saSSpr i iUomí-a l e b o l e n p r i
Ф NAŠA U m E H Z 1 T A S A
íemokratickými tradiÉ
mater ia b
И Ш l+2=traja
mímovia Jedno z na j s tarš ích ume
ní. Jedno z najťažších. Jedno z najzrozumiteľnejších. Ešte by s a dala vymenovať spústa prívlastkov umeniu zvanému pantomíma. Poznáme ho vďaka tomu, že a j u nás sa udomácnila, ba dokonca j e veľmi známa (naš a ) a j za hranicami. Mená Milan Sládek a Ladislav Fialka k tomu prispeli ho jnou mierou. • Prišli t r a j a Teatro d e A r t e zo Santa Fé — Argentína. Jeden riaditeľ — Carlos Л. Thiel, dvaja mímovia — Juan C. de Petre, Jorge Preti, spolu t r a j a mímovia. Bez veľkých oznámení, reklamy predvádzali s v o j e umenie vo V-kiube a po predstavení, s temperamentom, pris lúchajúcim Lat i n s k e j Amerike, odpovedali na otázky.
, — Predovšetkým — patr íme do súkromného divadla Teatro de A r t e v mestečku Santa Fé. S divadlom robíme zá jazdy po c e l e j Latins k e j Amerike a keďže s a naskytla príležitosť navšt íviť Európu, využili sme ju . Robíme väčšinou činohru. Prečo v y s t u p u j e m e na zájazdoch s pantomímou? Človek nás chápe a rečové znalosti t u n e h r a j ú rolu. Začína s v o j príhovor Carlos A. Thiel. — Aký j e s t a v pantomímy v Lat inske j Amerike?
U n j s j e pantomíma pomerne známa, neprakt izuje s a v š a k vo veľkom merítku. — Váš p r e j a v s a líši od pantomímy, ktorú vídame u nás, mohli by s t e to v y svet l iť?
Naša skupina sa snaží o pantomímu folkloristickú. Naproti tomu Sládek a Fia-lak robia pantomímu klasickú. Snažíme s a zobraziť človeka — dosť často prostého dedinčana — pri J e h o každodenných radostiach a strast iach. — Zaoberáte mou svoj;
ľa Ladislav Volko
Bratislava, 15. decembra 1965 1.— Kčs
Slovo a činy w \ Ш
komunisty m
Úvaha na prahu roku Xlll.sjazdu našej rodnej strany
menul, ťažisko spočíva v č inohře. — E x i s t u j e e š t e ne jaká diferencia medzi vašou a našou pantomímou?
Jedno kri tér ium som už spomenul: klasická — f o l k loristická. Rozdiely e x i s t u j ú v o forme, báza j e rovnaká. Vaši s ú technicky veľmi v y spelí. Nám j e akýmsi vzorom Chaplin a Cantusf las (mexický Chaplin). Preto sme s i vymyslel i človiečika Toríbia, k torým demonštruj e m e jednotl ivé situácie všedného dňa. — Kadiaľ vedú v a š e ďalš ie c e s t y ?
Chceme navštíviť Poľsko, NDR, Francúzsko, Španielsko. A boli sme, okrem Brat is lavy a Prahy v Taliansku a NSR. — Ako by s t e mohli porovnať publikum, pred k torým s t e vystupoval i?
Zameriam s a na vaše. Vie vytvoriť bezvadnú a tmos fér u a kontakt j a v i s k a s divákom nemá žiadne trhliny. A trochu všeobecnejš ie — veľmi s a nám páčia vaš i ľudia. Sme radi, že s a naša lozornosť nemusí sús t reďo-ať na pozorovanie prírody.
asa niverzita
Dnes v n a š e j spoločnosti social is t ický spôsob ž ivota — v/hladoni na re lat ívnu mladosť social is t ických spoločenský h vzťahov — e š t e zďaleka nie j e s formovaný a vya*yšta l izovanv. Neľahkú úlohu v y -oudovania socializmu, po p r v ý r a z v k r a j i n e pr ie-n y s e l n e v y s p e l e j , s hlbokými ciami, s m e s a po .úšali vybudovať bez v e d e c k e j analyzy našich podmienok. Plní a d o b r e j vôle suie s a snažili uskutočniť social is t ické ideály b e i toho, ž e by
s ta točne rozmýšľ ;li a j o nich, a j o ces tách, k t o r é k nim vedu. P r e v ádla v t e d y u n á s optimist ická, a v š a k veľmi z j e d íodušena p r e d s t a v a o tom, ž e s o cial is t ické idey, u . e d o m e l e social ist ický p o s t o j môže preniknúť celý spoločensky život a j tam, k d e p r e
nie s u v y t v o r e n é mater iá lne podmienky, a lebo ž e a morál íe kva l i ty ludí sa budu r o z v í j a ť
a k o social i s t ické v las tnou silou, len v dôs ledku i soeiali , t i cke j ideológie.
N A S A U M V L H / ľ ť A S A ľ Y T A Z A V A S ф NAŠ A U N I V E R Z I T A S A P Ý T A Z A V Á S ф NA Š A U N I V
ovŕlio roku? Veľa šťastiu pri skúškach. Foto: Miro Tule ja
N A S A U N I V E R Z I T A S A P Ý T A Z A V A S PÝTA ZA VÁS g NAŠA UNIV
Prax v ý s t a v b y social izmu u n á s t ie to názory nepotvrdi la ; potvrdi la, naopak, k las ickú m a r x i s t i c k ú tézu. že politika s a môže n a dlhš iu dobu odtrhnúť od ekonomiky. Jednou z e x t r é m n y c h reakcii na t ú t o s k u točnosť bolo nebrať j u jednoducho na vedomie, nepripust iť s i s t r a t u ilúzii a v y t v o r i l s i v l a s t n ý s v e t s l a d k a s t o r u ž o v e j f a r b y , k torému j e d n o s t r a n n é a polopravdivé i n f o r maci.-* mali dodať punc real i ty . Odtiaľto, z t e j t o s lonovinove j veže. bolo potom ľahko s a rozhorčovať nad rozličnými „nezodpovednými k r i t i k m i " a . .kveru lantami" .
Druhým, o nič lepším e x t r é m o m bola s t r a t a nielen ilúzií, a le a k e j -k o t v e k racionálne j p e r s p e k t í v y s o cializmu a n a s l e d u j ú c i únik d o i n dividual is t ického s p o t r e bi l e ľ s k é h o spôsobu života, v y h ý b a j ú c e h o s a k a ž d e j pol i t icke j a s p o l o č e n s k e j angažovanost i .
S väčš ími a lebo menšími pozos t a t k a m i t a k ý c h t o názorov s a s t r e t á v a m e dodnes a j u nás, n a un iverzi te . Sú to
NÁZORY ZAOSTALÉ
a vce lku t rápne. A k s ú d o u r č i t e j miery ospravedlni teľné u t ý c h v r s t iev o b y v a t e ľ s t v a , k t o r é nemali možnosť učenie o social izme v e d e c k y š tudovať, a u k t o r ý c h m a j ú p r e t o osobné s k ú s e n o s t i a c i tové vztahy re lat ívne väčš iu váhu, n e možno ich tolerovať u v y s o k o š k o l s k ý c h učiteľov a š t u d e n t o v . Tým m e n e j u komunistov, k t o r ý c h pos laním j e social i s t ickú ideológiu nielen rozširovať, a le a j na v e d e c k e j báze r o z v í j a ť .
Komunistická s t r a n a s i u ž d á v n e j š i e uvedomila, ž e ú s p e š n ý soc ial i s t ický v ý v i n s i v y ž a d u j e do b u dúcnost i skoncovať s v e d e c k y n e podloženými opatreniami, s improvizáciami a jednostrannosťami v š e t k é h o d r u h u . Postupne s a p r i kroči lo k n á p r a v e hlavných n e d o s t a t k o v . Na prvom m i e s t e s a t o t ý k a s ú s t a v y našich ekonomických vzťahov, k t o r é v d o t e r a j š e j podobe neboli dosť účinným pros t r iedkom hospodárskeho rozvo ja a k t o r é m a j ú ^kľúčový význam a j p r e r o z v o j o s t a t n ý c h spoločenských v z ť a hov. Za nimi nasledovali rozl ičné č ias tkové opatrenia v o s t a t n ý c h s f é r a c h nášho spoločenského ž ivota.
KOMPLEXNÝ POHĽAD
na súčasný s tupeň výv inu n a š e j spoločnosti a s ú č a s n e líniu j e j ď a l š ieho r o z v o j a nám prinesie XIII. s j a z d KSČ; rozsah, hĺbka í pod-
j e pri n a o z a j o
Uplynulý kedy niekoľ tili už v
KONKRI l N i : OPATRENIA
k t o r é s a v L>uductím roku uplatnia v plnom rozsahu, a nielen v oblas t i h o s p o d á r s k e j p«>1 i i iky. Nadišla doba, kedy s a o t v á r a p r i e s t o r nie už iba pr»* d i skus ie , a le a j p r e činy. Doteraz uskutočnená miera d e c e n -
D o c . Z d . H Á B A C S c .
tral izácie právomoci a zodpovednosti, v y c h á d z a j ú c a z d ô v e r y v schopnost i ' u d í a umožňujúca im ich uplatniť, s a v budúcnost i e š t e rozšír i .
V p l n e j m i e r e s a t o t ý k a a j n a š e j v y s o k e j školy, n a j m ä v s ú v i s lost i s p r ipraveným v y s o k o š k o l s k ý m zákonom i s o smernicami o ú p r a v e š túdia , k t o r é h o s p r e v á d z a j ú . Pos k y t n e s a väčš ia
SAMOSTATNOSŤ ŠTUDENTOM,
viičšia možnosť p r e p r e j a v ich individuálneho nadania a š p e c i f i c k ý c h v e d e c k ý c h z á u j m o v . P o s k y t u j e s a väčš ia voľnosť učiteľom pri ich p e d a g o g i c k e j činnosti, možnosť u p l a t nenia v l a s t n ý c h v e d e c k o - v ý s k u m -n ý c h s k ú s e n o s t í a potr ieb. A k a d e mickí funkcionári dostal i a dos tanú väčš iu právomoc, v o v ä č š e j miere s a uplatní s a m o s p r á v n y princíp. A j os ta tn í zamestnanci ško ly budú o d bremenení od z b y t o č n e j administ r a t í v n e j agendy, ich práca b u d e z j e d n o d u š i a a pceto b u d e môcť byť k y a l i t h e j s i a a h l b š i a * p o s k y t n e
lepšie možnosti p r e uplatnenie ich schopnost i .
Toto bude na n á s k lásť väčš ie požiadavky, a k o iba prednášať viac, či m e n e j duchaplné d i s k u s n é pr ís p e v k y . Našu prácu už t e r a z n e b u d e nikto robiť za nás, ani n e bude n i k t o za n á s rozhodovať. Pritom
SAMOS 1 A1 s.\ PRIEN I AM.л
bude ťažšia, a k o p r e d t ý m : nový hospodársky s y s t é m i novy s p ô s o b p r á c e v o všeobecnost i vyvoláva b e z pochyby nové problémy, na k t o r é nie s m e dopredu dosta točne p r i pravení . a aspoň spočiatku a k i s t e neodstráni ani v š e t k y s t a r é nedos t a t k y . Mnohí nepochopia, že
VAČSIA VOĽNOSŤ
a s a m o s t a t n o s ť znamená oveľa v y š š í s t u p e ň v l a s t n e j s e b a k á z n e a pocitu s p o l o č e n s k e j zodpovednosti, a k nemá v ie sť k osobnému k r a c h u — š t u d i j n é m u i inému. Snaha nahradiť s i nútenú a b s t i nenciu v oblast i zahraničných s t y -.kov v minulých rokoch, a t i ež z v ý š e n ý t u r i s t i c k ý r u c h pr ináša v l n u buržoázneho ideologického vp lyvu, k t o r é m u možno podliehať nielen vedome, ale a j nevedomky. Ozvú s a a j v n ú t r i n a š e j k r a j i n y tí, k tor í doteraz žili s l a d k ý m životom bez p r á c e a zodpovednosti, pr i tom d o b r e honorovaným, a k t o r ý c h t e r a z nielen n a z v e m e p r a v ý m menom p r í živníkov spoločnosti, a le k t o r ý m a j odnímeme nezas lúžené p r í j m y .
Pr ipravme s a teda na to . R á t a j m e s tým, že budúci r o k b u d e p r e komunistov rokom, k e d y budú musieť zložiť mnohú s k ú š k u zo s v o j e j uvedomelost i , činorodosti a v ô bec soc ia l i s t icke j vyspe los t i , a n e budú to vždy s k ú š k y ľahké. Želáme v š e t k ý m , a b y s m e o r o k mohli' konštatovať, ž e s m e v nich ú s p e š n e obstál i .
