Čas sa nedá zastaviť a podobne ani vývoj v oblastimédií. Dokonca sa postupne zrýchľuje. Uplynulo nie-koľko desaťročí, kým rozhlas doplnila televízia obrazom,prvé farebné televízne prijímače však nahradili svojichčiernobielych predchodcov už po desiatich – pätnástichrokoch. Pribudlo diaľkové ovládanie, teletext. Dnes užreklamy ponúkajú televízory s možnosťou zobrazovať fil-my v 3D rozmere a len málokto si vie predstaviť, že bystále ešte sledoval obľúbené programy na čiernobielejobrazovke. Podobný vývoj prebehol v oblasti tlače – za-tiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi veľká časť denníkovvychádzala čiernobielo, alebo len s jednou pridanou far-bou, dnes sú už čiernobiele väčšinou len menšie regio-nálne médiá. Od dnešného čísla sa medzi farebné tlačezaradil aj Bojovník. Hoci je to pomerne neskoro, tentopostup má aj svoju výhodu – vďaka zdokonaleným tech-nológiám bolo možné prejsť „na farbu“ bez toho, že byto znamenalo pre SZPB zvýšené výdavky. Tlačiť novinyteda budeme za tú istú cenu ako predtým, len v miernezmenenom formáte a plnofarebne. Noviny budú tedazasa o niečo krajšie a vaše články a fotografie sa na ichstránkach budú vynímať lepšie, ako doteraz. Tak, akovývoj v oblasti iných médií nestojí, musí sa stále zdoko-naľovať aj Bojovník. Tento rok prešiel výraznou zmenougrafiky. Modernizovala sa titulka, prevzdušnili sa pred-tým príliš natlačené vnútorné strany, pribudlo viaca kvalitnejších fotografií a grafických prvkov. Bojovníksa zmenil aj po obsahovej stránke. Bolo možné si v ňomprečítať oveľa viac aktuálnych informácií, exkluzívnerozhovory s politikmi a ďalšími osobnosťami, pribudloviacero nových rubrík, ako aj názorová strana s karika-túrami Petra Gossányiho. Na stránkach Bojovníka pre-behlo viacero názorových polemík o interpretáciách his-torických udalostí, informovali sme o dianí vo zväze, aleaj na Slovensku a vo svete. V tomto roku by sme chcelipokračovať v najlepších tradíciách Bojovníka a zároveňsa snažiť priniesť zase o niečo viac – najmä v oblasti in-terpretácie histórie, ale aj aktuálnych udalostí. Vďakanašim prispievateľom a tiež vďaka členom a vedeniuSZPB máme na to dobrý potenciál.

Zo Slovenského zväzu protifašistic-kých bojovníkov (SZPB) musíme urobiťsúčasť oficiálnej štátnej politiky. Po stret-nutí s vedením SZPB to konštatoval pred-seda Smeru-SD a podpredseda NR SRRobert Fico. „Pokiaľ to tak nebude, budemať táto inštitúcia veľké problémy do bu-dúcnosti, pretože súčasná vláda ju staviana úroveň štandardnej mimovládnej or-ganizácie, ako sú ochrancovia prírody,koníčkari, psíčkari, ale to nie je možné,“dodal a upozornil, že v súvislosti soSZPB nesmieme zabúdať na odkaz Slo-venského národného povstania.

„Boj za slobodu, demokraciu a boj pro-ti fašizmu tvorí hodnotový základ mo-dernej Slovenskej republiky a celej Eu-rópskej únie,“ uviedol v tejto súvislostipredseda SZPB Pavol Sečkár.

Predseda Smeru tiež povedal, že v sú-časnosti prebieha so SZPB diskusiaohľadne prijatia zákonnej formy zväzu.„Verím, že sa nám podarí dostať SZPBdo polohy organizácie, ktorá je súčasťouštátnej politiky, založenej na odkazeSNP,“ zdôraznil.

Postavenie SZPB je podľa prvéhomiestopredsedu Československej obcelegionárskej (ČsOL) Jindřicha Sittu zlo-žitejšie, ako postavenie ČsOL v Čechách.„Je to dané tým, že Slovensko je bipolár-ne. Prajem svojim kamarátom a bratom

v SZPB, aby túto bitku vyhrali, pretože jedôležité vyhrať, nie pre národné uvedo-menie, ale preto, aby sa vedelo, že Slo-vensko stálo v druhej svetovej vojne natej správnej strane,“ zdôraznil.

Na pôde SZPB sa Fico stretol s pred-staviteľmi Československej obce legio-nárskej, ktorí mu udelili Pamätnú medai-lu III. stupňa ako uznanie za postoje

k presadzovaniu ideí čs. legionárovv podmienkach Slovenskej republiky.

„SZPB patrí medzi organizácie, ktorénajužšie spolupracujú s Československouobcou legionárskou. Pochopiteľne je todané aj tým, že Česi a Slováci majúk sebe veľmi blízko,“ uviedol po stretnu-tí Jindřich Sitta.

luc TASR

ISSN 0323-2018

Radšej bojovať za niečo, než žiť pre nič. George S. PATTONGeorge S. PATTONNa zamyslenie:Na zamyslenie:

LUCIA ILLANITZOVÁ

Pokrok

R. FICO: Zo SZPB musíme urobiťoficiálnu súčasť štátnej politiky

DNES V ÈÍSLEstr. 5

Poďakovanie statočnémubojovníkovi

str. 8

Ublianske zrkadlo stáročístr. 10

Pružina pomáhalapartizánskym jednotkám

BOJOVNÍKD V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Roèník LVI Cena 0,44 €7. 1. 2011 22

Slovenská republika oslávilana Nový rok aj deò svojho vzniku

Na Námestí SNP v Bratislave sa zišlo 1. januára 1993 niekoľko desiatok tisíc ľudí.Foto: archív TASR - P. Brenkus

V dôsledku rozdelenia Českej a Slo-venskej federatívnej republiky (ČSFR)na dva samostatné štáty - Českú republi-ku (ČR) a Slovenskú republiku (SR) -

vznikla 1. januára 1993 samostatná SR,keď na spoločnej schôdzi vlády SR a Ná-rodnej rady SR prijali poslanci vyhláse-nie k vzniku nezávislej Slovenskej repu-

bliky. Obyvatelia Slovenska si 1. januárapripomínajú Deň vzniku SR. Podľa zá-kona NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnychsviatkoch, dňoch pracovného pokojaa pamätných dňoch v znení neskoršíchpredpisov je 1. január, Deň vzniku SR,štátnym sviatkom a spája sa s dňom pra-covného pokoja.

Rozdeleniu Česko-Slovenska predchá-dzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvostretnutí a rokovaní československých,českých aj slovenských politikov i štát-nych inštitúcií. Dňa 17. júla 1992 prijalaSNR Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Pr-vého septembra 1992 SNR prijala Ústa-vu SR, ktorá nadobudla platnosť o me-siac neskôr, 1. októbra 1992. Dňa 25. no-vembra 1992 prijalo FZ ústavný zákono zániku ČSFR, ktorý nadobudol plat-nosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1.januára 1993. Na poslednom zasadnutívlády SR pred vznikom samostatnej Slo-venskej republiky bol okrem inéhoschválený návrh Dohody vlád SR a ČRo spoločnom postupe pri prechode práv

(Pokračovanie na 2. strane)

Oslávili Nový rok rôzneExpremiér a predseda Smeru-SD Robert Fico pláno-

val prežiť silvestrovský večer na ľadovej ploche. Tvrdí,že Silvestra trávi takto netradične už niekoľký rok za se-bou. „Už niekoľko rokov chodíme okolo deviatej, pol de-siatej večer hrávať ľadový hokej. Chodíme taká partia.Ja zoberiem syna, idú aj susedia, zahráme si do nejakejpol dvanástej. Akurát stihneme prísť domov, osprchovaťsa a dobre unavení si dať pohár šampanského,“ opísalpre TASR oslavu Silvestra Fico. Dodal, že podľa neho„je to lepšie strávený večer ako sedieť pred televíznouobrazovkou“. Pokiaľ ide o novoročné predsavzatia, tiesi šéf najsilnejšej opozičnej strany s príchodom novéhoroka nedáva. „Som veľmi pragmatický človek a tvrdím,že ak chce niekto niečo v živote zmeniť, nemal by čakaťdo 1. januára. Mal by to urobiť okamžite. A toto ja

(Pokračovanie na 2. strane)

BOJOVNÍK / 2 2

Dvadsiateho šiesteho novembra2010, pri príležitosti 66. výročiaoslobodenia mesta, sa uskutočnilov Humennom slávnostné rokovanieOblV SZPB. Riadila ho jeho pred-sedníčka V. Melníková. Správuo činnosti predniesla jeho tajom-níčka Gabriela Rosičová. Pripome-nula, že celoročné výsledky práceoblastnej organizácie zväzu sa bi-lancujú práve pri príležitosti neza-budnuteľnej udalosti v histórii mes-ta, keď pred šesťdesiatimi šiestimirokmi jednotky Červenej armády -318. novorossijskej horskej strelec-kej divízie genmjr. V. F. Gladkova3. horského streleckého zboru 1.gardovej armády 4. ukrajinskéhofrontu oslobodili hornozemplínskumetropolu na Laborci spod fašistic-kého jarma. Zároveň podčiarkla, žeoblastnú organizáciu tvorí 44 zá-kladných organizácií, pričom sav ostatnom období podarilo poza-staviť pokles členskej základnev dôsledku jej prirodzeného úbyt-ku cestou získavania mladších čle-nov najmä z radov pozostalých ro-

dinných príslušníkov, ale aj ostat-ných občanov. Ocenila ústretovosťa všestrannú podporu zo strany pri-mátorov Humenného a Sniny, akoaj spoluprácu so starostami obcí, sozákladnými a strednými školami,s organizáciami Únie žien Slovens-ka, Jednoty dôchodcov na Slovens-ku i humenským klubom vojen-ských dôchodcov Zväzu vojakovSR, Dobrovoľnou požiarnou ochra-nou, Územným celkom SČK. Tiežvyzdvihla príkladné aktivity zá-kladných organizácií SZPB v Sni-ne, Kamenici nad Cirochou, Ka-mienke, Ruskej Porube, Uliči, Ja-senove, v samotnom Humennoma inde.

So správou o hospodárení OblVprítomných oboznámil predsedaOblRK J. Lojan. „V jestvujúcichzložitých ekonomických podmien-kach, najmä pretrvávajúcom nedo-statku finančných prostriedkov ob-lastná organizácia plánované úlohyplní kvalitne a v stanovených ter-mínoch,“ konštatoval. V hospodá-rení oblastného výboru ÚRK nezis-

tila komisia žiadne nedostatky.V ďalšom bode rokovania členoviaOblV schválili rozpočet oblastnejorganizácie na rok 2011. Potom

predsedníčka a tajomníčka OblVodovzdali zaslúžilým odbojároma funkcionárom SZPB zväzovéocenenia. Po schválení Plánu čin-

nosti, OblV SZPB na rok 2011 prí-tomní prijali uznesenie.

Predpoludním sa uskutočnilioslavy 66. výročia oslobodenia Hu-menného. Začali sa položením ven-cov a kytíc k pamätníku. Pokračo-vali kultúrnym vystúpením detské-

ho speváckeho súboru Lienka zá-kladnej umeleckej školy. K prítom-ným občanom sa potom prihovorilprednosta mestského úradu A. Kla-

már. Vo svojom vystúpení vyzdvi-hol hrdinstvo a obete vojakov Čer-venej armády i príslušníkov parti-zánskych jednotiek, ktorí sa podie-ľali na oslobodení Humennéhoa jeho okolia, pričom mnohí z nichsnívajú svoj večný sen na cintorínepadlých hrdinov nad mestom, ďale-ko od vlasti. „Vy, priami účastníciprotifašistického boja ste stáli prizrode našej slobody a s optimiz-mom i vierou v lepší zajtrajšok stezačali budovať nový život v meste.Hodnoty, ktoré ste vytvorili pre-trvali dodnes. A my v ich zveľaďo-vaní pokračujeme. Chcem vás ubez-pečiť, že odkazu, ktorý nám odo-vzdávate, zostaneme verní,“ dodal.

„Medzi nami je už len málo tých,ktorí si pamätajú vtedajší vojnovýčas a dokážu si predstaviť utrpenie,ktoré ruka v ruke kráčalo s biedou,hladom, smútkom i smrťou. Váži-me si obetavosť a odhodlanie tých,ktorí ťažkými skúškami tohto ob-dobia prešli, prežili a nevzdalisa...Naše poďakovanie patrí najmäČervenej armáde, ktorá niesla naj-väčšiu ťarchu bojov a zaslúžila satak o naše oslobodenie...,“ uvied-la G. Rosičová. Jozef HRUBOVČÁK

(Dokončenie zo strany 1)

SR oslávila na Nový rok aj deň svojho vzniku

Dve tretiny Slovákov je hrdých na to, čo SR dosiahla za 18 rokov

Oslobodenie Humenného

a povinností z pracovno-právnych vzťahovzo štátnych orgánov a štátnych organizáciíČSFR v súvislosti so zánikom federácie.

Na námestiach slovenských miest sa odpolnoci 1. januára 1993 uskutočnili pol-nočné oslavy vzniku SR. V ten deň sauskutočnila aj spoločná schôdza NR SRa vlády SR, na ktorej prijali vyhláseniek vzniku samostatnej SR. Už počas prvéhodňa existencie nezávislej SR ju diploma-ticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi ajUSA, Ruská federácia, Čína, Veľká Britá-nia, Nemecko a Francúzsko. Prvým, kto 1.januára 1993 odovzdal vtedajšiemu pre-

miérovi Vladimírovi Mečiarovi oficiálnedokumenty o nadviazaní diplomatickýchstykov so SR, bol 30 minút po polnoci ne-mecký generálny konzul.

V ďalších hodinách a v prvých januáro-vých dňoch roku 1993 sa SR stala členomvýznamných svetových organizácií a inšti-túcií: napríklad Svetovej banky, Organizá-cie Spojených národov (OSN), UNESCO.Od prvých dní existencie sa SR usilovalaintegrovať sa do európskych a atlantickýchštruktúr. So vznikom SR začala svoju čin-nosť aj Armáda SR, ktorá sa neskôr trans-formovala na terajšie Ozbrojené sily SR.

Od 8. februára 1993 začala na území sa-

mostatnej SR platiť nová mena - slovens-ká koruna (Sk). Nahradila dovtedajšiu čes-ko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna1. januárom 2009 vstúpila do minulosti, ke-ďže ju na území krajiny nahradilo euro akonová národná mena na Slovensku. Dňa 15.februára 1993 poslanci zvolili za prvéhoprezidenta demokratickej povojnovej SRkandidáta HZDS Michala Kováča. Od roku2004 je SR členským štátom NATO a Eu-rópskej únie, od decembra 2007 je členomSchengenského priestoru. Dňa 1. januára2009 sa SR stala členom eurozóny. Prijatímeura za bežné platidlo sa zavŕšil integračnýproces do EÚ. TASR luc

Rady občanov hrdých na to, čo Slovens-ko dokázalo za obdobie svojej samostat-nosti, sú v súčasnosti oveľa širšie ako v roku2003 (66 percent oproti 49 percentám), aleužšie ako v roku 2008, keď pocit hrdostikulminoval (77 percent). Vyplýva to z re-prezentatívneho výskumu, ktorý v dňoch 3.až 9. novembra 2010 uskutočnil Inštitút preverejné otázky (IVO) na vzorke 1038 do-spelých obyvateľov Slovenska.

Pocit hrdosti na úspechy Slovenska jerovnomerne rozložený medzi ženamia mužmi i vo všetkých vekových kategó-riách. O čosi častejší je medzi vzdelanejší-mi ľuďmi (77 percent respondentov s vyso-koškolským vzdelaním), u tvorivých od-borných pracovníkov (74 percent), u podni-kateľov (74 percent). Zriedkavejšie ho majúľudia so základným vzdelaním (57 percent)a nezamestnaní (49 percent).

Pohľad optikou volebných preferenciíukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenskadosahuje nadpriemerné hodnoty najmäu prívržencov SDKÚ-DS (81 percent) a SaS(75 percent); priemerné hodnoty u prí-vržencov KDH (70 percent), Smer-SD (69percent) a SNS (66 percent) a podpriemer-né hodnoty u prívržencov Mostu-Híd (52percent).

TASR

Poslanci Národnej rady SR oslávili Nový rok rôzne

Účastníci Osláv 66. výročia oslobodenia mesta Humenné.Foto: www.szpbhe.tym.sk

VYHLÁSENIEVÝBEROVÉHO KONANIASlovenský zväz protifašistických bojovní-kov, v zastúpení predsedom Ing. PavlomSečkárom, PhD., vypisuje výberovékonanie na obsadenie funkcie:

Vedúci organizačného oddeleniaKancelárie ÚR SZPBVýberové konanie sa uskutoční 20. 1. 2010o 9.00 hod. v kancelárii predsedu SZPBna 2. poschodí, Štúrova 8, Bratislava.

