DEKLARÁCIA ých ľudí so zdravotným znevýhodnením na ... · Preto komisariát OSN pre ľudské práva vypracoval Medzinárodnú zmluvu o ekonomických, sociálnych a kultúrnych

�!

!1

TENENET o.z.

�

DEKLARÁCIA Pracovnej a sociálnej integrácie mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku

(23.-24.november 2015, Bratislava)

vypracovaná na základe východísk, diskusií, výstupov z workshopov medzinárodnej odbornej konferencie v rámci hlavného projektu: Dobrá prax podporovaných služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením v Nórsku a na Slovensku v rámci EÚ (EEA granty, Nórske granty) a podporného 2-ročného projektu: Chudoba a zamestnanie (Erasmus+, Iuventa)

OBSAH:

ÚVOD DO PROBLEMATIKY……………………………………………………………………………………. 2

REFERENČNÝ RÁMEC ………………………………………………………………………………………… 2

KONTEXT - KONFERENCIA A WORKSHOPY ……………………………………………………………….. 3

CIELE A ZÁMERY ……………………………………………………………………………………………….. 4

TÉMY A KĽÚČOVÉ FAKTORY PODPOROVANÉHO ZAMESTNÁVANIA MLADÝCH ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM ………………………………………………………………………… 5

1. LEGISLATÍVA podporovaného zamestnávania a sociálnych služieb pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce …………….. 5

2. FINANCOVANIE ako prostriedok stimulácie pracovnej a sociálnej integrácie mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením ………………………………. 10

3. KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA a scitlivovanie verejnosti voči životu a zamestnávaniu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením …………………………… 12

4. VÝSKUM zameranú na sociálnu a pracovnú integráciu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením ……………………………………………………………………. 13

ODPORÚČANIA PRE SLOVENSKO ………………………………………………………………… 14

ZÁVERY ………………………………………………………………………………………………. 15

TENENET o.z. 0907 154 601 IČO: 42255015 Register MV SR Lichnerova 41 [email protected] DIČ: 2023343729 dňa 19.8.2011 903 01 Senec www.tenenet.sk Č.ú.: 4018018944/7500 VVS/1-900/90-380 68

mailto:[email protected]

http://www.tenenet.sk

�!

!2

TENENET o.z.

�

ÚVOD DO PROBLEMATIKY

Osoby so zdravotným postihnutím, vrátane detí a mládeže kvôli zdravotnému postihnutiu ohrozenej sociálnym vylúčením, tvoria 15% svetovej populácie. Konkrétne v EU majú zastúpenie v počte 80 miliónov obyvateľov. Polovica z nich je v priemere v krajinách EU buď nezamestnaná alebo uznaná za neschopnú pracovať. Na Slovensku je situácia horšia, len 30% zo všetkých 240 tisíc občaonv so zdravotným postihnutím (8,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva SR) je zamestnaných na trhu práce a teda 7 z 10 ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných, ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Medzi tými, ktorí pracujú, sú mnohí podhodnotení a dostávajú ešte nižšiu ako minimálnu mzdu. Pracujú pod svoju úroveň aj v zamestnaní, kde majú vyššiu ako požadovanú kvalifikáciu so slabým kariérnym rastom. Ukazuje sa, že skupiny mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ľudia s mentálnym a duševným postihnutím a ľudia s organickým poškodením mozgu sú ešte viac znevýhodnení na trhu práce. Drvivá väčšina z nich vo svete žije v podmienkach krajnej chudoby, čelia pretrvávajúcej diskriminácii a zneužívaniu. Viaceré svetové výskumy odhalili systémové porušovanie ľudských práv voči osobám so zdravotným postihnutím, vrátane zlých podmienok v inštitucionalizovaných zariadeniach sociálnych služieb, kde osoby so zdravotným postihnutím majú často nízke vzdelanie a sú vo vysokej miere nezamestnaní. Podľa štatistických údajov sa v školskom roku 2014/2015 vzdelávalo v špeciálnych školách a triedach na Slovensku viac ako 35 tisíc detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je ich len 5%.

Aktuálne na Slovensku prebieha de-inštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb (v kontexte konferencie hovoríme o de-inštitucionalizácii v oblasti podporovaného zamestnávania a služieb zamestnanosti), kde sú väčšinovými prijímateľmi sociálnych služieb práve osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s vyšším stupňom odkázanosti na sociálnu pomoc. Ďalšou výzvou v oblasti sociálnej a pracovnej integrácie osôb so zdravotným postihnutím je prechod na podporované služby založené na sociálnom a komunitnom rozvoji denného ambulantného alebo teréneho výkonu. Práve Nórsko je výrazným vzorom aj pre ostatné krajiny EÚ v tomto procese, má bohaté skúsenosti v sociálnej oblasti, konkrétne v podporovaných službách pre ľudí so zdravotným postihnutím, založené na sociálnej inklúzii a podpore vzniku nových a posilnenia už existujúcich komunitných sociálnych služieb tak, aby ľudia trpiaci zdravotným postihnutím už nemuseli opúšťať svoje rodiny a žiť v anonymnom inštitucionalizovanom prostredí, ale vďaka vysoko-kvalitnej pomoci zo strany odborných poskytovateľov sociálnych podporovaných služieb by mohli čo najkvalitnejšie ostať žiť so svojou rodinou. Tento zámer pomáha súčasnému trendu de-inštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb, ktorým postupne prechádzajú krajiny EÚ a ktorý je prioritou aj pre SR v tomto období. Nórsko prešlo procesom deinštitucionalizácie v 90-tych rokoch minulého storočia. U nás sa tento proces začal len nedávno (pred 2 rokmi a je do nej zapojených zatiaľ 7 zariadení sociálnych služieb, po jednom z každého kraja okrem bratislavského). Nadnárodní partneri tejto konferencie sú neoceniteľnými partnermi v procese zvyšovania personálnej a kvalitifikačnej úrovne našich služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

REFERENČNÝ RÁMEC

Hospodárska kríza v 2008 prehĺbila ešte viac bariéry vstupu mladých ľudí so zdravotným postihnutím na trh práce tak, že ich môžeme považovať za skupinu chronicky vylúčenú z trhu práce s dopadom zhoršeného prístupu na trhu práce. Preto komisariát OSN pre ľudské práva vypracoval Medzinárodnú zmluvu o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), na ktorú sa odvoláva Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) so zameraním sa na ich účasť na otvorenom trhu práce so zmysluplnými úpravami pracovného prostredia pri napĺňaní práv rovnosti zamestnávania. Tematická štúdia práce a zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím (OHCRH), ktorú OSN publikovalo v roku 2012, predostiera komplexnú situáciu osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s článkom 27 tohto dohovoru, ktorý hovorí o rovnosti príležitosti v prístupe k práci a právo na zamestnanie. Ďalšie súvisiace články paragrafu, na ktoré sa odvoláva táto deklarácia sú najmä článok 19 nezávislý spôsob života a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a článok 28 o primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie základné medzinárodné zmluvy o ľudských právach vyžadujú, aby štáty prijali opatrenia rešpektovať, chrániť, podporovať a plniť práva osôb so zdravotným postihnutím. V roku 2010 Slovenská republika ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ukladá jednotlivým štátom záväzok prehodnotiť všetky platné zákony, politiky a programy s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami dohovoru. Konkrétnym výsledkom je prijatie krokov v oblasti prístupu k vzdelaniu, prístupu k zamestnaniu, dopravy, infraštruktúry, ďalej v oblasti budov určených pre verejnosť, zabezpečenia volebného práva a účasti na politickom dianí, zabezpečenia úplnej právnej spôsobilosti všetkých osôb so zdravotným postihnutím a posun od inštitúcií, v ktorých žijú osoby so zdravotným postihnutím separovane od spoločnosti, ku komunitným službám a službám v domácnosti podporujúcim nezávislý život.

Implementácia dohovoru (UNCPRD) sa premietla do viacerých politík a legislatívnych nástrojov aj v oblasti práce a zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím. Konkrétne sa jedná o tieto dokumenty: Európska stratégia osôb so




�!

!3

TENENET o.z.

�zdravotným postihnutím (European Disability Strategy 2010-2020); Európa 2020 Stratégia a EU semester (Europe 2020 Strategy & European Semester); Závery Rady EU “Podpora implementácie EDS 2010-2020, 17.jún 2011 (Council of the European Union Conclusions “Support of the implementation of the European Disability Strategy 2010-2020” of 17 June 2011); Rezolúcia EU Parlamentu týkajúca sa mobility a inklúzie osôb so zdravotným postihnutím a EDS 2010-2020, 25. október 2011 (European Parliament “Resolution on Mobility and inclusion of people with disabilities and the European Disability Strategy 2010-2020 of 25 Octhober 2011); Smernica Rady EU 2000//78/EC, 27.november 2000 zakladajúca generálnu sieť rovnocenného prístupu k zamestnaniu a povolaniu (Council Directive 2000/78/EC of 27 November 2000 establishing a geneneral framework for equal treatment in employment and occupation); Garancia pre mladých týkajúca sa ťažkostí mládeže pri vstupe na trh práce (Youth Guarantee tackling the difficulties of youngsters to enter into the labour market); Smernica EU 2014/24/EU o verejnom obstarávaní s rozlíšením špecifických sociálnych služieb a garancií širšieho priestoru na zváženie členských štátov EU o organizácií služieb spôsobom viac vhodným pre ľudí so zdravotným postihnutím (Public Procurement Directive 2014/24/EU, which recognise the specificity of social services and guarantees wider discretion to Member States to organise services in the way they consider more appropriate. Dôležitým dokumentom pre túto deklaráciu je aj EASPD deklarácia zamestnanosti.

