Nzorov strana bez kvalitnej karikatry je ako strom,ktor vyrstol, ale nezakvitol. M korene, odvjajce saod nzorov itateov Bojovnka, ktor na strnku prispeli,aj konre a listy, ale kvety chbaj. Ke sme zakladali n-zorov stranu v Bojovnku, oslovili sme preto mimoriad-ne renomovanho majstra Petra Gossnyiho, ktor ne-opakovatenm tlom publikuje u desiatky rokov. Ka-d jeho kresba je sama osebe nzor vyjadren v obrazea zrove hdanka pre itatea, aby sa zamyslel nad jehoobsahom. Mnoh mdi dnes preferuj kresby, ktor snakreslen plne priamoiaro a pripomnaj skr komiks,pretoe sa itateovi ahie deifruje jednoduch posol-stvo, ktor prinaj. Bojovnk takto rchlu jednozna-nos nepotrebuje... Okrem informovania o dian v Slo-venskom zvze protifaistickch bojovnkov prinamena spravodajskch strnkach svedectv priamych ast-nkov bojov proti faizmu, ale aj asto komplikovan ana-lzy historikov, ktor si vyaduj as na ich pretaniea vyhodnotenie. Vznikaj polemiky o tom, i s publiko-van fakty korektn, i autori lnkov sprvne vyhodno-tili ich zmysel. O to vie diskusie vyvolva strana, kto-r je pecilne zameran na vae nzory takmer na ak-kovek problematiku, ktor chce itate Bojovnka vo svo-jom prspevku formulova. Ak vyhodnotme, e prspe-vok neodporuje zkonu a je zaujmav, uverejnme ho bezcenzry, pretoe prve to je zmyslom nzorovej strany.Chceme, aby naa nzorov strana bola soldna, o pod-iarkujeme aj kresbami od renomovanho autora, ale z-rove nikoho nentime, aby vo svojom prspevku repek-toval nzor redakcie. To ale neznamen, e autor za zve-rejnen nzor nenesie zodpovednos. Kad, kto zoberiedo ruky Bojovnk, si ho toti me preta a zauja svojvlastn postoj k tomu, o bolo uverejnen. Autor, ktor nanzorovej strane uverejn svoj prspevok, mus potas tm, e bud itatelia, ktorch oslovil, ale aj t, ktors jeho nzorom neshlasia a bud ho za kritizova a toaj v kruhu lenov SZPB, alebo na akomkovek fre, kdeje mon sa k jeho lnku vyjadri. Me sa mu sta, esvoj nzor bude musie obhajova a zist, e sa ocitol podpabou ostrej a mono aj oprvnenej kritiky. Je to da zato, e viac ud rozma nad tm, o v Bojovnku uve-rejujeme a stle viac sa ich k rznym lnkom vyjadru-je. Nie je to zl tendencia. Kad len SZPB, ale aj kaditate nho dvojtdennka me na naich strnkachuverejni svoju reakciu, postreh, alebo nzor na to, s mneshlas, alebo o by chcel doplni svojim komentrom.V tom by chcel by Bojovnk silnejm mdiom, ako bolv minulosti prina viac vaich osobnch sksenost,ale aj hodnoten toho, o sa okolo ns deje. Tento rok sl-vime 55. vroie vydvania Bojovnka, ktor sa tmto za-rauje medzi vbec najstarie celottne vydvan slo-vensk periodik. V dobe, ke sa noviny strcaj zo dana de a vznikaj neustle nov tituly, SZPB stle vyd-va svoj dvojtdennk, ktor chce informova o dian vozvze, udriava stle iv tradciu protifaistickho od-boja, v ktorom si naa krajina vydobyla repekt celhosveta, ale informova aj o nzoroch svojich lenov a ita-teov. Kvety na strome nzorovej strany tvoria kresby, kto-r pre zamyslenie naich itateov vytvoril Peter Gossnyi.Korene a kme stromu tchto nzorov, vak tvorte vy, i-tatelia Bojovnka.

V zasadake Mestskho radu v Banskej By-strici sa 18. novembra konalo zasadnutiestrednej rady Slovenskho zvzu protifais-tickch bojovnkov (R SZPB). Zaalo sa slv-nostne, odovzdanm akovnch listov, medailZa vernos, Pozdravnch listov, Medail Mila-na Rastislava tefnika II. a III. stupa a pa-mtnch medail Jna Nlepku Repkina. Pred-sednctvo R SZPB udelilo medailu Za vernosgenerlmajorovi v.v. Karolovi Schwarzovi, kto-rmu zrove pri prleitosti 90. narodenn ude-lilo aj akovn list. Plukovnkovi v.v. Antono-vi Droppovi a podplukovnkovi v.v. Jnovi R-sovi tie udelilo akovn list. Prtomnch pri-iel pozdravi primtor Banskej Bystrice IvanSaktor. Pozvanie na zasadnutie R SZPB pri-jali i predseda eskoslovenskej obce legionr-skej Pavol Budinsk a viceprezident UN Vete-rn Duan evk, ktor vyzdvihli vo svojichprhovoroch podpsanie zmluvy o spoluprci soSZPB. Pamtn medaily sOL III. stupa zaaktvnu prcu na ren a presadzovan spolo-nch ide lenov eskoslovenskej obce legio-nrskej a SZPB udelila desiatim lenom SZPBaj eskoslovensk obec legionrska.

V pracovnej asti zasadnutia R SZPB uvie-dol predseda SZPB Pavol Sekr sprvu o in-nosti od ostatnho rokovania R SZPB, ktorsa konalo 17. jna 2010. Hlavn pozornos na-ej innosti sa venovala prprave oslv 66. v-roia SNP v zmysle materilu schvlenho RSZPB, kontatuje predseda Sekr v sprveo innosti. Vo svojej sprve podrobne informo-val o organizovan oslv 66. vroia SNP jed-notlivmi oblastnmi organizciami, ako aj

o alch podujatiach, ktor oblastn organiz-cie zorganizovali.

Predseda Sekr tie informoval R SZPBo vmene lenskch legitimci SZPB. Novlensk legitimcie SZPB s obojstrann v ige-litovom obale. Priestor na lepenie znmok je nadruhej strane na obdobie 18 rokov. Preukaz sivymen ten, kto prejav o vmenu zujem, in-formoval predseda.

R SZPB tie prerokovala sprvu o erpanrozpotu 1.-9. A vhad do konca roka 2010.Zaoberala sa aj chatou v Liptovskom Jne, vy-dvanm dvojtdennka antifaistov Bojovnka novou Roenkou odbojrov, ako aj Plnominnosti R SZPB na rok 2011. Uznesenie zozasadnutia R SZPB prinesieme v alom s-le nho dvojtdennka.

Lucia ILLANITZOV

DNES V SLE

str. 4

Laurent Binet v Bratislave

str. 7

Mzeum s grantmi a strelami

str. 10

Zloineck hitlerovsk diplomatiRonk LV Cena 0,44 25. 11. 2010 2525

Na zamyslenie: rusk prslovieZl never, e existuj aj dobr udia.ISSN 0323-2018

LUCIA ILLANITZOV

Nzorya kresby

SZPB m nov legitimcie

Pri vo be poslancov si treba vmazhlavie hlasovacieho lstka

Pri vobe poslancov obecnch a mestskchzastupitestiev je potrebn vma si zhlaviehlasovacieho lstka. Akoupozornila zapisova-teka strednej volebnej komisie (VK) Lviakulttyov, bude na om uveden maximlnypoet kandidtov, ktorch mono v danom vo-lebnom obvode zakrkova.

Pokia voli zakrkuje menej kandidtov,ako je stanoven poet, hlasovac lstok budeplati. Ak vak voli zahlasuje za viac kandi -

dtov, ako je mon, hlasovac lstok platn ne -bude.

Prvo voli do orgnov samosprvy obcmaj obyvatelia SR, ktor maj v obci, v mest-skej asti hlavnho mesta Bratislavy alebov mestskej asti mesta Koice trval pobyta najneskr v de volieb dovili 18 rokov veku.Voli mu aj cudzinci. Musia vak ma trvalpobyt na Slovensku a v ase konania hlasovaniamusia by doma. Rovnako ako kad in obanSR, ktor chce vo vobch odovzda svoj hlas.V komunlnych vobch sa toti ned vybavivolisk preukaz, ktor by oprvoval voliovhlasova v inej obci ako v tej, v ktorej m trva-l pobyt.

Voli hlasuje osobne. Zastpenie nie je pr-pustn. Po prchode do volebnej miestnosti muspreukza svoju totonos. Ak nem preukaz to-tonosti a iadny z lenov okrskovej volebnejkomisie ho nepozn, komisia poiada, aby vo-li preukzal svoju totonos svedectvom dvochosb znmych komisii. Ak tak neurob ani doukonenia hlasovania, hlasovanie sa mu ne-umon.

Hlasuje sa v priestore urenom na pravu hla-sovacieho lstka. Tam voli vlo do oblky je-den hlasovac lstok pre voby do obecnho ale-bo mestskho zastupitestva a jeden hlasovaclstok pre voby starostu alebo primtora. Nahlasovacom lstku pre voby do zastupitestvazakrkovanm poradovch sel ozna kandi-

dtov, za ktorch hlasuje. Me pritom zakr-kova najviac tak poet kandidtov, ak mby v prslunom volebnom obvode zvolen. Nahlasovacom lstku pre starostu i primtora vo-li zakrkuje poradov slo kandidta, za kto-rho hlasuje.

Voli hlasuje tak, e po opusten priestoru ur-enho na pravu hlasovacch lstkov vlooblku do volebnej schrnky. Ak sa voli ne-me zo zvanch, najm zdravotnch dvo-dov dostavi do volebnej miestnosti, me po-iada okrskov volebn komisiu o to, aby mo-hol hlasova mimo nej, ale len v zemnom ob-vode volebnho okrsku, pre ktor bola okrsko-v volebn komisia zriaden.

Voli, ktor neme upravi hlasovac lstokpre telesn chybu alebo preto, e neme taalebo psa, m prvo vzia so sebou do prie-storu urenho na pravu hlasovacch lstkovinho volia, aby za neho hlasovac lstok pod-a jeho pokynov upravil a vloil do oblky.

Komunlne voby sa konaj v uren dev ase od 7.00 h do 20.00 h. Ak to miestne po-treby vyaduj, me obec uri zaiatok vo-lieb na skoriu hodinu. Nadchdzajce hlaso-vanie sa uskuton v sobotu 27. novembra.

Starostov alebo primtorov a tie poslancovmestskch zastupitestiev si bud voli obyva-telia takmer 3000 miest a obc. Za poslanca ale-bo starostu a primtora bud zvolen t z kandi-dtov, ktor zskaj najv poet hlasov. TASR

lenovia R SZPB rokovali v Banskej Bystrici. Na snmke zava: Rudolf Vclavk (Luenec),Katarna Friov (Bratislava), Pavel Brndiar (Rimavsk Sobota). Foto: Lucia Illanitzov

Ilustran foto: TASR Milan Kapusta

2. 25

Obianska spolonos zaruuje na-plnenie slobody, zodpovednosti, to-lerancie a solidarity. Na spomienko-vom stretnut pri prleitosti 21. v-roia Nenej revolcie v historickejbudove Slovenskho nrodnho di-vadla v Bratislave to 17. novembravyhlsila predsednka vldy SR Ive-ta Radiov (SDK-DS). Premirkapoznamenala, e Slovensko m za se-bou dve dekdy, priom t prv oz-naila za zpas o charakter demokra-cie na Slovensku, kedy sa tvorili novdemokratick intitcie, pluralitntt a politick systm. Poukzalanato, e tento proces sprevdzala aj ner-vozita obanov z monosti voby.Zaali sme sa deli na dobrcha zlch Slovkov, na roduverncha neroduvernch, rozbjala ns aksipomlka, aby sme pochopili, e nsmus spoji nieo in a vol sa to ak-tvny oban. fka kabinetu konta-tovala, e poas tohto akho obdo-bia sa zo Slovenska takmer stal ak-si ierny bod na mape Eurpy. Po-trebovali sme druh dych, aby smedokzali urobi neuveriten skok,nvrat do otvorenej spolonosti, dospolonosti tandardnch demokra-tickch krajn. Pripomenula, e Slo-vensko to dokzalo za vemi krtkyas, avak za cenu akch reforiema vekch obet obanov, za o sa impoakovala. Lder KDH Jn Fige jerd, e sa podarilo zrealizova zme-nu, ako vak zdraznil, Slovensko jeskr iba na zaiatku cesty. Ako na-jaktulnej a najaktnej prejavzodpovednosti za slobodu, spravod-

livos, solidaritu vnma vobu nov-ho generlneho prokurtora, ktor bymal by staton, aktvny a estn.Podotkol, e po takejto vobe volvrada Ernesta Valka, ako aj RbertaRemia i obete komunizmu. Naj-vznamnejou pridanou hodnotu bu-dovania demokratickho ttu a jehostabilizcie je poda predsedu Mosta-Hd Blu Bugra spoluprca vi-novho nroda s meninami na Slo-vensku. Bohuia, 21 rokov po re-volcii to vyaduje obiansku odva-hu prekona stle existujcu nedve-ru voi meninm. Sasn vldnakoalcia ale dostala historick ancu,aby vytvorila prvny rmec na to, abyvetci obania SR bez rozdielu n-rodnosti sa tu mohli cti doma.V rmci spomienkovho podujatiavystpil aj predseda parlamentu a fSaS Richard Sulk, ktor sa v ase re-volcie nachdzal v emigrcii. Ne-mal som t monos zai to krsneobdobie, ke sa cel nrod me na-dchnu slobody. O to viac som tosledoval v televzii a chcel by som sapoakova vetkm, ktor mi svojouodvahou umonili nvrat do krajiny,do ktorej patrm.