STRANA hovorí s nami Z iniciátívy FV ČSM P r á v n i c k e j
f a k u l t y UK s a uskutočni la dňa 29. novembra b e r e d a v rámci akcie Strana hovorí s mládežou.
Mladí právnici besedoval i s o s ú družkou Evou Rychetskou, vedúcou p r á v n e h o oddelenia Kancelárie p r e zidenta republ iky a súdruhom V r a b com, oblas tným riaditeľom Čs. t e levízie, spolu s dekanom P r á v n i c k e j f a k u l t y UK d r . Karolom Plankom CSc. V t a k m e r t r o j h o d i n o v e j d i s
kus i i sa hovorilo o otázkach v š e obecného charakteru, a k o s ú o tázk y ekonomiky, nového vysokoško ls k é h o zákona, medzinárodných vzťahov, v z á j o m n é vzťahy Čechov a Slovákov a špec i f ických otázkach v oblasti práva a televízie.
Beseda potvrdi la, ž e vysokoškoláci s a z a u j í m a j ú o spoločenské p r o b lémy, nie s ú ľ a h o s t a j n í k ich r i e šeniu, r o z m ý š ľ a j ú a hovoria o nich.
Koloman LEŠŠO
^ A ÚSPECHOV V ROKU 1966 ŽELÁ REDAKCIA
Foto: Miro Tuleja
Rôzne bratstvá, náboženskú i politické, pozná islam už veľmi dávno. Ich stopy vedú až do stredoveku. Predchodcami dnešných bratstiev boli spolky mníchov a tajné politické svazy rôznych odtieňov. Aj preslávená Maffia bola kedysi organizáciou islamských sedliakov na Sicílii.
V poslednom čase sa v zahraničnej tlači stále častejšie objavuje meno tajnej organizácie, ktorá pôsobí v Zjednotenej arabskej republike — Bratstva moslimov. Toto bratstvo má vet mi krvilačné plány. Napríklad len na august tohto roku si naplánovalo nie menej ako tri atentáty na Gamal Abdel Sásira. Mimoriadny vlak prjezi-denta Násira mal na ceste do Alexandrie vyletieť do vzduchu. V prípade neúspechu bola pripravená časovaná bomba, ktorá mala prerušiť prezidentov prejav v Alexandrii. Ak by aj bomba zlyhala, Násirovu au-tokolónu mali privítať granátmi. Atentátnici mali spáchať sebevraždu, aby zahladili všetky stopy. Všetko bolo dokonale pripravené — no predsa sa vyskytla chybička v zločinných plánoch. Polícii sa podarilo zatknúť štyroch pilotov egyptskej leteckej spoločnosti, ktorí pašovali peniaze, určené na financovanie atentátov. Piatemu sa podarilo ujsť do Sudanu.
Moslimskí bratia sa však nechceli uspokojiť len s vraždou hlavy štátu. Vo svojich plánoch predpokladali zavraždenie vyslancov SSSR, USA a Veľkej Británie. Krvavému kúpeľu nemali ujsť ani vedúci činitelia ZAR.
Ciele týchto svojráznych bratov boli jednoduché: spôsobiť v krajine chaos a vyprovokovať tým zahraničnú anglo-americ-ko-izraelskú agresiu.
Aká je vlastne táto organizácia, ktorá sa v honbe za svojimi cieľmi neštíti ani podlých vrážd?
Bratstvo moslimov bolo pôvodine náboženskou organizáciou. Veľmi skoro však upustila n'l svojich svätých cieľov a stala sa zločineckou bandou. Brat Ivo založil v roku 1429 učitel llasan AI Banna, ktorý dostal meno Sejk Rasputin, lento podarený šejk hlásal návrat ku koránu a podľa neho
sa mal stať Egypt feudálnym vojenským štátom so sparťanskou výchovou. V Egypte sa však v tom čase začal ut. ,e;ie rozvíjať kapitalizmus čo šejkovi Rasputinovi nijako nehraio do karát. Bratstvo moslimov bolo od svojho vzniku tajnou organizáciou, no malo „svojich" ľudí na dôležitých miestach v štáte. Vodca ma! kukí • nú tajnú službu a v Bratstve existovala aj vojenská skupina Al Gawalu.
V roku 1939 dal Al Banna svoju organizáciu do služieb nacizmu. Po vojne ho však medzinárodná situácia a rozmach národnooslobodzovacieho hnutia prinútil postaviť sa proti britskému útlaku. Takto vzrástol počet príslušníkov Bratstvu na 2,5 milióna.
V roku 1948 Al Banna usúdil, že nastal jeho čas. Armáda a masy ľudu sa začali búriť proti korupčnej monarchii a ich rozhorčenie dosiahlo nebývalých rozmerov. Aj Bratstvo sa obrátilo proti monarchii. Politickými vraždami chcel šejk Rasputin zabezpečiť moc svojim verným, sebe trón v novej moslimskej ríši.
Vtedajší ministerský predseda Mahmud Nukraski však vzápätí zakázal túto pochybnú organizáciu a dal zatknúť stovky jej prívržencov. Sám sa však zakrátko stal obetou vraždy. Jeho smrť vyvolala kampaň proti Rasputinovmu bratstvu a Al Banna zaplatil životom za svoje mocenské chúťky.
V Bratstve sa pod vedením Sakha Asmaviho vytvorilo radikálne ľavé krídlo, ktoré navonok podporovalo boj proti Angličanom o Suezský prieplav. Pod heslom „Nám zbrane —
os imov vojnu Britom" zorganizovali v Káhire pouličné nepokoje a kr vavé masakre medzi eurôp skym obyvateľstvom a turistu mi. Viacerých Angličanov zaži ш upálili. Táto „čierna nedeľu znamenala prakticky kom-povstania proti Angličanom boji o Suez. Svetová verejno : bola pobúrená krvavým vysti pením Egypťanov.
Po júlovej revolúcii 1952 vedenia Bratstva ujal As luna a syn zakladateľa Abd no Rai man AI Banna. Hlásali boj pr ti Angličanom, zavrhovali všetky druhy európskych ref> riem a napadli i revolučnú via du, že vyjednáva s Angličana,. Zamietanie reforiem znamení, lo postavit sa proti industri e lizácii, pozemkovej reforme rovnoprávnosti žien. Preto vláda v januári 1954 Bratstvo Moslimov zakázala. Organizácia však neprestala pracovať. Jej najnovšou úlohou bolo zvrhnutie Násira. Dňa 26. októbra namieril Mahmud Abd Al Latif pištoľu na Násira, ktorý len náhodou unikol deviatim smrtiacim guľkám. Mnohí vedúci činitelia Bratstva po tomto atentáte ušli do Sýrie u odtiaľ agitovali za podporí sýrskeho Bratstva proti vláde v Káhire. Dlho sa považovalo agypt -ské Bratstvo Moslimov za zničené. Zprávy z poslednej doby dokazujú, že aspoň jadro sa v ilegalite udržalo a dnes sa Bratstvo stáva výkonným orgánom tajných služieb rôznych kapitalistických štátov.
Približne <tisíc zatknutých vedúcich osobností Bratstva však dokazuje, že ZAR svojich nepriateľov pozná a vie, ako treba s nimi naložiť.
Sprac. K. S.
„Našu univerzitu" vyhodnotili ako najlepší vysokoškolský časopis
Otázniky n a d vysokoškolskou tlačou
V minulých dňoch bol hosťom Katedry dej ín š t á t u a práva PFUK prof. dr. Hans Lentze, Ordinarius pre nemecké dejiny š t á t u a práva Právnickej f a kulty Univerzity v o Viedni. Stretol sa s poprednými vedeckými pracovníkmi fakul ty na čele s dekanom prof. dr. Karolom Plankom a prednášal o možnostiach riešenia národnostných otázok v Rakúsko-
Vysokoškolské časopisy s a boria už dlhé roky s celým r a dom závažných problémov. Najväčš ím z nich j e doteraz nevyjasnené postavenie týchto časopisov v sys téme n a š e j tlače. Prispieť do diskusie, ktorá bude podkladom k vypracovaniu uznesenia o mies tne j tlači mal i aktív redaktorov a spolupracovníkov vysokoškolských časopisov, ktorý zvolalo koncom novembra Oddelenie propagandy, kul túry a t lače SÚV ČSM.
Vo vymenúvaní ťažkostí, s ktorými zápasia, pre javi l i účas tníci aktívu až dojemnú jedno-
Vysokoškolské časopisy doteraz patria do kategórie závodných časopisov. Pritom však ich charakter, obsah a podmienky, za akých vychádzajú, s ú odlišné od typu časopisov, ku k torým s ú zaradené. Nemalé ťažkosti s ú s ich finančným zabezpečením. Vysokoškolské časopisy, resp. časopisy, ktoré vychádzajú na vysokých školách, s ú vzhľadom na s v o j e nízke náklady — t a k ako väčšina ZC — vysoko s t ra tové, z čoho vydavatelia, pochopiteľne, radosť nemajú. Nejde v š a k len o peniaze. Odborové a s t raníck e organizácie p r e j a v u j ú len minimálny z á u j e m o školské časopisy, čo im (rozumej novinám) ni jako neprospieva.
Na aktiv sa, žiaľ, dostavila len polovica pozvaných redaktorov. Prišli zástupcovia Techniky, Našej univerzity, EKA — orgánu VŠE a Poľnohospodára — časopisu VŠP v Nitre. Z f a kultných časopisov bol zas túpený iba Mladý právnik z Univerzity Komenskeho.
tu. Mnohé skutočnosti s ú priam zarážajúce. Vysokoškolské časopisy s íce vychádzajú, ale systemizované miesto pre r e daktora na školách nie j e . Málokto vie, že redaktori s ú v e dení ako administrátori, a s i s tenti, či technici. Podmienky, za ktorých noviny vychádzajú, nie s ú ni jako ružové, čo zanecháva stopy na ich kvalite. V y davatelia, ktorých má každý časopis n a j m e n e j troch, r e dakciám nepodajú pomocnú ruku.
Účastníci aktívu s a snažili riešiť a j orientáciu vysokoškols k e j t lače v budúcnosti. V y r i e šiť túto otázku t reba na jmä preto, že začal vychádzať celoštátny vysokoškolský časopis Student a od 1. januára 1966 bude v Bratislave vychádzať orgán Vysokoškolského výboru ČSM Echo. Nám sa n a j r e á l n e j ším zdá návrh, aby s a vysokoškolské časopisy v Bratislave
stali časopismi školy, k d e v y chádzajú (teda mali by s a pr ihovárať tak študentom ako a j zamestnancom) a probléhy š p e cif icky š tudentské prenechali Echu. Takto by s a predišlo i n e zdravému súpereniu medzi i pr ípadnej duplicite u v e r e j nených materiálov. Časopisov, Echom a ostatnými časopismi vychádzajúcich mimo Brat is lavy, by s a toto riešenie n e t ý kalo.
Nevyhnutne v š a k t r e b a v y riešiť otázku vydavateľov. Uvaž u j e s a o tom, zaradiť vysokoškolskú t lač do s y s t é m u s v ä -zácke j tlače, čím b y s a v y d a vateľom stala Smena a SÚV ČSM. Druhá alternatíva j e tá, aby vydavateľmi boli s t ranícke orgány.
Keďže akt ív mal pracovný charakter, redaktori zhodnotili i s v o j u dotera j š iu prácu. Pre nás j e potešiteľné, ž e z hodnotenia vyšla víťazne Naša univerzita ako naj lepš í s lovenský vysokoškolský časopis tak po s t ránke obsahovej ako i g r a f i c k e j .
Na záver dvojdňového rokovania zvolili účastníci akt ívu komisiu, k torá má vypracovať návrh dokumentu o postavení vysokoškolske j t lače. В. I..
Belehrad príkladom •d m v
n< univerzitné s t redi sko spoločenských vied na univerzite, tak ako po minulé roky a j tohto
ialo v dňoch od 3.do 23. septembra — v porad í seminar s tematikou: Socializmus v juhoslovan-
praxi.
Na programe seminára bola problematika jurist ická, ekonomická a fílozoficko-sociolo-gická. Početnosťou i rozsahom referátov prevažovala problematika ekonomická. Na seminári referoval i a seminárne
diskusie viedli popredné osobnosti juhos lovanske j p r á v n e j a ekonomickej vedy, f i lozofie a sociológie. O všeobecných ideologických problémoch a úlohe politických organizácií v Juhoslávii na seminári referoval i a
Návšteva z VIEDNE Uhorskej monarchii v rokoch 1848—1867.
