Štúdia uskutočniteľnosti projektu PPP D4/R7

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7 31.10.2014

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7

Obsah Strana

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7 31.10.2014

Manarske zhrnutie ............................................................................................................................. 4

1. Zhrnutie tdie uskutonitenosti ........................................................................................... 7 1.1 Strategick kontext ..................................................................................................................... 7 1.2 Technick zhrnutie ...................................................................................................................... 9 1.3 Prvne zhrnutie ......................................................................................................................... 12 1.4 Ekonomick zhrnutie ................................................................................................................ 15 1.5 al postup pri realizcii Projektu ........................................................................................... 26

2. Strategick kontext ................................................................................................................. 30 2.1 Stratgia Zadvatea ................................................................................................................. 30 2.2 Analza dostupnosti .................................................................................................................. 39 2.3 Analza zujmovch skupn ..................................................................................................... 52 2.4 Popis hlavnch vstupov projektu ............................................................................................ 58

3. Analza variantov rieenia ..................................................................................................... 61 3.1 Nvrh a popis variantov dodania sluby ................................................................................... 61 3.2 Nvrh a popis hodnotiacich kritri ........................................................................................... 80 3.3 Hodnotenie variantov ................................................................................................................ 87

4. Analza uskutonitenosti preferovanho variantu ............................................................ 91 4.1 Prvna analza uskutonitenosti ............................................................................................. 91 4.2 Technick analza uskutonitenosti Celkovho variantu ...................................................... 149 4.3 Analza daovch a tovnch aspektov Projektu ................................................................. 189 4.4 Vplyv projektu na schodok/prebytok rozpotu verejnej sprvy a dlh verejnej sprvy ........... 196 4.5 Testovanie trhu ....................................................................................................................... 198 4.6 Identifikcia rizk Projektu a ich ocenenie .............................................................................. 211

5. Analza monost realizcie Projektu ................................................................................. 216 5.1 Predpoklady finannch modelov ........................................................................................... 217 5.2 Vstupy finannch modelov ................................................................................................. 231 5.3 Test hodnoty za peniaze .......................................................................................................... 233

6. Platobn mechanizmus ......................................................................................................... 247 6.1 vod........................................................................................................................................ 247 6.2 Vber typu platobnho mechanizmu ...................................................................................... 247 6.3 Stanovenie zkladnch princpov platobnho mechanizmu na bze dostupnosti ................... 251

7. Prprava verejnho obstarvania ........................................................................................ 258 7.1 Mon postupy verejnho obstarvania projektu .................................................................... 258 7.2 Poiadavky na organizan zabezpeenie Projektu zo strany Zadvatea .............................. 270

Zoznam skratiek a pojmov ................................................................................................................ 277

Zoznam tabuliek................................................................................................................................. 287

Zoznam grafov ................................................................................................................................... 290

Zoznam diagramov ............................................................................................................................ 291

Zoznam mp ....................................................................................................................................... 292

Zoznam obrzkov ............................................................................................................................... 293

Prloha 1 Dotaznk ..................................................................................................................... 294

Prloha 2 Matica rizk Projektu .................................................................................................. 296

Obsah Strana

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7 31.10.2014 Strana 3 z 307

Prloha 3 Vkaz ziskov a strt skromnho partnera v PPP variante (v mil. EUR) skrten verzia ........................................................................................................... 303

Prloha 4 Cash flow skromnho partnera pri PPP variante (v mil. EUR) skrten verzia .... 304

Prloha 5 Kaskda peanch tokov modelu PPP (v mil. EUR) skrten verzia ................... 305

Prloha 6 Cash flow Zadvatea v PSC modeli (v mil. EUR) ................................................... 306

Prloha 7 Cash flow Zadvatea v PPP modeli (v mil. EUR) .................................................... 307

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7 Manarske zhrnutie


Manarske zhrnutie Nzov Projektu Projekt PPP D4 / R7

Zadvate Slovensk republika Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja

Predmet Projektu Projektovanie, vstavba, financovanie, prevdzka a drba nultho obchvatu dianice D4 (v sekoch Jarovce Ivanka sever a Ivanka sever Raa, doplnen Prelokou cesty II/572 v preden Galvaniho ulice a Prelokou cesty II/572 dianica D4 Most pri Bratislave) a rchlostnej cesty R7 (v sekoch Prievoz Ketelec, Ketelec Dunajsk Lun a Dunajsk Lun Holice) o celkovej dke 59,1 km.

Nklady projektu Stavebn nklady 1 325 mil. EUR1

Nklady na majetkovoprvne vysporiadanie 474 mil. EUR2

Prprava verejnej prce 34 mil. EUR3

Sumy s uveden na zklade ttnych expertz bez DPH

Predpokladan doba trvania

Projektu

Doba vstavby: 4 roky

Doba prevdzkovania a drby: 30 rokov

Porovnanie hodnoty

za peniaze

Konvennho modelu a PPP

modelu

Realizcia Projektu formou PPP prina hodnotu za peniaze. Hodnota za peniaze PPP modelu oproti realizcii Projektu pri vyuit Konvennho modelu dosahuje v istej sasnej hodnote 312 mil. EUR, t. j. 18 %.

Kvalitatvne porovnanie

Konvennho modelu a PPP

modelu

Z kvalitatvneho hodnotenia oboch modelov realizcie Projektu vyplva, e pre jeho realizciu je vhodnej PPP model oproti Konvennmu modelu. Medzi najzsadnejie kvalitatvne vhody PPP modelu patr:

dosiahnutie a udriavanie poadovanej kvality dianice a rchlostnej cesty Projektu a poskytovanch svisiacich sluieb po cel obdobie Koncesnej zmluvy a s tm spojen i vy uvatesk komfort a niia nehodovos,

realizcia Projektu v stanovenom ase a v ovea skorom asovom horizonte,

1 Zdroj: ttne expertzy 2 Uveden hodnota vdavkov na majetkovoprvne vysporiadanie vychdza zo ttnych expertz, ktor na zklade zkona

. 254/1998 Z.z. o verejnch prcach v znen neskorch predpisov potaj z hodnotou uvedenou v DSZ. V sasnosti NDS disponuje dokumentciou pre zemn rozhodnutie, ktor obsahuje detailn geometrick plny a umouje NDS spresni hodnotu MPV. NDS v ase finalizcie tdie analyzovala predpokladan nklady na majetkovoprvne vysporiadanie a odhadovala vku nkladov na majetkovoprvne vysporiadanie v hodnote 368 mil. EUR (Trval zber v rozsahu pribline 4,8 mil. m2, doasn zber 1,4 mil. m2 na 3 roky, asancie a ul zisk s tie sasou MPV). Po nadobudnut prvoplatnosti zemnch rozhodnut pre zvyn seky D4 a R7 bude tto hodnota spresnen na zklade znaleckch posudkov.

3 Zdroj: ttne expertzy



verejn sektor nenesie riziko prpadnho prekroenia rozpotu,

vy efekt podpory hospodrskeho rastu s ohadom na uvonenie verejnch investinch zdrojov pre in rozvojov investcie,

monos mimobilannej evidencie aktv Projektu a tm vylenie negatvnych vplyvov na dlh vldneho sektora a deficit ttneho rozpotu.

Platobn mechanizmus

Platby Zadvatea Koncesionrovi bud zaloen na princpe dostupnosti dianice a rchlostnej cesty Projektu koncovm uvateom v dohodnutch tandardoch a kvalite. Zadvate plat za sluby poskytnut Koncesionrom a po uveden Projektu do prevdzky a to po dobu 30 rokov. V prpade nedodrania vkonovch a kvalitatvnych parametrov zo strany Koncesionra bud automaticky uplatnen zrky z platby Zadvatea. V prpade plnej nedostupnosti danch sekov dianice a rchlostnej cesty Projektu z dvodu na strane Koncesionra nebude pre tak sek platba Zadvatea hraden vbec.

Vplyv Projektu na

existujci systm vberu vkonovho a asovho spoplatnenia

Projekt bude koncipovan tak, aby bol v slade s existujcim systmom vkonovho a asovho spoplatnenia. Vber mtneho a prpadn asovanie spoplatnenia na Projektovch sekoch bude aj naalej organizovan a zaisovan zo strany NDS.

Vlastnctvo vybudovanej

infratruktry Projektu

Vlastnkom dianice a rchlostnej cesty Projektu bude po cel obdobie vstavby a prevdzky Slovensk republika.

Legislatvna pripravenos

Pre realizciu Projektu formou PPP nie s v sasnosti potrebn iadne legislatvne zmeny.

Sksenosti z obdobnch projektov

Projekt je koncipovan v slade s najlepou zahraninou praxou aplikovanou na cestnch PPP projektoch v Eurpe a tie sksenosami zskanmi z spene uzavretho, dokonenho a v minulom roku aj refinancovanho PPP projektu R1.

Stratgia vberu Koncesionra

Vber Koncesionra bude uskutonen v slade so Zkonom o verejnom obstarvan. Odporanm postupom vberovho procesu je san dialg.

Predpokladan harmonogram

vstavby

Zahjenie prpravnch stavebnch prc a vstavby 3/2016

Uvedenie prvho seku Projektu do predasnej prevdzky 11/2018

Uvedenie celho Projektu do plnej prevdzky 5/2020

Stav

majetkovoprvneho vysporiadania

Majetkovoprvne vysporiadanie zabezpeuje NDS poda internch predpisov a harmonogramov.

Stav technickej

pripravenosti

Projektu

K dtumu vydania tejto tdie s pre vetky stavebn seky Projektu vydan zemn rozhodnutia, priom seky R7 Ketelec Dunajsk Lun a Dunajsk Lun Holice u maj prvoplatn zemn rozhodnutia.

Zujem o realizciu Projektu

Vina vznamnch renomovanch stavebnch spolonost a financujcich intitci a investorov (vrtane napr. Eurpskej investinej banky) prejavila v rmci testovania trhu vek zujem o realizciu Projektu formou PPP



v rmci truktry a podmienok uvedench v tejto tdii.

Doporuen spsob realizcie Projektu

Na zklade uskutonench kvantitatvnych a kvalitatvnych analz najlepie napluje ciele Projektu, poiadavky Zadvatea a potreby verejnosti realizcia Projektu formou PPP.

Zdroje tdia bola vypracovan v zmysle metodickch dokumentov a aj odporan a usmernen komunikovanch MF SR v priebehu prc na tdii. Spracovatelia tdie vychdzali z rznych zdrojov priom nie vetky informcie pouit v tdi s verejne dostupn a niektor s dokonca dvern a vyaduj zachovvanie mlanlivosti. Mnoh dleit vstupy tdie pochdzaj priamo od MDVaRR SR, MF SR a analz Poradcov, tak ako je to uveden v konkrtnych kapitolch alebo s zaloen na prieskume trhu a vsledkoch prce panelu expertov. Informcie, ktor nie s vstupom analz, alebo podkladom pre formulciu zverov a nie je pri nich uveden zdroj s vsledkom prce tmu Poradcov. iastkov vpoty, vsledky analz a zvery s vsledkom prce tmu Poradcov, ktor bolo mon zodpovedne formulova na zklade dostupnch informci v ase odovzdania tdie.

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7 Zhrnutie tdie uskutonitenosti


1. Zhrnutie tdie uskutonitenosti

1.1 Strategick kontext

Poda Programovho vyhlsenia vldy SR na roky 2012 2016 je prioritou vldy SR zabezpeova rozirovanie kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infratruktry, pouvatesky prijatenej, ekologicky a energeticky efektvnej a bezpenej dopravy. Vlda SR sa zaviazala pokraova vo vstavbe dianinej dopravnej siete vraznejou mierou ako v minulosti, priom v jasne odvodnench prpadoch vyuije aj overen formy vstavby dianic formou PPP projektov. Rovnako cieom hospodrskej politiky vldy SR v oblasti stavebnctva je poda Programovho vyhlsenia podpora hospodrskeho rozvoja vasnou a kvalitnou prpravou stavieb, najm dopravnej infratruktry.

