari máte toľko molí?- Nie. Mám len jednu, ale ne-

môžem ju trafiť...* * *

Zákazník sa pýta predavačky:- Ako sa otvára táto škatuľa?Predavačka:- Návod je vo vnútri.

* * *Ide babka do obchodu a pýta si

sardinky. Predavačka sa jej pýta:- Aké? Portugalské, chorváts-

ke?- To je jedno. Aj tak sa s nimi

nebudem rozprávať.Zdroj: Internet

Panamskézastavenia

Od hlavného mesta nás delilo užnecelých päťdesiat kilometrov.Autostráda je tu popretkávaná väč-ším počtom nadjazdov a podjaz-dov s dobre volenými vyhliadka-mi na blízke okolie. Auto sa v niepríliš kopcovitom teréne namáha-lo, čo bolo vodou na mlyn nášmušoférovi Miguelovi. Odporučilnám zastaviť sa pred mostom spá-jajúcim oba americké kontinenty.Neboli sme proti. Mohutná oblú-kovitá konštrukcia mosta v dĺžke1654,15 m je dominantou nad ka-nálom Balboa. Z pamätnej doskysme sa dozvedeli, že most postavi-li 12. októbra 1962. Na pravej stra-ne kanála kotvili loďky, jachty,plachetnice a mohutné lode čaka-júce na vstup do Panamského prie-plavu.

Návšteva Panamského prieplavu

bola najvýznamnejším zastavenímnášho putovania. V Miraflores smesledovali dianie po oboch stranáchprieplavu. Nad maketou nás do-máci odborník poučil, že kanál mávybudované tri sústavy vzdúvadielv Gatume, Pedro Miguel a Miraf-lores. Výškový rozdiel hladín me-dzi oboma oceánmi je 26 metrov.

Celý prieplav sa tiahne od 54 kmna severozápade do 43 km na ju-hovýchode.

Miraflores s neobyčajným záuj-mom navštevujú početné skupinyindiánskych mamičiek s novona-rodenými deťmi, aby im ukázalimiesta, kde ony predtým žili. Stret-nutie s nimi znamená stretnúť sas dávnymi tradíciami, lebo sú na-trvalo späté so zvykmi predkov.

Je pravdepodobné, že kapacitaprieplavu nebude v blízkej budúc-nosti stačiť zvýšenej lodnej pre-prave. Odborníci odporúčajú vy-budovať ďalší prieplav v miestach,kde sú na to najlepšie podmienky.Uvažuje sa o Nikarague. Nikara-gujská vláda by sa sama chcela po-dujať na túto perspektívnu úlohu.Trasa prieplavu by smerovala odPacifiku oblasťou Rivas, napriečNikaragujským jazerom a po riekeSan Juan do Atlantiku. Predpokla-dám, že sa to podarí, ale StrednáAmerika sa musí stať predovšet-kým mierovou zónou na latins-koamerickom kontinente.

Ing. G. STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Most spájajúci oba kontinenty nad zátokou Balboa.

Mladá Indiánka s dcérkou v Miraflores.