Poda prezidenta SR Ivana Gapa-rovia 17. november nie je obyaj-nm dom v kalendri. Pre nauspolonos predstavuje zlomov his-torick moment. Spolonos prestalamla a tolerova zlo. Nabrala odva-hu prejavi svoju slobodn, verejnmienku a o je dleit, zjednotila sana potrebe politickch zmien, uvied-la hlava ttu na pietnej spomienke

na pamiatku popravench a umue-nch vzov komunizmu na brati-slavskom ruinovskom cintorne.Najvy stavn inite vo svojomprejave upozornil, e obianske, po-litick, socilne, hospodrske i kul-

trne prva sa v sasnosti ber akosamozrejmos. V minulosti vakvinou takou samozrejmosou ne-boli. Nrodn, socilny i politicktlak bol realitou, proti ktorej bojo-valo mnoho generci slovenskch

vzdelancov, nrodohospodrov, poli-tikov, spisovateov, duchovnch, aleaj ud, ktor nechceli ni viac akospravodlivos i svoje prva, po-znamenal Gaparovi s tm, e za toim patr es a slva. TASR luc

Obianska spolonos zaruuje naplnenie slobody

Slovensk premirka Iveta Radiov a bval posk prezident a vodca odborovho hnutia Solidarita, prvej slobodnejodborovej organizcie vo vchodnej Eurpe, Lech Walesa poas spomienkovho podujatia a koncertu pri prleitosti21. vroia Nenej revolcie 17. novembra 2010 na Hviezdoslavovom nmest v Bratislave. Foto: TASR - Vladimr Benko

Doasn opatrenia na zneniefinannej straty na chatePartizn v Liptovskom JneZ dvodu neustleho nrastu cien za energie a sluby, a tm vy-kzanej nannej straty v hospodren chaty Partizn v Liptov-skom Jne rozhodlo Predsednctvo R SZPB na svojom zadsad-nut da 21. 10. 2010 zvi cenu za ubytovanie ponc dom1. 1. 2011 nasledovne:

1. lenovia, zamestnanci, funkcionri zvzu 10, za osobu/noc2. Deti, iaci, tudenti 10, za osobu/noc3. Ostatn 15, za osobu/noc

V prpade poiadavky rezervcie celej chaty s nim potom rek -reantov ako 16 iadate uhrad cenu za cel kapacitu, t. j. 16 lok.

4. NOVEMBERRobotnci za pouitia obrov-

skch eriavov presahovali pri de-dine Witramowo nemeck bunkerviaci pribline 550 ton na novmiesto, aby uvonili priestor prevstavbu hlavnej cesty v severnomPosku vedcej z Varavy doGdanska. K presahovaniu za polmilina eur dolo po tom, akomiestny predstavite zodpovednza ochranu historickch budov od-mietol vyda povolenie na rozo-bratie betnovho bunkra, ktorpostavili nemeck nacisti pred 2.svetovou vojnou.

5. NOVEMBERMasov hrob vye 100 idov-

skch obet objavili archeolgoviana severovchode Rumunska priobci Popricani. Starch muov,eny a deti zavradili prsluncirumunskch ozbrojench sl. Ru-munsko, ktor bolo v rokoch 1940a 1944 spojencom nacistickhoNemecka, dlho popieralo, e by najeho zem dochdzalo k holo-kaustu. A v roku 2004 akceptova-lo sprvu medzinrodnej komisie,poda ktorej niekdaj civiln a vo-jensk predstavitelia tejto balkn-skej krajiny nes zodpovednos zaivoty 280- a 380-tisc idova 12-tisc Rmov.

7. NOVEMBERTiscky ruskch kadetov oblee-

nch do uniforiem z ias 2. sveto-vej vojny pochodovali ervenmnmestm. Tto kadoron vo-jensk prehliadka je oficilnoupoctou astnkom prehliadkyz roku 1941, ktor sa po jej skon-en priamo vydali na front obra-ova Moskvu pred bliacimi sanacistickmi jednotkami. Medziestnmi hosami privtali 40 ve-ternov, ktor sa zastnili na

vojenskej prehliadke pred 69 rok-mi.

8. NOVEMBERUmeleck diela, o ktorch sa

predpokladalo, e ich zniili nacis-ti poas 2. svetovej vojny, objavilistavbri poas kontruknch prcnealeko radnice v Berlne. Krt-ko na to ich vystavili v Novom m-zeu. Nacisti zniili tisce umelec-kch predmetov, ktor vytvorili i-dia alebo ktor poda nich obsaho-vali deviantn sexulne elemen-ty, protinrodn tmy, i spochyb-ovali nacistick ideolgiu.

9. NOVEMBERNevybuchnut bombu z ias 2.

svetovej vojny objavili pri zemnchprcach v priestoroch Chopinovhomedzinrodnho letiska vo Vara-ve, asi 500 metrov od hlavnho le-tiskovho terminlu. Polcia obme-dzila cestn dopravu v blzkosti sta-veniska a na miesto sa dostavili py-rotechnici.

11. NOVEMBERLegenda obuvnckeho priemyslu

Jan Antonn Baa, ktorho v roku1947 v neprtomnosti odsdili na15 rokov vzenia za dajn kola-borciu s nacistickm reimom,v skutonosti nekolaboroval. Nie-lene finanne vysokmi sumamipodporoval s. odboj v exile, ale za-chrnil pred smrou v koncentra-nch tboroch aj desiatky idov-skch rodn. V roku 1937 zaal po-siela svojich idovskch zamest-nancov aj s rodinami z SR do za-

hraninch fililok v krajinch, kdenacisti nepredstavovali hrozbu.

12. NOVEMBERFranczska ttna eleznin

spolonos (SNCF) sa prv razospravedlnila za deportciu idovv ase obsadenia Franczska na-cistickm Nemeckom. V oficil-nom vyhlsen vyjadrila hlbokia a tos nad konanm elez-nc poas 2. svetovej vojny, ktorvraj bolo vynten sluobnmi po-vinnosami. SNCF sa tak podvoli-la tlaku USA, ktor pohrozili fran-czskym elezniciam, e ich vyl-ia zo sae o vstavbu elezni-nch trat na Floride a v Kalifornii.Poas vojny transportovali fran-czske eleznice pribline 76-tiscidov do nacistickch koncentra-nch tborov.

14. NOVEMBERMinister obrany NSR Karl-

Theodor zu Guttenberg si uctil 395idovskch vojakov, ktor zomreliv slube svojej vlasti poas 1. sve-tovej vojny. Predstavite vldy takurobil v rmci spomienkovch ob-radov v Nrodn de smtku, kto-r zpadn Nemecko zaviedlov roku 1952. Spolkov krajiny b-valho vchodnho Nemecka pri-jali tto tradciu a v roku 1992.

15. NOVEMBERV Bruseli evakuovali as cen-

trly NATO. Dvodom bol nlez50-kilogramovej nevybuchnutejbomby z 2. svetovej vojny na pri-ahlom bulvri. Kee pri evaku-cii sa dal poui jedin vchodz centrly, vznikla medzi zamest-nancami NATO vek panika a tla-enica. Bombu nali poas rekon-trukcie bulvru, ktorm m vieselektrikov tra spjajca centr-lu NATO s centrom mesta. (ao)

Stalo saVO SVETE(4.15. november 2010)

Dohoda o vojnovch hrobochMinister vntra SR Daniel Lipic

16. novembra podpsal s ministromprce a socilnych vec Slovinskejrepubliky Ivanom Svetlikom v prie-storoch nho vevyslanectva v u-bane dohodu medzi vldami Slo-venskej republiky a Slovinskej repu-bliky o vojnovch hroboch. Jej z-merom je najm zabezpeovaniepravy a udriavanie vojnovch hro-bov zmluvnch strn na zem svo-jich ttov. Dohoda bola podpsanv nadvznosti na odhalenie prvho

pomnka slovenskm vojakom ra-ksko-uhorskej armdy padlm naSoskom fronte v prvej svetovej voj-ne. Informovala o tom Lucia Gara-jov z komunikanho odboru Kan-celrie ministra vntra SR. Pamtnkna pamiatku vetkch slovenskchvojakov, ktor v roku 19151917padli v bojoch na Soskom fronte,odhalil minister Lipic spolu s mi-nistrom obrany SR ubomrom Gal-kom v pondelok (15.11.) v Loi.

TASR

Jubileum BojovnkaV tomto roku si n dvojtdennk pripomna mil vroie 55 rokov vy-

dvania. Pri tejto prleitosti sme 22. a 23. novembra v spoluprci s pri-mtorom Krupiny Radoslavom Vazanom zorganizovali stretnutie naichdopisovateov. Po slvnostnej asti, ktor sa konala na krupinskom mest-skom rade, prebehla diskusia s naimi dopisovatemi o budcnosti Bo-jovnka na chate Rzdelie. Redakcia dvojtdennka Bojovnk akuje pri-mtorovi Krupiny Radoslavovi Vazanovi, okresnej organizcii Smer-SDv Krupine, COOP Jednota Krupina, Gymnziu A. Sldkovia v Krupine, fir-me Atelier s.r.o. a Martinovi Krajovi za pomoc pri zorganizovan tohto po-dujatia. luc

3 .25

Preo je v mestch volebnas vdy niia ako v obciach

a mench mestch?

V obciach, mench mestch ajmalch mestskch astiach Bratisla-vy si udia viac uvedomuj dlei-tos toho, aby na ich ele stl dobrstarosta a aj poslanci. Takmer kadkadho pozn a to doke viac mo-tivova, aby prili voli. Vo vekchmestch je via anonymita a nie jetak prehad o vsledkoch prce vo-lench predstaviteov.

Volia udia vo vch mestchviac strancky ako na vidieku?

Urite no. Na vidieku sa udiapoznaj a preto volia tch, ktormdveruj, bez ohadu na to, z ktorejs strany. Ak v meste dostane volivo volebnej miestnosti zoznam 97kandidtov a m z nich vybra 11,tak vinou vetkch nepozn pod-a mena. Doma si nemohol premys-

lie, koho budete voli a tak sa vo vo-lebnej miestnosti orientuje podatoho, o m kandidt za menom, naj-m poda politickej strany, ktor vo-li volil v parlamentnch vobch.To vak neplat pri vobch starostualebo primtora. Tam tch kandid-tov nie je tak vea, voli ich obyaj-ne pozn poda mena a teda sa roz-hoduje viac poda osobnosti kandi-dta ne poda toho, za ak stranukandiduje.

V prpade referenda me lo-vek neasou spsobi, e bude

neplatn, pri vobch bez ohadu

na to, i sa zastn alebo nie, vdy

niekoho zvolia. Je fr, e systm

takto nti ud, aby ili voli?

Systm nechva to rozhodnutiena volioch. Vy hovorte nti a pri-tom v Bratislave bola volebn asv komunlnych vobch 2006 iba32%. Poda ma je dleit, aby u-

dia prili voli. Len vtedy bud mazvolen predstavitelia dostatonevek legitimitu.

Preo by mal s voli Brati-slavan a poda akch kritri by si

mal vybera?

Mesto je v zlej situcii. Sasnvedenie mu nechva przdnu kasu,

nezaplaten faktry a spsob riade-nia, ktor rozhoduje o ns bez ns.To si zasli zmenu, to si zasli, abyBratislavania prili voli a rozhodlio tom, kto bude jej nositeom. Maliby pozera na to, kto bude najlepieriadi mesto, kto ho doke vyviesz tej zloitej situcie. Urite budhodnoti pripravenos kandidta natakto lohu.

Kandidti najm v obciach,mench mestch, ale aj v brati-

slavskch mestskch astiach ve-

nuj as kampane stretvaniu sa

s umi v malch skupinkch. Ro-

bte to aj vy, hoci kandidujete na

primtora hlavnho mesta. M to

zmysel, ke potrebujete na zvole-

nie pribline 70 tisc hlasov?

Vyuvam viacer cesty, ako do-sta svoje posolstvo o zmene v Bra-tislave k voliovi. Navtvil som ka-d mestsk as, aby som so staros-tom i starostkou diskutoval o tom,o oakvaj od mesta v najblichtyroch rokoch. Teraz v rmci kam-pane sa stretvam s obyvatemiv kadej mestskej asti, aby som sauchdzal o ich dveru. Aj ke ichchod na stretnutia menej, tie stret-

nutia mi pomhaj pozna, o udtrpi, ak maj oakvania. A verm,e moje posolstvo pomu ri a-lej, aj tm, ktor na stretnut neboli.

Aj ke favoriti na primtoraBratislavy ved skr pozitvnu

kampa, po meste sa objavuj bill-

boardy rznych inch subjektov,

ktor s sasou aj negatvnej

kampane, konkrtne vo Vaom

prpade je to billboard Vaej tvre

a tvre Roberta Fica s nadpisom

Sympatick komunista je nebez-

penej ako nesympatick. Ako sa

d na takto kampa odpoveda?

Takto provokcia ukazuje nabohos tch, ktor ju pripravili.Zrejme nemaj o ponknu, tak savybjaj v negatvnej kampani. Na tonem zmysel reagova, udia si uro-bia sudok sami. Od roku 1991 niesom komunista, od roku 2005 niesom lenom iadnej politickej stra-ny. A kandidujem ako nezvisl. Aleniekto sa poka urobi z primtor-skch volieb v Bratislave stranckysboj, lebo mu nevyhovuje, aby tobol sboj osobnost.

Lucia ILLANITZOVFoto: www.ftacnik2010.sk

Vladimr Kucej bol 9. novembra jednomy-sene zvolen za novho predsedu Oblastn-ho vboru SZPB v Banskej Bystrici. Oblast-n vbor uvonil z funkcie predsedu, lenapredsednctva a lena oblastnho vboru Pav-la Sekra a z funkcie lena predsednctva On-dreja trbka. Za lena Oblastnho vboru ko-optoval Vladimra Hutyru. Za lenov pred-sednctva Oblastnho vboru boli zvolen Ju-raj Odor a Jn iko.

Oblastn vbor sa zaoberal aj hodnotenminnosti pri plnen Uznesen XIV. Zjazdua Oblastnej konferencie SZPB. Vyhodnotilvetky podujatia, ktor v tomto roku zorgani-zoval. Na slvnostnom zasadnut oblastnhovboru, ktor sa konalo v marci a bolo roz-ren o predsedov ZO a vyznamenanch, smesi pripomenuli 65. vroie oslobodenia Ban-skej Bystrice od faizmu. Poetn zastpeniemala naa oblastn organizcia aj na celott-nom spomienkovom zhromaden v Liptov-skom Mikuli, na ktor sme pre vek zujemvycestovali 2 autobusmi. Oslobodenie od fa-izmu, ukonenie II. svetovej vojny a utrpenieud, ktor spsobil faizmus, sme si pripo-menuli aj na alch podujatiach vo Zvolene,Kremnike, Kovovej, Bratislave, iernomBalogu, na celottnych oslavch 66. vroia

SNP a alch pamtnch miestach vrtanerakskeho Mauthausenu .Okrem toho sme prenaich lenov pripravili rehabilitan pobytyv Kremnici, Beeovej, v Sliai, Santovke,ktor sme pre nepria-ze poasia preloilido Dudiniec a alie.Vydarenm bol ajdvojdov zjazd doPienin so splavovanmDunajca a prehliadkouSpiskho hradu. Pospenom podujatv Medzibrode pripra-vila ZO ubietov ak-ciu pod nzvom Spoz-naj ZO SZPB v regi-ne, ktor sa organiz-torom nielen vydarila,ale stala sa nmetom ajpre innos na rok2011, kedy chceme ob-dobn podujatia usku-toni v ZO Hrocho,Badn a Brusno. Ne-chcem vymenovva alie podujatia, ktorsme v roku 2010 u spene uskutonili. Zv-razujem vak, e tieto podujatia boli realizo-

van v zkej sinnosti s orgnmi ttnej spr-vy a samosprvy obc a miest. Bol to predo-vetkm Banskobystrick samosprvny kraj,ktorho predseda prevzal aj v tomto roku z-titu nad nam podujatm STRETNUTIE GE-NERCI na Kaliti, ktorho 5. ronk smeuskutonili v auguste.

