SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

2122136

FLORISTICKÝ PRIESKUM NELESNÝCH BIOTOPOV VO VYBRANÝCH KATASTROCH SO ZAMERANÍM NA JEDLÉ

A LIEČIVÉ DRUHY VÝZNAMNÉ VO VÝŽIVE ĽUDÍ

2011 Denisa Blehová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

FLORISTICKÝ PRIESKUM NELESNÝCH BIOTOPOV VO VYBRANÝCH KATASTROCH SO ZAMERANÍM NA JEDLÉ

A LIEČIVÉ DRUHY VÝZNAMNÉ VO VÝŽIVE ĽUDÍ

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 6.1.12 výživa

Školiace pracovisko: Katedra botaniky

Školiteľ: Ing. Pavol Eliáš, PhD.

Nitra, 2011 Denisa Blehová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Denisa Blehová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Floristický

prieskum nelesných biotopov vo vybraných katastroch so zameraním na jedlé a liečivé

druhy významné vo výžive ľudí“ vypracovala samostatne, s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 25. marca 2011

Bc. Denisa Blehová

Poďakovanie

Za starostlivé, odborné vedenie diplomovej práce, pripomienky, návrhy a trpezlivosť,

ďakujem môjmu školiteľovi Ing. P. Eliášovi, PhD.

Moje poďakovanie patrí za poskytnutie informácií aj pracovníčkam I. Pekárovej a

RNDr. H. Šípošovej, Csc. z Botanického ústavu SAV v Bratislave. Veľká vďaka patrí tiež

môjmu priateľovi, ktorý ma mnohokrát sprevádzal na potulkách prírodou. Tiež patrí

všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri písaní diplomovej práce.

Abstrakt

Predmetom diplomovej práce je prezentácia výsledkov floristického prieskumu vo

vybraných katastroch, a to v katastroch obcí Močenok, Horná Kráľová a Hájske, ktoré

ležia v Podunajskej nížine. Floristický prieskum bol vykonávaný počas vegetačného

obdobia v priebehu rokov 2009 až 2010. Na danej lokalite sme zaznamenali celkovo 207

druhov rastlín, ktoré sme zaraďovali do viacerých kategórií. Boli kategorizované na

základe čeľade, pôvodu (invázne, expanzívne), ohrozenosti a na druhy, ktoré sú jedlé

a liečivé, čo bolo nakoniec aj čiastkovými cieľmi, keďže sme sa zameriavali na druhy

významné vo výžive ľudí. Celkovo sme zaznamenali 46 čeľadí, pričom najväčšie

zastúpenia mala čeľaď Asteraceae (astrovité), až 29 druhov. Zistili sme, že z celkového

počtu 207 taxónov sa v cieľovom území vyskytuje 47 inváznych, čiže nepôvodných

druhov, čo predstavuje asi 23 % flóry skúmaného územia a 10 expanzívnych, čiže

pôvodných druhov, čo predstavuje asi 5 % flóry skúmaného územia. Ohrozených druhov

sme zaznamenali celkovo 21, z ktorých navyše bolo 7 druhov chránených. Z hľadiska

výskytu vzácnych a ohrozených druhov môžeme územie považovať za relatívne bohaté.

Ohrozené druhy, s počtom 21 taxónov predstavujú asi 10 % flóry územia. Z celkového

počtu 207 taxónov bolo až 124 zaradených medzi potenciálne jedlé, čo predstavuje asi 40

% flóry skúmaného územia a až 129 druhov, ktoré patria medzi liečivé, čo predstavuje asi

38 % flóry skúmaného územia. Zaujímavým zistením bola prítomnosť slancov, čo sú

ostrovčeky slaných pôd, ktoré sú vzácne a vyskytujú sa na nej halofyty (slanomilné

rastliny), ktoré nerastú nikde inde okrem slanísk a často patria medzi vzácne a ohrozené

druhy. Za významný objav považujeme výskyt piatich kriticky ohrozených druhov:

gáfrovka ročná, bahienka šašinovitá, jačmeň tuhoštetinatý, skorocel tenkokvetý

a pakolenec obrúbený. Na sledovanom území sa nachádzali ostrovčeky s touto flórou,

avšak z dôvodu krátkeho trvania výskumu sme potvrdili výskyt iba niekoľkých taxónov.

Domnievame sa, že by bolo vhodné vo výskume tejto oblasti naďalej pokračovať. Práca

môže pomôcť pri ďalšom zisťovaní flóry v danom území, pretože práce o flóre daného

územia chýbajú. Keďže študujem program výživu ľudí, v práci sme sa zameriavali na

výskum zistených taxónov, ktoré majú význam pre zdravie ľudí a ich výživu.

Kľúčové slová: floristický prieskum, jedlé druhy, liečivé druhy, výživa

Abstract

The subject of my thesis is to present the results of my floristic research in

selected cadastres in the municipalities of Močenok, Horná Kráľová and Hájske which lie

in the Podunajska nížina Lowland. Floristic survey was conducted during two vegetation

seasons in years 2009 and 2010. We recorded a total of 207 vascular plant species, which

were classified in several categories. They were categorized by tribe, origin (invasive,

expansive), vulnerability, according to the fact that the species are edible and medicinal

(healing). Those were ultimately the partial targets, whereas we focused on species

important in human nutrition. Overall, we recorded 46 families, with the largest

representation was the family Asteraceae, up to 29 taxa. We found that in the total number

of 207 taxa present in the target area 47 invasive which represent about 23 % of the flora

investigated in our territory and were 10 expansive, which represent about 5 % of the flora

investigated in our territory. We recorded a total of 21 endangered species and what is

more, seven of them are protected. Territory can be considered relatively rich in terms of

rare and endangered species. 21 species of the total number of taxa across different

categories were endangereds, which represents about 10 % of the flora in the area. 124 taxa

out of the total 207 were classified as potentially edible, which represents about 40 % of

the investigated territory and flora and 129 species are healing, which represents about 38

% flora of the investigated territory. An interesting discovery was the presence of islands

consisting of salty soils, which are rare and there are halophytes (halophytic plants) that

grow nowhere else except these salty islands and often belong to most rare and endangered

species. A significant discovery is considered the occurrence of five critically endangered

species: Camphorosma annua, Heleochloa schoenoides, Hordeum geniculatum, Plantago

tenuiflora and Spergularia media. There are islands where those populations were located,

but because of the short duration of the research we have confirmed the presence of only a

few taxa. We think that we could oversee many species, and therefore continuing in this

research would be useful. This thesis may help in further identifying the flora in the

territory, because investigation on the flora of this area is significantly absent here. Since I

study the human nutrition program, I have focused the thesis on the investigation of

identified taxa that are important for human health and nutrition.

Key words: floristic survey, edible species, medicinal species, nutrition

OBSAH

ÚVOD.................................................................................................................................7

1 PREHĽAD POZNATKOV O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY............................................................................................................8

1.1 CHARAKTERISTIKA SKÚMANÉHO ÚZEMIA..................................................8

1.1.1 Geografické pomery..........................................................................................8

1.1.2 Geomorfologické pomery..................................................................................9

1.1.3 Geologická a hydrogeologická charakteristika..................................................10

1.1.4 Hydrologické pomery........................................................................................11

1.1.5 Klimatické pomery............................................................................................12

1.1.6 Pedologické pomery...........................................................................................14

1.1.7 Všeobecná charakteristika flóry a vegetácie......................................................15

1.2 JEDLÉ A LIEČIVÉ RASTLINY VO VÝŽIVE ĽUDÍ...........................................20

1.2.1 Liečivé rastliny vo výžive človeka.....................................................................20

1.2.2 Výhody byliniek.................................................................................................21

1.2.3 Liečivé rastliny ako zložka plnohodnotnej stravy..............................................22

1.2.4 Liečivé rastliny v období tehotenstva a laktácie.................................................23

1.2.5 Obezita a liečivé rastliny.....................................................................................26

1.2.6 Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín.................................................27

1.2.7 Spracovanie drog na priame použitie...................................................................31

2 CIEĽ PRÁCE...............................................................................................................33

3 METODIKA PRÁCE..................................................................................................34

3.1 Zber a spracovanie floristických údajov...................................................................34

3.2 Vymedzenie skúmaného územia..............................................................................37

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA.........................................................................................38

5 ZÁVER.........................................................................................................................68

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.....................................................................70

7 PRÍLOHA.....................................................................................................................76

Úvod

Človek bol v priebehu histórie vždy úzko spojený s prírodou. Od začiatku minulého

storočia sa ľudská spoločnosť čoraz viac odkláňa od bezprostredného kontaktu s ňou.

Človek, pôvodne nomád, je v posledných desaťročiach v dôsledku najmodernejších

výdobytkov techniky a počítačov nútený žiť usedavejším spôsobom života. Priam pudovo

sa vracia späť do prírody, pretože existencia bez nej by jeho život nenapĺňala. Má dokonca

vnútornú potrebu vlastniť aj doma kus živej prírody (Novák, 2008). Bylinky na nás nielen

esteticky pôsobia, prehlbujú naše spojenie s prírodou, ale i liečia naše neduhy. Chápanie

významu bylín sa mení a vyvíja sa aj náš vzťah k ríši rastlín. Kedysi bola vegetácia pre

ľudstvo veľmi dôležitá aj z duchovného hľadiska (Bremnessová, 1994).

Slovensko je geologicky a geomorfologicky rôznorodá a členitá krajina a to je

predpoklad pestrej kveteny. Na jeho území rastie okolo 3 000 druhov rastlín. Milovníci

rastlín majú pri ich spoznávaní výhodu v tom, že rastliny neutečú a že sa dajú vnímať

viacerými zmyslami, predovšetkým zrakom (tvary a farby kvetov), čuchom (vône, ale

i zápachy), hmatom i chuťovými bunkami (mnohé divo rastúce rastliny majú prekvapujúco

príjemnú chuť, iné sú horké alebo štipľavé). Poznávanie kveteny prináša aj rôzne ťažkosti,

napríklad je potrebné presne vystihnúť obdobie ich kvitnutia (Košťál, 2010).

V diplomovej práci predkladáme celkový zoznam nájdených druhov zo študovaného

územia. Tieto druhy sme zaraďovali do jednotlivých kategórií podľa rôznych kritérií. Bolo

to zaraďovanie taxónov do čeľade, pôvod rastlín (invázne, expanívne), ohrozenosť druhov,

ale hlavne sme sa zameriavali na to, ktoré z nich patria medzi jedlé a liečivé. Územie, ktoré

sme sa rozhodli sledovať, sa nám spočiatku nezdalo ničím výnimočné. Počas vykonávania

floristického prieskumu sa však ukázalo, že toto územie je mimoriadne vzácne, vzhľadom

na prítomnosť halofytov, ktorých výskyt na Slovensku je obmedzený len na malé

ostrovčeky v juhozápadnej a východnej časti štátu. Floristický prieskum v študovanom

území Šalianskeho okresu sa stal jedným z krokov smerujúcich k rozšíreniu si poznatkov o

miestnej flóre, keďže konkrétne v týchto častiach zameriavaného územia takéto práce

absentujú. Aj v súčasnosti je veľmi dôležité poznať flóru, napríklad aj svojho okolia, a tak

overovať výskyt druhov, ktorý udávali botanici z rôznych území Slovenska pred

niekoľkými rokmi alebo tak získavať úplne nové poznatky o rozšírení rastlín na Slovensku.

7

1 PREHĽAD POZNATKOV O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 CHARAKTERISTIKA SKÚMANÉHO ÚZEMIA

1.1.1 Geografické pomery

Okres Šaľa leží v centrálnej časti Podunajskej nížiny, na rozhraní Podunajskej

roviny a Podunajskej pahorkatiny. Najvyšší bod územia je 183 metrov nad morom

v katastri obce Močenok a najnižší bod územia 108 metrov nad morom je pri výtoku rieky

Váh z okresu (Adamová et al., 2005).

Mapované obce Močenok, Horná Kráľová a Hájske patria do okresu Šaľa a do

Nitrianskeho kraja. Tieto tri obce, ktoré sú predmetom výskumu, navzájom susedia.

8

1.1.2 Geomorfologické pomery

Podunajská nížina zaberá plochu 10 000 km2 a je súčasťou Malej Dunajskej

kotliny, rozsiahlej tektonickej depresie medzi Alpami a Karpatmi. Skladá sa z dvoch

odlišných základných zložiek. Z nivy Dunaja a jeho prítokov, ktorá má vcelku rovinný

reliéf a nazýva sa Podunajská rovina. Od nej sa smerom k pohoriam rozprestiera

Podunajská pahorkatina čiastočne s rovinným, prevažne však pahorkatinovým reliéfom.

Podstatnú časť riečnych uloženín Podunajskej roviny tvoria štrky a piesky. Pre inundačné

územie Dunaja je charakteristický hojný výskyt lužných lesov (najmä vŕbovo-

topoľových), ktorých je podstatne viac než pozdĺž ostatných našich riek. Nivy riek majú

rovinný reliéf. (Prikryl et al., 1980). Sledované obce Močenok, Horná Kráľová a Hájske

patria do okresu Šaľa.

Zálužskú pahorkatinu budujú pliocénne pestré íly, miestami so štrkmi a pieskami,

ktoré sú prekryté súvislým sprašovým pokryvom, jej reliéf je mierne zvlnený a tvoria ho

ploché chrbty a úvalinové doliny. Nadmorská výška kolíše medzi 130 – 187 metrov nad

morom. Nitrianska tabuľa je tvorená pliocénnym súvrstvým lévantských štrkov, pieskov

a pontských ílov, ktoré sú prekryté pokryvom spraší eolického pôvodu (Selko, 2000).

Geologická stavba územia je dosť jednotvárna, územím preteká rieka Váh.

Rovnobežne s ním tečie Dlhý kanál, ktorý sa mimo okresu vlieva do rieky Nitry. Územie

okresu je takmer úplne odlesnené, len pozdĺž Váhu sú zvyšky lužného lesa. Vyskytujú sa

tu vzácne teplomilné rastliny, pochádzajúce z východoeurópskych stepí, ako napríklad

kokrík širokolistý, kamienka modropurpurová, hlaváčik jarný, jasenec biely. V Šali sa

nachádza chránený strom lipa malolistá s vekom vyše 200 rokov. Okres Šaľa patrí

k najúrodnejším oblastiam republiky a má rozlohu 356 km2. V okrese Šaľa medzi chránené

územia patrí 6 prírodných pamiatok a 2 chránené areály. Prírodnými pamiatkami sú

Bábske jazierko, Bystré jazierko, Čierne jazierko, Jahodnianske jazierka, Trnavské rameno

a Vlčianske mŕtve rameno. Chráneným areálom je park v Močenku. (Adamová et al.,

2005). Druhým chráneným areálom sú Bačove slaniská.

Močenok leží na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny medzi riekami Váh

a Nitra. Obcou preteká potok Dlhý kanál. Severná časť obce je zvlnená a južná rovinatá.

Prvá písomná správa o obci sa zachovala v Zoborskej listine z roku 1113 (Adamová et al.,

2005).

9

1.1.3 Geologická a hydrogeologická charakteristika

Mapované územie je súčasťou severnej časti Podunajskej nížiny, ktorá predstavuje

významnú štruktúrnu jednotku s charakteristickou panvovitou stavbou. Podložie panvy

tvoria mezozoické a predmezozoické útvary. Výplň panvy tvoria sedimenty pozostávajúce

z ílov, menej štrkov, pieskov, slieňov a polohami lignitu. Kvartér je v sledovanom území

zastúpený prevažne eolickými sedimentmi – sprašou, ktorá tvorí aj niekoľko metrov

mocný súvislý pokryv v pahorkatinnej časti územia. V južnej časti je tento pokryv

prerušený. Spraše sú odplavené a na neogéne ležia fluviálne piesčité štrky a piesky, ktoré

sú prevažne zakryté vrstvou hlín (Bím et al., 1978). Z hydrogeologického hľadiska sú

najvýznamnejšie štrkopiesky a piesky rumanu, ktoré svojou dobrou priepustnosťou

poskytujú zdroje podzemnej vody dobrej výdatnosti. (Darnadi, 1987).

Mocnosť kvartérnych sedimentov riečneho a veterného pôvodu v okrese dosahuje

5-100 metrov. Na niektorých miestach okresu kvartérne sedimenty nie sú vyvinuté

a neogénne vystupujú až na povrch (Nitrianska pahorkatina). Plošne prevládajú riečne

sedimenty, ako štrkopiesky, piesky, íly a organické sedimenty. Na pahorkatinách

prevládajú vetrom uložené spraše a sprašové hliny o mocnosti 2-20 metrov. Na riečnych

nivách sú veľmi časté pokryvy eolitických pieskov, uložených na fluviálnych nivných

kaloch (Novomestský, 1998).

Nížinné a pahorkatinné časti patria k najteplejším a k najúrodnejším územiam štátu.

Morfologicky predstavujú zvlnenú krajinu, málo členitú, s nízkou nadmorskou výškou

a malými rozdielmi v relatívnej výške. Sú to zväčša ploché chrbty a široké údolia, ktoré

dávajú typický výzor odlesnenej a poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine.

Nadmorská výška len málokde presahuje 250 metrov. Geologicky sú to mladé treťohorné

útvary, zložené z rozličných ílov, hlín, pieskov a štrkov (Vozárová, 1979).

V priebehu sarmatu sa usadzovali sedimenty v brakickom prostredí a vytvorili

piesčito - ílovité usadeniny ivánskeho súvrstvia. V nadloží sarmatských sedimentov sa

nachádzajú usadeniny osladzujúceho sa jazera panónskeho a pontského veku.

V zamokrených a starších mŕtvych ramenách na málo priepustných ílovitých a hlinitých

povodňových nivných sedimentoch sa v období preboreálu sformovali prechodné typy

slatinných rašelinísk. Najvýznamnejšie je rozsiahle ložisko slatinnej rašeliny pri obci

Hájske (Prístaš, 2000).

10

1.1.4 Hydrologické pomery

Územie patrí do povodia Váhu, do čiastkového povodia potoka Jarčie. Režim

prietokov v tomto toku je ovplyvňovaný prevažne atmosférickými zrážkami. Maximálne

prietoky sa vyskytujú v čase topenia snehu aj pri letných búrkach. Minimálne prietoky sú

charakteristické hlavne v zimnom období (Bím et al., 1978).

Hlavnú hydrologickú os územia tvorí Hájsky potok, ktorý spolu s pravobrežným

bezmenným prítokom ústiacim do neho na južnom konci zastavaného územia obce pri

vodnom zdroji, odvodňuje prevažnú časť katastra. Pramene Hájskeho potoka sa

nachádzajú v lokalitách Starý háj, Za cintorínom a v miestnej časti Mladý háj. Prietokový

režim potoka je taktiež závislý najmä na zrážkovej činnosti a je rozkolísaný tiež v dôsledku

oráčinového typu krajiny v okolí jeho pramenísk. Veľká časť Hájskeho potoka od lokality

Dolinky severne od obce ústi do potoka Jarčie. Šoporňa predstavuje umelé, regulované

koryto. Do siete vodných tokov územia patrí ešte potok Zajarčie s bezmenným

ľavobrežným prítokom. Pata v lokalite Kopanice ako aj Hornokráľovský kanál (potok),

ktorý spolu s ďalším, bezmenným kanálom, odvodňujú lokalitu Bačove slaniská. Potok

Zajarčie, ktorý je na juhozápadnej hranici katastrálneho územia križovaný Hájskym

potokom, v minulosti výrazne ovplyvňoval hydrologické pomery tejto časti územia a

umožnil vznik dnes už prevažne zaniknutých komplexov aluviálnych lúk, podľa ktorých

územie nesie miestny názov Lúky Jarčie. Podobne ako ostatné vodné toky v záujmovom

území, bolo aj koryto Zajarčia v minulosti napriamené a upravené do podoby kanála (Bím

et al., 1978).

11

1.1.5 Klimatické pomery

Záujmové územie patrí do teplej klimatickej oblasti, do okrsku teplého, suchého,

s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9 - 10 0C, priemerná teplota vzduchu

v júli sa pohybuje od 19 do 20 0C. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje od 500 – 550 mm

ročne. V júli dosahuje priemerný úhrn zrážok maximálne 60 mm. V roku je maximálne 40

dní so snehovou pokrývkou. Pre toto územie je charakteristické prevládanie

severozápadných vetrov. Priemernú rýchlosť majú 3 – 4,2 m.s-1. Najnižšie rýchlosti

dosahuje severovýchodný vietor (1,5 – 2,6 m.s-1) (Konček, 1978).

Z klimatického hľadiska patrí medzi najteplejšie a najsuchšie oblasti (Adamová et

al., 2005). Klíma je dlhodobý meteorologický režim počasia určovaný slnečnou radiáciou,

charakterom zemského povrchu a atmosférickou cirkuláciou, sú to tzv. klímotvorné

činitele (Lukniš et al., 1972).

Celé Slovensko sa nachádza v miernom pásme. Najteplejšou oblasťou je

Podunajská nížina, v ktorej sa nachádza aj mapované územie Močenok, Horná Kráľová

a Hájske (Hašuková, 2002).

Z klimatického hľadiska je sledované územie relatívne homogénne a podľa

klimatogeografickej klasifikácie patrí do typicky teplého subtypu nížinnej klímy s miernou

inverziou teplôt. Patrí k najteplejším a najsuchším oblastiam Slovenska. Širšie vegetačné

obdobie začína približne 15. marca a trvá vyše 250 dní a užšie vegetačné obdobie začína

asi o mesiac neskôr a trvá maximálne 190 dní (Michalko et al., 1986).

