BOJOVNÍK1010D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Tieto rakety nezastavíani PVO NATO!

str. 5

Z konferencieGeopolitika Ruska

str. 9

Prečo krachol blitzkrieg?

ISSN 03223-2018

Ján Kašica, tajomník OblV SZPB, Zvolen: – Kto ne-pozná históriu, nemôže pochopiť súčasnosť. Základ-ným problémom tých čias bola hospodárska kríza, súčasný svet zápasí s viacerými krízami. Môžeme im dávať všelijaké prívlastky, stále sa jedná o všeľudskú politicko-ekonomickú krízu. Nie, žeby ju súčasný sys-tém nevedel riešiť, on ju bytostne potrebuje na zacho-vanie svojej existencie. Rozširujú sa nožnice medzi bohatými a chudobnými, narastá sociálne pnutie, mocnejú extrémistické sily a ľudia hľadajú vo svojej biede nádej aj tam, kde by ju predtým nikdy nehľadali. Radomír Žingor, predseda OblV SZPB, Martin: – Nedá sa na túto otázku odpovedať, pretože nepo-znám čo konštatoval jeden historik.Jaroslav Bulko, predseda OblV SZPB, Žiar nad Hro-nom: – Pri sledovaní medzinárodnej situácie niektoré postoje USA, EÚ a ďalších západoeurópskych štátov pripomínajú v niektorých detailoch situáciu spred 2. svetovej vojny. Najmä skrytá a aj otvorená štvavá kampaň proti Ruskej federácii. Snažia sa túto kraji-nu postaviť do úlohy agresora, ktorý sa v budúcnosti snaží obsadiť všetky okolité štáty okolo Ruska. Som presvedčený, že politici v tejto krajine majú dosť rozumu, aby sa nedali vyprovokovať a dokázali vidieť, že niekto potrebuje, aby bol v Európe chaos. Pretože potrebuje „loviť“ a na to sú najlepšie kalné vody. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB, Čierny Potok: – Samozrejme, že súhlasím! Lenže namiesto New Yorku to bude opäť Berlín! Pribudne však aj Brusel (Paríž zachránil generál de Gaule, keď vypoklonko-val NATO z Francúzska) a podľa môjho názoru okrem uvedených centier „zla“, to nebude Bismark, kto od-vetou ohrozí New York, ale v modernej terminológii nazývané „vzdušné a kozmické sily“. Václav Homišan, predseda OblV SZPB Stará Ľu-bovňa: – Samozrejme, že súhlasím s týmto názorom. Veď sa dôkladne pozrime okolo seba a viďme aj to, čo nám všemožní zakazujú. Bolo toho dosť.

Na zamyslenie:Na zamyslenie:

12. 5. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaNedávno jeden historik skonštatoval, že dnešná situácia sa takmer zhoduje so situá-ciou pred 2. sv. vojnou. Dokonca to vraj bude ešte presnejšie, ak za predvojnový pojem „Berlín“ dosadíme dnes pojem „New York“ alebo „Brusel“. Ste tiež toho istého názoru?

PerličkaOpití šoféri opatrujú mŕtvolyV Thajsku opitých šoférov vysielajú na 15 denné nútené práce do nemocničných márnic, aby sa sami presvedčili, čo prináša alkohol za volantom.Od 10. po 17. apríla budhistické štáty oslavovali svoj Nový rok. Zmenili sa na obrovské cestovateľské mraveniská, pretože všetci obyvatelia chcú príchod nového roka osláviť v kruhu najbližších. V spojitosti s alkoholom sa tak pre niektorých toto obdobie mení na „smrteľne nebezpečný týždeň“.Smrteľné nebezpečenstvo existuje na thajských cestách (autá, autobusy, motocykle) aj bez novoročného týždňa. Lebo Thajsko je v štatistike smrteľných havárií druhé na svete. No novoročný týždeň prináša niečo ešte strašnejšie, na cestách tu každú hodinu zomiera v priemere 2,3 človeka pri 160 zranených.

Zdroj ria.ru, apríl 2016

(Pokračovanie na str. 3)

NATO nie je nič viac, ako obal na washingtonské vojnové zločiny. NATO nie je nič viac, ako obal na washingtonské vojnové zločiny. Paul Craig ROBERTSPaul Craig ROBERTS

Bavorsko: Mein Kampfdo učebných osnovPoslanci bavorského parlamentu sa zao-berali otázkou, či náhodou netreba zaradiť bibliu nacizmu Mein Kampf do školských učebných osnov. A ak áno, ako majú učite-lia túto tému prednášať?

Stúpenci „biblie“ hovoria o Hitlerovom die-le ako o dôležitej súčasti historického procesu a aj o nevyhnutnosti „imunizácie“ mládeže voči ideám národného socializmu. Predstavitelia ži-dovskej obce naopak tvrdia, že Mein Kampf neobsahuje žiadne užitočné vedomosti a je len kvintesenciou (podstatou) antisemitizmu.

Mnohí Bavori sa tiež nazdávajú, že opä-tovné vydávanie knihy rozvíja záujem o túto ideológiu a že súčasné vysvetlenia okolo nej nedokážu presvedčiť čitateľa o nesprávnosti myšlienok Adolfa Hitlera. Podľa ria.ru, 4. máj 2016

V prítomnosti ruských a amerických vojakov a diplomatov bola 25. 4. 2016 v Moskve slávnostne odhalená výnimočná kompozí-cia „Stretnutie na Labe“. Odhalil ju dvojnásobný Hrdina ZSSR, le-tec-kozmonaut Alexej Leonov s vojenským atašé veľvyslanectva USA v Moskve generálom Bruce McClintockom.

Ruskí a americkí vojaci v rámci programu vytvorili scénku stretnutia na Labe vojsk 1. UF mar šala I. Koneva a 1. armády USA generálporu-čika C. Hodgesa pri meste Torgau 25. apríla 1945 s nezabudnuteľným podaním rúk.

V roku 1945 sa na Labe udialo niekoľko stretnutí sovietskych a americ-kých vojsk. Umelecká kompozícia predstavuje stretnutie americkej hliad-ky pod velením poručíka US Army Wiliama Robertsona so sovietskymi vojakmi poručíka Alexandra Siľvaška na zničenom moste cez Labe.

Dňa 26. 4. 1945 sa v meste Torgau stretli veliteľ 69. divízie US Army a 58. gardovej divízie Červenej armády. No a práve vtedy bola urobená aj historická fotografi a podania rúk Robertsona a Siľvaška.

Podľa ria.ru, 25. 4. 2016

Odhalenie moskovskej kompozície „Stretnutie na Labe“:

Rusko a USA spájajú mosty

– Pani Bergerová, tu je prezidentská kancelária......zneli prvé slová oznamujúce bývalej členke partizánskej brigády Ča-pajev, že ju do Grasalkovičovho paláca pozýva prezident SR Andrej Kis-ka. – A že či mi vyhovuje termín 14. 4. o 14.00 hod., hovorí teraz so smiechom pani Anna Bergerová, pretože na to zareagovala slovami: – Počkajte, pozriem sa do kalendára!

– Keď sme sa spolu s prezidentom usadili, opýtala som sa, že čo mám ro-biť, či sa mu mám predstaviť?

Ja už viem o vás veľa, povedal mi na to prezident, a ukázal na dve zložky pred sebou. – Jedna je o vás a druhá je o mo-

jom dedkovi... Keď som si to všetko pre-zeral, opanoval ma pocit, že sa mi veľmi zachcelo zistiť, že ste bojovali v jednom partizánskom oddiely. Samozrejme, že to tak nebolo, pretože môj dedko pô-sobil v partizánskej brigáde Jánošík

(veliteľ kpt. Ernest Bielik – pozn. red.).– Po týchto slovách zo mňa odpadla

všetka tréma a od radosti by som ho bola vystískala. Lebo som spoznala, že je náš. A aj som mu to povedala. Navyše tá úcta k dedkovi, babke..., ktorá z neho vychádzala.

V jednom momente spomienok mi totiž medzi rečou hovorí. – A viete, že môj dedko mal u seba červenú zástavu?

(Pokračovanie na str.5)

Večná sláva víťazom 2. svetovej vojny!

Ústredné oslavy 71. výročia Dňa víťazstva nad fašiz-mom sa konali na bratislavskom Slavíne.

Položením vencov vďaky vzdali úctu ruským, bielo-ruským, ukrajinským, ru munským... a samozrejme aj naší m slovenským osloboditeľom predseda vlády SR Robert Fico, podpredseda NR SR Béla Bugár, zástupcovia diplomatických zborov v SR, vojnoví veteráni, členovia SZPB z celého Slo-venska a, samozrejme, aj miestni Bratislavčania.

„Druhá svetová vojna, rozpútaná predovšetkým nacistic-kým Nemeckom, bola najväčšou tragédiou ľudských dejín, nielen počtom vyše 60 miliónov obetí, ale najmä svojim charakterom a bezbrehou krutosťou. Nacisti mali vyvražde-

nie Židov a zotročenie Slovanov vo svojich plánoch. Tie im však našťastie zlyhali.

Sovietska Červená armáda zastavila nacistov neďaleko Moskvy a následne, v rozpätí troch rokov, za pomoci spojen-cov, ale aj Slovákov a Čechov bojujúcich v 1. českosloven-skom armádnom zbore v ZSSR, porazila vojská agresora“, pripomenul v príhovore podpredseda ÚR SZPB generál Igor Čombor a ďalej zvýraznil, že kvôli dnešnému prekrúcaniu dejín hrozí návrat nielen terorizmu, ale aj fašizmu. A preto, ak naši predkovia obstáli v najťažších bojových situáciách, my musíme dokázať, že taktiež zvládneme to, čo pred nás postavil čas. (Viac v budúcom čísle.)

BOJOVNÍK / 10 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníRusko vie vstávať z popolaAj 2. sv. vojna môže slúžiť ako príklad iracionality v politike. Na bratislavskej konferencii Geopolitika Ruska o tom hovoril ruský analytik a publicista Nikolaj Starikov.

Hitler je predovšetkým ukážkou limitov iracionality v politike. John Mearsheimer, profesor z Chicagskej univerzity a pravdepodobne najvýraz-nejšia postava súčasnej americkej teó-rie medzinárodnej politiky, používa pri svojich analýzach koefi cient s názvom „vojensky použiteľná ekonomika“.

Podľa tohto autora bol v roku 1920 nemecký podiel na európskej vojen-sky použiteľnej ekonomike 38 %, o dvadsať rokov neskôr 36 %, k čomu je treba na začiatku Veľkej vlastenec-kej vojny ZSSR prirátať aj poten-ciál okupovaných štátov, napríklad

Francúzska – 9 % (Ani N. Starikov však nezvýrazňuje obrovský podiel predvojnovej ČSR, ktorá mala na vo-jenskom exporte sveta 40-percentný podiel. No a to sa po Mníchove dosta-lo do rúk Hitlera – pozn. Bojovník).

V prípade Sovietskeho zväzu vi-díme nárast z 2 % v roku 1920 na 28 % v roku 1940. Z toho je vidieť nesmierne vypätie ZSSR pri vytvo-rení obrovského potenciálu, umož-ňujúceho čeliť útoku, ktorý sa však i tak javí ako nedostatočný. Navyše je treba prirátať fakt, že značná časť územia, kde bola väčšina priemyslu

ZSSR rozmiestnená, bola v prvých mesiacoch obsadená nacistami. Podľa Mearsheimera, ZSSR stratil na konci roku 1941 41 % svojich železničných tratí, 42 % produkcie elektrickej energie, 71 % zdrojov železnej rudy, 63 % uhlia a 58 % produkcie surovej oceli. V roku 1942 malo Nemecko ekonomickú prevahu nad ZSSR v pomere 3:1.

Prvnizpravy.cz, 1. 5. 2016 (výňatok)

Americký politológ: Nemysliteľné sa stalo zjavnýmRusku sa podarilo využiť, že bývalé veľké ríše postupne opúšťajú svetovú arénu, napísal v Huffington Post profesor Denverskej univerzity Jonathan Adelman.

„Rusko dosiahlo nemysliteľné: sta-lo sa veľkou ríšou a zaplnilo vákuum, ktoré v minulosti vytvorili iné veľké ríše, veľkosť, moc a vplyv ktorých sa znížili“, hovorí sa v článku.

Napríklad Japonsko, ktoré svojho času porazilo ruskú armádu a oku-povalo nemalú časť Číny, už nie je veľkou ríšou. To isté sa dá povedať o štátoch, ako Nemecko, Francúz-sko a Veľká Británia. Ich vnútorné problémy sú im dôležitejšie ako me-dzinárodné, čo je vyvolané slabým

hospodárskym rastom, vnútornými rozpormi v EÚ a utečeneckou krízou.

USA vládnu silnému hospodár-stvu a zachovávajú si líderstvo v oblasti technológií a výdajov na obranu, čo dáva štátu prevahu nad Ruskom, píše autor článku. Lenže hospodárstvo USA sa po kríze ob-novuje príliš pomaly, priemysel kle-sá a úrady začínajú uvažovať nad znížením počtov armády a nad zní-žením počtov americkej prítomnosti na Blízkom východe.

„Výsledkom toho sa donedáv-na zatvorené dvere stali pre Rusko otvorené“, tvrdí Adelman.

Vysoké výdaje na armádu umožni-li Rusku obrodiť armádu a podporiť atómový arzenál, píše autor. Štát má okrem toho okolo milióna prvotried-nych vedcov, technikov a iných špe-cialistov, mnohí z nich pracujú vo vojenskej oblasti.

„Nemysliteľné sa stalo realitou. Rusko, zdalo by sa, dorazené po po-rážke v studenej vojne, už vystupuje ako potenciálna veľká mocnosť, kto-rá hádže rukavicu Západu“, uzavrel politológ. Podľa ria.ru, 20. 4. 2016

Rusi testovali raketu RS-18 s hyperzvukovou hlavicouTáto je predurčená na zaručený prienik akoukoľvek protiraketo-vou obranou protivníka, čím ju robí absolútne nezmyselnou.

„V utorok (19. 4.) bola z pozičného priestoru v Orenburskej oblasti od-pálená medzikontinentálna balistická raketa RS-18 (západná klasifi kácia – Stilet – po našom krátka dýka) na otestovanie hyperzvukového lietajú-

ceho aparátu. Skúšky boli uznané za úspešné“, povedal zdroj v agentúre Interfax a dodal, že ruské raketovo kozmické odvetvie „správu o štarte nepotvrdzuje a ani nevyvracia“.

Nedávno však ruskí experti na

raketové technológie Interfax-u pri-znali „existenciu zbrane, ktorá je schopná hyperzvukovou rýchlosťou manévrovať tak vertikálne, ako aj horizontálne, čo jej umožní zaručene prekonávať akýkoľvek perspektívny systém PRO, čím ho robí nezmysel-ným“. Podľa topwar.ru, 21. 4. 2016

The Hill: Rusko a Čína idú USA odháňaťRuská a čínska armáda rýchlo znižujú svoje technologické zaostávanie od ozbrojených síl USA, vyhlásili experti, oslovení listom The Hill.

Nové zbrane Ruska a Číny dokážu, podľa nich, veľmi efektívne zisťovať i likvidovať americké lie-

tadlá a lode. Cieľom Moskvy a Pekingu je prinútiť USA vzdialiť sa od ich hraníc.

„Konkrétne, Rusko hádže rukavicu USA na Balte, kde v poslednom čase nedá pokoj americkým lodiam a lietadlám“, hovorí sa v článku. Podľa ria.ru, 1. máj 2016

Revolučná zmena – ropa je nevyčerpateľná!!! (video)Ak by sa Rusko pred 30–40 rokmi vzdalo nefungujúcej teórie o organickom pôvode ropy a ak by priznalo hĺbkový pôvod ropy, tak benzín a nafta by dnes stáli 3–4 ruble, tvrdil 20. 4. doktor geologicko-minerálnych vied Vladimír Polevanov.

Vladimír Polevanov povedal, že významní ruskí vedci už dávno rozpracovali a zdôvodnili teóriu ne-organického pôvodu ropy, čiže, že ropa nie je od slimákov a dinosau-rov. Ropa vzniká z hĺbkového vodí-ku, ktorý sa tvorí neustále, aj dnes, tu a teraz.

Zásoby ropných nálezísk sa obno-

vujú. Príkladom je Groznenské nále-zisko, ktoré bolo už trikrát komplet-ne vyčerpané a trikrát sa obnovilo.

V zložitých podmienkach je jed-noducho zločinom míňať bilióny rubľov na hľadanie uhľovodíkov podľa schém organickej teórie, kto-ré nefungujú. Nastal čas pozrieť sa pravde do očí a nakoniec aj využiť

výdobytky ruských vedcov. Celý svet už dávno post factum priznal teóriu o neorganickom pôvode ropy.

Názorným príkladom toho sú aj výsledky, ktoré preukazuje Vene-zuela, ktorá je dnes na prvom mies-te na svete podľa preskúmaných zásob, predbehnúc aj uznávaného lídra Saudskú Arábiu, alebo Kana-da, ktorá obsadila tretie miesto.

Podľa regnum.ru, 28. 4. 2016

Videodôkaz: http://regnum.ru/news/economy/2126564.html

USA sa boja oslobodenia Európy...Rusi sa akosi USA prestávajú obávať. Dokonca sa prestávajú obávať aj Spojenými štátmi pre-sadzovaného transatlantického spojenectva medzi EÚ a USA, ktorého jedným z hlavných pilie-

rov je aj smutne známa zmluva TTIP. Proste, že prestáva fungo-vať aj ekonomický strašiak.

