NÁVRH KAMEROVÉHO SYSTÉMU PRE VEREJNÉ PRIESTRANSTVO

BAKALÁRSKA PRÁCA

MICHAL PERONČÍK

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMANTU

Študijný odbor: Ochrana osôb a majetku

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Tomáš Loveček, PhD Odborný konzultant: Ing. Tomáš Loveček, PhD

Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.)

Dátum odovzdania práce: 06. Jún. 2008

ŽILINA 2008

ABSTRAKT

Perončík, Michal: Návrh kamerového systému pre verejné priestranstvo. [Bakalárska

práca]. Žilinská univerzita. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného

manažmentu. Vedúci: Ing. Tomáš Loveček, PhD., Žilina; FŠI ŽU, 2008. 46 s.

Na zabezpečenie poriadku v najfrekventovanejších častiach väčších miest, býva často

využívaný Mestský kamerový systém. Celková funkčnosť a plnenie jednotlivých

funkcií mestského kamerového systému je priamo závislá od jeho návrhu. Návrh je

vždy jedinečný, v závislosti od celkových požiadaviek a vlastností, ktoré sa od systému

požadujú a konkrétneho sledovaného priestoru.

Kľúčové slová: kamerový systém, návrh, analýza, funkcie, umiestnenie

ABSTRACT

Perončík, Michal: Project CCTV for Public Area. [Bachelor Thesis]. University of

Zilina. Faculty of Special Engineering; Department of Security Management. Advisor:

Ing. Tomáš Loveček, PhD., Žilina; FŠI ŽU, 2008. 46 s.

For secure the order in the most frequented parts of bigger towns is often used the city

camera system. General funcionality and separate functions of city camera system are

directly depending on his design. Design is always unique in dependence on global

requirements, actual watching area and characteristics which are from the system

required.

Key words: camera system, project, analyse, functions, location

Predhovor

Bezpečnosť je jedna z najvyšších hodnôt človeka, ktorá podstatne ovplyvňuje kvalitu

života. Bezpečnosť pochádza z latinského slova securitas, čo znamená bezstarostnosť,

bezpečnosť, istota, záruka, duševný pokoj. Je to teda stav vedomia človeka, v ktorom sa

necíti byť ohrozený a nepociťuje strach o seba, iných a majetok.

K zvyšovaniu pocitu bezpečia na verejných priestranstvách významne napomáha

mestský kamerový systém, ktorého hlavnou funkciou je prevencia, teda znižovanie

pravdepodobnosti vzniku negatívnych javov. Ďalšia významná funkcia je trestno-

represívna, čo znamená, že kamerový systém poskytuje formou záznamovej techniky

dôkazný materiál pre objasňovanie už spáchaných trestných činov.

Celková funkčnosť a plnenie jednotlivých funkcií mestského kamerového systému je

priamo závislá od jeho návrhu. Návrh je vždy jedinečný, v závislosti od celkových

požiadaviek a vlastností, ktoré sa od systému požadujú a konkrétneho sledovaného

priestoru.

Zvolený postup návrhu vychádza z analýzy prostredia a vymedzenia funkčných

požiadaviek pre kamerový systém s využitím odbornej literatúry, noriem, zákonov,

konzultácií a prednášok Ing. Tomáša Lovečka, PhD z predmetu elektronické

bezpečnostné systémy.

Úlohou tejto práce je oboznámenie čitateľa s celkovou problematikou mestských

kamerových systémov, legislatívnymi podmienkami a umožňuje mu lepšiu orientáciu

vo vyžadovaných parametroch systému a kritérií pre ich voľbu. Taktiež určuje

parametre analýzy prostredia sledovaného priestoru a parametre voľby jednotlivých

stanovíšť kamerových bodov, ktoré sú využiteľné aj pri iných návrhoch mestského

kamerového systému.

0

OBSAH

Úvod.................................................................................................................................. 1

1 Mestské kamerové systémy ........................................................................................... 2

1.1 Dôvod vyžitia mestského kamerového systému..................................................... 4

1.2 Výhody mestského kamerového systému............................................................... 6

1.3 Vplyv mestského kamerového systému na zníženie kriminality............................ 8

1.4 Právne aspekty pri tvorbe a využívaní mestského kamerového systému ............. 11

1.5 Nové trendy........................................................................................................... 14

2 Analýza priestoru určeného k zabezpečeniu kamerovým systémom .......................... 18

2.1 Klimatická analýza ............................................................................................... 19

2.2 Analýza osvetlenia ................................................................................................ 20

2.3 Sociálna analýza ................................................................................................... 21

2.4 Kriminalita, spôsob zásahu a objekty ochrany ..................................................... 23

3 Výber kamier a stanovíšť na základe predchádzajúcej analýzy .................................. 26

3.1 Základné parametre kamier................................................................................... 27

3.2 Príslušenstvo a softvérové doplnky kamier .......................................................... 31

3.3 Požiadavky a výber stanovíšť ............................................................................... 33

3.4 Výber kamier ........................................................................................................ 35

4 Prenos a záznam signálu .............................................................................................. 37

5 Cenová kalkulácia........................................................................................................ 39

Záver ............................................................................................................................... 40

Použitá literatúra ............................................................................................................. 41

Zoznam príloh................................................................................................................. 45

1

ÚVOD

Kamerové systémy, ktoré napomáhajú chrániť majetok pred zlodejmi či vandalmi, sú

dnes už takmer vo všetkých väčších mestách, a i tie mestá, ktoré ho nemajú, zvažujú

jeho nainštalovanie v tých najexponovanejších častiach. Návrh takéhoto systému je

pomerne náročný kvôli veľkej ploche, ktorú má kamerový systém pokryť, meniacim sa

vonkajším podmienkam a vysokému pohybu osôb v sledovanej zóne. Základnou

charakteristikou prevádzky a využívania mestského kamerového systému (ďalej len

MKS) je ich preventívny účinok, teda vytváranie bezpečných zón v exponovaných

lokalitách.

V prvej kapitole sú zadefinované jednotlivé pojmy a časti kamerového systému a dôvod

jeho využitia na verejnom priestranstve. Táto kapitola sa taktiež zaoberá problematikou

úspešnosti MKS na zníženie kriminality v sledovaných oblastiach a v nasledujúcej časti

je pozornosť venovaná technickým štandardom, normám a zákonom uplatňovaným pri

návrhu systému, ale aj právnym podmienkam sledovania osôb na verejnom

priestranstve. Posledná časť je zameraná na novinky v oblasti sledovania mestských

centier kamerovými systémami a to v oblasti hardvéru aj softvéru.

Analýzou priestoru, v ktorom bude kamerový systém použitý, sa zaoberá druhá

kapitola. Celá analýza prostredia je rozdelená do štyroch častí a je zameraná na pešiu

zónu mesta Liptovský Mikuláš. V prvej časti sú analyzované klimatické podmienky,

ktoré určujú voľbu ochrany jednotlivých kamier. V druhej časti sú popísanú svetelné

podmienky umelého osvetlenia a v tretej časti je zobrazená sociálna analýza, ktorá

vypovedá o tom, aký ľudia sa na území sledovaného priestoru najčastejšie pohybujú.

V poslednej časti je popísaná kriminalita na území mesta Liptovský Mikuláš, V tejto

časti je taktiež popis a rozmiestnenie najvýznamnejších objektov ochrany.

Konkrétny výber stanovíšť a druhov kamery pre jednotlivé kamerové body je opísaný

v tretej kapitole. Táto kapitola popisuje taktiež základné vlastnosti, príslušenstvo

a doplnky kamier, ktoré sú bežne dostupné na trhu a na základe ktorých bolo určené

umiestnenie a požiadavky pre výber konkrétneho druhu kamery v závislosti od analýzy

prostredia.