Európska stratégia pre zdravotne postihnutých (EDS) 2010-2020 žiada, aby EÚ a jej členské štáty zlepšili sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí so zdravotným postihnutím. Jej hlavným cieľom je umožniť osobám so zdravotným postihnutím plne realizovať svoje práva a plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Budovanie nadnárodných a jednotlivých národných kapacít organizácií zameraných na pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím zároveň aj samotných aktívnych osôb so zdravotným postihnutím a tvorba spoločných EÚ platforiem je nevyhnutnou súčasťou procesu monitorovania dodržiavania ľudských práv a slobôd ľudí so zdravotným postihnutím a zároveň aj sledovania konkrétnej ratifikácie dohovoru v prostredí jednotlivých štátov.

Monitoring hrá dôležitú úlohu pri meraní a hodnotení, do akej miery vládne záväzky sú splnené. Dohovor požaduje, aby "občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie, sa aktívne podieľali na procese monitorovania" (článok 33) a uznáva za dôležité zapojenie občianskej spoločnosti do testovania tvrdení zo strany štátov, ako aj nevyhnutné plnohodnotné zapojenie osôb so zdravotným postihnutím a organizácií na pomoc osobám so zdravotným postihnutím.

Na Slovensku považujeme za východiskové dokumenty pre túto deklaráciu: Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020, Národný program reforiem SR 2015 (MF SR) a Akčný plán Národného programu reforiem SR 2015, Národná stratégia zamestnanosti SR do roku 2020, Národný plán implementácie Záruky pre mladých ľudí v SR a Spoločné vyhlásenie Rady solidarity a rozvoja SR na jej podporu (2014).

KONTEXT - KONFERENCIA A WORKSHOPY

Podujatie bolo zložené z 1 - dňovej odbornej konferencie a z 1 - dňových workshopov na rôzne témy, týkajúce sa problematiky detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom šíriť myšlienky, skúsenosti a závery realizovaných sociálnych projektov v EÚ (najmä Nórska) spolu s návrhmi efektívnych modelov podporovaných služieb pre zdravotne postihnuté deti a mládež na Slovensku aj v súčasnom procese deinštitucionalizácie a tvorby nových sociálnych komunitných služieb na Slovensku. Témami workshopov bola oblasť legislatívnej úpravy podpory zamestnávania mladých ZP na otvorenom trhu práce, oblasť finančnej stimulácie štátnou podporou zamestnávania mladých ZP, oblasť komunikačnej stratégie a scitlivovanie verejnosti voči mladým ľuďom so ZP, oblasť výskumu zameraného na sociálnu a pracovnú integráciu mladých ZP v SR a v EÚ.

Na konferencii sa zúčastnilo 136 odborníkov - zástupcov všetkých troch sektorov (verejný - MPSVR SR, Ústredie PSVR, BSK, politici; súkromný - kľúčoví hráči na trhu z business sektora, neziskový - zástupcovia organizácií ľudí so zdravotným postihnutím, poskytovatelia služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím, špeciálne školy pre deti a mládež so zdravotným postihnutím, výskumníci a univerzitný pedagógovia atď.). Konferencia mala aj výrazné zahraničné zastúpenie, pretože medzi panelistami sú zástupci Európskeho hospodárskeho a sociálneho Výboru pri EÚ, zástupci Nórskeho veľvyslanectva v Bratislave, Nórskej nadácie SIGNO, EASPD (European Association of Service Providers for Disabled People, Brussels), EPSIN (European Platform for Social Integration, associated member of EZA - European Centre for Workers` Questions, Brussels), Nyolcs Boldogság Alapítvány (Pécs) z národných partnerov zástupci Katedry sociálnej práce Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Zúčastnili sa aj štátny tajomník MPSVR SR a podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja. Medzi panelistami bolo 20 účastníkov z 11 krajín (Nórsko, Belgicko, Holandsko, Veľká Británia, Rakúsko, Grécko, Chorvátsko, Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko) a ďalších 23 zástupcov mienkotvorných sociálnych neziskových organizácií na Slovensku.




�!

!4

TENENET o.z.

�Účastníci konferencie ako zástupcovia všetkých troch sektorov (verejný - MPSVR SR, Ústredie PSVR, BSK, politici; súkromný - kľúčoví hráči na trhu z business sektora, neziskový - zástupcovia organizácií ľudí so zdravotným postihnutím, poskytovatelia služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím, špeciálne školy pre deti a mládež so zdravotným postihnutím, výskumníci a univerzitný pedagógovia atď.) zo Slovenska vytvárajú predpoklad pre úspešné strategické medzisektorové partnerstvo. Túto konferenciu a workshopy vnímame ako začiatok ďalšej spolupráce na tvorbe sociálnej politiky a politiky zamestnanosti týkajúcej sa práv osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku s participatívnym prvkom odbornej a občianskej spoločnosti.

Vďaka zahraničným účastníkom konferencie a najmä prezentáciám dobrej praxe v 11 krajinách EÚ s dôrazom na Nórske modely sociálnych služieb a služieb podporovaného zamestnávania pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím by sme chceli docieliť, aby sa viac slovenských neziskových organizácií zapojilo do nadnárodnej spolupráce s podobými organizáciami v EÚ, nadviazalo nadnárodné strategické partnerstvá, aby sme posilnili neziskový sektor na Slovensku a mohli aktívnejšie a efektívnejšie participovať na tvorbe verejných politík týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím, najmä so zameraním sa na mladú generáciu pri zavádzaní zmien.

Ďalej konferenciou aj našimi projektami chceme prispieť k zvýšeniu tolerancie a znášanlivosti osôb so zdravotným znevýhodnením, k scitlivovaniu a aktivizácii verejnosti k riešeniu problematiky pracovnej a sociálnej inklúzie mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Šírením výsledkov a publicitou prostredníctvom médií dochádza k pozitívnemu ovplyvňovaniu verejnej mienky voči zdravotne postihnutým ľuďom a prispieva k ich sociálnej inklúzii do spoločnosti.

Na konci odbornej konferencie sa uskutočnila aj tlačová konferencia, ktorej sa zúčastnilo 10 novinárov (TASR, RTVS, SME, TV Markíza, Denník N, Naše novinky, Obzor Metropolitany, Slovenský zväz novinárov, nezávislí novinári). Výsledky konferencie a závery workshopu zverejnené v národných médiách na Slovensku v rámci šírenia výsledkov a výstupov projektu verejnosti a vďaka tomu aj búraniu predsudkov voči ľuďom so zdravotným znevýhodnením a pozitívnemu ovplyvňovaniu verejnej mienky.

CIELE A ZÁMERY

Deklarácia ako výstup konferencie a workshopov majú za cieľ posilniť úlohy občianskej spoločnosti spoločných programov pre ľudské práva a demokratickú reformu a posilniť politické zastúpenie a aktívnu účasť osôb so zdravotným znevýhodnením na tomto procese, najmä v oblasti podporovaného zamestnávania a služieb zamestnanosti. Hlavným zámerom Deklarácie je podpora práv osôb so zdravotným postihnutím na zamestnanie a uľahčenie vstupu na trh práce implementáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihutím prostredníctvom efektívnych a vysoko kvalitných systémov podporovaných služieb (sociálnych a zamestnanosti).

Ako uvádza Deklarácia EASPD o zamestnanosti a ku ktorej sa týmto hlásime (EASDP Employment Declaration), v krajiných EU je mnoho pracovných a zamestnaneckých modelov a metodológií práce s ľuďmi so zdravotnžm postihnutím, ktoré sa neustále rozvíjajú. V zahraničí fungujú rôzne služby zamestnanosti a chránené dielne v zmysle chráneného prostredia ale aj podporované služby prioritne zamerané na zvýšenie šancí osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. Navyše v EU je moho pracovných a zamestnaneckých schém, ktoré nie sú jasne definované a majú zmiešané črty chránených dielní a trhu práce, medzitrh práce, zohľadňujúce rôzne vývinové úlohy ľudí so zdravotným postihnutím podľa potrieb ich veku a životného obdobia (napr. prechodu zo školy do práce, práca a rodina, zamestnávanie v preddôchodkovom veku atď.). Možnosti zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím závisia od množstva špecializovaných podporných služieb (poradenské sociálne a psychologické systémy, vzdelávanie a profesionálna orientácia, tréning povolania a odborné praxe , technická podpora a úprava pracovných podmienok a pracovného prostredia atď.), ale aj možnosti podpory zamestnávateľov ľudí so zdravotným postihnutím (kompenzácie prípadnej straty produktivity, poradenská a technická podpora týkajúca sa výkonu a obsahu pracovnej činnosti atď.). Ponuka pracovných pozícií a trh práce má priamu súvislosť s tým, kde čo a ako budú ľudia so zdravotným postihnutím vykonávať, napr. nedostatok pracovných ponúk limituje tak výber ako aj kontrolu vlastného profesionálneho života a necháva mnohých bez konkrétneho zamestnania alebo s obmedzenými kariérnymi perspektívami. V krajinách EU nájdeme príklady dobrej praxe, kde podporné nástroje pomáhajú prekonávať štrukturálne a funkčné obmedzenia, ktoré sú spojené s trvaloudržateľným legislatívnym a finančným rámcom naplňujúcim dlhotrvajúce potreby podpory osôb so zdravotným postihnutím. Tieto nástroje zahŕňajú tak odborné vzdelávanie, primeranú úpravu pracovného prostredia, technickú pomoc a osobnú asistenciu, ako aj príspevky pre zamestnávateľov. Cieľom je pre všetkých prístupný inkluzívny trh práce, v rámci ktorého nevyhnutne a logicky ľudia so zdravotným postihnutím potrebujú prijať adekvátnu podporu, aby mohli mať rovnocenné príležitosti na trhu práce. Dôležitá je aj pozitívna terminológia používajúca prístup založený na silných aspektoch, ako sú zručnosti a schopnosti, na sociálnom modele zdravotného postihnutia. Nálepkovanie a kategorizovanie ľudí so zdravotným postihnutím často kladie prekážky napĺňaniu ich základných ľudských potrieb, kedykoľvek sú ľudia so zdravotným postihnutím uvádzaní




�!

!5

TENENET o.z.