Bližšie informácie k výberovému konaniuzískate u predsedu SZPB p. Pavla Sečká-ra v priestoroch SZPB na Štúrovej ulicikaždú stredu v čase od 10.00 hod. do12.00 hod. alebo na tel. č.: 02/57203720.

Kvalifikačné predpoklady: � ukončené vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa � občianska bezúhonnosť� pokročilé vedomosti a znalosti práce

s PC a informačnými technológiami� riadiace a organizačné schopnosti.

Iné požiadavky:� zodpovednosť� flexibilita� schopnosť pracovať v tíme

Uchádzači o výberové konaniek prihláške doložia:• profesijný životopis• overený doklad o dosiahnutom stupni

vzdelania• výpis z registra trestov nie starší ako

3 mesiace

Uzávierka prihlášok je 19. 1. 2010(rozhoduje dátum prijatia alebo poštovápečiatka). Prihlášky s požadovanýmidokladmi treba zaslať alebo osobnedoručiť v obálke s označením:Výberové konanie – vedúci organizačné-ho oddelenia na adresu:

Ústredná rada SZPBŠtúrova 8815 72 Bratislava

V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobnýchúdajov vyhlasovateľ výberového konania žiada o súhlasuchádzača na použitie osobných údajov pre potreby toh-to výberového konania. Súhlas s touto požiadavkou uve-die záujemca osobitne v prihláške na výberové konanie.

naozaj robím. Keď si poviem, že toto chcemzmeniť, tak to urobím a nepotrebujem na to1. január,“ vysvetlil.

V kruhu priateľov privítal rok 2011 ex-minister financií Ján Počiatek (Smer-SD).„Vždy sa stretneme ako partia niekdea oslavujeme. Ale nebaví nás chodiť na veľ-ké akcie do hotelov. Bude to v súkromí,“povedal.

Naopak, poslanec za SDKÚ-DS TomášGalbavý pred Silvestrom prezradil, že samožno pôjde zabaviť do nejakého podniku.„Zrejme sa pôjdem s manželkou pozrieť doulíc a zasadneme si na čašu dobrého šam-panského do podniku. Keď bude príleži-tosť, zatancujeme si,“ povedal.

Poslankyňa Jana Žitňanská (KDH) pri-vítala Nový rok doma s rodinou. „Po mi-nulé roky, keď boli deti ešte menšie, sme sazvykli stretávať s inými v takej klubovni.Tam sme vítali Nový rok. Ale odkedy nie je

táto možnosť, tak sme doma. Do podnikovsa nám s deťmi nechce chodiť. Doma jedobre,“ vysvetlila.

S najbližšími plánovalaoslavovať aj bývalá prvápodpredsedníčka SNSa súčasná poslankyňaAnna Belousovová. Od-dychom a športom. „Pô-jdem trochu do posilňov-ne, na spinning, pôjdemna dlhé prechádzky a bu-dem odhadzovať sneh, akbude,“ priblížila.

S rodinou, ale mimoBratislavy, začal nový rokpredseda poslaneckéhoklubu Mosta-Híd LászlóSolymos. „Chceme niekam odísť a trošku sioddýchnuť,“ poznamenal.

Doma nebol ani poslanec za SaS JurajDroba, ktorý oslavu Nového roka spája

takmer vždy s lyžovačkou. „Nebude tomuinak ani tento rok,“ avizoval s tým, že na

Nový rok je zväčša vždy mimo domu. „Mi-nulý rok som bol na Srí Lanke. Niekoľkorokov predtým na Donovaloch alebo na Se-meringu,“ priblížil. luc TASR

Foto: TSR - M. Svítok

(Dokončenie zo strany 1)

Mária Kráľovičová – Zrodená pre divadlo

3 BOJOVNÍK / 2

• Aké boli Vaše prvé divadelnézačiatky?

– V štyridsiatom piatom som pri-šla krátko po vojne na divadelnýkonkurz do Bratislavy. Mala somosemnásť rokov a na konkurze sombola u Andreja Bagara. Prijal maa hneď ma poslal do Martina. Tamsom sa vlastne narodila ako hereč-ka. V martinskom divadle pôsobiliherci niekdajšieho Frontového di-vadla – Eugen Medek, Rudo Latka,Martin Hollý, Ivan Thurzo bol ria-diteľ. Pre mňa ako záhoráčku tobolo šťastím, lebo tam som sa na-učila peknú slovenčinu, aj mäkké ľa ň.

• Boli ste tam dve divadelné se-zóny...

– Po nich som prišla do brati-slavského Národného divadla. Šé-fom mi bol ensemble a kráľ slo-venského divadla Andrej Bagar. Najavisku Národného divadla bol ajmojím divadelným partneromv Molierovej Škole žien. Bola somvtedy ešte dievčatko, ktoré zažilovojnu. V Povstaní padol môj o dvaroky starší bratranec. Na konci na-šej záhrady pri potoku Myjava somvidela mŕtvych nemeckých aj ru-ských vojakov. Určite ma to pozna-čilo. Preto nemám rada násilie anivojnu.

• V Bratislave vznikali nové ka-marátstva a začal sa aj spoločen-ský život...

– Zoznámila som sa s mladýmbásnikom Mirom Procházkom. Bolmojím manželom a žili sme spolu55 rokov. Spoznala som ho vlastneako šéfredaktora Bojovníka. Zalo-žil vydavateľstvo Dukla a v ňombol riaditeľom. Poznala som všet-kých chlapcov, ktorých Miro vydá-val. Ročne vychádzalo tridsať kníh.Tam som spoznala Tatarku, Miná-ča, Mňačka, Mináčovú, Lazarovú,Zgurišku, Figuli, Laca Novome-ského, Kostru, Chrobáka, Hanze-lyovú, Bednárovcov – spisovateľai maliara, hudobníkov, výtvarníkov.Bol to pre mňa čarovný svet.

• Bola to podobná smotánka,ako ju zvykne v tomto obdobíprezentovať jedna slovenská te-levízia?

– Vôbec nie, to boli aristokratiducha, ktorí často diskutovali, aj sahádali, ale vždy sa hádali o niečoa pre čosi. Boli to pracovití, usilov-ní ľudia. Nie ako tí dnešní, o kto-rých ani nevieš, kto čo je a čo robí.Keď som počúvala napríklad Ma-tušku, ktorý sa hádal s iným auto-rom, tak to bola plodná debatao niečom. Bolo to krátko po vojnea v Bratislave sme sa zišli zo všet-kých kútov Slovenska. Bola to mla-dá generácia, ktorá v tom trauma-tickom povojnovom čase našlanové svetielko pre život a rozvíja-nie kultúry na Slovensku.

• Mali ste v tom čase blízkok pre žitým vojnovým udalostiam?

– Samozrejme. Veď my sme hrá-vali hry Karvaša, ktorý vo vojneprišiel o rodičov. Bol tu Laluhaa ďalší chlapci, ktorí sa vrátiliz koncentračných táborov. Hral saBukovčan. Existovala súčasná drá-ma a literatúra.

• Akým zázrakom sa stalo, ženedávno ste sa stali starostkouZáhorákov, žijúcich v Bratislave?

– Uhovorili ma do tejto funkciepred piatimi rokmi. Vraj vždy vy-konávali funkciu richtára význam-né osobnosti ako Janko Blaho, Slo-vák a ďalší. Bolo to tak, že ak jeden

zomrel, nastúpil druhý. Tak som imoponovala: A to chcete, aby somrýchlo zomrela?

• To určite nebol dôvod, že stesa v divadelných hrách ujali niek-torých rol typickej Záhoráčky?

– Začalo sa to v Ženskom záko-

ne, ktorý preložili dvaja bratia Mo-ravčíkovci, Záhoráci. Hráme to užtrinásť rokov. V Martine som hralav tejto hre Aničku, teraz starú babu.Podľa toho vidíte, ako človek vy-speje. Babku Záhoráčku som hralaaj v televíznych Priateľkách. Hrala

som aj jednu podobnú epizódu nacentrálnom trhovisku. Ľudia si cho-dili normálne ku mne kupovať!

• Dobre si pamätám, a nielenja, na jednu kreáciu v divadlejedného herca...

– Bola to hra francúzskeho spi-

sovateľa Cousteaua Ľudský hlas.Hrala som to v divadle i televízii.Autor to vlastne napísal pre EdithPiaf. Bola to výborná hra pre jed-ného herca.

• Slovenský zväz protifašistic-kých bojovníkov Vám vlani udelil

medailu M. R. Štefánika prvéhostupňa a Vášmu manželovi Miro-vi Procházkovi čestný diplom inmemoriam. Toto ocenenie bolo zastvárnené divadelné postavy?

– Za divadelné i recitačné dlho-ročné pôsobenie. Veď mnohé hrysme hrali o protifašistickom odbo-ji, o Povstaní som recitovala veršedoma i v zahraničí – v Amerike,Izraeli, na Kube, vo Vietname...Miro dostal diplom za pôsobeniev Bojovníku.

• Nielen so Záhorákmi, ajs mnohými našimi odbojármi sačasto stretávate. A vždy sú tostretnutia, ktoré prekypujú pria-teľstvom, úctou k bojovníkom.

– Mám rada a vážim si ľudí, kto-rí vedia, ako bojovať a keď treba ajzomierať za svoju vieru a presved-čenie. Aj sama seba si vážim za to,že viem byť verná svojmu národu,svojej rodine, svojmu divadlu. Pro-sto nezradiť. Ideály, ktoré sommala, sny, ktoré som snívala pocelý život, vo mne stále žijú a ne-vybledli.

A takúto si pani Máriu Kráľovi-čovú, odchovanú na divadelnýchdoskách generáciou frontových di-vadelníkov a pokračovateľkou v ichnajlepších tradíciách chceme i na-ďalej pamätať a vážiť si, oceňovaťjej mimoriadne herectvo a recitá-ciu, s ktorou často prichádza medziúčastníkov protifašistického odbo-ja. Zhováral sa Martin KUČEK

Foto: TASR Štefan Puškáš

Narodila sa 7. júna 1927 v Čároch na Záhorí, v obci neďaleko Šaš-tína. Dodnes má v živej pamäti udalosti druhej svetovej vojny. Porokoch pôsobenia v divadle, televízii, pri recitovaní doma i v za-hraničí ju dvakrát ocenili štátnou cenou. Priznali jej titul národnáumelkyňa. Vlani jej Slovenský zväz protifašistických bojovníkovudelil medailu M. R. Štefánika l. stupňa a jej manželovi Mirovi Pro-cházkovi čestný diplom in memoriam ako niekdajšiemu šéfredak-torovi Bojovníka.

� 3. DECEMBERHolandskí poslanci vyzvali ne-

meckých kolegov, aby podniklikroky k čo najrýchlejšiemu vyda-niu na doživotie odsúdeného bý-valého nacistu, 88-ročného Klaa-sa Carela Fabera, ktorý žije v ba-vorskom Ingolstadte. Holandskáprokuratúra vydala európsky za-tykač na bývalého člena SS, kto-rého po 2. svetovej vojne odsúdi-li v Holandsku na trest smrti zaúčasť na vražde 22 väzňov v tran-zitnom tábore Westerbork. V roku1952 sa mu však podarilo z väze-nia utiecť a usadiť sa v Nemecku,ktoré mu udelilo občianstvo.

� 4. DECEMBERNa stavenisku nového hlavného

sídla NATO v Bruseli objavilia zneškodnili nevybuchnutú bom-bu z 2. svetovej vojny. Išlo užo druhý takýto prí-pad za necelý me-siac. Stavenisko sanachádza v blíz-kosti bruselskéholetiska, ktoré po-čas vojny opako-vane bombardova-li nacistické a potom spojeneckélietadlá.

� 7. DECEMBERNemecký prezident Christian

Wulff vyznamenal Židov, ktoríbojovali a zomreli počas povsta-nia proti nacistom vo varšavskomgete. Urobil tak 40 rokov po tom,ako si pamiatku obetí tejto krvavejdrámy pripomenul kancelár NSRWilly Brandt. Poľských Židov po-čas 2. svetovej vojny zahynulo asitri milióny, čo bola približne po-lovica obetí nacistického vyvraž-ďovania tohto etnika.

� 9. DECEMBERHistorici predložili americkému

Kongresu správu odhaľujúcu pod-robnosti o tom, ako predstaviteliatajných služieb USA chránili nie-koľkých agentov nacistickéhogestapa a ako sledovali organizá-tora holokaustu Adolfa Eichman-

na. Dokument čerpá z bezprece-dentného množstva záznamovo tajných operáciách, ktoré bolaCIA donútená odtajniť, a tiežz dosiaľ neprístupných spisov vo-jenskej špionáže.

� 10. DECEMBERPápež Benedikt XVI. schválil

dekrét, ktorým vyhlásil kňazaAloisa Andritzkého, protinacistic-kého príslušníka národnostnejmenšiny Lužických Srbov vo vý-chodnom Nemecku, za mučeníkas tým, že sa pripravuje jeho bla-horečenie. Slovanského kňaza za-tkli nacisti v roku 1941 a zabilismrtiacou injekciou v koncentrač-nom tábore Dachau 3. februára1943, keď ochorel na týfus.

� 13. DECEMBERPoslanca Európskeho parla-

mentu za britskúNezávislú stranuGodfreyho Bloo-ma na sedem dníukrátili o preplá-canie nákladovv celkovej hodno-te 2 100 eur. Pred-

seda europarlamentu Jerzy Buzeksa tak rozhodol na základe toho,že Bloom slovne zaútočil na lídraStrany európskych socialistovMartina Schulza, ktorého označilza „nedemokratického fašistu“a svojmu nemeckému kolegovi saodmietol ospravedlniť.

� 15. DECEMBERNemecko v roku 2010 poskytne

60 miliónov eur na rekonštrukciubarakov, plynových komôr a ďal-ších dôkazov nacistických zloči-nov v komplexe niekdajšieho vy-hladzovacieho tábora v poľskomOsvienčime kde zahynulo najme-nej 1,1 milióna ľudí. NSR po-skytne približne polovicu sumy,v súčasnosti potrebnej na údržbupamätníka, v Osvienčime, USAna tento účel prisľúbili 11 milió-nov eur, Rakúsko šesť miliónoveur a ďalšie krajiny menšie sumy.

(ao)

Stalo saVO SVETE(3.–15. 12. 2010)

BOJOVNÍK / 2 4

VAŠE NÁZORY

Sľúbili sme si láskuSme generáciou, ktorej život sa

už blíži ku koncu a keďže je to užtak, rekapitulujme svoje detstvo,mladosť i starobu a v čase prebde-ných nocí zaoberáme sa aj po-smrtným životom. Splynieme so ze-mou, alebo sa z nás stane hŕstkapopola v škatuľke, alebo uletí du-šička tam hore nad oblaky na več-ný odpočinok? Či to už bude tak, čionak, najradšej by sme prežiliv ovzduší úcty, lásky a pokoja. Ču-dujem sa niektorým ľuďom, že sinevytvárajú to vysnívané nebo nazemi, ale fandia skôr horúcemupeklu? Je tu ešte veľa toho, o čomnevieme a nekonečný vesmír odha-ľujeme po kúsočku. Vedcom a vy-nálezcom sa už podarilo odhaliťveľa zázračných vecí, ale to je ničproti tomu, čo nás ešte čaká.

Ešte aj dnes fantazírujú mnohí„vyvolení“ o novej vojne a vymý-šľajú moderné zbrane, a dávajú ichaj deťom v podobe hračky. Okolonás je veľa strachu z budúcnosti,upadáme ekonomicky i mravne.Vzájomnej úcty ubúda a rastie ego-izmus človeka, ktorý sa prejavuje ajv iných oblastiach súkromného ajverejného života. Rozmáha sa pro-stitúcia, narkománia a na prvémiesto sa kladie láska erotická.Zhubne zasahuje do výchovy aj „te-

levízia“ a či je sviatok, či piatok,alebo aj deň a noc priam chrlí kri-minálne seriály. Inšpiruje pozera-júcich k napodobňovaniu a niet po-tom divu, že kriminalita rastie a vä-zenia sú preplnené. Bože, ako hlbo-ko sme klesli, povzdychne si neje-den morálne a nábožensky založe-ný človek. Nechať ľudí padnúť a ne-podať im ruku, aby vstali, to jehrozné. Kto si berie zodpovednosťza toto? Nastala výroba veľkéhomnožstva celebrít, prominentov,spevákov a hercov, politikov,orga-nizujú plesy, veselice, žúry a pred-vádzajú sa nám v „Smotánke“ akoľudia z inej planéty. Veď akoby eštelen nedávno sa skončila druhá sve-tová vojna. Tú prvú sme poznaliz rozprávania starých rodičov, bolakrutá, nemilosrdná a vyžiadala si ajtisícky ľudských životov. Druhá sve-tová vojna prišla k nám na prahunášho dospievania a bola eštestrašnejšia a ničivejšia. Prežili smeju na vlastnej koži, no poranila ajnašu dušu a stali sme sa dodnesočitými svedkami tých ničivýchudalostí. Vojna amputovala nielenruky a nohy, ale aj ľudskú dôstoj-nosť. Žalovali a dodnes žalujú nie-len Osvienčim, Dachau, ale ajMauthausen, Belsena, Neuengam-me, Rawensburg, Lidice, Kremnič-

ka, Ležáky, Chua-Kan a Hirošima.Ľudstvo sa nepoučilo. Aj v dnešnomsvete naďalej žijeme uprostred kru-tosti, nespravodlivosti, ale aj prí-rodných katastrof.