Poda Strategickho plnu rozvoja dopravnej infratruktry SR do roku 2020 je dlhodobou vziou MDVaRR SR v oblasti cestnej dopravy modern, kvalitn, bezpen a efektvne fungujca sie dianic, rchlostnch ciest a ciest I. triedy. Z podrobnej multikriterilnej analzy rozvojovch priort z tohto dokumentu vyplva, e medzi najvyie priority vo vstavbe cestnej dopravnej infratruktry patr vybudovanie tzv. vonkajieho obchvatu Bratislavy (dianice D4 Jarovce ttna hranica SR/Raksko) spolu s prstupovmi komunikciami, medzi ktor patr rchlostn cesta R7 Prievoz Luenec. Tto priorita sa odzrkadlila aj v Stratgii rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020, poda ktorej je jednou z kovch priort v oblasti cestnej infratruktry realizcia dianice D4 spolone s rchlostnou cestou R7.

Oakvan ciele a prnosy Projektu

Projekt sa dostal medzi prioritn projekty vymedzen v kovch strategickch plnoch tkajcich sa rozvoja infratruktry. Medzi hlavn ciele Projektu, ktor boli definovan aj pri vypracovan Projektovho zmeru na plnovan projekt vstavby dianice D4 a rchlostnej cesty R7, patria:

jednoduch a bezpenej tranzit,

zlepenie tranzitu cez okolit mest a obce,

komplexn modernizcia dopravnho prepojenia v dotknutom zem,

odbremenenie a zefektvnenie cestnho systmu a odvedenie a zrchlenie tranzitnej dopravy pomimo zastavan zemia,

zvenie bezpenosti a plynulosti dopravy v dotknutom zem,

skvalitnenie dopravnho napojenia medzi mestskmi asami Bratislavy, zatraktvnenie a skvalitnenie dopravnho napojenia prmestskch obytnch zn.

Zkladn popis Projektu

Projekt zaha realizciu asti nultho obchvatu Bratislavy, a to v sekoch dianice D4 Jarovce Ivanka sever a Ivanka sever Raa a vybudovanie asti rchlostnej komunikcie R7 v rmci sekov Prievoz Ketelec, Ketelec Dunajsk Lun a Dunajsk Lun Holice. Sasou Projektu je aj realizcia Preloky cesty II/572 v preden Galvaniho ulice a Preloky cesty II/572 dianica D4 Most pri Bratislave.

Projektov seky dianice D4 s sasou komplexnej siete transeurpskych koridorov TEN-T.



Prnosom dopravnho prepojenia dianinej siete prostrednctvom dianice D4 bude odahenie dopravnho systmu Bratislavy od tranzitnej dopravy, urchlenie dopravnho napojenia na dianin sie (D4, D1, D2), iaston odahenie cestnej siete spdovho okolia Bratislavy, skvalitnenie dopravnej obsluhy dotknutho zemia a zlepenie vplyvov na ivotn prostredie, predovetkm odklonenm akej dopravy. Navrhovan dianica D4 prevezme as dopravy, ktor zaauje existujce komunikcie v meste Bratislava, kee vetky existujce komunikcie s dopravne systematicky preaovan nad prpustn mieru predovetkm v oblasti vstupu do hlavnho mesta SR Bratislavy.

Projekt tie zaha seky R7, vstavba ktorch m prispie k dopravnmu prepojeniu medzi dianicami D4 a D1 a vytvoreniu zkladnho komunikanho systmu zaloenho na dianinom okruhu s doplnenm radil s cieom odahi prejazdov seky sasnch radil silno urbanizovanm zemm. Trasa rchlostnej cesty R7 zabezpe prepojenie priemyselnch zn a vrobnch podnikov s obytnmi znami, o bude ma za nsledok lepie rozdelenie dopravnej obsluhy v dotknutch lokalitch.

V dsledku realizcie Projektu djde aj k odkloneniu tranzitnej dopravy smerujcej do Rakska a Maarska, priom Projekt zrove vznamne napome aj obsluhe dotknutho zemia v rmci Bratislavskho kraja a odah priahl obce od tranzitnej dopravy.

Mapa 1 Projekt D4/R7

Ciele tdie realizovatenosti Projektu

Predmetom tdie je analza rznych variantov uskutonenia Projektu, zhodnotenie prnosov jednotlivch variantov a analza uskutonitenosti Projektu formou PPP po zhodnoten vetkch



relevantnch ekonomickch, technickch a prvnych aspektov. tdia je vypracovan v slade s poiadavkami metodickho dokumentu MF SR Obsah a poiadavky na tdiu uskutonitenosti.

1.2 Technick zhrnutie

Na zklade predchdzajceho rozboru variantov a na zklade predbenho vberu preferovanho variantu pre kad sek pripravovanho dianinho obchvatu hlavnho mesta SR Bratislavy uskutonench MDVaRR SR sa analza zaober porovnanm tzv. Nulovho variantu a Celkovho variantu. Technick analza tie skma uskutonitenos preferovanho variantu konvennm spsobom alebo formou PPP.

Nulov variant

Nulov variant predstavuje stav, ak by sa navrhovan investcia nerealizovala. Vzhadom na vzjomn previazanos pripravovanej dianice D4 a rchlostnej cesty R7 je nulov stav uvaovan bez dianice D4 aj rchlostnej cesty R7. Vhadov dopravn zaaenie by bolo realizovan po existujcej cestnej sieti.

Celkov variant

Celkov variant je variant realizcie Projektu, kde:

Vsledn parametre Projektu pre Dianicu D4 Tabuka 1

D4 Jarovce Ivanka sever

Ivanka sever Raa

Preloka cesty II/572 v

preden Galvaniho

ulice

Preloka cesty II/572 v seku D4 Most pri Bratislave

Dka seku 22,590 km 4,400 km 2,202 km 2,623 km

Nvrhov rchlos

120 km/h 120 km/h 100 km/h (v

napojeniach

80 km/h, resp.

60 km/h)

100 km/h

(pripojovacie

pruhy MK 120 km/h

v napojeniach

60 km/h)

rkov usporiadanie

D 26,5

tvorpruhov

v seku kriovatka Jarovce kriovatka Rusovce

D 33,5

espruhov

v seku kriovatka Ivanka sever kriovatka ierna voda

C 11,25 s vhadom rozrenia na tvorpruhov C 24,5

C 11,25 s vhadom rozrenia na tvorpruhov C 24,5/120

D 26,5

tvorpruhov + kolektory v seku kriovatka Ivanka zpad Ivanka sever

D 26,5

tvorpruhov

v seku kriovatka ierna voda kriovatka Raa

D 33,5 espruhov zvyok seku



D4 Jarovce Ivanka sever

Ivanka sever Raa

Preloka cesty II/572 v

preden Galvaniho

ulice

Preloka cesty II/572 v seku D4 Most pri Bratislave

MK 7 ks 2 ks 2 ks (rovov kriovatky)

1 ks (rovov kriovatky)

Odpovadlo 1 ks (obojstrann) _ _ _

Rchlostn cesta R7 v troch sekoch Tabuka 2

R7 Prievoz Ketelec Ketelec Dunajsk Lun

Dunajsk Lun Holice

Dka seku 6,318 km 8,425 km 17,380 km

Nvrhov rchlos

120 km/h;

80 km/h v km 0,0 2,0

120 km/h 120 km/h

rkov usporiadanie

R 24,5 v seku km 0,0 km 0,9

R 31,5 R 31,5 do 0,585 km

R 31,5 v seku km 0,9 koniec seku

R 24,5 do 17,380 km

MK 1 ks 1ks 2 ks

Odpovadlo _ _ 1 ks (obojstrann)

SSR _ _ 1 ks

Celkov variant m jasne pozitvny vplyv na dopravn situciu, ale niektor asti dopravnej siete Bratislavy zostan problematick. Tieto seky by museli by rieen almi investciami, aby bol z Projektu vyaen maximlny potencil.

Tieto investcie by mali zaha naprklad rozrenie dopravnho systmu multimodlnym spsobom, dokonenie obchvatu na severnom seku tunelom Karpaty, pokraujc po ttnu hranicu s Rakskom, rozrenie D1 na espruhov usporiadanie, zvenie kapacity Prstavnho mosta a zefektvnenie existujcej dopravnej siete hlavnho mesta SR Bratislavy.

Zujmov skupiny mali monos sa vyjadri k vplyvu Projektu na ivotn prostredie. Zo tdi vyplynuli tandardn rieenia pre minimalizovanie rizk. Okrem toho boli navrhnut pecifick kompenzan opatrenia v celkovej vke 9,7 mil. EUR. Kompenzan opatrenia s zameran na znenie negatvnych vplyvov Projektu najm kompenzcia vrubu lesnch porastov ako potencilnych hniezdnych biotopov, kompenzcia zniench trvnych porastov ako potravnch biotopov a naruenia vodnch plch ako potravnch biotopov pre ohrozen druhy vtkov.

Preferovan variant

Pre porovnanie jednotlivch variantov na zklade stanovench kvalitatvno-kvantitatvnych kritri bola pouit metda vhovho hodnotenia, tzn. metda, ktor kombinuje bodovanie jednotlivch hodnotiacich kritri s priradenm vhy jednotlivm kritrim.



Vsledkom hodnotenia pomocou metdy vhovho hodnotenia je poet bodov, ktor vznik ako set sinov bodov a vhy konkrtneho kritria.

Vsledky hodnotenia preferovanho variantu Tabuka 3

Hodnotiace kritri

Nulov variant Celkov variant

Body Body

Kvali

ta

ivota

Zabezpeenie zlepenia kvality ivota z hadiska vplyvu ivotnho prostredia na udsk organizmus v blzkosti sasnej hlavnej osi dopravy vytvorenm dianinho obchvatu

15 75

Dop

rava

Odvedenie a zrchlenie tranzitnej dopravy mimo zastavan zemia

15 75

Zabezpeenie vysokej kvality predmetnch sekov

10 50

Zabezpeenie vysokej kvality prevdzky a drby predmetnch sekov, ako aj ich vysokej bezpenosti poas trvania zmluvy so skromnm partnerom

10 50

Zvenie bezpenosti a plynulosti dopravy na dianinch sekoch v Bratislave a jej okol

10 40

Odbremenenie a zefektvnenie cestnho systmu hlavnho mesta Bratislavy

10 30

Zatraktvnenie a skvalitnenie dopravnho napojenia prmestskch obytnch zn, skvalitnenie dopravnho napojenia medzi mestskmi asami Bratislavy

10 30

Rea

liz

cia

Pro

jek

tu Realizcia vstavby predmetnch sekov v

rmci stanovenho asovho harmonogramu 15 75

Komplexn modernizcia dopravnho prepojenia v dotknutom zem

5 15

Celkov hodnotenie 100 440

Z vykonanho scoringu posudzovanch variantov zskal Nulov variant 100 bodov a Celkov variant 440 bodov. Na zklade tejto metodiky teda vyiel so ziskom 440 bodov ako vhodnej variant Celkov.

Technick analza uskutonitenosti Celkovho variantu

Ako jeden z hlavnch vstupov tdie je mon skontatova, e v okamihu ke bud prvoplatn zemn rozhodnutia pre vetky seky, Projekt je z technickho hadiska dostatone pripraven pre vber Koncesionra:

technick parametre Projektu s jasne definovan a vychdzaj z noriem EN, resp. STN a platnch Technickch predpisov (TP) a Technickch smernc (TS). Hlavn prvky technickch pecifikci popisuj okrem inho kontrukcie vozoviek s tm, e uvaovan rozsah CB a AB vozoviek sa me spresni v alom stupni projektovej dokumentcie a technick rieenia mu by zvolen Koncesionrom,



zemn teleso, mosty, informan systm a spsob odvodnenia s tie navrhnut v dostatonej miere s tm, e NDS zabezpeuje vnimku z podmienok zverenho stanoviska EIA (cestn kanalizcia cez ORL) na rieenie cestnej kanalizcie (bez ORL, cez vsakovacie filtran jazierka), ktor m by k dispozcii do doby zaatia vberu Koncesionra,

ininierskogeologick a hydrogeologick daje bud ako jeden z hlavnch podkladov pre vber technickho rieenia spresnen v rmci potrebnch prieskumov na vypracovanie DSP na seky D4. Dleitos tchto prieskumov je popsan v tdii,

zujmov skupiny mali monos sa vyjadri k vplyvu Projektu na ivotn prostredie. Zo tdi vyplynuli tandardn rieenia pre minimalizovanie rizk. Okrem toho boli navrhnut pecifick kompenzan opatrenia. Kompenzan opatrenia s zameran na znenie negatvnych vplyvov Projektu najm kompenzcia vrubu lesnch porastov ako potencilnych hniezdnych biotopov, kompenzcia zniench trvnych porastov ako potravnch biotopov a naruenia vodnch plch ako potravnch biotopov pre ohrozen druhy vtkov.