Štvrtá kapitola sa zaoberá možnosťami prenosu videosignálu z kamery do riadiaceho

centra a v poslednej kapitole je zobrazená cenová kalkulácia pre navrhnutý systém

2

1 MESTSKÉ KAMEROVÉ SYSTÉMY

Mestské kamerové systémy, prípadne mestské kamerové dohliadacie, sledovacie či

monitorovacie systémy sa odborne nazývajú "uzavreté televízne okruhy - CCTV"

(skratka z anglického Closed Circuit Television). Bežne sa používa aj ďalší termín -

priemyslová televízia. Základnou vlastnosťou CCTV je, že ich obrazový signál nieje

určený pre verejnosť, ale pre malý okruh užívateľov a pre presne vymedzenú úlohu.

CCTV je prostriedok, ktorý umožňuje snímať pozorovanú scénu prostredníctvom

vlastného prenosového systému. Počet kamier a monitorov, ktoré môžu byť použité v

inštalácií CCTV, nieje teoreticky limitovaný, ale v praxi je obmedzený zvolenou

zostavou riadiaceho a zobrazovacieho vybavenia a schopnosťami obsluhy (operátora)

tento systém riadiť. Podľa normy STN EN 50132-7 CCTV systém môžeme definovať

ako systém obsahujúci kamerovú zostavu, zobrazovacie a ďalšie zariadenia, nevyhnutné

pre prenos signálu a obsluhu pri sledovaní definovanej bezpečnostnej zóny.

Základnou funkciou MKS je zabezpečiť nepretržité multiplexné nahrávanie, cyklické

sprostredkovanie informácii z jednotlivých videokamier do príslušného

monitorovacieho centra, diaľkové ovládanie kamier, prenos poruchových a

poplachových stavov, prípadne preberať riadiace informácie od hlavného riadiaceho

systému.

MKS sa skladá z troch základných funkčných blokov:

- kamerové jednotky - snímacie prvky – kamery, ktoré sú zdrojom videosignálu

- prenosové trasy alebo zariadenia - zaisťujú prenos videosignálu do miesta

spracovania

- monitorovacie a riadiace centrum - zaisťuje zobrazenie prípadne archivovanie

videosignálu.

Kamerové jednotky sa skladajú z čiernobielych alebo farebných kamier, prípadne ich

kombinácie, ktoré využívajú snímacie obrazové čipy CCD (z anglického názvu Charge

Coupled Divice - česky nábojovo viazaná štruktúra).

Prenosové trasy tvoria koaxiálny kábel, dvojlinka, telefónna linka, svetlovody, rádiový

alebo laserový prenos.

Monitorovacie a riadiace centrum tvoria monitory, záznamové zariadenia

(videorekordéry pre dlhodobý záznam tzv. Time Lapce Video Cassette Recorders,

3

veľkokapacitné pevné disky - digikordéry, optické disky), vyhodnocovacie zariadenia

(videotlačiarne).

Celý systém dopĺňa aj rad ďalších doplňujúcich zariadení a prístrojov (umožňujúce

mimo iného napr. prepojenie s pultom centralizovanej ochrany) a nevyhnutné

príslušenstvo (kamerové kryty, držiaky, otočné hlavice apod.).

Pomocou MKS je možné kriminálnu činnosť veľmi efektívne vyhľadávať a do miest jej

páchania smerovať výjazdové hliadky mestskej polície, či polície SR a naviac ju

pomerne jednoduchým spôsobom spätne preukázať zachytenou na videozázname i bez

priamej svedeckej výpovede. Pomocou vyhodnocovacieho zariadenia je následne

možné zisťovať aj mnohé podrobnosti a vyhodnotiť zaznamenanú situáciu až do

najmenších detailov.

4

1.1 DÔVOD VYŽITIA MESTSKÉHO KAMEROVÉHO SYSTÉMU

V posledných rokoch zaznamenávame obrovský nárast inštalácie MKS v mestách a

obciach. Na verejných priestranstvách ako sú námestia, parky, stanice, pešie a obchodné

zóny a iných exponovaných lokalitách centrálnej mestskej zóny sú montované policajné

kamery, ktoré systematicky a kontinuálne monitorujú okolie za účelom zvýšenia

bezpečnosti a ochrany zdravia a majetku občanov a iných hospodárskych,

spoločenských i politických subjektov pôsobiacich v meste s cieľom prevencie

kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Tento trend k nám prichádza prevažne zo

západných krajín, kde sú MKS natoľko prepracované, že podľa odhadov je napríklad vo

Veľkej Británií je celkovo 4,2 mil. kamier, čo je približne jedna na 14 ľudí a priemerný

Brit je kamerami zaznamenaný až tristokrát denne. (INFOM.CZ. 2008. on line)

V minulosti zabezpečovala spomínanú ochranu len hliadková činnosť mestskej, ako aj

štátnej polície. Policajti však pri svojej hliadkovej činnosti nemôžu byť prítomní naraz

vo všetkých častiach mesta. Tento systém, kvôli enormnému zvýšeniu trestnej činnosti

a veľkosti strážených oblastí, bol neefektívny a neposkytoval nepretržitú ochranu

občanov a majetku. Zatiaľ čo v roku 1989 bolo na Slovensku registrovaných celkom 46

398 trestných činov, do roku 1993 ich počet narástol na 146 125 t.j. viac ako

trojnásobne. Súčasne výrazne poklesol podiel objasnených trestných činov z 87,8% v

roku 1989 na 36,3% v roku 1993. (MESTSKÁ POLÍCIA POVAŽSKÁ BYSTRICA. on

line) Sprievodným znakom tohto nárastu kriminality je rastúci strach z nej, t.j. zníženie

pocitu bezpečnosti občanov, čo sa prejavuje v represívnom radikalizme - v tlaku

verejnej mienky na sprísnenie represie, tvrdšie zákony a prísnejší postih páchateľov

trestných činov.

Východiskom je skvalitňovanie bezpečnostnej politiky štátu, najmä jej subsystémov -

kriminálnej politiky a jej súčastí ako trestná represívna politika a preventívna politika.

Mestský kamerový systém svojou technickou úrovňou poskytuje možnosti uplatnenia

prvkov trestno-represívnej, ale zároveň preventívnej politiky. Zatiaľ čo vo sfére represie

poskytuje formou záznamovej techniky dôkazný materiál pre objasňovanie už

spáchaných trestných činov, svoj preventívny aspekt reprezentuje v zmysle prevencie

/odstrašovania/.

5

Okrem toho, uvedený systém je nositeľom veľmi významného sociálno-

psychologického aspektu v podobe pocitu vyššej bezpečnosti všetkých účastníkov

spoločenského života v meste.

MKS má vysoký preventívny účinok v oblasti šírenia a distribúcie drog. Medzi

najrozšírenejšie formy predaja drog, najmä heroínu, je bytový predaj a druhou

najčastejšou formou distribúcie drog je pouličný predaj. Monitorovaním územia vo

vymedzenom priestore mesta sú vytvárané predpoklady pre včasné odhalenie

drogových dealerov a väčšinu ich distribučných sietí.

MKS pomáha riešiť aj bežné problémy v peších zónach, ako napr. zásobovanie. Vodiči,

ktorí zásobujú tieto zóny, sa vďaka sústavnému monitorovaniu snažia zásobovanie

stihnúť v predpísanom čase, v opačnom prípade im hrozí okamžitý postih.

MKS býva využívaný aj na rôzne nástrahové policajné akcie. Napríklad do opusteného

stojanu na bicykle sa umiestni bicykel s nasmerovanou kameru. Tieto akcie sa robia s

pomocou hliadok, ktoré čakajú v najbližšej uličke na signál z riadiaceho strediska.

