SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

SYSTÉMY POISTENIA POĽNOHOSPODÁRSKYCH

PODNIKOV A ICH VÝVOJOVÉ TENDENCIE(Diplomová práca)

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 6284800 Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra financií

Školiteľ: Peter Serenčéš doc.Ing., PhD.

1

Nitra 2011 Matúš Kanás, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Matúš Kanás vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Systémy

poistenia poľnohospodárskych podnikov“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 12. apríla 2011

Matúš Kanás

2

Poďakovanie

Touto cestou vyjadrujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Petrovi Serenčéšovi, PhD. za

cenné rady, pripomienky, odbornú pomoc a vedenie pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

3

AbstraktPoľnohospodársky sektor môžeme označiť ako za najrizikovejší v celom štátnom

hospodárstve. Ide o sektor, ktorý je závislý na klimatických a poveternostných podmienkach.

Tieto podmienky výrazne ovplyvňujú hodnotu a kvalitu rastlinnej a živočíšnej výroby. Za

hlavné riziká považujeme také klimatické podmienky ako sucho, mráz, krupobitie, škodcovia

a podobne. A práve na tieto riziká sú vytvárané nástroje slúžiace na ich riadenie. Systémy

poistenia v poľnohospodárstve sú na Slovensku trochu nevyhovujúce. Ale aj toto by sa malo

v budúcnosti zmeniť. Keďže Slovenská republika vstúpila do EÚ, tak sa zaviazala dodržiavať

Spoločnú Poľnohospodársku Politiku. A postupne by sa na Slovensku malo vylepšiť aj

postavenie poistného trhu, ktorý v súčasnej dobe zaostáva za takými trhmi ako je Amerika.

Dosiahnutie rovnakej úrovne ako v USA v dohľadnej dobe je síce z praktického hľadiska

nemožné ale z daného systému by sa mohli ku nám preniesť určité procesy, ktoré by pomohli

pozitívnemu rozvoju nášho poistného trhu a tým pádom a aj možnostiam poistenia pre

samotných poľnohospodárov.

Kľúčové slová : poistenie, riadenie rizika, riziko, poľnohospodárstvo, poľnohospodárske

poistenie, systém poistenia

The agricultural sector can be described as the riskiest in the entire state economy.

This is a sector that is dependent on climatic and weather conditions. These conditions

significantly affect the value and quality of crop and livestock production. As the major

climate risks we consider such as drought, frost, hail, pests, and others. And for these risks are

generated tools that can handle their managing. Insurance systems in agriculture in Slovakia

are a bit poor. But this should change in the future. Since the Slovak Republic joined the EU,

it must observe the common agricultural policy. And also procedures should be improved in

insurance system in Slovakia, which currently lags behind markets such as America. To

achieve the same level as in the U.S. in the foreseeable future is although impossible from the

practical point of view but from the system could be to us transferred some processes that

would help the positive development of our insurance market and insurance opportunities for

our farmers.

Key words : insurance, risk management, risk, agriculture, agricultural insurance, insurance

system

4

ObsahObsah..........................................................................................................................................5

1.Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí...................................10

1.1 Podnik.............................................................................................................................10

1.2 Poistný trh, poisťovníctvo, poľnohospodárske poistenie...............................................11

1.3 Riziko..............................................................................................................................22

1.4 Riziko v poľnohospodárstve...........................................................................................26

2. Cieľ práce..............................................................................................................................29

3. Metodika práce......................................................................................................................31

4. Výsledky práce......................................................................................................................33

4. 1 Vývoj poistenia v poľnohospodárstve v období po druhej svetovej vojne....................33

4. 2 Vývoj poistenia v poľnohospodárstve po roku 1990.....................................................36

4. 3 Poistenie rizík v poľnohospodárstve v súčasnosti.........................................................37

4. 4 Poistenie poľnohospodárstva v Európskej únií.............................................................43

4. 4. 1 Rozdelenie poľnohospodárskych podpôr...............................................................45

4. 4. 2 Nástroje na riadenie rizík pestovaných plodín v poľnohospodárstve....................45

4. 4. 3 Nástroje na riadenie rizík u hospodárskych zvierat...............................................47

4. 4. 4 Systém poistenia v poľnohospodárstve..................................................................47

4. 4. 4. 1 Poisťovanie u hospodárskych zvierat............................................................49

4. 4. 4. 2 Poisťovanie pestovaných plodín v Európskej únií.........................................50

4. 4. 5 Podpory vynaložené štátom v oblasti poisťovania................................................53

4. 4. 5. 1 Podpory v rámci poisťovania v poľnohospodárstve......................................53

4. 4. 5. 2 Štátne poistenie..............................................................................................53

4. 4. 5. 3 Štátne zaistenie...............................................................................................53

4. 5 Identifikácia systému poistenia poľnohospodárstva v USA..........................................56

4. 5. 1 Farmársky zákon a podporné programy................................................................58

4. 5. 2 Multiple Peril Insurance.........................................................................................62

5

5. Záver.....................................................................................................................................64

Použitá literatúra.......................................................................................................................68

Prílohy.......................................................................................................................................71

6

Zoznam skratiek :

CCP – Counter-cyclical payments – acyklické platby

EÚ – Európska únia

EK – Európska komisia

MPI – Multiple Peril Insurance – poistenie viacerých rizík

MP SR – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

NBS – Národná Banka Slovenska

PPA – Poľnohospodárska Platobná Agentúra

SAP – Slovenská Asociácia Poisťovní

SR – Slovenská republika

SPP – Spoločná Poľnohospodárska Politika

USA – United States of America – Spojené štáty americké

USD – United states dollar – Americký dolár

USDA – United States Department of Agriculture – Americké ministerstvo

poľnohospodárstva

WTO – World Trade Organization – Svetová obchodná organizácia

7

Úvod

Poľnohospodárske odvetvie je charakteristický a veľmi významný sektor štátneho

hospodárstva. Jeho základnou a najhlavnejšou úlohou je zaistenie obživy pre obyvateľstvo,

vďaka čomu je chápaný ako jeden z pilierov, ktorý podporuje existenciu človeka na zemi.

Funkcia poľnohospodárstva v štátnom hospodárstve ktorejkoľvek krajiny je nenahraditeľná a

samotná úroveň na akej sa nachádza je významným prvkom určujúcim hodnotu životnej

úrovne danej krajiny.

Prírodné a zemepisné obmedzenia majú na poľnohospodársky sektor dosť výrazný

vplyv ale na území strednej Európy sa kombinácia týchto obmedzení zosúladila do takých

podmienok, ktoré sú vhodné pre rozvoj poľnohospodárstva. Z historického hľadiska sa

situácia na Slovensku vykryštalizovala až do takej formy, že na nás svet hľadí ako na tradičnú

poľnohospodársku krajinu. Toto je podložené aj podmienkami, ktoré sú na Slovensku,

napríklad pôda využívaná na poľnohospodárstvo tvorí približne polovicu z celkovej pôdy

Slovenskej republiky, druhá polovica sa tiež zo svojej hlavnejšej časti využíva na vodné

a lesné hospodárstvo. Na základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že takmer 90 %

z celkovej pôdy, ktorá tvorí Slovenskú republiku, je využívaných na činnosti spojené

s poľnohospodárstvom. Agrosektor sa ale zo sociálneho hľadiska príliš nepodieľa na

vytváraní a udržiavaní pracovných miest. Vzhľadom na veľkosť poľnohospodárstva na

Slovensku v tomto sektore pracuje len približne 9 % z celkového množstva zamestnaných

v krajine.. V číslach je to približne 150 000 až 160 000 pracovných miest. Tieto údaje sú

približne na rovnakej úrovni ako je tomu v Európskej únií.

V mojej práci sa zameriavam na systém poistenia v poľnohospodárstve v Slovenskej

republike. Je tu rozpracovaný samotný vývoj v danej oblasti od 2. svetovej vojny až do

dnešnej doby a taktiež aj súčasná situácia v poistení poľnohospodárstva. Práca ďalej prináša

informácie o poľnohospodárskych poisťovacích systémoch využívaných v rámci Európskej

únie, ktorej členom je aj Slovenská republika a potom ešte aj systému, ktorý je uplatňovaný

v Spojených štátoch amerických.

Európska únia je unikátne zoskupenie, ktoré nenájdeme v žiadnom inom kúte sveta.

Vzhľadom k tomu sú všetky zákonné ustanovenia a legislatíva jedinečné a v podstate sú

používané po prvý krát. Tak isto je to aj v prípade Spoločnej poľnohospodárskej politiky a pri

používaní poistenia v poľnohospodárstve. V prípade Európskej únie približujem v práci

samotné nástroje, ktoré sa využívajú v prípade riadenia rizika či už v oblasti živočíšnej alebo

8

rastlinnej výroby. Dané riziká sa riešia určitou formou dotácií zo strany štátu, ale toto riešenie

je veľmi nevyhovujúce.

Prihliadajúc na skutočnosť, že USA môžeme ako jediné na svete porovnávať so

systémom spoločnej poľnohospodárskej politiky uplatňovanej v EÚ, je možné postrehnúť

veľa spoločných rysov v týchto systémoch. Keďže v USA má tento systém omnoho dlhšiu

históriu ako je tomu v prípade ešte len mladej Európskej únie, tak je normálne ak sa v tomto

systéme hľadajú také procesy, ktoré by svojou implementáciou do európskeho systému

priniesli pokrok alebo posun k lepšiemu. USA v súčasnej dobe posielajú na export najväčší

objem výrobkov z poľnohospodárskeho sektora na svete. Touto skutočnosťou tvoria v danom

sektore z celkového svetového obratu vysoký podiel, až 12 %. To znamená, že každé

rozhodnutie alebo implementovaná stratégia v USA nemá len štátny rozsah ale aj rozsah

celosvetový. Všetky tieto skutočnosti sa snažím priblížiť v mojej práci a pokúšam sa v rámci

dosiahnutých teoretických poznatkov navrhnúť riešenia, ktoré by bolo možné odkopírovať

z amerického systému poistenia v poľnohospodárstve a použiť ich u nás.

9

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v

zahraničí

1. 1 PodnikPodnikom podľa Obchodného zákonníka – §5, č. 513/1991 Z.z. v znení neskorších

predpisov rozumieme súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania.

K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na

prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

BIELIK, P. (2006) charakterizuje podnik ako ekonomickú a organizačnú formu usporiadania

výroby, obchodu a služieb, ktorá je založená na dosahovaní zisku prostredníctvom

podnikateľskej činnosti. Základným podnikateľským subjektom v ekonomike je podnik.

Podniky podľa právnej formy delí na:

podnik jednotlivca ( fyzickej osoby),

osobná spoločnosť – verejno-obchodná spoločnosť (v.o.s.), komanditná spoločnosť,

kapitálová spoločnosť – spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), akciová

spoločnosť (a.s.),

družstvo,

verejné (štátne) podniky.

BEŠTVINOVÁ, V. a kol. (2008) chápu podnik ako ekonomické a organizačné usporiadanie

transformačného procesu do podnikateľskej jednotky vytvorenej za účelom zhotovovania

tovarov, resp. služieb, ktorej cieľom je zabezpečenie ekonomickej prosperity. Základnými

znakmi podniku sú:

kombinácia výrobných faktorov,

hospodárnosť podnikateľskej činnosti,

finančná rovnováha.

Špecifickými znakmi podniku v trhovej ekonomike sú:

princíp súkromného vlastníctva,

princíp autonómie,

princíp ziskovosti.

10

Podnik je inštitúcia, ktorá je založená na vykonávanie podnikateľskej činnosti, teda

inštitucionalizované podnikanie. Podnik nie je izolovaný, ale je obklopená vonkajším okolím.

Okolím podniku rozumieme všetko, čo je za pomyslenými hranicami ako sociálne

ekonomického a technického systému, píše SYNEK, M. a KOL. (2002).

Podľa GOZORU, V. (2005) sú poľnohospodárske podniky ako hospodárske organizácie,

ktoré sa vyznačujú biologickým, plošným a sezónnym charakterom výroby. Finálnym

produktom sú poľnohospodárske komodity, ktoré pri ďalšom spracovaní sa transformujú na

potravinárske výrobky. Vzhľadom na uvedené špecifiká má poľnohospodárska produkcia

odlišné požiadavky na skladovanie, manipuláciu a odbytovanie.

BUCHTA, M. (2008) konštatuje, že okrem definície podniku podľa Obchodného zákonníka,

môžeme podnik definovať aj ako:

plánovite organizovaná hospodárska jednotka, v ktorej sa vyrábajú a predávajú tovary

a služby,

spojenie ľudí a majetku za účelom tvorby nových hodnôt,

spojenie výrobných faktorov, t.j. pôdy, práce a kapitálu,

organizovaná skupina ľudí.

Podniky podľa MARTINOVIČOVEJ, D. (2006), existujú preto aby vyrábali a distribuovali

výrobky a poskytovali služby zákazníkom a taktiež uspokojovali potreby všetkých ostatných,

ktorý sú s vývojom podniku spätí. Podnik je inštitúcia vytvorená k podnikateľskej činnosti.

Podnik takisto ako jednotlivci sledujú pri svojej činnosti určitý cieľ. Týmto cieľom môže byť:

maximalizácia hodnoty podniku – maximalizácia hodnoty podniku pre vlastníkov,

podnik hospodári efektívne, keď zväčšuje bohatstvo vlastníkov.

1. 2 Poistný trh, poisťovníctvo, poľnohospodárske poistenie Zákon č.95/2002 Z. z. o Poisťovníctve v znení neskorších predpisov sa poisťovacou

činnosťou rozumie uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou a pobočkou zahraničnej

poisťovne, správa poistenia, poskytovanie plnenie z poistných zmlúv a likvidácia poistných

udalostí. Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá

vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti

udeleného úradom.

11

VEĽAS, A. (2009) charakterizuje poisťovníctvo ako osobitné odvetvie národného

hospodárstva, ktoré sa špecializuje na zabezpečenie fungovania ekonomického systému

prostredníctvom predchádzania škodám a úhrady škôd, ktoré vznikli na základe

nepredvídaných, ale aj očakávaných udalostí. Poistný trh je odlišný od iných druhov trhu,

tým že spotrebitelia si nie sú celkom vedomí potreby poistenia. Často si potrebu poistenia

uvedomia až po vzniku škody. Poistný trh, tak ako aj iné trhy má predpoklady súťaženia

prostredníctvom tvorby cien a produktov.

Poisťovníctvo je ekonomickým odvetvím, ktoré sa zaoberá poisťovacou činnosťou. Pod

pojmom poisťovacia činnosť sa rozumie uzavieranie poistných zmlúv, správa poistení

a poskytovanie plnení z poistných zmlúv. Súčasťou poisťovacej činnosti je nakladanie

s aktívami z technických rezerv, uzavieranie zmlúv so zaisťovňami a zábranná činnosť.

V zahraničí sa poisťovníctvo označuje ako poisťovací priemysel (insurance industry).

Poisťovníctvo je súčasťou finančnej a úverovej sústavy, je špeciálnym odvetvím peňažných

služieb, ktoré poskytuje občanom, podnikateľom a iným subjektom, uvádza ČEJKOVÁ, V. –

NEČAS, S. (2006).

DUCHÁČKOVÁ, E. (2005) definuje poisťovníctvo ako špecifické odvetvie ekonomiky,

ktoré zabezpečuje finančnú elimináciu rizík ovplyvňujúcich činnosť ľudí. Zahrňuje všetky

poisťovacie inštitúcie, ktoré majú oprávnenie k podnikaniu v poisťovníctve v danej

ekonomike vo všetkých jeho formách. Medzi inštitúcie, ktoré patria do poisťovníctva

zaraďujeme:

poisťovne a zaisťovne,

poisťovací sprostredkovatelia,

štátny dozor nad poisťovníctvom,

asociácie poisťovní,

finančné inštitúcie zaoberajúce sa poistením popri poisťovniam (napr. banky),

poradenské a ostatné firmy v oblasti poisťovníctva.

KOŠČO, T. (2005) uvádza poisťovníctvo ako jedno z najvýznamnejších odvetví ekonomiky

štátu. Jeho význam nie je len v pomerne veľkom finančnom obrate, ale najmä v tom, že

umožňuje udržať ekonomickú stabilitu podnikateľských subjektov a životnú úroveň

obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí.

12

ČEJKOVÁ, V. a NEČAS, S. (2004) približujú nasledovné úlohy poisťovní :

Úlohy poisťovní Schéma 1

Zdroj : ČEJKOVÁ, V., NEČAS, S. (2004) : Finanční podnikání komerční pojišťovny po

vstupu do Evropské unie

Definícia poistenia podľa KAFKOVEJ, E. a kol. (2004) hovorí, že ide o finančnú kategóriu,

ktorá vyjadruje vzťahy tvorby, rozdeľovania a používania technických rezerv na úhradu

potrieb, ktoré vznikajú z náhodných udalostí.

Názor GRMANOVEJ, E. (2004) na poistenie znie: Je to istý vzťah právneho charakteru, pri

ktorom poisťovateľ na seba preberá záväzok, že poistnému poskytne poistné plnenie za

udalosť, ktorá vznikla v zmysle vzájomne dohodnutých poistných podmienok.

TÓTH, M. - KOŠČO, T. - SZOVICS, P. (2007) uvádzajú, že poistenie môžeme zaradiť

medzi určité špeciálne druhy prenosu rizika. Negatívne dôsledky rizika, ktoré vyplývajú z

určitej budúcej nepriaznivej situácie sa prenášajú na poisťovňu, ktorá podľa podmienok

poistnej zmluvy kryje straty alebo škody buď čiastočne alebo úplne. Firma, ktorá je

poisťovaná platí poisťovni určité poplatky, ktoré idú do jej nákladov.

13

Úlohy poisťovní

Technická úloha Preventívna úloha Podnikateľská úloha

Preberanie rizika

a náhrada škody

formou poistného

plnenia.

Preventívne opatrenia na

zníženie rizika vzniku

škody.

Finančné podnikanie

poisťovní.

Význam poistenia Schéma 2

Zdroj : KOŠČO, T. (2005) : Riziko a poisťovníctvo

KOŠÍK, O. (2007) predkladá definíciu, že poisťovanie podnikateľských poľnohospodárskych

subjektov je poistenie orientované na všetky riziká, ktoré sú zamerané na poľnohospodárstvo.