Tohto roku sme oslavovali víťaz-stvo nad fašizmom a ukončenie dru-hej svetovej vojny. Smútočné cho-rály zazneli aj u nás v Liptove nadhrobmi padlých vojakov. Mnohíz nich ani nevedeli, za čo bojujú,boli nahnatí ako ovečky do košiaraobkoleseného medveďmi a vlkmi,iných tam hnalo národné cítenies heslom: „Za vlasť a za národ!“,nuž položili svoje mladé životy naoltár vlasti. Fandili prekrásnymmyšlienkam rovnosti, slobodya bratstva. V Háji na Nicove šeles-tilo lístie v korunách ihličnatýchstromov, akoby sa ozýval zo všet-kých strán plač matiek z celého sve-ta. Na čo to všetko bolo? Dejiny saopakujú a každý víťazný národ siich prispôsobuje sám, ako to pasu-je do ich politiky.

Povojnové zotavovanie sa začaloakoby komunistickým dianím „Pro-letári všetkých krajín, spojte sa“a symbolom sa stal kosák a kladivo.Tento politický režim rýchlo ukončilsvoju činnosť, lebo hlásal niečo, čosa na Zemi nedalo a nedá uskutoč-niť asi nikdy, pre rôznorodosť ľud-

ských pováh. Potláčal náboženskécítenie, bral im vieru a stal sa viac-menej vysnívaným svetom, v ktoromby museli žiť len anjeli. Nahradil hosocializmus a ten nás nadchol tiežveľkosťou svojich cieľov a víťaz-stvom pracujúceho človeka. Každýmal prácu a boli to skvelé roky tvo-rivej činnosti, všetci sme mali ná-rok na bezplatné vzdelanie a liečbusvojich zdravotných ťažkostí, ibažebrány sveta boli pred nami zatvo-rené.

Našli sa noví nespokojenci, chce-li vymyslieť niečo nové a moder-nejšie. Pod rúškom demokracie,ktorá znamenala slobodu prejavua vôľu ľudu, vtrhol k nám znova ne-spútaný kapitalizmus. O dnešku sanebudem rozpisovať, poznáme hovšetci. Predchádzajúce nadšeniezhaslo ako plamienky sviečok Než -nej revolúcie. A čo najviac bolí,mládež odchádza do sveta hľadaťsi novú vlasť a možno aj natrvalo.Na svete to odjakživa už tak býva,dejú sa v prírode i medzi ľuďminové zmeny. Doteraz každý politic-ký režim mal v sebe niečo zlé i dob-ré. Dokonalý sme zatiaľ nepoznali.Súhlasím s ruským filozofom, ktorýpovedal, čím plnšie si uvedomínaša mládež minulosť, tým lepšiepochopí prítomnosť, čím hlbšie po-stihne zmysel toho, čo bolo, týmjasnejšie odhalí zmysel toho, čo mábyť.

Elena VADOVICKÁ, rod. Kováčová

Počas osláv 66. výročia SNP,65. výročia ukončenia 2. sveto-vej vojny a 92. výročia 1. sveto-vej vojny v roku 2010 sa mi vži-li do pamäti tieto medializova-né výroky. Za to, že môžeme žiťv mierových časoch, našu úctumáme adresovať priamym bo-jovníkom a obetiam, ktoré obe-tovali svoje životy. Je to najvyš-ší stupeň mravných hodnôt. Aknás má dnes niečo trápiť, tak byto mal byť úpadok morálky, na-rušenie vzťahov medzi ľuďmi,presadzovanie egoizmu a zisku-chtivosti za každú cenu, nevyní-majúc vraždy nevinných ľudí nauliciach, nič netušiacich ná-hodne idúcich spoluobčanov.

Ako by hodnotili takýto stavtí, ktorí položili životy v krutýchpodmienkach a často dobrovoľ-ne odchádzali do prvých líniípriamych bojov so zámerom poukončení vojny vytvoriť zdravéekonomicko-spoločenské pome-ry? Jednu z posledných krutos-tí vojny som si pripomenul15.11. 2010 pri pamätníku za-vraždených obetí v Kremničke.Na pamätnej tabuli je napísa-né: K najrozsiahlejším a naj-krutejším zločinom prišlo naSlovensku s nemeckými oku-pačnými vojskami počas SNP.Patria k nim vraždy spáchanéod 5.11. 1944 do 5.3. 1945 ne-meckými fašistami a ich domá-cimi POMÁHAČMI.

Ide o najväčší masový hrobz obdobia 2. svetovej vojny naSlovensku, kde boli spolu s 372Židmi popravení príslušníci 15národov. Kúsok ďalej na mra-morovej doske je spresnenie, žena týchto miestach fašisti beš-tiálnym spôsobom v protitanko-vej priekope povraždili 747ľudí.

Osemnásteho marca 1945v blízkosti kultúrnej pamiatkyKalište pri obci Moštenica ne-meckí fašisti zavraždili 15 ma-ďarských partizánov a JozefaParížeka z Púchova. 71-ročnýĽudovít Kaliský z Kališťa šťast-nou náhodou nebol zasiahnutýguľkou vrahov a zachránil si ži-vot pod telami zavraždených.Dnes 66 rokov po vojne musímekonštatovať, že na ich odkazyv mravných hodnotách zabúda-me. Výnimkou sú veteráni z 2.svetovej vojny, účastníci pria-mych bojov, alebo tí, ktorí pre-žili v koncentračných táboroch.Mediálnymi príbehmi, často li-terárne spracovanými, nám oži-vujú hĺbku duchovných hodnôt,či už z prostredia východnýchalebo západných frontov, abytak v jednote, bez rozdielovideológií, dokázali poraziť fa-šizmus. V podstate sú to členo-via Slovenského zväzu protifa-šistických bojovníkov a ďalšíobčania sympatizujúci s ichideami. Anton PÁLKA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár

Morálka? Nie, chamtivosťMnohým poslancom, starostom,

primátorom sa skončilo volebnéobdobie. Vo funkciách sa vymeniliďalší ľudia - v štátnych úradoch,podnikoch, rôznych spoločnos-tiach. A pretože sa blížili Vianocea koniec roka, prichádzali odmeny.V mnohých medializovaných prí-padoch to boli odmeny, ktoré pre-sahujú chápanie normálnych ľudío morálke v odmeňovaní za vyko-nanú prácu. Také sú napríklad pe-niaze za päť mesačných platov ajtomu, kto si ich nezaslúži, lebo tak-mer nič pre obec, mesto neurobil,alebo ho poriadne zadlžil. Podob-né „odmeny“ zobrali aj vyšší poli-cajní funkcionári. Jeden z nich siporiadne vypil, zaparkoval upro-stred ulice a na upozornenie, žeblokuje cestu, strieľal zo služobnejpištole. A na druhej strane robot-níka vyhodia z práce, lebo podni-kový manažment nedokázal zabez-

pečiť objednávky a prácu pre za-mestnancov. Robotník nedostal nič,ale manažment si rozdelil odmeny!

Viacerí politici, najmä z pravi-covo orientovaných strán, hovoriao morálke. Samozrejme o morálkepre obyčajných občanov, nie pretých „vyvolených“. Čo si majú po-čať vo svojom živote, so svojímosudom sociálne slabšie a odkáza-né rodiny? Z čoho budú žiť neza-mestnaní, ktorých nezodpovednos-ťou a neschopnosťou niektorýchpodnikateľov či „investorov“ kon-com roka prepustili zo zamestna-nia? Ako biedne budú žiť dôchod-covia, medzi nimi aj účastníci pro-tifašistického odboja, na ktorých sa„neušlo“ potrebné množstvo peňa-zí za zlepšenie ich aspoň životnéhominima? A čo bezdomovci, choría nevládni ľudia?

Pred nedávnymi komunálnymivoľbami viacerí kandidáti na vyso-

ké funkcie volali po tom, aby ľudiažili slušne v slušnom meste, v sluš-nej spoločnosti. Komu to adreso-vali? Vari poslancom parlamentu,zazobaným a zbohatlíckym milio-nárom, ktorí dnes jasne dávajú ve-rejnosti najavo svoju aroganciuvoči iným občanom a poslancom,ktorí sú v politickej opozícii? Ale-bo len sami sebe? Či vari tým od-chádzajúcim do dôchodku z posla-neckých či iných ekonomickýchfunkcií, čo sa dobre vedeli posta-rať o svoje imanie? Cítia sa spo-kojne, lebo morálku svoju i spolo-čenskú hodili cez rameno za seba.

Ministri vlády hovoria o ťažkejhospodárskej situácii, o nevyhnut-nosti šetriť, lebo štát je zadlžený.A niektorí poprední ekonómoviahovoria o stále nehospodárnomnarábaní s peniazmi, o neserióz-nom prístupe k zámerom a plánomrozvoja krajiny. No súčasne varu-

jú pred prepychom rozhadzovaniaa míňania financií vrátane nepri-meraných „odmien“ za zásluhy,ktoré nie sú evidentné. Čo po tom,že tisíce ľudí a rodín trpí biedou,ktorá sa nezmenšuje? Spoločenská„smotánka“ a prominenti, najmätí televízni, ktorých nám tak častopredstavujú a prezentujú ako bla-hobyt spoločnosti, si hovejú v spo-kojnosti, prezentujú sa bohatstvom,ženy a frajerky drahými róbami,ktoré vysoko prevyšujú mesačnéplaty pracujúceho človeka. A tonás ešte čaká plesová sezóna. Tomá predstavovať novú morálkuv tejto spoločnosti? Nie, to je číro-čistá chamtivosť. Verím, že nebudemať dlhé trvanie a že sa v našichpodmienkach neudomácni... Mož-no len dovtedy, kým ju tí normálnia seriózni ľudia definitívne nezlik-vidujú...

Martin KUČEK

Pripomeňme siideový odkazobetí vojny

5 BOJOVNÍK / 2

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s rada-mi a odpoveďami na vaše otázky tý-kajúce sa najmä oblasti sociálnychvecí či zdravotníctva, ale radi vámporadíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda VýboruNR SR pre sociálne veci

� Moji rodičia, ktorí sú na dôchodku, prenajímajú izbu študen-

tom. Majú väčší byt, v ktorom sme kedysi vyrastali. Teraz vraj

budú musieť platiť dane a dokonca i odvody. Ako to je presne

a odkedy to takto bude fungovať? Mária Vrabníková, Brezno

– Zaťaženie príjmov z prenájmu odvodmi a daňami sa naozaj vý-znamne mení. Keďže NR SR prijala novelu zákona o daniach z prí-jmov aj na druhýkrát („prelomila“ veto prezidenta republiky tesne predVianocami), zmeny nadobúdajú účinnosť už od 1. januára 2011.

V prvom rade narastie daňové zaťaženie. Doteraz si vaši rodičiamohli pred zdanením odrátať zo zarobených peňazí z prenájmu 5-ná-sobok životného minima a táto suma sa nezdaňovala. Aktuálne to bolo926,90 €. V prípade vašich rodičov (keďže ide o manželskú dvojicu)to bol až dvojnásobok tejto sumy. Dane teda neplatili vôbec, ak na pre-nájme zarobili maximálne 1853,80 € za rok.

Teraz sa táto suma zmenila na 500 €. Takže, keď budú vaši rodičiadávať daňové priznanie za rok 2011 (do konca marca 2012) odrátajúzo zarobenej sumy 500 € a zvyšok zdania 19 percentami. Od tohtozvyšku však budú môcť odrátať aj preukázateľné náklady na prevá-dzku izby (čo v prípade jednej izby v byte nie je vôbec jednoduché,preto si skôr budú uplatňovať tzv. paušálne náklady vo výške 40%z celkového zisku).

Ale pozor! Úplne novou povinnosťou je platenie zdravotných od-vodov! Vaši rodičia sa musia hneď na začiatku januára prihlásiť donejakej zdravotnej poisťovne (najlepšie do tej, v ktorej sú poistenídnes), ako platcovia poistenia (odvodov). A to aj v prípade, že by na-koniec mali taký nízky príjem, že odvody platiť nebudú. Je to neprí-jemná administratívna záťaž dôchodcov, ktorú prináša nový zákon.

Ak vaši rodičia zarobia z prenájmu vyše 500 €, môžu si, samozrej-me, zo sumy navyše odrátať preukázateľné náklady na izbu, zvyšok sastane základom pre daň. Odvody do zdravotnej poisťovne sa vypočí-tajú tak, že základ dane plus náklady na zdravotné poistenie vydelítečíslom 2,14 a z tohto čísla vypočítate 14% - to je odvod.

Samozrejme, rodičia budú povinní predkladať do konca marca na-sledujúceho roka (najbližšie v roku 2012) okrem daňového priznaniai ročné zúčtovanie zdravotných odvodov. Tam im presne vyjde, akúsumu musia doplatiť poisťovni. Ak sa chcú vyhnúť možnému riziku,že naraz budú musieť platiť veľkú sumu, môžu od januára 2011 platiťpreddavky a to vo výške najmenej 46,60 €, čo je 14 % z 329,06 € (mi-nimálny vymeriavací základ ako pre živnostníkov).

Poďakovanie statočnému bojovníkovi

Z internetuZ internetuSlovenský zväz protifašistických bojov-níkov sa snaží propagovať aj prostred-níctvom sociálne siete Facebook. Niek-toré príspevky, ktoré fanúšikovia SZPBnapíšu prostredníctvom spomínanej so-ciálnej siete, si môžete odteraz prečítaťaj v Bojovníku.

Po vylodení Spojencov v Normandii (6. 6.1944) sa krutosť jednotiek Waffen-SS na zá-padnom fronte výrazne zintenzívnila. Jed-ným z dôkazov ich zverstiev páchaných nanepriateľovi i civilnom obyvateľstve je ajMalmédsky masaker, incident medzi dedina-mi Malmedy a Ligneuville v Belgicku, počasktorého nemecká bojová skupina Peiper (sú-časť 1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler)zavraždila 84 neozbrojených amerických voj-nových zajatcov. Udalosť sa odohrala 17. 12.1944 počas nemeckej ofenzívy v Ardenách(16. 12. 1944 – 25. 1. 1945). Veliteľ bojovejskupiny Peiper, SS-Standartenführer JoachimPeiper (30. 1. 1915 – 14. 7. 1976) bol uzna-ný zodpovedným za vraždu zajatcov pri Mal-medách a odsúdený v rámci Dachauskéhoprocesu v roku 1946 na trest smrti. V roku1948 mu bol trest zmenený na doživotie. Pei-

per bol napokon 22. 12. 1956 z výkonu tres-tu prepustený a pod falošným menom sa od-sťahoval do Francúzska, kde bol roku 1976

za nejasných okolností zavraždený. Na ob-rázku vidíme pomník padlým americkým vo-jakom neďaleko miesta tragédie.

* * *Ani tuhý mráz neodradil členov klubov vo-

jenskej histórie z východného Slovenska,a medzi nimi aj viacero členov SZPB, aby si

pietnym aktom a bojovou ukážkou v Dar-govskom priesmyku pripomenuli 66. výro-čie prelomových bojov v Slanských vrchocha tisíce vojenských i civilných obetí, ktoré sitieto boje vyžiadali. Ráno 9. 12. 1944 sav tejto oblasti začal mohutnou delostrelec-kou prípravou sovietsky útok divízií 18. ar-mády (genmjr. A. J. Gastilovič) a 1. gardovejarmády (genplk. A. A. Grečko) IV. ukrajin-ského frontu (arm. gen. I. J. Petrov) na ne-mecké pozície medzi obcami Kravany -Trnávka a Sačurov - Sečovská Polianka.Tuhé boje pokračovali po oslobodení obceDargov (16. 12. 1944) a následnom ústupenemeckých jednotiek v členitom teréne hôrešte ďalších sedem týždňov. Odhodlanievojsk IV. ukrajinského frontu a prienik II.ukrajinského frontu (maršal R. J. Malinov-skij) z juhu napokon zlomilo líniu nemeckejobrany a otvorilo tak cestu k oslobodeniumesta Košice (19. 1. 1945). pah

V našom časopise Bojovník sú pra-videlne uverejňované dokumentya zobrazované diela – pamätníkys obsahom národnej a zvlášť odbojo-vej histórie. Sú to pamätníky a doku-menty stvárnené v umeleckom vý-tvarnom prejave a plastike. Sú to die-la, ktoré žijú svojským a skutočnýmživotom.