Cieľom tejto akcie je prichytenie páchateľa krádeže priamo na mieste hliadkou mestskej

polície.

Reakcie obyvateľov miest na monitorovací kamerový systém bývajú spočiatku

rozpačité, ale po zistení, že tento systém prináša zlepšenie bezpečnosti v meste súhlasia

s jeho realizáciou a podporujú vznik a rozširovanie ďalších lokalít na monitorovanie.

Svedčia o tom aj správy o činnosti obecných polícií na Slovensku pre roky 2004, 2005

a 2006 (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky):

2004 Na zabezpečenie verejného poriadku v obci využíva 32 obecných polícií MKS.

Na miestach, kde sú tieto systémy nainštalované, došlo k zníženiu kriminality

a priestupkov.

2005 MKS využíva 58 obecných polícií. Pre obsluhu MKS obce zamestnávajú aj

občanov so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorým vytvorili tzv. „chránené

dielne“.

2006 Na zabezpečenie verejného poriadku v obci využíva 73 obecných polícií MKS s

323 monitorovacími kamerami. 19 obcí zriadilo tzv. „chránenú dielnu“ pre

pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou na obsluhu MKS.

6

1.2 VÝHODY MESTSKÉHO KAMEROVÉHO SYSTÉMU

Podľa odhadov, pôsobenie MKS môžeme rozdeliť na preventívne, čo tvorí z celkového

pôsobenia 50%, aktívny monitoring (20%), spätné vyhodnocovanie záznamov (20%) a

kontrola práce polície (10%) (LOVEČEK, 2008)

Prevencia

- zníženie kriminality

- zníženie mravnostnej kriminality (znásilnenia, bezdomovci,…)

- zníženie majetkovej kriminality (vlámania do obchodov, krádeže a

poškodzovanie motorových vozidiel)

- zníženie drogovej kriminality (zabránenie distribúcie a užívania tvrdých

drog a iných omamných a psychotropných látok na verejnosti)

- zníženie násilnej kriminality ohrozujúcej zdravie a životy ľudí (lúpeže a

prepadnutia osôb, peňažných ústavov a inštitúcií, predajní a firiem…)

- zníženie pouličnej trestnej činnosti a priestupkov (rušenie nočného kľudu,

výtržností,..)

- nástroj situačnej prevencie kriminality (sťažuje podmienky pre páchanie

trestnej činnosti)

Kontrola

- kontrola vjazdov do vyhradených oblastí

- kontrola práce príslušníkov mestskej polície

- zabezpečenie majetku a zdravia občanov v problémových častiach miest

Technické výhody

- nepretržité monitorovanie v reálnom čase

- spoľahlivosť a bezúhonnosť (vylúčenie ľudského faktora)

- komfort obsluhy (rýchle vyhľadávanie podľa rôznych kritérií, kopírovanie,

prenos dát)

- záznam snímok pred a po poplachu

- archivácia (na neskoršiu rekonštrukciu)

- špeciálne funkcie (automatické sledovanie pohybu, vyznačenie privátnych

zón,..)

- automatické riadenie systému

7

- integrácia do PC sietí (možnosť ovládať systému z ľubovolného miesta,

centralizácia)

- zvyšovanie pocitu bezpečia občanov

- zvyšovanie bezpečnosti príslušníkov mestskej polície

- významne zvyšuje mieru objasnenosti trestných činov (poskytuje dôkazný materiál)

- trvalým dohľadom vedie k zvýšeniu pravdepodobnosti dolapenia hľadaných osôb

- zníženie ľudských zdrojov (v policajnom zbore)

- vytvorenie nových pracovných miest v riadiacej centrále (často sú zamestnávaný

hendikapovaný)

- zvýšenie efektívnosti a koordinácie bezpečnostných zložiek, hasičov, zdravotnej

služby a iných zásahov pri závažnejšom ohrození bezpečnosti

- urýchlenie zásobovania v peších zónach

- využívané v nástrahových akciách

- možnosť využitia statických kamier na reklamu mesta

- použite záznamov na školenie

8

1.3 VPLYV MESTSKÉHO KAMEROVÉHO SYSTÉMU NA ZNÍŽENIE

KRIMINALITY

Presnejšie štatistiky zo súčasnosti o vplyve mestských kamerových systémov na

kriminalitu chýbajú. Jedinou možnosťou je porovnanie stavu kriminality pred a po

zavedení kamerového systému. Takéto porovnanie však nieje objektívne. Prípadné

zníženie kriminality v centrách po zavedení MKS ešte neznamená, že na to mal vplyv

MKS, ale napríklad rozloženie organizovanej skupiny, ktorá na území mesta pôsobila,

prípadne iné faktory (napr. posilnenie policajného zboru, zlepšenie iného technického

vybavenia,..). Teda vhodnejším, avšak náročnejším spôsobom zistenia účinku

kamerového systému je vytvorenie dvoch podobných zón, pričom jedna z týchto zón je

pod monitoringom kamerového systému a druhá zóna je bez monitoringu. Následným

porovnaním kriminality v jednotlivých zónach za určité časové obdobie v percentách,

môžeme zistiť priamy vplyv MKS na kriminalitu. Podmienkou je však vytvorenie

veľmi podobných, avšak nezávislých zón, ktoré by na seba nemali vplyv, teda by mali

byt od seba aj dostatočne vzdialené.

Jeden z najväčších takýchto výskumov bol publikovaný v roku 2002 od prof.

B.C.Welsha a P.Farringtona (on line), ktorý zahrňoval 46 štúdií z USA a Veľkej

Británie. Výsledkom tohto prieskumu bolo, že MKS sa podieľa na znížení kriminality v

oblastiach s kamerovým systémom priemerne o 4 percentá, pričom najväčšie zníženie

kriminality je v krátkej dobe po inštalácií kamier a neskôr sa kriminalita vracia k

"normálu". Z týchto 46 štúdií však len 22 bolo použitých pri výskume vplyvu

kamerového systému v centrách miest (zvyšné systémy boli inštalované v sídliskách

a verejnej doprave s čiastočným prekrytím), pričom jedna bola vylúčená, kvôli

nedostatočným informáciám. Jednotlivé štúdie boli vykonávané v rokoch 1995 až 2002.

Výskum spočíval v porovnaní kriminality za určité časové obdobie v experimentálnej

oblasti (monitorovanej) a kontrolnej oblasti, pričom výber týchto oblastí nebol celkom

transparentný a v každej štúdií bolo pre výber kontrolnej oblasti zvolené iné kritérium,

teda nieje vylúčené, že by sa navzájom oblasti ovplyvňovali (často krát kontrolná

oblasť obklopovala experimentálnu, teda ju mohla ovplyvňovať). Teda z 21 štúdií, malo

11 žiadúci efekt na kriminalitu a 5 malo nežiadúci efekt. 5 štúdií nemalo žiaden efekt.

Počas ďalšieho prieskumu však boli vylúčené ďalšie 4 štúdie kvôli nedostatočným

informáciám, keď autori tejto štúdie chceli porovnať jednotlivé druhy kriminality. Prišli

9

na to, že CCTV nemá efekt na násilnú kriminalitu, ale má výrazný pozitívny efekt na

dopravnú kriminalitu (z 8 štúdií). Na parkoviskách redukoval MKS kriminalitu o cca 41

% oproti kontrolným oblastiam a došlo aj k značnému poklesu vlámaní.