To znamen, e projektov dokumentcia definuje dostatone rozsah prc Projektu, a vaka monosti sanho dialgu v rmci PPP modelu meme oakva, e hodnota stavebnch prc klesne na zklade oakvanch optimalizcii variantnch rieen navrhnutch Koncesionrom.

1.3 Prvne zhrnutie

Prvna analza sa sstreuje na analzu prvnej uskutonitenosti Projektu metdou PPP a identifikciu prvnych rizk svisiacich s Projektom veobecne a osobitne vo vzahu k realizcii metdou PPP. Vzhadom na mieru rozpracovanosti povoovacch procesov a majetkovoprvneho vysporiadania sa analza nezameriavala na analzu existujcich sprvnych rozhodnut.

Dvody vyuitia PPP projektu a jeho rizik

Realizcia formou PPP me znamena najm rchlejie uskutonenie Projektu, zven rozpotov predvdatenos a prenos viny projektovch rizk na koncesionra. Tieto vhody s sprevdzan najm vymi nkladmi na financovanie pre skromnho koncesionra, ktor s prenesen na zadvatea, a nronou prpravou projektu a procesu vberu skromnho partnera.

Rizik, ktor pri realizcii Projektu formou PPP nesie zadvate, je mon minimalizova alebo kompenzova vhodnm zmluvnm nastavenm Projektu, ako aj sprvnym vedenm sanho dialgu na ely zskania technickch rieen uchdzaov, ktor prines verejnmu sektoru sporu oproti vlastnm rieeniam.

Analza prvnych vplyvov medzinrodnej a eurpskej prvnej pravy PPP projektov

Hoci s PPP projekty v rmci SR relatvne novm prvkom, vo svete patria k tandardnm spsobom zabezpeenia verejnej infratruktry a verejnch sluieb. Na medzinrodnej a eurpskej rovni existuje pomerne rozsiahla prvna prava, ktor sa najm v podobe prvnych noriem E stala sasou nrodnho prvneho poriadku. Je mon kontatova, e slovensk prvny poriadok je uspsoben na realizciu infratruktrnych projektov formou PPP.

Doprava

V prvnej prave identifikovan obmedzenia monosti dispozcie s prioritnm infratruktrnym majetkom poskytuj dostaton istotu MDVaRR SR, e v prpade finannch alebo inch problmov na strane koncesionra, nebude ohrozen nadraden cestn infratruktra. Tieto obmedzenia na druhej strane limituj vyuitie niektorch zabezpeujcich intittov, naprklad zriadenie zlonho prva pre skromn sektor. Uveden rizik je vak mon eliminova vhodnou pravou dokumentcie vo verejnom obstarvan, koncesnej zmluvy a priamej zmluvy s veritemi.



Tieto obmedzenia vlastnctva cestnej infratruktry, ktor neumouj realizciu Projektu s vyuitm tzv. intitucionalizovanej formy PPP, pri ktorej je infratruktra vlastnctvom koncesionra. Projekt by mal by preto realizovan formou zmluvnho PPP, v prpade ktorho MDVaRR SR ostva vlastnkom koncesnch ciest poas celho trvania Projektu a koncesionrovi je zveren iba sprva tchto ciest. Rozsah prv a povinnost koncesionra vo vzahu k vstavbe, prevdzke a drbe infratruktry by podrobne upravovala koncesn zmluva.

Majetkovoprvne vzahy

Podmienkou realizcie Projektu je riadne vysporiadanie majetkovoprvnych vzahov k dotknutm pozemkom. Zabezpeenie prstupu k pozemkom a stavbm v potrebnom termne je predpokladom pre zaatie stavebnch prc koncesionrom. Zabezpeenie prv k pozemkom a stavbm v prpade doasnho a trvalho zberu je tie nevyhnutnm predpokladom pre vydanie stavebnho povolenia, a teda kovou podmienkou spenho napredovania Projektu.

Majetkovoprvne vysporiadanie je tradine sasou rizk znanch zadvateom.

Kovmi rizikami pri majetkovoprvnom vysporiadan je najm logisticky a asovo nron proces administrcie vysporiadania, a to formou dobrovonho vkupu alebo formou vyvlastnenia. Sprievodnmi rizikami s prvne nedostatky nadobdacieho procesu napr. uzatvorenie zmlv s nevlastnkmi, chyby vyvlastovacieho procesu, prpadne nsledn zruenie rozhodnutia o vyvlastnen z dvodu nezaatia s vyuvanm pozemku alebo stavby alebo zruenia (i straty platnosti) zemnho rozhodnutia.

Skromn partner obvykle nie je ochotn zna uveden rizik, prpadne toto riziko nacen. Je preto nutn zohadni tieto rizik pri prprave koncesnej zmluvy, vhodne nastavi rozdelenie rizk a poskytn vhodn kompenzan opatrenia.

Vzhadom na stav majetkovoprvneho vysporiadania pozemkov Projektu v tejto tdii neboli skman prvne tituly k pozemkom Projektu. Na zklade dajov poskytnutch MDVaRR SR a NDS je majetkovoprvne vysporiadanie uskutoniten v termnoch potrebnch na dodranie harmonogramu zadvatea.

ivotn prostredie a pamiatkov ochrana

Kad projekt, ktor me ma nepriazniv vplyv na integritu zem patriacich do eurpskej sstavy chrnench zem, navrhovanch chrnench vtch zem alebo zem eurpskeho vznamu, mono schvli alebo povoli, len ak sa preuke, e neexistuj in alternatvne rieenia a mus sa realizova z naliehavch dvodov vyieho verejnho zujmu vrtane zujmov socilnej a ekonomickej povahy.

Projekt zasahuje do zem ochrany eurpskeho, ako aj nrodnho vznamu, a preto bol predloen na rokovanie Vldy SR da 29.10.2014, ktor rozhodla, e vstavba dianice D4 Jarovce Ivanka sever je potrebn z naliehavch dvodov vyieho verejnho zujmu. Pozitvne rozhodnutia Vldy SR nezbavuj stavebnka povinnosti zabezpei vykonanie kompenzanch opatren na vlastn nklady pravdepodobne ete pred uskutonenm innosti. V rmci prpravy Projektu a v priebehu verejnho obstarvania bude potrebn tejto otzke venova zven pozornos, a to najm s ohadom na prenesenie zodpovednosti za realizciu kompenzanch opatren na koncesionra.

Trasy pripravovanho Projektu prechdzaj chrnenou oblasou CHKO Dunajsk luhy, zemiami Natura 2000 EV Biskupsk luhy a CHV Dunajsk luhy. Osobitne v tchto chrnench oblastiach je potrebn dsledne dodra vetky opatrenia na ely zmiernenia negatvnych vplyvov.

SEA a zveren stanovisk EIA obsahuj osobitn podmienky, ktor maj by zohadnen najneskr v tdiu prpravy zemnoplnovacej dokumentcie. Bude preto potrebn zhodnoti premietnutie ich zverov do podkladov pre vydanie zemnch rozhodnut, a to osobitne vo vzahu k sekom D4, v prpade ktorch bola SEA vydan a po zskan zverench stanovsk EIA. Rizikom mu by aj



prpadn zmeny v dokumentcii zemnho rozhodnutia, ktor neboli predtm posden v rmci EIA. Na ely zmiernenia rizika prpadnho spochybnenia stanovsk EIA bude nevyhnutn zabezpei, aby boli vetky zvery z EIA premietnut do procesov zemnho a stavebnho konania, aby boli riadne prizvan vetci oprvnen astnci konan a zohadnen vetky kompenzan opatrenia stanovsk EIA.

Otzky ochrany ivotnho prostredia s senzitvnou tmou aj pre financujce subjekty, ktor v prpade nedodrania vetkch eurpskych tandardov mu odmietnu podpori realizciu Projektu. Hoci tieto rizik nie je mon plne eliminova, je mon dosiahnu aspo ich zmiernenie vhodnou prpravou, zapojenm vetkch dotknutch orgnov, verejnosti a tretieho sektora.

Dleitm rizikovm faktorom pri vstavbe s mon nlezy mimoriadne vznamnej kultrnej pamiatky. V takomto prpade me stavebn rad vydan stavebn povolenie zmeni alebo dokonca zrui a uri, ako sa stavebnkovi uhradia nklady na prpravu a uskutoovanie stavby, na ktor bolo stavebn povolenie zruen. Stavebn rad me potom nsledne vyda rozhodnutie o zmene alebo zruen pvodnho stavebnho povolenia. Vzhadom na navrhnut trasy a dianice na zem, ktor bolo aj v dvnej minulosti relatvne husto osdovan, je pravdepodobnos nlezu archeologickch nlezov pomerne vysok.4 Uveden riziko je mon prenies na koncesionra, takto prenos sa vak me odzrkadli vo zvenej cene Projektu. Z tohto dvodu je vhodnejie znanie rizika rozdeli medzi oboch partnerov.

Je nevyhnutn vetky rizik zohadni v samotnej koncesnej zmluve, a to predovetkm ich vhodnm rozdelenm medzi zmluvn strany. Optimlne rozdelenie rizk me by vsledkom sanho dialgu s uchdzami, nakoko je mon testova mieru ochoty znania tchto rizk a mon finann dsledky na Projekt.

Stavebno-prvne aspekty

Ako najvnejie riziko v rmci tejto oblasti je mon oznai riziko omekania s vydanm stavebnch povolen alebo nenadobudnutia prvoplatnosti zemnch rozhodnut, prpadne ich nslednho zruenia v dsledku prvnych nedostatkov. V tejto svislosti bude potrebn v rmci Projektu zabezpei kvalitn podkladov dokumentciu pre stavebn konanie a nastavi harmonogram Projektu s ohadom na asov a administratvnu nronos tchto konan (predmetom analzy nebolo preverenie sprvnosti dokumentcie zemnho a stavebnho konania). Na zklade dajov poskytnutch MDVaRR SR a NDS je zemnoplnovacie a stavebn konanie uskutoniten v termnoch potrebnch na dodranie harmonogramu zadvatea.

Prva k pozemkom sa v sasnosti zskavaj v prospech NDS. Prva k vetkm pozemkom Projektu ale musia prejs na tt na ely prvoplatnho nadobudnutia stavebnch povolen alebo postpenia prv zo stavebnch povolen na koncesionra. Na ely koncesnej zmluvy bude preto nevyhnutn uzatvra nov zmluvy k pozemkom spsobom, ktor umon postpi prva k pozemkom na tt. V prpade u vysporiadanch pozemkov je potrebn zabezpei prevod majetkovch/zmluvnch prv na tt. Obdobn plat k prvam prstupu na pozemky Projektu.

V oblasti stavebno-prvnych aspektov Projektu bude najdleitejie napredovanie pri prprave projektovej dokumentcie a nsledne poskytnutie dostatonho asovho rmca pre potencilnych skromnch partnerov. Podstatnou bude tie prprava dokumentcie pre verejn obstarvanie a koncesnej zmluvy, ktor primerane rozdel rizik medzi zmluvnch partnerov a navrhne prpadn kompenzan opatrenia na zmiernenie rizk.