V budúcnosti d ô j d e k oveľa š i r š e j spolupráci fakúlt . Naši profesori budú prednášať na v iedenskej Právnickej fakulte, vzá jomne s a navštívia a j š t u denti. Je to sľubná perspektíva, ktorá bude i s te prínosom pre vedeckú a pedagogickú prácu oboch fakúlt .
Stefan György Foto: Miro Tu le ja
v diskusi i n a otázky odpovedali tajomníci ÚV Sväzu komunistov Juhoslávie Vlahovič a Drulovič.
Seminár otvoril prorektor b e lehradske j univerzity prof. Bra-nimir Jurkovič. Informatívnu prednášku o be lehradske j univerzi te a š túdiu na vysokých školách v Juhoslávii predniesol prorektor prof. Zoran Pjanič, k torý t iež viedol celodennú d i s kusiu o ekonomických problémoch Juhoslávie.
Na seminári s a zúčastnilo 95 účastníkov z 25 k r a j í n s v e t a . Boli tam delegáti z SSSR, ČSSR, PĽR, BĽR, NDR, MLR, RĽR, A n glicka, Belgicka, Francúzska, Holandska, Talianska, Indie, Nórska, Nemeckej spolkove j republiky, ZAR, Argentíny, Etiópie, Peru a iných. Najpočetnejš ia bola delegácia československá (18), f r a n c ú z s k a (13), poľská (11) a tal ianska (10). Ostatné delegácie boli 2—6-členné. V českos lovenske j boli vedúci oddelenia MŠaK A. Knesl, doc. J . Kučera z UK, prof. inž. J . Rosa a doc. inž. H. Kočtuch z VŠE, doc. dr . J . Azud zo SAV a iní. V de legáciách bolo a j 20 š tudentov.
Materiály semináru, živý v ý klad a diskusie umožnili ú č a s t níkom bližšie a hlbšie poznať juhoslovanskú teóriu a p r a x budovania socializmu. Belehradská univerzita mohla b y s a s tať príkladom a j našim v y s o k ý m školám na poli medzinárodného rozví jania poznania.
Pre účastníkov seminára u s poriadala belehradská univerzita a j exkurz ie na Avalu, do Jaj iniec, Košutnjaka, Topole, Oplenaca, Kragujevaca, na univerzi tu do Nového Sadu, na pevnosť Petrovaradin, na F r u š -ku Goru a do podnikov v Ra-kovici a v Grocke.
Dr. Júl ius Chorváth
l<R£ Sil L : PCTÍR BAUER
(u
5)
© ľ
s s w l j
d*
Janovicovie Tomáško • • • Niektoré ženy najľahšie možno zviesť autom
У
B r a ň o H l u b o c k ý ,
a r t a n Peter Bauer
Július S a t i n s k ý — M i l a n Lasica
Pokapala na Salaši.. Napísali s m e s c é n k u . P r i z n á v a
me, nie j e r e a l i s t i c k á . Odohráva s a t o t i ž v p r e p l n e n e j k o m o r e . A l e č e r t v e z m i r e a l i z m u s , a k c h c e š napísať niečo s m i e š n e . O s o b y : P o t k a n P a l o
Potkan J a n o Potkan Paľo: Tu n i e k d e j e t á s l a
nina. (Ňuchá na v š e t k y s t r a n y . )
Potkan J a n o ( v ý r a z n e z a k a š l e ) : A a k n i e ? Čo p o v i e m e o s t a t n ý m ?
Potkan Paľo: Musí t u byť, s t a r ý Róbert v ž d y v r a v e l p r a v d u . Choď a p o v e d z im, a b y boli k ľ u d n í a d isc ipl inovaní . A h l a v -
František Fegl
n e nech nám v e r i a . My t ú ú s l a ninu n á j d e m e .
P o t k a n J a n o : Že by s m e ich s e m p u s t i l i ? A k n á s b u d e v iac, n á j d e m e j u s k ô r .
P o t k a n Paľo: Pozri s a . Jano, k e ď n á s už r a z poveri l i , t a k nech n á s č a k a j ú .
P o t k a n J a n o : A s p o ň im p o v e d z m e , a k o t a k á s lanina v y z e r á , a k b y s m e j u p r e d s a len nenaš l i .
P o t k a n Paľo: Máš p r a v d u , op í š im ju-
P o t k a n J a n o : A l e v e ď j a s o m s l a n i n u n ikdy v ž i v o t e nev ide l .
P o t k a n Paľo: A k t o ž e j u v i d e l ! ( J a n o b e z r a d n e p o k r č í p l e c a m i . ) V i d í š . A koľk í o n e j r o z p r á v a l i . A j p i e s n e o n e j s k l a dal i . (Zanôti s i : Pokapala n a s a l a š i s l an ina . )
Potkan J a n o (odhodlane v y j d e d v e r a m i . O c h v í ľ u s a v r á t i ) .
Potkan Paľo: T a k č o ? Potkan J a n o : J e d n o h l a s n e . Potkan Paľo: A opísa l s i j u p r a v
d i v o ? Lebo t a k t o v y z e r á . Sám s o m p r e k v a p e n ý . (Ukáže na k u s s l a n i n y . )
P o t k a n J a n o ( p r e k v a p e n ý c ú v a ) : Slanina! K t o by s i bol p o m y s le l ! (Kričí s m e r o m k d v e r á m ) : Brat ia p o t k a n i :
Potkan Paľo: P s t ! Načo t o l k o k r i k u ? Uvedom s i , ž e v š e t c i e š t e nie s ú zrel í na to, a b y s a t o dozvede l i ! Môže vzniknúť c h a o s ! A p o t r e b u j e m e m y c h a o s ?
Potkan J«no: N e p o t r e b u j e m e . A keď b u d e m e p o t r e b o v a ť , t a k s i ho z o r g a n i z u j e m e .
Potkan Paľa ( p o c h v a l n e ) : Myslí ti to. J a n k o !
Potkan J a n o : V ž d y s o m s a v e d e l zapáliť p r e s p r á v n u v e c . А со ď a l e j ?
P o t k a n Paľo: Pomaly n a j ď a i e j z á j d e š . A m y s a s n a ž í m e o t o n a j ď a i e j , a b y s m e z a š l i č o n a j ď a i e j .
Potkan J a n o : A s l a n i n a ? Potkan Paľo: Choď oznámiť, ž e j e
na d o s a h r u k y . Potkan J a n o ( v y j d e a v r á t i s a ) :
J e d n o h l a s n e . Л smernice pre ď a l š i e o b d o b i e ?
P o t k a n Paľo: V š e t k y s m e r n i c e p l a tia i n a ď a l e j . Čaká n á s vážny k r o k . P r e d nami j e s lan ina . V i d í š j u ?
Potkan Jano: Vidím. P o t k a n Paľo: J e c h u t n á ? P o t k a n J a n o : J e .
P o t k a n Paľo: Bude s t a č i ť p r e v š e t k ý c h ?
P o t k a n J a n o : K t o v i e . P o t k a n Paľo (zaspomína s i ) : Má
m e z á s l u h y ? P o t k a n J a n o : Máme. Potkan Paľo: P a t r í n á m n a j v ä č š í
k u s ? Potkan J a n o : Pat r í . Potkan Paľo: A k z j e m e n a j v ä č š í
k u s , čo o s t a n e o s t a t n ý m ? P o t k a n J a n o : Nič. P o t k a n Paľo: J e t o v p o r i a d k u ? Potkan J a n o : Nie j e . Potkan Paľo: A o č o i d e ? O p o
r i a d o k a lebo o s l a n i n u ? P o t k a n Jano: J e d n o h l a s n e . ( Z j e d i a
s l a n i n u . ) A čo ď a l e j ? Potkan Paľo: Pr iznám s a , urobi l
s o m c h y b u . (Ut ie ra s i r y p á k . ) Potkan Jano: A j j a s a ti p r iznám
c h y b i l s o m . P o t k a n Paľo: Hanbime s a . A l e nech
to z o s t a n e m e d z i nami. ( O b a j a v y j d ú p r e d k o m o r u a z a -n ô t i a ) :
Pokapala na s a l a š i s lan ina, povedal i na n a š e h o Mart ina.
( S c é n k a j e za z b i e r k y Poklopme s i po c h r b t i c i — v y d . Práca 1965)
B a r m a n Ťahoda zívol. Nemohol ináč. Tlmene o s v e t l e
n ý m ,,Hyacint" b a r o m t í š k o prúdi la n u d a . P o m y k á v a l a p á r i k m i na p a r k e t e , ševe l i l a v boxoch a o p r i a d a -la v š e t k ý c h . A j džezkape ln íka F e r ka báčiho z a c h y t i l a ; d a r m o t i sol b r a d o u h u s l e a c i f r o v a l s láč ikom. To u/ nebolo ono. Nemalo t o o d pich. Ten s a m a t a m a k o b y p láva l v o l e j i . A s ním ce lý ,,Hyacint" b a r . V t a k o m d a j a k o m z e l e n k a s t o p r e s v e t l e n o m o l e j i . B a r m a n Ťahoda zívol opäť. Len t a k - t a k a boli by s a m u úplne zalepili oči. No p r e mohol s a . Nasilu zagáni l p r e d s e b a a si lou vô le s a zamys le l .
— O z a j — h o r k o - ť a ž k o h o n a p a d l o — k d e s a t o len v t ý c h ľ u ďoch b e r i e ? Voľakedy im s tač i la vodka a t e r a z ? P e h e ! Nikto nevie , č o v l a s t n e chce.
Barman Ťahoda n e d o m y s l e l . Mocn e z í v n u t i e m u opr iadlo mozog a zat lači lo ď a l š i e m y š l i e n k y do t e m -neho podvedomia.
Vtom v s t ú p i l d o b a r u m u ž .
P r u d k á r a n a . P ä s ť na oko. (Tak pôsobi l . )
D o k r v e n ý l u x u s n ý oblek, k r a v a ta n a k r i v o a t r p k ý ú s m e v okolo u>t. ( T a k v y z e r a l na p r v ý pohľad.)
K t o by si h o obzre l zbl ízka, zbadal by v j e h o očiach č u d e s n ý š e d i v ý l«»sk Nikto si ho v š a k zbl ízka n e -o i/re l Načo. Bola t o j e h o v e c . Со koho do toho. Muž pr i s túpi l k b a r o v é m u p u l l u . z a v ŕ t a l s a d o b a r m a n a l a h o d u š e d i v ý m pohľadom.
PETER BAUER
Tomáš JANOVIC
Z našej športovej arény Súdruhovia, pýtam s a vás,
ako prídu ostatní naši p racu júci k tomu, aby sa v t e j t o r e publike kupovali iba futbal ist i .
Mňa napríklad nedávno navštívili t r a j a intelektuáli.
Nesmelo zazvonili a celý v e čer hľadeli na mňa ako maturantky na Marcella Mastroia-niho.
— Nik v á s tu nechápe! Ži jete ako perla medzi, no . . . — vybuchol ten menší a z ces tovného vaku polepeného desiatkami cudzokrajných nálepiek vybral f ľašu Martellu.
— U nás budete mať netušené možnosti ďalšieho r a s t u ! — ozval sa s tredný a vytiahol
z vrecka vkladnú knižku s o-krúhlou sumou 22.000 Kčs.
— Stačí, m a j s t r e , keď podpíšete tento prestupový lístok — zašepkal ten veľký a hanblivo položil na stôl kľúče otl prázdneho štátneho dvojizbového bytu.
Potom vycúvali k dverám. Odvtedy iba usádzam a v y
prevádzam hostí. Lanária ma do pražského s a
tirického denníka „Spar takus" . Lanária ma do košického s a
tirického magazínu „Snežienka a sedem trpaslíkov."
Lanária ma do humorist ickej redakcie t ŕ inecke j televízie.
Л včera som si tak od srdca zaflátnoval v Devíne s predse
dom anglického profesionálneho satirického týždenníka „Punch" .
— Well, well — potľapkal ma typickým suchým anglickým gestom po pleci — 120 libier týždenne na dve sezóny a w e e kend blízo letného sídla Alžbety II.
Zoskočil som z barove j s toličky a zreval : — Hule Britannia, Bri tannia ru l e t h e waves, juchuchu! — barman mi p j d a l siedmu whisky s ľadom a Gustáv Offermann zabubnoval sólo.
Teraz uvažujem, ktorá z tých ponúk j e pre mňa a pre našu spoločnos'ť výhodnejšia.
Poraďte, súdruhovia, nože poraďte !
— D a j t e mi piť — přecedi l c e z z l a t é k o r u n k y .