Vznamn oblasv naej innosti zohr-va starostlivos o pa-mtn miesta, ktorpripomnaj obetea utrpenie bojovnkovproti faizmu. Po re-kontrukcii bunkrovv Pohronskom Bukov-ci sme zrealizovali ajznovuvybudovaniebunkra MOR HO podJelenskou Skalou. Pat-r za to poakovaniehlavne lenom ZOpania Dolina, Medzi-brod, Poniky, Fonor-da pod vedenm tajom-nka OblV tefanaPaku. Rekontrukciupomnkov realizuj aj

v obci Hrocho a v Ponikch obnovili vandal-mi znien pomnk, ktor pripomna zavra-denie 31 rasovo prenasledovanch osb

v oktbri 1944. Dleit lohu zohrva a budeplni propagcia naej innosti. OblV m vy-tvoren webov strnku.

Z odznenej sprvy by sa mohlo zda, enaa innos je skoro idelna a u nemme anio zlepova. Nie je to vak tak. Dlhodobo sanm nedar zaktivizova prcu v niektorchZO napr. v Dbravici, erne, Brusne, Pod-koniciach, zlili sme aj ZO Kremnikaa Radva a nedar sa nm optovne zaloiZO v Malachove, at.

U dnes sa musme zama ako alej, abysme naplnili zvery Programovho zameraniaSZPB pre obdobie od XIV. do XV. zjazduSZPB, aby sme boli modernm Zvzom, pri-merane spoloensky dernm a sasne jed-noduchm zdruenm pre vetky vrstvy naejobianskej spolonosti. Preto nesmieme ostabokom ani pri bliacich sa vobch do zastu-piteskch orgnov mesta a obc. Podpormekandidtov na starostov, primtora ale aj naposlancov, ktor s naimi lenmi a viemeo nich, e spolu s nami presadzuj a ria od-kaz protifaistickho odboja, hlavne SNP. Pri-jali sme Pln innosti OblV, Kalendr akci narok 2011, ale aj nvrh rozpotu na budci rok.

lenovia oblastnho vboru, predsedoviazkladnch organizci a hostia sa na zaiatkuzasadnutia presunuli na pietnu spomienkuk pamtnku 747 obet zavradench v Krem-nike.

Novm predsedom Vladimr Kucej

Milan Ftnik: Je dleit, aby udia prili voliV komunlnych vobch si 27. novembra zvolme svojich zstupcov doobecnch a mestskch zastupitestiev, ako aj starostov a primtorovobc. V malch obciach maj udia vhodu, pretoe takmer vetkchkandidtov poznaj. Vo vekch mestch to maj volii aie, pretoekandidti s im viac vzdialen, preto sa astejie stva, e volia skrstrancky. i sa u rozhodneme voli poda toho, ako danho lovekapoznme alebo strancky, vyia volebn as lepie zabezpe zo-hadnenie nzorov obanov v tom, kto je napokon zvolen. Je dlei-t, aby udia prili voli. Len vtedy bud ma zvolen predstavitelia do-statone vek legitimitu, kontatuje v rozhovore pre Bojovnk petr-alsk starosta a nezvisl kandidt na primtora Bratislavy s podpo-rou Smeru-SD Milan Ftnik.

Milan Ftnik

Kontrola vmeny okien na M Turnianska v Petralke.

4. 25

lenovia ZO SZPB, ktor pracujepri Klube vojenskch dchodcovv Preove spolu s almi organiz-ciami SZPB mesta a okresu Preov,sa aj okrem inch akci kadoronezastuj oslv pamtnho Daobet Dukly. Ve prve tam na Duk-le a vo Svidnku sa stretvame s pria-mymi astnkmi KDO, so svojimipriatemi z inch miest Slovenskaa u dopredu sa teia, e znova uvi-dia kraj, ktor v ns vzbudzuje bzea ctu k padlm eskoslovenskm vo-jakom a vojakom ervenej armdy.

Hne v vode chceme pozname-na, e takm hlavnm organizto-rom tohto zjazdu i niektorch al-ch je plk.v.v. Demeter Lazork, kto-r sa potom stva aj vedcim zjaz-du a zbavnou formou informujesvojich pasaierov o programe celejakcie.

Mnoh z itateov tohto lnku sipoviete: Bodaj by nie, vak to majbliie ako my ostatn z inch ktovSlovenska. O to viac je poteiten,e okrem autobusov zo vetkchokresov vchodnho Slovenska smeregistrovali autobusy s astnkmitohto spomienkovho aktu zo Zvole-na, iliny, Trenna a dokonca zo Se-nice.

Mrz ns vak novinrsky odhadastnkov pietnych aktov na Duklea vo Svidnku, ktor hovor o takmer600 lenoch a sympatizantochSZPB. My Preovania sme vide-li, e na Dukle mohlo by tch 600

ud, ale o spomienkov akty v mes-te Svidnk, na ktorch sa zastnilakolsk mlde a obania mestaSvidnk. Prekvapuje ns, e na poetnovinrskej obce, ak sme tam vide-li, sa o tejto vznamnej udalosti naregionlnej i republikovej rovni pu-blikovalo vemi mlo.

Lene Dukla a Svidnk s ich okolmnie s len miestami bojov Karpats-ko-duklianskej opercie, ale s ajstlym zdrojom zskavania alchnovch informci a poznatkovo krutosti vojny, urputnosti bojov,o om vemi zanietene vedia rozpr-va priami astnci bojov, ako ajo bojovom priatestve a sdrnostimedzi vojakmi na fronte a civilnmobyvatestvom. Tohto roku sa tejtolohy vemi profesionlne zhostilpriamy astnk bojov na Dukle, pr-slunk 1. s. armdy generl v.v.Alexander Beer, ktor s dojmavmprhovorom vystpil pri socheamr.gen. Ludvka Svobodu.

Je vemi chvlyhodn, e udiapod Duklou si vemi uctievaj hrdi-nov, ktor poloili svoje ivoty zanau slobodu. Svidnk si ct arm.gen. L. Svobodu ako svojho estn-ho obana, o vyjadrili vo svojichprhovoroch primtor Svidnka Mi-chal Bartko a prednosta O Svidnkpn Milan Cocua.

Je pravdou, e zub asu sa pod-pisuje na pamtnkoch, podstav-coch, nhrobnch kameoch, pa-mtnch doskch i bojovej technike.

Ale nae oi si vimli, e niekde napamtnch doskch, bustch chba-j psmen i cel men, hviezdy, zna-ky. A to u nie je spsoben preloudobou ivotnosti, to u je hol nec-ta, vandalstvo, cynizmus niektorchnaich spoluobanov, ktor spo-mnan predmety uloili do svojejzbierky alebo do rotu. O to viac nsmrz toto vandalstvo, lebo my, bva-l vojaci z povolania sme povaova-li za svoju hrdos a es, ke sme pa-mtn miesta bojov 2. svetovej vojnyna vchodnom Slovensku pomhaliudriava v takom stave, ak im v ci-vilizovanej spolonosti patr.

A ete jeden dleit postrehz pietneho aktu na Dukle a vo Svid-nku adresovan predovetkm or-ganiztorom. Nechodme uctievaa vzdva hold len padlm bojovn-kom, ale aj ete ijcim, zvl tm,ktorm zdravotn stav dovol sapriamo zastni tohto aktu. Pretoich treba sstredi pri pamtnkochna dstojn, viditen miesto, jedno-ducho postara sa o nich, aby nest-li na okraji diania, lebo delegciepokladaj vence aj na ich poes.

Vojna, to nie s len frontov ope-rcie bojujcich strn, straty na ud-skch ivotoch a bojovej technike,ale aj neskuton strdania civiln-ho obyvatestva, zbombardovana vyhoren mest a dediny, hlad,strach a obava o hol preitie. Pre-to na ksok chleba podan vojakomz frontu, obyajnmu loveku

a zvl na smr vystraenmu die-au sa nezabda nikdy. A tu sa niek-de rod aj tba po jej skonen, pomierovom ivote, po slobode a pr-ve o tieto hodnoty sa usilovali pred66 rokmi v Karpatoch eskoslovens-k vojaci a vojaci ervenej armdy.

Ako inak, ne znmymi pesnikamiz frontu Kaua, Slovensk ma-miky sme na spiatonej ceste do-mov na nich aj takto zaspomnali zasprievodu harmoniky, ktor nssprevdza aj pri inch podobnchakcich. Oskar ALKO a Jn KRAJKOVI

Na Duklu nechodme ako tatisti alebo turistiVAE NZORY

Dukliansky priesmyk Ilustran foto: internet

V prvom novembrovom tdni zavtal Lau-rent Binet ako erstv drite Goncourtovejceny do Bratislavy ako hos Stredoeurpske-ho fra. m sa stala nvteva tohto francz-skeho spisovatea pre ns odbojrov zaujma-v? Upozoruje ns na svoj debutov romnso zhadnm nzvom HHhH, v ktoromzvltnym spsobom popisuje hrdinsk poineskoslovenskch vsadkrov zo skupiny An-tropoid - Jozefa Gabka a Jna Kubia. Sa-motn nzov tohto romnu vychdza zo zot-

hlenej nemeckej vety: Himlers Hirn heisstHeydrich - (Himlerov mozog sa vol Hey-drich). Obsah romnu hovor o atentte naReinharda Heydricha, najvyie postavenhomua SS, protektora iech a Moravy v asedruhej svetovej vojny, ako i jednho z hlav-nch architektov holokaustu.

Goncourtova cena sa udeuje za romny.Laurent Binet tvrd, e jeho kniha romn nie jea pokrauje: V skutonosti som sa poksilprerozprva prbeh atenttu na Heydricha

ako romn, ale bez vymyslench udalosti a bezprechodu k fikcii. Moja kniha je takmer nefik-tvny romn. Hovorm takmer, lebo z asu naas som nedokzal odola a niektor scnysom vymyslel. Ide vak o scny, ktor s ko-mentrom k alej kapitole a v ktorch disku-tujem s itateom. Zdalo sa mi dleit, e akchcem prerozprva tento prbeh a vzda holdeskoslovenskm parautistom, musm sa po-ksi zosta vern historickej skutonosti.

Atentt na Heydricha a nsledn represliena zem vtedajieho nemeckho Protektor-tu iech a Moravy popri Slovenskom nrod-

nom povstan boli pre budcnos eskoslo-venska najvznamnej prejav protifaistick-ho odporu.

Kto je Laurent Binet? Je to 38-ron fran-czsky spisovate, uite francztiny a litera-try a predna na univerzite Par III. Na Slo-vensku vyuoval francztinu na vojenskejakadmii, kde zaal psa hore uveden romn,v om pokraoval v Prahe. V marci 2010 do-stal za prestnu Goncourtovu cenu. Kniha uvyla v eskom preklade a v decembri vyjde vovydavatestve Marenn PT aj na Slovensku.

Vladimr Frao vetern 2. svetovej vojny ZO SZPB Pchov

Laurent Binet v Bratislave

Slovensk vojnov parautisti doplnok V.

Od poslednho prspevku, ktor vy-iel v asopise Bojovnk .16 a v ban-skobystrickom Spravodajcovi . 3/2010, nedolo k podstatnm objavomi zmenm. Iste ste zaregistrovalii v Bojovnkovi slovensk as pri70. vro vzniku eskoslovenskejarmdy vo V.Britnii, v Cholmonde-ley. Za parautistov sa zastnil je-den z poslednch, v Teboni ijci,pplk. v.v .J. Bak (vber do WOLF-RAM, pozri i lnok v Bojovnkovi 21na str. 10). Aspo iastone sa takzmazala slovensk neprtomnos z 11.11. 2009, kedy bol v ktskom Arisai-gu (bez slovenskej asti, pokia ne-potam J. Baka), odhaovan pom-nk s. parautistom, ktor preli v-cvikom SOE. Malm doplnkom jesn dtum 18. 11. 1922, kedy sav Novom Meste nad Vhom narodilVladislav SEVERNI, niekde i Ladi-slav Severin, prp. Severiny (vber doMANGANESE). Zomrel v 2/2009v anglickom Leamington Spa. Mnoiasa chyby pri prepise nzvov londn-skych skupn, take nikdy nepte An-tropoid, Antrophoid, Platinum Pew-ter, Embasy, Currier V, Pelter,Ochrre, at.! Pri ptran po osude s.

zlatho pokladu (S. Motl Kam zmi-zel zlat poklad republiky, 2003 ale

i M. Vro Osudy zlatho pokladu,

1991) zaujm skutonosti, akm sp-sobom sa vyrovnalo Anglicko s s. vo-jakmi, ktor poloili ivoty za Anglic-ko. Zaplatili sme i za nrky do top-nok, na rozdiel od Poska, ktormubol v roku 1956 dlh vymazan. Zauj-mavou kapitolou mu by zmieanmanelstv vojenskch parautistov,i u v Anglicku, alebo Rusku. Z lon-dnerov to bol napr. A. Doman (vl.menom Deutelbaum, vdova Ailsa Do-manov ete ije v Zvolene), z eskchprslunkov sekcie D to boli potomO. Janko, R. Matula, J. Bublk,K. Hlsensk, R. Turner, ruskho p-vodu je napr. manelka Jozefa Har-a (EMBASSY). Napr. v roku 1948bolo prepustench z s. letectva 43 d-stojnkov, bvalch prslunkov RAF,ktor sa previnili tm, e si zobraliza manelku Anglianku. V tomto ob-dob stihne Ctirad Man absolvovazvltny kurz Svazu brannosti v Pod-bradoch, neskr sa nespene hlsili s bratom Josefom k vznikajcemu s.vojenskmu parautizmu, ale nepre-li testami. Zatia v terii dohadova hypotz je as Slovkov (emi-grantov), vysadzovanch franczskouSDECE zaiatkom 50-tych rokov or-

ganizciou MINOS z lietadiel DC-3nad slovenskmi lesmi. eskoslovens-ko ete nemalo radarov systm, DC-3 bolo zameniten s LI-2. Lietadlfranczskej letky ELA 56 Vauclusetartovali hlavne z letsk Lahr (Ne-mecko) a Innsbruck (Raksko). Agen-ti boli vysadzovan na pecilnych po-pruhoch s automatickm otvranmz vky 150 metrov.

o sa tka moskovskch sloven-skch parautistov, tak 23 .8. 2010 savrtil do parautistickho neba 88-ron genmjr. v.v Jozef Brunovsk(STALIN II.). Bol dohadan hrobJna Murgaa (nar. 16. 5. 1922), kto-r dezertoval na lietadle do Krasno-daru v auguste 1943 a 20. 9. 1943 bolvysaden v blzkosti Saki s lohouzorganizova hromadn let sloven-skch pilotov. Zomrel 12. 7. 1982v K. Varoch. alou smutnou sprvoupre vetkch vsadkovch veternovbolo mrtie plk. v.v. Frantika Mans-felda (23. 11. 1925 24. 9. 2010), le-gendy vojenskho parautizmu.(Pozn. KVV SR mu v roku 2008 ude-lilo titul generl i.h.) Parautisti ve-terni (v pote asi 250) sa s nm roz-lili symbolicky na bval DeSLA, 6. 10. 2010 v Liberci.

