SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Rozbor technológie pestovania vybraných druhov liečivých rastlín v podniku Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica

Diplomová práca

Študijný program: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor: 6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra rastlinnej výroby

Školitel: Ing.Ivan Dančák, Csc.

Nitra 2010 Bc. Stanislav Zajaček

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaný Stanislav Zajaček vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Rozbor

technológie pestovania vybraných druhov liečivých rastlín v podniku Agrokarpaty,

s.r.o. Plavnica“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry a nadväzuje na

bakalársku prácu.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

Nitra ................................... .................................................

podpis autora DP

2

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Ivanovi Dančákovi, CSc,

pánovi Jozefovi Vančovi a pracovníkom podniku Agrokarpaty s.r.o. za pomoc, odborné

vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra ............................... ..................................................

podpis autora DP

3

ABSTRAKT

V diplomovej práci sme sa zamerali na získavanie teoretických poznatkov

o súčasnom stave problematiky pestovania vybraných druhov liečivých rastlín. Cieľom

záverečnej práce bolo analyzovať technológiu pestovania vybraných druhov liečivých

rastlín; Skorocel kopijovitý, Rumanček kamilkový, Rebríček kopcový a ich pozberovú

úpravu a finalizáciu. Rozbor technológie pestovania sme vykonali v podniku

Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.

Z našich výsledkov vyplýva, že pestovanie, pozberová úprava a finalizácia bola

vykonaná so zásadami správnej poľnohospodárskej praxe, boli dodržané agrotechnické

postupy a zásady správnej výrobnej praxe.

Kľúčové slová: skorocel kopijovitý, rumanček kamilkový, rebríček obyčajný, rozbor

technológie pestovania, Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica

ABSTRACT

We fixated on the inquiries of theoretical knowledges about the actual aspect of

the disputableness cultivation of specific varieties medicinal plants in the graduate

theses. The primary objective of this thesis was cultivation technology analysis of

specific varieties medicinal plants; Plantago lanceolata, Matricaria recutita and Achillea

millefolium - colina and their over-collection standartization and finalization.

We conducted the cultivation technology analysis in firm Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.

Resulting from our consequences , the cultivation, over-collection

standartization and finalization were performed with the principles of regular

agronomical and production practicies.

Keywords: Plantago lanceolata, Matricaria recutita and Achillea millefolium, the

cultivation technology analysis, Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.

4

OBSAH

ÚVOD 9

1 PREHĽAD LITERATÚRY 10

1.1 Tradície a história 10

1. 2 Význam liečivých rastlín 13

1.2.1 Humánna fytoterapia 13

1.2.2 Veterinárna fytoterapia 15

1.2.3 Esteticko – ekologická funkcia liečivých rastlín 15

1.2.4 Liečivé rastliny a potravinárstvo 16

1.3 Rozdelenie liečivých rastlín 18

1.3.1 Rozdelenie podľa trvácnosti v osevnom postupe 18

1.3.2 Rozdelenie podľa druhu účinku rozlišujeme 18

1.3.3 Rozdelenie rastlín podľa sily účinku 19

1.3.4 Rozdelenie podľa spôsobu použitia drogy 19

1.4 Obsahové látky a ich rozdelenie 20

1.4.1 Obsahové látky: 20

1.5 Pestovanie liečivých rastlín 22

1.5.1 Maloplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín 23

1.5.2 Veľkoplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín 24

1.6 Požiadavky na stanovisko 25

1.7 Klimatické faktory 25

1.8 Typy pôd pod liečivé rastliny, edafické faktory 28

1.9 Základné obrábanie pôdy 29

1.10 Výživa a hnojenie 30

1.10.1 Organické hnojivá 30

1.10.2 Priemyselné hnojivá 31

1.11 Sejba 32

1.12 Starostlivosť a ošetrovanie počas vegetácie 34

1.13 Zber, sušenie a uskladnenie 35

5

1.14 Využitie liečivých rastlín 37

1.14.1 Čaje 37

1.14.2 Macerát 37

1.14.3 Tinktúra 37

1.14.4 Šťava 37

1.14.5 Kaša 38

1.14.6 Prášok 38

1.14.7 Obklady 38

1.15 Skorocel kopijovitý 40

1.15.1 Nároky na prostredie 40

1.15.2 Technológia pestovania 40

1.15.3 Výživa a hnojenie 41

1.15.4 Osevný postup a príprava pôdy 41

1.15.5 Ošetrovanie porastu 41

1.15.6 Zber a konzervácia 41

1.15.7 Akostné požiadavky na drogu 42

1.15.8 Obsahové látky 42

1.16 Rumanček kamilkový 43

1.16.1 Nároky na prostredie 44

1.16.2 Technológia pestovania 44

1.16.3 Výživa a hnojenie 45

1.16.4 Osevný postup a príprava pôdy 47

1.16.5 Ošetrovanie porastu 48

1.16.6 Zber a konzervácia 48

1.16.7 Akostné požiadavky na drogu 49

1.16.7 Obsahové látky 49

1.17 Rebríček kopcový 51

1.17.1 Nároky na prostredie 51

1.17.2 Technológia pestovania 51

6

1.17.3 Výživa a hnojenie 51

1.17.4 Osevný postup a príprava pôdy 51

1.17.5 Zber a konzervácia 51

1.17.6 Akostné požiadavky na drogu 52

1.17.7 Obsahové látky 52

2 CIEĽ PRÁCE 53

3 METODIKA PRÁCE 54

3.1 Charakteristika spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica 55

3.2 Prírodno-klimatické podmienky a charakteristika lokality 56

3.3 Poveternostné podmienky v rokoch 2008 a 2009 57

3.4 Zhodnotenie poveternostných a klimatických podmienok 58

3.5 Charakteristika pestovaných odrôd 59

4 VÝSLEDKY PRÁCE 60

4.1 Zaradenie v osevnom 60

4.2 Agrotechnika základnej prípravy pôdy 60

4.3 Založenie porastov 60

4.4 Výživa a hnojenie 60

4.5 Ošetrovanie počas vegetácie 61

4.6 Zber a sušenie 61

4.7 Balenie a skladovanie 62

4.8 Technológia pestovania vybraných druhov rastlín za rok 2008 a 2009 63

4.9 Zber z voľnej prírody 66

4.10 Produkty a finalizácia liečivých rastlín 67

4.11 Technologický postup výroby čajov 67

4.12 Sortiment výrobkov 68

4.13 Distribúcia a propágacia výrobkov 69

4.14 Ekonomika spracovania 70

5 DISKUSIA 72

7

6 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV 74

7 ZÁVER 75

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 76

9 PRÍLOHY 80

8

ÚVOD

Liečivé rastliny sú divo rastúce alebo pestované rastliny obsahujúce v koreňoch,

listoch, kvetoch rôzne fyziologicky účinné látky, ako sú alkaloidy, glykozidy, éterické

oleje, horčiny, slizovité látky a pod., často používané na a používané na posilnenie

chorého alebo oslabeného organizmu alebo jeho liečenie – fytoterapiu.

Bylinkári sú presvedčení, že prirodzená vyváženosť jednotlivých zložiek v rastlinách

poskytuje oveľa účinnejšie prostriedky na obnovu zdravia ako syntetické lieky klasickej

medicíny obsahujúce iba jednu účinnú látku. V medicínskej praxi sa lieky z byliniek

používajú čoraz častejšie a to z dôvodu uvedomovania si ich uzdravujúcich a liečivých

účinkov.

Už starí Babylončania poznali veľa receptov s liečivými rastlinami. Aj

Slovensko má veľmi bohatú flóru, v ktorej sa nachádza až 240 druhov liečivých rastlín.

Nikto dnes nevie, kedy si vlastne ľudia uvedomili, že na liečenie svojich chorôb môžu

využiť liečebnú silu rastlín. Fytoterapia, čiže liečba bylinkami, sa pravdepodobne

vyvinula z používania rastlín ako súčasti potravy, najskôr metódou pokus-omyl, a

čiastočne aj z poznatkov, ktoré si ľudia odovzdávali z generácie na generáciu. Vývoj

vedy umožnil postupne izolovať jednotlivé rastlinné zložky a zároveň sa zistilo, ktoré z

týchto látok sú najúčinnejšie. Tieto chemické látky sa obmieňali, čo sa stalo základom

pre dnešné klasické lieky. Práca vedcov pomohla bylinkárom lepšie porozumieť, prečo

majú rastliny na ľudský organizmu také výrazné účinky.

Mnoho ľudí nevidí možnosť ako využívať skryté účinky a liečivú silu bylín,

oveľa radšej sa utiekajú v užívaniu priemyselne vyrobených farmaceutík. Nesmieme

zabudnúť aj na fakt, že liečivé rastliny okrem mnohých pozitív sú v niektorých

prípadoch prudko pôsobiace jedy.

Výskum a použitie liečivých rastlín je u nás stále aktuálnym problémom.

V diplomovej práci analyzujeme tehnológiu pestovania vybraných druhov liečivých

rastlín, pozberovej úpravy a ich finalizácie v spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.

9

1 PREHĽAD LITERATÚRY

1.1 Tradície a história

Žijeme v dobe, v ktorej človek odhaľuje nové a nové poznatky o svete, o živote.

S rozvojom poznatkov v oblasti prírodných vied, lekárskych vied, s prihliadnutím na

poznatky ľudového liečiteľstva sa do popredia dostávajú také vedné odbory ako

fytoterapia, bioenergetika, muzikoterapia, akupunktúra a iné.

V súčasnosti zaraďujeme tieto liečiteľské odbory do tzv. alternatívnej medicíny.

Poznatky z alternatívnej medicíny nie sú však novými poznatkami. Je to akási

renesancia starých, ba až prastarých liečebných metód a to či už egyptských, čínskych,

indických, arabských, ale aj našich praslovanských.

Už v dobe kamennej určite existovali liečitelia. Liečili síce veľmi primitívnym

spôsobom, ale do istej miery predsa len liečili. Celé stáročia trvalo pokiaľ prišiel náš

mysliaci predok – Homo sapiens sapiens. Tento človek sa už naučil pestovať, ale aj

zbierať a využívať rastliny.

Prvý lekár, ktorý sa vynoruje s hlbín dávnoveku je Egypťan IMHOTEP, ktorý

okrem liečiteľstva sa pomerne dosť úspešne zaoberal astronómiou. Štúdiom egyptskej

kultúry sme spoznali viacerých liečiteľov. Bol to najmä MEHUNEFER, snáď prvý

gynekológ. Iste poznáte rozprávanie o Egypťanovi SINUHETOVI. Za vlády Ramzesa

II. žil liečiteľ INA DRDAR INA.

Zakladateľom čínskeho lekárstva bol v 27. Storočí pr. Kr. „žltý cisár“ CHUANG

II. O túto poctu súperil s „červeným cisárom“ ŠEN NUNGOM, ktorý sa preslávil

znalosťami a zbieraním liečivých rastlín. Čína dala svetu nielen liečiteľov, ale aj

akupunktúru, žen-šen, čaje, ale aj ópium.

V 6. – 5. Storočí pr. Kr. pôsobil staroindický chirurg ŠAŠRUTA, ktorý sa už

vtedy zaoberal rekonštrukciou, či plastickou operáciou nosa. Zo starej indickej medicíny

sú zaujímavé rady a prostriedky pre zvýšenie potencie a predlžovanie rozkoše.

Nesmieme zabúdať ani na starých Grékov, a to najmä na AESKLÉPIA, ktorý žil

v 12. Storočí pr. Kr. a ktorý bolo povýšený na boha lekárstva. Dodnes sa volá medicína

veda Asklépiova. Popri ASKLÉPIOVI sa za najslávnejšieho lekára pokladá

HIPPOKRATES (460 – 377 pr. Kr.), ktorého zasa nazývali „otcom lekárstva“. O niečo

neskôr sa preslávil DIOKLES z Karystu, ktorý je údajne autorom prvého zachovaného

10

herbára. V Grécku žil THEOFRASTOS, ktorý hlásal zásadu, že lekár má najprv liečiť

slovom, potom medikamentami a až potom nožom.

V starom Ríme pôsobil GALENOS (129 - 200), ktorý bol druhým najslávnejším

lekárom staroveku. Venoval liečením rastlinami a vyrábaním liekov z nich, ktoré sa

dodnes volajú podľa neho – galeniká.

Postupne sa začali venovať liečiteľskej činnosti obyvatelia kláštorov – mnísi.

Najslávnejší z nich boli KOZMA a DAMIÁN, ktorý sa zaslúžili o poznávanie liečivých

rastlín aj ich využívanie v liečiteľskej praxi. Žili v 3. Storočí. V 6. Storočí sa preslávil

mních BENEDIK z Monte Casina.

Slovania k rozvoju využívania liečivých rastlín v medicíne prispeli taktiež

svojou hrivnou. V Červenom Kláštore na Dunaji žil známy mních CYPRIÁN. Žil v 18.

Storočí. Tento mních predstavuje významnú osobnosť v histórii slovenského ľudového

liečiteľstva a využívaním liečivej sily rastlín. Jeho pravé rodné meno bolo František

Ignác Jäschke alebo Jegele. Pochídzal z okolia Krakova. Zachoval sa po ňom aj herbár

z rokov 1765 – 1771, ktorý je asi najstarším zachovaným herbárom na Slovensku.

Starovek a stredovek preslávil preslávil arabské liečiteľské umenie. Známi

AVICENA, vlastným menom ABU ALI al HUSEIN ibn ABDULAH ibn SINA.

Vyslúžil si v medicínskom svete titul „knieža lekárov“. Ako jeden z prvých sa zaoberal

skúmaním vplyvu životného prostredia na zdravie človeka.

Nemožno pražského univerzitného rektora magistra KŘIŠŤANA z Prachatíc

a ADAMA HUBERTA, ktorý vydal v roku 1596 herbár talianského lekára PIETRA

ANDREASA MATTIOLIHO.

Na území Slovenska sa liečivými rastlinami zaoberal kňaz JURAJ FÁNDLY,

ktorý vydal v roku 1793 knihu Zelinkár. Propagátorom liečivých rastlín bol v 19.

Storočí holičský farár JOZEF ANGELI. V roku 1946 vydal kňaz JÁN FUTÁK

Slovenský herbár.

Z novších prác treba spomenúť Malý atlas liečivých rastlín od L. Thurzovej

s kolektívom, ktorý za výdatnej pomoci dr. Kresánka, dr. Miku, PhMr. Marčeka

a PhMr. Brandžakovej zostavil JUDR. Thurzo.

Veľmi dobrou knihou je Fytoterapia od D. Miku, ktorá vyšla v roku 1988

v nakladateľstve Osveta. V Slovenskom Pedagogickom nakladateľstve vyšla knižka od

Marty Velgošovej a Štefana Velgoša Naše liečivé rastliny. V roku 1977 vyšla kniha

Atlas liečivých rastlín a lesných plodov od dr. Kresánka.

11

Zo slovenských autorov treba ešte spomenúť dr. Gašpierika, ktorého

FYTOTOERAPIA vo forme poučných a náučných kotúčov vychádzala v roku 1989

v časopise SLOVENKA.

Keď už spomíname slovenských ľudových liečiteľov nemôžeme nespomenúť

známych turčianskych olejkárov, ktorí už v 17. – 19. Storočí preslávili Slovensko tým,

že vyrábali z liečivých rastlín liečivé oleje a predávali ich s úspechom po celej Európe

(GAŠPIERIK, 1991).

12

1. 2 Význam liečivých rastlín

Čerstvá liečivá rastlina je biologickou surovinou, ktorú je možné získať

z viacerých zdrojov (z prírody, z pestvaťelských plôch, z dovozu a i.) V terapii sa

liečivé rastliny používajú po správnej konzervácii, ktorej cieľom je stabilizácia

obsahových látok nachádzajúcich sa v čerstvej rastline, tzv. materskej rastline. Najviac

oužívaným spôsobom konzervácie liečivých rastlín je sušenie. Vhodnou úpravou

materskej rastliny, napr. sušením a rezaním sa z nej stáva liečivá droga. Vzhľadom na

rastlinný pôvod je to rastlinná (vegetabilná) droga.

1.2.1 Humánna fytoterapia

Terapia všeobecne značí liečebné postupy alebo metódy, pričom rastlinná terapia

sa označuje ako fytoterapia. Vo všeobecnosti podporuje všetky samoliečebné tendencie

organizmu. Môže byť preto zameraná napr. voči príčinám choroby (kauzálna), proti

jednotlivým príznakom – symptómom ochorenia (symptomatická) – súborný názov je

alopatia. Z fytoterapeutického hľadiska sa hojne používa liečba bylinnými kúpeľmi

(fytobalneoterapia), Osobitný význam má modernejšie uplatňovaná prevencia,

predchádzanie, opatrenia na predchádzanie ochoreniam (MIKA, 1991). Pričom pod

pojmom fytoterapia sa rozumie priame liečenie pomocou rastlín, respektíve liečenie

jednoduchými liekovými formami pripravenými priamo zo sušených častí týchto rastlín

(HLAVA – VALÍČEK, 1997).

Liečivé rastliny pre svoje terapeutické účinné obsahové látky sú teda

významnými pomocníkmi liečby ochorení v našej humánnej medicíne. Súčasná

moderná fytoterapia na Slovensku je bezprostredným pokračovaním bohatých tradícií

ľudového liečiteľstva. Samozrejme, aj u nás rozvoj prírodných vied so svojimi

exaktnými metódami skúmania spresňuje terapeutický účinok obsahových látok

a liečivú hodnotu každej rastliny. Drogy, t.j. sušené rastliny, prípadne ich časti (korene,

listy, kvety, plody, semená, vňať) alebo produkty rastlín (balzamy, živice, glykozidy,

silice) sa stali nepostrádateľnými surovinami farmaceutického priemyslu (MIKA, 1991:

KRESÁNEK – KREJČA, 1982).

Na Slovensku sa z 240 drog vyrába viac než 100 hromadne vyrábaných

liečivých prípravkov s obsahom prírodných látok, 30 druhov oficiálnych čajových

zmesí, 20 druhov balených drog, 32 druhov čajov v záparových vreckách, chuťové

13

korigenciá, liečivé prípravky pre veterinárnu medicínu, liečebnú kozmetiku a ďaľšie

(KARMAZÍN – HUBÍK – DUŠEK, 1984).

Fytofarmaká:

Celosvetová spotreba liečivých rastlín zaznamenáva ročný nárast okolo 8 až 9%,

pričom najvyšší nárast je v Európe. Na celosvetovom raste spotreby sa podieľa

farmaceutický, potravinársky, kozmetický a chemický priemysel, pre ktoré sú liečivé

rastliny vhodným zdrojom suroviny. Predpokladalo by sa ,že najväčšia časť

spotrebovaných liečivých rastlín sa použije na výrobu liekov, konkrétne fytofarmák.

Nie je to celkom tak. Fytofarmaká si spotrebitelia často zamieňajú s doplnkami výživy,

kozmetickými prípravkami a čajmi. Ich spotreba, vzhľadom na to,že ide o obchodný

tovarje podstatne vyššia ako spotreba fytofarmák. Fytofarmaká sa už od spomenutých

prípravkov odlišujú predovšetkým spôsobom uvedenia do obehu a ich registráciou na

Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.

Fytofarmaká, alebo správnejšie, podľa novely zákona o lieku, tradičné rastlinné

lieky, sú registrované lieky, obsahujúce účinnú zložku, rastlinnú látku, zmesi látok,

alebo prípravky vyrobené z rastlinných látok. Rastlinné látky sú rastlinným materiálom

používaným na liečebné účely. Rastlinná látka alebo výťažok vyrobený z nej, sú

považované za jednu účinnú látku, ako celok a to i v prípade, že sú známe ich obsahové

látky s terapeutickou účinnosťou. Výťažky z rastlinných drog sú rozdrobené alebo

práškované látky, extrakty, tinktúry, tuky, silice, lisované šťavy a pod. Za fytofarmaká

( v zmysle už uvedeného) sa nepovažujú prípravky obsahujúce izolované chemicky

definované látky (napríklad alkaloidy). Fytofarmaká sa podľa Anatomicko-terapeuticko-

chemickej klasifikácie liečiv zaradili do skupiny V – rôzne prípravky, podskupiny 11-

Fytofarmaká (GRANČAI, 2008).

