Celá štúdia

NEUROPEA

1 © NEUROPEA, s.r.o., 2014

Štúdia o význame stravných poukážok pre ekonomiku SR a dopadoch ich prípadného zrušenia na Slovensku

august 2014

NEUROPEA


NEUROPEA, s.r.o BCB, Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava Slovenská republika tel.: +421–911–019-992 e-mail: [email protected] Táto štúdia bola vypracovaná pre spoločnosť Edenred Slovensko, s.r.o.. Na jej vyhotovení pracovali interní a externí experti spoločnosti NEUROPEA, s.r.o., ktorá je majiteľom všetkých autorských práv. Žiadna časť štúdie nesmie byť poskytovaná tretím osobám bez predchádzajúceho súhlasu majiteľa autorských práv spoločnosti NEUROPEA a Edenred Slovensko. “Štúdia o význame stravných poukážok pre ekonomiku SR a dopadoch ich prípadného zrušenia na Slovensku.“ Dátum spracovania štúdie: August 2014 Zadávateľ: Edenred Slovensko, s.r.o. Autori: Martin Valentovič, Andrea Križanová, Norbert Križan, Peter Marčan © NEUROPEA, s.r.o., 2014

NEUROPEA


OBSAH

Executive Summary _________________________________________________________ 5

Ekonomické dopady zrušenia stravných lístkov _______________________________________ 7

Úvod (ciele a zámer štúdie) __________________________________________________ 10

A. Význam stravovania v pracovnom procese a jeho vplyv na zdravie a psychickú pohodu zamestnancov _____________________________________________________________ 12

1. Obedňajšia prestávka a jej funkcia na zmiernenie pracovnej záťaže _________________ 13

2. Zdravý životný štýl a zdravotné dôsledky nesprávnej výživy ________________________ 15

3. Psychohygiena pracovného dňa ______________________________________________ 18

B. Význam stravných poukážok _______________________________________________ 19

1. Nástroj zabezpečujúci zdravé stravovacie návyky obyvateľov _________________________ 19

2. Vplyv na hospodárstvo ________________________________________________________ 21 2.1. Sektor stravných poukážok je z hľadiska veľkosti významným prvkom ________________________ 22 2.2. Sektor stravovacích zariadení - v čom spočívajú prínosy jeho podpory? _______________________ 23

Zamestnanosť v sektore stravovania ____________________________________________________ 23 Pridaná hodnota a ďalšie efekty v sektore stravovania ______________________________________ 24

2.3. Práceneschopnosť__________________________________________________________________ 26

3. Nástroj sociálnych služieb _____________________________________________________ 28

4. Administratívne náklady ______________________________________________________ 29

C. Makroekonomický model __________________________________________________ 30

1. Charakteristika základných parametrov zmien _____________________________________ 30

2. Vplyv dodatočného zdanenia stravného __________________________________________ 31

3. Vplyv zrušenia stravných poukážok na zdravie _____________________________________ 32 3.1. Vplyv nezdravého stravovania na obezitu _______________________________________________ 32

Štúdie na báze žiakov a tehotných žien __________________________________________________ 32 Štúdie na báze zdravotného stavu dospelých _____________________________________________ 33 Použité údaje o riziku obezity do ekonomického modelu ____________________________________ 34

3.2. Rast nákladov na liečenie ____________________________________________________________ 36 3.3. Rast práceneschopnosti _____________________________________________________________ 37

4. Ďalšie vplyvy na hospodárstvo SR _______________________________________________ 38 4.1. Vplyv na zmenu dopytu v sektore stravovacích zariadení___________________________________ 38

5.Input-output analýza __________________________________________________________ 43 5.1. Celkový dopad na hospodárstvo a sektor stravovania _____________________________________ 43

D. Vplyv prípadného zrušenia stravných poukážok na jednotlivé sektory ______________ 46

1. Štátny rozpočet______________________________________________________________ 46

2. Samosprávy ________________________________________________________________ 46

3. Verejné poisťovne ___________________________________________________________ 47

4. Podniky ____________________________________________________________________ 48

5. Zamestnanci ________________________________________________________________ 49

NEUROPEA


6. Neziskové organizácie ________________________________________________________ 50

7. Celkové náklady spoločnosti ___________________________________________________ 50

E. Administratívne náklady a ich hranica spoločenskej výhodnosti ___________________ 52

Použitá literatúra __________________________________________________________ 53

F. PRÍLOHY ________________________________________________________________ 57

NEUROPEA


Executive Summary

Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotiť význam podpory stravného a stravných lístkov pre ekonomiku Slovenska. Inštitút stravného má na Slovensku už 20 ročnú tradíciu, pričom za toto obdobie so zmenou životného štýlu a rozširujúcim sa nezdravým spôsobom života jeho význam čoraz viac rastie. Aj to je dôvod prečo okrem ekonomických faktorov táto štúdia berie do úvahy aj vplyv zdravého stravovania na chorobnosť a produktivitu ľudí. Výstupom ekonomickej kvantifikácie zrušenia (resp. nahradenia stravných lístkov finančným príspevkom) však nie je len kvantifikácia dopadov na ekonomiku cez nižšiu spotrebu v sektore reštauračných služieb. Významná časť štúdie sa venuje aj kvantifikácii ekonomických dopadov vyššej chorobnosti a práceneschopnosti, ku ktorej môže dôjsť v dôsledku nepravidelného stravovania ľudí v zamestnaní, ako aj dôsledku zrušenia stravných lístkov.

Dopady zrušenia stravných lístkov na zdravotný stav populácie

Práve zdravé stravovacie návyky obyvateľstva sú najdôležitejšou funkciou stravných poukážok v súčasnom systéme stravného. Podľa súčasnej legislatívy je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom teplé jedlo s nápojom, pričom táto strava musí byť v súlade so zdravou výživou. Stravné poukážky sú v tomto prípade efektívnou voľbou v prípadoch, kde by pre zamestnávateľa bolo nevýhodné zriaďovať vlastnú kantínu alebo dohadovať priamy zmluvný vzťah s inou kantínou. Účelová viazanosť stravnej poukážky umožňuje účelovo naviazať hodnotu stravného na konzumáciu v stravovacích zariadeniach v okolí prevádzky zamestnávateľa.

Súčasťou štúdie je aj ekonometrický model dlhodobého vývoja situácie na Slovensku, ktorý sleduje vplyv poukážok na ekonomickú stránku spojenú so zdravím pracujúcej populácie. Ak by napríklad zamestnanci na miesto stravných poukážok dostávali hotovostný príplatok ku mzde, preukázateľne by to malo za následok zhoršenie zdravotného stavu. Výsledkom by bola zvýšená práceneschopnosť a zvýšené náklady na zdravotníctvo. Okrem toho by zvýšené náklady zaznamenali aj zamestnávatelia (z titulu vyšších náhrad za mzdy pre PN) a sociálna poisťovňa – (z titulu vyšších nemocenských dávok) (Graf 1).

Z ekonomického hľadiska by zrušenie stravných poukážok z pohľadu zvýšenej práceneschopnosti už pre rok 2015 znamenalo:

zvýšenie práceneschopnosti o 243 tisíc dní (0,8%-tný nárast PN) rast nákladov na zdravotnú starostlivosť 20 mil. EUR pokles HDP z titulu nižšej produktivity práce 31 mil. EUR. (Graf 1)

Pri príprave štúdie vplyvov nepravidelného stravovania, ako dôsledku zrušenia stravných lístkov na zdravotný stav obyvateľstva, autori tohto materiálu vychádzali z viacerých štúdií a ich výsledkov. Ako najvhodnejší priamo merateľný ukazovateľ, ktorý je ovplyvňovaný nezdravou stravou a je dokázaný aj jeho vplyv na zdravotný stav bol použitý faktor obezity.

NEUROPEA


Graf 1 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných lístkov na zdravie a ekonomické dôsledky s tým spojené (mil. EUR)

Zdroj: makroekonomický model

Zvýšené riziko obezity po zrušení stravných lístkov sme odvodili na základe analýz výsledkov odborných štúdií, ktoré skúmali vplyv nezdravého stravovania na zvýšené riziko obezity. Medzi rôznymi spôsobmi nezdravého stravovania sme vybrali ten, ktorý sa najviac podobá stavu, aký by nastal na Slovensku po zrušení stravných poukážok (teplá, pripravovaná strava s čerstvých surovín). Zároveň tu museli byť eliminované vplyvy ďalších faktorov ako napríklad pohyb, genetické predispozície atď. Tým je zabezpečené, že aj náš model zachytáva prírastky obezity z titulu nezdravého stravovania ako jediného faktora a jeho výsledky nie sú skresľované ďalšími spomínanými činiteľmi obezity.

Podobným spôsobom sme do zvýšeného rizika obezity zohľadnili aj faktor zníženej pravidelnosti stravy. Zmeny pravidelnosti stravovania na Slovensku po potenciálnom zrušení stravných lístkov a nahradení finančnou hotovosťou sme získali zo špeciálne uskutočneného prieskumu GfK pre účely tejto štúdie. Zmeny v nákladoch na zdravotnú starostlivosť a na zvýšenú PN sme taktiež odhadovali na báze výsledkov štúdií, ktoré tieto faktory skúmali.

Nemenej zanedbateľný je prínos stravného vo forme stravných lístkov k ekonomike SR. Keďže reštauračné služby patria na Slovensku medzi odvetvia z mierou pridanej hodnoty prekračujúcej priemer všetkých odvetví, idú účelovo viazané prostriedky v stravnom s relatívne vyššou pridanou hodnotou. Zrušenie systému stravných lístkov a nahradenie peňažnou hotovosťou by sa ako prvé prejavilo na poklese dopytu v reštauráciách – jednak z titulu zníženej pravidelnosti návštev ako aj z titulu úspor na existujúcich obedoch. V roku 2015 by pokles dopytu v slovenských reštauráciách predstavoval až 193 mil. EUR. Informácie o výške skutočných a nových výdavkoch v reštauráciách ako aj informácie o tom koľko stravných poukážok z celkového počtu je smerovaných do reštaurácií, sme zisťovali z výsledkov prieskumu GfK.

-40

-30

-20

-10

0

10

20

30

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R rok

Systémové dávky sociálnej poisťovne

Náhrada príjmu zamestnávateľa

Nemocenské dávky a náhrada príjmu:

Rast nákladov na zdravotnú starostlivosť

Pokles HDP

NEUROPEA


Ekonomické dopady zrušenia stravných lístkov

Výhodnosť podpory sektora reštaurácií je okrem pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľov zdôvodniteľná aj nadpriemerne vysokou mierou zamestnanosti a pridanej hodnoty v tomto sektore v porovnaní s ostatnými sektormi hospodárstva Slovenska. Najmä v poslednom období má tento sektor aj výrazne podpriemernú mieru importu vstupov, čo má zase priaznivý multiplikačný efekt. Jeho podpora sa preto zákonite musí prejaviť v raste pridanej hodnoty v hospodárstve a v raste mzdových prostriedkov, čo zase dáva potenciál pre rast zamestnanosti. To všetko sa musí pozitívne odraziť vo verejných rozpočtoch - predovšetkým v zvýšenom výbere dane z pridanej hodnoty a daní z príjmov.

Graf 2 Pokles tržieb reštauračného sektora po zrušení stravných lístkov a nahradení peňažným príspevkom (zohľadňujúci nižšiu frekvenciu návštev reštauračných zariadení a nižšie výdavky nad rámec hodnoty stravných lístkov, mil. EUR)


Graf 3 Vplyv konečného (multiplikovaného) efektu potenciálneho zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou na rast miezd v hospodárstve SR a v sektore stravovania


-101 -120

-141 -160 -169

-179 -182 -184 -189 -189 -193 -199 -206 -213 -250

-200

-150

-100

-50

02005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Pokles tržieb v reštauráciách z titulu zníženejfrekvencie návštev

Pokles tržieb v reštauráciách z titulu zníženiavýdavkov za existujúci obed

-4.1 -5.5 -7.3 -11.3

-13.6 -15.6

-18.3 -21.1

-23.5 -23.5 -24.9 -26.4 -27.0 -27.5

-6.4 -8.3

-10.9

-17.3 -21.2

-23.6

-28.0

-32.8

-37.4 -39.4

-41.7 -42.4 -43.1 -44.1 -50

-40

-30

-20

-10

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Hrubé mzdy a platy

Hospodárstvo

v tom: hotely, reštaurácie

NEUROPEA


Prieskum agentúry GfK, ktorý sa realizoval paralelne s prípravou štúdie, jasne ukazuje, že po zrušení stravných lístkov by prišlo k zmene spotrebiteľského správania smerom k nižšej návštevnosti reštaurácií a zníženiu výdavkov na stravovanie. Reštaurácie, ktoré patria do sektora s pridanou hodnotou nad priemernou úrovňou priadnej hodnoty odvetví v slovenskej ekonomiky, by zaznamenali významný prepad tržieb. Tento by dosiahol v roku 2015 výšku až 193 mil. EUR (Graf 2). Samozrejme tento efekt by pocítila aj zamestnanosť v odvetví reštauračných služieb a na ne nadviazaných sektorov, čo by sa odzrkadlilo nielen v poklese zamestnanosti ale aj v poklese miezd (Graf 3)

Súčasný systém stravných poukážok pre Slovenské hospodárstvo v porovnaní so stavom, kedy by boli stravné poukážky zrušené, v roku 2015 prinesie:

Rast miezd a platov 25 mil. EUR v hospodárstve (v sektore reštaurácií 42 mil. EUR)

Rast hrubej pridanej hodnoty 89 mil. EUR (v sektore reštaurácií 103 mil. EUR)

Vyšší výber odvodov do verejného poistenia od zamestnávateľov 7 mil. EUR (v sektore reštaurácií 12,4 mil. EUR)

Rast zisku v hospodárstve Slovenska 43 mil. EUR (v sektore reštaurácií 35 mil. EUR.

Celkové pozitívne efekty súčasného systému stravných poukážok oproti stavu, aký by nastal po jeho prípadnom zrušení a nahradení peňažnou hotovosťou zachytáva Tabuľka 1. Jeho prípadné zrušenie by v roku 2015 znamenalo celospoločenskú stratu 115 mil. EUR.

Tabuľka 1 Rekapitulácia celospoločenskej straty, aká by nastala po zrušení stravných poukážok na jednotlivé sektory spoločnosti (mil. EUR)

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Multiplikačný efekt:

Centrálna vláda -19,3 -19,5 -20,6 -21,6 -22,4 -24,5 -24,2 -26,3 -29,1 -32,4 -35,8

Samosprávy -3,3 -3,3 -3,5 -3,7 -3,5 -3,6 -3,6 -4,0 -4,5 -5,0 -5,6

Verejné poisťovne -20,5 -20,4 -21,3 -22,4 -23,4 -24,1 -24,3 -25,5 -27,3 -29,4 -31,7

Podnikateľský sektor -29,4 -29,7 -31,8 -32,2 -32,9 -32,0 -32,6 -35,0 -38,3 -42,2 -46,2

Zamestnanci -19,1 -20,1 -21,2 -21,0 -21,5 -21,8 -22,0 -24,0 -26,8 -30,0 -33,4

Neziskové organizácie -0,14 -0,23 -0,33 -0,20 -0,21 -0,22 -0,22 -0,23 -0,23 -0,24 -0,25

spolu -91,8 -93,2 -98,8 -101 -104 -106 -107 -115 -126 -139 -153 Prvotné zdanenie poukážok (daňové a odvodové):

Centrálna vláda 2,6 2,7 2,9 3,0 6,2 6,3 6,4 6,5 6,7 6,9 7,2

Samosprávy 39,6 41,1 44,3 45,0 42,5 43,6 43,7 44,7 46,0 47,6 49,2

Verejné poisťovne 114,8 118,9 127,8 129,7 132,1 135,8 137,4 141,2 145,4 150,4 155,5

Podnikateľský sektor -88,2 -91,5 -98,8 -

100,4 -

102,4 -

105,4 -

107,0 -

110,1 -

113,4 -

117,3 -

121,3

Zamestnanci -68,8 -71,1 -76,2 -77,3 -78,5 -80,3 -80,4 -82,2 -84,7 -87,6 -90,6

spolu 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Celospoločenské náklady spolu -91,8 -93,2 -98,8 -101 -104 -106 -107 -115 -126 -139 -153 Zdroj: makroekonomický model

NEUROPEA


Okrem toho, že súčasný systém podpory stravných poukážok prináša pre spoločnosť a do rozpočtov verejnej správy finančné prostriedky, je navyše ešte aj obľúbený ako nástroj sociálnych výhod pre zamestnancov. Prax ukazuje, že stravné lístky patria medzi základné zamestnanecké výhody a firmy nerady znižujú ich hodnoty. Navyše, viac ako polovica zamestnávateľov poskytuje pre svojich zamestnancov stravné poukážky vo vyššej hodnote, akú im nariaďuje zákon vo forme minimálnej hodnoty stravnej poukážky.

Najvýznamnejším argumentom proti systému stravných poukážok je jeho administratívna náročnosť. Tá sa premieta do marže emitentov stravných lístkov, za ktorú stravné lístky vykupujú. Vzhľadom na to, že sa jedná o otvorený systém, kde jednotliví emitenti medzi sebou konkurujú, podlieha predmet výšky marže obchodnému tajomstvu a nie je preto verejne dostupný. Pre účely tejto štúdie sme sa preto obmedzili na výpočet výšky tzv. hraničnej marže, pod akú je ešte výhodné podporovať súčasný systém oproti posudzovanému. V súčasnosti ide o maržu vo výške 19-24% z hodnoty stravného lístka. Keďže predpokladáme, že dnešné marže nebudú vyššie ako 10% z hodnoty lístka, znamená to, že prípadné zrušenie stravných lístkov a nahradenie finančnou hotovosťou nie je pre spoločnosť ekonomicky výhodné.

NEUROPEA


Úvod (ciele a zámer štúdie)

Význam preventívnych opatrení sa čoraz viac dostáva do popredia pre svoju schopnosť výrazne prispieť k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať, akú úlohu tu hrá zdravé pravidelné stravovanie. Zoberme si len nadváhu ako najdôležitejší dôsledok nezdravých návykov v stravovaní. Fenomén nadváhy nadobudol epidemické rozmery už aj na Slovensku: podľa predpovedí Svetovej zdravotníckej organizácie bude do roku 2015 nadváhou trpieť viac ako 60% obyvateľstva. Chorobnou mierou nadváhy, tzv. obezitou, bude na Slovensku trpieť podľa tých istých odhadov viac ako 20% obyvateľov SR (Graf 4).