Na ukážku štúdia z roku 1995 z Newcastle-upon-Tyne: Po 15 mesiacoch od začiatku

programu klesla priemerná mesačná kriminalita v experimentálnej oblasti o 21,6 % (z

343 na 269) a o 29,7 % v kontrolnej oblasti, pričom kontrolná oblasť obklopovala

oblasť experimentálnu. Táto štúdia bola vyhodnotená záporne, teda kamerový systém

neprispieval k poklesu kriminality, ale naopak – zvyšoval ju a to o 8,1%.

Ďalšia štúdia bola v roku 1999 v centre mesta Burnley, kde po 12 mesiacoch používania

MKS klesla kriminalita v experimentálnej zóne o 28% a 1% v prvej kontrolnej zóne

a 9% v druhej kontrolnej zóne. Kontrolné zóny boli od experimentálnej zóny vzdialené

a vybrané podľa podobnej kriminality v daných oblastiach pred zavedením systému.

V tomto prípade mestský kamerový systém znížil kriminalitu o 19 až 27%.

V koncovom porovnaní sa ukázalo, že všetky štúdie s pozitívnym výsledkom boli

obstarané vo Veľkej Británií a na druhej strane všetky štúdie zo Severnej Ameriky boli

vyhodnotené negatívne.

Základným nedostatkom tejto štúdie bol výber kontrolnej a experimentálnej oblasti,

ďalšie nejasnosti vznikali nedostatkom informácií, pričom pri niektorých štúdiách autori

nevedeli ani počet použitých kamier. V súčasnosti je ďalším nedostatkom čas, kedy

tieto štúdie boli vykonané. Väčšina z nich bola vykonaná ešte pred rokom 2000 a veľká

časť z nich ešte v roku 1995, keď technologický stav kamerovej techniky bol

neporovnateľný so súčastným.

Ďalšia bližšie neurčená štúdia britského ministerstva vnútra došla v roku 2005 k záveru,

že dobré verejné osvetlenie je sedemkrát účinnejšie ako priemyslové kamery.

(INFOM.CZ. 2008. on line)

Technológia je však zároveň rok od roku vyspelejšia. Kamery dokážu dobre rozlišovať

drobné predmety aj za takmer nulového, tzv. zbytkového svetla, sú opatrené až 36

násobným priblížením, ktoré na diaľku desiatok metrov rozozná na zemi nedopalok, či

si prečíta číslo na vašej bankovej karte a môžu sa otáčať do všetkých svetových strán

v priebehu sekundy. Najvyspelejšie kamery taktiež dokážu v dave identifikovať tvár,

ktorú má systém uloženú v databáze. Z tohto vyplýva, že vyššia technologická úroveň

10

kamerových systémov so sebou prináša aj vyššiu efektivitu pri odhaľovaní kriminálnej

činnosti.

Na hodnotenie účinnosti MKS môžeme využiť aj vyjadrenia náčelníkov mestských

polícií. Vo všetkých opýtaných mestách (Bratislava, Trnava, Piešťany, Liptovský

Mikuláš, Levoča a Sereď) si existenciu a výhody kamerového systému veľmi

pochvaľujú a majú aj konkrétne výsledky pri znížení kriminality a páchania priestupkov

v mestách. Vreckové krádeže a vandalizmus v kontrolovaných lokalitách prakticky

vymizol. V Trenčíne rozšírením MKS o mobilný monitorovací systém klesol počet

priestupkov a trestných činov v centre mesta až o 70 percent. (Správa o plnení úloh

vyplývajúcich zo Stratégie prevencie kriminality v SR v roku 2003 a prioritách

prevencie na rok 2004)

Ing. Peter HROMJAK, náčelník Mestskej polície v Levoči (20.3.2007) - „V meste

máme tri kamery. S pomocou kamerového systému sa nám podarilo vytlačiť z Námestia

Majstra Pavla zlodejov áut. Za dva a pol roka, čo máme kamery v prevádzke, nebolo na

námestí ukradnuté ani jedno auto. Kamery nám tiež pomohli v dvoch prípadoch odhaliť

páchateľov, ktorí neoprávnene použili bankové karty. Nie celkom odstrániť, ale

rozhodne sa nám podarilo aspoň znížiť rôzne nežiaduce javy na námestí, ako žobranie či

popíjanie na verejnosti.“

Mestská polícia Šternberk ČR: „Kamery doposiaľ najčastejšie strážnikov upozornili na

znečisťovanie verejného priestranstva, odkladania odpadov mimo vyhradené miesta, na

poškodzovanie cudzieho majetku, prispeli k zadržaniu páchateľov trestnej činnosti pri

krádeži dopravných značiek, zaznamenali odcudzenie niekoľkých motorových

vozidiel z parkovíšť na sídliskách, zabránili vzniku značnej škody na majetku pri

požiaroch, pomohli zadržať páchateľa krádeže niekoľkých bicyklov a zaznamenali

rasovo orientovaný trestný čin - napadnutie zahraničného študenta tmavej pleti

skinheadom. (MĚSTSKÁ POLICIE ŠTERNBERK. on line)

11

1.4 PRÁVNE ASPEKTY PRI TVORBE A VYUŽÍVANÍ MESTSKÉHO

KAMEROVÉHO SYSTÉMU

MKS musia spĺňať štátne technické normy a harmonizované normy SR, ktoré vyplývajú

z európskych noriem. Všetky časti kamerového systému musia spĺňať požiadavky na

elektromagnetickú kompatibilitu EMC (Electromagnetic compatibility), elektrickú

bezpečnosť a na odolnosť proti klimatickým a mechanickým vplyvom prostredia.

Elektromagnetická kompatibilita je schopnosť zariadenia, jednotky zariadenia alebo

systému, fungovať uspokojivo v elektromagnetickom prostredí. Pričom aby samo

nespôsobovalo neprípustné elektromagnetické rušenie akéhokoľvek zariadenia v danom

prostredí. Požiadavky sú definované v štátnej norme STN EN 61000, ktorá určuje

požiadavky na vyžarovanie, imunitu a metódy skúšania a merania EMC. Technické

požiadavky z hľadiska elektromagnetickej kompatibility upravuje aj NV SR 318/2007,

ktorým sa mení NV SR č. 194/2005 Z.z. o elektromagnetickej kompatibilite, ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na výrobky z hľadiska

elektromagnetickej kompatibility v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

159/2002 Z. z. a NV SR č. 301/2002 Z.z. (smernica Rady č. 89/336/ES doplnené

smernicou Rady č. 93/68/ES, č. 91/263/ES, č. 92/68/ES, 93/97/ES - EMC)

Elektronickú bezpečnosť určuje STN EN 60335 a zákon č. 254/2003 ktorým sa mení a

doplna zákon c. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o

posudzovaní zhody a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. o

technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení neskorších

predpisov a NV 303/2002 ktorým sa mení a doplna NV SR c. 392/1999 Z. z., ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody

pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia -NV SR c.

149/2002 Z. z. (smernica Rady č. 73/23/ES doplnené smernicou Rady č. 93/68/ES-

LVD)

Podmienky splnenia požiadaviek na klimatickú a mechanickú odolnosť a taktiež

skúšobné metódy vplyvu prostredia sú stanovené v norme poplachových systémov STN

EN 50130-5 a požiadavky na odolnosť poplachových systémov a jednotlivých častí

systému z hľadiska EMC sú stanovené v norme STN EN 50130-4 zvlášť pre požiarne,

zabezpečovacie a poplachové systémy. Jednotlivé komponenty musia samozrejme

spĺňať požiadavky na bezpečnosť pre audioprístroje a videoprístroje podľa STN EN

12

60065 a zariadenia informačných technológií STN EN 60950. Poplachová prenosové

systémy musia spĺňať STN EN 50136.