— A č o t a k é ? — ledabolo p r e hodil b a r m a n Ťahoda.
— To, č o s a t u p í j a v a . J a s a nesnaž ím b y ť e x t r a . A l e b o s i m y s líte, ž e s a s n a ž í m b y ť e x t r a ? ! — podotkol m u ž a v ý h r a ž n é s a o d mlčal .
Barman Ťahoda s i p r e i s t o t u nič t a k é h o n e m y s l e l . Iba s a b l e s k u r ý c h l e rozohnal, s c h m a t o l m i x a t í v a m i x o v a l .
Vložil do mixovania ce lú d u š u . Mixoval š t ý l o v é , p r o f e s i o n á l n y m spôsobom, m i k s e m , mik t a m , s v i ž n e a p e r f e k t n e . Muž s o š e d ý m p o hľadom s t u h o l v nemom ú ž a s e .
— S t e c h u d á k ! — v y r a z i l o m u žovi z ú s t . V zápät í s a zháčil a o d v r k o l : — S t e p r á v e t a k ý c h u d á k , a k o j a . Nemáme s i č o v y č í t a ť .
— P r e č o ? — namietol b a r m a n l a h o d a — m á m e s p ú s t u ď a k o v n ý c h l i s tov . —
— No a ? — zahudra l m u ž s o š e d i v ý m z r a k o m .
— Totiž — s p r e s n i l b a r m a n Ť a hoda — m á m vi lu na p r e d m e s t í , j e to š ikovné, ovocné s t r o m y , g a -raž. a auto . A j ž e n u m á m . Som s o s e b o u s p o k o j n ý .
— S t o s t r ie l ' h r m e n ý c h ! — z a h r e š i l m u ž s o z a s r i e n e n ý m i z r e n i č kami — s t e p r á v e t a k ý chudák, a k o j a . N e v y k r ú c a j t e s a .
B a r m a n Ťahoda p o k o j n e domi-x o v a l coctei l , obslúži l č u d á c k e h o hosťa a naznači l z í v n u t i e . Z b y t o č ne . A n i coctei l , ani z í v n u t i e n a m u ž a nezapôsobi l i .
— Mňa n e o b l a f n e t e — mrač i l s a — f i g u d e r a v ú m á t e , a j j a m á m f i g u d e r a v ú . V š e t c i m á m e d e r a v é f i g y . P o z r i t e s a — z v l ú d n e l o d r a zu. — V y s i napr ík lad m y s l í t e , ž e m á t e n a p r e d m e s t í v i lu, ovocné s t r o m y , g a r á ž , a u t o a t o t o hento.. . m y s l í t e s i t o ?
— To s i m y s l í m — skoči l m u do r e č i b a r m a n Ťahoda a oživol. Do p a r o m a ! Ten chlap niečo v y ň u -c h a l ! P r e b l e s l o m u t e m n ý m p o d vedomím. P r e i s t o t u v y s t r ú h a l v e s e l ú t v á r . No s i v o z r a k ý m u ž s a n e dal z m i a s ť a v ľ ú d n e p o k r a č o v a l .
— J e na n á s u š i t á b ú d a . To j e to. Mysl íme s i , ž e niečo m á m e . Pchá, f i g u b o r o v ú m á m e . Iba s m e s i požičali .
— Ale, a l e — ž i v o zapolemizoval b a r m a n Ťahoda — a k o t o ? K t o v á s t a k t o n a b a l á c h a l ? — a j e d o v a t á s l ina m u zalepi la podnebie, l e n c h l a p u r č i t e niečo v y ň u c h a l . A c h l a d n o k r v n e na t o m i e r i . T r e b a zakročiť .
Ale b a r m a n Ťahoda zakročiť n e vede l . Iba s i v h ĺ b k e t e m n é h o p o d vedomia prial, a b y u d r e l a z á v e r e č ná. Neudrela . Udrel š e d o o k ý m u ž .
J e h o v r á s č i t á p ä s ť zasv i šťa la z a f a j č e n ý m p o v e t r í m a t v r d o dopadla na b a r o v ý p u l t .
— Nikto mi n e v e r í ! — h r m e l — alebo, ž e by s o m s a m ý l i l ? !
— Mýliť s a j e ľ u d s k é — u t r ú s i l z á h a d n e b a r m a n Ťahoda.
— To s e m n e p l e ť t e — o d v r k o l m u ž — r a d š e j m i p o v e d z t e , k e d y s t e s e m pr i le te l i .
— J a p r i l e t e l ? Odkiaľ, ž e s o m t a k s m e l ý ?
— No, z Marsu p r e d s a , odkiaľ inakiaľ . J a s o m t u a s i t a k pol r o k a .
B a r m a n Ťahoda s i u ľ a h č e n e v y dýchol . Ten c h l a p z r e j m e n e v y ň u -chal nič. — O b a v y s ú z b y t o č n é . J e to iba d u š e v n e v y k o ľ a j e n ý s p o l u občan. A navidomoči ú p r i m n ý č l o v e k . Čo n a s r d c i , t o n a j a z y k u . Treba m u pr i takať . Chudák, z a s l ú ž i s i to .
— Z M a r s u . . . z M a r s u . . . p o č k a j t e . . . p o č k a j t e . . . k e d y s o m t o len . . . a h a — nasad i l h ĺ b a v ú t v á r — s p o m í n a m si , spomínam, z M a r s u , áno, l i e t a j ú c i m t a n i e r o m . Circa t r i n á s ť r o k o v j e t o m u .
— Circa t r i n á s ť r o k o v . . , p e k n á doba — š e p t a l s t r i e b r o z r a k ý m u ž . — S t r a š n á doba, v š a k ?
— A l e č o b y . Z v y k o l s o m s i . Za d v a r o k y s o m s a zakl imat izoval . A d n e s , eh, a b y s o m bol ú p r i m n ý , ani s a u ž na t i e n a š e r o d n é m a r ť a n s k é k a n á l y n e p a m ä t á m .
— A n i j a , p r e d s t a v t e s i !
— No v id í te , z a š v i t o ř i l b a r m a n Ťahoda — a j v y s t e s a u ž zak l i-matizoval i . T e r a z s a s n a ž t e , a b y s t e zapadli m e d z i ľudí, ž i t e t a k a k o oni a v š e t k o b u d e v p o r i a d k u . Z v y k n e t e s i .
— Veď j a v iem. V e ď s a a j s n a žím — š e p k a l m u ž . Už s o m s i z v y kol na m e n o Kriš tof Šuleň. A j s t o u cudzou ženskou, k t o r á ľ u ď o m n a v r á v a , ž e s o m j e j manže l , ž i j e m . P r i s p ô s o b u j e m sa , u ž m i t o a j ide, r o z p r á v a m u ž p l y n n é p o s l o v e n s k y , p r a c u j e m hen v o v ý s k u m n o m ú s t a v e d r e v o r u b a č s k o m a v ô b e c — a m u ž s p r e š e d i v e l ý m i očami m á v o l r u k o u .
Koloman Leššo
— A č o v á m potom c h ý b a ? — čudoval s a b a r m a n Ťahoda. — B u ď t e r á d , ž e j e t o t a k a h o t o v o .
— B o j í m s a — o d v e t i l m u ž — z a p a d á m m e d z i ľ u d í . Zapadám p o maly , u ž v y z e r á m a k o j e d e n z n ich a p r e d s a s a p o k l a d á m z a niekoho iného. J e m i z t o h o nanič. Pomaly s o m u ž n á c h y l n ý uver i ť , ž e s o m n a o z a j Kr i š to f Suleň. Len s i t o • p r e d s t a v t e !
— U v e r t e t o m u , Kr i š to f — v l o žil n a j e d n u k a r t u b a r m a n Ťahoda — t a k b u d e n a j l e p š i e , n e m á c e n u v á h a ť . Podľa m ô j h o n á z o r u v á s p r e d pol r o k o m zasypalo, t o b u d e o d toho. S t r a t i l i s t e pamäť . L e b o k e ď v š e t c i okolo v á s t v r d i a , ž e s t e Kr i š to f Šuleň, t a k s t e Kr i š to f Š u leň. Na t o m ô ž e t e z o b r a ť j e d .
Muž s a zachve l , v y t i a h o l z v r e c k a l i s o v a n ý j e d , vhodil h o d o s e b a a padol m ŕ t v y pod b a r o v ý p u l t .
V „ H y a c i n t " b a r e zav lád lo p r e k v a p i v é t icho. Možno p r e t o , ž e džezkapeln íkovi F e r k o v i b á č i m u p r a s k l a n a hus l iach s t r u n a . Ktovie .
KRESLIL: PETER BAUER
/ I
5 ю ы ( с о у
A j kameňom mudrcov možno rozbiť hlavu velí Tomáš Janovic
Andrej Sirácky— 65 ročný jub i lant
Na s k l o n k u p r v e j s v e t o v e j v o j n y m a l , v t e d y s o t v a 1 8 - r o č n ý A n d r e j S i r á c k y u ž m n o h é ž i v o t n é s k ú s e n o s t i . A k o c h l a p č e k p r e ž í v a l t u h é p o l i t i c k é b o j e d o l n o z e m s k ý c h S l o v á k o v . V i d e l o k o l o s e b a p r o b l é m y i r a d o s ť / ú s p e c h o v . S p r á v n e c h á p a l v ý s l e d k y a k o o d m e n u z a s ú d r ž n o s ť , u v e d o m e n i e , o b e t a v o s ť a o d h o d l a n i e c e l k u .
Na v n í m a v e j d u š i n e m o h l i s a n e o d r a z i ť z á ž i t k y č i a s b a l k á n s k y c h v o j e n , s p o l u ž i t i a v n á r o d n e z m i e š a n o m b á č v a n s k o m p r o s t r e d í , a l e n a j m ä v š e t k o — b i e d a , u t r p e n i e , b o l e s ť i z ú f a l s t v o — č o p r i n i e s l a s v e t o v á v o j n a . V p o d m i e n k a c h d v o j i t é h o ú t l a k u t e m e r s p l ý v a l i p o j m y l u d a n á r o d , o t á z k y s o c i á l n e a n a c i o n á l n e . A p r e d s a . . .
P r o s t r e d i e , v k t o r o m a p o d m i e n k y , v k t o r ý c h v y r a s t a l A n d r e j S ir á c k y s p o l u s j e h o p o v a h o v ý m i a i n t e l e k t u á l n y m i k v a l i t a m i j a s n e p r e d u r č i l i j e h o ž i v o t n ú d r á h u .
Bolo p r i a m z á k o n i t é , ž e na v y s o k o š k o l s k é š t ú d i á o d c h á d z a l ,,do ď a l e k e j " , a l e a j v y t ú ž e n e j P r a h y . Ž e s a t a m p r i d a l k n a j p o k r o k o v e j š í m , n a j c i t l i v e j š í m a n a j u v e d o m e l e j š í m m l a d ý m s l o v e n s k ý m š t u d e n t o m , / e h o v i d í m e v r a d o c h v e d ú c i c h d e j a t e ľ o v D a v u .
H o v n a k o b o l o l o g i c k é , ž e s a m l a d ý p r o f e s o r v r a c i a m e d z i s v o j i c h , na g y m n á z i u m d o P e t r o v c a . T a m u č í a r i a d i t e ľ u j e , p r e d n á š a , s p o l o č e n s k y p r a c u j e , o r g a n i z u j e , p r a c u j e v e d e c k y , v y c h o v á v a m l á d e ž a t ď . J e v š e s t r a n n e p u b l i c i s t i c k y č i n n ý . T á t o j e h o č i n n o s ť v r c h o l í p o č a s v o j n y v r e d a k c i i p r o t i f a š i s t i c k e j , , S l o v e n s k e j j e d n o t y " .
K t o p o z n á h o c i len A n d r e j a S i r á c k e h o n e m o h o l s a d iv i ť , ž e t z v . j u h o s l o v a n s k í S l o v á c i — v u ž š o m z m y s l e r o d á c i n á š h o j u b i l a n t a — b e z z a k o l í s a n i a p ř e s t á l i h r ô z u f a š i s t i c k é h o n á j a z d u , o k u p á c i e , d r u h e j s v e t o v e j v o j n y . Zohra l i , h o c i n e p o č e t n í , t a k ú v y n i k a j ú c u ú l o h u v o s l o b o d z o v a c o m b o j i n á r o d o v J u h o s l á v i e r o v n a k o a k o v S l o v e n s k o m n á r o d n o m p o v s t a n í .