Graf 4 Odhadovaný vývoj podielu obyvateľov SR nad 15 rokov s nadváhou a obezitou do roku 2015

Zdroj: Prognózy World Health Organisation; 2005

Nadváha je hlavným rizikovým faktorom chronických chorôb ako sú srdcovo-cievne choroby, cukrovka, choroby pohybového aparátu a niektoré druhy rakoviny1. Odhaduje sa, že v Európskej únii možno na účet obezity pripísať až 7% nákladov na zdravotnú starostlivosť2. Podľa výsledkov najnovšieho výskumu OECD sa silne obézni ľudia (s BMI 40 - 45) dožijú v priemere o osem až desať rokov menej než ľudia s normálnou hmotnosťou. O rovnaký počet rokov menej sa dožívajú aj fajčiari. U človeka sa riziko úmrtia zvyšuje s každým pribúdajúcim 15 kilogramom váhy o 30%.3 Tá istá štúdia zmapovala aj priemerné ročné náklady na zdravotníctvo, ktoré boli o 25% vyššie u obézneho občana ako u občana s normálnou váhou.

Zvýšené náklady verejného zdravotníctva nie sú jediným ekonomickým dôsledkom nesprávnej životosprávy. Prejavuje sa aj zníženou produktivitou práce z titulu nižšej výkonnosti a vyššej miery práceneschopnosti. Ako dokumentujú najnovšie výskumy, v európskych krajinách priemerná miera postihnutia definovaná ako zníženie

1 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs311/en/index.html

2 Obesity – preventing and managing the global epidemic. Report of a WHO Consultation. Geneva, World

HealthOrganization, 1998 (Technical Report Series, No. 894) 3 Sassi, F: „Obesity and the Economics of Prevention; Fit not Fat (OECD, september 2010)

54.9 56.3 58.5

60.6

15.7 16.8 18.7

20.6

15

20

25

30

35

40

45

50

55

60

65

2002 2005 2010 2015

Po

die

l riz

iko

vých

ob

yvat

eľo

v (%

)

rok

s nadváhou (BMI od 25)

s obezitou (BMI od 30)

http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs311/en/index.html

NEUROPEA


aktivít spojených s každodenným životom je u obézneho človeka takmer dvojnásobná, ako u človeka s priemernou váhou. 4

Cieľom predkladanej štúdie je poskytnúť ekonomickú kalkuláciu súčasne nastaveného systému stravných poukážok, ktorého jedným z cieľov má byť okrem iného aj podpora zdravého stravovania. Bude sa zaoberať analýzou najdôležitejších makroekonomických dopadov jeho prípadného zrušenia. Ale zároveň preskúma aj možné dopady nepravidelného stravovania na psychické a fyzické zdravie zamestnancov.

Súčasťou štúdie je makroekonomický model, ktorý na základe input-output analýzy poskytne základné ekonomické a fiškálne dopady, ktoré systém stravných lístkov na Slovensku prináša.

Graf 5

Zdroj: Prieskum GfK

4 Sassi, F: „Obesity and the Economics of Prevention; Fit not Fat (OECD, september 2010)

NEUROPEA


A. Význam stravovania v pracovnom procese a jeho vplyv na zdravie a psychickú pohodu zamestnancov

Stres na pracovisku nazývame psychickou záťažou zamestnancov. Je súčasťou každého pracovného procesu. V súčasnosti sa kladú zvýšené nároky na zamestnancov zo strany zamestnávateľov. Pracovná záťaž, vyvoláva stres a má priamy aj nepriamy dopad na samotné fyzické zdravie, pociťovanie celkovej psychickej pohody. Do kategórie zamestnancov v rámci EÚ, ktorí sa vyjadrili, že cítia priame ohrozenie svojho zdravia v dôsledku stresu vyvolaného pracovnou záťažou, spadá asi 40 mil. obyvateľov (EuroFound, 2007). Pracovný stres sa pomerne často spája so širokým spektrom negatívnych zdravotných dopadov na zamestnanca. Faktory, ktoré vplývajú na pracovnú záťaž, reakcie na ňu a prípadné dlhodobé dopady vyjadruje Schéma 1.

Schéma 1

Príčiny a dôsledky pracovnej záťaže

Zdroj : Prevzaté z Kompier a Marcelissen (1990)

Podľa Štefanoviča a Selka (1999) sa môžeme proti stresu brániť:

Pasívne (stravovanie, odpočinok, kúpeľ, masáž, atď.).

Aktívne (konštruktívne myslenie, relaxačné cvičenia, telesné cvičenie, komunikačné schopnosti, psychologické poradenstvo, atď.).

Riziká vyvolávajúce pracovnú záťaž

Náplň práce

Pracovné vyťaženie,

pracovné tempo

Kontrola

Prostredie a vybavenosť

Organizačná kultúra

Medziľudské vzťahy

Postavenie

v organizácii

Rozvoj kariéry

Vplyv práce na doma

Reakcia na stres

Fyziologická

Behaviorálna

Emocionálne

reakcie

Kognitívne

reakcie

Dlhodobé dopady na zamestnanca

Psychologické

Duševné zdravie

Kognitívne

zhoršenie

Sociálne a

behaviorálne zdravie

Fyziologické a fyzické

Kardiovaskulárne

ochorenia

Ochorenia

pohybového aparátu

Individuálna charakteristika

Pohlavie

Vek

Vzdelanie

Konkurencieschopnosť

Záväzky

NEUROPEA


1. Obedňajšia prestávka a jej funkcia na zmiernenie pracovnej záťaže

Pracovné podmienky predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia. Optimalizovanie procesu regenerácie počas pracovnej doby vedie k riešeniu a zmierneniu dopadov pracovnej záťaže, jednak psychickej ale aj fyzickej.

Samotná regenerácia vedie k zmierneniu ale aj k vyriešeniu problémov spojených so záťažou, ktorá má vedľajšie vplyvy na výkonnosť, zdravie a kvalitu života (Trougakos, Beal, Green, Weiss, 2008). Regenerácia závisí od jej dĺžky a môžeme ju rozdeliť do jednotlivých kategórií ako krátke prestávky, dovolenka, víkendy, čas po pracovnej dobe, obedňajšia prestávka (Dababneh, Swanson, Shell, 2001; Krajewski, Wieland, 2004).

Najdlhšia a zároveň najviac relevantná prestávka počas pracovného dňa je práve obedňajšia prestávka. Fyzické vzdialenie od práce resp. od pracovného miesta slúži ako efektívny proces regenerácie. V európskej kultúre je práve obedňajšia prestávka veľmi dôležitá pre zamestnancov. Je prioritne spojená so spoločným obedovaním a plní okrem samotnej regenerácie zamestnanca aj dôležitú psychologickú funkciu. Jej významnosť spočíva v naplnení komunikácie, sociálnej afiliácie. Dochádza k výmene informácii, jednak súkromných, pracovných ale aj k formovaniu a vytváraniu sociálnych vzťahov.

Práve proces regenerácie počas a po pracovnej dobe je veľmi dôležitý pre zvládanie rizík pracovnej záťaže a obnovu energie na fyzickej a psychickej úrovni. Žiadna iná časť pracovného dňa lepšie nereflektuje toto obdobie autonómie ako obedňajšia prestávka spojená s obedom (I.Hideg,2014). Zamestnanci majú radi ak si môžu navrhnúť miesto strávenia svojho obedu a aktivity, ktoré počas tejto doby uskutočňujú. Treba však poznamenať, že nie vždy je táto slobodná voľba aj uskutočnená.

Veľa zamestnancov pociťuje tlak od svojich nadriadených aby pracovali aj počas obedňajšej prestávky a na druhej strane mnoho z nich „obeduje“ za pracovným stolom (Bupa, Right Management, 2011). Práve tieto skutočnosti významne ovplyvňujú potenciál energetickej obnovy psychických ale aj fyzických síl, ktoré sú nevyhnutné pre zvládnutie pracovnej záťaže. Sociálne aktivity mimo pracoviska sú menej obmedzené ako na pracovisku. Na pracovisku u zamestnanca prevláda zvýšená vnútorná kontrola správania sa, emócií, ktorá prispieva k vyčerpaniu a celkovej únave.

Regulácia nášho apetítu je tiež forma sebakontroly. Existuje priame prepojenie medzi autonómnou resp. voliteľnou seba reguláciou a stavom prežívanej subjektívnej vitality (Ryan, Frederick, 1997), ktorá je „pozitívnym pocitom dostatku energie pre vlastné ja“ (Nix, Ryan, Manly, Deci, 1999, str. 266). Možnosť výberu je vždy menej vyčerpávajúca ako už vopred daná voľba.

Stravný lístok pre zamestnanca neplní iba úlohu stravovania ale aj zároveň úlohu sociálnej funkcie. Zo psychologického hľadiska napomáha a podporuje dôležitý proces a to možnosti výberu: kde sa ísť stravovať, ako sa chcem stravovať a s kým sa chcem stravovať. Čiže priamo vytvára podmienky autonómnej voľby. Aj výskum, ktorý bol vykonaný pre potreby tejto štúdie, potvrdzuje pozitívny vzťah zamestnancov

NEUROPEA


k stravným lístkom, kde až 96% ľudí dostávajúcich gastrolístky má pozitívny vzťah k stravovacím poukážkam, tak ako to zobrazuje Graf 6.

Graf 6

Zdroj: prieskum GfK

U zamestnancov kde je zvýšené pracovné tempo, je nevyhnutné dopĺňať energiu z vyváženej stravy. Obedňajšia prestávka slúži nielen na doplnenie energie, ale má aj funkciu relaxačnú. Pri pozíciách s vysokým pracovným tempom je obedňajšia prestávka totiž nevyhnutná, k regenerácii fyzickej aj psychickej. Psychologická prax poukazuje na klientov, ktorí navštívia ambulanciu psychológa, z dôvodu psychického vyčerpania, kde jednou z častých chýb, ktorých sa dopúšťali bolo práve vynechanie obeda z dôvodu časového tlaku. Výsledkom môžu byť psychické problémy, ale aj zdravotné riziká. Napríklad u pacientov s úzkostnými a depresívnymi problémami sa v prípade vynechania hlavného jedla ich problémy zhoršujú. Nepravidelná strava, vynechanie obedov môže u zamestnancov zvýšiť nervozitu, napätie, a môžu tak reagovať podráždene. Pocit hladu zvyšuje agresívne správanie a preto je potrebné umožniť zamestnancom pravidelnú a vyváženú stravu, kde plnia aj dôležitú funkciu stravné lístky. Stravné lístky priamo motivujú zamestnancov k pravidelnej, vyváženej strave. Stravovanie ako faktor zamedzenia stresu je v skutočnosti o jedení zdravej, vyváženej stravy. Pravidelná strava počas obedňajších prestávok má pozitívny účinok na organizmus človeka ako napr. znižovanie rizika obezity, či zmierňovanie stresových činiteľov.

NEUROPEA


2. Zdravý životný štýl a zdravotné dôsledky nesprávnej výživy

Už významný lekár a filozof staroveku Galénos, vytvoril systém šiestich faktorov ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie pri dodržiavaní životosprávy.

Sú to:

ovzdušie /životné prostredie/, výživa a pite, spánok a bdenie, pohyb a pokoj, naplňovanie / množstvo stravy a jej kvalita/ a vyprázdňovanie, mentálny stav.

Súčasné poznatky medicíny a neustále pribúdajúce spoľahlivejšie metódy na spoznávanie príčin ochorení, potvrdzujú tieto faktory ovplyvňujúce zdravie. V ostatných desaťročiach sa rozširujú poznatky nielen o príčinách ochorení ale i možnosti ich predchádzania – prevenciou, následkom rozvoju biochémie, genetiky, imunológie, epidemiológie a vďaka iným prírodovedným a lekárskym vedeckým odborom.

Osveta v prevencii onkologických a kardiovaskulárnych ochorení poskytuje nielen pohľad na zloženie výživy, správne stravovanie sa, pitný režim, potrebnú fyzickú aktivitu, ale aj pohľad na široko propagované a diskutované alternatívne formy výživy a doplnky výživy ako aj rôzne mýty o výžive. Upriamuje tiež pozornosť na niektoré chorobné stavy, pri ktorých sú potrebné špeciálne diétne opatrenia, ktoré môžu odporovať zásadám racionálnej výživy v primárnej prevencii rakoviny (Liga proti rakovine, 2011).

Podľa Valovičovej (2011) riziko určitých tzv. civilizačných chorôb, vrátane rakoviny, vieme ovplyvniť vystríhaním sa, niektorých v súčasnosti poznaných tzv. vonkajších rizikových faktorov. Medzi tieto faktory patria : nesprávny životný štýl pozostávajúci z výživy, spôsobu stravovania sa, dostatočnej pohybovej aktivity, psychického postoja neodolávajúceho chronickým stresovým záťažiam, nesprávnych hygienických návykov a užívania drog. V súčasnosti vieme, že vznik rakoviny je komplikovaný, mnohostupňový proces, spôsobený vnútornými faktormi: genetika jedinca, vrodene porušená imunita, metabolické poruchy a vonkajšími faktormi: znečistené životné a pracovné prostredie, infekcie, nesprávna výživa a spôsob stravovania sa, nedostatočná fyzická aktivita, hygiena, fajčenie, konzum alkoholu a iné, stále ešte iba spoznávané faktory.

NEUROPEA


Schéma 2 Faktory civilizačných ochorení

Zdroj: Valovičová, 2011

Podľa Rosivala a Zikmunda (1992) majú civilizačné ochorenia prevažne zdĺhavý, chronický priebeh s fázickým charakterom (obdobia zlepšovania, zhoršovania alebo obdobia s krátkymi akútnymi komplikáciami).

Dôsledky nesprávnej výživy:

Vynechanie obeda alebo nahradenie teplého obeda studenou stravou, ktorý je chudobný na bielkoviny a nebielkovinové výživné látky môže spôsobiť:

Malnutríciu ktorá je spojená s poklesom koncentrácie albumínu a bielkovín v plazme a zhoršenými parametrami bunkovej imunity (Beňo, 2003).

Marazmus ktorý vzniká pri nedostatku nebielkovinových živín i bielkovín. Vedie k postupnému odbúravaniu svalových bielkovín. (Beňo, 2003).

Kwashiorkor ktorý vzniká pri nedostatku bielkovín v potrave. Primárna obezita sa vyskytuje najčastejšie. Na jej vzniku sa podieľa

predovšetkým pozitívna energetická bilancia. Ktorá nastáva pri nerovnováhe v príjme potravy, keď je vyšší energetický príjem ako výdaj. Tento nepomer je výsledkom nesprávneho životného štýlu a súvisí aj s nedostatkom fyzickej aktivity a nepravidelným stravovaním. Pacienti, ktorí trpia obezitou často celý deň v práci nekonzumujú žiadne jedlo a keď prídu domov z práce, konzumujú nadbytok jedla v čase, keď si telo ukladá do tukových zásob. Jedným z opatrení na prevenciu obezity, je pravidelná strava s dostatkom vyváženej stravy.

NEUROPEA


Výživa a zdravie sú spojené nádoby. Správna - racionálna výživa je široko diskutovanou, aktuálnou témou, pretože jej nedodržiavanie je príčinou civilizačných ochorení. Početné epidemiologické štúdie a experimenty dokazujú, že zloženie stravy môže ovplyvniť zdravie pozitívne ale aj negatívne. Je už všeobecne známe, že nedostatok, rovnako ako prebytok stravy a jej nevhodné zloženie spôsobujú mnohé ochorenia. Jedlo dodáva organizmu energiu prostredníctvom látok potrebných pre správne fungovanie metabolizmu čo je základom zdravia spolu s ďalšími podmienkami: genetickou danosťou jednotlivca, jeho fyzickou aktivitou, spôsobom stravovania sa a celkovým životným štýlom (Valovičová, 2010). Vplyv výživy na zdravie je dlhodobou skúsenosťou mnohých ľudských generácií. V priemyselne a technicky vyvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách v posledných 2000 rokoch sa podstatne zmenili stravovacie návyky a životný štýl ľudí. Už v 50. - 80. rokoch minulého storočia lekárska prax a výskum, spolu v súvislosti s mnohými zmenami v životnom štýle ľudí zdokumentovali nárast početných chorôb v týchto oblastiach.

Pracovné nároky a nútený tlak zo strany zamestnávateľa často spôsobí, že zamestnanec pod vplyvom stresu vynecháva pravidelné stravovanie. Tieto faktory vedú k obezite a iným metabolickým chorobám, ktoré sú považované za riziko nielen srdcovo-cievnych ale aj niektorých rakovinových chorôb (Liga proti rakovine, 2010). V SR pribúda ročne 23 000 dospelých s onkologickou chorobou. Vo vývoji malígnej neoplázie, v komplexe endogénnych a exogénnych rizikových faktorov, má výživa jednoznačne svoje miesto. Rakovina nie je dedičná, ale dedí sa predispozícia na vznik určitého typu nádoru. Podľa expertov 60% až 70% onkologických ochorení vzniká v dôsledku nesprávnej výživy a nezdravého životného štýlu. Nesprávna výživa a obezita sa podieľa na 35% až 40% karcinómov, predovšetkým hrubého čreva a konečníka, prsníka, vaječníkov, tela maternice a prostaty (Valovičová, 2007).

Možné zrušenie stravných lístkov by významne mohlo podporiť zamestnancov v nevhodných stravovacích návykoch, čoho dôsledkami sú nárast civilizačných chorôb, ako aj negatívne ovplyvnenie liečby a prevencie obezity. Liečba obezity a jej prevencia spočíva totiž v pravidelnom stravovaní a kontrolovaní energetického príjmu potravy. Vynechanie teplého obeda môže podporiť následné nekontrolované jedenie.

Fyziologické a psychologické negatívne dôsledky vynechania obeda:

telo má nedostatok energie, bielkovín i iných živín, hladina cukrov (dávka potrebnej energie) v krvi klesne pod potrebnú úroveň, malátnosť, podráždenosť, impulzívnosť, únava v neskorších večerných hodinách tendencia siahať po vysoko kalorických

potravinách organizmus spracuje len malú časť týchto kalórií a zvyšok si ukladá ako zásobu

energie do podkožných tukových buniek – dôsledok je zvýšenie hmotnosti klesá výkonnosť v práci zmena nálady - skôr pretrváva pokleslá nálada poruchy spánku znížená odolnosť voči stresu

NEUROPEA


Schéma 3 Psychologické benefity pravidelného stravovania spojeného s obedňajšou prestávkou v práci

3. Psychohygiena pracovného dňa

Duševné zdravie je stav, keď duševné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a odolávať záťaži. Aby tento proces fungoval čo najoptimálnejšie, je potrebné aby boli naplnené základné fyziologické potreby človeka (potreby jedla, pitia) ale aj vyššie potreby (uznania, bezpečia).