Rusi totiž vedia, rovnako ako to ve-dia všetci normálni ľudia v Európe, že pojem „transatlantické partnerstvo“

je len iným názvom na ovládnutie Európy americkými korporáciami. Američania, ktorí neuspeli vo svojich plánoch na ovládnutie Ruska, sú totiž nútení vo svojej katastrofálnej eko-nomickej situácii siahnuť k pokusom zachrániť sa na úkor Európy.

Slobodnyvysielac.sk, 27. 4. 2016 (výňatok)

Japonský premér chce dospieť k „mierovej zmluve“

Japonský premiér Shinzó Abe ohlásil zámer úporne pokračovať v rozhovoroch s Ruskom o riešení územného sporu a podpísaní „mierovej zmluvy“ s Ruskom.„Úporne budem pokračovať v rozhovoroch na základe východiskového smeru problému príslušenstva štyroch ostrovov a podpísaniu mierovej zmluvy. Chcem tento problém vyriešiť“, uvádza jeho slová agentúra Kjódó.

Podľa ria.ru, 1. 5. 2016 (výňatok)

V Ľvove oslavovali „veľkosť ducha“ nacistov Žiaľ, Ukrajina nie je jediný prípad eskalácie súčasných prejavov glo-rifi kovania nacizmu. „Dni oslobodenia od nacistov sa vyhlasujú za dni smútku, a tých, ktorí bojovali proti protihitlerovskej koalícii či spolu-pracovali s nacistami, sa snažia povyšovať na národných hrdinov.Je neuveriteľné, že sa to deje v Európe, ktorá zažila hrôzy národného socializmu plným priehrštím. Sme presvedčení, že nejde o politickú korektnosť, ale o snahu sfalšovať dejiny. Je to neskrývaný cynizmus a rúhanie sa voči tým, ktorí oslobodili svet od národného socializmu.Popritom ide o trestný čin v zmysle 4. článku Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,“ upozornil aj Anato-lij Viktorov z ruského ministerstva zahraničia. Pravda, 30. 4. 2016 (výňatok)

Exkurzie áno, ale nie povinne?S nápadom povinných exkurzií do koncentračného tábora prišiel Zsolt Simon, podporili ho v tom všetky opozičné strany. Okrem kotlebovcov. Poslanci opozície – zo strán OĽaNO, SaS a Sme rodina, ale aj nezara-dení – pod vedením Simona predostreli minulý týždeň vláde výzvu, aby zaradila do povinnej výučby na stredných školách návštevu koncentrač-ného tábora Osvienčim. Verejnosťou na Slovensku sa vraj čoraz väčšmi začínajú šíriť názory sympatizujúce s fašizmom. „Je nutné začať poznaním histórie a prevenciou. Prevencia je najjedno-duchší spôsob, ako predchádzať extrémizmu. Keď budú žiaci stredných škôl na vlastné oči vidieť hrôzy holokaustu, prispeje to k eliminácii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie na Slovensku,“ vysvetlil Simon. Nápad opozície sa pozdáva aj ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. Programové vyhlásenie vlády navyše obsahuje aj bod, podľa ktorého má byť posilnená výučba smerujúca k potlačeniu prejavov extrémizmu. Podľa aktualne.atlas.sk, 1. 5. 2016

...kladieme kvety hrdinom s „Nočnými vlkmi“Je pravdou, že ruským motorkárom sa robia prieky aj dnes. Poľské or-gány ich vraj cez svoje územie neprepustia (nakoniec čomu sa čudovať, Poľsko odmietlo prepustiť cez svoje územie aj Červenú armádu, ktorá nám chcela prísť pomôcť po Mníchovskom diktáte), no „Noční vlci“ tvrdia, že i tak prejdú.Na vz.ru, z 29. 4. 2016 pod titulkom „Prejdú v každom prípade, nech by tomu Poľsko akokoľvek odporovalo“ sa píše, že motorkári svoju trasu nezmenia, že dnes sú členmi ich klubu aj mnohí občania EÚ, ktorých Varšava nesmie zastaviť... (Ale zastavila – pozn. Bojovník.) „Odmietnutie Varšavy, zbavujúcej skupinu ruských občanov možnosti vzdať česť sovietskym vojakom, padlým pri oslobodzovaní Európy od fašizmu považujeme za osobitne cynické a zlomyseľné gesto, smerujúce na vedomé zhoršenie rusko-poľských vzťahov“, hovorí sa v stanovisku MZV RF, uverejneného ria.ru 29. 4. 2016. S využitím srspol.sk, 30. 4. 2016

Otázka – odpoveď V. V. Piakina z 25. 4. 2016 K rozhodnutiu nórskeho súdu o nehumánnosti podmienok pri väznení Breivika. Prečo ktosi opäť zviditeľňuje tohto fašistu?– Pretože Európa mení vektor cieľa svojho rozvoja. Plán s európskym islamským kalifátom nevyšiel, jeho realizácia sa časovo posunula, preto treba situáciu v Európe stabilizovať a podporiť kultúrnu identitu všetkých štátov. Veď čo naozaj urobil Breivik? Vystúpil proti masovej migrácii. Čiže, ak mu čosi bude prepáčené..., jednoznačne to pomôže sformovať ve-rejnú mienku a verejné iniciatívy proti islamizácii Európy. Ide tu aj o podporu živelných i čiastočne organizovaných (PEGIDA) protestov proti hromadnej migrácii. Viac: http://www.srspol.sk/

clanek-otazka-odpoved-v-v-piakina-z-25-4-2016-video-s-ceskymi-titulkami-12487.html

EÚ nereaguje na prejavy neonacizmu V Európe nijako nereagujú na prejavy neonacizmu na Ukrajine, napísal na Twitter splnomocnenec ruského MZV pre otázky ľud-ských práv... Konstantin Dolgov. „Vo Ľvove si neonacisti pripomenuli výročie vzniku divízie SS Gali-cien“. Osud týchto chlapíkov bude rovnaký, ako tých z neslávnej ese-sáckej divízie. Príznačné je nadržiavanie ukrajinských úradov neonacis-tom a hanebné mlčanie demokratickej EÚ. Politika zmierenia 2.0? Na dejiny treba pamätať“, napísal Dolgov. Podľa ria.ru, 29. 4. 2016

(Pokračovanie na str. 4)

3 BOJOVNÍK / 10

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Predvádzať sa so zbraňami, to je skutočné poslanie NATO? Koho záujmy ochraňuje NATO, že sa neustále vyhráža suverénnemu Rusku? Majú ísť bojovať naši vojaci za tých, čo po sebe vo svete zanechávajú spúšť, za-bíjajú v mene „demokracie“, organizujú prevraty, arabské jari, majdany, rozbíjajú suverénne štáty, len preto, že sa dosť hlboko neklaňajú USA? Slovensko nikto neohrozuje. Chceme dobré susedské vzťahy, chceme mier! My nie sme ohrozovaní Ruskom, my sme ohrozovaní nekompe-tentnými politikmi EÚ, my sme ohrozovaní rozpínavosťou USA a ich snahou podmaniť si celý svet. Toto je skutočná hrozba nielen pre Slo-vensko, ale pre celú Európu, pre celý svet.

Igor Kovačka st., predseda ZO SZOB, Sklabiňa: – Určite to tak nie je a určite platí zásada, že nikdy nevstúpiš do tej istej rieky. Ľudstvo je síce nepoučiteľné a dejiny sa zvyknú opakovať avšak v inom čase, v no-vej kvalite a samozrejme v iných historických podmienkach. Dnes je dôležité, aby si politici, ktorí majú možnosť ovplyvniť dejiny, uvedomili svoju zodpovednosť za vývoj spoločenskej situácie vo vlast-ných krajinách, s čím súvisí aj vývoj svetových dejín. V časti ľudstva je uložené veľa zlej – negatívnej energie, ktorú sa jej nositelia snažia rozsievať naokolo a očkovať okolie zlobou a nenávisťou (dnes to nie je problém vzhľadom na možnosti sociálnych sietí a internetu v celosve-tovom meradle). Určite je však väčšina tých, ktorí sú slušní a akceptujú právo každého na slušný život. Takí však tvoria spravidla mlčiacu väč-šinu a ako dokazujú aj dejiny, obyčajne sú vtiahnutí do konfl iktov, ktoré vyvolajú najväčší krikľúni a populisti. Existuje aj veľa konšpiračných teórií, ktoré hovoria o komplote voči Európe aj svetu zo strany moslimov, Židov, Číny, Ruska, Ameriky, ban-kárskej loby a ja neviem ešte koho. Pôsobia celkom dôveryhodne, čomu rád uverí jednoduchý človek. V dnešnom svete je veľa inštitúcií, ktoré by mohli účinnejšie postupovať voči tejto kampani a nájsť spôsob ako ju eliminovať. Podľa mňa je najúčinnejším liekom na toto všetko vlastný príklad po-litikov a ich poctivosť pri riešení problémov obyčajných ľudí, Tí si to určite všimnú a ocenia. Dnes je však verejná mienka nastavená tak, že do politiky mieria iba tí, ktorí majú žalúdok na súčasnú politiku, ktorá je považovaná za panské huncútstvo a všeobecne za zlodejinu. Vo všeobecnosti platí, že čím väč-ší pokrytec, tým vyššie sa vyškriabe po spoločenskom rebríčku a tam rozsieva to, čomu hovoríme zlo a nenávisť. Takže pozor na to, aby spo-mínaný historik nakoniec nemal pravdu.

21. APRÍLJaponský premiér Šinzó Abe

zaslal obetný dar do kontroverz-nej tokijskej svätyne Jasukuni, ktorú viacerí zahraniční činitelia vnímajú ako symbol japonské-ho militarizmu, pretože vzdáva poctu aj odsúdeným vojnovým zločincom. Abe sa podľa miest-nych médií tak vyhol provoka-tívnejšiemu kroku, ktorým by bola osobná návšteva inkrimi-novaného miesta počas jarných slávností v Jasukuni. Svätyňa je pamätníkom i 14 japonských lídrov odsúdených za zločiny počas 2. svetovej vojny.

22. APRÍLChorvátska vláda usporiadala

spomienkovú slávnosť na mies-te neslávne známeho vyhladzo-vacieho tábora smrti Jasenovac neďaleko Záhrebu z 2. svetovej vojny napriek tomu, že ju ži-dovská a srbská komunita boj-kotovali na protest proti údajnej nečinnosti vlády voči nárastu neonacistických nálad v kraji-ne. Židovská obec v Chorvátsku usporiadala pred týždňom sepa-rátnu spomienku na holokaust. Tábor Jasenovac je známy aj ako chorvátsky Auschwitz.

23. APRÍLMaďarská polícia zadržala

dvoch mladistvých, ktorí na-maľovali na podstavec Veľkého debrecínskeho kostola hákový

kríž a obrátený kríž. Primátor mesta László Papp, ktorý je no-minantom bloku vládnucich strán Fidesz-KDNP, ale aj úrad vlády, ostro odsúdili tento prípad. Polí-cia dvojicu páchateľov stíha pre trestný čin poškodzovania cu-dzieho majetku. Brániť sa budú môcť na slobode.

26. APRÍLNórska vláda sa odvolala voči

rozhodnutiu krajského súdu

v Osle, podľa ktorého nórske úrady porušili práva pravicového teroristu Andersa Breivika v roz-pore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Breivik, kto-rý si odpykáva trest za terorizmus a vraždu 77 ľudí, zažaloval vládu za porušenie svojich práv, ku kto-rému malo dôjsť jeho izolovaním od spoluväzňov, častými osobný-mi prehliadkami, skutočnosťou, že mu počas presunov medzi jeho troma väzenskými celami často nasadzovali putá, a tým, že so svojím právnikom môže komuni-kovať len cez sklenenú stenu.

29. APRÍLDeväťdesiatštyriročný býva-

lý dozorca v nacistickom kon-

centračnom tábore Auschwitz Rein hold Hanning prerušil svoje mlčanie počas súdneho procesu, v ktorom ho obžalovali z podie-lu na vražde najmenej 170-tisíc ľudí v plynových komorách tá-bora od januára 1943 do júna 1944. Ospravedlnil sa za to, že neurobil nič, aby zastavil túto „nespravodlivosť“. Hanning pô-sobil ako poddôstojník divízie SS-Totenkopf, jednej z najobá-vanejších jednotiek nacistic-kých Waffen-SS. Obvinili ho zo spoluúčasti na vražde množstva ľudí, najmä Židov, ale aj Po-liakov, Rómov, Sintov, homo-sexuá lov a sovietskych vojno-vých zajatcov.

2. MÁJRakúsko zaznamenalo prudký

nárast počtu prípadov týkajúcich sa xenofóbie, islamofóbie a anti-semitizmu po príchode veľkého počtu utečencov. Vyplýva to zo správy Spolkového úradu pre ochranu ústavy a boja proti te-rorizmu. Rakúske orgány v roku 2015 vzniesli obžaloby v tejto súvislosti v približne 1690 prí-padoch, čo je doteraz najvyšší počet zaznamenaný v priebehu jedného roka. Pre porovnanie, v roku 2014 ich bolo 1200. Vlani nahlásili 1150 ultrapravicových extrémistických či nov, od hode-nia zápalnej fľaše na prístrešok s migrantmi až po podnecovanie k násiliu na internete. (ao)

stalo saVO SVETE

21. 4.–2. 5. 2016

Pri každom výročí Dňa víťazstva nad fašizmom nás navštívia ruskí veteráni. Tento rok to bol (tretí zľava) Anatolij I. Cvetkov, ktorý prežil blokádu Leningradu, (štvrtý zľava) Boris M. Beľjakov, veterán práce a diplomatickej služby a (piaty zľava) Nikolaj J. Merkušin, veterán Veľkej vlasteneckej vojny a nositeľ radu Vlasteneckej vojny II. stupňa. Predseda SZPB Pavol Sečkár našich hostí vyznamenal medailou „Za obetavú prácu pre SZPB“, čím, podľa jeho slov, „vyjadrujeme vďačnosť všetkým Rusom, ktorí sa podieľali na oslobodení našej vlasti“. Prijatia sa ďalej zúčastnili (zľava): predseda HOSk partizánov v SNP a zahraničí Karol Kuna, tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer a (sprava): vedúci organizačného oddelenia Zdenko Marton, pracovník veľvy-slanectva RF Nikolaj S. Ryžov a Pavol Sečkár. -vmi-

Pýtame sa troch úradných ustanovizníVzhľadom na nespočetný rad vyhlásení politic-kých strán a jednotlivcov obviňujúcich, že par-lamentná strana Kotleba Ľudová strana – Naše Slovensko je fašistická, pýtam sa vás na ofi ciálny pr ávny názor: Je politická strana Kotleba – Ľudo-vá strana Naše Slovensko fašistickou stranou?

V. MIKUNDA, vedúci mediálneho oddelenia SZPB

Mgr. Peter Bubla, tlačové oddelenie MS SR: – Dovo-ľujeme si vás informovať, že v súlade s § 4 ods. 2 zá-kona 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v platnom znení politická strana je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona na podanie návrhu na rozpustenie strany je oprávnený generálny

prokurátor, ak strana koná v rozpore s § 2 ods. 1 tohto zákona. O návrhu rozhoduje najvyšší súd.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o politic-kej strane nepatrí do pôsobnosti ministerstva spra-vodlivosti.

Ing. Jana Tökölyová, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry: – Generálna prokuratúra Slovenskej re-publiky eviduje viac ako 160 podaní na rozpustenie politickej strany Kotleba Ľudová strana – Naše Slo-vensko. Príslušný prokurátor Generálnej prokuratúry SR v súčasnosti zabezpečuje podklady na posúdenie dôvodnosti požiadaviek obsiahnutých v podaniach.

* * *V predmetnej záležitosti sme oslovili aj Najvyšší

súd SR, no jeho odpoveď sme do uzávierky nedostali.

Zomrel majster Karol MachataVo veku 88 rokov zomrel národný umelec Karol Machata, vý-znamná osobnosť slovenského herectva, bez ktorého klad-ných i záporných, divadelných a filmových postáv by sme si nevedeli predstaviť zločin menom vojna a ani hrdinstvo me-nom národné vzopätie a Povstanie.

Minimálne súčasným odbojárskym generáciám ho vždy budú pripomínať fi lmy ako Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša a ďalšie.

Britský príspevok už len pre jedného veteránaVeľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Sever-ného Írska na Slovensku i tento rok vyplatilo finančný príspe-vok veteránom západného frontu a ich vdovám.

Na Slovensku si ho však tento rok prevzal už len jeden veterán a 17 vdov. Podľa mosr.sk, 28. 4. 2016

Jednoznačný velikánDňa 4. mája sme si pripomenuli 97. výročie predčasnej smrti nášho velikána Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa dodnes nevyšetrila s jednoznačným výsledkom. Preto sú stále v hre pojmy ako úklad-né zostrelenie – presnejšie terorizmus i obyčajná havária.

Želajme si, aby sme sa k 100-mu výročiu tohto nešťastného dá-tumu dostali k pravde o riadny krok vpred. Veď velikán, ktorý má podstatné zásluhy na vzniku predvojnovej ČSR si to naozaj zaslúži.

Na bratislavskom námestí M. R. Štefánika, vzdali poctu nášmu velikánovi aj členovia SZPB.