Následne uvádza, že podnikateľ môže v poľnohospodárstve poistiť plodiny, zvieratá

a špeciálnu poľnohospodársku techniku.

Klasifikácia poistení Schéma 3

Zdroj : TÓTH, M.- KOŠČO, T.- SZOVICS, P. (2007) :Poistenie

14

Význam poistenia

Ovplyvňovanie trhovej

ekonomiky

Zasahovanie do

všetkých činností

ekonomiky ( do

podnikateľskej sféry,

do života občanov

štátu )

Vytvára nové pracovné

príležitosti

Klasifikácia

poistenia

Podľa záväznosti

vzniku poistenia

Podľa druhu Podľa miery

rizikovosti

zákonné zmluvné životné neživotné rizikové rezervotvorné

povinné dobrovoľné

Podľa CHOVANA, P. (2006) význam poistenia spočíva v systéme vzájomnej solidarity, na

základe ktorého vytvára fond, ktorý je tvorený z príspevkov jednotlivých poistencov. Tento

fond poisťovňa spravuje a následne prerozdeľuje na základe dopredu stanovených pravidiel

tým, ktorí utrpeli škodu definovanú v zmluve.

Poistenie je predstavované poisťovňou organizovaným a spravovaným rizikovým

spoločenstvom členov s homogénnym rizikom, pričom každý člen tohto spoločenstva

prispieva poisťovni na vytváranie sústredených finančných zdrojov. Z týchto prostriedkov

spoločenstvo hradí škody svojim členom v dohodnutej výške.

TÓTH, M. - KOŠČO, T. - SZOVICS, P (2007) približujú poistenie ako druh špecifického

tovaru. Tento môže byť chápaný ako tovar fiktívnej podoby. Daný tovar sa na trhu predáva,

kupujúci ho musí zaplatiť. Na základe toho sa natíska otázka, či sa daný tovar zrealizuje, teda

či dôjde k určitej poistnej udalosti, pri ktorej bude poskytnutá protihodnota predávajúcim.

Môžeme teda konštatovať, že ide o určitý vzťah medzi dvoma zmluvnými stranami, kde jedna

zmluvná strana, tá ktorá poisťuje, za príjem poistného, je ochotná druhú zmluvnú stranu

odškodniť v prípade určitých poistných udalostí v súlade s dohodnutými podmienkami.

Poistné funkcie sú :

1. funkcia primárna zahŕňa prenos rizika na poisťovňu

2. akumulačno-redistribučná funkcia, ktorá v prvej fáze akumuluje tvorenú poistnú

rezervu a vo fázy druhej vypláca poisteným ich peňažné prostriedky

3. kontrolná funkcia je zameraná na skúmanie rozsahu poistnej udalosti a stanovenie

výšky poistnej náhrady a hodnotenie priebehu poistenia

4. v stimulačnej funkcii ide o motiváciu poisteného, aby chránil svoje záujmy, tým,

že uzatvorí konkrétny druh poistenia

Podľa MELUCHOVEJ, J. (2004), poisťovníctvo prostredníctvom poisťovacej a  zaisťovacej

služby plní nenahraditeľnú funkciu v procese právneho, ekonomického a sociálneho

fungovania každej spoločnosti. Životnú úroveň, prosperitu a rast spoločnosti v hospodárskej

oblasti je možné skvalitňovať a  zvyšovať aj obmedzením rizík neočakávaných a náhodných

udalostí. Úlohou poistenia je teda nahradiť škodu na majetku a zdraví, v prípade rizika takej

náhodnej udalosti, ktorá ovplyvní kvalitu a kvantitu vecí negatívnou hodnotou. Nemenej

významnou úlohou poistenia je aj jeho rezervný charakter, ktorý má poistenému umožniť, aby

si mohol zabezpečiť finančné zdroje do budúcnosti – na udržanie štandardu aj v životných

situáciách, ktoré by inak znamenali zhoršenie kvality života.15

Poisťovníctvo plní v systéme národného hospodárstva veľmi významnú úlohu tým, že

stabilizuje ekonomickú situáciu podnikateľom a hospodárskym organizáciám v prípade

neočakávaných udalostí, tvrdí KOŠČO, T. (2004). Zároveň umožňuje pravidelné rozloženie

nákladov na kritické obdobia, čo pomáha udržať nielen pravidelnosť nákladov, ale aj mieru

rizika. U občanov podporuje stabilizáciu životnej úrovne a zabraňuje jej poklesu v prípade

neočakávaných udalosti. Tento moment je osobitne dôležitý v období zvyšovania životných

nákladov, očakávania poklesu životnej úrovne a predpokladanej nezamestnanosti.

Poisťovníctvo je špecifické odvetvie ekonomiky, u ktorého je predmetom zárobkovej činnosti

finančná eliminácia rizík prenesených z účastníkov poistenia na poistiteľov. Pretože patrí do

kategórie služieb, prejavujú sa u neho určité zvláštnosti, ktoré vedú k tomu, že ani

konkurencia v rozvinutej trhovej ekonomike nemá dostatočnú regulačnú funkciu

zabezpečujúcu záujmy poistených. Preto v súčasnosti panuje všeobecný názor, že

poisťovníctvo patrí k finančným odvetviam, kde je nutné venovať starostlivosť ochrane

poistených. K tejto ohrane existuje hneď niekoľko závažných dôvodov, uvádza

PAULASOVÁ, M. (2005). Jeden z dôvodov je skutočnosť, že poistenie je špecifická

finančná služba, ktorou si poistený chce zaistiť ochranu svojho zdravia, majetku či iných

záujmov. Poistenie teda slúži ku krytiu budúcich udalostí, ktorých nastanie je v dobe uzavretia

zmluvy neisté. Typickým znakom predovšetkým pre životné poistenie je existencia časového

odstupu medzi zaplatením poistného a nastaním poistnej udalosti a následnou výplatou

poistného plnenia. Počas tejto doby môže dôjsť k celej rade neočakávaných udalostí

ovplyvňujúcich hospodárenie poisťovne, s čím súvisí hrozba nevyplácania poistného plnenia

klientovi.

MELUCHOVÁ, J. (2004) uvádza, že význam poisťovníctva spočíva v tom, že

poisťovníctvo:

1. pomáha stabilizovať ekonomickú situáciu v spoločnosti

2. zasahuje do všetkých oblastí v ekonomike ( podnikateľskej sféry, životná úroveň )

3. stáva sa významným partnerom na domácom, ale aj zahraničnom peňažnom

a kapitálovom trhu investovaním dočasne voľných prostriedkov technických

rezerv

4. prispieva k internacionalizácii štátov Európskej únie vytváraním spoločného trhu

tovarov a služieb

5. vytvára nové pracovné príležitosti

16

V krajinách Európskej únie sa uplatňuje rôzny prístup pre začleňovaní jednotlivých inštitúcií

do sféry poisťovníctva. Poisťovníctvo (ako nevýrobné odvetvie ekonomiky ) zahŕňa inštitúcie,

ktoré sa od seba líšia zameraním, organizačnou formou i veľkosťou. V rámci poisťovníctva

svoju činnosť vykonávajú :

a) poisťovne a zaisťovne

b) sprostredkovatelia poistenia

c) inštitúcia vykonávajúca dohľad nad poisťovníctvom

d) asociácia poisťovní, asociácia sprostredkovateľov a podobne

DUKES, M. (2005) uvádza, že poistenie môžeme chápať ako úhradu škôd spôsobených

predvídateľnými ( i menej predvídateľnými ) udalosťami v dopredu dohodnutej výške tzv.

poistného plnenia ( náhrady škôd ). Miera poistného plnenia súvisí okrem iného aj

s rizikovosťou ( výskytom ) danej udalosti v kontexte s predmetom poistenia.

Poľnohospodárstvo je rezortom s vari najväčšou mierou rizika. Tak ako je široký diapazón

činností poľnohospodárstva a podmienok, v ktorých tieto činnosti vykonáva, široká je aj

paleta udalostí, ktoré ho môžu postihnúť.

Zaistenie ako nástroj prostredníctvom, ktorého životná poisťovňa prenáša celé riziko, alebo

časť rizika poistného kontraktu, alebo časť rizika celého portfólia kontraktov na inú

poisťovaciu spoločnosť, približuje PELLER, F., SAKÁLOVÁ, K. (2004). Je to v podstate

poistenie poistenia.

Proporcionálne metódy zaistenia :

1. Spolupoistenie – podstata tejto metódy spočíva v rozdelení pôvodného

poistného kontraktu. Ak sa poisťovňa rozhodne použiť metódu spolupoistenia,

potom má dve možnosti ako špecifikovať veľkosť zaistenej sumy :

individuálny prebytok, zaistená suma je akékoľvek prekročenie

určitej vopred stanovenej hraničnej sumy poistným plnením

jednotlivca

kvótové zaistenie, zaistená suma je určená vopred, ako pevne

dané percento poistnej sumy individuálnej poistky

17

2. Zaistenie s rizikovým poistným – podstatou je zaistenie tej časti, alebo

toho obnosu, o ktorý prekračuje vyplácaná poistná suma každoročné

matematické rezervy. Redukuje sa teda veľkosť tej časti poistného, ktorú

poisťovňa odovzdáva zaisťovni.

CHOVAN, P: (2006) uvádza, že poukázanie poistného plnenia je súbor činností súvisiacich

s poskytnutím poistného plnenia. Poistné plnenie sa môže realizovať v peňažnom vyjadrení,

alebo poskytnutím konkrétnej služby, ktorá je vymedzená v poistnej zmluve. Výplata

poistného plnenia v peňažnom vyjadrení sa môže realizovať niekoľkými spôsobmi :

na účet zákazníka v banke

poštovou poukážkou

vydaním šekov

poskytnutím krycieho listu

v pokladni poisťovne, ihneď po vyčíslení likvidátorom

Základom poukazu poistných udalostí je likvidačná správa, teda písomné rozhodnutie

likvidátora a následne aj zamestnanca vykonávajúceho technickú kontrolu, že v danom

prípade sa má poskytnúť poistné plnenie v stanovenej výške. Zároveň s poukazom poistného

plnenia sa vykoná záznam do evidencie poistných udalostí.

Podnikateľské poistenie podľa PRÁŠILOVEJ, M. (2004) je definované, ako neoddeliteľnú

súčasť ekonomickej stratégie podnikania v trhovom prostredí. Tým, že farmári často investujú

nemalé čiastky voľných finančných prostriedkov do poistenia, môže za určitých podmienok

znamenať, že hospodárenie nekončí stratou. Podľa autorky boli poľnohospodárske riziká

klasifikované podľa parametrov klasifikácie rizík v živočíšnej a v rastlinnej výrobe v troch

úrovniach :

1. úroveň – riziká poistiteľné na konkurenčnom poistnom trhu

2. úroveň – katastrofické riziká poistiteľné pri využití určitých poistne technických

nástrojov ( technické rezervy, zaistenie )

3. úroveň – katastrofické riziká obtiažne poistiteľné, alebo nepoistiteľné ( nutnosť

pomoci štátu zvláštnymi opatreniami )

18

Autori TÓTH, M. - KOŠČO, T. - SZOVICS, P. (2007) definujú tieto poľnohospodárske

poistenia :

1. Yield insurance (poistenie úrody ) – je tvorené poistnou ochranou proti

vybraným rizikám, pri ktorých, na základe historických dát, je možné pomerne

presne stanoviť pravdepodobnosť výskytu. Toto poistenie môže byť stanovené

podľa individuálnych výšok produkcie minulých období alebo na základe

priemernej úrody v určitej oblasti.

2. Catastrophic insurance ( katastrofické poistenie ) – ide o straty, ktoré su

spôsobené prírodnými katastrofami epidemickým stavom v živočíšnej výrobe.

Je to ale problematické pre poisťovne. Toto riziko sa vyznačuje sa síce

vyznačuje nízkou pravdepodobnosťou ale vysokou stratou.

3. Price insurance ( poistenie ceny ) znamená ochranu v prípade, že cena

komodity padne pod vopred určenú úroveň. Dostupné je iba pre komodity, kde

je možné určiť objektívnu cenu.

4. Revenue insurance (poistenie výnosu z hektára ) – je to kombinácia

produkčného a cenového poistenia. Jeho výhoda spočíva v jeho cene, ktorá je

nižšia ako pri cenovom a produkčnom poistení samostatne.

5. Income insurance ( poistenie príjmu ) – je pre poľnohospodárov zaujímavejšie

ako cenové poistenie alebo poistenie úrody. Je odvodené od čistého príjmu

poľnohospodára. Potenciálne straty nevznikajú len náhodne, ale z veľkej časti

sú závislé od toho ako poľnohospodár hospodári.

Poistenie podnikateľských subjektov poľnohospodárskeho charakteru, môžeme definovať ako

poistenie, ktoré je zamerané na všetky poľnohospodárske riziká. Poľnohospodár si môže

poistiť riziká, ktoré sú spomínané u všetkých poistných produktoch ale aj majetok, približuje

KOŠÍK, O (2007). Ale okrem spomenutých vecí môže poľnohospodár poistiť :

plodiny – poistenie sa vzťahuje hlavne na riziká živelného charakteru, ktoré sú

schopné ohroziť plodiny a rastliny. Okrem spomenutých rizík je možné poistenie

poľnohospodárskych plodín a rastlín proti poškodeniu mrazom, poistenie proti

vyzimovaniu, poistenie priesad zeleniny, ktoré sú predpestované, koreninových rastlín

a iné. Je možné poistenie aj samotných rizík a plodín.

zvieratá – toto poistenie sa orientuje na choroby, úrazy, úhyny, nútené zabitia

poistených zvierat v dôsledku choroby, úrazu alebo živelnej udalosti. Pri tomto druhu

poistenia môže ísť aj o škody hromadného charakteru, ktoré sú spôsobené ochorením, 19

nákazou, škody spôsobené ochorením hromadného výskytu infekcie alebo parazitov.

Dajú sa uzavrieť aj špeciálne poistné zmluvy, môže ísť o poistenie chovu dostihových

koní, plemenné a ťažné kone, včelstvá a podobne.

špeciálna poľnohospodárska technika

Definícia poistenia podľa ŠPIČKY, J. (2006) je nasledovná. Je to jedno z mála možných

riadiacich finančných nástrojov, poprípade znižovania rizika v poľnohospodárstve. Celý

princíp poistenia je založený na posunutí rizika na poistiteľa za určitú úhradu. Poisťovne

pravidelne zoskupujú prostriedky z poistného a následne sú využívané na kompenzáciu

vzniknutých škôd na základe podmienok v poistnej zmluve. Toto riadenie rizika sa vykonáva

ex-post. Aby bolo možné poistiť dané riziko, určité základné podmienky sa musia splniť :

danému riziku musia byť vystavené mnohé subjekty, čo umožňuje presnejšiu

predpoveď pravdepodobnosti výskytu škody a následnú kalkuláciu poistného

riziká by nemali byť v korelačnej závislosti ( vzájomne na sebe závislé )

aby bolo poistenie cenovo prijateľné, riziko nemôže byť príliš vysoké

cena poistného musí byť prijateľne vysoká

riziká musia byť merateľné (počtom pravdepodobností ) a musia mať náhodnú

povahu

pre stanovenie poistného musia byť dostupné informácie o početnosti a veľkosti

dopadu poistnej udalosti

Často krát prehliadané je poisťovanie rizík v poľnohospodárstve z pohľadu väčšiny

komerčných poisťovní. Ide o akýsi nezáujem v poskytovaní daných poistných produktov

v obave pred vysokou rizikovosťou tohto odvetvia národného hospodárstva. Avšak

v posledných rokoch si už ľudia začínajú viac a viac uvedomovať aký je význam poistenia

z dôvodu vzniku neočakávaných udalostí, ktoré sú spôsobené živlami prírodného charakteru,

uvádza ŠTUDENC, V. (2005).

KOŠČO, T. - TÓTH, M. (2005) uvádzajú, že po roku 1990 prekonalo poisťovanie

poľnohospodárskych podnikov na Slovensku výrazné zmeny. Poistenie je po zmene rozdelené

na zákonné a zmluvné, ktoré sa ešte delí na povinné a dobrovoľné. Skupina dobrovoľného

zmluvného poistenia sa podľa autorov rozdeľuje na tri základné druhy :

1. Poistenie majetku, v tomto druhu poistenia ide o poisťovanie, ktoré je zamerané na

poistenie proti odcudzeniu, krádežiam a následkom po živelných pohromách.

Uzatvoriť dané poistenie je možné či už na celý súbor alebo len výber hmotného 20

majetku ( selektívne poistenie ). Poisťovanie majetku podnikateľov

a poľnohospodárov je v podstate rovnaké

2. Poistenie plodín, ide o najrizikovejšie poistenie zo všetkých poistení pre

poľnohospodárske subjekty. Medzi najväčšie riziká môžeme zaradiť ľadovec, ktorý

môže poškodiť poľnohospodársku produkciu, poškodenie určitými živelnými

rizikami, škody z vyzimovania, záplavové poškodenie, požiar

3. Poistenie poľnohospodárskych zvierat, prostredníctvom poistenia hospodárskych

zvierat širokou paletou produktov sa znižuje riziko živočíšnej výroby. Ako príklad

môžeme uviesť prípad zničenia vajec v elektrickej liahni a uhynutie jednodňovej

hydiny, poistenie kráv a vysokoteľných jalovíc pre prípad jednotlivých škôd

a podobne.

TÓTH, M. (2004) si myslí, že situácia v oblasti poisťovania podnikov zameraných na

poľnohospodárstvo je komplikovaná. S ohľadom na znižovanie rizika je nutné, aby sa hľadali

nové spôsoby a trendy v poisťovacej oblasti, ktoré by pracovali aj s finančnou situáciou.

poľnohospodárskych podnikov. Jeden zo spôsobov je poisťovanie vkladaných nákladov do

spracovateľských podnikov, ktorý v praxi existuje od roku 1998 a je využívaný v poisťovaní

cukrovarníckej oblasti a určitým sprostredkovaním aj v oblasti pestovateľov cukrovej repy.