K mimoriadne zaslúžilým umel-com a tvorcom diel s tematikou ná-rodnej a odbojovej histórie patrí pozásluhách akademický sochár a maj-ster diel Ján Kulich. Narodil sa31.12.1930 vo Zvolenskej Slatine.Naše organizácie a členstvo SZPBpoznajú jeho diela. Majster Ján Ku-lich má veľké zásluhy na stvárnenía umeleckom zobrazení obetí i živýchľudí z odbojovej histórie. Jeho tvorbaa účasť na zrode pamätníkov – Duk-la, Slavín, Námestie SNP v Bratisla-ve, Štúr, Štefánik, Sloboda, Nálepkaa ďalšie mnohé diela s tematikou od-boja v mestách Slovenska a vo voľ-nom priestore napĺňajú už desaťročiasvoje poslanie, výchovnú, estetickúa kultúrno-spoločenskú úlohu. K naj-novším jeho dielam z najstaršej his-tórie patrí i socha kráľa Svätopluka.

Diela, ktoré zhmotnil majster Ku-lich do kameňa, pieskovca, mramoru,železného plechu, bronzu a či dreva,ožívajú. Ten zvláštny život a duchavdýchol do diela majster, sochár, tvor-ca hodnoty. Jeho diela priťahujú po-zorovateľa, diváka a o niečom hovo-ria. Jeho majstrovstvo spočíva predo-všetkým v tom, že vdychuje duchov-ný rozmer do hmoty, ktorú on z lás-kou, zanietením a zlatými šikovnýmirukami stvárňuje. Ján Kulich vo svo-jich monumentoch i v dielach malýchrozmerov stvárňuje pohľady na kaž-dodenný život. Jeho diela pomáhajúpri vzbudzovaní národného povedo-mia pri pestovaní citov vlastenectvai hrdosti na vlastné dejiny. Veď tovšetko treba v životných podmien-kach Slovákov obnovovať i kriesiť ajvo výtvarnom umení.

Popri pamätníkoch znázorňujúcichodbojovú históriu prechádzajú každo-denne neprehľadné zástupy pozorova-

teľov a divákov. A tak jeho diela oži-vujú aj úctu k obetiam i pamiatkua vďaku bojovníkom proti fašizmu.Pri pamätníkoch a monumentoch, kto-ré vytvoril Ján Kulich, sa už celé de-saťročia konajú pietne i ďalšie rôznekultúrno-spoločenské podujatia. Mno-hé z nich priamo organizuje SZPBv spolupráci s miestnymi inštitúciami.

Majster Ján Kulich má zásluhy.Svojimi dielami sa výrazne pričinilo zachovanie pamäti a spomienok namnohé osobnosti dejín, na hrdinovz vojen a bojov proti fašizmu, na SNPi zahraničný odboj. Ako výtvarníka umelec sa majstrovsky zúčastnil nastvárnení víťazstva v druhej svetovejvojne. Ján Kulich ako mladík sa aj ak-tívne zúčastnil ako pomocník v SNP.Svoju účasť stvárnil aj v jednom mi-moriadne zaujímavom a pôsobivomdiele. Teraz už patrí hlavne svojoutvorbou k tým starým generáciám bo-jovníkov. Činí tak svojimi dielami,ktoré sú trvalé, pôsobivé a stále ak-tívne. Ako umelec prekonal všetky tieťažké, pohnuté, vojnové, krízové,hektické a politické obdobia v deji-nách Slovenska. Svojím umenímtvorcu významne reprezentuje Slo-vensko doma i v zahraničí.

Pretrpel i tie nespravodlivé diskri-minačné zásahy, závisť i osočovaniea protiprávne znehodnocovanie jeho

niektorých diel. Jeho zbraňou bojov-níka je vrcholné, sochárske a vše-stranné výtvarné umenie. O tom sved-čí do 30 veľkých výstav doma i v za-hraničí, jeho diela vystavené v európ-skych galériách i umiestnenia diel naprvých miestach.

Majster Ján Kulich aj v jeho teraj-ších požehnaných rokoch je aktívny.

Vytvoril aj najnovšie pozoruhodnédielo – pamätník, sochu kráľa Sväto-pluka. Nikto zatiaľ nevytvoril pôso-bivejšie a reprezentatívnejšie dielo naoživenie a zachovanie pamäti na dáv-nu históriu slovenského národa prijeho vznikaní. Oprávnená existenciatohto diela sa len trápne a zbytočnea rôznymi demagógiami a klamstva-mi spolitizovala. Za takéto slovenskézvyklosti, hanobenia a závisti autordiela a akademický sochár nemôžea nenesie žiadnu vinu. Lebo na Slo-vensku je to už tak.

Pri príležitosti 80-teho výročia na-rodenín prajeme statočnému bojovní-kovi a majstrovi Jánovi Kulichovihlavne zdravie, radosť z tvorivýchúspechov, ako i dostatok síl v jehoplodnom pracovnom zanietení. Patrímu aj to najvyššie uznanie a poďako-vanie za vynikajúce diela, za tvorbua zachovanie pamiatok a pamäti nanárodnú a odbojovú históriu sloven-ského ľudu. František KORDÍK

Na ilustračnej snímke Prof.akad. soch. Ján Kulich (vľavo) a Ing. arch.akad.arch. Iľja Skočka (vpravo) na jednej z výstav. Foto: TASR - M. Cibulková

Keď sa sitnianski rytieri konečne pre-budili, zistili, že prespali príležitosť pri-vatizovať.

�

Práca sa hľadá ťažšie ako krčma.P. GOSSÁNYI

Aforizmy

BOJOVNÍK / 2 6

Súčasťou osláv v Medzilaborciach bolo udelenie ocenení členom SZPB. Foto: PH

Záver roka býva obdobím bilan-covania, poobhliadnutia sa za pre-žitými dňami pomaly končiacehosa roka. Netradične po prvýkrát bi-lancovali dve navzájom programo-vo si blízke organizácie z Prešovaa okolia – Klub Českého pohraničiaVýchodné Slovensko a Slovenskýzväz protifašistických bojovníkovv Prešove so svojimi hosťami – zá-stupcami týchto základných orga-nizácií v obciach: v Petrovciachpriateľ Peter a Matiaške priateľIvančo, okresu Vranov n/Topľou

Programová blízkosť a vzájomnáprepojenosť niektorých členovoboch organizácií sa v priebehuroka potvrdili organizovaním a spo-ločnou účasťou na niektorých ak-ciách. No najvýznamnejšou spo-ločnou akciou bol štvordňový zá-jazd do Českej republiky, kde smespolu s našimi priateľmi z Českejrepubliky navštívili rodisko gene-rála Svobodu Hroznatín, obec Ba-bice, hlavné mesto Prahu, hrad Lip-nice nad Sázavou. Počas týchto dnív Čechách sme sa s našimi priateľ-mi z KČP Vysočina a Novohradskoutvrdili o vzájomnej spolupatrič-nosti oboch našich národov, vzá-jomnej úcte, rešpekte a porozume-ní.

S podobným hodnotením činnos-ti ZO SZPB Zlatá Baňa - Sekčov naspoločnej hodnotiacej schôdzi vy-stúpil jej predseda priateľ Pavol Pu-lik - Hreha. Obdobne za KČP Vý-chodné Slovensko bilancoval pria-teľ Kaščák. Ten zdôraznil, že uply-nulý rok bol pre členov KČP pôso-biacich dnes už nielen na Východ-nom Slovensku rokom mimoriadne

významným tým, že VIII. národnýsnem KČP vytvoril, zmenou sta-nov, predpoklady pre registráciua členstvo v KČP aj občanom člen-ských štátov Európskej únie. Už sa-motné prijatie zmien stanov v prie-behu snemu bolo pre našich štyrochčlenov významné tým, že po prvýkrát v histórií KČP sme sa spolus ďalšími štyrmi členmi z KČPStredné Považie zúčastnili celéhorokovania snemu s hlasom rozho-dujúcim. Zmena v Stanovách KČPnám otvára bránu k budovaniuštruktúry KČP na Slovensku. Sú-časne pre nás vyvstala úloha regi-strácie našej organizácie na MVSR. Táto úloha je súčasne výzvoupre priateľov zo Stredného Považiaa sympatizantov programu KČPna zjednotenie pri realizácii tejtoúlohy.

V priebehu roka sa nám okremzabezpečenia pietneho stretnutia voVeľkej Lodine podarilo zabezpečiťúčasť aj na stretnutí vo Varíne a naStrečne. Nadviazali sme kontaktys občanmi Partizánskej Lupče , kto-rá je spätá s národnooslobodzova-cím bojom počas SNP, tiež bojoms banderovcami. Zachovalým sved-kom týchto udalostí je mohutnýmonument uprostred obce, o ktorýsa jej obyvatelia starajú. V tejto sú-vislosti sa nám patrí poďakovať no-vozvolenému starostovi obcep. Fričovi a p. Miroslavovi Mrázi-kovi za ich prijatia počas návštevytejto obce. Kladieme si za cieľ ne-zabudnúť na vyhasnuté životy po-čas národnooslobodzovacích bojovv katastri tejto obce a celej našejvlasti.

Najbližšou úlohou pre budúci rokje zabezpečenie pietneho už piatehostretnutia pri pamätníku poslednýchobetí v boji s banderovcami v loka-lite obce Veľká Lodina. Aktívne sachceme zapojiť do osláv 60. výro-čia prijatia zákona o ochrane štát-nych hraníc. Za pomoci našich pria-teľov z KČP sa chceme podieľať narealizácii zámerov rozšírenia pa-mätníka padlým ochrancom hranícv Cínovci. Pri bilancovaní našejčinnosti patrí sa nám vysloviť po-ďakovanie našim priateľom z KČPNovohrady, Vysočina, Praha 6,Opava. Poďakovanie vyjadrujeme

priateľom Wasserbauerovi, Homol-kovej, Jandovi a dnes na náš veľkýzármutok aj Tebe tam hore, Franti-šek.

Predseda KČP Východné Slo-vensko Andrej Kaščák v závere bi-lancovania vyjadril poďakovaniečlenom P. Kasdardovi, N. Kaputo-vej, S. Olejárovej, M. Bilymu, J.Uhrikovi, ktorí v priebehu roka ak-tívne pracovali a podieľali sa na or-ganizácii jednotlivých akcií. Poďa-kovanie vyjadril tiež príslušníkomPZ SR v Kysaku za ich podporua účasť pri zabezpečovaní pietnehostretnutia vo Veľkej Lodine. „Nepo-

chybujem, že naši členovia, spolus členmi SZPB nepoľavia vo svojejčinnosti aj v budúcom období, doktorého sme si spoločne poprialipevné zdravie, vitalitu a pohodu,“uzavrel priateľ Kaščák. Výbor Klu-bu Českého pohraničia VýchodnéSlovensko, ZO SZPB Z. Baňa - Sek-čov vyjadruje úprimné poďakova-nie, hlbokú úctu svojmu predsedovipriateľovi Andrejovi Kaščákovi.Nech Ti slúži zdravie, aby si napo-mohol splniť hore uvedené úlohy.

V Prešove dňa 17. 12. 2010pr

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Medzilaborce spomínali na oslobodenieCharakter medzilaboreckého regiónu 20.storočia bol ovplyvnený vznikom dvochsvetových vojen. Po 25-ročnej prestáv-ke, keď ľud severovýchodného cípu našejvlasti nestihol ešte zažehnať biedu, za-čala sa realizovať najväčšia hrôza v do-terajších dejinách ľudstva, ktorú spôso-bil fašizmus. Obyvatelia mesta a okresuMedzilaborce sa od samého začiatku a ajv priebehu 2. svetovej vojny aktívne za-pájali do boja proti fašizmu a nacizmu.

Obyvatelia Medzilaboriec sa slobody doč-kali 26. novembra 1944, aj keď boje o mestoa jeho okolie sa začali už v septembri 1944.Bola to gardová armáda Andreja Grečku, kto-rá sa pričinila o oslobodenie mesta. Krutéboje zvádzali jednotky sovietskej armády,ktoré začali útok na mesto už 27. septembra1944, ale ten silná nepriateľská paľba zasta-vila, a tak v ten deň mesto nebolo oslobode-né. Sovietske velenie rozhodlo presunúť útokna ľavé krídlo Lupkovského priesmyku. Frontpri Medzilaborciach zostal stáť až do 25. no-vembra 1944. V ten deň sovietske vojská cezhorské masívy, smerom na Humenné začaliprenasledovať nepriateľa a tak nasledujúcideň, 26. novembra 1944, bolo mesto oslobo-dené. Tieto skutočnosti boli obsahom vystú-penia tajomníka Oblastného výboru SZPBIng. Petra Hrinka na oslavách oslobodeniamesta a okresu Medzilaborce.

Po slávnostnom prejave primátora mestaIng. Ladislava Demka účastníkov osláv po-zdravil poslanec NR SR Ing. Ľuboš Martinák.

Okrem prizvaných hostí sa osláv zúčastnilipredsedovia ZO SZPB, zástupcovia občian-skych združení mesta a okresu, zástupcoviapolitických subjektov a žiaci škôl. Súčasťouosláv bolo udelenie ocenení členom SZPB pripríležitosti okrúhlych životných jubileí. Me-dailu M.R. Štefánika II. stupňa udelili naj-staršej členke SZPB Márii Chochoľakovej zoZO SZPB v Oľke k jej 100-ročnému životné-mu jubileu. Ďalším jubilantom odovzdaliČestné uznania ÚR a Pozdravné listy Oblast-

ného výboru SZPB. Na záver osláv zástupco-via Mestského úradu, OblV SZPB, ako aj zá-stupcovia politických strán sa zúčastnili piet-neho aktu kladenia vencov k Pamätníku oslo-boditeľov.

Do rámca osláv výročia oslobodenia mestaúspešne zapadli zorganizované Dni mestaMedzilaborce. V spojitosti s tým sa počasdvoch dní konali kultúrne a spoločenské po-dujatia.

Ing. Peter HRINKO

Vážená pani šéfredaktorka,priznám sa, že Váš počin dávať prie-stor názorom ÚPN sa mi v prvom mo-mente zdal ako bohorúhačstvo. V čísle23 ste to dali na správnu mieru.

Som predplatiteľom Bojovníka viacako 25 rokov a odoberanie som prevzalpo svojom otcovi, ktorý mal za odbojČs. vojnový kríž. Obaja rodičia maliOsvedčenie 255.

Dnes žijeme v čase, ktorý je pre nášodboj nepriaznivý až nepriateľský.Viem, že Bojovník je na hrane prežitia.Bolo by pre nás členov veľkou katas-trofou, keby mal zaniknúť. Dovolím silen Vám vysloviť vlastný názor na rie-šenie situácie. Nevyplácať žiadne ho-noráre a umožniť autorom poslať re-dakcii finančnú pozornosť za uverejne-ný článok ako ocenenie za uverejnenieautorovho mena.

Bolo by to osožné pre Bojovník i preautora, ktorý musí dať veľa iniciatívyna získanie podkladov a napísaniečlánku.

Pre nás dôchodcov uverejnenie člán-ku je viac ako odmena. Je to radosť zosebarealizácie. Potešili ste ma uverej-nením môjho článku v čísle 20/2010.Veľmi pekne Vám ďakujem

Želám Vám veľa úspechov v novomroku. M. NEMČEK

Z redakčnejpoštyZ redakčnejpošty

Spoločnea úspešneSpoločnea úspešne

rov a zakomponovať ich do prvkovregionálnej histórie.

Za konštruktívnu diskusiua účasť na rokovaní Oblastného vý-boru SZPB v Prešove sa všetkýmpoďakoval jeho predsedajúci a pod-predseda oblastného výboruIng. Demeter Lazorík, ktorý zaželalprítomným, a prostredníctvom nichaj všetkým členom oblastnej orga-nizácie, v novom roku 2011 všet-

ko len to najlepšie, hlavne pevnézdravie, ľudské šťastie, rodinnejpohody, životného optimizmu,úspechov v každodennom životea v zväzovej práci, a zasadanieukončil.