BOJOVNÍK / 10 4

Čo píšu iníČo píšu iní Antifašizmus na Ukrajine

je trestným činomProtestujúci obyvatelia mesta Mariupol, ktorí sa postavili pro-ti premenovaniu prospektu maršala Žukova na počesť „hrdi-nov ATO“ (antiteroristická operácia režimu na východe štátu), môžu byť volaní na trestnú zodpovednosť za heslo „Fašizmus neprejde!“.Správu o tom oznámili miestni obyvatelia. Televízia Zvezda uvá-dza, že všetko sa ukáže počas májových sviatkov, keď si to chcú zdokumentovať aj pozorovatelia kompetentných spoločenských organizácií. Podľa evrazia.org, 26. 4. 2016

Japonsko nežiada ospravedlnenieza zhodené bomby

Japonsko informovalo USA, že nebude požadovať ospravedlnenie od americkej strany za zhodenie atómových bômb koncom dru-hej svetovej vojny, vyhlásil japonský minister zahraničných vecí Fumio Kišida.Tokio tvrdí, že dôležitejšie než požadovať ospravedlnenie od svoj-ho bývalého nepriateľa, je pokračovať v neochvejnom úsilí o jad-rové odzbrojenie.Japonsko prijalo v roku 1967 tri tzv. nejadrové princípy, ukladajú-ce, že krajina nebude vlastniť, vyvíjať alebo povoľovať prítomnosť jadrového arzenálu na svojom území. Podľa TASR, 25. 4. 2016

Varšava: Pohreb odbojáraZ. Szendzielarza

Na vojenskom cintoríne Powazki vo Varšave sa v nedeľu 24. 4. za prítomnosti prezidenta i vládnych ministrov konal štátny pohreb Zygmunta Szendzielarza, veliteľa odboja počas druhej svetovej vojny, ktorý sa neskôr stal obeťou komunistických re-presálií.Plukovník Szendzielarz, pôsobiaci pod krycím menom Lupaszka, bojoval proti nacistickej a sovietskej invázii do Poľska v roku 1939, neskôr viedol ilegálne odbojové hnutie, informuje agentúra AP.Za suverenitu krajiny pokračoval bojovať aj po roku 1945, keď bol v Poľsku nastolený komunizmus. Tajná služba ho zatkla v roku 1948 a dostal trest smrti. Popravili ho vo varšavskej väznici v roku 1951 ako 41-ročného.Jeho pozostatky boli objavené v masovom hrobe v roku 2013 me-dzi desiatkami iných obetí v rohu cintorína Powazki. Szendzielarza a niekoľkých ďalších identifi kovali na základe testov DNA.Súčasná konzervatívna vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) sa osobitne sústreďuje na uctenie si bojovníkov za nezávislosť počas vojny i komunistickej éry, ktorí boli v 40. a 50. rokoch väznení, popravení a tajne uložení do neoznačených masových hrobov. Podľa TASR, 25. 4. 2016

Nový zväzok na juhu RF s menomdivízie, čo dobyla Reichstag

Nový motostrelecký zväzok, ktorý sa formuje na juhu Ruska, do-stane historický názov 150. Idricko-Berlínskej divízie, vojaci kto-rej 30. apríla 1945 vztýčili Zástavu víťazstva nad Reichstagom. „Zväzok dostane číslo, čestný historický názov a bojové počesti svojej slávnej predchodkyne a bude sa nazývať 150. Idricko-Ber-línska motostrelecká dovízia, nositeľa Radu Kutuzova 2. stupňa“, povedal zdroj. Podľa ng.ru, 23. 4. 2016

Prečo je Kotleba červeným súknom...?Otvorené, alebo hoc len náznakové nálepkovanie ĽSNS za fa-šistickú/nacistickú stranu nie je podmienené ani tak hlúposťou, alebo historickou nevedomosťou, ako skôr snahou o maskova-nie reálne prebiehajúceho procesu fašizácie Európy. Tá sa začala už tesne po 2. svetovej vojne zamestnaním celej nacis-tickej vedeckej elity Tretej ríše v laboratóriách USA (napr. NASA), vymenovaním plukovníka SS Kurta Waldheima za šéfa OSN, po-kračovala nenápadným dosadzovaním bývalých fašistov a ich detí do rodiacich sa európskych štruktúr a vrcholí dnešnou otvorenou kolaboráciou špičiek EÚ s otvorene fašistickými, alebo fašizmus tolerujúcimi režimami, ako napr. s ukrajinským, alebo pobaltskými. Označenie Kotlebu za fašistu by malo odvrátiť pozornosť od sku-točného fašizmu, ktorý si našiel svoje fi nančné aj mocenské štruk-túry a mení Európu na totalitný fi nančno-vojensko-politický útvar, ktorý je úplne podriadený transatlantickému (alebo skôr svetovo-mocenskému) záujmu. A ten je jasný: vojna s Ruskom (k tej však nikdy nedôjde, lebo my to nedovolíme). HSP, 24. 4. 2016 (výňatok)

(Dokončenie zo str. 2)

LETOM SVETOM

Paul Craig Roberts: US neokonzervatívci obrali svet o mierKeď sa prezident Ronald Reagan obrátil chrbtom k americkým neo konzervatívcom, vyhodil ich z úradov a niektorých poslal pred súd, pristúpil so sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom k vyjednávaniu o ukončení studenej vojny. Vojenskobezpečnostný komplex, CIA a neokonzervatívci sa proti tejto politike ostro ohra-dzovali, pretože vyhliadka na mier medzi dvomi nukleárnymi moc-nosťami ani trochu nevyhovovala ich rozpočtom, moci a ideológii.

Dobre si na to spomínam, pretože som sa toho všetkého zúčastnil. Po-máhal som Reaganovi vytvoriť takú ekonomickú základňu, ktorá mala pri konfrontácii s upadajúcim hos-podárstvom ZSSR vyvolať v soviet-skych predstaviteľoch obavu z hos-podárskeho pádu celého ZSSR ak bude studená vojna a s ňou spojené zbrojenie pokračovať. Mala sa stať pákou, ktorá ich pri dohode o ukon-čení studenej vojny mala urobiť po-voľnejšími.

A bol som to ja, koho Reagan me-noval do jeho tajnej rady, ktorú vy-bavil vyššou právomocou, akú mala CIA, a ktorá mala vyhodnotiť jej hlásenie, že v prebiehajúcom zbroje-ní už Sovieti získali prevahu. Tajná rada to uzatvorila konštatovaním, že strašenie prevahou Sovietov nad USA nemalo iný zmysel, ako natiah-nuť studenú vojnu na večné časy.

Vláda Busha staršieho, ktorá na-stúpila po Reaganovi, potom sľub, ktorý dal Reagan Gorbačovovi, že za jeho súhlas so zjednotením Nemecka sa NATO nepohne smerom na vý-chod, dodržala.

Lenže nie už tak korupčnícki man-želia Clintonovci. Tí Reaganove

ubezpečenia s bohorovným pokojom porušili. A ďalší dvaja bábkoví prezi-denti, Bush mladší a Obama, pokra-čujúci v Clintonovom odovzdávaní moci neokonzervatívcom, i v jeho arogantnej viere, že dejiny si vybrali USA za jedinú mocnosť sveta, opäť studenú vojnu naštartovali.

Šanca pre ľudstvo žiť v mieri tak zomrela a namiesto nej, už pod vply-vom neokonzervatívcov, pohrozili USA svetu násilím, prepadli osem štátov a podnietili „farebné revolú-cie“ v bývalých republikách ZSSR.

Toto šialenstvo našlo odozvu vo vytvorení hospodárskeho a vojen-ského spojenectva Ruska a Číny. Keby nebolo agresívnej politiky neokonzervatívcov, toto strategické spojenectvo by dnes neexistovalo. Teraz však predstavuje silu, ktorá je nad možnosťami, akými disponuje Washington. Čína dnes kontroluje výrobu produktov mnohých americ-kých veľkých spoločností, akou je napr. Apple, a súčasne je aj vlastní-kom cudzích mien. Keby pustila do obehu tú americkú, spôsobila by vo Washingtone veľmi ťažko si predsta-viteľnú pohromu.

Európa je závislá na ruskej energii,

tzn., že Rusko môže Európu od tejto svojej energie odstaviť. Pričom Eu-rópa nemá žiadnu alternatívu ruskej energie ani v krátkodobej a ani v dl-hodobej perspektíve. Ak teda Rus-ko prísun svojej energie do Európy zastaví, nemecký priemysel padne a Európania v zime zamrznú. Preto je úplne neuveriteľné, že bez ohľadu na tento fakt prinútili americkí neokon-zervatívci Európu, aby Rusku vyhlá-sila svoje sankcie. Čo sa stane, ak jej Rusko odpovie svojou energetickou sankciou?

NATO, ako to uznávajú americké vojenské autority, nemá šancu vpad-núť do Ruska, alebo Rusku vzdoro-vať, ak by sa ho rozhodlo prepadnúť. NATO nie je nič viac, ako obal na washingtonské vojnové zločiny. Inú službu poskytnúť nedokáže.

Neokonzervatívci sa dnes chvá-lia, že obkľúčili Rusko, ale je to de facto Amerika, ktorá je dnes obkľú-čená Ruskom a Čínou. A stalo sa to len vďaka nekompetentnému vede-niu USA, počnúc manželmi Clinto-novými. Zároveň je paradoxom, že bez ohľadu na toto svoje obkľúčenie stupňujú neokonzervatívci svoj tlak na rozpútanie vojny s Ruskom, ktorá by sa automaticky stala aj ich vojnou s Čínou. Ak sa Hillary Clintonová (Roberts ju zásadne nazýva Killary Clinton, lebo kill = zabíjať) dostane do Bieleho domu, mohli by sme sa neokonzervatívnej vojny rýchlo doč-kať. P. C. ROBERTS, apríl 2016 (krátené)

MZV RF o trendoch glorifikácie nacizmuRiaditeľ oddelenia pre humanitárnu spoluprácu a ľudské práva MZV RF Anatolij Viktorov uviedol, že schválenie rezolúcie o boji s glorifikáciou nacizmu je splnením záväzku Valného zhromaždenia OSN „nielen voči tým, ktorí založili OSN, ale aj voči budúcim gene-ráciám, ktorých otcovia – zakladatelia organizácie, sa snažili naveky zbaviť svet hrôz vojny“.

Viktorov vyjadril poľutovanie nad skutočnosťou, že do-kument nebol prijatý na základe konsenzu, ale sa hlasova-lo, aby eskalovali súčasné prejavy glorifi kácie nacizmu. Dôkazom toho je, že „dátumy oslobodenia od nacistov sa vyhlasujú za dni smútku, a tých, ktorí bojovali proti antihitlerovskej koalícii, či spolupracovali s nacistami, sa snažia pasovať za národných hrdinov“.

„Je neuveriteľné, že toto sa deje v Európe, ktorá zažila hrôzy národného socializmu plným priehrštím,” povedal diplomat. „Sme presvedčení, že tu nejde o politickú ko-rektnosť, ale o snahu sfalšovať dejiny.“ „Je to neskrýva-ný cynizmus a rúhanie sa voči tým, ktorí oslobodili svet od národného socializmu. Pritom sa jedná o trestný čin v zmysle čl. 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,“ upozornil.

Za dokument o prijatí účinnejších opatrení na boj s glorifi káciou nacizmu a ďalšími praktikami rasovej diskriminácie, xenofóbie a s nimi spájanej neznášan-livosti, hlasovalo 17. 12. 2015 v OSN 115 zo 193 člen-ských štátov.

V rezolúcii sa vyjadruje „znepokojenie zo šírenia v rôz-nych častiach sveta rôznych extrémistických politických strán, hnutí a skupín, vrátane neonacistov a „skinhe-dov, ako aj extrémistických strán rasistického charakte-ru a ideológie“. Signatári dokumentu vyjadrujú „hlboké znepokojenie nad glorifi káciou nacistického hnutia v ľu-bovoľnej forme a tiež neonacizmu a bývalých členov organizácie Waffen SS, vrátane výstavby im pamätníkov a memoriálov, či usporiadania verejných manifestácií.

Dokument v tejto súvislosti „vyzýva štáty na prijatie adekvátnych účinných opatrení na boj s týmito javmi a extrémistickými hnutiami, ktoré sú skutočnou hrozbu pre demokratické hodnoty“. Rezolúcia VZ OSN pritom zdôrazňuje, že takéto opatrenia na zamedzenie činnosti extrémistických politických strán, hnutí a skupín „musia byť v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľud-ských práv“. Veľvyslanectvo RF v SR

Independent: Rusko dosiahlo nad NATO diplomatické víťazstvoObnovenie fungovania Rady Rusko-NATO prezrádza, že Západ mení kurz vo vzťahoch s Moskvou, nazdáva sa komentátorka The Inde-pendent Mary Dejevsky.

Ruská strana neustále zdôraz-ňovala, že obnovenie spolupráce závisí od vôle NATO: keďže vzťa-hy s Moskvou popretŕhalo NATO, ono ich musí aj obnovovať. Západ sa preto vydal na podstatné ústupky navrhnúc konanie Rady Rusko-NA-TO, uvádza Dejevsky. V aliancii asi dospeli k názoru, poznamenáva au-torka, že akýkoľvek dialóg je lepší ako jeho neexistencia.

„Stretnutie Rady Rusko-NATO je

veľkým diplomatickým víťazstvom Moskvy. A čo je ešte dôležitejšie, že je aj víťazstvom realizmu zahranič-nej politiky vo vzťahoch Východu a Západu“, zdôrazňuje novinárka.

V ostatných rokoch sa na Západe zahraničnou politikou zaoberali ideo-lógovia a idealisti, nazdáva sa Dejev-sky. Preto, píše, že Ukrajinu považo-vali za „pole ideologického boja, za ďalšiu krajinu, kde musia nakoniec zvíťaziť západné hodnoty“.

Vo vzťahu k Rusku sa pri tom ne-rátalo s kompromismi. Spočiatku bolo od Moskvy žiadané plnenie Minských dohôd, čo ona aj splnila. Potom Západ vyhlásil, že zblíženia s Ruskom nemô-že byť, kým Krym nebude navrátený Ukrajine (v čo neveria ani v Kyjeve, zdôrazňuje Dejevsky).

„Zasadnutie Rady Rusko-NATO dáva prvý náznak toho, že realis-ti v ruskej politike Západu nako-niec zvíťazia. Ide o prvé priznanie si Západu, že na Ukrajine, možno, precenil svoje s ily“, dodáva Mary Dejevsky.

5 BOJOVNÍK / 10

– Pani Bergerová, tu je prezidentská kancelária...(Dokončenie zo str. 1)

Lenže, ako parti zánčil, bolo treba červenú zástavu niekam premiest-niť. Podujala sa na to moja babka, pozabaľovala ju a dala do nejakého vozíka, či fúrika.., na ňu naskladala nejaké handry a s mojou mamou, vtedy malým dievčaťom, ju išli od-viezť.

Na ceste však padli do rúk ne-meckej hliadky. Halt! A že čo vezú?

Moja babka našťastie vedela po nemecky a tak sa s nimi začala zho-várať..., však, ako to vy ženy viete. La-la-la o tom, la-la-la o inom, až tých Nemcov „ukecala“ a tí ju pre-pustili bez kontroly.

Len si predstavte, hovorí prezi-dent, čo sa mohlo stať, ak by moja babka nebola vedela po nemecky!

Naozaj neklamem, vyznala sa A. Bergerová zo svojho dojmu z tej-to debaty s prezidentom A. Kiskom. – Mala som pocit, že celé je to ako-by sa syn rozprával s mamou alebo mama so synom, ktorý má dáke po-stavenie.

Hovorili ste aj o súčasnej poli-tike?

– Najskôr som sa mu poďakova-la za to, že bol prvý z našich naj-vyšších činiteľov, ktorý po voľbách zaujal jednoznačné stanovisko a od-súdil kotlebovcov, fašizmus... Oso-bitne za slová, že M. Kotleba môže hovoriť čo chce, ale všetky znaky okolo toho, čo robí, sú fašistické.Ďalej som sa vyjadrila, že on,

predseda vlády a predseda parlamen-tu musia v týchto otázkach vystupo-

vať ako jeden. Ale neformálne ako jeden! Z presvedčenia, z rozumu.

Rozprávali ste sa aj o našom zväze?

– Áno, dokonca na príklade našej základnej organizácie (A. Bergero-vá je predsedníčkou ZO SZPB č. 7 v Bratislave Nové Mesto – pozn. red.) som poukázala na to, čo robí-me, aké pri tom riešime prekážky... Prišlo aj na problémy veteránov i osamelých ľudí.

Osobitne som zdôraznila, že na to, čo sa dnes deje, náš zväz pou-kazuje roky a roky. Ibaže nikto nás nepočúval! My sme o tom hovorili, dokazovali, ale bolo to akoby sme hrach na stenu hádzali.

Uzavrela som to nádejou, že te-raz sa už hádam čosi aj začne robiť a prešla som na tému školy a pripo-menula ako sú deti dezorientova-né... Že voľakedy sa bežne chodilo počas SNP a Dňa víťazstva nad fa-šizmom... do škôl a že teraz sa už nechodí, s výnimkou prípadov, keď sa sami do škôl natlačíme.

Neskrývam, že prišla téma aj na peniaze, lebo pán prezident sa na to pýtal. Opäť som na príklade na-šej organizácie poznamenala, že pri 60-člennej organizácii máme na rok z členského 90 eur, že pritom zvoláva-me do roka štyri členské schôdze. In-formovala som pána prezidenta o tom čo robíme a aké máme ďalšie plány so žiakmi a školami... Uzavrela som to tým, že ak by sme nemali spoluprácu s miestnou samosprávou, tak nezvlád-neme nič a asi by sme aj zanikli.

Po celý čas, čo sme sa s preziden-tom A. Kiskom rozprávali, viackrát ma chytil za ľavú ruku a keď som hovorila o tom, čo robíme pre žia-kov a aký obrovský záujem majú o poznanie faktov o Auschwitzi-Birkenau, o Majdaneku, o Kališti..., keď som mu rozprávala, ako deti vnímajú tieto hrôzy, tak mi tú ruku až pritlačil... a poznamenal... áno, v tom pavilóne, kde sú tie topánoč-ky, hračky, hrebene... tam slzia nie-len deti a ženy, pani Bergerová, ale aj chlapi.