14

1.2.2 Veterinárna fytoterapia

V súvislosti s odborným použitím liečivých rastlín vo veterinárnej medicíne je

potrebné uviesť skutočnosť, že prvá veterinárna škola na území Rakúsko-Uhorska bola

zriadenávo Viedni Máriou Teréziou v roku 1767 a mala názvom „Ústav pre vojenských

kováčov“, kde sa tiež vyučovalo aj liečenie zvierat. Títo kováči liečili zvieratá

v nedávnej minulosti aj nšich dedinách a ich nemecké „kurschmidt“ respektíve

maďarské pomenovanie „gyogykovács“ („liečivý kováč“) sa zachovalo dodnes.

Následne však vznikla aj prvá veterinárna vysoká škola v Budapešti. Bolo to v roku

1782. Medzník v odbornom liečení zvierat primiesol zákon z roku 1888, ktorým bolo

ustanovené, že oficiálnu zverolekársku prax mohol vykonávať len absolvent tejto

vysokej školy. Na druhej strane je potrebné uznať, že aj spomínaní liečitelia „liečiví

kováči“ mali bohaté skúsenosti s využivaním liečivých rastlín a poznali dobre prírodu

(BAKO – BERTA et al, 1972).

V minulosti sa však používalo viac ako 60 druhov liečivých rastlín pri liečení

domácich zvierat (PALKOVIČ, 1966).

Medzi najvýznamnejšie patrili puškvorec obyčajný, rumanček kamilkový, valeriana

lekárska, vachta trojlistá, repík lekársky, rozmarín lekársky, stavikrv vtáčí, vratič

obyčajný, kostihoj lekársky, lastovičník väčší, nátržník husí, mak siaty a šalvia lekárska.

Naši predkovia mielen liečili omocou liečivých rasrlín, ale využívali niektoré rastliny aj

na zvýšenie úžitkovosti hospodárskych zvierat (napr. na zvýšenie dojivosti sa pridával

do krmiva fenikel obyčajný, rasca lúčna a jastrabina lekárska). V súčastnosti moderný

veterinárny lekár nemá dostatočne vedomosti o možnostiach používania liečivých

rastlín vo veterinárnej medicíne, a preto je využitie liečivých drog v liečení zvierat

druhoradé, prípadne žiadne (ŠALOMON, 2000).

Liečivé rastliny by mohli byť dôležitou surovinou aj na prípravu veterinárnych

liečivých prípravkov. Domácej literatúry zaoberajúcou sa touto problematikou je menej.

Prakticky žiadna literatúra sa nevenuje možnostiam použitia liečivých rastlín vo

veterinárnej medicíne ucelene (ŠALOMON, 2000).

1.2.3 Esteticko – ekologická funkcia liečivých rastlín

Pozitívny účinok uplatnenia liečivých rastlín v tvorbe životného prostredia

dokumentujú viaceré skutočnosti z nášho okolia. Stačí pripomenúť blahodarne

pôsobiace ihličnany svojím voňavým vzduchom hôr Slovenska, alebo pôvab a vôňu

strání porastených materinou dúškou, lúky porastené šalviou, násypy pri cestách

15

s mohutnými divozelmi, alebo domovom dýchajúce kúzlo rozkvitnutých lipových

a pagaštanových alejí.

Esteticko-ekologická funkcia porastov liečivých rastlín (napr. nechtíka, bazalky,

kosatca, šalvie, rumanu, ruží, briez, borievok, lipy, duba) v záhradkách dedinského

osídlenia a pri vysádzaní zelene našich sídlisk a parkov mestských aglomerácií má svoj

dôležitý význam (KŘIKAVA, 1986). Žiaľ o aspektoch komponovania výsadby týchto

druhov rastlín, pre ich vzhľad, farbu, voňu alebo iné vlastnosti, do súčasných

architektonických celkov sa len uvažuje. Otvárajú sa tu teda nové možnosti významu

a využitie liečivých rastlín ( ŠALOMON, 2000).

1.2.4 Liečivé rastliny a potravinárstvo

Mnohé liečivé rastliny mali už od staroveku široké uplatnenie aj v rôznych

odvetviach potravinárskeho priemyslu dnes ako zdroj chuťovovonných látok,

prírodných farbív, antioxidantov a ako korenie (ŠILHÁR – POLÍVKA, 1994).

Najmä v poslednom čase sa veľmi sa veľmi rýchlo rozvíja obohacovanie

potravín o prírodné biologicky cenné látky, pričom rast výroby tejto skupiny látok sa

pohybuje v celosvetovom meradle na úrovni 5 až 10 % ročne. V tabuľke 2 je popísané

využitie vybraných liečivých rastlín v potravinárskom priemysle na Slovensku

( ŠALOMON, 2000).

16

Tabuľka 2: Využitie vybraných rastlín v potravinárskom priemysle

Druh Chuťovo-

vonné látky

Farbivá Antioxidač-

ný účinok

Antimikro-

biálny účinok

Kore-

niny

Archangelika lekárska * *

Arónia čiernoplodá * *

Bazalka pravá * *

Baza čierna * *

Bedrovník anízový * * *

Čakanka obyčajná *

Fenikel obyčajný * * *

Kôpor voňavý * *

Levanduľa úzkolistá * * * *

Ľubovník bodkovaný * *

Majorán záhradný * *

Mäta prieporná * * *

Medovka lekárska * * *

Nechtík lekársky * * *

Pamajorán obyčajný * * *

Palina pravá

Pŕhľava dvojdomá *

Požlt farbiarsky *

Rebríček obyčajný * * *

Repík lekársky * *

Rozmarín lekársky * * * *

Ruman farbiarsky *

Ruta voňavá * * *

Saturejka záhradná * * *

Šalvia lekárska * * * *

(ŠALOMON, 2000)

17

1.3 Rozdelenie liečivých rastlín

1.3.1 Rozdelenie podľa trvácnosti v osevnom postupe

Jednoročné - rumanček kamilkový (Matricaria recutita), bazalka pravá

(Ocinum basilicum), majorán záhradný (Majora hortensis), nechtík lekársky

(Calendula officinalis).

Dvojročné a trojročné – angelika lekárska (Archengelica officinalis, syn.

Angelica archangelica, rasca lúčna (Carum carvi), fenikel obyčajný

(Foeniculum vulgare).

Trváce (viacročné) – skorocel kopijovitý (Plantago laceolata), levanduľa

lekárska (Lavandula officinalis, mäta pieporná (Mentha piperita), medovka

lekárska (Melissa officinalis) dúška materina obyčajná – tymián (Thymus

vulgaris) (HABÁN, 1996).

1.3.2 Rozdelenie podľa druhu účinku rozlišujeme

Amára – ovplyvňujú účinok žalúdka (podbeľ liečivý, konopa),

Adstringenciá – pôsobia na pokožku a sliznicu (šalvia muškátová, repík

lekársky),

Antiflogistiká – sú drogy s hojivým účinkom na rany (nechtík lekársky, listy

jahody obyčajnej),

Karminatíva – sú látky, ktoré priaznivo ovplyvňujú odchod črevných plynov

(mäta prieporná, šalvia lekárska),

Diaforetiká – podporujú potenie (baza čierna, veronika lekárska),

Antidiaforetiká – pôsobia proti nadmernému poteniu (šalvia lekárska, dubová

kôra),

Diuretiká – močopudné látky (kvety bazy čiernej, kapsička pastierska),

Laxativá – urýchľujú vyprázdňovanie čriev (posed biely, betonika),

Kardiotoniká – povzbudzujú srdcovú činnosť ( konvalinka voňavá, náprstník

červený),

Antiastmatiká – látka pôsobiace proti kŕčovitým zlovestným záchvatom

priedušiek a pri astme (blen čierny, durmán obyčajný),

Nervíva a sedatíva – pôsobia upokojujúco (chmeľ obyčajný, vres obyčajný),

18

Antisklerotiká – pôsobia na degeneratívne zmeny cievnej sústavy a a j na

následky nesprávnej životosprávy (cesnak, imelo biele),

Hypotenzíva – pôsobia proti vysokému krvnému tlaku (ovos siaty, hloh

obyčajný),

Aromatiká – na úpravu vône a chuti liečivých prostriedkov a majú aj

dezinfekčný účinok (rozmarín lekársky, šalvia muškátová),

Antihelmintiká – proti črevným parazitom (zemedym lekársky, stračia nôžka),

Antidiabetiká – sú to pomocné látky pri cukrovke (benedikt lekársky, palina

občajná),

Gynekologiká – zmierňujú menštruačné bolesti (kapsička pastierska, ľubovník

bodkovaný),

Jedy – kyanička purpurová, konopa (VOLÁK – STODOLA – SEVERA, 1987).

1.3.3 Rozdelenie rastlín podľa sily účinku

Silno pôsobiace, ktoré sa používajú pri ťažkých zdravotných stavoch a musia sa

vždy použiť pod odborným dohľadom lekára a v štandartných dávkach,

Mierne pôsobiace,

Slabšie pôsobiace, pri ktorých sa neočakáva bezprostredne intenzívny efekt

a nie sú toxické ani pri dlhodobom užívaní (GAŠPIERIK, 1991).

1.3.4 Rozdelenie podľa spôsobu použitia drogy

Drogy liečivé, ktoré sa používajú priamo na liečenie alebo ako surovina na

izoláciu obsahových látok

Drogy technické, ktoré majú priemyselné využitie

Drogy omamné, ktoré majú nepriaznivý vplyv na organizmus ľudí a zvierat. Sú

návykové a ich použitie zvyčajne nebýva tolerované (HABÁN – BOROŠ a kol.,

2007)

1.4 Obsahové látky a ich rozdelenie

19

Pre farmaceutický priemysel je prioritný obsah terapeuticky účinných látok

v jednotlivých častiach drog, ktoré zodpovedajú požiadavkám liekopisu, resp.

Slovenského farmaceutického kódexu SFK (POSPÍŠIL, 2005).

Medzi najvýznamnejšie skupiny obsahových látok patria glykozidy (kumarín,

flaonoidy, saponíny), triesloviny,alkaloidy,éterické oleje,fytoncídy, atď.

Obsahové látky sa podľa farmakologického účinku rozdeľujú na:

Hlavné účinné látky – sú to biologicky aktívne zlúčeniny, ktoré sú nositeľmi

farmakologického účinku a preto sa nazývajú aj účinné látky. Rastlinné drogy

obsahujú zvyčajne malé množstvo účinných látok, spolu s ďalšími obsahovými

látkami,

Vedľajšie účinné látky ( koefektory) – modifikujú účinok a môžu, ale nemusia

tvoriť účinný komplex látok v droge,

Balastné látky – nemajú špecifický farmakologický účinok a z liečebného

hľadiska sú bezvýznamné. Môžu však znižovať účinnosť hlavných obsahových

látok a negatívne ovplyvňovať stabilitu drogy (HABÁN,1996).

1.4.1 Obsahové látky:

Alkaloidy – dusíkaté látky so silným účinkom na organizmus. Ich užívanie je

viazané na lekársky predpis, pretože sú prudkými jedmi. Veľké množstvo

alkaloidov obsahujú zástupcovia čeľade makovitých (mak siaty) atď.

Glykozidy – látky horké a taktiež spravidla jedovaté. Chemická skladba

umožňuje ich triedenie napr. na glykozidy kyanovodíkové, horčičné,

anthrachinonové a iné.

Saponiny – predchádzajúcim látkam veľmi podobné a s vodou pri trepaní silne

peniace.

Je - ich v krvi väčšie množstvo, rozrušujú črevné krvinky. Sú teda tzv. krvným

jedom.Pri použití malého množstva saponínov nastáva podráždenie žalúdočnej

a črevnej sliznice, veľké množstvo môže spôsobiť i ťažké zápaly. Podporujú

vstrebanie iných účinných zložiek lieku. Pôsobia močopudne, rozpúšťajú hlien

a majú mierny preháňací účinok.

Silice – zmesi vonných látok najrozmanitejšieho typu. Nachádzame ich

menovite u zástupcov čeľade hluchavkovitých, ružovitých a mrkvovitých. Majú

mnohostranný účinok. Niektoré účinkujú na centrálny nervový systém, iné

podporujú vylučovanie tráviacich štiav a vzbudzujú tak chuť k jedlu, iné

20

prekrvujú pokožku a pod. Všetky pôsobia dezinfekčne. Mnohé siličné drogy

pôsobia močopudne a proti nadúvaniu. Najbežnejšie siličné rastliny sú: kmín

koreninový, petržlen záhradný alebo mäta prieporná. Siličné rastliny sú hpjne

užívané v ľudovom liečiteľstve.

Slizy – uhľohydrátové látky s vodou silne bobtnajúce a viskózne. Preto sa

užívajú k vyvolaniu stolice. Pokrýva a chráni sliznicu. Znižuje tiež miestnu

dráždivosť niektorých látok, napr. kyselín, a zamedzuje ich prenikanie

k zapáleným miestam. Pod ich ochranou sa chorobné miesta lepšie hoja. Sliz

obsahuje hlavne ľanové semeno a priskirník lekársky. Užíva sa ako preháňadlo

a pri žalúdočných a črevných, hrtanových a ústnych ochoreniach.

Triesloviny – bezdusíkaté látky svieravej chuti, ktoré sa na vzduchu menia,

a preto sa stávajú neúčinnými, rovnako ako pri dlhodobom varení. Užívajú sa

ako prostriedky k zastaveniu krvácania a taktiež látok antibaktériálnych.

Horčiny – nejednotné, bezdusíkaté látky, spravidla horkej chuti. Povzbudzujú

chuť k jedlu.

Minerálne látky – z nich sú zvlášť dôležité soli draslíku a vápniku. Prvé z nich

sú prítomné hlavne v žihlave dvojdomej, druhé v ihlici trnitej.

Organické kyseliny – najdôležitejšie sú kyselina jablčná, citrónová, šťavelová

a vínna. Sú prítomné takmer vo všetkých dužinatých plodoch. Pôsobí

mierne ako preháňadlo.

Glukokininy – látky s účinkom podobným inzulínu, znižujú hladinu krvného

cukru. Sú napr. vo fazuliach.

Vitamíny – špecificky biologicky účinné látky, ktorých nedostatok vyvoláva

v organizme ťažké poruchy. Nachádzajú sa v rastlinnom materiáli v malých

dávkach a v nerovnakom množstve. V drogách vplyvom konzervácie (sušením)

ich obsah veľmi podstatne klesá, hlavne u vitamínu C, D,A a B.

Účinné obsahové látky sú spravidla v rastline už vytvorené. Iba zriedka vznikajú

účinné látky až pri skladovaní (KORBELÁŘ - ENDRIS,1958).

1.5 Pestovanie liečivých rastlín

21

Liečivá rastlina je tá rastlina , ktorej časti (kvety, listy, byľ atď.) sa používajú na

liečenie chorôb ľudí alebo zvierat, alebo sa používajú ako surovina na výrobu liečiv

a liekov (MACKU - KREJČA,1964).

Rastliny sa používajú buď ako čerstvé , alebo sušené. Sušené rastliny alebo ich

časti sa nazývajú drogy. Drogy môžu tvoriť aj rastlinné produkty (napr. terpentín)

(KRESÁNEK - DUGAS,1985).Byliny, liečivé a koreninové rastliny sú špecifickou

skupinou rastlín patriacich do rôznych botanických čeľadí, z ktorých sa získavajú

najrôznejšie časti rastlín a ktorých spoločným pojítkom je spôsob využitia. Toto

využitie je prednostne orientované do dvoch základných smerov:

farmaceutické a kozmetické účely,

potravinárstvo,

pričom sa niektoré druhy využívajú v obidvoch oboroch nebo pri výrobe kozmetických

prípravkov (www.1000 byliny.cz).

Na vývoj vegetačného krytu Slovenska, špeciálne na liečivé rastliny, významne

vplývali dávne tektonické zmeny, ktoré pretvorili územie Slovenska na mierne hornatý

a veľmi členitý kraj, vyplnený masívmi Karpát, ale aj nížinami a pahorkatinami.

Slovensko má veľmi pestrú geologickú skladbu. Značnú časť Slovenska vyplňujú

nížiny, v ktorých prevládajú úrodné čiernozeme a hnedozeme.

Medzi ďalšie faktory podporne vplývajúce na vegetáciu liečivých rastlín na

Slovensku patrí dostatok vodných zdrojov a vhodné podnebné pomery. Slovensko leží

v strednej časti severného mierneho pásma – na prechode medzi prímorským

(západoeurópskym) a vnútrozemským (východoeurópskym) podnebím. Severná hranica

Slovenska prechádza mohutnou reťazou hôr, ktoré chránia naše územie pred

nepriaznivými vetrami prinášajúcimi od severu veľké mrazy, od severovýchodu veľké

suché a od severozápadu oblačnosť s nadmernými zrážkami.

Vegetácia Slovenska je nesmierne pestrá. Nemá obdobu v Európe. Azda iba

Balkánsky polostrov má bohatšie rastlinstvo. Priaznivé vegetačné podmienky výrazne

ovplyvnili a ovplyvňujú aj tvorbu obsahových látok v našich divorastúcich liečivých

rastlinách. Pre vysoký obsah a výbornú kvalitu účinných látok sa liečivé rastliny

pochádzajúce zo Slovenska veľmi cenia i na zahraničných trhoch (KRESÁNEK -

DUGAS, 1985). Na grafe 1 môžeme vidieť percentuálne zastúpenie množstva liečivých

rastlín pestujúcich sa v jednotlivých krajoch Slovenska.

22

Graf 1: Pestovanie liečivých rastlín v SR podľa krajov

(www.agroporadenstvo.sk)

Doterajšie skúsenosti z pestovania liečivých ratstlín nasvedčujú tomu, že nie

všetky možno pestovať rovnako a za rovnakých podmienok. Navzájom sa líšia

pestovateľskými podmienkami a prípravou pôdy. Rozličný je aj čas a spôsob

technológie pestovania a spôsob uskladnenia. Z toho dôvodu si pestovanie liečivých

rastlín vyžaduje veľkú znalosť problemitiky, vypracovanej na základe výsledkov

výskumu pre veľkovýrobné a malovýrobné podmienky pestovania (GROMOVÁ,

1993).

1.5.1 Maloplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín

Narastajúca náročnosť na kvalitu liečivých rastlín a ich drog, nebezpečenstvo

nadmernej explotácie prírody a ničenie porastov i v chránených oblastiach vedie

k preferovaniu pestovania liečivých rastlín záhradnickým spôsobom na malých

plochách (do 0,5 hektára). Vykupované množstvá liečivých rastlín zo zberu sú tiež

v druhovej skladbe nedostatočné. Do maloplošného pestovania sa preto zaraďujú tie

druhy, ktoré sa vo voľnej prírode vyskytujú sporadicky (nechtík lekársky, bazalka

pravá, puškovec obyčajný, ruman rímsky, oman pravý, náprstník vlnatý, palina pravá,

archangelika lekárska, zemežlč menšia...) alebo sú chránené (ibiš lekársky, medvedica

lekárska). V 70-tych rokoch takéto pestovanie bolo rozšírené na 5 – tich percentách

23

všetkých plôch na našom území venovaných pestovaniu liečivých rastlín

(KUČEROVÁ, 1980).

1.5.2 Veľkoplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín

Veľkoplošné pestovanie liečivých a aromatických rastlín spadá do sféry

špeciálnej rastlinnej výroby a je to jediná cesta vedúca k zabezpečeniu potrebného

množstva kvalitnej suroviny pre spracovanie a vývoz do zahraničia (RÝCHLIK, 1991).

Začiatok histórie pestovania liečivých rastlín na väčších plochách sa datuje na

koniec 19. Storočia. V tomto čase mal farár Jozef Angelli na svojom statku rozšírené

pestovanie liečivých rastlín. Vňať z mäty, yzopu a tymiánu predával po celom území

Slovenska (ŠKODÁČEK, 1989).

Vzrast záujmu o pestovanie hlavne rozšíreného druhového spektra týchto rastlín

bol zaznamenaný až v druhej polovici 80-tych rokov. Na druhej strane sa rapídne

redukovali pestovateľské plochy tradičnej liečivej rastliny maku siateho, vzostup bol

zaznamenaný pri rumančeku kamilkovom (KUČEROVÁ, 1986).

V súčasnosti hlavne novovzniknutí spracovatelia majú snahu podporiť rozvoj

veľkoplošného pestovania liečivých a aromatických rastlín na Slovensku. Rastie záujem

aj poľnohospodárskych subjektov o tento druh rastlinnej výroby.