4 Viac v asti 4.2 Technick analza uskutonitenosti tejto tdie.



ttna pomoc

V rmci Projektu je potrebn zabezpei, aby kad financovanie, prpadne poskytnutie zruk, bolo dsledne posden, i nenapa znaky ttnej pomoci. Vhodnou pravou zmluvnej dokumentcie bude potrebn zabezpei, aby hrada zo strany verejnho partnera nemala charakter ttnej pomoci.5

Sprva majetku ttu

Pri analze neboli identifikovan rizik v oblasti problematiky sprvy majetku ttu, ktor by brnili realizovatenosti Projektu. Problematick me by v praxi faktick oddelenie majetku ttu, ktor je v sprve MDVaRR SR, a majetku NDS. To sa tka najm pozemkov, ktor s uren na realizciu Projektu a ktor s predmetom uzatvrania kpnych alebo inch zmlv a vyvlastnenia, prpravnej dokumentcie a pod. Hoci je dan riziko identifikovan zatia len v teoretickej rovine, me sa v rmci dialgu alebo rokovania s uchdzami prejavi v znenej atraktvnosti pre financujce intitcie, prpadne zven odmeny pre koncesionra. Na znenie rizika by bolo vhodn v tomto prpade dsledne nastavi procesy a v idelnom prpade previes majetok a majetkov prva z NDS na tt. To zjednodu aplikciu ustanoven relevantnej prvnej pravy a zni mon negatvne vplyvy na Projekt.

Rizik tkajce sa zmien a ukonenia Projektu

Pri realizcii Projektu formou PPP dochdza k prenosu viny rizk na koncesionra. V prpade, e djde k materializcii prenesench rizk a koncesionr nebude schopn sa s takouto udalosou vysporiada, me djs k situcii, kedy bude potrebn vyhlsi nov verejn obstarvanie na vber koncesionra, prpadne dodvatea stavebnch prc. Takto postup by takmer istotne viedol k predeniu lehoty vstavby dianice D4 a rchlostnej cesty R7. Toto riziko je mon minimalizova vhodnmi kritriami na vber koncesionra, sanm dialgom, ako aj optimlnym zmluvnm nastavenm prenosu rizk.

Pre obdobie prevdzky bude pre prpad neoakvanch udalost potrebn zabezpei nepretritos prevdzky a drby novovybudovanch sekov. Na ten el me zadvate vyhlsi nov verejn obstarvanie alebo presun vkon prevdzky a drby na NDS.

1.4 Ekonomick zhrnutie

Ekonomick analza sa sstreuje na porovnanie ekonomickch vplyvov uskutonenia Projektu konvennm spsobom alebo metdou PPP. V prpade realizcie Projektu formou PPP sa analyzuj daov a tovn aspekty aj vplyv Projektu na ttny rozpoet. Vzhadom na cie o najviac objektivizova vsledky analz, rozsah finannch kalkulci a mnostvo rznych dynamicky sa meniacich vstupov bol v rmci ekonomickej analzy uskutonen prieskum trhu a Zadvate zostavil nezvisl panel expertov, ktor verifikoval identifikciu, alokciu a ocenenie rizk Projektu. Relevantn vstupy z testovania trhu a od panelu expertov tvoria dleit vstupy a predpoklady finannch modelov.

Analza daovch aspektov Projektu 1.4.1

Analza daovch aspektov Projektu v prpade jeho realizcie formou PPP vychdza z predpokladu, e poas celej doby vstavby a prevdzky Projektovch sekov D4/R7 zostane vlastnkom vetkch sekov tt. Daov analza je zameran na:

da z pridanej hodnoty (DPH),

5 l. 107 ods. 1 ZFE



miestne dane a poplatky,

da z prjmov.

DPH

Z hadiska DPH mono Projekt formlne rozdeli na tri etapy, t. j. obdobie vstavby, odovzdanie nehnutenosti do uvania a obdobie prevdzkovania.

Obdobie vstavby

Koncesionr bude v obdob vstavby prijma faktry od dodvateov vrtane DPH. Koncesionr si bude vstupn DPH odpotava prostrednctvom daovho priznania k DPH. Kee odpoet DPH bude Koncesionr uplatova priebene mesane, asov neslad vyplvajci z mechanizmu DPH bude preklenut prevdzkovm financovanm so zanedbatenm vplyvom na finann nklady Projektu.

Odovzdanie nehnutenosti do uvania

Koncesionrovi vznikne povinnos odvies DPH z celej hodnoty odovzdanej asti nehnutenosti dom odovzdania prslunej asti do uvania. Tto daov povinnos na strane Koncesionra by viedla k vraznmu asovmu nesladu medzi jednorazovo odvedenou DPH pri prevode do uvania a anuitnm prjmom iastok v rmci splcania dianice poas nasledujcich 30 rokov.

Tak ako v prpade predchdzajceho PPP projektu R1, aj v tomto prpade sa navrhuje, aby Zadvate uhradil iastku DPH pri prevode do uvania priamo na osobitn bankov et na prslunom Daovom rade. Tento nvrh m z pohadu rozpotu verejnho sektora pozitvny efekt, kee fakturcia Koncesionra poas doby prevdzkovania nebude obsahova finann nklady svisiace s preklenutm asovho nesladu DPH pri prevode do uvania.

Doba prevdzkovania

V priebehu prevdzkovania dianice bude Koncesionr pravidelne fakturova:

sluby prevdzkovania a drby nehnutenosti, ktor predstavuj zdaniten plnenie podliehajce DPH. Koncesionr bude povinn uplatni a odvies DPH Daovmu radu z hodnoty tchto sluieb vzahujcich sa k prevdzkovm nkladom, ktor uvedie na faktre,

spltky hodnoty odovzdanej nehnutenosti. Kee dodanie nehnutenosti podliehalo DPH jej odovzdanm do uvania Zadvateovi, fakturcia jednotlivch (odloench) spltok po odovzdan nehnutenost nebude podlieha DPH,

rok z dvodu poskytnutia veru vo forme postupnho splcania nehnutenosti. Poskytnutie veru je osloboden od DPH bez nroku na odpoet svisiacej DPH na vstupe. Z tohto dvodu vstupn DPH z tovarov a sluieb, ktor Koncesionr obstar v svislosti s poskytnutm veru Zadvateovi, bude preho neodpotaten.

Miestne dane a poplatky

Dianica D4 a rchlostn cesta R7 nie s predmetom dane z nehnutenost ani iadnych inch miestnych dan.

Da z prjmov prvnickch osb

Pri zisovan zkladu dane alebo daovej straty bude Koncesionr vychdza z vsledku hospodrenia vykzanho v slade so Zkonom o tovnctve. V prpade, e Koncesionr bude ma povinnos vykazova vsledok hospodrenia v individulnej tovnej zvierke poda medzinrodnch tandardov pre finann vkaznctvo, pri zisovan zkladu dane bude vychdza:



z vsledku hospodrenia poda medzinrodnch tandardov pre finann vkaznctvo upravenho poda veobecne zvznho predpisu vydanho MF SR (tzv. prevodov mostk),

z vsledku hospodrenia, ktor by vyslil ak by toval v sstave podvojnho tovnctva v zmysle Zkona o tovnctve.

Zkladnou podmienkou pre daov uznatenos nkladov je splnenie veobecnho testu daovej uznatenosti, t. j. nklady s vynaloen na dosiahnutie, zabezpeenie a udranie prjmov, preukzatene vynaloen a zatovan v tovnctve daovnka. Zkon o dani z prjmov alej pecifikuje uznatenos niektorch vybranch nkladov pre daov ely.

Kee vlastncke prvo poas vstavby aj prevdzky Projektovch sekov D4/R7 ostva v rukch ttu, Koncesionr nebude nklady svisiace s vstavbou Projektovch sekov D4/R7 uplatova vo forme daovch odpisov. Tieto nklady bude mon posdi ako daovo uznaten po splnen veobecnho testu daovej uznatenosti v slade s tovnctvom.

Analza tovnch aspektov Projektu 1.4.2

Poda poiadaviek paragrafu 17a Zkona o tovnctve spolonos vystupujca v roli Koncesionra bude po svojom vzniku zostavova tatutrnu tovn zvierku poda Zkona o tovnctve a Postupov tovania. Predpokladme, e po prvch dvoch tovnch obdobiach Koncesionr spln vekostn kritria v paragrafe 17a odsek (2) a v nasledujcich obdobiach bude zostavova tatutrnu tovn zvierku poda IFRS.

tovanie poda slovenskch Postupov tovania

Fza vstavby

Poda paragrafu 30c, odsek (3) Postupov tovania Koncesionr tuje o vybudovan diela ako o zkazkovej vrobe poda paragrafu 30 Postupov tovania. Zhotoviteom poadovan sumy za vykonan prcu na zkazkovej vrobe na zklade vystavench faktr sa tuj na archu tu pohadvok so svzanm zpisom v prospech vnosov zo zkazky. Pohadvka voi Zadvateovi sa m vykza len do takej miery, do akej m Koncesionr bezpodmienen prvo zska pean hotovos od Zadvatea. O peanch nrokoch za zhotoven dielo a o rokoch vypotanch metdou efektvnej rokovej miery sa tuje ako o dlhodobej pohadvke. V slade s paragrafom 18, odsek (8) Postupov tovania sa preto v momente fakturcie tuje o opravnej poloke k dlhodobej pohadvke, ktor uprav hodnotu tejto pohadvky na jej sasn hodnotu. Nsledne sa hodnota tejto pohadvky zvyuje v prslunch obdobiach o vnos z roku a do momentu zaplatenia pohadvky poda platobnho mechanizmu stanovenho Koncesnou zmluvou.

Hodnota pohadvky sa bude upravova tie o prpadn opravn poloky z dvodu nevymoitenosti.

Fza prevdzkovania, sprvy a zabezpeovania verejnch sluieb

O peanch nrokoch za poskytovan sluby prevdzky a drby spojen s dielom sa tuje ako o vnosoch z predaja sluieb vo vecnej a asovej svislosti s nkladmi na ich vykonanie poas obdobia od uvedenia diela do uvania do ukonenia koncesnej lehoty.

V Koncesnej zmluve bud dohodnut povinnosti Koncesionra spojen s drbou a obnovou infratruktry a tie jej uvedenm do kvalitatvne urenho stavu pred ukonenm koncesnej lehoty (tzv. handback phase). V tejto svislosti sa ku kadmu svahovmu du posudzuje odhadovan vka vdavkov potrebnch na splnenie tchto povinnost a tuje sa o tvorbe rezervy v slade s paragrafom 19 Postupov tovania.



tovanie poda IFRS

Aplikcia tandardov IFRS a interpretcie IFRIC 12 na tovanie Projektu nie je vznamne odlin od vyie uvedench postupov tovania poda slovenskch Postupov tovania za predpokladov spomenutch v vode analzy.

Poda IFRIC 12 sa o peanch nrokoch za zhotoven dielo tuje ako o finannom aktve, ktor sa prvotne vykazuje v relnej hodnote v slade s poiadavkami tandardu IAS 39 Finann nstroje: vykazovanie a oceovanie. V prpade, e relna hodnota v ase prvotnho vykzania finannho aktva sa bude odliova od zmluvne vyfakturovanch vnosov poda zmluvy o dielo, me v tomto prpade vznikn rozdiel medzi slovenskmi Postupmi tovania a IFRS.

Vzniknut finann aktvum bude zaraden v kategrii piky a pohadvky (loans and receivables), kee pjde o nederivtov finann aktvum s pevnmi alebo stanovitenmi platbami, nektovan na aktvnom trhu. Po zaraden do kategrie piky a pohadvky sa nsledne toto aktvum bude oceova v umorovanej hodnote vypotanej metdou efektvnej rokovej sadzby, znenej o prpadn opravn poloku, a svisiaci rokov vnos sa tak bude tova vo vkaze ziskov a strt koncesionra. V svislosti s vykzanm vzniknutho aktva ako finannho majetku si koncesionr neme kapitalizova roky vzniknut poas vstavby v slade so tandardom IAS 23 Nklady na prijat very a piky a poda paragrafu 22 IFRIC 12.

Zmluvn vnosy a nklady svisiace s vstavbou diela sa tuj poda tandardu IAS 11 Zkazkov vroba na zklade metdy percenta dokonenia.

Poas fzy prevdzkovania, sprvy a zabezpeovania verejnch sluieb tuje koncesionr o vnosoch a svisiacich nkladoch poda IAS 18 Vnosy.