Vladimr GAJDO, KVVV Praha(Pre Bojovnk bez nroku na honorr)

5 .25

V nedeu 14. novembra predpolud-nm sa pri Pamtnku veternov zpad-nho odboja na afrikovom nmestv Bratislave u tradine uskutonil slv-nostn pietny akt. Konal sa pri prlei-tosti Spomienkovho da. Medzi pr-tomnmi oznaenmi symbolickmikvetmi ervench makov boli ministerobrany SR ubomr Galko, vevyslan-ci Spojenho krovstva Vekej Brit-nie a Severnho rska Michael J. W. Ro-berts, Ruskej federcie Pavel Kuznecova eskej republiky Jakub Karfk, pred-stavitelia vojenskho diplomatickhozboru akreditovanho v SR, priamiastnci nrodnho boja za oslobode-nie a proti faizmu, vdovy a pozostalrodinn prslunci padlch a zosnulch,ako aj al hostia. Slvnos otvorilokladenie vencov a kytc vaky. VeniecSZPB poloila delegcia v zloen ta-jomnk R SZPB Roman Hradecka vedci organizanho oddelenia Kan-celrie R SZPB pplk. v. v. Petr van-da. Nasledovalo privtanie host a poom minta ticha za vetkch padlcha zomretch, ktor v dvoch svetovchvojnch, ale aj v ostatnom obdob po-loili ivoty v boji za mier, slobodua demokraciu.

Slvnostn prhovor predniesol .Galko. Veternom vojen v om vyjadrilsvoju ctu a vaku. O. i. zdraznil:Cenme si nezitn nasadzovanie i-votov na frontoch poas prvej a druhejsvetovej vojny... V tento de asto ho-vorme o bojoch, vojnovch svetoch,ale zmyslom je pozdvihn najm hod-noty slobody a mieru a poukza na to,e mnoh vojaci dokzali v mene tchtohodnt obetova aj svoje ivoty... Od-kaz vlastencov, ktor bojovali v zpad-nom odboji, je posolstvom aj pre dne-n ozbrojen sily.

V mene priamych astnkov proti-faistickho odboja, vojnovch veter-nov sa k astnkom prihovoril plk. v.v.Milan Pka, poas 2. svetovej vojny pr-slunk Krovskch vzdunch sl(RAF) vo Vekej Britnii, syn armd-neho generla in memoriam HeliodoraPku, astnka obidvoch svetovch vo-jen, ktor sa mimoriadne zaslil o vo-jensk pomoc SNP a oslobodenie ze-mia Slovenska. O. i. povedal: V 1. sve-tovej vojne na ruskom fronte a v z-padnej Eurpe vo Franczsku a v Ta-liansku prinieslo hrdinstvo s. lgi vy-ten slobodu echom a Slovkomvytvorenm spolonho demokratick-ho ttu eskoslovenskej republiky.V 2. svetovej vojne bojovali nai otco-via aj naa genercia za rovnak idelyhumanizmu a prva na zpadnom i v-chodnom fronte. Hroby naich predkova kamartov s rozosiate po celej Eur-pe, zii, severnej Afrike i vo vodchsvetovch ocenov. alej pripomenulnedvne 70. vroie prchodu s. voja-kov do Vekej Britnie a legendrnejBitky o Britniu vrtane asti s. let-cov v nej, ich spechov i strt. Neobi-iel ani ak obdobie v ivote prslu-nkov zpadnho odboja, perzekciea prenasledovanie vldncim komunis-tickm reimom v eskoslovensku. Nazver vetkch vyzval, aby nezabdalina spolon minulos echov a Slov-kov, na historick udalosti, na spechy,ale i sklamania a prinesen obete. Pojeho zverench slovch zaznela tt-na hymna SR.

Potom zaali prtomn postupne pri-stupova k pamtnku, aby na trvnikupred nm zastokli do zeme mal dreve-n symbolick kre s kvetmi ervenchmakov a tak vyjadrili svoju ctu vet-km tm, o padli a zahynuli vo sveto-

vch vojnch a vojnovch konfliktoch.K dstojnmu priebehu spomienkovejakcie prispelo aj pekn slnen poasie.koda len, e celkov dojem narali udlh as stpik pamtnka pokodennezistenm vozidlom (prstup do are-lu maj iba vozidl polcie...) a chba-jce reaze. Azda sa niekto z kompe-tentnch funkcionrov mestskej astipostar o npravu. Iniciova by ju mo-hol aj OblV SZPB v Bratislave, pretoeaj vzhad pamtnka patr k vyjadreniupiety tm, ktorm je uren. Spomien-kov akt zakonila hymnick piese.

Po jeho skonen sa pozvan hostiastretli v hoteli Marros na slvnostnejrecepcii. Na jej zaiatku J. Ex. vevy-slanec Michael J. W. Roberts v prho-vore o. i. zdraznil, e esi a Slovci ri-skovali svoje ivoty i ivoty svojich ro-dn u tm, e na zaiatku vojny odilina zpad a vstpili do s. vojenskchjednotiek, e boli pripraven padn zaidely, ktorm pevne verili. Vyzdviholich prnos pri obrane Vekej Britnie.Spomenul aj tch, ktor riskovali svojeivoty v boji proti faizmu, avak u nies medzi nami generla Heliodora

Pku, Alexandra Domana, Jozefa Gab-ka, Jna Kubia, i nimi realizovanoperciu Anthropoid. Zrove vzdalhold pozostalm po tchto s. hrdinoch,ktor si ich prili pripomen a poklonisa ich pamiatke. Ministrovi obrany SR. Galkovi povedal, e je hrd na to, eSlovci a Briti bojuj spolone bok poboku v Afganistane. Zrove mu poa-koval za prpravu slvnostnho poduja-tia. Potom sa s prtomnmi rozlil, pre-toe na konci kalendrneho roka konvo funkcii. Na zver predniesol prpi-tok. Dr. Petr VANDA, CSc., Foto: autor

V Bratislave op zakvitol erven mak

Pohad na astnkov pietnej slvnosti.

Pozornos venujemeaj zskavaniu novch lenov

VYHLSENIEastnkov pietnej spomienky pri pamtnku zavradench v Kremnike

as je neprosn. Od hrzy, ktor sa na tomtomieste odohrala, uplynulo dlhch 66 rokov. Pa-mtnk, pri ktorom sa dnes s pietou sklame, nmnavdy pripomna obete iestich masovch vrd,ktorch sa na tomto mieste od 5. novembra 1944a do 19. februra 1945 dopustili nemeck fais-tick jednotky spolu s prslunkmi Pohotovost-nch oddielov Hlinkovej gardy - POHG.

Protitankov zkopy a bunkre tu pri Kremnikesa stali po prechode SNP do hr spolonmi ma-sovmi hrobmi mnohch astnkov SNP, antifa-istov a vzov z banskobystrickej vznice sd-rie. Poda nrodnosti boli popraven Slovci, esi,Rusi, Ukrajinci i Bielorusi.

Dnes, ke si v tichej spomienke pripomnametto tragdiu, uvedomujeme si viac ako inokedyhrzy faizmu a zrove potrebu aktvnych inovproti rznorodm snahm, smerujcim k presa-dzovaniu neonacizmu, ovinizmu, a prejavom xe-nofbie, intolerancie, terorizmu a akhokovekinho nsilia.

lenovia Slovenskho zvzu protifaistickchbojovnkov, a najm ijci priami astnci n-rodnooslobodzovacieho zpasu, vdy stli a stojaaj dnes v prvch radoch tohto silia. Svojou ne-zitnou innosou prispievaj nielen k objektvnejinformovanosti verejnosti a najm mladej gener-cie o podstate, prejavoch niivch dsledkoch

a obetiach faizmu , ale zrove si s ctou a pietoupripomnaj hrdinov, ktor bojovali na vetkchfrontoch za mier a slobodu.

My, astnci tohto pietneho zhromadenia pripamtnku 747 obet, medzi ktormi bolo 211 ien,58 det, viac ako 400 idov a 53 Rmov, vyzva-me irok verejnos Slovenska, aby podporilavetky opatrenia vldy a parlamentu Slovenskejrepubliky, smerujce k potlaniu akchkovekprejavov neofaizmu, neonacizmu, intolerancie,xenofbie, extrmizmu a terorizmu.

Urobme vetko preto, aby sa takto hrzy u nik-dy nemohli zopakova.

Pripjame sa k hlasu a siliu medzinrodnej ve-rejnosti, ktor prve dnen de, t.j. 9. november,vyhlsila za medzinrodn de boja proti neona-cizmu.

Usilujme sa o to, aby sa Slovensk zvz protifa-istickch bojovnkov stal organizciou, ktorbude ma postavenie obianskeho zdruenia trva-le nesceho odkaz trovcov, Slovenskho nrod-nho povstania, slobody a demokracie.

Ven slva a pamiatka tm, ktor v bojiproti faizmu poloili svoje ivoty.

V Kremnike, da 9. novembra 2010

astnci pietnej spomienkypri pamtnku zavradench v Kremnike

Za asti lena predsednctva R SZPBDr. Juraja Drotra, lenov oblastnho vboru,oblastnej revznej komisie, predsedov zklad-nch organizci SZPB a alch hosti sa 27.10. uskutonilo zasadnutie oblastnho vboru.Po schvlen programu a ucten si mintou ti-cha lenom, ktor ns navdy opustili od po-slednho zasadnutia, nasledovala Sprvao innosti OblV SZPB od poslednho zasad-nutia, ktor predniesol Jn nyr, predseda Ob-lastnho vboru.

V sprve pri hodnoten plnenia zverov zozasadnutia OblV predseda uviedol, e pred-sednctvo sa na svojich zasadaniach zaobera-lo plnenm uznesenia XIV. zjazdu SZPB. Kon-tatoval, e na rovn OblV mme podpsandohody o spoluprci s Obvodnm radom,Mestom Bardejov, so Stranou SMER SDa JD, Okresnou organizciou v Bardejove, nazklade ktorch sa stretvame pri prpravea zabezpeovan jednotlivch akci. Nezab-dame ani na podporu naich lenov pri kandi-dovan na starostov a poslancov do mestskcha obecnch zastupitestiev i pri vobch doVC i NR. Pozornos venujeme starostli-vosti o priamych astnkov protifaistickhoodboja. S aktvnymi sa stretvame na len-skch schdzach, oslavch s odovzdanm vy-znamenan a zjazdoch po pamtnch mies-tach, ktor organizujeme kadorone. V pr-pade menej mobilnch ich osobne navtevu-jeme a oboznamujeme so situciou vo zvzea s prijmanmi zvermi. V slade s dohoda-mi udrujeme a rozvjame spoloensk a pra-covn kontakty s veternmi II. svetovej vojnynajm z Poskej republiky mesta Gorlicei R SBS Teplice, mestskej organizciev Bline. Nedar sa nm nadviaza kontakts veternmi druobnho mesta aevo naUkrajine.

Znan silie vynakladme na prcu s ml-deou. Iniciatvou vedenia OblV i komisie pre

prcu s mldeou pravidelne rone uskuto-ujeme besedy na kolch s astnkmi odbo-ja a lenmi predsednctva OblV, i ke vzha-dom na vek a zdravotn stav nm aktvnychastnkov ubda. Oceujeme vedenie kolya as iakov na oslavch vznamnch v-ro zo zkladnch kl na Wolkerovej uli-ci, T. evenku, ale i z materskej koly na uli-ci Gorkho a Nbrenej. Na vetky kolyv meste sme v tomto roku dali Roenku od-bojrov, ktor v pedagogickej prci vyuva-j uitelia dejepisu.

Vedenie a predsednctvo OblV osobitn po-zornos po XIV. zjazde venuje zskavaniu no-vch lenov SZPB. Ke v minulom roku smeprijali 61 novch lenov, v tomto roku smeprijali 41 lenov a do konca roka potame pri-jatie vye 10 lenov, aby sme stav lenstvaOblastnej organizcie nielen udrali, ale i zv-ili. Oceujeme prcu predsedov ZO i pomoca spoluprcu starostov v obciach Becherov,Gerlachov, Raslavice, Halin, Kurov, Stebnk,Vy. Tvaroec a alch. Rokovanie Oblast-nho vboru pozdravil prednosta ObvMgr. Miroslav Maej, ktor prisbil pokra-ova v spoluprci s OblV a primtor mestaMUDr. Boris Hanuk, len OblV, ktor in-formoval prtomnch o aktivitch mesta. Ta-jomnk OblV Dr. Milan Gibe vyjadril meno-vanmu poakovanie za dobr spoluprcu,dotciu Oblastnmu vboru a starostlivoso historick pamiatky i arel Pamtnka va-ky na nm. SNP v Bardejove.