Liečivé rastliny v objeme poľnohospodárstva zaberajú veľmi segment, ale ich

nedostatok na trhu spôsobuje rad hospodárskych ťažkostí. Nikdy nie sú hlavným

zameraním poľnohospodárskej produkcie, ale sú len špecializovaným doplnkom

rastlinnej výroby (KUČEROVÁ, 1999).

Pestovanie liečivých rastlín na ornej pôde je z hľadiska histórie najmladším

odvetvím poľnohospodárskej výroby. I keď sú vypracované agrotechniky pre 30 druhov

liečivých ratlín, v skutočnosti sa veľkovýrobne pestuje asi 15 druhov. Väčšinou sa

produkčné plochy nachádzajú v horských a podhorských oblastiach, iba malá časť

produkčných plôch je v oblasti kukuričného alebo repárskeho výrobného typu. Teda

m§žeme povedať, že sa liečivé rastliny pestujú v ekonomicky náročnejších výrobných

podmienkach (KUČEROVÁ, 1999)

1.6 Požiadavky na stanovisko

24

Na pestovanie liečivých rastlín potrebujeme vyhovujúci pozemok, primeraný

inventár, náležité vedomosti a skúsenosti a kvalitné semená. Hlavné druhy liečivých

rastlín a ich nároky na pestovateľské prostredie sú obsiahnuté v tabuľke č. 3. Pri výbere

pozemku a rastlín na pestovanie sú smerodajné:

poloha (výšková oblasť, svetové strany a lokalita, ktorá môže byť otvorená, chránená

pred vetrom a pod.),

úrodnosť pôdy, teda fyzikálne vlastnosti (pórovitosť, priepustnosť), chemické

vlastnosti (obsah živín a reakcia pôdy), biologické vlastnosti rozklad organickej

hmoty mikroorganizmami čiže mineralizácia), štruktúra pôdy, typ a druh podľa

vzniku a zloženia – zrnitosti pôdy,

prostredie, t.j. živé i mŕtve okolie, najmä vzájomný vzťah medzi rastlinami na

stanovišti )ako sa navzájom ovplyvňujú látkami, vylučovanými do pôdy,

ovzdušia a pod., napr. žihľava osoží viacerým silicovým rastlinám, mäta

prieporná, palina pravá, rozmarín, borovice na niektoré rastliny účinkujú

nepriaznivo a pod.),

podnebie, čiže klimatické podmienky, ako svetlo, teplo, voda (vodné zrážky),

vzduch (ovzdušie) (THURZOVÁ, 1973).

Vzdialenosť stanovišťa od ciest so silnou premávkou (od 200 áut za hodinu) musí byť

najmenej 50 metrov (HABÁN, 1998).

1.7 Klimatické faktory

Svetlo

Svetlo ovplyvňuje rozšírenie a výskyt liečivých rastlín. Dostatočná svetelná

intenzita sa pri niektorých druhoch liečivých podieľa na zvýšení obsahu účinných látok,

hlavne pri rastlinách syntetizujúcich silice a alkaloidy. Požiadavka liečivých rastlín na

intenzitu a dĺžku osvetlenia je rôzna v závislosti od denných a nočných zmien

svetelného režimu. Dostatočná svetelná intenzita sa pri niektorých liečivých rastlinách

podieľa na zvýšení obsahu účinných látok, hlavne pri rastlinách syntetizujúcich silice

a alkaloidy. (HABÁN 2008)

25

Svetlomilné rastliny (heliofyta) – optimálny rast a vývin dosahujú na

netienených, slnečne exponovaných stanovištiach. Veľmi citlivo reagujú na

nerovnomerné a nedostatočné osvetlenie.

Tieňomilné rastliny (sciafyta) – optimálne rastú v podmienkach kratšieho dňa,

s optimálnou intenzitou menšou ako 12 hodín. Nedarí sa im pri celodennom

svetle a znášajú aj tienisté lokality.

Prechodné lokality – optimálne rastú v podmienkach svetla, ale rásť aj

v čiastočne zatienených podmienkach zatienených podmienkach.

Teplota, nadmorská výška

Každý druh liečivej rastliny vyžaduje určité teplotné rozpätie pre optimálny rast.

Územie Slovenska patrí podľa klimatických zón do mierneho pásma s miernymi zimami

okrem severnej a východnej časti, kde bývajú aj mrazivé zimy. Teplotné rozpätie, tzv.

minimum a maximum teplotného režimu je najširšie práve pre rastliny mierneho pásma.

Vplyv tepla je dôležitý pri počiatočných fázach rastu, napr. pri klíčení, ale najviac tepla

vyžadujú liečivé rastliny v rastovej fáze dozrievania.

Oblasti pestovania liečivých rastlín sa vyberajú aj na základe teplotných

pomerov, pretože sa musia zohľadniť ekologické požiadavky rastlín. Rozdielnosť

v teplotných podmienkach súvisí aj so zmenou nadmorskej výšky pestovateľskej

lokality. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa znižujú priemerné denné teploty, mení

sa vlhkosť ovzdušia (HABÁN, 2007).

Voda, vlhkosť

Zdrojom vody pre rastlinu bývajú atmosférické zrážky (vzdušná vlhkosť) a voda

nachádzajúca sa v pôde (pôdna vlhkosť). Liečivé rastliny majú rôzne nároky na vodu.

Najviac vody potrebujú pri klíčení, v prvých rastových fázach pri tvorbe asimilačných

orgánov. Viacročné liečivé rastliny vyžadujú dostatok vlahy na regeneráciu

vegetatívnych orgánov po prezimovaní, resp. po zberoch v priebehu vegetácie.

Z hľadiska vodného režimu rastlín a ich nárokov na vodu sú známe tieto ekotypy:

Hygrofyty, rastú na vlhkých miestach, napr. puškvorec obyčajný

Mezofyty, rastú za podmienok strednej vlhkosti. Patrí sem najviac u nás

pestovaných liečivých rastlín, hlavne v lete zelené mezofytné byliny a dreviny.

26

Xerovity (suchovzdorné) sa v našich podmienkach ako liečivé rastliny zvyčajne

nepestujú (HABÁN, 2007).

Tabuľka 3: Hlavné druhy liečivých rastlín a ich nároky na pestovateľské prostredie

Druh liečivej

rastliny

Oblasť pestovania Charakteristiky

Pôda Klíma

Archengelika

lekárska

Podhorská až horská Piesočnato-hlinitá Nenáročná na teplo

Benedikt lekársky Podhorská až horská Hlinito-ílovitá Teplomilná, slnečná

Lezea šuštivá Podhorská až horská Hlinito-piesočnatá Nenáročná na teplo

Rebríček kopcový Podhorská až horská Nenáročný na

pôdu

Nenáročný na teplo

Skorocel kopijovitý Podhorská až horská Hlinitá, stredná Nenáročný na teplo

Mäta prieporná Nížinná až

podhorská

Piesočnatá, ílovitá Vlhkomilná

Nechtík lekársky Nížinná až

podhorská

Hlinitá, stredná Nenáročný na teplo

Pestrec mariánsky Nížinná až

podhorská

Hlinitá Teplomilný

Repík lekársky Nížinná až

podhorská

Hlinito-piesočnatá Teplomilný

Rumanček

kamilkový

Nížinná až

podhorská

Piesočnatá,

kamene

Nenáročný na teplo

Valeriána lekárska Nížinná až

podhorská

Piesočnato-hlinitá Nenáročná na teplo

Bazalka pravá Nížinná Piesočnatá, kyprá Teplomilná

Ihlica roľná Nížinná Hlinito-piesočnatá Teplomilná

Levanduľa

úzkolistá

Nížinná Hlinito-piesočnatá Teplá a slnečná

Medovka lekárska Južná nížinná Hlinito-piesočnatá Teplomilná

Šalvia lekárska Južná nížinná Hlinito-piesočnatá Teplomilná

Yzop lekársky Južná nížinná Piesočnato-hlinitá Teplomilná

(ŠALOMON, 2000)

27

1.8 Typy pôd pod liečivé rastliny, edafické faktory

Pôda je ďalším významným prvkom v technológii pestovania liečivých rastlín .

Svojimi fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami sa podieľa na jej

charakteristickej vlastnosti – úrodnosti, ktorá sa správnym a odborným využívaním

môže zvyšovať.

Textúra pôdy (zrnitostné zloženie) je dôležitou fyzikálnou vlastnosťou, na

základe ktorej sú pre pestovanie liečivých rastlín pôdy piesočnato-hlinité, hlinito-

piesočnaté a hlinité.

Podľa priemernej zrnitosti s praktického hľadiska sa tieto pôdy rozdeľujú na:

Ľahké pôdy, na ktorých sa môžu pestovať napr. Dúška tymiánová.

Stredne ťažké pôdy, ktoré vyhovujú hlavne koreňovým liečivým rastlinám,

napr. Oman pravý.

Ťažké pôdy, s prevládajúcim podielom hlinitých (ílovitých) častíc, na ktorých

rastú alebo sa môžu pestovať, napr. Horec žltý (HABÁN – BOROŠ a kol.,

2007)

Základné pôdne typy pod liečivé rastliny:

Ílovitá (pH 6.5) – táto pôda má drobné čiastočky, ktoré sa za mokra zlepujú,

pôda je preto ťažká a korene ňou ťažko prenikajú. Aj napriek tomu, že môže byť

bohatá na živiny, zlepšíme jej štruktúru vyzretou listovkou. Mladým rastlinám to

umožňuje dobre sa zakoreniť. Ílovité čiže ťažké pôdy majú dosť živín aj vody,

ale sú málo vzdušné a ťažko sa obrábajú,

Vápenatá (pH 8.5) – táto pôda je svetlá a obsahuje hrudky kremeňa alebo

vápenca. Je dobre priepustná a často pomerne plytká. Má vysoké pH, pretože je

zásaditá. Obsah živín môžeme zvýšiť pridaním kompostu, ale znížiť zásaditosť

je však náročnejšie,

Hlinitá –(pH 5.5 – 8.5) – často sa považuje za optimálnu na pestovanie byliniek.

Existujú viaceré typy hlinitej pôdy napr. piesočnato-hlinitá, ktorá je vhodná na

pestovanie napr. šalvie lekárskej. Hlinité čiže stredné pôdy sa vlastnosťami

zaraďujú do stredu obidvoch a darí sa v nich rastlinám nevyžadujúcim osobitný

zreteľ,

28

Piesočnatá (pH 4.5) – táto pôda obsahuje piesok. Je veľmi priepustná, takže sa

z nej rýchlo vyplavujú živiny. Jej výhodou je to, že na jar sa rýchlo prehrieva,

takže môžete skôr začať so sejbou. Na zlepšenie zadržiavania vlhkosti ju v zime

pohnojíme listovkou a vyzretým hnojom (MCVICAR,2005: THURZOVÁ,

1973).

1.8.1 Minerálne zloženie pôdy, pôdna reakcia

Obsah a zloženie minerálnych častíc v pôde formuje chemické vlastnosti pôdy,

z ktorých má pre pestovanie význam hodnota reakcie pôdy (pH), na základe ktorej je

možné rozlíšiť:

Kyslé pôdy – sú ochudobnené o vápnik, preto sa na týchto pôdach môžu

vyskytovať a pestovať tie druhy liečivých rastlín, ktoré neznášajú v pôde

prítomnosť výmenného a vodorozpustného vápnika.

Zásadité pôdy – sú charakteristické tým, že majú zvýšený obsah solí.

Neutrálne pôdy – sú tie pôdy, ktoré majú pH (6,6 - 7,3), sú štruktúrne

a dostatočne zásobené prijateľnými živinami a humusovými látkami (HABÁN –

BOROŠ a kol., 2007)

1.9 Základné obrábanie pôdy

Pôdu si starostlivo pripravíme. Podmietka (plytké, asi 5 cm hlboké kyprenie

uľahnutej pôdy) žiada sa zväčša po obilninách. Asi 20 – 30 cm hlbokú jesennú orbu

vyžadujú najmä rastliny pestované ako obilniny (napr. pre semená obsahujúce éterické

oleje), alebo okopaniny (kvôli podzemným častiam). Ak sme podmietali, orba nasleduje

asi o 3-4 týždne, aby burina mala dosť času sa zjaviť, ináč má byť ukončená aspoň 3-4

týždne pred výsevom. Na jar sa zásadne orať nemá, najmä nie v suchých oblastiach,

lebo by sme pôde odobrali zimnú vlahu. Predsejbové obrábanie pôdy (podľa potreby)

riadi sa hĺbkou výsevu, aby semeno ležalo na pevnej, dobre upravenej pôde (ktorej

povrch nemá byť hrudkovitý), pretože tak lepšie prijíma vlahu zo spodných vrstiev. Na

menších plochách zarovnáme ešte povrch pôdy po záhradnícky. Drobní pestovatelia si

pôdu spravidla obrobia domácimi nástrojmi (THURZOVÁ, 1973).

29

1.10 Výživa a hnojenie

Rozhodujúcim faktorom je tu úrodnosť pôdy, pretože pôda musí zásobovať

rastliny počas celej vegetácie potrebnými množstvami živín, vody a taktiež musí

umožňovať príjem týchto látok k rastlinám (KOVÁČ, 2001). V tabuľke 4 sú uvedené

dávky živín k niektorým liečivým rastlinám.

1.10.1 Organické hnojivá

Hnojíme podľa toho, ako je pôda zásobená živinami, teda so zreteľom na to,

v akom stave zostala po predchádzajúcej úrode. Rastlina totiž potrebuje – a to vo

vrstvách prístupných podzemným častiam – určité množstvo zo všetkých biogénnych

prvkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú, preto napr. nestačí, keď je niektorých nadbytok, ak

jej iné chýbajú.

Základné sú hospodárske hnojivá: maštaľný hnoj, kompost, močovka, hnojovica,

zelené hnojivo z rastlín (spravidla vikovitých ako medziplodiny) a pod. Na

prihnojovanie alebo do kompostu možno použiť aj rozličné organické hnojivá

z miestnych zdrojov, napr. odpadky, kaly, bahno, starinu z lúk a pasienok, skazené

krmivá a pod. (THURZOVÁ, 1973).

Objemné organické odpadové materiály možno pridávať do pôdy na zlepšenie

jej štruktúry a obohatenie o živiny v zime alebo na jar, v prípade v oboch týchto

obdobiach. Organický materiál sa rozloží na povrch alebo zapracuje do vrchných 15 –

20 cm pôdy. Jarné hnojenie rýchlo dodá pôde veľkú dávku živín na začiatku obdobia

rastu, zatiaľ čo zimné hnojenie poskytuje pomalé, plynulé uvoľňovanie živín pred

jarnou výsadbou. Recyklovaný organický odpad je základnou zložkou všetkých

materiálov na zlepšovanie pôdy (MCVICAR, 2005).

Niektoré neznášajú maštaľný hnoj, prospieva im skôr kompost, niektoré

hnojenie nevyžadujú. Pri hnojení sa riadime zásadou, že k jednoročným rastlinám

dávame hnojivá len na jeden rok. U dvojročných a viacročných zásobujeme pôdu

hnojivami na celé obdobie a potom podľa možnosti prihnojujeme priemyselnými

hnojivami. Tiež je dobré pravidelné vápnenie za 3-4 roky (www.agroporadenstvo.sk).

30

1.10.2 Priemyselné hnojivá

V Ekologickom poľnohospodárstve by sa nemali uplatňovať. Avšak v priebehu

niekoľkých rokov inšpektori ekologického poľnohospodárstva umožnili aplikáciu

hnojív obohatených o určité množstvo vodorozpustných minerálnych živín (PETR,

DLOUHÝ et al, 1992).

Na prilepšenie slúžia priemyselné hnojivá podľa týchto živín:

Dusíkaté hnojivá s liadkovým, amoniakálnym, kyanovým, amidovým,

bielkovinovým dusíkom, jednoduché alebo špeciálne, niektoré aj v tekutej

forme. Dusík rastliny potrebujú na tvorbu asimilačných orgánov, listov

a fytomasy.

Fosforečné hnojivá, zväčša ľahko rozpustný superfosfát, alebo pomalšie sa

zužitkovávajúca Thomasova múčka. Fosfor je potrebný na rast koreňov, kvetov

a semien, má významné postavenie v biochemických reakciách a v prenose

energie v rastlinách.

Draselné hnojivá, a to chloridové (napr. Kainit, účinná, ľahko rozpustná draselná

soľ), alebo síranové (napr. Síran horečnatodraselný). Draslík sa zúčastňuje na

stavbe rastlinných pletív, ovplyvňuje tvorbu koreňov a semien (plodov).

Vápenaté hnojivá, ako pálené vápno (hasené alebo pomleté na prášok), mletý

vápenec, vápenné odpadky, saturačné kaly a iné. Vápnik okrem dôležitých

fyziologických funkcií pôsobí na úpravu reakcie pôdy zvyšovaním hodnoty pH.

Viaczložkové hnojivá: dvojité alebo tzv. plné čože trojité (kombinované alebo

zmesi), obsahujú z praktických dôvodov viac živín, napr. NPK.

Hnojíme podľa okolností a potreby, so zreteľom na pôdne podmienky a nároky

pestovaných rastlín i pestovateľov, najmä tak, aby vplyv hnojív na vzrast rastlín nebol

na úkor účinných látok, ktoré z nich chceme získať. V zásade jednoročné rastliny

hnojíme kompostom, dvojročným rastlinám stačí pôda v starej pôdnej sile, tj. prihnojená

k predchádzajúcej plodine (predplodine), ktorá pôdu nevyčerpala, a len ich

prihnojujeme (ako aj jednoročné) hospodárskymi ale priemyselnými hnojivami. Trváce

rastliny hnojíme raz za čas (za 3-4 roky) uležaným maštaľným hnojom alebo

kompostom podľa toho, čo lepšie znášajú, a prihnojujeme ich po zobratí úrody (teda i

po zbere). Ináč priemyselné hnojivá možno použiť aj pred sejbou alebo sadbou a pri

31

trvácich rastlinách pred začiatkom vegetácie (na jar). Pri domácom pestovaní hnojíme aj

záchodovými kalmi, pomyjami, jemnejším popolom a pod. Čerstvý maštaľný hnoj

liečivé rastliny spravidla neznášajú. Pri dávkach živín sa musia zohľadniť také dôležité

skutočnosti ako je typ a druh pôdy, množstvo zrážok, hodnota pôdnej reakcie, druh

liečivej rastliny a jej ontogenické špecifiká. (THURZOVÁ, 1973: HABÁN – BOROŠ

a kol., 2007)

Tabuľka 4: Dávky živín (normatívy) k niektorým liečivým rastlinám v kg.ha

Druh N P K Maštaľný hnoj (t.ha)

Archangelika lekárska 30 - 40 50 – 70 100 - 120

Benedikt lekársky 40 - 60 10 – 22 40 - 65 25

Ibištek lekársky 60 -70 40 - 60 80 - 110 25

Jastrabina lekárska 20 13 - 20 33 - 50 25

Konopnica žltkastobiela 30 18 50 20

Ľuľkovec zlomocný 60 - 100 30 - 70 80 - 130 20

Palina dračia 80 - 140 30 - 40 30 - 80 20

Petrec mariánsky 20 - 40 40 - 70 70 – 90 20

Repík lekársky 40 - 60 50 60 20

(HABÁN, 2007)

1.11 Sejba

Na pole sejeme jemné semená do starostlivo pripravenej, čistej pôdy. Niektoré

semená vysievame len na povrch bez pritlačenia, iné sa pritlačia, niektoré sa plytko

zapracujú do pôdy. Čím je semeno jemnejšie, tým väčšiu pozornosť musíme venovať

jeho siatiu. Niektoré drobné semená sejeme do plytkých riadkov čerstvo pripravených,

aby neobschli, nakoľko sa tým umožní rýchlejšie vzchádzadnie. Na väčších plochách

sejeme jemné semená špeciálnymi sejacími strojmi, väčšie semená sa dajú siať aj

bežnými sejacími strojmi. Vzdialenosť medzi riadkami volíme podľa veľkosti rastlín.

Jednoročné liečivé rastliny sejeme na jar, dvojročné vysievame obvykle v októbri alebo

novembri podľa vhodnosti podmienok (www.agroporadenstvo.sk).