PhDr. Jozef DANKO(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

v tomto regióne v období 2.sveto-vej vojny a SNP. S týmto cieľommienime podchytiť aktivitu HDOKpri oblastnom výbore a rozšíriť juo lektorský aktív. Náležitú pozor-nosť venujeme dokumentačnej prá-ci. Táto tvorí základ poznania pro-blematiky odbojovej činnosti v na-šej oblastnej organizácii. Skúsenýkronikár, akým bol nebohý pán Ju-raj Fedor, ktorý v predošlých ro-

koch pre oblastný výbor aj praco-val, vie zanechať nielen pútavú sto-pu na stránkach Kroniky pri doku-mentácii významných výročí a ju-bileí v živote tejto jedinečnej orga-nizácie odbojárov, ale tiež využiťnahromadený súhrn faktov a dôka-zov o odbojovej činnosti jej akté-

u všetkých našich členov v roku2011. Za nemenej dôležitú úlohupovažujeme výskum problematikyodbojovej činnosti v regióne pôso-benia našej oblastnej organizácie,jej tematické spracovanie a získa-

nie finančných prostriedkov na vy-danie spracovaných materiálov.

Veľa poznatkov z odbojovej čin-nosti v okrese Prešov sa dá čerpaťaj z doposiaľ knižne vydaných ma-teriálov, ktoré vystihujú podstatutohto vlasteneckého činu odbojárov- jednotlivcov i odbojových skupín

vrátil. Veríme, že dobrá spoluprácaoblastného výboru s 2. mechanizo-vanou brigádou bude pokračovaťaj v roku 2011.

Dôležitou úlohou bude, okremzískavania finančných zdrojov pre

našu činnosť, aj ďalšia aktivizáciačlenskej základne na úrovni zá-kladných organizácií, najmä s dô-razom na jej omladzovanie a rozši-rovanie. Pri naplňovaní vytýčenýchcieľov využijeme možnosť výme-ny členských zväzových legitimá-cií, ktorú mienime uskutočniť

7 BOJOVNÍK / 2

Hodnotenie a plány

Predsedníctvo pred zasadaním OblV SZPB Prešov.

Zasadanie oblastného výboru sakonalo 2.decembra 2010 v Posád-kovom klube OS SR v Prešove.Otvoril ho a viedol podpredsedaoblastného výboru Ing. DemeterLazorík.

Správu o činnosti oblastnej orga-nizácie predniesol predseda oblast-ného výboru PhDr. Jozef Danko.Darí sa nám zabezpečovať ústrednépodujatia oblastného výboru, akosú výročia oslobodenia mesta Pre-šov, výročia oslobodenia a ukonče-nia 2.svetovej vojny v Európe, vý-ročia SNP nielen v Prešove, ale ajna regionálnej úrovni – v Sabino-ve, Lipanoch a v ďalších ZO v pô-sobnosti oblastnej organizácie. Nadobrej úrovni sú organizované au-tobusové zájazdy na pamätné mies-ta odboja, stretnutia odbojárov pripríležitosti výročí významnýchosobností odboja, pochody vďakymladých ľudí, venované účastní-kom SNP po trase hrdinských bo-jov za našu slobodu a ďalšie. Prí-prava a realizácia podujatí sú pre-pojené na hlavných organizátorov,ktorými sú štátne a samosprávneorgány – obvodný úrad v Prešove,MsÚ v Prešove a Sabinove, PSKa obecné úrady v okrese Prešov.

V súčasnom období, po komu-nálnych voľbách, chceme osloviťniektorých nových funkcionárova nadviazať spoluprácu, najmäs Obvodným úradom v Prešove,kde došlo k výmene prednostu.K pravidelným obmenám na po-stoch dochádza aj v armáde SR.Tak tomu bolo aj v 2.mechanizova-nej brigáde Rudolfa Viesta v Pre-šove, kde bol do vyššej funkcie vy-menovaný brigádny generálIng. Ondřej Novosad a na jehomiesto nastúpil plk.gšt.Karol Na-

Zámery odbojárovPlénum OblV SZPB v Nitre 8.

decembra 2010, rozšírené o zástup-cov ZO z obvodov Nitra, Zlaté Mo-ravce a Topoľčany, zhodnotilo svo-ju aktivitu za uplynulé obdobiea schválilo úlohy na budúci rok2011. Pred rokovaním odovzdalpredseda OblV Dr. Sivecký Medai-lu M.R. Štefánika II. stupňa Štefa-novi Gahérovi za záslužnú činnosťv prospech zväzu a dlhoročnémuorganizátorovi „Náučným partizán-skym chodníkom Skýcov – Zlatno“.

Po správe o činnosti oblastnej or-ganizácie, ktorú predniesla tajom-níčka K. Haringová, informáciiz ÚR SZPB - Dr. Sivecký, správeo čerpaní rozpočtu k 1. 12. 2010,pristúpilo vedenie k personálnymotázkam. Žiadosti K. Haringovej(požiadala o uvoľnenie z funkcie ta-jomníčky) výbor vyhovel. Zostávaaj naďalej členkou predsedníctvaa pléna OblV SZPB. Výbor zároveňpredložil návrh na kooptáciu H.Tóthovej (vykonávala funkciu ta-jomníčky ZO SZPB Nitra – Hornémesto), ktorý plénum jednomyseľ-ne od 1. januára 2011 schválilo.

Predseda HDK Dr. Havel pouká-zal na zložitosti a nedostatok pro-striedkov pre pripravovanú publi-káciu „Priebeh oslobodzovania

miest v nitrianskom regióne“. Po-žiadal skvalitniť kontakty s novoz-volenými primátormi a starostami,pretože publikácia bude dôstojnýma pravdivým dokumentom pre štu-dentov a pedagógov histórie. Mladágenerácia bude mať možnosť spoz-návať skutočných hrdinov, ktorí sazaslúžili o oslobodenie ich rodnýchmiest, pričom mnohí z nich položi-li aj svoje životy.

Plénum OblV v Nitre schváliloSprávu o činnosti, informačnú sprá-vu o zasadaní ÚR, správu o čerpa-ní rozpočtu, personálne otázkya plán práce OblV na rok 2011a vzalo na vedomie výmenu člen-ských preukazov v najbližšom ob-dobí. Odporučilo základným orga-nizáciám rozširovať členskú zá-kladňu, získavať predplatiteľov Bo-jovníka, Ročenky a odznakovSZPB, vytvoriť užšie kontaktys novozvolenými primátormi a sta-rostami obcí, získavať sponzorovna vydanie uvedenej publikácie,venovať sa cintorínom a pamätní-kom v regióne a zamerať sa na vý-ročné členské schôdze pred pripra-vovaným XV. zjazdom SZPB.

Ing. Gustáv Stopkačlen P OblV SZPB a taj. ZO SZPB

v Zlatých Moravciach

V zasadačke OÚ vo Veľatoch, okres Trebišov sa koncomnovembra konala členská schôdza ZO SZPB. Minútou ti-cha sme vzdali hold Jánovi Havlírovi, veteránovi 2. sve-tovej vojny, a Veronike Balažíkovej, ktorí odišli z našichradov. Predseda ZO Mikuláš Lavkut prítomných privítala predniesol správu o činnosti, v ktorej konštatoval, žehlavné úlohy boli splnené, a to účasťou: na zájazde v Lip-tovskom Mikuláši na vojnový cintorín Háj-Nicovô, naoslavách 66. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, naukážkach bojov klubov vojenskej histórie na Dukle. Zájazddo Osvienčimu sa nerealizoval pre záplavy v Poľsku.

Ďalej uviedol, že stav členskej základne (34 členov) ne-klesol a boli prijaté dve nové členky. V správe sa zmienilo práci s odbojárskou tlačou. Dvojtýždenník Bojovníkodoberá 13 členov, predalo sa 10 kusov ročeniek. Viace-rí členovia dostávajú zdarma časopis Zemplínsky veterán,ktorý vychádza štvrťročne na 8 stranách a pripravuje hoOblV SZPB Trebišov. Obsahom je všestranná činnosť zá-kladných organizácií SZPB.

V druhej časti schôdze bol prednesný návrh hlavnýchúloh na rok 2011. Nasledovalo slávnostné odovzdávanieČestného uznania, ktoré udelil predseda OblV SZPBv Trebišove: tajomníčke Agnese Mantičovej, pokladníko-vi Dušanovi Jackovi, predsedovi Mikulášovi Levkutovia členke Anne Tóthovej.

V diskusii členov informovali o výmene členských pre-ukazov. Odznel návrh premiestniť pamätník padlých že-lezničiarov na lukratívnejšie miesto alebo postaviť novýv parku obce. Predsedníčka ZO SČK p. Oláhová navrhlauzavrieť so ZO SZPB dohodu o vzájomnej spoluprácio pomoci pri plnení spoločných úloh, keďže v krátkomobdobí dôjde k zmene účelu ZŠ na dom dôchodcov.

Ľudmila VELIKANIČOVÁ

Zasadnutie OblV SZPB vo Zvolene sa konalo14. de-cembra 2010. Jeho cieľom bolo zhodnotiť jeho činnosťza rok 2010. Správu o činnosti predsedníctva OblVSZPB predniesol predseda Pavel Šebeň a konštatoval, žehlavné podujatia SZPB a vlastné podujatia sa podarilov priebehu roka splniť. Pre budúce obdobie zostáva roz-širovanie členských základní, vzbudzovať záujem mlad-šej generácie o členstvo v SZPB, účasť na organizova-ných podujatiach SZPB, spolupráca so záujmovýmiklubmi ako i školami a zamerať sa na efektívnejšie vy-užívanie dvojtýždenníka Bojovník a publikovanej lite-ratúry aj v školskej činnosti.

Predseda OblV odovzdal vyznamenanie a Čestnéuznanie za vzornú prácu a mimoriadnu angažovanosťp. Šinkovičovej, p. Sarvašovej a p. Jasovskému.

V správe o hospodárení a návrhu rozpočtu na rok2011 bolo konštatované hospodárenie so schodkom zarok 2010 a v prípade nezískania sponzorských darov ajv roku 2011. Podujatia bez spolupráce so štátnou sprá-vou nebude možné organizovať. Predsedníctvo OblVodporučilo v zmysle platných Stanov SZPB zrušiť ZOv Klokoči, Medovarciach a Hontianskych Tesároch.

V diskusii p. Šinkovičová zo ZO v Detve predstavi-la aktivity pri partizánskej prehliadke v Detve a infor-movala o organizovanom zájazde do Osvienčimu. Pod-netom pre ďalšiu úspešnú prácu bol príspevok tajomní-ka ÚR SZPB Romana Hradeckého, ktorý okrem zhod-notenia dobrej práce v oblastnej organizácii navrhol šir-šiu spoluprácu v atraktívnosti pre školské metodickécentrá a spoluprácu so starostami obcí a primátormimiest. Treba aj naďalej oslovovať ľudí z rodín odbojá-rov a sympatizantov SZPB. Mgr. Pavel GAJDOŠ

Stav členskejzákladne neklesol

Chceme rozširovaťnaše počty

BOJOVNÍK / 2 8

V týchto dňoch sa mi dostala do rúk čer-stvá novinka – zaujímavá publikácia s ná-zvom Ubľa v zrkadle stáročí. Jej autori AnnaČavargová a Juraj Guzej (obaja sú rodáciz Uble) v nej pútavo a s precíznym prehľa-dom popisujú život a dianie v tejto takmer660-ročnej dedine. Kniha má 214 strán a bo-hatú fotodokumentáciu. Dvojjazyčná mono-grafia je prvým uceleným dielom o tejto po-hraničnej dedine v okrese Snina. Sú v nej za-chytené všetky dôležité udalosti, ktoré saudiali v priebehu uplynulých stáročí od prvejpísomnej zmienky o obci až po súčasnosť.

Čitateľ sa dozvie, že Ubľa leží v regiónehorného Zemplína, v južnej časti Bukovskýchvrchov a horského chrbta Nastas, v dolnejčasti rieky Ubľanka, v nadmorskej výške 210metrov. Susedí s Ukrajinou a dnes je domo-vom pre 860 mužov, žien a detí. Obec vznik-la na základe valaského zákupného práva

a je najstaršou dedinou v údolí Ubľanky. Jejnázov najpravdepodobnejšie pochádza odjedného z prvých kolonizátorov obce, istéhoVubeľa.

V knihe sa dočítame aj o horthyovskej oku-pácii, keď si aj Ubľu prisvojilo fašistické Ma-ďarsko. Počas nej maďarskí žandári zavied-li neslýchaný teror a šikanovanie občanov.Napríklad 18. januára 1940 tam počas beš-tiálneho zásahu do zábavy obyvateľov bez-dôvodne zastrelili guľkou do hlavy mláden-ca Juraja Tatiča a druhou obrali o život te-hotnú Annu Geletičovú. Mnoho ďalšíchUbľanov zranili, bili, mučili a nakoniecuväznili.

Ubľa a jej dolina aj po oslobodení patrilamedzi najzaostalejšie v republike. Preto jejveľmi pomohlo uznesenie vlády, ktoré poža-dovalo vytvorenie pracovných príležitostípriamo v centre tejto pohraničnej oblasti.

A tak bol v Ubli vytvorený štátny majetok,postavili gombikáreň, kultúrny dom, peká-reň, OD Jednoty, šesť dvojposchodových by-toviek, nový most cez Ubľanku, zdravotnéstredisko, novú ZŠ, verejný vodovod a iné.V ďalších rokoch pribudol pravoslávnychrám Boží, zlepšili sa miestne cesty a služ-by obyvateľstvu a zriadil hraničný priechodna Ukrajinu.

Publikácia Ubľa v zrkadle stáročí je„učebnicou“ pre mladšiu generáciu, vyni-kajúcou informátorkou o tejto dedine. „Ve-rím, že pri čítaní tejto knižky každý z nás po-cíti hrdosť na to, že sme Ubľania, že môže-me byť právom hrdí na svoj pôvod, na svojekorene a na svojich predkov, ktorí nám za-nechali obrovskú nevyčerpateľnú studnicutradícií a zvykov,“ povedala o publikácii sta-rostka obce Nadežda Sirková a ja sa s ňoustotožňujem. Jozef HRUBOVČÁK

Pohľad na publikáciu. Ilustračné foto: internet

RECENZIA Ublianske zrkadlo stáročí

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ(22. 1. 1951 – 2. 2. 1989) – KRASOKORČULIAROndrej Nepela

Fešák, vážny elegán bez lacnéhoúspechu. Ondrej Nepela, slávnykrasokorčuliar drobnej postavy, kto-rý brázdil svetové ľadové plochyv šesťdesiatych a sedemdesiatychrokoch minulého storočia. A svojucestu lemoval medailami – napísalio najslávnejšom slovenskom kraso-korčuliarovi Lidové noviny v Pra-he. „Viac dráč ako čarodej ľadu.A ruval sa, čo to dalo. Takmer vždypredviedol, čo sa naučil.“ Tak si hopamätajú aj všetci skôr narodení.A pamätajú si aj to, ako sa pravi-delne začiatkom roka ponáhľalik vtedy ešte čiernobielym televízo-rom, aby nezmeškali v tom čase na-jobľúbenejší seriál – krasokorčuľo-vanie. Hlavnými hrdinami boli naj-mä naši – elegantný Karol Divín,sympatickí súrodenci Eva a PavelRomanovci, šarmantná Hanka Ma-šková a usmievavý Ondrej Nepela.

K šťúplemu Ondrejovi Nepelovivždy neodmysliteľne patrila jehotrénerka Hilda Múdra, ktorá šes-ťročného chlapca objavila na brati-slavskom zimnom štadióne a vied-la ho počas celej športovej kariéry,takmer 25 rokov. Viedenská kraso-korčuliarka (dievčenským menomHildegard Klimpelová), ktorá sa vy-dala za slovenského športového re-daktora Jozefa Múdreho, bola preOndreja viac než trénerkou, bolamu druhou mamou. Ondrej o nejroku 1972 na sklonku svojho špor-tového účinkovania povedal: „Bolv tom kus náhody a veľkého šťastia,že som sa dostal práve k tete Mú-drej. Je to vynikajúca trénerka a ne-treba vari zoširoka hovoriť o tom,čo všetko mi dala z technickej strán-ky, akú priam anjelskú trpezlivosťso mnou mala najmä v začiatkocha ako majstrovsky mi pomáhalazvládnuť ďalšie, stále náročnejšieprvky krasokorčuliarskeho ume-nia… Po celé tie roky vždy vedela,čo chce, a dokázala ísť a viesť mapriamočiaro a dôsledne k ďalšiemucieľu. Ak som dnes taký, aký som –nielen ako pretekár, ale aj ako člo-vek – má na tom obrovský diel zá-sluhy práve teta Múdra.“

Hilda Múdra mala už meno dob-rej krasokorčuliarskej trénerky, keďsa ujala malého Ondreja. Nepelov-ci boli skromná rodina, otec bol šo-férom a mama ženou v domácnosti

a iba príležitostne si privyrábala akokrajčírka. Ondrej mal ešte jednustaršiu sestru. Prvé tréningy začalNepela roku 1958 po majstro-vstvách Európy, ktoré sa konali

v Bratislave a do histórie sa zapísa-li prvým priamym televíznym pre-nosom z krasokorčuľovania. Nakrasokorčuliarskom nebi žiaril vte-dy Karol Divín, veľký Nepelovvzor. Ondrej sa mu chcel podobať,preto húževnato, trpezlivo a cieľa-vedome trénoval a takmer so zaťa-tosťou vybrusoval každý krok. Mo-tív úspechu bol jeho veľkou hnacousilou po celý život. Krasokorčuľo-vaniu podriadil všetko. Roky vstá-val zavčasu ráno, aby bol už od šies-

tej na ľade, potom išiel do školya popoludní zasa na tréning. Až domaturity nemal v škole žiadne pri-vilégiá, a to ani vtedy, keď bol užsvetoznámym pretekárom.