Letné mesiace a horúčavy prinášajú víchrice, búrky a prietrže mračien, ktoré často

narobia veľké škody. Klimatický činiteľ vietor podstatne ovplyvňuje a mení ostatné

klimatické prvky a je dôležitým fyziologický - ekologickým faktorom pre rastlinstvo.

Prevládajú vetry severozápadného smeru, ale ich smer sa mení s konfiguráciou terénu,

menej časté sú severné vetry a zriedkavejší je vietor južný a juhozápadný. Pre lesné

porasty sú nebezpečné často sa vyskytujúce prepadové vetry (Michalko et al., 1986).

Ročný priemer zrážok je tu 350 mm. Zrážky za teplý polrok predstavujú 300 mm.

Suché obdobie trvá asi 46 dní s denným úhrnom zrážok najviac 4,9 mm. Priemerný počet

dní so zrážkami 1 mm a viac je 100 až 110 dní. Obdobie snehovej pokrývky trvá asi 90

dní. Maximálna snehová pokrývka je 25 cm. Najviac prší koncom jari - v máji a v júni,

v lete - v júli a auguste. Kvantita ročných zrážok býva menlivá (Hašuková, 2002).

12

Množstvo vodných pár obsiahnutých vo vzduchu definujeme ako vlhkosť vzduchu.

Napríklad v roku 2003 bola v priemere okolo 67 %. Veľký význam pre vývoj rastlinných

spoločenstiev na suchých pôdach majú hmly. Podľa štatistických údajov za 50 - ročné

pozorovacie obdobie počet dní s hmlou do roka je 40. Na hmly je najbohatší december

a január, ale sú časté i v ostatných častiach roka (Selko, 2000).

Priemerná oblačnosť študovaného územia je okolo 50 %. Najväčšia oblačnosť bola

zaznamenávaná v januári, obloha bola pokrytá mrakmi až na 75 %. Od februára do

septembra potom nastal výrazný pokles oblačnosti. Od oblačnosti nepriamo závisí aj

slnečný svit. Najviac slnečného svitu v roku dostáva Podunajská nížina, vyše 2200 hodín.

Najviac hodín pripadá na letné mesiace, najmä na jún a júl, minimá dosahuje v zimných

mesiacoch (Lukniš et al., 1972).

Sledovaná oblasť spadá medzi najveternejšiu oblasť slovenských nížin (za celý rok

je iba 16 – 25 dní bezveterných). Prevládajú severozápadné vetry. Vetry z južného sektora

majú vysušujúci účinok, najmä v letnom období pri nízkych zrážkach. Priemerná rýchlosť

vetra je 3,6 m/s (Selko, 2000).

Hornokráľovský chotár má veľmi výhodné teplotné a klimatické podmienky.

Sleduje ich už skoro 150 rokov meteorologická stanica v Nitre. Najvyššiu teplotu

zaznamenali v roku 1905, keď teplota vystúpila až na 39 °C a v júni 1935 a v roku 1994

nad 36 °C. Najkatastrofálnejšia zima bola vo februári 1929, keď po 11. februári po dva

týždne teplomer nameral až 36 °C pod nulou. Pomrzli ovocné stromy, hlavne orechy, zem

premrzla do hĺbky až 60 cm a snehové záveje boli do výšky 3 m. Letné mesiace a horúčavy

prinášajú búrky, víchrice a prietrže mračien. Narobia veľké škody, ničia úrodu a ohrozujú

ľudské životy (http://www.hornakralova.sk/index.php/obec/74-geografia-chotara).

13

1.1.6 Pedologické pomery

Pôda ako zložka životného prostredia, nositeľka a živiteľka rastlinstva vznikla nielen

z hornín za pôsobenia klímy, ale aj za súčinnosti organizmov, najmä vegetácie. Chemické

zloženie materských hornín určuje minerálnu silu pôd, t. j. celkový obsah prvkov

dôležitých pre výživu rastlín (Michalko et al., 1986).

Najrozšírenejším pôdnym typom v území sú rôzne subtypy černozemí. Viažu sa

prevažne na severnú, pahorkatinovú časť územia, so zvlneným reliéfom na sprašiach.

V južnej časti územia, v minulosti ovplyvnenej fluviálnou modeláciou terénu prevažujú

čiernice so striedavým vlhkostným režimom. Na lokalite Bačove slaniská sa lokálne

vyskytujú aj slance, na ktoré sa viaže vegetácia slanísk. V údolí medzi Hájskym a Mladým

Hájom nachádzame aj fluvizeme, ktoré svedčia o fluviálnych procesoch, ktoré

ovplyvňovali v minulosti túto časť územia (Plesník et al., 1989).

Slaniská sú biotopy s nadmerným obsahom solí v pôde. Vznikajú napríklad

v prímorských oblastiach, kde zasolenie spôsobuje blízkosť morskej vody. Avšak aj vo

vnútrozemských krajinách sa nachádzajú územia so zasolenou pôdou. Ide o tzv.

vnútrozemské, kontinentálne alebo panónske slaniská. Dôležitým predpokladom pre vznik

slanísk sú ílovité substráty v podloží, ktoré tvoria nepriepustné vrstvy. Dôležitým faktorom

je kontinentálny charakter klímy – dostatočne sucho a teplo a zároveň nízky úhrn zrážok

(priemerne 550 mm ročne). Z pôdy sa v takýchto podmienkach viac vody odparí, ako do

nej naprší, a preto sa pri povrchu zrážajú soli, niekedy v podobe bielych povlakov, ktoré sa

nazývajú slané oká. Slanomilné rastliny (tzv. halofyty) sú na takéto podmienky

prispôsobené. Tieto druhy sú väčšinou veľmi vzácne, pretože nerastú nikde inde okrem

slanísk. K najvzácnejším patrí limonka Gmelinova (Limonium gmelinii), ktorá kvitne

koncom leta. Väčšina slaniskových rastlín kvitne v neskorom lete, a preto sa slanisko

oplatí navštíviť práve v tomto období. Vtedy kvitnú aj ďalšie slanomilné druhy, napríklad

hviezdovec bodkovaný (Galatella punctata), astrička panónska (Tripolium pannonicum)

alebo palina slanomilná (Artemisia santonicum). V jarnom období možno na slanisku

obdivovať kosatec pochybný (Iris spuria). Slané oká osídľuje gáfrovka ročná

(Camphorosma annua), ktorá znáša najväčšie koncentrácie solí. Slaniskové biotopy sa na

Podunajskej nížine vyskytujú pri Močenku a Tvrdošovciach a v prírodných rezerváciách

Bokrošské slanisko a Búčske slanisko. Na východoslovenskej nížine sú známe pri rieke

Tisa (Košťál, 2010).

14

1.1.7 Všeobecná charakteristika flóry a vegetácie

Jedným zo základných predpokladov pochopenia súčasného stavu vegetácie,

zákonitostí jej formovania, jej vertikálneho aj horizontálneho rozloženia, väzby na

stanovište a prognózy pravdepodobných budúcich zmien je nesporne dobrá znalosť vývoja,

ktorý rastlinný kryt prekonával za posledných 12 000 rokov (Rybníček, Rybníčková,

1986).

Územie nitrianskeho okresu má z hľadiska pestrosti flóry výnimočnú polohu, lebo sa

tu stretávajú zástupcovia dvoch veľkých kvetenných oblastí – panónskej a karpatskej. Táto

skutočnosť pútala už v minulosti pozornosť mnohých botanikov (Svobodová, Řehořek,

1985).

Prevažná časť územia okresu patrí k panónskej kvetennej oblasti, a to k podoblasti

Eu- pannonicum, do ktorej možno zahrnúť časti sprašových pahorkatín i alúviá väčších

vodotečí. Určujúcimi prvkami flóry okresu sú druhy teplomilné, a to prevažne také, ktoré

k nám prenikli južnou cestou (južne od karpatského oblúka) z oblastí okolo Čierneho mora

cez Veľkú uhorskú nížinu. Niektoré z nich sa k nám rozšírili až po antropickom

ovplyvnení krajiny po vzniku tzv. kultúrnej stepi (Svobodová, Řehořek, 1985).

Prevažná časť územia bola v minulosti pokrytá lesmi. Boli to hlavne lesy dubové,

dubovo-cerové a dubovo-jaseňové. Popri lokálnych tokoch rástli porasty lužných lesov

s prevahou vŕb a topoľov. Všetky uvedené lesné spoločenstvá rástli na bonitných pôdach,

preto boli postupne vyrubované. Mnohé lesné plochy sa premenili na polia s kukuricou

a obilím a ich okolie je poznačené synantropnou vegetáciou. Zbytky týchto lesov nájdeme

v chotárov obcí Močenok a Horná Kráľová. Sú tvorené spoločenstvom zo zväzu Aceri-

Quercion a asociáciou Quercetum petraeae-cerris. V stromovom poschodí dominuje dub

zimný (Quercus petraea), dub letný (Quercus robur), vtrúsený je dub cerový (Quercus

cerris). Na okrajoch lesov sú hojne zastúpené druhy javor poľný (Acer campestre) a jaseň

štíhly (Fraxinus excelsior). V rámci lesných komplexov je možno za jeden

z najrozšírenejších vegetačných útvarov považovať lesné spoločenstvá zväzu Carpinion

betuli – hrabové dúbravy. Nachádzajú sa v polohách s dobrými vlhkostnými pomermi po

väčšiu časť roka, na hlbších, humóznych pôdach. Z drevín sa uplatňujú najmä duby

z okruhu duba zimného (Quercus petraea agg.) a hrab (Carpinus betulus). Menej je

zastúpený dub letný (Quercus robur). Ďalšími drevinami stromovej etáže sú Fraxinus

excelsior, Acer pseudoplatanus, A. platanoides, Prunus avium, Ulmus glabra, Tilia

15

cordata, T. platyphylla, Populus tremula; miestami sem zostupuje aj buk (Fagus sylvatica)

(Svobodová, Řehořek, 1985).

V súčasnosti už iba fragmentárne sú zastúpené spoločenstvá vodné a pobrežné,

v ktorých sa nájdu aj zvyšky druhov vyskytujúcich sa pôvodne v jelšinách a v lužných

lesoch. Z drevín sú to najmä topole – Populus alba i P. nigra, vŕby (Salix sp. div.), ďalej

Fraxinus excelsior, Alnus glutinosa, z krov Viburnum opulus, Prunus padus, Frangula

alnus. Ďalej sú tu zastúpené liany bylinné (Humulus lupulus) i drevinné (Clematis vitalba),

v prízemnej etáži Rubus caesius. Bylinné druhy týchto stanovíšť môžeme dnes nájsť nielen

v starých riečnych ramenách, ale aj v umelých vodných nádržiach, nových kanáloch a tiež

na brehu zregulovanej rieky Nitry. Sú to napr. Epilobium hirsutum, Galium palustre, Iris

preudacorus, Solanum dulcamara a iné (Svobodová, Řehořek, 1985).

Popri vodných plochách je úzky pás lužného lesa, patriaceho do asociácie Salici-

Populetum. Sú tu zastúpené takmer všetky druhy mäkkých lužných drevín ako vŕba biela

(Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), topoľ čierny

(Populus nigra) a topoľ biely (Populus alba). Z krovitých porastov tu nájdeme brest

väzový (Ulmus laevis), svíb krvavý (Swida sanguinea) alebo bazu čiernu (Sambucus

nigra). Vegetácia okolo kanálov a rybníka má bujný vzrast, je bohato zásobená vodou

a živinami. Bylinné poschodie zastupuje trsť obyčajná (Phragmites australis), pŕhľava

dvojdomá (Urtica dioica), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), kostihoj lekársky

(Symphytum officinale), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) a vrbica vŕbolistá (Lythrum

salicaria) (Svobodová, Řehořek, 1985).

Väčšinu plochy zaberajú intenzívne poľnohospodárske kultúry. Chemizácia

poľnohospodárstva zúžila druhovú garnitúru burín v intenzívne ošetrovaných porastoch na

niekoľko málo druhov znášajúcich vysoké koncentrácie minerálnych hnojív

a odolávajúcich väčšine herbicídov. Z toho dôvodu uvedené bohatstvo burín nájdeme

prevažne na okrajoch honov a v susedstve obrábaných plôch (Svobodová, Řehořek, 1985).

Typický je výskyt celého radu krovín, ako napr. Cornus sanguinea, Corylus avellana,

Crataegus laevigata, Euonymus europaea, Lonicera xylosteum, Prunus spinosa, Staphylea

pinnata, vzácne Rosa arvensis, z drevnatých lian Hedera helix a Clematis vitalba

(Svobodová, Řehořek, 1985).

16

Bylinný podrast je druhovo veľmi bohatý, zasahujú sem početné druhy vyskytujúce

sa ako typickí sprievodcovia nižšieho bukového stupňa, na druhej strane zase druhy

teplomilné. V jarnom aspekte sú nápadné mnohé geofyty. Bohatosť druhov ukazuje

nasledujúci zoznam: Anemone ranunculoides, Aquilegia vulgaris, Adoxa moschatellina,

Aethusa cynapium subsp. cynapioides, Actaea spicata, Astragalus glycyphyllos, Athyrium

filix-femina, Agropyron caninum, Arum alpinum, Anthriscus sylvestris, Aconitum vulparia,

Asarum europaeum, Brachypodium sylvaticum, Bromus benekenii, Carex digitata, C.

pilosa, Campanula rapunculoides, C. trachelium, Corydalis cava a mnohé ďalšie

(Svobodová, Řehořek, 1985).

Teplomilné dúbravy pokrývali prevažnú časť sprašových pahorkatín. Dnes sú z nich

iba zvyšky, a to ešte často pozmenené vplyvom expanzie vysadeného agátu (Robinia

pseudoacacia), ktorá má za následok zredukovanie pôvodnej bohatosti druhovej skladby

bylinnej etáže v prospech niektorých nitrofilných druhov (Anthriscus cerefolium, A.

caucalis, Bromus strerilis, Ballota nigra, Cynoglossum officinale, Galium aparine, Geum

urbanum, Geranium robertianum, G. lucidum, Lamium purpureum, Ornithogalum

boucheanum, Physalis alkekengi, Viola arvensis, Sambucus nigra) (Svobodová, Řehořek,

1985).

Bohatá je etáž krovín: Cornus mas, Crataegus monogyna, Euonymus verrucosa,

Ligustrum vulgare, Ulmus minor, Viburnum lantana a podobne. V stupni teplomilných

dúbrav nájdeme na odlesnených miestach prevažne v kontakte s kultúrami viniča, resp. na

opustených starých vinohradoch, celý rad teplomilných druhov, ktorých výskyt je často

zreteľne antropicky ovplyvnený. Sú to napr.: Agrimonia eupatoria, Anthemis tinctoria,

Asparagus officinalis, Aristolochia clematitis, Astragalus cicer, Brachypodium pinnatum,

Calamagrostis epigejos, Centaurea scabiosa, Cephalaria transsilvanica, Chamaecytisus

austriacus, Dianthus armeria, D. carthusianorum, Euphorbia cyparissias, E. virgata,

Falcaria vulgaris, Gagea villosa, Hieracium umbellatum, Inula germanica, Lavatera

thuringiaca, Lathyrus nissolia, Melampyrum arvense, Onobrychis arenaria, Odontites

lutea, Peucedanum alsaticum, Picris hieracioides, Podospermum canum, Polygala major,

Potentilla argentea, P. recta, P. rupestris, Prunella laciniata, Rapistrum perenne, Salvia

aethiopis, S. nemorosa, S. verticillata, Seseli annuum, Taraxacum serotinum, Trifolium

medium, Verbascum densiflorum, V. phlomoides, V. blattaria, Vicia pannonica, V.

grandiflora, Xeranthemum annuum (Svobodová, Řehořek, 1985).

17

Z burín sú tu značne rozšírené druhy ako láskavec zelenoklasý (Amaranthus

powellii), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus), loboda konáristá (Atriplex patula),

loboda podlhovastolistá (Atriplex oblongifolia), vesnovka obyčajná (Cardaria draba),

pichliač roľný (Cirsium arvense), mrlík biely (Chenopodium album), mrlík tuhý

(Chenopodium strictum), mrlík mnohoplodý (Chenopodium polyspermum), ovos hluchý

(Avena fatula), pýr plazivý (Agropyron repens), pichliač roľný (Circium arvense), stavikrv

širokolistý (Polygonum lapathifolium), pohánka opletavá (Fallopia convolvulus),

parmanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), vesnovka obyčajná (Cadaria draba),

kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), peniažtek roľný (Thlapsi arvense), ostrôžka

poľná (Consolida regalis), vika huňatá (Vicia villosa) a podobne. Nebezpečenstvo pre

poľnohospodársku výrobu predstavujú najmä karanténne buriny, z ktorých sa tu vyskytuje

podslnečník Theofrastov (Abutilon theophrasti), láskavec zelenoklasý (Amaranthus

powellii), iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia) a žerucha hustokvetá (Lepidium

densiflorum). Nebezpečný je aj ruderálny druh štiavec špenátový (Rumex patientia)

(Svobodová, Řehořek, 1985).

Halofytná vegetácia zastúpená ostrovčekovito na celom sledovanom území.

K význačným druhom, ktoré sa tu vyskytujú, patrí komonica zubatá (Melilotus

macrorrhizus), hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca), lipkavec syridlový (Galium verum),

skorocel tenkokvetý (Plantago tenuiflora), kostrava paovčia (Festuca pseudovina) a oman

vŕbolistý (Inula salicina). Na okrajoch polí, v priekopách a popri cestách sú bohato

zastúpené synantropné spoločenstvá ako napríklad: Chenopodietum urbici, Dauco -

Picridetum, Tanaceto - Aartemisietum, Arction lappae, Geo urbani - Chelidonietum majii

a na slaných pôdach je charakteristické spoločenstvo Chenopodietum ficifolii (Michalko,

1986).

Záujmové územie s výskytom biotopu Vnútrozemské slaniská a slané lúky

predstavuje vzácny typ trávinno - bylinného biotopu na zasolených pôdach, ktorý sa

v katastri Hájskeho vyskytuje v niekoľkých fragmentoch na lokalite Bačove slaniská.

Typickými indikačnými druhmi sú napríklad Juncus gerardii alebo Plantago tenuiflora.

Stav biotopu na lokalite je v súčasnosti možné pokladať za nepriaznivý. Biotop poškodilo

rozoranie v minulosti aj zmena vodného režimu (odvodnenie). Ohrozuje ho aj masové

šírenie druhu Calamagrostis epigejos na lokalite (Viceníková, Polák, 2003).

18

Ďalší typ biotopu Panónske slané stepi a slaniská sa viaže najmä na iniciálne štádiá

slaných ôk, na ktorých sa zráža na povrchu soľ. Vegetácia je menej zapojená ako pri

predošlom type biotopu. V území sa vyskytuje iba na lokalite Bačove slaniská v komplexe

s predošlým typom biotopu. Typickými indikačnými druhmi biotopu sú napríklad

Heleochloa schoenoides alebo Juncus gerardii. Stav biotopu na lokalite je tiež možné

hodnotiť ako nepriaznivý. Vegetačný kryt tvoria stepné formácie slaných lúk, ruderálne

spoločenstvá pokrývajú plochy, ktoré boli v minulosti rozorané. Zraniteľnosť územia

spočíva v odvodnení územia sústavou kanálov, narušovaní slaniska pri poľnohospodárskej

výrobe (rozorávanie, únik agrochemikálií, povrchové závlahy). Menšou hrozbou je

čiastočné umelé zalesňovanie a rozširovanie nepôvodných druhov rastlín pri zakrmovaní

zveri (Viceníková, Polák, 2003).

Slanisko Siky (32,51 ha, 120 m.n.m.) sa vyznačuje vzácnymi slaniskovými

spoločenstvami rastlín s typickým skorocelom prímorským (Plantago maritima), palinou

slanomilnou (Artemisia santorium) a inými slanomilnými druhmi. Biotop Siky je

najväčším prírodným slaniskom na území Slovenska a Česka. Doposiaľ sa

poľnohospodársky využíva na pasenie oviec. Zaplavované lúky na mnohých miestach

Slovenska, ktoré majú charakter mokradí, patria k najproduktívnejším ekosystémom,

pretože vegetácia veľmi účinne využíva slnečnú energiu na tvorbu fytomasy. Typickými

druhmi tráv na vlhkých a zaplavovaných lúkach sú psiarka lúčna (Alopecurus pratensis),

lipnica lúčna (Poa pratensis), pýr plazivý (Elytrigia repens) alebo bezkolenec belasý

(Molinia caerulea). Na jar sú lúky zakvitnuté žerušnicou lúčnou (Cardamine pratensis),

iskerníkom prudkým (Ranunculus acris) a v najvlhších miestach rastie záružlie močiarne

(Caltha palustris). V lete sa objavuje kosienka farbiarska (Serratula tinctoria) a krvavec

lekársky (Sanguisorba officinalis). Pastva na lokalite by mala prebiehať mimo času

kvitnutia a dozrievania semien vzácnych druhov, t. j. mimo mesiacov máj – jún, pri

niektorých neskoro kvitnúcich druhoch aj júl (Novák, 2008).

19

1.2 JEDLÉ A LIEČIVÉ RASTLINY VO VÝŽIVE ĽUDÍ

1.2.1 Liečivé rastliny vo výžive človeka

Liečivé rastliny sú tie druhy rastlín, ktoré sa môžu priamo alebo nepriamo

aplikovať v humánnej a veterinárnej medicíne, alebo sa používajú ako suroviny pre

farmaceutický priemysel, alebo iné odvetvia priemyslu. Technologicky upravené do

liekovej formy sa stávajú liečivými prípravkami a adjustované na používanie sú liekmi

(Habán et al., 2009).