P o o s l o b o d e n í s a A n d r e j S i r á c k y v r a c i a d o s t a r e j v l a s t i , n a S l o v e n s k o . A a j t u , s t o j í a r o b í v š a d e t a m , k d e t o ž i a d a p o t r e b a p o k r o k u . n e v y h n u t n o s ť b u d o v a n i a s o c i a l i z m u . S v o j e b o h a t é v e d o m o s t i , s v o j u v e d e c k ú e r u d í c i u i p e d a g o g i c k é s k ú s e n o s t i d á v a k d i spoz íc i i n a š e j u n i v e r z i t e . P ô s o b í o k r e m i n é h o a k o d e k a n F i l o z o f i c k e j f a k u l t y i a k o r e k t o r UK. Dlhé r o k y p ô s o b i l a k a d e m i k A n d r e j S i r á e k ý a j a k o p r e d s e d a S A V .
E š t e j e d n u v l a s t n o s ť A n d r e j a S l r a c k e h o t r e b a t u p r i p o m e n ú ť . N á š j u b i l a n t j e n e ú n a v n ý a i n i c i a t í v n y . V ž d y m o ž n o p o č í t a t s j e h o a k t í v n o u p o m o c o u k e ď t r e b a b u d o v a ť , z a č í n a ť n i e č o n o v é , n iečo, č o h o s p o l o č e n s k ú p o t r e b u p o z n á . P r e d p ä t n á s t i m i r o k m i s t á l v p o p r e d í i n i c i á t o r o v , k t o r í p r e b o j o v á v a l i p a t r e b u v y s o k o š k o l s k é h o v z d e l á v a n i a n o v i n á r o v . P o s l e d n é r o k y v š e m o ž n e p o m á h a b u d o v a ť — n a UK i v r á m c i S A V — n a š u m l a d ú m a r x i s t i c k ú s o c i o l ó g i u .
Do d a l š e j b o h a t e j č i n n o s t i p r a j e m e a k a d e m i k o v i p r o f e s o r o v i d r . A n d r e j o v i S i r á c k é m u m n o h o z d r a v v i a a ú s p e c h o v ! .
U. M. KRNO
0 bielom športe V p r e d s t a v o v a n í j e d n o t l i v ý c h o d d i e l o v T J S l á v i a UK p o k r a č u j e m e
d n e s t e n i s o v ý m o d d i e l o m . Co d o t r a d í c i e r e s p . ú č a s t i v s ú ť a ž i a c h n i e j e t o o d d i e l t a k v ý z n a m n ý , a k o n a p ř í k l a d v o l e j b a l o v ý , o k t o r o m s m e p r i n i e s l i i n f o r m á c i e v p r e d c h á d z a j ú c o m č í s l e . J e d n a k o s i z a s l u h u j e n e m a l ú p o z o r n o s ť , n a j m ä z p e r s p e k t í v n e h o h ľ a d i s k a .
n a š e j u n i v e r z i t y
PLAVCI DO SVETA
Švédske" trampoty í l
Š v é d s k e d o m k y — a v y b a v í s a v á m z v u k l o p a t k y p r i p r i k l a d a n í d o k a c h i e ľ , r a j o p i l c o v a n o t o r i c k ý c h o n e s k o r e n c o v , d l h é v y č k á v a n i e n a j e d i n ú e l e k t r i č k u s o š ť a s t n ý m č í s l o m 7 , p r e f u k u j ú c e z á c h o d y , v z á c n a t e p l á v o d a 1 2 0 m i n ú t d e n n e a d v a n á s ť s p ŕ c h p r e v y š e 6 0 0 c h l a p o v a k o j e d l e , v n e o b m e d z e n e j p r á v o m o c i a k é h o s i k u r i č a . T a k é t o a v e ľ a i n ý c h v e c í , k t o r é u ž o t u ž i l é z m y s l y š t u d e n t a a n i n e r e g i s t r u j ú , t r á p i a d l h é r o k y o b y v a t e ľ o v t o h o t o s v o j r á z n e h o i n t e r n á t u .
Iní n i e s ú a n i j e h o t o h o r o č n í n á j o m n í c i . N u ž a a b y s a a j , t r o š k a p o s ť a ž o v a l i , a b y s a o z n á m y c h v e c i a c h d o z v e d e l i a j o s o b y k o m p e t e n t n é , z i š l i s a n a z h r o m a ž d e n í
v š t u d o v n i s v o j h o d o m o v a . D o z v e d e l i s a , ž e i n t e r n á t m u s í p r e b e r a ť t o n a j h o r š i e uh l ie , p o t o m h o t r o c h u p r e o s i a ť a v y h o d i ť n a s m e t i s k o ( h l a v n e , ž e j e z a p l a t e n é ) a ž e p r o t i t o m u j e m á r n e n i e č o r o b i ť a v y d o b y l i s i p r í s ľ u b p e s t r e j š i e h o s o r t i m e n t u s t r a v y . K o r u n o u v š e t k é h o b o l o z á v ä z n é s l o v o s ú d r u h a r i a d i t e ľ a , ž e p o p i a t i c h t ý ž d ň o c h b u d e m o ž n é s i v y m e n i ť p o s t e ľ n ú b i e l i z e ň .
N á d e j e n a k ľ u d n e j š í ž i v o t d á v a z v o l e n i e š t u d e n t s k e j r a d y . O t o v i a c p r o b l é m o v s t o j í p r e d ň o u . Hoci a j v y r i e š e n i e p o d á v a n i a s u c h e j s t r a v y p r e š t u d e n t o v , k t o r í s a n e m ô ž u d o s t a v i ť n a o b e d a m a j ú o ň u z á u j e m . I v a n Š p á n i
Menzový kolotoč Od 1. n o v e m b r a s a zača l i v š e t c i
š t u d e n t i - f i l o z o f i s t r a v o v a ť p r i a m o v b u d o v e FFUK v z a m e s t n a n e c k e j j e d á l n i . P r e s u n s t r a v n í k o v s a z a č a l t e r a z i n t e n z í v n e p r a k t i z o v a l i v o v š e t k ý c h j e d á l ň a c h . C h a r i t a s p r i j í m a l e n š t u d e n t o v - t e c h n i k o v a o d m i e t o l s t r a v o v a ť m e d i k o v , k t o r í s a t a m s t r a v o v a l i , l e n p r e t o , ž e „ U n i -v e r z i t k a " b o l a p r e p l n e n á . N a k o ľ k o p a t r í L e k á r s k a f a k u l t a k UK, j e d á l e ň j e n ú t e n á p r e v z i a ť z C h a r i t a -s u v y š e 200 š t u d e n t o v - m e d i k o v , k t o r ý m s a a l e m u s í n a j p r v u v o ľ n i ť m i e s t o .
I n é v ý c h o d i s k o s a n e n a š l o , a k o v z a m e s t n a n e c k e j j e d á l n i FFUK, k t o r á j e s c h o p n á ( i n á n a t o z a r i a d e n i e a j m i e s t n o s ť ) p r i j a ť n a v y š e ti'ý. niečo o k o l o 200 n o v ý c h s t r a v n í k o v , a l e l e n f i l o z o f o v .
V o v z d u c h u v i s i a z a t i a ľ p r á v n i c i , k t o r ý c h n e c h c ú a n i v . . S u v o r á k u " ,
a n i v n o v e j f i l o z o f i c k e j a a n i v „ U n i v e r z i t k e " , k t o r á j e z a s e p r e p l n e n á , l e b o m á a j m e d i k o v . . .
Zdá s a , ž e i d e o z a č a r o v a n ý k r u h , k t o r ý v y r i e š i j e d i n e n o v á š t u d e n t s k á m e n z a , k t o r á j e s í c e n a p l á n o v a n á , a l e n a k e d y a o d k e d y b u d e v p r e v á d z k e , s a d o p o s i a ľ e š t e n e v i e .
F i l o z o f i s i v e ľ a n e p o m o h l i , l e b o v n o v e j m e n z e s a n e v a r i a v e č e r e a v n e d e ľ u m á p e r s o n á l v o ľ n o . F i l o z o f i b u d ú m u s i e ť v e č e r a m i h o s ť o v a ť z a s e v „ U n i v e r z i t k e " .
K t o m u e š t e n o v ý l í s t k o v ý s y s t é m ; n a k a ž d ý d e ň j e d e n l í s t o k a k a ž d ý s i m u s i k ú p i ť p i n ý p o č e t , z k t o r é h o n e s p o t r e b o v a n é l í s t k y s a v p e ň a ž n e j h o d n o t e o d p o č í t a j ú od s u m y z a l í s t k y n a b u d ú c i m e s i a c , p r i č o m s i z a s e m u s í t e k ú p i ť c e l ý p o č e t . Robí s a t o v s n a h e v y j s ť š t u d e n t o m v ú s t r e t y ! ? K a J a
Výbor plaveckého oddielu Slávie UK si u ž pripravil plán medzinárodných podujat í na budúci rok. Vše tky podujatia e š t e n e m a j ú presné termíny, no o niektorých s a hodno zmieniť.
V marci o d c e s t u j e 26 plavcov na týždenný z á j a z d do Talianska. Od nioh s a odpoj í 16-člen-ná skupina, k torá abso lvu je tiež týždenný zá jazd do Š v a j čiarska. V jú l i budú Slávisti t r i dni hostiť 35-člennú výpravu plavcov FSGT z Francúzska. Na oplátku, v roku 1967 s a r á ta s recipročným zájazdom n a šich plavcov.
Najvýznamnejšími domácimi medzinárodnými podujatiami plaveckélho oddielu budú Dun a j s k ý pohár v o vodnom póle za účasti dvoch zahraničných celkov a Veľká cena Bratislavy v dňoch 16. a 17. júla.
Okrem spomínaných ciest plavcov do zahraničia sa pr i-
14 N A J L E P Š Í C H Výbor Slávie Univerzita na
svojom poslednom zasadnutí vyhodnotil naj lepších športovcov jednoty v roku 1965. Sú to : Jozef Labuda - volejbalista, Pavol Steiner - plavec, Luděk Beneš - vodák, Ladislav Fatul -plavec, Hilda Mazurová - v o l e j balistka, Július Kolčiter - atlét, Peter Ihring - atlét, Xénia Rovná - volejbalistka, Jaros lav J u -riga-vodný pólista, Igor Bzdúch - volejbalista, Helga Štefčeková - lyžiarka, Voj tech Potočný-vo-dák, Oľga Kozičová - plavkyňa a Viera Babinčáková - basket-1 ' balistka.
p r a v u j ú i zá jazdy vodných pólistov do Rumunska, Francúzska a Dánska. V septembri s a plavci m a j ú zúčastniť pretekov v Španielsku.
Spolu s plaveckým oddielom dúfame, že v še tky naplánované podujat ia s a podarí z papiera preniesť do skutočnosti. Tu však významnou mierou musia pomôcť nadriadené telovýchovné a iné orgány.
V y s o k o š k o l s k ý t e n i s o v ý o d d i e l j e s t v u j e p r a k t i c k y o d r o k u 1954, k e d y bol z a l o ž e n ý p o d t i t u l o m S l á v i a Medik — p r i L e k á r s k e j f a k u l t e . Oddie l d o s a h o v a l v ž d y d o b r é v ý s l e d k y . P o m e s t s k ý c h a k r a j s k ý c h p r e b o r o c h n a s l e d o v a l o a j v í ť a z s t v o v o b l a s t n e j s ú ť a ž i a p o t o m — II. l i g a . T o b o l o d o r o k u 1962. P o t o m , p o r o z d v o j e n í c e n t r á l n e j T J V Š B r a t i s l a v a ( r o z d e l i l a s a n a S l á v i u UK a S l á v i u S V Š T ) s t a l s a o d d i e l o m p r i T J S l á v i a UK.
T ý m t o d r u ž s t v o n a s t ú p i l o n o v ú c e s t u . I d e t u v p o d s t a t e o v y t v o r e n i e t e n i s o v é h o d r u ž s t v a , s k l a d a j ú c e h o s a z o š t u d e n t o v . P r e d t ý m t o i i ž boli v p r e v a ž n e j m i e r e č l e n m i u ž p r a c u j ú c i a b s o l v e n t i , k t o r í e š t e s t á l e p o d á v a l i d o b r é v ý k o n y a v d r u ž s t v e z o t r v á v a l i . P r e t o s a p o t o m s t a l o , ž e v y s o k o š k o l s k ý o d d i e l z d r u ž o v a l a ž n a 8 0 p e r c e n t n e v y s o k o -š k o l á k o v . V e d e n i e v š a k r o z h o d l o — r a d š e j 1 0 0 p r i e m e r n ý c h , a k o 1 0 d o b r ý c h h r á č o v , k t o r i b y „ r o b i l i " c e l é d r u ž s t v o .