V oblasti MKS sa v niektorých prípadoch stretávame aj s bezdrôtovým prenosom a to

buď prenos širokopásmového signálu (analógový videosignál) alebo úzkopásmový

prenos (digitalizovaný videosignál a riadiace signály pre prípadné potreby ovládania

monitorovacích stanovísk). Keďže ide o prevádzku vysielacích zariadení, musí spĺňať

požiadavky vyplývajúce z telekomunikačného zákona. Konkrétne technické požiadavky

na tieto zariadenia, spadajú pod pôsobnosť zákona č. 254/2003 Z.z. o technických

požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody v znení neskorších predpisov.

Vlastným vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády 443/2001, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové

zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia. Podmienky na digitálne a analógové

vysielanie a práva a povinnosti právnický a fyzických osôb pri digitálnom a

analógovom vysielaní určuje zákon o digitálnom vysielaní 220/2007.

Základnou normou, ktorá sa špecializuje priamo na mestské kamerové systémy, je

prevzatá európska norma, EN 50132 Alarm systems. CCTV surveillance systems for

use in security applications (Poplachové systémy - CCTV sledovacie systémy na

použitie v bezpečnostných aplikáciách). Skladá sa zo siedmych častí, z ktorých časť

bola prevzatá do Slovenskej štátnej normy a zvyšné časti sú zatiaľ rozpracované.

Časť 1 Systémové požiadavky

Časť 2-1 Čierno-biele kamery (STN EN 50132-2-1)

Časť 2-2 Farebné kamery

Časť 2-3 Objektívy

Časť 2-4 Príslušenstvo

Časť 3 Centrálna a vedľajšia riadiaca jednotka

Časť 4-1 Čierno-biele monitory (STN EN 50132-4-1)

Časť 4-2 Farebné monitory

Časť 4-3 Záznamové zariadenia

Časť 4-4 Zariadenia na kopírovanie statického obrazu

Časť 4-5 Videodetektor pohybu

Časť 5 Obrazový prenos (STN EN 50132-5)

Časť 6 (volná)

Časť 7 Pokyny na používanie.( STN EN 50132-7)

13

Používanie MKS si vyžaduje legislatívne zabezpečenie aj v inej oblasti ako technickej a

to hlavne v právnej. Ústava Slovenskej Republiky zabezpečuje občanom SR právo na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pričom

nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch

ustanovených zákonom, alebo povinností ustanovených zákonom.

Z dôvodu možného chápania monitorovanie osôb MKS ako narušovania súkromia,

bol prijatý §10 o získavaní osobných údajov zákona 363/2005, ktorý je úplným znením

zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. § 10 (odsek 7) hovorí: „Priestor

prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu

len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia

bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný.

Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o

priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“

Tento zákon hovorí taktiež o Likvidácií osobných údajov (§ 13): „Ak vyhotovený

záznam nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ten,

kto ho vyhotovil, ho zlikviduje najneskôr v lehote siedmich dní odo dna nasledujúceho

po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“

Podmienky uchovávania záznamov a manipulácie s nimi upravuje zákon č. 668/2007

ktorým sa mení a doplna zákon c. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Trestný poriadok, zákon 301/2005, § 115, ods.6: „Ak sa má záznam telekomunikačnej

prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam

umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru, s

uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Do spisu sa

zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný

príslušníkom Policajného zboru, ktorý ho vyhotovil; ak doslovný prepis

telekomunikačného záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje sa podľa

osobitného predpisu. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako dôkaz

až po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky.„

14

1.5 NOVÉ TRENDY

S novinkami v oblasti monitorovania centier miest MKS prichádza hlavne britská

polícia, ktorá ako odozvu na teroristické útoky z roku 2005 (v londýnskom metre)

rozširuje už aj tak rozsiahle množstvo kamier a pridáva mobilné a hovoriace kamery.

Policajti dostanú nové prilby s inštalovanými kamerami - zábery budú môcť hneď

posielať na centrálu a chystá sa i verejná propagácia novinky pod heslom "Polícia,

kamera, akcia!". (INFOM.CZ. 2008. on line)

Od začiatku roku 2008 sa taktiež rozširuje systém tzv. "hovoriacich" kamier - na

množstve miest sa v školách konajú súťaže, ktorých víťazi nahrávajú slovné príkazy,

ktoré operátori môžu spustiť stlačením tlačidla. „Vláda podporuje deti, aby dospelým

jasne povedali: Keď sa budete chovať zle, riskujete verejnú hanbu," vysvetlil (bývalý)

minister vnútra John Reid. Starosta mesta Middlesbrough Barry Coppinger povedal, že

"hovoriace kamery" už viedli k zníženiu počtu výtržností a k zlepšeniu čistoty ulíc.

"Najväčší úspech je v znížení objemu odpadkov. Pred piatimi mesiacmi sme museli

zametať ulice šesťkrát denne, teraz len štyrikrát." Nadšenie radnice však nezdieľa veľká

časť obyvateľov mesta. (INFOM.CZ. 2008. on line)

V roku 2007 bola v Liverpoole prvý krát políciou testovaná malá, diaľkovo ovládaná

helikoptéra Microdrone MD4-200 ktorej úlohou bolo vyhľadávanie kriminality a

zaznamenávanie pouličných nepokojov (využívala sa pri rôznych príležitostiach - od

sledovania divokej jazdy mladých motorkárov v mestských parkoch až po zrážky

futbalových fanúšikov či ozbrojený konflikt). Tento prístroj sa natoľko osvedčil že bude

využívaný na celom území Veľkej Británie. (THISISLONDON.CO.UK. 2007. on line)

Microdone je malá „helikoptéra“ ktorá nesie vysokocitlivú kameru. Čas, počas ktorého

môže byť vo vzduchu, je závislý od vetra, teploty a zaťaženia a pohybuje sa od 20 až do

60 minút. Vybavenie štandartne tvorí 10 megapixelový fotoaparát či farebná digitálna

kamera, čiernobiela vysokocitlivá kamera (570 riadková s citlivosťou 0,0003 Lux),

pripadne nočná infračervená kamera ktorá dokáže detekovať ľudskú aktivitu až na

vzdialenosť 100m. Veľmi vhodným doplnkom je aj GPS jednotka, s ktorou je možné let

ovládať pomocou GPS súradníc, či dopredu celý let naprogramovať. Je možné určiť aj

súradnicu, na ktorej microdone zotrváva a danú pozíciu a výšku si automaticky udržuje

aj počas vetra. Okrem naprogramovania, je možné microdrome ovládať pomocou

15

Obrázok č.1: Testovací model MD4-1000 a MD4-200 (Zdroj: MICRODRONES GMBH.)

prenosného ovládacieho panela, počítačom či videookuliarmi. Microdrone môže lietať

za každého počasia a jeho maximálna rýchlosť je 6,7 m/s a výška, z ktorej môže

prenášať obrázky v postačujúcej kvalite do vozidla či riadiaceho centra až 500m. Jeho

cena je závislá od vybavenia a pohybuje sa v rozmedzí od 500 až 750 tis. Sk V druhom

štvrťroku 2008 vychádza rovnaká firma s modelom Microdrone MD4-1000, ktorý už

váži 3,6 kg s maximálnou hmotnosťou zaťaženia 1,2 kg. (MICRODRONES GMBH. On

line)

Obrázok č.2: Prenosný riadiaci počítač 200 (Zdroj: MICRODRONES GMBH)

Vývojom prechádzajú aj samotné kamery, pričom hlavným cieľom je zvýšenie ich

citlivosti. Bežné kamery totiž poskytujú rozlíšenie len okolo 0,3 až 0,7 Mpx a ktorých

16

používanie na veľkých priestranstvách je podmienené s využitím veľkého zoomu. Tento

problém riešia megapixelové IP kamery, panoramatické IP kamery a kamery

SentryScope.