Ako druhý spôsob môžeme uviesť prispôsobenie programu poistenia používaného v USA,

alebo aj v krajinách Európskej únie podmienkam SR. Je nespočetne veľa možností ale dajú sa

rozdeliť na 2 základné skupiny : s účasťou štátu, bez účasti štátu.

Podľa ŠTUDENCA, V. (2005) tak ako aj iné ekonomické subjekty aj poľnohospodárske

podniky využívajú pri poistení svojho majetku, plodín a zvierat služby komerčných poisťovní.

Keďže poľnohospodárska prvovýroba je vysoko riziková, poisťovne neprejavujú veľký

záujem na poskytovaní poistenia poľnohospodárskych rizík. Väčšina poľnohospodárskych

podnikov sa nachádza v zlej finančnej situácii a preto je pre ne cena poistenia pomerne

vysoká. Preto v snahe zvýšiť dostupnosť poistenia pre poľnohospodárske podniky poskytuje

Ministerstvo hospodárstva SR dotácie na podporu poistenia, ktorá sa realizuje

prostredníctvom úhrady časti zaplateného poistného poľnohospodárskych plodín

a hospodárskych zvierat.

21

1. 3 Riziko Definícia rizika podľa KOŠČA, T. (2005) hovorí, že ide o akúsi neistotu, či nastane strata.

Vo všeobecnosti teda môžeme riziko definovať dvojakým spôsobom :

- subjektívne

- objektívne

Subjektívne riziko je závislé od obáv a skúseností jednotlivca, ktorý je vystavený neistote. Na

strane druhej je objektívne riziko, alebo riziko štatistické. Toto môže byť merané štatistickými

metódami. Obidve tieto riziká môžu priniesť ekonomickú stratu.

TÓTH, M. – KOŠČO, T. – SZOVICS, P. (2007) považujú riziko za neoddeliteľnú súčasť

podnikania a žiadna firma, ktorá nie je schopná prijať určitý stupeň rizika  nemôže byť

dlhodobo úspešná, nemôže dlhodobo dosahovať podstatných podnikateľských úspechov.

Naopak príčinou mnohých neúspechov býva riziko, a preto práca s rizikom je jedným

z dôležitých aspektov podnikateľskej stratégie a prípravy podnikateľských projektov ako

základných nástrojov realizácie tejto stratégie.

Podľa RAISA, K. (2004) poľnohospodárske riziko je spojené s vidinou dosiahnutia

pozitívnych hospodárskych výsledkov ale aj s možnosťou podnikateľského neúspechu.

HARDAKER, J. B. a kol. (2004) rozlišuje riziká obchodné a finančné. Obchodné riziká

zahrňujú produkčné riziká, cenové riziká, personálne riziká a inštitucionálne riziká. Finančné

riziká sa týkajú rizík pri spôsobe financovania hospodárstva.

Objektívnou realitou každej ľudskej činnosti je existencia rizika, ako možnosť negatívnej

odchýlky od očakávaného výsledku, je to možnosť straty rôznych hodnôt. Možnosťou, ktorá

umožňuje obmedziť vznik a rozsah rizika škôd je poistenie, ktoré samo o sebe neodstraňuje

riziko. Poisťovateľ sa poistením iba zaväzuje v prípade poistnej udalosti poskytnúť

poistenému adekvátne finančné krytie vzniknutých rizík v rozsahu uzatvorenej poistnej

zmluvy, píše MELUCHOVÁ, J. (2004).

Vo svojej publikácií prináša KOŠČO, T. (2005) ešte ďalšie rozdelenie rizika. Tentoraz

prostredníctvom schémy :

22

Riziko Schéma 4

Zdroj : KOŠČO, T. (2005) : Riziko a poisťovníctvo

VEĽAS, A. (2009) uvádza, že riziko označuje nepriaznivú udalosť v živote človeka, alebo

v existencii podnikateľského subjektu. Riziko je nebezpečenstvo charakterizované neistota,

dej alebo činnosť, ktorá bude mať pozitívny alebo negatívny predpokladaný výsledok. Riziko

sa definuje ako čosi nestále, neurčité čo súvisí s priebehom javu a narušuje jeho účelové

správanie. Riziko je kvalitatívne a kvantitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera

ohrozenia. Keďže žiadna ľudská aktivita nie je absolútne bezpečná, je nutné stanoviť mieru

rizika, ktorú je možné akceptovať.

V praxi sa samo ukazuje ako v podnikateľskom riziku existujú dve stránky. Jedna stránka je

pozitívna a druhá stránka negatívna, uvádza KOŠČO, T. (2004). Pozitívnu stránku spájame

s možnosťou úspechu, dosahovaním vysokého zisku a uplatnením na trhu. Z pozitívnej

stránky podniku sa teda stáva akýsi hnací motor rozvoja a existencie trhovej ekonomiky.

Prejavy negatívnej stránky vidíme v nebezpečenstve dosahovania horších hospodárskych

výsledkov ako boli predpokladané, dokonca bankrotu podniku. Podnikateľské riziko sa teda

dá vnímať ako nebezpečenstvo. To sa prejavuje dosahovaním takých skutočných

hospodárskych výsledkov podnikateľskej činnosti, ktoré sa odchyľujú od predpokladaných

výsledkov hospodárenia. Môžu nastať nasledovné odchýlky :23

RIZIKÁ

Kvantifikovateľné Nekvantifikovateľné

Všeobecná podnikateľská

situácia s pozit. alebo negat.

výsledkami s prírastkom zisku

Poisťovateľné Nepoisťovateľné

Poistné Nepoistné

Poistné Kalkulovateľná

situácia

1. žiaduce – odchýlky, ktoré smerujú k vyšším ziskom

2. nežiaduce – tieto smerujú k strate

3. medzné – odchýlky tohto druhu nevykazujú ani stratu ani zisk

ČEJKOVÁ, V. – NEČAS, S. (2006) konštatujú, že existuje mnoho spôsobov ako popísať

riziko:

riziko je možnosť vzniku nešťastnej udalosti,

riziko je kombinácia nebezpečenstiev,

riziko je nepredvídateľnosť – tendencia k tomu, že sa skutočné následky môžu líšiť od

predpovedaných následkov,

riziko je neistota, čo sa týka škody,

riziko je možnosť vzniku škody.

Všetky riziká nemusia nastať s rovnakou pravdepodobnosťou. Riziko je teda určitá forma

neistoty, čo sa týka výsledkov danej situácie. Riziko znamená neistotu, že v budúcnosti by

naša situácia mohla byť horšia než v akej sa momentálne nachádzame.

KOŠČO, T. (2005) rozlišuje dva základné druhy rizika a to podnikateľské a čisté.

Podnikateľské riziko spája nebezpečenstvo neúspechu s nádejou na úspech. Prijatie takéhoto

rizika môže mať za následok buď stratu alebo zvlášť dobrý hospodársky výsledok. Čisté

riziko je také, u ktorého existuje iba nebezpečenstvo vzniku nepriaznivých situácií alebo

nepriaznivých odchýliek od žiaduceho, za ktorý sa považuje zachovanie majetku, ľudských

životov a zdravia. Čisté riziká sa týkajú strát vyvolaných prírodnými javmi. Jednotlivci

a organizácie sa môžu pred negatívnymi dôsledkami čistých rizík chrániť poistením.

Sledovanie a kontrola rizík v pravidelných intervaloch, vyhodnocovanie správania,

identifikácia zmien v situáciách rizikového charakteru, dozeranie na funkčnosť

bezpečnostných opatrení a dohľad nad efektívnosťou poistenia. Toto je definícia súčastí risk

manažmentu podľa DUCHÁČKOVEJ, E. (2005).

24

Proces risk manažmentu Schéma 5

Zdroj : DUCHÁČKOVÁ, E. (2005) : Principy pojištení a pojišťovnictví

Autorka uvádza ďalej , že sú dve možnosti pre ekonomický subjekt na finančné vyrovnanie

s náhodnými udalosťami. Môžu využiť poistenie ( presunutie rizika na inštitúciu, ktorá

poskytuje poistenie ), alebo ich môže kryť z vlastných zdrojov ( samopoistenie ). Poistenie je

teda z tohto hľadiska nástroj na finančnú elimináciu negatívnych dôsledkov náhodností. Nie

je teda možné, aby poistenie ovplyvňovalo výskyt náhodných udalostí a samotný vznik škôd.

Je ale schopné finančne eliminovať dopad náhodných udalostí ( je teda možné finančne

nahradiť straty, ktoré vznikajú pri realizácii čistých rizík, pomocou poistenia ). V prípade

poistenie teda ide o tvorbu, rozdelenie a užívanie poistného fondu k úhrade peňažných potrieb

ekonomických celkov, z pohľadu finančnej kategórie.

Medzi špeciálne druhy prenosu rizika patrí poistenie, uvádzajú TÓTH, M. – KOŠČO, T. –

SZOVICS, P. (2007). Negatívne dôsledky spôsobené rizikom určitej budúcej nepriaznivej

25

Risk

manažment

Identifikácia

rizika

Ocenenie

a kvantifikácia

rizika

Kontrola

a financovanie rizika

Analýza

faktorov hosp.

procesu

Zistenie

pravdepod.

realizácie rizika

Predchádzanie

realizácii rizika

Finančná

eliminácia

rizika

Určenie

rizikových

faktorov

Vymedzenie

významných

rizík

Dopad rizika na

hosp. proces

Strategické

opatrenia

Z vlastných

zdrojov

Fyzické

opatreniaPOISTENIE

situácie sú prenesené na poisťovňu, ktorá podľa zmluvných podmienok kryje škody alebo

straty buď úplne alebo do istej miery. Firma, ktorá sa poisťuje platí poisťovni poplatky za

poistenie, ktoré sú súčasťou nákladov. Hlavné druhy poistenia, ktoré poisťovne ponúkajú sú:

poistenie pre prípad porušenia prevádzky v dôsledku živelnej udalosti,

poistenie zodpovednosti podnikateľa za škody spôsobené prevádzkou podniku tretím

osobám,

poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním a lúpežným prepadnutím.

Znižovanie vyššie uvedených rizík formou poistenia má význam predovšetkým u menších

podnikov, kde aj menšie škody a straty môžu mať za následok značné problémy ako napr.

ohrozenie finančnej situácie podniku.

1. 4 Riziko v poľnohospodárstveS ohľadom na riziká by sme mohli hovoriť o jednotlivých rizikách, ktoré sú špecifické pre

samostatné druhy odvetví, ale sú aj také riziká, ktoré sú všeobecné pre viaceré sektory.

Poľnohospodárske odvetvie by sme mohli zaradiť medzi odvetvia, kde sa stretávame hlavne

so špecifickými rizikami. TÓTH, M. - KOŠČO, T. - SZOVICS, P. (2007) uvádzajú takúto

kategorizáciu rizík :

ľudské – sú to riziká, ktoré predstavujú riziko zranenia, choroby ale smrti pracovnej

sily

majetkové – ide o riziká krádeže, požiaru, straty alebo iného poškodenia strojov,

majetkových položiek používaných pre produkciu, budov

produkčné – bývajú často spájané s počasím, ale môžu taktiež zahŕňať riziká chorôb

zvierat a plodín. Produkčné riziko meriame prostredníctvom variability výnosov

cenové – je charakteristické poklesom cien výstupov a,alebo rastom cien vstupov po

prijatom rozhodnutí o produkcii. Toto riziko sa meria cenovou nepravidelnosťou

inštitucionálne – predstavuje riziko spojené so zmenou v politickej štruktúre, ktorá

ovplyvňuje produkciu a,alebo trhové rozhodnutia a v neposlednom rade negatívne

ovplyvňuje výsledok hospodárenia poľnohospodárskeho subjektu

finančné – do nich zahŕňame kurzové riziká, pokles kurzov akcii, nedostatočnú

likviditu, rast nákladov kapitálu

ŠPIČKA, J. (2006) definuje vo svojej knihe ešte aj iné riziká :

26

komerčné – tieto sú predstavované vplyvom ostatných výrobných a nevýrobných

subjektov národného hospodárstva ( dopyt po produktoch, nároky spotrebiteľov na

bezpečnosť a kvalitu potravín, subjekty agrokomplexu a pod. )

environmentálne – sú to riziká, ktoré vyplývajú z negatívnych dopadov hospodárenia

iných hospodárskych sektorov na poľnohospodárstvo a z dopadu na životné prostredie

Uplatňovaním vhodne zvolených opatrení a postupov je možné pre podnikateľa zníženie

rizika, alebo v určitých výnimočných prípadoch aj jeho úplná eliminácia. Autori TÓTH, M. -

KOŠČO, T. - SZOVICS, P. (2007) sú toho názoru, že poznáme najmenej tieto základné

spôsoby znižovania podnikateľského rizika _

1. Diverzifikácia – pôsobí ako významný spôsob obmedzenia podnikateľského

rizika, ktorý spočíva v snahe o rozloženie rizika na čo najväčšiu základňu.

Rozširovanie výrobného programu označujeme ako najčastejší druh

diverzifikácie. Je to takzvané zahrňovanie výrobkov rozdielnej povahy

a zamerania do výrobného sortimentu takým spôsobom, aby dôsledky poklesu

dopytu po jednom výrobku, alebo skupine výrobkov boli vykompenzované

rastom dopytu po inej skupine výrobkov

2. Flexibilita – je to v podstate pružnosť, ktorá znamená, že sme schopní veľmi

rýchlo a bez vynakladania nadmerných nákladov reagovať na rôzne druhy

zmien

Podľa BEŇOVEJ, E. a kolektívu (2005) sa podnik, pre ktorý je hlavný cieľ znižovanie

rizika a jeho následných dôsledkov na ekonomickú stabilitu podniku, musí predovšetkým

zameriavať na nasledujúce alternatívy, alebo ich kombinácie :

- ako sa vyhnúť riziko, čo však často znamená upustenie od určitých cieľov

- ako riziko znížiť, toto nám zabezpečí dôkladná prevencia

- ktoré riziko preniesť na poisťovňu, podnik môže urobiť rozhodnutie, že nebude

znášať celé riziko ale len jeho časť a zostatok prenesie na iný subjekt

Katastrofa, je podľa CHOVANA, P. (2006) riziko, ktoré podľa autora má predstavovať

mimoriadny rozsah škôd materiálneho charakteru a poškodenia života a zdravia, či už

v dôsledku priemyselnej havárie, alebo živelnej udalosti. Následné spôsobené škody nie je

možné odstrániť bez medzinárodnej zdravotníckej, finančnej a materiálnej pomoci a pomoci

pri odstraňovaní následkov po týchto katastrofách. Škody sa obvykle týkajú veľkého územia

a veľkého počtu osôb. Autor následne približuje, že následkami bývajú nedostatky životných 27

potrieb, postihnutie a úmrtie ľudí, ohrozenie a uhynutie lesnej, poľnej zvery a hospodárskych

zvierat.

28

2. Cieľ prácePoľnohospodárske odvetvie je charakteristické úzkym spojením prírody a výrobného

procesu. Poľnohospodárstvo je teda priamo závislé od podnebných podmienok, ktoré znižujú

alebo zvyšujú rizikovosť v závislosti od jednotlivých oblastí. Prostredníctvom poistenia teda

nemôžeme zabrániť vzniku neočakávaných javov nepriaznivých pre podnik, ale keď takéto

javy nastanú, je možná eliminácia týchto následkov cez spomínané poistenie. To znamená, že

ide o proces, ktorým pomáhame prekonať závažné obdobie podniku a  tým pádom

predchádzame, nepriaznivým hospodárskym dôsledkom, ktoré často končia podnikovým

bankrotom.

Poisťovníctvo prekonalo výrazné zmeny od druhej svetovej vojny a po roku 1990.

Slovenská poisťovňa stratila svoje monopolné postavenie. Zrodili sa mnohé poisťovne na

poistnom trhu vďaka demonopolizácií, a  výrazne sa rozšírilo portfólio s poistnými

produktmi. Zákonné poistenie sa zrušilo a taktiež aj komplexné poistenie úrody, ktoré bolo

vysoko hodnotené medzi poľnohospodármi. Od spomínanej doby sa poľnohospodárske

poisťovanie spravuje na komerčnej úrovni na základe uzavretých zmlúv.

Vzhľadom na to, že sa Slovenská republika integrovala do Európskej únie tak pre

poľnohospodárske podniky ako aj pre štát vyvstávajú mnohé zmeny v poistení. Pre danú

oblasť z toho vyplýva nutnosť harmonizácie na rovnakú úroveň s európskom úniou z hľadiska

spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Cieľ tejto diplomovej práce spočíva v priblížení samotného vývoja poistenia v oblasti

poľnohospodárstva až do súčasnosti. Ďalším cieľom bude stručné zhrnutie a oboznámenie so

systémami poľnohospodárskeho poistenia v Slovenskej republike, Európskej únií a následne

aj v Spojených štátoch amerických. V práci sa zameriavam aj na odvodenie určitých

priaznivých javov zo systému poistenia v USA a následnom návrhu na ich implementáciu do

Európskeho a Slovenského systému poistenia poľnohospodárstva.

S ohľadom na vyššie spomenuté ciele a ich podrobnú analýzu som si vymedzil

nasledovné čiastkové ciele :

Vymedzenie teoretickej podstaty a následného významu poistenia pre

poľnohospodárstvo

Vývoj poistenia poľnohospodárstva na Slovensku a jeho charakteristika

Analýza dnešného poisťovacieho systému poľnohospodárstva na Slovensku

29

Zanalyzovanie poistného systému v EÚ

Vymedzenie nástrojov riadenia rizík v Európskej únií v poľnohospodárskej

oblasti

Identifikácia systému poistenia poľnohospodárstva v USA

Zhodnotenie samotného poistenia v poľnohospodárstve a jeho perspektívy na

Slovensku a navrhnutie možných zmien súvisiacich s aplikáciou námetov

z amerického systému

30

3. Metodika práceSkúmaným objektom v tejto diplomovej práci bolo samotné poľnohospodárske

poistenie jeho vývojové štádiá a systémy uplatňovania. Poistenie je jednou z možností na

elimináciu rizík pôsobiacich v poľnohospodárskej výrobe.

Úvodná časť diplomovej práce je venovaná analyzovaniu poistenia

v poľnohospodárstve. Prostredníctvom rôznych myšlienok, názorov a definícií autorov

pôsobiacich na Slovensku alebo v zahraničí si približujeme skúmanú problematiku. Tento

proces je potrebný z pohľadu správneho pochopenia problematiky poľnohospodárskeho

poistenia a následne aj vzhľadom k vypracovávaniu stanovených čiastkových cieľov ako aj

hlavného cieľa práce.