Termín a hĺbka sejby alebo výsadby úzko súvisia s priebehom počasia a nárokmi

liečivých rastlín. Semená niektorých druhov musia byť vystavené obdobiu znížených

32

teplôt skoro na jar, tzv. jarovizácii (vernalizácii), preto sa realizuje sejba liečivých

rastlín v jesenných termínoch: Archangelika lekárska, durman obyčajný. Niektoré druhy

sú naopak citlivé na jarné zníženie teplôt, preto je výhodnejšie ich vysievať do parenísk,

skleníkov a po vypestovaní dostatočne vyvinutých priesad so 6-10 pravými listami ich

vysádzať na pestovateľskú plochu, napr. bazalka pravá, dúška tymianová.

Sejba liečivých rastlín v jarných termínoch sa zvyčajne realizuje pri jednoroťných

druhoch: pestrec mariánsky, benedikt lekársky.

Celoročná sejba liečivých rastlín, zvyčajne od jari do jesene, sa robí pri indiferentných

druhoch, napr. borák lekársky, rumanček kamilkový.

Rovnomerná hĺbka sejby sa dosiahne použitím vhodných sejacích mechanizmov. Na

malých plochách sa na tento účel používajú záhradné výsevné sejačky. Vo všeobecnosti

platí, že čím je osivo menšie, tým plytšie sa vysieva. Hĺbka sejby liečivch rastlín sa

pohybuje v intervale 5-30 mm.

(HABÁN 2008)

Na pestovanie musia byť použité druhy a odrody osiva a sadiva, ktoré sú

vyhovujúce a vitálne pre dané stanovište (HABÁN, 1998).

Semená so zníženou klíčivosťou sa pred sejbou môžu vhodne upraviť:

Stratifikácia je uloženie semien do stratifikačného substrátu, ktorým býva

najčastejšie jemný piesok a opatrné navlhčenie a uskladnenie v chladnejšom

prostredí.

Peletácia je obaľovanie veľmi malých semien liečivých rastlín do špeciálnej

látky aj základne živiny, aby sa získalo osivo jednotnej veľkosti, tvaru

a hmotnosti vhodné pre sejbu na presnú klíčivosť.

Macerácia je namočenie semien do vlažnej vody po dobu 8-14 hodín

s nasledujúcim opatrným usušením, aby sa urýchlila klíčivosť a skrátila doba

vzchádzania.

Skarifikácia je obrusovanie semien s tvrdým obalom.

Stimulácia je namáčanie osiva a sadiva v roztokoch podporujúcich zvýšenie

fyziologických funkcií (HABÁN – BOROŠ a kol., 2007)

Aby sa povolené odrody mohli pestovať na produkčných plochách, musí byť

zabezpečená dostatočná produkcia kvalitného biologického materiálu. Osivo slúži na

generatívne množenie. Sadivo je určené na vegetatívne množenie tých druhov liečivých

33

rastlín, ktoré v našich podmienkach netvoria semená (mäta prieporná, paruman spanilý)

alebo tie druhy, ktorých rast po klíčení je zdĺhavý.

1.12 Starostlivosť a ošetrovanie počas vegetácie

Udržiavanie kultúry v prvom rade znamená očistiť ju od buriny, ktorá okrem

iného odčerpáva z pôdy živiny a je ohniskom chorôb a škodcov na pestovaných

rastlinách a zabezpečiť stály prívod vzduchu a vlahy, aby sa korene mohli v pôde dobre

rozrásť a čerpať z nej potrebné živiny, t.j. aby sa rastlina čo najlepšie vyvíjala a poskytla

vysokú a kvalitnú úrodu. Vykonávame to najprv okopávaním, a pletím najmä dovtedy,

kým porast sám nezakryje plochu, ďalej zavlažovaním, prihnojovaním, pretŕhaním čiže

jednotením, pri ktorom odstraňujeme slabšie jedince, aby rastliny mali priestor na vývoj

atď.

Pred zimou a mrazmi zakrývame citlivejšie rastliny (najmä vo vyšších polohách)

slamou, lístim alebo zahŕňame hlinou, aby chránila korene pred zamrznutím.

Rastliny chránime pred chorobami a škodcami:

V prvom rade správnou agrotechnikou usilujeme sa vypestovať odolný porast

Škodcov zbierame, lapáme, a ničíme, prípadne odstránime a napadnuté časti

rastlín spálime: ak by sa nákaza rozšírila, neostáva iné, ako celú kultúru zrušiť

(spáliť) (THURZOVÁ, 1973).

1.13 Zber, sušenie a uskladnenie

Zber

Termín a spôsob zberu liečivých rastlín môže výrazne ovplyvniť kvalitu drogy.

Termín zberu je spravidla podmienený obsahom účinných látok v rastline, ktorý sa

34

v priebehu vegetácie mení. Zmena účinných látok počas vývoja rastliny sa nazýva

ontogenetická variabilita obsahových látok a má praktický význam pre určenie

maximálneho obsahu účinných látok, a tým aj najvhodnejšieho termínu zberu. Zmeny

v obsahových látkach prebiehajú aj počas dňa a sú podmienené tiež teplotou a vodným

režimom. Premenlivosť obsahových látok v priebehu dňa sa nazýva diurnálna variabilita

obsahových látok. Dôležitú úlohu rovnako zohráva intrašpecifická variabilita.

Zmeny obsahových látok počas vegetácie a prírastky hmotností zberaných rastlinných

orgánov neprebiehajú rovnako, ale sú druhovo špecifické. Objektívne údaje o množstve

účinných látok v rastline zohľadňujú aj zmeny v hmotnosti jednotlivých orgánov a celej

rastliny. Pri zbere jednotlivých rastlinných orgánov platia preto určité zásady normou.

(VAVREKOVÁ A KOL.,1994 )

Sušenie

Sušenie je dosiaľ najjednoduchší a najrozšírenejší spôsob konzervácie čerstvého

rastlinného materiálu. Pritom je dôležité, aby pôsobenie enzýmov, v dôsledku ktorého

vznikajú pri sušení (pretváraní rastlinných častí drogy) tzv. sekundárne zmeny

v obsahových látkach, malo čo najmenej škodlivého vplyvu.

Sušenie drogy znamená prakticky postupné odoberanie vlhkosti z rastliny.

Čerstvé rastliny sa často musia pred sušením krátko opláchnuť studenou vodou, aby sa

vňať a listy zbavili prachu a iných nečistôt. Sušiť možno aj pomocou umelého tepla

v špeciálnych zariadeniach.

Priestor, v ktorom sušíme, musí byť suchý, chránený pred dažďom i parou

a vôbec vlhkom a čistý, aby doň zvonka nevnikali prach, špina, dym, sadze atď., ani

odporný alebo prenikavý pach. Vzduch musí mať všade prístup, aby sa mohol rýchle

a dôkladne, najlepšie stálym prievanom vymieňať. Sušíme v tieni alebo aspoň na mieste

chránenom pred prudkým slnkom.

Rastliny rozložíme v tenkých vrstvách do liesok alebo debničiek na ovocie.

Tieto majú tú prednosť, že ich dná sú mriežkové alebo dierkované, takže vzduch môže

prúdiť aj zospodu. Rastliny nesmú ležať na sebe, aby nestuchli a neskazili sa.

Rozkladáme ich na čistý, suchý, nezapáchajúci papier.

Prirodzeným teplom sa v lete pri izbovej teplote kvety usušia za 3 – 8 dní, listy

za 4 – 6 dní. Na jeseň a na jar sa sušenie podstatne predlžuje (1 – 2 týždne).

Liečivé rastliny sa najlepšie sušia prirodzeným teplom. V zime ich sušíme vo

vykurovacích priestoroch.

35

Rastlina pri sušení stráca na váhe, podľa toho, koľko vody v čerstvom stave

obsahuje. Napr. hydrofyty čiže vodné rastliny obsahujú 95 – 98 %, hygrofyty či

vlhkomilné rastliny obsahujú 80 – 90 %, mezofyty čiže vlhkosti i suchu prispôsobené

rastliny obsahujú asi 80 % a xerofyty čiže suchomilné rastliny obsahujú asi 60 % vody.

Najskôr uschnú časti menej vlhké, napr. semená, najdlhšie schnú šťavnaté byle, plody,

a pod. Pomer straty na váhe býva vyznačený pri každej droge. Spravidla strácajú: kôra

polovicu, korene dve tretiny, byľ tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín, plody

(dužinaté) šesť sedmín až sedem osmín, semená asi pätinu pôvodnej váhy.

(THURZOVÁ 1973, VOLÁK – STODOLA - SEVERA, 1987).

Uskladnenie

Drogy uschovávame samostatne, teda osobitne podľa jednotlivo zbieraných

rastlinných častí a podľa povahy na dobre vetranom, suchom, krytom, prípadne

chladnom mieste v dobre uzavretých a nepoškodených obaloch (v papierových vreciach

alebo škatuliach), príliš chúlostivé v v nádobách (fľašiach) z farebného skla, alebo vo

vreckách uložených v plechových škatuliach. Drogy ktoré ľahko vlhnú, uschovávame

v debnách s dvojitým dnom, priestor medzi dnami vyplníme nehaseným vápnom, ktoré

pohlcuje vlhkosť. Uskladnený materiál často kontrolujeme, pretože usušené drogy sú

veľmi citlivé. Môžu navlhnúť, alebo ich môže napadnúť pleseň a hmyz, čím stratia

liečivú hodnotu.

Uskladnené drogy chránime pred slnečnými lúčmi a vlhkosťou, pred silným

pachom, či už je to nepríjemný zápach alebo prenikavá vôňa z aromatických látok, pred

plynmi, pred prachom a mikrobiálnou infekciou (huby, plesne atď.), pred hmyzom

a inými článkonožcami a ostatnými škodcami.

Jedovaté rastliny nesmieme sušiť ani uschovávať medzi ostatnými rastlinami

v tej istej miestnosti. Pri manipulácii s jedovatými drogami treba používať ochranný

dýchací filter, prípadne aj priliehajúce okuliare, lebo ich prach z nich je nebezpečný

(THURZOVÁ, 1973; VOLÁK – STODOLA - SEVERA, 1987).

1.14 Využitie liečivých rastlín

1.14.1 Čaje

Je najobľúbenejšia forma používania liečivých rastlín. Pripravujeme ho tak, že

obyčajne 1 – 2 čajové lyžičky rozdrobenej drogy prelejeme šálkou horúcej vody.

36

Niekedy môžeme drogu variť, ale keď začína voda vrieť, tak nádobu, v ktorej sa varí čaj

odtiahneme z plameňa. Takto dostaneme tzv. nálev. Keby sme drogu dlhšie varili,

stratilo by sa mnoho účinných látok, predovšetkým éterické oleje. Po odtiahnutí

z plameňa čaj precedíme cez sitko a teplý pomaly po glgoch pijeme.

1.14.2 Macerát

Pripravujeme ho tak, že v studenej vode necháme 8 – 12 hodín vylúhovať

rastlinnú drogu (väčšinou cez noc), potom len mierne zohrejeme na teplotu pitia. Dobre

je pripraviť si naraz dennú dávku do termosky.

Dobrý spôsob užívania je tzv. kombinovaný. Uvarený alebo zaparený čaj treba zmiešať

s macerátom v pomere 1:1. Takto získame účinné látky rozpustné za tepla i za studena.

1.14.3 Tinktúra

Je tiež výluh, ktorý však získavame v 40 – 50 stupňovom liehu. Do dobre

uzavretej fľaše dáme zľahka rastlinnú drogu až po hrdlo a zalejeme ju liehom. Dobre

uzavretú fľašu dáme na teplé miesto (asi 20c) na 14 dní, prípadne aj dlhšie. Obsah

častejšie potrasieme, potom scedíme a zvyšok vytlačíme. Tinktúra sa užíva vnútorne po

kvapkách zriedených v čaji. Môžeme ju tiež použiť zvonku na natieranie, obklady alebo

masáž.

1.14.4 Šťava

Šťava sa získava kuchynskou odstredivkou z čerstvých liečivých rastlín.

Odstredivka rastliny poseká a potom odstredí. Takto získanú šťavu naplníme do malých

fľaštičiek, dobre uzavrieme a uschováme v chladničke. Takto vydrží aj niekoľko

mesiacov. Šťava sa užíva po kvapkách alebo sa ňou navlhčuje choré miesto tela.

1.14.5 Kaša

Pripravuje sa z čerstvých rastlín rozmliaždením medzi dvoma hladkými

doštičkami. Takto získaná kaša sa nanesie na ľanové plátno a priloží na choré miesto

a na to sa položí vrstva vaty a zavinie sa ručníkom. Kašový obklad môže pôsobiť 4

hodiny.

37

1.14.6 Prášok

Pripravuje sa roztlačením alebo rozomletím suchej rastliny a hrubšie alebo

jemnejšie časti, ktoré potom preosejeme. Užívame ich prevlhčené, t.j. s tekutinou, aby

sa prášok nedostal do dýchacích ciest. Uschováme ho v malých, dobre uzavretých

fľaškách a chránime pred vlhkosťou, svetlom, zápachom a pred extrémnymi teplotami.

Prášky užívame vnútorne alebo ako zásypy.

Mnohé takto pripravené liečivé rastliny môžeme okrem spomínaného spôsobu použiť aj

iným spôsobom, ako napr. na obklady, mazanie, kloktanie, inhalovanie, alebo ako

prísadu do kúpeľa (GAŠPIERIK, 1991)

1.14.7 Obklady

Nad hrniec s vodou zavesíme sito s čerstvými alebo vysušenými bylinami,

všetko zakryjeme a vodu varíme. Po nejakom čase zoberieme parou zmäknuté, teplé

byliny, zabalíme ich do riedkého plátna a priložíme na choré miesto. Celé zakryjeme

vlnenou šatkou a obviažeme uetrákom. Nesmie vzniknúť pocit chladu. Veľmi účinné sú

parné obklady z prasličky. Takéto obklady sa nechajú pôsobiť dve hodiny alebo cez

noc.

Užívanie liečivých rastlín, resp. preparátov z nich vyrobených (čaje, tinktúry,

mazenoty, prášky, šťavy, sirupy atď.) sa musí riadiť určitými zásadami.

Nie je správne piť liečivé čaje „len tak pre zdravie“ a pritom to nie je vždy potrebné.

Bezcieľne popíjanie rôznych liečivých čajov môže byť skôr škodlivé ako užitočné.

Napríklad čaj dúšky materinej má veľmi príjemnú vôňu a dobrú chuť, a preto to veľa

ráz zvádza k jeho častému užívaniu. Ale organizmus si naň veľmi rýchlo zvyká

a potom, keď človek prechladne je už materina dúška málo účinná, hoci je to jedna

z dôležitých rastlín používaných pri chorobách z prechladnutia. Pre tzv. každodenné

pitie čaju dávame prednosť tzv. indiferentným drogám, teda rastlinám alebo ich častiam,

ktoré majú len liečebné pôsobenie, čiže majú čiastočne neutrálne účinky.

Pre liečenie chorôb používanie však liečivé rastliny ako prevenciu – profylaxiu.

Čo rozumieme pod pojmom prevencia, či profylaxia? Podľa definície Svetovej

zdravotníckej organizácie delíme na primárnu prevenciu a sekundárnu. Primárna

prevencia je predchádzanie chorobám vo vlastnom zmysle slova a prevencia sekundárna

je zameraná na predchádzanie vážnych následkov pri už prebiehajúcich zdĺhavých

a obtiažne liečiteľných chorobách. V obidvoch prípadoch majú liečivé rastliny dôležité

miesto, ba možno povedať, že v oblasti sekundárnej prevencie je to pozícia do značnej

38

miery dominantná. Ako príklad uvediem nepríjemnú chorobu – vredy žalúdka alebo

dvanástnika. Tieto choroby sa dajú fytoterapeuticky veľmi dobre ovplyvňovať, čím sa

riziko komplikácií znižuje na minimálnu mieru. Ďalší príklad je echinacea – rudbekia.

Tinktúra z tejto rastliny v dávke dvakrát denne po jednej čajovej lyžičke zapíjaná vodou

je v čase chrípkovej epidémie výborné profylaktikum, lebo zvyšuje odolnosť organizmu

proti vírusovému a bakteriálnemu ochoreniu. Podobných príkladov je viac a uvádzame

ich v ďalších kapitolách.

Pri dlhodobej fytoterapii treba liečivé drogy obmieňať, lebo ináč hrozí

kumulácia niektorých látok. Keďže príroda tvorí jeden celok, a preto je samozrejmé, že

liečivé rastliny pôsobia rovnako na ľudský a živočíšny organizmus, čo len potvrdzuje tú

skutočnosť, že z hľadiska zdravia je používanie liečivých rastlín pri prevencii a liečbe

úplne samozrejmé (GAŠPIERIK, 1991).

1.15 Skorocel kopijovitý

Skorocel je rozšírený po celej Európe, v severnej a strednej Ázii, často sa

vyskytuje v trávnatých oblastiach, v úhoroch. Dobre znáša suché podnebie, veľmi

rýchlo sa množí. Ako liečivá rastlina sa zbiera na jar. Na konzumáciu sa zbierajú

stredné listy súkvetia, ešte skôr ako rozkvitnú úplne. (WALTER PEDROTTI, 2001).

Skorocel kopijovitý je trváca bylina s priamymi neolistenými hranatými

stonkami. Listy sú kopijovité, žliabkovitostopkaté. Čepeľ je úzka, končistá,

celistvookrajová. Listy sú tmavozelenej farby, na rube sú výrazne žilnaté: sú

39

usporiadané v prízemnej ružici. Kvety sú obojpohlavné, pravidelné, štvorpočetné. Majú

trojdielny kalich, rúrkovitú korunu s bledohnedým okrajom, štyri tyčinky so

žltozelenými peľnicami na dlhých nitkách vyčnievajúcich z kvetu. Usporiadané sú do

krátkeho valcovitého klasu. Kvitnú od apríla do septembra. Plod dozrieva na

dvojpuzdrovú, vajcovitú tobolku s dvoma semenami. Semeno si udržuje klíčivosť tri až

päť rokov, hmotnosť tisíc semien je 1,0 až 1,5 g. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)

1.15.1 Nároky na prostredie

Skorocel je nenáročný na podnebie i na polohu. Vo veľmi teplých a suchých

pestovateľských podmienkach však dáva nízke úrody a preto sú vhodné polohy

s priemernými zrážkami nad 500mm.

Keďže skorocel vytvára značné množstvo biomasy, vyžaduje dobré pôdy hlinité, alebo

hlinitopiesočnaté, bohaté na ľahko prístupné živiny, najmä N. Nevhodné sú pôdy

piesočnaté, ílovité alebo zamokrené.(GROMOVÁ, 1993)

1.15.2 Technológia pestovania

V našich podmienkach sa pestujú dve odrody: Svätojánsky (1952) a Libor

(1988). Uprednostňuje sa cv. Libor, ktorý dáva vyššie úrody, je odolnejší voči

chorobám a škodcom. Odroda bola vyšľachtená kolchicínovaním východiskového

materiálu a každoročne sa opakovanými individuálnymi výbermi zameranými na

veľkosť a úrodu listov. Je to skoršia odroda s mohutným vzrastom a rýchlym

začiatočným rastom. Dorastá do výšky 50 až 70 cm.

Organizácia porastu: výsevom skoro na jar. Pri optimálnych rastových

podmienkach semeno klíči za štrnásť dní. V prípade výskytu Sappaphis mali FEER. sa

môžu použiť insekticídy s účinnou látkou mevinphos. Rastliny napadnuté vírusovou

mozaikou sa ihneď z porastu odstránia. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)

1.15.3 Výživa a hnojenie

Hnojíme vysokými dávkami do zásoby i v priebehu vegetácie.

Uvedené dávky sa rozdelia nasledovne: v 1.roku pestovania sa zapracuje

zásobná dávka P, K už na jeseň, pri jesennej príprave pôdy. Pred výsevom sa dodá N

v síranovej forme, po každom zbere sa zapracuje N vo forme liadku vápenatého.

Hnojenie N obmedzuje predčasné tvorenie kvetných stoniek, ktoré nesmú byť v droge

obsiahnuté.

40

1.15.4 Osevný postup a príprava pôdy

Skorocel nie je náročný na predplodinu. Na jeseň robíme jesennú hlbokú orbu so

zaoraním zásobnej dávky P, K. Pozemok cez zimu ponecháme v hrubej brázde. Na jar

urovnáme povrch smykom, bránami a povalcovaním.

Na stanovište vysievame sejacím strojom Saxonia na vzdialenosť 0,30 – 0,45 m

v termíne výsevu jarných obilnín. Hĺbka výsevu je 10 mm. Výsevok je 15 kg.ha-1.