No a ako som pokračovala, že bez fi nančnej podpory samosprávy by táto výchova detí nešla, tak A. Kis-ka podotkol: Aj my vám dáme na to peniaze!

Ja mu na to, že ho len informu-jem, že som si sem neprišla po pe-niaze. Len som sa chcela zdôveriť, akú máme ťažkú situáciu.

Nespomenul pán prezident aj niečo, čo by sa dalo z jeho strany vnímať aj ako ústretový krok voči celému zväzu? Veď, na rozdiel od jeho predchodcu, vás, priamych účastníkov 2. odboja doteraz ani len neprijal.

– Myslím, že ho na to ani nikto neoslovil.

A mal by? Veď ak hovoríme o neformálnom vzťahu k protifa-šizmu...

– Ja som šla na túto návštevu s vedomím, že tam idem ako osoba, nie za zväz... Ale áno, mohla som sa opýtať, že kedy k sebe zavolá aj

nášho predsedu, predsedov oblastí, veteránov...

Protifašistická obec totiž stále od Andreja Kisku očakáva chlap-ský postoj k téme Dukla, keď odišiel z osláv za piskotu drvivej väčšiny prítomných. Ten piskot totiž dodnes neutíchol, stále znie v mnohých vyjadreniach.

– Ale inak mi povedal, že takým, ako ste vy, sú dvere u mňa kedykoľ-vek otvorené. Ja som mu v jednej chvíli otvorene povedala, že ho sle-dujeme a že niekedy by mal mať za poradcu svojho otca.

Ak toto spojíme s už diskuto-vanou témou mládež, tak dezo-rientovať ju sa dá aj tým, že sa ne-počká na prejav nášho hlavného osloboditeľa a demonštratívne sa pred ním z osláv odíde. Viď spo-mínaná Dukla.

– To naozaj nie je v poriadku! Ale o tom sme sa nezhovárali.

Na čo som však poukázala, tak to je otázka protokolov. A opýtala som sa: Vidíte dnes deti na takýchto oslavách?

Nevidíte! Nikde nevidíte mlá-dež! Lebo tá dnešná je odtrhnutá od toho, čo nás vždy všegeneračne spá-jalo. To je úplná anarchia, nezdržala som sa.

Poukázala som aj na to, že na tohtoročných bratislavských osla-vách boli skoro na konci zastúpení Rusi, ktorí reprezentujú oslobodite-ľov Bratislavy, a pred nimi kráčali aj takí, ktorí s Hitlerom bojovali dokopy.

Čo na to prezident? – Vo všetkom mi dával za pravdu.

Poprosila som ho keby v tom dopo-mohol k náprave.

Vladimír MIKUNDA

Na úvod sa k prítomným prihovorili veľ-vyslanec RF Alexej Fedotov a rektor Vy-sokej školy medzinárodných a verejných vzťahov Praha Václav Soukup. Osobitným ťahákom bola prítomnosť ruského spisova-teľa a analytika Nikolaja Starikova.

Zaznelo vo vystúpeniachA. Fedotov:

– Pokračuje nanucovanie jedného pohľa-du na svet pre všetkých.

– Úloha národného faktoru v politike sa pomenúva nacionalizmom.

– 11 rokov sa v OSN prijíma rezolúcia proti glorifi kácii nacizmu a fašizmu. Tu každý štát svojím hlasovaním ukazuje kam kráča!

(Slovenská republika sa v ostatných ro-

koch pri hlasovaní proti glorifi kácii... zdr-žiava – pozn. red.)

Neskôr v diskusii ešte povedal:– V rade konferencií, od radu politikov

dnes počujeme mýtus o tom, že v 2. sv. voj-ne zvíťazili USA, že Európu tiež oslobodili Spojené štáty.

Pracoval som v Česku, teraz na Sloven-sku a vidím, ako sa táto mytológia dvíha na politický štít. Ako sa v rade prípadov na politickej úrovni propaguje na úkor toho, že sa nehovorí o Červenej armáde a o jej rozhodujúcom vklade, ale o jednoduchom vklade, z ktorého sa robí hlavný. Ide teda o zámenu pojmov!

– To, čo sa teraz robí v Poľsku (odstra-ňovanie pamätníkov...) nie je náhodným javom.

– Na každú reálnu udalosť, na jej každé hodnotenie sa dnes vyrábajú tisíce informácií. No a to, čo je v nich pre mienkotvorné médiá nebezpečné, sa jednoducho vyplavuje.

– Súčasnú mienkotvornosť (mainstream) by som porovnal s neoboľševizmom, keď si neveľká skupina politikov, ľudí... prisvoju-je právo hovoriť v mene väčšiny. A potom koná proti tejto väčšine.

Jevgenij Kožokin, Štátny inštitútmedzinárodných vzťahov v Moskve, MGIMO:

– Ako ubrániť práva väčšín, aby nám ne-diktovali menšiny?

– Moslimovia jednoznačne uznávajú len silu, preto nesmieme byť slabí.

– Prečo sú moslimovia dnes takí seba-vedomí? Pretože po odchode ZSSR z Af-ganistanu si povedali – my sme zvíťazili! A toto isté si hovoria aj dnes, po porážke USA v Afganistane, v Iraku.

V. Soukup: – Pohľadom verejnoprávnych televízií sa

náš svet stal svetom hyperreality, čiže sve-tom umelým. Informácie z televízie preto už nie sú odrazom reality.

– Čoraz viac začína platiť myšlienka Saint-Exupéryho, že to, čo je dôležité, je očiam neviditeľné.

N. Starikov: – Rusko je dnes hasičom medzinárod-

ných problémov.– Kto tiahol na Rusko, aby ho delil, nako-

niec bol sám rozdelený. – USA potrebujú v Európe všetko, len nie

mier!

Pavel Gavlas: Inštitút globálnych štúdií UJAK Praha:

– Tak, ako sa Západ nebránil Hitlerovi, tak isto sa nebráni ani Islamskému štátu.

Podľa srspol.sk, 30. 4. 2016

Dňa 28. apríla 2016 sa v Bratislave konala medzinárodná vedecká konferencia pod názvom „Geopolitika Ruska“, na ktorej sa zúčastnil aj bývalý prezident SR Ivan Gašparovič, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský a ďalší bývalí i súčasní politici.

Z medzinárodnej konferencie Geopolitika Ruska

Prezidentská kancelária pracuje operatívne. Pri odchode si Anna Bergerová prevzala na pamiatku aj túto už zarámovanú spoločnú snímku s vlastnoručným podpisom prezidenta SR Andreja Kisku a textom: „S úctou a vďakou.“

Banská Bystrica, august 2015. Anna Bergerová uprostred nositeľov novodobých tradícií Čapajevovcov.

BOJOVNÍK / 10 6 7 BOJOVNÍK / 10

Základom práce SZPB je dobrá organizácia a riadenie. XVI. z jazd SZPB

Vedomosťami za pr otifašistickým povedomýmTakto na to už dlhé roky ide ZO SZPB v Senci. V apríli to jej „zve-renci“ preukázali aj vedomost-nou súťažou z cyklu Medzníky 2. sv. vojny, do ktorej sa celko-vo zapojilo 350 žiakov.

Na záver sa stretli dve trojčlen-né družstvá zo seneckých základ-ných škôl a jedno z Novej De-dinky. Svoje vedomosti z histórie nášho národnooslobodzovacieho zápasu, boja proti nemeckému nacizmu a fašizmu počas 2. sv. vojny prezentovali v troch kolách. „Neočakávali sme, že na všetkých

41 pripravených otázok z našich vojnových dejín dostaneme vy-čerpávajúce odpovede. Ani sa tak nestalo. Na jednoduchšie otázky boli odpovede precíznejšie, pri zložitejších sa už prejavila medze-ra v znalostiach, ako aj prirodzená nervozita. Veľkým pozitívom je, že žiaci majú záujem o poznanie tohto obdobia našich dejín, ako aj učitelia, ktorí ich na súťaž nielen pripravovali, ale súťažou aj spre-vádzali,“ konštatoval predseda ZO SZPB Zdenko Marton.

Do bratislavského oblastného kola postúpili ZŠ Mlynská a ZŠ Tajovská. – vič –

Spoločná fotografi a súťažiacich, ich učiteľov a organizátorov vedomostnej súťaže v Senci.

Červenoarmejec medzi našimi vojakmi

Zúčastnili sme sa 1. ročníkaMemoriálu kpt. A. WeindholdaV s polupráci so Spoločnosťou M. R. Štefánika z Partizánskeho ho za prítomnosti vnučky Ivety Weindholdovej zorganizoval VÚ 1056 Zemianske Kostoľany a ZV SR klub Horná Nitra.

Začiatok podujatia sa pietnym aktom odohral pri pamätnej tabuli hrdinského obrancu Hornej Nitry a povstaleckého veliteľa posádky v Zemianskych Kostoľanoch kpt. Adolfa Weindholda, kde sa k prí-

tomným prihovoril primátor Parti-zánskeho Jozef Bôžik.

Potom nasledovala 11 km špor-tová trasa, zameraná na cyklisti-ku, beh i chôdzu.

Za ZO SZPB v Z. Kostoľanoch Anna KOMANEKOVÁ

Členovia ZO SZPB Istebné sa podieľajú aj na starostlivos-ti o životné prostredie. A preto pri príležitosti celosvetového Dňa zeme zorganizovali so svojimi rodinami a ostatnými spo-ločenskými zložkami pravidelné upratovanie v obci a doline, pričom zabezpečili aj odvoz všakovakého ledabolo vyhodené-ho nepotrebného materiálu. Dušan SABOL

Výzva ZO SZPB v Starej ĽubovniAtmosféra členskej schôdze ZO SZPB v Starej Ľubovni bola pragma-

ticky pracovná, kým na nej oblastný predseda Václav Homišan nevyjadril nespokojnosť s rozmáhaním sa extrémizmu a nacionalizmu, čo podľa neho naznačil aj výsledok volieb do NR SR. Veď v okrese máme 20 percent obcí, v ktorých Kotlebova ĽS NS získala druhý najvyšší počet hlasov.

Na základe toho sa rozprúdila živá diskusia, z ktorej vzišla výzva aj s tý-mito myšlienkami a posolstvom pre všetkých protifašistických odbojárov Slovenska: Hoci žijeme pod mierovým nebom 71 rokov, defi nitívne stop sme fa-

šizmu nedali. Jeho chápadlá dnes ožívajú. Členovia strany Kotleba – ĽS NS zneužívajú dlhodobé neriešenie

problematiky niektorých skupín sociálne neprispôsobivých občanov v SR na získavanie voličov. Rovnako zneužívajú sociálno-ekonomické dopady krízy a migračnú krízu na obyvateľstvo, ktoré má problémy na trhu práce. Extrémisti predtým pochodovali po našich mestách a obciach v čier-

nych košeliach. Teraz v zelených tričkách i oblekoch napochodovali do NR SR zvelebujúc Jozefa Tisa. Obraciame sa na tých, ktorí si ctia hodnoty demokracie, humanizmu,

mieru a sociálnej spravodlivosti, šírte posolstvo SNP a vysvetľujte medzi ľuďmi, že Kotleba – ĽS NS koketuje v skrytej forme s ideológiou fašizmu. Spoločnými silami im nedajme šancu! Ak to neurobíme, státisícové obete našich starých otcov v SNP a v 2. sv. vojne boli márne. – VH –

Zemianske Kostoľany.

S. Ľubovňa: Výzva tohto počtu ľudí má už váhu.

Pochvalná iniciatívaV rámci Oblastného výboru SZPB Zvolen, sú v meste tri základné organizácie a každá z nich má v opatere niektorý pamätník na 2. svetovú vojnu a SNP.

Zvolen bol vždy dôležitý že-lezničný uzol a zamestnával veľa dnešných členov SZPB. Preto si dve ZO Centrum 2 a Zlatý Potok vybrali do opatery pamätník po-vereníka pre dopravu, ktorým bol v roku 1944 Ing. Štefan Višňov-ský, nachádzajúci sa pred hlavnou železničnou stanicou. Každoroč-ne ho čistíme, upravujeme okolie, striháme kríky, ktoré ho svojim vzrastom zakrývajú.

Ing. Štefan Višňovský sa ako technický úradník štátnych želez-níc vo Zvolene zaoberal elektrifi -

káciou slovenských železníc. Za-pojil sa aj do príprav SNP v okolí Zvolena. Počas SNP bol členom SNR. Od 1. 9. 1944 bol poverení-kom pre dopravu a verejné práce.

Po ústupe SNP do hôr sa ukrý-val v okolí Kališťa a B. Bystri-ce. Koncom decembra 1944 bol zatknutý príslušníkmi POHG vo Zvolene a v decembri 1944 ho po-pravili v Kováčovej.

Na počesť Ing. Višňovského bol od roku 1947 vo Zvolene organi-zovaný Memoriál v pästiarstve.

Viera NOCIAROVÁ, ZO Zlatý Potok, Zvolen

Hrachovo: O putovný pohár predseduZO SZPB a ZŠ Sama Vozára Hrachovo zor-ganizovali v piatok 29. 4. vedomostnú súťaž na počesť 71. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

O putovný pohár predsedu ZO SZPB Hrachovo sa uchádzali tri trojčlenné druž-stvá, ku ktorým sa na začiatku prihovoril člen výboru Ján Sihelský, aby ich informo-

val o miestnych oslavách a vatre, ktoré sa pripravujú.

Vyhodnotenie súťaže vykonala predsed-níčka Marianna Velochová, ktorá druž-stvu z 9. A triedy (Alexander Slabecius, Ján Vlacuha a Jaroslav Lipták) odovzdala okrem putovného pohára aj vecné ceny.

Margita BELANOVÁ

Čím viac rokov pribúda od skončenia druhej svetovej vojny, tým viac sa ohlasuje fašizmus a extrémizmus vo svete i na Slovensku, ktorý neuznáva holokaust, strašné utrpenie najmä židovského obyvateľstva.

Podaktoré stredné školy v našom regióne preto už dáv-nejšie začali z vlastnej iniciatívy organizovať zájazdy do koncentračného tábora v Osvienčime. Študenti nad tým, čo tam videli, žasli a nenachádzali slov. Odniesli si „nezabud-nuteľné“ spomienky na fašizmus na celý svoj život.

Vítam preto návrh časti opozície NR SR, aby stredné školy zo Slovenska povinne navštevovali takéto miesta ľudského utrpenia, kde človek neznamenal nič, len oby-čajné číslo.

Ja by som v tejto súvislosti mal aj iný návrh. Aby pred-seda NR SR Andrej Danko usporiadal povinný autobusový zájazd do Osvienčimu aj pre všetkých poslancov parla-mentu. Lebo popri kotlebovcoch aj niektorým ďalším po-slancom sú roky tisovho režimu až príliš sympatické, ktorí tiež neuznávajú holokaust. Nech vidia, čo všetko napácha-lo Hitlerovo vládnutie a jeho pätolízačov.

Ja osobne som bol v poľskom Osvienčime už dvakrát. Na mašinériu smrti, ktorú som tam videl nezabudnem do smrti. Jozef HRUBOVČÁK

Poslancom chýba OsvienčimNapísali nám

Dňa 19. apríla 2016 prišiel na besedu s vojakmi chemického útvaru v Rožňave jeden z posledných žijúcich príslušníkov Červenej armády slovenskej národnosti plukovník vo výslužbe Ladislav Sládek. Stretnutia sa zúčastnili oblastný predseda SZPB Norbert Lacko a oblastný predseda HDK Milan Sajenko.

Ladislav Sládek medzi vojakmi, ešte v starej rovnošate.

Po uvítaní veliteľom plk. Oli-verom Toderiškom sa vojakom krátko prihovoril člen ústrednej a predseda oblastnej Historicko-dokumentačnej komisie v R. So-bote Jozef Pupala.

Svojim životným príbehom čer-venoarmejca Ladislav Sládek zau-jal všetkých prítomných vojakov. Veď povedzme si otvorene, že

možno ani mnohí mladí členovia SZPB nevedia, že mnohí Slováci prešli vojnu v rovnošate Červenej armády.

Zaujímavé boli preto spomien-ky ako sa k tomu dostal, čo v tom zohrala Viedenská arbitráž... a vô-bec ako vyzeral útek 16-ročného chlapca za slobodou spod maďar-skej okupácie. Nečudo, že všetko

to boli také neznáme fakty, že v miestnosti by bolo počuť spad-núť špendlík.

Všetkých azda najviac zauja-la odpoveď Ladislava Sládeka na otázku vzťahu nadriadených a podriadených v Červenej armá-de a taktiež popis osobného stret-nutia s veliteľom 2. ukrajinského frontu v čase Budapeštianskej

operácie. Ale prekvapivé boli aj odpovede na tému stravovania červenoarmejcov. Lebo strava bola podľa L. Sládeka pomerne dobrá, mäsové konzervy, chlieb, polievky, najčastejšie hovädzie, ale vyskytla sa aj konina... Čer-venoarmejci sa navyše veľakrát o stravu podelili s miestnym oby-vateľstvom. Lebo ak bojové úse-ky prechádzali z jedných rúk do druhých a naopak, tam civilisti hladovali aj dva týždne.

Zaujímavou osobitosťou čer-venoarmejca Sládeka je to, že na besedy a prednášky ho sprevádza manželka Ruženka. Pochopiteľne, že mnohé z jeho života ovláda na-spamäť. A preto ak manžel niečo opomenul, ako aj tu v Rožňave, tak ho operatívne doplnila, čím si získala sympatie počúvajúcich.

Vzhľadom na to, že 16. februá-ra sa L. Sládek dožil 88 rokov, veliteľ Toderiška mu odovzdal novučkú rovnošatu príslušníka Ozbrojených síl SR s plukovníc-kymi výložkami. Pani Ruženka si prevzala kyticu kvetov.

Záverečnou bodkou bol vojen-ský obed a neformálna diskusia.

Jozef PUPALA

Vojenskú päťdesiatku poznačila nepriazeň počasiaTohtoročný 41. ročník trenčianskej Vojenskej päťdesiatky, ktorú na počesť oslobodenia Trenčína a okolia organizujú trenčianski turisti v spolupráci s Oblastným výborom SZPB a s podporou sek-cie turistov Klubu vojenských veteránov v Trenčíne, bola pozna-čená nevydareným aprílovým počasím.

Organizátori už tradične pripra-vili ku klasickému 50 km diaľko-vému pochodu z Trenčína cez Strá-žovské vrchy k Pamätníku SNP na Jankovom vŕšku aj 25 km trasu z Krásnej Vsi a tri 15 km trasy z Karolintálu neďaleko Uhrovca.

Napriek tomu, že turistický pochod bol pričinením Janky Salviany a jej kolektívu výborne zorganizovaný, ako sama skon-štatovala, stal sa v jeho dejinách kvôli nepriazni počasia najväčším sklamaním.

„Vojenskej päťdesiatky sa zú-častnilo 35 turistov. Oproti mi-nulému ročníku, keď diaľkový pochod absolvovalo 293 turistov, to bola len zanedbateľná osmina. Z toho na 50 km trasu sa prihlá-

silo 11 odvážlivcov. Tí nám referovali, že to bola v našej histórii jed-na z najťažších turistík. Zato pokloniť sa k mo-hyle išli všetci. Občer-stvenie bolo nachystané, výborný guláš z diviny, párky, zemiakové plac-ky, to všetko smutne čakalo na prichodiacich. Ešte, že sme to organi-začne posilnili. Aspoň nás bolo o trochu viac.“

Turistov, ktorí absol-vovali vybranú trasu, prichýlili v novom Múzeu par-tizánskej brigády Jana Žižku. Tu, ako už bolo spomenuté, sa o všetkých postarali členovia

SZPB z Bánoviec nad Bebravou a Uhrovca pod dohľadom pred-sedníčky bánovskej organizácie Emílie Peťovskej.

K tradičnému pietnemu aktu na pamätníku turisti kráčali v hmle, do ktorej sa medzitým zahalil celý Jankov vŕšok. Po položení vencov

na hroby partizánov si turisti na-koniec so záujmom prezreli vnú-torné priestory mohyly, kde sú na-inštalované tabule s fotografi ami

členov Partizánskej brigády Jana Žižku a tiež urny s prsťami hliny z viacerých bojísk druhej svetovej vojny. Text a foto: Oľga KAJABOVÁ

Obec Podolie bola oslobodená 7. 4. 1945. Posledný deň v apríli tohto roku sa v obci uskutočnili oslavy 71. výročia jej oslobode-nia. Dôstojné podujatie zorgani-zovali starostka Anna Čechvalová a dlhoročný predseda ZO SZPB Pavel Jeřala. Oslavy, ktoré začali svätou omšou, sa uskutočnili pri pamätníku Božského srdca v Ko-rytnom, za účasti približne 200 občanov a hostí. K prítomným sa prihovoril aj podpredseda OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom Kamil Krištofík. Viliam SOLOVIČ

Toto je jeden zo „slušných“ záberov, nakoľko tie exteriérové boli poznačené značnou hmlou.

BOJOVNÍK / 10 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Vyslanec červených čertovPod týmto názvom vyšiel 23. 8. 1988 v časopise Svet socializmu článok o pravdivých skutočnostiach z Povstania. Uchovala si ho členka SZPB, manželka priameho účastníka protifašistického od-boja Julianna Janečeková z Utekáča.

Jej manžel Bartolomej Janeček bojoval v Blatnickej a Gaderskej doline v jednotke utekáčskych partizánov. V článku, ktorý je spo-mienkou partizána Viktora Matu-lu, síce nie je spomenutý, ale Svet socializmu ho vyobrazil pri hľada-ní guľometu (Bojovník nemal ori-ginál časopisu k dispozícii a z kó-pie sa nám tento záber nepodarilo urobiť.).

K jednotke okrem B. Jenečeka patrili aj ďalší Utekáčania (Karol Zandl, Ján Vrábeľ...).

Som rada, že ľudia majú aj po toľkých rokoch záujem zverejniť pravdivé skutočnosti. Navyše ide o svedectvá našich hrdinských rodákov, ktorými sa dodnes môžu pýšiť ich potomkovia, mladí ľu-dia, ako je aj predsedníčka ZO SZPB v Utekáči.

Guľomet sa v Gaderskej doli-ne nenašiel a tak pri pamätníku v Utekáči bola vystavená replika, ktorú zabezpečila bývalá starostka Zuzana Paľašová. Lenže po no-vembri ’89 aj tento z pamätného miesta záhadne zmizol, prezradila predsedníčka ZO SZPB v Utekáči Gabriela Šusteková.

Mária ŠVIKRUHOVÁ predsedníčka ZO SZPB Cinobaňa

Bolo nás stopäťÚryvky z denníka jednotky

utekáčskych partizánov zazna-menané Vladimírom Babničom:

14. 9. – Naša stopäťčlenná jed-notka odcestovala dnes včasrá-no zvláštnym vlakom z Utekáča do Banskej Bystrice a odtiaľ do hlavného štábu majora Jegorova v Hiadeli.

15. 9. – Prezentácia, preberanie výzbroje a výstroja, organizova-nie družstiev, čiat a rôt. Nácvik so zbraňami.

16. 9. – Nacvičovanie parti-zánskeho boja cez deň a v noci. Naša jednotka je zaradená do 3. a 4. roty. Skladanie prísahy.

21. 9. – Presun do obranných postavení na úseku Dubovo, Di-viaky, Svätý Michal. Ťažké boje s nepriateľom. Pravé krídlo našej 3. roty sa drží najdlhšie, úplne vyčerpaná 1. a 4. rota ustupuje smerom na Dolnú Štubňu. Nové obranné postavenie v ústí hradskej smerom na Harmanec. Vlastné straty: traja mŕtvi, štyria ranení.

25. 9. – Desaťhodinový pochod v plnej poľnej masívom Krížnej.

26. 9. – Pochod do Blatnic-kej doliny, zabezpečenie vchodu hliadkami. Prieskum zistil, že v obci Turčianska Blatnica sa sú-streďuje nepriateľ.

27. 9. – Včas ráno rýchly prepad a obsadenie Blatnice, zaistenie ne-priateľom zanechaných zásob po-travín, bielizne, šatstva. Zaujatie obranného postavenia nad obcou v ústí doliny.

30. 9. – Nepriateľ so štyrmi obrnenými transportérmi, vyzbro-jenými guľometmi a mínometmi za podpory roty pešiakov, zaútočil na naše obranné postavenia. Útok sme odrazili.

8. 10. – Nemecké jednotky v sile najmenej 300 chlapov a v sprievo-de piatich obrnených transportérov podnikli útok na naše postavenia. Boj trval asi štyri hodiny a stál nepriateľa asi dvadsať mŕtvych. Útok sme odrazili bez vlastných strát.

17. 10. – Naša jednotka je stále v prvom slede. Mužstvo trpí cho-robami, najmä žltačkou a svra-bom. Viazne prísun potravín.

18. 10. – Skoro ráno nepriateľ v sile asi 1000 chlapov podnikol generálny útok na naše postave-nie. Na takúto presilu sme nemali dosť streliva, preto sme Nemcov nechali priblížiť sa na účinný do-strel a kosili ich v boji zblízka. Pred sebou hnali civilov – starý známy manéver. Straty nepriateľa: 92 chlapov. Vyhodili sme most pri Turčianskej Blatnici a v noci ustú-pili do masívu Krížnej.

1. 11. – Oddiel SS prepadol časť našej jednotky na Kľaku. Straty nepriateľa: 5 mŕtvych. Vlastné straty: 8 mŕtvych.

Neveselé úvahy„Neverte tomu, kto tvrdí, že do

Povstania išiel preto, lebo mal v hlave jasno a vedel, aká bu-dúcnosť nás po vojne čaká. Nech netára!“, hovorí Viktor Matula, ktorému priatelia vraveli za mla-di Bubo. „O sovietskom Rusku, o socializme sme mali iba hmlisté predstavy. Ba vlastne len skres-lené – v tomto ohľade sa propa-ganda predmníchovskej republiky i takzvaného Slovenského štátu činila spoľahlivo. Nás, čo sme vy-rastali v Kokave a Utekáči viedol podvedomý cit a nenávisť voči všetkému, čo súviselo s klérofa-šistickým režimom na Slovensku. To ľudákov predovšetkým sme chceli zdrapiť za hrdlo.

Nazdali sme sa, že to pôjde hlad-ko. A čo sme vedeli o vojne, o tak-tike a spôsoboch boja? Takmer nič. Preto ma dnes ohromne zlostí, keď vidím „fi lmových partizánov“ – veselých, bodrých a neohroze-ných, perfektne oblečených a obu-tých, sýtych, pochutnávajúcich si na haluškách, na chlebe a slanine. To iba vo fi lme nemajú partizá-ni vši, choroby, prázdne bruchá a holé lakte.

I prekrásna Blatnická dolina, kde sme mali základňu, moh-la kdekoho zvádzať k idyle. Kto prepadol tejto ilúzii a trebárs sa spil do nemoty, toho čakal trest smrti. O odvrátenej tvári partizán-skeho života sa nezvykne hovo-riť – a to nie je dobré. Aj fi lmári,

ktorí k nám prišli vari začiatkom októbra 1944, si zrejme mysleli, že sme na výlete. Reku, chceme zvečniť vašu statočnosť a nakrútiť vás v boji – mohli by ste nám „za-hrať“ útok? Nuž, čoby nie, veliteľ práporu kapitán Piotr Nikolajev súhlasil. Keď však zarachotili gu-ľomety a samopaly a dolinou sa rozľahli výbuchy granátov, Nem-ci, čo boli neďaleko, sa nazdali, že tu bojuje ich jednotka, ktorá potre-buje pomoc. A vzápätí prudko za-útočili na naše postavenie. Filmári sa stratili ako gáfor. Viac sa u nás neukázali...

Školometský prístup k SNP sa nevytratil ani po vojne

Raz v Prahe, keď som praco-val na Hlavnej politickej správe ČSĽA, prednášal som o Povstaní učiteľom. Vravím si – fajn, určite ma vyzvŕtajú, aby sa z prvej ruky dozvedeli toho čo najviac. A viete, čo ich na besede zaujímalo? Že či sme nehladovali a čo sme jedli, či som bol ranený, čo sme robili, keď nám bolo zima... Učitelia – a otáz-ky ako od pionierov!

Do rozhlasu som vtedy raz týž-denne pripravoval pásmo spo-mienok na SNP. Neskôr som ich napísal podrobnejšie, ba knižne ich chcelo vydať aj Naše vojsko. Akosi k tomu nedošlo. Vraj v nich bolo málo víťazstiev.

Nuž, aj taký je život. Jeden taký, aký si ho chceme namaľovať a druhý taký, aký bol v skutoč-nosti. Tvrdý, neľútostný, surový. Posiaty hrobmi mŕtvych druhov, vrúbený smutnými spomienkami.

Azda najsmutnejšie nám bolo, keď padla Banská Bystrica a my sme dostali rozkaz zabaliť ťažké guľomety do cielt, ukryť ich na zá-kladni a potom sa stiahnuť z Blat-nickej doliny a presunúť sa na Kľak, Čičmany, Gápel a Valaskú Belú. Neveselé úvahy nás opantá-vali. V jeden deň zahučali nad nami dve nemecké lietadlá – a z nich sa sypali mračná akýchsi letákov. Boli to „priepustky do slobodného živo-ta“ – pre toho, kto vyjde z hôr a pre-ukáže sa Nemcom týmto papierom. Slovenská vláda a nemecké velenie vraj dobre vie, stálo na „priepust-ke“, že židoboľševickí agenti vás vtiahli do bratovražedného boja, preto vás vyzývajú, aby ste opustili boľševických komisárov. Slobodu nám garantoval vlastnoručný pod-pis veliteľa nemeckej brannej moci na Slovensku gen. Höfl eho a prezi-denta dr. Tisa. Väčšina tých, čo na tento úskok naleteli, sa domov už nevrátila...“

Po 44 rokochTu to musí byť! Ťažký guľo-

met sme pred ústupom zakopali určite tuná. Skupina utekáčskych partizánov, ktorí v predvečer 44. výročia vypuknutia Povstania navštívili Blatnickú dolinu, sa za pomoci dôstojníka ČSĽA pustila do hľadania.

„Tu pod Mohošom, v jednom z ramien Blatnickej doliny, mal základňu náš deviaty prápor Pr-vej československej partizánskej brigády J. V. Stalina pod velením Alexeja Jegorova,“ vysvetľuje mi Viktor Matula. „Ideálne miesto – z troch strán takmer kolmé steny, uprostred čistý potôčik. Odtiaľto, spod prístrešia Veľkej Fatry, sme denno-denne dávali okupantom poznať, že sme tu. Našej rozvied-ke sa raz podaril husársky kúsok: zadržala osobný opel s akýmsi nemeckým majorom. V prestrel-ke, ktorá sa rozpútala v priestore obsadenom dookola Nemcami, bol dôstojník zranený. Na základ-ni vysvitlo, že máme kapitálny úlovok – bol to náčelník štábu brigády SS Dirlewagner s plnou aktovkou mimoriadne závažných dokumentov.

To najhoršie nás však ešte len čakalo, trebárs nočný presun otvoreným turčianskym údolím obsadeným nepriateľom. Kto na vlastnej koži neskúsil, čo zname-ná prejsť Nemcom doslova popod nos – a s celým práporom partizá-nov! – nevie si ani predstaviť to úžasné duševné vypätie. Údolie sme prekonali bez jediného vý-strelu – proste, neuveriteľné!

Aj o tejto epizóde som rozprával v rozhlase. A potom, div-divúci, dostal som list: „... Neviem, mož-no si súdruh plukovník na mňa spomenie. Nebola som žiadna hr-dinka, len som varila, dokiaľ bolo z čoho...“ Podpis: Ružena Dun-drová, Třebichovice pri Kladne.

Naša zlatá Ruženka! Keď som ju v obci hľadal, ktosi si spome-nul: „Jó, ta Slovačka!“ Aké bolo naše stretnutie po dvadsiatich pia-tich rokoch, to azda ani nemusím popisovať... Škoda len, že v Třebi-choviciach vedeli iba to, že medzi nimi žije „ňáka Slovačka“, hoci poslankyňa MNV, ale menej už to, že je to malá hrdinka SNP – parti-zánka Ruženka.“

Vyťahujem knihu, ktorú som si do Blatnickej doliny vzal so sebou – učebnicu vlastivedy pre štvrtý ročník základných škôl. Na tridsiatich štyroch riadkoch sa tu hovorí o SNP. Čo si o texte, kto-rý má slávnu kapitolu našich de-jín priblížiť deväť-desaťročným deťom, myslí priamy účastník Povstania?

„Smutné čítanie,“ uvažuje Vik-tor Matula. „Takýto nezáživný, schematický a poučkami prepcha-tý text je znevážením Povstania a spoločne preliatej krvi sloven-ských, sovietskych a českých par-tizánov, ako aj príslušníkov mno-hých iných národností. Pritom je paradox, že trebárs v sexuálnej vý-chove majú pedagógovia jasno... No viete čo – spýtajte sa, čo na to povie môj učiteľ František Talla.“

Citová výchovaKrásny človek! Má 78, ale kon-

díciu a elán mu môže závidieť hocktorý mladík; ešte v šesť-desiatke vraj robieval stojky na jednej ruke. Ukazujem mu text v učebnici.

„Je studený ako psí ňufák,“ ho-vorí František Talla, bývalý pred-seda školskej a kultúrnej komisie ONV v Kroměříži. „To je šered-né! Kde je tu cit, láska k deťom? Decká sa tento spis nabifľujú, odrapocú ho, dostanú trebárs jed-notku – a zabudnú. To vari chce naša škola? Veď učebnice pre deti – a najmä učebnice o svojej vlasti, pre deti v najvnímavejšom a najzvedavejšom veku – by mali písať naši najlepší umelci, ako bol povedzme Vančura či Olbracht. Vari dnes nemáme majstrov pera? Načo sú nám perohryzovia, ktorí nasekajú do učebníc suché fakty učesané podľa žiadanej šablóny, zhrabnú peniaze – a tým sa ich zá-ujem končí?...

Chyba je v tom, že zabúdame na citovú výchovu. Priznám sa, často premýšľam, čo prostých ľudí, ako toť Viktora, viedlo k tomu, že bez váhania sa zapojili do Povstania. Predsa vedeli – nemohli nevedieť – že sa nemusia vrátiť. A predsa išli, ani nepochybovali, že sa roz-hodli správne.“

„Nuž, bol som prísny učiteľ, ale svojich žiakov som miloval,“ odpovedá František Talla. „A ne-maznal som sa s nimi. Dvojka z chovania u mňa neexistovala – radšej napráskať na zadok.“

František Talla prišiel do Ko-kavy nad Rimavicou roku 1934; dekrét dostal do Drahovej. Český učiteľ, hoci mu miestni chasní-ci zo zvyku chceli sprvu vypáliť školu, si tu získal ohromnú auto-ritu, žiaci i ľudia si ho obľúbili aj za jeho športovú náturu. V Koka-ve sa oženil, no roku 1940 musel i s manželkou odísť do protekto-rátu. Po vojne bol predsedom OV KSČ v Kroměříži, roky viedol okresnú telovýchovnú organizá-ciu, učil ruštinu na meštianke, pí-sal i schvaľoval učebnice, prešiel mnohými funkciami. Ešte dnes vyučuje v Kroměříži nemčinu, za-podieva sa regionálnymi dejinami, maľuje krásne krajinky a ľavou rukou, ako vraví, robí do telový-chovy. Letá trávieva v Kokave.

„Slovensku vďačím za mnohé,“ usmieva sa tento neúnavný entu-ziasta. „Za manželku Marienku, za chlieb, za duševný obzor. To v Ko-kave som sa prvýkrát dosýta na-jedol, to tu sa mi roztvoril pohľad na život. Bol som frajer a „rváč“ – život sa so mnou nemaznal – bol som ale gavalier. Ľudí som však mal a mám nesmierne rád, hoci, keď treba, im zavše aj nadávam. V Kokave, medzi mojimi deťmi som našiel v sebe cit. Venoval som ho svojim žiakom.“

Na Základnej škole v Kokave nad Rimavicou urobili viac, než kážu školské osnovy. Zriadili si tu izbu revolučných tradícií a škol-skú látku o SNP, o veľkých dňoch svojho národa a kraja preberajú tu.

Odpovedajme im živo a pravdi-vo. Deti nechcú poučky ani tézy. Ani Viktor Matula, ani tisíce jeho druhov nebojovali v Slovenskom národnom povstaní za život vtla-čený do driemavej šablóny.Ivo NITTMANN, Svet socializmu, č. 35 z 23. 8. 1988

9 BOJOVNÍK / 10

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...ruské mesto-hrdina Kerč bolo fašistami obsadené dvakrát?

Prvýkrát to bolo v novembri 1941, no vzápätí ho oslobo-dila 51. armáda počas Kerčensko-feodosijskej výsadkovej operácie. A druhýkrát to bolo po máji 1942.

Cez mesto sa štyrikrát tiahla frontová línia. Za 320 dní obsadenia okupanti zničili všetky fabriky, spálili všetky mosty a plavidlá, vyrúbali a podpálili sady, zničili elektrá-reň i telegraf, do vzduchu vyhodili všetky miestne železni-ce. Mesto Kerč bolo v podstate zotreté z povrchu zeme. Ne-hovoriac o tom, že zabitých bolo 15 tisíc jeho obyvateľov a 14 tisíc bolo odpravených na nútené práce do Nemecka.

...plavky bikiny boli pomenované na oslavu atómových vý-buchov, ktoré zničili ostrov Bikiny?

USA odpálili v rokoch 1948–1958 na Marshalových ostrovoch šesťdesiatšesť atómových náloží, čo je ekviva-lent 1,6 hirošimských bômb každý deň po dobu 12 rokov.

...v povojnovej ČSR sa mohlo vyhnúť odsunu vyše 250 ti-síc Nemcov, ktorí preukázali lojalitu voči republike v čase jej ohrozenia?

Niektorí dobrovoľne odchádzali do Nemecka a do Ra-kúska až neskôr. Lebo povojnová atmosféra im v oslobode-nej republike nijako nebola naklonená. Čomu sa vtedy nikto v zahraničí vôbec nečudoval.

Odhliadnuc od niekoľkých excesov vzniknutých pri pr-vej vlne odsunu, organizovaný odsun na základe veľmo-cenských dohôd v Postupime a v Paríži prebehol tak, že ČSR zaň dostala pochvalu a uznanie od Medzinárodného Červeného kríža.

Píše o tom napríklad Dr. Kocourek v knihe Svet žaluje v Norimbergu. Českí bojovníci za slobodu však tvrdia, že tieto pramene dnešní novinári očividne buď nepoznajú ale-bo ich ignorujú.

...posledný francúzsky vojak opustil Sýriu 17. apríla 1946? A teda, že 17. apríl je Dňom nezávislosti SAR?

Znamená to, že po 70-tich rokoch sa Sýria opäť musela postaviť do boja za svoju nezávislosť.

...Woodrow Wilson uspel v prezidentských voľbách vďaka heslu proti vojne?

Dňa 6. apríla 1917, približne mesiac po inaugurácii Woo-drowa Wilsona za amerického prezidenta v druhom funkč-nom období, vyhlásili USA vojnu Nemecku.

Celá Wilsonova volebná kampaň sa však sústreďovala na všetko proti vojne. Dokonca aj na transparentoch mal slogan – udrží nás mimo vojnu. Táto irónia sa neskôr stala námetom pre množstvo vtipov.

...pri nemeckom obsadzovaní Čiech a Moravy sa s pomo-cou Nemcov niekde vyzbrojoval aj domáci odboj?

Ludvík Svoboda v knihe Z Buzuluku do Prahy uvádza, že nacistickí dôstojníci si české sklady zbraní 15. 3. 1939 iba popozerali a ich vysťahovanie začali až na druhý deň. Českí poddôstojníci takto len z jedného skladu za prvú noc odniesli 27 ľahkých guľometov.

„Ďalšie zbrane pre budúcu ilegálnu skupinu sme získali naozaj zaujímavým spôsobom... Radoví nemeckí vojaci nám ich odpredávali: za ľahký guľomet sme platili 300 Kč, za ťaž-ký guľomet najviac 500 Kč. Nemci si za „zarobené“ peniaze kupovali jedlo, cigarety, obuv, oblečenie“, píše L. Svoboda.

...najstaršie československé vojenské vyznamenanie – Me-daila Jana Žižku z Trocnova, ktorú založilo vedenie čes-koslovenských légií v Rusku v októbri 1918 bolo zlegalizo-vané až 10. apríla 1920?

Na lícnej strane je J. Žižka v kožušinovej čiapke a na rubo-vej strane sú dva nápisy: Za slobodu a Československé vojsko.

...prvý vzdušný súboj amerických stíhačov F-4 a vietnam-ských MiG-17 sa udial 9. apríla 1966 s výsledkom 1:1?

Stíhač MiG-21 vstupuje po prvýkrát do boja až 23. apríla 1966, no bez výsledku.

V prvej etape vzdušnej vojny nad Vietnamom (do novem-bra 1968) sa odohralo 268 vzdušných bojov, v ktorých bolo zostrelených 244 amerických a 85 severovietnamských lie-tadiel. Z toho 46 súbojov bolo medzi MiG-21 a F-4. Výsle-dok? 27 zostrelených F-4 a 20 MiG-21.

Od roku 1966 po rok 1972 bolo na vietnamskom nebi zostrelených 54 stíhačov MiG-21 a 103 F-4 Phantom.

A. MIKUNDOVÁ

Halder to písal pod dojmom hlásení o bitke za Belostok a Minsk, kde dve nemecké tankové armády zatlačili do kotla štyri sovietske armády. Vyše 320 tisíc vojakov bolo zajatých a vyše tri-tisíc tankov bolo zničených. Už 9. júla sa útokom na Smolensk začal presun Wehrmachtu na stranu Dnepra. Do Moskvy zostávalo 370 km.

Nemecké velenie bolo dovtedy pre-svedčené o správnosti vlastnej straté-gie blitzkriegu proti ZSSR. Presuny tankových síl na východ brzdilo len pomalé tempo pechotných divízií, úlohou ktorých bolo dorážať zvyšky sovietskych síl dislokovaných v zá-padných rajónoch štátu, čiže nestíhali za obrnenou technikou.

Prečo, prečo, prečo...?Prečo blitzkrieg nemohol byť

úspešný, to je dnes obľúbená téma mnohých historikov. Bolo by pritom príliš jednoduché vysvetľovať tento krach veľkými vzdialenosťami, ne-dostatkom materiálneho zabezpečenia alebo strategickými chybami velenia Wehrmachtu. K rozpadu priviedol nemeckú vojenskú mašinériu celý rad faktorov.

Príčinou krachu sa určite nestali ruské šíriny. Vzdialenosť do Moskvy od demarkačnej čiary v okupovanom Poľsku, ktorá sa po podpise paktu Molotov-Ribbentrop stala v podstate hranicou medzi Treťou ríšou a ZSSR, bola len 1 100 km. A približne takú istú šírku mal front, v ktorom sa 22. 6. 1941 sústredilo 160 nemeckých divízií zdru-žených do troch armádnych skupín.

V dispozícii armádnej skupiny „Stred“ boli dve zo štyroch tanko-vých skupín. Jej cieľom bola Moskva. V čase, keď tankové divízie denne prekonávali desiatky kilometrov, pechota, presúvajúca sa peši alebo koňmo, za nimi nestíhala. „Pochodo-vať, pochodovať – neustále 14 dní... Už ďalej nevládzem“, napísal vojak elitnej jednotky 7. pechotnej divízie Wehr machtu.

Situáciu komplikovalo aj to, že s každým krokom na východ sa front neustále rozširoval. Bojová línia kaž-dej divízie čoskoro dosahovala 50 km

– pričom toto všetko bolo v ťažkých podmienkach neexistencie doprav-ných komunikácií.Čoskoro sa začali prejavovať prvé

problémy s logistikou. V najlepšom prípade len polovica divízií mala mo-derné zbrane a dostatočný počet pre-pravných prostriedkov. Ostatní museli využívať trofejnú výzbroj i techniku. Čoskoro na to sa defi citnými stali do-konca aj také nevyhnutné potreby, ako ponožky.

Nesmie sa tiež zabúdať, že sily Wehr machtu sa nepohybovali po púšti – v prihraničných rajónoch bolo na Sta-linov rozkaz dislokovaných do troch miliónov vojakov. Sovietsky vodca totiž vychádzal z toho, že Nemecko, alebo akýkoľvek iný kapitalistický štát, čoskoro prepadne ZSSR. Dôstoj-nícky zbor Červenej armády, vážne oslabený po čistkách 1930-tych rokov, sa mal povinne pridržiavať koncepcie „obrany predného okraja“. Práve tým sa vysvetľujú obrovské straty červeno-armejcov v prvých týždňoch vojny.

Eufemizmus na ústupLenže ani rýchlosť postupu na vý-

chod, ani zabezpečenie vojsk neboli dostatočné na to, aby sa v krátkom čase dobyla Moskva. Aj počty boli malé.

V auguste už bolo zjavné, že na súčasný postup na Kyjev a Moskvu nebolo síl. Tankové divízie, ktoré mu-seli postupovať na sovietske hlavné mesto, boli prinútené bojovať o Ky-jev, v ktorom Červená armáda stratila 665 tisíc vojakov.

V tom istom čase pechotné diví-zie, ktoré mali pod Jelňou (na juh od Smolenska) prikrývať operáciu pod Kyjevom, narazili na veľké problémy pri obrane vlastných pozícií. Tu sa po prvýkrát od začiatku tejto vojny v ne-meckých frontových hláseniach obja-vuje pojem „obrátený pohyb“, čo je len iný výraz pre ústup.

Koncom septembra zostávali ne-meckému veleniu dva varianty ďal-šieho postupu: alebo sa urýchlene pripravovať na zimu, alebo okamžite zaútočiť na Moskvu. Nemecké vojská opäť museli v priebehu pár dní absol-

vovať mnohokilometrový diaľkový presun smerom k Moskve. Potom sa však počasie pokazilo a čľapkanica znemožnila akýkoľvek postup. Navy-še vzápätí nastala zima a 5. decembra sovietska armáda prešla do protiútoku.

Poveternostné podmienky a po-četná prevaha Červenej armády však len čiastočne vysvetľujú krach Wehr-machtu. Nemecké vojská sa v podsta-te stali obeťou vlastnej autosugescie, uveriac tomu, že po triumfálnom po-chode proti Francúzsku v roku 1940 sú schopné všetkého.

Zmes nadutosti a zradyRýchlosť postupu na západ bola

pri tom náhodná. Generál Erich von Manstein naplánoval riskantný tan-kový prielom cez Ardenské hory. Hit-ler, bez ohľadu na výhrady mnohých členov štábu, tento projekt realizoval. Ostatné zabezpečila goebbelsovská propagačná služba, keď vyhlásila, že nečakané „bleskové víťazstvo“ bolo možné vďaka premyslenej vojenskej koncepcii.

V skutočnosti však Tretia ríša dis-ponovala veľmi obmedzenými zdroj-mi. Jej priemysel nebol pripravený na vojnu. Problémy boli so zabezpečova-ním paliva, s výrobnými kapacitami i s technológiami. Svoju rolu zohralo aj to, že Nemecko súčasne bojovalo proti Veľkej Británii, do víťazstva nad ktorou bolo tiež ďaleko.

Lenže v Berlíne boli stále živé spo-mienky na 1. sv. vojnu, v ktorej sa nemeckým vojskám podarilo dobyť obrovské územia, pričom na západe sa bojujúce strany „hrali“ na pozičnú vojnu. Tieto spomienky, vrátane ideo-logickej prípravy na východné ťaže-nie, vytvorili akúsi zmes nadutosti a povýšenectva voči sovietskej armá-de, ktorú Nemci ani nepovažovali za plnohodnotného protivníka.

Zdalo sa, že prvé úspechy potvrdili správnosť úvah nemeckého velenia. Zimná výbava preto zostala v skladoch v Poľsku, veď východné ťaženie malo byť dokončené do nástupu jesene.

Keď sa tieto očakávania nenaplni-li, ukázalo sa, že nemeckým vojskám chýba doslova všetko. Sily Wehr-machtu uviazli tisíc kilometrov od hraníc pred tvárou protivníka, ktorý mal presilu vo všetkom. Vojaci, ktorí mali dobyť Moskvu, nemali dokonca ani rukavice.

Podľa Die Welt (Berthold Seewald, júl 2013)

Prečo krachol blitzkrieg proti Rusom?Dňa 3. 7. 1941, teda 12 dní po prepade ZSSR si náčelník nemeckého generálneho štábu Franz Halder zapísal do denníku: „Myslím, že nebude príliš veľkým zveličením povedať, že ťaženie proti Rusku sa skončí o 14 dní víťazstvom“. A ďalej dodal: „Samozrejme, že vojna sa tým neskončí. Naše sily budú potrebovať ešte nemálo týždňov kvôli veľkosti Ruska, ktoré bude odporovať všetkými možnými spôsobmi“.

Einstein – kritik zahraničnej politiky USAAlbert Einstein patrí medzi najznámejších židov 20. storočia. Lenže 18. apríla 2016 sa v aukcii objavil jeho doposiaľ neznámy list, ktorý na-písal 3. septembra 1942 predstaviteľovi „Progresívnych občanov Ame-riky“ (Progressive Citizens of America) doktorovi Frankovi Kingdonovi.

Pre Einsteina, ktorý vďačil Amerike za útočisko, to bol ťažký list, pretože obsa-hoval ostrú kritiku zahraničnej politiky USA počas 2. sv. vojny. Konkrétne v ňom uvádzal aj nové zločiny nacistov vo Fran-cúzsku, kritizoval pomoc, ktorú nacistom poskytovali „zradcovia vo Vichy“...

Einstein pochyboval, či sa má s touto otázkou obracať na Washington, nakoľ-ko neveril efektivite „nepresvedčivých a vlažných slovných sľubov, daných pod vonkajším tlakom“.

Einstein sa veľmi kriticky staval k americkej vláde, k jej nespôsobilosti pomôcť republikánskemu Španielsku, k jej zahrávaniu sa s fašistickým Špa-nielskom, ktoré malo svojho ofi ciálne-ho predstaviteľa vo Vichy i k neschop-nosti pomôcť Rusku v momente, kedy to najviac zúfalo potrebovalo. Neveril ofi ciálnym stanoviskám o týchto zále-žitostiach.

Einstein vtedy politické správanie USA zdôvodňoval tým, že štát riadili

zväčša fi nančníci, ktorých názory a stav uvažovania boli veľmi podobné spôsobu myslenia fašistov.

Bez ohľadu na takúto razantnú kritiku americkej politiky, Einstein chápal, že sa nemôže zúčastniť kampane, ktorú navr-hoval Frank Kingdon. Omnoho viac ho trápili skutky a fakty, ako slová. Doktora Kingdona si vysoko cenil, no všetkým svojím konaním preukazoval úprimné pokusy „slúžiť ľudstvu a spravodlivosti“.

Jeho list z roku 1942 nás, napríklad, núti zamyslieť sa aj nad tým, ktorého prezidentského kandidáta by Einstein podporil dnes.

(Michael Curtis) Foreign Policy, 10. 4. 2016 (výňatok)

BOJOVNÍK / 10 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Bratislava 16 s 91-ročnou Vierou Žilákovou. Bratislava 24 s 93-ročnou JUDr. Miroslavovu Mesiaro-vou. Dobšiná s 91-ročnou Júliou Klementíkovou. Heľpa s 89-ročnou Pavlínou Gambaľovou. Humenné 3 s 91-ročnou An-nou Obuchaničovou. Kokava n/Rimavicou s 92-ročným Pavlom Zdútom Šťast-ným.

Rimavská Sobota 1 s 94-roč-nou Jolanou Čapkovičovou. Rožňava so 78-ročnou Ma-tildou Královou. Svidník s 91-ročnou Máriou Dercovou. Závažná Poruba s 93-roč-nou Oľgou Ševčíkovou. Žilina 1 s 94-ročným Joze-fom Letkom. Žilina 2 s 83-ročnou Vierou Gogovou.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

• Bratislava 7: Nataša Poláková 65 rokov.• Bratislava 9: Mária Pokorná 96 a Viera Fraňová 91 rokov.• Bratislava 12: Vlasta Kulíšková 84 rokov.• Bratislava 15: Ladislav Šimun 96, Jaroslav Daniš 83 a Viera Forgácso-vá 65 rokov.• Bratislava 19: Milan Košikár 90 rokov.• Bratislava 24: Ing. Anton Lošon-ský 96 rokov.• Bratislava 29: Ladislav Havran 81 rokov.• Bratislava 39: Vierka Kusá 95 a Prof. Ondrej Baláž, DrSc. 94 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna:

Anna Plašienková 88, RSDr. Ju-raj Selecký 70, Elena Roubalo-vá 65 a Vlasta Rojková 60 rokov.• Badín: Anna Hudobová 89 rokov.• Banská Bystrica – gen. I. Giba-lu – Fončorda: Janina Vaľková 92 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Ján Mojžiš 93, JUDr. Alojz Mikušinec 89, Zdeňka Plavcová 70 a PaedDr. Miroslava Gašparová 55 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Bla-žena Gagová 83 a Ing. Mária Seko-vá 65 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Stanislav Caban 84 rokov.• Breznička: Emília Plavuchová 89 rokov.

• Brezno 1: Emília Bukovinová 94, Jozef Kováčik 92, Margita Jurčová 84, Elena Stráňavská a Ján Salaj 65 rokov.• Bardejov 1: Paulína Marinková 85 a Milan Meriavčík 65 rokov.• Bardejov 2: Dorota Čupeľová 93, RNDr. Imrich Novák 80 a Peter Du-pej 65 rokov.• Bardejov 3: Magdaléna Lukáčová 87 rokov.• Bardejov 4: Magdaléna Horvato-vá 55 rokov.• Bystré: Michal Sukovský 89 ro-kov.• Čierny Balog: Stanislav Kováčik 60 rokov.• Čaňa: Helena Rusnáková 80 a Alžbeta Takáčová 70 rokov.• Dobšiná: Gejza Ivan 90 a Júlia Šoltésová 70 rokov. • Giraltovce: Ľudmila Maťašová 91, Mária Sabová 84 a Anna Miku-lová 70 rokov.• Harmanec: Jozef Knopp 80 ro-kov.• Horná Streda: Vladimír Repčík 90 a Anežka Mišurová 82 rokov. • Hrachovo: Božena Manurová 84 rokov.• Humenné 1: Anna Cicková 81 ro-kov.• Humenné 3: Magda Greizinge-rová 75, Milan Gašpar 70, Natália Kostilníková 65 a Viera Suchá 60 rokov.• Hnúšťa: Margita Vaľová 93, Ro-zália Fábryová 75 a Anna Klimová 60 rokov.• Heľpa: Paulína Jánošíková 95 a Katarína Červienková 84 rokov.• Hrabské: Mária Glittová 83 ro-kov.• Kurov: Katarína Rojková 87 ro-kov.• Krajná Bystrá: Irena Nogová 75 rokov.• Kysucké Nové Mesto: Jolana Po-spíšilová 89 rokov.• Liptovská Kokava: Ing. Jaroslav Gajdoš 65 a Janka Uličná 55 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Giga-

cová 86 a Anna Koreňová 50 rokov.• Lipany: Marta Šafranková 75 ro-kov.• Lučenec 2: Viliam Križan 88 ro-kov.• Ľubietová: Aladár Majer 91 a Má-ria Grofciková 65 rokov.• Myjava: Štefan Belanský 83 a Štefan Bachorík 75 rokov.• Medzibrod: Jozef Haviar 60 ro-kov.• Miezgovce: Mária Pavlovičová 80 rokov.• Melčice – Lieskové: Pavlína Sklenská 95 rokov.• Medzilaborce: Mikuláš Semanco a Jozef Široký 75, Marián Pančák 60 a Svetlana Gajdošová 50 rokov.• Miroľa: Michal Čobirka 65 rokov.• Muráň: Božena Šebošíková 75 rokov.• Novosad: Mária Kseňáková 60, Ján Mačuga 55, Mgr. Zuzana Petrusová 40 a Matúš Takáč 20 rokov.• Plechotice: Štefan Štefko 60 ro-kov.• Prašník: Štefan Boor 81 rokov.• Prievidza: Augustín Blšták 93 a Helena Mesiariková 85 rokov.• Pliešovce: Pavel Martuš 96 a Ľud-mila Pohorelcová 55 rokov.• Rimavská Sobota 1: Mária Bu-belíniová 95 a Alica Kovácsová 65 rokov.• Rimavská Sobota 2: Ing. Mária Šníderová a Vladimír Kružliak 65 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Helena Ka-tanová 81 rokov.• Sliač: Paulína Babicová 92 a Ladi-slav Fekiač 86 rokov.• Selce: Jozef Kliment 65 rokov.• Stará Ľubovňa: Anna Saloňová 70, Ján Vislocký 60 a Helena Ogur-čáková 50 rokov.• Skýcov: Školastika Turčanová 90 a Mgr. Jozef Zvolenský 50 ro-kov.• Snakov: Ján Kovalčík 30 rokov.• Svidník: Peter Klim 65 a Anna Fe-ňová 55 rokov.• Spišská Nová Ves: Monika Orav-

cová 65 a Dagmar Benčíková 50 rokov.• Stropkov: Ilona Uhríková 65 ro-kov.• Sečovce 2: Milan Danko 70 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Pavol Ja-kab 55 rokov.• Svit: Ján Perinaj 84 a Ján Mlynek 83 rokov.• Špania Dolina: Anna Družbacká 65, Michaela Kollárová 55 a Vladi-mír Majer 50 rokov.• Trebišov 2: Mária Tkáčová 95 ro-kov.• Trenčín 1: Viera Weingartová 87, Mária Kedrová 75 a Anna Pádivá 70 rokov.• Topoľčany 2: Veronika Brišková 89 a Ján Štrbák 70 rokov.• Utekáč: Juliana Janečeková 82 rokov.• Vráble: Mária Štefániková 88 a Pavol Černo 84 rokov.• Vagrinec: Vasiľ Cunder 60 rokov.• Vranov n/Topľou 1: František Senk 60 a Natália Kerekešová 40 rokov.• Vranov n/Topľou 3: Zuzana Mil-bauerová 75 rokov.• Veľaty: Mgr. Ľudmila Velikaničo-vá 85 rokov.• Zemplínske Hradište: Božena Dandárová 84 rokov.• Zemplínska Teplica: Mária Fec-ková 90 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Elena Vr-ťová 80 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Emília Kr-košiaková 94 a Ján Kulich 92 rokov.• Závadka n/Hronom: Anna Kvo-riaková 65 rokov.• Zvolenská Slatina: Anna Hronco-vá 83 rokov.• Žiar n/Hronom: Ivan Lupták 70 rokov.• Želiezovce: Ondrej Vrbiniak 55 rokov.• OblV Žilina: Ing. Anton Lukáč 89, Paulína Židková 86 a Zuzana Reháková 82 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

PomôžteOblastný výbor SZPB Spišská Nová Ves a pani Regina Smora-

dová, rod. Trunková, Štúrovo nábrežie 2092/4 , Spišská Nová Ves, PSČ 05 205 pátrajú po jej nezvestnom bratovi Aladárovi Trunko-vi, nar. 26. 11. 1924, ktorý bol odvedený 20. 3. 1944 a od 27. 9. 1945 je stále nezvestný. Tajomník OblV SZPB

Smútočné oznámenieS hlbokým zármutkom oznamujeme, že

19. apríla 2016 nás opustil náš milovaný otec, svokor, dedko a ujo plk. v. v. Ing. Michal Rja-bik z Habury, vo veku nedožitých 96 rokov.

Kto ste ho poznali, venujte mu, prosím, tichú spomienku.

S láskou a úctou spomínajú: dcéra Mária,zať Jozef a vnúčatá Zuzana a Michal.

Ernest Denkmayer patril medzi najstarších členov protifašistické-ho odboja na Slovensku. V tomto roku (31. 12. 2016) by sa bol dožil 104 rokov. Nestane sa tak, lebo 14. 2. 2016 tíško skonal.

Narodil sa v Lučenci, kde prežil skoro celý svoj život. Od roku 1938 sa zapájal do protifašistického odbo-ja v ilegalite. Po vyzradení bol v r. 1940-41 uväznený najprv v Segedí-

ne, neskôr vo Veľkej Kaniži (Maďarsko) v koncentračnom tábore.V roku 1945 sa vrátil do oslobodeného Lučenca, kde začal praco-

vať v predajniach s textilom. Neskôr sa stal vedúcim predajne, kde pracoval až do dôchodku.

Bol dlhoročným aktívnym členom SZPB a nositeľom viacerých zväzových vyznamenaní. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovolil, zúčastňoval sa na členských schôdzach a iných akciách. Ernest Denkmayer bol čestný, skromný a láskavý človek.Česť jeho pamiatke! V. BARTOŇOVÁ, ZO SZPB č. 1, Lučenec

Opustil nás vzácny človek

Štefan Tatranský bol dlhodobým členom Pred-sedníctva OblV SZPB v Trebišove a predsedom ZO SZPB v Michaľanoch. Odišiel náhle, bez roz-lúčky, vo svojich 65 rokoch plodného života.

Stratili sme v jeho osobe nielen dobrého človeka a priateľa, ale aj zanieteného funkcionára, ktorému od malička jeho otec – partizán, vštepoval lásku

a dobro nielen ku všetkým ľuďom, ale predo-všetkým k vlasti a domovine. Učiteľské povolanie určite zdedil po svojich rodičoch. Pred odchodom do zaslúženého dôchodku vykonával tri volebné obdobia starostu obce Michaľany.

S úctou si budeme spomínať.Nech Ti je ľahká rodná hruda.

Milan URBAN, v Trebišove 28. apríla 2016

Navždy sme sa rozlúčili

Narodil sa 25. januára 1917, neďaleko Liptovského Mikulá-ša. Začiatkom roka 1939 sa cez Poľsko, Alžírsko a Francúzsko, po bojoch proti nemeckým fa-šistom, dostal do Anglicka. Bol veliteľom tanku u obrnenej bri-gády a dobrovoľne sa prihlásil do výsadkárskeho výcviku. Vo veku 26 rokov absolvoval v Škótsku bojový kurz pri jazere Morar. Potom i kurz v zoskokoch pa-dákom a kurz Commandos. Pri dodatočných zoskokoch sa ťažko

zranil a do konca vojny bojoval, predovšetkým pri obliehaní prí-stavu Dunqerkue, v 1. obrnenej brigáde, pod velením generála Karla Klapálka. Do oslobodené-ho Československa sa vrátil kon-com mája 1945. Od roku 1954 žil v juhočeskej Třeboni.

Poslednou čestnou strážou pri rozlúčení sa so statočným člo-vekom, ktorý sa zaslúžil o naše oslobodenie, mu vzdali poctu výsadkári 44. ľahkého motorizo-vaného práporu v Jindřichovom Hradci a veteráni z Klubu generá-la Rudolfa Severína Krzáka.Česť jeho pamiatke.

Vo veku 99 rokov zomrel, 26. apríla 2016, plukovník v. v. Ján Bačík. Posledná rozlúčka s ním bola v piatok 29. apríla, v kostole sv. Alžbety v Třeboni.

11 BOJOVNÍK / 10

90-te narodeniny si v týchto dňoch pripomína Irena Hulinová zo ZO SZPB c1 Zvolen. V rámci gratulácie a želaní, aby v kruhu najbližších prežila v zdraví ďalšie roky, sme nezostali len pri spomienkach na vojno-vé časy, ale pohovorili si aj o tom, čím žije súčasné mesto.

Ján Hudec, podpredseda ZO SZPB č 1

Čo je za úsmevom o tajomstve dlhovekosti?

Stanislav Štamposký to nemal v živote ľahké. Narodil sa v roku 1926 v Pukanci, okres Levice, teda SNP ho zastihlo ako osem-násťročného mládenca. Pôsobil v partizánskej brigáde „Jánošík“ pod velením Ernesta Bielika.

Po oslobodení pracoval ako lesník – vedúci výroby Štátnych lesov v Janovej Lehote – Kosorín. Založil si rodinu, no v pomerne mladom veku ovdovel. Sám vy-choval a zaopatril svojich päť detí.

Do SZPB vstúpil v roku 1969. Desať rokov bol tajomníkom OV

SZPB v Žiari nad Hronom a už 40 rokov pôsobí ako predseda našej ZO SZPB v Novej Bani. Bol aj dlhoročným členom predsedníctva OblV SZPB v Žiari nad Hronom.

Sme hrdí na to, že máme medzi sebou takého vzácneho človeka a je nám cťou s ním spolupracovať.

Dlhoročnú prácu pre SZPB S. Štampoského ocenili najvyššími vyznamenaniami ústredné orgá-ny zväzu a medailou ministerstvo obrany SR.

Ku gratulácii výboru svojmu predsedovi sa pripájajú aj všetci

členovia ZO SZPB v Novej Bani a spoločne mu želajú ešte veľa šťastných rokov, pevné zdravie, úspechy vo zväzovej práci, ako aj spokojnosť a pohodu v kruhu jeho najbližších. Výbor ZO SZPB v Novej Bani

13. mája sa 90. jubilea dožíva Stanislav Štamposký, predseda ZO SZPB v Novej Bani. Keď sa ho opýtate na tajomstvo jeho vitálnej dlhovekosti, tak sa len usmeje a odpovie niečo vtipné. Práve v tom vidíme dôvod nestarnúceho vzhľadu nášho pred-sedu – jeho optimizmus, stále srdečne usmiata tvár, obetavosť a ochota spolupracovať.

Ondrej Danko: Spomienky z Kremnických vrchov„Má 94 rokov, žil v Malachove, býva v Banskej Bystrici a volá sa Ján Šteinsdorfer. Spomienky začínajú jeho účasťou ako príslušníka sloven-ského letectva na východnom fronte, vojaka v Povstaní, partizánskou činnosťou, oslobode-ním Banskej Bystrice a končia v Poprade.“

Aj týmito slovami sa autor publikácie Spomienky z Kremnických vrchov prihovára potenciálnym či-tateľom, ktorí sa naozaj majú na čo tešiť, dodávam zase ja a dovolím si to preukázať niekoľkými pasáža-mi o originalite odbojovej činnosti. Pred Vianocami prišli do Malachova nemeckí

tankisti od Lučenca na oddych a rozostavali po dedi-ne stráže. To skomplikovalo pripravované stretnutie v dome Valentovcov a muselo sa presunúť na 24. de-cembra. Pre hladký priebeh schôdzky bolo rozhodnu-té, že Samuel Krnáč, Ondrej Klačan a ja navštívime veliteľa tankistov s požiadavkou, že u nás je zvykom po domoch spievať, aby stráže s tým počítali. Zaspie-vali sme im vianočné koledy a spýtal sa nás, či v obci nie sú partizáni. Keď sme povedali, že nie, pozval nás dnu a nalial nám po poháriku sladkého likéru. My sme mu dali fľašu borovičky. Sľúbil, že stráže stiah-ne, čo aj urobil. ...muž prišiel od Králikov. Išiel dole dolinou

a nad Ortútami v Tábe ho chytili malachovskí parti-záni, ktorým povedal, že chce ísť k partizánom. Keď sa o tom náš veliteľ dozvedel, poslal ma, aby som ne-známeho doviedol k oddielu. Malachovčania mi ho odmietli vydať, tak som sa vrátil bez neho. Chlapík nad ránom, keď všetci spali, ušiel z chatrče smerom späť odkiaľ prišiel. Keď to partizáni zistili, začali ho prenasledovať až ho dobehli a Juraj Bušovský s ním začal zápasiť. Neznámy mu vytrhol pušku a chcel ho zastreliť. V tom momente ho Ondrej Dobrota strelil rovno do hlavy. Istý Trnka, čo tam mal chatu, nebo-hého obral o peniaze a zlaté zuby. U partizánov bol nepísaný zákon, že kto zastrelil Nemca, mohol si od neho zobrať všetko, čo mal pri sebe, peniaze, prstene aj zlaté zuby. My Slováci sme väčšinou nestrieľali, ak by aj, Rusi by nám to boli všetko zobrali. Keď aj niekto padol, či už náš, alebo Nemec, nikto v zime nekopal hrob, zahrabali sme ho do snehu. Americkí piloti v Sielnickej Poľane. Viaže ma

k tejto udalosti nasledovná milá príhoda. Vedelo sa, že majú radi cestoviny. Podujal som sa, že im niečo uvarím. Z Pršian sme doniesli múku, z ktorej som vy-miesil cesto a naplnil ho marmeládou. Takéto niečo nepoznali a veľmi im to zachutilo, najmä najmladšie-mu pilotovi. Na prípravu čaju sme používali rozpus-tený sneh. Aj keď sme čaj precedili cez sitko, predsa sa do neho dostalo ihličie. Piloti ho vypľúvali pričom medzi nami panovala dobrá nálada. Sprevádzal som 10 maďarských vojakov do

Malachova pre chlieb. 100 chlebov sa rozdelilo tak,

že každý maďarský vojak niesol 10 kusov. Keď sme sa vrátili do Vandekovca k veliteľovi, chleby sa zrá-tali a zistilo sa, že dva chýbali. Chlieb, ako všetky potraviny boli v jednotke na prídel, preto sa začalo veľké vyšetrovanie. Robili nátlak na mňa, že som im tie dva chleby nedal. Počas zisťovania sa jeden Maďar priznal, že videl dvoch posledných kamará-tov, ako počas cesty za nimi zaostávajú a tieto chleby zjedli. Čo sa vtedy odohralo neveril som vlastným očiam. Prítomný maďarský generál ich pre výstrahu potrestal tak, že sa museli vyzuť, ruky im zviazal za chrbtom a vytiahli ich za ne na strom, že sa len špič-kami nôh dotýkali zeme. Keď omdlievali, tak ich ob-liali vodou. Viseli tam asi dve hodiny. U partizánov bolo nepísaným zvykom, že tomu,

koho chcú zlikvidovať, dajú sa predtým do sýtosti najesť. Po príchode domov ma čakal nemilý zážitok.

Na dvore bol uviazaný o strom mamin nevlastný brat, stará mama plakala a rumunskí vojaci zhadzo-vali seno z povale. Opýtal som sa ich po rusky či majú „bumašku“ od komisára. Oni na to vôbec ne-rea govali, tak som natiahol automat, čo stačilo, aby sa Rumuni dali na útek. Našim som prikázal, aby seno odviezli preč, lebo vojaci sa môžu vrátiť. Pred obchodom U Kémov na námestí ma zasta-

vila hliadka NKVD v zelených brigadírkach a opýtali sa ma: „Što ty graždanec?“ Ukázal som im priepust-ku a oni na to: „Chuj s ňou“ vzali mi automat a zavre-li ma do Čatlošovho domu v dolnej časti Kapitulskej ulice pri elektrárňach medzi pochytaných gardistov. Bol som veľmi nahnevaný, ale našťastie, priepustka zostala u mňa. O polnoci začalo vyšetrovanie. Na vý-sluch prišiel vysoký urastený kapitán a nikto nechcel ísť prvý, tak som sa prihlásil ja. Predstavil som sa, v ktorej jednotke pôsobím a ukázal priepustku. Za-díval sa na mňa a povedal, že ma už hľadajú. Vstal a išiel pre hliadku, ktorá ma eskortovala.

Pri príchode mi vrátili môj automat. Nato sa vy-šetrujúci kapitán obrátil k jednému z hliadkujúcich vojakov, ktorí ma zadržali a vylepil mu poriadne za-ucho.

* * *Za morálne negatívum tejto brožúrky považujem

autorove slová, že „najslávnejším esom medzi stíhač-mi bol Ján Režňák, ktorý... za necelý polrok 1943 zo-strelil v oblasti Kaukazu a Azovského mora minimálne 32 ruských lietadiel a bol vyznamenaný nemeckým krížom v zlate“.

Pri tejto osobe však treba vždy podotknúť, že ten istý Ján Režnák odmietol odísť s piešťanskou posád-kou do Povstania, hoci sa po neho odchádzajúca ko-lóna zastavila. Čiže Režnák čosi dokázal na prospech Nemcov, no keď mu prišlo spraviť niečo pre svojich, tak sklamal. V. MIKUNDA

Milí priatelia! Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku pozýva všetkých záu-jemcov zúčastniť sa fotografi ckej súťaže „Naše spoločné Víťazstvo.“

Podmienky súťaže: Účastníci vyhotovia fotografi u /selfi e na mobile alebo s fotoaparátom. Povinnou požiadavkou je zobrazenie (okrem samotného súťažiaceho) všeobecných ruských a slovenských symbolov víťazstva v Druhej sve-tovej vojne, symbolov SNP a partizánskeho hnutia (Prápor víťazstva, Georgijevská stužka, vojenská uniforma červenoarmejcov a vojakov SNP, taktiež je vítané použitie archívnych snímok príbuzných, účastníkov SNP a pod., ako je ruský „Nesmrteľný pluk“) alebo fotografi a, snímaná na po-zadí pomníka vojakom Červenej armády a bojovníkom SNP, v pamätných miestach, vrátane miest bojov.

Fotografi cká súťaž má jedinú kategóriu: „Naše spoločné Víťazstvo“.Posielajte nám vaše fotografi e (maximálne 3 kusy) na adresu: press@ru-semb.sk (v predmete uveďte „FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ“).Každý autor je povinný v e-mail čitateľne označiť súťažné fotografi e všetkými potrebnými údajmi: meno, priezvisko, občianstvo, vek a mesto, v ktorom býva. Uveďte názov a stručný popis zasielanej snímky/snímok.

Súťaž je dvojstupňová: 1. Primárny výber z fotografi í zaslaných na uvedenú e-mailovú adresu v období 15. 4. 2016 až 16. 5. 2016.2. Vybrané práce budú zverejnené na našich webových stránkach vo Fa-cebook ako samostatný album, kde bude umožnené verejné hlasovanie o počte „likov“ v čase od 16. 5. 2016 do 1. 6. 2016 a na základe výsledkov budú nominovaní dvaja fi nalisti. Komisia na svojom zasadnutí tiež určí dve najlepšie diela. Čiže budeme mať štyroch víťazov, pritom si veľvysla-nectvo RF vyhradzuje právo dodatočne odmeniť aj ďalšie vybrané práce účastníkov fotografi ckej súťaže.

Pre víťazov je prichystané prekvapenie.Propozície fotografi ckej súťaže nájdete na webových stránkach Veľvysla-nectva Ruska na Slovensku: http://slovakia.mid.ru/sk/web/svk/Termíny fotografi ckej súťaže: od 15. apríla po 16. mája t.r..

Tešíme sa na vaše kreatívne diela!

Klub Nového slova, Klub bratislavských antifašistov pri strane SMER-SD, Oblastný výbor SZPB Bratislava a Veľvyslanectvo

Ruskej federácie na Slovensku

Vás pozývajú na 24. ročník

POCHODU NA MALÝ SLAVÍNk pomníku sovietskych vojakov

padlých pri oslobodzovaní Bratislavy14. mája 2016 (sobota)

Pešia túra: zraz o 9.00 pri amfi teátri v Knižkovej doline v Rači

Pre menej výkonných: odchody autobusov o 9.30 a 10.00od OD TERNO (bývalá Jednota), na Peknej ceste v Krasňanoch

PROGRAM od 11.00 do 14.00

11.00 – Položenie kvetov k pamätníku, príhovory, vystúpenie sólistu Opery SND Ivana Ožváta

11.30 – recitál vedca, básnika a speváka Alexandra M. Gorodinského, súčasne športové súťaže pre deti

12.15 – Posedenie pri vatre, občerstvenie

Odchod autobusov o 14.00 a 14.30

Recenzia

Správne vylúštenie tajničky z č. 8 znie: Každý život má svoju veľkosť.Knihu posielame Miroslavovi Vašekovi do Nových Zámkov.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORURU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

KAVAK, OR,TOTANA,AMORAL

osobné zámeno

včelíprodukt

plod stromuanona

nariekanie

opracúvalpilníkom

symetrála

ako, sťaby

ujo

nekypripluhom

liečivábylina

tropickýjašter

posunutie

1. časťtajničky

oranímubral

noša

otázka naspôsob

autorvýroku:

CICERO

otec

2. časťtajničky

nekonaj

týkajúca sa krvi

alebo, poanglicky

značkaampér-závitu

spájatmelom

sídlov Turecku

obyvateľAmeriky

severný(skr.)

remízav šachu

písomnéosvedčenie

trasenímuprav

osmička

biblickáhora

poľujme

vlož

príbuzná

belgickýspevák

3. časťtajničky

domáckemenoValérie

st. značkažiletiek

plošnámiera

väčšírodinnýdom

látka, kto-rá sa do niečohopridáva

domáckemeno Ireny

rímskaštvorka

chemickáznačkarádia

chem. zn.irídia

ktorí usmr-cujú jedom

prira-ďovacia spojka

amorálny,po ang-licky

veľkásova

sídlov Španiel-sku

Jantárová komnata môže byť zamurovaná v poľských bunkrochPoľskí múzejníci nám predkladajú ďalšiu verziu o mieste znamenitej Jantárovej komnaty: vraj môže byť zamurovaná v komplexe bunkrov Warmsko-mazurského vojvodstva, neďa-leko od hraníc Kaliningradskej oblasti RF, oznamuje kultúrne centrum Poľska v Kaliningrade.

Špecialisti vraj v podzemí ob-javili doteraz neznáme priestory. „Podľa pracovníkov miestneho múzea vo vnútri sa môže nachá-dzať unikátna Jantárová komnata. Odhalenie sa podarilo s pomocou georadaru... V jednom z objektov sa nachádza zamurovaná miestnosť 3 x 2 metre.“

Aj podľa vedúceho komplexu bunkrov Bartlomieja Polaňczyka tu ide zrejme o niečo cenné – o Jantá-rovú komnatu alebo o nakradnuté umelecké diela.

Podľa jeho slov v päťdesiatych

rokoch minulého storočia sa na velenie ženistov Vojska Poľského obrátil človek, ktorý pracoval ako

strážca. Oznámil, že v zime 1945 sa stal svedkom vjazd u na územie objektu č. 31 nemeckých vojen-ských nákladiakov, ktoré boli vylo-žené až vo vnútri. Potom vraj bolo toto miesto zamurované.

* * *Jantárovú komnatu vytvorili

nemeckí majstri v 18. storočí pre pruského kráľa Fridricha I, neskôr ju darovali cárovi Petrovi I., ktorý urobil v Carskom sele z tejto kom-naty hlavnú perlu ruských impe-rátorov. Počas 2. sv. vojny Nemci komnatu vyviezli do kráľovského zámku v Konigsbergu (teraz Ka-liningradu a predtým Kráľovca, ktorý založil český kráľ Otakar II. železný a zlatý – pozn. Bojovník)

Tesne pred útokom na jar 1945 komnata zmizla bez stopy. V roku 1967 bola na jej hľadanie vytvore-ná štátna komisia, ktorá síce bola v roku 1984 rozpustená, ale pokusy nájsť ju sa neskončili. Na to, kde sa ukrýva, existujú desiatky verzií. Môže to byť v Kaliningradskej ob-lasti, v Nemecku, v Poľsku, v Čes-ku, ba dokonca aj na dne Baltické-ho mora. Podľa ria.ru, 22. 4. 2016

Čítaníčko

Štyri tajomstvá šťastnej ženy: 1. Je dôležité nájsť muža, ktorý

vie variť a upratovať.2. Je dôležité nájsť si muža, kto-

rý dokáže zarábať peniaze. 3. Je dôležité nájsť si muža, kto-

rý má zmysel pre humor a je dobrý v sexe.

4. To najdôležitejšie pritom je, aby sa tí traja nikdy nestretli.

* * *Dynamit

Muž sa večer postaví pred ženu a začne ukazovať svalstvo.

– Osemdesiat kilo dynamitu máš pred sebou, drahá.

Žena sa pousmeje:– Čo z toho, keď zápalná šnúra

má len 5 cm.* * *

Muž požiada manželku:– Ak bude niekto volať, nikomu

nehovor, že som doma.Zazvoní telefón, manželka ho

zdvihne. Po chvíli hovorí: – Manžel je

doma!– Veď som ti hovoril, aby si ni-

komu nehovorila, že som doma.– Upokoj sa, to nebol telefón

pre teba.* * *

Darček pre MaruMara sa ráno zobudila a hovorí

manželovi:– Ferinko, snívalo sa mi, že na

výročie svadby som dostala bri-liantový náhrdelník. Čo by ten sen mohol znamenať?

– Len vydrž, skoro sa to dozvieš, hovorí tajnostkársky Fero.

A naozaj. Na výročie svadby do-stala Mara peknú elegantnú kra-bičku, previazanú mašľou.

S trasúcimi rukami ju rozbalila.Vo vnútri bola knižka s nadpi-

som Veľký snár.

* * *Chlapi si majú pomáhať

Manžel sa predčasne vráti zo služobnej cesty a na balkóne nájde nahého chlapa.

– Čo tu robíte?– Viete, bol som u susedky nad

vami a prišiel jej manžel.Veď to poznáte, prosím požičaj-

te mi nejaké šaty.– To je prirodzené, my chlapi si

musíme pomáhať.Tak mu niečo požičia a nená-

padne ho vypraví z bytu. Po pol-noci sa náhle prudko posadí a ho-vorí:

– Došľaka, veď nad nami nikto nebýva!

8. máj 1936 – V súvislosti s víťazstvom v Etiópii Benito Mussolini vyhla-suje znovuzrodenie rímskeho impéria. 8. máj 1941 – Nacistický pohlavár Alfred Rosenberg, ktorý sa „preslávil“ svojím spisom „Mýtus XX. storočia“, predložil generálne inštrukcie pre všetkých ríšskych komisárov vo východných územiach. Na začiatku sa v nich konštatuje, že musí byť skoncované s „ruským nebezpečenstvom pre Európu“. A preto je treba raz a navždy zničiť ruský štát a jeho územie rozdeliť tak, aby už nemohol byť obnovený. Územie ZSSR malo byť rozdelené na tzv. ríšske komisariáty, z ktorých každému sa predpokladal iný politický vývoj. Ríšsky komisariát Ostland, do ktorého patrili pobaltské krajiny a Bielorusko, sa mal premeniť na germanizovaný protektorát a vyvíjať sa v úzkej závislosti na Nemecku. Ukrajina mala byť premenená na nezávislý štát spojený s Nemeckom. Kaukazsko s okrajovými oblasťami sa malo stať protiruským štátom na čele s nemeckým splnomocnencom. Vlastné ruské územie malo byť pria-mo spravované nemeckými orgánmi; táto oblasť mala zostať zúžená len na starú „historickú“ oblasť Ruska.Rosenbergov dekrét tiež dopredu určoval hospodárske rozbitie Soviet-skeho zväzu hlavne tým, že v každej z týchto oblastí mala byť zavedená úplne samostatná mena.V nasledujúcej inštrukcii, datovanej toho istého dňa, sa presne vymedzo-vala oblasť ríšskeho komisariátu Ostland a konkretizovali sa snahy pre-meniť túto oblasť na nemecké územie. Podľa Rosenbergovho predpokla-du malo byť do tohto územia presunuté nemecké obyvateľstvo, osobitne tzv. Volksdeutsche, aby bol germanizačný proces podstatne zrýchlený.Dňa 17. júla 1941 Hitler vymenoval A. Rosenberga za ríšskeho ministra pre okupované východné územia. 8. máj 1943 – Vytvorenie poľskej divízie v ZSSR8. máj 1944 – V Londýne je podpísaná dohoda o vzťahu medzi českoslo-venskou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietskych vojsk na československé územie. Išlo o úplne prvý medzinárodný do-kument upravujúci vzájomný vzťah osloboditeľa a oslobodzovaného na oslobodenom území spriateleného štátu.8. máj 1945 – Vláda prvej SR, zdržujúca sa v exile v rakúskom meste Kremsmunster, podpísala dokument, ktorým sa podrobila veliteľovi ar-mádneho zboru americkej armády generálovi Walkerovi. Týmto aktom prvá SR z pohľadu medzinárodného práva zanikla.9. máj 1945 – Minútu po polnoci nadobudla účinnosť dohoda o bezpod-mienečnej kapitulácii nacistického Nemecka v 2. svetovej vojne. 10. máj – 22. jún 1940 – Nemecký vpád do krajín Beneluxu a Francúz-ska. Bezbranné Luxembursko je obsadené ešte tohto dňa. Holandsko ka-pitulovalo 15. mája a Belgicko 27. mája. Francúzsko kapituluje 22. júna.Do vojny proti Francúzsku vstupuje aj Taliansko. Ironicky sa tomu hovo-rí „výpomoc pri žatve“. 11. máj 1943 – Začala sa jediná bitka 2. sv. vojny na americkom území. Aleutské ostrovy Attu a Kiska.11. máj 1945 – Pri obci Slivice na Milínsku v ČR padli posledné výstrely 2. sv. vojny v strednej Európe. 12. máj 1941 – Hlavné veliteľstvo nemeckých vojsk vydalo smernicu, podľa ktorej nemeckí vojaci vo vojne proti ZSSR mali strieľať soviet-skych politických pracovníkov, ktorí padnú do zajatia.13. máj 1945 – Pri rokovaní E. Beneša s americkým prezidentom vyslo-vil F. D. Roosevelt súhlas s povojnovým odsunom Nemcov z ČSR. 14. máj 1944 – Prezident dr. Edvard Beneš vymenoval za veliteľa Vo-jenského ústredia pplk. gšt. Jána Goliana, ktorý sa tak dostal do podria-denosti SNR i prezidenta, čo komplikovalo vojenské prípravy povstania. 14/15. máj 1943 – V noci k bieloruským partizánom prebieha v Žito-mirskej oblasti stotník Ján Nálepka, pobočník veliteľa pluku spolu s voj. Imrichom Lysákom, por. Michalom Petrom a voj. Petrom Benkovičom. Podľa historika Jozefa Bystrického „Rozhodujúci význam malo vyšetro-vanie spolupráce s partizánmi a z neho plynúce možné důsledky.“15. máj 1942 – Slovenský snem schválil zákon o vysťahovaní židovské-ho obyvateľstva. Kým v prvých transportoch boli deportovaní mladí, prá-ceschopní ľudia, od druhej aprílovej dekády začali aj rodinné transporty. Posledný, 57. transport opustil Slovensko 20. októbra 1942. Podľa ria-diteľa múzea židovském kultúry prof. P. Mešťana celkovo bolo z nášho územia vyvezených takmer 72 000 osôb, z ktorých sa vrátilo asi 800. 15. máj 1945 – Prvé riadne zasadanie SNR prijalo zákon o potrestaní fašístických zločincov, okupantov a kolaborantov. 17. máj 1945 – V Prahe na Staromestskom námestí sa koná slávnostná vojenská prehliadka víťazov. Na znak uznania bojových zásluh boli do prehliadkového kombinovaného pluku včlenené aj najlepšie čaty a roty 4. gardovej divízie osloboditeľov hlavného mesta Slovenska – Bratislavy.Ku koncu vojny mal 1. čs. armádny zbor v ZSSR 18 087 bojovníkov, spolu s tylovým zabezpečením 31 725 príslušníkov.20. máj 1947 – Uznesením vlády ČSR bolo ministerstvu vnútra naria-dené posilniť pohraničné útvary na ochranu pred banderovcami. V dobe presunu pohraničného pluku prenikla na Slovensko silná skupina bande-rovcov („sotňa Chromenkova“), ktorá napadla viacero obcí.