Rovnako ako pri slovenskch Postupoch tovania, aj IFRS vyaduj v interpretcii IFRIC 12 paragrafe 21 a v tandarde IAS 37 Rezervy, podmienen zvzky a podmienen aktva tvorbu rezervy na udriavanie dostupnosti diela a na uvedenie diela do poadovanho stavu pred skonenm koncesnej lehoty vo vke najlepieho odhadu sasnej hodnoty oakvanch budcich vdavkov.

Vplyv projektu na schodok/prebytok rozpotu verejnej sprvy a dlh 1.4.3verejnej sprvy

Klasifikcia PPP projektu v nrodnch toch sa riadi Eurpskym systmom nrodnch a regionlnych tov spoloenstva 2010 (ESA 2010). Tieto pravidl s interpretovan v Manuli o vldnom deficite a dlhu ESA 2010.

Z tchto pravidiel vyplva, e aktva zahrnut v PPP projekte nie s klasifikovan ako aktva vldneho sektora, pokia s splnen obe nasledujce nutn podmienky:

skromn sektor nesie riziko vstavby,

skromn sektor nesie aspo jedno z rizk dostupnosti alebo riziko dopytu.

Pri posden, i aktva Projektu bud zahrnut do rozpotovho salda a dlhu vldneho sektoru, je pre Eurostat rozhodujce, i je mon preukza, e dochdza k preneseniu viny rizk a prnosov vyplvajcich z Projektu na Koncesionra.

Implikcie pre Projekt

Zmer uskutonenia PPP Projektu je koncipovan poda nasledujcich zkladnch princpov:

Koncesionr ponesie zodpovednos za vznamn as stavebnch rizk a rizik spojen s prevdzkou, drbou a financovanm Projektu,

riziko dostupnosti ponesie Koncesionr,



v prpade predasnho ukonenia z dvodu na strane Koncesionra v priebehu prevdzkovej fzy vka kompenzcie neprekro vku trhovej hodnoty aktva v okamihu predasnho ukonenia zmluvy, s prihliadnutm na potrebn nklady na uvedenie aktva do riadneho stavu poda odhadu nezvislch expertov,

Zadvate nepredpoklad poskytnutie garanci alebo spolufinancovania z vldnych zdrojov, ani poskytnutie zabezpeenej kompenzcie.

Vzhadom na uveden princpy by Projekt nemal by klasifikovan ako aktvum vldneho sektora a celkov zvzky vyplvajce z Koncesnej zmluvy by mali by klasifikovan mimo saldo rozpotu a dlh vldneho sektoru.

Predpokladan rozdelenie zkladnch kategri rizk Tabuka 4

Kategria rizika Alokcia rizika

Verejn sektor Skromn sektor Spolon

Projektovanie (dizajn)

Vstavba

Dopyt (doprava)

Prevdzka a drba infratruktry

Financovanie

Cenov rove v SR v priebehu vstavby

Daov zmeny pecilne

Daov zmeny veobecn

In legislatvne zmeny

Vyia moc

Kad PPP projekt je Eurostatom posudzovan individulne poda konkrtne dohodnutch finlnych podmienok. Zadvate bude musie pri koncipovan Koncesnej zmluvy v rmci celho zadvacieho procesu aj naalej postupova v zkej sinnosti s MF SR, tatistickm radom SR a Eurostatom, pretoe prslun metodiky Eurostatu prechdzaj v sasnosti dynamickm vvojom.

Testovanie trhu 1.4.4

Na ely zistenia zujmu trhu o realizciu Projektu a potvrdenie vybranch vstupnch parametrov Projektu sme formou dotaznkovho vskumu oslovili reprezentatvnu vzorku 54 potencilnych uchdzaov a financujcich intitci. Na ely prezentcie zkladnch informci o Projekte sme respondentom zaslali tzv. Predben informan memorandum. Celkov miera asti na testovan trhu dosiahla 48 % (pomer potu vrtench dotaznkov a oslovench subjektov).

Vina respondentov povauje Projekt za atraktvny a s vysokou prioritou, a to najm z dvodu stability a priaznivho ratingu SR a sksenost verejnho sektoru s spenm dokonenm a finannm uzatvorenm PPP projektu R1. Dleitm aspektom je tie v sasnej dobe men poet kvalitnch PPP projektov na eurpskom trhu a vekos Projektu, ktor sa jav ako akceptovaten.



Za najpravdepodobnejiu formu financovania Projektu respondenti povauj pouitie dlhodobho bankovho veru. Sasn bankov trh vnmaj ako dostatone likvidn a pripraven na financovanie Projektu.

Z odpoved respondentov alej vyplynulo, e predpokladan alokcia rizk aj zkladn princpy platobnho mechanizmu Projektu s z pohadu trhu akceptovaten, a takto je mon ich premietnu do nvrhu zmluvnej dokumentcie Projektu.

Uvaovan harmonogram je poda respondentov dosiahnuten v prpade, e Projekt bude dostatone dobre pripraven (z pohadu majetkovoprvnej prpravy, technickch poiadaviek, environmentlnych rizk at.).

Z odpoved respondentov vyplynul vek zujem o as vo verejnom obstarvan Projektu a mono tak predpoklada dostatone irok sa medzi uchdzami.

Identifikcia rizk Projektu a ich ocenenie 1.4.5

S infratruktrnymi projektmi realizovanmi verejnm sektorom, akm je aj vstavba dianice D4 a rchlostnej cesty R7, s spojen rizik, ktor mu ma v prpade ich materializcie vznamn negatvny dosah na rozpoet verejnho sektoru. Koncept PPP umouje zdieanie rizk spojench s Projektom medzi skromnm a verejnm sektorom. Tto skutonos m vznamn implikcie pre vyhodnotenie vhodnosti realizcie Projektu Konvennm alebo PPP modelom.

Kapitola 4.6 popisuje spsob, akm boli rizik Projektu identifikovan, alokovan a ocenen. Vstupom tejto kapitoly je matica rizk, ktor je prlohou tejto tdie realizovatenosti a ocenenie prenesench a zadranch rizk Projektu, ktor vstupuje do vslednho vyhodnotenia vhodnosti realizcie Projektu. Rizik Projektu boli identifikovan, alokovan na verejnho alebo skromnho partnera a ocenen Poradcami Zadvatea. Nsledne v zujme dosiahnutia najvyej monej miery objektvnosti bola analza rizk validovan panelom expertov, ktor bol zloen z odbornkov na oblas dopravy a cestn infratruktrne projekty.

Pri analze rizk Projektu boli identifikovan a analyzovan pecifick kritick oblasti, ktor s spojen s Projektom. Medzi pecifick rizik Projektu patria napr. riziko nlezu nevybuchnutej muncie v priebehu vstavby, koordincia s projektom rozrenia dianice D1 v mieste kriovatky Ivanka pri Dunaji sever, umiestnenie stavby v blzkosti rafinrie, most cez Dunaj alebo nedostaton pecifikcie kompenzanch opatren.

Poradcovia Zadvatea spolu s panelom expertov spolone hodnotili vznamnos jednotlivch identifikovanch rizk Projektu stanovenm pravdepodobnosti vskytu a vky vplyvu rizika. Na zklade tejto analzy boli vyhodnoten najvznamnejie rizik Projektu, ktor boli nsledne ocenen.

Vber vznamnch rizk projektu D4 a R7 a ich alokcia Tabuka 5

Nzov rizika Alokcia rizika

Koncesionr Zadvate

Vekos Projektu X

Riziko vvoja ceny eleza X

Zskanie a vlastnctvo pozemkov X

Financovanie X

Geologick prieskumy X

Legislatvne a daov zmeny veobecnho charakteru vo fze X



Nzov rizika Alokcia rizika

Koncesionr Zadvate

prevdzky

Nevybuchnut muncia X

Oneskorenie pri zadvan potrebnch verejnch zkaziek svisiacich s Projektom

X

Oneskorenie pri zadvan potrebnch verejnch zkaziek svisiacich s Projektom MK Ivanka pri Dunaji sever

X

Politick riziko X

Zdroj: Panel expertov, MDVaRR SR, Poradcovia

Ocenenie rizk Projektu nsledne vstupovalo do testu hodnoty za peniaze. O hodnotu prenesench, zadranch a zdieanch rizk Projektu sa upravili modelovan vdavky a prjmy Zadvatea. V Konvennom modeli sa pean toky Zadvatea upravili o hodnotu prenesench aj zadranch rizk, priom tto hodnota bola upraven o inflciu poda toho, s ktorm obdobm s rizik spojen (prprava, vstavba, prevdzka). V PPP modeli boli pean toky Zadvatea upraven o nominlnu hodnotu zadranch rizk v spojen s jednotlivmi etapami Projektu, nakoko prenesen rizik v PPP modeli zna skromn partner. Vsledn nominlna hodnota rizk v oboch modeloch bola prepotan na ist sasn hodnotu, ktor vstupovala do vyhodnotenia hodnoty za peniaze.

ist sasn hodnota identifikovanch a ocenench rizk Projektu Tabuka 6

(v mil. EUR)

Prenesen rizik 170

Zadran rizik 12

Zdroj: Analza Poradcov

Predpoklady finannch modelov 1.4.6

V rmci tdie uskutonitenosti boli pripraven dva finann modely model PSC (vstavba a prevdzka v rii Zadvatea) a model PPP (vstavba a prevdzka v rii Koncesionra). Ich hlavn predpoklady boli zostaven predovetkm na zklade informci poskytnutch Zadvateom, vsledkov testovania trhu, kvalifikovanch odhadov odbornkov z oblasti dopravnej infratruktry a sksenost Poradcov. Na zklade informcii od Zadvatea bol stanoven asov rozdiel siedmich rokov medzi zaiatkom vstavby PPP a PSC modelu.

Vybran asov parametre Projektu Tabuka 7

PSC model* PPP model**

Zaiatok projektovch a stavebnch prc

2023 2016

Zaiatok plnej prevdzky Projektu

2027 2020

Zdroj: *MDVaRR SR, **analza Poradcov

Zaiatok vstavby Projektu v PSC modeli vychdza z analzy zsobnka cestnch infratruktrnych projektov Zadvatea pre roky 2015-2020 a analzy monost ich financovania v kontexte finannch



zdrojov NDS, ktor je vak od septembra 2014 subjektom verejnej sprvy s priamym vplyvom na deficit ttneho rozpotu, dostupnch eurpskych fondov a ttneho rozpotu, priom prioritou Zadvatea je maximalizcia erpania nenvratnch dotanch zdrojov z E fondov.

Zsobnk cestnch infratruktrnych projektov Zadvatea pre roky 2015-2020 zaha projekty s celkovmi nrokmi na finann zdroje v objeme presahujcom 9,1 mld. EUR.6 Tento zsobnk predstavuje dlhodob pln SR, ktor v sasnosti nie je plne finanne kryt z dostupnch zdrojov SR. Okrem tchto zdrojov bude navye potrebn pred samotnm spustenm vstavby Projektu zohadni skutonos, e prpravn fza Projektu vyaduje investcie Zadvatea na rovni pribline 0,5 mld. EUR na prpravu projektovej dokumentcie a majetkovoprvne vysporiadanie.7

Vyie uveden projekty sa pripravuj alebo s v tdiu realizcie Zadvateom v obdob do roku 2020. V rmci Operanho programu Integrovan infratruktra 2014 2020 (schvlenho EK da 28.10.2014) bolo na rozvoj dianic a rchlostnch ciest vylenench 1 307 923 895 Eur.8 Vzhadom na celkov investin nklady uveden v plne a disponibiln zdroje z fondov E vak nebude mon vinu projektov spolufinancova z fondov E.

Vzhadom na finann monosti ttneho rozpotu a s tm svisiacu maximlnu mon vku jeho deficitu, existujce zadlenie a do budcnosti sa sprsujce podmienky pre riadenie dlhu verejnej sprvy, ktorho sasou je u aj NDS (cieov hodnota trukturlneho deficitu verejnej sprvy na rok 2015 bola v nvrhu rozpotu verejnej sprvy stanoven na 2,49 % HDP a v alch rokoch na rove 1,43 % HDP v roku 2016 a 0,39 % HDP v roku 2017), bude pri vahch o financovan Projektu, prpadne alch infratruktrnych projektov, potrebn hada rieenia, ktor nebud zvyova verejn dlh a deficit ttneho rozpotu.