1.15.5 Ošetrovanie porastu

Spočíva v udržovaní v bezburinnom stave. Prvý krát plečkujeme po

vyriadkovaní porastu. Ďalšia kultivácia sa robí podľa potreby. Po každom zbere

plečkovaním zapracujeme dusíkaté hnojivo. (Pozor, aby sa hnojivo nedostalo na listy).

Ochrana spočíva v postreku proti voškám (voška skorocelová Sappaphis mali Ferr.)

s prípravkami s krátkou ochrannou dobou ako je 0,2 % Phosdrin (ochranná doba 7 dní)

alebo Gesfid, prípadne 0,5 % Brevinyl E 50 v dávke 400 – 800 l vody na ha. Ak sa

vyskytnú v kultúre rastliny napadnuté vírusovou mozaikou, čo najskôr ich odstraníme.

(GROMOVÁ, 1993)

1.15.6 Zber a konzervácia

Listy sa zberajú pred tvorbou kvetných stoniek. V prvom roku vegetácie sa zber

vykonáva dvakrát, v ďalších rokoch tri až štyrikrát. Listy sa ihneď po zbere musia sušiť

na vzdušnom, tienistom mieste. Pomer zoschnutia listov je 6:1. Celková úroda drogy je

prvom roku 20 kg.100 m2, ďalších rokoch 40 až 60 kg.100m2. Drogou sú usušené listy

FOLIUM PLANTAGINIS.

1.15.7 Akostné požiadavky na drogu

Sú charakterizované v ČsL 4 podľa ktorého sa iné časti materskej rastliny môžu

vyskytovať maximálne do 5 %, cudzie organické prímesi do 2 % a anorganické do 1 %,

pri vlhkosti 12 %. Správne usušená listová droga má byť ľahko lámavá, olivovozelenej

farby bez hnedých škvŕn, bez zápachu, s mierne horkou až zvieravou chuťou. Žilnatina,

ktorá vyniká zvlášť na rube listu, je takmer súbežná. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)

1.15.8 Obsahové látky

Účinnými látkami sú iridiové glykozidy aukubín (0,3 až 2,5 %) a katalpol (0,3 až

1 %); ktoré niekedy spôsobujú zhnednutie až sčernenie nesprávne sušených listov, sliz,

41

triesloviny, fenolkarboxylové kyseliny, kumarín eskuletín, flavonoidy – apigenín

a luteolín, kyselina kremičitá, saponíny s hemolyzujúcou a antimikrobilánou aktivitou

a vitamínom C. (VAVERKOVÁ A KOL., 1994)

1.16 Rumanček kamilkový

Iné zaužívané názvy: harmanček, kamilka.

Rastie na ornej pôde, poľanách, pri cestách a stenách, rozšírený je na suchých

miestach. Kvôli mnohým liečivým účinkom sa pestuje na veľkých plochách. Kvet sa

zbiera pomocou špeciálneho hrebeňa alebo ručne. Kvety ľahko splesnivejú, preto ich

treba uskladňovať na vzdušných a suchých miestach.

Rumanček obsahuje silice a trpké látky, má upokojujúce účinky, pôsobí proti

kŕčom, nadúvaniu a reguluje menštruačný cyklus. Dá sa z neho pripraviť zápar. Odvar

možno pridať do kúpeľa pôsobí tak proti vysokému krvnému tlaku a zmierňuje návaly

krvi. Rumanček zosvetlí vlasy; umyté vlasy opláchneme rumančekovým odvarom.

42

(WALTER PEDROTTI, 2001)

Jednoročná, prípadne ozimná, výrazne aromatická rastlina. Koreň je tenký,

vretenovitý a rozkonáruje sa vláknitou koreňovou sústavou. Nadzemná časť dorastá do

výšky 0,1 – 0,1 – 0,6 (0,9) m. Najskôr sa vytvára ružica prízemných listov, z ktorej po

prezimovaní vyrastá priama v hornej časti rozkonárená stonka. Listy sú striedavé,

dvojito až trojito perovito strihané, s úzkymi čiarkovitými, hrotito zakončenými

segmentmi. V pazuchách listov hlavnej stonky sa tvoria olistené bočné stonky, ktoré

ďalej rozkonárujú. Kvetné úbory sú umiestnené na kvetných stopkách. Kvetné lôžko je

najskôr guľovito, neskôr až kužeľovito vypuknuté, duté. Po obvode sú biele jazykovito

pretiahnuté piestikovité kvety (12-18). V strednej časti sú zelenkastožlté rúrkovité,

obojpohlavné kvety. Kvetný úbor dosahuje zberovú zrelosť za 4-5 dní od začiatku

kvitnutia. Prekvitnuté úbory sa rozpadávajú, čo je z hľadiska kvality drogy nežiadúce.

Plod je sivohnedá 0,7-1,5 mm dlhá a 0,3 mm hrubá nažka. Hmotnosť tisíc nažiek je 0,03

– 0,08 g. Klíčivá schopnosť nažiek trvá 5 až 7 rokov. Nažky sú fotosenzitívne, čiže

klíčia na svetle. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri výseve.

(HABÁN –BOROŠ A KOL., 2007)

1.16.1 Nároky na prostredie

Rumanček kamilkový je rastlinou veľmi prispôsobivou a nenáročnou .

Prirodzene sa vyskytuje na ornej pôde, alkalických pastvinách, v nížinách i v horských

údoliach. Toleruje koncentrovaný obsah soli v pôde a zvlášť v koreňových bunkách

môže nahromadiť veľké množstvo sodíkových solí. Rastie i takých podmienkach,

v ktorých pestovanie iných rastlín je problematické (zasolené pôdy, nedostatok pôdnej

vlhkosti a i.) Darí sa mu na ľahkých i ťažších pôdach. Najvyšší výnos sa však docieľuje

hlinitopiesočnatých pôdach. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna alkalická, i keď sa

prirodzene vyskytuje na pôdach s rôznou pôdnou reakciou.

Rumanček kamilkový rastie vo vlhších aj suchších polohách, pokiaľ ma

zabezpečený dostatok vlhkosti ku klíčeniu. Vysoké výnosy poskytuje v oblastiach

s priemernou hodnotou ročných zrážok 450-650 mm. Pri nižších zrážkach sú úbory

drobnejšie a rozpadávajšie. Pri vyšších zrážkach rastie príliš bujne, je silno olistený

43

a ľahko políha. Zrážky v dobe kvetu znemožňujú česanie, kvetné úbory nasávajú

vlhkosť, zhoršuje sa vzhľad, zloženie drogy a zväčšuje sa jej rozpadavosť. Neprospieva

mu dlhotrvajúce sucho v apríli a máji, obzvlášť pri veternom počasí. Na suchých

a teplých stanovištiach sa tvorí v úboroch viac slizu a úbory sú rozpadavejšie.

Na stredných pôdach v priemerne vlhkej oblasti sa môže tiež počítať s vysokou

úrodou a vyťaženosťou silice. Okrajové plochy zemiakarskej výrobnej oblasti umožňujú

najlepší vývin úborov a ich akosť.(GROMOVÁ, 1993)

Teplo – začína klíčiť pri teplote 6 – 7 °C, optimálna teplota na klíčenie je 20 – 25 °C.

Rastliny sú mrazuvzdorné. Optimálna teplota počas kvitnutia je 19 – 21 °C, teploty nad

30 °C skracujú kvitnutie a podporujú vytváranie menších úborov.

(HABÁN - BOROŠ A KOL.,2007)

1.16.2 Technológia pestovania

Rumanček kamilkový nie je náročný na predplodinu. V osevnom postupe sa

s úspechom za zaraďuje po olejninách a to predovšetkým po repke ozimnej, ďalej po

niektorých liečivých rastlinách ako napr. tymiáne, mäte priepornej, anýzu, skoroceli

kopijovitom. Najčastejšie sa zaraďuje po obilninách. Pre svoju nenáročnosť je

zaraďovaný ako doberná plodina. Rumanček môže byť úspešne pestovaný jeden až dva

roky ako podkultúra v novo založených intenzívnych sadoch. Jeho hustý kryt zabraňuje

neproduktívnemu vyparovaniu vody, zapleveniu a po zbere pôsobí rastlinná hmota ako

mulč. U jabloní a predovšetkým u hrušiek boli zistené lepšie prírastky a vyzretosť

dreva. (GROMOVÁ, 1993)

Diploidný cv. BOHEMIA je odroda azulénového typu s vysokým obsahom (-)-

alfa-bisabolo-loxidu A (nad 36% v silici) a malým obsahom (-)-alfa-bisabololu (3,5%).

Priemernú výšku habitu dosahuje 48 cm: je veľmi rozkonárená a riedko olistená. Úroda

suchej kvetovej drogy je 0,5 až 0,8t.ha-1, s 0,47 % obsahom silice.

Diploidná odroda BONA má 0,7 až 1,1% silice, podiel chamazulénu (16,0 –

28,8 %). Má vysoký obsah (-)-alfa-bisabololu (42,9 až 57,3 %) a úplne potlačené

oxidované zložky silice. Bola vyšľachtená krížením divorastúceho rumančeka zo

Španielska s cv. Bohemia, oproti ktorej má nižší vzrast. Rastie do výšky 15 až 30 cm.

44

Tetraploidná odroda GORAL (1990) bola vyšľachtená z cv. Bona

polyploidizáciou kolchicínom a opakovanými individuálnymi výbermi. Dosahuje výšku

45 až 80 cm. V porovnaní s cv. Bona dosahuje o 10 % vyšší obsah silice ( 1,20 až 1,29

%) s vyšším podielom chamazulénu o 31 %, ale nižším obsahom (-)-alfa- bisabololu

(23,8 až 31,7 %). Pretože dochádza k väčšiemu rozpadaniu kvetných úborov, je

vhodnejšia na priemyselné spracovanie.(VAVERKOVÁ A KOL., 1994)

Rumanček sa nezaraďuje po vikovitých plodinách a po hnojených okopaninách,

lebo po nich vytvárajú bohato olistenú a rozvetvenú rastlinu, ktorá menej a neskôr

kvitne a porast ľahko políha.(GROMOVÁ, 1993)

Vo svete sa pestuje 6 základných ekotypov – chemovarov. V súčasnosti sú

najviac žiadané diploidné a tetraploidné odrody s vyšším obsahom silice (až do 3%),

v ktorej má dominantný podiel chamazulén a bisabololy. Odrody slovenskej

provenlencie: Bona (1984), Goral (1990), Novbona (1997), Lutea (1997) patria

k svetovej špičke.(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)

1.16.3 Výživa a hnojenie

Snahy a pokusy ovplyvniť výživou výnos kvetovej drogy a silice prípadne ich

zložiek trvajú od dôb zavádzania rumančeka kamilkového do kultúry. Rumanček

kamilkový je dobernou plodinou , ktorá vyžaduje hnojenie NPK.

Novšie poznatky z rôznych pôdnych a klimatických podmienok, získaných tiež

pri rozdielnej úrovni pestovania všeobecne ukazujú, že dusík pôsobí na predlžovanie

stonky, jej väčšiu olistenosť a vetvenie, takže porast má väčší sklon k políhaniu.

Začiatok kvitnutia sa môže oneskoriť, vytvára sa viac ľahších kvetných úborov, ktoré sú

rozpadavejšie. Obsah silice, ktorý je relatívne ovplyvnení hnojením, sa vyššími dávkami

dusíku zvyšuje. Podľa chemického typu odrody sa dusíkom podporuje tiež tvorba

bisabololu.

Draslík ma vplyv na urýchlenie kvitnutia. Počet i veľkosť úborov sa zvyšuje,

takže sa draslíkom zvyšuje výnos. Draslík nepriaznivo ovplyvňuje množstvo silice.

Fosfor pri vyšších dávkach oneskoruje začiatok kvitnutia, znižuje počet

a hmotnosť kvetných úborov.

45

Rumanček príjme do fázy tvorby úborov 47 – 97 % dusíku a 22 – 63 % fosforu.

Veľkú rozdielnosť vyvoláva pôdna úrodnosť a výška hnojenia, zbytok živín prijíma vo

fáze tvorby úborov až do konca kvitnutia. Pri výnose 1,0 t.ha-1 kvetných úborov a 3,0

t.ha-1 vňate najvyšší obsah živín bol v úboroch a najvyšší odber pripadal na draslík.

Tabuľka 5: Obsah a čerpanie živín u rumančeka kamilkového

Živiny Obsah v sušine v % Odber v kg.ha-1 Celkom

Vňať Kvety Vňať Kvety

N

P

K

0,88

0,07

1,36

2,68

0,69

3,10

26

2,20

40,67

27

7,04

30,71

53

9,24

71,38

(GROMOVÁ, 1993)

Na prevádzkových plochách s celkovou dobrou úrovňou hospodárenia sa

osvedčuje pre zaistenie dobrého výnosu a lepšej práce zberača hnojenie po prvom

zberom hnojivom NPK v dávke 160 kg.ha a po druhom zbere regeneračného

prihnojenia dusíkom v dávke 50 kg.ha-1 liadku. Na pôdach so strednou zásobou fosforu

a draslíku sú dobré skúsenosti s aplikáciou hnojiva GVH v dávke 100 – 200 kg.ha-1 a po

druhom zbere 100 kg.ha-1 liadku vápenatého.(GROMOVÁ,1993).

1.16.4 Osevný postup a príprava pôdy

Najčastejšie sa pestuje po obilninách, olejninách (repka, mak). V špeciálnych

osevných postupoch sa zaraďuje po vňaťových liečivých rastlinách. Nepestuje sa po

hnojených okopaninách z dôvodu možnej poliehavosti porastu. Nevhodné sú aj

ďatelinotrávne zmesi, strukoviny a iné bôbovité rastliny. Neodporúča sa pestovať ani po

parumane spanilom. Po sebe sa pestuje s odstupom 2 – 3 rokov.

(HABÁN – BOROŠ, 2007)

Kvalitnou prípravou sa musí zabezpečiť dostatoční množstvo vlahy v pôde

a podmienky pre umožnenie klíčenia na svetle. Rumanček má pomalý začiatočný rast,

preto správna príprava pôdy sa v rozhodujúcej miere podieľa na výške a kvalite úrody.

Pôda musí byť urovnaná, nesmie byť zaburinená (pýr, rumanovité buriny). Povrch pôdy

46

musí byť upravený smykovaním a valcovaním, štruktúra pôdy má byť

drobnohrudkovitá.(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)

Zvolenie šírky riadkov je závislé od vlhkostných podmienok, spôsobu

ošetrovania porastu a spôsobu zberu. Najväčšia tvorba úborov a silice sa docieľuje pri

užších riadkoch (200 mm). V úzkych riadkoch sa porast veľmi poškodzuje pri

ošetrovaní počas vegetácie a pri zbere. Preto sa volí šírka riadkov 450 mm, prípadne

pásový výsev do riadko v 600mm.

Vysieva sa 1,5 – 2,0 kg osiva na hektár za bezvetria sejacím strojom pre výsev

drobných semien alebo upraveným sejacím strojom (Saxonia A 200 na RS 09 a i.)

(GROMOVÁ, 1993)

Rumanček kamilkový sa vysieva v troch základných termínoch:

- skorá jesenná sejba (15. August – 25. September) je z hľadiska tvorby úrody

najvhodejšia. Zabezpečí sa vytvorenie dostatočne pevnej prízemnej ružice listov, hlavne

v podhorských oblastiach, čo je zárukou prezimovania porastu,

- neskorá jesenná sejba (25. Október – 15. November) je riziková a odporúča sa ako

doplnková. Rastliny obyčajne slabo zakorenia, a v horších pôdno-klimatických

podmienkach môže porast na jar vymrznúť,

- skorá jarná sejba (15. Marec – 15. Apríl) sa odporúča výhradne ako náhradná

v prípade, že jesenný priebeh počasia neumožnil realizovať skorú jesennú sejbu.

(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)

1.16.5 Ošetrovanie porastu

Po sejbe sa povrch pôdy povalcuje ryhovanými valcami. Ryhy na valcoch

zabezpečia lepšiu priľnavosť nažiek k pôde, pričom nedochádza k nežiadúcemu

prekrytiu nažiek pôdou. Po vzídení sa porast udržiava nezaburinený. Porasty vysiate do

riadkov sa preplečkujú. Mladé rastlinky nesmú byť zahrnuté pôdou. Po prezimovaní sa

v prípade potreby skoro na jar aplikuje z odporúčaného normatívu časť dusíkatých

hnojív (liadková forma). (HABÁN - BOROŠ AKOL., 2007)

47

1.16.6 Zber a konzervácia

Zber je najvhodnejšie z hľadiska účinných obsahových látok robiť v šiestej

rastovej fáze, kedy je rozkvitnutá 1/3 rúrkovitých kvetov na lôžku. Vhodný termín zberu

signalizuje celkový vzhľad kultúry. Počas nakvitania rúrkovitých kvetov sa biele

jazykovité kvety skláňajú k stonke. Neskoršie zberané, prekvitnuté úbory sú na zber

nevhodné, pretože dochádza k tvorbe semien a rozpadu úboru.

Kvetné úbory sa sušia bez obsahu priameho slnka. Pomer zoschnutia je 5:1.

Úroda kvetnej drogy je 4 až 20 kg.100 m2, pri mechanizovanom zbere 250 až 300

kg.ha-1 z dvoch zberov. Pri použití bezodpadovej technológie možno získať z 1 t čerstvej

hmoty 0,5 až 1,2 kg silice. Drogou je usušený úbor rumančeka kamilkového FLOS

CHAMOMILLAE.

(VAVERKOVÁ A KOL,. 1994)

Po mechanickom zbere sa surová hmota zbavuje nežiaducich organických

prímesí, vňate na predtriediči rumančeka, prípadne na triedičke ST 1005 alebo TH-1. Po

vytriedení sa kvetné úbory rýchlo usušia v teplovzdušných sušiarňach. Teplota nesmie

presiahnuť 35 – 40 °C. Malé množstvá sa môžu sušiť aj prirodzeným teplom v tenkých

vrstvách, v dobre vetraných a pred slnečným svetlom chránených miestnostiach. Po

vysušení sa môžu spracovať menej akostné triedy rumančekovej drogy na odstonkovači

TR-6-002. Získa tak väčší podiel prvej akostnej triedy.

Pomer zosušenia je 4-6:1. Úroda suchej drogy závisí od spôsobu zberu a počtu

zberov. Z malých, ručne zberaných plôch býva 5 – 20 kg zo 100 m3. Z veľkých,

mechanizovaných zberaných plôch sa dosahuje priemerná úroda 350-800 kg.ha-1

z dvoch zberov. (HABÁN - BOROŠ A KOL., 2007)

1.16.7 Akostné požiadavky na drogu

Rumanček kamilkový sa vykupuje v štyroch akostných triedach. Droga

zodpovedajúca kvalite I. akostnej triedy musí obsahovať najmenej 0,4 % silice a 0,35 %

chamazulénu. Požiadavky na kvalitu drogy sú uvedené v Európskom liekopise

a Slovenskom liekopise 1 v monografickom článku Matricariae flos.

(HABÁN – BOROŠ A KOL., 2007)

48

1.16.7 Obsahové látky

V rastline bolo doteraz identifikovaných vyše stodvadsať chemických látok.

Hlavný terapeutický účinok má éterický olej (0,2 až 1,5 %, polyploidné odrody až 3,0

%), ktorého dôležitou súčasťou je celá rada terpenoidov. Z nich sú najviac významné

seskviterpény: (-)-alfa – bisabolol (10 až 25 %) – je to monocyklický terciálny

seskviterpénový alkohol; (-)-alfa – bisabololoxidy A, B, C, (10 až 25 %) – oxidy

seskviterpénových alkoholov, farnezén (15 %) – seskviterpénový uhľovodík; matricín

(0,10 až 0,16 % v droge) – je to seskviterpénový laktón, z ktorého vzniká počas

destilácie chamazulén (0,035 % v droge; 4 až 18 % v silici), spôsobujúci tmavomodré

zafarbenie silice. Silica získaná extrakciou preto nemá modrú, ale žltozelenú farbu.

Modré zafarbenie vzniká až po zahrievaní vodných extraktov drogy, keď sa v matricíne

otvára laktónový kruh a odštiepuje sa acetylový radikál. Vznikne tak medziprodukt –

nestála modrá kyselina chamazulénkarboxylová, ktorá už pri normálnej teplote

dekarboxyluje na chamazulén.