�v segregačnom, vylučujúcom kontexte zo zvyšku spoločnosti. Práve v tomto smere spoločnosť, ktorá ponúka osobám so zdravotným postihnutím právo na indiviuálnu podporu zohľadňujúcu ich indiviuálne špecifiká vyplývajúce z ich konkrétneho zdravotného postihnutia, môže posunú stigmatizáciu a diskrimináciu práve predvedením pozitívneho postoja k nim. Ľudia so zdravotným postihnutím majú mať rovnosť príležitostí aj na trhu práce, živiť sa prácou slobodne vybranou a akceptovanou, uplatňovať si svoje právo na prácu a mať rovnocenné odmeňovanie za prácu. Ľudia so zdravotým postihnutím majú nárok na adekvátnu individualizovanú podporu tak, aby boli schopní zúčastňovať sa na otvorenom trhu práce, až tak to naplní význam nediskriminácie a rovnosti príležitosti pre všetkých.

Preto považujeme za kľúčové zlepšiť príležitosti zamestnania pre ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku. Politici by sa mlai zamerať na uľahčenie prístupu mladých ľudí so zdravotným postihnutím na otvorený trh práce prostredníctvom viacerých prostriedkov a nástrojov. V deklarácii formulujeme aj politické odporúčania ako aj návrhy spôsobov začlenenia týchto opatrení do regionálnych a národných politík zamestnanosti na Slovensku. Deklaráciu chceme predstaviť zástupcom MPSVR SR a MF SR. Deklarácia bude v spolupráci s nadnárodnými partnermi sprostredkovaná okrem EASPD, EZA aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EESC - European Economic and Social Committee), predložená medzinárodným mechanizmom ľudských práv a slobôd ako sú Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (UNCRDP Comittee), UPR (Universal Periodic Review) na základe našej nadviazanej spolupráce s DRPI (Disability Rights Promotion International), Srbsko.

TÉMY A KĽÚČOVÉ FAKTORY PODPOROVANÉHO ZAMESTNÁVANIA MLADÝCH ĽUDÍ SO ZDRAVOTNÝM ZNEVÝHODNENÍM

1. LEGISLATÍVA podporovaného zamestnávania a sociálnych služieb pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce

2. FINANCOVANIE ako prostriedok stimulácie pracovnej a sociálnej integrácie mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením

3. KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA a scitlivovanie verejnosti voči životu a zamestnávaniu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením

4. VÝSKUM zameranú na sociálnu a pracovnú integráciu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením

1. LEGISLATÍVA podporovaného zamestnávania a sociálnych služieb pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce

Tematický obsah workshopu z oblasti legislatívnej úpravy podpory zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce a návrhy pre prax (zatiaľ len brainstormingom zozbierané z workshopu, konferencie, Správa OECD 2012, EASPD Deklarácie zamestnanosti, COOP Produkt Slovensko - Nezisková organizácia CPS Dokorán, Odprúčania Youth Employment Week 2014, 10.-14.11.2014, Spoločná iniciatíva neziskovej organizácie EPIC, AmCham v SR, Slovenského inštitútu mládeže IUVENTA a Zastúpenia EK na Slovensku, Inštitútu zamestnanosti) — tieto návrhy a poznámky vnímame ako východiskové (na základe spätných väzieb účastníkov konferencie doplníme a do budúcnosti budeme pracovať na jednotnej koncepcii návrhov a plánujeme ich po konzultáciach s odborníkmi pretransformovať do konkrétneho plánu na realizáciu):

• Zameranie na jednotnú komplexnú legislatívu (legislatívny systém), týkajúcu sa podporovaného zamestnávania mladých ľudí so zdravotným postihnutím v kontexte zákona o sociálnych službách a zákona o službách zamestnanosti tak, aby na seba vzájomne nadväzovali (nie tak ako je doterajšia prax ne/financovania služieb zamestnanosti pre OZP, napr. že nás VÚC odkazuje na UPSVR s tým, že “to sa týka zamestnanosti” a oni zase späť na VÚC, že “to je sociálna rehabilitácia” nech to riešia oni a v praxi to nefinancuje nikto, pretože každý argumentuje inou definíciou a pojmom, pričom často je to na pomedzí oboch, ale v praxi to potom nie je financované vôbec zo žiadnych zdrojov a teda neziskové organizácie majú existenčné problémy nielen s trvalo udržateľným rozvojom, ale aj s každodenným štandarným fungovaním). Premyslenie a presné vyšpecifikovanie obsahovo nadväzujúcich a súčinných intervencií zo zákona o sociálnych službách, najmä špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie (až po vyriešení týchto otázok, ako aj náhradného plnenia spolu s fiškálnou politikou CHD, je možné výraznejšie obmedziť obligátne štátne príspevky na zamestnávanie OZP tak, ako je to v súčasnosti). Rozdrobenosť politík, zameraní a skupín v mnohých prelínajúcich sa a často vzájomne si odporujúcich zákonov je v SR prekážkou aj pre samotných politikov – tvorcov tejto legislatívy, čo však môže byť výborným východiskom pre ďalšiu prácu na zosúladení a komplexnom návrhu riešenia súčasnej situácie.




�!

!6

TENENET o.z.

�

• Potreba medzirezortnej spolupráce pri riešení problematiky zamestnanosti mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci a práca, financie a dane) - Podmienka medzisektorového partnerstva v realizácii programu Záruky pre mladých (a v rámci nich aj mladých ľudí so ZP), ku ktorému sa SR hlási. Na národnej úrovni vytvoriť interaktívnu platformu, prostredníctvom ktorje môže záujemca získať aktuálne informácie o realizácii programu Záruky pre mladých. V jej rámci by všetky zúčastnené strany mohli zverejňovať svoje aktivity a iniciatívny podporujúce realizáciu programu. Administráciu takejto platformy môže prebrať niektorý z orgánov ústrednej štátnej správy. Ideálne by bolo, keby na základe transparentnej súťaže bola zverená nektorej z organizácií pracujúcich s mládežou. Na regionálnej úrovni zabezpečiť vznik a fungovanie platformy zapájajúcej všetky zúčastnené strany s možným vplyvom na tému zamestnanosti mládež. Takúto platformu môže koordinovať príslušný VÚC. Na to, aby mala zmysel treba zabezpečiť financie na realizáciu programov definovaných, vytvorených a realizovaných na regionálnej úrovni. Pri príprave programov realizovaných na národnej úrovni zohľadňovať požiadavky možných zamestnávateľov a organizácií pracujúcich s mládežou. Programy financované z prostriedkov ESF treba realizovať tak, aby automaticky vytvárali vhodné podmienky pre systematické posilňovanie spolupráce medzi potenciálnymi zamestnávateľmi a organizáciami pracujúcimi s mládežou. Prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce a skvalitnenie odbornej prípravy - Potrebné prepojiť formálne a neformálne vzdelávanie, potrebné prepojiť vzdelávací systém s praxou a podporou prakticky zameraných predmetov a zručností, potrebné zvýšiť osvetu voči rodičom v súvislosti so zodpovedným a v praxi uplatniteľným výberom študijného odboru svojich detí, potrebné posilniť kariérne poradenstvo, do ktorého sú zapojení i rodičia detí, potrebné znížiť počet a rozsah študijných odborov, ktorých absolventi sa len ťažko uplatnia v praxi. Vzdelávanie na bežných ZŠ a SŠ musí byť inkluzívne, prístupné a “šité na mieru” špecifickým potrebám a zručnostiam individuálnych žiakov so zdravotným postihnutím. Tréning a programy odborného vzdelávania musia posilňovať ich kapacitu hladkého prechodu na trh práce a sú kľúčovými krokmi v identifikácií medzier v rozvoji ich zručností, zároveň musia byť upravované tak, aby im pomáhali v individuálnom profesionálnom rozvoji. Prechod zo školy do zamestnania musí byť adresný vďaka rozvoju spolupráce medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, alokovaním finančnej podpory rozvoja cielenej odbornej stáže u zamestnávateľov, na ktorých bude tiež zameraná podpora (finančná aj odborne poradenská), aby vedeli efektívne prispôsobovať pracovné miesta a obsah činnosti individuálnym potrebám daného konkrétneho zamestnanca so ZP v rámci jeho špecifického zdravotného obmedzenia. Politika zamestnanosti by nemala byť súčasťou iba sociálnej politiky, ale aj v politike týkajúcej sa ekonomiky, hospodárstva a financií. Medzirezortá spolupráca zahŕňa aj odborové zväzy a je základom pre tvorbu podpornej siete a identifikácie problematických bodov s návrhov adekvátnych riešení. Prístupnosť a univerzálny dizajn (architektúra a stavba budov) by mali bť dané do širšej definicíe tak, aby pokryli všetky typy zdravotného postihnutia. Prístupnosť dopravy a pracovných miest je prvým krokom k posilneniu vstupu OZP na otvorený trh práce aj k búraniu predsudkov verejnosti.

• Dôkladná koncepcia posilnenia doterajších aktívnych opatrení trhu práce (AOTP) na podporu zamestnávania mladých ľudí so zdravotným postihnutím (§55-60 vrátane §58 APZ v zákone 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti)

• Zvýšenie príspevkov poskytovaných zamestnávateľom na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (aj uchádzačov so zdravotným postihnutím, vrátane CHD/CHP) podľa §50 až §60 ako príspevkov na krytie zníženej produktivity práce takýchto zamestnancov

• Zníženie administratívnej náročnosti AOTP určených na podporu zamestnávania OZP, ako aj zjednodušenie podmienok ich zamestnávania a poskytovania príspevkov na ich zamestnávanie

• Zavedenie finančného krytia nástroja na podporu činností agentúr podporovaného zamestnávania APZ, ktoré by vykonávali ambulantnú, terénnu a komunitnú sociálnu prácu, prvotnú intervenciu, prevenciu a individualizované služby zamestnanosti (v rodine ZP klienta, u potenciálneho zamestnávateľa, na školách z dôvodu odbornej praxe a i.). Nastavenie jasného finančného systému pre činnosť APZ a zavedenie transparentného mechanizmu financovania APZ, ktorý zohľadňuje dlhodobú starostlivosť o klientov. Rozšírenie činnosti APZ o službu pre zamestnávateľov súvisiacu s administráciou pri vytváraní nového pracovného miesta a vybavovaní príspevkov podpory zamestnávania OZP. Vypracovanie procesného auditu činností v rámci siete aktérov podporovaného zamestnávania, systému deľby kompetencií a činností a mechanizmu financovania. APZ by sa mali inšpirovať aj úspešnými modelmi a metodológiami zo zahraničia, kde majú know-how ako najlepšie podporiť zapojenie OZP v každej fáze ich profesionálneho života (nábor, udržanie a adaptácia v zamestnaní, ukončenie pracovného pomeru atď.) Rozumné prispôsobovanie pracovného miesta je základom poskytovania efektívneho prístupu k práci a zamestnaniu. Prístupnosť k ľudskej podpore a podporovaným službám APZ pomáha prekonávať bariéry, ktorým sú OZP vystavované neustále v pracovnom procese.