V tejto svislosti sa sce ponka monos erpania E fondov, avak ako u bolo spomenut vyie, ich erpanie bude mon iba pre vemi obmedzen poet projektov a aj tieto bud vyadova spolufinancovanie zo strany ttneho rozpotu. Projekty dianic a rchlostnch ciest v SR s sce z fondov E veobecne spolufinancovan vo vke 85 % z celkovch oprvnench nkladov, v prpade Projektu vak bude tento pomer vrazne ni, nakoko pomer spolufinancovania pre seky Projektu nachdzajcich sa v BSK me dosiahnu iba 50 %.9 Aj z tohto pohadu bolo preto zo strany Zadvatea stanoven, e kovmi prioritami pre erpanie E zdrojov bude rozvoj dianinej siete celoplone v rznych reginoch Slovenska, pri o najniej miere spolufinancovania zo ttneho rozpotu.

Z pohadu financovania rozvoja dianinej siete zo zdrojov NDS sa v septembri 2014 zsadnm spsobom zmenili doterajie monosti NDS. Zaradenie NDS medzi subjekty verejnej sprvy automaticky implikuje zapotavanie jej dlhu do dlhu verejnej sprvy. erpanie novch externch zdrojov NDS bude podlieha vvoju verejnho dlhu SR, a teda posudzovanie monost erpania verov v budcnosti nebude podlieha len schopnosti NDS splca svoje zvzky, ale aj nastaveniu priort a finannm monostiam verejnej sprvy ako celku.

V kontexte plnovanej ziskovosti, vytvrania vonch peanch tokov, existujcej zadlenosti NDS a predikci vvoja finannch ukazovateov NDS tak nie je realizcia Projektu v sasnosti uskutoniten z jej prjmovch ani potencilnych verovch zdrojov, a to ani v strednodobom horizonte. NDS sa navye aplikciou novej metodiky ESA2010 stala subjektom verejnej sprvy, m bude hospodrenie NDS priamo ovplyvova deficit ttneho rozpotu a sasne bude erpanie novch externch zdrojov NDS podlieha vvoju verejnho dlhu SR, o vraznm spsobom limituje monosti realizcie investinch zmerov NDS financovanm z externch zdrojov.

6 Zdroj: MDVaRR SR 7 Zdroj: ttne expertzy 8 Zdroj: MDVaRR SR 9 Zdroj: MDVaRR SR



Z pohadu plnenia vyie uvedench priort ako aj obmedzen vyplvajcich z finannch monost Zadvatea preto Zadvate pri nezmenench predpokladoch ohadne vyie uvedenho za najskor mon zaiatok vstavby Projektu Konvennm spsobom predpoklad rok 2023.10 Vzhadom na to, e rok 2023 spad za rozpotovacie obdobie verejnej sprvy a aj za obdobie vhadu infratruktrnych projektov Zadvatea, testovali sme tento predpoklad aj z pohadu finannej dostupnosti oakvanej pre realizciu Projektu formou PPP a vky platieb platench Zadvateom Koncesionrovi.

V teste sa vychdzalo z predpokladanho harmonogramu vplaty platieb za dostupnos Koncesionrovi, obmedzench monost dodatonho zadlenia verejnho sektoru a predpokladu, e verejn sektor zane s vstavbou a v ase, kedy bude ma naakumulovan dostatok zdrojov z hypoteticky uetrench platieb za dostupnos na to, aby dokzal Projekt postavi v horizonte 4 rokov. Z uvedenho testu vyplynulo, e verejn sektor nebude schopn zaa s vstavbou skr ako v roku 2023.

Dka vstavby v PSC modeli bola predpokladan rovnako ako v prpade PPP modelu z dvodu porovnatenosti oboch variantov realizcie Projektu. S ohadom na relne monosti ttneho rozpotu a sasn vhad realizcie infratruktrnych stavieb na Slovensku to vak v takom ase ako v prpade PPP vemi pravdepodobne nebude realizovaten. Navye z pohadu sasnej vky dlhu verejnej sprvy a jej predpokladanho vvoja bude vka vynakladanch prostriedkov na vstavbu obmedzen, o limituje monosti Zadvatea postavi infratruktru v tak krtkom asovom horizonte ako v prpade PPP modelu.

Pre oba modely boli stanoven predpoklady indexcie jednotlivch poloiek prjmov a vdavkov na rovni 2 % rone.11 Diskontn sadzba bola v zmysle usmernenia MF SR stanoven na rovni implicitnej rokovej sadzby hrubho dlhu verejnej sprvy SR platnou pre rok 2014 na rovni 3,4 %.12

Vybran vdavky Projektu v cench roku 2014 Tabuka 8

(v mil. EUR) PPP Model PSC Model

CAPEX 1 173** a 1 325* 1 198*

OPEX 283** 96**

LCC 154** 154**

Zdroj: *ttne expertzy, **analza Poradcov

Uveden vka kapitlovch vdavkov v PSC modeli nezaha rozpotov rezervu na krytie rizk Projektu, pretoe tieto s ocenen samostatne a zartan v teste hodnoty za peniaze niie v tdii. Zapotanie rezervy do kapitlovch vdavkov by malo za nsledok duplicitn ocenenie rizk Projektu. Vka kapitlovch vdavkov PPP modelu zaha aj rozpotov rezervu na krytie rizk Projektu, pretoe Koncesionr oceuje rizik Projektu a zaha ich v podobe rezervy do kapitlovch vdavkov, ktor vstupuj do vpotu platby za dostupnos.

Nominlna hodnota prevdzkovch vdavkov v PSC modeli vyjadruje skrten peridu prevdzkovania Projektu, kee pri PSC dochdza, ako bolo popsan vyie, k vybudovaniu infratruktry o sedem rokov neskr ako v PPP modeli. Prevdzkov vdavky v PPP modeli navye obsahuj aj nklady, ktor s pecifick pre innos Koncesionra v svislosti s poiadavkami vyplvajcimi z Koncesnej zmluvy, s riadenm rizk voi financujcim intitcim a s elovo zriadenou spolonosou a jej riou.

10 Zdroj: MDVaRR SR 11 Zdroj: Rozpotov projekcie generlneho riaditestva Eurpskej komisie pre hospodrske a finann zleitosti

(ECFIN) pre SR poskytnut MF SR. Pre krtkodob horizont do roku 2017 boli pouit predpoklady MF SR. Bliie popsan v kapitole 5 tdie.

12 Zdroj: MF SR



Vdavky ivotnho cyklu boli pre oba modely stanoven na rovnak rove.13

Prjmy z Projektu boli stanoven prostrednctvom kvalifikovanho odhadu NDS na rovni pribline 5 mil. EUR rone14 a predstavuj prjmy z mta a z predaja dianinch znmok alokovan na dotknut seky dianic.

Na zklade vsledkov testovania trhu a odhadov Poradcov bola stanoven truktra a parametre jednotlivch foriem financovania Projektu z pohadu PSC a PPP. Pre financovanie PSC modelu bol stanoven predpoklad naerpania financovania vo vke odhadovanch kapitlovch vdavkov s rovnomernm ronm splcanm istiny poas obdobia prevdzky Projektu so zverenou platbou v roku ukonenia koncesnej zmluvy a nkladmi financovania na rovni implicitnej rokovej sadzby dlhu verejnej sprvy SR platnou pre rok 2014 na rovni 3,4 %15. Pre PPP model bola stanoven truktra financovania, ktor zaha bankov financovanie, ver od multilaterlnych finannch intitcii a podriaden ver poskytnut akcionrom. Na zklade indikcie z testovania trhu bol stanoven predpoklad refinancovania bankovho financovania v roku 2022.

Vybran parametre financovania PPP a PSC modelu Tabuka 9

PPP PSC

Komern banky Medzinrodn

intitcie Finann trhy,

banky

rokov sadzba (celkov) 4,65 % (4,90 % poas vstavby)*

3,55 %* 3,4 %**

Max. podiel cudzch a vlastnch zdrojov

88:12* 100 % cudzie

Poplatok za spracovanie

veru (z objemu veru) 2,50 %* 1,00 %* 0,2 % + 0,6 mil.

EUR***

Zdroj: *Testovanie trhu, **MF SR, ***ARDAL

Vsledky finannho modelovania 1.4.7

Platba Zadvatea Koncesionrovi pokrva vetky nklady Projektu (platba za dostupnos ako je definovan alej v asti 1.5.2) a je zloen z mesanch jednotkovch platieb za dostupnos. Tieto mesan platby s prispsoben potrebe Projektu vynaklada pean prostriedky poas doby jeho ivotnho cyklu, a to tak, e v mesiacoch jn a december, v ktorch s predpokladan splatnosti istiny verov, s mesan platby vyie.

Prostrednctvom finannho modelovania bola zkladn platba za dostupnos, ktor sli ako bza pre vpoet mesanch jednotkovch platieb, vypotan v intervale 135 mil. EUR 151 mil. EUR

16 v cenovej rovni 1. kvartlu 2016, kedy je predpokladan de podpisu finannch

dokumentov. Horn hranica rozsahu platby za dostupnos odzrkaduje predpoklad kapitlovch vdavkov Koncesionra vo vke na rovni ttnych expertz. Spodn hranica intervalu vychdza z predpokladu spor Koncesionra na kapitlovch vdavkoch oproti ttnym expertzam. Dosiahnutie tchto spor bude okrem inho ovplyvnen kvalitnm procesom verejnho obstarvania

13 Aj napriek kratiemu obdobiu prevdzkovania v prpade PSC modelu bol stanoven predpoklad rovnakej vky

vdavkov ivotnho cyklu ako v prpade PPP modelu z dvodu poadovanho technickho stavu odovzdvanej infratruktry pri ukonen Koncesnej zmluvy (hodnota vdavkov spadajcich do obdobia po ukonen koncesie bola vyjadren v tomto roku v istej sasnej hodnote danho roka).

14 Zdroj: NDS 15 Zdroj: MF SR - prloha . 5 Vldneho nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2015 a 2017, oktber 2014. 16 Predmetn sumy predstavuj kvalifikovan odhad vky platby za dostupnos, priom konen vka platby za

dostupnos bude znma po verejnom obstarvan koncesionra.



na vber Koncesionra, vytvorenm vysoko konkurennho sanho prostredia a poskytnutm dostatonho priestoru pre saiacich na analzu Projektu a cieov Zadvatea, ich premietnutie v priebehu sanho dialgu do poiadaviek na kvalitu tandardov poskytovanej sluby tak, aby pre Zadvatea predstavovala hodnotu za peniaze.

as platby za dostupnos, ktor je uren na krytie vetkch prevdzkovch nkladov, je v ase upraven o inflciu. Vka platby za dostupnos bola kalkulovan na zklade vyie uvedench predpokladov, ktor vychdzali z testovania trhu, aktulnej situcie na finannch a kapitlovch trhoch a odhadov rovne vdavkov Koncesionra. Tieto predpoklady sa mu v budcnosti zmeni, o me ma vplyv na vku platby za dostupnos.