Megapixelové kamery majú rozlíšenie od 1.280x1.024 až po 2.592x1.944 pixelov tj. od

1,3 mil. pixelov až po 5.04 mil. pixelov. Snímací čip má veľkosť 1/2“ a je opatrený

špeciálnym mozaikovým RGB filtrom. Čip je konštruovaný technológiou CMOS čo

prináša radu výhod ako vysoký dynamický rozsah pri spracovávaní úrovne osvetlenia,

teda nieje nutné používať objektívy s elektricky ovládanou clonou, pretože elektronická

uzávierka kamery spolu s automatickým riadením zisku (AGC) má dynamiku väčšiu

než 120dB. Kamera tak dokáže bez problémov spracovať osvetlenie až 90.000 luxov.

Nové IP kamery používajú JPEG kompresiu s možnosťou nastavenia až 21 úrovní

kvality, sú vybavené automatickým BLC, AWB. Majú elektronický PTZ, ktorý

umožňuje pri zoomovom zobrazení sa pohybovať po snímanej scéne v horizontálnej i

vertikálnej rovine. Kamera taktiež poskytuje možnosť tzv. PiP zobrazenia, kde vo

vloženom obraze je možné sledovať podrobný, ľubovolne vybraný detail snímanej

scény. (SICURIT CS. 2007. on line)

Panoramatické IP kamery, sú určené pre snímanie so záberovým uhlom 180° a 360° a

sú tvorené dvoma alebo štyrmi kamerami s rozlíšením 1600x1200 px a objektívmi s

vhodným záberovým uhlom tak, aby bol pokrytý celý záberový uhol. Ich použitie je

vhodné najmä pri sledovaní napr. križovatky vo všetkých smeroch, výrobných halách a

ďalších plôch, kde sa požaduje vidieť úplný celkový prehľad s veľkou kvalitou obrazu.

(SICURIT CS. 2007. on line)

Novinkou prichádzajúcou na Slovensko sú systémy Sentry Scope, ktoré sú založené na

lineárnom skenovaní priestoru s rozlíšením až 21 Mpx (10 240x 2 048). Pred statickou

kamerou so špeciálnym čipom je osadené zrkadlo, ktoré sa vysokou rýchlosťou natáča

a celú scénu zosníma za sekundu. Okrem rýchlosti ukladania obrazu, SentryScope

disponuje vďaka výkonnému softvéru možnosťou porovnávať zmenu obrazu v každom

zobrazovacom bode a to veľkou rýchlosťou (až 0,008 s). Vylepšením je systém

SentryChroma, ktorý využíva farebnú kameru, ktorej rýchlosť ukladania snímkov je 2-

12 snímok za sekundu. (SICURIT CS. 2006. on line)

17

Obrázok č.3: Ukážka zo záznamu systému Sentry Scope (Zdroj: EXPRESS ALARM)

Významý pokrok zaznamenáva aj vyhodnocovací softvér, ktorého hlavnou úlohou je

identifikácia osôb na zázname zachyteným kamerou. K identifikácií osoby sa využívajú

rôzne metódy, pričom sa väčšinou jedná o porovnávanie biometrických vlastností -

väčšina z týchto metód je však len vo vývoji. Najväčšie pokroky a prvé skúšobné testy

v praxi sú v oblasti biometrie tváre. Pomocou špeciálneho softvéru sa spracuje časť

zachytenej tváre a matematickým modelovaním, prípadne poskladaním obrazov kamier

z rôznych uhlov sa vytvorí mapa tváre, ktorá sa porovnáva s databázou. Príkladom

takého systému je produkt Wawe Tronex Face Detection systém. Systém má schopnosť

zachytiť tvár kdekoľvek na snímku, lokalizovať ju bez ohľadu na zmenu pozadia a

zmenu svetelných podmienok. (SANDERSON a iný. 2000. on line)

Ďalším zaujímavým spôsobom identifikácie osôb je zosnímaný štýl chôdze. V tomto

prípade sa však typ chôdze neporovnáva s databázou, ale musí byť porovnaná s chôdzou

podozrivého. (HOUSER. 2007. on line)

18

2 Analýza priestoru určeného k zabezpečeniu kamerovým

systémom

Pri návrhu MKS musíme vychádzať z podmienok priestoru, ktorý má systém sledovať.

Tieto podmienky majú technický, klimatický, organizačný ale aj sociálny charakter. Ich

vlastnosti však niesu konštantné a môžu sa v priebehu roka či miesta meniť. Dokonalé

poznanie a predvídanie podmienok umožní lepšie využitie MKS a zabráni poruchám, či

zhoršenej kvalite záznamu. Analýzou sledovaného priestoru dokážeme taktiež určiť

najrizikovejšie oblasti a druhy kriminality čo ovplyvňuje umiestnenie kamier. Pri

analýze vychádzame predovšetkým s pozorovania a dokonalého poznania priestoru,

ktorý chceme monitorovať.

Analýza priestoru prináša odpovede na tieto otázky:

- aké požiadavky sú na kamery kladené (zmeny teplôt, dážď, sneh, zvýšená

vlhkosť vzduchu, hmla, ...)

- aké sú svetelné podmienky Deň/Noc a či je nutnosť prídavného osvetlenia

- aký typ trestnej činnosti sa predpokladá, že bude systém sledovať

- kde sú najrizikovejšie zóny, prípadne objekty

- kde je najvhodnejšie umiestnenie kamier

- ako bude fungovať prepojenie systému na Políciu SR či iné bezpečnostné zložky

- ako je zabezpečená efektívna reakcia na zistené incidenty (zákrok)

19

2.1 KLIMATICKÁ ANALÝZA

Vyhodnotenie klimatických podmienok, ako je teplota, vlhkosť, dážď, prípadne vietor

nám zadávajú vstupné podmienky pri voľbe stupňa ochrany kamerových jednotiek ale

aj ich umiestnení. Pri vonkajšom prostredí je teda nutné rátať s meniacimi sa

podmienkami počas dňa (striedanie teplôt, vlhkosti,..) ale aj počas roka. Striedanie

ročných období so sebou prináša nielen klimatické zmeny, ale odráža sa aj na prostredí.

Najvýraznejšou zmenou, ktorá môže ovplyvniť celkovú funkčnosť MKS je olistenie

stromov, ktoré sa počas roka mení a môže tvoriť významnú prekážku pri pozorovaní

scény.

Zemepisná poloha mesta Liptovský Mikuláš:

Námestie osloboditeľov : severná zemepisná šírka 49° 05´ 00"

východná zemepisná dĺžka 19° 36´45"

Nadmorská výška 577 m. n. m.

Poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok, lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni

Veľkej Fatry a Chočský vrchov. Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli,

najmenšie vo februári. Za rok spadne celkovo 550 až 711mm zrážok. Priemerný počet

dní so zrážkami sa v údolí rieky Váh pohybuje okolo 110, smerom k horám až 116 dní.

Snehová pokrývka v Liptovskej kotline trvá priemerne 130 dní, v pohoriach dosahuje i

160 dní.

Ročné priemery oblačnosti sa v kotline pohybujú v rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia

oblačnosť je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v septembri. Na území regiónu

prevládajú západné vetry, v severných častiach severné vetry.