Ak sa pozrieme na našu stravu, zistíme, že dominujúcimi koreninami sú červená

paprika, čierne korenie a soľ. Naši predkovia pred niekoľkými storočiami používali na

dochutenie stravy, prípadne pri jej príprave predovšetkým koreniny, ktoré mali súčasne aj

liečivé účinky. Napríklad šalvia lekárska (Salvia officinalis L.), ktorá slúži ako základ na

výrobu celého radu fytofarmák, je zároveň aj veľmi zaujímavým korením. Ako korenie

slúžia čerstvé alebo sušené listy. Šalvia spolu s rozmarínom dodáva pokrmu zaujímavú

chuť. Jej listy majú korenistú, horkastú chuť a intenzívnu vôňu. Horčiny obsiahnuté

v šalvii povzbudzujú sekréciu žalúdočnej šťavy. Éterický olej má mierny spazmolytický

účinok. Tým vlastne zlepšuje činnosť žalúdka a tráviaci proces, čo má význam najmä pre

trávenie mastných mäsových pokrmov. Inou rastlinou používanou v ľudovom liečiteľstve

a zároveň používanou ako korenie je trebuľka voňavá (Anthriscus cerefolium L.). Obsahuje

éterický olej, glykozidy, karotén, vitamín C, minerálne látky a horké látky. Najlepšie

chutia veľmi mladé listy. U nás známou liečivou rastlinou, ale menej známou ako korenie,

je medovka lekárska (Melissa officinalis L.). Ako liečivá rastlina sa používa na

posilňovanie nervovej sústavy, má sedatívny a spazmolytický účinok. Obsahuje éterické

oleje, triesloviny, horčiny, slizovité látky, kyselinu kávovú, enzýmy, kyselinu ursolovú

a oleanovú. Rastlina má po rozdrvení citrónovú vôňu podmienenú citralom a citronelalom,

ktoré sú súčasťou éterického oleja. Ako korenie sa používa najčastejšie v čerstvom stave

list. Sušený sa používa do ovocných polievok, šalátov, omáčok, prívarkov, hubových

pokrmov, jedál z hydiny a diviny a nakladanej zeleniny. Ďalšia rastliny, ktorá sa používa

ako liečivá, okrasná i koreninová rastlina je yzop lekársky (Hyssopus officinalis L.). Droga

obsahuje éterický olej, flavónové glykozidy, triesloviny a kyselinu oktánovú a ursolovú.

Má trochu gáfrovitú korenistú vôňu a mierne korenistú chuť (Štalmach, 1998).

20

1.2.2 Výhody byliniek

Je nesporné, že obrovské množstvo rozličných farmaceutických prípravkov je pri

záchrane života či boji s infekciami nenahraditeľné aj v prípadoch, keď všetky iné spôsoby

liečby zlyhali. Počas celých dejín ľudstva, okrem posledných približne päťdesiatich rokov,

ľudia na liečenie všetkých druhov ochorení, od drobných poranení až po smrteľné choroby,

využívali takmer výlučne iba rastliny. Liečivé prípravky z bylín sú často doplnkom

k liekom, pričom predstavujú bezpečný a organizmom prirodzene prijímaný spôsob liečby

aj chronických ochorení. Používanie väčšiny byliniek je absolútne bezpečné, niektoré však

môžu mať vedľajšie účinky. Postupy, ktoré fytoterapeuti a bylinkári používajú na

prevenciu alebo na prinavrátenie zdravia, sú v rôznych častiach sveta rôzne, ale efekt je

veľmi podobný. Väčšina bylín pôsobí špecificky na isté časti ľudského organizmu a lieči

presne vymedzené neduhy (Chevallier, 2004).

Liečivé bylinky neposkytujú len výživné látky, ale posilňujú a podporujú aj činnosť

tráviacej sústavy, urýchľujú spracovanie potravy a zlepšujú vstrebávanie výživných látok.

Bylinky môžu napomôcť pľúcam a dýchaciemu systému, pretože podporujú činnosť

priedušiek. Liečivé prípravky z bylín upravujú aj krvný obeh. Niektoré podporujú prietok

krvi, iné povzbudzujú činnosť srdca, ďalšie znižujú krvný tlak. Dôležitú úlohu pre udržanie

dobrého zdravia má i koža. Bylinky s antiseptickými účinkami bojujú proti infekciám,

majú hojivý účinok na rany, lebo podporujú čistenie krvi a pomáhajú tak urýchliť proces

regenerácie poraneného tkaniva. Mnoho byliniek napomáha telu účinne zvládať stres

a vypätie všetkých druhov – fyzické, psychické, emocionálne. Niektoré bylinky sú

adaptogenické, čiže majú schopnosť pomáhať ľuďom prispôsobovať sa prostrediu tak, že

podporujú všetky spomínané systémy a uvoľňujú napätie, alebo v spolupráci

s fyziologickými procesmi udržiavajú telo zdravé (Chevallier, 2004).

21

1.2.3 Liečivé rastliny ako zložka plnohodnotnej stravy

Pojem liečivé rastliny netreba objasňovať, ale atribút plnohodnotná strava sa môže

chápať všelijako. Tu si ju definujeme ako potraviny v čo najprirodzenejšom stave, ktoré sa

v ideálnom prípade ani vo vegetačnom období nedostali do styku s chemikáliami;

neobsahujú teda žiadne prídavné látky (aditíva) a technologické pomocné látky. Stačí sa

totiž pozrieť na obaly kupovaných potravín – malinový puding nemusí byť vôbec

vyrobený z pravých, skutočných malín, ale malinová príchuť môže byť stopercentným

výrobkom chemického priemyslu. Kupujeme ovocie a hodnotíme ho podľa pôsobivého

vonkajšieho vzhľadu – na ňom si pestovatelia dali mimoriadne záležať, pričom však obsah

vitamínov je malý a chuťove tiež veľmi nevyniká. Dnes sa vo výrobe používa asi 3 000

prídavných (aditívnych) látok, ktoré sú zákonom povolené, a niektoré z nich majú dokonca

prirodzený pôvod, ale väčšina je produktom chemického priemyslu.

Plnohodnotná strava uvedené prídavné látky neobsahuje, nič sa k nej nepridáva

a nič sa neodstraňuje. Z hľadiska fyziológie výživy sa uprednostňuje viac vegetariánsky

orientovaná strava. Na dochutenie jedál plnohodnotnej stravy sú nemenej dôležité ako

koreniny aj liečivé rastliny, lebo umožňujú pripravované jedlá dotvoriť. Možno ich

pridávať čerstvé, čo je najlepšie, ale aj sušené alebo mrazené. Najvýraznejšiu chuť majú

čerstvé, hneď po nich mrazené. Sušené rastliny síce strácajú osobitú charakteristickú

arómu, ale chuťové vlastnosti ostávajú ešte dostatočne výrazné. Používajú sa zväčša

v zime a vtedy, ak ide o exotické druhy, bežne nedostupné v čerstvom alebo v mrazenom

stave (Kresánek ml., Kresánek st., 1999).

Liečivé rastliny ako koreniny zberáme zväčša z rastlín krátko pred zakvitnutím.

Liečivé rastliny – koreniny zvyšujú nielen chuťové vlastnosti jedál, ale aj ich stráviteľnosť,

ako je paprika a rasca. V plnohodnotnej výžive zohrávajú nie podradnú úlohu aj tzv.

bylinkové čaje; majú príjemnú chuť, priaznivé účinky na funkcie mnohých orgánov,

pomáhajú obmedziť až vynechať pitie „povzbudzujúcich“ nápojov, ako je čierna káva

a pravý tzv. čínsky čaj alebo dokonca alkohol, a možno ich pripravovať v rovnakých

dávkach aj z čerstvých bylín, nielen zo sušených. Azda najrozšírenejší je čaj z mäty

piepornej množiacej sa iba podzemnými výhonkami, nie semenami, s protikŕčovým

pôsobením a podporujúcim tvorbu žlče, a z medovky – melisy proti neurózam, uľahčujúcej

zaspávanie, mierniacej neuralgie a migrénu. Tzv. plnohodnotná strava je nielen zdravá, ale

aj chutná a pestrá (Kresánek ml., Kresánek st., 1999).

22

1.2.4 Liečivé rastliny v období tehotenstva a laktácie

Mnohokrát si ľudia neuvedomujú, že hoci sú liečivé rastliny súčasťou bežnej

stravy, treba sa o ich správnom užívaní poradiť s odborníkom (lekárnikom alebo lekárom).

Ide najmä o nesprávne užívanie liečivých rastlín v období tehotenstva a laktácie, ktoré

môže mať pre plod, prípadne novorodenca negatívne následky. Podľa štatistík viac ako

polovica tehotných žien tehotenstvo neplánovala. Stáva sa často, že skôr, ako žena zistí, že

je tehotná, nechráni svoje telo dostatočne z hľadiska výživy a nedbá na všetky upozornenia

uvádzané pri liekoch a doplnkoch výživy. Dochádza tak k ich nesprávnemu užívaniu,

práve v najcitlivejšom a pre plod najzraniteľnejšom období, ktorým je 1. trimester.

V období 1. trimestra sa užívanie väčšiny liečivých rastlín neodporúča, alebo musí

užívanie odporučiť lekár (Fialová, 2010). Navyše, klinických štúdií preukazujúcich

bezpečnosť liečivých rastlín a prírodných látok v období tehotenstva a laktácie je stále

málo, a preto sa nedá jednoznačne potvrdiť ich bezpečnosť. Preto spektrum liečivých

rastlín používaných v období tehotenstva a pri laktácii je veľmi úzke a veľká časť bežne

používaných liečivých rastlín je v tomto období kontraindikovaná (užívanie sa

neodporúča).

Prehľad vybraných rastlín odporúčaných v období tehotenstva a laktácie

Jedna z najpožívanejších liečivých rastlín v období tehotenstva a laktácie je

bezpochyby fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare). Plody feniklu sa používajú pri

tráviacich ťažkostiach ako mierne spazmolytikum aj pri nadmernej plynatosti. Plody

obsahujú vo vode rozpustné monoterpénové glykozidy. Fenikel sa odporúča v tehotenstve,

ale najmä pri laktácii. Podporuje tvorbu materského mlieka a účinné látky sa materským

mliekom transportujú do organizmu dieťaťa. U malých detí je jedným z najčastejších

problémov nadmerná tvorba plynov spojená s kŕčmi hladkej svaloviny. Okrem tráviacich

ťažkostí sa fenikel používa pri zápale horných dýchacích ciest a podporuje vykašliavanie.

Nevoľnosť a zvracanie často sprevádzajú prvé štádiá tehotenstva. Výsledkom môže

byť dehydratácia, ketóza, strata elektrolytov a pokles telesnej hmotnosti. Ďumbier

lekársky (Zingiber officinale) sa používa v terapii nevoľnosti a zvracania počas

tehotenstva. Hlavné zložky silice účinne stimulujú vylučovanie slín, žalúdočných štiav

a žlče, urýchľujú činnosť čriev a zmierňujú nevoľnosť. Ďumbier je účinný pri nevoľnosti

a zvracaní v období tehotenstva (Fialová, 2010).

23

Populárnou a v treťom trimestri často užívanou liečivou rastlinou je ostružina

malinová (malina) (Rubus idaeus). Uvádza sa, že účinné látky pomáhajú v príprave

maternice na pôrod, zlepšujú kontrakcie maternice, čím môžu zabrániť aj prenášaniu

plodu, znižujú bolestivosť kontrakcií a môžu skrátiť druhú pôrodnú fázu. Užíva sa

najčastejšie 6 – 8 týždňov pred očakávaným pôrodom.

Ďalšie liečivé rastliny, ktoré možno užívať, alebo len obmedzene v období tehotenstva

a laktácie:

Medovka lekárska (Melissa officinalis) má predovšetkým upokojujúci účinok,

pôsobí mierne sedatívne a spazmolyticky (uvoľňuje hladké svaly). S výnimkou prvého

trimestra sa medovkový list môže užívať, ale obmedzene, keďže sa neuvádzajú relevantné

údaje o jej bezpečnosti v období tehotenstva a laktácie.

Podobne aj mäta pieporná (Mentha x piperita), ktorá sa používa najmä pri

tráviacich ťažkostiach a ochoreniach dýchacích ciest. Mentol pôsobí spazmolyticky a môže

negatívne ovplyvňovať tvorbu materského mlieka.

Rebríček obyčajný (Achillea millefolium) sa pre obsah silice, flavonoidov

a trieslovín používa pri tráviacich ťažkostiach a pôsobí protizápalovo. V období

tehotenstva sa môže užívať v nižších dávkach.

Rumanček pravý (Matricaria recutita) sa pre obsah silice (chamazulény) používa

najmä pri tráviacich ťažkostiach a má protizápalový účinok. V období tehotenstva

a laktácie sa môže užívať vodný zápar z kvetov.

Dúška materina, dúška tymianová (Thymus serpyllum, T. vulgaris) sa užíva

najmä pri ochoreniach dýchacích ciest. V období tehotenstva a laktácie sa odporúča, ale

nie na dlhodobé úžívanie.

Jastrabina lekárska (Galega officinalis) obsahuje flavonoidné glykozidy,

saponíny a triesloviny a používa sa najmä na podpornú liečbu cukrovky (diabetes

mellitus). Uvádza sa, že účinné látky podporujú činnosť mliečnych žliaz a preto je možné

jej užívanie najmä v období laktácie. V tehotenstve sa užívanie neodporúča.

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) – uvádza sa, že podporuje tvorbu krviniek

a materského mlieka, preto by táto rastlina mohla byť prospešná i v období tehotenstva

a laktácie. Chýbajú však údaje o bezpečnosti pŕhľavy dvojdomej v tomto období.

24

Ruža šípová (Rosa canina) je vynikajúcim zdrojom vitamínu C, má protizápalový

účinok a môže sa užívať aj v období tehotenstva a laktácie.

Ďalšou z obľúbených „ženských“ liečivých rastlín je alchemilka žltozelená

(Alchemilla xantochlora). Obsahuje triesloviny, silicu, saponíny, horčiny. Jej užívanie

v období tehotenstva sa neodporúča, keďže môže stimulovať sťahy maternice. Možno ju

užívať v malých množstvách na konci tehotenstva, tesne pred pôrodom.

Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je vďaka obsahu flavonoidov obľúbenou

liečivou rastlinou so silným protizápalovým účinkom. Bezpečnosť použitia nechtíka

v období tehotenstva a laktácie nebola testovaná. Možno ho užívať v nižších dávkach,

alebo len obmedzene (Fialová, 2010).

Jednou z najpožívanejších liečivých rastlín je repík lekársky (Agrimonia

eupatoria), ktorý má pre obsah trieslovín silný protizápalový a regeneračný účinok.

V období tehotenstva a laktácie sa však neodporúča na vnútorné použitie (Fialová, 2010).

25

1.2.5 Obezita a liečivé rastliny

Pri vzniku každej obezity ide z metabolického hľadiska o väčší príjem energie ako

je jej výdaj. Hormonálne poruchy sa predpokladajú skôr za dôsledok obezity ako za jej

príčinu. Zriedkavo sú príčinou obezity genetické, metabolické alebo endokrinné faktory.

Redukčný režim u obéznych treba pokladať za dlhodobú, celoživotnú úlohu (Mašterová,

2003).

Mnohé liečivé rastliny, prípadne prípravky z nich, majú významné miesto a sú

prínosné aj pre liečbu obezity (výhodou sú minimálne vedľajšie účinky). Ak si všimneme

prepestrú paletu liečivých rastlín z aspektu ich možného zásahu do komplikovaného

procesu obezity, nájde sa určitá logická charakteristika potvrdená aj experimentálne. Na

základe mechanizmu účinku obsahových látok, liečivé rastliny možno rozdeliť do dvoch

skupín: s priamym alebo nepriamym účinkom. Do prvej skupiny liečivých rastlín patria

tie, ktoré sú schopné stimulovať metabolizmus: jód, synefrín, kofeín a také, ktoré modulujú

chuť do jedla. Liečivé rastliny a ich metabolity však účinkujú v liečbe obezity aj nepriamo,

ak sa obezita spája s iným ochorením. Garcinia cambogia je druh, ktorý sa intenzívne

študoval predovšetkým v Japonsku, USA, Indii a Francii. Štúdium je zamerané na účinky

extraktu plodov garcínie na hladinu cukrov, na obsah cholesterolu, triglyceridov a iné

aktivity v ľudskom organizme. Dôležitú úlohu v potláčaní pocitu hladu majú

neurotransmitery 5-hydroxytryptofán alebo serotonín, ktoré sú zapojené do regulovania

chuti do jedenia a v súvislosti s tým aj stravovacích návykov. Randomizované štúdie

s dvojitoslepou kontrolou potvrdili, že extrakt z plodov Garcinia cambogia možno

považovať za antiobézne agens (Mašterová, 2003).

26

1.2.6 Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín

Primárne aj sekundárne metabolity sa vyvinuli v rastlinách v priebehu fylogenézy

ako ochranné látky proti patogénom, prípadne zvieratám. Uvádzame najznámejšie skupiny

účinných látok, ktoré patria medzi primárne, ale najmä sekundárne metabolity (Erdelská et

al., 2008).

Alkaloidy v malých presne stanovených dávkach pôsobia ako liečivo, a preto sú aj

súčasťou liekov používaných v klasickej medicíne. Pri nesprávnom použití však môžu

pôsobiť ako jedy. Medzi najznámejšie časti rastlín s obsahom alkaloidov patria bobule

ľuľkovca, makovice maku a námeľ (Erdelská et al., 2008). Alkaloidy pôsobia primárne cez

centrálnu nervovú sústavu, pretože ich chemická štruktúra sa veľmi podobá

neurotransmiterom vlastným telu. Liečivé rastliny obsahujúce alkaloidy nie sú určené na

samoliečbu (Bühringová, 2010).

Amíny sa často vyskytujú ako prírodné látky. Niektoré sú jedovaté alebo

karcinogénne, iné majú liečivé účinky, ako napr. cholín, acetylcholín a tyramín.

Antioxidanty sú lapačmi voľných kyslíkových radikálov, ktoré sa hromadia najmä

v starších bunkách, kde poškodzujú bunkové organely. Antioxidanty predlžujú životnosť

buniek aj celého organizmu a zvyšujú jeho obranyschopnosť. Patria medzi ne napr.

vitamíny, flavonoidy a iné zlúčeniny (Erdelská et al., 2008).

Antokyány sú prírodne červenomodrofialové farbivá, ktoré sú svojim chemickým

zložením blízko príbuzné s flavonoidmi a trieslovinami. Antokyány chránia bunku

a pôsobia preventívne proti rakovine (Bühringová, 2010).

Enzýmy katalyzujú a regulujú látkovú premenu. Sú veľmi citlivé na teplo a kontakt

s cudzorodými látkami, napríklad s kovmi.

Estrogény sú prirodzené alebo syntetické látky, ktoré ovplyvňujú pohlavný cyklus

cicavcov. Patria medzi ne aj ženské pohlavné hormóny. Syntetizujú sa aj v niektorých

rastlinách (Erdelská et al., 2008).

Fenolové látky (fenolové látky, polyfenoly a iné) sa vyznačujú silnými

antiseptickými vlastnosťami. Niektoré polyfenoly chránia plody rastliny proti plesniam, ale

pri konzumácii plodov napomáhajú obranné mechanizmy aj v ľudských bunkách.

27

Flavonoidy majú silné antioxidačné, antibakteriálne a kardioprotektívne vlastnosti.

Čierne ríbezle a fialky obsahujú flavonoid rutín, ktorý je známy svojimi účinkami proti

krvácaniu a preventívnym pôsobením proti ateroskleróze. Zmes flavonoidných glykozidov

sa označuje ako vitamín P, pre jeho schopnosť upravovať permeabilitu krvných kapilár.

Fytohormóny (rastlinné hormóny) riadia vývinové procesy rastlinného organizmu.

Cytokiníny regulujú delenie buniek. Medzi tieto látky patria aj steroidné hormóny

a rastlinné glukokiníny, prítomné napr. v strukoch fazule a listoch čučoriedky, ktoré sa

aplikujú ako pomocné liečivá pri cukrovke (Erdelská et al., 2008).

Fytoncídy sú látky rôzneho chemického zloženia (silice, triesloviny, fenoly,

flavóny), ktoré majú schopnosť usmrcovať niektoré mikroorganizmy, alebo zastaviť ich

rast a rozmnožovanie. Ich účinok možno niekedy prirovnať k účinku antibiotík.

Glykozidy sú svojím zložením a účinkami veľmi odlišné látky. Jednotlivé skupiny

tvoria fenolové glykozidy, ako sú salicylové glykozidy a arbutín, využívané pri liečbe

prechladnutia, reumatizmu a malárie, srdcové glykozidy, dôležité pri liečbe porúch

srdcovej činnosti, antrachinónové glykozidy s laxatívnym účinkom, glykozidové horčiny,

významné pri tráviacich procesoch, kumarínové glykozidy, pôsobiace tlmivo na nervovú

sústavu. Prečisťujúci účinok majú aj glykozidové živice. Niektoré glykozidy sú však látky,

ktoré pri nesprávnom použití môžu byť pre človeka nebezpečné.