Usilovnosť a cieľavedomosť samu vyplatili, už ako trinásťročný saroku 1964 postavil na ľad na IX.zimných olympijských hrách v Inn-sbrucku, kde sa prvý raz predstavilsvetu. Československo tam repre-zentoval spolu s Karolom Divínom,ktorý obsadil nepopulárne štvrtémiesto. Trinásťročný Nepela soštrnásťročnou Hankou Maškovou,neskôr veľkí priatelia, boli naj-mladšími účastníkmi olympiády.Odvtedy až do roku 1973 nevyne-

chal Nepela žiadnu olympiádu,majstrovstvá sveta a Európy. Pri-chádzali prvé úspechy, prvé ocene-nia. Už roku 1965 získal prvý titulmajstra Československa a v nasle-

dujúcich rokoch až do roku 1973tento titul neprepustil nikomu iné-mu, s výnimkou roku 1970, keď sapre chorobu majstrovstiev nezú-častnil.

Na majstrovstvách Európy v kra-sokorčuľovaní prvý raz Ondrej Ne-pela zvíťazil roku 1969 a potomešte štyrikrát v rokoch 1970 – 1973.Takisto veľmi úspešne postupovalaj na svetovom rebríčku. Na Majs-trovstvách sveta vo Viedni roku1967 bol šiesty, roku 1969 v Colo-

rado Spring bol už druhý. Od roku1971 si už svetový krasokorčuliar-sky trón na tri roky celkom pri-vlastnil. Najväčšej slávy sa mu všakdostalo roku 1972, keď sa na XI.zimných olympijských hrách v ja-ponskom Sappore stal víťazom.Jeho silnou stránkou boli povinnécviky a nimi tam aj exceloval. Privoľnej jazde síce pri trojitom ritt-bergeri spadol, ale ani to nenaruši-lo dojem z inak brilantnej voľnejjazdy. Vynikajúci športovec OndrejNepela vystúpil na olympijskývrchol. Napriek veľkému úspechunevynechal ani Majstrovstvá svetav Calgary, ktoré sa konali onedlho,aj tam s veľkým náskokom zvíťa-zil. Slávny návrat domov s dvomanajcennejšími medailami poznačilasmutná správa o tragickej smrti jehodlhoročnej kamarátky Hanky Ma-škovej.

O rok neskôr sa Ondrej Nepelarozhodol ukončiť amatérsku kraso-korčuliarsku púť na Majstrovstváchsveta v rodnej Bratislave, kde získalsvoj tretí titul majstra sveta. ,,Bol tonajťažší večer v mojom živote –gniavila ma zodpovednosť obstáťdoma, kde som šestnásť rokov pre-tekársky korčuľoval,” povedalšťastný víťaz.

Rozlúčil sa síce s vrcholovýmšportom, ale krasokorčuľovaniuzostal verný až do smrti. Ďalšie triroky účinkoval v profesionálnej ľa-dovej revue Holiday on Ice a odroku 1976 bol trénerom v Nemec-ku. Tam začiatkom februára 1989predčasne zomrel na nevyliečiteľnúchorobu.

Na slávneho športovca OndrejaNepelu sa na Slovensku nezabudlo.Roku 2000 bol vyhlásený za najús-pešnejšieho slovenského športovca20. storočia. Posmrtný hold kráľovikrasokorčuľovania – Zlatý vrchz dielne akademického socháraMartina Ťapáka prevzala HildaMúdra. Právom, veď práve onavždy stála pri ňom, v dobromi v zlom. Bol jej tretím dieťaťom,venovala mu kus svojho života, začo si ju Nepela nesmierne vážil. Pripreberaní ocenenia jej bolo smutno,že Ondrej už nie je medzi nami, aleosudu bola nesmierne vďačná, že jupriviedol na ľad, kde ho stretla.

Jozef LEIKERT

Na archívnej snímke Ondrej Nepela 3. marca 1973 po víťazstve na MS v krasokorčuľovaní.Foto: TASR Archív - Štefan Petráš

9 BOJOVNÍK / 2

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Banská Bystrica – Fončorda: Bo-žena Bullová a Imrich Klibáni 84,Mgr. Tatiana Čellárová 55 a JozefTurza 50 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Fran-tišek Novotný 93, Ing. Vladislav Sy-ruček 84, RNDr. Terézia Ondrušíko-vá a Ing. Stanislav Vyhnalík 60 ro-kov.• Banská Bystrica – Uhlisko: JúliusKrálik 90, Anna Ivašková 86, Ing.Vladimír Budaj 85, Blažena Sejko-vá 80, Margita Gaľová 75, Viera Bot-ková 70 a Július Lopušný 40 rokov.• Banská Bystrica – Stred: FilipPatráš 82 a PaedDr. Július Lomen-čík, PhD. 50 rokov.• Banská Bystrica – Fortnička: Ju-liana Nemcová 89 rokov.• Bratislava 3: Štefan Čerešňa 90 aHelena Hantuchová 85 rokov.• Bratislava 16: Ružena Víchová 85a Jozefína Vašinová 80 rokov.• Bratislava 19: Igor Schmidt 65 aAnna Schmidtová 60 rokov.• Belá – Dulice: Pavol Kubizňa 84,Emília Balková 80, Pavel Gregor 60a Miroslav Bízik 35 rokov.• Čierny Balog: Anna Sitárčiková88, Margita Kupcová 84 a FrantišekČervenec 60 rokov.• Dolný Kubín: Pavel Gonda a Pa-vol Janiga 85, Ľudovít Kudlík 82 aJán Sporka 65 rokov.• Dolná Krupá: Emília Francistová65 a Emília Chynoranská 60 rokov.• Dunajská Streda: JUDr. NinaLefflerová 86 a MUDr. Margita Cy-prichová 70 rokov.

• Detva: Helena Pukačová 89, JánSliacky 83, Ján Fekiač a Ondrej Vy-letel 82, Milan Sarvaš a Karol Šuf-liarsky 70, Petronela Rybárová 55rokov.• Gočaltovo: Zuzana Balážová 86 aMargita Mačkinová 83 rokov.• Hlohovec: Ing. Florián Kubinský80 a Helena Beerová 55 rokov.• Košice 2 – Staré mesto: JozefGrűnmann 65 rokov.• Klenovec: Júlia Parobeková 91,Zuzana Bartová a Pavel Ostrica 87,Mária Hrušková a Margita Trnavská81, Ján Piater 80 rokov.• Kšinná: Zuzana Botková 89 rokov.• Kalinovo: Paula Vengrínová 94,Mária Paučová a Michal Macko 91,Pavel Jánoš 89, Anna Šarkanová 87,Irma Bešinová a Július Barančok 83,Mária Hroncová 82 rokov.• Liptovská Teplička: Anna Mu-chová 91 rokov.• Lubina: Anna Klimová 90 rokov.• Levoča: Štefan Sopko 91 a MartaBretzová 86 rokov.• Liptovský Ján: Peter Vodila 90 aJozef Brziak 87 rokov.• Medzibrod: Slávka Lenčová 35rokov.• Myjava: Emília Matušíková, Emí-lia Hučková a Kristína Valuchová82, Želmíra Kostolianska 55 rokov.• OblV Martin: Jaroslav Šinko 50rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Anna Ho-merová 96, Ján Gavač 82, EmíliaStančeková 91, Jozef Považský 89,Anna Klčovská a Jaromír Ošťádal

87, Karol Markovič 86, Mária Jane-gová 83, Vladimír Ješko 75, TiborGalbavý a Rudolf Michalík 65 ro-kov.• Očová: Zuzana Valušková 81 a JánŠimiak 65 rokov.• Pohorelá: Kristína Baksová 89,Júlia Čupková 87, Mária Chromčo-vá a František Tlučák 83, Anna Šu-lejová 75, Štefan Kubek a MilanTlučák 70, Júlia Zibriková 65 a JánBudinský 30 rokov.• Prenčov: Anna Nemcová 75 ro-kov.• Podhradie: Emília Vyletelová 89,Ľudovít Bella 85 a Vilma Bellová 83rokov.• Prešov 5: Mária Lovásová a MáriaKlauzerová 93, Margita Mjartanová92, Elena Kollárová a Ladislav Ká-čer 91, Katarína Čekanová a ImrichRoba 89, Gizela Goldová, Mária Pe-rečinská, Zinaida Slamková a JánBobák 88, Magdaléna Tarjányiová,Vasil Dubňanský, František Jurčík,Emil Maťko a Juraj Reviľák 87, Zu-zana Labunová, Anna Mihaľová aAlžbeta Partiková 86, Júlia Kapi-šovská, Marta Jakubíková , MichalBača a František Gerlašinský 85,Katarína Kobeľáková, Helena Kol-berová, Marta Krajňáková a MelitaSotáková 84, Mária Krafčíková 83,Helena Sokolová a Michal Kimák82, František Koristka 81, Mária Go-gová a Zuzana Ščavnická 75, Kristí-na Koristková 70 rokov.• Piešťany: Anežka Horváthová aJán Mydla 90, Mária Sulíková 89,Mária Belačíková a Anna Plecitá 85,Štefánia Baranovičová 84, HelenaHurtíková 70 a Peter Soukup 65 ro-kov.• Pečovská Nová Ves: Juraj Gajdoš92, Margita Mikušová, Mária Ižarí-ková, Michal Glosík a Andrej Džu-bák 89, Ján Kmec 88, Jozef Falat,Matej Červeňák a Pavol Bujňák 87,Mária Daňková 86, Pavlína Ridillo-vá 85, Anna Pigulová 84, MargitaKrajňáková 83 a Mária Gregoričová80 rokov.• Revúca: Ondrej Ján 89, Mária Po-liaková 81, Pavol Hruška a Vasil Pa-

vlíkovský 80, Kornélia Galovičová70 rokov.• Rimavská Sobota 2: Rozália Slan-čová 85 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Anna Fico-vá 90 a Mária Valaliková 82 rokov.• Selce: Mária Škarbová 55 rokov.• Sučany: Mária Bátoryová 94,Anna Frolová 83, Darina Laučeková70 a Jolana Goňová 70 rokov.• Sliač: Ján Nádvorník 89 a ZlaticaEgryová 86 rokov.• Slovenská Ľupča: Želmíra Koró-nyová 87, František Citara 86, Fran-tišek Harčin 85, Anna Olšaková 83,Elena Molotová 70, Darina Čilúbo-vá a Jarmila Szárowská 65 rokov.• Špania Dolina: Mária Gurská 87,Jozef Gurský a Stanislav Kľučiarov-ský 83, MUDr. Marta Chamulová aFrantišek Novotný 65, Zdenka Še-metková 60 rokov.• Topoľčany 1: Irena Hupková 81rokov.• Topoľčany 2: Zdenka Šmatláková65 a Gabriela Maťová 50 rokov.• Trenčín 2: Ján Divinec 90, Paulí-na Zlatovská 86 a Margita Ondráši-ková 81 rokov.• Trenčianske Teplice: Leona Stre-

bingerová 86 a Juraj Stebila 60 ro-kov.• Turany: Ondrej Tkáč 92, BoženaVandlíková 90, Etela Majerová 89,Ján Líška 88, Vladimír Bízik a On-drej Ujček 86, Paulína Muňková 84,Daniel Kapusta 83, Elena Morgošo-vá 82, Helena Hudryová a DušanČanády 81, Anna Liskajová, JUDr.Dušan Híčik a Ján Ujček 75, EmíliaKorčeková a Vladimír Murček 70,Helena Múkerová, Janka Škutová aJozef Kubáň 60, Ľubomír Holko 50,Ján Vajda 45 a Rudolf Dubec 40 ro-kov.• Utekáč: Mária Goldschűtterová92, Anna Becaniová 75 a MonikaKrahulcová 65 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Mária Hybs-ká 87 a Oľga Veľká 70 rokov.• Zvolen – Centrum 2: Juraj Penič-ka 87 rokov.• Zvolenská Slatina: Mária Parobe-ková 89 rokov.• Žilina 13: Anička Kovačiková 85rokov.• Žiar n/Hronom: Júlia Kamenská84 a Valéria Kriváková 80 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Odišiel odborníka protifašistický bojovník

� Bardejov 1 s 89-ročným Ada-mom Klimekom.� Bardejov 2 s 85-ročným Mi-chalom Smoligom a 83-ročnouOľgou Nicákovou.� Bardejov 3 s 91-ročnou Mag-dalénou Duchnovskou a 90-roč-nou Máriou Weisovou.� Čičmany s 84-ročným Marti-nom Kubincom.� Dolné Vestenice s 86-ročnouMáriou Zajakovou.� Gočaltovo s Máriou Bajúso-vou.� Gerlachov s 84-ročnou AnnouŠandalovou.� Kurov s 84-ročnou AnnouHostovou.� Klenovec s 98-ročnou JanouŠoltésovou a 89-ročnou JúliouZvozilovou.� Kalinovo s 95-ročným Ondre-jom Hroncom, 90-ročným Marti-nom Eliášom a 85-ročnou MáriouGréčovou.� Kanianka s 87-ročnou Margi-tou Masárovou.� Kšinná s 96-ročnou AnnouHankovou.� Liptovská Porúbka s 89-roč-nou Annou Šlaukovou st.� Martin – Stred s 87-ročnýmPavlom Šípošom.

� Martin – Juh s 91-ročným La-dislavom Slavkovským.� Nové Mesto n/Váhom s 90-ročnou Annou Plesníkovou.� Prenčov s 91-ročnou MáriouGregáňovou.� Prešov 5 s Filoménou Paľon-derovou, Máriou Gondovou, Má-riou Semančíkovou, Máriou Lon-gauerovou, Petrom Vasilčinom aJánom Hrustičom.� Piešťany s 87-ročným Rudol-fom Nedorostom a 86-ročnýmLadislavom Valíkom.� Revúca s 90-ročným JánomŠramkom.� Slovenská Ľupča s 81-ročnýmPavlom Chrastinom.� Stará Ľubovňa s 86-ročnýmMichalom Sumilasom.� Stebník s 88-ročným PetromJaroščákom.� Topoľčany 1 s 93-ročným Sil-vestrom Dovičinom.� Turany s 82-ročným Vladimí-rom Pavelicom.� Utekáč s 80-ročnou RuženouHogelovou.� Žiar n/Hronom so 77-ročnýmJurajom Beňom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúèili

Už sa nevráti, jeho spánok jevečný. Boj s chorobou 21. no-vembra 2010 prehral. Náš pria-teľ a spolubojovník Ing. plk.v.v. ĽUDOVÍT ŠUŠOL sa na-rodil 1. júla 1927 v rakúskomBadene, ale celé detstvo a mla-dosť prežil v Cigli. Vyštudovalna Vojenskej technickej akadé-mii A. Zápotockého v Brne

a stal sa dôstojníkom z povolania. V roku 1957 ho preve-lili do Pezinka, kde sa s rodinou usadil natrvalo.