V ďalšej časti mojej diplomovej práce sa zaoberám charakteristikou vývojového

procesu poistenia v poľnohospodárstve v rozmedzí obdobia – druhá svetová vojna

a súčasnosť. Následne sa sústreďujem na systém poistenia v poľnohospodárstve, ktorý je

využívaný v štátoch Európskej únie, konkrétne sa zameriavam na problematiku riadenia rizík

pomocou nástrojov na to určených.

Nasledovná časť práce sa venuje identifikácií systému poistenia poľnohospodárstva

v Spojených Štátoch Amerických. Na tento systém poistenia v poľnohospodárstve je treba

nahliadať ako na systém unikátny, ktorý sa uplatňuje v štátoch tvoriacich USA.

V tejto práci boli spracovávane a používané údaje, ktoré boli získane predovšetkým

z dostupných zdrojov, či už v elektronickej alebo tlačenej podobe. Veľkú časť tvorili

materiály získané zo Slovenskej poľnohospodárskej knižnice v podobe časopisov, odborných

textov a publikácií. Ďalej to boli údaje získané vo forme textov, dokumentov a stanovísk

nasledovných organizácií, MPSR, Štatistický úrad Slovenskej Republiky, PPA, a iných

prostredníctvom internetu.

Pri vypracovávaní mojej diplomovej práce som použil tieto metódy :

1.Analýza – vďaka tejto metóde je možné rozdelenie celku na jednotlivé položky

a zjednodušenie tak pohľadu na určitý jav zložitejšieho charakteru. V praxi sú rozlišované dva

tieto typy analýzy – ex post a ex ante. V mojej práci som používal prevažne typ ex post,

v častiach zameriavajúcich sa na históriu a súčasný stav poistenia v poľnohospodárstve. Typ

analýzy ex ante som použil v časti, ktorá definovala záver mojej práce a odporúčania do

budúceho obdobia.

31

2 Syntéza - je vo svojej podstate jav, ktorý je opozitom k analýze. V tomto prípade

hovoríme o akomsi spájaní určitých menších častí do útvaru s logickou formou. Ucelený

pohľad na mnohé javy, ktoré spolu súvisia pomáha, aby sme lepšie pochopili fungovanie

a existenciu útvaru. Umožňuje tak isto sledovať navzájom pôsobiace väzby, korelácie

a vzťahy jednotlivých častí v konečnom dôsledku tvoriacich samotný útvar. Metódu syntézy

som použil predovšetkým pri analyzovaní čiastkových dokumentov, ktoré boli vydané

orgánmi z oblasti poľnohospodárskeho poistenia a politiky. Vďaka tejto metóde je možné

nadobudnúť ucelený pohľad na samostatné stanoviská, právne normy a oznámenia.

3. Dedukcia – je myšlienkový postup, ktorý umožňuje odvodenie konkrétneho

poznatku zo všeobecného poznania. Pozorovateľovi je teda umožnené pochopenie samotnej

nadväznosti medzi praxou a teóriou ale tak isto aj navzájom pôsobiacich vzťahov medzi

skúmanými javmi a poznatkami, ktoré sme získali v minulosti. Samotnú dedukčnú metódu

som použil pri popisovaní určitých nástrojov používaných na riadenie rizika

v poľnohospodárstve.

4. Indukcia – prostredníctvom nej je umožnené vytvorenie zovšeobecnenia

z jednotlivých konkrétnych poznatkov. Ide teda o nástroj používaný na sumárne

charakterizovanie samotného javu, ktorý sledujeme, skrz čiastočnú charakteristiku jeho

jednotlivých zložiek a prvkov. Túto metódu som použil v záverečnej časti mojej diplomovej

práce, kde som zhrnul poznatky a informácie o samotných systémoch poistenia

v poľnohospodárstve v analyzovaných krajinách a pri návrhoch riešení na zefektívnenie tejto

oblasti.

5. Komparatívne metódy – ide o metódy, ktoré sa využívajú na porovnávanie

samotných javov a tým pádom na vytvorenie uceleného útvaru z pozície všetkých

zúčastnených subjektov. Metóda komparácie bola v mojej práci používaná predovšetkým pri

tabuľkách porovnávajúcich stav danej problematiky na Slovensku, v USA a Európskej únií.

V mojej práci som takisto použil logické plošné zobrazenia skúmaných javov. Boli to grafy,

schémy a tabuľky, ktoré ponúkajú jednoduchší náhľad na danú problematiku, zľahčujú

orientovanie v údajových súboroch a uľahčujú prezentovanie názorov z nášho pozorovania.

Pozorované javy a výsledky pozorovaní sú vďaka nim predkladané v prehľadnejšej forme.

32

4. Výsledky práceV častiach 4.1 až 4.3 sa v mojej práci venujem sprostredkovaniu informácií

o možných spôsoboch poistenia v poľnohospodárstve v skúmaných obdobiach. V časti 4.4 je

priblížená otázka poisťovacieho systému v poľnohospodárstve používaného v rámci

Európskej únie. Bližšie je rozobraná problematika riadenia rizík pomocou nástrojov v rôznych

štátoch patriacich do EÚ. A v poslednej časti mojej práce sa venujem identifikácií

poľnohospodárskeho poistenia aplikovaného v Spojených Štátoch Amerických.

4. 1 Vývoj poistenia v poľnohospodárstve v období po druhej svetovej vojneDo už spomínaného obdobia vypuknutia druhej svetovej vojny sa na Slovensku

nezaoberala poisťovaním v poľnohospodárstve ani jedna z vtedajších komerčných poisťovní.

Na našom území fungoval Zaisťovací zväz, ktorý mal sídlo v Bratislave a sústreďoval sa na

poisťovanie hospodárskych zvierat.

Po tom ako skončila druhá svetová vojna sa vymenovali kurátori do všetkých

poisťovní. Prostredníctvom dekrétu prezidenta republiky č. 103/1945 Zb. z. 24. októbra 1945

sa znárodnilo súkromné poisťovníctvo v Česko-slovensku. Do tohto znárodnenie spadli

slovenské, české ale i zahraničné poisťovne. Samotný proces znárodňovania trval do 1.

januára 1947. Týmto dátumom vzniklo päť poisťovní v podobe národných podnikov. Boli to :

Prvá Československá poisťovňa, Nemocenská poisťovňa, Slávia, Pražská poisťovňa a Slovan.

Život týchto poisťovní bol ale veľmi krátky. Ale po dvoch rokoch začalo platiť nové

organizačné usporiadanie poisťovníctva, ktoré bolo znárodnené. Tým pádom ako nástupca

spomenutých národných podnikov sa stala Československá poisťovňa, ktorá mala monopolné

postavenie a vystupovala tak isto ako národný podnik. Táto udalosť mala na dlhé nasledovné

roky za následok úplný výmaz konkurencie. Táto poisťovňa prestala vystupovať ako národný

podnik vďaka zákonu č. 85/1952 Zb. z. o poisťovníctve. Vzhľadom k nasledovnému sa od 1.

januára 1953 premenovala na Štátnu poisťovňu so sídlom v Prahe a z organizačného hľadiska

sa zmenila na štátny poisťovací ústav. Ako významný zlom v oblasti poisťovníctva na území

Československa, môžeme považovať udalosti spojené s federatívnym usporiadaním štátu

v roku 1969. V podstate išlo o roztrhnutie unitárnej Štátnej poisťovne na dva sebestačné

poisťovacie podniky, ktoré sa nazývali Česká a Slovenská štátna poisťovňa. To malo za

následok vznik samostatného poistného trhu na Slovensku. Aby si spomínané poisťovne

navzájom nekonkurovali, tak bola uzavretá dohoda o územnej pôsobnosti. K zrušeniu

33

výlučného práva a zmluvy medzi danými subjektmi prišlo v roku 1990. To malo za následok

možnosť vstupu na trh poisťovacím objektom ako Otčina alebo Kooperativa.

Možnosť poistenia poľnohospodárskej produkcie alebo majetku sa u nás začala

poskytovať súčasne so vznikom JRD. Jej členenie bolo :

poistenie dobrovoľné (zmluvné)

poistenie povinné (zákonné)

Dobrovoľné poistenie v sebe zahŕňalo nasledovné možnosti poistenia :

a) živočíšna výroba

- poistenie zvierat chovaných na špeciálne účely,

- poistenie hosp. zvierat v prípade poranenia, choroby, operácie, potratu,

- poistenie včelstiev,

- poistenie pre prípad zničenia vajec v elektrickej liahni a uhynutia jednodňovej hydiny,

b) rastlinná výroba

- poistenie ovocia proti následkom krupobitia,

- poistenie kvetín pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou,

- poistenie nákladov na pestovanie kyaničky purpurovej,

Do povinného poistenia zaraďujeme poistenie úrody, poistenie hospodárskych zvierat

a živelné poistenie.

Poistenie úrody v sebe zahŕňalo možnosť zníženia poisteného výnosu úrody :

- ovocia v organizáciách, v ktorých plánovaný výnos úrody ovocia dosahoval

v danom roku aspoň 1 milión Kčs alebo v organizáciách, ktoré boli určené

ako organizácie s ovocinárskou špecializáciou,

- chmeľu, jeho materského materiálu a tabaku, a to v prípade, že k zníženiu

výnosu úrody prišlo v dôsledku zničenia, zníženia množstva alebo

zhoršenia akosti úrody akoukoľvek udalosťou,

Poistenie hospodárskych zvierat, v rámci tohto poistenia sa vykrývalo riziko, ktoré mohlo

vzniknúť v prípade uhynutia, hromadného ochorenia, nútené zabitie z dôvodu nákazy,

34

hromadná otrava, prudké zdutie a poškodenie, ktoré bolo zapríčinené nariadenou imunizáciou,

dezinfekciou alebo prípadným zasiahnutím elektrinou. Do tohto poistenia sme mohli

zaraďovať aj straty, ktoré boli spôsobené stratou plodnosti a potratom v dôsledku nákazy ale

aj zabitie zvieraťa, u ktorého je podozrenie na nákazu.

Živelné poistenie zahŕňalo v sebe riziko vyplývajúce zo zničenia alebo poškodenia budov,

plodín, iných hnuteľných vecí, stavieb, zásob z vlastnej výroby, hospodárskych a iných

zvierat. Ale iba v tom prípade ak dané zničenie alebo poškodenie vzniklo na základe určitej

živelnej pohromy, či už to bol požiar, blesk, povodeň, záplava, víchrica a podobne.

Hore uvedená sústava poistení, teda zákonné a zmluvné, nebola schopná pokryť

všetky vznikajúce škody. V oblasti rastlinnej výroby existovali aj riziká, ktoré nebolo

umožnené poistiť podľa vtedajších uplatňovaných predpisov (dážď, choroby, škodcovia,

mokro, sucho). Ale škody spôsobované týmito rizikami v značnej miere prevyšovali tie, ktoré

boli zapríčiňované rizikami z kategórie poistných. Vzhľadom k nasledovnému bol zriadený

fond na zmiernenie nepoistiteľných škôd v rastlinnej výrobe. Spomínaný fond bol

dotovaný z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Konkrétne z časti, ktorá bola

v rozpočte určená pre poľnohospodárstvo.

V začiatkoch roka 1960 sa pristúpilo k zvýšeniu sadzieb poistného. Tento krok

vyplynul zo snahy o prevod majetkového poistenia družstiev na ekonomický základ

v celkovej nadväznosti na zvýšenie a celkové zjednotenie hladiny nákupných cien produkcie

v poľnohospodárstve.

Pri implementácií dokonalejšej sústav poľnohospodárskeho plánovitého riadenia

v roku 1967 došlo k výrazným zmenám v poisťovaní poľnohospodárstva. Majetkové poistenie

sa ako povinnosť rozšírila aj na ostatné poľnohospodárskeho podniky vo vlastníctve štátu a aj

na štátne majetky. Súčasne došlo aj k rozšíreniu rozsahu poistnej ochrany, ktorá bola

poskytovaná zmluvným a povinným poistením.

V období od 1. januára 1981 do roku 1990 sa v poľnohospodárstve uplatňovalo

komplexné poistenie úrody, ktoré bolo súčasťou zákonného poistenia. Rozsah tohto

poistenia zahŕňal zníženie množstiev plodín v dôsledku zhoršenej kvality úrody akoukoľvek

udalosťou a aj znižovanie poisteného výnosu úrody plodín, k čomu došlo na základe zničenia.

Samotný výnos, ktorý bol poistený sa vyjadroval z troch priemerne najlepších výnosov, ktoré

boli dosiahnuté za posledných päť rokov. Autorom poistenia bol doc. Ing. Tibor Koščo, CSc.

35

4. 2 Vývoj poistenia v poľnohospodárstve po roku 1990Po roku 1993 došlo v poisťovacej oblasti k demonopolizácií. Toto obdobie bolo

priaznivé na vznik viacerých akciových poisťovacích spoločností, ktoré už aj pre

poľnohospodárov mali pripravené služby. Výrazným prvkom v tomto období bola Poisťovňa

Otčina, ktorá mala pre poľnohospodárov predstavovať výraznejšie zameranie a preferenciu

v krytí rizík. Vzhľadom k tomu do tejto poisťovne investoval finančný rezort značné

prostriedky. Avšak Otčina pomaly začala rozširovať svoje produkty aj pre podniky, ktoré

neboli poľnohospodárskeho charakteru. A čím ďalej tým viac,  vzhľadom na výraznú

rizikovosť poľnohospodárskeho odvetvia, zužovala a obmedzovala poľnohospodárske

poistenie, až nakoniec ostala len vybraná klientela. Poistný trh na Slovensku začali pomaly

dopĺňať aj iné poisťovne, ktoré mali produkty pre poľnohospodársku klientelu vo svojich

radoch. Boli to poisťovne ako Hasičská poisťovňa a Kooperativa. Služby, ktoré tieto

poisťovne poskytovali v oblasti poľnohospodárstva boli značne obmedzené. Poisťovňa

Kooperativa dokonca z poľnohospodárskej oblasti odišla. Od júna 1997 na Slovensku začala

pôsobiť Poisťovňa R+V. Táto poisťovňa sa zameriavala na poisťovanie hospodárskych

zvierat. Rok 2004 bol pre túto poisťovňu významný z pohľadu jej stiahnutia sa z nášho trhu.

Ale iná poisťovňa na tejto udalosti získala, bola to konkrétne poisťovňa Uniqa, ku ktorej

prešla klientela.

Prostredníctvom zmluvného poistenia poisťovala poľnohospodárske subjekty od roku

1991 akciová spoločnosť Slovenská poisťovňa. V rozmedzí rokov 1991-1993 sa poisťovňa

zamerala na hľadanie nových riešení v oblasti poisťovania poľnohospodárskych subjektov.

Výsledkom bola realizácia poistnej ochrany, ktorá sa zamerala na vykrývanie následkov po

živelných rizikách, hromadných ochoreniach, vyzimovaniach a jednotlivých ochorení

hospodárskych zvierat. V porovnaní s komplexným poistením sa ale nezaoberala poistením

určitých rizík, napríklad zníženia akosti plodín, sucho a podobne.

Dátumom 1. januára 1994 začala fungovať Slovenská asociácia poisťovní. Veľmi

dôležitým krokom, ktorý sa udial bolo schválenie Kódexu etiky o poisťovníctve z roku 1996.

Bolo to veľmi významné z hľadiska usporiadania vzťahov medzi jednotlivými klientmi

a poisťovňami.

36

4. 3 Poistenie rizík v poľnohospodárstve v súčasnosti

Poistenie v poľnohospodárstve delíme na zákonné a zmluvné. To delíme na

dobrovoľné a povinné poistenie. Zmluvné poistenie dobrovoľného typu sa zameriava na

poisťovanie plodín, majetku a hospodárskych zvierat.

Poistenie plodín – plodiny a samotné ich pestovanie sa dá považovať za najviac rizikové

v rámci všetkých poistení. Najzávažnejšie riziko je predstavované poškodením

poľnohospodárskej produkcie požiarom, ľadovcom, záplavou, vyzimovaním a inými

vybranými živelnými rizikami.

Poistenie majetku – ide o typ dobrovoľného zmluvného poistenia, ktorý sa zameriava na

poisťovanie proti krádeži, odcudzeniu a proti následkom živelných katastrof. Dá sa poistiť

celý komplex majetku ale aj výberové časti dlhodobého hmotného majetku. V podstate ide

o totožné poistenie majetku ako pre podnikateľov tak aj pre poľnohospodárov.

Poistenie hospodárskych zvierat – prostredníctvom jeho širokej škály produktov znižujeme

riziko vyplývajúce zo živočíšnej výroby. Ako príklad môžem uviesť poistenie zvierat

a hydiny v prípade nákazy, uhynutie jednodňovej hydiny, poistenie kráv, poistenie v prípade

zničenia vajec v elektrickej liahni, poistenie vysokohodnotných zvierat, vysokoteľných

jalovíc v prípadoch jednotlivých škôd a poistenie prasníc tak isto v prípade jednotlivých škôd.

Z pozastavenia komplexného poistenia úrody v roku 1990 a neskoršieho prechodu na

zmluvné poistenie dobrovoľného typu vyplynulo výrazné obmedzenie objemu poistenia.

37

Vývoj poistenia v poľnohospodárskych podnikoch Tabuľka 1

Rok Zaplatené poistné v mil. EUR

Náhrady škôd v mil. EUR

Náhrady - poistné v mil. EUR Škodovosť v %

1991 45,14 37,01 8,13 81,991992 42,36 26,72 15,64 63,081993 39,83 34,26 5,57 86,021994 40,03 29,14 10,89 72,801995 38,7 18,79 19,91 48,551996 20,88 16,96 3,92 81,231997 23,7 21,48 2,22 90,631998 25,96 18,95 7,01 73,001999 24,23 19,02 5,21 78,502000 19,42 11,49 7,93 59,172001 21,41 10,99 10,42 51,332002 24,13 10,76 13,37 44,592003 23,77 8,86 14,91 37,272004 20,85 6,17 14,68 29,592005 18,39 5,84 12,55 31,762006 18,56 5,84 12,72 31,472007 17,73 6,8 10,93 38,352008 20,51 13,81 6,7 67,33Spolu 485,6 302,89 182,71 -

Priemer 26,98 16,83 10,15 59,26Zdroj : VÚEPP (Ing. Chrastinová), vlastné prepočty

V rozmedzí rokov 1991-2008 bola dosiahnutá úroveň škodového priebehu na

celkovom zaplatenom poistnom v priemernej hodnote 59,26 % (Tabuľka 1). Na vypočítanej

úrovni je jasne preukázaný nízky efekt vkladaných finančných prostriedkov do poistenia, aj

keď samotný princíp poistenia si zakladá na rozdeľovaní poistných rezerv. Výrazná časť

vkladaných finančných prostriedkov do poistenia avšak ostáva v samotných poisťovniach.