Výsledkom dodržiavania psychohygieny zamestnancov je lepší zdravotný stav zamestnancov, znížený výskyt civilizačných ochorení, znížený počet práceneschopných zamestnancov. Tieto benefity sú prínosné aj pre zamestnávateľa a celú spoločnosť.

Podmienky psychohygieny na pracovisku:

Pracovné podmienky

Je samozrejmé, že v priebehu práce je náš organizmus zaťažený oveľa viac ako pri zábave a odpočinku. Z toho vyplývajú určité požiadavky na úpravu pracovného prostredia: k nim patrí primeraná teplota na pracovisku, osvetlenie, hluk, čistota, dostatok miesta pre prácu, ale aj estetická úprava prostredia.

Sociálne podmienky K nim patrí vytvorenie pozitívnej atmosféry na pracovisku, adekvátne kompetencie zamestnanca, primerané nároky na zamestnanca, odmeňovanie zamestnanca, vhodná pracovná klíma na pracovisku.

Stravovacie podmienky Ak dôjde k vynechaniu obeda, nie je možné hovoriť o zdravej životospráve a psychohygiene zamestnancov. U človeka je narušená vnútorná rovnováha organizmu a nie je schopný dlhodobo odolávať nárokom pracovného prostredia ako je to u človeka, kde sú podmienky psychohygieny splnené. Zamestnávateľ by mal dbať o to, aby zamestnanci obed v práci nevynechávali a rozvrh práce navrhnúť tak, aby každý zamestnanec mal pravidelne čas a nárok na dodržiavanie povinných obedňajších prestávok spojených s obedovaním. Teplý obed by mal byť základným predpokladom zdravo fungujúceho človeka v práci.

• vyšia výkonnosť,

• odolnosť voči zaťaži, nižší pracovný stres

• psychické a fyzické zdravie

• vnútorná spokojnosť, optimizmus, dobrá nálada

• motivácia k práci

NEUROPEA


B. Význam stravných poukážok

1. Nástroj zabezpečujúci zdravé stravovacie návyky obyvateľov

Sme presvedčení, že politika podpory zdravých stravovacích návykov vo forme povinnosti pre zamestnávateľov zabezpečiť teplú stravu má v spoločnosti rovnaké miesto, ako politika povinného dôchodkového či zdravotného zabezpečenia. V obidvoch prípadoch je síce možné zaviesť plnú dobrovoľnosť, avšak vzhľadom na racionalizáciu krátkodobých ziskov a nie vždy najlepšiu finančnú situáciu a zlozvyky obyvateľov by podobné riešenia viedli len k zvýšenému riziku zanedbávania zdravých stravovacích návykov obyvateľstva, čo by sa premietlo do vysokých nákladov na zdravotníctvo. Ako príklad si zoberme systém zdravotného poistenia v USA, ktorý je vysoko liberalizovaný, avšak výdavky na zdravotníctvo sú neporovnateľne vyššie ako výdavky v ostatných krajinách OECD, pričom tieto výdavky rastú so zvyšujúcou sa obezitou (Graf 7,Graf 8).

Graf 7 Vývoj Výdavkov na zdravotníctvo v širšom kontexte

Zdroj: OECD Health Data 2010, graf, prepočty autorov

Graf 8 Vývoj meranej obezity v širšom kontexte

Zdroj: OECD Health Data 2012, graf, prepočty autorov. Poznámka: chýbajúce údaje medzi jednotlivými rokmi sú extrapolované tak, aby bola zachovaná ich kontinuita pri porovnávaní.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

19

76

19

77

19

78

19

79

19

80

19

81

19

82

19

83

19

84

19

85

19

86

19

87

19

88

19

89

19

90

19

91

19

92

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

% HDP

rok

maximum OECD

minimum OECD

priemer OECD

USA

Slovensko

0

5

10

15

20

25

30

35

40

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

% obyvateľov

rok

maximum OECD

minimum OECD

priemer OECD

USA

Slovensko

NEUROPEA


Na Slovensku je podpora zdravých stravovacích návykov zabezpečená prostredníctvom povinnosti zamestnávateľa počas pracovného dňa zabezpečiť pre svojho zamestnanca, ktorý pracuje viac ako štyri hodiny, jedno teplé jedlo s nápojom denne, a to v súlade so zdravou výživou. Pokiaľ zamestnávateľ nezabezpečí túto svoju povinnosť prostredníctvom svojho vlastného alebo iného konkrétneho stravovacieho zariadenia, má možnosť rozhodnúť sa pre stravné poukážky. Aj reštauračné zariadenie musí spĺňať určité kvalitatívne kritériá, aby mohlo využívať stravné poukážky,.

Hoci to v čase zmienenej epidémie obezity môže znieť paradoxne, rozšíreným javom, ktorý by sa mohol ešte viac prehĺbiť zrušením podpory zdravého stravovania, je podvýživa. Podľa expertných odhadov nastupuje v stave zhoršenej podvýživy do nemocníc každý tretí pacient, pričom niektoré odhady na zhoršenú podvýživu hovoria až o 30% až 60% pacientoch5. Nebezpečenstvo podvýživy spočíva v tom, že výrazne oslabuje imunitu, ako aj účinnosť liekov. Podľa prieskumov majú pacienti s nedostatočnou výživou v porovnaní s pacientmi s dobrým nutričným stavom o:

9% vyššiu spotrebu liekov; 6% vyššiu návštevnosť u praktického lekára 25% častejšiu hospitalizáciu6

Pokiaľ vyššie uvedené výsledky štúdií dáme do kontextu so súčasnými ekonomickými parametrami, zistíme, že len na zvýšených nárokoch všeobecnej ambulantnej starostlivosti, nákladoch na hospitalizáciu a nákladoch na spotrebu liekov znamená fenomén podvyživeného obyvateľstva každý rok zvýšené náklady verejného zdravotníctva o 11 mil. EUR. Fenomén obezity je ešte nákladnejší, ten naše zdravotníctvo ročne vyjde odhadom až na 231 mil. EUR (Tabuľka 2).

Tabuľka 2 Ekonomické dôsledky fenoménu obezity a podvýživy na verejné zdravotníctvo na Slovensku

Ekonomické dôsledky podvýživy spojené s nákladmi verejného zdravotníctva Podiel obyvateľstva podvyživených (WHO, 2002) 4,70%

Počet podvyživených obyvateľov 2012 254 429

Počet hospitalizovaných 2012 1 160 749 Počet obyvateľov 2012 5 413 393 Priemerná pravdepodobnosť hospitalizácie 21%

Počet hospitalizovaných podvyživených 54 555 V prípade adekvátnej stravy by z nich nebolo hospitalizovaných 10 911

Priemerný ošetrovací čas hospitalizovaného (dni) 2009 6,9 Počet usporených dní hospitalizácie 75 286 Náklady na ošetrovací deň 2012 v EUR 99,5

Náklady na ošetrovací deň v cenách 2014 101,2 Zvýšené náklady na hospitalizáciu (EUR, ceny 2014) 7 616 339

Uhradené lieky poisťovňami, 2012 v EUR 813 682 433

Z toho priemerne pripadá na podvyživených 38 243 074 V prípade adekvátnej stravy by u podvyživených klesla spotreba liekov o (EUR) 3 157 685 Zvýšené náklady na lieky, (EUR, ceny 2014) 3 211 498

5 Dorota Hudecová: „Zdravá výživa - Tretina slovenských pacientov trpí podvýživou“ In: Pravda, 23 apríla 2010

6 Martyn CN, Winter PD, Coles SJ, Edington J: Effects of nutritional status on use of health care resources by

patients with chronic disease living in the community. Clin Nutrition 1998, 17, 123-199

NEUROPEA


Ekonomické dôsledky podvýživy spojené s nákladmi verejného zdravotníctva Náklady na všeobecnú ambulantnú starostlivosť, 2012, EUR 175 413 690

Z toho priemerne pripadá na podvyživených 8 244 443 V prípade adekvátnej stravy by u podvyživených klesla návšteva praktického lekára, náklady by sa znížili o (EUR) 466 667

Zvýšené náklady na všeobecnú ambulantnú starostlivosť, (EUR, ceny 2014) 474 620

spolu - niektoré verejné náklady z titulu podvýživy 11 302 457

Ekonomické dôsledky obezity spojené s nákladmi verejného zdravotníctva

Náklady na zdravotnú starostlivosť celkom (2012) 3 473 385

830,00 V prípade odstránenia obezity by náklady klesli o EUR 227 230 849 Zvýšené náklady na zdravotníctvo z titulu obezity, ceny 2014 231 103 317

Zdroj: World Health Organisation, Národné centrum zdravotníckych organizácií, Štatistický úrad SR, vlastné prepočty

Celkovo je dokázané, že podvýživa je nezávislým rizikovým faktorom: vyššej chorobnosti, predĺženia hospitalizácie, častejšieho opakovaného prijatia do nemocnice, spomaleného zotavovania, nižšej kvality života, ako aj vyšších nákladov na nemocničnú liečbu a vyššej úmrtnosti7.

Ako ďalší pozitívny vplyv stravných poukážok sa uvádza znížené riziko hromadných otráv, vzhľadom na lepšiu špecializáciu, odbornosť ako aj kontrolovateľnosť stravovacích zariadení ktoré akceptujú stravovacie poukážky. Poukazuje sa tiež na nižšie riziko vzniku psychických porúch následkom pravidelného aktívneho oddychu v súvislosti s obedňajšou prestávkou.

Vplyv pravidelnej teplej stravy na zdravotnú kondíciu potvrdili aj výsledky kvalitatívneho prieskumu. Takmer všetci respondenti sú presvedčení, že pravidelná teplá strava a dostatočne dlhá obedová prestávka prispievajú k dobrej zdravotnej kondícii (Graf 5)

2. Vplyv na hospodárstvo

Nespochybniteľným efektom podpory zdravých stravovacích návykov vo forme stravných poukážok je jeho vplyv na hospodárstvo. Na nasledujúcich riadkoch ukážeme, akým spôsobom vplýva systém podpory stravných poukážok na:

zvýšenie dopytu po službách reštauračného stravovania a

zvýšenie produktivity práce (menej častá PN, zvýšenie pracovnej výkonnosti).

7 Lochs H, Pichard, Allison SP: Evidence supports nutritional support. Clinical Nutrition, 2006, 25, 177–179

NEUROPEA


2.1. Sektor stravných poukážok je z hľadiska veľkosti významným prvkom

O význame stravných poukážok v sektore svedčí ich rastúci objem v obehu od roku 2000, korešpondujúc s rastom hospodárstva SR. Rast stravných poukážok sa nezastavil ani po vypuknutí svetovej hospodárskej a finančnej krízy, kedy následkom poklesu dopytu výrazne poklesli tržby reštauráciám. Existencia stravných poukážok mala preto na tento sektor stabilizujúci prvok. Jej objem v súčasnosti dosahuje až 70% objemu tržieb v sektore reštaurácií a pohostinstiev (Graf 9).

Graf 9 Objem stravných poukážok v obehu a vyjadrenie jeho podielu na tržbách v podnikoch reštaurácií a pohostinstiev v SR v rokoch 2000 – 2013 (v stálych cenách 2013)

Zdroj: poskytovatelia stravných poukážok, ŠÚ SR, vlastné prepočty

Graf 10 Počet osôb využívajúci stravné poukážky a podiel na celkovej zamestnanosti (z hľadiska počtu pracujúcich) v SR v rokoch 2000 – 2013 (tis. osôb, %)

Zdroj: poskytovatelia stravných poukážok, ŠÚ SR, vlastné prepočty

Zaujímavý je aj vývoj počtu osôb, ktoré stravné poukážky využívajú. Každoročne sa zvyšuje, pričom sa úplne nezastavil ani v krízovom období. V súčasnosti stravné poukážky využíva až tretina všetkých pracujúcich v hospodárstve Slovenska. (Graf 10).

83 109

141

226 276

307

365

427

487 513

543 552 560 574

8% 12%

18%

27% 33%

42% 35%

40% 43%

60%

69% 69% 68% 68%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

0

100

200

300

400

500

600

700

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Po

die

l na

tržb

ách

v s

ekt

ore

Ob

jem

po

uká

žok

mil.

EU

R

rok

217 278

339

489

563 613

690 760

789 786 791 795 799 801

10% 13% 16% 23%

26% 28% 30% 32% 32% 33% 34% 34% 34% 34%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Po

die

l na

zam

est

nan

ost

i

po

čet

osô

b s

po

uká

žkam

i v t

is.

rok

NEUROPEA


2.2. Sektor stravovacích zariadení - v čom spočívajú prínosy jeho podpory?

Sektor stravných poukážok so sebou dokázateľne prináša zvýšené tržby pre majiteľov stravovacích zariadení. Prognózam toho, o koľko by boli tržby menšie, ak by systém stravovacích poukážok neexistoval, sa budeme venovať neskôr (Graf 22). Na tomto mieste prinášame výpočet najdôležitejších vplyvov podpory odvetvia služieb stravovania na hospodárstvo a verejné financie. Poukážeme tiež na najdôležitejšie parametre spojené so zmenami dopytu v sektore, ktoré je možné kvantifikovať pomerne presne.

Zamestnanosť v sektore stravovania

Podniky v prevažujúcom sektore reštaurácii a pohostinstiev zamestnávajú v súčasnosti na Slovensku okolo 30 tisíc osôb (Graf 11). Pretože ide o odvetvie citlivé na prejavy krízy, v roku 2009 sa stretlo s pomerne vysokým poklesom tržieb a zamestnanosti (od roku 2009 sa dôsledky svetovej hospodárskej krízy naplno začali prejavovať aj v hospodárstve Slovenska). Prípadné zrušenie stravných poukážok by mohli negatívne prejavy krízy ešte viac prehĺbiť.

Graf 11 Reálne tržby a zamestnanosť v sektore reštaurácií a pohostinstiev v SR v rokoch 2000 – 2013, ceny 2014

Zdroj: ŠÚ SR, vlastné prepočty

Z hľadiska kvantifikácie celkových dopadov podpory sektora reštaurácií však nie je dôležité len vyjadrenie zamestnanosti v absolútnych číslach, ale predovšetkým porovnanie náročnosti na prácu s inými sektormi. Verejná podpora do určitého sektora je totiž vždy spojená s nákladmi prejavujúcimi sa poklesom v iných sektoroch. Ide o poznatky kľúčové pre kalkuláciu efektov na hospodárstvo. Ak nasmerujeme svoj dopyt do reštauračného sektora, vytvoríme oveľa viac zamestnancov, ako keby sme ho nasmerovali do iných odvetví – napríklad do predajní potravín. Dokumentuje to ukazovateľ počtu zamestnaneckých miest na 1 mil. EUR tržieb. Kým v roku 2013 bolo v celkovom hospodárstve SR na 1 mil. EUR tržieb (resp. produkcie) vytvorených 13 pracovných miest, v odvetví reštaurácií a pohostinstiev bolo vytvorených až 35 miest.

1 606

1 413

1 156 1 182 1 096

932

1 259 1 237 1 266

945 863 840 831 847

46 42

37 33 30 33 36 38 39

31 29 29 29 29

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

1 600

1 800

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Zam

est

nan

osť

v s

ekt

ore

v t

is.

osô

b

Tržb

y v

sekt

ore

mil.

EU

R

rok

NEUROPEA


V sektore maloobchodu a maloobchodu potravín je počet vytvorených pracovných miest na 1 mil. EUR naopak podpriemerne nízky - len 9. Podrobnejšie údaje zachytáva Graf 12.

V grafe uvádzame aj sektor za ubytovanie, keďže tento úzko súvisí so sektorom reštaurácií. Vývoj spomínaných dvoch ukazovateľov naznačuje, že v prvých rokoch sa niektoré vykazované jednotky mohli v jednom roku prihlásiť ako reštauračné zariadenia, v inom ako ubytovacie zariadenia. Ich parametre sú podobné, rovnako ako sú podobné parametre špecializovaných maloobchodných predajní pre potraviny a nešpecializovaných maloobchodných predajní.

Graf 12 Počet zamestnancov v hospodárstve na 1 mil. EUR tržby vo vybraných sektoroch hospodárstva SR (stále ceny 2014)


Čo sme tým všetkým chceli povedať? Každý človek, ktorý sa prestal stravovať v potravinách a začal sa za tie isté prostriedky stravovať v reštauráciách, napomáha k vytvoreniu niekoľkonásobne väčšieho množstva pracovných miest, ako tomu bolo pred tým. Z pohľadu verejných financií sa to premieta do vyšších príjmov z DPFO z odvodov do verejných poisťovní, do nižších nákladov na podporu v nezamestnanosti, nižších sociálnych dávok, atď. Demonštrujú to aj prepočty spoločnosti Patria Finance v Čechách, podľa ktorých zvýšenie nezamestnanosti o 176 tisíc osôb v čase krízy znamenalo mesačné zvýšenie nákladov na podporu v nezamestnanosti o 500 mil. CZK, a mesačnú stratu na daniach z príjmu fyzických osôb a sociálnom poistení ďalších 1 500 mil. CZK8.

Pridaná hodnota a ďalšie efekty v sektore stravovania

Ďalším pozitívnym efektom sektora reštauračných zariadení je nadpriemerne vysoká pridaná hodnota, čo sa pozitívne odráža na lepšom výbere DPH (Graf 13).

8 Zdroj: Luňáková Zuzana – Beránek Jan„Práce je rekordně málo, nezaměstnaní stojí měsíčně miliardy“

(iHNed.cz, 09.02.2010)

0

5

10

15

20

25

30

35

40

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

Po

čet

zam

est

nan

cov

rok

Reštaurácie a pohostinstvá

Ubytovanie

Hospodárstvo spolu

Maloobchod v potravinách

Maloobchod -nešpecializované predajne

NEUROPEA


Graf 13 Vývoj podielu pridanej hodnoty na produkcii vo vybraných odvetviach v rokoch 1995 – 2012


Podpora sektora reštauračných zariadení sa okrem vyššie spomínaných efektov môže odraziť aj vo vyššom výbere miestnych daní – konkrétne dane za užívanie verejného priestranstva. Ide o poplatok, ktoré miestnej samospráve platia stravovacie zariadenia ako nájom za záber priestoru pred svojimi zariadeniami.

Významným parametrom z hľadiska vplyvu sektora na hospodárstvo je jeho dovozná náročnosť, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje tzv. „multiplikačný efekt“. Pokiaľ prostriedky, ktoré by boli investované do sektorov s vyššou dovoznou náročnosťou investujeme do sektorov z nízkou dovoznou náročnosťou, presmerujeme náš dopyt zo zahraničia na domácu produkciu.