Vznamnou mierou k rokovaniu OblV pri-spela as a vystpenie lena predsednctvaR SZPB Dr. Juraja Drotra, ktor prtom-nch informoval o aktivitch R SZPB. Uvie-dol, e R SZPB sa usiluje o to, aby zvz dob-re fungoval, vyzdvihol organizovanie oslvvznamnch vro na rovn R i oblast-nch organizci. Dr. Milan GIBE

(Pre Bojovnk bez nroku na honorr)

i novmu veliteovivea spechov, sla chuti pri plnen n-ronch loh vcviku.Pred mesiacom sme sipripomenuli piate vro-ie vzniku brigdy a bi-lancovali spechy i ne-spechy. Nazdvam sa,e sa nm za pomernekrtke obdobie podarilovybudova fungujcizvzok, ktor dosiaholvea vznamnch cie-ov, uviedol pplk. Havlk a dodal,e posledn rok vak nie je leno spechoch. Znen finann r-mec sa negatvne premietol do slu-by vojakov. Uvedomujem si, emnoh z vs vemi intenzvne pre-vaj prve prebiehajce zmeny. Do-konenie profesionalizcie armdyrealizciou novely zkona o voja-koch z povolania, ktor m priamydopad na prporcky zbor a vznikpoddstojnckeho zboru, povedal.Na zver vyjadril presvedenie, enapriek niektorm rtajcim sa pro-blmom m ich prca zmysel a po-iadal prslunkov brigdy o podpo-ru. Po jeho slovch bol vyhlsenrozkaz velitea brigdy o udelen pa-

6. 25

Naa obec m trpk spomienky naboje poas SNP a boje v II. svetovejvojne poas jej oslobodzovania. Zapomoc SNP od naich obanov bolapomsta nemeckch vojsk krut. Prioslobodzovan obce trvali boje nie-koko tdov. Svoje ivoty v druhejsv. vojne a v SNP poloili viacer naiobania:

Jn Beko, tefan Dolinsk, te-fan Dobroan, Jozef Danko, Jnurkej, Jn Farbk, Adolf Graus,Jozef Gulaa, Jozef Gulaj, Ing. JnHrukovi, Helena Kopernick,Vladimr Kamody, tefan Kotr,Ondrej Povaan, Herman Rich-ovsk, Frantiek Lehotsk, JozefMandalk, Leopold Mikysa, Miro-slav Obrtil, Jlius Ondruek, Ju-raj Selepni, Koloman Such, JnSchultz, Jn Mihlik, Emlia Stre-kov, Ignc Zacharovsk, VclavNeuman. Tieto zznamy s o oba-noch z asti Doln Hmre. Celkompri oslobodzovan naej obce padloete 212 sovietskych a rumunskchvojakov. Z toho v Dolnch Hmroch133, v Banskej Hodrui 72 a v Kopa-niciach 7. Aj ke odvtedy preli de-saroia, nezabdajme na tch, o po-

loili ivoty v krutomboji proti faizmu. V SNPa v druhej svetovej vojnebojovali mlad a tiechceli i. Idey tohto z-pasu treba posva medzimladch ud, aby sa ne-zabdalo, kto zniil nauslobodu, aby mali namysli, e proti faizmu satreba postavi vdy a va-de, kde sa zana znovupresadzova.

V naej obci mme 12pamtnch miest, ktornm pripomnaj tch, opoloili ivoty za naeoslobodenie. Naa kraji-na je posiata pamtnkmidruhej svetovej vojny.Ke pjdete okolo nich,povedzte svojim deomi vnencom o krutej voj-ne a o tch, ktor v nejbojovali a padli.

Rozpovedz synovi,syn zasa synovi o bojiukrutnom...

Poda zznamov Jozefa URAMA st.spracovala Daniela HALAJOV

Levoa privtalapolitickch vzov

Politick vzni zdruen vo Zvzeprotikomunistickho odboja na Slo-vensku sa stretli v historickej Levo-i. Republikov rada si uctila pa-miatku trpiacich v obdob neslobo-dy. ak asy vo svojich vystpe-niach priblili Arpd Tarnczy, te-fan Novk, Anna Fedorov, FridrichFritz a Peter Jaek z stavu pamtinroda v Bratislave. Potom sa odo-brali k modlitbe k patrnke Slovens-ka Panne Mrii na Levosk horu naele s dstojnm pnom kaplnomVladimrom Bolibruchom na svtomu. (em)

Plk. gt. P. Milick spolu s pplk. J. Havlkom odovzdali pamtn odznaky III. st. a mince53. bPSEB. Foto: Petr iler

Oslavy Davojnovch veternov

Na zklade pozvania velitea 53.brigdy pasvnych systmov a elek-tronickho boja (bPSEB) GenerlaHeliodora Pku v Opave som poassvojej dovolenky 11. novembra na-vtvil Moravskosliezsky kraj. Spre-vdzal som plk. v. v. Dr. Ing. MilanaPku, syna armdneho generla inmemoriam Heliodora Pku. Dvo-dom naej nvtevy bol slvnostnnstup prslunkov 53. bPSEB priprleitosti Da vojnovch veternovspojen s aktom odovzdania a pre-vzatia funkcie velitea brigdy.Uskutonil sa v sliezskej obci Hra-byn na Opavsku, v areli Pamtn-ka 2. svetovej vojny.

Slvnos sa zaala prchodom est-nej jednotky so ttnou vlajkou a bo-jovou zstavou za zvukov husitskhochorlu. Presne o 11.11 h velite 53.bPSEB plk. gt. Mgr. Petr Milickpodal hlsenie zstupcovi nadriade-nho Velitestva spolonch slv Olomouci plk. gt. Ing. JliusoviKovikovi. Nasledovalo vyhlseniepersonlnych rozkazov o odovzdana prevzat funkcie velitea brigdy.V prhovore sa plk. Milick poa-koval prslunkom brigdy za do-siahnut vsledky poas piatich ro-kov, o brigde velil a zaelal im

mtnch odznakov III. stupa a min-c 53. bPSEB.

Druh as slvnosti patrila spo-mienkovej oslave Da vojnovch ve-ternov. Prhovor predniesol predse-da Zdruenia vojnovch veternovpplk. v. v. Mgr. Pavel Skcel, ktorpotom spolu s tajomnkom primtoratatutrneho mesta Opava JUDr. To-mom Elisom odovzdal vojnovmveternom mierovch misi vyzna-menania. Prtomnm sa na zver pri-hovoril plk. Pka, poas 2. svetovejvojny prslunk Krovskch vzdu-nch sl (RAF) vo Vekej Britnii.Pripomenul vznik tradcie a zdraznilvznam oslavy Da vojnovch vete-rnov, najm trval odkaz bojovn-

kov dvoch svetovch vojen. Prslu-nkom brigdy sa poakoval zaudriavanie a rozvjanie odkazu jehootca, astnka 1. a 2. svetovej vojny,v rokoch 19411945 nelnka s.vojenskej misie v ZSSR. Jeho ivotpredasne vyhasol po tajnom nez-konnom politickom procese zinsce-novanom totalitnm reimom na ko-munistickej ibenici 21. jna 1949.Bola to vlastne prv politick vradaspchan po februrovom prevzatmoci komunistami v eskoslovens-ku v roku 1948. Na zver slvnostizstupcovia Armdy R a hostia po-loili kytice k symbolickmu sarko-fgu vo vstupnej sieni pamtnka.

Dr. Petr VANDA, CSc

PORADAOp vm priname rubriku s radami a od-poveami na vae otzky tkajce sa najmoblasti socilnych vec, i zdravotnctva, aleradi vm poradme aj v alch oblastiach.

Na vae otzky odpoved Brao Ondru,podpredseda Vboru NR SRpre socilne veci

V rdiu som poul, e od janura budeme musie plati poplatky zanejak bezcenn akcie, ak sa ich nezbavme do konca roka. Koho sato tka, ako mm zisti, i to budem plati aj ja a ako sa mono tchakci zbavi?

neel si by menovan, Moenok

Ide o pozostatky z tzv. prvej vlny kupnovej privatizcie. Vtedy sa ka-d dospel oban, ktor nevloil svoje kupny do investinho fondu, stalmajiteom nejakch akci privatizovanch ttnych podnikov. Mnoho z t-chto podnikov medzitm zaniklo, mnoh udia svoje akcie predali i inakpreviedli na alieho majitea. Ale je stle vea ud, ktor tieto akcie maj,hoci z nich nemaj iadne zisky.

Vlda Roberta Fica umonila tmto uom, aby sa akci zbavili bez-platne. Tieto akcie s toti uloen na ich te v tzv. centrlnom depozi-tri cennch papierov (CDCP) a za tento et treba plati poplatky, ako jeto napr. v banke. Ak vak akcie neprinaj zisk, pre majitea s poplatkyza et v CDCP vyhoden peniaze. Vlda R. Fica preto rozhodla, e oba-nia mu tieto akcie bezplatne previes na Fond nrodnho majetku (FNM)a vyhn sa zbytonmu plateniu v budcnosti.

Vetky potrebn informcie mete zska na internetovej strnke FNM(www.natfund.gov.sk) v sekcii Bezcenn cenn papiere alebo na vybra-nch pracoviskch Slovenskej poty, resp. spolonosti RM-S Market. V pr-pade poty ide o celkovo 42 poboiek a na poiadanie vm ich zoznam za-leme, prpadne ho njdete na internetovej adrese

http://www.natfund.gov.sk/doc/menu82.html. Na tchto pracoviskch njdete prieinok s npisom PRACOVISKO

pre prevody zaknihovanch cennch papierov na FNM SR. Pri om pred-lote obiansky preukaz a mete zska aj zkladn informciu, i vbecste majiteom nejakch cennch papierov. Bohuia, iba finann i in-vestin poradca vm me poradi, i tieto akcie maj aspo tak hodnotu,e by ste ich mohli preda a teda nem zmysel sa ich bezplatne zbavova.

Ak sa vak predsa len rozhodnete akcie bezplatne odovzda Fondu n-rodnho majetku, pri tomto prieinku dostanete vpis z vho tu majite-a cennch papierov. Ak prevediete vetky cenn papiere a poiadate o zruenie tu, nebudete povinn v budcnosti plati poplatky za vedenietu v CDCP. Ak vak prevediete iba as cennch papierov na FNM, bu-dete v budcnosti povinn plati poplatky spojen s evidenciou cennch pa-pierov na vaom te majitea.

Jubilejn piaty ronk Duklianskej kvapky krviDa 6. oktbra 2010 sa uskutonili celoslovensk oslavy

66. vroia Karpatsko-duklianskej opercie vojsk er-venej armdy a v rmci nej vojakov I. eskoslovenskho ar-mdneho zboru v ZSSR. V rmci tchto oslv Slovenskerven kr vo Svidnku zorganizoval u V. ronk Du-klianskej kvapky krvi. Takmer 30 darcov krvi prilo v ten-to de na transfznu stanicu v nemocnici vo Svidnku, chce-lo darova bezplatne krv a takouto formou si pripomena ucti pamiatku padlch vojakov za nau slobodu na jesev roku 1944 v boji o Dukliansky priesmyk. Myslm si, etto akcia sa stala a v budcnosti stane dstojnm prspev-kom k oslavm tejto vznamnej udalosti. T darcovia, kto-rm zdravotn stav dovolil odber krvi, urite na budci rokpozv na tto akciu aj alch svojich znmych. Verm, eredakcia nho periodika zverejnenm ich mien vyjadr dar-com poakovanie za ich humnny poin. S to nasledovndarci krvi: Vladimr MACKO, PaedDr. Jozef POPERNK,

Slavomr HOMOA, Jn SABOL, Michal DRAB, Bc. Len-ka IMKOV (prvodarkya) zo Svidnka, Juraj ZAJA-RO, PhDr. Renta IVANOV zo Stropkova, MriaGRELIKOV z Ninho Komrnika, Emlia CHOVAN-COV z Dubovej, Mgr. Iveta MAKAROV (prvodarky-a), Ing. Peter MAKARA z Ninej Jedovej, Jn VGEzo Stakoviec, Miroslav KAUK z Matoviec, JaroslavAFRNKO z Chote, Mgr. Juraj EKO z Lomnho,Terzia VAIVOV z Rovnho, Jn PALIJ z Radomy,JUDr. Jozef PUPALA z ierneho Potoka, Jn OTK, JnVACHA z Bukoviec, Adriana ERVEKOV z Bea-dikoviec a Vladimr PERH z Cerniny.

V tomto ronku bolo menej darcov krvi ako vlani, na-koko v tomto tdni prebiehala celonrodn darcovsk ak-cia tudentsk kvapka krvi.

Vetkm darcom patr vyslovenie uznania.Veronika RZOV (Pre Bojovnk bez nroku na honorr)

V Hodrui Hmroch s ctou spomname

Pamtnk padlm v druhej svetovej vojnea v SNP.

7 .25

A veru nie hocijakch s tu veci a predmety, kto-r sasn nainec nedo-ke pomenova a u von-koncom uvies el ichpouitia. Niektor uniktynenjdete ani v ttnychmzech. Desiatky rz-nych nstrojov, nradia,od vekch krosien, hu-sovho kolovrtka a poneboiece vemi pod-robne kadmu nvtevn-kovi pribliuj ivot pred-kov v Bockej doline.

V pardnej prednej izbenechbaj ndhern bo-cke kroje a pvodn vy-bavenie interiru vyrez-vanm nbytkom, stro - okom v posteli s poriad-nou pperovou duchnoua s petrolejovou lampounad stolom. Pri kuchynimusela by aj pec tete aj v sasnosti raz doroka, a to na bockehody, sa poriadne vykria tak ako v minulosti v nejmajster pekr upeie chut-

n gazdovsk chle-bk pre ochutnvkuvetkm nvtevn-kom.

Obyvatelia Boc-kej doliny sa aktvnezapojili do protifais-tickho odboja (vBo jovnkovi sme uo tom podrobnejiepsali v minulomroku). Vzhadom nascenr expozciea ne dostatok priesto-ru zatia chba sa-mostatn blok doku-mentov a trojrozmer-nch predmetov ve-novan prve odbojupoas druhej sveto-vej vojny. Tmto ne-dostatkom vak trpiaaj in miestne obec-n mze. Bolo bydobr za spoluprceete ijcich astn-kov odboja doplnitakto vlastivedn expozcie o doku-menty, vyznamenania ud, ktor na-sadzovali svoje ivoty v boji za nauslobodu. Lebo ia, mlad generciasa inak ani nedozvie, kto vetkoz obce bojoval proti faistom v ko-le sa to nedozvedia a v rodinch o tomsynovia i dcry astnkov odbojasvojim deom a ich vnukom vea tohotie nenarozprvaj.

Avak predsa len v bockom m-

zeu maj hmataten dkazy aspoo priebehu bojov a prechode frontuv doline. V jednom kte domu munvtevnci vidie naozaj zaujmavzbierku predmetov, ktor inde neuvi-dia: run granty rznych typov, n-bojnice, roztrhan strely a alie po-zoruhodnosti niivej vojenskej tech-niky. Naprklad sprvca mzeaMgr. Jn Jurk (na obrzku) astoukazuje mono na Slovensku jedin

Mzeum s grantmi a strelamiBocka dolina je znma nielen slivovicou, ale aj bohatmi kultrnymitradciami a od roku 1996 tie Domom udovej kultry regionlnymmzeom skanzenovho typu v obci Boca. V blzkom i vzdialenejomokol takto typ vlastivednej expozcie miestneho reginu ako nj-dete, pretoe sa nachdza v tom najprirodzenejom prostred v p-vodnom starom dome so zachovanmi hospodrskymi objektmi zo za-iatku minulho storoia. Take vpovedn hodnota vetkch expon-tov je absoltna.