Horčiny sú rôznorodé látky s výraznou horkou chuťou. Pôsobia povzbudzujúco

najmä na sliznicu tráviacej sústavy.

Hormóny sú vlastne chemickými regulátormi funkcií jednotlivých orgánov a ich

vzájomnej súhry. Hormóny majú veľký biologický účinok i pri veľmi nízkych

koncentráciách a ich vyrovnaná hladina v krvi je základnou podmienkou správnej funkcie

celého organizmu (Janča, Zentrich, 1994).

Karotenoidy tvoria veľkú skupinu prirodzených žltých, oranžových až červených

rastlinných pigmentov, ktoré sú pre ľudský organizmus jedným zo zdrojov vitamínu A

(Erdelská et al, 2008).

Kumaríny voňajú sladko po sene alebo lipkavci marinkovom. Avšak väčšinou sa

v rastline vyskytujú v skoršom štádiu, keď ešte nevoňajú, a vôňu uvoľňujú až pri vädnutí

alebo sušení (Bühringová, 2010).

28

Minerálne látky sú v rastlinných bunkách prítomné v anorganických aj

organických zlúčeninách. Rastliny sú základným zdrojom minerálnych látok aj v prevencii

a terapii chorôb. Sú to makroelementy – uhlík, vodík, kyslík, dusík, fosfor, draslík, vápnik,

horčík a železo. Iné prvky potrebuje organizmus v malom množstve. Sú to mikroelementy

- kobalt, jód, zinok, meď, bór, molybdén, chróm, mangán, selén a ďalšie.

Saponíny sú glykozidy, ktoré znižujú povrchové napätie tekutín a emulgujú lipidy.

Pod vplyvom saponínov sa zvyšuje tvorba redšieho sekrétu v slizniciach priedušiek, a to

umožňuje lepšie uvoľňovanie a vykašliavanie hlienov. Zvyšujú aj tvorbu a vylučovanie

žlče, žalúdočnej kyseliny a ďalších tráviacich štiav v tráviacom trakte (Erdelská et al.,

2008).

Silice (éterické oleje) sú aromatické prchavé látky, ktoré majú charakteristickú

vôňu, a tak často napomáhajú identifikácii rastliny alebo drogy. S obľubou sa využívajú pri

príprave jedál, ako aromatické vône, na inhaláciu a do kúpeľov. Majú však aj výrazné

dezinfekčné vlastnosti (Erdelská et al, 2008). Liečivé rastliny obsahujúce silice môžu

pôsobiť hlienotvorne, upokojujúco, protizápalovo, ďalej môžu zabraňovať rastu

choroboplodných zárodkov, podporovať prekrvenie, pôsobiť močopudne, proti nadúvaniu,

zmierňovať kŕče alebo pomáhať pri problémoch s menštruáciou či kŕčoch v podbruší.

Slizy sú zlúčeniny rôznych polysacharidov. Rastliny obsahujúce sliz vytvárajú

ochranný film na koži a slizniciach, a tým pôsobia proti dráždeniu a zápalu, utišujú bolesť

a svrbenie. Tlmia aj prebytočnú žalúdočnú kyselinu (Bühringová, 2010).

Triesloviny (medzi ktoré patria aj známe taníny) so svojim špecifickým sťahujúcim

účinkom na cievy sa využívajú pri krvácaní, zvýšenej sekrécii a hnačke. Zrážaním

proteínov a aglutinovaním krviniek zabraňujú difúznemu kapilárnemu krvácaniu. Tým sa

predchádza napríklad krvácaniu zo slizníc tráviaceho traktu pri ochoreniach tejto sústavy.

Triesloviny majú protizápalový aj antibakteriálny účinok (Erdelská et al, 2008). Liečivé

rastliny obsahujúce triesloviny sa používajú vnútorne vo forme čajov proti hnačke alebo

ako protiliek pri otravách alkaloidmi či ťažkými kovmi. Zvonka slúžia ako obklady na

ošetrenie rán, pri mokvajúcich kožných chorobách, menších popáleninách, alergiách

a svrbení (Bühringová, 2010).

Vitamíny sú organické zlúčeniny, ktoré organizmus človeka získava potravou,

najmä z rastlín. Mnohé z nich sú koenzýmy. Vitamíny sú nevyhnutné pre zdravé

29

fungovanie ľudského tela. Optimálny prísun vitamínov do tela zabezpečuje ochranu pred

mnohými chorobami. Tak ako pri iných látkach aj pri vitamínoch platí, že ich nadmerný

prísun je nezdravý a často spôsobuje spustenie chorobných procesov.

Živice sa vyskytujú najmä v pletivách ihličnatých drevín. Väčšinou sú bezfarebné,

žlté alebo hnedé, teplom mäknú, topia sa a vo vode sú nerozpustné. Pre ich antiseptické

vlastnosti sa využívajú aj pri výrobe mastí alebo náplastí (Erdelská et al., 2008).

30

1.2.7 Spracovanie drog na priame použitie

Pre časti liečivých rastlín s obsahom účinných látok, ktoré sa používajú na liečebné

účely, sa používa termín droga.

Čaj – zápar, odvar

Čaj možno pripraviť dvoma spôsobmi, a to ako zápar – vylúhovaním, alebo odvar –

varením. V praxi sa čaj bežne pripravuje vylúhovaním. Takto sa pripravujú čaje z kvetov,

listov a vňatí. Odvar sa pripraví vsypaním drogy do vody, v ktorej sa potom varí 5 až 30

minút. Varenie sa používa najmä na prípravu čaju z koreňov, kôry, konárikov, plodov

a semien. Podľa druhu byliny alebo zloženia drogy možno používať aj kombinovaný

postup. Aromaterapia je jedna z liečebných a regeneračných metód, ktoré využívajú teplé

čaje a odvary. Uvoľňovanie aromatických látok teplom sa pre ich liečivé pôsobenie na

sliznice dýchacích orgánov a na pokožku používa na inhaláciu a naparovanie.

Extrakt vznikne zahustením alebo vysušením liehového roztoku drogy.

Macerát sa pripravuje dlhodobým lúhovaním drogy vo vode pri izbovej teplote.

Macerácia trvá dlhšie ako príprava čaju, a to niekoľko hodín až dní (Erdelská et al., 2008).

Masti sú mastné prípravky bez obsahu vody. Zvyšujú vlhkosť a pružnosť hornej

vrstvy kože a účinné látky tak môžu prenikať do hlbších vrstiev kože.

Krémy sú zlúčeniny (emulzie) tuku a vody, ktoré musí navzájom spojiť emulgátor.

„Mastnú frakciu“ tvorí napríklad olej, včelí vosk, kakaové maslo alebo lanolín, „vodovú

frakciu“ voda, tinktúra z liečivých rastlín, čaje alebo hydroláty.

Oleje – na získanie liečivého oleja treba v oleji rozpustiť zložku rastliny rozpustnú

v tuku. Používajte na to len kvalitné oleje (Bühringová, 2010).

Octové výluhy sa používajú najmä v kulinárstve na dochucovanie jedál. Na

liečebné účely sa využívajú vo forme lokálnych obkladov pri opuchoch, zápaloch

a poruchách trávenia.

Prášok sa pripravuje rozdrvením alebo rozomletím dobre usušených rastlín.

Používa sa vnútorne, obyčajne rozmiešaný v tekutine, alebo zvonka ako zásyp.

31

Sirup je koncentrovaný cukrový roztok, ktorý obsahuje rastlinnú šťavu alebo

extrakt z drog.

Šťava sa získava odstredením z čerstvých rastlín alebo plodov kuchynským

odšťavovačom.

Tinktúra je roztok pripravený vylúhovaním drogy v alkohole. Je to liečivý preparát

s najdlhšou životnosťou, ktorý sa dá pripraviť v domácich podmienkach. Užíva sa po

kvapkách pridávaných do vody alebo čaju (Erdelská et al., 2008).

32

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom mojej diplomovej práce bolo vykonanie floristického prieskumu vo

vymedzenom území, a to v katastroch obcí Močenok, Horná Kráľová a Hájske, ležiacich v

Podunajskej nížine, na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Tieto položky sme

herbalizovali a určovali.

Čiastkovými cieľmi bolo:

zostavenie zoznamu všetkých zistených druhov podľa čeľade, lokality zberu, pôvodu

(invázne, expanzívne), ohrozenosti a hlavne so zameraním na jedlé a liečivé druhy,

ktoré sú významné vo výžive ľudí,

určiť výskyt a percentuálny podiel týchto jednotlivých druhov

opísať najvýznamnejšie jedlé a liečivé druhy významné vo výžive ľudí.

33

3 METODIKA PRÁCE

3.1 ZBER A SPRACOVANIE FLORISTICKÝCH ÚDAJOV

Floristické pomery obcí Močenok, Horná Kráľová a Hájske sme sledovali počas

vegetačných období rokov 2009 - 2010, a to v mesiacoch marec až október. Priebežne sme

sa počas tohto obdobia venovali tvorbe herbára. Pravidelne sme navštevovali mapované

územie, pričom sme zaznamenávali dátum aj lokalitu zberu. Zozbierané druhy

z jednotlivých navštevovaných lokalít sme postupne zapisovali a herbalizovali. Položky

sme najskôr museli lisovať zaťažené v novinových papieroch, ktoré sme viackrát

vymieňali, aby nám položky nesplesniveli. Takto vylisovaný a vysušený rastlinný materiál

sme vkladali do tvrdých dosiek spolu s herbárovými štítkami a údajmi, aby sa nám

jednotlivé druhy nepomiešali.

Rastlinný materiál sme po vysušení určovali podľa kľúčov Dostála a Červenku

(1991, 1992), Kubáta et al. (2002) a publikácie Z našej prírody (Krejča et al., 1978). Pri

každom taxóne uvádzame okrem slovenského aj latinský názov podľa práce Marholda

a Hindáka (1998). V doskách sa určený rastlinný materiál prepravoval na katedru botaniky

SPU. Počas floristického prieskumu sme tiež pravidelne vyhotovovali fotografickú

dokumentáciu jednotlivých lokalít a viacerých druhov rastlín. Nazbierané rastlinné položky

sa nachádzajú na katedre botaniky FAPZ SPU, ako súčasť vedeckého herbára.

Invázne a expanzívne druhy sú podľa práce Gojdičová et al. (2002) nasledovne členené:

1. Alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné) taxóny, archeofyty a neofyty, ktoré sa uplatňujú

tak v synantropných spoločenstvách (na antropogénnych stanovištiach), ako aj v

poloprirodzených a prirodzených spoločenstvách a v nich potom vytláčajú pôvodné druhy,

správajú sa invázne, 1a) neofyty, 1b) archeofyty,

2. Alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné) taxóny, neofyty, u ktorých invázne správanie sa

možno predpokladať alebo sa správajú invázne zatiaľ len lokálne – potenciálne invázne,

3. Alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné) taxóny, neofyty, ktoré sa u nás pestujú a často

splaňujú, ale zatiaľ sa ešte neuplatňujú v poloprirodzených a prirodzených spoločenstvách

34

(pozornosť je im potrebné venovať z toho dôvodu, že nevieme odhadnúť ich správanie sa v

budúcnosti) – často splaňujúce,

4. Alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné) taxóny, neofyty, ktoré sa u nás pestujú (pestovali)

a splaňujú len ojedinelo – ojedinelo splaňujúce,

5. Alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné) taxóny, neofyty, ktoré sa na naše územie dostali

neúmyselne, t.j. boli zavlečené, napríklad spolu s dopravou rôznych druhov tovarov

(nerastné suroviny, vlna, obilie, ovocie atď.) a zatiaľ sa ešte nesprávajú invázne –

zavlečené,

6. Alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné) taxóny, neofyty, ktoré už u nás zdomácneli, resp.

nachádzajú sa v nižších fázach naturalizačného procesu, ale zatiaľ sa nesprávajú invázne –

zdomácnené,

7. Taxóny, ktorých zaradenie do niektorej z iných kategórií bolo problematické pre

nedostatok údajov – nezaradené,

8. Autochtónne (pôvodné) taxóny, ktoré sa nápadne šíria na úkor ostatných druhov

(správajú sa expanzívne) – expanzívne.

Invázne druhy

Sú na území Slovenska nepôvodné druhy, ktoré boli na územie Slovenska dovezené

za rôznym účelom zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Najčastejšie boli

dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo

šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Invázne druhy majú vysoký reprodukčný

potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo

vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto

druhov v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri

vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách ale zasahujú aj do

pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia

významne menia charakter biotopov a ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú

homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne kožné

poranenia. Odstraňovanie týchto druhov je tiež veľmi problematické, vyžaduje si

systematické niekoľkoročné zásahy, aby sa dosiahli požadované výsledky.

35

Problematika inváznych druhov rastlín je riešená aj v slovenskej legislatíve

(http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php).

Expanzívne druhy

Expanzívne druhy sú autochtónne (pôvodné) taxóny, ktoré sa nápadne šíria na úkor

ostatných druhov (správajú sa expanzívne) (Gojdičová et al., 2002). Podľa Nováka (2008)

je to rozpínavý rastlinný druh, ktorý sa rozširuje v dôsledku zmien životných podmienok

(obohatenie pôdy živinami, okysľovanie prostredia, odlesňovanie atď.).

Hodnotenie jedlých a liečivých rastlín je v práci uvedené podľa zahraničnej

internetovej stránky http://www.pfaf.org/index.php. (Plants for a future). Hodnotenie bolo

vykonávané na základe 5 stupňov: 1 = veľmi malé použitie, 2 = mierne úžitkové rastliny, 3

= štandardné rastliny, 4 = veľmi prospešné rastliny, 5 = vysoko hodnotené druhy.

36

3.2 VYMEDZENIE SKÚMANÉHO ÚZEMIA

Mapované územie, ktoré je súčasťou okresu Šaľa patrí do Nitrianskeho okresu, leží

na Podunajskej nížine, na juhozápadnom okraji nitrianskej pahorkatiny.

Najvyšší bod územia je 183 m n. m. v katastri obce Močenok a najnižší bod územia

108 m n. m. je pri výtoku rieky Váh z okresu (Adamová et al., 2005).

Územie nášho výskumu leží v chotároch troch obcí, ktoré navzájom susedia.

V extraviláne obce Hájske sme mapovali južnú aj severnú časť. V Močenku aj Hornej

Kráľovej bola predmetom skúmania východná oblasť extravilánu oboch obcí. Mapa

sledovaného územia s rozdelením na jednotlivé lokality zberu je priložená v prílohe.

37

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA

Počas floristického prieskumu, vykonaného v rokoch 2009 – 2010 sme počas

vegetačného obdobia v skúmanom území celkovo zistili 207 taxónov vyšších rastlín

nelesných biotopov. Uvádzame ich v abecednom poradí:

Latinský názovSlovenský

názovČeľaď Lokalita Ohr. Inv.

Jedlé

(1-5)

Liečivé

(1-5)

Acer pseudoplatanus L. javor horský Asteraceae 4, 5, 12 2 1Acosta rhenana (Boreau) Soják

nevädzka porýnska Asteraceae 8, 14

Agrimonia eupatoria L. repík lekársky Rosaceae 11, 14 2 3Achillea collina J. Becker ex Rchb.

rebríček kopcový Asteraceae 1, 8, 10

Achillea millefolium L. rebríček obyčajný Asteraceae 4, 11, 13 3 4

Ailanthus altissima (Mill.) Swingle

pajaseň žliazkatý Simaroubaceae 4, 6 1a) 1 3

Althaea officinalis L. ibiš lekársky Malvaceae 2, 11 5 5Amaranthus powellii S.Watson

láskavec zelenoklasý Amaranthaceae 2, 4, 6 2 2

Amaranthus retroflexus L. láskavec ohnutý Amaranthaceae 2, 4, 8, 14 2 3 2

Ambrosia artemisifolia L. ambrózia palinolistá Asteraceae 6, 9, 14 1a)

Anethum graveolens L. kôpor voňavý Apiaceae 5 3 4 3Anchusa officinalis L. smohla lekárska Boraginaceae 4 2 1Anthriscus cerefolium (L.) Hoffm. trebuľka voňavá Apiaceae 4 3 2

Anthriscus sylvestris (L.) Hoffm. trebuľka lesná Apiaceae 2, 6, 9 2 1

Apera spica-venti (L.) P. Beauv.

metlička obyčajná Poaceae 1, 7, 8 1b)

Apium graveolens L. zeler voňavý Apiaceae 7, 10 3 3

Arctium lappa L. lopúch väčší Asteraceae 1, 4, 5, 6, 14, 15 4 5

Arctium tomentosum Mill. lopúch plstnatý Asteraceae 1, 2, 8, 15

Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv. ex J. Presl et C. Presl

ovsík obyčajný Poaceae 2, 14 8

Artemisia santonicum subsp.patens (Neirl.) K. M. Perss.

palina slanomilná rozložitá

Asteraceae 8 EN/§ 1 2

Artemisia vulgaris L. palina obyčajná Asteraceae 2, 11, 13 8 2 3

Aster lanceolatus Willd. astra kopijovitolistá Asteraceae 2, 4 1a) 1

Aster novi-belgii L. astra novobelgická Asteraceae 2 1a)

Atriplex prostrata DC. loboda rozprestretá Chenopodiaceae 8, 13

Atriplex sagittata Borkh. loboda lesklá Chenopodiaceae 4, 11 1b) 4 2Atriplex tatarica L. loboda tatárska Chenopodiaceae 8 1b) 2Avena sativa L. ovos siaty Poaceae 4 3 3

38

Ballota nigra L. balota čierna Lamiaceae 4 1b) 3Berteroa incana (L.) DC. šedivka sivá Brassicaceae 4, 14Bromus commutatus subsp. commutatus Schrad.

stoklas lúčny Poaceae 4, 9, 12 VU

Bromus hordeaceus L. stoklas mäkký Poaceae 1, 6Bromus sterilis L. stoklas jalový Poaceae 4, 11 1b)Calamagrostis epigejos (L.) Roth smlz kroviskový Poaceae 8, 4, 10 8

Camelina microcarpa Andrz. ex DC.

ľaničník maloplodý Brassicaceae 4, 12

Camphorosma annua Pall. gáfrovka ročná Chenopodiaceae 8 CR/§Capsella-bursa pastoris (L.) Medik.

kapsička pastierska Brassicaceae 4, 5 3 2

Cardaria draba (L.) Desv. vesnovka obyčajná Brassicaceae 6, 12 1b) 2 1

Castanea sativa Mill. gaštan jedlý Fagaceae 4, 6 5 2Cerasus avium (L.) Moench čerešňa vtáčia Rosaceae 4, 10

Cichorium intybus L. čakanka obyčajná Cichoriaceae 2, 4, 7,

13 1b) 4 3

Cirsium arvense (L.) Scop. pichliač roľný Asteraceae 2, 8, 9 8 2 2

Clematis vitalba L. plamienok plotný Ranunculaceae 4, 5 1 2

Conium maculatum L. bolehlav škvrnitý Apiaceae 2, 4, 13 1b) 1 2

Consolida regalis Gray ostrôžka poľná Ranunculaceae 2, 13, 15 3

Convolvulus arvensis L. pupenec roľný Convolvulaceae 3, 4, 12, 13 1 2

Conyza canadensis (L.) Cronquist.

turanec kanadský Asteraceae 2, 11, 13 1a) 1 3

Coronopus squamatus (Forssk.) Asch.

vraňonôžka šupinatá Brassicaceae 8 EN 1

Crataegus laevigata (Poir. In Lam.) DC. hloh obyčajný Rosaceae 7 3 5

Crataegus monogyna Jacq.

hloh jednosemenný Rosaceae 10, 11,

15 3 5

Cynodon dactylon (L.) Pers.

prstnatec obyčajný Poaceae 2, 8 3

Dactylis glomerata L. reznačka laločnatá Poaceae 2, 4, 7 1

Datura stramonium L. durman obyčajný Solanaceae 12 2 4

Daucus carota L. mrkva obyčajná Apiaceae 2, 4, 11 5 3Descurainia sophia (L.) Webb ex Prantl. úhorník liečivý Brassicaceae 4 2 2

Dipsacus fullonum L. štetka lesná Dipsacaceae 8, 9 2Echinochloa crus-galli (L.) P. Beauv. ježatka kuria Poaceae 1, 2, 3,

14 3 2

Echium vulgare L. hadinec obyčajný Boraginaceae 4 1 2

Elytrigia repens (L.) Desv. ex Nevski. pýr plazivý Poaceae 1, 12 2 2 3

Epilobium hirsutum L. vŕbovka chlpatá Onagraceae 11 2 2 1

Epilobium tetragonum L. vŕbovka štvorhranná Onagraceae 1, 6 1

Erigeron canadensis L. turica kanadská Asteraceae 10 1 3Eryngium campestre L. kotúč poľný Apiaceae 7, 9 2 2

39

Falcaria vulgaris Bernh. kosáčik obyčajný Apiaceae 4, 14

Fallopia convolvulus (L.) A. Löve

pohánkovec ovíjavý Polygonaceae 2

Festuca pseudovina Hack. ex Wiesb.

kostrava paovčia Poaceae 4

Fragaria vesca L. jahoda obyčajná Rosaceae 3, 7 5 3Frangula alnus Mill. krušina jelšová Rhamnaceae 4, 6, 11Fraxinus angustifolia Vahl. jaseň úzkolistý Oleaceae 3,5 1

Fraxinus excelsior L. jaseň štíhly Oleaceae 2, 3, 4, 7 2 2Fraxinus pennsylvanica Marshall. jaseň červený Oleaceae 2, 8, 11 2 1 1

Galium aparine L. lipkavec obyčajný Rubiaceae 1, 5, 10 2 3

Galium verum L. lipkavec syridlový Rubiaceae 2, 4, 14 3 2

Genista germanica L. kručinka nemecká Fabaceae 4, 9 1

Heleochloa schoenoides (L.) Host ex Roem.

bahienka šašinovitá Poaceae 8 CR/§

Helianthus annuus L. slnečnica ročná Asteraceae 1, 9 3 5 2Heliotropium europaeum L.

skrutec európsky Boraginaceae 7 EN

Hibiscus trionum L. ibištek trojdielny Malvaceae 8 VU 2 1

Hordeum distichon L. jačmeň dvojradový Poaceae 1, 2, 4 4 3

Hordeum geniculatum All.

jačmeň tuhoštetinatý Poaceae 8, 9 CR/§

Hordeum murinum L. jačmeň myší Poaceae 8, 9 2 1

Humulus lupulus L. chmeľ obyčajný Cannabaceae 2, 4, 5, 12 4 5

Hypericum perforatum L. ľubovník bodkovaný Hypericaceae 8, 9, 14 2 4

Chelidonium majus L. lastovičník väčší Papaveraceae 5, 8 1 3Chenopodium album L. mrlík biely Chenopodiaceae 4, 8 3 2Chenopodium glaucum L. mrlík sivý Chenopodiaceae 8, 13 2Chenopodium hybridum L. mrlík hybridný Chenopodiaceae 8 2 1

Chenopodium strictum Roth mrlík tuhý Chenopodiaceae 4 2

Chenopodium urbicum L. mrlík mestký Chenopodiaceae 13 VU 2Inula britannica L. oman britský Asteraceae 10, 11 3Iris preudacorus L. kosatec žltý Iridaceae 14, 15

Iva xanthifolia Nutt iva voškovníkovitá Asteraceae 3, 9 1a) 1

Jacea pannonica (Heuff.) Soják

nevädzovec panónsky Asteraceae 7, 8, 9,

14Juglans regia L. orech kráľovský Juglandaceae 8, 15 4 3Juncus effusus L. sitina rozložitá Juncaceae 14 1 2Knautia arvensis (L.) Coult. chrastavec roľný Dipsacaceae 4, 14 2

Kochia scoparia L. kochia metlovitá Chenopodiaceae 11, 15Lactuca serriola L. šalát kompasový Cichoriaceae 2, 4, 5, 6 2 3

Lathyrus tuberosus L. hrachor hľuznatý Fabaceae 7, 9, 14 5

Lavandula angustifolia levanduľa Lamiaceae 9, 10 4 2 3

40

Mill. úzkolistá

Lepidium ruderale L. žerucha zborenisková Brassicaceae 15 2 1

Linaria vulgaris Mill. pyštek obyčajný Scrophulariaceae 2, 4, 14 1 2Linum tenuifolium L. ľan tenkolistý Linaceae 4, 9Lolium perenne L. mätonoh trváci Poaceae 2 1 1

Lonicera tatarica L. zemolez tatársky Caprifoliaceae 3, 9 2

Lotus tenuis Waldst. et Kit. ex Willd.