V tejto súvislosti poukážeme na výrazné znižovanie dovoznej náročnosti v sektore hotelových a reštauračných služieb v poslednom období. Podľa komoditno-odvetvových tabuliek dodávok a použitia bola dovozná náročnosť v tomto sektore až 37%, pričom dovozná náročnosť hospodárstva ako celku bola vtedy len 28%. To by znamenalo, že podpora sektora na úkor ostatných sektorov v SR by spôsobila negatívny multiplikačný efekt. To sa však zmenilo v roku 2008, keď dovozná náročnosť sektora poklesla na 21,4% a bola už nižšia ako dovozná náročnosť celého hospodárstva SR (26,8%). V roku 2009 sa pozícia skúmaného sektora ešte viac zlepšila, jeho dovozná náročnosť poklesla na 5,4% (oproti dovoznej náročnosti SR 23,5%), a v roku 2010 to už bolo len 4,5% (oproti celoslovenskému priemeru 25,3%). Uvedené znamená, že pozitívny efekt podpory sektora reštauračných služieb v súčasnosti výrazne zvyšuje multiplikačný efekt v domácom hospodárstve.

Pre ilustráciu uvádzame multiplikačný efekt, ktorý by nastal v hospodárstve Slovenska, ak by sa dopyt po reštauračných službách zvýšil o 100 mil. EUR, na úkor dopytu v celom hospodárstve SR. Prvým bezprostredným dôsledkom by bol pokles medzispotreby a následné zvýšenie pridanej hodnoty v hospodárstve SR (vzhľadom na vysokú pridanú hodnotu sektora), čo sa čiastočne odrazí do miezd. Následkom multiplikačného efektu začne postupne rásť aj HDP ako aj zisk podnikov (Graf 14).

30%

35%

40%

45%

50%

55%

60%

Pri

dan

á h

od

no

ta/p

rod

ukc

ia

rok

Hotely, reštaurácie

Obchod

Hospodárstvo spolu

NEUROPEA


Graf 14 Kumulatívny vplyv investície 100 mil. EUR do sektora stravovania zo zdrojov celého hospodárstva SR a jej multiplikačný efekt

Zdroj: vlastné prepočty na základe input-output analýzy

2.3. Práceneschopnosť

Príjem vhodnej potravy pred prácou ovplyvňuje podľa najnovších vedeckých výskumov pochody, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú pamäť a schopnosť komplexného spracovania prijímaných informácií a ich využívania. Odborníci sa zhodujú na tom, že pre udržanie zdravia by mal byť prísun stravy pravidelný, v menších dávkach a nemal by obsahovať „prázdne“ jedlá s vysokým obsahom tuku, solí a cukru9. K tomu všetkému by mal pre svoju filozofiu dopomáhať aj systém stravných lístkov.

Na Slovensku v súčasnosti v dôsledku ochorení alebo pracovných úrazov ochorie ročne viac ako 600 tisíc zárobkovo činných osôb. Uvedené má za následok ročne okolo 30 miliónov kalendárnych dní práceneschopnosti (Tabuľka 3). Vplyv tohto fenoménu na hospodárstvo je obrovský, a aj jeho mierne zníženie by prinieslo citeľné úspory nielen na systém zdravotníctva, ale aj úspory sociálnych výdavkov z titulu náhrady mzdy.

Tabuľka 3 Pracovná neschopnosť pre chorobu a úraz v SR od roku 2008

2008 2009 2010 2011 2012 2013

Priemerný počet nemocensky poistených (zárobkovo činné osoby)

1 903 867 2 273 470 2 301 146 2 341 720 2 296 589 2 496 319

Počet prípadov ochorení 681 481 694 056 645 490 675 141 629 331 623 846

Počet prípadov pracovných úrazov

12 524 10 043 9 802 9 442 8 767 8 577

Počet prípadov ostatných úrazov

49 299 52 686 53 486 53 360 51 968 50 279

Smrteľné pracovné úrazy 80 44 48 40 52 53

Choroby z povolania (novohlásené)

201 220 482 386 393 327

9 „Strava ovplyvňuje výkon v práci“ (kariera.sk)

-5.0

0.0

5.0

10.0

15.0

20.0

25.0

30.0

35.0

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19

Vyt

vore

né

ho

dn

oty

v m

il. E

UR

Hrubá pridanáhodnota

Odmenyzamestnancov

Zisk podnikov,živnostníkov

Produkcia

NEUROPEA


2008 2009 2010 2011 2012 2013

Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre chorobu (tis.)

20 474 30 483 29 725 30 093 31 406 28 073

Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy (tis.)

544 545 529 529 527 534

Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre ostatné úrazy (tis.)

2 128 2 931 2 851 2 906 2 905 2 797

Počet prípadov pracovnej neschopnosti na 100 poistencov

35,79 33,29 30,80 31,51 30,05 27,35

Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre chorobu (dni)

33,04 43,92 46,05 44,57 49,90 45,00

Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy (dni)

43,45 54,25 53,93 56,07 60,13 62,31

Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre ostatné úrazy (dni)

13,17 55,63 53,30 54,45 55,90 55,63

Priemerné percento pracovnej neschopnosti spolu (%)

3,322 4,092 3,941 3,923 4,145 3,447

Priemerný denný stav práceneschopných (osoby)

63 240 93 038 90 696 91 858 95 185 86 039

Zdroj: ŠÚ SR

Reálny podiel práceneschopných ľudí je s najvyššou pravdepodobnosťou ešte vyšší, ako uvádzajú údaje ŠÚ SR, vzhľadom na skutočnosť že mnohí ľudia miesto PN radšej využijú svoju dovolenku (resp. si PN nezoberú), aby u nich nedošlo k výraznejšiemu zníženiu príjmov. Pred rokom 2004, t.j. pred tým ako došlo k zvýšeniu spoluúčasti zamestnanca a zamestnávateľa, bolo každoročne nahlásených až 1,2 – 1,5 mil. prípadov ochorení.

Ani potláčanie práceneschopnosti sa však dlhodobo neoplatí. To, že ide o čoraz vážnejšie prípady chorôb, naznačuje aj zvyšujúca sa priemerná dĺžka práceneschopnosti pre chorobu, ktorá sa pred rokom 2004 držala na úrovni okolo 25 dní. Od roku 2004 rastie, a v súčasnosti dosahuje až 44 kalendárnych dní (Tabuľka 3). Podobný, výrazne rastúci trend od roku 2004 však zaznamenala aj priemerná dĺžka práceneschopnosti pre pracovné úrazy a ostatné úrazy.

Podľa súčasnej legislatívy počas prvých dňov PN náhradu príjmov zamestnanca hradí zamestnávateľ, a to v 1. až 3. dni trvania PN vo výške 25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca; a v 4. až 10. dni trvania PN 55% vymeriavacieho základu poistenca. V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť ešte vyššie percento náhrady – až do výšky 80% vymeriavacieho základu.

Pokiaľ práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, prináleží zamestnancovi nemocenské vo výške 55% vymeriavacieho základu, ktoré hradí sociálna poisťovňa – od 10. dňa trvania PN. V špeciálnych prípadoch môžu byť zamestnancovi priznané aj špeciálne dávky – ošetrovné, vyrovnávacia dávka alebo materské.

Vymeriavacím základom je najčastejšie hrubá mzda.

NEUROPEA


Systémové dávky nemocenského poistenia v súčasnosti predstavujú výšku približne 400 mil. EUR. Okrem toho je na chorobu alebo zdravotnú starostlivosť v rámci sociálnej ochrany ročne vynakladaných približne 3 až 4 mld. EUR. Na zdravotnú starostlivosť sa vynakladá ročne okolo 5 až6 mld. EUR.

Graf 15

Zdroj: prieskum GfK

3. Nástroj sociálnych služieb

Nástroj stravných poukážok je možné pokladať za významný nástroj sociálnych služieb, ktorý môže hrať dôležitú úlohu najmä pre zamestnancov nižších príjmových skupín. V súčasnosti je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispieť na stravu sumou vo výške najmenej 55% z ceny jedla. V prípade stravných poukážok ide o stravu s hodnotou minimálne 3 EUR.

Prax ukazuje, že poukážky na obed patria medzi základné zamestnanecké výhody a firmy veľmi nerady znižujú ich hodnoty10. Okrem toho neplatia pracovníkom len zákonom stanovené minimum, ale vo väčšine prípadov idú nad rámec zákona. Stravné 10

Jana Hvozdovičová: „Gastrolístky sa možno zrušia. Nie však ihneď“ (SME, 13.08.2010)

NEUROPEA


poukážky v minimálnej hodnote, ktorú musia zamestnancom dať, nakupuje len 40% zamestnávateľov (Graf 15).

Podľa najnovšieho prieskumu platov Merces.sk z augusta 2013, ktorý sledoval 18 najčastejšie poskytovaných benefitov, sa príspevok na stravu nad rámec zákona umiestnil na deviatom mieste: 10 percent respondentov uviedlo, že im zamestnávateľ takúto výhodu poskytuje. Treba však dodať, že popularita tohto benefitu klesá. Napríklad v predkrízovom období príspevky nad rámec zákona uviedlo až 22% zamestnancov. V súčasnosti (august 2013) firmy zamestnancom poskytnú radšej nápoje zdarma (22% respondentov) venujú prostriedky na ich vzdelávanie (21%) alebo im poskytnú flexibilný pracovný čas (20% respondentov). Predpokladáme, že keď pominú negatívne dôsledky krízy, obľúbenosť poskytovania benefitu stravných poukážok nad rámec zákona sa ešte viac zvýši.

4. Administratívne náklady

Najsilnejším argumentom proti podpore systému stravných poukážok sú administratívne náklady systému. V súčasnosti je na Slovensku otvorený systém zabezpečovania stravných lístkov, ktorý by mal podľa princípov voľnej súťaže pôsobiť na znižovanie poplatkov za administratívu. Stravovacia jednotka má možnosť rozhodnúť sa, či uzavrie zmluvu s poskytovateľom alebo nie, prípadne dohodnúť individuálne podmienky marže podľa obojstrannej výhodnosti.

Zamestnancovi však stravné poukážky poskytujú (vzhľadom na jeho povinnosť zabezpečiť teplé jedlo pre každého zamestnanca) alternatívou k iným spôsobom zabezpečenia (najmä vlastná jedáleň a zmluva s inou jedálňou). Zvlášť výhodná je táto administratívne jednoduchá alternatíva najmä pre menších zamestnávateľov.

NEUROPEA


C. Makroekonomický model

1. Charakteristika základných parametrov zmien

Predmetom makroekonomického modelu je simulácia stavu, ktorý by nastal po potenciálnom zrušení inštitútu stravných poukážok a jeho nahradení peňažnou kompenzáciou.

Podľa existujúcej legislatívy má zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie najmenej vo výške 55 percent z ceny jedla, najviac však do výšky 55 percent stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Keďže sa táto cestovná náhrada valorizuje, horná hranica príspevku na stravovanie sa primerane mení. Ak ide o nepeňažnú formu príspevkov na stravovanie, do daňovo uznateľných nákladov (výdavkov) ich zamestnávateľ zahrnie vždy. V prípade peňažného plnenia to platí len v prípade, ak takúto povinnosť má, ak to vyplýva z Kolektívnej zmluvy alebo inej dohody so zástupcami zamestnancov (podľa paragrafu 152 ods. 4 Zákonníka práce).

Z pohľadu zmien parametrov sú z daňového hľadiska relevantné nasledujúce skutočnosti. V prvom rade platí, že hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeňažnej forme je na strane zamestnanca vždy od dane oslobodená. Platí to bez ohľadu na zdroj krytia tohto plnenia (náklady, zisk, sociálny fond), výšku príspevku a „typ“ zamestnanca. Ak však zamestnanec dostane príspevok na stravovanie v peňažnej forme, takýto príjem nie je od dane oslobodený a musí sa zdaniť 19-percentným preddavkom na daň aj v prípade, ak má naň nárok.

Podľa aktuálnej legislatívy podlieha finančný príspevok na stravovanie aj odvodom do sociálnej a zdravotnej poisťovne, pokiaľ nie je poskytnutý na základe potvrdenia od špecializovaného lekára, že zamestnanec nemôže využívať stravovanie zo zdravotných dôvodov. Pre účely tejto štúdie (a pre zabezpečenie porovnateľnosti) budeme uvažovať, ako keby povinnosť platenia odvodov z nepeňažného príspevku platila po celé obdobie našej simulácie.

U živnostníkov bolo do doku 2006 možné odpočítať 55% z ceny stravného. Od 1.1. 2007 sa uvedené zmenilo, pričom je možné ako nákladovú položku zabezpečiť 100% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín.

Ak by aj došlo k zrušeniu stravných poukážok a k ich nahradeniu peňažnou kompenzáciou, znamenalo by to podľa súčasnej legislatívy efekt dodatočného zdanenia a reálnu stratu zamestnancov. Priechodnosť takéhoto riešenia preto nepredpokladáme za reálnu. Predmetom makroekonomického modelu je stav, aký by nastal po potenciálnom zrušení stravných poukážok a ich nahradení peňažným príjmom, ktorý by podliehal zdaneniu ako aj odvodovému zaťaženiu tak, ako je tomu teraz.

NEUROPEA


2. Vplyv dodatočného zdanenia stravného

Ako sme už naznačili, predmetom tejto časti je poskytnúť kalkuláciu výšky dodatočného zdanenia, aké by muselo nastať po potenciálnom zrušení stravných poukážok a nahradení peňažným plnením. V takomto prípade by peňažný príjem na strane zamestnanca musel podliehať dani z príjmov, a podľa súčasnej legislatívy aj odvodovému zaťaženiu. Pochopiteľne, išlo by len o čiastku, ktorú dopláca zamestnávateľ do hodnoty stravného lístku. Znamená to čiastku, ktorá sa rovná približne 55% z hodnoty stravných poukážok.

U živnostníkov existuje v súčasnosti možnosť odpočítania 100% hodnoty stravného lístku. Pre účely tejto kvantifikácie budeme predpokladať, že po potenciálnom zrušení u nich stúpol daňový základ o objem stravných lístkov, ktoré využíva, čo by aj v tomto prípade nebolo len predmetom daní z príjmov fyzických osôb, ale aj odvodov do systému verejného poistenia.

Simuláciu modelu sme uskutočnili pre roky 2005 – 2018. Pre roky 2009 – 2013 boli použité aktuálne parametre, a pre vývoj v nasledujúcich rokoch sme použili prognózované údaje.

Graf 16 Dodatočný výber DPFO a verejného poistenia z titulu zdanenia peňažného príjmu namiesto stravných poukážok


Efekt zvýšenia príjmov zamestnávateľov a živnostníkov, ktorý bude vstupovať do základu dane z príjmov fyzických osôb a verejného poistenia sumarizuje Tabuľka 6 v prílohách. Zrušenie možnosti poskytovania stravných lístkov by v roku 2015 znamenalo rast dodatočného príjmu pre DP FO 307 mil. EUR, a rast príjmu živnostníkov, ktorým sa zvýši aj odvodová povinnosť 35 mil. EUR.

Z hľadiska výpočtu samotných daňových príjmov je potrebné zohľadniť skutočnosť, že nie všetci pracujúci dosahujú dostatočne vysoký príjem natoľko, aby presiahol odpočítateľné položky. Skutočný výber daní bude preto o niečo nižší. Ako východisko pre odhad toho, o aký počet pracovníkov ide, nám poslúžil skutočný výber daní z príjmov fyzických osôb, ktorý sme porovnávali s objemom vygenerovaných hrubých príjmov v hospodárstve Slovenska, vychádzajúc z dostupných výsledkov štatistických zisťovaní o hrubých príjmoch obyvateľstva a počtov fyzických osôb, ktorých sa príjmy týkajú. Takýmto spôsobom sme došli k odhadu priemernej

25.3 30.0 36.1 42.2 43.8 47.2 48.0 48.7 49.9 50.0 51.2 52.7 54.5 56.3 72

84 95

110 114 122 124 125 128 129 132 135 140 145

0.0 0.9 3.5 4.7 5.1 5.9 6.1 6.6 7.3 8.8 9.7 10.0 10.3 10.6

0

20

40

60

80

100

120

140

160

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Rast výberu DPFO (mil. EUR)*Rast výberu verejného poistenia zamestnancovRast výberu verejného poistenia živnostníkov

NEUROPEA


odpočítateľnej položky v hospodárstve Slovenska, ktorá obsahuje možnosti zníženia daňového základu pre daňovníka, jeho manželku, deti a podobne. Následne sme zisťovali, koľko percent pracujúcich by spadalo do uvedeného pásma aj po zvýšení príjmu, vychádzajúc taktiež z dostupných štatistík ŠÚ SR.

Konečný efekt na výber DPFO a verejného poistenia, aký by nastal pri potenciálnom zrušení stravných poukážok a ich nahradení peňažnou hotovosťou za podmienok súčasnej legislatívy, keď by platili podmienky, že tento dodatočný príjem by bol zdanený, uvádza Graf 16. V tejto súvislosti si musíme uvedomiť, že síce ide o príjem do verejných rozpočtov, avšak v rovnakej výške ide o stratu čistých príjmov zamestnancov a živnostníkov. Pripomeňme ešte raz, že ide len o hypotetický predpoklad, ktorý mal ukázať, o akú čiastku výberu by v prípade dodatočného zdanenia išlo, avšak pri makroekonomickom modely a v ďalších prepočtoch budeme uvažovať len zo stavom, pri ktorom by k dodatočnému zdaneniu nedošlo.

3. Vplyv zrušenia stravných poukážok na zdravie

Kľúčovým a zároveň najťažšie kvantifikovateľným ukazovateľom je vplyv zrušenia stravovacích poukážok na zdravie zamestnancov, ktorí sa z pohľadu hospodárstva odráža negatívne na ich pracovných výkonoch a zdravotných nákladoch. Jedným z dôvodov je aj nedostatok štatistických informácií z titulu ochrany osobných údajov. Budeme sa preto spoliehať na výsledky existujúcich štúdií na tomto poli.

3.1. Vplyv nezdravého stravovania na obezitu

Hlavným faktorom, ktorý budeme skúmať, je faktor obezity, ktorá vzniká ako dôsledok nezdravej či nepravidelnej stravy.

Problémom ostáva, aký je vzťah medzi obéznosťou a existenciou stravných poukážok. Z existujúcich empirických štúdií je možné vyskúmať vplyv disponibility stravovacích zariadení rôznej kvality na obezitu jednotlivcov, o ktorých vieme že sa v blízkosti týchto stravovacích zariadení v čase obeda nachádzajú. Priblížme si teraz ich hlavné výstupy.