• Vytvoriť prostredie, v ktorom by na základe transparentného výberu bolo možné do poskytovania verejných služieb zamestnanosti zapojiť aj organizácie pracujúce s mládežou (a v rámci nich aj s mládežou so ZP), prijať novú formu profilácie uchádzačov o zamestnanie, na základe ktorej by sa mohla určiť štandardná stupnica jednotkových súm a bol vytvorený transparentný systém hodnotenia výkonnosti




�!

!7

TENENET o.z.

�vybraných organizácií. Postupne zvyšovať podiel mladých uchádzačov o zamestnanie, ktorým verejné služby zamestnanosti poskytujú špecializované organizácie pracujúce s mládežou. Úloha úradov práce by sa mala postupne meniť z organizácie pracujúcej priamo s uchádzačmi o zamestnanie, poskytujúcej verejné služby zamestnanosti a vyhľadávajúcej zamestnanie, na miesto prvého kontatku, garanta kvality posksytovaných služieb a garanta verejnej politiky. Zapojenie špecializovaných organizácií pracujúcich s mládežou. Vytvoriť podmienky (vrátane finančných) pre širšie a systémové zapojenie týchto organizácií do realizácie konkrétnych programov a verejných služieb zamestnanosti. Organizácie pracujúce s mládežou na miestnej úrovni majú obrovský potenciál vyhľadávať mladých ľudí (aj tých so ZP) a spolupracovať s tými, ktorí sú najviac ohrození nezamestnanosťou. Na základe svojej expertízy môžu realizovať špecializované programy neformálneho vzdelávania (vrátane dobrovoľníctva) alebo individuálnej osobnej podpory aj mladých ľudí so ZP.

• Poskytovanie „správnych služieb - správnym ľuďom - v správnom čase“- Všeobecná situácia vo vybraných krajinách OECD je taká, že využívanie služieb na podporu zamestnanosti je medzi OZP veľmi nízke, väčšina z nich poberá dávky na ZP a nikdy možnosť týchto služieb nevyužila. Nízke využívanie je najmä medzi staršími OZP, ktoré najviac sanujú zvyšujúce sa počty poberateľov dávok na ZP. Okrem toho je prítomná tendencia poskytovať podporné nástroje zamestnanosti v príliš neskorej fáze, niekoľko rokov po objavení sa zdravotných problémov a funkčných porúch. Väčšinou sa výdavky služieb zamestnanosti pre OZP investujú do dotovania CHD, z ktorých je veľmi nízka miera tranzitu na otvorený trh práce. Slabé výstupové parametre inštitúcií a agentúr zameraných na zamestnávanie, tréning a sociálne programy sú podmienené ich nekoordinovanosťou a nesystémovým štýlom práce. Z uvedených dôvodov sa ukazuje ako nevyhnuté:

• Zlepšenie koordinácie a kooperácie medzi agentúrami - Principiálnym riešením tohto problému sú služby z jedného miesta (one-stop-shop services), napr. vo Veľkej Británii Job Centre Plus, v Nórsku spojenie Národnej sociálnej poisťovne a Národných služieb zamestnanosti a v Holandsku sú služby zamestnanosti integrované do Zamestnaneckých poisťovní. Spoločné financovanie problematizuje situácia, keď sú zodpovedajúce inštitúcie delené horizontálne (medzi ministerstvami), ale aj vertikálne (centrálna a lokálna úroveň). Problémom je tiež nedostatok dát o výstupoch politík zameraných na zamestnávanie OZP a ak tieto údaje existujú, sú naprieč inštitúciami len limitovane koordinované a využívané. Základnou výzvou teda aj v tomto kontexte zostáva, aby boli politiky OZP viac orientované na zamestnávanie OZP.

• Angažovanie klientov formou „na mieru šitých služieb“ - Verejné autority by mali zohrávať kľúčovú rolu v identifikácii zdravotného stavu ľudí a vo včasnej identifikácii potreby rehabilitácie z 2 dôvodov: 1) miera chorobnosti je vyššia u nezamestnaných než u zamestnaných ľudí a 2) dlhodobá nezamestnanosť zvyšuje pravdepodobnosť prechodu do systému dávok na ZP. Chránené zamestnávanie sa môže stať pascou pre OZP s dobrým pracovným potenciálom. Je tu riziko, že existujúce pracovné miesta sa zamestnávatelia snažia zachovať v úsilí mať ich obsadené najlepšími zamestnancami. Potrebná je preto kombinácia bežných a špecializovaných služieb. V severských krajinách sú služby pre OZP v oblasti podpory zamestnávania harmonizované so službami pre ostatné cieľové skupiny (dlhodobo nezamestnaných, mladých ľudí s neukončeným vzdelaním, starších ľudí so zaostávajúcimi zručnosťami). Malo by byť zabezpečené, aby OZP mohli prechádzať, resp. mohli byť zastúpené v rozličných programoch. Napr. v Dánsku pracuje na každom úrade práce 1 expert na OZP a je zriadené 1 špecializované centrum poskytujúce poradenstvo pre všetky komunity. Prax ukazuje, že klienti pripravení na prácu budú viac benefitovať zo služieb zameraných na zamestnávanie, kým ostatní, ktorí potrebujú tréning a pred-zamestnanecké služby, budú benefitovať skôr z pracovnej rehabilitácie a iných vzdelávacích opatrení.

• Zameranie podnetov na privátnych poskytovateľov služieb. - Trendy vedú v mnohých krajinách k tomu, že „blokové“ financovanie (vychádzajúce z počtu osôb, ktorým boli poskytnuté služby) konzervuje existujúce služby, že je často neflexibilné a že je potrebné prejsť na financovanie založené na výstupoch (outcome-based funding), ktoré podporuje inovácie a zmeny a vychádza z počtu osôb, ktorým sa úspešne pomohlo nájsť si zamestnanie. Výlučným cieľom takéhoto financovania je rast zamestnanosti OZP. Zlepšenie koordinácie a kooperácie medzi jednotlivými zložkami podpory zamestnávania OZP je podmienkou pre uplatňovanie financovania založeného na výstupoch.

• vydávanie rozhodnutí o priznaní – nepriznaní príspevku, ktoré by obsahovalo všetky potrebné náležitosti v zmysle správneho poriadku (najmä výrok, odôvodnenie, poučenie o opravných prostriedkoch) - podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Úrady sa v konaní o priznaní príspevku po procesnej stránke riadia výlučne internou normou a správny poriadok na dané konanie neuplatňujú.




�!

!8

TENENET o.z.

�• príspevok na pracovného asistenta by nemal byť krátený v prípade choroby OZP alebo jeho dovolenky -

zamestnávateľovi zvýšené výdavky nikto nekompenzuje a pracovného asistenta musí platiť či je OZP chorý alebo na dovolenke

• zmeniť charakter chránenej dielne – aby aj chránená dielňa zriadená v exterriéry bola považovaná za chránenú dielňu

• priebežné vyhodnocovanie efektivity nástrojov AOTP a ich flexibilná úprava pre lepšiu prax

• alebo zavádzanie nových nástrojov AOTP (prechodný trh práce, medzitrh práce) vytvárajú priestor pre implementáciu stratégie nadväznosti poskytovaných sociálnych služieb a služieb na podporu zamestnanosti OZP na otvorenom trhu práce

• Posilnenie „prechodových“ nástrojov AOTP, teda odborných a špecializovaných poradenských služieb, ktoré by pomáhali OZP pri prechode zo špeciálneho školstva na trh práce, zavedenie medzitrhu práce, inkluzívneho zamestnávania a pod.

• Zavedenie nového nástroja na podporu zamestnávania OZP v podobe zamestnaneckej praxe u zamestnávateľa na uľahčenie pracovnej adaptácie OZP a spolupráca so zamestnávateľmi pri vypracovaní profesiogramov pre jednotlivé pracovné pozície.

• Zavedenie a rozšírenie programov duálneho vzdelávania a prípravy OZP pre trh práce – napr. realizácia praktických kurzov remeselníckych zručností na zlepšenie zamestnateľnosti OZP počas odbornej praxe na školách v rámci prepájania vzdelávania a trhu práce pre OZP a zriadenie centier odbornej prípravy pre OZP. Podpora tranzitu detí a mladých ľudí so ZP zo školy na otvorený trh práce.

• Prepracovanie inštitútu sociálneho podnikania s prihliadnutím k špecifikám OZP na základe inšpirovania sa praxou v krajinách EÚ a jeho opätovné zavedenie do finančnej podpory národným projektom.