ľadenec tenkolístkový Fabaceae 2, 8, 9

Lycium barbarum L. kustovnica cudzia Solanaceae 2, 5, 9 1a) 4 3

Lychnis viscaria L. smolnička obyčajná Caryophyllaceae 9, 13

Lysimachia vulgaris L. čerkáč obyčajný Primulaceae 1, 9 1 2

Marrubium vulgare L. jablčník obyčajný Lamiaceae 2, 3 VU 1 3

Matricaria recutita L. rumanček kamilkový Asteraceae 8, 13 1 5

Medicago falcata L. lucerna kosákovitá Fabaceae 3, 12

Medicago sativa L. lucerna siata Fabaceae 11, 12 7 4 3Melandrium album L. knotovka biela Caryophyllaceae 8, 9Mercurialis annua L. bažanka ročná Euphorbiaceae 2, 3, 4 1 1Morus alba L. moruša biela Moraceae 6, 15 4 3Negundo aceroides Moench.

javorovec jaseňolistý Aceraceae 3, 8 1a)

Ononis spinosa L. ihlica tŕnitá Fabaceae 2, 12 2 2Panicum miliaceum subsp. ruderale (Kitag.) Tzvelev

proso siate rumoviskové Poaceae 2 2 3 2

Papaver rhoeas L. mak vlčí Papaveraceae 2, 4, 13, 14 2 3

Papaver somniferum L. mak siaty Papaveraceae 1, 2, 4, 7, 12, 15 4 4

Pastinaca sativa L. paštrnák siaty Apiaceae 4, 14 8 4 1Persicaria lapathifolia (L.) S. F. Gray

horčiak štiavolistý Polygonaceae 11, 14,

15Persicaria maculosa S. F. Gray

horčiak obyčajný Polygonaceae 1, 2, 8,

11 1 2

Persicaria mitis (Schrank) Asenov

horčiak riedkokvetý Polygonaceae 6

Petrorhagia prolifera (L.) P. W. Ball et Heywood

tunika prerastená Caryophyllaceae 3, 7

Petroselinum crispum (Mill.) A. W. Hill

petržlen záhradný Apiaceae 8, 15 4 3

Phaseolus vulgaris L. fazuľa záhradná Fabaceae 5, 15 4 3 2Philadelphus coronarius L.

pajazmín vencový Hydrangeaceae 11 4

Phragmites australis (Cav.) Steud.

trsť obyčajná pravá Poaceae 2, 8 8 5 2

Picris hieracioides L. horčík jastrabníkovitý Cichoriaceae 2, 4, 14 8 2 1

Pimpinella saxifraga L. bedrovník lomikameňový Apiaceae 4, 6 2 2

Plantago major L. skorocel väčší Plantaginaceae 5, 11, 12 2 3Plantago tenuiflora Waldst. et Kit.

skorocel tenkokvetý Plantaginaceae 8 CR/§

Poa trivialis L. lipnica pospolitá Poaceae 9, 14

41

Podospermum canum C. A. Mey. hadí koreň sivý Cichoriaceae 1, 10 EN

Polygonum aviculare L. stavikrv vtáči Polygonaceae 2, 4 8 2 3Populus alba L. topoľ biely Salicaceae 2, 15 1 2Populus × canadensis Moench topoľ kanadský Salicaceae 11 6 1

Populus nigra L. topoľ čierny Salicaceae 11 1 3

Portulaca oleracea L. portulaka zeleninová Portulacaceae 9 4 4 3

Potentilla anserina L. nátržník husí Rosaceae 1, 2, 11 3 3

Potentilla argentea L. nátržník strieborný Rosaceae 7, 13

Potentilla reptans L. nátržník plazivý Rosaceae 1, 13 1 2

Prunus cerasifera Ehrh. slivka čerešňoplodá Rosaceae 8, 15 3 4 1

Prunus spinosa L. sliva trnková (trnka) Rosaceae 3, 8 3 2

Puccinellia distans (Jacq.) Parl.

steblovec odstávajúci Poaceae 8 8 1

Pulicaria dysenterica (L.) Bernh.

blšník červienkový Asteraceae 12 NT 1

Pulicaria vulgaris Gaertn. blšník obyčajný Asteraceae 8, 9 NTPulegium vulgare Mill. mäta sivá Lamiaceae 8Ranunculus sardous Crantz

iskerník sardínsky Ranunculaceae 7, 8, 9

Raphanus raphanistrum L.

reďkev ohnicová Brassicaceae 13 2 1

Reynoutria japonica Houtt.

pohánkovec japonský Polygonaceae 14

Rhamnus cathartica L. rašetliak prečisťujúci Rhamnaceae 6, 10 3

Ribes nigrum L. ríbezľa čierna Grossulariaceae 1, 5, 8 6 5 3

Robinia pseudoacacia L. agát biely Fabaceae 2, 4, 11, 12 1a) 3 2

Roegneria canina (L.) Nevski

pýrovníkovec psí Poaceae 1, 10

Rosa canina L. ruža šípová Rosaceae 8, 11 3 3Rosa foetida Herrm. ruža žltá Rosaceae 7Rubus caesius L. ostružina ožina Rosaceae 4 2

Rubus idaeus L.ostružina malinová (malina)

Rosaceae 6, 7 5 3

Rumex crispus L. štiavec kučeravý Polygonaceae 4, 8 2 3Rumex stenophyllus Ledeb. štiavec úzkolistý Polygonaceae 3, 11 VU

Salix alba L. vŕba biela Salicaceae 11, 15 1 3Salix purpurea L. vŕba purpurová Salicaceae 14 1 3Salvia nemorosa L. šalvia hájna Lamiaceae 1, 9, 10 1Salvia pratensis L. šalvia lúčna Lamiaceae 9 1Sambucus nigra L. baza čierna Caprifoliaceae 9, 15 8 4 3

Saponaria officinalis L. mydlica lekárska Caryophyllaceae 3, 4 3

Scabiosa ochroleuca L. hlaváč žltkastý Dipsacaceae 14Scirpoides holoschoenus (L.) Soják

šarinka obyčajná Cyperaceae 8 LR:nt

Scleranthus annuus L. sklerant ročný Caryophyllaceae 13 1Sclerochloa dura (L.) P. Beauv. tvrdica obyčajná Poaceae 2, 9

42

Secale cereale L. raž siata Poaceae 1, 9 4 1Securigera varia (L.) Lassen

ranostajovec pestrý Fabaceae 12, 13

Senecio erraticus Bertol. starček bludný Asteraceae 3Setaria pumila (Poir.) Roem. et Schult. mohár sivý Poaceae 4 2

Silene latifolia subsp. alba ( Mill.) Greuter et Burdet knotovka biela Caryophyllaceae 2, 14

Sisymbrium loeselii L. huľavník Loeselov Brassicaceae 8 1b) 1

Solanum tuberosum L.ľuľok zemiakový (zemiak)

Solanaceae 3, 5, 15 4 5 2

Solidago gigantea Aiton zlatobyľ obrovská Asteraceae 2 1a) 2

Spergularia media (L.) C. Presl

pakolenec obrúbený Caryophyllaceae 13 CR/§

Stellaria media (L.) VILL. hviezdica prostredná Caryophyllaceae 3 2 3

Stenactis annua (L.) Nees hviezdnik ročný Asteraceae 3, 11 1a) 1Swida sanguinea (L.) Opiz svíb krvavý Cornaceae 2, 5, 15 2 1

Symphoricarpos albus (L.) S. F. Blake imelovník biely Caprifoliaceae 10 4 1 2

Syringa vulgaris L. orgován obyčajný Oleaceae 1, 4, 6 3 1 1

Tanacetum vulgare L vratič obyčajný Asteraceae 2, 6, 8, 9 1b) 2 2Taraxacum officinale auct. non Weber púpava lekárska Cichoriaceae 7, 8, 9,

10, 11 4 3

Tetragonolobus maritimus (L.) Roth

paľadenec prímorský Fabaceae 12, 13 VU

Thlaspi arvense L. peniažtek roľný Brassicaceae 2, 9 2 2Tilia cordata Mill. lipa malolistá Tiliaceae 3, 15 5 3Tithymalus cyparissias (L.) Scop.

mliečnik chvojkový Euphorbiaceae 2, 8, 10

Torilis japonica (Houtt.) DC. torica japonská Apiaceae 11 2 1

Trifolium arvense L. ďatelina roľná Fabaceae 11Trifolium bonannii J. Presl et C. Presl

ďatelina Bonannova Fabaceae 8 DD

Trifolium pratense L. ďatelina lúčna Fabaceae 12, 14 3 3Trifolium repens L. ďatelina plazivá Fabaceae 11 3 2Tripleurospermum perforatum (Mérat) M. Laínz

parumanček nevoňavý Asteraceae 1, 2, 4, 9,

10 1b)

Tripolium pannonicum astra soľomilná panónska Asteraceae 2, 9 EN/§ 2

Triticosecale × rimpaui L. tritikale ozimné Poaceae 8, 9 3Triticum aestivum L. pšenica siata Poaceae 12, 13 4 2

Urtica dioica L. pŕhľava dvojdomá Urticaceae 3, 9 5 5

Verbascum phlomoides L. divozel sápovitý Scrophulariaceae 2 3Vicia striata M. Bieb. vika pruhovaná Fabaceae 8, 9 LR:ntXanthium albinum (Widder) H. Scholz et Sukopp

voškovník polabský Asteraceae 7, 12 7

Xanthium spinosum L. voškovník tŕnitý Asteraceae 6 6 1

43

Zea mays L. kukurica siata Poaceae 4, 8, 9, 12 3 4 3

Lokality výskumu:

Horná Kráľová: 1 – Krivý, 2 – popri poľnej ceste vedľa potoka, 3 – v lese, 4 – popri

poľnej ceste smerom k lesu, 5 – popri vinohradoch, 6 – okraje lesa

Močenok (Močenský les): 7 –porast v okolí chaty, 8 – majer Szik, (osada Siky,

označované aj ako Sík), 9 – pri obecnej lúke

Hájske: 10 – Staré Hoštáky, 11 – lúčne porasty pri rybníku, 12 – okraje poľa, 13 – popri

poľnej ceste, 14 – lúka pri strelnici, 15 – remízka medzi vinohradmi a poliami

Vysvetlivky skratiek k jednotlivým ohrozeným druhom:

Ohr. – ohrozený druh podľa Ferákovej et al. (2001), CR (Critically Endangered) – kriticky

ohrozené druhy, EN – ohrozené, VU (Vulnerable) – zraniteľné druhy, NT (Near

Threatened) – takmer ohrozené druhy, LR: nt (Lower Risk) – menej ohrozené taxóny, s

podkategóriou (Near Threatened) – takmer ohrozené druhy, DD (Data Deficient) – taxóny,

pri ktorých údaje chýbajú alebo sú nedostačujúce, § – zákonom chránený druh podľa

Vyhlášky č. 24/2003 Z.z.

Vysvetlivky k jednotlivým kategóriám inváznych druhov: Inv. – invázny alebo expanzívny

druh podľa práce Gojdičová et al. (2002): 1a) neofyty, 1b) archeofyty, 2 – potenciálne

invázne, 3 – často splaňujúce, 4 – ojedinelo splaňujúce, 5 – zavlečené, 6 – zdomácnené, 7

– nezaradené, 8 – expanzívne.

Vysvetlivky k jednotlivým kategóriám liečivých a jedlých taxónov (podľa

http://www.pfaf.org/index.php): 1 = veľmi malé využitie, 2 = mierne úžitkové rastliny, 3 =

štandardné jedlé a liečivé rastliny, 4 = veľmi prospešné jedlé a liečivé rastliny, 5 = vysoko

hodnotné jedlé a liečivé druhy.

44

4.1.1. Zhodnotenie floristického prieskumu

Z uvedeného súboru 207 zistených taxónov vyšších rastlín sme v sledovanom

území zaznamenali 47 inváznych, čiže nepôvodných druhov, čo predstavuje asi 23 % flóry

skúmaného územia a 10 expanzívnych, čiže pôvodných ale šíriacich sa druhov, čo

predstavuje asi 5 % flóry skúmaného územia. Ostatné druhy boli zaznamenané v počte

150, čo predstavuje 72 % flóry skúmaného územia (obr. 1).

23 %

5 %

72 %

Invázne druhy Expanzívne druhy Ostatné druhy

Obr. 1 Prehľad percentuálneho zastúpenia inváznych, expanzívnych a ostatných druhov vo

flóre sledovaného územia.

Zo 47 zistených nepôvodných (inváznych) druhov patrí podľa Gojdičovej et al.

(2002) medzi neofyty 11 druhov: Ailanthus altissima (Mill.) Swingle, Ambrosia

artemisifolia L., Aster lanceolatus Willd., Aster novi-belgii L., Conyza canadensis (L.)

Cronquist., Iva xanthifolia Nutt, Lycium barbarum L., Negundo aceroides Moench.,

Robinia pseudoacacia L., Solidago gigantea Aiton, a Stenactis annua (L.) Nees.

Najčastejší výskyt sme zaznamenali u druhov: ambrózia palinolistá (Ambrosia

artemisifolia – 3 lokality), turanec kanadský (Conyza canadensis – 3 lokality), kustovnica

cudzia (Lycium barbarum – 3 lokality) a agát biely (Robinia pseudoacacia – 4 lokality).

Medzi archeofyty patrí tiež 11 druhov: Apera spica-venti (L.) P. Beauv., Atriplex

sagittata Borkh., Atriplex tatarica L., Ballota nigra L., Bromus sterilis L., Cardaria draba

(L.) Desv., Cichorium intybus L., Conium maculatum L., Sisymbrium loeselii L.,

45

Tanacetum vulgare L a Tripleurospermum perforatum (Mérat) M. Laínz. Najčastejší

výskyt sme zaznamenali u druhov: čakanka obyčajná (Cichorium intybus – 4 lokality),

vratič obyčajný (Tanacetum vulgare – 4 lokality) a parumanček nevoňavý

(Tripleurospermum perforatum – 5 lokalít).

Potenciálne invázne taxóny boli nájdené v počte 9 druhov. Medzi ne patria:

Amaranthus powellii S.Watson, Amaranthus retroflexus L., Datura stramonium L.,

Elytrigia repens (L.) Desv. ex Nevski., Epilobium hirsutum L., Fraxinus pennsylvanica

Marshall., Chenopodium strictum Roth, Lonicera tatarica L., a Panicum miliaceum subsp.

ruderale (Kitag.) Tzvelev. Najrozšírenejším druhom bol láskavec zelenoklasý

(Amaranthus powellii – 3 lokality), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus – 4 lokality)

a jaseň červený (Fraxinus pennsylvanica – 3 lokality).

Často splaňujúce taxóny sme na danej lokalite zaznamenali v počte 5 taxónov. Sú

to: Anethum graveolens L., Helianthus annuus L., Prunus cerasifera Ehrh., Syringa

vulgaris L. a Zea mays L. Najčastejšie sa vyskytovali orgován obyčajný (Syringa vulgaris

– 3 lokality) a kukurica siata (Zea mays – 4 lokality).

K ojedinelo splaňujúcim taxónom patrí 6 druhov: Lavandula angustifolia Mill.,

Phaseolus vulgaris L., Philadelphus coronarius L., Portulaca oleracea L., Solanum

tuberosum L. a Symphoricarpos albus (L.) S. F. Blake. Najčastejšie sa vyskytoval ľuľok

zemiakový (zemiak) (Solanum tuberosum – 3 lokality).

Zavlečené taxóny alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné), neofyty, ktoré sa na naše

územie dostali neúmyselne a zatiaľ sa ešte nesprávajú invázne, sme na skúmanom území

neobjavili.

Čo sa týka skupiny zdomácnených taxónov, zistili sme v skúmanom území 3 takéto

druhy: Populus × canadensis Moench, Ribes nigrum L. a Xanthium spinosum L.

Najčastejší výskyt sme zistili u druhu ríbezľa čierna (Ribes nigrum – 3 lokality). Zistili sme

však aj splaňovanie kultúrnych druhov ako pšenica letná (Triticum aestivum) a jačmeň

dvojradový (Hordeum distichon). Dva posledné menované taxóny splanievajú veľmi často

(Dostál, Červenka, 1992).

Do skupiny nezaradených taxónov patria taxóny, ktorých zaradenie do niektorej z

iných kategórií bolo problematické pre nedostatok údajov. Sú to 2 druhy: Medicago sativa

46

L. a Xanthium albinum (Widder) H. Scholz et Sukopp. Obidva druhy sa vyskytovali v 2

lokalitách.

11 druhov

11 druhov

9 druhov

5 druhov

6 druhov3 druhy2 druhy

Invázne druhy

NeofytyArcheofytyPotenciálne invázneČasto splaňujúceOjedinele splaňujúceZavlečenéZdomácnenéNezaradené

Obr. 2 Prehľad zastúpenia počtu inváznych druhov v ich jednotlivých kategóriách podľa

práce Gojdičová et al. (2002).

V cieľovom území bolo zistených 10 expanzívnych (nepôvodných) druhov:

Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv. ex J. Presl et C. Presl, Artemisia vulgaris L.,

Calamagrostis epigejos (L.) Roth, Cirsium arvense (L.) Scop., Pastinaca sativa L.,

Phragmites australis (Cav.) Steud., Picris hieracioides L., Polygonum aviculare L.,

Puccinellia distans (Jacq.) Parl. a Sambucus nigra L. Najčastejšie sa vyskytovali palina

obyčajná (Artemisia vulgaris – 3 lokality), smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos – 3

lokality), pichliač roľný (Cirsium arvense – 3 lokality) a horčík jastrabníkovitý (Picris

hieracioides – 3 lokality).

Ohrozených druhov sme zaznamenali celkovo 21, z ktorých navyše bolo 7 druhov

chránených. Z hľadiska výskytu vzácnych a ohrozených druhov môžeme územie

považovať za relatívne bohaté. Z celkového počtu taxónov bolo v rôznych kategóriách

ohrozenosti teda 21 druhov, čo predstavuje asi 10 % flóry územia. Prehľad jednotlivých

ohrozených druhov a podrobnejšie rozdelenia podľa Ferákovej et al. (2001) uvádzame

v obrázku č. 3.

Medzi veľmi významné objavy patrilo zistenie výskytu piatich kriticky ohrozených

druhov (CR): Camphorosma annua Pall. (gáfrovka ročná), Heleochloa schoenoides (L.)