Štúdie na báze žiakov a tehotných žien

V niektorých krajinách existujú štatistické údaje o sledovaní hmotností žiakov a tehotných žien, ktoré je možné skúmať aj vo vzťahu s ich možnosťami stravovania. Na účely tejto štúdie sa však zameriame výlučne na výsledky stavu obezity žiakov, pretože výsledky stavu obezity tehotných žien môžu byť skreslené vplyvom individuálnych hormonálnych zmien počas tehotenstva, ktoré výrazne ovplyvňujú zmenu telesnej hmotnosti.

V roku 2009 boli prezentované výsledky prieskumu vplyvov existencie, objavenia sa a zrušenia stravovacích zariadení na nadváhu žiakov (cca 3 mil. sledovaní). Štúdia

NEUROPEA


preukázala preukázateľný vplyv tzv. „fast-food“ zariadení v blízkosti do 0,1 míle (160 m) od školy na riziko obezity– až 5,2%tný nárast. Je zaujímavé, že väčšia vzdialenosť (0,25 míle a 0,5 míle) nemala vplyv na zvýšené riziko obezity, ani prítomnosť klasických reštaurácií.11

Štúdie na báze zdravotného stavu dospelých

V niektorých krajinách sú dostupné prieskumy zdravia dospelého obyvateľstva, na základe ktorých je možné odvodiť závislosť medzi zdravým stravovaním a zdravotným stavom obyvateľstva. Príkladom je kanadská štúdia, ktorá sleduje vzorku 2900 dospelých jednotlivcov. Ukazovateľom dostupnosti zdravého stravovania bol v tomto prípade tzv. „Index Prostredia Maloobchodnej siete pre stravovanie“ (RFEI – Retail Food Environment Index) v okruhu dostupnosti 800 a 1600 metrov od miesta trvalého bydliska respondentov. RFEI je kalkulovaný ako podiel, ktorého čitateľ tvoria obchody a stánky s ponukou rýchleho občerstvenia vrátane rôznych hotových sendvičov a bagiet, a v menovateli sú obchody s čerstvou a zdravšou stravou ako napríklad ovocie, mliečne výrobky a čerstvé suroviny určené na ďalšie spracovanie. Aj tu sa ukazuje vyššia závislosť medzi dostupnosťou zdravšieho stravovania vrátane pripravovaných jedál a obezitou v nižšom okruhu okolo ich domova. V rámci okruhu dostupnosti 800 metrov vzrástlo riziko obezity rezidentov s dostupným zdravým stravovaním oproti rezidentom s dostupným nezdravým stravovaním až o 3,6 percentuálnych bodov (Tabuľka 4). Podobné výsledky vykázal aj prieskum v USA12.

Tabuľka 4 Závislosť obezity od RFEI v okruhu 800 a 1600 metrov

Vzdialenosť RFEI Podiel bývajúcich občanov (%)

Podiel obéznych (%)

Priemer (Štd odchýľka) RFEI

Medián RFEI

800 m 5,09 (6,03) 4,00 RFEI<3,0 38,3 12,7 RFEI 3,0 – 4,9 21,8 14,6 RFEI 5 a viac 38,9 16,3 1600 m 8,81 (8,77) 6,46 RFEI <6,0 41,6 13,7 RFEI 6,0-9,9 31,4 14,2 RFEI 10 a viac 27,0 16,1 Zdroj: Spence, John C – Cutumisu, N – Edwards J – Raine,Kim D – Smoyer-Tomic, K: „Relation between local food environments and obesity among adults“ (University of Alberta, Edmonton, School of Public Health University of Edmonton, University of Delaware)

Závislosť zdravého stravovania na obezite potvrdil aj 15 ročný prieskum financovaný Národným Inštitútom pre Srdce, Pľúca a Krv (National Heart Lung and Blood Institute), kde bola sledovaná vzorka 3 031 osôb vo veku 18 – 30 rokov. Tí, ktorí sa stravovali v zariadeniach „fast food“ viac ako dvakrát za týždeň, zvýšili svoju váhu o 4,5 kg a dvojnásobne zvýšili riziko inzulínovej rezistencie, t.j. poruchy účinku

11

Currie J. – Della Vigna – S., Moretti E. – Pathania V: „The effect of fast food restaurants on Obesity“

(Columbia University, NBER, UC Berkley, 2009) 12

Spence, John C – Cutumisu, N – Edwards J – Raine,Kim D – Smoyer-Tomic, K: „Relation between local food

environments and obesity among adults“ (University of Alberta, Edmonton, School of Public Health University

of Edmonton, University of Delaware)

NEUROPEA


inzulínu.13 Pri inzulínovej rezistencii časom nastáva jeho nadprodukcia (hyperinzulinémia) a následne ďalšie zvyšovanie hmotnosti. Môže to viesť až k poruchám tolerancie glukózy, zvyšujúcej sa glykémie (diabetes mellitus 2), vysokému krvnému tlaku, k zhoršujúcim sa parametrom hladiny cholesterolu, k preťaženým ľadvinám a pečeni, čo zase časom môže spôsobiť ich zhoršenú funkciu. To všetko môže viesť k poruchám krvného obehu a srdcovo-cievnym problémom, k nádorom, k poruchám zrážanlivosti krvi14.

Použité údaje o riziku obezity do ekonomického modelu

Ako bolo ukázané vyššie, negatívne dôsledky nesprávneho stravovania sa zjavne odrážajú vo zvýšenom riziku obezity. Využijúc poznatky z vyššie citovaných štúdií, pokúsime sa ich zohľadniť do nášho modelu.

Prvým predpokladom, ktorý použijeme v modeli, je skutočnosť, pri ktorej existencia stravných poukážok zvyšuje dostupnosť zdravého stravovania a teplej stravy pripravovanej z čerstvých potravín, resp. znižuje dostupnosť nezdravého stravovania vo forme sendvičov a podobných artiklov nezdravej stravy. Najbližšie z uvedených parametrov zodpovedajú výsledky štúdií dostupnosti na báze indexu RFEI, ktorý predpokladajú 3,6-percentný nárast rizika obezity u adeptov nezdravej stravy.

Skutočné riziko obezity ako následok vplyvu zrušenia stravných lístkov je však v skutočnosti ešte vyššie, vzhľadom na fakt, že existencia stravných poukážok prispieva navyše aj k lepšej pravidelnosti stravovania - čo modely na báze RFEI (ale ani na báze počtov žiakov) nezohľadňujú.

Zvýšené riziko obezity pri nepravidelnej strave ja dané spomalením metabolizmu vzhľadom na „núdzový režim“ organizmu, ktorý vtedy nastáva. Jednoznačný vplyv pravidelnosti stravovania na riziko obezity potvrdzuje aj štúdia švédskych expertov, na základe pozorovaní stravovacích návykov 3 607 jednotlivcov. Nepravidelní stravníci vykazovali bez ohľadu na obsah toho, čo jedli, až o 7% vyššie riziko obezity ako pravidelní stravníci.15

Zníženú pravidelnosť stravovania po možnom zrušení stravných poukážok potvrdzujú aj výsledky prieskumu GFK uskutočneného pre potreby tejto štúdie. V prípade, ak by zrušenie stravných lístkov bolo nahradené finančnou náhradou, tak by na obedy chodilo menej často 43% respondentov. „Chodiť na obedy“ však automaticky neznamená aj návštevu reštaurácie, kde je predpoklad zdravého stravovania. Na obedy do reštaurácii by podľa toho istého prieskumu v prípade zrušenia stravných lístkov chodilo menej často až 72% ľudí (Graf 17).

13

Pereira, M.A. – Kartashov, A.I. – Ebbeling, C.B. – Horn, L. – Slattery, M.L. – Jacobs, D.R. – Ludwig, D.S.:“

Fast-food habits, weight gain, and insulin resistance (the CARDIA study): 15-year prospective analysis“ (The

Lancet, Volume 365, Issue 9453, 1. January 2005) 14

http://www.chudnutieako.sk/obezita/inzulinova-rezistencia/ 15

Justo Sierra-Johnson, Anna-Lena Undén, Madeleine Linestrand, Magdalena Rosell, Per Sjogren, Maria

Kolak, Ulf De Faire, Rachel M. Fisher, Mai-Lis Hellénius: Eating Meals Irregularly: A Novel Environmental

Risk Factor for the Metabolic Syndrome In: Obesity (2008), Volume 16, Number 6, pages 1302-1307

NEUROPEA


Graf 17

Zdroj: Prieskum GfK

NEUROPEA


Oproti roku 2010 sa citlivosť zamestnancov na prípadné zrušenie stravných lístkov mierne znížila. Podľa toho istého prieskumu by v roku 2010 na obedy v prípade ich zrušenia menej často chodilo až 69% respondentov, a na obedy do reštaurácie by menej často chodilo 76% respondentov.

Z prieskumu GFK je možné odvodiť aj celkový pokles návštevnosti v reštauráciách v prípade zrušenia stravných lístkov – na úroveň 70,83% oproti pôvodnému stavu. (Graf 18)

Graf 18

Zdroj: Prieskum GfK

Zohľadňujúc výsledky švédskej štúdie, prieskumu GFK a kanadského prieskumu by sa po zrušení stravných poukážok a ich nahradení finančnou hotovosťou riziko obezity u súčasných užívateľov stravných lístkov zvýšilo o 4,78% z titulu poklesu pravidelnosti stravovania a o 2,46% z titulu poklesu disponibility zdravého stravovania. Celkové zvýšenie rizika obezity je 7,24%.

Prognózu nárastu počtu obéznych následkom zrušenia udáva Tabuľka 7 v prílohách. V súčasnosti by to znamenalo na Slovensku okolo 60 tisíc nových obéznych obyvateľov.

3.2. Rast nákladov na liečenie

NEUROPEA


Ako sme poukazovali v predchádzajúcich častiach tejto štúdie, podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je možné v krajinách EU na účet obezity pripísať až 7% celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. K podobným hodnotám sa blížia aj štatistiky Informačnej siete pre kontrolu nadváhy (Weight-Control Information Network), ktorú zastrešuje Ministerstvo zdravia a sociálnych služieb USA. Podľa výsledkov týchto štatistík priemerný obézny občan USA platí za účty na zdravotníctvo až o 42% viac prostriedkov (o 1 429 USD) ako priemerný občan s normálnou váhou16. Pokiaľ by sme uvedené premietli do našich podmienok (20,6% - prognózovaná miera obezity v roku 2015), dostali by sme sa na úroveň nákladov 8,652% z celkových zdravotných nákladov spoločnosti.

O niečo konzervatívnejšie odhady ponúka vo svojej najnovšej štúdii OECD. Jej spracovatelia odhadujú, že obézny občan spotrebuje na zdravotníctvo minimálne o 25% prostriedkov viac ako priemerný občan. Celkové náklady spojené s fenoménom obezity vychádzajú z toho na 1-3% celkových nákladov na zdravotníctvo17. Avšak aj tu ide o minimálnu hranicu nákladov, čo znamená, že skutočné náklady môžu byť vyššie. Pre účely tejto štúdie budeme preto vychádzať z konzervatívno-reálneho odhadu, pri ktorom priemerný obézny občan na zdravotníctvo spotrebuje o 30% prostriedkov viac ako priemerný občan s normálnou váhou.

Závažným výsledkom nezdravého spôsobu stravovania je aj vyššie riziko úmrtnosti. Škody spôsobené predčasnou smrťou každého jednotlivca sú však z ekonomického hľadiska nevyčísliteľné. Preto nemôžeme brať do úvahy ani „úspory“ na zdravotníctve spojené s takýmito úmrtiami. V rámci ekonomického modelu sa preto obmedzíme na kalkuláciu ročných nákladov a výnosov spojených so životom jednotlivcov.

Kalkulácii rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť z titulu rastu obezity sa venuje Tabuľka 7 v prílohách. V roku 2015 by tieto napríklad predstavovali 20 mil. EUR.

3.3. Rast práceneschopnosti

Zvýšená chorobnosť obyvateľov sa neprejavuje len vo zvýšení nákladov na zdravotnú starostlivosť. Jej ďalším negatívnym javom je strata produktivity práce, a to predovšetkým z titulu častejšej a dlhšej práceneschopnosti. Pokles produktivity sa odráža do poklesu domáceho dopytu a produkcie a to zase do poklesu príjmov verejných rozpočtov.

V októbri 2010 publikoval časopis „Occupational Medicine“ výsledky štúdie, ktorá sa zaoberala hľadaním závislosti medzi obezitou a práceneschopnosťou. Ako skúmanú vzorku si táto štúdia zobrala 625 zamestnancov londýnskeho metra, ktorí povinne prechádzajú zdravotnými prehliadkami. Výsledkom bol preukázateľný vplyv rastu práceneschopnosti obéznych zamestnancov v priemere o 4 dni ročne. Na rozdiel od predchádzajúcich štúdii, ktorých na tomto poli neexistuje veľké množstvo, bol jednoznačne dokázaný nielen vplyv na dlhodobú práceneschopnosť (ktorá logicky 16

http://www.win.niddk.nih.gov/statistics/index.htm; údaje z roku 2006, ceny z roku 2008 17

Sassi, F: „Obesity and the Economics of Prevention; Fit not Fat (OECD, september 2010)

http://www.win.niddk.nih.gov/statistics/index.htm

NEUROPEA


vyplýva zo zdravotných problémov spôsobených nadváhou), ale aj krátkodobú.18 Ukazuje sa, že organizmus človeka s nadváhou je náchylnejší na infekčné choroby a potrebuje viac času na rekonvalescenciu.

Poznatky londýnskej štúdie sme brali do úvahy aj pri makroekonomickom modeli. V roku 2015 by následkom zrušenia stravných poukážok slovenská ekonomika zaznamenala zvýšenú absenciu z titulu PN až 234 tisíc pracovných dní čo znamená 0,74%tný rast práceneschopnosti. Vzhľadom na zníženú produktivitu to znamená pokles HDP o 29,9 mil. EUR, čo sa nevyhnutne musí odraziť aj v poklese verejných financií. (Tabuľka 7 v prílohách, Graf 19). Kvantifikácia tohto poklesu bude súčasťou input-output analýzy v časti „Vplyv stravných poukážok na hospodárstvo SR“.

Graf 19 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných poukážok na zdravie a ekonomické dôsledky s tým spojené (mil. EUR)


Za zmienku stoja aj zvýšené nároky zamestnávateľov a sociálnej poisťovne na náhradu príjmu a dávky nemocenského poistenia, ktoré by v sumáre v roku 2015 predstavovali okolo 3,7 mil. EUR .

4. Ďalšie vplyvy na hospodárstvo SR

Predmetom tejto časti štúdie je identifikovať ďalšie možné vplyvy na hospodárstvo Slovenska, ktoré budú slúžiť ako vstup do input-output analýzy.

4.1. Vplyv na zmenu dopytu v sektore stravovacích zariadení Výsledky prieskumu ktoré boli uskutočnené na účely tejto štúdie v rokoch 2010

aj 2014 dokazujú, že používatelia stravných poukážok za obedy utrácajú viac, ako zamestnanci bez stravných poukážok (Graf 20).

18

Harvey, S.B.- Glozier, N. – Carlton, O. – Mykletum, A. – Henderson, M. – Hotopf, M. – Holland – Elliot, K.:

Obesity and Sickness absence: results from the CHAP study, In: Occupational Medicine, Volume 60, Issue 5,

Pages 362-368, October 2010

-40

-30

-20

-10

0

10

20

30

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Systémové dávky sociálnej poisťovne

Náhrada príjmu zamestnávateľa

Nemocenské dávky a náhrada príjmu:

Rast nákladov na zdravotnú starostlivosť

Pokles HDP

NEUROPEA


Graf 20

Zdroj: Prieskum GfK

NEUROPEA


Prieskum bol uskutočnený na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, z ktorých 57% tvorili používatelia stravných poukážok. U týchto používateľov stravných poukážok činila priemerná cena stravnej poukážky 3,3 EUR (Graf 21). Gastrolístkami priemerne platili v reštauráciách v hodnote 3,4 eur s priemerným doplatkom v hotovosti 1,8 eur (Graf 21). Priemerná cena útraty za obedy tak činila až 5,2 eur a priemerný doplatok v hotovosti až 54,5% z hodnoty stravnej poukážky.

Graf 21

Zdroj: Prieskum GfK

Podľa toho istého prieskumu, na jedlo v reštauráciách používa stravné poukážky najčastejšie 48% respondentov, ktorí majú stravné poukážky k dispozícii. 41% z nich ich používa najčastejšie na nákupy potravín do domácnosti, a 11% na kúpu teplého jedla prostredníctvom donáškového systému alebo v „kútikoch“ s teplým jedlom v supermarketoch.

Evidenciu o podieloch stravných poukážok z obchodov potravín a reštaurácií si vedú aj niektorí sprostredkovatelia stravných poukážok. Ich štatistiku však môže skresľovať správanie tých majiteľov menších reštaurácií, ktorí používajú stravné poukážky zo svojich tržieb na nákup surovín v supermarketoch v snahe vyhnúť sa poplatkom.

Z prieskumu je možné získať aj pohľady na frekvenciu návštev reštaurácií v závislosti od toho, či ide o zamestnanca so stravnými lístkami alebo bez stravných lístkov. Priemerný zamestnanec, ktorý dostáva stravné poukážky, chodí na obedy do reštaurácie 2,44 krát do týždňa z celkových možných 5 dní (Tabuľka 8), čo sa rovná

NEUROPEA


pravdepodobnosti obeda v reštaurácii 48,8%. Na jeden obed v reštaurácii však stravník – najmä vtedy, ak tam nechodí pravidelne – môže spotrebovať aj viac poukážok, čo by pomer poukážok minutých v reštauráciách ešte zvyšovalo. V snahe poskytnúť konzervatívnejší odhad však toto možné zvýšenie nebudeme brať do úvahy, budeme vychádzať z hodnoty 48,8%.

Tabuľka 5 Frekvencia obedov rôznych skupín podľa výsledkov kvantitatívneho prieskumu

Počet návštev za pracovný týždeň

Všetci pracovníci

Zamestnanci dostávajúci gastrolístky

Zamestnanci bez gastrolístkov

1 18 16 22

2 10 14 5

3 12 18 4

4 7 9 3

5 15 22 6

0 38 21 60

váž. priemer 1,77 2,44 0,86

Zdroj: Výsledky kvantitatívneho prieskumu, vlastné prepočty

Pre spustenie makroekonomického modelu je dôležité odhadnúť, o koľko percent menej ľudí by chodilo do reštaurácií v prípade, že by došlo k zrušeniu stravných poukážok a k nahradeniu finančnou hotovosťou. Hovorili sme už o tom, že podľa výsledkov prieskumu je možné predpokladať pokles návštevnosti reštaurácií na úroveň 70,83% oproti pôvodnému stavu (Graf 17). Z toho je možné odvodiť pokles dopytu z titulu zníženej frekvencie návštev, ktorý uvádza Tabuľka 8 v prílohách. Napríklad v roku 2015 by následkom zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou slovenské stravovacie zariadenia zaznamenali pokles dopytu z titulu zníženej frekvencie návštev 129 mil. EUR.