Ďalšou významnou skupinou obsahových látok majú význam polyacetylénové

spiroétery, kumarínové deriváty – umbeliferón, metylumbeliferón, herniarín; slizy

s najväčším podielom polysacharidov; organické kyseliny (citrónová, nikotínová,

steárová) a vitamíny. Antekotuloid je obsiahnutý najmä v rumane smradľavom

(Anthemis cotula L.) a parumančeku nevoňavom (Tripleurospermum inodorum Schlutz

Bip.), ktoré sú nežiadúcimi druhmi v kultúrach rumančeka kamilkového. Z tohto

dôvodu sa antekotuloid môže vyskytovať v silici a následne spôsobovať kontaktné

dermatídy.

Silice Oleum chamomillae aethereum je oficiálna vo väčšine európskych

liekopisov. Základnou požiadavkou na kvalitu silice je obsah azulénogénnych zložiek.

Ročná svetová produkcia silice je 1,0 – 1,5 t, ktorej až 50 % dodáva na trh Egypt.

(VAVERKOVÁ A KOL., 1994)

49

1.17 Rebríček kopcový

Je to trváca bylina s plazivým podzemkom, morfologicky variabilná. Stonka je

vystúpavá alebo priama, husto olistená, vysoká 0,1 – 0,8m. Listy sú 2 až 3 krát perovito

strihané, s viac ako 15 pármi segmentov. Koncový úkrojok je podlhovasto vajcovitý,

celistvookrajový. Súkvetie je usporiadané do hustého chocholíka. Úbory sú v priemere

4 – 10 mm veľké. Zákrov je vajcovitý, žltozelený, s hnedo obrúbenými listeňmi.

50

Terčové kvety sú žltobiele, jazykovité najčastejšie biele, ale môžu byť aj ružovkasté.

Kvitnú od júna do septembra. Plod je malá, úzko krídlatá nažka.

(HABÁN, OTEPKA, VAVERKOVÁ, 2009)

1.17.1 Nároky na prostredie

Svetlomilná rastlina, nenáročná na klimatické a pôdne podmienky.

Uprednostňuje pôdy piesočnato – hlinité, humózne, s pH 6,5 – 7,2; nezamokrené. Môže

sa pestovať na slnečných stanovištiach od nížin do podhorských oblastí Slovenska.

1.17.2 Technológia pestovania

Povolená je odroda Alba. Vhodnou predplodinou je strukovino – obilná

miešanka hnojená organickým hnojivom. Pôda musí byť pred sejbou prekyprená do

hĺbky 50 mm, kvalitne spracovaná.

1.17.3 Výživa a hnojenie

Odporúča sa hnojenie priemyselným hnojivom NPK – 2A v dávke 500 – 600

kg.ha-1. Vyžaduje intenzívne hnojenie dusíkom.

1.17.4 Osevný postup a príprava pôdy

Porast sa zakladá na jeseň (september), respektíve na jar (marec-apríl), do

riadkov vzdialených 0,45 m; do hĺbky 5 – 10 mm. Výsevok je 2 kg.ha -1. Povrch pôdy sa

po sejbe musí povalcovať. Porast sa udržiava nezaburinený pravidelným mechanicko –

manuálnym ošetrovaním. (HABÁN, 1996)

1.17.5 Zber a konzervácia

Zberá sa kvitnúca vňať dlhá najviac 0,25 m zrezávaním na začiatku kvitnutia

(jún – júl).

Po zbere sa musia skosiť zvyšky stoniek až po prízemnú ružicu listov. Po

prihnojení porastu regeneračnou dávkou dusíka sa môže dosiahnuť v klimaticky

priaznivom roku ešte jedna úroda kvitnúcej vňate v auguste až septembri. Vňať sa suší

podobne ako iné silicové drogy – rozložená v tenkých vrstvách, v tieni, rýchlo. Pri

sušení umelým teplom nesmie teplota presiahnuť 40 °C. Pomer zosušenia je 4:1. Úroda

suchej vňate býva 10 – 30 kg.100 m2. Droga sa skladuje v uzavretých obaloch,

chránených pred svetlom.

(HABÁN, 1996)

51

1.17.6 Akostné požiadavky na drogu

Sú zhrnuté v ČsL 4 – Herba millefolii. Droga musí obsahovať najmenej 0,15 %

(V/m) silice. Obsah stoniek hrubších ako 3 mm je prípustný najviac do 3,0 %; inak

zafarbených častí drogy do 3,0 %. Cudzích organických prímesí môže byť najviac 1,0

% a anorganických najviac 0,5 %. Vlhkosť 10 %. Obsah popola stanoveného

laboratórne vyžíhaním drogy najviac 8,0 % a popola nerozpustného v HCl najviac 1,0

%. Droga sa hodnotí aj podľa STN 86 6712 – Herba millefolii vulgaris a SFK –

Millefolii Flos. (HABÁN, 1996)

1.17.7 Obsahové látky

Drogou je usušená kvitnúca vňať – Herba millefolii, tiež kvet (úbor) – Flos

millefolii.

Účinné látky sú silica (0,2 – 1,1 %) s podielom azulénov, pinénov, proazulénových

guajanolidov (achilcín, milefín); ďalej glykozidické horčiny, frevonoidy, tanínové

triesloviny (3 – 4 %), kumaríny, dusíkaté látky (achileín = betonicín, cholín) a iné.

Droga sa vnútorne používa na podporovanie chuti do jedla a trávenia ako stomachikum.

(HABÁN, 1996)

52

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom záverečnej inžinierskej práce je analýza pestovateľských

agroekologických podmienok pestovania vybraných druhov liečivých rastlín v podniku

Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.

53

3 METODIKA PRÁCE

Za účelom splnenia vytýčeného cieľa práce, ktorým je analýza agroekologických

pestovateľských podmienok aplikovanej technológie pestovania vybraných druhov

liečivých rastlín v podniku Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica, budeme pri spracovaní práce

postupovať podľa uvedenej metodiky.

Hodnotenie bude prebiehať v pestovateľských ročníkoch 2008 – 2009

Posúdenie vplyvu poveternostných podmienok lokality

Charakteristika použitého biologického materiálu z hľadiska odrodového

Analýza aplikovanej agrotechniky, výživy a hnojenia, ošetrenia počas vegetácie,

zberu a sušenia, balenia a skladovania

Analýza dosiahnutých úrod v jednotlivých ročníkoch

Zhodnotenie finalizácie a produktov

Na základe analýzy uvoľniť syntézu zhrnutí v stručných záveroch

Materiál a podklady pre spracovanie záverečnej práce poskytol podnik

Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica

3.1 Charakteristika spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica

Myšlienka zaviesť pestovanie liečivých rastlín v poľnohospodárskej veľkovýrobe

vznikla v Plavnici v roku 1983. Chceli sa tak napojiť na tradíciu ľudového liečiteľstva

54

v podtatranskom regióne, ale hlavne na oblasť Pienin, kde v Červenom Kláštore 17.

storočí bolo centrum liečiteľstva bylinami, príprava liečiv a pestovania liečivých rastlín.

Z tohoto obdobia sa zachoval po známom mníchovi Cypriánovi najstarší herbár

liečivých rastlín na našom území.

Tento región zamaguria je považovaný aj v súčasnej dobe ako najmenej zaťažený na

Slovensku, ale aj v strednej Európe a svojimi prírodnými podmienkami mierneho pásma

je vhodný pre pestovanie liečivých rastlín so špičkovou kvalitou. Uvedené skutočnosti

mali vplyv na to, že v roku 1984 už boli zapojení do riešenia štátneho cieľového

programu „Výskum liečivých na báze liečivých rastlín a prírodných látok“ v piatich

čiastkových úlohách, ktoré sa dotýkajú otázok základného výskumu biologického

materiálu cez genetickú a fyziologickú problematiku k mechanizácii zberových prác

a pozberovej úprave drogy, výskum prírodných látok a liekových foriem.

Spoločnosť Agrokarpaty, s.r.o. v Plavnici vznikla v roku 1993. Jej hlavnou

činnosťou je pestovanie liečivých rastlín. Horský región okresu Stará Ľubovňa patrí

medzi oblasti ekologicky čisté, vhodný pre pestovanie ekologických

poľnohospodárskych produktov. Základom hospodárenia je šetrné a priemyselné

hospodárenie s pôdou, rozvoj jej optimálneho zloženia a úrodnosti. Tento cieľ dosahuje

cestou pravidelného dodávania kompostu vyrobeného z vlastného odpadu pri

pozberovej úprave liečivých rastlín, ďalej vyváženým osevným postupom - to je

striedanie plodín. Tento postup je dôležitý pre rast rastlín. Striedanie plodín výrazne

prispieva k obmedzeniu výskytu škodcov a pôvodcov chorôb prežívajúcich v pôde.

Dbajú taktiež na pestovanie medziplodín určených na zelené hnojenie s hlboko

koreniacimi a nízko koreniacimi rastlinami, aby udržali rovnováhu medzi úrodnosťou a

primeranou intenzitou využívania pôdy. Spracovanie rastlín prebieha maximálne

šetrným spôsobom, podľa podmienok ekologického hospodárenia, ktoré ma na zreteli

ochranu životného prostredia a krajiny v danej oblasti. Všetky výrobky sú z čistých

prírodných produktov vhodné na denné užívanie s podporným liečivým resp.

posilňujúcim účinkom.

3.2 Prírodno-klimatické podmienky a charakteristika lokality

Rozloha

55

Staro Ľubovniansky okres leží v severnej časti Prešovského kraja. Celé územie

sa tiahne v súvislom pásme východokarpatského flyšu od údolia rieky Poprad po štátne

Slovensko-Poľské hranice. Na západe hraničí s Popradom, na juhu s Prešovom a na

východe sa nachádza okres Bardejov. Severozápadná a západná časť územia je

vyplnená rovinatejšou Popradskou kotlinou a členitejšou Spišskou Magurou v severnej

až severo-západnej časti územia. Územie východnej časti vyplňuje Šarišská vrchovina

v mierne členitom teréne a v značne členitom teréne Čergovské pohorie. Južná časť je

zastúpená Levočskými vrchmi, strednú časť vypĺňa Lubovnianska vrchovina.

Napriek tomu, že v okrese sú veľmi obmedzené podmienky pre rozvoj rastlinnej výroby

členistosťou územia a drsnejšou klímou, ma okres prevažne poľnohospodársky

charakter.

Pôdne pomery

V danom území sa tiahne rieka Poprad, kde sa na oluviálnom podklade vyvinuli

nivné pôdy s nánosovými vrstavmi o rôznej zrnitosti.

Celé záujmové územie je prevažne zastúpené horninami vnútorného karpatského

flyšu, ktorý je charekteristický striedaním vrstiev bridlíc a pieskovca, sú tu pomerne

hlboké pôdy. S väčším obsahom skeletu sú ľahšie pôdy na pieskoch. Kde prevládajú íly

a bridlice, sú ilovité sedimenty zrnistostne ťažšie.

Na uvedených substrátoch pôd vplyvom opakovaného zvyšovania vlahy nad

nepriepustnú vrstvu, vznikli glejné a hnedé pôdy.

Na flyšových pasienkoch vápenatých sa vyvinuli prevažne hnedé pôdy, kyslé

hnedé pôdy.

Orničná vrstva je ťažká hlinitá až ílovitohlinitá, na menších plochách je ľahšia,

piesočnato hlinitá až piesočnatá.

Teplota

56

Územie spadá do oblasti mierne chladnej. Najteplejší je júl s priemernou

teplotou 17,7 °C a najchladnejší január s priemernou teplotou 3,35 °C. Za vegetačné

obdobie je priemerná teplota 14,7 °C.

Zrážky

Priemerný úhrn zrážok za vegetačné obdobie v obidvoch je 438 mm, za jeden

rok 662 mm. Najmenej zrážok pripadne na mesiac marec 21 mm, najviac zrážok na

mesiac júl 101 mm. Priemerný ročný úhrn zrážok je od 650 – 800 mm. Nadmorská

výška je od 300 – 900 m. Priemer je spracovaný za obidva roky 2008 a 2009. Kedže

záujmové územie patrí k Levočskej a Ľubovnianskej vrchovine, ktorej terén je silne

členitý je ovplyvňovaný eróziou. Striedanie pieskovcov a bridlíc spôsobuje, že flyšové

pohoria trpia zosúvaním pôdy.

Hydrologické podmienky

Cez územie preteká rieka Poprad, do ktorej sa vlievajú okolité potoky

odvádzajúce pramenisté a zrážkové vody zo záujmového územia. Celkové

vodohospodárske pomery sú neusporiadané, jednou z hlavných príčin lokálneho

zamokrenia a z nedostatočne upravených pomerov. Samotná rieka Poprad a jej hladina

ma kolísavú tendenciu. Maximálny prietok je v apríli až v máji, v lete sa hladina znižuje

a naopak na jeseň zvyšuje.

V katastrálnom území obce Šambrón sa preteká Šambronka, ktorá tvorí zberač

miestnych potôčikov a rýh. Šambronka na severe zaúsťuje do rieky Poprad. Ostatné

potoky tečú v hlbokých ryhách, brehy týchto potokov sú porastené drevným porastom

a dna týchto potokov tvorí nánosový materiál. Po celom katastrálnom území je častý

výskyt pramenných vývev a ich okolie je silne zamokrené. Veľká väčšina prameňov sa

nachádza na okraji lesov. Väčšia časť prameňov bola v rámci odvodnenia pozemkov

zvedená do recipientu.

3.3 Poveternostné podmienky v rokoch 2008 a 2009

Rok 2008

Najteplejším mesiacom bol júl s priemernou teplotou 17,2˚C, najchladnejším

február s priemernou teplotou -7,1 ˚C. Priemerná ročná teplota bola 6,6 ˚C. Najsuchším

bol september s 7,9 mm a najdaždivejším bol júl s 116,2 mm zrážok. Celkové ročný

57

úhrn zrážok predstavoval 600,7 mm. V priebehu roka 2008 sa vyskytlo 27 búrok.

Maximálna snehová pokrývka dosiahla výšku 31 cm. Pôda premrzla do hĺbky 52 cm.

Rok 2009

V roku 2009 bol najteplejším mesiacom opäť júl s priemernou teplotou 18,1˚C.

Najchladnejším mesiacom bol február, kedy priemerná teplota dosiahla – 7,1˚C.

V mesiaci júl spadlo aj najviac zrážok (156,3 mm). Najmenej zrážok spadlo v mesiaci

marec, 19,8 mm. Celkovo sa v tomto roku vyskytlo 31 búrok. Maximum snehovej

pokrývky bolo 44 cm. Pôda premrzla do hĺbky 64 cm.

3.4 Zhodnotenie poveternostných a klimatických podmienok

V priebehu sledovaných rokov 2008 a 2009 patril medzi najteplejšie mesiace júl

s priemernou teplotou 17,7 ˚C. Medzi najchladnejšie patril február s priemernou

teplotou –7,1˚C. Celková priemerná teplota počas sledovaných rokov dosiahla 6,2 ˚C.

Najdaždivejším mesiacom bol júl s priemerným úhrnom zrážok 136,3 mm. Celkovo

najsuchším mesiacom bol september 2008, kedy bolo nameraných iba 7,9 mm zrážok.

58

3.5 Charakteristika pestovaných odrôd

V rokoch 2008 – 2009 sme sledovali pestovanie týchto liečivých rastlín:

- Skorocel kopijovitý (odroda „Libor“)

- Rebríček kopcový (odroda „Alba“)

- Rumanček kamilkový (odroda „Bona“ )

Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata L.) – odroda „Libor“ (1988)

Táto odroda skorocelu je vyšľachtená v šľachtiteľskej stanici Libochovice

kolchicínovaním východiskového materiálu a každoročne opakovanými individuálnymi

výbermi s hodnotením potomstiev na veľkosť listov a ich úrodu. V štátnych odrodových

skúškach je označená L1 – L 15.

Rastlina je vysoká 0,50 – 0,70 m, trváca a má mohutný rast. Veľmi rýchly je

hlavne počiatočný rast. Tvorí ružice kopijovitých, žilnatých listov stredne až

tmavozelenej farby. Stvol ma neolistený priamy, končiac krátkym valcovitým klasom

kvetov. Plod je dvojpúzdrová tobolka s dvoma semenami.

Rebríček obyčajný – kopcový (Achille millefolium – collina) – odroda „Alba“

(1992)

Odroda bola vyšľachtená spoluprácou medzi PD Nová Ľubovňa a Katedrou

špeciálnej biológie PF UPJS Košice výbermi s plano rastúcich typov na území

východného Slovenska.

Je to rastlina trváca s čelade Asteraceae, ktorá pestovaním na bohatých pôdach

dosahuje výšku okolo 1,3 m. Stonka je priama, na vrchole rozvetvená a husto olistená.

Má špinavobiele súkvetie. Rebríček kvitne od júna až do neskorej jesene. Má vysoký

obsah silíc ako kontrolná nemecká odroda Proa (až dvojnásobne vyšší). Je nenáročná na

pôdne a klimatické podmienky.

Rumanček kamilkový ( Matricaria recutita) – odroda „Bona“ (1984)

Je to diploidná odroda, ktorá má potlačené oxidované zložky silice. Má vyskoký

obsah (-)-alfa-bisabololu. Bola vyšľachtená krížením divorastúceho rumančeka zo

Španielska z cv. Bohemia. Oproti Bohemii má nižší vzrast. Rastie do výšky 15 až 30

cm.

59

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Zaradenie v osevnom

Dodržiavaním osevných postupov postupov sme predchádzali únave pôdy po

obidva sledované roky 2008 - 2009. Tá vzniká pri jednostrannom a dlhodobom

využívaní pôdy jedným rastlinným druhom. V podniku sme ako predplodiny používali

najmä rascu lúčnu, pšenicu, viku jarnú, ďatelinu červenú, strukovino - obilné miešanky

a pohánku. Využívali sme aj druhovú rozmanitosť pestovaných druhov liečivých rastlín.

4.2 Agrotechnika základnej prípravy pôdy

Agtotechnika platí pre obidva pestovateľské roky (2008 – 2009). Prvoradou

úlohou obrábania pôdy je zabrániť jej zhuntneniu a zabezpečiť priaznivý vodný

a vzdušný režim, aktivity mikroorganizmov a sprístupňovanie živín pre rastliny. Plnenie

úloh sme zabezpečili nasledovnými agrotechnickými operáciami: stredne hlbkou orbou,

zapravením organického hnojiva, bránením a smykovaním. Po zbere sme orali do hĺbky

0,20 m. Po orbe sme pobránili a posmykovali, čím sme odstránili pozberové zvyšky

a povrch urovnali. Na zvýšenie obsahu organickej hmoty v pôde sme použili kompost,

ktorý sme na pole rozmetali v dávke 25 - 30 t.ha-1 a následne zapracovali rotavátorom.

Pri všetkých sledovaných plodinách sme vykonávali základné obrábanie pôdy rovnako.

4.3 Založenie porastov

Porast sme zakladali kotrolovaným a certifikovaným osivom, ktoré malo

garantovanú klíčivosť a odrodovú čistotu. Snažili sme sa zabezpečiť optimálne životné

podmienky ako je teplo, voda, živiny aby nám osivo zaručilo pravidelné vzchádzanie

a jednotne zapojený porast. Plodiny sme vysievali na jar alebo na jeseň podľa

odporúčanej hĺbky danej pre jednotlivú plodinu. Dodržiavali sme veľkosť výsevku

a medziriadkovú vzdialenosť. Po výseve sme porast povalcovali pri dostatočne vlhkej

pôde a vhodných klimatických podmienkach nám semená vyklíčili.

4.4 Výživa a hnojenie

V potrebách hnojenia nám poskytne dôležitú informáciu agrochemický rozbor

pôdy (tabuľka č. 11), podľa ktorého sa zistí stav zásoby pôdy živinami (P, K, Mg, Ca)

a vypočíta sa potreba čistých živín v prepočte na konkrétny typ hnojiva. Zohľadňuje sa

pH pôdy, druh a typ pôdy. Najlepšie sa uvoľňujú živiny z pôdy pri intervale pH pôdy 6

60

– 7. Podmienkou úspešného hnojenia je úprava pôdy vápnením, aby sme dosiahli

optimálne pH.