Kee v minulosti nepoznali dreven, kovov ani plastov prepravky, na ochranu flia predrozbitm pouvali zo slamy vypleten obaly.

Mgr. Jn Jurk

Vojensk a policajn diplomati sa stretlis predstavitemi verejnej sprvy SR u 17-krt

Kadorone v oktbri si pripomna-me vznik eskoslovenskej republiky,mnik, ktorm mono datova oslobo-denie slovenskho nroda spod maa-rizanho jarma presadzovanho v ra-ksko-uhorskej monarchii. Tento dtumznamenal zaiatok presadzovaniaochrany nrodnch prv Slovkova v irom kontexte aj udskch prv.Pri tejto prleitosti bolo zorganizovanv porad u 17. stretnutie vojenskcha policajnch diplomatov akreditova-nch v Slovenskej republike. Podujatiesa konalo 12. oktbra 2010 v obci Ber-nolkovo v blzkosti hlavnho mestaSlovenskej republiky, Bratislavy. Cte-nch zahraninch a domcich hostprijal osobne v priestoroch obecnhoradu v Bernolkove starosta obceIng. ubomr Por a zstupca starostuobce JUDr. Stanislav Beica, spolus hlavnm inicitorom stretnut plk.prof. JUDr. Jozefom Krlikom, CSc.,vedecko-pedagogickm pracovnkomAkadmie PZ v Bratislave, a JUDr. Da-nielou Bohmovou z Fondu nrodnhomajetku SR.

Na tomto polooficilnom stretnut saspomedzi policajnch a vojenskch di-plomatov akreditovanch v Slovenskejrepublike zastnili 1. tajomnk vevy-slanectva Ukrajiny genmjr. Valerij Ku-ropata a al vojensk ata poverenvkonom svojej funkcie v SR - genmjr.Ing. Ji Jank z eskej republiky,genmjr. Valerij Borodijenko z Ukrajiny,brig. gen. Roman Fischer z Rakskej re-publiky, st. plk. Wang Dong z nskejudovej republiky, plk. Alexander Ja-kunin z Ruskej federcie, plk. Constan-tinos Zivanas z Cyperskej republiky,pplk. gt. Herbert Schmid zo Spolkovejrepubliky Nemecko, pplk. Terry L. An-derson zo Spojench tov americkch,pplk. Christopher W. Burelli zo Spoje-nch ttov americkch a ich zstupco-via a asistenti mjr. Li Xiang z nskejudovej republiky, hl. t. nprp. WitoldJankowski z Poskej republiky. Policaj-

nch pridelencov reprezentoval kpt.Nico Scholz zo Spolkovej republikyNemecko. Slovensk republiku osobnereprezentovali gen. JUDr. Tibor Ga-plovsk, generlny riadite elezninejpolcie SR, plk. Rudolf Kebsek, z-stupca nelnka sl vcviku a podporyOS SR a kpt. PhDr. Kristna Krlikov,z Katedry spoloenskovednch disci-pln Akadmie PZ v Bratislave, ktor sazrove spolupodieala na organizova-n tohto stretnutia. Okrem u v vodespomenutch mien z verejnej sprvy sana stretnut zastnili Ing. tefan Ker,zstupca riaditea Strednej ponohos-podrskej a priemyselnej koly v Ber-

nolkove a podnikatesk kruhy zastu-poval Daniel Por, vtvarnk a dizaj-nr z Bernolkova.

Prtomnch vzcnych host na vodprivtal plk. Jozef Krlik a nsledne sta-rosta obce Bernolkovo Ing. ubomrPor. Vo svojom prhovore prezentovalhistriu tejto obce a jej okolia. Zameralsa predovetkm na jej rozvoj v uply-nulch rokoch v socilnej, kultrneja podnikateskej oblasti. Nezabudolspomen a predstavi ani historickdominantu tejto dedinky, budovu baro-kovho katiea, ktor je, ia, v sas-nosti v nevyhovujcom stave. Obozn-mil prtomnch s monosami zbavyobyvateov a nvtevnkov tejto obcev areli parku patriaceho ku katieu,

ktor bol koncom 90. rokov 20. storo-ia preroben na prv golfov ihriskona Slovensku. Prjemnm spestrenmpodujatia bola prehliadka pamtihod-nost Bernolkova a aj nvteva golfo-vho arelu, spojen s monosou vy-skania si svojho golfovho umenia.Nsledne sa vetci prtomn premiest-nili do blzkej retaurcie Dvoranyu Gla, kde sa hostia spolu s organiz-tormi v prjemnej atmosfre priprave-nho priateskho posedenia rozprva-li o mnohch zaujmavch odbornchi laickch tmach tkajcich sa nielentohto stretnutia. Prnosom tejto akciebol predovetkm jej informano-pre-

zentan charakter pre host, z ktorchviacer vyslovili zujem o budce por-tov golfov vyitie v tejto obci. Pod-veer kultrne spestril hudobnm v-konom na gitare sprevdzan spevomslovenskch udovch, eskch, ru-skch i americkch vojenskch piesna lgrov Daniel Por z Bernolkova,ku ktormu sa spevom radi pridali ajniektor vzcni hostia.

Nsledn, 18. stretnutie vojenskcha policajnch diplomatov s predstavi-temi verejnej sprvy organiztori pri-pravuj na zimn mesiace tohto roka.

kpt. PhDr. Kristna KRLIKOVAkadmia Policajnho zboru v Bratislave

Katedra spoloenskovednch disciplne-mail: kristina.kralikova@minv.sk

Foto: Daniel Por

Pamiatku vojnovch veternovsi uctil aj f rezortu obrany

Pripomnanie si pamiatky veter-nov svetovch vojen a vzdvanieholdu tm, ktor poloili ivot v n-rodnooslobodzovacom boji, je mo-rlnou povinnosou sasnej gene-rcie a draz na kladie i rezort ob-rany. Pri prleitosti Da veternovto 11. novembra povedal ministerobrany ubomr Galko.

Minister spolu s predstavitemiOzbrojench sl SR, samosprv,americkej ambasdy, ale i priamy-mi astnkmi 2. svetovej vojny po-loili pri prleitosti Da veternovvence hne ku trom pamtnkomv Trenianskych Tepliciach.

Pietny akt kladenia vencov sa za-al pri Pamtnku americkch let-cov v Kamenickej doline, pokrao-val pri pamtnku padlch v SNPv Kpenom parku a ceremonil za-konila spomienka na padlch priPamtnku obetiam 1. svetovej voj-ny v Kpenom parku.

Ako pre TASR povedal riaditeVojenskho historickho stavu Mi-loslav aplovi, i napriek tomu, ezemie Slovenska oslobodili vojskUkrajinskho frontu a eskoslo-venskho armdneho zboru, zab-da nememe ani na podiel ame-rickch a britskch jednotiek v n-rodnooslobodzovacom boji na Slo-vensku.

Oslobodenie Eurpy spod naciz-mu bolo spolonm cieom proti -hitlerovskej koalcie. Americk jed-notky mali svoje ciele aj v strednejEurpe. Najm 15. leteck armdaruila komunikan spoje nemeckejarmdy a brnila tak dodvkamzbran na vchodn front, povedalaplovi s tm, e americk bom-bardr Liberator B 24J bol jednmz desiatich americkch lietadiel zo-strelench 17. decembra 1944 po-as vekej leteckej opercie v okru-hu slovensko-moravskej hranice.

Poda Viktora Sedlka zo zklad-nej organizcie Slovenskho zvzuprotifaistickch bojovnkov v Tren -ianskych Tepliciach vstrelmi po-koden lietadlo krilo nad Tren-ianskymi Teplicami a pilot hadalmiesto na pristtie. To sa mu nepo-darilo, a tak sa lietadlo zrtilo dolesnho porastu nad mestekom. Prinehode zahynul pilot Roland W.Morin, dvoch zranench lenov po-sdky zajali Nemci a ich osud zos-tal dodnes utajen.

Ostatnch lenov posdky podatefana kulttyho, predsedu Kon-zervatvneho klubu Ronalda Reaga-na, prichlili udia z okolia a a dokonca vojny ich schovvali nielenv Trenianskych Tepliciach, ale ajv Trenne.

Pamtnk americkm letcom po-stavila skupina nadencov v 90. ro-koch s podporou vtedajieho prim-tora. Pred dvomi rokmi sme ho zre-kontruovali a odvtedy sa stal mies-tom pripomnania si Da veter-nov, dodal kultty.

Poas pracovnej nvtevy Spoje-nch ttov americkch si aj pred-sednka vldy SR Iveta Radiovuctila vo Washingtone De veter-nov. Poloila veniec k pamtnkubitky o ostrov Iwo Jima.

Do bojov na tomto japonskom os-trove poas druhej svetovej vojny saso svojou atou zapojil i slovenskrodk Michael Strank. Nasledujtema a ja vs bezpene dostanem do-mov k vaim matkm, hovorievalserant Strank svojim vojakom. Boljednm zo iestich muov, ktor po-as bojov vztili americk vlajkuna vrchole Mount Suribachi. Tentookamih zachytil fotograf Joe Ro-senthal a stal sa jednm z najzn-mejch obrazov druhej svetovejvojny.

TASR

zachovan originlny armdny dre-ven kl s vojenskou lopatkou, o kto-r rumunsk vojaci privzovali svojekone po vypriahnut z vozov. A v pra-vej ruke dr roztrhnut obal reaktv-nej strely z povestnej Kaue. Nuv kadom prpade vlastivedn expo-zciu v Mzeu Bockej doliny stojza to vidie. Mono aj vs privtajtamperlkom pravej bockej zo su-sednej plenice. Milan BUO

8. 25

Dejiny naich predkov zo zaiatku9. storoia s zastret tajomstvoma historici, archeolgovia a ostatnvedci sa usiluj o najviac ich objas-ni. Vea tajomnho ukrva aj ivot

nitrianskeho knieaa Pribinu, ktorpanoval na majetku zdedenom pootcovi. Odbornci sa dlh as zaobe-rali aj pvodom jeho mena a historic-k tdie uvdzaj, e meno Pribinaje slovansk, odvoden od slova pri-by, pribda, prirasta. V niektorchlatinskch dokumentoch sa uvdza ajako Priwina, Priuuina, o v prekladeznamen pastorok. Z toho sa v starejhistoriografii usudzovalo, e Pribinabol pastorkom Mojmra I. alebo jehonevlastnm bratom. To vak nie je

pravdepodobn a z alch dokumen-tov je takmer ist, e Pribina nepatrilk Mojmrovmu rodu. On sm malpravdepodobne jedinho syna Ko -cea.

Celkom presn nie je ani dtumjeho narodenia, pretoe na zkladehistorickch prameov sa daj zdo-kumentova iba niektor fakty z jehoivota. Kniea Pribina bol pravdepo-dobne knieaom nadkmeovhotvaru, ktor vznikol v druhom alebozaiatkom tretieho desaroia 9. sto-roia a jeho sdlom bola Nitra. Pred-poklad sa, e tu v rokoch 827 828salzbursk arcibiskup Adalrm vy-svtil kostol zasvten Panne Mrii.Bol to prv znmy kostol zpadnch

a vchodnch Slovanov a zaujmavje, e sm Pribina bol v tom ase etepohanom.

Koncom roku 832 alebo zaiatkom833 vyhnal Mojmr I. Pribinu, ktoruiel so svojou druinou a synom Ko-ceom ku grfovi Ratbodovi, sprv-covi vchodnho okrajovho zemiaFranskej re. V Regensburgu bolpredstaven krovi udovtovi Nem-covi, ktor rozkzal, aby ho vyuilikresanskej viere a pokrstili. Potom sosvojou druinou odiiel k Bulharom,ktor ovldali vchodoslavnsky prie-stor. V ceste pokraovali k svsko-pa-nnskemu knieau Ratimrovi do z-padnej Slavnie a op sa dostali naokraj zemia Franskej re. Ratbod naprkaz svojho kra podnikol roku 838vpd do Slavnie, preto Pribina s dru-inou uiel na zpad k hornmu tokuSvy. Po iestich rokoch putovania sadal do sluieb Franskej re.

Pribline koncom roku 839 dal Pri-binovi udovt Nemec do lna majet-ky v Dolnej Pannii pri Blatenskomjazere, ktor obvali Slovania, a zro-ve mu zveril do sprvy okolit ze-mie, z ktorho vytvoril rozsiahle knie-atstvo. Napriek tomu, e zemie bolomoarist, vystaval si hradn sdloBlatohrad, neskr nazvan Mosa-pruch (dnen Zalavr), ktor vakbolo vinou mokrho ternu ako pr-stupn, o na jednej strane bola vho-da, ale na druhej strane i nevhoda preobchodnkov. zemie knieatstva sarozprestieralo v junej asti dnenhoZadunajska a Burgenlandu a po ju-n tajersko a severovchodn Slo-vinsko. Pribina v knieatstve zaalrozsiahlu kolonizciu a stal sa horli-vm kristianiztorom. Jeho dvornmkazom bol od roku 844 Dominik,ktor predtm psobil ako notrv kancelrii udovta Nemca.

Za svojej vldy vybudoval Pribinaz Blatnohradu obrovsk pevnos a dalpostavi 13 kostolov, z ktorch hlav-nm bol Kostol Panny Mrie v jehosdle, ktor vysvtil roku 850 salzbur-sk arcibiskup Liupram. Pribinovopanstvo sa stalo cieom misijnej in-

nosti franskch kazov, ktor okremvstavby kostolov rili aj svetskmoc Franskej re.

V christianizanej innosti Pribino-vi vemi pomhal aj jeho syn Koce,aj on samostatne zakladal kostolya udeoval im majetky. Na rozdiel odneho kniea Pribina nebol hodnost-rom Franskej re, ale vldcom ze-mia, na ktorom bvalo prevane slo-vansk obyvatestvo. Cel knieat-stvo ovldal pomocou druiny, ktorsi priviedol z Nitrianska.

Pribinovo knieatstvo chrniloFransk ru pred expanziou VekejMoravy do junch ast Zadunajskaa sasne chrnilo aj Korutnsko predtokmi Bulharov a Slovanov, ijcichna juh od Drvy.