Graf 22 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných poukážok na pokles dopytu v reštauráciách (mil. EUR)


Z prieskumu GFK však vyplýva, že okrem zníženej frekvencie návštev by odobratie stravovacích poukážok malo vplyv aj na šetrení na obedoch v reštauráciách počas dní, v ktorých by respondenti do reštaurácie predsa len išli. 42% existujúcich poberateľov stravných poukážok by podľa svojich vyjadrení v prípade odobratia týchto

101 120

141 160 169 179 182 184 189 189 193 199 206 213

0

50

100

150

200

250

300

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Strata dopytu po reštauráciách z titulu zníženej frekvencie návštev

Strata dopytu v reštauráciách z titulu zníženia výdavkov za existujúci obed

pokles dopytu v reštauráciách spolu

NEUROPEA


poukážok znížilo svoje útraty v reštauráciách. Keďže mali možnosť uvádzať aj o koľko percent menej by utratili (o 48,7% - vážený priemer), bolo možné získať priemerné zníženie ich útrat. Ak by sme všetky tieto skutočnosti zobrali do úvahy, dostali by sme sa k zníženiu hladiny existujúcich výdajov za jeden obed v reštaurácii na úroveň 79,545%. V roku 2015 by to znamenalo pokles dopytu z titulu zníženia výdavkov za existujúci obed o 64,2 mil. EUR. Celkové zníženie dopytu v reštauráciách by predstavovalo 193 mil. EUR (Tabuľka 8 v prílohách). Výsledky kvantifikácie poklesu dopytu v jednotlivých rokoch zobrazuje Graf 22.

Z prieskumu GFK je možné získať obraz aj o tom, kam by súčasní poberatelia stravných poukážok smerovali úspory za stravu v reštauráciách v prípade že by ich stravné poukážky boli nahradené finančnou hotovosťou. Z odpovedí vyplýva, že z finančnej náhrady miesto stravných poukážok by na kúpu teplého obeda bolo venovaných len 45%. 46% z finančnej náhrady by poputovalo na chod domácnosti, na platenie účtov a iné osobné potreby, a len 9% prostriedkov by si súčasní vlastníci gastrolístkov ušetrili (Graf 23).

Graf 23

Zdroj: Prieskum GfK

NEUROPEA


5.Input-output analýza

Rekapituláciou vstupných predpokladov do input-output analýzy sa zaoberá Tabuľka 9 v prílohách. Náklady spojené so zvýšeným dopytom, platením daní a pod. sa vynakladajú takmer vždy na úkor iných sektorov, ktoré je potrebné zahrnúť do input-output analýzy. Všetky takto kvantifikované vstupy zachytáva Tabuľka 10 v prílohách. Tam, kde ide o zmenu v celom hospodárstve SR, uskutočníme distribúciu medzi jednotlivé sektory podľa ich váhy v hospodárstve SR.

Kumulatívny vplyv multiplikačného efektu v roku 2015 zachytáva Graf 24.

Upozorňujeme, že nie vždy sú výsledkom input-output analýzy podporujúce určitý sektor negatívne hodnoty, pretože to závisí od relatívneho postavenia tohto sektora v hospodárstve. V tomto prípade sa však do záporných hodnôt dostávajú všetky najdôležitejšie parametre vzhľadom na podpriemernú mieru importu v sektore reštaurácií. Inými slovami, zrušenie stravných poukážok a nahradenie hotovosťou bude mať negatívny vplyv na hospodárstvo. Najvýraznejším dôsledkom by bol celkový pokles domácej produkcie (resp. HDP) až o 188 mil. EUR. Išlo by však najmä o pokles medzispotreby (98 mil. eur) a hrubej pridanej hodnoty (89 mil. eur). Ziskovosť v hospodárstve by sa znížila o 43 mil. eur, vyplatené mzdy o 30 mil. EUR a sociálne príspevky zamestnávateľov o 7 mil. eur.

Graf 24 Kumulatívny vplyv najdôležitejších parametrov v hospodárstve Slovenska po zrušení stravných poukážok a nahradení finančnou hotovosťou v roku 2015

Zdroj: vlastné prepočty na základe input-output analýzy

Výsledky input-output analýzy za celé sledované obdobie (2005-2018) zachytáva Tabuľka 11 v prílohách.

V nasledujúcej časti poskytneme rekapituláciu vplyvov podľa jednotlivých sektorov.

5.1. Celkový dopad na hospodárstvo a sektor stravovania

Vplyv potenciálneho zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou

bez toho, aby táto dodatočná finančná hotovosť podliehala daňovému a odvodovému

-200.00

-180.00

-160.00

-140.00

-120.00

-100.00

-80.00

-60.00

-40.00

-20.00

0.00

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Vyt

vore

né

ho

dn

oty

v m

il. E

UR

Odmenyzamestnancov

Zisk podnikov,živnostníkov

Produkcia

Hrubá pridanáhodnota

NEUROPEA


zaťaženiu rovnako, ako je to teraz v prípade stravných poukážok zachytávajú nasledujúca

séria grafov (Graf 25, Graf 26). Vo všetkých parametroch (dopyt, mzdy, pridaná hodnota,

odvody) je reálne následkom takéhoto opatrenia očakávať prepad, pričom prepad v sektore

reštaurácii je ešte oveľa hlbší.

Graf 25 Vplyv konečného (multiplikovaného) efektu potenciálneho zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou na hospodárstvo SR a sektor stravovania – Produkcia, mzdy a pridaná hodnota


-23 -31

-41

-64 -80

-92 -111

-131 -145 -143

-153 -160 -164 -167

-27 -35

-46

-74 -90

-101

-119

-140

-159 -167

-177 -180 -183 -188 -200

-150

-100

-50

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Produkcia

Hospodárstvo


-4.1 -5.5 -7.3 -11.3

-13.6 -15.6

-18.3 -21.1

-23.5 -23.5 -24.9 -26.4 -27.0 -27.5

-6.4 -8.3

-10.9

-17.3 -21.2

-23.6

-28.0

-32.8

-37.4 -39.4

-41.7 -42.4 -43.1 -44.1 -50

-40

-30

-20

-10

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Hrubé mzdy a platy

Hospodárstvo


-11 -15 -20

-31 -39

-45 -53

-62 -69 -69 -73 -77 -79 -80

-15 -19

-25

-40 -48

-54 -64

-75

-85 -90

-95 -97 -98 -101 -120

-100

-80

-60

-40

-20

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Hrubá pridaná hodnota

Hospodárstvo


NEUROPEA


Graf 26 Vplyv konečného (multiplikovaného) efektu potenciálneho zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou na hospodárstvo SR a sektor stravovania – Sociálne príspevky zamestnávateľov a zisk


V nasledujúcej časti sa zameriame na kvantifikáciu čistých finančných dopadov na štátnu správu, samosprávy, podnikateľský sektor, neziskové organizácie, zamestnancov, a pod.

-1.0 -1.3 -1.7 -2.6 -3.1 -3.6

-4.2 -4.8 -5.2 -5.2 -5.5 -5.9 -6.0 -6.1

-1.7 -2.3

-3.0

-4.8 -5.8

-6.5 -7.7

-9.0

-10.3 -10.8

-11.5 -11.7 -11.8 -12.1 -14

-12

-10

-8

-6

-4

-2

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Sociálne príspevky zamestnávateľov

Hospodárstvo


-5 -7

-9

-15 -19

-21 -26

-30 -34 -34

-37 -38 -39 -39

-5 -6 -8

-13 -16

-18 -22

-25 -29 -30

-32 -33 -33 -34

-45

-40

-35

-30

-25

-20

-15

-10

-5

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Zisk v hospodárstve

Hospodárstvo


NEUROPEA


D. Vplyv prípadného zrušenia stravných poukážok na jednotlivé sektory

Pre účely dokončenia kvantifikácie dopadov bola uskutočnená kalkulácia zvýšeného výberu jednotlivých daní, ktorú uvádzame v prílohách (Tabuľka 12). Ak by sme brali do úvahy len pozitívny vplyv na hospodárstvo, celkový vplyv následkom zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou v roku 2015 by bol negatívny – so stratou 28,8 mil. EUR. Ak však zoberieme do úvahy aj prvotné zdanenie hodnoty stravných poukážok (čo de facto znamená zvýšenie daní) celkový vplyv by už bol pozitívny – 22,4 mil. EUR.

Pri kvantifikácii daní v jednotlivých rokoch sme vychádzali z aktuálnych odhadov priemerných daňových sadzieb, pričom od roku 2015 sme vychádzali z platného stavu pre rok 2014. Rozloženie nákladov na zdravotnú starostlivosť bolo taktiež kvantifikované na základe súčasného stavu, vychádzajúc zo štatistiky zdravotných účtov Slovenska.

1. Štátny rozpočet

Následkom zrušenia stravných poukážok by štátny rozpočet v roku 2015 pocítil zvýšené náklady z titulu:

Zníženého výberu DPH – až 14,8 mil. EUR; Zníženého výberu daní z príjmov právnických osôb - výpadok 9,4 mil.

EUR; Zníženého výberu daní z príjmov fyzických osôb, z ktorých 12,7% rezerva

je príjmom štátneho rozpočtu - výpadok 0,6 mil. EUR Zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť - výpadok 1,5 mil. EUR.

Celková strata v štátnom rozpočte v roku 2015 by predstavovala 26,3 mil. EUR. Táto strata pretrváva aj po zohľadnení podielu, ktorý do štátneho rozpočtu plynie z prvotného zdanenia poukážok vo výške 6,5 mil. EUR (strata 19,8 mil. EUR).

Podrobnejšie údaje zobrazuje Graf 27 a Tabuľka 13 v prílohách.

2. Samosprávy

Najdôležitejším výpadkom samospráv z titulu potenciálneho zrušenia stravných

poukážok a ich nahradenia finančnou hotovosťou by bola strata z dani z príjmu fyzických

osôb, ktorá ako podielová daň tvorí najvýznamnejší zdroj vlastných príjmov samospráv. Jej

výpadok v roku 2015 by predstavoval 4,0 mil. EUR.

Keďže však predpokladáme, že súčasná hodnota stravných poukážok by po zrušení

bola zdanená, celkové dopady na rozpočty samospráv by z prípadného zrušenia boli

pozitívne. Podrobnejšie údaje zachytávajú Graf 28 a Tabuľka 13 v prílohách.

NEUROPEA


Graf 27 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných lístkov na rozpočet centrálnej vlády (mil. EUR)


Graf 28 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných lístkov na rozpočty samospráv (mil. EUR)


3. Verejné poisťovne

Z titulu ich funkcie tvoria verejné poisťovne najväčší podiel na spolufinancovaní

zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré musia vzniknúť následkom väčšej

chorľavosti obyvateľstva s nezdravými návykmi stravovania (59 – 65% v sledovanom

období). Najmä zdravotné poisťovne by v roku 2015 po prípadnom zrušení stravných lístkov

-13.5 -16.0 -17.3

-19.3 -19.5 -20.6 -21.6 -22.4 -24.5 -24.2

-26.3 -29.1

-32.4 -35.8 -40

-35

-30

-25

-20

-15

-10

-5

0

52005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

DPPOpodiel DPFO - multiplikačný efektZvýšené náklady MZ SR na zdravotnú starostlivosťDPHNepriame Dane - subvencieVplyv na ŠR spolu - multiplikačný efekt

-11.9 -14.1 -15.1 -16.7 -16.8 -17.7 -18.7 -16.2 -18.1 -17.8 -19.8 -22.4 -25.5

-28.7 -40

-30

-20

-10

0

102005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Prvotné zdanenie poukážokVplyv po zohľadnení prvotného zdanenia

21.6 25.6

30.9 36.3 37.8

40.8 41.3 39.0 40.0 40.1 40.7 41.6 42.6 43.6

-2.2 -2.6 -3.0 -3.3 -3.3 -3.5 -3.7 -3.5 -3.6 -3.6 -4.0 -4.5 -5.0 -5.6

-10

0

10

20

30

40

50

60

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Prvotné zdanenie poukážok Vplyv po zohľadnení prvotného zdanenia

podielové dane - multiplikačný efekt

NEUROPEA


následkom vyšších účtov utrpeli oproti dnešnému stavu stratu 12,8 mil. EUR. Potenciálny

výpadok by však verejné poisťovne utrpeli aj na strane príjmov z povinných odvodov, a to vo

výške 9,6 mil. EUR.

Sociálna poisťovňa by navyše v tom istom roku utrpela ďalšiu stratu na nemocenských

dávkach 3,1 mil. EUR. Spolu by sa verejné poisťovne dostali až do straty 25,5 mil. EUR

Keďže však v tomto modeli uvažujeme aj so zvýšeným odvodovým zaťažením

čiastky, o ktorú by sa zvýšil príjem zamestnancov v súvislosti so zrušením stravných

poukážok, a toto dodatočné odvodové zaťaženie by v roku 2015 predstavovalo až 141,2 mil.

EUR, konečný vplyv na rozpočty verejných poisťovní by bol pozitívny (115,7 EUR).

Podrobnejšie údaje za jednotlivé sledované roky obsahujú Graf 29 a Tabuľka 13 v prílohách.

Graf 29 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných poukážok na rozpočty verejných poisťovní (mil. EUR)


4. Podniky

Najvýznamnejšia strata podnikateľov by po potenciálnom zrušení stravných poukážok

a nahradení finančnou hotovosťou nastala z titulu nižšieho zisku v súvislosti s poklesom

dopytu po reštauračných službách ako aj v súvislosti s poklesom hospodárstva z dôvodov

-12.2

-14.5

-17.3

-20.5 -20.4 -21.3

-22.4 -23.4

-24.1 -24.3 -25.5

-27.3 -29.4

-31.7 -35

-30

-25

-20

-15

-10

-5

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť

Nemocenské

Rast povinných odvodov zamestnancov

Rast povinných odvodov zamestnávateľov

Náklady verejných poisťovní spolu - multiplikačný efekt

60.3 70.3

81.6 94.3 98.5 106.5 107.3 108.7 111.7 113.1 115.7 118.1 120.9 123.8

0

50

100

150

200

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Prvotné zdanenie poukážokVplyv po zohľadnení prvotného zdanenia

NEUROPEA


nižšej produktivity práce ako následok zvýšenej miery práceneschopnosti. V roku 2015 by

takto podniky na zisku po zdanení a odvodoch stratili 33 mil. EUR. Okrem toho by

podnikatelia museli platiť zvýšené nemocenské dávky počas prvých dňoch práceneschopnosti

svojich zamestnancov o 0,63 mil. EUR. Tie podniky, ktoré majú v zmluvách aj úhradu časti

liečebných nákladov, by v súhrne zaplatili 1,74 mil. EUR. Celkové náklady podnikov by tak

v roku 2015 predstavovali 35 mil. EUR. Pokiaľ by sme do ich nákladov zahrnuli aj ich

prvotné zdanenie sumy, ktorú v súčasnosti poskytujú vo forme zdravotných poukážok, dostali

by sme sa na sumu až 145 mil. EUR.

Podrobnejšie údaje o jednotlivých položkách bližšie približujú Graf 30 a Tabuľka 13

v prílohách.

Graf 30 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných poukážok na podnikateľský sektor (mil. EUR)


5. Zamestnanci

Hoci sú zamestnanci počas obdobia svojej práceneschopnosti kompenzovaní

nemocenskými dávkami a náhradami za mzdy, tieto zďaleka nestačia vykryť pokles ich

čistých miezd z titulu poklesu hospodárstva a ich zvýšenej práceneschopnosti, ako aj ich

doplatky na nákladoch zvýšenej zdravotnej starostlivosti. Celkové náklady zamestnancov po

zrušení stravných poukážok by tak v roku 2015 predstavovali sumu 24,0 mil. EUR.

Po zohľadnení prvotného zdanenia stravných poukážok by celková strata príjmu

zamestnancov predstavovala až 106 mil. EUR.

-17.9 -21.7

-26.1 -29.4 -29.7

-31.8

-32.2 -32.9 -32.0 -32.6 -35.0

-38.3 -42.2

-46.2 -50

-45

-40

-35

-30

-25

-20

-15

-10

-5

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Zvýšené náklady na zdravotnústarostlivosťNemocenské z titulu zvýšenej PN

Strata čistého zisku (po zdanení)

Náklady spolu

-70 -84

-102 -118 -121 -131 -133 -135 -137 -140 -145 -152 -159 -167 -200

-150

-100

-50

02005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok Prvotné zdanenie poukážok (dane a odvody)Vplyv po zohľadnení prvotného zdanenia

NEUROPEA


Podrobnejšie údaje o jednotlivých položkách obsahujú Graf 31 a Tabuľka 13

v prílohách.

Graf 31 Vplyv potenciálneho zrušenia stravných poukážok na príjem zamestnancov (mil. EUR)


6. Neziskové organizácie

Na spolufinancovaní zvýšených nákladov zdravotnej starostlivosti sa podieľajú aj

neziskové organizácie slúžiace domácnostiam. Ich podiel na financovaní zdravotnej

starostlivosti je však zanedbateľný – v sledovanom období sa na celkových nákladoch

financovania zdravotnej starostlivosti podieľali v objeme 0,2 – 1,7%. Ich straty by následkom

zrušenia stravných poukážok v roku 2015 predstavovali 0,23 mil. EUR (Tabuľka 13

v prílohách).

7. Celkové náklady spoločnosti

-12.0 -14.8

-17.9 -19.1 -20.1 -21.2 -21.0 -21.5 -21.8 -22.0 -24.0

-26.8 -30.0

-33.4 -40

-35

-30

-25

-20

-15

-10

-5

0

5

10

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť

Čisté mzdy a platy (po zdanení, odvodoch)

Nemocenské a náhrady za mzdy

Náklady spolu

Nemocenské

Čisté mzdy a platy

-57 -67

-78 -88 -91 -97 -98 -100 -102 -102 -106 -111 -118 -124 -150

-100

-50

02005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok Prvotné zdanenie poukážok (dane a odvody)Vplyv po zohľadnení prvotného zdanenia

NEUROPEA


Zrušenie stravných poukážok a nahradenie finančnou hotovosťou by viedlo

k celospoločenským nákladom 115 mil. EUR v roku 2015 (Graf 32). Náklady vyplývajú

z negatívneho multiplikačného efektu nižšieho domáceho dopytu v sektore reštaurácií, ako aj

z vyšších nákladov na verejné zdravotníctvo vzhľadom na predpoklad negatívnej zmeny

stravovacích návykov, ktorá je s tým spojená.