V podniku sa vykonal naposledy agrochemický rozbor ešte v roku 2005 a to na

viacerých parcelách. Všetky mali stredný druh pôdy. Rozborom bolo zistené pH pôdy,

potreba vápnenia a zásobenosť P, K, Mg. Na niektorých parcelách bola silne kyslá pôda,

stanovená potreba vápnenia bola na 1 t.ha-1 Ca CO3. Ostatné pôdy mali pôdnu rekciu

netrálnu a nebola potreba vápnenia. V pôde sa množstvo P, K, Mg pohybovalo od

vyhovujúceho cez dobrý, až po veľmi vysoký stupeň zásobenosti. Nebolo potrebné teda

tieto živiny dodávať do pôdy.

Samotným základom hnojenie liečivých rastlín su organické hnojivá. Používali

sme hlavne vlastný kompost vyrobený z pozberových zvyškov liečivých rastlín. Napr.

nechtíkové a rumančekové vňate po zbere kvetov, nadzemná časť archangeliky a pod. N

a vyhnojenie porastov však nestačilo vyrobené množstvo kompostu. Veľkú úlohu preto

zohrávalo aj zelené hnojenie. Najviac použitými rastlinami bola u nás horčica biela,

ďatelina červená, bôb konský a vika jarná.

4.5 Ošetrovanie počas vegetácie

Ošetrovanie počas vegetácie bolo zamerané hlavne na ničenie burín,

rozrušovanie pôdneho prísušku a ochranu proti burinám a škodcom formou plečkovania

a bránenia.

Porasty sme ošetrovali pravidelne mechanicky až do zapojenia porastov. Vtedy boli

liečivé rastliny schopné konkurovať burinám a potláčať ich vývoj a rast. Najväčšie

druhové zastúpenie sme zaznamenali: pýr plazivý, pastierska kapsička a pichliač roľný.

Nebol však prekročený prah škodlivosti.

4.6 Zber a sušenie

Zber sme uskutočnili viac krát do roka v závislosti od pestovaného druhu, čo je

podrobnejšie rozpísané pri samotných vybraných plodinách. Organizácia zberu bola

náročná kde záviselo od mnohých faktorov ako priebeh počasia, optimálna rastová fáza

s najvyšším obsahom účinných látok v rastline a kapacity sušiarne. Zber sme

vykonávali doobeda po obschnutí rosy a len za suchého počasia. Zberali sme ručne

a žacím strojom s vynášacím dopravníkom.

61

Pozberová úprava nasledovala hneď po zbere. Skorocel kopijovitý ma sklony

k zavädnutiu takže sme ho museli dať hneď sušiť. Rastliny ktoré obsahujú éterický olej

sme sušili pri teplote do 35 °C. Napr. skorocel sa sušil pri teplote až 50 °C aj viac.

Teploty boli špecifické pre každú rastlinu zvlášť a boli striktne dodržiavané. Sušili sme

vo veľkokapacitnej sušičke L.R. PCHB.

Z rastlín sme odstraňovali nežiadúce prímesy, najmä buriny a rovnomerne

rozpriesterali vrstvu. Tento spôsob sa nazýva apretácia – je to odstránenie nežiadúcich

prímesí organického alebo anorganického pôvodu z liečivých rastlín určených na ďalšie

spracovanie.

4.7 Balenie a skladovanie

Byliny sme balili až keď sme drogu nechali niekoľko hodín vydýchať. Balili

sme ich do papierových alebo jutových vriec. Každé vrece bolo označené štítkom,

rokom zberu, názvom rastliny, váhou a dátumom balenia. Skladovali sme ich na

suchých a tmavých miestach. Liečivé rastliny ktoré pochádzali z ekologickej produkcie

sme skladovali oddelene od konvečnej produkcie a označili šítkom BIO. Napr. droga

skorocelu je silne hygrokopická preto bola balená bez prístupu vzduchu.

62

4.8 Technológia pestovania vybraných druhov rastlín za rok 2008 a 2009

Skorocel kopijovitý

Pestovateľský rok 2008

Skorocel sme pestovali na výmere 57,12 ha. Predplodinu sme zvolili rascu

lúčnu. Po podmietke sme vykonali strednú orbu na jeseň, spolu s dávkou kompostu 25

t.ha-1. Počas predsejbovej prípravy pôdy sme aplikovali 35 kg dusíka v síranovej forme

na 1 ha. Vysievali sme do hĺbky 0,02 m, medziriadková vzdialenosť bola 0,45 m. Na

1 ha sme použili 15 kg osiva (tabuľka č. 9). Po sejbe sme pôdu následne utužili

valcami, aby sme podporili zlínavosť pôdy. Porast sme pravidelne ošetrovali

plečkovaním, aby sme predchádzali vzchádzaniu burín. Zber sme vykonali trikrát za

vegetačné obdobie, začiatkom júna až koncom augusta. V júli sa vyskytli zrážky, takže

sme museli zrýchliť proces sušenia. Po prvom zbere sme prihnojili dusíkom v liadkovej

forme 25 kg.ha-1. Úroda v tomto roku dosiahla 3,20 t.ha-1.

Pestovateľský rok 2009

V roku 2009 sa výmera skorocelu kopijovitého zmenšila na 22,30 ha. Nový

porast sa nezakladal. Počas vegetácie sa porast pravidelne plečkoval a ošetrovali sme ho

aj ručne, keďže sa nevyskytol žiadny kalamitný škodca. Zber sme opäť vykonávali

trikrát do roka. Prvý zber prebiehal v júni, druhý v auguste a tretí v septembri. Po prvom

zbere sme do pôdy zapracovali regeneračnú dávku dusíka vo výške 30 t.ha-1. Sušili sme

pri teplote 50 °C. Úroda sa mierne zvýšila, dosiahla 3,30 t.ha-1 v suchom stave.

Rumanček kamilkový

Pestovateľský rok 2008

Rumanček sme tento rok pestovali na výmere 35,22 ha. Porast bol zakladaný

ešte na jeseň 2007. Po zbere predplodiny ktorú tvorila pšenica sme spravili podmietku

a strednú orbu do hĺbky 0,20 m. Pôdu sme urovnali do roviny smykom. Následne sme

pôdu aj povalcovali, aby semená pri siatí ostali na povrchu. Zvolili sme vysievanie do

riadkov o šírke 0,45 m a vysievali sme 2 kg.ha-1 osiva (tabuľka č. 9). Siali sme

v polovici septembra za mierne vlhkého počasia. V roku 2008 sme porast na jar dvakrát

ošetrili plečkovaním. Zber sme vykonali trikrát, prvý zber koncom mája a posledný

63

koncom júna. Počasie nám príliš neskomplikovalo zber, bolo jasno a zberali sme po

uschnutí rosy. Úroda bola 3,35 t.ha-1 v suchom stave. Ihneď po zbere sme vykonali

podmietku a zapracovali 30 kg dusíka na 1 ha. Sušenie trvalo 7 hodín a sušili sme pri

teplote 35 °C.

Pestovateľský rok 2009

Tento rok sme rumanček pestovali na výmere 29,82 ha. Porast bol zakladaný na

jeseň. Predplodinou bola pšenica. Po jej zbere sme vykonali podmietku a strednú orbu

do hĺbky 0,20 m. Vysievali sme na jeseň začiatkom septembra. Medziriadková

vzdialenosť bola 0,45 m a osivo 2 kg.ha-1. Na jar sme porast poplečkovali. Zber sme

vykonávali od polovice mája do polovice júna štyrikrát za priaznivých teplotných

a vlhkostných podmienok. Medzi každým zberom sme porast poplečkovali. Po prvom

zbere sme prihnojili dusíkom. Sušili sme pri teplote 35 °C v trvaní 6 hodín. Úrodu sme

zaznamenali 3,40 t.ha-1.

Rebríček kopcový

Rok 2008

Porast rebríčka sme zakladali v roku 2006 na jeseň. Najprv sme vysievali

ozimnú pšenicu, potom sme vysiali rebríček do hĺbky 10 mm a do medziriadkov o šírke

0,45 m. Na 1 ha sme použili 2 kg osiva (tabuľka č. 9). Porast sme po výseve

povalcovali, aby sme lepšie zapracovali semená do pôdy a podporili zlínavosť pôdy.

Semená vyklíčili za 15 dní a do štyroch týždňov sa rastliny zakorenili. Podsev pšenicou

sme hlavne použili preto, lebo v našom pestovateľskom prostredí nie je schopný

v prvom roku konkurovať burinám. Vysoká zaburinenosť porastu nám totiž znemožňuje

mechanizovaný zber a znižuje samotnú životnosť porastu. V roku 2007, sa ale úroda

nezbierala, lebo bol pestovaný na podseve pšenice. V tomto roku sme rebríček skosili

spolu s pšenicou. Zrno sme vymlátili. Rebríčková vňať a slama bola odpredaná ako

krmivo pre hovädzí dobytok.

V roku 2008 bol porast pestovaný už tretí rok. Na jar sme vykonali ošetrenie

porastu plečkovaním, čím sme zamedzili výskyt vzchádzajúcich burín. Vňať sa zbierala

začiatkom kvitnutia 0,25 m dlhá. Samotný zber sa vykonal začiatkom augusta. Po zbere

sme skosili všetky stonky po prízemnú ružicu listov.

64

August bol teplotne normálny až mierne daždivý, počasie nám trochu

ovplyvnilo obsah silíc. Úroda bola 2,42 t.ha-1. Sušili sme pri teplote 35 °C. Zlisovaný

a zabalený rebríček sme odvážali na sklad, alebo na ďalšie spracovanie.

Rebríček bol pestovaný v celkovej výmere 4,0 ha počas doby sledovania roku 2008

a 2009.

Rok 2009

Už štvorročný rebríček sme ošetrili hlavne proti burinám plečkovaním

a bránením. Po prezimovaní sme prihnojili regeneračnou dávkou 30 kg.N -1, 30 kg.P-1

a 50 kg.K-1. Zber sa uskutočnil začiatkom júla na základe predpovede

a pravdepodobnosti zrážok. Prvá dekáda júla bola suchšia, druhá dekáda daždivá čo

mierne skomplikovalo zber. Po zbere sa porast znova poplečkoval. Rok 2009 bol opäť

teplotne normálny s miernymi zrážkami. Počasie nám iba mierne znížilo obsah silíc

nakolko sme stihli porast pozbierať pred dažďom. Úroda bola 2,3 t.ha-1. Sušilo sa pri

teplote 35 °C.

65

4.9 Zber z voľnej prírody

Zber sme vykonávali v zmysle zákona ochrany prírody č. 534/2002 Z.z.

a zákona o ekologickom poľnohospodárstve č. 224/1998 Z.z., ktorý určuje pravidlá

a systém kontrolovaného zberu.

Odporúča sa zberať v lesoch a na opustenejších územiach kde nie je vykonávaná

chemická ochrana. Okraje lesov musia mať dostatočný odstup od ornej pôdy. Na

obríbaných TTP sa smie zebrať iba pokial ide o ekologické poľnohospodásrstvo.

Zakazuje sa zbierať v okolí okrajov ciest, železníc, osád a fabrík.

Systém zberu

Je založený na koordinátoroch, ktorý ovládajú pravidlá kontrolovaného zberu

a sú vyškolení. Kontrolujú lokality zberu a svojich zberačov pravidelne informujú. Na

začiatku zberu poskytne koordinátor cenník vykupovaných drog. Preberá usušené

drogy, dodáva vrecia, kontroluje kvalitu. Každý zo zberačov pri odovzdávaní rastlín

podpíše čestné prehlásenie, že dodržal predpísané pravidlá.

V našich podmienkach sme zberačov oboznámili s chránenými rastlinami

regiónu, s ekológiou, botanikou prostredia a so zbieranými rastlinami. Podľa

stanovených pravidiel sme vyberali aj lokality pre kontrolovaný zber. Lokality boli

vlastníctvom urbárskych spoločností obce Plaveč a Šambron, ktorý dali súhlas pre zber

rastlín a podpísali aj čestné prehlásenie, že vo svojom hospodárení nepoužívali žiadne

chemické prípravky. Systém zberu je založený na zberacích skupinkách, ktoré

organizuje jeden vyškolený pracovník. Nazbierané množstvá sa zvážili pred aj po

vysušení a urobil sa záznam. Zreteľne sme ich označili názvom rastliny, váhou, menom

vedúceho skupiny, dátumom zberu a značkou BIO. Uskladnené boli osobitne v suchých

a tmavých priestoroch.

66

4.10 Produkty a finalizácia liečivých rastlín

Spoločnosť Agrokarpaty s.r.o. Plavnica sa špecializuje hlavne na výrobu

liečivých čajov. Dopestované rastliny sa však používajú aj na rôzne iné účely a na

výrobu rôznych produktov.

Sypané čaje

Porciované čaje

Masážne oleje

Aromatické zmesi

Produkcia, ktorá sa nespotrebovala pri finalizácii sa odpredala ako polotovar

rôznym odberateľom vo forme čerstvej suroviny alebo usušenej suroviny. Nepoužívali

sme žiadne ochucovadlá, konzervanty a ani farbivá. Spracovaním rastlín z ekologickej

produkcie vznikli čaje, ktoré sú označované ako biopotravina. Spoločnosť garantuje, že

počas výroby, spracovania a skladovania neprišli do styku s chemickými ochrannými

látkami, rôznymi hormónmi, priemyselnými hnojivami a konzervačnými látkami.

Výrobné technológie zachovávajú veľmi vysokú nutričnú hodnotu biočajov.

4.11 Technologický postup výroby čajov

Rozlišujeme dve kategórie bylinných čajov. V tej prvej sú čaje, ktoré slúžia na

liečenie chorôb a liečebné kúry, zväčša ich predpisuje terapeut. V druhej kategórii sú

čaje, ktoré majú miernejší účinok a sú vhodné na denné pitie. Podporujú regeneráciu

a látkovú premenu organizmu. V sledovanom období sme vyrábali monočaje

a čajovinové zmesi. Rastlinné drogy boli pred použitím do výroby otestované na

chemickú a mikrobiologickú nezávadnosť. Pre tvorbu sypaných čajov je veľkosť častíc

2 – 6 mm, pre porciované čaje 0,25 – 2 mm. Porezané drogy sme presitovali, podľa

receptu sme drogy navážili a naplnili do homogenizátora. V adjustačnej miestnosti sme

homogénnu zmes naplnili do zásobníka plničky, ktorá plnila zmesou záparové vrecúška.

Tieto záparové vrecúška sme vkladali do skladacích krabičiek. Každá krabička

obsahovala 20 ks vrecúšiek. Boli označované dátumom výroby, spotreby, číslom šarže

a zafóliovali sme ich linkou na celofánovanie. Hotové výrobky boli skladované

v suchom a čistom sklade odkiaľ už boli expedované priamo odberateľom.

67

4.12 Sortiment výrobkov

Liečivé rastliny, ktoré sú vo výrobkoch firmy Agrokarpaty, s.r.o. v Plavnici, sa

pestujú v ekologicky nezaťaženom prostredí oblasti Pienin a Magury pod Vysokými

Tatrami. To isté platí aj o rastlinách z divorastúceho zberu a lesných plodov. Všetky

výrobky sú čisté, t. j. bez umelých chutí, farieb a aróm. Preto ich ľudský organizmus

dobre prijíma a pozitívne na nich reaguje. Pri spracovávaní zloženia čajových zmesí sa

podieľajú poprední odborníci z oblasti fytoterapie z Košíc, Nitry, Bratislavy, Brna,

Prahy a Užhorodu.

Všetky výrobky sú z čistých prírodných produktov vhodné na denné užívanie s

podporným liečivým resp. posilňujúcim účinkom. V roku 2008 za výrobok šiestich

druhov čajov – Zdravie z Pienin a Zamaguria Ministerstvo pôdohospodárstva SR

udelilo firme značku kvality.

Predstavíme si pár produktov vyrábaných spoločnosťou:

Sypané čaje – Archangelika lekárska, koreň; Rozamrín lekársky, list; Lastovičník

väčší, vňať; Šalvia lekárska, vňať.

Bylinné čaje – Diabetecký čaj, Čaj na kĺby, Čaj na prostatu (Vŕbovkový čaj),

Obličkový čaj, Prieduškový čaj.

Ovocné čaje – Čučoriedkový ovocný čaj, Ovocno-bylinný karpatský čaj, Ovocný čaj

Exotic, Rakytníkový čaj karpatský.

Cudzokrajné čaje – Gruzínsky čaj, PU – ERH, Roibos, Zelený čaj.

Výrobky z liečivých rastlín - Acorus - pálenie záhy, Kláštorný vankúš z liečivých

bylín, Pieniny bylinkový kúpeľ, Zábal na boľavé miesta.

Masážne bylinné oleje – Ľevandulový masážny olej, Pieniny masážny olej,

Rebríčekový masážny olej, Rozmarínový masážny olej.

68

4.13 Distribúcia a propágacia výrobkov

Naše výrobky sme distribuovali a propagovali v podnikovej predajni, ktorá bola

otvorená ešte v roku 2003. Okrem čajov si môže nakupujúci vybrať aj so sortimentu

BIO potravín, doplnkov výživy a kozmetickou, ktorá obsahuje rôzne výťažky

z liečivých rastlín. Tieto produkty boli vyrobené partnerskými firmami napr.

EKOTREND Myjava, KZLM Tilia s.r.o. a.i.

Distribúcia bola však hlavne založená na obchodných zástupcoch, ktorý

ponúkali naše výrobky vo vybraných predajniach a lekárňach. V súčasnosti

spolupracujeme so štyrmi obchodnými zástupcami, ktorý pôsobia v rôznych regiónoch

Slovenska. Výrobky sa distribuujú aj do obchodných reťazcov a do mnohých

maloobchodov. Široký sortiment sme ponúkali lekárňach, špecializovaných predajniach

čajov a zdravej výživy.

Najlepšia propagácia sa osvedčila na veľtrhoch, kde sme prezentovali výrobky formou

ochutnávky, prezencií a prezenčného materiálu a poskytovaním rád potencionálnym

zákazníkom. Bolo to veľmi účinné nakoľko tu bola priama väzba medzi spotrebiteľom

a výrobcom. Spotrebiteľ mohol vyjadriť svoj názor na výrobky. Dokonca aj na

viacerých školách v okrese Stará Ľubovňa sme zaviedli pitný režim, ktorý sme aj z časti

sponzorovali.

Ďalšou veľkou výhodou bolo zavedenie internetového obchodu, kde si návštevník môže

okrem získania potrebných informácii o spoločnosti, čajoch, certifikátoch apod., aj

priamo zakúpiť výrobky z našej produkcie.

V minulosti sa produkcia expedovala aj do zahraničia hlavne do Českej

republiky sa aj zachovalo. V čase písania tejto diplomovej práce však aj spoločnosť

Agrokarpaty zasiahla svetová hospodárska kríza, preto sa hlavne orientovala

na posilnenie domáceho trhu.

69

4.14 Ekonomika spracovania

Hlavný ukazovateľ rentability pestovania a spracovania liečivých rastlín je

ekonomické zhodnotenie dopestovanej produkcie. Medzi hlavné podmienky úspešného

pestovania zaraďujeme: agrotechnické operácie, ktoré sú vykonávané v správnych

termínoch, mechanizácia prác a dobre fungujúce dodávateľsko-odberateľské vzťahy.

Základné ekonomické ukazovatele boli náklady, príjmy a hospodársky výsledok.

Boli zvlášť vyčíslované pre pestovanie a zvlášť pre finalizáciu úrod liečivých rastlín.

Finalizovali sme ich do porciovaných monočajov a zmesí formou balíčkovania.

Sledované rastliny sme pestovali 2 roky.

V prvom roku pestovania boli náklady vyššie lebo boli spojené s prípravou

pôdy, kúpou osiva a sejbou. Najvyšším nákladom bolo sušenie, kde sa spotrebovalo

značné množstvo energie. Usušenie biomasy o objeme 3 t stálo v priemere 481 Eur.

Vplyvom rastu cien pohonných hmôt, miezd a energií postupne náklady vzrástli o 0,5 %

oproti predchádzajúcemu roku. Náklady na výrobu jedného balenia čaju vez drogy boli

0,24 Eur a zahŕňali použitý materiál, odpisy za linku na balíčkovanie, réžiu a pracovné

náklady (tabulka). Pri vyčíslovaní nákladov finalizácie sme používali základné údaje,

ktoré vychádzali z procesu spracovania liečivých rastlín. Z 1 kg usušenej drogy sme

vyrobili 24 ks balení čaju. Od úrody sme odpočítali stratu 20 %, ktorá nám vznikla

v procese zberu, sušenia a balenia. Náklady sme navyšovali v každom roku o 5 % oproti

predchádzajúcemu.