• Podpora zamestnávateľov k plneniu si ich povinností - v EU existujú 2 druhy dotácií pre zamestnávateľov na podporu zamestnávania OZP: 1) dotácie zamerané na úpravu existujúceho pracovného miesta (sú prevažne súčasťou stratégie udržania existujúcich zamestnancov so ZP) a 2) dotácie na mzdy (slúžia primárne na účely náboru nových zamestnancov). Dotácie na úpravu existujúceho pracovného miesta by mali mať komplexnú povahu: mali by predstavovať kombináciu technického riešenia s tréningom zamestnanca pred a po jeho nábore a kombináciu pomoci na pracovnom mieste so zvyšovaním povedomia manažérov a spolupracovníkov OZP. Problémy spôsobuje i skutočnosť, že zamestnávatelia často nemajú dostatok informácií o existujúcich podporných schémach alebo je ich uplatnenie časovo a administratívne veľmi náročné, čo zamestnávateľov odradzuje. V Nórsku preto fungujú kontaktní zamestnanci v miestnom pracovnom centre, v Austrálii JobAccess iniciatívy, v Španielsku je dostupná webová stránka o pomocných technológiách a ich dostupnosti a v Holandsku zase funguje 30 servisných inštitúcií, ktoré zamestnávateľom pomáhajú prekonať administratívne procedúry. Vo Veľkej Británii navyše fungujú Fóra zamestnávateľov o zdravotnom postihnutí a charitatívna organizácia na výmenu zamestnávateľských skúseností a v Holandsku sú výmenné siete organizované na regionálnej úrovni.

• Prijať podrobný akčný plán programu Záruky pre mladých (a v rámci nich aj mladých ľudí so ZP) - ktorý jasne definuje úlohy, časový rámec, merateľné ukazovatele, alokovaný rozpočet ako i zodpovedné orgány. Na základe slovenského právneho prostredia vytvoriť jednoznačnú definíciu skupiny mladých ľudí označovaných ako “NEET” (not in employment, education or training) a prijať opatrenia, ktoré majú potenciál pozitívne zasiahnuť aj túto skupinu. Definovať úlohu organizácií pracujúcich s mládežou (mimovládnych organizácií, organizácií zriadených samosprávou alebo iných organizácií pracujúcich s mládežou) v implementácii programov zameraných na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí a vytvoriť schému finančnej podpory týchto programov. Zabezpečiť podmienky (aj finannčné) pre medzisektorovú spoluprácu pri realizácii programu Záruk pre mladých

• potreba zaviesť jednotný komplexný posudzovací systém zdravotného postihnutia a transformácia dávok OZP na nástroje zamestnanosti (nie tak ako je to doteraz - iný posudok podľa Sociálnej poisťovne ako Invalidný dôchodok a na to nadväzujúce AOTP a iný je podľa UPSVR kompenzačné dávky atď.)

• Od posudzovania neschopnosti k posudzovaniu pracovnej kapacity - Posudzovanie OZP sa ešte stále príliš zameriava na medicínsku diagnózu a stratu telesných a mentálnych funkčných kapacít a realizujú ho bežní lekári bez dostatočnej expertízy na problematiku pracovnej rehabilitácie. Dávky OZP majú viacero skrytých prerekvizít, ktorých účinkom je vysoká pravdepodobnosť, že zdravotný stav danej osoby sa nezmení a trvale ju vyčlení z trhu práce. Ďalším účinkom je skutočnosť, že OZP sú udržiavané v statuse osôb neschopných práce, nemôžu si zvyšovať vlastný príjem a nie je z ich strany skutočný záujem „hlásiť“ zlepšenie zdravotného stavu. Preto je potrebné zamerať sa na meranie zvyškových funkcií (remaining functions) a reziduálnej zárobkovej kapacity (residual earnings capacity) pre potreby tzv. možnej práce (possible jobs). Trendy teda smerujú k posudzovaniu pracovnej kapacity, k posilňovaniu nemedicínskych kritérií a k rozširovaniu okruhu možných prác pre OZP. Napr. vo Švédsku sa uplatňuje model tzv. rehabilitačnej reťaze (rehabilitation chain), kedy sú prvých 90 dní OZP vyplácané nemocenské




�!

!9

TENENET o.z.

�dávky so snahou obnoviť ich pripravenosť na pôvodnú prácu, s pripustením, že budú prijaté určité modifikácie. Ak tento prvotný zámer nie je možné dosiahnuť, v priebehu ďalších 90 dní sa pre danú OZP hľadá iná práca, či už u toho istého zamestnávateľa alebo u iného. Po týchto 180 dňoch je daná OZP znovu posudzovaná pre potreby všetkých potenciálnych prác na trhu práce. Ide o uplatňovanie tzv. kritéria akejkoľvek práce v ekonomicke (any occupation criterion) v porovnaní s tzv. kritériom vlastnej práce (own job criterion), na ktorom je postavený systém nemocenských dávok. Z hľadiska uplatňovaného posudkového modelu sú kritické 3 otázky: 1) Ako kvalitne a seriózne je posudzovanie uskutočňované? 2) Na základe akých kritérií sú OZP posudzované? 3) Aký vplyv má prvé posúdenie a vznik nároku na dočasnú dávku na ďalšie garantovanie dávky? Ukazuje sa totiž, že niektoré OZP nie sú nikdy znovu posudzované, že na znovu posúdenie sa využívajú výlučne medicínske kritériá a že väčšina dočasných dávok sa v určitej fáze napokon mení na dávky permanentné. Na túto situáciu doplácajú predovšetkým mladí ľudia so ZP, ktorí často krát poberajú dávky niekoľko desaťročí, čo môže byť pre ich celkové pracovno-integračné šance kontraproduktívne. Napr. Dánsko v súčasnosti zvažuje zmenu povahy invalidných dôchodkov pre mladých ľudí smerom k aktívnejšiemu režimu. V Holandsku je povinnosť pripravovať pre mladých ľudí so ZP vo veku 18 až 27 rokov tzv. participačný plán s intenzívnou podporou hľadania práce a job koučingom a až po dosiahnutí 27 rokov je definitívne stanovený stupeň ZP daného mladého človeka. Pro-zamestnanecké zameranie v činnosti medicínskych odborníkov. Ako nevyhnutné sa ukazuje poskytovanie jednotného metodického usmernenia pre bežných lekárov na stanovenie dĺžky pracovnej absencie, osobitne s ohľadom na rast počtu osôb s duševnými a muskulo-skeletárnymi problémami, pričom významnú úlohu zohráva i zjednotenie procedúr uplatňovaných počas chorobnosti.

• Od posudzovania neschopnosti smerom k aktivizácii - V predchádzajúcom období bolo posudzovanie OZP zamerané na pokles ich pracovnej kapacity, preto poberatelia dávok na ZP neboli viazaní žiadnymi pracovnými požiadavkami. Zavedenie merania pracovnej kapacity (funkcií) je súčasťou stratégie založenej na spoločných zodpovednostiach (a mutual obligations strategy). Ide v nej o uplatňovanie princípu „pracovná rehabilitácia pred dávkou“ (túto stratégiu uplatňujú Rakúsko, Nemecko, Maďarsko a Švajčiarsko) či dokonca princípu „povinná rehabilitácia namiesto dávky“ (Švajčiarsko). Niektoré krajiny poskytujú OZP čiastočný invalidný dôchodok ako nástroj na podporu toho, aby tieto osoby zotrvali v práci alebo sa vrátili do zamestnania. Podľa výskumov však 1/3 až 1/2 poberateľov čiastočného invalidného dôchodku nepracuje. Dánsko zmenilo čiastočný invalidný dôchodok na schému dotácie mzdy (flex jobs), teda na nástroj vtiahnutia OZP do práce. V Holandsku predstavuje čiastočný invalidný dôchodok doplnok k mzde – ak OZP nepracuje, je jej poskytovaný paušálny príspevok, ktorý je však významne nižší ako čiastočný invalidný dôchodok. Prax však ukazuje, že u ľudí s nízkym príjmom sa strata spojená s takýmto transferom efektívne kompenzuje inými dávkami na podporu domácnosti. V niektorých krajinách bolo riešením tohto problému spojenie viacerých dávok do jednotnej dávky pre osoby v produktívnom veku (single working age benefit) – napr. vo Veľkej Británii spojenie príspevkových a nepríspevkových dávok na ZP do nového príspevku na zamestnanosť a podporu, v Nórsku zase spojenie rozličných dávok do príspevku na posudzovanie práce (work assessment allowance). Tento zjednotený príspevok by mal zamedziť pohyb OZP v dávkových systémoch a ich cyklenie v nich (ide o tzv. welfare – system movers): napr. z dávky v nezamestnanosti do invalidného dôchodku, nakoľko ich zdravotné obmedzenie je pre pracovnú integráciu príliš vážne; z invalidného dôchodku do dávok hmotnej núdze a sociálnej pomoci, keďže ich ZP nie je natoľko závažné, aby boli potrebné dávky na ZP; z dávky sociálnej pomoci späť do dávky v nezamestnanosti po určitej kratšom či dlhšom pracovnom období.

• Zabezpečiť, aby sa OZP oplatilo pracovať – reformovaný daňovo – odvodový systém - 50 až 90% osôb poberajúcich nemocenské dávky končí pri invalidnom dôchodku, ostatní končia pri dávke v nezamestnanosti a napokon pri dávke na ZP. Aj keď sú dávky na ZP prevažne nižšie ako dávky v nezamestnanosti, vysokú mieru ich poberania favorizuje relatívne permanentná povaha týchto dávok. Odradzujúce od práce sú tzv. dávkové pasce, kedy zvýšením pracovného príjmu OZP strácajú nárok na dávku na ZP. Ak OZP pracuje na plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne), v krajinách OECD stráca priemerne 60% svojich dovtedajších príjmov ako dôsledok platenia dane z príjmu alebo straty nároku na dávku na ZP pri kritickej hranici prekročenia príjmu. Z podobných dôvodov sa OZP neoplatí ani vyvíjať mimoriadne pracovné úsilie (pracovať nadčas). Najväčšou výzvou politík OZP je prijať také opatrenia, ktoré by OZP motivovali prijať prácu, zotrvať v nej a zvyšovať svoje pracovné úsilie – teda aby sa im oplatilo pracovať (making work pay).