Poslednm dokladom o knieatiPribinovi je listina udovta Nemcaz roku 860, ktorou daroval majetokkltoru v Niederalteichu. Poasvzbury udovtovho syna Karolmanav rokoch 860 a 861, ktor bol vtedysprvcom vchodnho zemia V-chodofranskej re, ostal vern kro-vi udovtovi Nemcovi.

Pribina pravdepodobne zahynulv bojoch Moravanov, ktor prenikli doBlatenska asi 21. marca 861, a vlduprevzal jeho syn Koce. Spoiatku po-kraoval vo frankofilskej politikesvojho otca, ale okolo roku 867 sa ne-akane zmenil. Na ceste do Rma sauho zastavili solnski bratia Kon-

tantn a Metod s moravskmi ue-nkmi, ktorch viedli na svtenie.Kontantn Filozof zskal Kocea preslovensk liturgiu a psmo a odvtedysa stal ich nadenm obdivovateom,aj ke sa v histrii u spolu nespom-naj.

Slovenskch archeolgov u nie-koko rokov zamestnva ptranie poPribinovom kostole. V znmom spiseO obrten Bavorov a Korutncov,napsanom v rokoch 870 873, sauvdza: ...v roku 823 arcibiskup

Adalrm posvtil za Dunajom, na de-dinom majetku zvanom Nitrava, Pri-binovi kostol. To bola prv zmienkao naom zem, s menom knieaaa jedinm znmym panovnckym sd-lom, z 9. storoia. Spoiatku bolovetko zdanlivo jasn a za najstarkresansk kostol na zem Slovens-ka sa povaovala romnska kaplnkana Nitrianskom hrade stojaca vedamladieho gotickho Kostola sv.Emerma. al vskum nitrianskehohradnho vrchu priniesol nov obja-vy. V rokoch 1930 a 1931 sa pripra-vovali vekolep oslavy Vekej Mo-ravy a prve vtedy archeolgovia spo-chybnili dovtedajie fakty. Pod kapln-kou sa naiel hrob z 11. storoia a pod-a tohto objavu sa d predpoklada,e chrm bol vystavan v ase, keu kniea Pribina dvno neil. Mononepoznan tajomstvo skrva ete st-le doln a horn kostol. Jozef LEIKERT

OSUDY ZNMYCH SLOVENSKCH OSOBNOSTPribina(okolo 800 pred 21. 3. 861)KNIEA

K storonici generla Vladislava Kuela Znievana

Vladislav Kuel Znievan sa na-rodil pred sto rokmi 11. novembra1910 v Kamenci Podoskom naUkrajine. Pred 1. svetovou vojnou sarodina presahovala na Slovensko.Dostal dobr vzdelanie na gymnziu,obchodnej akadmii a ako s. vojakna Vojenskej akadmii v Hraniciach.tudoval aj na Vysokej kole vojen-skej v Bratislave a absolvoval viace-r kurzy v zahrani. V roku 1935 sastal porukom a neskr stpalv hodnostiach. Neobilo ho nasade-nie v aen slovenskej armdy pro-ti Sovietskemu zvzu, o znal a-ko pre svoje slovansk presvedenie.Do skupiny dstojnkov G bol za-raden 1. janura 1943 a od leta tohoroku psobil v Banskej Bystrici naVelitestve brannej vchovy. Do od-boja a prprav SNP prispel najmusmerovanm innosti okresncha miestnych veliteov brannej v-chovy a vytvranm zsobovacch

stredsk pre predpokladan povsta-leck boje. Podporoval ileglnehovelitea Vojenskho stredia pplk. J.Goliana. Da 29. augusta 1944 pri-spel k zmareniu puu faistickchdstojnkov v budove Velitestva po-zemnho vojska v Banskej Bystrici.Svojimi znalosami i sksenosami,rozvahou i schopnosami rzne ko-na, pozitvne prispel k organizova-niu 1. s. armdy na Slovensku a ob-rannch bojov povstaleckch jedno-tiek. Bol nelnkom tbu vojenskejobrannej oblasti 1. v Banskej Bystri-ci, ktor mal na starosti operan tro-juholnk Bansk Bystrica Brezno Zvolen, alej dolie Hrona, Nitry,Turca, tie jun as vchodnhoreginu strednho Slovenska. Prispelk formovaniu jednotiek, budovaniuobrannch postaven, protitanko-vch prekok, bojovmu nadeniua rieeniu mnohch inch otzok,ktor tto hektick doba priniesla.

V rmci reorganizcie povstaleckejarmdy na taktick skupiny, vyme-novali ho za nelnka tbu III. tak-tickej skupiny 1. s. armdy na Slo-vensku so sdlom vo Zvolene. Poas

predchdzajceho i novho zarade-nia podieal sa V. Kuel na spoma-ovan toku okupantov v priestoreMartina, Handlovej, Sv. Kra, Ban.tiavnice, Jalnej a zabezpeen sme-rov od slovensko-maarskch hra-

nc. Od 14. oktbra 1944 dostal zalohu ako materilny dstojnk pri-pravova podmienky na boje v ho-rch. Potalo sa s tm, e po stupedo hr, najm k masvu Poany sajednotky III. taktickej skupiny udriapri partiznskom spsobe boja. Do-lo vak k inmu vvoju. Po skone-n frontovch bojov jeho skupinuokupanti rozbili v priestore Sihlya tak musel hada ileglne toitevo Vgai. Neskr prispieval prioslobodzovacch bojoch v Turcia bol zaraden do 4. s. samostatnejbrigdy.

Ete poas vojny psobil na MNOv Koiciach a neskr v Prahe. Na-sledovala etapa mierovho psobe-nia v s. armde. V lete 1945 sa stalnelnkom 4. divzie s psobenmtbu v iline. Od septembra 1946prednal veobecn taktiku na Vy-sokej kole vojenskej v Prahe. Ne-skr prevzal funkciu nelnka tbu4. divzie a nsledne nelnka tbuV. armdneho zboru v Trenne, a-lej psobil na velitestve Vojenskejoblasti 4. v Bratislave a svoju d-stojncku velitesk drhu ukonilako nelnk tbu 9. divzie v Trna-ve. Tu vidie, ak bola pestr aj jehopovojnov innos. Od 1. jla 1951

bol preloen do zlohy a tu u p-sobil politick kdrov faktor rei-mu. Nasledovali dve decnia pso-benia v odlinom sektore a to v s.ttnych lesoch v Kltore p/Znie-vom.

V. Kuel si zachoval dvern kon-takt k histrii 2. svetovej vojnya protifaistickmu odboju. Bol le-nom SZPB, zastoval sa na jehoaktivitch, seminroch, konferen-cich, besedch a spolupracovals Mzeom SNP. Vnivo obhajovalodbojov a povstaleck idey. Za-ujala ho aj literrna tvorba. V roku1948 mu vyla publikcia Vade ne-priate. tudoval problematiku s.odboja v archvoch, mzech,udriaval kontakty s aktvnymiastnkmi hnutia, svoje spomienkya tdie uverejnil vo viacerch zbor-nkoch a publikcich. VladislavKuel, ktor pouval aj pseudonymZnievan, bol autorom viacerchprz a dvoch rozhlasovch hier. Bolnositeom viacerch radov a vyzna-menan (Rad SNP, Rad M.R. tef-nika a inch). V roku 1991 ho pov-ili na generlmajora. Posledn rokyivota preval v Bnovciach n/Be-bravou, kde aj 28. jla 2002 vo veku92 rokov zomrel. Milan GAJDO

Dlh obdobie patril V. Kuel k veobecne znmym a uznvanm od-bojrom. Jeho stopa zostala aj naalej viditen najm preto, e p-sobil v protifaistickom hnut. Patril k poprednm povstaleckm ve-liteom, budoval povojnov s. armdu a usiloval sa vemi vytrvalo,aby odboj a SNP i oslobodzovacie boje zotrvali v naej tradcii. Vemimu zlealo na tom, aby sa o udalostiach psalo o najobjektvnejie.Profesionlne bol dstojnkom z povolania, neskr psobil v lesnct-ve a venoval sa literrnej tvorbe.

Vladislav Kuel ZnievanIlustran foto: internet

Pribina Ilustran foto: internet

Majesttna socha knieaa Pribinu sa ti v Nitre. Foto: TASR tefan Puk

9 .25

Bratislava 3: Anna Tomanikov 86rokov. Bratislava 7: Karol Schwarz 90 a Sa-muel Baran 86 rokov. Bratislava 12: prof.Vladimr ernu-k, Csc. 89 rokov. Bratislava 15: Otlia Havlkov 84rokov. Bratislava 16: Ingeborg Plischkeov82 rokov. Bratislava 24: Mria Kikov 83rokov. Bratislava 29: Mria Dadov 84 ro-kov.

Bratislava 35: JUDr. Vladimr Wirg-ha 87 a JUDr. Helena Benkov 85 ro-kov. Bratislava 46: Milada Grmanov 81rokov. Bansk Bystrica Uhlisko: MriaBaranov 95 a Mria Magnuskov 90rokov. Bansk Bystrica Radva: ElenaDzurianikov 70 rokov. Bansk Bystrica Tr. SNP: AnnaHlinkov 75 rokov. Bansk Bystrica Obr. mieru: AnnaSimanov 65 rokov. Bansk Bystrica Stred: Mgr. Na-deda Kvetansk 60 rokov. Bansk Bystrica Fortnika: Jozefertk 85 a Karol taudinger 82 rokov. Bansk tiavnica: Marta Cibulkov60 rokov- Bacch: Margita Cesnakov 75 a Jo-zef Kn 60 rokov. Brezno 1: Duan Kaa 50 rokov. Bzince p/Javorinou Cetuna: AnnaFraov 82 a Ing. Pavol Bahnk 55 ro-kov. Cinobaa: Jn Gombala 94, ElenaBauerov, Emlia Hazuchov a MriaPilanov 89, Emlia Korimov 83 ro-kov.

ierny Balog: Jozef vantner 91, An-tnia Kovikov 89, Antnia Kovi-kov 84, Anna Bukovcov 81 a EmliaGiertlov 65 rokov. Doln Vestenice: G. Drugdov 60 ro-kov. Hniezdne: Peter Fecenko 20 rokov. Hna: Ondrej Maciak 93, PavlnaStrokov 91 a Irena Balov 89 ro-kov. Hrachovo: Peter Brdansk 20 ro-kov. Hlohovec: Milan Ostril 60 rokov. Humenn 3: Mria Kundrtov 86,

Mria Marcinov 85, Anna Kantua -kov 84 a Terzia Daniinov 81 ro-kov. Hybe: Karol Petrula 70 rokov. Kremnica: Dagmar Klobuick 81rokov. Kolano: Ing. Mria Tomov 65 ro-kov. Koice pri VS: Margita Schuberto-v 60 rokov. Koice Star Mesto: Emlia Krl-kov 88 a Michal Ileko 84 rokov. Kamenn Poruba: Anton Kaveck86 rokov. Kolrovice: Anna Krlikov 81 ro-kov. Krupina: Zuzana Hudekov a DarinaPodolsk 82 rokov. Liptovsk Kokava: Pavel Kauo 90a Ing. Jlius Porubn 50 rokov. LiptovskTeplika: Ondrej ervenka88 rokov. Liptovsk Mikul: Eugnia Viglas-k 83 a Ing. Jn Machovi 55 rokov. Luenec 1: Jn irka 88 rokov. Luenec 2: Emlia Hulinov 81 ro-kov. Levice 1: Ondrej Sedliak 91, Jn Kri-ka 88, Ladislav Nemec 86 a Jozef Su-pek 82 rokov.

Medzibrod: Mria Longauerov st.83 a Jlius Haviar 55 rokov. OblV Martin: Emlia enelov 85rokov. Martin Vchod: Milan Malovk 85rokov. Martin Stred: Rudolf Elia MUDr. Dalibor Kulek 88, Pavel -po 87 rokov. Modra: Emil pnik 95 rokov. Nitra Horn mesto: Jozef Turc 88a Marta Rajniov 84 rokov. Oov: Magdalna irok 88, AnnaVeliov 75 a Viera imkoviov 70 ro-kov. Pchov: Anton Luhov 89 rokov. Preov OblV: Jn Udi 83 rokov Prievidza: Gustv Polk 92, TerziaKnigov 90, Jozef Rosa 86, Ing. Ru-ena Beckov a Albeta Greguov 83,Albeta Kukulov 82, Zdenka Macha-lick 75, Magdalna ulajov 60a Ing. Jana ipoov 55 rokov. Prievidza pri HBP: Dagmar Ulbri-kov 84 rokov. Pohorel: Frantika Frov 89, Kris-tna Bugajdov 87, Frantika Filov 84,Karol Vosko 80, Anna Borlokov a Ma-tej Gandala 70, Stanislav Rai 60,Anna Janokov a Jn Kalman 55, M-ria Terekov 50 rokov. Rimavsk Sobota 1: Mria Janiov96 a Boena vecov 84 rokov. Rimavsk Brezovo: Anka Pavlov 60rokov. Ruomberok: Jn Babilonsk 91,Ing. Karol Matuka 85 a Margita Prie-solov 81 rokov. Selce: Jn Bohu 93 rokov. Slia: Mria Koiarov 70 rokov. Senica: Mria Langov 82, Em- lia Tich 81, Kristna Ondrejkov a M -ria Chlapekov 80, Jn Toman 60 ro-kov. Star ubova: Mria Robov 70 ro-kov. Star Tur: Gustv Stacho 91, Boe-na Buniakov 89 a Elena Kovrov 81rokov. Suany: Milo Holiga 85 a JozefChlebko 65 rokov. Star Hory: Pavla underlkova Boena Mcikov 91, Emlia un-

derlkov 90, Rozlia trbkov 84,Adela Lovsov a Boena Rsov 82,Mria Boledoviov 70 a StanislavMoji 55 rokov. Tisovec: Michal Valent 91, ZuzanaStruhrov 89, Anna Pirohov 88, M-ria Ferenkov 83, Ivan Mako a J-lius Pardupa 70, Mgr. Eva Sliacka 65rokov. Trnava 2: Ester Tvarokov 89, JozefLis 87, Tibor tefnik 86, Anna Na-gyov 85, Emlia Horvthov 83 a Em-lia Paesov 80 rokov. Topoany 1: Jlia Michalkov 86a Emlia Gretov 85 rokov. Trenn 2: Jozefna Brlejov 91 ro-kov. Uli: Fedor Regula 89 a Vasi Pol-druhak 84 rokov. Vrble: Veronika Mjullerov 65 ro-kov. Valask: tefan Sotk 88 rokov.