47

Host ex Roem. (bahienka šašinovitá), Hordeum geniculatum All. (jačmeň tuhoštetinatý),

Plantago tenuiflora Waldst. et Kit. (skorocel tenkokvetý) a Spergularia media (L.) C. Presl

(pakolenec obrúbený).

Ohrozené druhy (kategória EN), sme v skúmanej lokalite zaznamenali v počte 5

druhov. Sú to Artemisia santonicum subsp. patens (Neirl.) K. M. Perss. (palina slanomilná

rozložitá), Tripolium pannonicum (Jacq.) Soó (astra soľomilná panónska), Coronopus

squamatus (Forssk.) Asch. (vraňonôžka šupinatá), Heliotropium europaeum L. (skrutec

európsky) a Podospermum canum C. A. Mey. (hadí koreň sivý).

Medzi zraniteľné druhy (VU) môžeme zaradiť 6 taxónov: Bromus commutatus

subsp. commutatus Schrad. (stoklas lúčny), Hibiscus trionum L. (ibištek trojdielny),

Chenopodium urbicum L. (mrlík mestký), Marrubium vulgare L. (jablčník obyčajný),

Rumex stenophyllus Ledeb. (štiavec úzkolistý) a Tetragonolobus maritimus (L.) Roth

(paľadenec prímorský).

Takmer ohrozené druhy (NT) sme v cieľovom území zaznamenali tiež, a to v počte

2 taxónov. Sú to Pulicaria vulgaris Gaertn. (blšník obyčajný) a Pulicaria dysenterica (L.)

Bernh. (blšník červienkový).

Medzi menej ohrozené taxóny, s podkategóriou takmer ohrozené druhy (LR: nt)

patrí Scirpoides holoschoenus (L.) Soják (šarinka obyčajná) a Vicia striata M. Bieb. (vika

pruhovaná).

Trifolium bonannii J. Presl et C. Presl (ďatelina Bonannova) patrí medzi taxóny, pri

ktorých údaje chýbajú alebo sú nedostačujúce (DD).

Na danom území sme zistili 7 druhov zákonom chránených, podľa Vyhlášky č.

24/2003 Z.z. Zaraďujeme sem tieto druhy: Artemisia santonicum subsp. patens (Neirl.) K.

M. Perss. (palina slanomilná rozložitá), Aster tripolium subsp. pannonicus (Jacq.) Soó

(astra soľomilná panónska), Camphorosma annua Pall. (gáfrovka ročná), Heleochloa

schoenoides (L.) Host ex Roem. (bahienka šašinovitá), Hordeum geniculatum All. (jačmeň

tuhoštetinatý), Plantago tenuiflora Waldst. et Kit. (skorocel tenkokvetý) a Spergularia

media (L.) C. Presl (pakolenec obrúbený).

48

5 taxóno

v

6 taxónov

5 taxónov2 taxóny

2 taxóny

1 taxón

7 taxónov

Ohrozené druhyENVUCRNTLR: ntDD§- chránené

Obr. 3 Prehľad počtu ohrozených a chránených druhov vyšších rastlín v sledovanom

území.

V Červenej knihe vzácnych a ohrozených druhov rastlín (Čeřovský et al., 1999) sa

uvádzajú z daného územia aj ďalšie ohrozené a chránené druhy, charakteristické pre

zasolené pôdy. Sú to: loboda pobrežná (Atriplex littoralis) – CR, skrytka ostnatá (Crypsis

aculeata) – CR, hadinec taliansky (Echium italicum) – VU, steblovec močiarny

(Puccinellia limosa) – EN a ďatelina hranatá (Trifolium angulatum) – CR, Ex? (možno

vyhynutý druh) (Matušicová, 2004, Matušicová, Černušáková, 2005). Počas nášho

výskumu sme ich výskyt nezaznamenali. Ako nový druh pre územie tu bol v poslednom

období zaznamenaný kriticky ohrozený taxón ďatelina tupolistá (Trifolium retusum) (Eliáš

jun. et al., 2011).

Gáfrovka ročná (obr. 4) (Camphorosma annua), ktorá znáša najväčšie koncentrácie

solí (Košťál, 2010) osídľuje slané oká. V súčasnosti sa vyskytuje len veľmi vzácne asi na

ôsmich lokalitách (Eliáš jun. et al., 2008). Tento európsky druh je rozšírený od Rakúska na

západe, v krajinách bývalej Juhoslávie, Maďarsku, na východ po Ukrajinu, ďalej v

Rumunsku a Bulharsku. Na Slovensku, kadiaľ prechádza severná hranica rozšírenia sa

vyskytuje iba na Podunajskej nížine, prevažne v jej východnej polovici. Na lokalitách

obsadzuje najzasolenejšie miesta zvané „slané oká“, na ktorých je často jediným druhom a

49

vytvára tu monocenózy aj s viac ako 80 % pokryvnosťou tvoriace spoločenstvo

Camphorosmetum annuae. Celá rastlina je sivozelená až hrdzavo červená. Kvitne od

augusta do októbra. Mimoriadne ohrozený druh, ktorého súčasný výskyt na Slovensku je

už iba zlomkom pôvodného rozšírenia (Dítě, 2008).

Obr. 4 (foto Daniel Dítě) (foto Róbert Šuvada)

Bahienka šašinovitá (obr. 5) (Heleochloa schoenoides) sa

vyskytuje na slaniskách, na periodicky obnažovaných dnách a na

brehoch jazierok a kaluží, vo vlhkých depresiách na poliach a v

priekopách a na poľných cestách. Vzácne sú známe aj výskyty na

obnažovaných, úplne nezasolených pôdach. Kvitne od júla do

októbra (Holub, Grulich, 1999). Na Slovensku sa vyskytuje na

Podunajskej a Východoslovenskej nížine (Eliáš jun. et al., 2008).

Obr. 5 (foto Róbert Šuvada)

Jačmeň tuhoštetinatý (obr. 6) (Hordeum geniculatum) v ČR nerastie, v SR vzácne

na Podunajskej nížine, najzápadnejšia lokalita sa nachádza neďaleko Bratislavy, najviac

lokalít je sústredených v okolí obcí Tvrdošovce, Hájske, Močenok, Jatov, Šurany a

Palárikovo. Rastie v teplých nížinách na slaniskách, slaných lúkach a pasienkoch.

Vyžaduje veľmi zasolené, na jar vlhké, v lete vysychajúce pôdy. Obsadzuje narušované

plochy s nezapojeným vegetačným krytom (Eliáš jun., 2007).

50

Obr. 6 (foto P. Eliáš, jun.)

Skorocel tenkokvetý (obr. 7) (Plantago tenuiflora) – na Slovensku je výskyt

obmedzený na Podunajskú (v minulosti dosť hojne) a Východoslovenskú nížinu (vzácne).

V súčasnosti je potvrdený výskyt už iba na niekoľkých posledných lokalitách na

Podunajsku (Veľké Kosihy, Močenok, Tvrdošovce, Šurany, Jatov), výskyt na východe

Slovenska bol nedávno opäť potvrdený (niekoľko jedincov). Vyskytuje sa na silne

zasolených, ťažkých pôdach v najteplejších nížinách. Výskyt druhu je obmedzený iba na

zraňované miesta, často na plošne veľmi obmedzených plochách. Výskyt je veľmi

nepravidelný, silne závisí od priebehu počasia (zrážok), v suchých rokoch sú populácie

málopočetné alebo sa druh vôbec neobjaví, v priaznivých rokoch môžeme pozorovať tisíce

rastlín. Kvitne od apríla do júna, v niektorých rokoch opakovane na jeseň. Dnešný výskyt

je iba zlomkom pôvodného rozšírenia a druh sa na Slovensku ocitol na hranici zániku.

Lokality zanikli veľkoplošným ničením slanísk. Tak ako ďalšie druhy slanísk patrí v

súčasnosti medzi najvzácnejšie rastliny Slovenska (Dítě, 2009).

51

Obr. 7 (foto Daniel Dítě)

Pakolenec obrúbený (obr. 8) (Spergularia media) rastie na slaných lúkach a v okolí

minerálnych prameňov, jedná sa o halofyt, objavuje sa takmer výhradne v pásme nížin,

vzácne v pásme pahorkatín. Silne ustúpil z pôvodných lokalít, rekultivácie spôsobili zánik

vhodných biotopov (Hoskovec, 2007).

Obr. 8 (foto Ladislav Hoskovec)

52

Všetkých 207 zaznamenaných taxónov sme zaraďovali podľa čeľade a zistili sme

prítomnosť celkovo 46 čeľadí. Najväčšie zastúpenie mala čeľaď Asteraceae (astrovité),

kde bolo prítomných až 29 taxónov, druhou najväčšou bola čeľaď Poaceae (lipnicovité),

kde sme zaradili 28 taxónov (obr. 9). Tretiu najpočetnejšiu skupinu tvorila čeľaď Fabaceae

(bôbovité) s 15 taxónmi, štvrtú Rosaceae (ružovité), so 14 taxónmi. Ďalej nasledovali

čeľade Apiaceae (mrkvovité), s počtom 12 taxónov, Brassicaceae (kapustovité), s počtom

taxónov 10, Chenopodiaceae (mrlíkovité), tiež s 10 taxónmi, Caryophyllaceae

(silenkovité) a Polygonaceae (stavikrvovité) s ôsmimi taxónmi, Lamiaceae

(hluchavkovité) so 6 taxónmi, Cichoriaceae (čakankovité) a Salicaceae (vŕbovité) s 5

taxónmi. Ostatné čeľade mali zastúpenie v počte jedného až štyroch taxónov. Najmenej,

len jedného zástupcu mali čeľade Simaroubaceae (simarubovité), Fagaceae (bukovité),

Convolvulaceae (pupencovité), Hydrangeaceae (hortenziovité), Cyperaceae (šachorovité),

Cornaceae (drieňovité), Aceraceae (javorovité), Cannabaceae (konopovité), Hypericaceae

(ľubovníkovité), Iridaceae (kosatcovité), Juglandaceae (orechovité), Juncaceae

(sitinovité), Linacecae (ľanovité), Primulaceae (prvosienkovité), Portulaceae

(portulakovité), Grossulariaceae (egrešovité), Tiliaceae (lipovité), Moraceae (morušovité)

a Urticaceae (pŕhľavovité).

14 %

13,5 %

6,8 %

6,5 %

5,8 %4,8 %4,8 %3,8 %

3,8 %2,9 %2,4 %

2,4 %

28,5 %

Zastúpenie jednotlivých čeľadíAsteraceaePoaceaeFabaceaeRosaceaeApiaceaeBrassicaceaeChenopodiaceaeCaryophyllaceaePolygonaceaeLamiaceaeCichoriaceaeSalicaceaeOstatné

Obr. 9 Prehľad zastúpenia najdôležitejších čeľadí vyšších rastlín v sledovanom území.

53

V práci bolo naším dôležitým cieľom u jednotlivých zaznamenaných druhov zistiť,

či patria medzi jedlé. To sme zisťovali pomocou internetovej stránky Plants For A Future.

Druhy, u ktorých stupeň jedlosti nie je uvedený buď nepatria medzi jedlé, alebo sme ho

neuviedli pre nedostatok informácií podľa hodnoteného zdroja.

Zistili sme, že z celkového počtu 207 taxónov bolo až 124 zaradených medzi jedlé,

v stupňoch jedlosti 1-5, čo predstavuje asi 40 % flóry skúmaného územia (obr. 10). Na

základe toho môžeme usudzovať, že sledované územie je relatívne bohaté na divorastúce

jedlé druhy.

60 %

40 %

jedlé druhy ostatné druhy

Obr. 10 Prehľad počtu potenciálne jedlých druhov v % z celkového počtu zaznamenaných

taxónov.

Za najvýznamnejšie jedlé druhy považujeme tie, ktoré sú ohodnotené stupňom 4

a 5. Sú to: ibiš lekársky (Althaea officinalis), kôpor voňavý (Anethum graveolens), lopúch

väčší (Arctium lappa), loboda lesklá (Atriplex sagittata), gaštan jedlý (Castanea sativa),

čakanka obyčajná (Cichorium intybus), mrkva obyčajná (Daucus carota), jahoda obyčajná

(Fragaria vesca), slnečnica ročná (Helianthus annuus), jačmeň dvojradový (Hordeum

distichon), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), orech kráľovský (Juglans regia), hrachor

hľuznatý (Lathyrus tuberosus), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), lucerna siata

(Medicago sativa), moruša biela (Morus alba), mak siaty (Papaver somniferum), paštrnák

siaty (Pastinaca sativa), petržlen záhradný (Petroselinum crispum), trsť obyčajná pravá

(Phragmites australis), portulaka zeleninová (Portulaca oleracea), slivka čerešňoplodá

(Prunus cerasifera), ríbezľa čierna (Ribes nigrum), ostružina malinová (malina) (Rubus

54

idaeus), baza čierna (Sambucus nigra), raž siata (Secale cereale), ľuľok zemiakový

(zemiak) (Solanum tuberosum), púpava lekárska (Taraxacum officinale), lipa malolistá

(Tilia cordata), pšenica siata (Triticum aestivum), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a

kukurica siata (Zea mays). Nižšie uvádzame opis niektorých najvýznamnejších jedlých

druhov.

Ibiš lekársky (Althaea officinalis)

Hlavné účinky látky tvorí sliz, ktorý sa skladá okrem iného z galakturoramnanov,

glukanov a arabinogalaktanov. V listoch a kvetoch je aj silica (0,02 %), v koreni veľa

škrobu (37 %), asparagín, cukry, pektín a minerálne látky. Koreň sa používa ako zelenina,

tiež je významné využitie koreňa a kvetov na prípravu čaju. Spoločné pôsobenie drog je

protidráždivé, tíšiace bolesť i zápaly kataroch dýchacích a močových ciest, pri bolestiach

obličiek (osobitne v detskej praxi), do kloktadiel pri zápaloch mandlí, ústnej dutiny, na

prípravu klystírov a kataplaziem (Kresánek, Krejča 1977). Jeho najväčšou hodnotou je

vysoký obsah slizovitých látok, ktoré vytvárajú pri vnútornom používaní ochrannú

vrstvičku, chrániacu sliznice pred dráždením. Ich zásluhou je prvotriednym liekom proti

kašľu, čiernemu kašľu a kataru priedušiek, na toto použitie je veľmi vhodný aj u detí.

Slizovité látky ibiša sa osvedčili aj ako prísada do čajových zmesí proti vredom žalúdka

a dvanástnika. Pri bežnom užívaní nehrozia nepríjemné vedľajšie účinky (Dugas, 2004).

Kôpor voňavý (Anethum graveolens)

Kôpor zastavuje čkanie, silne podnecuje funkciu žalúdka a čriev, čo sa prenáša na

celý organizmus. Zlepšuje tiež trávenie, chuť do jedla a je osvedčený pri črevných

kolikách. Ďalšou dobrou vlastnosťou kôpru je, že priaznivo pôsobí na funkciu žliaz prsníka

a zvyšuje tvorbu materského mlieka, preto je veľmi dobrý pre dojčiace matky. Jeho účinky

prechádzajú aj do mlieka a s ním do organizmu dieťaťa. Zlepšujú mu trávenie a odstraňujú

tak časté bolenie bruška. Kôpor, zvlášť ak ho máme v záhradke, je dobrým príkladom toho,

ako môžeme skvalitniť svoj zdravý život s liečivými rastlinami. Je výborný na dochutenie

rôznych šalátov, pokrmov z vajec, mäsa a rýb aj mnohých ďalších potravín (Dugas, 2004).

Použitie: listy a kvety čerstvé alebo sušené ako korenie, napr. do šalátov, k rybám, do

omáčok; možno ich zamraziť; plody a okvetia pri nakladaní uhoriek, do korenistých octov,

podobne ako aníz (Greiner, Weber, 2007).

55

Lopúch väčší (Arctium lappa)

Lopúch obsahuje zásobnú látku inulín, triesloviny, horčiny, sliz, menšie množstvo

silice a fytoncídne látky (Erdelská et al., 2008). Medzi jedlé časti patrí koreň, listy

a semená. Obsahuje aj látky s antibakteriálnym účinkom, fungicídne látky, snáď i látky

brániace zhubnému bujneniu. Rastlina nie je vhodná pre tehotné ženy (Henschel, 2004).

Gaštan jedlý (Castanea sativa)

Medzi účinné látky patria triesloviny, flavonoidy, triterpény (predovšetkým

kyseliny ursolová), vitamín C (pravdepodobne iba v čerstvých listoch). Plody s vysokým

obsahom škrobu (gaštany) sa kedysi ľudovo používali proti hnačke a najmä v južnej

Európe sa z nich mestami pripravuje gaštanová múka (Kosmos, 2010). Plody majú vysoký

obsah škrobu, cukrov, bielkovín, olejov, vitamínov B a C. Majú vysokú nutričnú aj

energetickú hodnotu a pôsobia proti hnačkám. Konzumujú sa pražené, pečené, pridávajú sa

aj do tort, pudingov, robí sa z nich aj likér. Pripravuje sa z nich tiež múka, ktorá sa využíva

na výrobu sladkého pečiva (Mikoláš, 2005).

Čakanka obyčajná (Cichorium intybus)

Čistí krv, pečeň, slezinu aj obličky. Je mierne močopudná a preháňavá, pritom

vyplavuje z organizmu prebytočnú žlč. Pôsobí ako protijed pri otravách pečene, keď

„chemická továreň tela“ produkuje jedovaté látky. Zlepšuje chuť do jedla, podporuje

činnosť celej tráviacej sústavy a používa sa tiež ako prísada do čajových zmesí pri

cukrovke. Je vhodná pre ľudí s veľmi citlivým žalúdkom alebo so žalúdočnými vredmi. Je

úplne neškodná, možno ju užívať v obvyklom dávkovaní aj samostatne a dlhodobo (Dugas,

2004). Čakanka obsahuje najmä v mliečnej šťave laktucín, horčinu cichorín, intibín,

namiesto cukru inulín, okrem toho cholín a v koreni aj silicu, živicu a triesloviny. Z koreňa

sa vo farmaceutickom priemysle získava inulín. Využíva sa vo výžive chorých na

cukrovku. Mladé listy a ich púčiky sú v kuchyni vhodné na prípravu šalátu. Chutný

čakankový vitamínový šalát sa môže pripraviť z mladých lístočkov čakanky, púpavy

a mladých vrcholčekov pŕhľavy (Erdelská et al., 2008).

56

Mrkva obyčajná (Daucus carota)

Z obsahových látok mrkvy je na prvom mieste oranžový karotén, z neho sa vytvára

v organizme vitamín A, ktorý má výrazné účinky na imunitný systém hlavne tým, že ho

chráni pred reaktívnymi formami kyslíka, zvyšuje obranyschopnosť slizníc pred

prenikaním baktérií a vírusov. Jeho obsah je mnohonásobne vyšší ako u ktorejkoľvek inej

rastliny s výnimkou rakytníka. Je to životne dôležitý vitamín, ktorý zlepšuje zrakovú

schopnosť, odstraňuje šeroslepotu a zabraňuje vzniku sivého zákalu. Má tiež omladzovacie

účinky, posilňuje srdce a zlepšuje krvný obeh. Synteticky vyrobený vitamín A, ktorý sa

predáva v lekárňach, je citlivý na predávkovanie a určite menej účinný ako prírodný

karotén. Mrkvu možno jesť alebo piť z nej šťavu podľa chuti a žiadne komplikácie

nehrozia. Dôležitý je aj obsah selénu, ktorý aktivizuje tvorbu spermií u mužov, čím

zlepšuje rozmnožovaciu schopnosť. Podávanie mrkvy od útleho veku je opodstatnené, lebo

u dojčiat zastavuje vracanie a hnačky. Mrkvu sa snažíme konzumovať predovšetkým

v surovom stave, ale aj naparenú alebo varenú vo forme prívarku či polievky, lebo niektoré

zdroje uvádzajú, že v tomto stave využiteľnosť jej obsahových látok je vyššia (Dugas,

2004). Koreň má veľké množstvo pektínu, minerálnych látok, v liste alkaloid (pyrolidín),

daucín a karotíny (Kresánek, Krejča 1977). V plodoch je pomerne vysoký obsah silice.

Čerstvý koreň sa konzumuje najčastejšie postrúhaný a ochutený medom a citrónom alebo

vo forme šťavy. Využiteľnosť karoténu je však dobrá aj vo varenom koreni., v polievke či

v omáčke (Erdelská et al., 2008).

Jahoda obyčajná (Fragaria vesca)

Podzemok obsahuje triesloviny, flavonoidy, triterpény, glykozidy fragarín

a fragarianín. V listoch sú aj taníny, silica a vitamín C. V plodoch je pomerne vysoký

obsah glukózy, fruktózy, vitamínov, minerálnych látok, silice a antokyanidínových

derivátov. Plody sú obľúbeným a veľmi zdravým ovocím (Erdelská et al., 2008). Jahodový

čaj obsahuje železo, preto pomáha pri chudokrvnosti. Lieči aj mnoho ďalších chorôb –

hnačky, cievne ťažkosti, hemoroidy a zápalové ochorenia. Je mierne močopudný, rozširuje

tepny, znižuje krvný tlak, zlepšuje látkovú premenu, spomaľuje rytmus srdca a posilňuje

nervovú sústavu. Každý, kto si chce uchovať dobré zdravie, by mal namiesto kávy alebo

sladkých nápojov piť čím častejšie jahodový čaj s troškou medu. Je výborný aj samostatne,

57

ešte lepší v kombinácii so šípkami, listami čučoriedky, maliny alebo černice. Jahody

dokážu výborne prečistiť a zregenerovať celý organizmus (Dugas, 2004).