• potreba revízie substancie sociálnych dávok (aby sa nevylučovali dávky navzájom a aby sa nezneužíval sociálny systém)

• Posilnenie podpory zamestnávateľov udržať OZP v zamestnaní - Veľa zamestnávateľov preferuje náklady na nábor a tréning nových zamestnancov s dobrým zdravotným stavom pred nákladmi na udržanie „starých“ zamestnancov so ZP (vrátane prispôsobovania pracovného miesta a opatrení na udržanie ich produktivity). Pre zabezpečenie rovnováhy oboch stratégií, resp. predchádzanie poklesu funkčných kapacít zamestnancov sa ako kľúčová javí potreba dodržiavania povinností v oblasti BOZP, čo si z hľadiska vymožiteľnosti povinností zamestnávateľov vyžaduje angažovanie zástupcov zamestnancov i




�!

!10

TENENET o.z.

�zamestnávateľov pri tvorbe politík podpory zamestnanosti (napr. vo Švédsku ide o dotácie pre firmy, ktoré si kupujú BOZP služby schválené Národnou sociálnou poisťovňou; v Dánsku majú zamestnávatelia zákonnú povinnosť monitorovať otázky pracovného prostredia, vrátane manažmentu rizika a vplyvov pracovného prostredia na chorobnosť). Osobitná pozornosť je venovaná tzv. namáhavým (arduous) prácam, ktoré v prípade, že nie sú riešené osobitnými opatreniami, často vedú k predčasnej invalidizácii zamestnancov a poberaniu dávok na ZP. Zamestnávatelia by mali byť vysoko zainteresovaní do predchádzania chorobnosti a jej monitoringu. V Holandsku platia zamestnávatelia nemocenské dávky po dobu 2 rokov, počas ktorých zamestnanec nemôže byť prepustený a za uvedeným účelom sa zamestnávatelia pripoisťujú v privátnych poisťovniach. Pri čiastočnom poklese pracovnej kapacity OZP platia v Holandsku zamestnávatelia dávky na ZP po dobu 10 rokov – v súvislosti s ostatnou reformou v tejto krajine prudko klesol počet poberateľov dávok na ZP. Aj keď neexistuje ideálna doba na platenie nemocenských dávok zo strany zamestnávateľov, zvýšenie ich spoluzodpovednosti sa javí ako efektívna stratégia v prevencii vysokého rozsahu absencií z dôvodu chorobnosti.

• potreba zmeny a diskusie ohľadom “zákonom príliš chráneným zamestnancom - OZP na trhu práce” (neochota prijímať OZP do zamestnanie na otvorenom trhu práce kvôli zložitým postupom a zákonnej ochrane OZP pri prípadnom prepustení atď.)

• Vytvorenie podmienok pre sieť pracovísk pracovnej rehabilitácie a posudzovania pracovného potenciálu OZP (nielen doteraz existujúci Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu OZP a inovatívny model Supported Wage Systém od EPIC n.o.), v ktorých by bola uskutočňovaná dôsledná ergodiagnostika a pracovná terapia.

• potreba a výzva podporovaného zamestnávania a služieb zamestnanosti v komplexnejšom prístupe v rámci de-inštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb s OZP aj s vyššími stupňami odkázanosti a viacnásobným ťažkým zdravotným postihnutím. Implementácia stratégie deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb do politiky zamestnanosti prostredníctvom podpory komunitných služieb a individuálneho prístupu.

2. FINANCOVANIE ako prostriedok stimulácie pracovnej a sociálnej integrácie mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením

Tematický obsah workshopu z oblasti financovania ako prostriedku stimulácie podpory zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením na otvorenom trhu práce a návrhy pre prax (zatiaľ len brainstormingom zozbierané z workshopu, konferencie, EASPD Deklarácie zamestnanosti a Inštitútu zamestnanosti - tieto návrhy a poznámky vnímame ako východiskové (na základe spätných väzieb účastníkov konferencie doplníme a do budúcnosti budeme pracovať na jednotnej koncepcii návrhov a plánujeme ich po konzultáciach s odborníkmi pretransformovať do konkrétneho plánu na realizáciu):

• potreba prediskutovať náhradné plnenie a legislatívne podporné systémy • povinné percento zamestnancov so ZP, ktoré má každá organizácia v SR zamestnávať aby bolo určované

s cieľom primerane podchytiť rôzne prípady na trhu práce (polovičné úväzky, dohodári, obdobia PN, nástupy v priebehu mesiaca atď. a nie ako je priemerný počet zamestnancov v roku tak ako je to doteraz) a zároveň aby bolo administratívne nenáročné a jednoznačne kontrolovateľné (prístupom môže byť napr. meranie podľa počtu odpracovaných hodín, podľa priemerného evidenčného poštu zamestnancov alebo podľa mzdových nákladov). Verejný sektor má byť príkladom, preto zrušiť výnimky §60 ods. 3 zákona 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zároveň zabezpečiť, aby zamestnával aj OZP a preukázal tak aktívnu inklúziu OZP na trh práce.

• zvýšenie výšky náhradného plnenia minimálne na výšku polovice reálnych nákladov zamestnávateľa na zamestnávanie OZP (mzdy a odvody) alebo výšku povinných zdokladovaných objednávok chránenej dielni alebo chránenému pracovisku (CHD/CHP) ako dvojnásobok mzdových nákladov chýbajúcich OZ/ zamestnancov, teda priemernej mzdy v danom podniku (dvojnásobok zohľadňuje iné náklady, ktoré takto zamestnávateľ presúva na svojich subdodávateľov - priestory, controlling, administratíva, rôzne riziká atď.)

• v rámci náhradného plnenia ako zákazky CHD/CHP pre zamestnávateľov ako organizácie povinné zamestnávať OZP uložiť povinnosť vyplácať a zadávať zákazky CHD/CHP priebežne a pravidelne minimálne raz mesačne (a nie tak ako často doteraz najmä v decembri naraz veľká objednávka a veľká suma, pričom má CHD/CHP problém v tak krátkej dobe vyrobiť a doručiť tovar a po zvyšok roka má problém s cashflow súvisiaci s výplatnými termínmi)

• CHD/CHP by mali vystavovať štandardné faktúry, ktoré obsahujú aj sumu určenú na potreby náhradného plnenia (napr. dodávka koláčov za 300 EUR, z toho náhradné plnenie je vo výške 150 EUR). Výška súm na náhradné plnenie vychádza z pridanej hodnoty zamestnancov so ZP, a teda sa bude medzi




�!

!11

TENENET o.z.

�CHD/CHP líšiť (náhradné plnenie ako percento faktúry u masérov bude vyššie ako u predajcov elektroniky), pričom indikátorom môže byť dvojnáosobok mzdových nákladov ZP zamestnancov konkrétnej CHD/CHP (maximom je potom dvojnásobk týchto mzdových nákladov v referenčnom období - štvrťrok). Je úlohou a zodpovednosťou CHD, aby súčet súm pre potreby náhradného plnenia nepresiahol jej maximum, ak prekročí, je to priestupok s progresívnou pokutou (npar. ak prekročí maximum náhradného plnenia do 3%, menšia pokuta ako pri prekročení o 20%) tým sa znemožní fingované vykazovanie zákazok OZP v CHD/CHP. V súčasnosti kontroluje úrad práce a subjektívne posudzuje platnosť zmlúv objednávateľov (zamestnávateľov povinných zamestnávať OZP) s CHD/CHP za účelom náhradného plnenia aj spätne, preto týmto systémom by toto zaniklo a zostala by pre úrad práce len povinnosť evidovať CHD/CHP a v spolupráci so Sociálnou poisťovňou evidovať počet ZP zamestnanov a znížila by sa tak celková administratívna náročnosť a právna neistota systému ako aj povinnosť CHD/CHP každý kvartál vystavovať doklady o svojej existencii (výpisy z Obchodného registra SR, registra n.o. atď.), administratívne rozdelenie CHD a CHP ako aj výrazné zníženie byrokracie pri zakladaní CHD atď.

• zvýšenie výšky povinného odvodu (§65 zákona 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti) - „pokuty“ minimálne na sumu reálnej výšky nákladov zamestnávateľa na zamestnávanie OZP (mzdy a odvody) alebo trojnásobok chýbajúceho náhradného plnenia

• „pokutu“ zarátať medzi odpočítateľné položky zamestnávateľa (aby si ju nemohol dať do nákladov, ale aby bola postavená na úroveň ostatných pokút)

• Využitie povinných odvodov adresne na podporu zamestnávania OZP v SR, a to konkrétne na podporu AOTP v danom regióne (tak ako to bolo do 2004)

• časť firemných financií firmy miesto povinného odvodu, ktorý odchádza cez UPSVR do štátneho rozpočtu ostáva priamo fo firme a tá preukazuje jeho použitie štátu priamo adresne na sociálnu a pracovnú integráciu OZP - model vo Francúzsku

• Zaviesť verejné obstarávanie so sociálnym prvkom • Časť zákazky sa dodávateľ výherca zaviaže detašovať na chránenú dielňu (napr. v Operačnom programe

potravinovej a materiálnej pomoci, kde dodávateľ má štvrťročne dodať 80 000 potravinových a hygienických „balíčkov“ počas 7 rokov),

• stabilizované dane a rámec financovania formou štátnych zákazok v Španielskych sociálnych podnikoch, ktoré zamestnávajú OZP - ale model v Španielsku založený na znížení daní je potrebný kombinovať s ďalšími opatreniami a inštitucionálnou podporou

• Zaviesť systém sociálnych podnikov so zamestnanými mladými ľuďmi so ZP • podniky sociálnej ekonomiky v Rakúsku - uplatňujúce krátkodobé opatrenia (rekvalifikácie, sociálno-

psychologická poradňa osobnostného rozvoja, tréning pracovných zručností atď. dostávajú ako služby zdarma financované cez štátnu podporu podnikom OZP spolu s ostatnými dlhodobo nezamestnanými počas svojej evidencie, aj ako podmienku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti a evidencie na úrade práce)

• družstevné organizácie v Taliansku - ak zamestnajú popri iných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie aj z marginalizovaných skupín na trhu práce, teda medzi nimi aj OZP napr. pri ekologickom zbere a spracovaní odpadu, tieto organizácie majú znížené dane

• tvoba rôznych modelov sociálnych podnikov v Maďarsku - dotácie získajú na tvorbu sociálneho podniku, nie na konkrétneho OZP a jeho pracovné miesto a sú viazané na udržateľnosť sociálneho podniku, preto sa v Maďarsku vytvárajú rôzne modely a druhy sociálnych podnikov líšiace sa v organizačnej štruktúre, právnej forme, konzorciu rôznych sektorov atď., sledujúce čo najvyššiu úspešnosť podniku na trhu práce. Štát v Maďarsku núti neziskové organizácie rozmýšlať, ako pracovať so štátnou finančnou podporou na zamestnávanie OZP (napr. Ekoprofit- existujú metodiky, ako šetriť peniaze implementáciou ekologických materiálov pri zachovaní nákladov, ako implementovať solárne panely). Neziskové organizácie sú so svojimi OZP zamestnancami v rámci svojich sociálnych podnikov nútené rozmýšlať, ako inovatívne sa dostať k peniazom zo štátu a EU fondom.