J e to, s a m o z r e j m e , ú l o h a n e ľ a h k á a n a j m ä z d r ž u j e v ý k o n n o s t n é n a p r e d o v a n i e o d d i e l u . T u v š a k i d e p r e d o v š e t k ý m o m a s o v o s ť a v y t v o r e n i e d r u ž s t v a , k t o r é b y n i e l e n f o r m á l n e b o l o v y s o k o š k o l s k ý m .
N a j b l i ž š i a p e r s p e k t í v a d r u ž s t v a j e — n a b u d ú c i r o k s a p r i h l á s i ť d o m e s t s k e j s ú ť a ž e . V o d d i e l e j e t e r a z a s i 0 0 r e g i s t r o v a n ý c h a o k o l o
Slávii
i S i . . . . i . h— -UHW i t H i m t m t i u ;
I s t : x ? r
• - T * " * * • / . .
5 0 n e r e g i s t r o v a n ý c h č l e n o v , k t o r í m a j ú m o ž n o s ť v d o p o l u d ň a j š í c h h o d i n á c h t r é n o v a ť n a d v o r c o c h , p r e n a j a t ý c h M e s t s k ý m v ý b o r o m ČSTV ( z a c e n t r á l n y m d v o r c o m S l o v a n a C h Z J D n a T e h e l n o m p o l i ) . T e r a z v z i m e , s a , p o c h o p i t e ľ n e , t r é n i n g y p r e n i e s l i d o t e l o c v i č n e .
T ý m t o s a z á r o v e ň o b r a c i a m e n a v š e t k ý c h p o s l u c h á č o v , k t o r í m a j ú z á u j e m o a k t í v n y t e n i s , a b y s a i n f o r m o v a l i u o d b . a s . K T V P r á v n i c k e j f a k u l t y L a d i s l a v a M e r u ň k u , k t o r ý p o p r i s v o j e j f u n k c i i t r é n e r a a m e t o d i k a o d d i e l u j e a j j e h o d o č a s n ý m v e d ú c i m ( d o t e r a j š í p r e d s e d a d o c . Š k a l o u d s a p r e p r a c o v n é z a n e p r á z d n e n i e s v o j e j f u n k c i e p r e d s e d u o d d i e l u v z d a l ) .
- e t -
Foto: G. KLADEK DISKÄRKA
Počet oddielov Slávie Univerzi ta neustále stúpa. Iba prednedávnom s m e priniesli zprávu o založení oddielu umelecke j gymnast iky a už sa hlási o s lovo ďalší.
Novým prírastkom Slávie UK j e badmintonový oddiel. Na p r v e j sahôdzi s a zakladajúci č lenovia zaviazali, že do konca sezóny dosiahnu s t a v 25 členov a vytvoria d v e s tabi lné d r u ž s tvá . Aspoň jedno z nich dostanú do celoslovenskej alebo k r a j s k e j súťaže. Oddiel nadviaže i spoluprácu s badmintoni-stami na V y s o k e j škole dop r a v n e j v Žiline. -1-
N e t y p i c k ý r o z h o v o r V ý š k a 203 c m , r o k n a r o d e n i a 1944, p o s l u c h á č 4 . r o č n í k a L e k á r s k e j f a k u l t y , b a s k e t b a l i s t a v d r e s e S l á v i e SVŠT — I v a n M a u r o v i č .
D N á š r o z h o v o r , I v a n , s a b u d e n i e s ť v d u c h u i n t e r v i e w o v ý c h k o n v e n c i í , t y p i c k ý c h p r e š p o r t o v ú o b l a s ť . N á m e t r o z h o v o r u — d o m n i e v a m s a , ž e t v o r í o r g a n i c k ý d i e l š p o r t o v e j p r o b l e m a t i k y — z a m e r i a m t r o c h u s u b j e k t í v n e . S p o l o č n e s a p o k ú s i m e r o z o b r a ť p s y c h i k u v e d o m i a š p o r t o v c a , z a t i a ľ n e z n á m e h o , n o m l a d é h o , a m b i c i ó z n e h o , z a r a d e n é h o p r v ý k r á t n a s ú p i s k u b a s k e t b a l i s t o v p r v o l i g o v é h o o d d i e l u , p r i č o m n e b u d e m e s p ú š ť a ť z o z r e t e ľ a f a k t , ž e s ú č a s n e s t v r d ý m i t r é n i n g a m i a b s o l v u j e a j n á r o č n é v y s o k o š k o l s k é š t ú d i u m . J e t o t a k t r o c h u t v o j p r í p a d . . .
P r e b o h a , t o t o j e h r o z n ý ú v o d . K o ľ k o nocí s i n e s p a l ?
ф Slá v i a p o s t ú p i l a d o p r v e j l i g y , t e b a p r e v ý š k u d v o c h m e t r o v z a r a d i l t r é n e r n a n a j d ô l e ž i t e j š í p o s t v b a s k e t b a l o v e j p ä ť k e — n a p i v o t a . A k o v p l ý v a l z a č i a t o k l i g y n a t e b a , n a t v o j u p r á c u v š k o l e , a k o s i s a v e d e l v y p o r i a d a ť s p r í t o m n o s ť o u n e m i l é h o p o c i t u ú v o d n e j t r é m y — č i t i n e z v ä z o v a l a r u k y a n e m o h o l
s i p o d a ť m a x i m á l n e ú s p e š n ý v ý k o n — č o b y s i p o r a d i l v p o d o b n o m p r í p a d e i n ý m ? T e r a z , p o p r v ý c h l i g o v ý c h z á p a s o c h m ô ž e š u ž z o d p o v e d n e a v y č e r p á v a j ú c o o d p o v e d a ť .
Za z o d p o v e d n o s ť s a z a r u č i ť m ô ž e m . č i t o v š a k b u d e z á r o v e ň a j v y č e r p á v a j ú c a o d p o v e d — n e v i e m . P o d ľ a t o h o , č o s i n a č r t o l v ú v o d e , m á m s a e x p o n o v a ť h l a v n e v p o c i t o v e j o b l a s t i , č o j e , p r i z n á m s a , d o s ť ť a ž k é . P r i a t e l i a o m n e h o v o r i a , ž e s o m t y p i c k ý f l e g m a t i k . J e v t o m k u s p r a v d y , a l e n i e j e ú p l n á . M o j i p r i a t e l i a p o z n a j ú , ž e r u š i v é v p l y v y okol ia s a n e o d r á ž a j ú t a k i n t e n z í v n e n a v o n k a j š í c h p r e j a v o c h . K o m u n i k a t í v n o s ť t ý c h t o v p l y v o v v š a k z a p r í č i ň u j e , ž e v y t v á r a j ú m o z a i k u c e l k o v é h o p s y c h i c k é h o s t a v u , k t o r ý s a p o t o m u m ň a n e p r e j a v u j e ,,na d i v o k o " , t . j . ž e v k r i t i c k e j c h v í l i c h y t á m r o z h o d c u p o d k r k , a l e v t a k ý c h . . m a l i č k o s t i a c h " , a k ý m i s ú : z n í ž e n á s c h o p n o s ť r e a k c i e , o b m e d z e n i e p e r i f e r -n é h o v i d e n i a , n e p r e s n o s ť s t r e ľ b y . . .
t o m i u ž u t e č i e h r á č , d á k ô š a j a s a n á j d e m n a s t r i e d a č k e .
J e p r o b l e m a t i c k é , č i k r u š i v ý m v p l y v o m m ô ž e m e z a r á t a ť p r e m i é r u m l a d é h o h r á č a v l i g o v o m d r e s e — p o z n á m š p o r t o v c o v , k t o r ý c h n o m i n á c i a n a p r v ý z á p a s v y p l a k m a x i m á l n e m u v ý k o n u , a k é h o b o l s c h o p n ý — i s t é v š a k j e , ž e o d n e j z á v i s í ď a l š í o s u d h r á č a .
Čo s a t ý k a b a s k e t b a l u a m ô j h o l e k á r s k e h o š t ú d i a , p o k ú š a m s a — a z a t i a ľ s a m i t o d a r í — o p r i j a t e ľ n ú s y m b i ó z u o b i d v o c h k a t e g ó r i í . V e ď s á m f a k t , ž e n a j e d n e j s t r a n e i d e o č i n n o s ť p r e v a ž n e f y z i c k y z a m e r a n ú a n a d r u h e j o p r á c u d u š e v n ú , m ô ž e b y ť v o d i d l o m k z a m y s l e n i u s a n a d v z á j o m n ý m i d o p l ň o v a c í m i f u n k c i a m i . Zá lež í t e d a j e d i n e n a č l o v e k u , a k o s a s t ý m v y p o r i a d a .
ф Baske tba l j e t yp ická k o l e k t í v na h r a . Indi spoz íc ia j e d n o t l i v c a j e v i a z a n á n a c e l é m u s ž t v o . A k o p r e ž í v a š p o c i t y v i n y z o s p á l e n ý c h š a n cí, a k o s a ťa d o t ý k a j ú v y č í t a v é p o h ľ a d y s p o l u h r á č o v , k t o r ý m s i v p r a v e j c h v í l i n e p r i h r a l . V i e š b y ť t i e ž n e z m i e r l i v ý k p o d o b n ý m c h y
b á m s v o j i c h k o l e g o v ? J a , a k o m l a d ý h r á č , m á m v p r
v o m r a d e v ž d y n a m y s l i ú s p e c h c e l é h o k o l e k t í v u . K e ď s o m s i v e d o m ý , ž e č i a s t o č n e s a n a ň o m p o -d i e l a m a j j a , s n a ž í m s a v ž d y a z a k a ž d ý c h o k o l n o s t í p o d a ť n a j l e p š í v ý k o n . Z t o h o a s p e k t u m ô ž e m t i e ž p o s u d z o v a ť , č i j e p r e k o l e k t í v l e p š i a m o j a i n d i v i d u á l n a a k c i a , a l e b o p r i h r á v k a s p o l u h r á č o v i . V ý s o s t n e v š a k z á l e ž í n a s p r á v n o s t i r o z h o d n u t i a . N e m ô ž e m p o v e d a ť , ž e b y s o m v t o m t o s m e r e n e m a l č o n a p r á v a ť .
ф B ý v a p r a v i d l o m , ž e d i v á c i t v o r i a n e z b y t n ú k u l i s u d o b r é h o š p o r t u . Ich v p l y v n a i n d i v i d u á l n y v ý k o n h r á č a , a k o a j n a v ý k o n c e l é h o k o l e k t í v n u s a p r e j a v u j e p o z i t í v n e , a j n e g a t í v n e .
M n e j e p r í t o m n o s ť d i v á k o v — h o c i a j z l ý c h — v ž d y m i l š i a , a k o
p r á z d n e h ľ a d i s k o . P á r v ý t r ž n í k o v s a v h a l e s t r a t í , a l e b o i c h v y v e d ú p r í s l u š n í c i b e z p e č n o s t i . P r á z d n e h ľ a d i s k o , t o j e t o t á l n a d e p r e s i a . Č l o v e k s i u v e d o m u j e s v o j u m o m e n t á l n u n e u ž i t o č n o s ť .
Z h o v á r a l s a I. K .
KRESLIL: PETER BAUER
- 1 n
r -O
V pôrodnici včera zaznamenali dva predčasné prerody Janovic
Ä f l
Ш Ш
• sSs
5 f ohľadom na povraze
Záber z poľskťiho fi lmu Bandu
Režisérom zájazdového programu a vedúcim umeleckého súboru Laterny Magiky v Bratis lave bol Ladislav Považay. J e Bratislavčan a napriek svo j ím umeleckým funkciám e š t e s tá le nevystúpil z radov študentských. J e poslucháčom V. ročníka divadelnej réžie na Akadémii múzických umení v Prahe.
Prečo si odišiel š tudovať do Prahy?
Neviem, či to mám povedať? Azda to nie j e t a j n é ? Prihlásil som sa n a j p r v na
VŠMU. odkiaľ ma po absolvovaní I. ročníka herectva v y hodili a pres tup na réžiu mi nedovolili. O rok som sa znovu prihlásil do školy, a le tento raz na AMU do Prahy.
To s a ti podarilo, takže ani n e ľ u t u j e š ?
Pravdu povediac, ani nie. V Prahe s ú a j ďaleko väčš ie možnosti — 20 divadiel a spolupráca s mnohými vyhranenými umeleckými osobnosťami v práci veľmi pomáha.
Dostávaš sa do poslednej etapy svo jho štúdia, respekt íve si už nastúpil do „zamestnania".
Äno, každý poslucháč po skončení IV. ročníka n a s t u p u j e na angažmá. Práca v poslednom absolventskom ročníku, popri práci v mojom prípade v Laterne, pozostáva z teoret i c k e j a prakt icke j časti diplomovky.
Z čoho pozostáva t v o j a diplomová práca?
Moja téma znie: Samuel Beck e t t v súčasnom svetovom divadle. Ide o rozbor hier tohto autora, s o zameraním na jedno konkré tne dielo. Vybral som si zatiaľ dve, „Čakanie na Go-dota" a „Všetci, ktorí padaj ú . . . "
V novembri začnem pracovať v divadle J. G. Tajovského v o Zvolene. Naštudovanie hry A. Volodína „Päť večerov" bude mojou praktickou častou činoh e r n e j réžie.
Prečo práve vo Zvolene? Zvolenské divadlo mi ponúklo
angažmán, ktoré som pri jal zatiaľ len na túto jednu hru
Veľa ráz som už napísal testament, veľa ráz som už odkázal cedý svoj majetok, všetky tri svoje veci, stan spací vak a roztrhanú vetrovku svojim priatetom, lebo som musel mat istotu, že mi tam nepolezie nikto so zasvinenými nohami a veľkým bruchom, to by som nemohol urobit tým starým rekvizitám, nie, to by som nemohol urobit. Stan som odkázal Petrovmu bratovi, Petrovi by už nebol nanič, po tom páde z tej skalnej steny (ako mňa zlepili, to bohuprisäm neviem). Ivanovi som odkázal spací vak koľkokrát sme v ňom spali v priekope pri ceste, ked sme skoro ráno kývali na štartujúce náklaďáky. Raz sme si tiež tak ľahli a do rána sme plávali na vode, asi celú noc potichu pršalo a tú roztrhanú vetrovku som odkázal Janovi, lebo mi pomohol vtedy, ked mi ju po prvý raz natrhli a vy hádzali sme z krčmy, z tej malej zadnej miestnosti s biliardom štyroch fešákov, čo chodili do dediny na tom ich posratom aute za tými hlúpymi dievčatami, takže iste viete, že sme ich ne -vyhädzali pre tie dievčatá, ale proste preto, že sme mali chuť ich vy hádzať. Rozbili sme pritom luster a dve okná, ked sme cez nc třepali stoličky, ktoré tam padali v záhrade medzi jahody. Pravdaže, hned to vedelu celá dedina, ale vôbec nič z toho nemali, lebo Jano išiel nu druhý deň na vojmi a ja som zbalil svoj starý zaplátaný starí a mesiac som bol daleko v horách celkom sám, to bol hádaní najkrajší mesiac môjho života Ked tam zostanem ešte o den dlhšie, zle by sa to asi •skon čilo. Všetko má svoje hranici a tak niekedy musím byt cel kom sám, neznesiem nikoho
ale príde hranica a musím mat okolo seba kopu ľudí, teda, ako hovorím, veľa testamentov som už roztrhal, čo je pravdaže prejav zbabelosti, ale to je dobre, lebo vtedy si človek spomenie, koľko času už prešlo od tej doby, ako v lete polievali
Dušan Mitana
hadicami záhrady, bolo to veľmi suché leto a ako hádam všetky decká z celej dediny skákali do prúdu, chlapci sme mali trenky po kolená, s dierami na zadku, dievčatá šortky, zelené a červené a modré a strakaté a ako voda striekala a my sme tam skákali s holými zadkami a ked zrazu prestali polievať, začali sme tahat dievčatá za vrkoče a ked sme celkom uschli a dievčatá sa začali hanbit a ušli domov. Vtedy si človek na to spomenie a začne veriť v šťastie a iné potrebné veci. A klinec v stene, s pripraveným povrazom, na ktorom sa možno pohompáľat s nohami kúsok nad zemou (ako asi vyzerá svet z takejto vtáčej perspektívy?), ten kli-niec zostane zatiaľ prázdny a testament sa opäť roztrhá. Až zase pr'uie tá chvíľa, ked už mám po krk čakania vo verejných záchodoch, všetky tie nápisy, ktoré sám škrábem na steny, vyrývajúc si tak svoj epitaf, ked ma už omrzí, jesť p<istojačky obedy a večere, guláš a párky a párky a guláš, v špinavých staničných bufetoch zalievať ho teplým pivom a všetko rýcfilo a všetko pojrto-jai-ky. V takúto chvíľu opát píšem testament, zavesím povraz na ten kliniec, predstavujem si výhody pohľadu z vtáčej perspektivy a cítim sa v
tej chvíli absolútne slobodný. Nikto rpi nemôže do toho hovoriť, môžem sa slobodne-rozhodnúť, takto sa pohrávam s tou myšlienkou a to je dobre, lebo vtedy si človek spomenie, koľko času už prešlo od tej doby, ako sme strapatí a bosí šarvanci sadili do hliny pri rieke vŕbové prúty, bývali také modrasté rána, keď sa hladina blýskala v lúčoch vychádzajúceho slnka a my sme púšťali po rieke papierové lodky a rieka sa pokojne na to pozerala. Ked si človek spomenie na také ráno, začne veriť v šťastie a iné potrebné veci. Ale človek o tom nesmie dlho rozmýšľať, lebo musí spomínať na chlapcov, čo všetci do jedného o Ušli bodkami z papiera niekde do morí. A začne myslieť na vŕbový cintorín pri rieke. A príde tam, kde zistí, že z prútika, čo zasadil do hliny, stala sa vŕba, ktorá rozmnožila tie na cintoríne. A vtedy si uvedomí, že ešte v to ráno, strapatý a bosý, zasadil si vŕbu na svoj hrob. A ked to človeka tak chytí, to si ako od začiatku pripravujeme vlastný hrob, ako po celý čas žitia stále zomierame, znova si začne pripomínať výhody vtáčej perspektívy a znova začne písať testament. Pozerá na povraz a to je dobre, lebo vte
dy si spomenie na chlapcov, ktorí zmizli vo svete, na chlapcov, ktorých nikdy nepoznal, ale zostala vŕba a ľudia si sadajú do jej tieňa a vravia, túto zasadil starý Vrbík, tamtú Kováčik a tú a tú a tú a tú... a vtedy pochytí človeka niečo akol áska a povie si, tá vŕba, zasadená v hline pri rieke tam' zostane a pôjdu Iridia v horúcom lete a sadnú si do jej tieňa a to je niečo ako láska.
а snažím s a neprerušiť s t y k y s o Slovenskom.
Ako j e to s Laternou Magikou, tnieniš i nada le j v n e j zostať?
Hád by som zostal, dúfa júc, že s a skoro začne robiť nový program. Bolo by už načase.
Badáš veľký rozdiel medzi prácou v divadle a Laternou?
Každá práca má s v o j e zv láš tnosti a osobitnosti. Prednosť LM tkv ie v j e j mimoriadnom postavení. J e schopná syntet icky skĺbiť film, divadlo a ďalšie výrazové prostriedky. Nemá v š a k možnosť preniknúť do f i lozof ickej hlbky určitého diela, t a k ako j e schopné divadlo — činohra.
Ktoré herecké výkony z pražských hercov s ú p r e teba o z a j s tným zážitkom?
S. Budínová, í. Kačírková, V. Voška a J. Kemr.
Z rozhovoru j e vidieť, že ťa práca v súčasnosti značne zamestnáva. Nemyslíš, že si ťo tak trocha odnáša zovňa j šok? Mám na mysli t v o j u bradu, ktorá ťa už mení k nepoznaniu.
Občas zaměním réžiu za herectvo. A j momentálne f i lmuj e m v „Markétě Lazarove j" v réžii Františka Vláčila, k torého požiadavka bola, aby herci nemali v o f i lme umelé masky, takže hoc i moja t a k trochu neupravená brada slúži t e raz umeleckým účelom.
Rozprávala sa K a j a
Knižná ž a t v a 1 9 6 5 Ako každoročne, a j v decembri tohto roku
•hromaždil Knižný veľkoobchod ia*c produkcie slovenských vydavateľst iev na podujatí, tradične nazvanom žatvou, na výs tave, ktorá by mala reprezentovať naj lepšiu časť v y d a n e j knižnej produkcie a k torá by mala poskytnúť ucelenú predstavu o edičnej politike c e l e j desiatky
slovenských vydavateľst iev. No nielen to, v ý stava podobného charakteru, periodicity a rozsahu by mala po konfrontácii s čitateľom ovplyvniť edičnú politiku p r e najbl ižš ie r o k y a vo v o n k a j š e j forme b y mala prerásť v akýs i knižný fest ival , sviatok tlačeného slova.
Žiaľ, ani tohtoročná Knižná v Lipsku alebo Belehrade) j e d - nik s i nie vždy spomenie, čo žatva nerobí zadosť týmto a m - noducho prepadli. Kolekcie j e d - vyšlo tohto roku, čo na sklonku bíciám. Neviem, do a k e j miery notlivých vydavateľst iev nie s ú minulého, j e z toho veľa omy-s ú na v ý s t a v e zainteresovane úplné, inštalované s ú bez a k é - lov — a potom: kr ivdí s a t u samotné vydavateľstvá, čo ony hokoľvek vnútorného súvisu, knihám, k t o r é patria do toh-na ozrejmenie svojich vydava- nikde sa nemožno dozvedieť, čo toročného edičného plánu, no teľských zámerov chcú náv- vydavateľs tvá pr ipravujú p r e v y j d ú po Knižnej žatve, alebo števní'kovi povedať; domnievam budúce roky a ne jasný zmysel knihám, ktoré vyš l i v posled-sa však, že s podobnou neza- má a j anketa Najlepšia kniha nom čase a čitateľ sä ich e š t e uj ímavou expozíciou by na ho- roku 1965. Predovšetkým preto, nestihol prečítať. Pochybný j e c ik tore j zahraničnej prehliadke že tu chýba tlačený alebo v y - a j dosah ankety — edičné plá-(ako j e napr. medzinárodný stavený kompletný prehľad ny p r e budúci rok s ú už hoto-knižný veľtrh vo Frankfurte, o produkcii roka — a návš tev- vé, ba e x i s t u j ú už a j pr iesku
mové verzie p r e rok 1967. Čo si — n a základe ankety —
želá čitateľ (hoci možno pochybovať o reprezentativnosti t e j t o ankety) ? Sú to predov š e t k ý m preklady zo s ú č a s n e j západnej l i teratúry, n a j m ä americkej, v iac s v e t o v e j poézie, divadelné a f i lmové scenáre, viac detektívok a cestopisov, nieto snáď ani jediného hlasu, k torý b y si ži®da'l sovietsku l itera túru — t a k j u vydavateľs t v á stihli zdiskreditovať masovým a 'nekritickým výberom.
Všeličo by sme s i mohli zaželať a j m y — viac dobrých učebníc, viac odbornej l i teratúr y — a j spoločenskovednej zo zahraničia, dobrého vydavateľa na skr iptá . . .
Obávam is'a však, že želania z tohtoročnej Kniižnej žatvy ostanú pre najbl ižšiu budúcnosť len želaniami.
Ivan Skala
Krivka tvojich očí K r i v k a t v o j i c h očí obchádza m i s r d c e k r ú ž o k tanca a s ladkost i svätož iar času kol íska nočná istá u ž l e n zato n e v i e m v š e t k o čo s o m preži l ž e t v o j e oči m a v ž d y nev ide l i l í s točky d ň a a spenená rosa rákos ie v e t r a ú s m e v y v o n n é krídla p o k r ý v a j ú c e s v e t s v e t l o m lode s n á k l a d o m neba a m o r a poľovníci š u m o v žriedla f a r i e b v ô n e v y l i a h n u t é z hniezda zorníc č o spoč íva n a s l a m e h v i e z d tak d e ň záv is í o d p r o s t e j d u š e ako s v e t o d t v o j i c h č is tých očí a m o j a k r v p r ú d i v ich pohľade
Preložila Viola Ciger
Q
d 0
Q .
Koloman Leššo
im Nestačí vychovávať z člo
veka odborníka. Stane sa tak z neiho len druh užitočného nástroja, nie v š a k harmonicky rozvinutá osobnosť.
Bytostným cieľom výchov y musí byť navodiť š tudentovi porozumenie p r e s k u točné hodnoty života, vzbudiť v ňom živý cit p r e n e a naučiť ho poznávať k r á s u a mravné dobro. Výchova, k t o rá túto úlohu zamešká, d á ľuďom — pretože spros t redk u j e špecializované poznatky — vzdelanie, s k torým sa budú podobať dobre cv ičeným psom, a le nebudú z nich (harmonicky rozvinuté osobnosti. Študent sa m u s í naučiť porozumieť pozadiu ľ u d s k e j existencie a t iež ľudským ilúziám, aby dostal správny vzťah k človeku i k spoločnosti vo svo jom okolí.
Tieto významné veci dostanú sa do povedomia mlad e j generácie jedine osobným stykom s učiteľmi, nie z kníh — alebo pr ina jmenšom hlavne z nich. Predovše tkým t o tvorí a u d r ž u j e našu kultúru.
Prísne zdôrazňovanie s ú s t a v y oceňujúce j čistý v ý kon, rovnako ako predčasná špecializácia so zameraním využiť čo n a j r ý c h l e j š i e to, čo s a človek naučil, z a b í j a ducha, na ktorom spočíva všetok kul túrny život — vrátane špecializovaných vedomostí.
Nemenej významnou úlohou výchovy j e vzbudiť v mladom človeku nezávislé kritické myslenie. J e to úloha, k t o r e j plnenie často ohr o z u j e preťaženosť mnohými a príliš rozmanitými odbtfr-mi. Toto preťaženie vedie nutne k povrdhnosti. Výchovu treba utvárať tak, aby s a to, čo s a človek učí, p r i j í malo ako vzácny dar a nie ako tvrdá povinnosť.
Výdatné vedomosti a dobr é základné vzdelanie s ú veľmi dôležité napríklad p r e každého študenta medicíny. Samotné v š a k nestačia. Lek á r nie j e len vedec alebo dobrý technik. Musí byť viac než to — n a j m ä musí mať vynika júce ľudské hodnoty. Musí mať osobné porozumenie a súcit pre ľudské u t r penie.
Čo musíme utvárať, s ú osobnosti. Albert Einstein
ova
KRESLIL: FRANTIŠEK « G l
H A K J f b
f s J l X M A
N I X
P R E M W A V S E R O F * E T 5 & A N | C
P*Z S N E
• • « 3 J
Tommy Janovic * » r
Človek-to znie hrdo. Ano f ale nie z každých úst
Г AM J PR I/ Mučí ME z j t s t mládci ASY
Sf\ Мм NESKÍZILfí
Fedor Vico
T i b o r K o r b e l l
Stretol som Riu a lidu. — Ahoj, dievčatá! — Čao... — Nazdar. Nevidel si ná
hodou Tomáša? — spýtala sa Ria.
— Tomáša? To je ten vysoký blondák z mediny, s ktorým som ta videl minulý týždeň? — snažil som sa upřesnit si, o koho ide.
— Ale kdeže! Ten s ktorým chodím teraz... — začala vysvetľoval Ria.
H l a v o I a m — Aha! — svitlo mi. —
to bude ten čierny prírodovedec, čo sa tak trochu češe na bítlsa ...
— Čo si pipi? — pomohla konečne vrúest do veci jasno llda. — No predsa, Tomáš, ten, s ktorým som minulý týždeň chodila ja...
JOZEF A . TALLO
ČO SME SI VYVODILI Z PRAXE Informatívny článok, objednaný redakciou pre našu
Verejnosť
Dvoma spôsobmi sa dostať na vrchol vysokého stromu. Buď naň vyliezť, alebo si sadnúť na sadeničku a čakať
•
Prasa je symbolom šťastia a sprostosti. Prekvapujúca súvislosť
V našom v ý s k u m n o m ústave n i ž š e j matemat iky a m a l e j násobi lky kráčame p e v n e a vedecky vpred. Ústav sa predov š e t k ý m opiera o ľudové m a s y a š irokú verejnosť. Kazíme heslo: Ľ u d j e v e d a a veda j e ľud. Náš ústav vydáva p o p u lárni časopis: Matika na v š e d n ý deň, v ktorom rôznymi r é busmi a krížovkami, hádankami a žartami sa snaž íme spr ístupniť matemat iku pre n a j š i r š i e v r s t v y
Nejde v š a k iba o didaktickú vymôcť rôzne výnimky a s t la-činnosť. Naše výs ledky m a j ú čiť nároky na skúškach, aby obrovský význam pre naše ná- sme s a mohli čím skôr vykázať rodné hospo'dárstvo. Pracu je- hrdým výsledkom: všetci sme me na niekoľkých objednaných majiteľmi dokladu o odbornej úlohách pre konkrétne použi- kvalifikácii. tie.
Uvádzam naše dva posledné Napríklad istý náš pracovník, celoštátne úspechy:. k torý e š t e nedávno nemal žiad
nu kvalifikáciu, no vďaka ude-1. Príklad z praxe: ' e n i " výnimky j u dostal ako
dar od Kra jského združenia geometrov a aritmetikov, odo
vzdal ús tavu ako dar nasledovnú prácu:
1 X 1 = 1
0 X 0 = 0
Pričom z uvedeného príkladu vyplýva, že číslo násobené s a mo sebou ostáva nezmenené.
Túto matematickú poučku s m e e š t e nepoužili v praxi, a le i s te sa n á j d e veľa situácií v národnom hospodárstve, v ktorých bude možné aplikovať a j tento výsledok nášho ús tavu na každodenný život.
1 X 1 + 0 = 1 0 X 0 + 1 = 1
2 + 2 = 4 2 X 2 = 4
Ďalej j e matematicky dokázané, že keď niektoré číslo násobíme týmto číslom a pr idáme iné číslo, tak výsledok nemôže byť väčší ako 1 (je< na).
Teoretické poučenie: Z uvedeného príkladu vyplý
va, že ak medzi d v e rovnaké čísla dáme znamienko + , a lebo znamienko X, dostaneme vždy rovnaký výsledok.
Použité v ekonómii: Uzavreli s m e nasledovný v ý
nosný obchod: Predali s m e do zahraničia
10 X 10 ton tovaru a nakúpili s m e za t o 10 + 10 + 1 ton toho istého tovaru.
Náš čistý zisk, vďaka aplikov a n e j matematike a vedeckému postupu j e 1 ( j e d n a ) tona tovaru.
2. Vďaka zvyšovaniu kva l i f i kácie má už u nás takmer každý radový člen vysvedčenie o kvalifikácii. Snažíme sa
Psychiatrovi sa s ťažu je istý muž:
— Pán doktor, preds tavte si, moja rodina sa ma chce zbaviť, chcú ma s t rč i ť do btláznin-ca . . .
— H m . . . A pod akou z á mienkou . . . čo vám v y t ý k a j ú ?
— Že mám rád palacinky . . . — To p r e d s a n i e j e dôvod!
Palacinky mám rád a j j a . . . — Výborne! Pán doktor, j a
v á s na n e teda pozývam. Mám doma dva vagóny . . .
r s J
ОЭ
ca аз >1-ч|
СО
СО
Viktor Kubal
Elena Girethová • SLZY
Uviedli s m e len t a k é pr íklady, k toré môže sledovať a j laik. Ide tu o maličkosti. Nehovoril som nič o tom, a k é máme vyšš ie úlohy. Napríklad usporiadať 24 hodín dňa tak, aby aspoň 26 ostalo na mimoriadne schôdze, p lenárky a porady. Zadeliť naše lesy, aby snie s nimi mohli vystačiť na
žníky a ž do roku 1999. To s ú však už t a k é veci,
ktoré nemôžem dostatočne rozvádzať v rámci tohoto v y m e d z e n é h o článku. Veda j e veľká vec, s tačí povedať „veda"
i a <jž sa pred nami o t v á r a j ú veľké perspektívy. Veda a k v a lifikácia samo o s e b e d á v a j ú
I s řVelý súčet : budúcnosť. Nič •nesmie stáť v c e s t e t e j t o bu
dúcnosti. Kvalifikáciu dosiahneme, a j keby t o š lo na úkor niektorých maximálnych názorov. Každý občan matemat ikom, vydali s m e vlani heslo, do roku 1999 musíme dosiahnuť, aby s m e úplne zlikvidovali matematickú negramotnosť. Musíme podchytiť predovšetkým mládež. Budeme postupne znižovať vekovú hranicu a o desať rokov bude každý školopovinný pionier zároveň p r o fesorom matematiky.
i
ing. prof. Dr. Ivan Menšenec, mg., sc. c. a l fabet honoris causa, bacalar logaritmea, der ivatus maximus, prom. diferenciál. Num e r u s cons t ans a l -geb ra tus .
DIAĽKOVÉ STUDIUM Božena Ploeháňová
V New Yorku s i zákazník k u p u j e v kníihkupectve nov inku: „Ako rých lo a bezpečne zbohatnúť."
— Prosím, n e c h sa páči — podáva m u kn ihu kníhkupec. — A, prosím, n e v e z m e t e si hneď a j n a j n o v š i e vydan ie trestného zákonníka?
Stranu pripravi l Tibor Korbeli
Študujem už t re t í rok a — možno povedať — úspešne. E š t e ani z j e d n e j s k ú š k y som nevyletela. Vďaka m ô j m u v e l k é mu Ihereckému nadaniu, vypust iť aspoň t r i s l z y a k o hrachy, súcitu skúša júceho a v n e m a l e j miere i m o j e j snahe čo-to pochytiť na prednáškach.
Semester s a pomaly končí, u ž iba jedna skúška. A t o j e maličkosť. Dejiny robotníckeho hnutia s k ú š a predsa ten mladý, sympatický, súcitný asistent. Za jednu slzu — dvojka v indexe. A j e p o semes t r i , n a č o s a trápiť s dátami, k e d y bola Velká francúzska revolúcia atď., n o škoda t ra t i ť čas.
Za j t ra máme ples, t r e b a rýchle pozlháňať šaty, topánky, zastaviť s a u kaderníčky, zohnať slaboružový lak na nechty.
Ples bol vynikajúci, vše tko dobre klapalo, vydari l sa. A skúška na druhý d e ň — t á nie. Slzy som s ice vyprodu
kovala, i viac a k o bolo obvykle treba. Na s k ú š a j ú c i s t r o j v š a k s lzy n e z a b r a l i . . . Do čerta a j s tou
technikou! Ölovek s a u ž na nič nemôže spoliehať! Milan Vavro
Exportný z Portugalska: — Počuil som, že ťa odsúdili
na tr i roky. Prečo? — Podplatil s o m niekoho. — A ako si sa dosta l n a s lo
bodu? — Znova som podplati l n ie
koho . . .
ľŕircf Taussifß
Turistu Koľkokrát s o m sa u ž zar ie-
kol, ž e n e d á m n a rek lamu!
KRESLU : PETER BAUER
/ y d á v a CZV KSS n a UK a LF. ZV ROH n a UK a LF, V V ČSM na UK a I.F a R e k t o r á t Univ e r z i t y Komenského, B r a t i s l a v a , Š a f á r i k o v o n á m . í . 12. Vedúci r e d a k t o r J u r a j V e r e í , r e d a k t o r i F r a n t ü e k L c t o v o n e c a J á n K a m e n i s t ý . Redakcia a a d m i n i s t r á c i a : K a t e d r a n o v i n á r s t v a FFUK, Gondova 2, B r a t i s l a v a , l e i . 550-20. V y c h á d z a d v o j t ý ž d e n n e . T laŕ la Z á p a d o s l o v e n s k é l U ŕ U r n e 01, n . p., B r a t i s l a v a , D u k e l s k á 51.
K-lfl*5136!)
V
/~л
P o u č e n i e z T r ó j e : N e v p ú š ť a j t e k o n e
A l e tentokrát t o b o l o skutočn e naposledy.
N e v i e m u ž presne, n a č o s o m sa v las tne nachytal. Či t o bolo pr ís lovie „Kto ces tu je , t e n g a z d u j e ! " a lebo propagačný v e r šík „Cestovanie — špor t t o pravý, v z d r a v o m te le i d u c h zdravý !" Dnes j e t o u ž a j tak vedľa jš ie . Faktom v š a k z o s t á va, ž e s o m sa v y d a l n a cesty.
Začal s o m n a severe . V r a j t a m m a j ú t u l e n e a f j o r d y . Haha, i b a a k v prospektoch! Nikd e s o m i c h n e v i d e l a bol s o m a ž v s a m o t n o m Mikulášskom okrese.
A l e neodradi lo m a to. Navšt ív i l s o m t a j u p l n ý Východ. Zasa h u m b u k ! Poahodil s o m n a j v ý c h o d n e j š i e okresy V ý c h o doslovenského k r a j a k r í ž o m -k r á ž o m a po ge j š iach ani s t o -py !
O d ivokom Západe škoda hovoriť. Reči, v š e t k o prázdne r e či. Kúty, Malacky, Myjava bez j e d i n é h o eowboya.
No prosím, nachytali m a dobre.
A l e poraďte mi: povedať či nepovedať holú p r a v d u deťom, ktoré b u d e m učiť zemepis?.
T. J A N O V I C