Test hodnoty za peniaze

Hlavnm vstupom tdie je test hodnoty za peniaze (alej len VfM). Hodnota za peniaze znamen, e verejn sektor zskava najvyiu mon a sasne vyuiten hodnotu za vydan prostriedky. Tento test preukzal vhodnos realizcie Projektu prostrednctvom PPP metdy s koeficientom VfM na rovni 18 %. Kovmi predpokladmi stanovenia VfM boli okrem istej sasnej hodnoty peanch tokov (NPV) Projektu z pohadu Zadvatea aj NPV ocenench rizk, ktor prena Zadvate na koncesionra, NPV dane z prjmu zaplatenej koncesionrom poas trvania koncesnej zmluvy a predovetkm NPV socioekonomickch prnosov vznikajcich z titulu skorieho realizovania Projektu prostrednctvom PPP modelu v porovnan s PSC modelom. Hodnota tchto prnosov bola stanoven certifikovanmi spracovatemi prostrednctvom veobecne uznvanch softvrovch nstrojov (HDM-4 a C920). Z dvodu aplikovania konzervatvneho prstupu Poradcovia analyzovali vsledky kalkulci socioekonomickch prnosov pre kad sek zvl. Na sekoch, kde vzniklo riziko, e socioekonomick prnosy by mohli by zapotan dvakrt, bol v zmysle konzervatvneho prstupu stanoven diskont tchto prnosov aj napriek tomu, e spracovatemi dopravnch analz a celkovho vyhodnotenia nebolo toto riziko potvrden. Vsledky hodnoty za peniaze s uveden v nasledovnej tabuke:

Test hodnoty za peniaze Tabuka 10

(NPV, mil. EUR) NPV PSC NPV PPP

NPV hrubho PSC a NPV PPP 1 546 2 505* a 2 742

NPV zadranch rizk 12 12

NPV prenesench rizk 170 -

Da platen Koncesionrom - -94* a -104

NPV kvantifikovatench socioekonomickch vplyvov

- -1 007

NPV celkom 1 728 1 416* a 1 642

NPV VfM 312* a 85

NPV VfM % 18 %* a 5 %

Zdroj: Analza Poradcov

*Poznmka: Zkladn scenr s nimi predpokladanmi kapitlovmi vdavkami Koncesionra

NPV VfM v percentulnom vyjadren poukazuje na pomer medzi hodnotou za peniaze a NPV PSC modelu. Z dajov uvedench v tabuke vyplva, e PPP model prina Zadvateovi viu hodnotu za peniaze. Vhodnos realizcie Projektu formou PPP podporuj aj nekvantifikovaten prnosy uveden v kapitole 5, ktor dotvraj pohad na dan variant.



Analza citlivosti

V rmci tdie bol pripraven aj komplexnej pohad na vsledky VfM prostrednctvom analzy citlivosti kovch parametrov ako kapitlov vdavky PPP modelu, diskontn sadzba, nklady financovania a posun zaiatku vstavby v PSC modeli na vsledn VfM. Kapitlov vdavky sa modelovali pre scenre rast/pokles na rovni 5 %, 10 %, 15 %, diskontn sadzba a nklady financovania v scenroch rast/pokles sadzby o 10 bps, 25 bps, 50 bps a asov posun zaiatku vstavby v PSC modeli o plus/mnus jeden rok.

Z analzy vyplva, e z testovanch parametrov m zmena parametra kapitlov vdavky PPP modelu zsadn vplyv na zmenu VfM. Ak sa kapitlov vdavky PPP modelu zvia o 5 %, potom NPV VfM klesne o 29 %.

1.5 al postup pri realizcii Projektu

Zadvate oakva zaatie verejnho obstarvania Projektu bezodkladne po zskan potrebnch schvlen. tdia sa zaober skmanm zkladnch pouitench postupov pri obstarvan a oakvanm harmonogramom. Konkrtne podmienky a parametre verejnho obstarvania s predmetom osobitnch analz, tdia obsahuje len analzu zkladnch predpokladanch princpov platobnho mechanizmu.

Postupy verejnho obstarvania projektu 1.5.1

Zadvate Projektu MDVRR SR je poda ZVO verejnm obstarvateom,17 preto je povinn postupova v zmysle tohto zkona pri zadvan zkaziek. Z postupov verejnho obstarvania, ktor ZVO umouje aplikova na Projekt, teda postupu verejnej sae, uej sae, rokovacieho konania so zverejnenm a sanho dialgu, je na zklade analzy najvhodnej pre Projekt postup sanho dialgu. San dialg je odporan pre PPP projekty aj zo strany E ako postup, ktor je dostatone flexibiln, zachovva hospodrsku sa medzi uchdzami a umouje verejnm obstarvateom prediskutova vetky hadisk projektu s kadm zujemcom. Vsledkom takhoto dialgu je potom projekt, ktor zohadn vetky potreby verejnho obstarvatea. Nevyhnutnm predpokladom spenho procesu verejnho obstarvania je dkladn prprava dokumentcie. Z povahy sanho dialgu zrove vyplva, e ide o konanie, ktor je asovo a finanne nron oproti ostatnm postupom verejnho obstarvania, kee uchdzai musia vynaloi znan nklady na preskmanie existujcej technickej dokumentcie/poiadaviek verejnho obstarvatea a nsledne navrhn technick rieenia.

Rizik, ktor vyplvaj z prpadnho poruenia pravidiel verejnho obstarvania mu ma za nsledok jednak zdranie procesu, alebo dokonca zmarenie celho procesu (uplatnenie revznych postupov, nebankovatenos projektu). Tieto rizik je mon eliminova vhodnm nastavenm podmienok asti, kritri, prpravou dokumentcie verejnho obstarvania, realistickm nastavenm harmonogramu procesu verejnho obstarvania a uskutonenm prieskumu trhu. Rizik vstupuj aj do samotnho harmonogramu PPP projektu, ktor je splniten pri naplnen predpokladov verejnho obstarvatea ohadne niektorch procesov, ktor nie s plne pod jeho kontrolou (napr. uplatnenie revznych postupov):

17 6 ods. 1 psm. a) ZVO



Zjednoduen indikatvny harmonogram verejnho obstarvatea PPP projektu D4 Tabuka 11a R7

Poradie Predmet Dtum/lehota pre jednotliv as

1.

Verejn obstarvanie na vber spenho uchdzaa

(zvis od konkrtneho postupu

verejnho obstarvania, prklad sanho dialgu)

1. Uverejnenie oznmenia o vyhlsen verejnho obstarvania

Predpoklad:

19.12.2014

2. Predkladanie iadost o as zujemcami

2 mesiace

3.

Vyhodnotenie iadost o as, predloenie informatvneho dokumentu, vzva na as v dialgu

1 mesiac

4.

Dialg (2 3 kol diskusi, revzi technickej a prvnej dokumentcie), poskytnutie finlnych sanch podkladov a predkladanie ponk uchdzami

5 mesiacov

5. Vyhodnotenie ponk 1 mesiac

6. Oznmenie vsledku vyhodnotenia ponk

nsledne

2. Finalizcia dokumentcie a predloenie finlnej dokumentcie v spoluprci s MF SR vlde SR na schvlenie

1 mesiac

3. Podpis koncesnej zmluvy 1 tde

4. Finann uzatvorenie (negocicia zmlv s bankami, due diligence bnk, negocicia zmlv so subdodvatemi)

4 mesiace

Spolu 14 mesiacov

Verejn obstarvate predstavil ambicizny harmonogram procesu vberu koncesionra, ktor predstavuje urit zrchlenie oproti benmu trvaniu PPP projektov uskutonench v oblasti cestnej infratruktry v Eurpe v nedvnej minulosti.

Tento harmonogram povaujeme za splniten, pri naplnen predpokladov verejnho obstarvatea ohadne niektorch procesov, ktor nie s plne pod jeho kontrolou.

Medzi najvznamnejie faktory, ktor mu ma vplyv na posun v harmonograme, patria: finalizcia podkladovej projektovej dokumentcie v tandardnej kvalite pre vetky seky, priebeh povoovacch postupov vrtane svisiacich revznych konan, spomalenia v dsledku pouitia revznych postupov v rmci procesu verejnho obstarvania a rozsah technickch modifikci navrhovanch v rmci sanho dialgu.

Po podpise koncesnej zmluvy a finannom uzatvoren djde k realizcii PPP projektu. Predpoklad sa lehota vstavby pribline 4 roky a prevdzka (t. j. koncesn lehota) 30 rokov. K ukoneniu projektu dochdza po uplynut koncesnej lehoty, priom koncesn zmluva stanov spsob a priebeh odovzdania infratruktry do rk ttu (koncesn zmluva tie uprav prpadn spsoby predasnho ukonenia PPP projektu, t. j. pred uplynutm koncesnej lehoty). Pri realizcii predmetu koncesnej zmluvy, t. j. pri realizcii PPP projektu sa predpoklad nasledovn harmonogram:



Zjednoduen harmonogram realizcie PPP projektu D4 a R7 Tabuka 12

Poradie Predmet Dtum/lehota pre jednotliv as

1. Podpis koncesnej zmluvy a finann uzatvorenie 2015/2016

2. Vstavba 2016 2019

3. Pln prevdzka 2020 2048

4. Odovzdanie infratruktry do rk ttu 2048

Zkladn princpy platobnho mechanizmu 1.5.2

Platobn mechanizmus je zkladnm nstrojom alokcie rizk Projektu medzi Zadvateom a Koncesionrom. Mal by odra ciele Zadvatea a zrove motivova Koncesionra k ich dosiahnutiu.

Z ekonomickej analzy Projektu a na zklade testovania trhu vyplva, e Projekt s platobnm mechanizmom na bze dostupnosti m najv potencil z hadiska jeho bankovatenosti a dosiahnutenej ceny financovania. To m vznamn vplyv na dosiahnutie hodnoty za peniaze pre Zadvatea, a preto odporame, aby bol pre Projekt pouit platobn mechanizmus zaloen na bze dostupnosti.

Platobn mechanizmus na bze dostupnosti bude koncipovan tak, aby odral dohodnut alokciu rizk (stavebn riziko a riziko dostupnosti) Projektu medzi Zadvateom a Koncesionrom a mieru naplnenia poadovanch parametrov/ tandardov.

To znamen, e:

platba Koncesionrovi sa zane v momente, kedy Koncesionr pri splnen zmluvnch podmienok zahji prevdzku predmetnch sekov Projektu,

platba bude odra mieru dostupnosti jednotlivch Projektovch sekov:

o Projektov sek je iastone alebo plne nedostupn pre uvateov. V tomto prpade bude platba pre Koncesionra znen o stanoven vku zrok (urench ako definovan % platby) vo vzbe na rozsah nedostupnosti (zrky za nedostupnos). Veobecne bude plati, e m bude vy stupe nedostupnosti, tm vyia zrka sa stanov. Zadvate tie me s ohadom na vznam danho Projektovho seku stanovi dodaton parametre, ktor mu zkladn stanoven zrku alej zvi,

o Projektov sek je sce dostupn, Koncesionr vak nedodral tandard kvality a vkonu uren v Koncesnej zmluve. V takom prpade bude platba pre Koncesionra znen prostrednctvom stanovenho systmu zrok za jednotliv definovan parametre tandardov kvality, ako napr. nedodranie stanovench tandardov vozovky, kvalita a rozsah drby, obmedzenie maximlnej povolenej rchlosti v prslunom jazdnom pruhu, znenie maximlnej nosnosti mostnch kontrukci z dvodu na strane Koncesionra, prevdzkovej logistiky a procesov, reaknej doby na rzne udalosti, presnos a plnos zznamov/monitoringu at. Zrky za kvalitu plnenia s odvoden na zklade pokutovch bodov za kad definovan neplnenie kvalitatvnych parametrov. Plat pritom, e m je zvanej charakter neplnenia, tm vy poet pokutovch bodov sa udel. Pre jeden pokutov bod sa potom stanov finann hodnota,

predpokladme tie, e celkov vka zrok sce nebude obmedzen, v praxi to vak bude znamena, e najvyia celkov vka zrok dosiahne maximlne celkov vku platby pre Koncesionra.



Aplikciu konenej podoby a vky zrok bude nutn kalibrova v rmci prpravy sanej dokumentcie a v priebehu sanho dialgu s uchdzami o koncesiu.

Indexovanie platieb

S ohadom na inflciu, ktor Koncesionr nie je schopn efektvne na cel dobu Koncesnej zmluvy odhadn, je as platieb indexovan. Pre zaistenie porovnatenho vyhodnotenia ponk Zadvate stanov vhodn indexy, hoci ich konen skladba me by predmetom diskusie v priebehu procesu obstarvania. Zadvate tie me v slade s benou medzinrodnou praxou vyui to, aby uchdzai ponkli percentulnu vku platby (tzv. indexan faktor), ktor bude indexcii podlieha.