Aktuálna hodnota zaplateného poistného je na úrovni, ktorá predstavuje približne polovičný

podiel zo zaplateného poistného v rozmedzí rokov 1991-1995. Veľmi výrazný pokles nastáva

v oblasti náhrady škôd, ktorá v rokoch 2004-2007 dosahovala len tretinový podiel z úrovne

v roku 1997 (Graf 1). V súčasnosti sa ale sledovaná úroveň vyšplhala nad hodnotu 67

percentuálneho bodu.

38

Vývoj poistného, náhrad škôd a percentuálneho plnenia Graf 1

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 20080

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

81.99

63.08

86.02

72.80

48.55

81.23

90.63

73.00

78.50

59.17

51.33

44.59

37.27

29.59

31.7631.47

38.35

67.33

Zaplatené poistné v mil. EUR

Náhrady škôd v mil. EUR

Per-centuálne plnenia

Rok

Poist

né, n

áhra

dy šk

ôd v

mil.

EUR

, % p

lnen

ia

Zdroj : vlastné spracovanie

Najviac rizikovým poistením vyplývajúcim z Tabuľky 2 bolo v 90. rokoch poistenie

plodín. V tejto oblasti bol najväčší objem zaplateného poistného a rovnako vysoké boli aj

náhrady škôd. V porovnaní s oblasťou poistenia hospodárskych zvierat bolo zaplatené poistné

vo viac ako 100 % výške. Z toho vyplýva, že riziko súvisiace s chovom hospodárskych

zvierat je neporovnateľne menšie ako pri pestovaní plodín. Vzhľadom na to, že výška

produkcie je ovplyvňovaná klimatickými a prírodnými podmienkami. A sú to práve prírodné

a klimatické podmienky, ktoré každým rokom viac a viac prispievajú k znehodnocovaniu

produkcie. Prejavy týchto extrémnych podmienok môžu byť predstavované či už veľkými

zrážkami a následnými povodňami, ktoré podmáčajú alebo úplne devastujú prírodu, a aj

extrémnymi teplotami, ktoré sú sprevádzané veľkým suchom. A to má za následok mohutné

vysúšanie pôdy a následné zníženie úrodnosti. Naproti tomu aj hospodárske zvieratá sú

ohrozované určitými rizikami. Môže ísť napríklad o nejakú hromadnú chorobu, kvôli ktorej

stratíme celý chov. V súčasnom období vedie v otázke výšky zaplateného poistenia a tak isto

aj v náhrade škôd poistenie majetku.

39

Vývoj poľnohospodárskeho poistenia podľa jednotlivých druhov v mil. EUR Tabuľka 2

Obdobie

Majetok Plodiny Zvieratá Spolu

P N N/P (%) P N N/P (%) P N N/P (%) P N N/P (%)

1996 6,0 3,6 60,6 8,5 8,9 105,2 6,4 4,5 69,1 20,9 17,0 81,3

1997 7,6 4,8 62,5 9,5 10,1 106,2 6,6 6,7 100,5 23,7 21,5 90,6

1998 7,8 3,6 45,7 11,2 10,2 91,7 7,0 5,2 73,6 26,0 19,0 73,0

1998 8,0 4,6 57,4 10,2 10,8 106,3 6,0 3,6 59,9 24,2 19,0 78,5

1999 7,7 3,4 44,0 6,5 5,5 84,2 5,2 2,6 50,3 19,4 11,5 59,2

2001 8,9 3,2 35,6 6,9 5,3 77,4 5,6 2,5 44,1 21,4 11,0 51,3

2002 9,8 4,1 42,2 8,6 4,7 53,9 5,7 2,0 34,7 24,1 10,8 44,6

2003 11,2 3,1 27,7 7,2 3,6 50,5 5,4 2,2 39,7 23,8 8,9 37,3

2004 11,2 2,7 24,4 5,6 2,0 34,9 4,1 1,5 36,5 20,8 6,2 29,6

2005 11,2 3,2 28,7 3,9 1,8 46,4 3,3 0,8 25,2 18,4 5,9 31,8

2006 11,8 4,0 33,7 3,7 1,5 41,1 3,0 0,3 10,9 18,6 5,8 31,5

2007 11,5 3,7 31,9 3,6 2,8 76,2 2,7 0,4 14,9 17,8 6,8 38,3

2008 12,3 4,4 36,0 5,8 3,6 62,0 2,4 5,8 238,8 20,5 13,8 67,3

Spolu 124,7 48,3 530,4 91,1 70,7 936,0 63,7 38,0 798,3 279,5 157,0 56,2Zdroj : vlastné prepočty, VÚEPP (Ing. Chrastinová)

Vysvetlivky : N – náhrady škôd, P – zaplatené poistné

Výška rozdielu medzi náhradami škôd, ktoré boli vyplatené a poistným, ktoré bolo

zaplatené ukazuje na zväčšujúcu sa diferenciu medzi nimi. Zväčšujúca sa diferencia medzi

náhradami škôd a zaplateným poistným dosahovala od roku 2002 až po rok 2008 takú

hodnota, ktorá prevyšovala aj samotné náhrady škôd, ktoré poisťovne vyplatili. Náhrady škôd

za roky 2005,2006 a 2007 predstavujú dokonca len 30 % podiel na celkovom zaplatenom

poistnom. Ale v roku 2008 to bolo už výrazných 67 %. Vzhľadom k uvedenému ale

vynímajúc rok 2008 sa poľnohospodári výraznou mierou podieľali na tom, aby mali

poisťovne výrazné finančné rezervy. Ako jeden z markantných dôvodov prečo poisťovne

vyznávajú spomínaný štýl pôsobenia vychádza z toho, že väčšina rizík postihuje široký záber

poľnohospodárskych podnikov. To znamená, že poisťovne sú nútené sa proti tomu zaistiť,

teda nakupovať dosť drahé zaistenie u veľkých poisťovacích spoločností.

V dnešnej dobe produktové rady komerčných poisťovní na poistenie úrody alebo

hospodárskych zvierat sú využívané len zhruba jednou tretinou farmárov. Je pre nich cenovo

neúnosné, aby poisťovali svoje poľnohospodárske riziká, a to aj navzdory tomu, že poistné

40

ceny sú prijateľne nízke. Danú situáciu, ktorá nastala by malo meniť novelizované Nariadenie

369/2007 Zb. z. o určitých podporných opatreniach v pôdohospodárstve. Samotná pomoc,

ktorá je poskytovaná je určená prevažne pre malé a stredné podniky. Teda ide o chovateľov

hospodárskych zvierat a pestovateľov plodín, ktorým je poskytovaná pomoc prostredníctvom

dotácií. Ministerstvo pôdohospodárstva SR bude kompenzovať straty úrody, ktoré spôsobili

nepriaznivé poveternostné udalosti, a aj straty na zvieratách a plodinách zapríčinené živelnou

katastrofou. Medzi nepriaznivé udalosti zaraďujeme : prietrž mračien (dážď), jarný mráz

(mráz), krúpy (ľadovec), víchrica, sucho a aj jednotlivé kombinácie týchto nepriaznivých

podmienok, ktorých zásluhou je zničená minimálne jedna tretina priemernej ročnej produkcie

za predošlé obdobie piatich rokov s najvyšším a najnižším údajom u daného pestovateľa.

Jarný mráz – definujeme ako mráz, ktorého teplota je nižšia ako 0°C a ničí reprodukčné

a vegetatívne orgány pestovaných plodín. Samotná miera poškodenia je závislá od mnohých

faktorov ako napríklad, odolnosť jednotlivej rastliny, trvanie a sila mrazu.

Ľadovec – je charakteristický kúskami ľadu rôznych veľkosti a tvarov od 5 do 5 milimetrov.

Tieto vznikajú vo vrchných vrstvách atmosféry za pôsobenia zlých klimatických podmienok.

Dopadanie ľadovca spôsobuje veľké poškodenie samotným plodinám, v niektorých prípadoch

môže viesť až k úplnému zničeniu plodiny.

Dážď – ide o dážď, ktorý má síce veľkú intenzitu ale krátke trvanie. Z uvedeného vyplýva, že

je schopný spôsobiť za krátku chvíľu rozvodnenie menších tokov, preťaženie kanalizácie

a tiež aj škody na plodinách vyplývajúce zo zaplavenia a podmočenia.

Víchrica – pod týmto pojmom je charakteristický pohyb vzduchu, ktorého rýchlosť je 75

km/h a viac. Pri spomenutej rýchlosti vzduchu je možné, že dôjde k škodám na

reprodukčných a vegetatívnych orgánoch plodín.

Námraza – je v podstate priesvitná a hladká ľadová usadenina. Jej vytváranie je spôsobené

zamŕzaním kvapiek pri mrholení alebo daždi na rastlinách, ktoré majú teplotu bod bodom

mrazu.

Sucho - ide o stav kedy je v krajine absolútny nedostatok zrážok. To má za následok

odumretie plodín v dôsledku poklesu vody v pôde.

41

Kategórie plodín vzhľadom na ich odolnosť voči mrazu Tabuľka 3

Stupeň odolnosti Mráz Rastliny

veľmi odolné silné mrazy do -10°C jarná pšenica, ovos, jačmeň, hrach, šošovica, mak

odolné mráz do -8°C slnečnica, ľan, bôb, konope, cukrová repa, mrkva

stredne odolné mráz do -4°C sója, mohár, lupina žltá

málo odolné mráz do -3°C zemiaky, kukurica, cirok, proso

neodolné slabý mráz do -1°C pohánka, fazuľa, ryža

Zdroj : Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Poľnohospodárskym podnikom sa vyplatí, aby mali pouzatvárané poistenia aj z toho

dôvodu, že v prípade určitej poistnej udalosti, má daný subjekt právo na výraznejšie

dotovanie zo strany štátu. Ak dôjde k strate na zvieratách alebo plodinách, ktorá bude

spôsobená živelnými katastrofami, tak PPA je oprávnená preplatiť až celých 100 % zo straty,

ktorá ale bude zmenšená o poistné plnenie. Ak nastane situácia, že stratu spôsobia nepriaznivé

poveternostné podmienky tak má právo na získanie 80 % zo straty, ale tak isto zmenšenej

o poistné plnenie. V prípade, že nemá uzavreté poistenie, tak od štátu dostane dotáciu len vo

výške 50 % zo straty, ktorá bola spôsobená živelnou katastrofou a vo výške 40 % v prípade

nepriaznivých poveternostných podmienok. Ale na danú dotáciu nie je možné uplatnenie

právneho nároku a na jej poskytovanie je vyčlenený len obmedzený rozpočet. Žiadať

o podporu môžu poľnohospodárske podniky až po tom čo PPA zverejní výzvu. Potom sa

musia predkladať žiadosti na poistenie hospodárskych zvierat najneskôr do 31. januára 2010.

V prípade poistenia plodín je tento termín stanovený na 30. apríla 2010. Ako prvé sa uzavrie

zmluva s poisťovňou a následne sa uzavrie s PPA. Na uhradenie poistného z PPA obdržia

poľnohospodárske podniky finančné prostriedky formou preddavkov.

42

Štátna podpora ohľadom poistenia Tabuľka 4

§11-§12 Dotácia na úhradu straty spôsobenej prírodnými

katastrofami na plodinách a zvieratách

Dotácia :

a) 100 % straty zníženej o poistné ak je pestovateľ poistený proti prírodným katastrofám

b) 50 % z vypočítanej straty, ak pestovateľ nie je poistený

§13 Dotácia na úhradu straty spôsobenej nepriaznivými

poveternostnými udalosťami

Dotácia :

a) 80 % z vypočítanej straty zníženej o poistné plnenie, ak je pestovateľ poistený proti nepriaznivým poveternostným podmienkam

b) 40 % z vypočítanej straty ak pestovateľ nie je poistený

§14-§15 Dotácia na úhradu straty na plodinách

a zvieratách v dôsledku nariadeného opatrenia

Dotáciu je možné poskytnúť chovateľovi/pestovateľovi do výšky 100 % z vypočítanej straty zníženej o poistné plnenie poskytnuté na úhradu straty

§16 Dotácia na platby poistného v

poľnohospodárstve

Dotácia :

a) 80 % ročného poistného, ak predmetom je poistenie zvierat a plodín proti stratám spôsobeným prírodnými katastrofami

b) 50 % ročného poistného, ak predmetom poistenia sú straty spôsobené na plodinách vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, škodlivých organizmov, straty v chove zvierat spôsobené ochoreniami

Zdroj : Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Jednou zo základných úloh štátnej dotácie je uľahčovanie vyrovnávania sa

poľnohospodárov s rizikami, ktoré sa spájajú s produkciou a výrobou. Ďalšou dôležitou

úlohou by mala podpora mimo produkčných a produkčných funkcii poľnohospodárstva

v rámci zabezpečenia konkurencieschopnosti domácej výroby.

4. 4 Poistenie poľnohospodárstva v Európskej úniíV rámci EÚ nie je zjednotený systém, ktorý by riešil rizikovosť. Z tohto dôvodu má

každý jeden štát svoj vlastný špecifický spôsob. Vychádza to z toho, že v každom inom

regióne Európy panujú iné klimatické podmienky. V nami obývanej oblasti strednej až

severnej Európy sa stretávame najčastejšie so stratami, ktoré sú spôsobené záplavami alebo

povodňami. Pritom v južnej Európe majú problém s výraznými suchami, ktoré sa tam

vyskytujú. Mimo to všetko ale existujú prvky, ktoré sú spoločné pre celú Európsku úniu. Ide

o opatrenia zo strany štátu určené na škody vzniknuté na úrode. Poznáme 2 typy :

príspevky na poistné za poistenie úrody43

platba ad-hoc - táto je realizovaná zo štátnych prostriedkov určených pre

nepoistené škody, ktoré sú rozsahovo veľmi veľké a vyskytujú sa často pri

povodniach. Z pohľadu poľnohospodára ide o faktor vďaka, ktorému má

zabezpečenú hospodársku istotu a tým pádom má nižší záujem o poistenie.

A to všetko len vďaka ad-hoc platbám. Z pohľadu poisťovní ale ad-hoc platby

predstavujú nepríjemnosť vďaka, ktorej neponúkajú nové poistné produkty

a ani nekryjú väčšie skupiny rizík.

Hospodárska stabilita , ktorá je vo vidieckej oblasti je veľmi náchylná na ohrozenie

nebezpečnými situáciami, ktoré spôsobujú prírodné katastrofy. Z pohľadu farmárov je ako

jeden z najvážnejších dôvodov na neistotu rizikové počasie. Celosvetová produkcia úrody je

v zlých číslach hlavne, kvôli dlhotrvajúcim obdobím dažďov a sucha. Za posledné roky

neustále klesá stálosť zrážok, teplôt a výskytu nepriaznivého počasia. Toto sú kritické body

pre poľnohospodárov, ale vďaka globálnemu otepľovaniu sa ani neočakáva, že by mohlo prísť

k nejakej zmene skôr naopak. Spomínaná situácia spôsobuje, že farmári majú úplne narušenú

stálosť príjmov. Riziká vyplývajúce z klimatických podmienok majú najvýraznejší vplyv na

rastliny a riziká sanitárneho charakteru zas na hospodárske zvieratá. Tieto riziká ale nie sú

jediné, ktoré zasahujú do poľnohospodárskej výroby. Na rastliny môžu zle vplývať aj buriny

a na hospodárske zvieratá zas môže mať nepriaznivý vplyv klimatológia, predstavovaná

pasienkami a krmovinovou dostupnosťou.

Hospodárska situácia farmárov je nestabilná hlavne z týchto dôvodov :

sanitárne zákony a riziká ohľadom ochorení zvierat

nestabilita vzťahov v rámci obchodu medzi zúčastnenými stranami ma významný

vplyv na farmárov

reformy politického charakteru ovplyvňovali liberalizáciu v rámci trhu a aj

obchodné zmluvy, a teda v konečnom dôsledku majú vplyv na tom, že sa farmárom

vyplácajú nižšie ceny

Snaha pestovateľov sa zameriava na kompenzáciu zlých ekonomických dôsledkov

nepriaznivého počasia cez poistenie alebo futuritné trhy. S poľnohospodárskymi futuritami sa

v Európe obchoduje na týchto komoditných burzách : Londýn – Veľká Británia, Budapešť –

Maďarsko, Paríž – Francúzsko, Hannover – Nemecko, Amsterdam – Holandsko, Valencia –

Španielsko. Objemy, s ktorými sa obchoduje sú ale veľmi malé. Na vyrovnanie sa

s klimatickými rizikami sa v Európskej únií používajú nástroja ako napríklad kalamitný fond

44

alebo poistenie úrody. Určité štáty zaviedli proces poistenia v poľnohospodárstve, ktorý má za

cieľ stabilizovanie samotného poľnohospodárstva.

4. 4. 1 Rozdelenie poľnohospodárskych podpôr

Aby sa v poľnohospodárstve mohla uplatňovať štátna podpora, tak musí byť v rámci

noriem stanovených zmluvami WTO. Z pohľadu týchto zmlúv sa štátne podpory

v poľnohospodárstve členia na : blue box, amber box a green box.

The blue box – sem môžeme zaradiť platby, ktoré sú vyplácane poľnohospodárskym

podnikom v súlade s programami zameranými na obmedzenie výroby. Ide o dohodu

o poľnohospodárstve podľa článku 65, ktorá bola uzavretá Uruguajským kolom GATT. Dané

platby boli vybraté zo záväzkov znižovania podpôr, ktoré boli stanovené v Dohode

o poľnohospodárstve uzavretej v rámci Uruguajského kola GATT.