• servisný šek v Belgicku, pôvodne zameraný na znižovanie nelegálnej “čiernej” práci - OZP si kupuje šek z konkrétnej neziskovej organizácie na obecnej alebo príslušnej mestskej úrovni, OZP potom prostredníctvom týchto šekov aj platí za službu (napr. matka mladého OZP platí SZČO upratovačke za upratovanie domácnosti u nich, pričom zaplatí upratovačke v hotovosti len 9 EUR, ale šek, ktorý si upratovačka vymení za hotovosť v obecných neziskových organizáciách spôsobí, že upratovačka dostane až 15 EUR, teda zamestnávateľ dostáva ten rozdiel a štát nemusí platiť zamestnanecký poplatok a pre upratovačku existujú penzijné fondy.

• V Rumunskú sú podvojné podporné systémy - štát podporuje OZP v jeho domácej starostlivosti a nezisková organizácia ako poskytovateľ služieb pre OZP vrátane podporovaného zamestnávania získava financie z komunity a samosprávy, ale keďže je to len malá čiastka, musia sa snažiť zarobiť na tržbách z predaja výrobkov a služieb chránených dielní, kde ľudia so ZP pracujú.




�!

!12

TENENET o.z.

�• finančná regulácia podporovaných služieb neziskových organizácií štátom - sociálnu podporu a teda

pracovnú a sociálnu integráciu OZP v ponímaní sociálnej rehabilitácie a sociálnych služieb v Belgicku aj v Rakúsku podporuje štát cez úrady práce prostredníctvom podpory na mzdy OZP (sú to ľudia s vyšším stupňom odkázanosti a ťažším stupňom ZP, pretože je to oveľa drahšie pre zamestnávateľa, aby to platil z vlastných zdrojov, a z výskumov vieme, že je oveľa drahšie zamestnávať týchto ľudí ako ich nechať závislých na systémoch podpory celý život, takže sa jedná o aktivizáciu OZP zo strany štátu). Ale štát vytvára len finančný a legislatívny rámec, spôsob práce s financiami už ostáva na samotnej neziskovej organizácii, pretože tá vie najlepšie prispôsobiť finančné kompenzácie svojim OZP zamestnancom (nadmerná regulácia štátu má veľmi negatívny dopad na financovanie neziskových organizácií obdobne ako prílišná regulácia štátu má negatívne dôsledky na voľný trh práce aj voľnú ruku trhu).

• v rámci sociálnych podnikov viazať jednotlivé dávky podpory zamestnávania OZP nie na organizáciu, ale na jednotlivca, teda aby sa dali pripravovať ponuky, aké zamestnania treba napĺňať, ak má niekto zníženú pracovnú schopnosť tak sociálne korporácie (majiteľmi je mesto, ktoré poskytne nevyužité priestory v centre zdarma, podnikateľ, ktorý poskytne know-how ako viesť ekonomicky zdravý podnik a nezisková organizácia, ktorá zabezpečuje personálne denný chod prevádzky a dohliada formou pracovnej asistencie na zverených OZP spolu s inými znevýhodnenými a marginalizovanými skupinami na trhu práce) vymyslia spolu s danou OZP ako ho zamestnať a ako mu poskytnúť v zamestnaní podporu (napr. mentoringom). CHD by mali zabezpečiť prípravu ľudí, ktorí majú schopnosť posunúť sa na otvorený trh práce, aby sa tam mohli po určitom čase v sociálnej korporácií zamestnať. V EU už poznáme takéto fungujúce systémy, podmienkou je však k tomu funčkný podporný systém (mentor). Dôraz nie je na financiách, ale na mentoringu, lebo len kvalitný odborný personál podporovaného zamestnávania dokáže identifikovať silné stránky a schopnosti klienta a potom mu vie nájsť na základe toho adekvátnu prácu na otvorenom trhu práce (napr. OZP vie pracovať, ale nevie chodiť MHD, pretože infraštruktúra pre telesne postihnutého vozíčkara nefuguje). OZP potrebujeme doviesť do firiem na otvorenom trhu práce, preto potrebujeme job koučing (aj jazykový koučing - niektoré spoločnosti platia za takéto koučovacie služby). Potrebujeme hlavne dobrý sociálny dialóg (zamestnávateľské zväzy a zamestnávatelia), pretože ak sociálny dialóg funguje, dá sa pracovať v spoločnosti. Preto potrebujeme dobré neziskové organizácie ako poskytovateľov kvalitných podporovaných služieb a služieb zamestnanosti. To však nadväzuje aj na inklúziu detí so ZP od začiatku do kvalitného vzdelávacieho systému (v Rakúsku sa výrazne zvýšila zamestnanosť OZP vtedy, keď štát podporil školy a posilnil prechod zo školy do zamestnania).

• Zavedenie spoločnej platformy CHD/CHP a organizácií na pomoc OZP, tiež v spolupráci so súkromným sektorom, aby spoločne pomáhali ekonomickému rozvoju a transformácii CHD na ekonomicky zdravé a trvalo udržateľné sociálne podniky – jednotná nezávislá platforma, ideálne zložená z viacerých zainteresovaných strán, podobne ako akreditačné komisie alebo legislatívne výbory pri ministerstvách, ktorá by pomáhali CHD pri ich zdravej konkurencieschopnosti. Riešiť aj finančné krytie vzdelávania manažmentu CHD v oblasti efektívneho manažmentu, marketingu, PR, vzťahov so zákazníkmi, produktového manažmentu atď., aby vedeli získať čo najviac z tržieb svojich výrobkov a služieb verejnosti a iným firmám v rámci náhradného plnenia a stať sa nezávislejším od štátnych dotácií AOTP pre CHD (§55-60 zákona 5/2004).

3. KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA a scitlivovanie verejnosti voči životu a zamestnávaniu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením

Tematický obsah workshopu z oblasti komunikačnej stratégie a scitlivovaniu verejnosti voči životu a zamestnávaniu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením a návrhy pre prax (zatiaľ len brainstormingom zozbierané z workshopu, konferencie, EASPD Deklarácie zamestnanosti - tieto návrhy a poznámky vnímame ako východiskové (na základe spätných väzieb účastníkov konferencie doplníme a do budúcnosti budeme pracovať na jednotnej koncepcii návrhov a plánujeme ich po konzultáciach s odborníkmi pretransformovať do konkrétneho plánu na realizáciu):

• potreba zvyšovania informovanosti zamestnávateľov na otvorenom trhu práce • zvyšovanie informovanosti a osvety verejnosti na konkrétnych pozitívnych príkladoch zamestnávania

mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Pozitívne príklady by mali byť priebežne monitorované, vyhodnocované, adaptované a rozširované ako úspešné pilotné projekty aj na ďalšie regióny Slovenska či ďalšie typy zamestnávateľov atď. Pozitívne postoje zamerané na zručnosti a kompetencie pomáha prekonať negatívne vnímanie verejnosti a uľahčuje účasť OZP na trhu práce.

• zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov o výhodách zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím (spoločensky zodpovedné podnikanie a zvyšovanie dobrého mena spoločnosti a organizovanie propagačných kampaní na odbúravanie predsudkov zamestnávateľov. Podpora zamestnávateľov v tvorbe




�!

!13

TENENET o.z.

�plánu ich vlastnej korporátnej sociálnej zodpovednosti je základným vstupným bodom pre prácu a zamestnávanie OPZ v týchto firmách.

• informovať a podporovať zamestnávateľov v tvorbe sociálnej spolupráce a sociálneho podnikania v súvislosti s odborným vzdelávaním na školách v kontexte Dohovoru OSN o právach OZP uľahčí prechodu OZP zo škôl na otvorený trh práce

• zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov o existujúcich nástrojoch aktívnych opatrení trhu práce (AOTP) zameraných na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením, finančné výhody – v súčasnosti polovičné odvodové zaťaženie, možnosť rozšírenia si vlastného trhu o nových zákazníkov z radov organizácií s viac ako 20 zamestnancami povinných zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím ako zákaziek náhradného plnenia

• potreba spoločnej komunikačnej stratégie chránených dielní a pracovísk pre zamestnávateľov v rámci náhradného plnenia (aj v záujme pomoci najmä nízko-príjmovým CHD/CHP)

• potreba zvyšovania informovanosti verejnosti • scitlivovanie verejnosti a aktivizácia verejnosti a komunity k adresnej pomoci - napr. konkrétna rodina s

malým dieťaťom so zdravotným znevýhodnením a pomoc sociálneho systému, vzdelanie a výchova dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, zamestnávanie osôb so zdravotným znevýhodnením, podporované bývanie a inklúzia ľudí so zdravotným znevýhodnením, krízová intervencia pre ľudí, ktorí sa stanú zdravotne postihnutí počas života atď.

• potreba pracovať aj s prekážkami pracovnej integrácie mladých OZP aj nelegislatívnej povahy (postojové, hodnotové, mentálne v kultúre a spoločnosti), potreba práce s verejnou mienkou a začlenenia OZP do diania v spoločnosti tým, že čokoľvek sa rieši, budú prítomní aj OZP (napr. v doprave, poľnohospodárstve, atď., teda aj úplne iných ako len sociálnych témach). Toto sa týka aj samotných poskytovateľov služieb pre OZP, teda v neziskových organizáciách pre OZP by mali byť OZP aj zamestnávaní a mali by sa spolupodieľať na aktivitách aj v rámci PR aktivít organizácie.

• potreba inovatívnych kampaní (napr. zážitkové aktivity) so vzájomým spojením sa viacerých neziskových organizácií ako poskytovateľov služieb pre OZP spolu s organizáciami zastupujúcimi OZP (väčšia sila 1 veľkej mediálnej kampane) - prevencia neúspechu mediálnej kampane v súčasnej dobe, kedy média preferujú len vybrané témy emocionálne zneužívajúcim spôsobom,

• práca s médiami - mať sieť overených a spolupracujúcich novinárov a redaktorov, rozširovať spoluprácu s nimi, pripravovať témy tak, aby sa čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dostali do problematiky a vedeli ju prezentovať cez médiá verejnosti (partnerský prístup) a vhodné je mať na komunikáciu s médiami PR manažéra v neziskovej organizácií (nemusí to byť samostatná pracovná pozícia, ale aby to bol 1 zamestnanec neziskovej organizácie, ktorý sa tiež rozvíja aj v tomto smere kampaní a komunikačných stratégií)

4. VÝSKUM zameranú na sociálnu a pracovnú integráciu mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením

Tematický obsah workshopu z oblasti výskumu zameraného na podporu zamestnávania mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením a návrhy pre prax (zatiaľ len brainstormingom zozbierané z workshopu, konferencie, EASPD Deklarácie zamestnanosti - tieto návrhy a poznámky vnímame ako východiskové (na základe spätných väzieb účastníkov konferencie doplníme a do budúcnosti budeme pracovať na jednotnej koncepcii návrhov a plánujeme ich po konzultáciach s odborníkmi pretransformovať do konkrétneho plánu na realizáciu):

• Potreba jednotných “tvrdých dát” pre neziskové organizácie ako poskytovateľov podporovaných služieb pre OZP ako aj pre neziskové organizácie zastupujúce OZP, ktoré by mali slúžiť na posilnenie argumentácie (vo vzťahu k štátu, donorom, ale i médiám) - Mnohé organizácie si vedú tzv. „vlastné štatistiky“, ktoré sú využívané pre potreby vyššie spomenutej argumentácie, nie vždy to postačuje, preto by sme mali mať jednotnú databázu a pomáhať si vzájomne pri zdieľaní dát a výskumov a argumentov. Mali by sme mať k dispozícii dáta týkajúce sa počtu a štruktúry OZP nezamestnaných a definovaných ako nezamestnateľných alebo neschopných pracovať, pracujúcich v CHD/CHP, tých čo prešli z CHD/CHP na otvorený trh práce a naopak, tých, čo sú závislí na sociálnych dávkach a nepracujúcich, ďalej by sme sa mali zamerať na výskum kvality života OZP pracujúcich v rôznych zamestnaniach a povolaniach, tých, ktorí sú viacnásobne ťažko postihnutých a ich životných podmienok v súvislosti s ich postavením na trhu práce, longitudinálne štúdie atď.

• Pravidelne monitorovať a vyhodnocovať efektívnosť politiky trhu práce pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, a na základe výsledkov navrhovať úpravu a skvalitňovanie týchto aktívnych opatrení trhu práce v legislatíve SR (EUROSTAT, ANED výskumná sieť)




�!

!14

TENENET o.z.

�• Sledovať vývoj a odozvu vzdelávacieho systému na požiadavky trhu práce špeciálne pre OZP – zisťovanie

a prognózovanie potrieb trhu práce je nevyhnutné na to, aby bolo možné poskytovať spätnú väzbu pre verejnosť, služby zamestnanosti a vzdelávací systém.

• Porovnávať výpočty nákladov štátu na pasívnu starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím a nákladov potrebných na aktívne podporné poradenské a sociálno-komunitné služby a konfrontovať štatistiky počtu kompenzačných príspevkov pre ľudí so zdravotným postihnutím a výdajov na ne s invalidnými dôchodkami a štátnymi príspevkami na zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím.

• Hľadať kauzálne súvislostí, spracovanie silných stránok a rezerv súčasnej situácie a politiky zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím, identifikovanie toho čo sa osvedčilo a toho čo nesplnilo očakávania tak v SR ako aj zamerať sa na príklady dobrej praxe v zahraničí a navrhnúť konkrétnu formu a jej realizačný plán implementácie v SR.

• Porovnať výsledky úradov práce v jednotlivých okresoch z implementácie zákonných opatrení do praxe zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a vypracovať samostatnú štúdiu odhalenia súvislostí.

ODPORÚČANIA PRE SLOVENSKO

Slovenská republika a vláda SR (bezohľadu na politickú príslušnosť práve vládnucej politickej strany) by mala adaptovať a podporiť politickú koordináciu a výmenu dobrej praxe v oblasti podporovaného zamestnávania na otvorenom trhu práce, chráneného zamestnávania (chránené dielne/ chránené pracoviská CHD/CHP), ale aj podporovať vznik sociálneho podnikania, sociálnych korporácií a inovatívnych modelov sociálnej ekonomiky, ktoré pomáhajú marginalizovaným skupinám na trhu práce (medzi nimi aj osôb so zdravotným postihnutím OZP).

Vláda SR by mala prostredníctvom financovania preukázať trvalú udržateľnosť a rozvoj sociálnej spolupráce, sociálno-podnikateľských aktivít a iných modelov sociálnych korporácií, ktoré by podporili zamestnávanie a odborne vzdelávanie OZP na otvorenom trhu práce v zmysle ratifikácie Dohovoru OSN o právach OZP v SR.

Vláda SR by mala podporiť vznik nových pracovných príležitostí pre OZP na otvorenom trhu práce v spolupráci s etablovanými podnikmi a firmami v SR.

Vláda SR by mala podporovať sieťovanie medzi kľúčovými hráčmi na trhu z business sektora na otvorenom trhu práce a chráneného zamestnávania (CHD/CHP) prostredníctvom výmenných programov (napr. výmena personálu, tréningové kurzy atď.) napr. aj podporou takýchto programov prostredníctvom národného projektu či inej dotačnej štátnej schémy.

Vláda SR by mala preukázať podporu rozvoja takých služieb zamestnanosti, ktoré napĺňajú potreby a možnosti OZP na Slovensku aj prostrednítcvom financovania z Európskeho soicálneho fondu, Erasmus + a iných EU finančných zdrojov.

Rola podporovaného zamestnávania v poskytovaní pracovných príležitostí by mala byť podporená vládou SR tým, že premietne záväzok k podporovanému zamestnávaniu OZP do celého spektra politiky zamestnanosti a súvisiacich ekonomických a hospodárskych stratégií.

Štátne programy by mali podporovať tréningové príležitosti pre OZP tak, aby boli prístupné pre všetky typy zdravotného postihnutia, zahŕňajúce aj využitie informačno-komunikačných technológií.

Vláda SR by mala aktívne monitorovať a flexibilne hľadať riešenia na ľahšiu implementáciu smerníc EU a Rady EU, Európskej komisie aj Dohovoru OSN o právach OZP týkajúcu sa zamestnávania OZP v SR.

Vláda SR by mala preukovať rozvoj príležitostí na zamestnanie pre OZP prostredníctvom rôznych nástrojov sociálneho dialógu v krajine.

Vláda SR by mala prostrednítvom verejneného obstarávania a úpravy príslušného zákona podporiť tvobru pracovných príležitostí pre OZP.




�!

!15

TENENET o.z.

�

ZÁVERY

Táto deklarácia má za cieľ nastaviť našu víziu implemetnácie práva OZP na prácu a zamestnania tak, ako je to postavené v článku 27 Dohovoru OSN o právach OZP.

Potenciál tvorby pracovných miest tak pre zamestnávateľov ako aj pre OZP ako ich zamestnancov je komplexný, ale nie neuskutočniteľný cieľ. Vnímame veľkú potrebu viac efektívnych a konkrétnych zdrojov organizácie térningov odborného vzdelávania a získavania praxe a redukovania medzery medzi vzdelávacími programami (napr. aj v rámci duálneho vzdelávania) a profesionálnym pracovným prostredím, pričom je nutné už existujúce zdroje alokovať tak, aby sa stali bežnou súčasťou prípravy OZP na povolanie tak ako u zdravých detí a mladých ľudí v spoločnosti.

Stabilné financovanie a legislatívny rámec je základom pre zvyšovanie zamestnanosti a preukazovanie flexibility, mobility a príležitostí kariérneho rastu.

Voláme po silnejšom medzisektorovom a medzirezortnom partnerstve medzi organizáciami zastupujúcimi OZP, neziskovými organizáciami ako poskytovateľmi podporovaných služieb pre OZP a štátnymi inštitúciami spolu so samosprávnymi orgánmi, ako aj business sektorom, politikmi, odborovými zväzmi. Toto strategické partnerstvo by nám pomohlo založiť silnejšiu spoluprácu a zabezpečiť tak pracovné príležitosti v praxi, prístupné aj pre OZP.

Výhradným cieľom by malo byť uvedomenie si a realizácia slutočne inkluzívneho prístupu, kde OZP si napĺňajú svoje práva presne tak, ako hocikto iný v spoločnosti, bez obmedzení.

Táto deklarácia je vypracovaná TENENET o.z. v decembri 2015. Bude revidovaná a ešte upravovaná v rámci našej ďalšej práce v nasledujúcom období.

Pre ďalšie informácie, prosím za TENENET tím, kontaktujte:

PhDr. Elena Kopcová, PhD. 0907 154 601 [email protected] www.tenenet.sk






Documents

DEKLARÁCIA ých ľudí so zdravotným znevýhodnením na ... · Preto komisariát OSN pre ľudské práva vypracoval Medzinárodnú zmluvu o ekonomických, sociálnych a kultúrnych