Vga: Pavel Zchensk 85 a AnnaNosov 80 rokov. Zvolen Centrum 1: Nora Patakyo-v 86, Mria Besedov 82 a Eva Slvi-kov 81 rokov. Zvolen Centrum 3: Zdena Kubio-v 92, Vojtech Greg 86, Jn Krajk83, Magda Gregov a Anna Pavlko-v 82 rokov. Zlat Moravce: Frantiek Skora 89a Helena ikavsk 60 rokov. Zemianske Kostoany: Ladislav Or-ula 86, Emlia Fzikov a Mria ur-tov 60 rokov. iar n/Hronom: Jozef Luptk 86,Nelli-Mria Zylov 81 a Mria Bnov80 rokov. ilina 2: Martin uri 91 rokov. ilina 12: Pavol Hrivk 91 rokov.

Jubilantom srdeneblahoelme!

JUBILANTI ZO SZPB sa dovaj

Bratislava 3 so 100-ronou Mar-gitou Kubiovou. Bel Dulice s 86-ronm Ka-rolom Junasom. Cinobaa s 87-ronou MriouRakovou. Humenn 1 s 83-ronm Ladi-slavom Kotradym. Hodrua Hmre s 89-ronmStanislavom Suchm, 88-ronmiMriou telclovou a Vclavom Ko-zkom, 87-ronm Viliamom Su-rovcom a 78-ronou udmilou Du-dovou.Krupina s 89-ronm MartinomOrsghom.Kysuck Nov Mesto s HelenouDadajovou.Lipany s 93-ronm Jurajom Ci-skom. Levoa s 89-ronm OndrejomBartkom.

Murnska Huta s 86-ronmLadislavom Hlodkom.OblV Martin s 86-ronm Fran-tikom Janom. Nitra Horn mesto s 92-ro-nm Pavlom Vaanom. Plavnica s 59-ronou Mgr. Bo-enou Fedorkovou. Star ubova so 63-ronouMagdalnou Krempaskou. Suany s 83-ronm AntonomRusnkom. Skalit s Michalom Beleom. Stakov s Frantikom Machov-kom. Tisovec s 92-ronou GizelouBriegerovou. Trnava 2 s 96-ronm JnomHrivnkom. ilina 1 s Pavlom Kohtom.

es ich nehyncej pamiatke!

ZO SZPB sa navdy rozlili

Konto BojovnkNa konto nho asopisu prispel Juraj Kollrik zo ZO SZPB Bel - Dulicesumou 20, .Darcovi srdene akujeme!

Prispejte aj vy na Konto Bojovnk. Mete tak urobi na slo tu:63831-012/0200, variabiln symbol: 035.

akujeme!

Odiiel vetern 2. svetovej vojnyPrbuzn, odbojrska

i ob ianska verejnos sa30. septembra 2010 rozl-ila v obradnej sieni v Pr-benku s predsedom ZOSZPB v KrovskomChlm ci, predsedom HDKpri OblV SZPB v Trebio-ve a lenom plna JNOMGERGELKOM.

Jeho odbojov innos sazaala 29. augusta 1944.Ako atr bol prezentova-n vo VTCH v Zem.Kostoanoch, aktvne sazastnil obrannch bojov,ako velite drustva priasananej rote. Pri letec-kom bombardovan vojen-skch objektov Novky bolzranen repinami a n-sledne sa lieil v ponej ne-mocnici na Sliai a v Ko-rytnici. Do 1. s. armdne-ho zboru nastpil v marci1945. Zastnil sa oslobo-dzovacch bojov ako atr3. s. samostatnej brigdyo Liptovsk Mikul, iar,Bobrovec, Smreany, Po-lom, ilinu alej k Prahea do ukonenia 2. svetovejvojny.

Od jna do septembra1945 zaisoval s ponou

jednotkou kmeovhotvaru v Kromri ttnuhranicu s Poskom proti

neleglnemu prechoduben derovcov. V oktbri1945 ho povili do hod-nosti rotnho a zaradili do

prpravnej sluby pre rot-majstrov z povolania prezbrojn slubu.

Za as v odboji boldriteom Osvedenia255/46 Zb., Pamtnej me-daily k 20. vroiu SNP,

60. vroiu SNP, Me- daily M. R. tefnika II.a I. stupa, medaily Za ver-nos a i. V roku 2004 do-stal preukaz Vojnov vete-rn a odznak Vetern voj-ny.

Pracoval v nkupnompodniku v Koiciach a ne-skr na bvalom ONVv Trebiove a do odchoduna dchodok. Zomrel nhlepri fyzickej prci, pred svo-jimi 90. narodeninami, kto-r by oslvil 24. novembra2010. Na smtonom aktesa zastnili tajomnkOblV v Trebiove Ing. M.Jakubec, predseda OKRKIng. M. Mal, predsedn-ka ZO SZPB v iernejn. Tisou a priama astn-ka SNP A. Erinov.

Idem a ivotnm hod-notm, za ktor bojovalv 2. svetovej vojne, zostalvern po cel svoj plodnivot. Nevhal s nasadenmivota bojova za astnbudcnos. Patr mu va-ka, cta, obdiv sasneji budcich generci.es jeho svetlejpamiatke!

Mgr. udmila VELIKANIOV

Je nm vekm poteenm, ela Vm v de narodenn,vea zdravia, astia vea, vetko, o si srdce el, vealsky, spokojnosti, v alej Vaej budcnosti, smevv tvri, rados v oku, spech v kadom itia kroku.

Ilustran foto: TASR Milan Kapusta

10. 25

Tento dstojn monument navrholJossi Steiner z Koc. Na textovejasti spolupracoval s historikom J-nom Hlavinom z Bratislavy, ktor jerodk z Medzilaboriec. Ako Mgr. JnHlavina uvdza vo svojej publikciio tamojch idoch, prv rodina sa tuusadila v roku 1726. Jej hlavou bolJozef Mokovi a svoju existenciuv tamojom kraji zaala hospodre-nm na prenajatej pde. Prlev al-ch idov do tejto severovchodnejasti Slovenska nastal najm v ro-koch 1870 a 1890. Povoovala tonorma vtedajieho vladra Jozefa II.,ktor im umoovala usadzova savo vetkch predtm nedostupnchlokalitch a mohli sa beztrestne za-obera obchodnou innosou, reme-slami a obrba pdu.

Rozrila saV 30-tych rokoch 19. storoia ila

v Medzilaborciach iba mal idovskkomunita a preto podliehala rabintuv Humennom. Postupne sa vak roz-irovala prlivom novch du i sa-motnou prodnosou. A tak na sklon-ku 19. storoia tu ilo u 247 idov,ktor mali vemi ul kontakt s oko-litm svetom. Vznam Medzilaboriecpre idov vzrstol v roku 1873, kedyboli napojen na eleznin tra.I ke v okolitch obciach boli menieidovsk komunity, primt v tomtosmere mali aj naalej Medzilaborce.V roku 1890 v nich malo trval pobytu 390 idovskch obyvateov. Naprelome 19. a 20. storoia mali sy-naggu a ritulny kpe. V meste sanachdzala 4-ron idovsk udovkola. Postupom asu pribudla aliasynagga a 3 dreven modlitebne.V roku 1930 ilo v tomto okrese u1661 idov a z nich bolo 874 Medzi-laboranov. Popri idovskej udovejkole fungoval v meste aj SpolokChevra Kadia, ku ktormu v r. 1937

pribudol al Chevra Minajotha.Tamoj idia mali vemi korektnvzahy s miestnymi Rusnmi.

Obmedzenie verejnho ivotaPo vzniku slovenskho faistick-

ho ttu boli i idia v Medzilabor-ciach a v okol vyluovan z verejn-ho ivota a sluieb, aby sa tak ois-tila a ozdravila spolonos. Udialosa to k 1. januru 1940. Mladch i-dov, ktor mali nastpi na vojenskzkladn slubu, faisti sstreovalido pracovnch tborov, kde boli n-silm dopravovan aj niektor Rmo-via. idom sa postupne odoberalihostinsk a vapncke licencie a za-ala arizcia ich majetku. Nedsled-n obhospodarovanie arizovanchmajetkov prinieslo v auguste 1941pre obanov nedostatok chleba a pe-iva. A tak sa zaviedli prsne kontro-ly idov. V ich domcnostiach ha-dali skryt majetok, cennosti ale ajpotraviny. Neraz dochdzalo aj k fy-zickmu nsiliu, ktor pociovali ajna uliciach mesta. Na idov sa vy-malo kadeo, aby ich o najviacznemonili. Tak napr. vedenie a-risko-zemplnskej upy, na zemktorej ich ilo najviac na Slovensku,im vyhlkou nariadilo nosi na a-vom ramene nad lakom, na vrchnomobleku trojcentimetrov lt psku.Tkalo sa to aj det. upan tm vlast-ne predstihol o niekoko mesiacovvldu, ktor takto oznaenie naria-dila a v septembri 1941. Medzila-boreckm idom zakzali vyuvamodlitebne a okresn nelnk za-viedol aj veobecn pracovn povin-nos pre tch idov, ktor boli rz-nymi zkonnmi opatreniami vyra-den z hospodrskeho ivota.

DeportciePrijat idovsk kdex bol prvm

krokom k pripravenm deportcim,

ktorm predchdzala prsna eviden-cia idovskho obyvatestva, ktornariadilo ministerstvo vntra 12. fe-brura 1942. Najhorie dni a noci sapre tamojch idov zaali psa od

25. marca 1942. V ten de zstupco-via vldnej moci zatkli prvch mla-dch idov a pod zmienkou cestydo pracovnch tborov ich po elez-nici, vo vagnoch urench pre do-bytok, dopravili do koncentranchtborov. Najv pohon sa zaalv polovici mja 1942. Zatkala ich

jednotka HG. Postupne tak z Medzi-laboriec a okolia od marca do jna1942 deportovali slovensk faistivye 1200 obanov idovskho p-vodu do nacistickch koncentra-

nch a vyhladzovacch tborov nazem dnenho Poska. Jednmz najstarch zatknutch a deportova-nch bol 95-ron obyvate pohra-ninho ertinho a najmladie 3-mesan diea, ktor skonalo v prvnoc vo vlaku. V poslednom transpor-te smrti 5. jna 1942 poslali do ply-

nu aj medzilaboreckho rabna Rot-tenberga spolu s manelkou a dcrou.

Do vajiarskaV septembri sa zrodil npad, ako

idov previez do vajiarska vo va-gnoch s drevenm uhlm. Toto vyr-bali a exportovali bratia Dillerovcia Jozef Mendlovi. Bolo to vemi ri-skantn, pretoe nkladn vlaky pre-chdzali cez cel Slovensko a Raks-ko. Pre uteencov sa pripravovalkryt a potrebn potrava. Nsledne sado vagna naloilo dreven uhlie ado vky poldruha metra. Z Medzila-boriec prekonal vlak cestu do kone-nej stanice vo vajiarsku za 11 dn.Prvmi, ktor sa 9. novembra 1942 natto nebezpen cestu vydali boli 23-ron Henrich Ruder z Medzilaborieca Alexander Schvarz a o rok mladSamuel Trenk, obaja z Michaloviec.Vetci traja dezertovali z vojenskhopracovnho tbora v Lbe pri Malac-kch. 23. novembra 1942 odili al-, Henrich a arlota Ruder-Moze-sovci, spolu s nimi aj Mirjam Rubi-nov. Pri kontrole v Salzburgu sa priich vagne roztekali psi, ale esesciani pri jeho otvoren ni nenali, takboli dobre ukryt. Ke 3. decembradorazil vlak do Oltenu, Mirjam otvo-rila okno a vonku stojaceho pna po-iadala, aby ich vytiahol von. Ten,ke ju zbadal cel iernu od uhon-ho prachu tak sa vyakal, e cel vy-plaen krial, e vo vagne s diab-li. Nakoniec sa vetko dobre skonilo.

Ete pred prchodom frontu ilov roku 1944 v Medzilaborciach 138idov a v okrese alch 41. Na pr-kaz strednch orgnov mali byvetci zatknut. Avak uritmi dob-rodincami boli tto vas varovana urchlene opustili svoje obydliaa presunuli sa do bezpeia. Po vy-puknut SNP sa do neho zapojili ajmedzilaboreck idia, ktor sa ukr-vali na strednom Slovensku. Kon-centran trapy a ak povojnovivot preila len mal as tamojejkomunity. Od esdesiatych rokovminulho storoia v Medzilaborciacha ich okol neije u iadny id.

Jozef HRUBOVK

Pamtnk nielen pripomna, ale aj varuje...V nevekom parku nealeko Mestskho radu v Medzilaborciach saoproti pamtnku padlch sovietskych vojakov a dstojnkov nachdzacelkom jednoduch obelisk. Odhalili ho koncom jla 2008 na pamiatkuobetiam holokaustu idovskho obyvatestva, ktor v 40-tych rokochminulho storoia z mesta, ako aj z okolitch dedn, odtransportovalislovensk faisti do nemeckch koncentrkov v Posku. Tam ich z ve-kej asti pohltili plynov komory.

Pomnk odvleenm idom z okresu Medzilaborce do koncentranch t-borov. Foto: J. Hrubovk

Ete donedvna nemeck ministerstvo za-hraniia v oficilnych publikcich prizn-valo, e v jeho radoch bola hstka nacistic-kch fanatikov, ktor vedeli o holokauste.Poda prof. Conzeho vinu zo estiscradnkov, pracujcich vtedy v diplomacii,mono oznai za vinnkov. Ukazuje sa, ediplomati nielene vedeli, ale tto znalosani neskrvali.

Conzeho kolektv naiel poiadavku fatzv, idovskho refertu Franka Rademache-ra o preplatenie nkladov, ktor mu vzniklipoas cesty na Balkn v roku 1941. V ko-lnke cie cesty napsal likvidcia idovv Belehrade. Je to jeden z mnohch dka-zov, e dokonca tovnci ministerstva za-hraniia vedeli o osude idov.

Poda Conzeho ministerstvo pracovalonad idovskou otzkou plnou parou u odpolovice tridsiatych rokov. Pre jeho pracov-nkov to bolo o to ahie, e vina diplo-matov pochdzala z vych a tradine anti-semitskch vrstiev spolonosti. Tkalo sa toaj Ernsta von Weizsckera, ttneho tajom-nka ministerstva a otca neskorieho prezi-denta SRN Richarda. V jednej z historikmi

njdench poznmok sa saoval, e zahra-niie nechpe antisemitsk politiku Tretejre, lebo nepoctilo na vlastnej koi inkyidovskho tlaku.

Za hlavnho logistika holokaustu je pova-ovan Adolf Eichmann, radnk Hlavnhoradu rskej bezpenosti, ktorho v esde-siatych rokoch minulho storoia unieslaz Argentny izraelsk kontrarozviedka Mos-sad a v Jeruzaleme ho od