The amber box – ide o systém domácich podpôr, ktoré majú priamy efekt na produkciu, ktorá

ale ohrozuje trh. Zahŕňajú platby, ktoré sú spojené s úrovňou produkcie a cenou.

The green box – do tejto kategórie zaraďujeme domácu podporu, ktorá nie je schopná narušiť

obchod alebo len v minimálnej miere. Aj uvedený typ podpôr bol vybratý zo záväzkov

znižovania podpôr, ktoré boli ustanovené v už spomínanej Dohode o poľnohospodárstve,

ktorá bola uzavretá v rámci Uruguajského kola GATT.

Z pohľadu vyriešenia problematiky rizikovosti výroby v oblasti poľnohospodárstva je

významný green box. Závery a hodnotenia z uvedeného jednania Uruguajského kola boli

zakomponované do programového vyhlásenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky štátov

Európskej únie. Daná politika by mala ísť smerom súčasného trendu liberalizácie trhu v EÚ.

Následným odstraňovaním podpôr zo strany štátu, ktoré sú spájané s produkčným objemom

naberie otázka zabezpečovania príjmov poľnohospodárov oveľa väčší význam. Samotné

poľnohospodárske podniky budú vystavené neľútostným podmienkam hospodárskej súťaže.

4. 4. 2 Nástroje na riadenie rizík pestovaných plodín v poľnohospodárstve

V oblasti riadenia rizík v poľnohospodárskych podnikoch sa využíva široká škála

nástrojov. Aj keď je hlavný cieľ znižovanie variability poľnohospodárskych príjmov

a odbúravanie rizika veľkých prepadov príjmov, samotný smer jednotlivých nástrojov býva

rozdielny. Určité nástroje, či už futuritné trhy alebo poistné schémy sa vytvárajú výhradne

z dôvodu riadenia rizika. V ostatných prípadoch sa stabilizovanie príjmov stáva širšou

45

súčasťou politiky poľnohospodárstva a niekedy aj akým si bočným produktom vyvolaným

schémami, ktoré boli vytvorené pre iné účely.

V poľnohospodárstve rozlišujeme nasledovné nástroje na riadenie rizika :

stratégie zameriavajúce sa na rozdeľovanie rizika, ktorými môžu byť vzájomné

poistné fondy, hedging, vzájomné poistenie, kontrakty, či už marketingové

alebo produkčné

stratégie vo vnútri farmy, sem patria rôzne samo poisťovacie fondy,

stabilizačné fondy ale výrobné programy zamerané na diverzifikáciu

V Európskej únií môžeme za hlavné nástroje využívané na riadenie rizika považovať

poistenie, vzájomné poisťovacie a kalamitné fondy.

Poistenie – ide o pravdepodobne o jeden z najrozšírenejších nástrojov používaných na

zníženie rizika. K tomu, aby bolo možné riziko poistiť musí spĺňať dve podmienky. Prvá je,

že treba zvládnuť problém systémového rizika a druhá, zvládnutie problému asymetrických

informácií. V prípade systémového rizika ide o situáciu, kedy veľké množstvo farmárov utrpí

mohutnú stratu. A v prípade asymetrickej informácie ide o situáciu kedy poisťovňa a kupujúci

poistenia majú rozdielne informácie o stratách, ktoré môžu nastať.

Vzájomné poisťovacie fondy – ide o fond, ktorý je zakladaný samotnými farmármi. Úspech

samotného fondu spočíva v zabránení strát. Na to, aby sa mohli farmári podieľať na danom

fonde môžu byť napríklad vyžadované splnenie určitých kritérií. Je na samotných farmároch,

aby rozhodli, ktoré škody sú a, ktoré nie sú poistiteľné. Poisťovacie spoločnosti plnia len

úlohu administrátora systému a zabezpečovania zaistenia. Môže nastať taký prípad, kedy

jeden z členov utrpí stratu a ostatní členovia budú následne vyzvaní, aby zaplatili príplatok,

ktorým sa budú financovať jeho škody. Organizačne bývajú vzájomné fondy na regionálnej

úrovni, prostredníctvom čoho je možná vzájomná kontrola všetkých firiem. Negatívum ale je,

že pokiaľ je organizácia na regionálnej úrovni je veľká šanca, že mnohí farmári dosiahnu

súčasne tú istú stratu.

Kalamitné fondy – v prevažnej miere sú riadené vládou. Napríklad vo Francúzsku je zriadený

kalamitný fond poľnohospodárstva. Z neho sú vyplácané škody, ktoré spôsobujú nadmerné

zrážky, povodne, suchá, mrazy, epidémie, parazitické nákazy a veterné búrky.

46

4. 4. 3 Nástroje na riadenie rizík u hospodárskych zvierat

V tomto sektore sa môžeme stretnúť s priamymi a nasledovnými škodami, ktoré sa

dajú vyriešiť rôznymi spôsobmi. Členské štáty a aj Európske inštitúcie väčšinou dávajú

najvýraznejšiu hodnotu podpory v prípadoch priamych škôd, ktoré bývajú najčastejšie

spôsobované chorobou alebo smrťou v hodnote uhynutých hospodárskych zvierat.

Štáty, ktoré sú členmi Európskej únie sa snažia kompenzovať štátom, ktoré nie sú členmi únie

priame škody zo svojich štátnych rozpočtov. Ostatné členské štáty zakladajú rozličné formy

zákonných systémov, cez ktoré zabezpečujú priame škody.

Následné škody – dané škody sú viac menej kompenzované cez ad-hoc program

v štátoch ako Írsko, Rakúsko, Maďarsko. V ostatných štátoch Európskej únie je neprítomnosť

podpory zo strany štátu nahradzovaná súkromným poistením. Tak isto sú tu aj určité formy

verejno-súkromného partnerstva, v ňom má vláda pozíciu poisťovne alebo zaisťovne a dotuje

škody. Používa sa napríklad v Španielsku alebo Grécku.

V rámci Európskej únie je možná kompenzácia straty, ktorá vznikne v živočíšnej

výrobe na základe epizootickej nákazy prostredníctvom Veterinárneho fondu. Ide o nákazu,

ktorá vedie k úhynu hospodárskych zvierat. Fond je schopný poľnohospodárom kompenzovať

kapitálové náklady, ktoré s tým súvisia až do výšky 60 %. Nárok na túto kompenzáciu ale

majú len poľnohospodári, ktorých hospodárske zvieratá boli utratené. Poľnohospodári, ktorí

ale vykážu stratu v príjmoch z dôvodu obmedzenia pohybu zvierat strácajú nárok na

kompenzáciu.

4. 4. 4 Systém poistenia v poľnohospodárstve

V rámci poisťovania pestovaných plodín je v Európskej únii najviac rozšírené

poisťovanie proti krupobitiu. Toto poistenie veľmi často obsahuje aj mnohé iné riziká,

napríklad požiar. Hovoríme o jednoduchom poistení rizika. Vo veľa krajinách ide často

o jediný možný typ ako poistiť pestované plodiny. V rámci kombinovaného poisťovania

rizika môžeme hovoriť aj o obmedzenom množstve poveternostných a iných udalostí.

Poistenie úrody – ide o typ poistenia, ktorý pokrýva straty na úrode určitých plodín, ktoré boli

spôsobené klimatickými udalosťami ovplyvňujúcimi produkciu. Poistenie musí zahŕňať celú

poľnohospodársku pôdu daného poľnohospodárskeho podniku kde sa pestuje tá istá plodina.

Multiple Peril Crop Insurance alebo Multi risk sa sem tam využíva pri poisťovaní úrody

a pri kombinovanom poisťovaní v Spojených Štátoch Amerických. MPCI v Amerike 47

obsahuje straty na úrode, ktoré boli spôsobené chorobami a nákazami. Pri vyrátavaní škôd sa

určuje rozdiel medzi súčasnou a garantovanou úrodou. V poistnom systéme Európskej únie sú

väčšie straty v oblasti likvidačných nákladov. Ale zároveň je to nápomocné pri vyhýbaní sa

morálnemu riziku (moral hazard), ktoré je obrovským problémom v poisťovacom systéme

Ameriky. Moral hazard môžeme definovať ako zmenené správanie sa jednotlivca, následne

po tom ako sa uzatvorí poistná zmluva. Toto zmenené správanie sa smeruje k zvýšeniu

pravdepodobnosti, že vznikne nejaká strata alebo, že sa potenciálna strata zvýši.

Poistenie výnosu z hektára – ide o kombinovanie poistenia produkčného a poistenia

cenového. Poľnohospodár obdrží poistné plnenie v prípade, že hodnota jeho produkcie bude

pod určitou hranicou. Ak by sme hľadali krajina, ktorá má daný systém najviac rozvinutý, tak

by to asi bolo Španielsko. Je na farmároch akú si zvolia úroveň krytia a na aký určitý typ

poisťovaného rizika sa chcú zamerať. Poistenie sa rôzni v závislosti od regionálnej úrovne

rizika a od jednotlivého rizika. Môže byť dotované do maximálnej hodnoty 40 %, ktoré

zahŕňajú aj administratívne náklady.

Poistenie úrody celej farmy – toto poistenie je schopné pokryť všetky rastliny, ktoré sa

v poľnohospodárskom podniku pestujú. Zmenšená úroda určitej rastliny nebude poisťovňou

zohľadnená, pokým celkové zmenšenie produkcie podniku nezaviní krach.

Poistenie príjmu – príjmy a ich stabilizovanie sa vykonáva rozličnými spôsobmi. Môže ísť

napríklad o poistenie hrubého príjmu, fond na stabilizovanie čistých príjmov. Poistenie

hrubého príjmu má výhodu na rozdiel od poistenia výnosov. Ide o to, že mnoho

poľnohospodárskych podnikov má veľký počet komodít, a bolo by veľmi nepravdepodobné,

aby mali všetky naraz nízke ceny.

Poistenie výnosu z hektára určitej oblasti – jeho hodnotu dosiahneme pri vynásobení

úrodnosti nejakej oblasti a cenou plodiny.

Index poistenie – funguje na princípe spoločného indexu, ktorý je stanovený pre nejakú

oblasť.

Nepriame index poistenie – je založené na družicových zobrazeniach a ukazovateľoch

z meteorológie.

48

4. 4. 4. 1 Poisťovanie u hospodárskych zvierat

Chov zvierat je najčastejšie ovplyvňovaný rizikami sanitárneho pôvodu. Tieto riziká

sú často spravované programami, ktoré sú určené na odstraňovanie chorôb na rôznej úrovni.

Poistiť je možné rôzne druhy rizík, napríklad extrémne klimatické udalosti, neepidemické

choroby a iné. Na hospodársku stabilitu farmárov má výrazný vplyv aj počasie. Tento činiteľ

je v konečnom dôsledku schopný zničiť pasienky a ochromiť krmovinovú dostupnosť.

Poistiť je však možné aj už spomenuté pasienky alebo dokonca aj krmovinovú

dostupnosť. V nedávnej dobe sa zaviedol určitý poistný produkt zameraný na chov

hospodárskych zvierat. Tento systém bol zavedený v Španielsku a jeho hlavným cieľom bolo

zabránenie dôsledkom v prípade, že by utrpela krmovinová dostupnosť v dôsledku zlých

klimatických podmienok. Táto záruka má za úlohu odškodňovanie poľnohospodárov

v prípade zníženia produkčnej ceny, ktorú majú. Prostredníctvom tohto poistenia získavajú

poľnohospodári odškodnenie za predpokladu, že budú nepriaznivé klimatické podmienky

alebo sa krmovinové množstvo na pasienkoch zmenší v porovnaní s normálnou priemernou

produkciou daného územia. Spomínaný systém poisťovania obsahuje špecifické vyrátavanie

hodnoty škôd. V podstate je postavené na nepriamych indexoch, ktoré sa vypočítavajú

z dostupných družicových zobrazení.

V dnešnom období sa používa systém, ktorý spočíva na NDVI. Ide o normalizovaný

rozdielový vegetačný index.  Nesmieme však zabúdať aj na vodné hospodárstvo a jeho

poisťovanie, ktoré je uplatňované prevažne v Grécku a Španielsku.

49

Vodné hospodárstvo Tabuľka 5

Zdroj : Európska komisia pre poľnohospodárstvo

4. 4. 4. 2 Poisťovanie pestovaných plodín v Európskej únií

V priloženej tabuľke sú presne definované typy poisťovania v poľnohospodárstve

v rámci EÚ, akú majú úroveň využitia a kľúčové vlastnosti každého štátu. Systém

jednoduchého poisťovania rizika má hlbokú tradíciu a môžeme ho nájsť takmer v každej

krajine Európy. Poisťovanie proti následkom krupobitia alebo požiaru je ponúkané prevažne

súkromným sektorom poisťovníctva. Ale v prípade nastania situácie zapojenia sa vlády

v určitých štátoch do zvýšeného poistného, môže byť prostredníctvom súkromného sektora

ponúknuté komplexné krytie.

Poistenie úrody

Spravovanie poistného systému majú na starosti poisťovacie spoločnosti a združenie

poľnohospodárskych fariem úzko spolupracuje so Španielskou vládou. Každá jedna

poisťovacia spoločnosť musí mať účelový rezervný fond a viesť systém spolupoistenia.

Systém poisťovania, ktorý je podporovaný samotným štátom zahŕňa nasledovné riziká :

choroba, požiar, záplava, škodcovia, sucho, dážď, víchrica, krupobitie, mráz.

Poisťovací systém je kvalitne rozvinutý v štátoch ako sú Taliansko, Francúzsko, Rakúsko.

Mnohé klimatické riziká sú vykrývané na základe zmlúv. Vo viacerých prípadoch je

poisťovanie voči krupobitiu podporované a samotné poistenie úrody zastrešuje veľa

dôležitých rizík

50

Index poistenie

Daný druh poistenia môžeme nájsť výlučne v krajinách ako Veľká Británia, Rakúsko

a Španielsko. V Španielsku je od roku 2001 na poistnom trhu ponúkaný produkt, ktorý sa

zameriava na poisťovanie pasienkov. V Rakúsku zas existuje systém nepriameho indexu

poistenia, ktorý sa zakladá na meteorologických údajoch z dôvodu ochránenia orných plodín

pred následkami sucha. Vo Veľkej Británii bol v roku 1998 zavedený na tamojší trh index

poistenia. Spočíval v náhrade škody v dôsledku 5 % poklesu ceny a 10 % poklesu úrody.

Záujem oň bol taký malý, že za krátku dobu ho stiahli z ponuky.

Jednoduché poistenie rizika

V štátoch ako Holandsko, Veľká Británia, Belgicko, Nemecko sú najžiadanejšími artiklami na

poistnom trhu nasledovné produkty : jednoduché poistenie rizika, poistenie pred poškodením

krupobitím. V uvedených štátoch sa neponúka rozsiahle poistenie z dôvodu chýbajúcej štátnej

podpory poistenia,

V krajinách na sever Európy aj štátoch Baltickej oblasti sa buď len začína rozvíjanie

systémov poisťovania alebo má dopyt po poistení úrody klesajúcu tendenciu.

V štáte ako je Fínsko je síce súkromné poisťovanie pestovaných plodín menej rozvinuté, ale

je tu zriadená Schéma kompenzácie plodín. Táto poskytuje náhradu v prípade prírodnej

katastrofy a následnej strate na úrode.

Kombinované poistenie rizika

V krajinách ako Švédsko, Maďarsko, Slovensko, Bulharsko, Poľsko, Slovinsko alebo Česká

republika je prístupné ako jednoduché tak aj kombinované poisťovanie rizika. Poistenie kryje

rozličné riziká, od krupobitia cez požiar, mráz až po víchricu. Sucho je špecifickým druhom

rizika, pretože je schopné postihnúť obrovskú časť úrody a z toho dôvodu sa najťažšie

poisťuje a v mnohých prípadoch sa ani nezapočítava do kombinovaného poistenia rizika.

Štáty ako Cyprus či Grécko sú rozdielne s ohľadom na to, prostredníctvom verejného sektora

sa poskytuje povinný systém poisťovania.

51

Poistenie poľnohospodárstva v Európe Tabuľka 6

Zdroj : Európska komisia pre poľnohospodárstvo

Legenda : PS – súkromné čiastočne dotované P : súkromné nedotované

G – štátne nedotované S – dotované podporované

GS – štátne čiastočne dotované # - skúšobné obdobie

GC – štátne povinné čiastočne dotované n.d. – bez údajov

- neexistuje

52

4. 4. 5 Podpory vynaložené štátom v oblasti poisťovania

4. 4. 5. 1 Podpory v rámci poisťovania v poľnohospodárstve

V Európskej únii sa ročný objem podpôr vynakladaných na poistenie

v poľnohospodárstve pohybuje v okolí hodnoty 600 miliónov Euro. Priemerná výška

vynaloženej pomoci ad-hoc v Európskej únii predstavuje sumu okolo 1 miliardy Euro.

Samotné poskytovanie podpôr je zabezpečované prostredníctvom regionálneho

a národného rozpočtu. V štátoch ako Cyprus, Španielsko, Grécko alebo Taliansko sa

o organizačnú stránku poskytovania podpôr nestará vláda ale verejná inštitúcia, ktorá má na

starosti poistenie v poľnohospodárstve.

V rámci poistných podpôr a fondov je úzke prepojenie z dôvodu využívania určitej

fondovej časti za účelom prispenia na poistné prémie. Spomínaný systém môžeme nájsť

v štátoch ako Taliansko, Francúzsko a iné. Sú rôzne postupy ako vytvárať zdroje pre fondy.

Napríklad vo Francúzsku plynie polovica zdrojov zo štátneho rozpočtu a zostatok sa doplňuje

prostredníctvom dane z poistenia v poľnohospodárstve.

4. 4. 5. 2 Štátne poistenie

V krajine ako je Grécko využíva vláda na riadenie povinného poistenia

v poľnohospodárstve organizáciu ELGA. Ide o Grécku poistnú poľnohospodársku

organizáciu, ktorá má na starosti organizovanie a uskutočňovanie programov ochrany

a následného poisťovania živočíšnej a rastlinnej produkcie.

Cyprus ako štát má tiež určené povinné a štátne poisťovanie pestovaných rastlín. Ale

odpadá tu možnosť na poistenie hospodárskych zvierat.

