Diplomová práca

„Využitie technológie FLASH pre manažment multimediálneho obsahu“

Štefan Bačkor

Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulte Katedra Telekomunikácií

Študijný odbor: Telekomunikácie Vedúci diplomovej práce: Ing. Roman Jarina Stupeň kvalifikácie: inžinier (Ing.) Dátum odovzdania diplomovej práce: 18. 5. 2007

Abstrakt

Diplomová práca rieši problematiku návrhu a realizáciu aplikácie umožňujúcej

anotáciu multimediálnej databázy pomocou technológie Flash. Aplikácia umožňuje

načítať multimediálny súbor, vytvoriť a editovať anotačný záznam a tento exportovať

vo formáte XML MPEG-7 pre použitie v ďalších štandardizovaných editoroch.

V úvode práce je predstavená technológia Flash a jej možnosti, výhody a nevýhody pre

prácu s multimédiami. V praktickej časti je popísaný postup realizácie grafického a

funkčného rozhrania a záver tvorí používateľská príručka.

Abstract

The thesis deals with design and implementation of web-based application that will

allow users to annotate multimedia database using Flash technology. Application

allows importing multimedia file, creating and editing annotation record and

exporting results as MPEG-7 XML-based document.

The thesis begins with introduction into the Flash platform technology, its possibilities

and pros & cons in managing multimedia. Part of practical implementation is about

describing way of realization GUI and the end includes user manual.

Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta,

Katedra telekomunikácií

______________________________________________________________________________________

ANOTAČNÝ ZÁZNAM - DIPLOMOVÁ PRÁCA

Priezvisko, meno: Štefan Bačkor školský rok: 2006/2007

Názov práce: Využitie technológie FLASH pre manažment multimediálneho obsahu.

Počet strán: 58 Počet obrázkov: 4 Počet tabuliek: 9

Počet grafov: 0 Počet príloh: 0 Použitá lit.: 15

Anotácia v slovenskom jazyku:

Cieľom diplomovej práce je vytvoriť anotačný nástroj multimediálnej databázy použitím technológie Flash, pričom dátový výstup bude kompatibilný so štandardom MPEG-7 XML. Teoretická časť ponúka predstavenie platformy Flash, jej schopnosti pre prácu s multimédiami a čiastočne predstavuje formát MPEG-7.

Anotácia v anglickom jazyku:

Goal of this thesis is to build a Flash based multimedia database annotation tool, while the output data should be compatible with MPEG-7 XML standard. Theoretical part introduces Flash platform, its ability to handle multimedia and partially introduces MPEG-7 standard.

Kľúčové slová:

Flash, MPEG-7, XML, anotácia, audio, video, multimédiá, ActionScript, FFmpeg, PHPObject, Linux, Sorenson, VP6, MP3, Nellymoser, Flash Media Server, Red5

Vedúci práce: Ing. Roman Jarina, PhD.

Recenzent práce:

Dátum odovzdania práce: 18. 5. 2007

Obsah

Úvod ............................................................................................................................................................................... 7

1 Anotácia videa ................................................................................................................................................... 8

2 Flash ...................................................................................................................................................................... 9

2.1 História ..................................................................................................................................................... 10

2.2 ActionScript ............................................................................................................................................ 11

2.2.1 Časová os implementácie ........................................................................................................ 11

2.2.2 Syntax .............................................................................................................................................. 12

2.2.3 Kritika............................................................................................................................................... 13

2.3 Pre a proti ................................................................................................................................................ 14

2.3.1 Nevýhody ....................................................................................................................................... 14

2.3.2 Výhody ............................................................................................................................................ 15

2.4 Video formát a kodeky ........................................................................................................................ 17

2.4.1 Flash Video .................................................................................................................................... 17

2.4.2 Video formát ................................................................................................................................. 18

2.4.3 Možnosti distribúcie .................................................................................................................. 18

2.4.4 Sorenson kodek ........................................................................................................................... 20

2.4.5 On2 TrueMotion VP6 kodek .................................................................................................... 20

2.4.6 Pre a proti Flash videa ............................................................................................................... 21

2.5 Audio formát a kodeky ....................................................................................................................... 22

2.5.1 MP3 .................................................................................................................................................. 23

2.5.2 Nellymoser kodek ....................................................................................................................... 23

2.5.3 ADPCM ............................................................................................................................................ 24

2.6 Streaming videa .................................................................................................................................... 24

2.6.1 Progresívny download vs. Stream ........................................................................................ 24

2.6.2 Flash Media Server...................................................................................................................... 26

2.6.3 Red5 ................................................................................................................................................. 29

3 MPEG-7 ............................................................................................................................................................... 30

3.1 Názvy a význam elementov .............................................................................................................. 31

4 Praktická časť: Požiadavky a návrh ........................................................................................................... 34

5 Praktická časť: Realizácia .............................................................................................................................. 36

5.1 Server ........................................................................................................................................................ 36

5.1.1 LAMP ............................................................................................................................................... 36

5.1.2 Databázový model ..................................................................................................................... 37

5.1.3 Streaming videa .......................................................................................................................... 39

5.1.4 Komunikácia klient-server (AMF) .......................................................................................... 40

5.1.5 PHPObject ..................................................................................................................................... 40

5.2 Aplikácia ................................................................................................................................................... 43

5.3 Publikovanie obsahu ........................................................................................................................... 44

6 Praktická časť : Užívateľský manuál .......................................................................................................... 45

6.1 Odporúčané a minimálne systémové prostriedky ................................................................... 45

6.2 Vstupné a výstupné formáty a kódovanie ................................................................................... 46

6.3 Rozdelenie a popis častí užívateľského rozhrania .................................................................... 48

6.4 Klávesové skratky ................................................................................................................................. 52

7 Záver ................................................................................................................................................................... 53

8 Použitá literatúra ............................................................................................................................................ 56

9 Čestné vyhlásenie ........................................................................................................................................... 57

10 Poďakovanie ..................................................................................................................................................... 58

strana 7

Úvod

Informácia je výsledok spracovania, manipulácie a organizovania dát, spôsobom, ktorý

má pre prijímateľa vedomostnú hodnotu. 1

Obzvlášť na počiatku 21. storočia, kedy ľudstvo vstúpilo do veku informačných

technológií a digitalizácie, si stále viac začína uvedomovať potrebu jednoduchého

prístupu a schopnosti efektívne vyhľadávať v tomto mori dát. Tejto úlohy sa ochotne

zhostila celosvetová informačná sieť Internet. Spolu s novými technológiami

revolučných algoritmov vyhľadávania Google, publikovania obsahu pomocou

technológie Flash, evolúciou webu smerom k Web 2.0 aplikáciám a mnohými ďalšími

dnes Internet tvorí prostredie, bez ktorého si už modernú informačnú spoločnosť ani

nevieme predstaviť.

Textová informácia sa od multimediálnej odlišuje v mnohých aspektoch.

Problematická automatizácia indexovania obsahu audio alebo video dát, si často

vyžaduje zásah človeka. Aby tak multimediálne dáta dosiahli svoju informačnú

hodnotu na poli vyhľadávania a plnohodnotne mohli konkurovať binárnym

alebo textovým, bolo potrebné vytvoriť určitý štandard. Pre zjednotenie aplikácií,

umožňujúcich anotáciu obsahu multimediálnych súborov, vznikol štandard MPEG-7.

Teoretická časti tejto práce má za úlohu oboznámiť čitateľa s technológiou Flash

a obhájiť tak jeho pozíciu pri prezentovaní multimediálnych dát v prostredí Internetu.

Cieľom praktickej časti tejto práce bude vytvoriť webovú aplikáciu na platforme Flash,

výstupom kompatibilnú so štandardom MPEG-7, schopnú užívateľovi zjednodušiť

a spríjemniť anotačný proces v multimediálnych video dátach.

1 http://en.wikipedia.org/wiki/Information

strana 8

1 Anotácia videa

Anotácia, je proces priradenia extra doplňujúcej informácie k určitej časti alebo bodu

dokumentu.2

Anotácia videa spočíva v priradení alebo označení určitej oblasti alebo scény na

časovej osi kľúčovým slovom respektíve takzvanou značkou. Cieľom takéhoto procesu

môže byť vytvorenie databázy alebo sprievodného XML súboru vo formáte štandardu

MPEG-7, ktorý bude následne možné určitým spôsobom prehľadávať alebo inak

analyzovať.

2 http://en.wikipedia.org/wiki/Annotation

strana 9

2 Flash

Flash je dnes snáď jeden z najznámejších pojmov Internetu a multimediálnej

prezentácie vôbec. V skutočnosti tento pojem označuje technológie a produkty Adobe

Flash Player a Adobe Flash Professional. Adobe Flash Player, ako už názov napovedá,

je klientske virtuálne prostredie, „prehrávač”, Flash obsahu, „filmu”, dostupný

najčastejšie ako samostatná aplikácia alebo rozšírenie pre dnes už všetky

najpoužívanejšie webové prehliadače. Adobe Flash Professional je publikačný nástroj,

vyvíjaný a distribuovaný spoločnosťou Adobe Systems, určený k tvorbe Flash obsahu

akým sú webové aplikácie, hry alebo filmy interpretované Flash Playerom pre

akékoľvek zariadenia podporujúce túto technológiu. V súčasnosti sa jedná hlavne o

webové prehliadače a mobilné zariadenia. Adobe Flash Professional predstavuje

podporu pre obojsmerné streamovanie audia, videa, vektorovú a rastrovú grafiku, a

skriptovací jazyk nazývaný tiež ActionScript.

Presnejšie povedané, Adobe Flash Professional je integrované vývojové prostredie

(IDE), zatiaľ čo Flash Player je virtuálny stroj používaný k spúšťaniu alebo parsovaniu

Flash súborov (.swf). V súčasnej hovorovej reči pojem „Flash” predstavuje publikačné

prostredie, prehrávač, alebo súbory aplikácie.

Technológia Flash sa stala od jej uvedenia v roku 1996 populárnou metódou pre

vkladanie interaktívnych prvkov a animácií do webových stránok. Vytvoriť a zobraziť

Flash už dnes dokáže množstvo softvérových produktov, systémov a zariadení. Flash sa

najčastejšie využíva k tvorbe animácii, reklamy, rôznych komponentov web stránok,

k integrácii videa a audia s webom a stále častejšie k vytváraniu Rich Internet

Applications (nástrojov a aplikácií, ktorých cieľom vytvorenia je aj táto diplomová

práca) primárne určených pre web, ale vlastnosťami a použiteľnosťou

nezaostávajúcimi za desktopovými aplikáciami.

strana 10

Súbory Flashu, tiež nazývané „Flash filmy“, majú príponu „swf“, čo je akronym k „Small

Web Format“ a „Shockwave Flash“.3 Tieto môžu byť objektom web stránky, výlučne

interpretovaným Flash Playerom, alebo súčasťou tzv. Projektora, samo spúšťajúceho sa

Flash filmu. Súbory Flash, obsahujúce video, majú príponu „flv“. Skratka pochádza

z akronymu Flash Video. Súbory sú importované do samotného SWF formátu alebo

tiež linkované z externých zdrojov. 4

2.1 História

Flash sa zrodil zo série myšlienok a nápadov Jonathana Gaya, ktoré sa datujú až niekde

k roku 1980. Postupne formovaný ako idea stredoškoláka, neskôr vysokoškoláka

a potom zamestnanca Silicon Beach Software. V januári 1993 Jonathan Gay, Charlie

Jackson a Michael Welsh založili malú firmu s názvom FutureWave a spolu vytvorili ich

prvý produkt SmartSketch. Aplikácia určená na kreslenie bola navrhnutá pre vytváranie

počítačovej grafiky jednoduchým spôsobom, ako kreslenie na samotný papier.

Aj keď bol SmartSketch vo svojej podstate inovatívnym kresliacim nástrojom, nikdy na

trhu nedosiahol výraznejšie úspechy. Spolu s počiatočným rozmachom Internetu si vo

FutureWave začali uvedomovať potenciál animačného nástroja určeného pre webovú

grafiku, ktorý by mohol bez problémov konkurovať v tej dobe ťažkopádnej technológii

Shockwave od Macromedie. V roku 1995 vo FutureWave upravili SmartSketch. Do

aplikácie pridali časovú os, editáciu spôsobom „rámček po rámčeku“ a znovu ho uviedli

pod názvom FutureSplash Animator pre platformy Macintosh a PC. V tom čase firma

prijala dalšieho programátora Roberta Tatsumiho, umelca Adama Grofcsika a

špecialistu pre vzťahy z verejnosťou Ralpha Mittmana. Produkt bol najprv ponúknutý

spoločnosti Adobe, no v decembri 1996 ho získala spoločnosť Macromedia a neskôr

vydala pod názvom Flash 1.0. V tej dobe bol už FutureSplash hojne využívaný

napríklad Microsoftom v jeho počiatkoch práce s Internetom (MSN Network). 3 http://en.wikipedia.org/wiki/SWF 4 http://en.wikipedia.org/wiki/Flv

strana 11

Spoločnosť Macromedia bola v roku 2005 kúpená firmou Adobe. Tá v súčasnosti

vydáva aktuálnu verziu publikačného nástroja Adobe Flash Professional CS3 a Flash

Player 9 s podporou ActionScriptu 3.

2.2 ActionScript

ActionScript je skriptovací jazyk založený na štandarde ECMAScript (tiež známeho ako

JavaScript), a je primárne využívaný k vývoju softvéru pre Adobe Flash Player.

Aplikácie vyvíjané použitím Adobe Flash alebo Adobe Flex často využívajú ActionScript

k runtime manipulácii s dátami a obsahom. Ostatné platformy, ako napriklad

Macromedia ColdFusion, taktiež podporujú skriptovanie jazykom ActionScript.

ActionScript sa vo svojej podobe syntaxu po prvý krát objavil vo vydaní Flash 5, ktorý

bol prvou programovateľnou verziou Flashu. Toto vydanie ActionScriptu bolo

nazvaným ActionScript 1.0. Flash 6 (MX) potom ďalej rozširoval užitočnosť

programovacieho prostredia pridaním viacerých zabudovaných funkcií a umožnením

lepšej programovateľnej kontroly elementov filmu. Vo Flash 7 (MX 2004) bol

predstavený ActionScript 2.0. Priniesol vlastnosti ako objektové programovanie

založené na triedach, explicitnú deklaráciu tried, inheritanciu, rozhrania a striktnú

deklaráciu premenných. Vo Flashových SWF súboroch zdiaľajú ActionScript 1.0

a ActionScript 2.0 tú istú formu kompilácie.

2.2.1 Časová os implementácie

• Flash Lite 1.0 a 1.1 – Flash Lite je Flash technológia špeciálne vyvíjaná pre

mobilné zariadenia a zariadenia spotrebnej elektroniky. Flash Lite 1.1

podporuje ActionScript Flash 4.

• Flash Lite 2.1 – Pridáva podporu pre ActionScript 2.0 Flash 7.

strana 12

• Flash Player 2 – Prvá verzia s podporou skriptovania. Akcie obsahovali

gotoAndPlay(), gotoAndStop(), nextScene(), nextFrame() funkcie pre ovládanie

časovej osi videa.

• Flash Player 3 – Rozšíril základnú podporu skriptovania s možnosťami načítať

externé SWF video.

• Flash Player 4 – Prvý prehrávač s plnou implementáciou skriptovania

(nazývanou Akcie). Skriptovanie obsahovalo podporu pre cykly, podmienky,

premenné a ostatné základné konštruktory jazyka.

• Flash Player 5 – Obsahoval prvú verziu true ActionScriptu. Používal

programovanie založené na Prototypoch podľa štandardu ECMAScript

a umožňoval plne procedurálne a objektovo orientované programovanie.

• Flash Player 6 – pridal podporu pre správu udalostí a podporu prepínania.

• Flash Player 7 – Flash Player 7 ponúkol niekoľko nových doplnkov ako napríklad

CSS text a vylepšenie výkonu. Macromedia Flash kompilátory vydané zároveň

s Flash Player 7 tiež podporovali ActionScript 2.0. Taktiež ActionScript 2.0 môže

byť prekompilovaný na ActionScript 1.0 bitový kód, takže môže byť spúšťaný aj

Flash Playerom 6.

• Flash Player 8 – Naďalej rozširuje ActionScript 2.0 pridaním knižníc s API pre

runtime kontrolu bitmapových dát počas behu a nahrávanie súborov na server.

• Flash Player 9 – s príchodom nového virtuálneho stroja, nazývaného AVM2

(ActionScript Virtual Machine 2) pridal ActionScript 3.0. AVM2 koexistuje

s predchádzajúcou AVM1 potrebnou pre spätnú kompatibilitu. Pre toto vydanie

bolo hlavným cieľom zvýšenie výkonu.

2.2.2 Syntax

V ActionScripte je možné deklarovať triedy, a priraďovať im prvky z knižnice. Triedy sa

zvyčajne vo Flash IDE deklarujú v externých súboroch s príponou „as“, priamo v poliach

časovej osi, alebo sú priradené k objektom na scéne a vykonávané ako akcie. Externé

ActionScript súbory môžu byť tiež editované akýmkoľvek textovým editorom

a následne skompilované spolu s aplikáciou. Externé súbory ActionScriptu môžu byť

strana 13

skompilované tiež pomocou Motion Twin ActionScript2 Compileru (MTASC). Triedy sú

rozšírenia jazyka ActionScript, ktoré si programátor môže vytvárať sám. Vo Flashi

existuje viacero zabudovaných tried ako napríklad „MovieClip“, ktorá môže byť použitá

k vykresleniu vektorov dynamicky. Súbory s triedami môžu byť medzi rôznymi

projektmi presúvané a tak uľahčovať programovanie.

Vlastnosti implementácie ActionScriptu v aplikácii Flash:

- Prostredie je navrhnuté pre asynchrónny beh skriptov.

- Už Flash verzie 5 môže prijímať a odosielať XML.

Vývojové prostredie Flashu tiež ponúka referencie, dopĺňanie kódu a zvýraznenie

syntaxe.

2.2.3 Kritika

Kompiler ActionScriptu 2.0 od Macromedie je často pomalý. Skompilovanie 100 tried

môže niekedy trvať aj niekoľko minút. Open-source kompiler MTASC je omnoho

rýchlejší.

Aj napriek tomu, že syntax ActionScriptu je veľmi tolerantná, čítanie nečistého kódu je

často náročné. Dlhoroční JavaScript a ActionScript programátori považujú na triedach

založené programovanie so striktne dátovými typmi, uvedené verziou 2.0, za oveľa viac

náročnejšie ako predchádzajúce verzie jazyka.

Pred začatím programovania je potrebné do Flash 8 importovať niektoré triedy, čo

môže byť niekedy únavné. ActionScript 3.0 sa plne spolieha na import tried

a scriptovanie bez nich je prakticky nemožné.

SWF formát je jednoduché dekompilovať. Kód je veľmi ťažké ochrániť pred

kopírovaním. Niektoré programy ale dokážu SWF zašifrovať, a tak skomplikovať ba až

znemožniť jeho dekompiláciu. S príchodom ActionScript 3.0 by sa to malo zmeniť.

strana 14

2.3 Pre a proti

2.3.1 Nevýhody

Použiteľnosť (Usability)

Ak sa užívateľ snaží pohybovať vo Flash videu vytvorenom v staršej verzii, nebude mu

fungovať tlačidlo webového prehliadača „Späť“. Namiesto na predchádzajúcu

obrazovku ho vyvedie von zo stránky.

Taktiež vo Flash aplikácii nefunguje nastavenie veľkosti textu podľa nastavenia

prehliadača a štandardné zafarbenie už navštívených liniek. Často je nemožné

prirodzene posúvať kolieskom myši väčší blok textu. Vo Flashi nie je možné použiť

bežné vyhľadávanie webového prehliadača.

SEO (Search Engine Optimalization)

Dnes veľmi populárny pojem „Optimalizácia pre vyhľadávače“ pre Flash znamená, že

sa vyhľadávač nie je schopný dostať do animácie a indexovať obsah. Aj napriek tomu

veľké vyhľadávače ako Google sú do istej miery schopné indexovať obsah Flashu, tieto

schopnosti sú ale zatiaľ dosť obmedzené. Jednou z možností ako vyriešiť prístup

vyhľadávačov je vytvoriť ďalšiu alternatívnu HTML verziu stránky, čo ale často

predstavuje ďalšie výdaje peňazí a času.

Hardvérové nároky

Vo Flash videu záleží na veľkosti scény, počte objektov, alpha kanálov a masiek. Stačí

napríklad scéna s rozmermi 1100x600 pixelov, rýchlosť 30 rámcov za sekundu, aspoň

15 hýbajúcich sa polopriesvitných objektov a už to na bežnom kancelárskom PC so

spustenými viacerými aplikáciami môže „sekať“. Oveľa väčšiu efektivitu pri

hospodárení s výkonom priniesol Flash Player 9 a s ním spojený ActionScript 3.

strana 15

Ochrana SWF súborov

Ochrana SWF súborov je na veľmi nízkej úrovni. Na internete je dnes dostupné veľké

množstvo softvéru schopného dekompilovať Flash. Síce existujú techniky ako SWF

zašifrovať, ale toto nie je vo Flash IDE natívne podporované kompilátorom.

Dostupnosť

Pre vzhliadnutie Flash animácií užívateľ potrebuje Flash Player, ktorý už síce je

obsiahnutý v každej základnej inštalácii Windows XP, avšak dnes už v dosť archaickej

verzii. Aj keď samotná inštalácia Flash Playera je veľmi jednoduchá a inicializuje sa

automaticky pri pokuse o zobrazenie Flash obsahu bez potrebného rozšírenia

v prehliadači, neskúseného užívateľa môže zaskočiť. Aj napriek tejto forme distribúcie

dnes rozšírenie Flash Playera dosahuje penetráciu 98,3% PC pripojených k internetu 5,

takže túto nevýhodu môžeme pokojne zanedbať.

2.3.2 Výhody

Veľkosť výstupu

Vďaka prevládajúcemu použitiu vektorovej grafikou nad bitmapovou je výsledná

veľkosť SWF súboru nízka. Rozdiel medzi vektormi a bitmapou je v tom, že pri

vektoroch je objekt zapísaný ako rovnica, no pri bitmapách ako postupnosť za sebou

idúcich pixelov. Veľkosť súboru môže ovplyvniť hlavne množstvo použitých bitmáp,

priložených fontov a multimediálnych súborov.

5 http://www.adobe.com/products/player_census/flashplayer/

strana 16

Interaktivita

Flash môže reagovať na pohyb myši, stláčanie kláves, chovanie sa externých objektov.

Možnosti sú dnes vďaka Flash Media Serveru takmer neobmedzené aj pre on-line hry

viacerých hráčov.

Audio a video

Priamo do Flashu je možné vložiť audio a video. Podpora formátov je pomerne veľká

a pri exporte je možné efektívne meniť kompresiu, počet kanálov a iné vlastnosti

multimediálneho obsahu.

Streaming

Predpripravené komponenty pre prehrávanie multimédií, Flash Media Server a dnes už

aj open-source alternatíva Red5 umožňujú vynikajúcu podporu Flashu pre streaming

videa a audia.

Rovnaký vzhľad nezávisle od platformy

Prezentácie a aplikácie vytvorené vo Flashi budú vyzerať úplne identicky nezávisle od

platformy, operačného systému a nastavení prostredia.

Použitie akéhokoľvek písma

Vo Flashi je možné využiť prakticky akékoľvek písmo bez ohľadu na to, či ho má

užívateľ nainštalované. Písmo môže byť pri exporte vektorizované alebo priamo

pribalené k výslednému SWF súboru.

strana 17

Jednoduchý návrh dizajnu

Výhodou hlavne oproti HTML je, že vo Flashi sa dizajn jednoducho nakreslí a neexistujú

žiadne obmedzenia spôsobené nekompatibilitami prehliadačov s HTML štandardom

(cross-browser kompatibilita).

Previazanosť s externými súbormi

Flash animácie môžu nakladať s externými informáciami uloženými napríklad v

klasickom textovom súbore, poprípade modernom XML. Dáta do Flashu môže

pumpovať aj známe PHP. Výhody sa naskytnú hlavne pri prepojení s rôznymi

databázami, alebo dynamickým importom nastavení.

2.4 Video formát a kodeky

2.4.1 Flash Video

FLV (Flash Video) je proprietárny formát súboru používaný k doručeniu videa

Internetom použitím Flash Playera. Obsah FLV tiež môže byť pripojený ako súčasť SWF

súboru. Medzi služby najviac využívajúce FLV formát patria hlavne YouTube, Google

Video, Reuters.com, Yahoo! Video a MySpace.

Flash Video je možné prehrať na takmer všetkých dostupných operačných systémoch

hlavne vďaka Adobe Flash Playeru, pluginu pre webové prehliadače, alebo jedným

z mnohých third-party programov ako napríklad MPlayer, VLC media player, alebo

akýmkoľvek prehrávačom ktorý využíva DirectShow filtre (Windows Media Player,

Windows Media Center) spolu s ffdshow.

strana 18

2.4.2 Video formát

Zvyčajne súbory FLV obsahujú bitové toky, ktoré sú variáciou H.263 video štandardu

pod názvom Sorenson Spark. Flash Player 8 a novšie podporujú prehrávanie dátových

tokov On2 TrueMotion VP6 videa. On2 VP6 dokáže poskytnúť vyššiu vizuálnu kvalitu

ako Sorenson Spark, špeciálne pri použití nižších bitových rýchlostí. Na druhej strane je

výpočtovo náročnejší, takže na starších konfiguráciách nepobeží tak plynulo.

Podporovaný je tiež voliteľný alpha kanál, ktorý reprezentuje priesvitnosť pixelu.

Pridanie alpha kanálu bolo dosiahnuté doplnením ďalšieho simultánneho video toku

ktorý kóduje iba alpha kanál a zahadzuje akúkoľvek chromatickú informáciu.

Implementácia vytvára predpoklad, že YUV dáta hlavného On2VP6 video toku sú vždy

klientom prekonvertované na RGB ešte pred výstavbou ako výsledkom prenásobenia

RGB hodnôt alpha hodnotami a adekvátne vykreslené. Túto možnosť poskytuje len

dátový tok zakódovaný On2 VP6 kodekom.

FLV formát súboru podporuje dve verzie „screenshare“ kodeku, čo je formát vytvorený

špeciálne pre „screencasty“ (nahrávky obrazovky, využívané napríklad pri

prezentáciách, vytváraní návodov a manuálov k softvérovým produktom). Oba tieto

formáty sú založené na dlaždicovom skladaní bitmáp, pričom tieto môžu byť stratové

redukciou farebnej hĺbky alebo komprimované použitím zlib knižnice (open-source

knižnice používanej v gzip kompresii). Druhú verziu je možné prehrať len vo verzii

Flash Player 8 a novších.

Podpora pre kódovanie do FLV formátu je poskytovaná kódovacím nástrojom

distribuovaným spolu s publikačným nástrojom Adobe Flash Professional 8,

kódovacími nástrojmi Flix od On2, softvérom Sorenson Squeeze, balíkmi FFmpeg

a ďalšími nástrojmi od tretích strán.

2.4.3 Možnosti distribúcie

FLV súbory môžu byť distribuované niekoľkými odlišnými spôsobmi:

strana 19

• Ako samostatné FLV súbory. Aj keď sú FLV súbory bežne distribuované

pomocou Flash Playera, FLV ako také je plne funkčné a môže byť prehrávané

ako akýkoľvek iný formát z lokálneho disku alebo iného média.

• Pripojené vnorením k SWF súboru použitím publikačných nástrojov Flashu.

Predtým než začne prehrávanie, musí byť prenesený celý súbor. Úpravy vo

videu znamenajú prekompilovanie SWF súboru.

• Progresívny download cez HTTP (podporovaný už verziou Flash Playera 7)

predstavuje postupné sťahovanie dát zároveň s ich prehrávaním. Táto metóda

využíva ActionScript pre vloženie externe uložených FLV súborov pre

prehrávanie na strane klienta. Progresívny download má niekoľko výhod,

vrátane bufferovania, využitia bežných HTTP serverov, a schopnosti znova

použiť ten istý prehrávač v SWF pre viaceré zdroje FLV. Flash Player 8 obsahuje

podporu pre náhodný prístup vo vnútri video súboru použitím HTTP funkcie

čiastkového stiahnutia, niekedy je táto uvádzaná ako streamovanie. Na rozdiel

od streamovania použitím RTMP protokolu, HTTP streaming nepodporuje

vysielanie v reálnom čase. Streaming cez HTTP vyžaduje upravený prehrávač

a poskytnutie špeciálnych meta dát obsahujúcich presnú štartovaciu pozíciu

v bytoch a časový kód každého rámca. Využitím týchto špecifických informácií

si môže FLV prehrávač vyžiadať akúkoľvek časť FLV súboru začínajúcu na

špecifickom kľúčovom rámci. Napríklad Google Video podporuje progresívny

download a umožňuje skočiť na akúkoľvek pozíciu vo videu ešte pred

načítaním do buffera, na rozdiel od YouTube, ktorý to nedokáže.

Implementovať toto „pseudo streamovanie“ na strane servera je pomerne

jednoduché, napríklad pomocou PHP alebo HTTPD modulu Apacha.

• Streaming cez RTMP pre Flash Player použitím Flash Media Servera, VCS (Video

Communication Server) alebo open-source Red5 servera.

strana 20

2.4.4 Sorenson kodek

Sorenson kodek, tiež známy ako Sorenson Video Kodek, Sorenson Video Quantizer

alebo SVQ, je digitálny video kodek vynájdený spoločnosťou Sorenson Media.

Využívajú ho aplikácie ako Apple QuickTime a Macromedia Flash.

Sorenson Video kodek sa po prvýkrát objavil v aplikácii QuickTime 3 (30. marca 1998).

Sorenson Video 2 bol vydaný v marci 1999, hoci z väčšej časti obsahoval len menšie

vylepšenia a optimalizáciu pre Developers Edition kódera, pretože filmy ním kódované

boli spätne kompatibilné so Sorenson Video dekóderom. Vylepšená verzia Sorenson

Video 3 kodeka debutovala vydaním QuickTime 5.0.2 (1. Júla 2001). Keď sa spoločnosť

Apple začala viac zameriavať na neproprietárne kodeky ako MPEG-4, Sorenson Media

licencovala novšiu verziu kodeku Macromedii ako Sorenson Spark (Sorenson H.263),

vydaného spolu s Macromedia Flash 6/MX (4. marca 2002).

Špecifikácia kodeku nikdy nebola verejná a po dlhý čas jediná cesta ako prehrať

Sorenson video bolo použiť QuickTime player od Apple, alebo MPlayer pre Unix/Linux

ktorý využil Microsoft Windows DLL knižnice extrahované z prehrávača od Apple.

Podľa anonymného vývojára FFmpeg aplikácií, reverzné inžinierstvo SVQ3 kodeka

odhalilo upravenú verziu H.264 formátu. Ten istý vývojár tiež pridal do FFmpegu

podporu pre tento kodek a vytvoril tak natívny prehrávač pre všetky platformy

podporované FFmpegom.

2.4.5 On2 TrueMotion VP6 kodek

TrueMotion VP6 je video kodek vyvinutý spoločnosťou On2 Technologies je reakciou

na skoršie pokusy ako napríklad VP3 a VP5. VP6 kodek bol využívaný v produktoch pre

vysielanie v teréne tiež BBC reportérmi a QuickLink softvérom.

V januári 2005, On2 ohlásila nový VP7 kodek s lepšími kompresnými vlastnosťami ako

VP6.

V auguste 2005, Macromedia oznámila že si vybrala VP6 ako hlavný kodek pre video

prehrávanie v novom Flash Player 8.

strana 21

V septembri 2006 sa implementácia VP6 dekodéra stala súčasťou libavcodec projektu,

ktorý je súčasťou kodekov open-source iniciatívy FFmpeg.

2.4.6 Pre a proti Flash videa

2.4.6.1 Výhody

Penetrácia

Flash Player, a teda aj kodek schopný prehrať FLV video je dnes zastúpený na približne

98% počítačoch pripojených k internetu. Ak by mal byť dosiahnutý taký istý stupeň

kompatibility bez Flashu, bolo by potrebné ponúkať video prinajmenšom vo dvoch

verziách (Windows Media a QuickTime resp. Real Media).

Konzistencia a kompatibilita

Flash videá sú úplne konzistentné, to znamená že ak sa raz video otestuje

a implementuje, vždy sa zobrazí rovnako všetkým koncovým užívateľom. To isté platí

aj pre obsah samotného Flashu.

Pokročilé možnosti

Flash ponúka jedinečné a pokročilé možnosti v práci s interaktívnym obsahom.

Porovnávať ho možno len s QuickTime videom.

strana 22

2.4.6.2 Nevýhody

Práca s FLV súbormi

FLV je video formát Flashu. Nevýhoda spočíva v tom, že to nie je bežný formát ako

napríklad Windows Media alebo QuickTime, práca so súbormi môže byť menej

pohodlná hlavne kvôli nutnosti konvertovať video z najpoužívanejších formátov do

FLV. Konverzia zaberá výkon, čas a uberá na kvalite. FLV súbory nie sú natívne

podporované operačnými systémami, takže pri snahe o spustenie takéhoto súboru

dialógové okno zahlási neznámy formát.

Výkon pri kódovaní

Občas je možné stretnúť sa s názorom, že Flash video vyžaduje pri zachovaní kvality

vyšší dátový tok a tým aj veľkosť súboru. V minulosti to bola určite pravda, ale

príchodom Flash 8 a kodekom On2 VP6 sa situácia zmenila v prospech Flashu.

Flash Media Encoder distribuovaný spolu s Flash Professional vývojovým prostredím je

nestabilný a má vysoké systémové nároky.

Počiatočná náročnosť

Aj keď je možné publikovať Flash video bez akýchkoľvek predchádzajúcich znalostí za

menej ako hodinu, s inými formátmi je možné dosiahnuť to isté omnoho rýchlejšie.

2.5 Audio formát a kodeky

Audio v FLV súboroch je zvyčajne kódované formátom MP3. FLV súbory nahrané

mikrofónom na strane užívateľa používajú proprietárny kodek Nellymoser.

strana 23

V súčasnosti ešte nie je k dispozícii žiaden open-source produkt schopný dekódovať

Nellymoser. Flash Video tiež podporuje formát ADPCM alebo nekomprimované audio.

2.5.1 MP3

MPEG-1 Audio Layer 3, tiež nazývaný MP3, je jedným z najznámejších kódovaní

digitálneho audia. Stratový kompresný formát a algoritmus je navrhnutý tak, aby

efektívne zredukoval množstvo dát potrebných k reprezentácii audia. Aj napriek

stratovosti sa pre väčšinu poslucháčov stále javí ako verná reprodukcia originálu. MP3

bol vytvorený tímom európskych inžinierov spoločnosti Philips, CCETT, IRT

a Fraunhoferovho inštitútu, ktorí pracovali vo frameworku programu pre digitálny

rádiový výskum EUREKA 147 DAB. Štandardom ISO/IEC sa stal v roku 1991.

MP3 je špecifický audio kompresný formát. Použitím psychoakustického modelu

poskytuje reprezentáciu pulzne kódovo modulovaného audia na oveľa menšom

priestore ako priame metódy. Model odstráni ľudským uchom nepočuteľné frekvencie.

2.5.2 Nellymoser kodek

Nellymoser je jednokanálový mono formát optimalizovaný pre prenos audia pri

nízkych dátových tokoch. Tento formát bol vyvinutý firmou Nellymoser Inc. a pri

kódovaní využíva tzv. „Asao“ kódovací proces. Asao pri kompresii využíva spracovanie

zvuku vo frekvenčnej oblasti. Dáta sú zoskupené do rámcov o veľkosti 256 vzoriek. Pre

identifikáciu frekvencií s najväčšou amplitúdou je každý rámec transformovaný do

spektrálnej oblasti. Pri kódovaní je vybratých niekoľko najvýraznejších frekvencií,

ostatné sa zanedbajú. Dátový tok pre každý rámec nesie informáciu o využitých

frekvenčných rozsahoch a ich amplitúdach. Tento kodek neberie v úvahu aktuálnu

vzorkovaciu frekvenciu, má fixný pomer medzi počtom vstupných vzoriek a výstupnou

veľkosťou paketu (1bit pre 1Hz). Preto kvalita pre vzorkovanie nižšie ako 16kHz rapídne

klesá.

strana 24

Nellymoser vo Flash Videu

Nellymoser je uzavretý formát, ktorý vlastní firma Nellymoser Inc. a donedávna

neexistoval spôsob, ako nahraný hlas kódovať do iného formátu bez vlastnenia

licencie. Nellymoser ponúka transkóder, ktorý stojí niekoľko tisíc dolárov a licencia

obsahuje obmedzenia, ktoré vyžadujú podiel zo zisku. V tomto kontexte nie je možné

zdieľať technológiu, ktorú vyvinie tretia strana ako on-line službu.

Nellymoser kodek je súčasťou Flash Playera od verzie 6. Metódy kódovania

a dekódovanie sú rovnaké ako pri MP3 alebo Vorbis. Hlavný rozdiel je v tom, že

Nellymoser Asao je optimalizovaný pre realtime prenos reči, nízke dátové toky

a kódovanie/dekódovanie s nízkou latenciou. Kódovanie sa deje na strane klienta

a Flash Player neumožňuje užívateľovi výber iného kodeku.

2.5.3 ADPCM

Pulzne kódová modulácia (PCM) je digitálnou reprezentáciou analógového signálu,

kde je amplitúda signálu v pravidelných intervaloch rovnomerne vzorkovaná

a následne kódovaná do postupnosti symbolov digitálneho (binárneho) kódu.

Adaptívna PCM (ADPCM) je variantom diferenciálnej PCM, ktorá mení a prispôsobuje

veľkosť kvantizačného kroku. Umožňuje tak redukciu potrebnej šírky pásma daného

odstupu pomeru signál/šum.

2.6 Streaming videa

2.6.1 Progresívny download vs. Stream

Jednosmerné video vytvorené napríklad nástrojom Flash Professional, môže byť k

užívateľovi doručené použitím progresívneho downloadu alebo streamom pomocou

streamovacieho servera.

strana 25

Postupné sťahovanie (progresívny download) je spôsob prístupu k videu, pri ktorom sa

video spustí po krátkom naplnení buffera Flash Playera. Zvyšok videa je ku klientovi

postupne sťahovaný počas prehrávania. Počas sťahovania je pohyb vo videu možný

len v častiach, ktoré sú už stiahnuté.

Poskytnúť takéto video je pomerne jednoduché, stačí k tomu web server. Progresívny

download poskytuje dostatok pohodlia hlavne pri krátkych videách, ktoré k naplneniu

buffera nepotrebujú dlhý čas. Vďaka tomu, že video je do klientskeho počítača už raz

stiahnuté, užívateľ ho môže opakovane prehrať lokálne bez potreby pristupovať

k dátam ešte raz.

Streamované video klientovi posiela dáta v reálnom čase. Takto doručené dáta sú

prehrávané a vzápätí zahadzované. Streamovací server ako napríklad Flash Media

Server alebo Red5 môže vytvoriť inteligentné spojenie klient-server tak, aby dokázal

odpovedať na požiadavky klienta a prispôsoboval sa parametrom spojenia. Pretože sa

streamované video spúšťa rýchlejšie, je prehrávané v reálnom čase a umožňuje

užívateľom pristúpiť k rôznym častiam videa takmer okamžite bez toho, aby musel

klient najprv stiahnuť časť medzitým. Toto je najvhodnejšie riešenie pre dlhé videá,

živé vysielania a aplikácie, ktoré často komunikujú s užívateľom.

Streamované video optimalizuje doručenie dát veľkému množstvu klientov, pretože

poskytuje len tú časť, ktorá je potrebná. Progresívne sťahované video poskytuje video

tak rýchlo, ako to umožňuje prijímacia strana. Streamované video tiež redukuje celkovú

záťaž linky a výkon serverov.

Nasledujúca tabuľka zhrnie rozdiely medzi videom poskytnutým progresívnym

sťahovaním a streamom.

Porovnanie výhod streamovaného a progresívne sťahovaného videa

Výhody Streaming Sťahovanie

Živé vysielanie X

Rýchly štart X

Dlhé klipy X

Rýchly náhodný prístup k rôznym častiam videa X

Špeciálny server X

strana 26

Trvalá vysoká kvalita pri rôznych rýchlostiach pripojenia X

Obsah je stiahnutý ku klientovi X

Obsah ostáva na serveri (nemôže byť uložený klientom) X

2.6.2 Flash Media Server

Flash Media Server (v minulosti nazývaný Flash Communication Server) je „enterprise-

grade“ server pre dáta a médiá vyvinutý spoločnosťou Adobe Systems Inc. (pôvodne

produkt Macromedie). Server spolupracuje s prehrávačom Flash Player, a spolu

vytvárajú takzvané multimediálne multi užívateľské „komplexné internetové aplikácie“

(Rich Internet Applications). Flash Media Server pre logiku na strane servera používa

ActionScript.

História

15. marca 2002 bola Macromediou vydaná verzia Flash Playera 6, pre platformu jedna z

najvýznamnejších. Čoskoro sa stala najrýchlejšie sa šíriacim softvérom v počítačovej

histórii. Táto verzia obsahovala všetku funkcionalitu potrebnú pre vtedy vydaný Flash

Communication Server MX.

Prvá verzia bola vydaná v júli 2002 a obsahovala všetky základné prvky, ktoré

zadefinovali produkt, vrátane objektov NetConnection, SharedObject a NetStream.

V apríli 2003 bola vydaná nasledujúca verzia 1.5, ktorá ponúkala HTTP tunneling,

podporu pre Linux a vývojársku edíciu zdarma.

15. novembra 2005 bola vydaná v súčasnosti najaktuálnejšia verzia 2.0. Produkt zmenil

názov na Flash Media Server, údajne aby lepšie vystihol to, pre čo je určený. Číslovanie

verzií nebolo vynulované, aj napriek novému názvu. Verzia 2.0 so sebou priniesla

podporu pre stream On2 VP6 video kodeku pre Flash Player 8. S novou verziou servera

bola tiež predstavená enterprise architektúra „edge-origin“, ktorá má za úlohu

strana 27

zjednodušiť rozdelenie záťaže medzi viac serverov. Vylepšenia sa tiež dočkal

ActionScript na strane servera a to podporou pre XML, SOAP (protokol pre výmenu

správ na báze XML) a prácu so súbormi.

Použitie

• Video on Demand (video na požiadanie), streamovanie videa uloženého na

serveri flash klientovi.

• Live Video (video naživo), pre aplikácie umožňujúce užívateľom vysielať naživo

ich vlastné videá z web kamery ostatným klientom alebo serveru, ktorý ho

spracuje pre neskoršie poskytnutie.

• Real Time Communication (komunikácia v reálnom čase), pre aplikácie, ktoré

vyžadujú spoluprácu medzi viacerými klientmi, ako napríklad chat alebo hry pre

viac hráčov v reálnom čase.

Ako to funguje?

Flashová aplikácia sa pripojí na FMS server pomocou RTMP (Real Time Messaging

Protocol) protokolu. Server potom posiela a prijíma dáta pripojených klientov.

Pripojení klienti volajú vzdialené RPC procedúry na strane servera, a podobne server

môže volať vzdialené metódy klientov. SharedObject (zdieľaný objekt) môže byť

použitý k synchronizácii zložitých dátových štruktúr a volať vzdialené metódy na

viacerých klientov naraz. Týmto sa klienti zúčastnia zmeny zdieľaného objektu. Objekty

ActionScriptu sú prenášané cez NetConnection spojenie použitím AMF správ (Action

Message Format). NetConnection spojenie je ovládané transparentne serverom a Flash

klientom.

Server tiež umožňuje užívateľom prijímať a vytvárať NetStream dátové toky. Užívateľ

požiada o vytvorenie toku na prezeranie vzdialene uloženého multimediálneho

súboru. Dátový tok môže vytvoriť aj server, a poskytnúť tak cez neho video. Takto

strana 28

vytvorené spojenie spôsobí, že každý klient bude vo videu vždy na to istom mieste,

pretože všetci sledujú ten istý tok dát.

FMS je možné prepojiť s viacerými externými službami vrátane J2EE serverov, web

services, XML Socketov, a ASP.NET aplikačným serverom. Toto prepojenie dáva FMS

aplikáciám výhody pre spoluprácu s databázovými a emailovými servermi. 6

„Edge-Origin“ architektúra

Pri použití stratégie edge-origin, sú všetky požiadavky na spracovanie z klientskych

aplikácií pre služby FMS servera presmerované na okrajový (edge) server. Edge server

prijme požiadavku, ale aplikáciu priamo neobslúži. Edge server vytvorí spojenie

s ďalším serverom, nazývaným tiež zdrojovým (origin), na ktorom beží obslužná

aplikácia. Keď origin server naplní požiadavku na službu FMS, pošle dáta aplikácie

naspäť edge serveru, ktorý ich zasa nasmeruje klientovi. Užívateľovi sa pritom

pripojenie stále javí ako spojenie s origin serverom. Úlohou edge servera je

sprostredkovať spojenie medzi klientom a origin serverom. Edge servery autentifikujú

užívateľa a autorizujú jeho požiadavku k službe. Namiesto presmerovania každej

požiadavky na origin server, edge server zbiera požiadavky veľkého počtu klientov

a zoskupuje ich do jedného spojenia s origin serverom, čím šetrí systémové prostriedky

origin serverov.

Cena plnej verzie Flash Media Servera 2 je ku 28. marcu 2007 4 500 dolárov, čo je

v prepočte približne 113 000 Sk. K dispozícii na stránkach Adobe je tiež voľne dostupná

vývojárska verzia, ktorej obmedzenie spočíva v limite maximálne 10 naraz pripojených

klientov. Od jesene 2006 licenčné podmienky vývojárskej verzie dovoľujú jej použitie aj

pre komerčné účely. Oficiálne podporované platformy sú Windows 2000 a 2003 server

edície a Red Hat Enterprise Linux verzie 3.0 a 4.0. 7

6 http://en.wikipedia.org/wiki/Flash_Media_Server 7 http://www.adobe.com/products/flashmediaserver/

strana 29

2.6.3 Red5

Red5 je open-source Flash Media Server naprogramovaný v jazyku Java, ktorý

podporuje:

• Streaming audia/videa (FLV a MP3)

• Nahrávanie klientskych streamov (len vo formáte FLV)

• Zdieľané objekty (Shared objects)

• Publikovanie živého vysielania (Live Stream Publishing)

• Vzdialené ovládanie (Remoting)

Red5 vznikol ako projekt iniciatívy OSFlash (Open Source Flash), ktorá zastrešuje

vývojárov a ich projekty týkajúce sa Flash platformy. OSFlash vytvára a sústredí

nástroje a zdroje pre open-source vývojárov, ktorí pôsobia mimo oficiálnych

vývojárskych kruhov. 8 Produkty iniciatívy OSFlash sú publikované pod licenciami

zaručujúcimi otvorený kód.

Aktuálna verzia Red5 je 0.6 RC2 a bola vydaná 12. februára 2007. Oproti

predchádzajúcej obsahuje podporu pre AMF3 (ActionScript Message Format verzie 3),

RTMP klientsky mód pre pripojenie k ďalším Red5 serverom, limitovaný prístupu

k streamom. Podporované platformy sú okrem Linuxu tiež Windows, Mac OS X

a všetky, ktoré umožňujú beh Java aplikácií v prostredí Java Runtime Environment.

8 http://osflash.org/

strana 30

3 MPEG-7

MPEG-7 je ISO/IEC štandard vytvorený skupinou MPEG (Moving Picture Experts Group),

tiež tvorcami štandardov ako MPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4

MPEG-7, oficiálne tiež nazývaný „Multimedia Content Description Interface“, je

štandard pre popis dát multimediálneho obsahu, ktoré podporujú určitý stupeň

interpretácie zmyslu informácie, ktorá môže byť podaná alebo sprístupnená zariadeniu

alebo počítačovému kódu. Elementy ktoré MPEG-7 štandardizuje podporujú tak široký

rozsah aplikácie ako je len možné. 9

Príklad obsahu popisného MPEG-7 XML súboru:

keyword

T00:00:22:5514.48F23976.0246277

539

9 http://www.chiariglione.org/mpeg/standards/mpeg-7/mpeg-7.htm

strana 31

T00:00:44:17310.672F23976

3.1 Názvy a význam elementov

Použité elementy a ich názvy sú v obsiahnuté v nasledujúcej tabuľke. Elementy sú

usporiadané od najvyššej úrovne (koreňový element) po najnižšiu úroveň. Názvy

elementov boli určené štandardizovanou XSD schémou XML dokumentu. Niektoré

elementy však majú názvy podľa deskriptora (D) alebo opisnej schémy (DS), tieto sú

príslušne označené.

Názov elementu Popis

Mpeg7 koreňový element, obsahuje odkazy na menné

priestory a XSD

schému

Description element obsahuje popis multimediálneho

obsah AVM, atribút

type určuje či sa jedná o video alebo o audio

Video element pre video, obsah popisuje len video

stopu

Audio element pre audio, obsah popisuje len audio

stopu

strana 32

TemporalDecomposition element určuje, že obsahom budú časovo

rozsekané zábery

VideoSegment -DS špeciálny typ popisnej schémy, ktorý obsahuje

časový popis

časovo rozsekanej video alebo audio stopy na

zábery, atribút id

obsahuje poradové číslo záberu

MediaTime -DS Popisná schéma, ktorá obsahuje časy začiatku

záberu a trvanie

TextAnnotation element s obsahom textovej poznámky, atribút

confidence

určuje s akou pravdepodobnosťou sa v zábere

vyskytuje

vlastnosť záberu, ktorá je vyjadrená textom v

obsahu tohto

elementu

MediaTimePoint -D tento deskriptor určuje čas začiatku záberu,

hodnota je vo

formáte normy ISO 8601:

YYYY-MM-DDThh:mm:ss:nnn.ff±hh:mmFNNN

Pričom YYYY-MM-DD je dátum podľa

Gregoriánskeho

kalendára, T označuje začiatok časového údaju

v tvare hodiny

hh, minúty mm, sekundy ss, na značku nnn.ff sa

nepíšu

desatiny sekundy, ale počet rámcov

prenesených za tento

zlomok sekundy, potom nasleduje údaj, v

akom časovom pásme

sa nachádzame, značka F určuje, že za ňou je už

len údaj, koľko

rámcov je prenesených za sekundu. Takéto

zložité vyjadrenie

času sa nepoužíva, ja používam zjednodušenú

formu a to

Thh:mm:ss:nnn.ffFNNN.

MediaIncrDuration -D tento deskriptor určuje dĺžku trvania záberu,

strana 33

pričom údaj musí

byť celé číslo a to buď čas alebo počet rámcov,

ja používam

vyjadrenie v rámcoch, atribútom tohto

elementu je

mediaTimeUnit, jeho hodnota má tvar PT1N25F,

pričom je to

len vyjadrenie, že za 1 sekundu 1N máme 25

rámcov 25F

KeywordAnnotation element, ktorého obsahom je kľúčové slovo

Keyword element kľúčové slovo, ktorého obsahom je

priamo

pomenovanie vlastnosti hľadanej v zábere

Aj keď elementy TextAnnotation, KeywordAnnotation a Keyword nie sú priamo

deskriptory ani popisné schémy, sú vyjadrené v XSD schéme pre štandard MPEG-7.

Takéto elementy je po dohode s používateľmi možné považovať za deskriptory,

ktorých obsah má len charakter popisu AV materiálu.

strana 34

4 Praktická časť: Požiadavky a návrh

Definovanie požiadaviek

Cieľom praktickej časti je vytvorenie tzv. „webovej“ aplikácie, ktorá bude schopná

vytvárať a obsluhovať databázu anotačných záznamov multimediálnych súborov.

Aplikácia musí byť vytvorená za pomoci technológie Flash a umožňovať nahranie

video súboru na server, pridanie kľúčových slov a následné vytváranie, editovanie

a mazanie časových intervalov priradených jednotlivým kľúčovým slovám. Aplikácia

musí ďalej užívateľovi umožniť export vytvorených do MPEG-7 XML formátu.

Špecifikácia požiadaviek pre aplikáciu:

1. Flashová aplikácia nezávislá na platforme schopná pracovať v tzv. „webovom“

prostredí, teda v okne prehliadača webových stránok.

2. Musí vedieť pracovať s multimediálnym súborom vo formáte Flash Videa (FLV).

3. Aplikácia musí byť schopná exportovať anotačný záznam vo formáte štandardu

MPEG-7 XML pre použitie v iných anotačných nástrojoch.

4. Musí byť umožnený import MPEG-7 XML sekvencií vytvorených aplikáciou

TrecVid, pričom ide o základné rozdelenie časovej osi do úsekov.

Rozšírenie základných požiadaviek:

1. Aplikovať dostupné open-source nástroje pre konverziu videa na strane servera

tak, aby bola aplikácia schopná pracovať podľa možností s viacerými

najpoužívanejšími formátmi videa.

2. Umožniť užívateľovi voľbu medzi spôsobom doručenia multimédia aplikácii. Na

strane obsluhujúceho servera implementovať streamovací server.

strana 35

Návrh riešenia

Už z vyššie načrtnutého pohľadu na prostredie Flashu vyplýva, že už prvá požiadavka,

a to nezávislosť na platforme bude veľmi ľahko naplnená. Flash je na platforme

nezávislý do tej miery, pokiaľ je pre operačný systém k dispozícii virtuálny stroj Flash

Player.

Ďalšou, na platforme závislou súčasťou komplexného riešenia, bolo prostredie servera.

Najlepšou voľbou sa javilo použiť Linuxovú distribúciu Ubuntu v spolupráci so

skriptovacím jazykom PHP bežiacim nad http serverom Apache prepájajúcim

databázový server MySQL s klientskou stranou Flashovej aplikácie. Kombinácia Linux,

Apache, MySQL a PHP je najvhodnejšia hlavne preto, že sa jedná o najpoužívanejšie

riešenia pre danú problematiku a z toho vyplýva aj kvalitná dostupnosť potrebnej

dokumentácie a veľkosť komunity združenej okolo.

Zvolená bola anglická mutácia aplikácie, hlavne z dôvodu snahy o voľné sprístupnenie

zdrojových kódov a aplikácie na stiahnutie pre edukačné účely z webovej adrese

http://www.flajjer.info

strana 36

5 Praktická časť: Realizácia

5.1 Server

Pri realizácii aplikácie klient/server nie je možné sa zaobísť bez stabilného

a bezpečného operačného systému. Pre tieto potreby bola po kratšej úvahe zvolená

linuxová distribúcia Ubuntu 6.06.1 Server (v čase realizácie najaktuálnejšia). Do užšieho

výberu sa tiež dostala distribúcia Debianu, hlavne pre svoje výborné vlastnosti pri

nasadení na produkčné servery. Čo sa týka dynamiky vývoja, Ubuntu je omnoho živší.

Je postavený na Debiane a významnú rolu pri riešení prípadných problémov

predstavuje čoraz väčšia komunita združujúca sa okolo Ubuntu.

5.1.1 LAMP

Ďalšími nevyhnutnosťami bola konfigurácia HTTP servera, slúžiaceho pre doručenie

obsahu klientovi, dynamický skriptovací jazyk na strane servera pre riadenie server-

side operácií a prácu s databázou, samotné úložisko dát, ktoré vznikli pri anotácii a

databázový server.

Pre naše potreby výborne poslúži veľmi populárna kombinácia, často označovaná

skratkou LAMP (Linux, Apache, MySQL a PHP). Inštalácia prebehla spolu s operačným

systémom bez akýchkoľvek problémov. Pre potreby simulácie pri vývoji a testovaní

v sieťovom prostredí klient/server som použil virtualizačný nástroj VMware. Tento

nástroj mi na jednom PC umožnil vytvorenie ďalšieho virtuálneho systému a zároveň

kontrolovať a obmedzovať prostriedky využívané týmto virtuálnym PC.

strana 37

5.1.2 Databázový model

Model databázy tvoria tri tabuľky. Prvá s názvom „files“ obsahuje dve polia, „id“ pre

jednoznačné identifikovanie súboru a „filename“ pre uchovanie názvu súboru vo

filesystéme.

Tabuľka „files“

Druhá tabuľka s názvom „keywords“ uchováva všetky kľúčové slová, z ktorých každé je

priradené k nejakému video súboru. Obsahuje polia „id“ pre jednoznačné

identifikovanie slova, „file_id“ pre priradenie slova k identifikátoru súboru a nakoniec

„word“ obsahujúce konkrétne slovo.

Tabuľka „keywords“

Pole Typ

id int(11)

file_id int(11)

word varchar(255)

Tretia tabuľka s názvom „positions“ uchováva pozície vzniknuté anotačným procesom

a je previazaná s tabuľkami „files“ a „keywords“. Obsahuje polia „id“ pre jednoznačnú

identifikáciu pozície v databáze, „file_id“ pre priradenie pozície k video súboru,

„keyword_id“ pre priradenie pozície ku kľúčovému slovu, pole „start“ uchovávajúce

časovú značku začiatku intervalu a pole „duration“ nesúce informáciu o dĺžke trvania

intervalu.

Pole Typ

id int(11)

filename varchar(255)

strana 38

Tabuľka „positions“

Pole Typ

id int(11)

file_id int(11)

keyword_id int(11)

start float

duration float

Prekódovanie videa na strane servera

Pre potreby konverzie video formátov „za jazdy“ na strane servera sa ako najvhodnejší

javil balík knižníc a aplikácií FFmpeg. Samotný balík zdrojových kódov bol stiahnutý

z domovskej stránky projektu http://ffmpeg.mplayerhq.hu . Pre správnu konverziu

audia do MP3 formátu bolo ešte pred samotnou kompiláciou FFmpegu potrebné

nainštalovať balík LAME (zdrojové kódy na http://lame.sourceforge.net) a pri

konfigurácii FFmpegu použiť prepínač –enable-mp3lame.

Samotná kompilácia LAME sa spúšťa príkazmi:

$ ./configure --enable-shared --prefix=/usr

$ make

$ make install

Z adresára /usr/local/lib je potom potrebné do adresára /usr/lib prekopírovať

simlink libmp3lame.so.0

Kompilácia FFmpeg sa spúšťa príkazmi:

$ ./configure --enable-gpl --enable-mp3lame --enable-shared --prefix=/usr

$ make clean && make

$ make install

strana 39

Ku spracovaniu video súborov skriptovacím jazykom PHP bude ešte potrebné doplniť

PHP rozšírením pre FFmpeg. Toto rozšírenie nám vytvorí FFmpeg API pre PHP. Je

možné ho nájsť na stránkach http://ffmpeg-php.sourceforge.net/ . Pred inštaláciou

rozšírenia je potrebné doinštalovať balík php5-dev príkazom:

$ apt-get install php5-dev

Kompilácia FFmpeg extension pre PHP:

$ phpize

$ ./configure && make

$ make install

Vo všetkých uvedených prípadoch treba príkazy spúšťať z adresára, v ktorom boli

rozbalené zdrojové kódy.

5.1.3 Streaming videa

Inštalácia open-source streamovacieho servera RED5 prebehla bezproblémovo.

Aktuálnu verziu je možné stiahnuť z http://osflash.org/red5. V čase písania tejto práce

bola aktuálna RED5 v0.5 a bol použitý už skompilovaný .deb balík určený pre inštalácie

na linuxovú distribúciu Debian.

RED5 je aplikácia napísaná v jazyku Java, takže k spusteniu je potrebný ešte Java

Runtime Environment pre Linux. Samorozbaľovací balík je možné stiahnuť z

http://www.java.com/en/download/manual.jsp, pričom bol použitý „Linux (self-

extracting file)“.

K ovládaniu streamovaných dát je potrebné navrhnúť a naprogramovať riedenie

serverovej časti RED5. K tomuto účelu úplne postačuje skript „oflaDemo“, ktorý je

dodávaný spolu s inštaláciou RED5 ako ukážková demo aplikácia.

strana 40

Po nainštalovaní RED5 servera je potrebné v spúšťacom skripte /usr/lib/red5/red5.sh

pridať cestu k adresáru, v ktorom je nainštalované prostredie Java Runtime

Environment.

RED5 spúšťame príkazom:

$ /etc/init.d/red5 start

5.1.4 Komunikácia klient-server (AMF)

Flash Player využíva pre komunikáciu medzi klientom a serverom AMF správy.

Aplikácií a toolkitov pre spracovanie týchto správ na strane servera je niekoľko. Flash

Remoting MX je serverový produkt od Adobe, ktorý poskytuje prepojenie medzi Flash

Playerom a ColdFusion MX, Microsoft .NET, Javou a aplikáciami záložnými na SOAP

správach (Simple Object Access Protocol, protokol pre výmenu správ vo formáte XML).

Cena tohto produktu sa pohybuje okolo tisíc dolárov. Ďalšou možnosťou bolo použiť

AMFPHP. Je to balík skriptov, ktorý využíva rozšírenie a knižnice Flash Remoting na

strane Flash Playera, ale na strane servera knižnice a gateway v jazyku PHP. Nakoniec

bola pre svoju jednoduchosť zvolená alternatíva k AMFPHP, PHPObject. V oboch

posledných prípadoch sa jedná o open-source produkty.

5.1.5 PHPObject

Po stiahnutí a rozbalení balíka PHPObject zo stránky

http://www.ghostwire.com/go/33, je potrebné nainštalovať komponent PHPObject

pre Flash Professional ActionScript 2. Komponent sa nachádza v súbore

„PHPObject_AS2.mxp“, po spustení ktorého sa otvorí „Macromedia Extension Manager“.

Ide o rozhranie pre správu rozšírení produktov Macromedie.

Všetky skripty potrebné k správnemu fungovaniu PHPObject sa nachádzajú v adresári

„server“ a je potrebné ich skopírovať do koreňového adresára aplikácie.

strana 41

V súbore „config.php“ je potrebné nastaviť cestu k adresáru obsahujúcemu riadiace

triedy v PHP a „useKey“ kľúč pre jednoduchú autorizáciu požiadaviek.

Riadiaca trieda v skripte pre pridanie kľúčového slova do databázy môže vyzerať takto:

classes/addKeyword.php

a volanie tohto skriptu z Flash Playera pomocou Actionscriptu môže vyzerať takto:

functions.as

function addKeyword() {

// Do nothing when there's an empty text in tag

if (_root.application.handle.myTagField.text == "") {

return;

}

_root.application.myAddButton.label = "...wait";

_root.application.myAddButton.enabled = false;

import com.ghostwire.phpobject.*

PHPObject.defaultGatewayKey = "secret";

PHPObject.defaultGatewayUrl = _global.gatewayURL; // Path to PHPObject

Gateway.php

mySendData = new PHPObject("addKeyword"); // Calling for addKeyword class

included in classes/addKeyword.php script

mySendData.getResult_onResult = function() {

if(this.result) {

strana 42

_root.application.handle.myTagField.text = "";

_root.application.refreshKeywords();

}

else {

//ERROR happened during request

}

}

var arrayForDB:Object = {QueryID: "", QueryTarget:_global.VideoID,

QueryKeyword:_root.application.handle.myTagField.text}; // Building associated

array for method

mySendData.getResult(arrayForDB); // Calling getResult method included in

addKeyword class

}

Názvy súborov obsahujúcich triedy a metódy pre PHPObject musia byť v tvare

„nazovTriedy.php“, pričom tento súbor môže obsahovať len jednu triedu a tú s názvom

v tvare „nazovTriedy“ a ľubovoľný počet metód v tvare „nazovMetody“.

Volanie týchto metód ActionScriptom bude potom vyzerať takto:

import com.ghostwire.phpobject.*

PHPObject.defaultGatewayKey = "secret";

PHPObject.defaultGatewayUrl = "cesta/ku/Gateway.php";

nazovObjektu = new PHPObject("nazovTriedy");

nazovObjektu.nazovMetody_onResult = function(this.nazovVracanejPremennej) {

// Spracovanie prijatých dát

}

nazovObjektu.nazovMetody(premennaPreMetodu);

Premenné sú volaným metódam ActionScriptom posúvané ako bežné typy

ActionScriptu (string, boolean, object, array...) pričom sa PHPObject postará o to, aby

boli PHP metódam doručené ako bežné premenné v PHP (tiež string, boolean, object,

array...). A naopak, ak napríklad metóda v PHP vracia premennú typu String,

v ActionScripte sa s ňou po prijatí pracuje tiež ako so Stringom.

strana 43

5.2 Aplikácia

Adresár „classes“ obsahuje všetky triedy obsluhujúce požiadavky cez PHPObject.

Názvy súborov napovedajú o funkcii triedy.

Adresár „encode_queue“ slúži ako dočasné úložisko pre súbory, kódované FFmpegom

na FLV formát.

Adresár „layout_img“ obsahuje všetky obrázky použité v aplikácii. Po skompilovaní sú

tieto súbory nepotrebné, pretože sa stávajú súčasťou SWF súboru aplikácie.

Adresár „scripts“ obsahuje súbory pre generovanie a spracovanie MPEG-7 XML

súborov a pre spracovanie videa nahrávaného na server.

Nastavenia aplikácie sú uložené v súboroch s prefixom „settings_“. Na súbor

„settings_database.php“ je potrebné vytvoriť symbolické linky alebo ho duplikovať aj

do adresárov „classes“ a „scripts“.

OBR. 1, VÝVOJOVÉ PROSTREDIE FLASH PROFESSIONAL 8

strana 44

Časť funkcií aplikácie je deklarovaná v externom súbore ActionScriptu „functions.as“,

ďalšie funkcie priamo v zdrojovom kóde „flajjer.fla“.

Funkcionalita tried a skriptov, ako aj funkcií aplikácie obsiahnutých v zdrojovom kóde

aplikácie, je v kóde popísaná komentármi, preto ďalej nepovažujem za potrebné

popisovať jednotlivé funkcie.

5.3 Publikovanie obsahu

Výsledok kompilácie, SWF súbor, je možné publikovať ako html objekt. Do súboru

„index.html“, ktorý je z koreňového adresára http servera spúšťaný ako prvý, je

vložený nasledovný „object“ html tag:

Tag object tiež zabezpečí automatickú inštaláciu Flash Playera v prípade, že ho ešte

užívateľ nemá nainštalovaný.

strana 45

6 Praktická časť : Užívateľský manuál

6.1 Odporúčané a minimálne systémové prostriedky

Testovanie a vývoj aplikácie prebiehal na hardvérovej konfigurácii procesora 1,5 GHz,

1GB RAM a diskový priestor minimálne 5 GB. Táto konfigurácia môže byť nazvaná

odporúčanou, ako pre klientsku, tak pre serverovú časť, nakoľko boli tieto systémové

prostriedky využívané súčasne pre virtuálne prostredie servera, vývojové prostredie

a testovanie aplikácie vo webovom prehliadači.

Minimálne požiadavky – klient:

Hardware: Procesor 200 MHz, 64MB RAM, 10MB HDD

Software: Operačný systém a webový prehliadač s podporou Flash Player 8 a vyššie

Minimálne požiadavky – server:

Hardware: Procesor 1 GHz, 300MB RAM, 4GB HDD (závislé od množstva multimediálnych súborov)

Software: Operačný systém s podporou Java Runtime Environment, RED5 streamovací server, HTTP server s podporou PHP, MySQL v 4.1, FFmpeg, FFmpeg rozšírenie pre PHP

Minimálna šírka pásma prepojenie servera a klienta je závislá od kvality požadovaného

video súboru. Pri použití metódy progresívneho sťahovania pre aplikáciu nie je vysoká

rýchlosť pripojenia tak rozhodujúca ako pri použití streamu. Aj napriek tomu

odporúčam minimálne pripojenie rýchlosťou 512kbit/s.

strana 46

Pri progresívnom sťahovaní sú dáta celého súboru ku klientovi stiahnuté počnúc

požiadavkou na súbor, ale pri streamovaní je využívaný klientsky buffer a dáta sú

sťahované po segmentoch, aby bol tento buffer vždy plný.

Systémové prostriedky nevyhnutné k plynulému behu servera sú vo veľkej miere

závislé od množstva súborov v databáze, množstva naraz pripojených a

obsluhovaných klientov, kvality ponúkaných video súborov a v neposlednom rade od

optimalizácie použitého operačného systému.

6.2 Vstupné a výstupné formáty a kódovanie

Vstupné formáty a kódovanie video a audio súborov pri nahrávaní na server sú

limitované možnosťami a podporou konverzie FFmpegom do formátu vhodného pre

Flash Player.

Nižšie uvedené tabuľky znázornia podporu najpoužívanejších formátov a kodekov:

Formát súboru Kódovanie Dekódovanie

MPEG audio x x

MPEG-1 systems x x

MPEG-2 PS x x

MPEG-2 TS x

ASF x x

AVI x x

WAV x x

Real Audio and Video x x

FLV x x

QuickTime x x

strana 47

Video kodek Kódovanie Dekódovanie

MPEG-1 video x x

MPEG-2 video x x

MPEG-4 x x

WMV7 x x

H.264 x

H.263(+) x x

Sorenson Video 1 x x

On2 VP6 x

Pri testovaní aplikácie som narazil na problém konverzie formátu MPEG do formátu

FLV pri použití vzorkovacej frekvencie MPEG audia 32000 Hz. Požadované vzorkovacie

frekvencie boli 11025, 22050 alebo 44100 Hz. FLV formát videa podporuje len uvedené

vzorkovacie frekvencie mp3 audia. Tatiež sa po konverzii na FLV v niektorých MPEG

videách nebolo možné pohybovať na ľubovoľnú pozíciu. FLV dáta stratili informáciu

o čase, takže tým bolo aplikácii znemožnené vykonávať akékoľvek anotačné funkcie.

Ideálne je, ak je pri nahrávaní videa na server aplikácii toto video poskytnuté už vo

formáte FLV. FFmpeg je tak z celého procesu nahrávania vynechaný.

Týmto by som chcel dať do pozornosti nasledujúce nástroje pre prácu s videom:

Gspot desktopová aplikácia, bežiaca na platforme Windows, umožňujúca

Audio kodek Kódovanie Dekódovanie

MPEG audio layer 2 x x

MPEG audio layer 1/3 x x

AC3 x x

Vorbis x x

WMA V1/V2 x x

FLAC lossless audio x x

AAC x x

strana 48

zistiť podrobné informácie o kódovaní videosúboru. Stiahnuť ju je možné z http://www.headbands.com/gspot/

Super desktopová aplikácia, alebo tzv. GUI rozhranie FFmpegu pre platformu Windows, umožňujúca konverziu video a audio súborov medzi množstvom formátov, vrátane FLV. Nájdete tiež na http://www.erightsoft.com/SUPER.html

VLC Player open-source prehrávač multimediálnych súborov pre platformu Windows, Linux a Mac OS X. Využívajúca knižnice FFmpegu prehráva aj FLV formát. Stiahnuť ho je možné z domovskej stránky http://www.videolan.org/

Keďže je odstraňovanie chýb pri neúspešnej konverzii na strane servera pomerne ťažké

(nemožnosť „odchytiť“ textový výstup FFmpegu a tým informovať užívateľa

o úspešnosti), použitím vyššie uvedených nástrojov pre konverziu pred nahratím na

server je možné vytvoriť FLV formát oveľa komfortnejšie.

6.3 Rozdelenie a popis častí užívateľského rozhrania

Užívateľské prostredie je možné rozdeliť na tri časti. Časť videa, časť anotačných funkcií

a časť záložiek.

Časť videa

Časť videa je jednoduché okno s informačným panelom pre zobrazenie celkového

času a času aktuálnej pozície, základnými funkciami pre zväčšenie/zmenšenie videa z a

do pôvodnej veľkosti a ovládaním hlasitosti audia prehrávaného súboru.

strana 49

OBR. 2, ČASŤ VIDEA

Časť anotačných funkcií

Časť anotačných funkcií obsahuje všetky potrebné funkcie pre vytváranie a editovanie

anotačných záznamov pre zvolený multimediálny súbor a niektoré riadiace

a informačné prvky. Zhora nadol je to časová os, ktorá umožňuje posun v čase

obyčajným kliknutím na hornú sivú polovicu. Spodná časť časovej osi slúži

k manipulácii s označeným intervalom. Po zvolení intervalu sa tento zafarbí do tmavšej

farby (resp. stratí časť svojej predchádzajúcej priesvitnosti) a nad časovou osou sa

vykreslí okno pre manipuláciu, t. j. kopírovanie alebo presun intervalu do iného

kľúčového slova.

Pod časovou osou sa zľava nachádza jednoduché riadenie prehrávania súboru

(Play/Pause), tlačidlá pre označenie začiatočnej, koncovej pozície intervalu, priradenie

strana 50

novo označeného intervalu zvolenému kľúčovému slovu a zmazanie označeného

intervalu. Na pravej strane sú funkcie pre import/export MPEG-7 XML súboru a funkcia

pre nahratie multimediálneho súboru na server. Obe tieto tlačidlá vyvolajú zmenu časti

anotačných funkcií na nimi definované dialógové okná.

OBR. 3, ČASŤ ANOTÁCIE

Ďalej sú v tejto časti umiestnené formulárové polia pre pridanie nového kľúčového

slova a listbox už pridaných kľúčových slov. Pri zmene listboxu a výbere iného

kľúčového slova sa automaticky prekreslí časová os, aby boli vykreslené intervaly

priradené zvolenému kľúčovému slovu.

Poslednou súčasťou časti anotačných funkcií je plocha pre zobrazenie dostupných

informácií o prehrávanom súbore, ako napríklad počet rámcov za sekundu, veľkosť

dátového toku pre video a audio, veľkosť okna atď.

strana 51

Časť záložiek

Časť záložiek je poslednou časťou a je určená hlavne pre ďalšie rozširujúce funkcie

aplikácie, ktoré môžu poprípade pribudnúť v budúcnosti. Momentálne sa v tejto časti

nachádzajú záložky pre vyhľadávanie v databáze a zmenu nastavenia aplikácie.

OBR. 3, ČASŤ ZÁLOŽIEK (VYHĽADÁVANIE)

strana 52

Záložka pre vyhľadávanie obsahuje formulárové prvky ako textové pole pre hľadaný

výraz, zaškrtávacie polia pre vyhľadávanie v súboroch alebo vyhľadávanie v kľúčových

slovách, tlačidlo pre spustenie vyhľadávania a pole výsledkov vyhľadávania. Kliknutím

a teda výberom z poľa výsledkov užívateľ iniciuje spustenie vybraného súboru

prípadne aj označenia kľúčového slova.

Záložka pre zmenu nastavení obsahuje formulárové prvky pre zmenu typu doručenia

videa z postupného sťahovania na použitie streamovacieho servera. Ďalej obsahuje

textové polia pre napríklad nastavenie cesty k úložisku dát (ak sa nachádza na inom

serveri) atď.

V spodnej časti je možné nájsť textovú linku „NEED HELP?“, ktorá spustí jednoduchého

video sprievodcu, ukazujúceho spôsob práce s aplikáciou. Počas prehrávania

sprievodcu je s aplikáciou možné normálne pracovať a tak si vyskúšať navigáciu

prezentovanú sprievodcom. Opätovným kliknutím na text „NEED HELP?“ sa sprievodca

zatvorí a užívateľ môže pokračovať v práci s aplikáciou.

6.4 Klávesové skratky

Ovládať aplikáciu je takisto možné použitím klávesových skratiek.

Kláves Funkcia

Medzerník Pozastaví a spúšťa video (Play/Pause)

f Prepína režim veľkosti videa

[ Začiatok označenia intervalu

] Ukončí označenie intervalu

a Priradí označený interval kľúčovému slovu

d Zmaže označený interval

Klávesové skratky sú štandardne deaktivované.

strana 53

7 Záver

Cieľ tejto práce, vytvorenie anotačného nástroja, schopného pracovať v prostredí

webu a zároveň rýchlosťou a stabilitou konkurovať desktopovej aplikácii, bol naplnený.

Teoretická časť sa venuje rozboru technológie Flash a jej možnostiam pri práci

s multimédiami v prostredí internetu. V praktickej časti som vytvoril nástroj, ktorý

umožňuje anotovať video a vytvárať metadáta kompatibilné so štandardom MPEG-7

XML. Ide o aplikáciu klient – server, realizovanú na platforme Flash. Zdrojové kódy a

obraz servera použiteľný vo virtualizačnom nástroji VMware Player sa nachádzajú

v elektronickej prílohe. Aplikácia funguje na všetkých operačných systémoch

podporujúcich beh interpretujúceho Flash Playera ako doplnku webového

prehliadača. Serverovú časť, ako obraz operačného systému je možné spustiť na

akomkoľvek hostiteľskom systéme, ktorý je podporovaný aplikáciou VMware Player.

Názov

Projekt bol nazvaný „Flajjer“, čo je fonetické spojenie slov Flash a player, aby si tak

mohol vytvoriť svoju identitu a prípadne neskôr slúžiť ako štart pre podobne zamerané

aplikácie.

Aplikácia je tiež dostupná on-line na http://www.flajjer.info.

Užívateľské rozhranie

Aplikácia úmyselne neponúka dostatočný priestor pre komplexnosť a neumožňuje tak

užívateľovi vybrať si akým spôsobom s ňou bude pracovať. Schéma troch krokov (1.

nahranie/zvolenie si videa, 2. pridanie/zvolenie si kľúčových slov, 3. manipulácia

s intervalmi) tak núti užívateľa držať sa dopredu určeného postupu. Podľa mojich

strana 54

doterajších vedomostí si vybudovanie úspešného produktu vyžaduje nie komplexné

riešenie aplikácie, ale unikátny prístup k riešeniu problematiky užívateľa.

Čo mi práca na projekte priniesla?

Počas niekoľkých mesiacov práce na projekte som si rozšíril obzor vedomostí v oblasti

programovania, konfigurácie linuxového servera, ale hlavne v možnostiach aplikovania

technológie Flash pri riešení rôznych praktických úloh v prostredí internetu. Tiež mi

umožnila prakticky si vyskúšať návrh užívateľského rozhrania, ktoré bolo neskôr

podrobené jednoduchému užívateľskému testu.

Čo môže tento projekt priniesť ostatným?

Záujemcom o Flash môže táto diplomová práca objasniť niektoré postupy pri vytváraní

aplikácie vo Flashi a tiež spôsoby prepojenia s ďalšími technológiami ako napríklad

MySQL databázou alebo PHP skriptovacím jazykom. Pri úvahe o budúcom smerovaní

projektu je napríklad možné aplikáciu spojiť s už existujúcimi službami typu

YouTube.com alebo Google Video. Cez verejné API týchto služieb je teoreticky možné

anotovať obsah priamo umiestnený na ich serveroch.

Na záver

Súčasné smerovanie spoločnosti Adobe a platformy Flash dokazuje, že práve práca

s multimédiami a priblíženie sa k použiteľnosti z hľadiska zjednotenia formulárových

prvkov, budú pre platformu v nasledujúcom období v úspechu najrozhodujúcejšími.

Nosnými aplikáciami pre publikovanie obsahu budú v budúcnosti popri Flash

Professional tiež produkty ako Adobe Flex, primárne určené k vývoju Flash aplikácií,

spolu s ActionScriptom 3 a taktiež Flash Lite určený k publikovaniu pre mobilné

zariadenia.

strana 55

Konkrétne praktické využitie diplomovej práce ukáže až čas. Nech čitateľ sám posúdi, či

je Flash schopný vyplniť priestor a uspieť v súboji množstva inovatívnych technológií

ponúkajúcich manipuláciu s multimédiami na internete.

strana 56

8 Použitá literatúra

Kapitola 2, 2.1: Flash

[1] http://en.wikipedia.org/wiki/Macromedia_flash

Kapitola 2.2 ActionScript

[2] http://en.wikipedia.org/wiki/Actionscript

Kapitola 2.3 Flash pre & proti

[3] http://www.olate.co.uk/articles/205

[4] http://grafika.sk/clanok/flash-vyhody-vs-nevyhody/

Kapitola 2.4 Flash Video

[5] http://en.wikipedia.org/wiki/Flv

[6] http://en.wikipedia.org/wiki/Sorenson_codec

[7] http://en.wikipedia.org/wiki/VP6

[8] http://www.mediacollege.com/flash/video/pros-cons.html

Kapitola 2.5 Audio formát a kodeky

[9] http://en.wikipedia.org/wiki/Mp3

[10] http://en.wikipedia.org/wiki/Nellymoser

[11] http://www.nellymoser.com/

[12] http://en.wikipedia.org/wiki/Pulse-code_modulation

Kapitola 2.6 Progresívny download vs. Stream

[13] http://www.adobe.com/devnet/flash/articles/migrate_flashmx2004_04.html

Kapitola 2.6.2 Flash Media Server

[14] http://download.macromedia.com/pub/documentation/en/flashmedia

server/2/flashmediaserver_edge.pdf

Kapitola 3 MPEG-7

[15] Dzurek, M.: Aplikácia XML a MPEG7 pri analýze audia a videa. Diplomová práca, Katedra

telekomunikácií, Elektrotechnická fakulta, ŽU v Žiline, 2005

strana 57

9 Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som zadanú diplomovú prácu vypracoval samostatne, pod odborným

vedením vedúceho diplomovej práce Ing. Romana Jarinu, PhD. a používal som len

literatúru uvedenú v práci.

Súhlasím so zapožičiavaním diplomovej práce.

V Žiline, dňa 18. mája 2007 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

strana 58

10 Poďakovanie

Na tomto mieste by som sa rád poďakoval svojim rodičom, ktorí ma trpezlivo

podporovali v štúdiu. Rád by som tiež poďakoval vedúcemu diplomovej práce Ing.

Romanovi Jarinovi za jeho návrhy, pripomienky a rady, ktoré mi dopomohli

k úspešnému dokončeniu práce. Vďaka tiež patrí všetkým mojim spolužiakom

a priateľom.

Štefan Bačkor