Druhú svetovú vojnu a SNP prežil v Cigli. S revoluč-nosťou mladých sa zapojil do Povstania. Keď mu ako 17-ročnému odmietli prideliť zbraň, spolu s viacerými mla-dými vytvorili mládežnícku skupinu, ktorá bola spojkoumedzi partizánskou skupinou Major s veliteľom Franti-škom Ninisom a skupinou Vtáčnik. Dňa 13. januára 1945Nemci obsadili celú dedinu a 132 občanov odvliekli nagestapo do Prievidze, kde ich vypočúvali, mučili, trýzni-li. Medzi nimi bol aj 17-ročný Ľudovít. Vďaka tomu, ževedel po nemecky a hrať na harmonike, unikol z pazúrovsmrti. Už v roku 1945 sa stal zakladajúcim členom zväzua prešiel viacerými funkciami. Bol držiteľom mnohýchvyznamenaní a pamätných medailí. Nedávno mu udelilihrdý titul „Čestný občan mesta Pezinok“. Česť jeho ne-hynúcej pamiatke! Mária MARKEOVÁ

Vo veku 81 rokov 12.11.2010 po ťažkej chorobe zo-mrel Ing. VILIAM GALLOz Košíc. Narodil sa 19. 2.1929 v Sučanoch. Po štú-diách pracoval ako stavby-vedúci na výstavbe horno-vážskej kaskády vo Váho-stave Žilina, neskôr ako ve-

dúci vodohospodárskeho oddelenia KNV v Prešovea do roku 1963 ako vedúci odboru vodného hospo-dárstva a energetiky na Vsl. KNV v Košiciach.V r. 1963–1966 bol riaditeľom Krajského vodohos-podárskeho rozvojového a investičného strediskav Košiciach a potom až do r. 1989 riaditeľom Po-vodia Bodrogu a Hornádu.

Počas jeho pôsobenia vybudovali vodné dielaZemplínska šírava (Podvihorlatská), Ružín, Buko-vec, Domaša a Starina. V SZPB bol členom pléna,predsedníctva a podpredsedom HDK OblV v Koši-ciach, podpredsedom ZO 4 v Košiciach. Za svojučinnosť bol vyznamenaný Čestným uznaním ÚRSZPB, Medailou k 50. výročiu SNP, Medailou „Zavernosť“. Česť pamiatke vodohospodárovi, ekoló-govi, diplomatovi, fotografovi, básnikovi a publi-cistovi Viliamovi Gallovi! RNDr. Ján KOKORĎÁK, CSc.

U� sa nevráti

Ilustračné foto: TASR - Štefan Puškáš

Konto BojovníkNa konto nášho časopisu prispel predseda SZPB Ing.PavolSečkár, PhD. sumou 190 €.

Darcovi srdečne ďakujeme!

BOJOVNÍK / 2 10

O zbojníčení v chotároch východného SlovenskaZhoršovanie životných podmienok, týranie a prenasledovanie ob-čanov v niektorých častiach horného Uhorska a na poľskej strane,viedlo na sklonku pätnásteho až do polovice sedemnásteho sto-ročia k vytváraniu zbojníckych skupín. Donútilo tak odvážnejšíchpoddaných vyberať sa na zboj za obživou, lebo jesť bolo trebaa biedu trieť nikto nechcel.

Spočiatku sa niektorí jedinci vy-dávali na nebezpečné chodníčkytajne a individuálne. Tí najsmelšízačali organizovať zbojnícke dru-žiny. Prvú takúto skupinu vytvorilFedor Hlavaty, ktorý pochádzalz Ruskej Volovej (dnes okr. Snina).A to z dôvodu, že panstvo z Ublemu zabilo matku aj otca, a že kvôlihajdúchom odišli z tohto sveta ajjeho dve sestry. Keďže sa s jeho ne-návisťou voči panstvu stotožňova-lo aj mnoho ďalších, tak z jeho do-movizne ako aj šíreho okolia sak nemu pridávalo veľa sympatizan-tov takéhoto odboja.

Kde sa títo ľudia so zbojníckounáturou v krvi dali dohromady, keďich od seba delili také vzdialenostia prepravným prostriedkom bol ibakôň? Určite len na jarmokoch a ná-boženských púťach. Táto dosť po-četná partia si prvýkrát naostro za-trénovala v roku 1492 na majetkuzemepána Rozgáňa. Keďže gene-rálka dopadla dobre jej aktériukradnuté veci uschovali na vopredvybraných lokalitách v Starine,Pčolinom, Veľkej Poľane a Hosto-viciach. S jedlom však rastie chuťa tak ďalšie „výpravy“ smerovalina ďalších šľachticov a bohatýchjednotlivcov, ktorí žili z rúk a mo-zoľov drobnej chudoby.

Družinu Fedora Hlavatého tvori-li všetko nebojácni muži, ktorí sapostupne odhodlávali aj na tie naj-rizikovejšie lúpeže. Traduje sa, že

dokázali do Ruskej Volovej nahnaťnaraz aj „premiestnených“ 400 vo-lov a 300 oviec.

V roku 1494 však vodca hôrnych

chlapcov utrpel prvú porážku. Priprepade pánskeho majetku jehodruhov Timka a Vaska pandúri la-pili a neskôr verejne popravili. Ka-pitán Hlavaty preto na revanš vy-hlásil kráľovskému mestu Bardejovnepriateľstvo na život a smrť. Vý-strahy sa tamojšia šľachta zľakla.Na jej úpenlivé žiadosti o rýchlupomoc prišli do hornošarišského

mesta ozbrojenci a žoldnieri, kto-rých posilnilo aj 400 naverbova-ných dobrodruhov z Košíc.

Hlavatého ľudia si však otvorené

stretnutie s presilou neželali a zaBardejovom sa premiestnili do le-sov, ktoré obklopovali hrad Brekov.Ozbrojení muži im boli neustálev pätách a tak sa zbojníci premiest-nili do Poľska, kde sa partia roz-padla. Vodcu zbojníkov, FedoraHlavatého neskôr pánski ochranco-via chytili a v Trebišove popravili.

Zbojníctvo v tom čase však úplnenezaniklo. V ro-koch 1522 až 1524ho oživila 254 člen-ná družina Vasiľaz Krásneho Brodu.Mala na rováši ne-jeden záťah napánske usadlosti.V roku 1557 vznik-la v tamojšom krajiďalšia tlupa a zboj-níci v nej boli z de-dín, ktoré dnes pat-ria do okresov Me-dzilaborce a Hu-menné.

V prvej polovici16. storočia sa naobidvoch stranáchBeskýd a Karpátzrodilo tzv. hnutieopriškov. Jehohlavné jadro tvorilochudobné roľníc-tvo, ktoré sa začaloodvážne stavať pro-

ti vládnucej vykorisťovateľskejgarnitúre. Feudálom kradlo domácezvieratá a potom ich predávali natrhoch. Opriškovci jednu z najväč-

ších akcií podnikli v roku 1563. Prinej odcudzili zbožnému Kormanic-kému z Trzenca 10 volov a 47 koní.Páni však páchateľov vypátrali a tína svoju trúfalosť veľmi kruto do-platili.

Začiatkom 17. storočnia ožívaaktivita zbojníkov v severovýchod-nej časti dnešného Slovenska. Veľ-kou akciou bol záťah na majetokárendátorov Grodskowskovcovv dedine Zahuny. O chystanom zá-mere zbojníkov ktosi upovedomilpanstvo, a tak sa zbohatlíci poskrý-vali v okolí. Chudoba sa tak hravozmocnila ich inventáru a tiež rôz-nych dokumentov o dlhoch, nedo-platkoch a povinnostiach podda-ných.

Na svojho hrdinu a protifeudál-neho rodáka Fedora Hlavatéhoobyvatelia Ruskej Volovej neza-budli. 1. októbra 2000 mu na OÚodhalili pamätnú tabuľu, ktoráosvetľuje jeho činnosť v protipán-skom ťažení na ukrajinsko-poľsko-slovenskom pohraničí vo Východ-ných Karpatoch. Na mieste, kde sajeho družina stretávala sa nachádzavzácny pamätník – veľký kameň,na ktorom sú osobne kapitánomHlavatým vyryté hieroglyfy, ktorépodľa zachovalej legendy ukazujúna miesto, kde ukryli poklad. Dnesje toto miesto na vrchu Kopyto čas-to navštevované turistami nielen zoSlovenska, ale aj z Česka, ktorí sazaujímajú o históriu zbojníctvaa najmä jeho organizátora FedoraHlavatého. Jozef HRUBOVČÁK

Na ilustračnej snímke jeden z najslávnejších sfilmovaných zbojníkov Pacho (Jozef Kró-ner) v strede. Foto: internet

Pružina pomáhala partizánskym jednotkámV obci Pružina v okrese Považská Bystrica sa aktivoval občianskyodboj ešte pred vyhlásením SNP. História udalostí ktoré sa v tomčase odohrávali zaznamenáva aj bolesť, utrpenie a ľudské tragé-die. 26. septembra 1944 v rámci vyčisťovacej protipartizánskej ak-cie približovali sa k obci od Dolného Lieskového a Domaniže ne-mecké tanky, obrnené vozy a nákladné autá s posádkami nemec-kého vojska.

Keď sa táto správa doniesla doobce, prostredníctvom spoľahli-vých občanov vyzval starosta prí-tomných príslušníkov partizán-skych jednotiek, aby urýchleneopustili príbytky občanov u ktorýchsa nachádzali a stiahli sa do prie-storu Strážovskej pahorkatiny a takzachránili obec pred možnými dô-sledkami nacistického besnenia naobyvateľoch obce a na ich majetku.

Starosta obce Anton Kardoš s no-tárom Kubičkom v doprovode ďal-ších troch občanov v obave, čovšetko sa môže v obci stať pri prí-chode okupantov išli im naproti doobce Tŕstie. Keď sa vojsko priblí-žilo notár s ďalšími občanmi pred-stúpil pred veliteľa a prosil, aby ne-páchalo na občanoch Pružiny žiad-ne represálie, pretože v obci nietožiadnych partizánov, ani povstal-cov, že obec je otvorená a nemieniklásť nijaký odpor.

Začiatkom septembra 1944 obko-lesila špeciálna jednotka zbrani SSv sprievode nezisteného civila sa-motu Jána Štefana Kozáka v Pruži-ne a keď zistila, že sa tam občas uby-továvajú partizáni, spustila na uve-dené chalupy paľbu z guľometova mínometov. Domy a hospodárskebudovy od základov vypálili.

Striedanie príslušníkov partizán-skych oddielov, v okolitých horáchStrážovskej hornatiny, ale aj špe-ciálnych protipartizanských ozbro-jených nemeckých jednotiek v obcisa stali pravidelnými udalosťamiv tom čase. Boli aj prípady, keď doobce v noci prichádzali skupinkyozbrojencov vydávajúcich sa zapartizánov a vykrádali byty miest-nych obyvateľov. Tak 26. decemb-ra 1944 prišla do domu MárieBriestenskej-učiteľky vo výslužbetakáto skupina s úmyslom okrad-núť ju. Na zákrok jej brata EugenaBriestenského sa im to nepodariloa tak začali so streľbou, pri čomMáriu Briestenskú zastrelili a jejbrata ťažko zranili. Keďže sa také-to prípady stávali častejšie, začal sakaliť veľmi srdečný vzťah medziobyvateľmi obce a partizánmi.

Dňa 30. decembra 1944 prišla doPružiny vojenská jednotka zbraníSS nemeckých okupantov z Fačko-va. Takmer všetci rozprávali po ru-ský (boli to príslušníci Vlasovovejarmády, ukrajinských nacionalistovbojujúcich po boku nemeckej ar-mády). V hostinci u Jozefa Mettuuviedli do omylu občana OndrejaSádeckého z obce Briestenné ktorýdomnievajúc sa, že sa zhovára

s partizánmi preoblečených v ne-meckých uniformách, stal sa k nímdôvernejší v tom zmysle, že im na-značil svoju spoluprácu s partizán-mi v okolitých horách ako sprie-vodca a informátor. Toto sa mu sta-lo osudným a pri odchode z Pruži-ny ho odviedli so sebou a neskôrbol hrozným spôsobom mučený,keď s dolámanými údmy,vyláma-nými zubami ho nechali v sude na-

plnenom vodou v treskúcej zimezamrznúť.

O dva dni neskôr prišli títo hrdlo-rezovia znova do Pružiny, streľbouzburcovali zo spánku obyvateľovobce a dvaja z veliteľov jednotkysa pobrali do domu starostu obceAntona Kardoša, ktorého zobrali so

sebou a kázali mu zaviesť ichk miestnemu notárovi BohumiloviKubičkovi. Starosta obce dostalpríkaz, aby okamžite vydal obyva-teľom obce nariadenie, v ktoromich vyzve , aby do 9 h ráno donies-li všetky zbrane, ktoré sa u nich na-chádzajú do miestneho kostola. Aktak neurobia, notár a starosta budúzastrelení a obec (okrem kostolaa fary), bude vypálená.

Ako sa dalo predpokladať, našlasa iba jedna puška, niekoľko bu-bienkových starých levorverov, párručných granátov, vojenská unifor-ma a tri staré vojenské prilby. Narozkaz jedného z veliteľov povere-ný príslušník SS odviedol starostuasi sto krokov od kultúrneho domu

k potoku a strelou do zátylku ho po-strelil, ale neusmrtil a tak ďalšíz vojakov sériou striel dokonal jehodielo. Následne veliteľ jednotky SSvyhlásil, že keď ešte raz do obcevkročí partizán a nedostane o tomhlásenie do Domaniže alebo Fač-kova, kde jednotka sídlila, nechávypáliť celú obec a mužov dá po-strieľať.

Po týchto udalostiach vedúci no-

tár Kubička, aby sa vyhol uloženejpovinnosti, odsťahoval sa do obceBeluša, odkiaľ administratívne vie-dol pružinský notársky úrad a doobce Pružina sa vrátil až po oslo-bodení sovietskou a rumunskou ar-mádou koncom apríla 1945.

Vladimír FRAŇO, ZO SZPB Púchov

Obec Pružina Ilustračné foto: internet

11 BOJOVNÍK / 2

Spomienka na Gustáva HusákaDesiateho januára 2011 si pripomenieme nedožité 98. narodeninyGustáva Husáka, socialistického intelektuála, organizátora SNP, vý-znamného slovenského a československého politika a štátnika.

Svojím vzdelaním, ideovýmsmerovaním a politickou orientáci-ou sa zaradil v druhej polovici trid-siatych rokov XX. storočia medzivplyvnú skupinu socialistických in-telektuálov – Novomeského, Poni-čana, Klemetisa, Okályho a ďal-ších, ktorí svojím konaním a vystu-povaním na verejnosti obhajovali

robotníkov a dedinskú chudobua usilovali sa o ich sociálne po-vznesenie. Svoje ostrie myšlienoka kritiky zároveň zamerali proti po-litike predstaviteľov HSĽS, ktoráuž v roku 1937 otvorene začalaspolupracovať s predstaviteľmi su-detských Nemcov v ČSR, ale ajpriamo s predstaviteľmi nacistické-ho Nemecka.

Politické začiatky

Husák i keď mladý, vstupuje mo-rálne, ideovo a prakticky priprave-ný do najťažšieho obdobia histórieslovenského národa. Od októbra1938 sa zapojil do ilegálnej činnos-ti KSS. Jeho protirežimistické a an-tifašistické cítenie a presvedčenieho pasovali za významného nebo-jácneho ilegálneho pracovníka. Stalsa členom V. ilegálneho vedeniaKSS, ktorý zohral významnú úlohupri vytvorení podmienok pre spo-luprácu komunistov s predstaviteľ-mi občianskeho bloku. Bol iniciá-torom a spolutvorcom Vianočnejdohody z roku 1943, ktorá oriento-vala odbojové sily na prípravu ce-lonárodného povstania proti ľudác-kemu režimu a Nemecku. Vo svo-jich 30 rokoch sa stal členom ile-gálnej SNR, ktorá spolupracovalas československým vojenskýmústredím na čele s pplk. J. Golia-nom v Banskej Bystrici. Vytváralamateriálne podmienky pre budúciboj a intenzívne zakladala v mes-

tách a obciach ilegálne Revolučnénárodné výbory, ako budúce usta-novizne zákonodarnej a výkonnejmoci.

Počas vojny

Po vypuknutí SNP a obnoveníČeskoslovenskej republiky na oslo-bodenom území sa stal začiatkom

septembra 1944 členom povstalec-kej SNR a zároveň bol vymenova-ný za povereníka vnútra. Veľa vy-konal pre uplatňovanie revolučnejzákonnosti na oslobodenom území.Zasadil sa za potrestanie tých, čo juporušili. Bol tvorcom VyhláseniaKSS z 2. septembra 1944, ktorémobilizovalo vlastenecké a demo-kratické sily v boji proti domácimkolaborantom a nemeckej armádepozvanej Tisom na potlačenie po-vstania. V oslobodenej Banskej By-strici založil týždenník Nové slovosvojím obsahom určený pre politi-ku, kultúru a hospodárstvo. Začiat-kom roka 1945 pôsobil v oslobode-ných okresoch východného Slo-venska, kde bolo treba hneď riešiťtie najnaliehavejšie problémy. Celéokresy boli spustošené ustupujúcounemeckou armádou. V takýchtoťažkých podmienkach sa začal ob-novovať hospodársky život. Na ve-rejných zhromaždeniach mobilizo-val občanov k obnove vojnou zni-čeného oslobodeného územia a napomoc Červenej a Československejarmáde.