4. 4. 5. 3 Štátne zaistenie

Vo viacerých štátoch majú spravovanie zaistenia v rukách súkromné spoločnosti.

V krajinách ako Taliansko, Portugalsko alebo Španielsko je poisťovanie spravované buď celé

alebo čiastočné prostredníctvom štátu poprípade súkromnou spoločnosťou.

Taliansko má svoj vlastný zaisťovací štátny fond. Tento vznikol z dôvodu pomáhania

vývoja novým poistným produktom pluri a multi risk. Existuje od roku 2000, ale začiatok

jeho fungovania sa viaže až k roku 2004.

Portugalský systém je význačný tým, že prevažná časť zaisťovania je vykonávaná cez

štátny zaisťovací systém. Zapojiť sa do tohto systému môže ktokoľvek, pretože je

53

dobrovoľný. Ale tie poisťovacie spoločnosti, ktoré ponúkajú poisťovanie úrody sa držia tohto

systému.

Consorcio de Compensacion de Seguros je spoločnosť, ktorá v Španielsku prebrala

spravovanie povinného štátneho zaisťovania. V podstate ide o vládny podnik, ktorý má na

starosti poskytovanie zaisťovania a kontrolu poistných nárokov.

4. 4. 6 Ad hoc podpora a kalamitný fond v rámci Európskej únie

V mnohých štátoch sa ochrana plodín poskytuje súkromne. V prípade chorôb

hospodárskych zvierat sa v prevažnej miere poskytuje cez štátne zásahy. Ostatné štáty sa

v prípade poľnohospodárskych strát obracajú ku kalamitným fondom ad hoc pomoci.

V prípade Ad hoc podpory ide o ex post podporu v dôsledku určitých klimatických

katastrof, a títo pomoc má devastujúce následky na štátny rozpočet. Z tohto dôvodu sa veľa

krajín rozhodlo vytvoriť fondy, ktorých úlohou by bolo riadenie poľnohospodárskeho rizika.

Dané kalamitné fondy majú väčšinou stanovú úlohu na akumulovanie peňazí, ktoré sa

následne použijú v rokoch postihnutých určitou prírodnou katastrofou. Niektoré štáty dávajú

prostriedky do fondov pomocou vládneho rozpočtu a iné zas zbierajú príspevky smerujúce zo

súkromného sektora. Z tohto dôvodu môžeme odvodiť rozdiel medzi kalamitným fondom

a ad hoc podporou. Najväčším rozdielom je, že z kalamitných fondov sa uvoľňujú platobné

kompenzácie až následne po vyhlásení katastrofy. Z tohto dôvodu je kalamitný fond

prijateľnejší pre štátny rozpočet a nespôsobuje jeho devastáciu.

V niektorých krajinách nie sú pre riziká, ku ktorým existuje poistenie, uvoľňované

platby z vládneho rozpočtu. Toto sa týka štátov ako Grécko, Švédsko, Rakúsko a iné.

V Talianskej republike sú zase z vládnej ad hoc podpory po klimatických katastrofách

vyškrtnuté subvencované riziká. Podmienka akéhokoľvek kúpeného poistenia

poľnohospodárskym podnikom, rozhoduje v Portugalsku a Rumunsku o tom či budú alebo

nebudú poskytnuté platby z vládneho rozpočtu. Francúzsky systém je odlišný v tom, že do

platieb sú zahrnuté aj také škody, ku ktorým neexistuje poistný produkt.

54

Ad hoc platby a kalamitný fond Tabuľka 7

Zdroj : Európska komisia pre poľnohospodárstvo

Legenda : 1 - 50 % z danej sumy je z príspevkov súkromného sektora. Vo forme daní

z poľnohospodárskeho poistenia a poplatkov v rámci komercializácie produktov

2 – prispievanie formou poisťovania, v sume 0,2 % z hodnoty poistenia, ktorá sa

ale prenecháva vláde

55

4. 5 Identifikácia systému poistenia poľnohospodárstva v USAPoisťovanie poľnohospodárstva v Amerike je síce dotované a podporované vládou ale

v konečnom dôsledku je v súkromných rukách. V dnešnej dobe na danom trhu pôsobí 17

spoločností, ktoré sú pospájané do 3 veľkých skupín. Ide o Rural Community Ins., Ace

Property Casualty Ins Co., Hartford Fire Ins. Co..Každé jedno z týchto podnikaní je

odsúhlasené vládou a spolupráca so štátnou zložkou je markantná aj v kooperácií

s organizáciou RMA. Táto je súčasťou ministerstva poľnohospodárstva USDA. V Spojených

štátoch amerických sa rozlišujú nasledovné druhy poisťovania :

Systém poistenia v Amerike Schéma 6

Zdroj : vlastné spracovanie

Poisťovanie, ktoré sa poskytuje na základe špecializácie – náhrada škôd prislúcha

poistenému, iba v prípade ak bola škoda spôsobená rizikami, ktoré boli dopredu definované.

Toto poskytujú najčastejšie komerčné poisťovne.

Poisťovanie, ktoré sa poskytuje na základe univerzality – tu poznáme 2 typy :

1. Multiple peril insurance – ide o poisťovanie širšieho rozsahu rizík. Je schopné

vykryť prevažnú časť škôd, ktoré boli spôsobené rizikom. Ale nevzťahuje sa na tie,

ktoré boli vymenované v zmluve. Financuje sa z verejných prostriedkov buď z časti

alebo úplne. A poskytujú ho verejné inštitúcie okolo celého sveta.

2. All risk insurance – ide o poisťovanie akéhokoľvek rizika a následné vykrytie

škody, ktorú dané riziko spôsobilo

Dané poisťovacie systémy sú neoddeliteľnou časťou vládnej poľnohospodárskej politiky,

ktorá má stanovené nasledovné ciele :

- zväčšenie produktivity práce56

- navýšenie priemerného príjmu v poľnohospodárskom sektore

- stabilizovanie úverového trhu v poľnohospodárstve

- zväčšenie šance poisteného na úspešné splatenie úveru

- dosiahnutie a stabilizovanie príjmov v agrosektore

Produkčné poisťovanie má v Amerike hlbokú tradíciu. Poisťovanie

v poľnohospodárstve Ameriky je neodškriepiteľne spájané s Farmárskym zákonom.

Poisťovacie zákony a farmárske zákony, ktoré boli uzákonené by mali na seba vzájomne

nadväzovať. Už len z toho dôvodu, že obi dva zasahujú do poisťovníctva

v poľnohospodárstve. Federálne poistenie úrodných plodín z roku 1938 sa považuje za prvé

poistenie úrody, ktoré bolo vytvorené v USA.

Tento systém sa veľakrát prerábal, a zatiaľ najdynamickejšie zmeny v ňom boli

urobené za posledné štvrť storočie. Zákon, ktorý bol prijatý v roku 1994, výrazne zasiahol do

poisťovníctva. Na jeho základe sa vytvorili nové cesty na implementáciu novo vytvorených

poisťovacích postupov a iných produktov. Farmársky zákon, ktorý bol uzákonený v roku

1996 úzko nadväzoval na predošlý zákon, minimálne v tom smere, že sa zameriaval na

poľnohospodárske poisťovanie.

Federal Agriculture Improvement and Reform Act – v jeho dôsledku sa postupom času

kompletne odstránili dotácie , ktoré boli viazané počas rokov 1996 a 2002 na produkciu.

A tak isto aj transferové platby, ktoré sa spájali so zmenšovaním rizika. V konečnom

dôsledku to pre samotných farmárov znamenalo, že spravovanie manažmentu rizika bolo

odteraz úplne v ich réžií. Ako akúsi útechu od vlády predstavovalo rozšírenie portfólia

poisťovacích produktov.

57

Poistné a farmárske zákony v USA Tabuľka 8

Zdroj : vlastné spracovanie

4. 5. 1 Farmársky zákon a podporné programy

V dnešnej dobe sa v USA považuje Farmársky zákon, ktorý bol uzákonený 13. mája

2002, za základnú právnu normu v agrosektore. Tento zákon zjednodušuje eliminačné platby

trhovej straty, ktoré sa používali na princípe ad hoc bázy od 1998. Dôsledkom je ale

znižovanie rizika poľnohospodárov, ktoré ale predstavuje odvrátenie sa od trhovo

orientovaného trendu, ktorý bol načrtnutý v roku 1996 v samotnej legislatíve. Vďaka zákonu

je zachovávaný a zároveň aj posilňovaný cyklus, ktorý je určuje tým vyššiu výšku podpory,

čím sú trhové príjmy nižšie. Toto spôsobuje uvaľovanie väčších nákladov ako na domácich

daňovníkov, tak aj na iné krajiny, ktorých produkcia je zložená z konkurenčných komodít.

Farmársky zákon v podobe z roku 2006 je v súčasnosti udávajúcou právnou normou

používanou v sektore poisťovania poľnohospodárstva. Rok 2007 priniesol aktualizáciu

daného zákona ale nie však jeho zmenu. Farmársky zákon vynímajúc, existujú ešte 3 ďalšie

programy podpory, slúžiace na zavádzanie farmárskeho zákona, z dielne špecializovaných

agentúr a rozličných vládnych ministerstiev. Danými programami sú : program na

konzervovanie a uchovávanie potravín, program zameraný na komodity, program na podporu

obchodu.

58

Podporné programy Farmárskeho zákona USA Tabuľka 9

Zdroj : vlastné spracovanie

Farmársky zákon má v sebe zakomponované tieto podporné mechanizmy, ktoré ďalej

pokračujú :

1. Priame platby pre plodiny (DPC) – vymieňajú platby, ktoré majú kontraktačný

charakter a to z dôvodu produkčnej flexibility. Tieto sa uplatňovali počas predošlej legislatívy

u pestovaných plodín ako jačmeň, pšenica, ovos, ryža, kukurica, cirok. Tento zoznam sa

rozšíri o produkty, na ktoré bude možné nárokovanie platieb. Bude to podzemnica olejná, sója

a ostatné olejniny. Platobná úroveň pre pestované rastliny je na vyššej úrovni ako v prípade

predošlej legislatívy.

2. Podporný program marketingových úverov (MLAP) – v podstate ide o úver, ktorý

je poskytovaný poľnohospodárom pestujúcim vybraté rastliny, a ktorého výška je stanovená

na. základe sumy za tonu určitej komodity. Samotná rastlina teda zastáva úlohu zábezpeky

samotného poskytovaného úveru. Z toho vyplýva, že minimálna cena je vlastne vo výške

úveru. Môže nastať situácia, že poľnohospodár samotnú plodinu nezrealizuje v hodnote

trhovej ceny, potom plodinu zinkasuje štát. Tieto platby patria do skupiny, ktorá je spojená

s produkčným objemom. Daný nástroj je ale aj jeden z najneefektívnejších čo sa týka prenosu

príjmov na poľnohospodárov. Na strane druhej ale patrí k najväčším produkčným

simulantom.

59

3. Acyklické platby (CCP) – sú vyplácané v momente kedy je spúšťacia úroveň, ktorá

bola dopredu navrhnutá, predbehnutá cieľovou cenou danej plodiny. Skutočnosť, že tieto

platby sa viažu k trhovým cenám, ktoré sú na trhu v súčasnosti, je možné, že určitou mierou

ovplyvnia rozhodnutia poľnohospodárov. To má za následok zmenšenie rizika

poľnohospodárov vďaka zmenšeniu príjmovej premenlivosti v dobách kedy sú malé trhové

ceny. To, že sa CCP zakladajú na poslednej produkčnej úrovni, pôsobí na súčasné verdikty

v produkcii, lebo poľnohospodári predpokladajú, že nasledujúca podpora bude spojená

s aktuálnou produkčnou úrovňou. Ide v podstate o stimul, ktorý núti farmárov, aby udržiavali

a poprípade zväčšovali aktuálne výnosy a výmery. Na základe údajov, ktoré hovoria, že až

60 % pestovateľskej pôdy, na ktorú je možné uplatnenie podporného nároku, je

prenajímaných znamená, že konečná hodnota platby sa dostane ku vlastníkovi danej

poľnohospodárskej pôdy.

4. Program na podporu exportu mliečnych výrobkov a cenový podporný program pre

mliečne výrobky a mlieko (DEIP) – Zákon z roku 1996, ktorý hovoril o trhovom poriadku

mlieka bol vo veľkej miere zmenený legislatívou, ktorá bola prijatá v roku 2002. Rok 2006

síce priniesol novú legislatívu, ale nič výrazné sa v zákone z roku 2002 nemenilo. Jediné čo

bolo doplnené boli vyrovnávacie platby. V rozmedzí rokov 2002 až 2005 bol prostredníctvom

štátu zavedený Národný program na elimináciu trhových strát u mliečnych výrobkov, ktorý

mal slúžiť ako podpora mliečnych producentov. Dodatočná platba na tonu, ktorá sa zaviedla

prispela svojou existenciou k tomu, že podporná úroveň ešte viac stúpla a na

poľnohospodárov sa prenieslo iba minimálne riziko. Aj keď pri danej platbe existuje

dosiahnuteľný strop v hodnote 1089 t mlieka na poľnohospodársky podnik, určite sa vyskytnú

pokusy o zväčšenie produkcie u dojníc, ktoré málo produkujú aj za okolností, ktoré môžu

smerovať k negatívnym vplyvom na životné prostredie.

Tieto body platia pri spomenutých platbách :

výrobcovia, ktorý dosahujú ročný príjem presahujúci 2,5 mil. USD v troch

predošlých finančných rokoch, si nemôžu uplatniť nárok na platbu. Výnimku majú

ale len v tom prípade ak minimálne 75 % príjmov plynie z poľnohospodárstva.

najväčšia výška platby, akú je možné obdržať je stanovená na 360 000 USD ročne

príjemcovi môžeme poskytnúť 1 plnú platbu na 1 podnikateľský podnik a najviac ½

z podpory na ďalšie dva podniky

60

Farmársky zákon v USA priniesol tieto prínosy :

1. zväčšenie výšky poskytovanej podpory

2. podpora obsahuje viac komodít ako pred tým

3. vymedzuje spojenie medzi produkciou a platbou

4. predstavuje záchrannú sieť poľnohospodárskych príjmov

5. zmenšuje celkové riziko poľnohospodárov

6. produkcia poľnohospodárov sa zväčšuje

Skutočná hodnota prínosov Farmárskeho zákona a podporných nástrojov, ktoré s ním súvisia

závisí na tom, aký bude vývoj na trhu, konkrétne pohyb svetových cien. Tie sa môžu

pohybovať dvoma smermi :

Menšie svetové ceny = väčšie acyklické platby = určitá trhová izolácia =

upravenie ponuky na strane producentov v ostatných krajinách

Väčšie svetové ceny = menšie acyklické platby = nižší dosah na ceny

a produkciu

Existencia Farmárskeho zákona spôsobila, že USA v posledných 10 rokoch zväčšila

spravovaný rozpočet podporných programov poľnohospodárskeho sektora o viac ako 74 mld.

USD. Táto skutočnosť mala výrazný vplyv aj na medzinárodné obchodovanie s agro

komoditami. Avšak podaktorí poľnohospodárski producenti okolo sveta tento krok kritizujú.

Zastávajú názor, že USA týmito procesmi brzdí celosvetový ekonomický rast a ubližuje

prevažne rozvojovým krajinám, pretože farmári z týchto štátov len ťažko dokážu na trhu

súperiť s Amerikou.

. Aj Európska únia tvrdo kritizuje USA za udalosti, ktoré sú spojené s udalosťami

v agrosektore. Aj keď samotná EÚ má ťažkosti na pôde Svetovej obchodne organizácie

v dôsledku Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európska únia je toho názoru, že Spojené

štáty americké nerešpektujú dohodu o tom, že podporovanie poľnohospodárov by sa malo

vyvarovať takých opatrení, na základe ktorých sa deformuje produkčný objem. Zavedené

acyklické platby v USA ohrozujú medzinárodný trh s poľnohospodárskymi komoditami.

Ani napriek tomu, že na USA boli vyvíjané tlaky z mnohých strán, tak

v dokumentoch, ktoré sú zamerané na oblasť politiky a poisťovania v poľnohospodárstve a

boli zverejnené v roku 2007 nedošlo k vôbec žiadnej zmene postoja. Spojené štáty americké

61

sa obhajujú tým, že aj napriek zvýšenej podpore agrosketoru je ich výdaj peňažných

prostriedkov o polovicu menší ako ten, ktorý ma samotná Európska únia.

4. 5. 2 Multiple Peril Insurance

Poisťovací systém v dnešnej dobe ponúka mimo poistení špecifických rizík aj rozličné

MPI komplexné poisťovanie súboru rizík. Vedľa poistenia proti strate úrody poskytuje aj

poisťovanie tržieb v najrozličnejších formách. Je postavené na základe zaisťovania sa proti

rizikám možného úpadku očakávanej úrody v dôsledku rôznych príčin. Je schopné pokryť ako

základné škody zapríčinené povodňou, búrkou, ohňom a podobne aj zložitejšie škody

zapríčinené chorobami rastlín, zlými klimatickými podmienkami, škodcami a iným.

Pri danom druhu poisťovania sa ako očakávaný výnos preukazuje priemerný

historický podnikový výnos (APH). Ak nastane situácia, že nie sú dostupné údaje za posledné

4 roky, tak sa pre daný podnik využije navýšená poistná sadzba alebo zmenšené poistné

plnenie. Základné krytie, ktoré sa ponúka všetkým poľnohospodárom sa pohybuje na hodnote

50 % z očakávanej úrody. Zvolená hodnota krytia sa označuje za katastrofickú

a poľnohospodárovi je pri nej odpustené poistné. Zato ale musí zaplatiť administratívny

poplatok v sume 100 dolárov za každú plodinu. Poistenému prislúcha poistné plnenie za

prípadu, že jeho aktuálny výnos sa ocitne pod hladinou 50 % z priemerného výnosu. Samotné

poistné plnenie sa teda stanovuje na základe rozdielu medzi garantovaným výnosom

a výnosom reálnym. Táto hodnota sa následne vynásobí 55 % z hodnoty ceny, ktorá je

odvíjaná od stavu na Chicagskej komoditnej burze. Ako príklad si môžeme uviesť totálnu

škodu, za ktorú by sa zinkasovalo poistné v hodnote 27,5 % (0,5*0,55) zo škody, ktorá

vznikla. Za sumu určitého príplatku je možné navýšenie poistného krytia a tým aj samotného

poistného plnenia. Prostredníctvom príplatku sa navyšuje aj percento zaručeného výnosu

v niektorých prípadoch až na 85 % a tak isto aj zaručenú cenu na hodnotu 100 %.