Príjmy sme realizovali v troch variantoch:

Variant č. 1 – odpredaj úrody ako polotovaru usušenej drogy. Príjmy s menšou

odchýlkou boli priamoúmerné závislé od ceny za 1 kg drogy a množstva úrody, pri

odpočte straty 20 %.

Variant č. 2 – odpredaj finalizovanej úrody v podobe porciovaných monočajov.

Príjmy boli závislé na cene jedného balenia a množstve dopestovanej a finalizovanej

úrody, po odpočte 20 % straty.

Variant č. 3 – táto varianta platila iba u skorocelu a predstavovala odpredaj

čerstvej biomasy listov ihneď po zbere bez ďalšej úpravy. Cena za 1 kg čerstvých listov

bola 0,09 Eur.

Hospodársky výsledok sme zistili odpočítaním nákladov od dosiahnutých príjmov. Ak

sú vyššie náklady ako príjmy, hospodársky výsledok je strata. Ak sú náklady nižšie ako

70

príjmy, výsledok je zisk. Od hrubého zisku sme odpočítali daň a vyšiel nám tak čistý

zisk.

Rentabilita tržieb za rok 2008 0,07 % zisku na 0,033 Eur. V roku 2009 vládla vo svete

hospodárska kríza, pocítil to aj podnik, ale cez to všetko sme plánované úlohy splnili.

V čase odovzdávania práce však ešte rok 2009 nebol spracovaný.

71

5 DISKUSIA

Na základe získaných a spracovaných údajov z pestovanie liečivých rastlín

v spoločnosti Agrokarpaty s.r.o. Plavnica, v diskusii porovnáme získané hodnoty

s teoretickými poznatkami rôznych autorov a odborníkov.

Skorocel kopijovitý

Skorocel sme pestovali na pôdach hlinito-piesočnatých čo súhlasí s údajmi ktoré

uvádza Vaverková (1994).

Habán (1996) uvádza ako predplodinu zvyčajne okopaniny alebo strukoviny,

v našom prípade sme použili rascu lúčnu.

V sejbe sme použili výsevok 15 kg osiva čo súhlasí s údajmi, ktoré uvádza

Gromová (1993).

Prihnojovanie dusíkom po zbere súhlasí s odporúčaniami, ktoré uvádza

Gromová (1993).

Zber sme vykonali trikrát čo tiež súhlasí s údajmi, ktoré udáva Vaverková

(1994).

Podľa Gromovej (1993) sme sušili skorocel pri teplote 50 °C.

Rumanček kamilkový

Ako predplodinu sme použili pšenicu čo súhlasí s odporúčaniami od Gromovej

(1993).

Podľa odporúčaní Habána a Boroša (2007) sme vykovali kvalitnú predsejbovú

prípravu pôdy a povrch sme aj starostlivo urovnali.

Podľa Gromovej (1994) sme vysievali 2 kg.ha-1 osiva do medziriadkovej

vzdialenosti 0,45 m a použili sme podľa Habána a Boroša (2007) odporúčania na skorší

jesenný výsev.

Porast sme plečkovali a snažili sme sa nezahrnúť mladé rastlinky čo odporúča

Habán a Boroš (2007).

Sušili sme pri teplote 35 °C a v trvaní od 6 -7 hodín čo je zhodné s údajmi od

Gromovej (1993).

72

Rebríček obyčajný

Rebríček je nenáročný na klimatické a pôdne podmienky, môže sa pestovať na

slnečných stanovištiach čo uvádza Habán (1996) a Neugebauerová( 2009) a preto je

vhodné pestovať ho aj našich podmienkach.

Ďalej Habán (1996) uvádza použiť výsevok 2 kg.ha-1 a siať do medzriadkovej

vzdialenosti 0,45 m, čo súhlasí aj s našimi postupmi.

Po zbere sme vykonali regeneračné prihnojenie 30 kg N, 30 kg P a 50 kg K čo

približne súhlasí s údajmi, ktoré uvádza Habán (1996).

Rebríček sme sušili pri teplote 35 °C, aby sme nepoškodili éterické oleje, čo

nesúhlasí s tvrdeniami od Paukova (1981), ktorý uvádza teplotu až 40 °C.

73

6 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

Diplomová práca a jej výsledky rozšiřuju súčasné poznatky z pestovania

liečivých rastlín v kultúrnych agroekologických podmienkach. V práci sme riešili

problematiku pestovania liečivých rastlín a to konkrétne: skorocel kopijovitý, rumanček

kamilkový a rebríček obyčajný.

Uvedením výsledkov tejto diplomovej práce do pestovateľskej praxe sa očakáva

zlepšenie a stabilizácia v kvalite a produkcii vybraných druhov liečivých rastlín.

Výsledky naznačujú na potrebu a zameranie sa na prehĺbenie ďalšieho výskumu, hlavne

produkčného procesu.

Pre skúmané druhy liečivých rastlín je možné v praxi využiť:

1. Pri skoroceli navrhujeme dbať na lepšie rozloženie listov pri sušení, aby sa nám

nezaparovali a nehnedli ako sa občas pri sušení stalo. Prikladáme to však najmä

znížením počtu pracovných síl a pracovnej vyťaženosti.

2. Pri pestovaní skorocelu navrhujeme použiť ako predplodinu pšenicu, nakoľko

pšenica zanecháva porast v dobrom nezaburinenom stave. Počas sledovania nám

vzišla viac burina a plečkovanie bolo náročnejšie, aby sme porast príliš

nepoškodili.

3. Samotná ochrana proti škodcom je na dobrej úrovni. Odporúčame meniť

prípravky z dôvodu rezistencie patogénov voči ošetrujúcim prípravkom.

Zamerať sa hlavne na prípravky ekologicky akceptovateľné. Počas dvojročného

sledovania sa však nevyskytol žiadny významnejší škodca.

4. Na základe získaných skúseností odporúčame inovovať a zdokonalovať

pestovateľské a spracovateľské zariadenie z dôvodu šetrenia nákladov

a pracovných síl.

5. Navrhujeme rozšíriť distribučnú sieť v rámci Slovenska a do cudzích krajín,

ktorá by nám pomohla k lepšej predajnosti výrobkov. Zvýšený zisk nám tak

môže pomôcť k nákupu nových technológií.

6. Odporúčame inovovať a neustále obnovovať ponúkaný sortiment a držať tak

krok s konkurenciou a zvýšiť tak hodnotu predávaných výrobkov.

74

7 ZÁVER

V diplomovej práci sme sa zamerali na získavanie teoretických a praktických

poznatkov o súčasnom stave problematiky pestovania liečivých rastlín. Našim cieľom

bolo analyzovať technológiu pestovania vybraných druhov liečivých rastlín, úprave po

zbere, produkcie a ich celkovej finalizácie v spoločnosti Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.

Z našich výsledkov vyplýva, že sme počas sledovania pestovania , pozberovej

úpravy a finalizácii dodržali agrotechnické postupy, zásady správnej poľnohospodárskej

praxe, ako aj výrobnej praxe. Niektoré pracovné operácie boli uskutočnené špecifickou

technológiou, ktorú si spoločnosť osvojila a zaužívala.

Porast skorocelu bol založený v roku 2008 o výmere 57,12 ha. V roku 2009 sa

dosiahla najvyššia úroda 3,30 t.ha-1 oproti roku 2008 kde bola 3,20 t.ha-1. V roku 2009

bola, ale celková pestovateľská výmera menšia, tvorila 22,30 ha.

Rumanček sme pestovali v roku 2008 na výmere 35,22 ha a úroda nám dosiahla

3,35 t.ha-1. V roku 2009 bola výmera menšia podobne ako u skorocelu, predstavovala

29,82 ha a jej úroda nám mierne v tomto roku stúpla na 3,40 t.ha-1.

Rebríček obyčajný bol zakladaný ešte v roku 2006, kde sa v roku 2007 zbierala

úroda pšenice, kdeže bola zvolená technológia podsevu pšenicou. Prvá úroda bola

v roku 2008 2,42 t.ha-1 a v roku 2009 bola o niečo málo nižšia 2,30 t.ha-1. Pestoval sa

na celkovej výmere 4,0 ha.

Spoločnosť Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica patrí k najväčším a najvýznamnejším

pestovateľom a spracovateľom liečivých rastlín v Slovenskej republike. I keď sa

celková výmera oproti roku 2008 zmenšila o 36 % v dôsledku svetovej hospodárskej

krízy ,jej činnosť dotvára charakter krajiny, spestruje jej biodiverzitu, ako aj

biodiverzitu pestovaných druhov. Zastáva tradície a poukazuje na jedinečnosť využitia

liečivých rastlín v každej sfére života. Na základe našich dosiahnutých výsledkov

diplomovej práce je predpoklad na ich využitia i pre ďalšie smerovanie spoločnosti

Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica a verím, že aj naďalej bude rozširovať sortiment svojich

výrobkov.

75

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Bako, J. – Berta, J. – Ferianc, O. – Feriancová, Z. – Futák, J. – Hejný, S. –

Jurko, A. – Korbel, L. – Kurpelová, M. – Lukniš, M. – Mičian, Ľ. – Michalko, J.

– Petrovič, Š. – Schmidt, Z. – Šimo, E. – Vilček, F. – Zaťko, M. : Slovensko –

príroda. 1 vyd. Bratislava: Obzor, 1972, 914 s.

2. Gašpierik, F. : Zázrak menom Fytoterapia. Bratislava: Genezis, 1991, 189 s.

ISBN 80-85220-30-7

3. Grančai, D. : Fytofarmaká – ich súčasnosť a budúcnosť v Slovenskej republike.

In: Naše liečivé rastliny, roč. XLV, 2008, č. 1, 16 -17 s.

4. Gromová, Z. et al. : Pestovanie špeciálnych plodín. Nitra: SPU, 1993, 198 s.

5. Habán, M. – Otepka, P. – Vaverková, Š.: Liečivé rastliny. Nitra: SPU, 2009. 134

s. ISBN 978-80-552-0177-1

6. Habán, M. : Pestovanie a využitie liečivých, aromatických a koreninových

rastlín. In: Naše liečivé rastliny, roč. XLIV, 2007, č. 5, 167 – 168 s.

7. Habán, M. – Boroš, J. : Manažér pestovania liečivých rastlín, Nitra: SPU, 2007,

97 s. ISBN 978-80-8069-864-5

8. Habán, M. : Ekologické a konvenčné systémy pestovania perspektívnych

liečivých a tonizujúcich rastlín. In: Ekologické aspekty v produkcii liečivých

rastlín. Nitra: Agroinštitút,1998, 23 s.

9. Habán, M. : Pestovanie liečivých rastlín. Nitra: NOI, 1996, 135 s. ISBN 80-

85330-29-6

10. Hlava, B. – Starý, F. – Pospíšil, F. :Rastliny v kozmetike. 1. vyd. Bratislava:

Príroda, 1982, 237 s. ISBN 64-021-84

11. Janoušek, V. : Mechanizovaný zber rumančeku. In: Naše liečivé rastliny, roč.

XXI, 1984, č. 2, 181 – 182 s.

12. Jech, J. : Mechanizácia zberu rumančeka. In: Pestovanie, zber a spracovanie

liečivých rastlín: zborník súhrnov z III. Medzinárodnej konferencie, Malé

Karpaty, 1996, 29 – 30 s.

13. Karmazín, N. – Hubík, J. Dušek, J. : Seznam léčiv rostlinnného puvodu. 1. vyd.

Praha: VHJ SPOFA, 1984, 234 s. 735 21/103

14. Kresánek, J. – Krejča, J. : Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 1. vyd.

Martin: Osveta, 1982, 767 s.

76

15. Kresánek, J. – Dugas, D. : Príručný atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1985,

320 s.

16. Korbelář, J. – Endris, Z. : Naše rostliny v lékařství. Praha: Státní zdravotnícke

nakladatelství, 1958, 440 s.

17. Kováč, K. : Ekologické pestovanie liečivých rastlín. Nitra: SPU, 2001, 162 s.

ISBN 80-7137-914-X

18. Kříkava, J. : Úloha léčivých rostlin v tvorbě a ochrane životního prostředí. In: I.

celoštátna konferencia o liečivých rastlinách: zborník referátov. Piešťany, 1986,

128 – 131 s.

19. Kučerová, M. : Správa s celoštátnej konferencie o pestovaní maku. In: Naše

liečivé rastliny, roč. XIII, 1976, č. 3, 62 – 63 s.

20. Kučerová, M. : Skúsenosti a perspektívy veľkoplošného pestovania liečivých

rastlín. In: 1. národná konferencia o liečivých rastlinách: zborník referátov.

Piešťany, 1986, 20 – 25 s.

21. Kučerová, M. : Ekonomika pestovania vňaťových liečivých rastlín v súčasných

podmienkach poľnohospodárskej prvovýroby. In: Ekonomické aspekty

v produkcii liečivých rastlín so zameraním na obchod: zborník referátov z IV.

odborného seminára s medzinárodnou účasťou. Nitra: Agroinštitút, 1999, 56 –

61 s.

22. Macku, J. – Krejča, J. : Atlas liečivých rastlín, Bratislava: VSAV, 1964

23. McVicar, J. : Nová kniha o bylinkách. Bratislava: Ikar, 2005, 288 s. ISBN 80-

551-094-35

24. Mika, K. : Fytoterapia pre lekárov. 2. vyd. Martin: Osveta, 1991, 384 s. ISBN

80-217-0349-0

25. Palkovič, K. : Staré spôsoby liečenia hospodárskych zvierat v rukopisnej knižke

z 18. storočia. In: Agrikultúra, roč. 5, 1966, č. 5, 203 – 229

26. Pisczalka, J. – Angelovič, M. : Návrh mechanizácie zberu liečivých rastlín:

Výskumná správa. Nitra: SPU, 1998, 15 s.

27. Petr, J. – Dlouhý, J. et al. Ekologické zemědelství v praxi. Praha: Brázda, 1992,

312 s. ISBN 80-209-0233-3

28. Popovič, I. :Včela medonosná (Apis melilifera L.) ako dôležitý úrodotvorný

faktor vybraných plodín. In. Ekologické aspekty v produkcii liečivých rastlín:

zborník prednášok z odborného seminára. Nitra: Agroinštitút, 1998, 38 – 43 s.

77

29. Rýchlik, A. J. : Pěstovaní léčivých rostlin jako odvětví zemědelství. In: naše

liečivé rastliny, roč. XXVIII, 1991, č. 3, 62 – 63 s.

30. Silný, P. : Abeceda včelára. 2. vyd. Bratislava: Príroda, 1987, 364 s. AVČ 064-

031-87

31. Šalomon, I. : Grécko-slovenská spolupráca v oblasti výskumu liečivých rastlín.

In: Naše liečivé rastliny, roč. XLII, č. 4, 122 -125 s.

32. Šalomon, I. : Veterinárna medicína a použitie liečivých rastlín. In: Aktuálne

problémy chovu hovädzieho dobytka vo východoslovenskom regióne: zborník

referátov z odborného seminára s medzinárodnou účasťou. Michalovce, 2000,

215 – 219 s.

33. Šalomon, I. : Spôsoby pestovania a výsledky produkcie rumančeka na

poľnohospodárskom podniku „ Svornosť“ Bracovce. In: Pestovanie, zber

a spracovanie liečivých rastlín: zborník súhrnov z konferencie, Vysoké Tatry,

1991, 79 – 80 s.

34. Šalomon, I. : Rozvojový program výroby a spracovania liečivých, aromatických

a koreninových rastlín v Slovenskej republike. Michalovce: Oblastný výskumný

ústav agroekológie Michalovce, 2000, 160 s. ISBN 80-968468-7-6

35. Šilhár, S. – Polívka, Ľ. : Biotechnológie a potravinársky priemysel. In: Potravní

aditiva a jejich vztah k prevenci chorob kardiovaskulárního systému: zborník

prednášok z medzinárodného sympónia. Hradec Králové, 1994, 140 – 142 s.

36. Škodáček, P. : Požiadavky závodu Liečivé rastliny Malacky na zber a pestovanie

liečivých, aromatických a koreninových rastlín na Slovensku. In: zborník

referátov zo seminára. Nitra, VŠP, 1989, 3 – 6 s.

37. Trebenová, B. : Zdravie božej lekárne. Bratislava: Ikar, 2002, 95 s. ISBN 80-

551-1479-X

38. Thurzová, Ľ. a kol. : Malý Atlas liečivých rastlín. Martin: Osveta, 1973. 170 s.

39. Vaverková, Štefánia a kol. Liečivé rastliny (Produkované v monokultúre).

Bratislava: Polygrafické stredisko UK, 1994, 88 s. ISBN 80-223-0971-0

40. Velgosová, M. – Velgos, Š. : Naše liečivé rastliny. 1. vyd. Bratislava: SPN,

1982, 384 s. 067-027-88 NLR

41. Volák, J. – Stodola, J. – Severa, F. : Veľká kniha liečivých rastlín. Praha:

Príroda, 1982, 320 s.

42. Walter Pedrotti, Liečivé čaje, Jednoduché recepty pre dobrý pocit. Bratislava

Kalligram, 2001, 128 s. ISBN 978-80-8101-176-4

78

43. http://www.agroporadenstvo.sk/rv/liecivky/sejba/htm.

44. www.1000byliny.cz

45. http://www.agroporadenstvo.sk/rv/liecivky/sejba.htm

79

9 PRÍLOHY

Tabuľka 6: Poveternostné podmienky za rok 2008

Mesiac Priemerná teplota (°C) Úhrn zrážok (mm)

Január - 5,8 24,3

Február -7,1 26,3

Marec 0,1 22,1

Apríl 5,6 34,5

Máj 11,8 78,9

Jún 16,2 100,3

Júl 17,2 116,2

August 15,8 102,1

September 12,5 7,9

Október 9,2 21,5

November 4,0 51,5

December -0,1 15,1

Celkový úhrn zrážok - 600,7

80

Tabuľka 7: Poveternostné podmienky za rok 2009

Mesiac Priemerná teplota (°C) Úhrn zrážok (mm)

Január - 6,9 28,3

Február -7,1 28,4

Marec -0,6 19,8

Apríl 4,2 39,4

Máj 10,1 79,9

Jún 15,8 150,3

Júl 18,1 156,3

August 14,9 108,1

September 11,1 24,3

Október 8,1 28,2

November 3,1 48,5

December -1,0 24,3

Celkový úhrn zrážok - 735,8

Tabuľka 8: Úrody liečivých rastlín a priemer za dva roky

Druh Liečivej rastliny

Úroda vysušenej drogy v t.ha-1 za sledované roky

2008 2009 Priemer

Skorocel 3,20 3,30 3,25

Rumanček 2,42 2,30 2,36

Rebríček 3,35 3,40 3,375

81

Tabuľka 9: Parametre sejby a výsadby vybraných druhov liečivých rastlín

Výsevok kg.ha-1 Medziriadková

vzdialenosť v

Hĺbka sejby Zber

Skorocel 15 0,45 m 0,02 m 3x do roka

Rumanček 2 0,45 m 0,02 m 3 – 4x do roka

Rebríček 2 0,45 m 0,01 m 1x do roka

Tabuľka 10: Výmery vybraných druhov liečivých rastlín

Druh Rok 2008 Rok 2009

Skorocel kopijovitý 57,12 ha 22,30 ha

Rumanček kamilkový 35,22 ha 29,82 ha

Rebríček Obyčajný 4,0 ha 4,0 ha

Tabuška 11: Výsledky agrochemického rozboru

Obsah Fosfor (mg/kg) Draslík (mg/kg) Hročík (mg/kg)

Veľmi nízky Do 30 Do 80 Do 60

Nízky 31 – 50 81 – 130 61 – 100

Vyhovujúci 51 – 75 131 – 200 101 – 160

Dobrý 76 – 100 201 – 300 161 – 310

Vysoký 101 – 130 301 – 400 231 – 310

Veľmi vysoký Nad 130 Nad 400 Nad 310

82

Obrázok 1: Rumanček kamilkový (Matricaria recutita)

Obrázok 2: Rebríček obyčajný (Achillea millefolium)

Obrázok 3: Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata)

83

Obrázok 4: Certifikát Značka kvality Obrázok 5: Certifikát kvality

Obrázok 6: Rebríčkový čaj Obrázok 7: Rumančekový čaj

84