Frekvencia a vka platieb

Mesan bza najlepie odra mesan prevdzkov nklady Koncesionra, na druhej strane spltky dlhovej sluby Koncesionra obvykle prebiehaj na polronej bze. Ich vhodn kombinciu je mon truktrova nasledovne:

10-krt do roka vyplaten na rovni iba prevdzkovch nkladov Koncesionra, tzn. vo vke urenej indexanm faktorom (pozri vyie),

dvakrt do roka v polronom intervale (v prpade polronch spltok dlhovej sluby Koncesionra) vyplaten v takej vke, aby odrala dlhov slubu Koncesionra.

V tejto podobe bude platba minimalizova nklady Koncesionra na krtkodob prefinancovanie vynaloench prevdzkovch nkladov, na druhej strane Zadvateovi umon zladi svoju platbu s cyklom splcania dlhovej sluby Koncesionra.

Skuton vka platby za dostupnos za dan obdobie by mala odra vsledky monitoringu vetkch udalost nedostupnosti a neplnenia tandardov kvality a vkonu zaznamenanch v danom obdob.

tdia uskutonitenosti projektu PPP D4/R7 Strategick kontext


2. Strategick kontext

2.1 Stratgia Zadvatea

Vzie a ciele v oblasti rozvoja dopravnej infratruktry Slovenskej 2.1.1republiky

Vzie a ciele v oblasti rozvoja dopravnej infratruktry Slovenskej republiky s stanoven prevane v nasledujcich strategickch dokumentoch:

Programov vyhlsenie vldy SR na roky 2012 2016,

Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry SR do roku 2020,

Stratgia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020.

Programov vyhlsenie vldy SR na roky 2012 2016

Poda Programovho vyhlsenia vldy SR na roky 2012 2016 je prioritou Vldy SR zabezpeova rozirovanie kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infratruktry, pouvatesky prijatenej, ekologicky a energeticky efektvnej a bezpenej dopravy. Vlda SR sa zaviazala pokraova vo vstavbe dianinej dopravnej siete vraznejou mierou ako v minulosti, priom v jasne odvodnench prpadoch vyuije aj overen formy vstavby dianic formou PPP projektov. Cieom hospodrskej politiky vldy SR v oblasti stavebnctva je poda Programovho vyhlsenia aj podpora hospodrskeho rozvoja vasnou a kvalitnou prpravou stavieb, najm dopravnej infratruktry.

Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry SR do roku 2020

Poda tohto strategickho dokumentu je dlhodobou vziou MDVaRR SR v oblasti cestnej dopravy modern, kvalitn, bezpen a efektvne fungujca sie dianic, rchlostnch ciest a ciest I. triedy. Realizcia tejto vzie je uskutoovan prostrednctvom napania iastkovch strategickch cieov:

efektvny rozvoj siete dianic, rchlostnch ciest a ciest I. triedy,

modernizcia a obnova cestnej siete,

rozvoj inteligentnch dopravnch systmov,

zvenie bezpenosti cestnej dopravy,

znenie negatvnych socioekonomickch a environmentlnych vplyvov cestnej dopravy.

Z podrobnej multikriterilnej analzy rozvojovch potrieb z tohto dokumentu vyplva, e medzi najpotrebnejie projekty vo vstavbe cestnej dopravnej infratruktry patr vybudovanie tzv. vonkajieho obchvatu Bratislavy (dianice D4 Jarovce - ttna hranica SR/Raksko) spolu s prstupovmi komunikciami, medzi ktor patr rchlostn cesta R7 Prievoz Luenec.



Mapa 2 Dianica D4 a rchlostn cesta R7

Stratgia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020

pecifickm cieom v oblasti dopravnej infratruktry je poda Stratgie rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020 vytvori podmienky pre rchle, bezpen a kapacitn dopravn prepojenie miest, obc a krajov v rmci SR a SR so susednmi ttmi.

Jednou z kovch priort v oblasti cestnej infratruktry z hadiska rieenia najvch intenzt dopravy, ktor s v okol Bratislavy, je poda tohto strategickho dokumentu realizcia dianice D4 spolone s rchlostnou cestou R7.

Okrem tchto strategickch dokumentov na nrodnej rovni s relevantn aj strategick ciele a priority E vyjadren predovetkm v politike transeurpskych siet TEN-T.

Politika v oblasti transeurpskych siet TEN-T

Medzi ciele politiky v oblasti transeurpskych siet TEN-T18 patr odstrnenie hlavnch barir a nedostatkov v kovch oblastiach dopravnej infratruktry v krajinch E. Cieom je vytvori jednotn eurpsky dopravn priestor s lepmi dopravnmi slubami a plne integrovanou dopravnou sieou.

18 Napr. pozri Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady . 1315/2013 o usmerneniach nie pre rozvoj transeurpskej

dopravnej siete a o zruen rozhodnutia . 661/2010/E a BIELU KNIHU Pln jednotnho eurpskeho dopravnho priestoru Vytvorenie konkurencieschopnho dopravnho systmu efektvne vyuvajceho zdroje, Brusel, 28.3.2011 KOM(2011) 144.



Medzi vznamn seky dopravnej infratruktry z pohadu politiky TEN-T patr dianica D4, ktor je sasou komplexnej siete TEN-T. Vstavba sekov dianice D4 je preto prioritn aj z hadiska E.

Projekt D4/R7

Projekt D4

Predmetom tdie je realizcia asti nultho obchvatu Bratislavy, a to v sekoch dianice D4 Jarovce Ivanka sever a Ivanka sever Raa. Projektov seky dianice D4 s sasou komplexnej siete TEN-T.

Prnosom dopravnho prepojenia dianinej siete prostrednctvom dianice D4 bude odahenie dopravnho systmu Bratislavy od tranzitnej dopravy, urchlenie dopravnho napojenia na dianin sie (D4, D1, D2), iaston odahenie cestnej siete spdovho okolia Bratislavy, skvalitnenie dopravnej obsluhy dotknutho zemia a zlepenie vplyvov na ivotn prostredie predovetkm odklonenm akej dopravy. Navrhovan dianica D4 prevezme as dopravy, ktor zaauje existujce komunikcie v meste Bratislava, kee vetky existujce komunikcie s dopravne systematicky preaovan nad prpustn mieru predovetkm v oblasti vstupu do hlavnho mesta SR Bratislavy.

Cel trasa D4 je v budcnosti plnovan v seku D4 Jarovce ttna hranica SR/Raksko.

S ohadom na odlin stav technickej a majetkovoprvnej pripravenosti nie je sek D4 Raa ttna hranica SR/Raksko sasou zvaovanho Projektu. Poda predpokladanho harmonogramu bude zahjen vstavba seku D4 Raa Zhorsk Bystrica, ktor zaha tunel Karpaty, a po dokonen vstavby v seku D4 Jarovce Raa.

Najvznamnejm stavebnm objektom dianice D4 v seku Raa Zhorsk Bystrica bude tunel pod Malmi Karpatmi, ktor si svojou nronosou a charakterom vyaduje samostatn rieenie. V sasnosti nie je tento sek dianice D4 projektovo pripraven natoko, aby mohol by sasou Projektu.

Tunel Karpaty bude dleitou sasou dianinho okruhu D4, ale aj bez vstavby tohto tunela sa u samotnou vstavbou seku D4 Jarovce Raa dosiahne jeden z hlavnch cieov vyplvajcich zo Strategickho plnu rozvoja dopravnej infratruktry SR do roku 2020 , a to odklonenie tranzitnej nkladnej dopravy z centra hlavnho mesta SR Bratislavy.

Plnovan Projekt v seku D4 Jarovce Raa m vaka tomu, e prina vek odahenie tranzitnej dopravy v dotknutom zem, znan pozitvny vplyv na kvalitu ivotnho prostredia.



Mapa 3 Dianica D4

Projekt R7

Predmetom tdie je takisto vybudovanie asti rchlostnej komunikcie R7 v rmci sekov Prievoz Ketelec, Ketelec Dunajsk Lun a Dunajsk Lun Holice. Jedn sa o sek plnovanej komunikcie, ktor m odbremeni jedny z najviac zaaench sekov cesty I/63. Tieto seky R7 s v sasnosti v najpokroilejom tdiu rozpracovanosti projektovej prpravy (vo fze pre stavebn povolenie pre seky Ketelec Dunajsk Lun a Dunajsk Lun Holice. Pre sek Prievoz Ketelec je vydan zemn rozhodnutie ). alie seky R7 nie s v sasnosti projektovo pripraven natoko, aby mohli by sasou Projektu.

Projekt R7 m prispie k dopravnmu prepojeniu medzi dianicami D4 a D1 a vytvoreniu zkladnho komunikanho systmu zaloenho na dianinom okruhu s doplnenm radil s cieom odahi prejazdov seky sasnch radil vedcich cez silno urbanizovan zemia. Trasa rchlostnej cesty R7 zabezpe prepojenie priemyselnch zn a vrobnch podnikov s obytnmi znami, o bude ma za nsledok lepie rozdelenie dopravnej obsluhy v dotknutch lokalitch.

V dsledku realizcie Projektu djde aj k odkloneniu tranzitnej dopravy smerujcej do Rakska a Maarska, priom Projekt zrove vrazne napome aj obsluhe dotknutho zemia v rmci BSK a odah priahl obce od tranzitnej dopravy.



Mapa 4 Rchlostn cesta R7

Opis sasnho stavu

V nasledujcej asti je zkladn kvalitatvne zhodnotenie zaaenia existujcej cestnej siete v zujmovom zem. Podrobn popis vrtane dajov o aktulnych dosahovanch aj vhadovch dopravnch intenzitch je uveden v kapitole 3.1 Prslun normy pre oblas dopravnej infratruktry s uveden v kapitolch 4.2.2.1 - 4.2.2.4.

Dopravn zaaenie existujcej cestnej siete v zujmovom zem

Jednm z aspektov potreby realizcie projektu D4 ako strategickej priority je zaaenie, resp. v mnohch prpadoch a preaenie cestnch komunikci tranzitnou dopravou na zem Bratislavskho kraja. Hlavnm dopravnm ahom na tomto zem je v sasnosti dianica D1, ktor od kriovatky s dianicou D2 a po kriovatku Zlat Piesky sli ako obchvat mesta Bratislava. alm dopravnm ahom je dianica D2. Dianice D1 a D2 privdzaj do hlavnho mesta Bratislavy vek objem dopravy z celho Slovenska, ako aj zo zahraniia.

alm aspektom vrazne urujcim charakter dopravnej situcie a dopravn prognzy v Bratislavskom kraji je cieov a zdrojov doprava Bratislavy.

Vzhadom na demograficko-geografick vlastnosti (v Bratislavskom kraji je najvyia hustota osdlenia v Slovenskej republike, a to takmer trojnsobne vyia ako celoslovensk priemer, priom podiel mestskho obyvatestva dosahuje hodnotu 84 %) a s tm svisiaci rozvoj automobilizcie obyvatestva dochdza k nrastu poiadaviek na kapacitu komunikci. zemie v okol Bratislavy sa navye intenzvne vyuva na priemyseln a komern aktivity vrtane prevdzky logistickch centier, ktor vrazne ovplyvuj dopravn situciu v Bratislavskom kraji.



V poslednch rokoch sa Bratislava navye vyznauje trendom novho spsobu ivota na zem, a ten spsobuje migrcia obyvatestva za hranice mesta za kvalitnejm bvanm, priom vak ivot tchto obyvateov zostva naalej zko spt s Bratislavou, jej pracovnmi monosami a obianskou vybavenosou. Presun obytnch funkci z Bratislavy do okolia m za nsledok vrazn nrast podielu prmestskej dopravy a celkov zmeny na nroky dopravnho systmu v Bratislavskom kraji, o je spsoben poklesom potu obyvateov priamo v Bratislave a naopak nrastom potu obyvateov v okolitch obciach do vzdialenosti pribline 50 km. Kadodenne tak nastva presun obyvateov napr. z okresov Senec, Pezinok, Galanta, Dunajsk Streda a Malacky smerom do jednotlivch okresov hlavnho mesta Bratislavy a nasp.

Nedostatonos existujcej ces

Documents

Štúdia uskutočniteľnosti projektu PPP D4/R7