Z uvedeného vyplýva, že najmenšia možná spoluúčasť je vo výške 15 %. Logickým

vyústením navyšovania poistného krytia je priamo úmerné zväčšovanie poistného.

Zmenšovaním spoluúčasti po častiach sa neúmerne vysoko šplhá hodnota poistného.

Poľnohospodári v USA majú možnosť využitia štátnej podpory len v prípade ak chcú uzavrieť

poistenie rastlinnej výroby. Systém sa zakladá na vzájomnej kooperácií súkromných

poisťovní a vlády. Samotné sadzby poistného a podmienky spojené s poisťovaním plodín

stanovuje FCIC. O zapojení do systému môžu uvažovať iba poisťovne, ktoré sú autorizované

a následne majú povinnosť, aby poistili každého poľnohospodára, ktorý prejaví záujem.

V poistení sú obsiahnuté riziká záplav, krupobitia, mrazu, sucha, škodcov, požiar, 62

nevykonanie zberu z dôvodu nezjazdnosti poľa, mokro, zemetrasenie, blesk, nepriaznivé

počasie v období kvetu, víchrica, erupcia vulkánu, rastlinná choroba. V oblasti poisťovania

hospodárskych zvierat neexistuje žiadne systémové riešenie v USA, v dôsledku toho, že štát

takúto pomoc vôbec neposkytuje. Pre poľnohospodárov to znamená len jedno a to obrátenie

sa na súkromné poisťovne.

63

5. ZáverAgro sektor a hlavne podnikateľský proces sú od nepamäti ovplyvňované všetkými

možnými druhmi rizík. Tieto riziká a ostatné vplyvy nemajú podnikatelia možnosť ovplyvniť.

Z tohto dôvodu je tu pre podnikateľov v agro sektore možnosť, aby riziká posunuli na

poisťovne. To im zaručí, že keby náhodou nastala určitá neočakávaná udalosť tak neprídu

o svoje budúce príjmy a škody im budú preplatené. V dnešnej dobe je ale o poisťovanie

v poľnohospodárskom odvetví veľmi malý záujem zo strany farmárov. Je to z dôvodu, že

súčasné poistné sadzby sú príliš vysoké a aj vládne podpory vymedzené pre poisťovanie sú

nepostačujúce. Na druhej strane sa ale farmári spoliehajú na štát v prípadoch, kedy sa

vyskytnú obrovské škody na úrode a oni očakávajú pomocnú ruku. To spôsobuje, že

o poisťovanie je čoraz menší záujem zo strany podnikateľov. Keby si ale skúsime predstaviť

situáciu, že vládne podpory by sa poskytovali len vymedzenému počtu farmárov, ktorí by boli

vyberaný na základe toho, že by mali zakúpené poistné krytie úrody, tak som presvedčený, že

by sa situácia určite zmenila.

Nízky záujem o poisťovanie v agro sektore sa štát pokúsil zvrátiť prijatým Nariadením

vlády č. 369/2007 Z.z., ktorý pojednáva o určitých pomocných prostriedkoch

v pôdohospodárstve. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa rozhodlo cez

prijaté nariadenie hradiť určitý zlomok poistenia, ktoré má pokrývať riziká spojené

s pestovaním plodín a s chovom hospodárskych zvierat u farmárov. Je tu ale ešte stále otázka,

ktorá sa týka hodnoty sadzieb poistenia, ktorú si určujú komerčné poisťovne. Výpočet tejto

hodnoty sa viaže ku citlivosti samotnej rastliny na poisťované riziko a samotný výber tohto

rizika.

Poisťovanie, ktoré je využívané ako systém slúžiaci na vynahradenie spôsobených

škôd, nie je dostačujúce. Je to z toho dôvodu, že pokrýva len niektoré riziká, čo má za

následok neúplné pokrytie výroby z pohľadu poľnohospodárskych rizík. Výskyt nových

produktov v oblasti poľnohospodárskeho poistenia by určite prispel ku zvýšenému záujmu.

Z pohľadu farmárov by bol určite najväčší záujem o poisťovanie proti suchu, ktoré sa medzi

poľnohospodármi považuje za vôbec najväčšie riziko. A je to práve sucho, ktoré z pohľadu

poisťovní vyznieva ako úplne neprijateľné v našich podmienkach. Keby sa poistenie proti

suchu objavilo v ponuke poisťovní, tak by sa poistné hneď zaradilo medzi najviac nákladové

položky v podniku. A veľa farmárov by nebolo schopných túto položku uhradiť aj napriek ich

dosahovaným výsledkom.

64

Systém poisťovania v agro sektore, ktorý je uplatňovaný v SR má svoje klady aj zápory.

Ako kladné môžeme hodnotiť tieto skutočnosti :

1. Samotné vstúpenie Slovenskej republiky do Európskej únie a prispôsobenie sa

Spoločnej poľnohospodárskej politike

2. Záujem zo strany vlády o zväčšenie ochoty na strane farmárov o poisťovanie

poľnohospodárskej produkcie, cez väčšie dotácie

3. Zainteresovanosť vlády na pomoci a zmenšovaní škodových následkov cez dotácie

A medzi záporné zaraďujeme nasledovné :

1. Neobmieňanie produktovej ponuky poisťovacích produktov u poisťovní, v dôsledku

nových vznikajúcich rizík

2. Cena poistného, ktorá je príliš veľká a tým pádom odrádza farmárov

3. Poisťovanie v poľnohospodárstve je ponúkané veľmi malým množstvom poisťovní,

ktoré majú tým pádom voľnejšie ruky

4. Chýbajúca systematickosť z pohľadu poľnohospodárskych rizík a ich následného

riešenia

5. Len určité pokrývanie rizík v poľnohospodárstve. Vybrané typy rizík nie sú

v ponuke poisťovní, ktoré o ich zaradenie nemajú záujem, pretože by pre ne nemali

pozitívne následky.

K tomu aby, sme si vytvorili celkový pohľad na to akým spôsobom funguje poisťovanie

v poľnohospodárstve je potrebné, aby sme ho porovnali s ostatnými pozitívne hodnotenými

systémami. Za hlavný príklad sa môže použiť systém, ktorý je využívaný ako vzorový

v mnohých krajinách sveta, a je to práve systém americký. Samotné porovnanie Slovenskej

republiky a Ameriky na akejkoľvek úrovni je ale neprípustné, pretože len porovnanie veľkosti

samotných ekonomík je ohromujúce. Z tohto dôvodu som sa rozhodol vo svojej práci

posudzovať jednotlivé situácie, ktoré panujú v týchto štátoch. V práci sú priblížené jednotlivé

riziká s ktorými sa môžeme stretnúť a aj samotné nástroje, ktoré sú využívané na ich riadenie.

Podrobnejšie je rozpracovaná otázka poisťovania v poľnohospodárstve v našej krajine

65

a v USA. Od samotného vývoja systémov až po súčasnú dobu a definovanie problematiky

v dnešnej situácii. Vo viacerých častiach práce je približovaná problematika vládnej pomoci

v agro sektore. Táto je definovaná aj pre mnohé iné krajiny, ktoré boli zahrnuté do skúmania.

Jedným z čiastkových cieľov mojej diplomovej práce bolo navrhnutie akýchsi

opatrení, ktoré by bolo možné odkopírovať z amerického systému a následne implementovať

na náš systém. Tu sú niektoré poznatky :

- v Amerike je poisťovací systém v poľnohospodárstve už dlhšiu dobu

nezmenený a prijateľne stabilizovaný. Preto by sa v rámci Európskej únie

mohlo pristúpiť ku stabilizovaní samotného systému.

- Zosúladenie a zoskupenie poisťovacieho poľnohospodárskeho systému

v EÚ, kde by bola využívaná jednotná licencia pre poisťovne. Nazývaná

single licence.

- Americký systém je veľmi prehľadný, pretože je určovaný jedinou

legislatívou a to Farmárskym zákonom. Na Slovensku a v Európskej únii sú

prijímané legislatívy na každú jednu oblasť poistenia a z toho dôvodu je

tento systém veľmi neprehľadný. Preto by sa malo pristúpiť k jeho

zjednoteniu.

- Slovenská republika má nevýhodu aj v tom, že v rámci krajiny existujú len

tri komerčné poisťovne poskytujúce poistenie v poľnohospodárstve. Toto

číslo je žalostne malé, keďže v USA existujú desiatky poisťovní, ktoré sa

môžu využiť. A ešte aj rôzne subjekty, ktoré sú koordinované

ministerstvom poľnohospodárstva.

- Výhoda amerického systému spočíva aj v tom, že tu existuje možnosť, aby

si poistený sám určoval hodnotu poistného krytia. To všetko

prostredníctvom buy up systému. V podstate ide o to, že ak nemá v dosahu

určité finančné prostriedky tak má možnosť zmenšiť poistenie a teda

v konečnom dôsledku ušetrí prostriedky. V našom štáte nič podobné

neexistuje a k tomu vysoká hodnota poistenia neprispieva k prilákaniu

farmárov na poľnohospodárske poistenie. Ak by sa u nás začal uplatňovať

buy up systém som presvedčený, že by to vo významnej miere prispelo

k zvýšeniu dopytu po poisťovaní v poľnohospodárstve.

Na záver mojej práce by som chcel poznamenať, že systém poistenia poľnohospodárskych

podnikov, ktorý je využívaný v USA je vo všeobecnosti považovaný za veľmi výhodný 66

a preto by nebolo na škodu, keby sa aj Slovensko pokúsilo o určité zmeny a následný posun

k lepšiemu. Spoločná Poľnohospodárska Politika presadzovaná Európskou úniou by sa mohla

vo svojej podstate využiť aj na oblasť poistenia a predstavovať určitú pomocnú ruku pre

farmárov v súčasných ťažkých časoch hospodárskej krízy. Ako posledné by som chcel

povedať, že systém používaný na Slovensku nie je v porovnaní so zvyškom sveta úplne zlý

alebo nevýhodný, ale už dlhšiu dobu neplní svoju funkciu na 100 % a preto je nutné a aj

vyžadované, aby sa pohol výrazným spôsobom k lepšiemu a opäť zastával svoju funkciu

podporného piliera.

67

Použitá literatúra1. BEŇOVÁ, Elena a kol. 2005. Financie a mena. Bratislava : IURA EDITION, 2005. s.

334. ISBN 80-8078-031-5

2. BEŠTVINOVÁ, Viera a kol. 2008. Podnikové hospodárstvo I. – praktikum.

Bratislava: STU, 2008. s. 5. ISBN 978-80-8096-046-9

3. BIELIK, Peter. 2006 . Podnikové hospodárstvo. Nitra: SPU, 2006. s. 9, 17,18. ISBN

80-8069-698-5

4. BUCHTA, Miroslav. 2008. Náuka o podniku. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2008.

s.7., ISBN 978-80-7395-107-8

5. ČEJKOVÁ, Viktória – NEČAS, Svatopluk. 2006 . Pojišťovnictví. 2. vyd. Brno:

Masarykova Univerzita, 2006. s. 16, 87. ISBN 80-210-3990-6

6. ČEJKOVÁ, Viktória - NEČAS, Svatopluk. 2004. Finanční podnikání komerční

pojišťovny po vstupu do Evropské unia. In : Zborník príspevkov z medzinárodnej

vedeckej konferencie Firma a konkureční prostředí 2004. Brno : KONVOJ, 2004. s. 9.

ISBN 80-7302-080-7

7. DUCHÁČKOVÁ, Eva. 2005. Princípy pojišťení a pojišťovnictví. 2. vyd. Praha:

Ekopress, 2005. s. 18,19,145. ISBN 80-86119-92-0

8. DUKES, M. 2005. Spoluúčasť štátu na poistení nedosahuje európsky priemer. In:

AGROmagazín, č.12/2005, december 2005. Nitra : Slovenský CHOV, s.r.o., ISSN

1214-0643

9. GOZORA, Vladimír. 2005. Podnikový manažment. 3. vyd, Nitra: SPU, 2005. s. 193.

ISBN 80-8069-462-1

10. GRMANOVÁ, Eva. 2004. Poisťovníctvo. Trenčín : Trenčianska univerzita Alexandra

Dubčeka v Trenčíne, 2004. ISBN 80-8075-015-7

11. HARDAKER, J. Brian a kol. 2004. Coping with risk in agriculture. 2. vyd. Londýn:

CABI Publishing, 2004. s. 352. ISBN 085 1996000

12. CHOVAN, Pavel. 2006. Poisťovníctvo v kocke. Bratislava : SAP, 2006. s 63, 77.

ISBN 80-967410-1-2

13. KAFKOVÁ, Eva a kol. 2004. Poisťovníctvo. Bratislava : EKONÓM, 2004. ISBN 80-

225-1984-0

14. KOŠČO, Tibor. 2005. Riziko a poisťovníctvo. Nitra: SPU, 2005. s 31,143. ISBN 80-

8069-539-3

15. KOŠČO, Tibor. 2004. Financie a mena. 1. vyd., Nitra : SPU, 2004. 116 s. ISBN 80-

8069-386-268

16. KOŠČO, Tibor - TÓTH, Marián. 2005. Východiská a pozície poisťovacieho trhu na

území Slovenskej a Rakúskej spolkovej republiky. In : Zborník z vedeckého seminára

s medzinárodnou účasťou na CD nosiči : Faktory podnikovej úspešnosti v

podmienkach európskeho agrárneho trhu, Nitra : SPU, 2005. s. 305,306. ISBN 80-

8069-615-2

17. KOŠÍK, Oto. 2007 . Poisťovníctvo- vybrané problémy. Zvolen : Bratia Sabovci, 2007.

s. 115-116. ISBN 978-80-8083-370-1

18. MARTINOVIČOVÁ, Dana. 2006. Základy ekonomiky podniku. 2. vyd. Praha: Alfa

Publishing, 2006. s.9,10 . ISBN 80-86851-50-8

19. MELUCHOVÁ, Jitka. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. 2. prepracované

vydanie, Bratislava : Edícia EKONÓMIA, 2004. 314 s. ISBN 90-5808-171-0

20. PAULASOVÁ, Markéta. 2005. Solventnost v pojišťovnictví. In : 1. ročník

mezinárodní Baťovy doktorandské konference, Sborník příspěvků, 2005. s. 191.

ISBN 80-7318-257-2

21. PELLER, František - SAKÁLOVÁ, Katarína. 2004. Význam a metódy zaistenia v

životnom poistení. In: Ekonomický časopis, roč. 52, č. 3, 2004. ISSN 0013-3035

22. PRÁŠILOVÁ, Marie. 2004. Analýza nepředvídatelných rizik v českém zemědelství.

In : Zborník vedeckých prác : Kvantitatívne metódy v ekonómii, Nitra : Slovenská

štatistická a demografická spoločnosť, 2004. s. 184-185. ISBN 80-88946-40-9

23. RAIS, Karel. 2004. Řízení rizík firmy. In: Svět informačnýh systémú, Zlín: UTB,

2004. s. 56 -62. ISBN 80-7318-166-5

24. SERENČÉŠ Peter a kol. 2010. Financie v poľnohospodárstve. Nitra : SPU, 2010. s.

38-45, 66-70. ISBN 978-80-552-0438-3

25. SYNEK, Miloslav. 2002. Podniková ekonomika. 3. vyd. Praha: C.H. BECK, 2002. s.

5. ISBN 80-7179-736-7

26. ŠPIČKA, Jindřich. 2006. Řízení podnikatelských rizik v zemědelství. Informační

studie, Praha : VÚZE, 2006. s. 53. ISBN 80-86671-36-4

27. ŠTUDENC, Vladimír. 2005. Analýza poistenia poľnohospodárstva v SR. In : Zborník

z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou na CD nosiči, Nitra : SPU, 2005. s.

378,379. ISBN 80-8069-615-2

28. TÓTH, Marián - KOŠČO, Tibor - SZOVICS, Peter . 2007. Poistenie. Nitra : SPU,

2007. s. 13,16, 131. ISBN 978-80-8069-853-9

29. TÓTH, Marián a kol. 2009. Poistenie. Nitra : SPU, 2009. s. 7-10, 53-56, 103-106.

ISBN 978-80-552-0268-6

69

30. TÓTH, Marián. 2004. Súčasnosť a perspektíva poľnohospodárskeho poistenia na

Slovensku. In : Mladá veda 2004 : Medzinárodná vedecká konferencia mladých

vedeckých pracovníkov a doktorandov : „Spoločne v Európe, spoločne pre Európu“,

Nitra : SPU, 2004. s. 115. ISBN 80-8069-457-7

31. VEĽAS, Andrej. 2009. Poisťovníctvo pre bezpečnostých manažérov. Žilina: Žilinská

univerzita, 2009. s. 7,17, 47. ISBN 978-80-554-0149-2

32. Agricultural insurance schemes, Luxembourg : Office for official publications of the

European Communities, 2008, 307, ISSN 1018-5593

33. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2009,

Zelená správa, Bratislava : MP SR, 2010, 235 s., ISBN 978-80-89088-95-9

34. Zákon č. 513/1991 Z.z. v neskorších zneniach – Obchodný zákonník

35. Zákon č. 40/1964 Z. z. v znení neskorších predpisov – Občiansky zákonník

36. Vládne nariadenie č. 369/2007 Z. z. Slovenskej republiky o niektorých podporných

opatreniach v pôdohospodárstve

37. Zákon č. 8/2008 Z. z. - Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov,

38. Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z 1.

02. 2002, čiastka 39, príloha: Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov

39. http://www.mpsr.sk

40. http://www.vuepp.sk

41. http://www.slaspo.sk

42. http://www.europarl.europa.eu

43. http://www.jrc.ec.europa.eu

44. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=11428&FileName=91-

z513&Rocnik=1991

70

Prílohy

71

72

Zdroj : Agricultural Insurance Schem

es

73

Zdroj : Agricultural Insurance Schem

es

74