Slnečnica ročná (Helianthus annuus)

Hľuzy topinambura obsahujú takmer 80 % vody, 17 % sacharidov, 2,5 %

proteínov, malé množstvo lipidov, vápnik, draslík a železo, vitamíny A a C a iné.

Sacharidy sú zastúpené najmä rezervným polysacharidom fruktózového typu – inulínom.

Inulín nezvyšuje obsah cukru v krvi, preto je veľmi vhodný pre diabetikov. V tenkom

čreve sa nevstrebáva, lebo ľudský organizmus nevytvára enzým inulinázu, potrebnú na

jeho rozklad. Rozkladajú a využívajú ho však črevné baktérie, preto pôsobí blahodarne na

ich život a funkcie, a tým aj na činnosť tráviacej sústavy. V súčasnosti rastie záujem

o topinambur nielen pre jeho výživné a liečebné vlastnosti, ale aj pre tvorbu biomasy

využiteľnej v energetike (Erdelská et al., 2008). Olej zo semien sa dá používať nielen

v kuchyni, ale aj na masáž bolestivých častí tela (Hensel, 2009).

Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus)

Plodné šištice obsahujú najmä živicu s horčinami humulón, lupulón a silicou,

triesloviny, flavonoidy a fytoncídy. Lupulín obsahuje najmä silicu, ale aj živicu, horčinu

a vitamíny B-komplexu. Chmeľ je stará kultúrna rastlina, ktorá sa používala najprv ako

korenina a na liečebné účely. V ranom stredoveku objavili jej konzervačné vlastnosti

a neskôr sa stala nenahraditeľnou konzervačnou a aromatizujúcou surovinou na výrobu

piva. Chmeľ je súčasťou aj viacerých vyrábaných čajových zmesí (Erdelská et al., 2008).

Vo fytoterapii sa chmeľ používa ako prostriedok na upokojenie a lepší spánok.

Predovšetkým v ľudovom liečiteľstve horký chmeľový čaj slúži na podporu chuti do

jedenia a zažívania (Hensel, 2009).

Orech kráľovský (Juglans regia)

Orech obsahuje najmä triesloviny, horčinu juglón, silicu, flavonoidy, fytoncídy,

inozitol a iné látky. Listy, a najmä oplodie majú vysoký obsah vitamínu C, z ktorého časť

sa pomerne dobre zachováva aj pri uskladňovaní (Erdelská et al., 2008). Jeho vynikajúce

a zdravé olejnaté plody sú pre svoju veľkú výživnú hodnotu nazývané aj mäsom prírody.

58

Čaj z orechových listov alebo oplodia silne čistí krv, preto jeho prvoradé použitie je pri

kožných chorobách. Pomáha odstrániť ekzémy a doliečiť omrzliny. Znižuje hladinu cukru

v krvi, pomáha vyháňať črevné parazity, čistí zahlienený žalúdok a črevá. Posilňuje

organizmus, má protizápalové účinky a priaznivo ovplyvňuje lymfatický systém. Orechový

čaj má príjemnú chuť a osladený medom ho možno používať ako konzumný čaj, mierne

však znižuje krvný tlak, preto pre ľudí s nízkym tlakom krvi sa neodporúča (Dugas, 2004).

Mak siaty (Papaver somniferum)

Mak siaty má vo forme čaju veľmi podobné uplatnenie ako mak vlčí, ale navyše je

aj zdravou potravou; dôležité je dobre ho zomlieť, aby organizmus jeho výživné olejové

látky plne zužitkoval. Po narezaní ešte nedozretej makovice z nej vyteká biela lepkavá

tekutina – ópium, z ktorej sa pripravuje morfium, jeden z najlepších prostriedkov medicíny

na tíšenie bolestí. Aj keď sa v makoviciach nachádzajú nebezpečné látky, kvetná droga

i dozreté makové semená pri bežnom užívaní sú úplne neškodné. Makové semeno slúži

u nás hlavne ako potravina. Menej sa už vie, že sa z neho dá lisovať výživný olej

s vysokým obsahom horčíka, ktorým možno nahrádzať olivový olej (Dugas, 2004).

Semená obsahujú vysoký obsah olejov, glycidy, minerálne látky a významný je obsah

alkaloidov. Zomleté semená maku majú široké uplatnenie v kuchyni, napríklad pri výrobe

sladkého pečiva alebo sa pripravujú s cestovinami (Mikoláš, 2005).

Petržlen záhradný (Petroselinum crispum)

Petržlen obsahuje silicu. Jej hlavnými zložkami sú apiol a myristicín. Okrem toho

plod aj koreň obsahujú flavónový glykozid apiín a petroselinín. V plodoch je 20 % lipidov,

vo vňati vitamín A a C, v koreni sliz, sacharidy a minerálne látky (Erdelská et al., 2008).

Žiarivozelené listy majú jemnú sviežu chuť. Obsahujú viac vitamínu C ako pomaranč

(McVicar, 2005). Vysoký obsah vitamínov, močopudnosť a priaznivý vplyv na tráviaci

trakt radia petržlen do kategórie liečivých rastlín. Jeho užívanie podnecuje tvorbu moču,

odvodňuje organizmus, pomáha pri močových kameňoch, bolestiach obličiek a zápale

prostaty. Zlepšuje chuť do jedla a pôsobí preventívne proti plynatosti. Má aj ďalšie dobré

vlastnosti – čistí krv, pomáha pri nepravidelnej menštruácii, potešuje nervy, znižuje

horúčku a mierne zvyšuje pohlavnú žiadostivosť. Petržlen je vždy po ruke, preto jedzme

často surové listy alebo postrúhaný koreň, najlepšie s bežnou potravou. Možno ho užívať aj

59

obvyklým spôsobom vo forme čaju zo sušeného koreňa alebo listov. Niektoré obsahové

látky petržlenu pôsobia toxicky, preto ho netreba predávkovať ani používať v tehotenstve

(Dugas, 2004). Petržlen je bezpochyby naša najčastejšie používaná kuchynská bylinka.

Z jemne nakrájaných a ofritovaných prúžkov z koreňa petržlenu získame rafinovanú

a zároveň veľmi dekoratívnu prílohu alebo oblohu (Lehari, 2006).

Trsť obyčajná pravá (Phragmites australis)

Často sa vyskytuje aj v strednej Európe, obkolesuje jazerá a stojaté vody širokým

porastovým pásom. Považuje sa za močopudný a potopudný prostriedok, preto sa koreň

môže použiť pri poruchách hospodárenia s vodou, pri horúčke a prechladnutí. V Číne sa

tento druh používa pri krvácaní ďasien, zápche a nechutenstve (Kothe, 2008).

Ríbezľa čierna (Ribes nigrum)

Z viacerých odrôd je práve tá s čiernymi plodmi zo zdravotného hľadiska

najužitočnejšia. Konzumácia plodov posilňuje imunitný systém organizmu, zlepšuje

činnosť srdca, upokojuje a zlepšuje náladu. Čierna bobuľka plodu je ako

„multivitaminerálna“ tabletka. Toto vymyslené slovo zdôrazňuje, že ríbezľa obsahuje

nielen množstvo najpotrebnejších vitamínov vrátane dôležitého vitamínu C, ale aj

mnohých cenných minerálov, a to v ideálne vyváženom pomere. Stačí 30 - 40 bobuliek

čerstvých plodov, aby sme si zabezpečili príjem dennej potreby takmer všetkých látok

potrebných pre zdravie. Blahodarné pôsobenie čiernych ríbezlí na ľudský organizmus pri

bežnom užívaní nemá žiadne nepríjemné účinky (Dugas, 2004). Celé čerstvé plody alebo

sirupy majú priaznivé účinky na spevňovanie cievnych stien a zlepšujú videnie v tme.

Všetky pestované druhy ríbezlí majú podobné účinky ako ríbezľa čierna, ale liečebne

najúčinnejšia je práve táto (Erdelská et al., 2008).

Ostružina malinová (malina) (Rubus idaeus)

Medzi obsahové látky patria vitamíny skupiny B, C, PP. Podporujú trávenie,

uvoľňujú kŕče (Henschel, 2004). V malinách sa nachádza mnoho vitamínov a značné

množstvo biotínu, nazývaného tiež vitamínom H alebo vitamínom krásy, ktorý zjemňuje

pleť, zlepšuje lesk a hustotu vlasov. V sezóne je dobré jesť čo najviac čerstvých plodov.

60

Veľmi dobre sa účinky malín prejavujú po chorobe, liečbe antibiotikami a podobne

(Dugas, 2004).

Baza čierna (Sambucus nigra)

Kvet bazy čiernej obsahuje flavonoidy, najmä rutín, triesloviny, glykozid

sambunigrín, organické kyseliny, cholín, sacharidy, stopy silice a vitamín C. Zrelé plody

neobsahujú sambunigrín, ktorý je jedovatý. Obsahujú veľa antokyánového farbiva,

sacharidy, pektín, živicu, karotén, vitamíny B a C, kyselinu pantotenovú a iné. Kvety aj

plody bazy čiernej sa používajú na domácu výrobu štiav a vína, plody aj na výrobu

lekvárov. Príbuzný druh baza chabzdová (Sambucus ebulus) sa niekedy používa pri

chorobách močových ciest. Je však jedovatá, a preto ju možno použiť iba na lekársky

predpis (Erdelská et al., 2008). Zo zrelých varených plodov sa pripravujú rôsoly,

marmelády, šťava, víno, peny atď. Vynikajúcim prostriedkom na podporu potenia a liekom

proti kašľu je čerstvá bazová polievka, sladená púpavovým sirupom (Henschel, 2004).

Ľuľok zemiakový (zemiak) (Solanum tuberosum)

Okrem hlavnej látky – škrobu, majú totiž zemiaky množstvo vitamínov C, B,

provitamínu A aj značný obsah životne dôležitých minerálnych látok – horčíka, draslíka

a vápnika. V našej strave vytvárajú výživovú protiváhu nadmiery soli, cukru a tukov, ktoré

patria k najväčším hriechom civilizovanej výživy. Tá však ničí aj zemiaky, keď ich lúpeme

a potom vyprážame vo väčšinou prepálených olejoch alebo ponúkame vo forme slaných

chipsov. To už nie sú zemiaky ani z pohľadu zdravej výživy a už vonkoncom nie

z liečebného hľadiska. Ak chceme uplatniť mimoriadnu liečivú silu zemiaka v chorobe,

musíme ho použiť v surovom stave. Odstraňuje všetky zažívacie ťažkosti, posilňuje srdce

a krvný obeh, spevňuje svaly, podporuje produkciu všetkých žliaz v tele, zbavuje

organizmus nadmernej kyslosti, silne aktivizuje látkovú premenu, znižuje krvný tlak,

odstraňuje únavu, výrazne pôsobí proti rakovine (Dugas, 2004).

61

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

V koreni púpavy nachádzame horčín lactopicrin, ďalej taraxacín, triterpény

taraxasterol, organické kyseliny, steroly, triesloviny, aminokyseliny, inozit, kaučuk, silice,

minerálne látky, z ktorých nás najviac zaujíma meď. Nechýba ani vysoký obsah

polysacharidu inulínu. Listy obsahujú podobné látky, za zmienku snáď ešte stojí kyselina

kremičitá a vitamín C. Droga podporuje trávenie a celkovú, hlavne látkovú výmenu (Janča,

Zentrich, 1995). Z mladých šťavnatých listov sa na jar pripravuje šalát, ktorý je bohatý na

vitamíny. Listy sa zbavia horkosti vylúhovaním vo vlažnej slanej vode. Z čerstvých kvetov

sa pripravuje púpavový med alebo púpavové víno. Z púpavy pestovanej na poli sa vyrába

náhrada kávy (Erdelská et al., 2008). Vylisovaná šťava a šalát z listov obsahujú veľa

draslíka a horčín, ktoré povzbudzujú chuť do jedenia a trávenie (Hensel, 2009).

Lipa malolistá (Tilia cordata)

Medzi účinné látky patrí silica, ktorej hlavnou zložkou je farnezol, ďalej sliz,

flavonoidy, triesloviny, saponíny, vitamíny C, E a vosk. Lipa je jednou z najpoužívanejších

liečivých rastlín u nás. Jej kvety sú súčasťou mnohých čajov a liečivých prípravkov. Čaj

z lipového kvetu je chutný a aromatický. Môže sa vhodne kombinovať s bazovým kvetom,

prípadne s kvetom ibiša lekárskeho, plodom šípky a pod (Erdelská et al., 2008). Lipa

malolistá a lipa veľkolistá obsahujú rovnaké účinné látky. Obidva druhy sa využívajú

v medicíne i v ľudovom liečiteľstve rovnakou mierou (Hensel, 2009). Odvar k kvetov lipy

je vhodný pre ľudí pracujúcich v prašnom prostredí – čistí pokožku a tvári dodáva jemný,

zlatý nádych (Hlinka, 2000).

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)

Mladé listy pŕhľavy sa v jarnej kuchyni vhodne využijú podobne ako špenát. Majú

vysoký obsah vápnika a železa. Tepelnou úpravou sa pŕhlivá látka rozkladá (Erdelská et

al., 2008). List i vňať obsahujú okrem chlorofylov a a b a ich štiepnych produktov

a karotenoidov vitamín C, vitamíny skupiny B a K1 triterpény, steroly, minerálne soli

(Kresánek ml., Kresánek st., 2008). V polievkach alebo ako šalát predstavuje žihľava

mimoriadne výživnú a chutnú zeleninu (Henschel, 2004).

62

Kukurica siata (Zea mays)

Z výskumu vyplýva, že kukuričné vlásky znižujú krvný tlak a skracujú čas zrážania

krvi. Kukuričné vlásky sú užitočné diuretikum takmer na všetky problémy močového

traktu (Chevallier, 2004). Medzi účinné látky patria glyceridy kyseliny linolovej, olejovej

a palmitovej, vitamín E a fytosteroly (Kosmos, 2010).

Ďalším cieľom bolo zistiť, ktoré zo zaznamenaných druhov patria medzi druhy

liečivé. Podobne ako u jedlých druhov, aj pri zisťovaní liečivých sme postupovali

pomocou internetovej stránky Plants For A Future. Druhy, u ktorých stupeň liečivosti nie

je uvedený, buď nepatria medzi liečivé, alebo sme ho neuviedli pre nedostatok informácií

podľa hodnoteného zdroja.

Medzi liečivé druhy môžeme zaradiť až 129 druhov, v stupňoch liečivosti 1-5, čo

predstavuje asi 38 % flóry skúmaného územia. Územie je teda relatívne bohaté aj na

liečivé druhy vyšších rastlín.

62 %

38 %

Liečivé druhy Ostatné druhy

Obr. 11 Prehľad počtu liečivých druhov v % z celkového počtu zistených taxónov

v sledovanom území.

Za najvýznamnejšie liečivé druhy považujeme tie, ktoré sú ohodnotené stupňom

liečivosti 4 a 5. Sú to: rebríček obyčajný (Achillea millefolium), ibiš lekársky (Althaea

officinalis), lopúch väčší (Arctium lappa), hloh obyčajný (Crataegus laevigata), hloh

jednosemenný (Crataegus monogyna), durman obyčajný (Datura stramonium), chmeľ

63

obyčajný (Humulus lupulus), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), rumanček

kamilkový (Matricaria recutita), mak siaty (Papaver somniferum) a pŕhľava dvojdomá

(Urtica dioica).

Uvádzame opis niektorých najvýznamnejších druhov zo skupiny liečivých rastlín.

Rebríček obyčajný (Achillea millefolium)

Má taký silný dezinfekčný účinok, že najlepšie zo všetkých rastlín zastavuje

krvácanie a hojí čerstvé rany. Čaj z rebríčka zlepšuje trávenie, podporuje činnosť pečene

a žlčníka, pomáha pri žalúdočnej a črevnej neuróze, uvoľňuje žalúdočné kŕče, čistí krv,

čím prospieva pri akné a iných kožných chorobách. Pri tzv. pálení záhy, spôsobenej

nadmerným vylučovaním tráviacich štiav, obvykle stačí vypiť šálku rebríčkového čaju. Pri

väčších dávkach a dlhšom samostatnom užívaní môže byť nebezpečný a vyvolať príznaky

otravy. Znižuje tiež krvný tlak, preto sa neodporúča ľuďom, ktorí ho majú nízky (Dugas,

2004). Mytologický Achilles, podľa ktorého dostala táto rastlina vedecké meno, si ňou

údajne liečil svoje rany. Vo vysušených kvitnúcich výhonkoch je viac ako 100 rozličných

účinných látok zlúčených do liečivého kokteilu (Hensel, 2009). Rastlina obsahuje silicu,

azulénogénne látky s antiseptickým účinkom, glykozidové horčiny, flavóny, triesloviny,

kumarín, cholín, karotény, organické kyseliny, vitamíny a iné. Najvyšší obsah účinných

látok má bylina tesne pred kvitnutím (Erdelská et al., 2008).

Ibiš lekársky (Althaea officinalis)

Účinnými látkami sú slizy (v koreňoch až 20 %) s galaktouronoramnánmi

a arabinogalaktánmi, pektíny, v koreňoch aj škrob. Okrem toho, že sliz zmierňuje

podráždenie, sa pri pokusoch na zvieratách dokázalo aj protizápalové pôsobenie

a stimulácia obranyschopnosti. Prípravky z ibišových koreňov a listov sa používajú na

kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine a nosohltane, vnútorne na zmiernenie dráždenia na

kašeľ pri kataroch dýchacích ciest. Tradične sa podáva (najmä deťom) vo forme ibišového

sirupu pripraveného z koreňov. Drogu možno užívať aj pri ľahkých zápaloch slizníc

žalúdka a čriev (Kosmos, 2010).

64

Lopúch väčší (Arctium lappa)

Lopúch je veľmi dobrá liečivá rastlina, jeho prvoradou schopnosťou je silné

čistenie krvi. Obsahuje protiplesňové a protibakteriálne látky, známe sú jeho priaznivé

účinky na rast vlasov, pomáha proti ich vypadávaniu, mastnote a lupinám. Lopúch tiež

podporuje vylučovanie moču, tvorbu žlče, predchádza tvorbe žlčových a močových

kameňov, je močopudný a potopudný a povzbudzuje látkovú premenu. Droga posilňuje pri

jarnej únave, ale trochu preháňa. Pritom nemá žiadne vedľajšie účinky (Dugas, 2004).

Lopúch patrí medzi najúčinnejšie detoxikačné byliny. Semená sa používajú na vyplavenie

toxínov pri horúčkovitých ochoreniach a infekčných chorobách. Koreň napomáha

vylučovaniu škodlivých látok z tela pri chronických kožných a zápalových ochoreniach

(Chevallier, 2004).

Hloh obyčajný (Crataegus laevigata), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna)

Hlavné a najvýznamnejšie použitie hlohu vychádza z jeho vynikajúceho pôsobenia

na také časté a životu nebezpečné srdcové choroby. Posilňuje a prekrvuje srdcový sval,

upokojuje aj povzbudzuje činnosť srdca, odstraňuje silné búšenie a arytmiu, rozširuje

vencovité cievy srdca, výrazne zlepšuje a stabilizuje jeho činnosť, blahodarne pôsobí pri

angine pectoris. Okrem priameho účinku na srdce pomáha hloh aj pri sprievodných

chorobách. Reguluje krvný tlak, zvlášť, ak je vysoký, uvoľňuje a čistí vápenaté usadeniny

v cievach, čím zlepšuje krvný obeh. Veľmi dobre účinkuje zvlášť u geriatrických

pacientov. Čaj pomáha pri celkovej únave, nedostatku energie, pocitoch strachu, nervozite,

závratoch, ťažkom dychu a pri hučaní v ušiach (Dugas, 2004). Hloh obsahuje najmä

flavonoidy, aminopuríny, krategolaktóny, triterpénové deriváty, triesloviny a saponíny

(Erdelská et al., 2008).

Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus)

Chmeľ sa úspešne používa pri migréne, depresii, ťažkostiach v prechode a pri

nespavosti. Upokojujúci účinok chmeľu sa prejavuje aj v zoslabení pohlavného pudu

a potencie. Čaj z chmeľu je mierne močopudný, podporuje chuť do jedla, zvyšuje činnosť

tráviacich orgánov a má dobré dezinfekčné vlastnosti. Možno ho preto pridávať aj do

čajových zmesí proti kŕčom, pri poruchách činnosti žalúdka, žlčníka, pečene a obličiek. Vo

65

forme obkladov dobre poslúžia aj na rany, na prekrvenie pleti, pri chorobnom vypadávaní

vlasov a celkovej slabosti. V bežných dávkach je chmeľ neškodný, avšak ako všetky

utišujúce prostriedky môže byť pri predávkovaní nepríjemný. Chmeľ obsahuje látky, ktoré

majú veľa spoločného so ženskými pohlavnými hormónmi. Pri práci v chmeľniciach sa

zistilo, že ženy pracujúce pri zbere dostávali menštruáciu predčasne (Dugas, 2004).

Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)

Z účinných látok obsahuje silicu, flavonoidy (rutozid, hyperozid, hypericín),

triesloviny, pektín, cholín, saponíny a xantón. Silica a triesloviny majú antiseptické,

protizápalové a sťahujúce vlastnosti, flavonoidy uvoľňujú kŕče, hypericín má preháňavé aj

protivírusové účinky, xantóny pôsobia antidepresívne (Erdelská et al., 2008). Z mnohých

liečebných možností na prvom mieste sú choroby pečene a žlčníka, žalúdočné vredy, veľké

množstvo žalúdočnej kyseliny, poruchy močových ciest a pomočovanie detí. Čaj je veľmi

dobrý na nervy – upokojuje, priaznivo vplýva na psychiku, pomáha zbaviť sa depresívnych

stavov, stresu, strachu, úzkosti, neurózy a nespavosti. Je dobrý aj pri srdcových chorobách,

hlavne chronických, zlepšuje krvný obeh až do krvných vlásočníc a je vhodný aj do

čajových zmesí pri všetkých menštruačných poruchách a pri ťažkostiach v klimaktériu.

Zvonku slúžia ľubovníkové kvety namočené v prírodnom, napríklad olivovom oleji na

rany, popáleniny, zapareniny, hemoroidy, bolesti svalov a pri bodnutí včelou alebo iným

hmyzom. Má zvláštnu a nepríjemnú vlastnosť, ktorá spôsobuje citlivosť na slnečné svetlo.

Dlhodobé užívanie tejto byliny môže poškodiť niektoré orgány tela, preto ho občas

prerušíme a zásadne nezvyšujeme dávkovanie (Dugas, 2004). Dnes je isté, že jej olej

pomáha pri depresii. V ľudovom liečiteľstve sa používa na poranenia pokožky

a popáleniny, vňať proti hnačke (Hensel, 2009). Celá bylina účinne pomáha pri mnohých

vírusových infekciách a bola tiež predmetom výskumu pri hľadaní lieku na HIV a AIDS.

Používa sa aj v boji s nachladnutím, ovčími kiahňami a herpesom (Chevallier, 2004).

Rumanček kamilkový (Matricaria recutita)

Významnými účinnými látkami sú silice, najmä chamazulén, farnezén a bisabolol,

ďalej flavonoidy, slizy, horčiny a kumaríny (Erdelská et al., 2008). Liečebné uplatnenie je

mimoriadne široké, poznáme ho ako univerzálny liek takmer na všetky choroby. Jeho

najväčšia hodnota je v dezinfekčnom a protizápalovom pôsobení, najlepšom zo všetkých

66

rastlín. Likviduje jedovaté látky v organizme a zabíja mnoho druhov baktérií, preto má

všestranné účinky. Používa sa do čajov pri poruchách menštruácie, proti rôznym kŕčom

a na zmiernenie bolestí. Lieči vnútorné orgány, preto ho možno uplatniť pri žalúdočných

a črevných ťažkostiach, často sa využíva aj jeho upokojujúci účinok. Veľmi dobre pôsobí

v detskom organizme. Možno ho dávať aj dojčatám na zlepšenie trávenia, lebo rumanček

je úplne neškodná a pre deti veľmi dobrá bylinka. Podobné širokú uplatnenie má rumanček

pri vonkajšom použití. Silný zápar slúži na zápaly, kožné ekzémy, kloktanie a výplachy

úst. Rumanček je základom všetkých inhalácií pri chrípke, nádche, zápale priedušiek,

v naparovacích zmesiach a v rôznych bylinkových kúpeľoch (Dugas, 2004).

Mak siaty (Papaver somniferum)

K účinným látkam patria predovšetkým alkaloidy rhoedin, readin a morfín,

kyselina oxychelidonínová, červené antokyanové farbivá, sliz, škrob a ďalšie. Droga je

využívaná predovšetkým pre tlmenie kašľa, ale i pri angíne, bronchiálnej astme a akútnych

kataroch priedušiek. Je vhodná pre deti i pre starých ľudí, pričom výhodou je jej mierne

sedatívne pôsobenie (Janča, Zentrich, 1995). Mak upokojuje podráždené orgány tela. Tento

účinok sa prejavuje aj na prieduškách – odstraňuje nutkanie na kašeľ, zvlášť u detí, a dobrý

je aj pri chrípke. Svojimi vlastnosťami je vhodný pri mnohých chorobách, kde je

upokojenie orgánov jednou z podmienok liečby (Dugas, 2004).

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)

Listy majú vysoký obsah chlorofylu, z ktorého sa získava fytol, potrebný na syntézu

vitamínu K. Medzi liečebne zaujímavé obsahové látky patria kyseliny (mravčia,

kremičitá), amíny, glukokiníny, fytoncídy, vitamíny, minerálne látky, triesloviny, živica

a iné. Chlorofyl má protizápalové a dezinfekčné účinky, kyselina kremičitá močopudný a

triesloviny protikrvácavý účinok, glukokiníny znižujú hladinu cukru v krvi. Používa sa pri

chorobách močových ciest, do urologických čajov s močopudnými účinkami, pri

chorobách dýchacích ciest, na zvýšenie tvorby mlieka, na povzbudenie látkovej výmeny

a jarné prečisťovanie organizmu, zvonka na popáleniny, vredy, preležaniny, ekzémy,

vyrážky. Liečivé účinky majú všetky druhy pŕhľavy (Erdelská et al., 2008). V ľudovom

liečiteľstve sa objavuje ako liečivo proti reume, dne, ochrnutiam a kožným chorobám

(Hensel, 2009).

67

5 ZÁVER

Počas floristického prieskumu uskutočneného počas rokov 2009 – 2010 sme zistili

celkovo 207 taxónov vyšších rastlín. Boli kategorizované na základe čeľade, pôvodu

(invázne, expanzívne), ohrozenosti a na druhy, ktoré sú jedlé a liečivé, čo bolo nakoniec aj

čiastkovými cieľmi, keďže sme sa zameriavali na druhy významné vo výžive ľudí.

U všetkých druhov sme zaznamenávali čeľaď, do ktorej patria. Najväčšie zastúpenie mala

čeľaď Astrovité (Asteraceae), s počtom 29 taxónov. Zistili sme, že z celkového počtu 207

druhov taxónov sa v cieľovom území vyskytuje 47 inváznych, čiže nepôvodných druhov,

čo predstavuje asi 23 % flóry skúmaného územia a 10 expanzívnych, čiže pôvodných

druhov, čo predstavuje asi 5 % flóry skúmaného územia. Zo 47 zistených nepôvodných

(inváznych) druhov patrí medzi neofyty 11 druhov, medzi archeofyty patrí tiež 11 druhov.

Potenciálne invázne taxóny boli nájdené v počte 9 druhov a často splaňujúce taxóny sme

na danej lokalite zaznamenali v počte 5 taxónov. K ojedinelo splaňujúcim taxónom patrí 6

druhov. Zavlečené taxóny alochtónne (nepôvodné/cudzokrajné), ktoré sa na naše územie

dostali neúmyselne a zatiaľ sa ešte nesprávajú invázne, sme na skúmanom území

neobjavili. Čo sa týka skupiny zdomácnených taxónov, zistili sme v skúmanom území 3

takéto druhy. Do skupiny nezaradených taxónov patria 2 druhy. Medzi zraniteľné druhy

môžeme zaradiť 6 taxónov, takmer ohrozené druhy sme v cieľovom území zaznamenali

tiež, a to v počte 2 taxónov. Medzi menej ohrozené taxóny, s podkategóriou takmer

ohrozené druhy patrí Scirpoides holoschoenus (L.) Soják (šarinka obyčajná) a Vicia striata

M. Bieb. (vika pruhovaná). Ohrozených druhov sme zaznamenali celkovo 21, z ktorých

navyše bolo 7 druhov chránených. Za významný objav považujeme výskyt piatich kriticky

ohrozených druhov: gáfrovka ročná (Camphorosma annua), bahienka šašinovitá

(Heleochloa schoenoides), jačmeň tuhoštetinatý (Hordeum geniculatum), skorocel

tenkokvetý (Plantago tenuiflora) a pakolenec obrúbený (Spergularia media). 21 druhov

sme zistili v rôznych kategóriách ohrozenosti, čo predstavuje asi 10 % flóry územia. Jedlé

druhy predstavovali až 40 % flóry skúmaného územia (124 druhov) a až 129 druhov

liečivých, čo predstavuje asi 38 % flóry skúmaného územia. Diplomovú prácu s touto

tematikou som sa rozhodla vypracovať preto, že ma odjakživa fascinovali kvety

a všeobecne rastliny. Som rada, že týmto výskumom som mohla prispieť k poznaniu flóry

Slovenska. Výskum tiež môže prispieť aj pre potreby štátnej ochrany prírody a obvodného

úradu životného prostredia. Významným zistením bolo, že sa v skúmanom území

68

nachádzajú ostrovčeky slaných pôd, ktoré sú stanovišťom slanomilných druhov –

halofytov. Tieto sú veľmi vzácne a na Slovensku sa v súčasnosti vyskytujú len zriedkavo.

69

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

ADAMOVÁ, M. et al. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE,

2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6.

BÍM, M. et al. 1978. Hájske – hydrogeologický prieskum. [online]. Bratislava : Geofond,

1978. [cit. 2010-03-25]. Dostupné na: www.nr.kuzp.sk/chranene.../Bacoveslaniska-CHA-

projekt.doc

BREMNESSOVÁ, L. 1994. Byliny. Bratislava : Fortuna Print, 1994. 284 s. ISBN 80-7153-

071-9.

BÜHRINGOVÁ, U. 2010. Všetko o liečivých rastlinách. Bratislava : Ikar, 2010. 360 s.

ISBN 978-80-551-1955-7.

ČEŘOVSKÝ J. et al. 1999. Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a

živočichov ČR a SR. Bratislava : Príroda, 1999. 178 s. ISBN 80-07-01085-8.

DARNADI, Š. 1987. Inžiniersko-geologický a hydropedologický prieskum pre závlahu

pozemkov Hájske – Sládečkovce. [online]. Bratislava : Geofond, 1987. [cit. 2010-03-22].

Dostupné na: http://eia.enviroportal.sk/dokument.php?id=77927.

DÍTĚ, D. 2008. Camphorosma annua. [online], aktualizované 2008. [cit. 28.2.2011].

Dostupné na: http://botany.cz/cs/camphorosma-annua/

DÍTĚ, D. 2009. Plantago tenuiflora. [online], aktualizované 2009. [cit. 1.3.2011].

Dostupné na: http://botany.cz/cs/plantago-tenuiflora/

DOSTÁL, J. – ČERVENKA, M. 1991. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.

Bratislava : SPN, 1991. 775 s. ISBN 80-08-00003-1.

DOSTÁL, J. – ČERVENKA, M. 1992. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.

Bratislava : SPN, 1992. 1565 s. ISBN 80-08-00003-1.

DUGAS, D. 2004. Zdravý život s babkinými bylinkami. Žilina : Knižné centrum, 2004. 255

s. ISBN 80-8064-202-8.

70

ELIÁŠ, P. jun. 2007. Hordeum geniculatum. [online], aktualizované 2007 [cit. 28.2.2011].

Dostupné na: http://botany.cz/cs/hordeum-geniculatum/

ELIÁŠ, P. jun. – DÍTĚ, D. – GRULICH, V. – SÁDOVSKÝ, M. 2008. Distribution and

communities of Crypsis aculeata and Heleochloa schoenoides in Slovakia. In Hacquetia,

roč. 7, 2008, č. 1, s. 5-20.

ELIÁŠ, P. jun. – DÍTĚ, D. – GRULICH, V. – ŠUVADA, R. 2008. Occurrence of

Camphorosma annua PALL. in Slovakia : past and present. In: Flora Pannonica, roč. 8,

2008, s. 117-126.

ELIÁŠ, P. ml. – DÍTĚ, D. – MELEČKOVÁ, Z. – ZAJAC, M. 2011. Recentné nálezy

druhov Trifolium angulatum a Trifolium retusum na Podunajskej nížine. In: Bulletin

Slovenskej botanickej spoločnosti, roč. 33, 2011, č. 1, s. 27-32.

ERDELSKÁ, O. et al. 2008. Atlas liečivých rastlín. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2008. 216

s. ISBN 978-80-07-01527-2.

FERÁKOVÁ, V. – MAGLOCKÝ, Š. – MARHOLD, K. 2001. Červený zoznam

papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. In BALÁŽ, D. – MARHOLD, K. –

URBAN, P. (eds), Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. Prír., Banská

Bystrica, 20 (Suppl.), 2001, pp. 48-81.

FIALOVÁ, S. 2010. Liečivé rastliny v období tehotenstva a laktácie. In Liečivé rastliny,

roč. 47, 2010, č. 1, s. 4-6. ISSN 1335-9878.

GOJDIČOVÁ, E. – CVACHOVÁ, A. – KARASOVÁ, E. 2002. Zoznam nepôvodných,

inváznych a expanzívnych cievnatých rastlín Slovenska. In: Ochrana prírody, roč. 2002, č.

21, s. 59-79.

GREINER, K. – WEBER, A. 2007. Bylinky. Bratislava : Svojtka&Co, 2007. 192. s. ISBN

978-80-89246-37-3

HABÁN, M. – OTEPKA, P. – VAVERKOVÁ, Š. 2009. Liečivé rastliny. 1. vyd. Nitra :

SPU, 2009. 134 s. ISBN 978-80-552-0177-1.

HAŠUKOVÁ, Z. 2002. Chránené územia a rastliny okresu Nitra : diplomová práca.

Nitra : SPU, 2002. 26 s.

71

HENSEL, W. 2009. Aká je to liečivá rastlina?. Bratislava : Ikar, 2009. 255 s. ISBN 978-

80-551-1990-8.

HENSCHEL, D. 2004. Plané rostliny k jídlu. 1. vyd. Praha : Granit, 2004. 253 s. ISBN 80-

7296-033-4.

HLINKA, K. 2000. Léčivé rostliny. Bratislava : Eko - konzult, 2000. 173 s. ISBN 80-

88809-93-2.

HOLUB, J. – GRULICH, V. 1999. Heleochloa schoenoides (L.) Host ex Roemer. In

ČEŘOVSKÝ J. et al. 1999. Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a

živočichov ČR a SR. Bratislava : Príroda, 1999. s. 178-178. ISBN 80-07-01085-8.

HOSKOVEC, L. 2007. Spergularia media. [online], aktualizované 2007 [cit. 1.3.2011].

Dostupné na: http://botany.cz/cs/spergularia-maritima/

CHEVALLIER, A. 2004. Bylinková lekárnička – Vademecum zdravia. 1. vyd. Bratislava :

Noxi, 2004. 128 s. ISBN 80-89179-03-7.

JANČA, J. – ZENTRICH, J. A. 1994. Herbář léčivých rostlin (1). 1. vyd. Praha : Eminent,

1994. 288 s. ISBN 978-80-7281-365-0.

JANČA, J. – ZENTRICH, J. A. 1995. Herbář léčivých rostlin (3). 1. vyd. Praha : Eminent,

1995. 287 s. ISBN 80-85876-14-0.

KONČEK, M. 1978. Atlas SSR. [online]. Bratislava : Alfa, 1978. [cit. 2010-03-25].

Dostupné na: www.nr.kuzp.sk/chranene_uzemia/Siky/Siky-PR.doc.

KOSMOS, F. 2010. Liečivé rastliny. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010. 496 s. ISBN 978-

80-7360-589-6.

KOŠŤÁL, J. 2010. Prírodné krásy Slovenska. Kvetena. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2010.

127 s. ISBN 978-80-89226-93-1.

KOTHE, W. 2008. 1000 byliniek. Bratislava : Ikar, 2008. 336 s. ISBN 978-80-551-1605-1.

KREJČA, J. et al. 1978. Z našej prírody. Bratislava : Príroda, 1978. 397 s. ISBN 82-224–

0526–4.

72

KRESÁNEK, J. – KREJČA, J. 1977. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 1. vyd.

Martin : Osveta, 1977. 768 s.

KRESÁNEK, J. ml. - KRESÁNEK, J. st. 2008. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov.

Martin : Osveta, 2008. 424 s. ISBN 978-80-8063-292-2.

KRESÁNEK, J. ml. – KRESÁNEK, J. st. 1999. Liečivé rastliny ako zložka plnohodnotnej

stravy. In Liečivé rastliny, roč. 36, 1999, č. 6, s. 201-204.

KUBÁT, K. et al. 2002. Klíč ke květeně České republiky. Praha : Academia, 2002. 962 s.

ISBN 80-200-0836-5.

LEHARI, G. 2006. Bylinky. 1. vyd. Praha : Grada, 2006. 64 s. ISBN 80-247-1430-2.

LUKNIŠ, M. et al. 1972. Slovensko 2, Príroda. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1971. 917 s.

MARHOLD, K. – HINDÁK F. 1998. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska.

Bratislava : Veda, 1998. 687 s. ISBN 82 – 224 – 0526 – 4.

MATUŠICOVÁ, B. 2004. Flóra obcí Hájske, Močenok a Horná Kráľová na Podunajskej

nížine : diplomová práca, Bratislava : UK, 2004. 99 s.

MATUŠICOVÁ, B. – ČERNUŠÁKOVÁ, D. 2005. Chránené a ohrozené druhy cievnatých

rastlín z okolia obcí Hájske, Horná Kráľová a Močenok na Podunajskej nížine. In Bulletin

Slovenskej botanickej spoločnosti, roč. 27, 2005, č. 9, s. 71–76.

MAŠTEROVÁ, I. 2003. Obezita a liečivé rastliny. In Liečivé rastliny, roč. 11, 2003, č. 4, s. 146-148.

MCVICAR, J. 2005. Nová kniha o bylinkách. 1.vyd. Bratislava : Ikar, 2005. 288 s. ISBN 80-551-0943-5.

MICHALKO, M. et al. 1986. Geobotanická mapa ČSSR. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1986. 168 s.

MIKOLÁŠ, V. 2005. Úžitkové rastliny v záhrade. 1. vyd. Brno : CP Books, 2005. 94 s. ISBN 80-251-0438-9.

NOVÁK, J. 2008. Pasienky, lúky a trávniky. 1. vyd. Prievidza : Patria, 2008. 708 s. ISBN

978-80-85674-23-1.

NOVOMESTSKÝ, R. 1998. Výskum synantrópnej flóry Galanty a okolia : diplomová

práca. Nitra : SPU, 1998. 38 s.

73

PLESNÍK, P. et al. 1989. Malá slovenská vlastiveda. Bratislava : Obzor, 1989. 400 s.

ISBN 80-223-2038-2.

PRIKRYL, V. et al. 1980. Slovensko v obrazoch – Príroda. 1. vyd. Martin : Osveta, 1988.

448 s.

PRÍSTAŠ, J. 2000. Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej

pahorkatiny. Bratislava : Geologický ústav D. Štúra, 2000. 250 s. ISBN 80-88974-26-7.

RYBNÍČEK, K. – RYBNÍČKOVÁ, E. 1986. Vegetácia. In Geobotanická mapa ČSSR.

Bratislava : Veda, 1986. s. 31-33.

SELKO, T. 2000. Komplexná regionálno-geografická charakteristika a perspektívy

rozvoja okresu Šaľa : diplomová práca. Bratislava : UK, 2000. 58 s.

SVOBODOVÁ, Z. – ŘEHOŘEK, V. 1985. Floristické pomery Nitrianskeho okresu. In

Rosalia, roč. 1985, č. 2, s. 91-112.

ŠTALMACH, V. 1998. Liečivé rastliny vo výžive. In Liečivé rastliny, roč. 35, 1998, č. 2,

s. 49-50.

VICENÍKOVÁ, J. – POLÁK, P. 2003. Európsky významné biotopy na Slovensku. Banská

Bystrica : Štátna ochrana prírody SR & Daphne – inštitút aplikovanej ekológie, 2003. 151

s. ISBN 80-89035-24-8.

VOZÁROVÁ, M. 1979. Nitra a okolie : Vlastivedno - turistický sprievodca. 1. vyd.

Bratislava : Šport, 1979. 184 s.

Vyhláška č. 24/2003 Zb. Ministerstva životného prostredia, ktorou sa vykonáva zákon č.

543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

www.botany.cz

http://www.foto-net.sk/?idp=8333&loc=2

http://www.hornakralova.sk/index.php/obec/74-geografia-chotara

http://www.pfaf.org/index.php.

http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/doc/Zoznam_inv_rastlin.pdf.

http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php

74

http://www.mapa-mapy.sk/mapa/horna-kralova-slovenska-republika/

75

7 Príloha

76

Obr. 1 Vzácne slaniská – slance, ostrovčeky slaných pôd v poliach na Bačových slancoch

Obr. 2 Lucernové pole pri majeri Siky v katastri obce Močenok.

77

Obr. 3 Lokalita Močenok – popri ceste k majeru Síky.

Obr. 4 Potok popri ceste v Močenku.

78

Obr. 5 Majer Síky pri Močenku.

Obr. 6 Porasty pri rybníku

79

Obr. 7 Rybník v Hornej Kráľovej.

Obr. 8 Polia pri Hornej Kráľovej

80

Obr. 9 Hájske – repkové pole.

81

Obr. 10 Mapa vymedzeného územia (zdroj: http://www.mapa-mapy.sk/mapa/horna-kralova-slovenska-republika/)

Lokality výskumu: Horná Kráľová: 1 – Krivý, 2 – popri poľnej ceste vedľa potoka, 3 – v lese, 4 – popri poľnej ceste smerom k lesu, 5 – popri

vinohradoch, 6 – okraje lesa. Močenok (Močenský les): 7 –porast v okolí chaty, 8 – majer Szik, (osada Síky, označované aj ako Sík), 9 – pri obecnej lúke.

Hájske: 10 – Staré hoštáky, 11 – lúčne porasty pri rybníku, 12 – okraje poľa, 13 – popri poľnej ceste, 14 – lúka pri strelnici, 15 – remízka medzi

vinohradmi a poliami

82