Graf 32 nezahŕňa v sebe dodatočné náklady subjektov z prvotného zdanenia (daňami

ako aj odvodmi) finančnej hotovosti, ktorú by zamestnávatelia poskytli svojim zamestnancom

namiesto stravovacích poukážok. Keďže však ide len o preskupenie nákladov z jedného

sektora do druhého, konečný efekt je nulový, a teda nemá vplyv na celospoločenské náklady.

Komplexné údaje (vrátane vplyvu prvotného zdanenia) uvádza Tabuľka 13 v prílohách.

Graf 32 kalkulácia celospoločenských nákladov zrušenia stravných poukážok (vplyv na rozpočty, mil. EUR)


-57.8

-69.8

-81.7 -91.8 -93.2

-98.8 -101.2 -103.9 -106.2 -106.9 -115.0

-126.2

-139.2

-152.9

-180

-160

-140

-120

-100

-80

-60

-40

-20

0

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

mil.

EU

R

rok

Neziskové organizácie Zamestnanci

Podnikateľský sektor Verejné poisťovne

Samosprávy Centrálna vláda

Náklady spolu

NEUROPEA


E. Administratívne náklady a ich hranica spoločenskej výhodnosti

Na začiatku tejto štúdie sme uviedli, že jeden z hlavných argumentov v prospech zrušenia stravných lístkov je argument administratívnych nákladov. Spomínali sme tiež, že u nás v súčasnosti platí otvorený systém, kde jednotliví emitenti súťažia o priazeň so stravovacími jednotkami, keď si môžu dohodnúť individuálne podmienky pre svoje marže, pričom tieto podmienky môžu podliehať obchodnému tajomstvu a nie sú verejne známe.

Preto sa ani pre účely tejto štúdie nepodarilo získať údaje o skutočnej priemernej marži. Čo však môžeme uskutočniť ako podklad pre verejné rozhodovanie je kvantifikácia tzv. hraničnej marže, pri ktorej by sa po potenciálnom zrušení stravných poukážok a nahradení finančnou hotovosťou náklady z toho vyplývajúce rovnali úsporám za administráciu systému. Získame tým údaj, ktorý hovorí o tom, aká musí byť súčasná marža, aby sa oplatilo pristúpiť k posudzovaným zmenám zrušenia systému stravných lístkov a nahradenia peňažnou hotovosťou.

Základom pre výpočet hraničnej marže spoločenskej výhodnosti je objem stravných poukážok v obehu a celospoločenské náklady. Táto vychádza vo výške 19-24% z hodnoty stravnej poukážky (Graf 33). Keďže predpokladáme, že dnešné marže nebudú vyššie ako 10% z hodnoty poukážky, znamená to, že posudzovaná zmena nie je pre spoločnosť ekonomicky výhodná.

Graf 33 Hraničná marža výhodnosti zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou pre spoločnosť

Zdroj: Makroekonomický model

19% 19% 19% 19% 18% 18% 18% 19% 19% 19% 20%

21% 22%

24%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018rok

NEUROPEA


Použitá literatúra

Choice and Ego-Depletion: The Moderating Role of Autonomy , Arlen C. Moller, Edward L. Deci, Richard M. Ryan , University of Rochester, UNIV. OF ROCHESTER LIBRARY , January 29, 2007

Currie J. – Della Vigna – S., Moretti E. – Pathania V: „The effect of fast food restaurants on Obesity“ (Columbia University, NBER, UC Berkley, 2009)

Dababneh, A. J., Swanson, N. G., & Shell, R. L. (2001). Impact of added rest breaks on the productivity and wellbeing of workers. Ergonomics, 44, 164–174.

Deci, E. L., & Ryan, R. M. (1985). Intrinsicmotivation and self-determination in human behavior. New York: Plenum.

Deci, E. L., & Ryan, R. M. (1987). The support of autonomy and the control of behavior. Journal of Personality and Social Psychology, 53, 1024-1037

EuroFound (2007). The Fourth Working Conditions Survey. Dublin: Office for Official Publications of the European Communities.

Firment Jozef, doc. MUDR., Phd „Malnutrícia – reálna situácia v Európe a na Slovensku“ (I. klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny FNLP Košice a UPJŠ LF, 2010)

Harvey, S.B.- Glozier, N. – Carlton, O. – Mykletum, A. – Henderson, M. – Hotopf, M. – Holland – Elliot, K.: Obesity and Sickness absence: results from the CHAP study, In: Occupational Medicine, Volume 60, Issue 5, Pages 362-368 (October 2010)

http://www.chudnutieako.sk/obezita/inzulinova-rezistencia/

Hudecová Dorota: „Zdravá výživa - Tretina slovenských pacientov trpí podvýživou“ In: Pravda, 23 apríla 2010

Hvozdovičová Jana: „Gastrolístky sa možno zrušia. Nie však ihneď (SME, 13.08.2010)

Jarek KRAJEWSKI, Rainer WIELAND, and & Martin SAUERLAND, Industrial and Organizational Psychology, University of Wuppertal, Germany, Work and Social Psychology, University of Landau, Germany

Justo Sierra-Johnson, Anna-Lena Undén, Madeleine Linestrand, Magdalena Rosell, Per Sjogren, Maria Kolak, Ulf De Faire, Rachel M. Fisher, Mai-Lis Hellénius: Eating Meals Irregularly: A Novel Environmental Risk Factor for the Metabolic Syndrome In: Obesity (2008), Volume 16, Number 6, pages 1302-1307

Lochs H, Pichard, Allison SP: Evidence supports nutritional support. Clinical Nutrition, 2006, 25, 177–179

Luňáková Zuzana – Beránek Jan„Práce je rekordně málo, nezaměstnaní stojí měsíčně miliardy“ (iHNed.cz, 09.02.2010)

LUNCH BREAKS UNPACKED: THE ROLE OF AUTONOMY AS A MODERATOR OF RECOVERY DURING LUNCH: JOHN P. TROUGAKOS University of Toronto, IVONA HIDEG Wilfrid Laurier University , BONNIE HAYDEN CHENG , HongKong

NEUROPEA


Polytechnic University, DANIEL J. BEAL University of Texas-San Antonio, Academy of Management Journal 2014, Vol. 57, No. 2, 405–421

Martyn CN, Winter PD, Coles SJ, Edington J: Effects of nutritional status on use of health care resources by patgients with chronic disease living in the community. Clin Nutrition 1998, 17, 123-199

Nix, G. A., Ryan, R. M., Manly, J. B., & Deci, E. L. (1999). Revitalization through self-regulation: The effects of autonomous and controlled motivation on happiness and vitality. Journal of Experimental Social Psychology, 35, 266-284

Obesity – preventing and managing the global epidemic. Report of a WHO Consultation. Geneva, World HealthOrganization, 1998 (Technical Report Series, No. 894)

Pereira, M.A. – Kartashov, A.I. – Ebbeling, C.B. – Horn, L. – Slattery, M.L. – Jacobs, D.R. – Ludwig, D.S.:“ Fast-food habits, weight gain, and insulin resistance (the CARDIA study): 15-year prospective analysis“ (The Lancet, Volume 365, Issue 9453, 1. January 2005)

Ryan, R. M., & Deci, E. L. 2008. From ego depletion to vitality: Theory and findings concerning the facilitation of energy available to theself. Social and Per-sonality Psychology Compass, 2: 702–717

Ryan, R. M., & Frederick, C. M. (1997). On energy, personality, and health: Subjective vitality as a dynamic reflection of well-being. Journal of Personality, 65, 529-205

Kompier, M. A. J., & Marcelissen, F. H. G. (1990). Handbook of Work Stress: A Systematic Approach for Organizational Practice. Amsterdam: NIA

Sassi, F: „Obesity and the Economics of Prevention; Fit not Fat (OECD, september 2010)

Spence, John C – Cutumisu, N – Edwards J – Raine,Kim D – Smoyer-Tomic, K: „Relation between local food environments and obesity among adults“ (University of Alberta, Edmonton, School of Public Health University of Edmonton, University of Delaware)

„Strava ovplyvňuje výkon v práci“ (kariera.sk)

Štatistika hospitalizovaných v SR v roku 2009 (Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava, 2010)

Statistics related to overweght and obesity (US Department of Health and Human Service, National Institutes of Health, http://www.win.niddk.nih.gov/statistics/index.htm)

ŠTEFANOVIČ, R., SELKO, D.: Kabinet psychosomatickej a behaviorálnej medicíny SLS- odborné pracovné materiály, Modra –Harmónia, 1999.

Trougakos, J. P., Beal, D. J., Green, S. G., & Weiss, H. M. (2008). Making the break count: Anepisodic examination of recovery activities, emotional experiences, and positive affective displays. Academy of Management Journal, 51, 131-146.

Valovičová, E.: Ako sa správne stravovať, Liga proti rakovine 2010.

NEUROPEA


Valovičová, E.: Správna výživa nielen v prevencii, ale aj komplexnej liečbe nádorových ochorení, www.solen.sk / VIA PRACTICA S2 / 2007.

Valovičová, E.: Zdravý životný štýl, Liga proti rakovine, 2013.

Wanjek, Christopher: Food at work: Workplace solutions for malnutrition, obesity and chronic diseases (International Labour Office, geneva, 2005)

Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2008 (Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava, 2009)

NEUROPEA


NEUROPEA


F. PRÍLOHY

NEUROPEA


Tabuľka 6 Vývoj a prognóza parametrov rastu výberu DPFO a DPPO zo zdanenia dodatočného peňažného príjmu zamestnancov pôvodne určenému na stravovanie

Údaj/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Objem poukážok v obehu (mil. EUR)

307 365 427 487 513 543 552 560 574 574 587 605 626 647

z toho: zamestnanci 307 356 405 467 483 517 525 532 545 546 558 575 594 615

živnostníci 0,1 8,8 18,3 24,8 26,7 30,9 31,7 32,5 33,6 33,8 34,6 35,6 36,8 38,1

Počet poukážok (mil) 141 158 175 182 176 181 182 183 183 184 185 186 188 190

z toho: zamestnanci 141 154 169 174 168 172 173 174 174 174 176 177 179 181

živnostníci 0,1 3,6 6,6 8,3 8,3 9,1 9,1 9,2 9,2 9,2 9,3 9,3 9,4 9,6

Priemerná cena poukážky (EUR) 2,18 2,31 2,44 2,68 2,91 2,99 3,03 3,06 3,13 3,13 3,18 3,25 3,32 3,40

z toho: zamestnanci 2,17 2,30 2,40 2,69 2,88 3,00 3,03 3,06 3,13 3,13 3,18 3,25 3,32 3,40

živnostníci 2,01 2,42 2,77 2,98 3,23 3,39 3,47 3,54 3,65 3,67 3,73 3,81 3,89 3,98

Počet osôb využívajúcich stravné poukážky (mil)

0,61 0,69 0,76 0,79 0,79 0,79 0,79 0,80 0,80 0,80 0,81 0,82 0,82 0,83

z toho: zamestnanci 0,61 0,67 0,73 0,75 0,75 0,75 0,75 0,76 0,76 0,76 0,77 0,77 0,78 0,79

živnostníci 0,00 0,02 0,03 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04 0,04

Súčasný náklad zamestnávateľov -DPPO

169 196 223 257 265 284 289 293 300 300 307 316 327 338

Súčasný náklad živnostníkov (DPFO)

0,07 4,84 18,27 24,75 26,73 30,88 31,70 32,52 33,57 33,79 34,55 35,60 36,80 38,06

rast daňového základu fyzických osôb (mil. EUR)

169 201 241 282 292 315 320 325 333 334 341 352 364 376

zamestnancov 169 196 223 257 265 284 289 293 300 300 307 316 327 338

živnostníkov 0,07 4,84 18,27 24,75 26,73 30,88 31,70 32,52 33,57 33,79 34,55 35,60 36,80 38,06

Rast príjmu fyzických osôb, u ktorého dôjde k reálnemu zvýšeniu odvodov (príjem nad minimálny vymeriavací základ)

149 177 212 248 258 278 282 287 294 294 301 310 321 332

zamestnancov 149 173 196 227 234 251 254 258 264 265 271 279 288 298

živnostníkov 0,06 4,27 16,11 21,82 23,57 27,23 27,95 28,68 29,60 29,79 30,47 31,39 32,45 33,56

Rast základu pre DPFO 133 158 190 222 230 249 252 257 263 263 269 277 287 297

NEUROPEA


Údaj/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Rast výberu DPFO (mil. EUR)* 25 30 36 42 44 47 48 49 50 50 51 53 54 56

Rast výberu verejného poistného*

72 85 99 115 119 128 130 132 136 137 141 145 150 156

zamestnancov 72 84 95 110 114 122 124 125 128 129 132 135 140 145

živnostníkov 0,01 0,93 3,50 4,75 5,13 5,92 6,08 6,63 7,35 8,78 9,67 9,96 10,30 10,65

Zdroj: ŠÚ SR, prognóza autori s prihliadnutím na výsledky aktualizovanej prognózy MF SR z júna 2014 Poznámky: Zvýraznené políčka v tabuľke = prognóza

Tabuľka 7 Vplyv zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou na zdravie a ekonomické dopady s tým spojené

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Počet ľudí zapojených do systému stravných lístkov (tis.) 613 690 760 789 786 791 795 799 801 803 808 815 824 833

Pravdepodobný prírastok počtu obéznych v prípade zrušenia stravných lístkov a nahradenia finančnou hotovosťou (tis.) 44 50 55 57 57 57 58 58 58 58 58 59 60 60

počet obyvateľov (stredný stav, tis.) 5 387 5 391 5 398 5 407 5 418 5 431 5 398 5 408 5 413 5 419 5 425 5 431 5 437 5 443

Súčasné náklady na zdravotnú starostlivosť (mil. EUR) 3 474 4 041 4 766 5 361 5 747 5 925 5 488 5 702 5 908 5 991 6 008 6 101 6 232 6 375

Priemerné ročné náklady na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa (EUR) 645 750 883 992 1 061 1 091 1 017 1 055 1 091 1 106 1 107 1 123 1 146 1 171

Minimálne zvýšenie priemerných nákladov na zdravotnú starostlivosť po zvýšení rizika obezity (EUR) 193 225 265 297 318 327 305 316 327 332 332 337 344 351

NEUROPEA


2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Celkové zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť po zrušení stravných poukážiek (mil. EUR) 8,6 11,2 14,6 17,0 18,1 18,7 17,5 18,3 19,0 19,3 19,4 19,9 20,5 21,2

Zvýšená absencia z titulu PN, tis. dní 177 200 220 229 227 229 230 231 232 232 234 236 238 241

Súčasná absencia z titulu PN 20 539 22 110 26 901 23 146 33 959 33 105 33 528 34 838 31 404 31 581 31 802 32 075 32 416 32 773

Zvýšená absencia z titulu PN, % 0,86% 0,90% 0,82% 0,99% 0,67% 0,69% 0,69% 0,66% 0,74% 0,74% 0,74% 0,74% 0,74% 0,74%

Mzdové vyrovnanie za dobu nemoci platené zamestnávateľom (EUR/zamestnanec)

1,10 0,80 1,46 0,83 0,99 1,00 1,00 1,00

Náhrada príjmu pri dočasnej PN platená zamestnávateľom (EUR/zamestnanec) 22,3 23,1 25,0 29,9 29,9 31,0 33,0 33,0

Náklady zamestnávateľa na PN spolu - náhrada príjmu (EUR/zamestnanec) 23,4 23,9 26,4 30,8 30,9 32,0 34,0 34,0 34,5 34,6 35,1 35,9 36,7 37,5

Počet zamestnancov (tis.) 2 216 2 301 2 357 2 434 2 366 2 318 2 315 2 329 2 329 2 342 2 359 2 379 2 404 2 431

Zvýšené náklady zamestnávateľa na PN - náhrada príjmu (mil. EUR) 0,45 0,50 0,51 0,74 0,49 0,51 0,54 0,53 0,59 0,60 0,61 0,63 0,65 0,67

Systémové dávky nemocenského poistenia platené soc. poisťovňou spolu (mil. EUR) 157 177 200 247 317 338 381 428 399 401 407 415 425 435

Rast systémových dávok nemocenského poistenia (mil. EUR) 1,36 1,60 1,64 2,43 2,12 2,34 2,62 2,84 2,95 2,95 2,99 3,06 3,13 3,20

Pokles hospodárstva z titulu PN (%) 0,032% 0,035% 0,037% 0,038% 0,038% 0,039% 0,040% 0,040% 0,040% 0,040% 0,040% 0,040% 0,040% 0,040%

NEUROPEA


2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

HDP, b.c. (mil. EUR) 49 314 55 002 61 450 66 842 62 794 65 897 68 974 71 096 72 134 72 134 75 315 79 304 83 712 88 400

Pokles dopytu v hospodárstve následkom zvýšenia PN (mil. EUR) 15,8 19,1 22,9 25,1 24,1 26,0 27,4 28,2 28,7 28,6 29,9 31,5 33,2 35,1

Zdroj: ŠÚ SR, prognóza autori s prihliadnutím na výsledky aktualizovanej prognózy MF SR z júna 2014

Tabuľka 8 Vplyv zrušenia stravných poukážok a nahradenia finančnou hotovosťou na dopyt po reštauračných službách

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Počet poukážok (mil.) 141

158

175

182

176

181

182

183

183

184

185

186

188

190

Priemerná hodnota stravnej poukážky (EUR) 2,18 2,31 2,44 2,68 2,91 2,99 3,03 3,06 3,13 3,13 3,18 3,25 3,32 3,40

Počet lístkov z reštaurácií (mil.) 68,7 77,1 85,5 88,7 85,9 88,5 88,9 89,4 89,5 89,6 90,2 91,0 91,9 92,9

Počet obedov zaplatených v stravných lístkoch (mil.) 68,7 77,1 85,5 88,7 85,9 88,5 88,9 89,4 89,5 89,6 90,2 91,0 91,9 92,9

Priemerný doplatok v reštaurácii za obed (EUR) 1,19 1,26 1,33 1,46 1,59 1,63 1,65 1,67 1,71 1,71 1,73 1,77 1,81 1,85

Priemerná cena obeda zaplateného stravným lístkom (EUR) 3,37 3,57 3,76 4,14 4,50 4,63 4,68 4,73 4,84 4,84 4,91 5,02 5,13 5,25

Tržby v reštauráciách z obedov so stravnými lístkami (mil. EUR) 232 275 322 367 386 409 416 423 433 433 443 456 472 488

Strata dopytu po reštauráciách z titulu zníženej frekvencie návštev (mil. EUR) 68 80 94 107 113 119 121 123 126 126 129 133 138 142

Počet zostávajúcich obedov v 48,7 54,6 60,6 62,8 60,8 62,7 63,0 63,3 63,4 63,4 63,9 64,4 65,1 65,8

NEUROPEA


2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

reštauráciách aj po zrušení (mil.)