Za svojho pobytu v Moskve vofebruári 1945 písomne vyhodnotilskúsenosti zo SNP v nadväznosti naprehlbovanie národnodemokratic-kej revolúcie. Po návrate z Moskvystal sa 21. februára členom Pred-sedníctva SNR a bol vymenovanýza povereníka vnútra. Bol členomdelegácie SNR, ktorá sa v marci

1945 v Moskve zúčastnila na roko-vaní o vládnom programe a zosta-vení novej vlády za účasti rozho-dujúcich politických síl českoslo-venskej emigrácie.

Národný komunista

Piateho apríla 1945 bolo v Koši-ciach na zasadaní SNR prednesenévládne vyhlásenie, ktoré je námznáme pod názvom Košický vládnyprogram. Osobitne bola prednese-

ná kapitola VI. vládneho programu,ktorej ostalo pomenovanie „Mag-ma a charta slovenského národa“.Na schválených vládnych doku-mentoch mala zásluhu celá delegá-cia SNR, ale objektívne je možnékonštatovať, že dôležitú úlohu zo-hral Husák. Pre jeho vrúcny vzťahk slovenskému národu a k jeho po-stojom k riešeniu slovenskej otázkyza povstania i po ňom v novej ČSRdostal prívlastok „národný komu-nista“.

Vyhlásením KVP sa skončila dô-ležitá a úspešná etapa tohto smelé-ho a erudovaného povstaleckéhopolitika v jeho živote. Tá ďalšiaa ešte ťažšia etapa je nám bližšieznáma.

Po oslobodení v roku 1945 sa G.Husák s plnou vervou pustil do ob-novy vojnou zničeného Slovenska.Napriek zásluhám v národnooslo-bodzovacom boji bola však na kon-ferencii KSS v auguste 1945 v Ži-line povstalecká garnitúra pozba-vená vedenia KSS. Účelom tohotozásahu bolo zastaviť najmä realizá-ciu návrhu na vytvorenie česko-slo-venskej federácie na národnom pri-ncípe. Silneli centralistické tenden-cie na riadenie štátu a zvlášť G. Hu-sák bol tomu prekážkou. Od sep-tembra 1945 zastával funkciu po-vereníka dopravy a verejných prác,v ktorej uplatnil svoju razanciua organizátorské schopnosti. Rých-la obnova cestnej a železničnej sie-

te bola toho svedectvom. Po voľ-bách roku 1946 bol vymenovaný napost predsedu Zboru povereníkov.V tejto funkcii zohral rozhodujúcuúlohu v riešení politickej krízy naSlovensku. Príčiny tejto krízy boliv postojoch povereníkov za Demo-kratickú stranu pri brzdení vládne-ho programu najmä v riešení roľ-níckej otázky prostredníctvom po-zemkovej reformy. Zjazd závod-ných a zamestnaneckých rád, akoaj celoslovenská konferencia roľní-kov sa postavili za požiadavky ma-lých a stredných roľníkov. 19.no-vembra 1947 sa ustanovil novýzbor povereníkov, opäť v čele s G.Husákom. Demokratická stranav ňom stratila väčšinu.

Buržoázny nacionalista

Na IX. zjazde KSČ v máji 1949bol G. Husák zvolený do ÚV KSČ.Zdalo sa, že jeho politické pôsobe-nie sa bude upevňovať. Nestalo satak. Na zjazde KSS v máji 1950 bolkritizovaný buržoázny nacionaliz-mus a v súvislosti s nim G. Husáka L. Novomeský ako pôvodcoviatejto ideológie. Na základe krivýchobvinení bol 2. februára 1951 G.Husák zatknutý. Svedkovia i doku-menty potvrdili, že pri výsluchochsa držal statočne a ako právnik sarozhodol na súdnom procese obha-jovať sa sám. V záverečnej reči vy-hlásil, že sa necíti vinný. V apríli1954 bol vo vykonštruovanom pro-cese odsúdený na doživotie.

V máji 1960 bol na základe am-nestie prepustený na slobodu. Stalsa robotníkom, neskôr úradníkom.Roku 1963 z rozhodnutia ÚV KSČje mu navrátená občianska česť.Napriek príkoriam, odsúdeniua väzneniu v päťdesiatych rokochzostal až do konca života vernýideálom, za ktoré bojoval. V roku1964 začal pracovaťako vedecký pracovníkSlovenskej akadémievied. Priaznivejšie ob-dobie využil na napísa-nie významného diela„Svedectvo o SNP“. Jeto práca, ktorá podávaucelený obraz o prípra-ve a priebehu SNPv konštalácii dvochrozhodujúcich politic-kých prúdov – KSSa občianskeho bloku.Jeho svedectvo je cen-né zvlášť v súčasnosti,keď takzvaní historicia ideoví protivníci zne-važujú úlohu KSSa partizánskeho hnutiav tomto revolučnomvystúpení.

Návrat do politiky

V apríli 1968 vstúpildo politiky a prijal po-núknutú funkciu pod-predsedu vlády ČSSR.Jeho politickým krédom bolo na-praviť krivdy päťdesiatych rokov,ďalej rozvíjať socialistickú cestua s ňou zároveň zásadne riešiť slo-venskú otázku v rámci Českoslo-venska. Tým riešením bola federá-cia v česko-slovenských vzťahoch.

Jeho hlavnou úlohou sa stala prí-prava ústavného zákona o česko-slovenskej federácii. Jeho zásluhyo štátoprávne usporiadanie Česko-slovenska na princípe federácie súneodškriepiteľné. V zložitej poli-tickej situácii po auguste 1968 opä-tovne potvrdil formát skúsenéhopolitika.

Najmä jeho zásluhou prekonanieuvedenej krízy bolo dosiahnuté po-litickými prostriedkami a nie súd-nymi procesmi. Nedovolil zneužitiesocialistickej zákonnosti. Obdobie,v ktorom bol G. Husák vo funkciigenerálneho tajomníka KSČ, patri-lo k najúspešnejším rokom budo-vania socialistickej spoločnostiu nás. Bol uznávaným štátnikoma politikom vo svete. Bol to človekinteligentný, ktorý mal ohromnévedomosti a obdivuhodnú pracov-nú výkonnosť. Perfektne ovládalnemčinu a latinčinu, rozprával porusky, dohovoril sa francúzsky i an-glicky. Vo väzení sa priúčal maďar-čine. Bol humornej povahy a vždypochyboval o daných a nemennýchpravdách. Mal silné sociálne cíte-nie, bol národne orientovaný. Ve-noval sa štúdiu slovenskej histórie.

G. Husák ťažko niesol deštrukciusocialistického spoločenského zria-denia, ktoré z hlbokého vnútorné-ho presvedčenia pomáhal budovať.Jeho vážny zdravotný stav mu ne-dovolil vstúpiť do ovplyvňovaniaa riešenia vyhrotenej krízovej si-tuácie. Vieme, že dni a prežité zlo-mové chvíle po 17. novembri 1989boli preňho príliš trpké. Pred abdi-káciou na funkciu prezidenta 9.de-cembra 1989 vystúpil v televíziik občanom naposledy. V záveresvojho vystúpenia povedal:

„ Ja osobne som od mladých ro-kov veril svetlým ideálom socializ-mu. Kde boli chyby, boli chyby

ľudí a nie základných myšlienoksocializmu. Nevidím ani dnes vosvete lepšie základné myšlienky,základné orientácie. Preto im zos-tanem i naďalej verný.“

Taký bol náš G. Husák.Juraj BOBOR

Oslavy prvého výročia SNP v Banskej Bystrici 29. augusta 1945. Na archívnej snímke symbolický akt klade-nia kameňa na pomník hrdinov, druhý sprava prezident Eduard Beneš, Karol Šmidke, Gustáv Husák a JozefLettrich. Foto: archív TASR - J. Teslík

Na archívnej snímke z 1. mája 1947 predse-da slovenských povereníkov Gustáv Husákpočas prejavu pri príležitosti osláv Sviatkupráce v Ružomberku. Foto: TASR - L. Roller

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.harin-gova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvoj týždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Sloven-skej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA,Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Ria diteľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPRpoštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08

BOJOVNÍKdvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajnièky z è. 26/1 znie: Čaro Vianoc nech pokoj duše donáša.Knihu posielame Ľubici Mosnej na Myjavu.

pomoc:YMA

okresnýpriemysel-ný podnik(skr.)

časťprístavu

obrnenýtranspor-tér

2. časťtajničky

otec(famil.) lantán � napraviť

náladu(básnicky)

vyrástol,po česky idant nech

(dialekt) víchor maľujeme(stenu)

stočil(látku)

4. časťtajničky

umiera

duša v st.Egypte

tebe

svet, porusky

bývalý or-gán správy

volaniena kačice

popevok

našarieka

na tomtomieste

druh úče-su ženy

kríženec

úrad, ponemecky

skratka gitu

maďarskémesto (poslovensky)

3. časťtajničky

baran,po česky

značka ne-meckých áut

topánka,po česky

astát

odpor.spojka

zosilenýčeskýzápor

obilninanech,po česky

títo,po rusky

EČVOlomouca

osobnézámeno

knedlík,po česky(mäsový)

menospeváčkySumac

arabskýčlen

jazdeckýtábor

ovocnénápoje

EČV Veľ. Krtíša

drozd, po česky

EČVKarvinej

ubraloraním

biblickákatastrofa

EČVKežmarku

�omámalkoholom

EČVNitry

mínusna karte

1. časťtajničky

napred(talian.)

ZRNKÁ HUMORU

Potrebujeme: 7–10 strúčikov cesnaku (podľachuti), štyri syry Bambino, 1 kyslá smotana, pa-radajkový pretlak, trochu vegety, sójová omáč-ka, petržlenová vňať alebo bazalka.Ako na to: Do misky vylisujeme cesnak, pri-dáme syr (pred vybratím z chladničky ohriať,aby bol mäkký), celú smotanu, asi 3–4 poliev-kové lyžice pretlaku (pozor kečup v žiadnomprípade nie), pol kávovej lyžičky vegety, 10 kva-piek sójovej omáčky, nasekanú na drobno pe-

tržlenovú vňať alebo bazalku.

Cesnaková pomazánka

Z LA

CN

EJŠE

JKU

CH

YNE

Pánovi veští kartárka budúcnosť.Vidím luxusnú vilu, drahé auto, ba-zén... krásnu mladú ženu... a terazuž vidím aj vás! Vážne? A čo ro-bím? Stojíte tam a pozeráte na todierou v plote.

* * *Viete, čo je úplna zima?Keď ty hovoríš zima a druhý po-

čuje ľad.* * *

Z ampliónu na kúpalisku:„Prosíme dámu v červených

plavkách so žltými bodkami, aby saokamžite dostavila do šatne. Za-budla si ich obliecť!“

- Pane, kúpte si žreb.- Nie ja nechcem vyhrať...Super! Máme tu najmä také, čo

nevyhrávajú.* * *

Ide muž a žena parkom a po chví-li žena povie: Čo by si urobil Fer-ko, keby náhle z tamtoho kríka vy-skočil nejaký gangster a chcel maznásilniť? No..., povie Ferko a po-zrie si ženu od hlavy po päty... Jaby som sa mu teda čudoval!

* * *Farár zvoní slečne do bytu. Sleč-

na: Anjelik to si ty??? Farár: nietak celkom, ale som z tej istej firmy.

Pamätník oslobodenia v Modre, autormi ktorého sú akad. sochár Šip-kovský a Ing. arch. V. Fašang, bol odhalený v roku 1976. Je situovanýv novovybudovanom parku pred Kultúrnym domom Ľ. Štúra, pretože jeto oáza ticha, zelene a námestie bolo pomenované Námestím oslobodi-teľov, dnes je to Námestie slobody. Vyhotovený je z vračanského mramorua znázorňuje oslobodenie a budovanie našej vlasti v mieri. Postavili hoz úcty a vďaky všetkým, ktorí bojovali za našu slobodu a mnohí z nichpoložili svoje mladé životy v boji. Pripomína však aj budovateľské úsilienašich národov. Zároveň je výstrahou pre všetkých, ktorí by chceli roz-pútať nový, ešte strašnej-ší vojnový požiar, poru-šiť mier a nakoniec pri-vodiť zánik našej pla -néty.

Na zadnej strane pyló-nu je verš národnéhoumelca Pavla Horova:

Pozdravujem ťa,človeče!Pozdravujem vásľudskí bratia!Až zabudneme na mečea padneme sido objatia,tu pokoj, šťastienajväčšiezavládne šírim svetom.

Pri pamätníku sa usku-točňujú celomestskéoslavy s pietnym aktomkladenia vencov k oslo-bodeniu, SNP, všetky od-bojárske oslavy a spo-mienky. Vence kladú ajšportovci pri príležitostiturnajov k výročiam ná-rodnooslobodzovaciehoboja. Priestranstvo pred KDĽŠ je pamätné aj tým, že v jeho areáli zasa-dil pamätnú lipku nazvanú „Dunaj“ admirál Cholostiakov, ktorý ako ve-liteľ Dunajskej flotily, ktorá sa podieľala na oslobodení nášho hlavnéhomesta, viedol bojovníkov smerom od Levíc na Bratislavu.

Ladislav ŠTEFKO, foto: autor

Lietadlo nikaragujskej spoloč-nosti Aeronica urobilo niekoľkookruhov nad Bluefieldsom, cen-trom Južnej Zelaye a pristálo na ná-hornej planine prírodnom letiskuoblasti. Štyridsaťtisícové mestečkoje popri Puerte Cabezas na severe

druhým prístavom na karibskompobreží. Mali sme tu medzipristátiepred posledným úsekom na ostrovkukurice Isla del Maíz, vzdialenýnecelých sto kilometrov východneod Bluefieldsu. Vystúpili sme. Jem-ný vetrík nás príjemne osviežil.

Po dvojhodinovom čakaní nanový spoj nás kapitán lietadla vy-zval nasadnúť do vojenského lie-tadla. Oznámili nám, že mámevlastne šťastie, lebo mnohí cestujú-ci tu čakajú na let niekoľko dní.

Leteli sme v neveľkej výške. Ni-

karagujské pobrežie, morská hladi-na, rieky, močiare a bažiny s máloosídlenými miestami sa nám javiliako pestrofarebný obraz nevídanejpanenskej prírody. Na letisku Isladel Maíz sme za silného vetra, víre-nia prachu a úsmevu posádky

tvrdšie pristáli. Všimlo si nás ibaniekoľko zvedavcov, zamávali náma usmievali sa dobráckym úsme-vom. Majitelia rekreačného zaria-denia, ktoré sme mali objednané,nás už čakali a bohato pohostili.Jedlá boli znamenité. Dozvedelisme sa, že nikaragujská kuchyňapatrí medzi najžiadanejšie v Latin-skej Amerike. V priezračnej čistejvode okolo ostrova sa darí morskýmkrabom, krevetám a rybám rôznejkvality. Prechádzky po rozľahlýchpieskových plážach a piesočnatých

plantážach pod košatými korunamipaliem a banánovníkov boli pre-kvapujúce. Zapadajúce slnko zvý-raznilo oranžovočervenú panorámuokolia, zatiaľ iba málo poznamena-ného starostlivosťou hospodára.

Pohovorili sme si s domorodca-mi. Ukázali nám bez ostychu svojepríbytky. Jednoduché zariadenia,zhotovené len nožom, mačetou ale-bo sekerou, boli neobyčajne prak-tické. Všade boli rozťahané záves-né siete (hamaky), vyrábané naj-viac v Masayi, prispôsobené tak,aby mnohočlenná rodina si malakde odpočinúť. Dobre sa tu daríchovu ošípaných, oviec, sliepok,kačíc a husí. Okrem kukurice sa tudarí pestovaniu kokosových pa-liem, banánovníkov, citrusov, pa-páje i manga. Základné potravinysa dovážajú z Managuy alebo z ku-bánskej metropoly. Tvrdosť životasa odzrkadľuje na remeselníckejvýrobe, kde prevládajú výrobkyz kokosových orechov (nádoby, ly-žice, vyrezávané predmety dennejpotreby), kože, hliny a dreva. Súzaujímavé svojimi tvarmi a indián-skymi námetmi. Na ostrove totižžijú svorne kmene Sumov, Rámov,Miskitov a Garofínov, ako aj po-tomkovia afrických černochov kreoli, mestici a samozrejme Nika-ragujčania.

Ostrov Isla del Maíz v Karib-skom mori sa môže stať význam-ným strediskom oddychu pre svoječaro, dobrú polohu a príjemné kli-matické podmienky. Potrebuje všaknemálo investícií, aby sa tento kútzmenil na malebné miesto oddychua sen sa stal skutočnosťou.

Ing. Gustav STOPKA, foto: autor(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Ostrov v Karibiku

Zber papáje.

Pamätníkoslobodenia v Modre