Tabuľka č.1: Priemerné hodnoty teploty, zrážok a smeru vetra za rok 2007

2007 Mesiac 1 . 2 . 3 . 4 . 5 . 6 . 7 . 8 . 9 . 10 . 11 . 12. Priem. Max teplota (°C )

-1 2 6 12 17 20 22 22 18 13 5 0

Priem. Min teplota (°C )

-9 -7 -4 1 5 8 10 9 6 2 -2 -7

zrážky (mm) 23.2 24.7 27.2 43.3 73.9 89.7 68.4 68.3 48.9 38.3 44.7 28.6

Smer vetra So západu na východ (Zdroj: WUNDERGROUND.COM. on line. http://www.wunderground.com/N ORMS/Display

IntlNORMS.asp?CityCode=11934&Units=both)

20

2.2 ANALÝZA OSVETLENIA

Pri určovaní kvality nahrávok MKS najmä v noci, ale aj cez deň, má rozhodujúcu úlohu

osvetlenie. Za optimálne svetelné zdroje je možné považovať tie, ktorých spektrum

odpovedá spektrálnej citlivosti snímacieho prvku v kamere. Pri voľbe počtu, typu,

umiestnenia a výkonu svetelných zdrojov i prídavného osvetlenia je nutné posúdiť

nasledujúce parametre:

- svetelná účinnosť a fotometrický výkon,

- veľkosť priestoru snímaného kamerami,

- absolútna a spektrálna citlivosť kamier, najmä farebných,

- odrazivosť materiálov prevládajúcich v snímanej oblasti,

- časové oneskorenie svetelného výkonu svietidiel od zapnutia prúdu,

- pokles svetelného výkonu svietidla spôsobený starnutím a poruchami,

- stálosť alebo premenlivosť svetelných podmienok

Pri návrhu celkového osvetlenia je dôležité, aby niektoré oblasti neboli nedostatočne

osvetlené. Ideálny pomer maximálnej a minimálnej úrovne osvetlenia v rámci snímanej

oblasti by mal byť aspoň 4:1 alebo lepšie (STN EN 50132-7). Ak celkové osvetlenie je

nedostatočné, uvažujeme o prídavných zdrojoch osvetlenia, ktoré musia zaisťovať

prijateľnú kvalitu zobrazenia pri všetkých pravdepodobných pracovných podmienkach.

V meste Liptovský Mikuláš v sledovanej oblasti je vybudované nové mestské osvetlenie

s rovnomerným svetelným pokrytím a dostatočnou intenzitou. (viď. Príloha A). Celková

intenzita osvetlenia sa pohybuje okolo 15 Luxov. Odrazivosť prostredia je vyššia len

v čase snehovej pokrývky a pohybuje sa od 55-70%. Časové oneskorenie dosiahnutia

plného svetelného výkonu je zanedbateľné.

Tabuľka č.2: Intenzita osvetlenia pri rôznych podmienkach

Intenzita osvetlenia (lux) popis scény 100 000 Silné slnečné svetlo 50 000 Slnečno 5 000 Zamračené, veľká oblačnosť 500 dobre osvetlený obchod alebo kancelária 15 Noc - dobre osvetlená hlavná ulica 10 Západ slnka 5 Noc - normálne osvetlená vedľajšia ulica 2 Minimálne bezpečnostné osvetlenie 0,3 Jasný úplnok mesiaca

(Zdroj: Z.D.I. & PARTNERS. On line. http://www.zdi.sk/cctv/kamery_vlastnosti.html)

21

2.3 SOCIÁLNA ANALÝZA

Mesto Liptovský Mikuláš je okresné mesto s cca 32 500 obyvateľmi a významné

administratívne, kultúrne a priemyselné centrum Liptova, stredisko cestovného ruchu a

turistiky s bohatou históriou. Liptovský región je súčasťou Žilinského kraja. Celá

sociálna analýza čerpá údaje z programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta

Liptovský Mikuláš, ako centra regiónu Liptova do roku 2013 s výhľadom do roku 2020.

(2008)

počet obyvateľov k dátumu: 16.6.2004 4.1.2006 15.6.2007

33 221 33 108 32 508

V meste sa vďaka bohatej histórii a jeho postavení okresného mesta nachádza množstvo

historických budov a pamiatok ale taktiež aj organizácií a inštitúcií. V okolí mesta je

množstvo turistických atrakcií – od najväčších lyžiarskych stredísk Slovenska (Jasná,..)

až po Aquaparky (Bešeňová, Tatralandia), jaskyne a vodné nádrže. V meste je taktiež

množstvo múzeí a galérií. Mesto Liptovský Mikuláš je turistickým mestom, kde

turistická sezóna trvá takmer nepretržite počas celého roka s menším poklesom na jar

a jeseň. Každoročne sa v meste ubytuje cca 42,5 tis cudzincov, ktorý sa v meste zdržia

priemerne 3,3 dna (rok 2007). Trend zvyšovania počtu turistov neustále stúpa. Na

porovnanie rok 2006, kedy v meste bolo ročne ubytovaných 37 tis. turistov. Turisti

pochádzajú väčšinou z okolitých krajín, ale čoraz vo väčšej miere prichádzajú do mesta

aj turisti z Litvy (1673), Nemecka (661), Slovinska (289), Estónska (412), Francúzska

(226), Holandska (295), Lotyšska (343), Dánska (316) .. Donedávna nemalú časť

turistov tvorili aj Rusi ktorých počet sa po vstupe do Európskej únie a zavedení víz

znížil. (Rusi 389, Ukrajinci 1078) Naopak zvýšil sa počet návštevníkov zo Spojených

Štátov Amerických až na 1241 ubytovaní za rok 2006.

V rámci kraja je okres Liptovský Mikuláš jediný, v ktorom prevláda evanjelické

vyznanie nad rímskokatolíckym, je tu najvyšší podiel obyvateľov inklinujúcim

k svedkom Jehovovým a druhý najvyšší podiel obyvateľov bez náboženského vyznania.

- 37,1% evanjelického vyznania

- 36,77% rímsko-katolíckeho vyznania

- 0,55% svedkovia Jehovovi

- 0,49% gréckokatolíckeho vyznania (SODB 2001)

- 21,16% bez vyznania

22

Okres Liptovský Mikuláš patrí k okresom s najmenšou nezamestnanosťou na

Slovensku. Miera nezamestnanosti v L. Mikuláši sa pohybuje okolo šesť percent.

Veková štruktúra obyvateľstva, teda pomer detskej a poproduktívnej zložky

obyvateľstva v meste Liptovský Mikuláš je 14,46%:19,25% (v r. 1991 26,4%: 14,4%).

v súčasnosti 62,8 % je obyvateľov v produktívnom veku, 17,6 % v predproduktívnom a

19,6 v poproduktívnom veku.

Z národnostného hľadiska žije v okrese Liptovský Mikuláš:

- 94,7% občanov slovenskej národnosti,

- 2,3% rómskej národnosti,

- 2,1% českej národnosti,

- 0,28% maďarskej národnosti (SODB 2001)

Okres Liptovský Mikuláš mal v roku 2001 podľa SODB najväčší percentuálny podiel

občanov českej, maďarskej a rómskej menšiny v rámci Žilinského kraja, pričom

v okrese Liptovský Mikuláš je až 54% Rómov z celého kraja.

Úroveň vzdelania obyvateľstva je pomerne vysoká, avšak výrazne diferencovaná v

závislosti od etnickej príslušnosti. Najväčšie rozdiely sú vo vzdelanostnej úrovni

majoritného etnika a rómskeho obyvateľstva, ktoré dosahuje veľmi nízky podiel

stredoškolského vzdelania a takmer nulový podiel vysokoškolského vzdelania.

Tabuľka č.3: Porovnanie vzdelanostnej úrovne obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš

Vzdelanie Základné Stredné

bez matur.

