saSSpr i iUomí-a l e b o l e n p r i

Ф NAŠA U m E H Z 1 T A S A

íemokratickými tradiÉ

mater ia b

И Ш l+2=traja

mímovia Jedno z na j s tarš ích ume­

ní. Jedno z najťažších. Jed­no z najzrozumiteľnejších. Ešte by s a dala vymenovať spústa prívlastkov umeniu zvanému pantomíma. Pozná­me ho vďaka tomu, že a j u nás sa udomácnila, ba do­konca j e veľmi známa (na­š a ) a j za hranicami. Mená Milan Sládek a Ladislav Fialka k tomu prispeli ho j­nou mierou. • Prišli t r a j a Teatro d e A r t e zo Santa Fé — Argentína. Jeden riaditeľ — Carlos Л. Thiel, dvaja mímovia — Juan C. de Pet­re, Jorge Preti, spolu t r a j a mímovia. Bez veľkých ozná­mení, reklamy predvádzali s v o j e umenie vo V-kiube a po predstavení, s tempera­mentom, pris lúchajúcim La­t i n s k e j Amerike, odpovedali na otázky.

, — Predovšetkým — patr í­me do súkromného divadla Teatro de A r t e v mestečku Santa Fé. S divadlom robí­me zá jazdy po c e l e j Latin­s k e j Amerike a keďže s a naskytla príležitosť navšt í­viť Európu, využili sme ju . Robíme väčšinou činohru. Prečo v y s t u p u j e m e na zá­jazdoch s pantomímou? Človek nás chápe a rečové znalosti t u n e h r a j ú rolu. Za­čína s v o j príhovor Carlos A. Thiel. — Aký j e s t a v pantomímy v Lat inske j Amerike?

U n j s j e pantomíma po­merne známa, neprakt izuje s a v š a k vo veľkom merítku. — Váš p r e j a v s a líši od pantomímy, ktorú vídame u nás, mohli by s t e to v y ­svet l iť?

Naša skupina sa snaží o pantomímu folkloristickú. Naproti tomu Sládek a Fia-lak robia pantomímu klasic­kú. Snažíme s a zobraziť člo­veka — dosť často prostého dedinčana — pri J e h o kaž­dodenných radostiach a strast iach. — Zaoberáte mou svoj;

ľa Ladislav Volko

Bratislava, 15. decembra 1965 1.— Kčs

Slovo a činy w \ Ш

komunisty m

Úvaha na prahu roku Xlll.sjazdu našej rodnej strany

menul, ťažisko spočíva v č i­nohře. — E x i s t u j e e š t e ne jaká di­ferencia medzi vašou a na­šou pantomímou?

Jedno kri tér ium som už spomenul: klasická — f o l k ­loristická. Rozdiely e x i s t u j ú v o forme, báza j e rovnaká. Vaši s ú technicky veľmi v y ­spelí. Nám j e akýmsi vzo­rom Chaplin a Cantusf las (mexický Chaplin). Preto sme s i vymyslel i človiečika Toríbia, k torým demonštru­j e m e jednotl ivé situácie všedného dňa. — Kadiaľ vedú v a š e ďalš ie c e s t y ?

Chceme navštíviť Poľsko, NDR, Francúzsko, Španiel­sko. A boli sme, okrem Bra­t is lavy a Prahy v Taliansku a NSR. — Ako by s t e mohli porov­nať publikum, pred k torým s t e vystupoval i?

Zameriam s a na vaše. Vie vytvoriť bezvadnú a tmos fé­r u a kontakt j a v i s k a s divá­kom nemá žiadne trhliny. A trochu všeobecnejš ie — veľmi s a nám páčia vaš i ľu­dia. Sme radi, že s a naša lozornosť nemusí sús t reďo-ať na pozorovanie prírody.

asa niverzita

Dnes v n a š e j spoločnosti social is t ický spôsob ž i­vota — v/hladoni na re lat ívnu mladosť social is t ic­kých spoločenský h vzťahov — e š t e zďaleka nie j e s formovaný a vya*yšta l izovanv. Neľahkú úlohu v y -oudovania socializmu, po p r v ý r a z v k r a j i n e pr ie-n y s e l n e v y s p e l e j , s hlbokými ciami, s m e s a po .úšali vybudovať bez v e d e c k e j analyzy našich podmienok. Plní a d o b r e j vôle suie s a snažili uskutočniť social is t ické ideály b e i toho, ž e by

s ta točne rozmýšľ ;li a j o nich, a j o ces tách, k t o r é k nim vedu. P r e v ádla v t e d y u n á s optimist ická, a v š a k veľmi z j e d íodušena p r e d s t a v a o tom, ž e s o ­cial is t ické idey, u . e d o m e l e social ist ický p o s t o j môže preniknúť celý spoločensky život a j tam, k d e p r e

nie s u v y t v o r e n é mater iá lne podmienky, a lebo ž e a morál íe kva l i ty ludí sa budu r o z v í j a ť

a k o social i s t ické v las tnou silou, len v dôs ledku i soeiali , t i cke j ideológie.

N A S A U M V L H / ľ ť A S A ľ Y T A Z A V A S ф NAŠ A U N I V E R Z I T A S A P Ý T A Z A V Á S ф NA Š A U N I V

ovŕlio roku? Veľa šťastiu pri skúškach. Foto: Miro Tule ja

N A S A U N I V E R Z I T A S A P Ý T A Z A V A S PÝTA ZA VÁS g NAŠA UNIV

Prax v ý s t a v b y social izmu u n á s t ie to názory nepotvrdi la ; potvrdi la, naopak, k las ickú m a r x i s t i c k ú tézu. že politika s a môže n a dlhš iu dobu odtrhnúť od ekonomiky. Jednou z e x t r é m n y c h reakcii na t ú t o s k u ­točnosť bolo nebrať j u jednoducho na vedomie, nepripust iť s i s t r a t u ilúzii a v y t v o r i l s i v l a s t n ý s v e t s l a d k a s t o r u ž o v e j f a r b y , k torému j e d n o s t r a n n é a polopravdivé i n f o r ­maci.-* mali dodať punc real i ty . Od­tiaľto, z t e j t o s lonovinove j veže. bolo potom ľahko s a rozhorčovať nad rozličnými „nezodpovednými k r i t i k m i " a . .kveru lantami" .

Druhým, o nič lepším e x t r é m o m bola s t r a t a nielen ilúzií, a le a k e j -k o t v e k racionálne j p e r s p e k t í v y s o ­cializmu a n a s l e d u j ú c i únik d o i n ­dividual is t ického s p o t r e bi l e ľ s k é h o spôsobu života, v y h ý b a j ú c e h o s a k a ž d e j pol i t icke j a s p o l o č e n s k e j angažovanost i .

S väčš ími a lebo menšími pozo­s t a t k a m i t a k ý c h t o názorov s a s t r e ­t á v a m e dodnes a j u nás, n a un i­verzi te . Sú to

NÁZORY ZAOSTALÉ

a vce lku t rápne. A k s ú d o u r č i t e j miery ospravedlni teľné u t ý c h v r s ­t iev o b y v a t e ľ s t v a , k t o r é nemali možnosť učenie o social izme v e d e c ­k y š tudovať, a u k t o r ý c h m a j ú p r e t o osobné s k ú s e n o s t i a c i tové vztahy re lat ívne väčš iu váhu, n e ­možno ich tolerovať u v y s o k o š k o l ­s k ý c h učiteľov a š t u d e n t o v . Tým m e n e j u komunistov, k t o r ý c h po­s laním j e social i s t ickú ideológiu nielen rozširovať, a le a j na v e d e c ­k e j báze r o z v í j a ť .

Komunistická s t r a n a s i u ž d á v ­n e j š i e uvedomila, ž e ú s p e š n ý soc ia­l i s t ický v ý v i n s i v y ž a d u j e do b u ­dúcnost i skoncovať s v e d e c k y n e ­podloženými opatreniami, s impro­vizáciami a jednostrannosťami v š e t k é h o d r u h u . Postupne s a p r i ­kroči lo k n á p r a v e hlavných n e d o ­s t a t k o v . Na prvom m i e s t e s a t o t ý k a s ú s t a v y našich ekonomických vzťahov, k t o r é v d o t e r a j š e j podobe neboli dosť účinným pros t r iedkom hospodárskeho rozvo ja a k t o r é m a j ú ^kľúčový význam a j p r e r o z ­v o j o s t a t n ý c h spoločenských v z ť a ­hov. Za nimi nasledovali rozl ičné č ias tkové opatrenia v o s t a t n ý c h s f é r a c h nášho spoločenského ž ivo­ta.

KOMPLEXNÝ POHĽAD

na súčasný s tupeň výv inu n a š e j spoločnosti a s ú č a s n e líniu j e j ď a l ­š ieho r o z v o j a nám prinesie XIII. s j a z d KSČ; rozsah, hĺbka í pod-

j e pri n a o z a j o

Uplynulý kedy niekoľ tili už v

KONKRI l N i : OPATRENIA

k t o r é s a v L>uductím roku uplatnia v plnom rozsahu, a nielen v oblas t i h o s p o d á r s k e j p«>1 i i iky. Nadišla doba, kedy s a o t v á r a p r i e s t o r nie už iba pr»* d i skus ie , a le a j p r e činy. Doteraz uskutočnená miera d e c e n -

D o c . Z d . H Á B A C S c .

tral izácie právomoci a zodpoved­nosti, v y c h á d z a j ú c a z d ô v e r y v schopnost i ' u d í a umožňujúca im ich uplatniť, s a v budúcnost i e š t e rozšír i .

V p l n e j m i e r e s a t o t ý k a a j n a ­š e j v y s o k e j školy, n a j m ä v s ú v i s ­lost i s p r ipraveným v y s o k o š k o l s k ý m zákonom i s o smernicami o ú p r a v e š túdia , k t o r é h o s p r e v á d z a j ú . Po­s k y t n e s a väčš ia

SAMOSTATNOSŤ ŠTUDENTOM,

viičšia možnosť p r e p r e j a v ich indi­viduálneho nadania a š p e c i f i c k ý c h v e d e c k ý c h z á u j m o v . P o s k y t u j e s a väčš ia voľnosť učiteľom pri ich p e ­d a g o g i c k e j činnosti, možnosť u p l a t ­nenia v l a s t n ý c h v e d e c k o - v ý s k u m -n ý c h s k ú s e n o s t í a potr ieb. A k a d e ­mickí funkcionári dostal i a dos tanú väčš iu právomoc, v o v ä č š e j miere s a uplatní s a m o s p r á v n y princíp. A j os ta tn í zamestnanci ško ly budú o d ­bremenení od z b y t o č n e j adminis­t r a t í v n e j agendy, ich práca b u d e z j e d n o d u š i a a pceto b u d e môcť byť k y a l i t h e j s i a a h l b š i a * p o s k y t n e

lepšie možnosti p r e uplatnenie ich schopnost i .

Toto bude na n á s k lásť väčš ie požiadavky, a k o iba prednášať viac, či m e n e j duchaplné d i s k u s n é pr í­s p e v k y . Našu prácu už t e r a z n e ­b u d e nikto robiť za nás, ani n e ­bude n i k t o za n á s rozhodovať. Pritom

SAMOS 1 A1 s.\ PRIEN I AM.л

bude ťažšia, a k o p r e d t ý m : nový hospodársky s y s t é m i novy s p ô s o b p r á c e v o všeobecnost i vyvoláva b e z ­pochyby nové problémy, na k t o r é nie s m e dopredu dosta točne p r i ­pravení . a aspoň spočiatku a k i s t e neodstráni ani v š e t k y s t a r é nedo­s t a t k y . Mnohí nepochopia, že

VAČSIA VOĽNOSŤ

a s a m o s t a t n o s ť znamená oveľa v y š š í s t u p e ň v l a s t n e j s e b a k á z n e a pocitu s p o l o č e n s k e j zodpoved­nosti, a k nemá v ie sť k osobnému k r a c h u — š t u d i j n é m u i inému. Snaha nahradiť s i nútenú a b s t i ­nenciu v oblast i zahraničných s t y -.kov v minulých rokoch, a t i ež z v ý ­š e n ý t u r i s t i c k ý r u c h pr ináša v l n u buržoázneho ideologického vp lyvu, k t o r é m u možno podliehať nielen vedome, ale a j nevedomky. Ozvú s a a j v n ú t r i n a š e j k r a j i n y tí, k tor í doteraz žili s l a d k ý m životom bez p r á c e a zodpovednosti, pr i tom d o b ­r e honorovaným, a k t o r ý c h t e r a z nielen n a z v e m e p r a v ý m menom p r í ­živníkov spoločnosti, a le k t o r ý m a j odnímeme nezas lúžené p r í j m y .

Pr ipravme s a teda na to . R á ­t a j m e s tým, že budúci r o k b u d e p r e komunistov rokom, k e d y budú musieť zložiť mnohú s k ú š k u zo s v o ­j e j uvedomelost i , činorodosti a v ô ­bec soc ia l i s t icke j vyspe los t i , a n e ­budú to vždy s k ú š k y ľahké. Želáme v š e t k ý m , a b y s m e o r o k mohli' konštatovať, ž e s m e v nich ú s p e š ­n e obstál i .

STRANA hovorí s nami Z iniciátívy FV ČSM P r á v n i c k e j

f a k u l t y UK s a uskutočni la dňa 29. novembra b e r e d a v rámci akcie Strana hovorí s mládežou.

Mladí právnici besedoval i s o s ú ­družkou Evou Rychetskou, vedúcou p r á v n e h o oddelenia Kancelárie p r e ­zidenta republ iky a súdruhom V r a b ­com, oblas tným riaditeľom Čs. t e ­levízie, spolu s dekanom P r á v n i c k e j f a k u l t y UK d r . Karolom Plankom CSc. V t a k m e r t r o j h o d i n o v e j d i s ­

kus i i sa hovorilo o otázkach v š e ­obecného charakteru, a k o s ú o táz­k y ekonomiky, nového vysokoško l­s k é h o zákona, medzinárodných vzťahov, v z á j o m n é vzťahy Čechov a Slovákov a špec i f ických otázkach v oblasti práva a televízie.

Beseda potvrdi la, ž e vysokoškolá­ci s a z a u j í m a j ú o spoločenské p r o b ­lémy, nie s ú ľ a h o s t a j n í k ich r i e ­šeniu, r o z m ý š ľ a j ú a hovoria o nich.

Koloman LEŠŠO

^ A ÚSPECHOV V ROKU 1966 ŽELÁ REDAKCIA

Foto: Miro Tuleja

Rôzne bratstvá, náboženskú i politické, pozná islam už veľ­mi dávno. Ich stopy vedú až do stredoveku. Predchodcami dnešných bratstiev boli spolky mníchov a tajné politické sva­zy rôznych odtieňov. Aj preslá­vená Maffia bola kedysi orga­nizáciou islamských sedliakov na Sicílii.

V poslednom čase sa v za­hraničnej tlači stále častejšie objavuje meno tajnej organizá­cie, ktorá pôsobí v Zjednotenej arabskej republike — Bratstva moslimov. Toto bratstvo má vet mi krvilačné plány. Naprí­klad len na august tohto roku si naplánovalo nie menej ako tri atentáty na Gamal Abdel Sásira. Mimoriadny vlak prjezi-denta Násira mal na ceste do Alexandrie vyletieť do vzdu­chu. V prípade neúspechu bola pripravená časovaná bomba, ktorá mala prerušiť preziden­tov prejav v Alexandrii. Ak by aj bomba zlyhala, Násirovu au-tokolónu mali privítať granát­mi. Atentátnici mali spáchať sebevraždu, aby zahladili všet­ky stopy. Všetko bolo dokonale pripravené — no predsa sa vy­skytla chybička v zločinných plánoch. Polícii sa podarilo zatknúť štyroch pilotov egypt­skej leteckej spoločnosti, ktorí pašovali peniaze, určené na fi­nancovanie atentátov. Piatemu sa podarilo ujsť do Sudanu.

Moslimskí bratia sa však ne­chceli uspokojiť len s vraždou hlavy štátu. Vo svojich plánoch predpokladali zavraždenie vy­slancov SSSR, USA a Veľkej Británie. Krvavému kúpeľu ne­mali ujsť ani vedúci činitelia ZAR.

Ciele týchto svojráznych bra­tov boli jednoduché: spôsobiť v krajine chaos a vyprovokovať tým zahraničnú anglo-americ-ko-izraelskú agresiu.

Aká je vlastne táto organizá­cia, ktorá sa v honbe za svoji­mi cieľmi neštíti ani podlých vrážd?

Bratstvo moslimov bolo pô­vodine náboženskou organizá­ciou. Veľmi skoro však upustila n'l svojich svätých cieľov a stala sa zločineckou bandou. Brat Ivo založil v roku 1429 učitel llasan AI Banna, ktorý dostal meno Sejk Rasputin, lento podarený šejk hlásal ná­vrat ku koránu a podľa neho

sa mal stať Egypt feudálnym vojenským štátom so sparťan­skou výchovou. V Egypte sa však v tom čase začal ut. ,e;ie rozvíjať kapitalizmus čo šejko­vi Rasputinovi nijako nehraio do karát. Bratstvo moslimov bolo od svojho vzniku tajnou organizáciou, no malo „svo­jich" ľudí na dôležitých mies­tach v štáte. Vodca ma! kukí • nú tajnú službu a v Bratstve existovala aj vojenská skupina Al Gawalu.

V roku 1939 dal Al Banna svoju organizáciu do služieb nacizmu. Po vojne ho však me­dzinárodná situácia a rozmach národnooslobodzovacieho hnu­tia prinútil postaviť sa proti britskému útlaku. Takto vzrás­tol počet príslušníkov Bratstvu na 2,5 milióna.

V roku 1948 Al Banna usú­dil, že nastal jeho čas. Armáda a masy ľudu sa začali búriť proti korupčnej monarchii a ich rozhorčenie dosiahlo nebýva­lých rozmerov. Aj Bratstvo sa obrátilo proti monarchii. Poli­tickými vraždami chcel šejk Rasputin zabezpečiť moc svo­jim verným, sebe trón v novej moslimskej ríši.

Vtedajší ministerský predse­da Mahmud Nukraski však vzá­pätí zakázal túto pochybnú or­ganizáciu a dal zatknúť stovky jej prívržencov. Sám sa však zakrátko stal obetou vraždy. Jeho smrť vyvolala kampaň proti Rasputinovmu bratstvu a Al Banna zaplatil životom za svoje mocenské chúťky.

V Bratstve sa pod vedením Sakha Asmaviho vytvorilo radi­kálne ľavé krídlo, ktoré navo­nok podporovalo boj proti Angličanom o Suezský prieplav. Pod heslom „Nám zbrane —

os imov vojnu Britom" zorganizovali v Káhire pouličné nepokoje a kr vavé masakre medzi eurôp skym obyvateľstvom a turistu mi. Viacerých Angličanov zaži ш upálili. Táto „čierna nedeľu znamenala prakticky kom-povstania proti Angličanom boji o Suez. Svetová verejno : bola pobúrená krvavým vysti pením Egypťanov.

Po júlovej revolúcii 1952 vedenia Bratstva ujal As luna a syn zakladateľa Abd no Rai man AI Banna. Hlásali boj pr ti Angličanom, zavrhovali všetky druhy európskych ref> riem a napadli i revolučnú via du, že vyjednáva s Angličana,. Zamietanie reforiem znamení, lo postavit sa proti industri e lizácii, pozemkovej reforme rovnoprávnosti žien. Preto vlá­da v januári 1954 Bratstvo Moslimov zakázala. Organizá­cia však neprestala pracovať. Jej najnovšou úlohou bolo zvrhnutie Násira. Dňa 26. ok­tóbra namieril Mahmud Abd Al Latif pištoľu na Násira, ktorý len náhodou unikol deviatim smrtiacim guľkám. Mnohí ve­dúci činitelia Bratstva po tom­to atentáte ušli do Sýrie u od­tiaľ agitovali za podporí sýrske­ho Bratstva proti vláde v Ká­hire. Dlho sa považovalo agypt -ské Bratstvo Moslimov za zni­čené. Zprávy z poslednej doby dokazujú, že aspoň jadro sa v ilegalite udržalo a dnes sa Bratstvo stáva výkonným orgá­nom tajných služieb rôznych kapitalistických štátov.

Približne <tisíc zatknutých ve­dúcich osobností Bratstva však dokazuje, že ZAR svojich ne­priateľov pozná a vie, ako tre­ba s nimi naložiť.

Sprac. K. S.

„Našu univerzitu" vyhodnotili ako najlepší vysokoškolský časopis

Otázniky n a d vysokoškolskou tlačou

V minulých dňoch bol hos­ťom Katedry dej ín š t á t u a prá­va PFUK prof. dr. Hans Lentze, Ordinarius pre nemecké dejiny š t á t u a práva Právnickej f a ­kulty Univerzity v o Viedni. Stretol sa s poprednými vedec­kými pracovníkmi fakul ty na čele s dekanom prof. dr. Karo­lom Plankom a prednášal o možnostiach riešenia národ­nostných otázok v Rakúsko-

Vysokoškolské časopisy s a boria už dlhé roky s celým r a ­dom závažných problémov. Najväčš ím z nich j e doteraz nevy­jasnené postavenie týchto časopisov v sys téme n a š e j tlače. Prispieť do diskusie, ktorá bude podkladom k vypracovaniu uznesenia o mies tne j tlači mal i aktív redaktorov a spolupra­covníkov vysokoškolských časopisov, ktorý zvolalo koncom no­vembra Oddelenie propagandy, kul túry a t lače SÚV ČSM.

Vo vymenúvaní ťažkostí, s ktorými zápasia, pre javi l i účas t­níci aktívu až dojemnú jedno-

Vysokoškolské časopisy dote­raz patria do kategórie závod­ných časopisov. Pritom však ich charakter, obsah a pod­mienky, za akých vychádzajú, s ú odlišné od typu časopisov, ku k torým s ú zaradené. Nemalé ťažkosti s ú s ich finančným za­bezpečením. Vysokoškolské ča­sopisy, resp. časopisy, ktoré vychádzajú na vysokých ško­lách, s ú vzhľadom na s v o j e nízke náklady — t a k ako väč­šina ZC — vysoko s t ra tové, z čoho vydavatelia, pochopiteľne, radosť nemajú. Nejde v š a k len o peniaze. Odborové a s t raníc­k e organizácie p r e j a v u j ú len minimálny z á u j e m o školské časopisy, čo im (rozumej no­vinám) ni jako neprospieva.

Na aktiv sa, žiaľ, dostavila len polovica pozvaných redak­torov. Prišli zástupcovia Tech­niky, Našej univerzity, EKA — orgánu VŠE a Poľnohospodára — časopisu VŠP v Nitre. Z f a ­kultných časopisov bol zas tú­pený iba Mladý právnik z Uni­verzity Komenskeho.

tu. Mnohé skutočnosti s ú priam zarážajúce. Vysokoškolské ča­sopisy s íce vychádzajú, ale systemizované miesto pre r e ­daktora na školách nie j e . Má­lokto vie, že redaktori s ú v e ­dení ako administrátori, a s i s ­tenti, či technici. Podmienky, za ktorých noviny vychádzajú, nie s ú ni jako ružové, čo zane­cháva stopy na ich kvalite. V y ­davatelia, ktorých má každý časopis n a j m e n e j troch, r e ­dakciám nepodajú pomocnú ruku.

Účastníci aktívu s a snažili riešiť a j orientáciu vysokoškol­s k e j t lače v budúcnosti. V y r i e ­šiť túto otázku t reba na jmä preto, že začal vychádzať celo­štátny vysokoškolský časopis Student a od 1. januára 1966 bude v Bratislave vychádzať orgán Vysokoškolského výboru ČSM Echo. Nám sa n a j r e á l n e j ­ším zdá návrh, aby s a vysoko­školské časopisy v Bratislave

stali časopismi školy, k d e v y ­chádzajú (teda mali by s a pr i­hovárať tak študentom ako a j zamestnancom) a probléhy š p e ­cif icky š tudentské prenechali Echu. Takto by s a predišlo i n e ­zdravému súpereniu medzi i pr ípadnej duplicite u v e r e j ­nených materiálov. Časopisov, Echom a ostatnými časopismi vychádzajúcich mimo Brat is la­vy, by s a toto riešenie n e t ý ­kalo.

Nevyhnutne v š a k t r e b a v y ­riešiť otázku vydavateľov. Uva­ž u j e s a o tom, zaradiť vysoko­školskú t lač do s y s t é m u s v ä -zácke j tlače, čím b y s a v y d a ­vateľom stala Smena a SÚV ČSM. Druhá alternatíva j e tá, aby vydavateľmi boli s t ranícke orgány.

Keďže akt ív mal pracovný charakter, redaktori zhodnotili i s v o j u dotera j š iu prácu. Pre nás j e potešiteľné, ž e z hodno­tenia vyšla víťazne Naša uni­verzita ako naj lepš í s lovenský vysokoškolský časopis tak po s t ránke obsahovej ako i g r a ­f i c k e j .

Na záver dvojdňového roko­vania zvolili účastníci akt ívu komisiu, k torá má vypracovať návrh dokumentu o postavení vysokoškolske j t lače. В. I..

Belehrad príkladom •d m v

n< univerzitné s t redi sko spoločenských vied na univerzite, tak ako po minulé roky a j tohto

ialo v dňoch od 3.do 23. septembra — v porad í seminar s tematikou: Socializmus v juhoslovan-

praxi.

Na programe seminára bola problematika jurist ická, eko­nomická a fílozoficko-sociolo-gická. Početnosťou i rozsahom referátov prevažovala proble­matika ekonomická. Na semi­nári referoval i a seminárne

diskusie viedli popredné osob­nosti juhos lovanske j p r á v n e j a ekonomickej vedy, f i lozofie a sociológie. O všeobecných ideo­logických problémoch a úlohe politických organizácií v Juho­slávii na seminári referoval i a

Návšteva z VIEDNE Uhorskej monarchii v rokoch 1848—1867.

V budúcnosti d ô j d e k oveľa š i r š e j spolupráci fakúlt . Naši profesori budú prednášať na v iedenskej Právnickej fakulte, vzá jomne s a navštívia a j š t u ­denti. Je to sľubná perspektí­va, ktorá bude i s te prínosom pre vedeckú a pedagogickú prácu oboch fakúlt .

Stefan György Foto: Miro Tu le ja

v diskusi i n a otázky odpovedali tajomníci ÚV Sväzu komunistov Juhoslávie Vlahovič a Drulovič.

Seminár otvoril prorektor b e ­lehradske j univerzity prof. Bra-nimir Jurkovič. Informatívnu prednášku o be lehradske j uni­verzi te a š túdiu na vysokých školách v Juhoslávii predniesol prorektor prof. Zoran Pjanič, k torý t iež viedol celodennú d i s ­kusiu o ekonomických problé­moch Juhoslávie.

Na seminári s a zúčastnilo 95 účastníkov z 25 k r a j í n s v e t a . Boli tam delegáti z SSSR, ČSSR, PĽR, BĽR, NDR, MLR, RĽR, A n ­glicka, Belgicka, Francúzska, Holandska, Talianska, Indie, Nórska, Nemeckej spolkove j republiky, ZAR, Argentíny, Etiópie, Peru a iných. Najpo­četnejš ia bola delegácia česko­slovenská (18), f r a n c ú z s k a (13), poľská (11) a tal ianska (10). Ostatné delegácie boli 2—6-členné. V českos lovenske j boli vedúci oddelenia MŠaK A. Knesl, doc. J . Kučera z UK, prof. inž. J . Rosa a doc. inž. H. Kočtuch z VŠE, doc. dr . J . Azud zo SAV a iní. V de legá­ciách bolo a j 20 š tudentov.

Materiály semináru, živý v ý ­klad a diskusie umožnili ú č a s t ­níkom bližšie a hlbšie poznať juhoslovanskú teóriu a p r a x budovania socializmu. Bele­hradská univerzita mohla b y s a s tať príkladom a j našim v y s o ­k ý m školám na poli medziná­rodného rozví jania poznania.

Pre účastníkov seminára u s ­poriadala belehradská univer­zita a j exkurz ie na Avalu, do Jaj iniec, Košutnjaka, Topole, Oplenaca, Kragujevaca, na uni­verzi tu do Nového Sadu, na pevnosť Petrovaradin, na F r u š -ku Goru a do podnikov v Ra-kovici a v Grocke.

Dr. Júl ius Chorváth

l<R£ Sil L : PCTÍR BAUER

(u

5)

© ľ

s s w l j

d*

Janovicovie Tomáško • • • Niektoré ženy najľahšie možno zviesť autom

У

B r a ň o H l u b o c k ý ,

a r t a n Peter Bauer

Július S a t i n s k ý — M i l a n Lasica

Pokapala na Salaši.. Napísali s m e s c é n k u . P r i z n á v a ­

me, nie j e r e a l i s t i c k á . Odohráva s a t o t i ž v p r e p l n e n e j k o m o r e . A l e č e r t v e z m i r e a l i z m u s , a k c h c e š napísať niečo s m i e š n e . O s o b y : P o t k a n P a l o

Potkan J a n o Potkan Paľo: Tu n i e k d e j e t á s l a ­

nina. (Ňuchá na v š e t k y s t r a ­n y . )

Potkan J a n o ( v ý r a z n e z a k a š l e ) : A a k n i e ? Čo p o v i e m e o s t a t n ý m ?

Potkan Paľo: Musí t u byť, s t a r ý Róbert v ž d y v r a v e l p r a v d u . Choď a p o v e d z im, a b y boli k ľ u d n í a d isc ipl inovaní . A h l a v -

František Fegl

n e nech nám v e r i a . My t ú ú s l a ­ninu n á j d e m e .

P o t k a n J a n o : Že by s m e ich s e m p u s t i l i ? A k n á s b u d e v iac, n á j ­d e m e j u s k ô r .

P o t k a n Paľo: Pozri s a . Jano, k e ď n á s už r a z poveri l i , t a k nech n á s č a k a j ú .

P o t k a n J a n o : A s p o ň im p o v e d z m e , a k o t a k á s lanina v y z e r á , a k b y s m e j u p r e d s a len nenaš l i .

P o t k a n Paľo: Máš p r a v d u , op í š im ju-

P o t k a n J a n o : A l e v e ď j a s o m s l a ­n i n u n ikdy v ž i v o t e nev ide l .

P o t k a n Paľo: A k t o ž e j u v i d e l ! ( J a n o b e z r a d n e p o k r č í p l e c a ­m i . ) V i d í š . A koľk í o n e j r o z ­p r á v a l i . A j p i e s n e o n e j s k l a ­dal i . (Zanôti s i : Pokapala n a s a l a š i s l an ina . )

Potkan J a n o (odhodlane v y j d e d v e r a m i . O c h v í ľ u s a v r á t i ) .

Potkan Paľo: T a k č o ? Potkan J a n o : J e d n o h l a s n e . Potkan Paľo: A opísa l s i j u p r a v ­

d i v o ? Lebo t a k t o v y z e r á . Sám s o m p r e k v a p e n ý . (Ukáže na k u s s l a n i n y . )

P o t k a n J a n o ( p r e k v a p e n ý c ú v a ) : Slanina! K t o by s i bol p o m y s ­le l ! (Kričí s m e r o m k d v e r á m ) : Brat ia p o t k a n i :

Potkan Paľo: P s t ! Načo t o l k o k r i ­k u ? Uvedom s i , ž e v š e t c i e š t e nie s ú zrel í na to, a b y s a t o dozvede l i ! Môže vzniknúť c h a o s ! A p o t r e b u j e m e m y c h a o s ?

Potkan J«no: N e p o t r e b u j e m e . A keď b u d e m e p o t r e b o v a ť , t a k s i ho z o r g a n i z u j e m e .

Potkan Paľa ( p o c h v a l n e ) : Myslí ti to. J a n k o !

Potkan J a n o : V ž d y s o m s a v e d e l zapáliť p r e s p r á v n u v e c . А со ď a l e j ?

P o t k a n Paľo: Pomaly n a j ď a i e j z á j ­d e š . A m y s a s n a ž í m e o t o n a j ď a i e j , a b y s m e z a š l i č o n a j ­ď a i e j .

Potkan J a n o : A s l a n i n a ? Potkan Paľo: Choď oznámiť, ž e j e

na d o s a h r u k y . Potkan J a n o ( v y j d e a v r á t i s a ) :

J e d n o h l a s n e . Л smernice pre ď a l š i e o b d o b i e ?

P o t k a n Paľo: V š e t k y s m e r n i c e p l a ­tia i n a ď a l e j . Čaká n á s vážny k r o k . P r e d nami j e s lan ina . V i ­d í š j u ?

Potkan Jano: Vidím. P o t k a n Paľo: J e c h u t n á ? P o t k a n J a n o : J e .

P o t k a n Paľo: Bude s t a č i ť p r e v š e t ­k ý c h ?

P o t k a n J a n o : K t o v i e . P o t k a n Paľo (zaspomína s i ) : Má­

m e z á s l u h y ? P o t k a n J a n o : Máme. Potkan Paľo: P a t r í n á m n a j v ä č š í

k u s ? Potkan J a n o : Pat r í . Potkan Paľo: A k z j e m e n a j v ä č š í

k u s , čo o s t a n e o s t a t n ý m ? P o t k a n J a n o : Nič. P o t k a n Paľo: J e t o v p o r i a d k u ? Potkan J a n o : Nie j e . Potkan Paľo: A o č o i d e ? O p o ­

r i a d o k a lebo o s l a n i n u ? P o t k a n Jano: J e d n o h l a s n e . ( Z j e d i a

s l a n i n u . ) A čo ď a l e j ? Potkan Paľo: Pr iznám s a , urobi l

s o m c h y b u . (Ut ie ra s i r y p á k . ) Potkan Jano: A j j a s a ti p r iznám

c h y b i l s o m . P o t k a n Paľo: Hanbime s a . A l e nech

to z o s t a n e m e d z i nami. ( O b a j a v y j d ú p r e d k o m o r u a z a -n ô t i a ) :

Pokapala na s a l a š i s lan ina, povedal i na n a š e h o Mart ina.

( S c é n k a j e za z b i e r k y Poklopme s i po c h r b t i c i — v y d . Práca 1965)

B a r m a n Ťahoda zívol. Nemohol ináč. Tlmene o s v e t l e ­

n ý m ,,Hyacint" b a r o m t í š k o prúdi la n u d a . P o m y k á v a l a p á r i k m i na p a r ­k e t e , ševe l i l a v boxoch a o p r i a d a -la v š e t k ý c h . A j džezkape ln íka F e r ­ka báčiho z a c h y t i l a ; d a r m o t i sol b r a d o u h u s l e a c i f r o v a l s láč ikom. To u/ nebolo ono. Nemalo t o o d ­pich. Ten s a m a t a m a k o b y p láva l v o l e j i . A s ním ce lý ,,Hyacint" b a r . V t a k o m d a j a k o m z e l e n k a s t o p r e s v e t l e n o m o l e j i . B a r m a n Ťahoda zívol opäť. Len t a k - t a k a boli by s a m u úplne zalepili oči. No p r e ­mohol s a . Nasilu zagáni l p r e d s e b a a si lou vô le s a zamys le l .

— O z a j — h o r k o - ť a ž k o h o n a ­p a d l o — k d e s a t o len v t ý c h ľ u ­ďoch b e r i e ? Voľakedy im s tač i la vodka a t e r a z ? P e h e ! Nikto nevie , č o v l a s t n e chce.

Barman Ťahoda n e d o m y s l e l . Moc­n e z í v n u t i e m u opr iadlo mozog a zat lači lo ď a l š i e m y š l i e n k y do t e m -neho podvedomia.

Vtom v s t ú p i l d o b a r u m u ž .

P r u d k á r a n a . P ä s ť na oko. (Tak pôsobi l . )

D o k r v e n ý l u x u s n ý oblek, k r a v a ­ta n a k r i v o a t r p k ý ú s m e v okolo u>t. ( T a k v y z e r a l na p r v ý pohľad.)

K t o by si h o obzre l zbl ízka, zbadal by v j e h o očiach č u d e s n ý š e d i v ý l«»sk Nikto si ho v š a k zbl ízka n e -o i/re l Načo. Bola t o j e h o v e c . Со koho do toho. Muž pr i s túpi l k b a r o v é m u p u l l u . z a v ŕ t a l s a d o b a r m a n a l a h o d u š e d i v ý m pohľa­dom.

PETER BAUER

Tomáš JANOVIC

Z našej športovej arény Súdruhovia, pýtam s a vás,

ako prídu ostatní naši p racu jú­ci k tomu, aby sa v t e j t o r e ­publike kupovali iba futbal ist i .

Mňa napríklad nedávno na­vštívili t r a j a intelektuáli.

Nesmelo zazvonili a celý v e ­čer hľadeli na mňa ako matu­rantky na Marcella Mastroia-niho.

— Nik v á s tu nechápe! Ži je­te ako perla medzi, no . . . — vybuchol ten menší a z ces tov­ného vaku polepeného desiat­kami cudzokrajných nálepiek vybral f ľašu Martellu.

— U nás budete mať netu­šené možnosti ďalšieho r a s t u ! — ozval sa s tredný a vytiahol

z vrecka vkladnú knižku s o-krúhlou sumou 22.000 Kčs.

— Stačí, m a j s t r e , keď pod­píšete tento prestupový lístok — zašepkal ten veľký a hanbli­vo položil na stôl kľúče otl prázdneho štátneho dvojizbové­ho bytu.

Potom vycúvali k dverám. Odvtedy iba usádzam a v y ­

prevádzam hostí. Lanária ma do pražského s a ­

tirického denníka „Spar takus" . Lanária ma do košického s a ­

tirického magazínu „Snežienka a sedem trpaslíkov."

Lanária ma do humorist ickej redakcie t ŕ inecke j televízie.

Л včera som si tak od srdca zaflátnoval v Devíne s predse­

dom anglického profesionálne­ho satirického týždenníka „Punch" .

— Well, well — potľapkal ma typickým suchým anglickým gestom po pleci — 120 libier týždenne na dve sezóny a w e e ­kend blízo letného sídla Alžbe­ty II.

Zoskočil som z barove j s to­ličky a zreval : — Hule Britan­nia, Bri tannia ru l e t h e waves, juchuchu! — barman mi p j d a l siedmu whisky s ľadom a Gus­táv Offermann zabubnoval sólo.

Teraz uvažujem, ktorá z tých ponúk j e pre mňa a pre našu spoločnos'ť výhodnejšia.

Poraďte, súdruhovia, nože po­raďte !

— D a j t e mi piť — přecedi l c e z z l a t é k o r u n k y .

— A č o t a k é ? — ledabolo p r e ­hodil b a r m a n Ťahoda.

— To, č o s a t u p í j a v a . J a s a nesnaž ím b y ť e x t r a . A l e b o s i m y s ­líte, ž e s a s n a ž í m b y ť e x t r a ? ! — podotkol m u ž a v ý h r a ž n é s a o d ­mlčal .

Barman Ťahoda s i p r e i s t o t u nič t a k é h o n e m y s l e l . Iba s a b l e s k u ­r ý c h l e rozohnal, s c h m a t o l m i x a t í v a m i x o v a l .

Vložil do mixovania ce lú d u š u . Mixoval š t ý l o v é , p r o f e s i o n á l n y m spôsobom, m i k s e m , mik t a m , s v i ž ­n e a p e r f e k t n e . Muž s o š e d ý m p o ­hľadom s t u h o l v nemom ú ž a s e .

— S t e c h u d á k ! — v y r a z i l o m u ­žovi z ú s t . V zápät í s a zháčil a o d v r k o l : — S t e p r á v e t a k ý c h u d á k , a k o j a . Nemáme s i č o v y č í t a ť .

— P r e č o ? — namietol b a r m a n l a h o d a — m á m e s p ú s t u ď a k o v n ý c h l i s tov . —

— No a ? — zahudra l m u ž s o š e ­d i v ý m z r a k o m .

— Totiž — s p r e s n i l b a r m a n Ť a ­hoda — m á m vi lu na p r e d m e s t í , j e to š ikovné, ovocné s t r o m y , g a -raž. a auto . A j ž e n u m á m . Som s o s e b o u s p o k o j n ý .

— S t o s t r ie l ' h r m e n ý c h ! — z a ­h r e š i l m u ž s o z a s r i e n e n ý m i z r e n i č ­kami — s t e p r á v e t a k ý chudák, a k o j a . N e v y k r ú c a j t e s a .

B a r m a n Ťahoda p o k o j n e domi-x o v a l coctei l , obslúži l č u d á c k e h o hosťa a naznači l z í v n u t i e . Z b y t o č ­ne . A n i coctei l , ani z í v n u t i e n a m u ž a nezapôsobi l i .

— Mňa n e o b l a f n e t e — mrač i l s a — f i g u d e r a v ú m á t e , a j j a m á m f i g u d e r a v ú . V š e t c i m á m e d e r a v é f i g y . P o z r i t e s a — z v l ú d n e l o d r a ­zu. — V y s i napr ík lad m y s l í t e , ž e m á t e n a p r e d m e s t í v i lu, ovocné s t r o m y , g a r á ž , a u t o a t o t o hento.. . m y s l í t e s i t o ?

— To s i m y s l í m — skoči l m u do r e č i b a r m a n Ťahoda a oživol. Do p a r o m a ! Ten chlap niečo v y ň u -c h a l ! P r e b l e s l o m u t e m n ý m p o d ­vedomím. P r e i s t o t u v y s t r ú h a l v e ­s e l ú t v á r . No s i v o z r a k ý m u ž s a n e ­dal z m i a s ť a v ľ ú d n e p o k r a č o v a l .

— J e na n á s u š i t á b ú d a . To j e to. Mysl íme s i , ž e niečo m á m e . Pchá, f i g u b o r o v ú m á m e . Iba s m e s i požičali .

— Ale, a l e — ž i v o zapolemizo­val b a r m a n Ťahoda — a k o t o ? K t o v á s t a k t o n a b a l á c h a l ? — a j e d o ­v a t á s l ina m u zalepi la podnebie, l e n c h l a p u r č i t e niečo v y ň u c h a l . A c h l a d n o k r v n e na t o m i e r i . T r e b a zakročiť .

Ale b a r m a n Ťahoda zakročiť n e ­vede l . Iba s i v h ĺ b k e t e m n é h o p o d ­vedomia prial, a b y u d r e l a z á v e r e č ­ná. Neudrela . Udrel š e d o o k ý m u ž .

J e h o v r á s č i t á p ä s ť zasv i šťa la z a ­f a j č e n ý m p o v e t r í m a t v r d o dopadla na b a r o v ý p u l t .

— Nikto mi n e v e r í ! — h r m e l — alebo, ž e by s o m s a m ý l i l ? !

— Mýliť s a j e ľ u d s k é — u t r ú s i l z á h a d n e b a r m a n Ťahoda.

— To s e m n e p l e ť t e — o d v r k o l m u ž — r a d š e j m i p o v e d z t e , k e d y s t e s e m pr i le te l i .

— J a p r i l e t e l ? Odkiaľ, ž e s o m t a k s m e l ý ?

— No, z Marsu p r e d s a , odkiaľ inakiaľ . J a s o m t u a s i t a k pol r o k a .

B a r m a n Ťahoda s i u ľ a h č e n e v y ­dýchol . Ten c h l a p z r e j m e n e v y ň u -chal nič. — O b a v y s ú z b y t o č n é . J e to iba d u š e v n e v y k o ľ a j e n ý s p o l u ­občan. A navidomoči ú p r i m n ý č l o ­v e k . Čo n a s r d c i , t o n a j a z y k u . Treba m u pr i takať . Chudák, z a s l ú ž i s i to .

— Z M a r s u . . . z M a r s u . . . p o č ­k a j t e . . . p o č k a j t e . . . k e d y s o m t o len . . . a h a — nasad i l h ĺ b a v ú t v á r — s p o m í n a m si , spomínam, z M a r ­s u , áno, l i e t a j ú c i m t a n i e r o m . Circa t r i n á s ť r o k o v j e t o m u .

— Circa t r i n á s ť r o k o v . . , p e k n á doba — š e p t a l s t r i e b r o z r a k ý m u ž . — S t r a š n á doba, v š a k ?

— A l e č o b y . Z v y k o l s o m s i . Za d v a r o k y s o m s a zakl imat izoval . A d n e s , eh, a b y s o m bol ú p r i m n ý , ani s a u ž na t i e n a š e r o d n é m a r ť a n ­s k é k a n á l y n e p a m ä t á m .

— A n i j a , p r e d s t a v t e s i !

— No v id í te , z a š v i t o ř i l b a r m a n Ťahoda — a j v y s t e s a u ž zak l i-matizoval i . T e r a z s a s n a ž t e , a b y s t e zapadli m e d z i ľudí, ž i t e t a k a k o oni a v š e t k o b u d e v p o r i a d k u . Z v y k n e ­t e s i .

— Veď j a v iem. V e ď s a a j s n a ­žím — š e p k a l m u ž . Už s o m s i z v y ­kol na m e n o Kriš tof Šuleň. A j s t o u cudzou ženskou, k t o r á ľ u ď o m n a v r á v a , ž e s o m j e j manže l , ž i j e m . P r i s p ô s o b u j e m sa , u ž m i t o a j ide, r o z p r á v a m u ž p l y n n é p o s l o v e n s k y , p r a c u j e m hen v o v ý s k u m n o m ú s t a ­v e d r e v o r u b a č s k o m a v ô b e c — a m u ž s p r e š e d i v e l ý m i očami m á v o l r u k o u .

Koloman Leššo

— A č o v á m potom c h ý b a ? — čudoval s a b a r m a n Ťahoda. — B u ď t e r á d , ž e j e t o t a k a h o ­t o v o .

— B o j í m s a — o d v e t i l m u ž — z a p a d á m m e d z i ľ u d í . Zapadám p o ­maly , u ž v y z e r á m a k o j e d e n z n ich a p r e d s a s a p o k l a d á m z a niekoho iného. J e m i z t o h o nanič. Pomaly s o m u ž n á c h y l n ý uver i ť , ž e s o m n a o z a j Kr i š to f Suleň. Len s i t o • p r e d s t a v t e !

— U v e r t e t o m u , Kr i š to f — v l o ­žil n a j e d n u k a r t u b a r m a n Ťahoda — t a k b u d e n a j l e p š i e , n e m á c e n u v á h a ť . Podľa m ô j h o n á z o r u v á s p r e d pol r o k o m zasypalo, t o b u d e o d toho. S t r a t i l i s t e pamäť . L e b o k e ď v š e t c i okolo v á s t v r d i a , ž e s t e Kr i š to f Šuleň, t a k s t e Kr i š to f Š u ­leň. Na t o m ô ž e t e z o b r a ť j e d .

Muž s a zachve l , v y t i a h o l z v r e c ­k a l i s o v a n ý j e d , vhodil h o d o s e b a a padol m ŕ t v y pod b a r o v ý p u l t .

V „ H y a c i n t " b a r e zav lád lo p r e ­k v a p i v é t icho. Možno p r e t o , ž e džezkapeln íkovi F e r k o v i b á č i m u p r a s k l a n a hus l iach s t r u n a . Ktovie .

KRESLIL: PETER BAUER

/ I

5 ю ы ( с о у

A j kameňom mudrcov možno rozbiť hlavu velí Tomáš Janovic

Andrej Sirácky— 65 ročný jub i lant

Na s k l o n k u p r v e j s v e t o v e j v o j n y m a l , v t e d y s o t v a 1 8 - r o č n ý A n ­d r e j S i r á c k y u ž m n o h é ž i v o t n é s k ú s e n o s t i . A k o c h l a p č e k p r e ž í v a l t u ­h é p o l i t i c k é b o j e d o l n o z e m s k ý c h S l o v á k o v . V i d e l o k o l o s e b a p r o b l é m y i r a d o s ť / ú s p e c h o v . S p r á v n e c h á p a l v ý s l e d k y a k o o d m e n u z a s ú ­d r ž n o s ť , u v e d o m e n i e , o b e t a v o s ť a o d h o d l a n i e c e l k u .

Na v n í m a v e j d u š i n e m o h l i s a n e o d r a z i ť z á ž i t k y č i a s b a l k á n s k y c h v o j e n , s p o l u ž i t i a v n á r o d n e z m i e š a n o m b á č v a n s k o m p r o s t r e d í , a l e n a j m ä v š e t k o — b i e d a , u t r p e n i e , b o l e s ť i z ú f a l s t v o — č o p r i n i e s l a s v e t o v á v o j n a . V p o d m i e n k a c h d v o j i t é h o ú t l a k u t e m e r s p l ý v a l i p o j m y l u d a n á r o d , o t á z k y s o c i á l n e a n a c i o n á l n e . A p r e d s a . . .

P r o s t r e d i e , v k t o r o m a p o d m i e n k y , v k t o r ý c h v y r a s t a l A n d r e j S i­r á c k y s p o l u s j e h o p o v a h o v ý m i a i n t e l e k t u á l n y m i k v a l i t a m i j a s n e p r e ­d u r č i l i j e h o ž i v o t n ú d r á h u .

Bolo p r i a m z á k o n i t é , ž e na v y s o k o š k o l s k é š t ú d i á o d c h á d z a l ,,do ď a l e k e j " , a l e a j v y t ú ž e n e j P r a h y . Ž e s a t a m p r i d a l k n a j p o k r o k o v e j ­š í m , n a j c i t l i v e j š í m a n a j u v e d o m e l e j š í m m l a d ý m s l o v e n s k ý m š t u d e n t o m , / e h o v i d í m e v r a d o c h v e d ú c i c h d e j a t e ľ o v D a v u .

H o v n a k o b o l o l o g i c k é , ž e s a m l a d ý p r o f e s o r v r a c i a m e d z i s v o j i c h , na g y m n á z i u m d o P e t r o v c a . T a m u č í a r i a d i t e ľ u j e , p r e d n á š a , s p o l o ­č e n s k y p r a c u j e , o r g a n i z u j e , p r a c u j e v e d e c k y , v y c h o v á v a m l á d e ž a t ď . J e v š e s t r a n n e p u b l i c i s t i c k y č i n n ý . T á t o j e h o č i n n o s ť v r c h o l í p o č a s v o j n y v r e d a k c i i p r o t i f a š i s t i c k e j , , S l o v e n s k e j j e d n o t y " .

K t o p o z n á h o c i len A n d r e j a S i r á c k e h o n e m o h o l s a d iv i ť , ž e t z v . j u ­h o s l o v a n s k í S l o v á c i — v u ž š o m z m y s l e r o d á c i n á š h o j u b i l a n t a — b e z z a k o l í s a n i a p ř e s t á l i h r ô z u f a š i s t i c k é h o n á j a z d u , o k u p á c i e , d r u h e j s v e ­t o v e j v o j n y . Zohra l i , h o c i n e p o č e t n í , t a k ú v y n i k a j ú c u ú l o h u v o s l o b o ­d z o v a c o m b o j i n á r o d o v J u h o s l á v i e r o v n a k o a k o v S l o v e n s k o m n á r o d ­n o m p o v s t a n í .

P o o s l o b o d e n í s a A n d r e j S i r á c k y v r a c i a d o s t a r e j v l a s t i , n a S l o ­v e n s k o . A a j t u , s t o j í a r o b í v š a d e t a m , k d e t o ž i a d a p o t r e b a p o ­k r o k u . n e v y h n u t n o s ť b u d o v a n i a s o c i a l i z m u . S v o j e b o h a t é v e d o m o s t i , s v o j u v e d e c k ú e r u d í c i u i p e d a g o g i c k é s k ú s e n o s t i d á v a k d i spoz íc i i n a ­š e j u n i v e r z i t e . P ô s o b í o k r e m i n é h o a k o d e k a n F i l o z o f i c k e j f a k u l t y i a k o r e k t o r UK. Dlhé r o k y p ô s o b i l a k a d e m i k A n d r e j S i r á e k ý a j a k o p r e d s e d a S A V .

E š t e j e d n u v l a s t n o s ť A n d r e j a S l r a c k e h o t r e b a t u p r i p o m e n ú ť . N á š j u b i l a n t j e n e ú n a v n ý a i n i c i a t í v n y . V ž d y m o ž n o p o č í t a t s j e h o a k ­t í v n o u p o m o c o u k e ď t r e b a b u d o v a ť , z a č í n a ť n i e č o n o v é , n iečo, č o h o s p o l o č e n s k ú p o t r e b u p o z n á . P r e d p ä t n á s t i m i r o k m i s t á l v p o p r e d í i n i c i á t o r o v , k t o r í p r e b o j o v á v a l i p a t r e b u v y s o k o š k o l s k é h o v z d e l á v a n i a n o v i n á r o v . P o s l e d n é r o k y v š e m o ž n e p o m á h a b u d o v a ť — n a UK i v r á m c i S A V — n a š u m l a d ú m a r x i s t i c k ú s o c i o l ó g i u .

Do d a l š e j b o h a t e j č i n n o s t i p r a j e m e a k a d e m i k o v i p r o f e s o r o v i d r . A n d r e j o v i S i r á c k é m u m n o h o z d r a v v i a a ú s p e c h o v ! .

U. M. KRNO

0 bielom športe V p r e d s t a v o v a n í j e d n o t l i v ý c h o d d i e l o v T J S l á v i a UK p o k r a č u j e m e

d n e s t e n i s o v ý m o d d i e l o m . Co d o t r a d í c i e r e s p . ú č a s t i v s ú ť a ž i a c h n i e j e t o o d d i e l t a k v ý z n a m n ý , a k o n a p ř í k l a d v o l e j b a l o v ý , o k t o r o m s m e p r i n i e s l i i n f o r m á c i e v p r e d c h á d z a j ú c o m č í s l e . J e d n a k o s i z a s l u ­h u j e n e m a l ú p o z o r n o s ť , n a j m ä z p e r s p e k t í v n e h o h ľ a d i s k a .

n a š e j u n i v e r z i t y

PLAVCI DO SVETA

Švédske" trampoty í l

Š v é d s k e d o m k y — a v y b a v í s a v á m z v u k l o p a t k y p r i p r i k l a d a n í d o k a c h i e ľ , r a j o p i l c o v a n o t o r i c k ý c h o n e s k o r e n c o v , d l h é v y č k á v a n i e n a j e d i n ú e l e k t r i č k u s o š ť a s t n ý m č í s ­l o m 7 , p r e f u k u j ú c e z á c h o d y , v z á c ­n a t e p l á v o d a 1 2 0 m i n ú t d e n n e a d v a n á s ť s p ŕ c h p r e v y š e 6 0 0 c h l a ­p o v a k o j e d l e , v n e o b m e d z e n e j p r á v o m o c i a k é h o s i k u r i č a . T a k é t o a v e ľ a i n ý c h v e c í , k t o r é u ž o t u ž i l é z m y s l y š t u d e n t a a n i n e r e g i s t r u j ú , t r á p i a d l h é r o k y o b y v a t e ľ o v t o h o t o s v o j r á z n e h o i n t e r n á t u .

Iní n i e s ú a n i j e h o t o h o r o č n í n á ­j o m n í c i . N u ž a a b y s a a j , t r o š k a p o s ť a ž o v a l i , a b y s a o z n á m y c h v e ­c i a c h d o z v e d e l i a j o s o b y k o m p e ­t e n t n é , z i š l i s a n a z h r o m a ž d e n í

v š t u d o v n i s v o j h o d o m o v a . D o z v e ­d e l i s a , ž e i n t e r n á t m u s í p r e b e r a ť t o n a j h o r š i e uh l ie , p o t o m h o t r o ­c h u p r e o s i a ť a v y h o d i ť n a s m e t i s ­k o ( h l a v n e , ž e j e z a p l a t e n é ) a ž e p r o t i t o m u j e m á r n e n i e č o r o b i ť a v y d o b y l i s i p r í s ľ u b p e s t r e j š i e h o s o r t i m e n t u s t r a v y . K o r u n o u v š e t ­k é h o b o l o z á v ä z n é s l o v o s ú d r u h a r i a d i t e ľ a , ž e p o p i a t i c h t ý ž d ň o c h b u d e m o ž n é s i v y m e n i ť p o s t e ľ n ú b i e l i z e ň .

N á d e j e n a k ľ u d n e j š í ž i v o t d á v a z v o l e n i e š t u d e n t s k e j r a d y . O t o v i a c p r o b l é m o v s t o j í p r e d ň o u . Hoci a j v y r i e š e n i e p o d á v a n i a s u c h e j s t r a v y p r e š t u d e n t o v , k t o r í s a n e m ô ž u d o ­s t a v i ť n a o b e d a m a j ú o ň u z á ­u j e m . I v a n Š p á n i

Menzový kolotoč Od 1. n o v e m b r a s a zača l i v š e t c i

š t u d e n t i - f i l o z o f i s t r a v o v a ť p r i a m o v b u d o v e FFUK v z a m e s t n a n e c k e j j e d á l n i . P r e s u n s t r a v n í k o v s a z a č a l t e r a z i n t e n z í v n e p r a k t i z o v a l i v o v š e t k ý c h j e d á l ň a c h . C h a r i t a s p r i j í ­m a l e n š t u d e n t o v - t e c h n i k o v a o d ­m i e t o l s t r a v o v a ť m e d i k o v , k t o r í s a t a m s t r a v o v a l i , l e n p r e t o , ž e „ U n i -v e r z i t k a " b o l a p r e p l n e n á . N a k o ľ k o p a t r í L e k á r s k a f a k u l t a k UK, j e ­d á l e ň j e n ú t e n á p r e v z i a ť z C h a r i t a -s u v y š e 200 š t u d e n t o v - m e d i k o v , k t o r ý m s a a l e m u s í n a j p r v u v o ľ ­n i ť m i e s t o .

I n é v ý c h o d i s k o s a n e n a š l o , a k o v z a m e s t n a n e c k e j j e d á l n i FFUK, k t o r á j e s c h o p n á ( i n á n a t o z a r i a ­d e n i e a j m i e s t n o s ť ) p r i j a ť n a v y š e ti'ý. niečo o k o l o 200 n o v ý c h s t r a v ­n í k o v , a l e l e n f i l o z o f o v .

V o v z d u c h u v i s i a z a t i a ľ p r á v n i c i , k t o r ý c h n e c h c ú a n i v . . S u v o r á k u " ,

a n i v n o v e j f i l o z o f i c k e j a a n i v „ U n i v e r z i t k e " , k t o r á j e z a s e p r e ­p l n e n á , l e b o m á a j m e d i k o v . . .

Zdá s a , ž e i d e o z a č a r o v a n ý k r u h , k t o r ý v y r i e š i j e d i n e n o v á š t u d e n t ­s k á m e n z a , k t o r á j e s í c e n a p l á n o ­v a n á , a l e n a k e d y a o d k e d y b u d e v p r e v á d z k e , s a d o p o s i a ľ e š t e n e ­v i e .

F i l o z o f i s i v e ľ a n e p o m o h l i , l e b o v n o v e j m e n z e s a n e v a r i a v e č e r e a v n e d e ľ u m á p e r s o n á l v o ľ n o . F i l o ­z o f i b u d ú m u s i e ť v e č e r a m i h o s ť o v a ť z a s e v „ U n i v e r z i t k e " .

K t o m u e š t e n o v ý l í s t k o v ý s y s ­t é m ; n a k a ž d ý d e ň j e d e n l í s t o k a k a ž d ý s i m u s i k ú p i ť p i n ý p o č e t , z k t o r é h o n e s p o t r e b o v a n é l í s t k y s a v p e ň a ž n e j h o d n o t e o d p o č í t a j ú od s u m y z a l í s t k y n a b u d ú c i m e s i a c , p r i č o m s i z a s e m u s í t e k ú p i ť c e l ý p o č e t . Robí s a t o v s n a h e v y j s ť š t u d e n t o m v ú s t r e t y ! ? K a J a

Výbor plaveckého oddielu Slávie UK si u ž pripravil plán medzinárodných podujat í na budúci rok. Vše tky podujatia e š t e n e m a j ú presné termíny, no o niektorých s a hodno zmieniť.

V marci o d c e s t u j e 26 plavcov na týždenný z á j a z d do Talian­ska. Od nioh s a odpoj í 16-člen-ná skupina, k torá abso lvu je tiež týždenný zá jazd do Š v a j ­čiarska. V jú l i budú Slávisti t r i dni hostiť 35-člennú výpravu plavcov FSGT z Francúzska. Na oplátku, v roku 1967 s a r á ­ta s recipročným zájazdom n a ­šich plavcov.

Najvýznamnejšími domácimi medzinárodnými podujatiami plaveckélho oddielu budú Du­n a j s k ý pohár v o vodnom póle za účasti dvoch zahraničných celkov a Veľká cena Bratislavy v dňoch 16. a 17. júla.

Okrem spomínaných ciest plavcov do zahraničia sa pr i-

14 N A J L E P Š Í C H Výbor Slávie Univerzita na

svojom poslednom zasadnutí vyhodnotil naj lepších športov­cov jednoty v roku 1965. Sú to : Jozef Labuda - volejbalista, Pa­vol Steiner - plavec, Luděk Be­neš - vodák, Ladislav Fatul -plavec, Hilda Mazurová - v o l e j ­balistka, Július Kolčiter - atlét, Peter Ihring - atlét, Xénia Rov­ná - volejbalistka, Jaros lav J u -riga-vodný pólista, Igor Bzdúch - volejbalista, Helga Štefčeková - lyžiarka, Voj tech Potočný-vo-dák, Oľga Kozičová - plavkyňa a Viera Babinčáková - basket-1 ' balistka.

p r a v u j ú i zá jazdy vodných pó­listov do Rumunska, Francúz­ska a Dánska. V septembri s a plavci m a j ú zúčastniť pretekov v Španielsku.

Spolu s plaveckým oddielom dúfame, že v še tky naplánované podujat ia s a podarí z papiera preniesť do skutočnosti. Tu však významnou mierou musia pomôcť nadriadené telovýchov­né a iné orgány.

V y s o k o š k o l s k ý t e n i s o v ý o d d i e l j e s t v u j e p r a k t i c k y o d r o k u 1954, k e d y bol z a l o ž e n ý p o d t i t u l o m S l á ­v i a Medik — p r i L e k á r s k e j f a k u l t e . Oddie l d o s a h o v a l v ž d y d o b r é v ý ­s l e d k y . P o m e s t s k ý c h a k r a j s k ý c h p r e b o r o c h n a s l e d o v a l o a j v í ť a z s t v o v o b l a s t n e j s ú ť a ž i a p o t o m — II. l i g a . T o b o l o d o r o k u 1962. P o t o m , p o r o z d v o j e n í c e n t r á l n e j T J V Š B r a t i s l a v a ( r o z d e l i l a s a n a S l á v i u UK a S l á v i u S V Š T ) s t a l s a o d d i e ­l o m p r i T J S l á v i a UK.

T ý m t o d r u ž s t v o n a s t ú p i l o n o v ú c e s t u . I d e t u v p o d s t a t e o v y t v o ­r e n i e t e n i s o v é h o d r u ž s t v a , s k l a d a ­j ú c e h o s a z o š t u d e n t o v . P r e d t ý m t o i i ž boli v p r e v a ž n e j m i e r e č l e n m i u ž p r a c u j ú c i a b s o l v e n t i , k t o r í e š t e s t á l e p o d á v a l i d o b r é v ý k o n y a v d r u ž s t v e z o t r v á v a l i . P r e t o s a p o t o m s t a l o , ž e v y s o k o š k o l s k ý o d d i e l z d r u ­ž o v a l a ž n a 8 0 p e r c e n t n e v y s o k o -š k o l á k o v . V e d e n i e v š a k r o z h o d l o — r a d š e j 1 0 0 p r i e m e r n ý c h , a k o 1 0 d o b r ý c h h r á č o v , k t o r i b y „ r o b i l i " c e l é d r u ž s t v o .

J e to, s a m o z r e j m e , ú l o h a n e ľ a h ­k á a n a j m ä z d r ž u j e v ý k o n n o s t n é n a p r e d o v a n i e o d d i e l u . T u v š a k i d e p r e d o v š e t k ý m o m a s o v o s ť a v y t v o ­r e n i e d r u ž s t v a , k t o r é b y n i e l e n f o r ­m á l n e b o l o v y s o k o š k o l s k ý m .

N a j b l i ž š i a p e r s p e k t í v a d r u ž s t v a j e — n a b u d ú c i r o k s a p r i h l á s i ť d o m e s t s k e j s ú ť a ž e . V o d d i e l e j e t e r a z a s i 0 0 r e g i s t r o v a n ý c h a o k o l o

Slávii

i S i . . . . i . h— -UHW i t H i m t m t i u ;

I s t : x ? r

• - T * " * * • / . .

5 0 n e r e g i s t r o v a n ý c h č l e n o v , k t o r í m a j ú m o ž n o s ť v d o p o l u d ň a j š í c h h o ­d i n á c h t r é n o v a ť n a d v o r c o c h , p r e ­n a j a t ý c h M e s t s k ý m v ý b o r o m ČSTV ( z a c e n t r á l n y m d v o r c o m S l o v a n a C h Z J D n a T e h e l n o m p o l i ) . T e r a z v z i m e , s a , p o c h o p i t e ľ n e , t r é n i n g y p r e n i e s l i d o t e l o c v i č n e .

T ý m t o s a z á r o v e ň o b r a c i a m e n a v š e t k ý c h p o s l u c h á č o v , k t o r í m a j ú z á u j e m o a k t í v n y t e n i s , a b y s a i n ­f o r m o v a l i u o d b . a s . K T V P r á v n i c ­k e j f a k u l t y L a d i s l a v a M e r u ň k u , k t o ­r ý p o p r i s v o j e j f u n k c i i t r é n e r a a m e t o d i k a o d d i e l u j e a j j e h o d o ­č a s n ý m v e d ú c i m ( d o t e r a j š í p r e d s e ­d a d o c . Š k a l o u d s a p r e p r a c o v n é z a n e p r á z d n e n i e s v o j e j f u n k c i e p r e d ­s e d u o d d i e l u v z d a l ) .

- e t -

Foto: G. KLADEK DISKÄRKA

Počet oddielov Slávie Uni­verzi ta neustále stúpa. Iba prednedávnom s m e priniesli zprávu o založení oddielu ume­lecke j gymnast iky a už sa hlá­si o s lovo ďalší.

Novým prírastkom Slávie UK j e badmintonový oddiel. Na p r ­v e j sahôdzi s a zakladajúci č le­novia zaviazali, že do konca sezóny dosiahnu s t a v 25 členov a vytvoria d v e s tabi lné d r u ž ­s tvá . Aspoň jedno z nich do­stanú do celoslovenskej alebo k r a j s k e j súťaže. Oddiel nadvia­že i spoluprácu s badmintoni-stami na V y s o k e j škole do­p r a v n e j v Žiline. -1-

N e t y p i c k ý r o z h o v o r V ý š k a 203 c m , r o k n a r o d e n i a 1944, p o s l u c h á č 4 . r o č n í k a L e k á r s k e j f a k u l t y , b a s k e t b a l i s t a v d r e s e S l á v i e SVŠT — I v a n M a u r o v i č .

D N á š r o z h o v o r , I v a n , s a b u d e n i e s ť v d u c h u i n t e r v i e w o v ý c h k o n ­v e n c i í , t y p i c k ý c h p r e š p o r t o v ú o b ­l a s ť . N á m e t r o z h o v o r u — d o m n i e ­v a m s a , ž e t v o r í o r g a n i c k ý d i e l š p o r t o v e j p r o b l e m a t i k y — z a m e ­r i a m t r o c h u s u b j e k t í v n e . S p o l o č n e s a p o k ú s i m e r o z o b r a ť p s y c h i k u v e ­d o m i a š p o r t o v c a , z a t i a ľ n e z n á m e h o , n o m l a d é h o , a m b i c i ó z n e h o , z a r a ­d e n é h o p r v ý k r á t n a s ú p i s k u b a s ­k e t b a l i s t o v p r v o l i g o v é h o o d d i e l u , p r i č o m n e b u d e m e s p ú š ť a ť z o z r e ­t e ľ a f a k t , ž e s ú č a s n e s t v r d ý m i t r é n i n g a m i a b s o l v u j e a j n á r o č n é v y s o k o š k o l s k é š t ú d i u m . J e t o t a k t r o c h u t v o j p r í p a d . . .

P r e b o h a , t o t o j e h r o z n ý ú v o d . K o ľ k o nocí s i n e s p a l ?

ф Slá v i a p o s t ú p i l a d o p r v e j l i g y , t e b a p r e v ý š k u d v o c h m e t r o v z a ­r a d i l t r é n e r n a n a j d ô l e ž i t e j š í p o s t v b a s k e t b a l o v e j p ä ť k e — n a p i v o t a . A k o v p l ý v a l z a č i a t o k l i g y n a t e b a , n a t v o j u p r á c u v š k o l e , a k o s i s a v e d e l v y p o r i a d a ť s p r í t o m n o s ť o u n e m i l é h o p o c i t u ú v o d n e j t r é m y — č i t i n e z v ä z o v a l a r u k y a n e m o h o l

s i p o d a ť m a x i m á l n e ú s p e š n ý v ý k o n — č o b y s i p o r a d i l v p o d o b n o m p r í p a d e i n ý m ? T e r a z , p o p r v ý c h l i g o v ý c h z á p a s o c h m ô ž e š u ž z o d ­p o v e d n e a v y č e r p á v a j ú c o o d p o v e ­d a ť .

Za z o d p o v e d n o s ť s a z a r u č i ť m ô ­ž e m . č i t o v š a k b u d e z á r o v e ň a j v y č e r p á v a j ú c a o d p o v e d — n e v i e m . P o d ľ a t o h o , č o s i n a č r t o l v ú v o d e , m á m s a e x p o n o v a ť h l a v n e v p o c i ­t o v e j o b l a s t i , č o j e , p r i z n á m s a , d o s ť ť a ž k é . P r i a t e l i a o m n e h o v o ­r i a , ž e s o m t y p i c k ý f l e g m a t i k . J e v t o m k u s p r a v d y , a l e n i e j e ú p l ­n á . M o j i p r i a t e l i a p o z n a j ú , ž e r u ­š i v é v p l y v y okol ia s a n e o d r á ž a j ú t a k i n t e n z í v n e n a v o n k a j š í c h p r e ­j a v o c h . K o m u n i k a t í v n o s ť t ý c h t o v p l y v o v v š a k z a p r í č i ň u j e , ž e v y ­t v á r a j ú m o z a i k u c e l k o v é h o p s y c h i c ­k é h o s t a v u , k t o r ý s a p o t o m u m ň a n e p r e j a v u j e ,,na d i v o k o " , t . j . ž e v k r i t i c k e j c h v í l i c h y t á m r o z h o d c u p o d k r k , a l e v t a k ý c h . . m a l i č k o s ­t i a c h " , a k ý m i s ú : z n í ž e n á s c h o p ­n o s ť r e a k c i e , o b m e d z e n i e p e r i f e r -n é h o v i d e n i a , n e p r e s n o s ť s t r e ľ b y . . .

t o m i u ž u t e č i e h r á č , d á k ô š a j a s a n á j d e m n a s t r i e d a č k e .

J e p r o b l e m a t i c k é , č i k r u š i v ý m v p l y v o m m ô ž e m e z a r á t a ť p r e m i é r u m l a d é h o h r á č a v l i g o v o m d r e s e — p o z n á m š p o r t o v c o v , k t o r ý c h n o m i ­n á c i a n a p r v ý z á p a s v y p l a k m a ­x i m á l n e m u v ý k o n u , a k é h o b o l s c h o p n ý — i s t é v š a k j e , ž e o d n e j z á v i s í ď a l š í o s u d h r á č a .

Čo s a t ý k a b a s k e t b a l u a m ô j h o l e k á r s k e h o š t ú d i a , p o k ú š a m s a — a z a t i a ľ s a m i t o d a r í — o p r i ­j a t e ľ n ú s y m b i ó z u o b i d v o c h k a t e g ó ­r i í . V e ď s á m f a k t , ž e n a j e d n e j s t r a n e i d e o č i n n o s ť p r e v a ž n e f y ­z i c k y z a m e r a n ú a n a d r u h e j o p r á ­c u d u š e v n ú , m ô ž e b y ť v o d i d l o m k z a m y s l e n i u s a n a d v z á j o m n ý m i d o ­p l ň o v a c í m i f u n k c i a m i . Zá lež í t e d a j e d i n e n a č l o v e k u , a k o s a s t ý m v y p o r i a d a .

ф Baske tba l j e t yp ická k o l e k t í v ­na h r a . Indi spoz íc ia j e d n o t l i v c a j e v i a z a n á n a c e l é m u s ž t v o . A k o p r e ­ž í v a š p o c i t y v i n y z o s p á l e n ý c h š a n ­cí, a k o s a ťa d o t ý k a j ú v y č í t a v é p o h ľ a d y s p o l u h r á č o v , k t o r ý m s i v p r a v e j c h v í l i n e p r i h r a l . V i e š b y ť t i e ž n e z m i e r l i v ý k p o d o b n ý m c h y ­

b á m s v o j i c h k o l e g o v ? J a , a k o m l a d ý h r á č , m á m v p r ­

v o m r a d e v ž d y n a m y s l i ú s p e c h c e l é h o k o l e k t í v u . K e ď s o m s i v e ­d o m ý , ž e č i a s t o č n e s a n a ň o m p o -d i e l a m a j j a , s n a ž í m s a v ž d y a z a k a ž d ý c h o k o l n o s t í p o d a ť n a j l e p š í v ý k o n . Z t o h o a s p e k t u m ô ž e m t i e ž p o s u d z o v a ť , č i j e p r e k o l e k t í v l e p š i a m o j a i n d i v i d u á l n a a k c i a , a l e ­b o p r i h r á v k a s p o l u h r á č o v i . V ý s o s ­t n e v š a k z á l e ž í n a s p r á v n o s t i r o z ­h o d n u t i a . N e m ô ž e m p o v e d a ť , ž e b y s o m v t o m t o s m e r e n e m a l č o n a ­p r á v a ť .

ф B ý v a p r a v i d l o m , ž e d i v á c i t v o ­r i a n e z b y t n ú k u l i s u d o b r é h o š p o r ­t u . Ich v p l y v n a i n d i v i d u á l n y v ý ­k o n h r á č a , a k o a j n a v ý k o n c e ­l é h o k o l e k t í v n u s a p r e j a v u j e p o ­z i t í v n e , a j n e g a t í v n e .

M n e j e p r í t o m n o s ť d i v á k o v — h o c i a j z l ý c h — v ž d y m i l š i a , a k o

p r á z d n e h ľ a d i s k o . P á r v ý t r ž n í k o v s a v h a l e s t r a t í , a l e b o i c h v y v e d ú p r í s l u š n í c i b e z p e č n o s t i . P r á z d n e h ľ a d i s k o , t o j e t o t á l n a d e p r e s i a . Č l o v e k s i u v e d o m u j e s v o j u m o ­m e n t á l n u n e u ž i t o č n o s ť .

Z h o v á r a l s a I. K .

KRESLIL: PETER BAUER

- 1 n

r -O

V pôrodnici včera zaznamenali dva predčasné prerody Janovic

Ä f l

Ш Ш

• sSs

5 f ohľadom na povraze

Záber z poľskťiho fi lmu Bandu

Režisérom zájazdového programu a vedúcim umeleckého súboru Laterny Magiky v Bratis lave bol Ladislav Považay. J e Bratislavčan a napriek svo j ím umeleckým funkciám e š t e s tá le nevystúpil z radov študentských. J e poslucháčom V. ročníka divadelnej réžie na Akadémii múzických umení v Prahe.

Prečo si odišiel š tudovať do Prahy?

Neviem, či to mám povedať? Azda to nie j e t a j n é ? Prihlásil som sa n a j p r v na

VŠMU. odkiaľ ma po absolvo­vaní I. ročníka herectva v y ­hodili a pres tup na réžiu mi nedovolili. O rok som sa zno­vu prihlásil do školy, a le tento raz na AMU do Prahy.

To s a ti podarilo, takže ani n e ľ u t u j e š ?

Pravdu povediac, ani nie. V Prahe s ú a j ďaleko väčš ie možnosti — 20 divadiel a spo­lupráca s mnohými vyhranený­mi umeleckými osobnosťami v práci veľmi pomáha.

Dostávaš sa do poslednej etapy svo jho štúdia, respekt íve si už nastúpil do „zamestna­nia".

Äno, každý poslucháč po skončení IV. ročníka n a s t u p u j e na angažmá. Práca v posled­nom absolventskom ročníku, popri práci v mojom prípade v Laterne, pozostáva z teore­t i c k e j a prakt icke j časti diplo­movky.

Z čoho pozostáva t v o j a dip­lomová práca?

Moja téma znie: Samuel Bec­k e t t v súčasnom svetovom di­vadle. Ide o rozbor hier tohto autora, s o zameraním na jedno konkré tne dielo. Vybral som si zatiaľ dve, „Čakanie na Go-dota" a „Všetci, ktorí pada­j ú . . . "

V novembri začnem pracovať v divadle J. G. Tajovského v o Zvolene. Naštudovanie hry A. Volodína „Päť večerov" bude mojou praktickou častou čino­h e r n e j réžie.

Prečo práve vo Zvolene? Zvolenské divadlo mi ponúklo

angažmán, ktoré som pri jal zatiaľ len na túto jednu hru

Veľa ráz som už napísal te­stament, veľa ráz som už od­kázal cedý svoj majetok, všet­ky tri svoje veci, stan spací vak a roztrhanú vetrovku svojim priatetom, lebo som musel mat istotu, že mi tam nepolezie ni­kto so zasvinenými nohami a veľkým bruchom, to by som ne­mohol urobit tým starým rek­vizitám, nie, to by som nemo­hol urobit. Stan som odkázal Petrovmu bratovi, Petrovi by už nebol nanič, po tom páde z tej skalnej steny (ako mňa zlepili, to bohuprisäm neviem). Ivanovi som odkázal spací vak koľkokrát sme v ňom spali v priekope pri ceste, ked sme skoro ráno kývali na štartu­júce náklaďáky. Raz sme si tiež tak ľahli a do rána sme pláva­li na vode, asi celú noc potichu pršalo a tú roztrhanú vetrov­ku som odkázal Janovi, lebo mi pomohol vtedy, ked mi ju po prvý raz natrhli a vy hádzali sme z krčmy, z tej malej zad­nej miestnosti s biliardom šty­roch fešákov, čo chodili do de­diny na tom ich posratom au­te za tými hlúpymi dievčatami, takže iste viete, že sme ich ne -vyhädzali pre tie dievčatá, ale proste preto, že sme mali chuť ich vy hádzať. Rozbili sme pri­tom luster a dve okná, ked sme cez nc třepali stoličky, ktoré tam padali v záhrade medzi ja­hody. Pravdaže, hned to vedelu celá dedina, ale vôbec nič z to­ho nemali, lebo Jano išiel nu druhý deň na vojmi a ja som zbalil svoj starý zaplátaný starí a mesiac som bol daleko v ho­rách celkom sám, to bol hádaní najkrajší mesiac môjho života Ked tam zostanem ešte o den dlhšie, zle by sa to asi •skon čilo. Všetko má svoje hranici a tak niekedy musím byt cel kom sám, neznesiem nikoho

ale príde hranica a musím mat okolo seba kopu ľudí, teda, ako hovorím, veľa testamentov som už roztrhal, čo je pravdaže prejav zbabelosti, ale to je do­bre, lebo vtedy si človek spo­menie, koľko času už prešlo od tej doby, ako v lete polievali

Dušan Mitana

hadicami záhrady, bolo to veľ­mi suché leto a ako hádam všetky decká z celej dediny skákali do prúdu, chlapci sme mali trenky po kolená, s die­rami na zadku, dievčatá šort­ky, zelené a červené a modré a strakaté a ako voda striekala a my sme tam skákali s ho­lými zadkami a ked zrazu pre­stali polievať, začali sme ta­hat dievčatá za vrkoče a ked sme celkom uschli a dievčatá sa začali hanbit a ušli domov. Vtedy si človek na to spomenie a začne veriť v šťastie a iné potrebné veci. A klinec v ste­ne, s pripraveným povrazom, na ktorom sa možno pohompáľat s nohami kúsok nad zemou (ako asi vyzerá svet z takejto vtáčej perspektívy?), ten kli-niec zostane zatiaľ prázdny a testament sa opäť roztrhá. Až zase pr'uie tá chvíľa, ked už mám po krk čakania vo verej­ných záchodoch, všetky tie ná­pisy, ktoré sám škrábem na steny, vyrývajúc si tak svoj epitaf, ked ma už omrzí, jesť p<istojačky obedy a večere, gu­láš a párky a párky a guláš, v špinavých staničných bufetoch zalievať ho teplým pivom a všetko rýcfilo a všetko pojrto-jai-ky. V takúto chvíľu opát pí­šem testament, zavesím po­vraz na ten kliniec, predstavu­jem si výhody pohľadu z vtá­čej perspektivy a cítim sa v

tej chvíli absolútne slobodný. Nikto rpi nemôže do toho ho­voriť, môžem sa slobodne-roz­hodnúť, takto sa pohrávam s tou myšlienkou a to je dobre, lebo vtedy si človek spomenie, koľko času už prešlo od tej do­by, ako sme strapatí a bosí šar­vanci sadili do hliny pri rie­ke vŕbové prúty, bývali také modrasté rána, keď sa hladina blýskala v lúčoch vychádzajú­ceho slnka a my sme púšťali po rieke papierové lodky a rie­ka sa pokojne na to pozerala. Ked si človek spomenie na ta­ké ráno, začne veriť v šťastie a iné potrebné veci. Ale člo­vek o tom nesmie dlho rozmý­šľať, lebo musí spomínať na chlapcov, čo všetci do jedného o Ušli bodkami z papiera niekde do morí. A začne myslieť na vŕbový cintorín pri rieke. A príde tam, kde zistí, že z prú­tika, čo zasadil do hliny, stala sa vŕba, ktorá rozmnožila tie na cintoríne. A vtedy si uvedomí, že ešte v to ráno, strapatý a bosý, zasadil si vŕ­bu na svoj hrob. A ked to člo­veka tak chytí, to si ako od za­čiatku pripravujeme vlastný hrob, ako po celý čas žitia stále zomierame, znova si zač­ne pripomínať výhody vtáčej perspektívy a znova začne pí­sať testament. Pozerá na po­vraz a to je dobre, lebo vte­

dy si spomenie na chlapcov, ktorí zmizli vo svete, na chlap­cov, ktorých nikdy nepoznal, ale zostala vŕba a ľudia si sa­dajú do jej tieňa a vravia, túto zasadil starý Vrbík, tamtú Ko­váčik a tú a tú a tú a tú... a vtedy pochytí človeka niečo akol áska a povie si, tá vŕba, zasadená v hline pri rieke tam' zostane a pôjdu Iridia v horú­com lete a sadnú si do jej tie­ňa a to je niečo ako láska.

а snažím s a neprerušiť s t y k y s o Slovenskom.

Ako j e to s Laternou Magi­kou, tnieniš i nada le j v n e j zostať?

Hád by som zostal, dúfa júc, že s a skoro začne robiť nový program. Bolo by už načase.

Badáš veľký rozdiel medzi prácou v divadle a Laternou?

Každá práca má s v o j e zv láš t­nosti a osobitnosti. Prednosť LM tkv ie v j e j mimoriadnom postavení. J e schopná syn­tet icky skĺbiť film, divadlo a ďalšie výrazové prostriedky. Nemá v š a k možnosť preniknúť do f i lozof ickej hlbky určitého diela, t a k ako j e schopné di­vadlo — činohra.

Ktoré herecké výkony z praž­ských hercov s ú p r e teba o z a j ­s tným zážitkom?

S. Budínová, í. Kačírková, V. Voška a J. Kemr.

Z rozhovoru j e vidieť, že ťa práca v súčasnosti značne za­mestnáva. Nemyslíš, že si ťo tak trocha odnáša zovňa j šok? Mám na mysli t v o j u bradu, ktorá ťa už mení k nepoznaniu.

Občas zaměním réžiu za he­rectvo. A j momentálne f i lmu­j e m v „Markétě Lazarove j" v réžii Františka Vláčila, k to­rého požiadavka bola, aby herci nemali v o f i lme umelé masky, takže hoc i moja t a k trochu neupravená brada slúži t e raz umeleckým účelom.

Rozprávala sa K a j a

Knižná ž a t v a 1 9 6 5 Ako každoročne, a j v decembri tohto roku

•hromaždil Knižný veľkoobchod ia*c produkcie slovenských vydavateľst iev na podujatí, tradič­ne nazvanom žatvou, na výs tave, ktorá by mala reprezentovať naj lepšiu časť v y d a n e j knižnej produkcie a k torá by mala poskytnúť ucelenú predstavu o edičnej politike c e l e j desiatky

slovenských vydavateľst iev. No nielen to, v ý ­stava podobného charakteru, periodicity a roz­sahu by mala po konfrontácii s čitateľom ovplyvniť edičnú politiku p r e najbl ižš ie r o k y a vo v o n k a j š e j forme b y mala prerásť v akýs i knižný fest ival , sviatok tlačeného slova.

Žiaľ, ani tohtoročná Knižná v Lipsku alebo Belehrade) j e d - nik s i nie vždy spomenie, čo žatva nerobí zadosť týmto a m - noducho prepadli. Kolekcie j e d - vyšlo tohto roku, čo na sklonku bíciám. Neviem, do a k e j miery notlivých vydavateľst iev nie s ú minulého, j e z toho veľa omy-s ú na v ý s t a v e zainteresovane úplné, inštalované s ú bez a k é - lov — a potom: kr ivdí s a t u samotné vydavateľstvá, čo ony hokoľvek vnútorného súvisu, knihám, k t o r é patria do toh-na ozrejmenie svojich vydava- nikde sa nemožno dozvedieť, čo toročného edičného plánu, no teľských zámerov chcú náv- vydavateľs tvá pr ipravujú p r e v y j d ú po Knižnej žatve, alebo števní'kovi povedať; domnievam budúce roky a ne jasný zmysel knihám, ktoré vyš l i v posled-sa však, že s podobnou neza- má a j anketa Najlepšia kniha nom čase a čitateľ sä ich e š t e uj ímavou expozíciou by na ho- roku 1965. Predovšetkým preto, nestihol prečítať. Pochybný j e c ik tore j zahraničnej prehliadke že tu chýba tlačený alebo v y - a j dosah ankety — edičné plá-(ako j e napr. medzinárodný stavený kompletný prehľad ny p r e budúci rok s ú už hoto-knižný veľtrh vo Frankfurte, o produkcii roka — a návš tev- vé, ba e x i s t u j ú už a j pr iesku­

mové verzie p r e rok 1967. Čo si — n a základe ankety —

želá čitateľ (hoci možno po­chybovať o reprezentativnosti t e j t o ankety) ? Sú to predo­v š e t k ý m preklady zo s ú č a s n e j západnej l i teratúry, n a j m ä americkej, v iac s v e t o v e j poézie, divadelné a f i lmové scenáre, viac detektívok a cestopisov, nieto snáď ani jediného hlasu, k torý b y si ži®da'l sovietsku l i­tera túru — t a k j u vydavateľ­s t v á stihli zdiskreditovať ma­sovým a 'nekritickým výberom.

Všeličo by sme s i mohli za­želať a j m y — viac dobrých učebníc, viac odbornej l i teratú­r y — a j spoločenskovednej zo zahraničia, dobrého vydavateľa na skr iptá . . .

Obávam is'a však, že želania z tohtoročnej Kniižnej žatvy ostanú pre najbl ižšiu budúc­nosť len želaniami.

Ivan Skala

Krivka tvojich očí K r i v k a t v o j i c h očí obchádza m i s r d c e k r ú ž o k tanca a s ladkost i svätož iar času kol íska nočná istá u ž l e n zato n e v i e m v š e t k o čo s o m preži l ž e t v o j e oči m a v ž d y nev ide l i l í s točky d ň a a spenená rosa rákos ie v e t r a ú s m e v y v o n n é krídla p o k r ý v a j ú c e s v e t s v e t l o m lode s n á k l a d o m neba a m o r a poľovníci š u m o v žriedla f a r i e b v ô n e v y l i a h n u t é z hniezda zorníc č o spoč íva n a s l a m e h v i e z d tak d e ň záv is í o d p r o s t e j d u š e ako s v e t o d t v o j i c h č is tých očí a m o j a k r v p r ú d i v ich pohľade

Preložila Viola Ciger

Q

d 0

Q .

Koloman Leššo

im Nestačí vychovávať z člo­

veka odborníka. Stane sa tak z neiho len druh užitoč­ného nástroja, nie v š a k harmonicky rozvinutá osob­nosť.

Bytostným cieľom výcho­v y musí byť navodiť š tuden­tovi porozumenie p r e s k u ­točné hodnoty života, vzbu­diť v ňom živý cit p r e n e a naučiť ho poznávať k r á s u a mravné dobro. Výchova, k t o ­rá túto úlohu zamešká, d á ľuďom — pretože spros t red­k u j e špecializované poznat­ky — vzdelanie, s k torým sa budú podobať dobre cv i­čeným psom, a le nebudú z nich (harmonicky rozvinuté osobnosti. Študent sa m u s í naučiť porozumieť pozadiu ľ u d s k e j existencie a t iež ľudským ilúziám, aby dostal správny vzťah k človeku i k spoločnosti vo svo jom oko­lí.

Tieto významné veci do­stanú sa do povedomia mla­d e j generácie jedine osob­ným stykom s učiteľmi, nie z kníh — alebo pr ina jmen­šom hlavne z nich. Predo­vše tkým t o tvorí a u d r ž u j e našu kultúru.

Prísne zdôrazňovanie s ú ­s t a v y oceňujúce j čistý v ý ­kon, rovnako ako predčasná špecializácia so zameraním využiť čo n a j r ý c h l e j š i e to, čo s a človek naučil, z a b í j a ducha, na ktorom spočíva všetok kul túrny život — vrátane špecializovaných vedomostí.

Nemenej významnou úlo­hou výchovy j e vzbudiť v mladom človeku nezávislé kritické myslenie. J e to úlo­ha, k t o r e j plnenie často oh­r o z u j e preťaženosť mnohými a príliš rozmanitými odbtfr-mi. Toto preťaženie vedie nutne k povrdhnosti. Výcho­vu treba utvárať tak, aby s a to, čo s a človek učí, p r i j í ­malo ako vzácny dar a nie ako tvrdá povinnosť.

Výdatné vedomosti a dob­r é základné vzdelanie s ú veľmi dôležité napríklad p r e každého študenta medicíny. Samotné v š a k nestačia. Le­k á r nie j e len vedec alebo dobrý technik. Musí byť viac než to — n a j m ä musí mať vynika júce ľudské hodnoty. Musí mať osobné porozume­nie a súcit pre ľudské u t r ­penie.

Čo musíme utvárať, s ú osobnosti. Albert Einstein

ova

KRESLIL: FRANTIŠEK « G l

H A K J f b

f s J l X M A

N I X

P R E M W A V S E R O F * E T 5 & A N | C

P*Z S N E

• • « 3 J

Tommy Janovic * » r

Človek-to znie hrdo. Ano f ale nie z každých úst

Г AM J PR I/ Mučí ME z j t s t mládci ASY

Sf\ Мм NESKÍZILfí

Fedor Vico

T i b o r K o r b e l l

Stretol som Riu a lidu. — Ahoj, dievčatá! — Čao... — Nazdar. Nevidel si ná­

hodou Tomáša? — spýtala sa Ria.

— Tomáša? To je ten vy­soký blondák z mediny, s ktorým som ta videl minu­lý týždeň? — snažil som sa upřesnit si, o koho ide.

— Ale kdeže! Ten s kto­rým chodím teraz... — za­čala vysvetľoval Ria.

H l a v o I a m — Aha! — svitlo mi. —

to bude ten čierny prírodo­vedec, čo sa tak trochu če­še na bítlsa ...

— Čo si pipi? — po­mohla konečne vrúest do veci jasno llda. — No pred­sa, Tomáš, ten, s ktorým som minulý týždeň chodila ja...

JOZEF A . TALLO

ČO SME SI VYVODILI Z PRAXE Informatívny článok, objednaný redakciou pre našu

Verejnosť

Dvoma spôsobmi sa dostať na vrchol vysokého stromu. Buď naň vyliezť, alebo si sadnúť na sadeničku a čakať

•

Prasa je symbolom šťastia a sprostosti. Prekvapujúca súvislosť

V našom v ý s k u m n o m ústave n i ž š e j matemat iky a m a l e j násobi lky kráčame p e v n e a vedecky vpred. Ústav sa predo­v š e t k ý m opiera o ľudové m a s y a š irokú verejnosť. Kazíme heslo: Ľ u d j e v e d a a veda j e ľud. Náš ústav vydáva p o p u ­lárni časopis: Matika na v š e d n ý deň, v ktorom rôznymi r é ­busmi a krížovkami, hádankami a žartami sa snaž íme spr í­stupniť matemat iku pre n a j š i r š i e v r s t v y

Nejde v š a k iba o didaktickú vymôcť rôzne výnimky a s t la-činnosť. Naše výs ledky m a j ú čiť nároky na skúškach, aby obrovský význam pre naše ná- sme s a mohli čím skôr vykázať rodné hospo'dárstvo. Pracu je- hrdým výsledkom: všetci sme me na niekoľkých objednaných majiteľmi dokladu o odbornej úlohách pre konkrétne použi- kvalifikácii. tie.

Uvádzam naše dva posledné Napríklad istý náš pracovník, celoštátne úspechy:. k torý e š t e nedávno nemal žiad­

nu kvalifikáciu, no vďaka ude-1. Príklad z praxe: ' e n i " výnimky j u dostal ako

dar od Kra jského združenia geometrov a aritmetikov, odo­

vzdal ús tavu ako dar nasle­dovnú prácu:

1 X 1 = 1

0 X 0 = 0

Pričom z uvedeného príkladu vyplýva, že číslo násobené s a ­mo sebou ostáva nezmenené.

Túto matematickú poučku s m e e š t e nepoužili v praxi, a le i s te sa n á j d e veľa situácií v národnom hospodárstve, v ktorých bude možné apli­kovať a j tento výsledok nášho ús tavu na každodenný život.

1 X 1 + 0 = 1 0 X 0 + 1 = 1

2 + 2 = 4 2 X 2 = 4

Ďalej j e matematicky doká­zané, že keď niektoré číslo ná­sobíme týmto číslom a pr i­dáme iné číslo, tak výsledok nemôže byť väčší ako 1 (je< na).

Teoretické poučenie: Z uvedeného príkladu vyplý­

va, že ak medzi d v e rovnaké čísla dáme znamienko + , a le­bo znamienko X, dostaneme vždy rovnaký výsledok.

Použité v ekonómii: Uzavreli s m e nasledovný v ý ­

nosný obchod: Predali s m e do zahraničia

10 X 10 ton tovaru a nakúpili s m e za t o 10 + 10 + 1 ton toho istého tovaru.

Náš čistý zisk, vďaka apliko­v a n e j matematike a vedeckému postupu j e 1 ( j e d n a ) tona to­varu.

2. Vďaka zvyšovaniu kva l i f i ­kácie má už u nás takmer každý radový člen vysvedče­nie o kvalifikácii. Snažíme sa

Psychiatrovi sa s ťažu je istý muž:

— Pán doktor, preds tavte si, moja rodina sa ma chce zba­viť, chcú ma s t rč i ť do btláznin-ca . . .

— H m . . . A pod akou z á ­mienkou . . . čo vám v y t ý k a j ú ?

— Že mám rád palacinky . . . — To p r e d s a n i e j e dôvod!

Palacinky mám rád a j j a . . . — Výborne! Pán doktor, j a

v á s na n e teda pozývam. Mám doma dva vagóny . . .

r s J

ОЭ

ca аз >1-ч|

СО

СО

Viktor Kubal

Elena Girethová • SLZY

Uviedli s m e len t a k é pr í­klady, k toré môže sledovať a j laik. Ide tu o maličkosti. Ne­hovoril som nič o tom, a k é máme vyšš ie úlohy. Napríklad usporiadať 24 hodín dňa tak, aby aspoň 26 ostalo na mimo­riadne schôdze, p lenárky a porady. Zadeliť naše lesy, aby snie s nimi mohli vystačiť na

žníky a ž do roku 1999. To s ú však už t a k é veci,

ktoré nemôžem dostatočne rozvádzať v rámci tohoto v y ­m e d z e n é h o článku. Veda j e veľká vec, s tačí povedať „veda"

i a <jž sa pred nami o t v á r a j ú veľké perspektívy. Veda a k v a ­lifikácia samo o s e b e d á v a j ú

I s řVelý súčet : budúcnosť. Nič •nesmie stáť v c e s t e t e j t o bu­

dúcnosti. Kvalifikáciu dosiah­neme, a j keby t o š lo na úkor niektorých maximálnych názo­rov. Každý občan matemat i­kom, vydali s m e vlani heslo, do roku 1999 musíme dosiah­nuť, aby s m e úplne zlikvidovali matematickú negramotnosť. Musíme podchytiť predovšet­kým mládež. Budeme postupne znižovať vekovú hranicu a o desať rokov bude každý ško­lopovinný pionier zároveň p r o ­fesorom matematiky.

i

ing. prof. Dr. Ivan Menšenec, mg., sc. c. a l fabet honoris causa, bacalar logaritmea, der ivatus maximus, prom. diferenciál. Nu­m e r u s cons t ans a l -geb ra tus .

DIAĽKOVÉ STUDIUM Božena Ploeháňová

V New Yorku s i zákazník k u ­p u j e v kníihkupectve nov inku: „Ako rých lo a bezpečne zbo­hatnúť."

— Prosím, n e c h sa páči — podáva m u kn ihu kníhkupec. — A, prosím, n e v e z m e t e si hneď a j n a j n o v š i e vydan ie trestného zákonníka?

Stranu pripravi l Tibor Korbeli

Študujem už t re t í rok a — možno povedať — úspešne. E š ­t e ani z j e d n e j s k ú š k y som nevyletela. Vďaka m ô j m u v e l k é ­mu Ihereckému nadaniu, vypust iť aspoň t r i s l z y a k o hrachy, súcitu skúša júceho a v n e m a l e j miere i m o j e j snahe čo-to po­chytiť na prednáškach.

Semester s a pomaly končí, u ž iba jedna skúška. A t o j e maličkosť. Dejiny robotníckeho hnutia s k ú š a predsa ten mla­dý, sympatický, súcitný asistent. Za jednu slzu — dvojka v indexe. A j e p o semes t r i , n a č o s a trápiť s dátami, k e d y bo­la Velká francúzska revolúcia atď., n o škoda t ra t i ť čas.

Za j t ra máme ples, t r e b a rýchle pozlháňať šaty, topánky, zastaviť s a u kaderníčky, zohnať slaboružový lak na nechty.

Ples bol vynikajúci, vše tko dobre klapalo, vydari l sa. A skúška na druhý d e ň — t á nie. Slzy som s ice vyprodu­

kovala, i viac a k o bolo obvykle treba. Na s k ú š a j ú c i s t r o j v š a k s lzy n e z a b r a l i . . . Do čerta a j s tou

technikou! Ölovek s a u ž na nič nemôže spoliehať! Milan Vavro

Exportný z Portugalska: — Počuil som, že ťa odsúdili

na tr i roky. Prečo? — Podplatil s o m niekoho. — A ako si sa dosta l n a s lo­

bodu? — Znova som podplati l n ie­

koho . . .

ľŕircf Taussifß

Turistu Koľkokrát s o m sa u ž zar ie-

kol, ž e n e d á m n a rek lamu!

KRESLU : PETER BAUER

/ y d á v a CZV KSS n a UK a LF. ZV ROH n a UK a LF, V V ČSM na UK a I.F a R e k t o r á t Uni­v e r z i t y Komenského, B r a t i s l a v a , Š a f á r i k o v o n á m . í . 12. Vedúci r e d a k t o r J u r a j V e r e í , r e d a k t o r i F r a n t ü e k L c t o v o n e c a J á n K a ­m e n i s t ý . Redakcia a a d m i n i s ­t r á c i a : K a t e d r a n o v i n á r s t v a FFUK, Gondova 2, B r a t i s l a v a , l e i . 550-20. V y c h á d z a d v o j t ý ž ­d e n n e . T laŕ la Z á p a d o s l o v e n s k é l U ŕ U r n e 01, n . p., B r a t i s l a v a , D u k e l s k á 51.

K-lfl*5136!)

V

/~л

P o u č e n i e z T r ó j e : N e v p ú š ť a j t e k o n e

A l e tentokrát t o b o l o skutoč­n e naposledy.

N e v i e m u ž presne, n a č o s o m sa v las tne nachytal. Či t o bolo pr ís lovie „Kto ces tu je , t e n g a z ­d u j e ! " a lebo propagačný v e r ­šík „Cestovanie — špor t t o pravý, v z d r a v o m te le i d u c h zdravý !" Dnes j e t o u ž a j tak vedľa jš ie . Faktom v š a k z o s t á ­va, ž e s o m sa v y d a l n a cesty.

Začal s o m n a severe . V r a j t a m m a j ú t u l e n e a f j o r d y . Ha­ha, i b a a k v prospektoch! Nik­d e s o m i c h n e v i d e l a bol s o m a ž v s a m o t n o m Mikulášskom okrese.

A l e neodradi lo m a to. Na­všt ív i l s o m t a j u p l n ý Východ. Zasa h u m b u k ! Poahodil s o m n a j v ý c h o d n e j š i e okresy V ý c h o ­doslovenského k r a j a k r í ž o m -k r á ž o m a po ge j š iach ani s t o -py !

O d ivokom Západe škoda ho­voriť. Reči, v š e t k o prázdne r e ­či. Kúty, Malacky, Myjava bez j e d i n é h o eowboya.

No prosím, nachytali m a do­bre.

A l e poraďte mi: povedať či nepovedať holú p r a v d u deťom, ktoré b u d e m učiť zemepis?.

T. J A N O V I C