Zníženie útraty na jeden obed, v priemere o (EUR): 0,69 0,73 0,77 0,85 0,92 0,95 0,96 0,97 0,99 0,99 1,00 1,03 1,05 1,07

Strata dopytu v reštauráciách z titulu zníženia výdavkov za existujúci obed (mil. EUR) 33,6 39,8 46,6 53,2 56,0 59,3 60,3 61,2 62,7 62,7 64,2 66,1 68,3 70,7

Zdroj: ŠÚ SR, prognóza autori s prihliadnutím na výsledky aktualizovanej prognózy IFC z júna 2014

Tabuľka 9 Vstupné predpoklady do input-output analýzy

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

1. Zmena dopytu v reštauráciách (mil. EUR) -101 -120 -141 -160 -169 -179 -182 -184 -189 -189 -193 -199 -206 -213

2. Rast nákladov na zdravotnú starostlivosť (mil. EUR) 8,9 11,6 15,1 17,6 18,8 19,4 18,2 19,0 19,7 20,0 20,2 20,6 21,3 22,0

Z toho: vládne inštitúcie 0,82 0,83 1,02 1,15 1,26 1,22 1,33 1,39 1,44 1,46 1,48 1,51 1,56 1,61

Fondy sociálneho zabezpečenia 5,81 7,12 9,08 10,80 11,07 11,31 11,57 12,07 12,52 12,71 12,82 13,12 13,53 13,98

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 0,02 0,12 0,06 0,14 0,23 0,33 0,20 0,21 0,22 0,22 0,23 0,23 0,24 0,25

domácnosti 2,01 3,02 3,96 4,45 4,80 5,03 4,12 4,30 4,46 4,53 4,57 4,67 4,82 4,98

Podniky 0,25 0,54 0,99 1,09 1,42 1,54 0,96 1,01 1,04 1,06 1,07 1,09 1,13 1,16

3. Zmena domácej produkcie z titulu rastu PN (mil. EUR) -16,4 -19,8 -23,8 -26,0 -25,1 -27,0 -28,4 -29,3 -29,8 -29,7 -31,0 -32,6 -34,5 -36,4

4. Náklady na nemocenské 1,9 2,2 2,2 3,3 2,7 3,0 3,3 3,5 3,7 3,7 3,7 3,8 3,9 4,0

v tom: náklady zamestnávateľa 0,5 0,5 0,5 0,8 0,5 0,5 0,6 0,5 0,6 0,6 0,6 0,7 0,7 0,7

sociálna poisťovňa 1,4 1,7 1,7 2,5 2,2 2,4 2,7 2,9 3,1 3,1 3,1 3,2 3,2 3,3

5. Daňové a odvodové príjmy 97,8 114,9 135,0 157,0 162,7 175,0 177,7 180,8 185,8 187,4 192,3 198,1 204,8 211,9

Zdroj: ŠÚ SR, prognóza autori s prihliadnutím na výsledky aktualizovanej prognózy IFC z júna 2014

NEUROPEA


Tabuľka 10 Vstupné predpoklady do input-output analýzy

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

1. Hotelové a reštauračné služby -101,2 -120,0 -140,5 -160,4 -168,7 -178,8 -181,6 -184,5 -188,9 -189,1 -193,4 -199,2 -206,0 -213,0

1. Všetky sektory SR 101,2 120,0 140,5 160,4 168,7 178,8 181,6 184,5 188,9 189,1 193,4 199,2 206,0 213,0

2. Zdravotné služby pre obyvateľstvo 8,9 11,6 15,1 17,6 18,8 19,4 18,2 19,0 19,7 20,0 20,2 20,6 21,3 22,0

2. Verejná správa -6,6 -8,0 -10,1 -11,9 -12,3 -12,5 -12,9 -13,5 -14,0 -14,2 -14,3 -14,6 -15,1 -15,6

2. Služby domácnostiam 0,0 -0,1 -0,1 -0,1 -0,2 -0,3 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2

2.Všetky sektory -2,3 -3,6 -5,0 -5,5 -6,2 -6,6 -5,1 -5,3 -5,5 -5,6 -5,6 -5,8 -5,9 -6,1

3. Všetky sektory -16,4 -19,8 -23,8 -26,0 -25,1 -27,0 -28,4 -29,3 -29,8 -29,7 -31,0 -32,6 -34,5 -36,4

4. Všetky sektory 1,9 2,2 2,2 3,3 2,7 3,0 3,3 3,5 3,7 3,7 3,7 3,8 3,9 4,0

4. Všetky sektory -0,5 -0,5 -0,5 -0,8 -0,5 -0,5 -0,6 -0,5 -0,6 -0,6 -0,6 -0,7 -0,7 -0,7

4. Verejná správa -1,4 -1,7 -1,7 -2,5 -2,2 -2,4 -2,7 -2,9 -3,1 -3,1 -3,1 -3,2 -3,2 -3,3

5. Verejná správa 25,3 30,0 36,1 42,2 43,8 47,2 48,0 48,7 49,9 50,0 51,2 52,7 54,5 56,3

5. Všetky sektory -25,3 -30,0 -36,1 -42,2 -43,8 -47,2 -48,0 -48,7 -49,9 -50,0 -51,2 -52,7 -54,5 -56,3

spolu -16,4 -19,8 -23,8 -26,0 -25,1 -27,0 -28,4 -29,3 -29,8 -29,7 -31,0 -32,6 -34,5 -36,4

v tom: Hotelové a reštauračné služby -101,2 -120,0 -140,5 -160,4 -168,7 -178,8 -181,6 -184,5 -188,9 -189,1 -193,4 -199,2 -206,0 -213,0

Zdravotné služby pre obyvateľstvo 8,9 11,6 15,1 17,6 18,8 19,4 18,2 19,0 19,7 20,0 20,2 20,6 21,3 22,0

Verejná správa 17,3 20,4 24,3 27,7 29,2 32,3 32,4 32,3 32,9 32,8 33,8 34,9 36,2 37,4

Služby domácnostiam 0,0 -0,1 -0,1 -0,1 -0,2 -0,3 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2

Všetky sektory 58,6 68,3 77,4 89,2 95,9 100,4 102,8 104,1 106,7 106,9 108,7 111,3 114,3 117,5

Zdroj: ŠÚ SR, prognóza autori s prihliadnutím na výsledky aktualizovanej prognózy IFC z júna 2014, makroekonomický model

Tabuľka 11 Výstupy z input-output analýzy (zmena makroekonomických parametrov)

rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Total intermediate consumption at purchasers' prices -47,26 -56,97 -68,30 -75,08 -72,93 -78,56 -82,40 -84,69 -86,18 -86,68 -97,9 -113,2 -130,9 -149,3

Value added at basic prices -44,51 -53,02 -62,26 -69,18 -68,93 -73,40 -76,94 -78,84 -80,39 -80,75 -88,87 -99,91 -112,66 -126,00

Compensation of employees -19,14 -22,49 -25,86 -28,68 -28,61 -30,37 -32,31 -33,04 -33,65 -33,80 -37,29 -42,03 -47,50 -53,23

Gross Wages and salaries -15,57 -18,31 -21,11 -23,45 -23,46 -24,91 -26,40 -26,99 -27,50 -27,62 -30,35 -34,05 -38,32 -42,79

Other net taxes on production -0,03 -0,02 -0,02 -0,03 -0,05 -0,04 -0,04 -0,04 -0,04 -0,04 -0,02 0,02 0,06 0,10

Consumption of fixed capital -4,08 -4,98 -5,98 -6,44 -5,94 -6,23 -6,76 -7,10 -7,23 -7,30 -8,87 -11,00 -13,46 -16,03

Operating surplus, net -21,26 -25,52 -30,41 -34,03 -34,33 -36,76 -37,84 -38,67 -39,47 -39,60 -42,70 -46,91 -51,76 -56,84

NEUROPEA


rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Operating surplus, gross -25,35 -30,51 -36,39 -40,47 -40,27 -42,99 -44,59 -45,77 -46,70 -46,90 -51,57 -57,90 -65,22 -72,88

Output at basic prices -92,27 -110,58 -131,25 -145,0 -142,7 -152,8 -160,2 -164,4 -167,5 -168,3 -187,8 -214,1 -244,6 -276,4


Tabuľka 12 Kvantifikácia zvýšeného výberu daní

Údaj/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Nepriame Dane - subvencie -0,03 -0,02 -0,02 -0,03 -0,05 -0,04 -0,04 -0,04 -0,04 -0,04 -0,02 0,02 0,06 0,10

Zvýšený výber DPFO - prvotné zdanenie príjmu -2,33 -2,74 -3,16 -3,51 -3,52 -3,73 -3,96 -4,04 -4,12 -4,14 -4,55 -5,10 -5,74 -6,41

Zvýšený výber DPFO - multiplikačný efekt hospodárstva 25,33 30,05 36,10 42,20 43,77 47,22 47,97 48,74 49,94 50,02 51,16 52,70 54,48 56,35

DPPO -4,04 -4,85 -5,78 -6,47 -6,52 -6,98 -7,19 -7,35 -9,08 -8,71 -9,39 -10,32 -11,39 -12,51

DPH -8,46 -10,07 -10,31 -11,46 -11,41 -12,15 -12,82 -13,14 -13,40 -13,46 -14,81 -16,65 -18,78 -21,00

zvýšenie výberu daní spolu 10,5 12,4 16,8 20,7 22,3 24,3 24,0 24,2 23,3 23,7 22,4 20,6 18,6 16,5


Tabuľka 13 Kvantifikácia nákladov potenciálneho zrušenia stravných lístkov a ich nahradenia finančnou hotovosťou na jednotlivé subjekty

Údaj/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Vplyv na rozpočet centrálnej vlády

DPH -8,5 -10,1 -10,3 -11,5 -11,4 -12,2 -12,8 -13,1 -13,4 -13,5 -14,8 -16,7 -18,8 -21,0

Zvýšené náklady MZ SR na zdravotnú starostlivosť -0,8 -0,8 -1,0 -1,1 -1,3 -1,2 -1,3 -1,4 -1,4 -1,5 -1,5 -1,5 -1,6 -1,6

podiel DPFO - multiplikačný efekt -0,1 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 -0,5 -0,5 -0,5 -0,6 -0,6 -0,7 -0,8

DPPO -4,0 -4,8 -5,8 -6,5 -6,5 -7,0 -7,2 -7,3 -9,1 -8,7 -9,4 -10,3 -11,4 -12,5

Nepriame Dane - subvencie 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,1 0,1

Náklady spolu - multiplikačný efekt -13,5 -16,0 -17,3 -19,3 -19,5 -20,6 -21,6 -22,4 -24,5 -24,2 -26,3 -29,1 -32,4 -35,8

Prvotné zdanenie poukážok 1,6 1,9 2,2 2,6 2,7 2,9 3,0 6,2 6,3 6,4 6,5 6,7 6,9 7,2

Spolu -11,9 -14,1 -15,1 -16,7 -16,8 -17,7 -18,7 -16,2 -18,1 -17,8 -19,8 -22,4 -25,5 -28,7

NEUROPEA


Údaj/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Vplyv na rozpočty samospráv podielové dane - multiplikačný efekt -2,2 -2,6 -3,0 -3,3 -3,3 -3,5 -3,7 -3,5 -3,6 -3,6 -4,0 -4,5 -5,0 -5,6

Náklady spolu - multiplikačný efekt -2,2 -2,6 -3,0 -3,3 -3,3 -3,5 -3,7 -3,5 -3,6 -3,6 -4,0 -4,5 -5,0 -5,6


Spolu 21,6 25,6 30,9 36,3 37,8 40,8 41,3 39,0 40,0 40,1 40,7 41,6 42,6 43,6

Vplyv na rozpočty verejných poisťovní Rast povinných odvodov zamestnávateľov -3,6 -4,2 -4,8 -5,2 -5,2 -5,5 -5,9 -6,0 -6,1 -6,2 -6,9 -8,0 -9,2 -10,4

Rast povinných odvodov zamestnancov -1,4 -1,6 -1,8 -2,0 -2,0 -2,1 -2,2 -2,3 -2,3 -2,4 -2,6 -3,0 -3,5 -4,0

Nemocenské -1,4 -1,7 -1,7 -2,5 -2,2 -2,4 -2,7 -2,9 -3,1 -3,1 -3,1 -3,2 -3,2 -3,3

Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť -5,8 -7,1 -9,1 -10,8 -11,1 -11,3 -11,6 -12,1 -12,5 -12,7 -12,8 -13,1 -13,5 -14,0

Náklady verejných poisťovní spolu - multiplikačný efekt -12,2 -14,5 -17,3 -20,5 -20,4 -21,3 -22,4 -23,4 -24,1 -24,3 -25,5 -27,3 -29,4 -31,7


Spolu 60,3 70,3 81,6 94,3 98,5 106,5 107,3 108,7 111,7 113,1 115,7 118,1 120,9 123,8

Vplyv na rozpočty podnikov Strata čistého zisku (po zdanení) -17,2 -20,7 -24,6 -27,6 -27,8 -29,8 -30,6 -31,3 -30,4 -30,9 -33,3 -36,6 -40,4 -44,3

Nemocenské z titulu zvýšenej PN -0,47 -0,52 -0,53 -0,77 -0,51 -0,53 -0,56 -0,55 -0,62 -0,62 -0,63 -0,65 -0,67 -0,70


Náklady podnikov spolu -17,9 -21,7 -26,1 -29,4 -29,7 -31,8 -32,2 -32,9 -32,0 -32,6 -35,0 -38,3 -42,2 -46,2

Prvotné zdanenie poukážok (dane a odvody) -52,5 -62,4 -75,4 -88,2 -91,5 -98,8 -100,4 -102,4 -105,4 -107,0 -110,1 -113,4 -117,3 -121,3

Spolu -70,4 -84,1 -101,5 -117,6 -121,3 -130,6 -132,6 -135,3 -137,5 -139,6 -145,1 -151,8 -159,4 -167,5

Vplyv na príjmy zamestnancov Čisté mzdy a platy (po zdanení, odvodoch) -11,9 -14,0 -16,1 -17,9 -18,0 -19,1 -20,2 -20,6 -21,0 -21,1 -23,2 -25,9 -29,1 -32,4


Nemocenské a náhrady za mzdy 1,9 2,2 2,2 3,3 2,7 3,0 3,3 3,5 3,7 3,7 3,7 3,8 3,9 4,0

Náklady zamestnancov spolu -12,0 -14,8 -17,9 -19,1 -20,1 -21,2 -21,0 -21,5 -21,8 -22,0 -24,0 -26,8 -30,0 -33,4

Prvotné zdanenie poukážok (dane a odvody) -45,3 -52,5 -59,7 -68,8 -71,1 -76,2 -77,3 -78,5 -80,3 -80,4 -82,2 -84,7 -87,6 -90,6

NEUROPEA


Údaj/Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Spolu -57,3 -67,3 -77,5 -87,9 -91,2 -97,4 -98,4 -99,9 -102,2 -102,4 -106,2 -111,5 -117,6 -124,0

Vplyv na rozpočty neziskových organizácií Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť -0,02 -0,12 -0,06 -0,14 -0,23 -0,33 -0,20 -0,21 -0,22 -0,22 -0,23 -0,23 -0,24 -0,25


Tabuľka 14 Sumárny prehľad nákladov potenciálneho zrušenia stravných lístkov a ich nahradenia finančnou hotovosťou na jednotlivé subjekty

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018

Multiplikačný efekt:

Centrálna vláda -13,5 -16,0 -17,3 -19,3 -19,5 -20,6 -21,6 -22,4 -24,5 -24,2 -26,3 -29,1 -32,4 -35,8

Samosprávy -2,2 -2,6 -3,0 -3,3 -3,3 -3,5 -3,7 -3,5 -3,6 -3,6 -4,0 -4,5 -5,0 -5,6

Verejné poisťovne -12,2 -14,5 -17,3 -20,5 -20,4 -21,3 -22,4 -23,4 -24,1 -24,3 -25,5 -27,3 -29,4 -31,7

Podnikateľský sektor -17,9 -21,7 -26,1 -29,4 -29,7 -31,8 -32,2 -32,9 -32,0 -32,6 -35,0 -38,3 -42,2 -46,2

Zamestnanci -12,0 -14,8 -17,9 -19,1 -20,1 -21,2 -21,0 -21,5 -21,8 -22,0 -24,0 -26,8 -30,0 -33,4

Neziskové organizácie -0,02 -0,12 -0,06 -0,14 -0,23 -0,33 -0,20 -0,21 -0,22 -0,22 -0,23 -0,23 -0,24 -0,25

spolu -57,8 -69,8 -81,7 -91,8 -93,2 -98,8 -101,2 -103,9 -106,2 -106,9 -115,0 -126,2 -139,2 -152,9

Prvotné zdanenie poukážok

Centrálna vláda 1,6 1,9 2,2 2,6 2,7 2,9 3,0 6,2 6,3 6,4 6,5 6,7 6,9 7,2

Samosprávy 23,8 28,2 33,9 39,6 41,1 44,3 45,0 42,5 43,6 43,7 44,7 46,0 47,6 49,2

Verejné poisťovne 72,5 84,8 98,9 114,8 118,9 127,8 129,7 132,1 135,8 137,4 141,2 145,4 150,4 155,5

Podnikateľský sektor -52,5 -62,4 -75,4 -88,2 -91,5 -98,8 -100,4 -102,4 -105,4 -107,0 -110,1 -113,4 -117,3 -121,3

Zamestnanci -45,3 -52,5 -59,7 -68,8 -71,1 -76,2 -77,3 -78,5 -80,3 -80,4 -82,2 -84,7 -87,6 -90,6

spolu 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

Celospoločenské náklady spolu -57,8 -69,8 -81,7 -91,8 -93,2 -98,8 -101,2 -103,9 -106,2 -106,9 -115,0 -126,2 -139,2 -152,9


Documents

Celá štúdia