Stredné s

maturitouVyššie VŠ

Bez

vzdelania

Mesto LM % 18,85 28,29 36,97 0,77 15,00 0,12

Okres LM % 23,67 31,18 32,56 0,63 10,79 0,31

Žilin. kraj % 25,52 32,22 31,52 0,65 8,81 0,30

SR % 26,31 29,42 31,45 0,62 9,85 0,36

(Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Liptovský Mikuláš, ako centra regiónu Liptova do roku 2013 s výhľadom do roku 2020)

23

2.4 KRIMINALITA, SPÔSOB ZÁSAHU A OBJEKTY OCHRANY

Pri návrhu MKS pre rozsiahle plochy, akými sú mestské pešie zóny, musíme

vychádzať z predpokladu, že v jednotlivých častiach sledovanej zóny sa vyskytuje

rozdielny typ kriminality v závislosti od rozmiestnenia ich zdrojov (medzi ktoré

môžeme zaradiť nočné bary a diskotéky) a potencionálnych „obetí“ týchto činov

(kultúrne a historické pamiatky, fontány, peňažné ústavy, parkoviská..). Preto je pri

voľbe umiestnenia kamier nutné poznať kde sa nachádzajú najrizikovejšie zóny, ktorých

kamerové pokrytie je nevyhnutné, a aký typ trestnej činnosti je možné v týchto zónach

predpokladať.

Na území mesta Liptovský Mikuláš sa najčastejšie vyskytujú tieto priestupky:

Tabuľka č.4: Priestupky riešené Mestskou políciou na území mesta Liptovský Mikuláš

Obdobiepriestupok

20.11.2007 - 20.12. 2007

20.12.2007 - 20.01.2008

21.01.2008 - 21.02.2008

24.02.2008 - 19.03.2008

na úseku dopravy 151 376 338 176 volne pohybujúce sa psy 35 29 35 26 proti majetku 6 7 5 13 proti verejnému poriadku 76 60 77 46 proti občianskemu spolunažívaniu 9 14 13 11

parkovania motorovými vozidlami na ver. zeleni 17 14 9 8

konzumácia alkoholu na verejnom priestranstve 20 14 16 20

iné 68 25 91 58 spolu 382 539 584 358 (Zdroj: MESTO LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mesačník MIKULÁŠ. http://www.liptovskymikulas.sk/lm.php?t=1&m=2&p=72)

V centre mesta najčastejšie dochádza k bitkám a výtržnostiam, porušovaniu nočného

kľudu, znečisťovaniu verejného priestranstva, poškodzovaniu cudzej veci, neoprávnenej

konzumácií alkoholu na verejnom priestranstve, žobranie... Na priľahlých parkoviskách

dochádza najčastejšie k vykradnutiu a poškodeniu motorových vozidiel, prípadne ich

krádeži.

Na zabezpečovanie obecných vecí verejného poriadku, ochrany obyvateľov a iných

osôb v obci pred ohrozením ich života a zdravia, ochrany životného prostredia v obci

a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení

24

obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce pôsobí v meste Liptovský Mikuláš

poriadkový útvar - Mestská polícia.

Mestská polícia spolupôsobí s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri ochrane

majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením,

zničením, stratou alebo pred zneužitím i s využitím iných zabezpečovacích ústrední

zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov (pulty centrálnej

ochrany). V obci dbá o ochranu životného prostredia, dodržiavanie poriadku, čistoty

a hygieny v uliciach, iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach.

Ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným

predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

spáchané neuposlúchnutím zákazu, oznamuje príslušným orgánom porušenie právnych

predpisov, ktoré zistí pri plnení svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti

obce. (MESTSKÁ POLÍCIA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. on line)

Stanica mestskej polície sa nachádza na okraji sledovanej zóny čo umožňuje okamžitú

reakciu na vzniknutú situáciu. Premiestnenie sa k najvzdialenejšiemu sledovanému

miestu služobným vozidlom trvá do 1 min. Pri páchaní závažnejšej trestnej činnosti je

možné využiť aj Štátnu políciu, ktorej stanica sa nachádza na druhom okraji

sledovaného územia.

Hlavnými zdrojmi väčšiny priestupkov sú nočné bary, diskotéky a reštauračné

zariadenia. Keďže je mesto Liptovský Mikuláš turistickým mestom, je množstvo týchto

podnikov v centre mesta veľké. Najväčšia návštevnosť a pravdepodobnosť vzniku

rôznych priestupkov býva vo večerných a neskorých nočných hodinách v piatky

a soboty (prípadne sviatky). Kvôli veľkej hustote týchto zariadení pôsobí ich negatívny

vplyv na celom území pešej zóny. Ďalším rizikovým obdobím sú Mikulášske trhy

a Stoličné dni počas ktorých, okrem už spomenutých priestupkov, sa zvyšuje taktiež

počet rôznych krádeží.

Medzi hlavné objekty ochrany radíme rôzne kultúrne pamiatky, peňažné inštitúcie,

fontány, motorové vozidlá.... Teda také objekty, ktorých poškodenie či vykradnutie by

spôsobilo veľké finančné alebo kultúrne škody a následné nezachytenie kamerovým

systémom by, z pohľadu verejnosti, znížilo opodstatnenosť kamerového systému

a finančných prostriedkov do neho plynúcich.

25

Kultúrne pamiatky na území pešej zóny a v tesnej blízkosti:

Kostol sv. Mikuláša cca 1229 – Námestie osloboditeľov 20 + 3 sochy Šľachtica

Pongráca zo Svätého Mikuláša, Janka Kráľa, Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Bývalý Župný dom– Námestie osloboditeľov 1 + erb Liptovskej župy, pamätník

Evanjelický kostol 1783-1785 - Tranovského ulica

+ sochy Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu

Katolícky dom - Belopotockého ulica

+ pamätné tabule Jána Levoslava Bellu a Juraja Bartoša

Tranoscius – 1. mája 15

Židovská synagóga Hollého ulica

Pongrácovská kúria - juhozápadná časť Námestia osloboditeľov

Bývalý jezuitský kláštor 1760 - Školská ulica 4

Čierny orol roh ulíc 1.mája, Bellova a Garbiarska + bronzová tabula L. Majerského

Meštianske domy Námestie osloboditeľov a priľahlé ulice (najmä Štúrova, 1. mája)

Múzeá a galérie

Múzeum Janka Kráľa - Námestie osloboditeľov 31

Židovská synagóga - Hollého ulica 810

Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa - Tranovského ulica 8 (Stará

evanjelická a. v. fara)

Galéria P. M. Bohúňa - Tranovského ulica 3

Centrum Kolomana Sokola - Námestie osloboditeľov 28 (Pongrácovská kúria)

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva a Štátny okresný archív - Školská

ulica 4 (Jezuitský kláštor)

Čierny orol - výstavné priestory Liptovského múzea v Ružomberku a úsek náučnej a

regionálnej literatúry Knižnice Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého- Ulica 1. mája 28

Ďalšie objekty ochrany sú fontány, zmenárne, stávkové kancelárie a parkoviská.

Pokrytie parkovísk kamerovým systémom má podľa štatistík až takmer 50% účinnosť

na zníženie rôznych vlámaní do motorových vozidiel. Ich pokrytie, aj keď niesu priamo

časťou pešej zóny, sa teda javí ako vhodné. Medzi ostatné rizikové objekty môžeme

zaradiť bankomaty a pobočky Slovenskej sporiteľne, Unibanky a Dexie nachádzajúce sa

na sledovanom území, ktoré však majú vlastný bezpečnostný systém.

26

3 VÝBER KAMIER A STANOVÍŠŤ NA ZÁKLADE

PREDCHÁDZAJÚCEJ ANALÝZY

Základným a jedným z najdôležitejších prvkov každého MKS sú kamery. