Záružlie močiarne sa vyskytuje vo vlhkom prostredí ako močiare, potoky a mokré lúky. Má sýtožlté kvety a šťava z nich sa používa na farbenie masla. Kvitne na jar (v marci až

apríli). Listy sú pevné, tmavozelené, srdcovitého tvaru. Vzhľadom k veľkosti

rastliny, ktorá má výšku až 50 cm sú pomerne veľké. Stonka je dutá. Je to trváca rastlina a je

slabo jedovatá. Prezimujú iba korene, z ktorých na jar vyrastie nová rastlina.

Nezábudka močiarna — Myosotis scorpioides. Táto veľkokvetá nezábudka rastie pri horských a nížinných potokoch, v mokrých lužných lesoch a

na močariskách, je častá. (20– 50 cm)

Vŕba biela má dvojfarebné listy, na líci sú tmavozelené a na rube hodvábnebiele. Majú podlhovastý, štíhly tvar a sú usporiadané protistojne na zdrevnatených konárikoch. Uvážene použité, dopĺňajú zaujímavým spôsobom tak kvetinové, ako aj listové aranžmán. Listy sú najrajšie v lete. Na sušenie sú nevhodné.Konáre viacmenej priame, samičie jahňady 5-10 x 30-65 mm veľké, podporné listene podlovasté, tupé, na špičke lisé, siahajúce do polovice dĺžky tyčiniek. Mladé vetvičky i listy lesklo hodvábne chlpaté.

Jelša má beľové drevo belasté, jadrové drevo žltkavé až načervenavo biele, neskôr svetlo hnedé, často nepravidelne pruhované, hranica beľa a jadra nie je vždy zreteľná, textúra fládrovaná v tangenciálnom reze, pruhovaná v radiálnom reze, veľmi dekoratívna; ťaží sa vo veku 70 až 80 rokov do leta, reže sa v kôre, sušiť sa má len vonku, rozdielne drevo z mokrých stanovíšť - dlho vláknité , extrémne pružné a zo suchých vápencových pôd- krátko vláknité, krehké. Drevo je tvrdé, pružné, dobre opracovateľné ručne i strojovo, dá sa leštiť. Hodí sa na výrobu ceruziek, škatuliek na cigary, rôzne rezbárske a nábytkárske účely

Ďakujem za pozornosť

vytvorila Veronika Chebenová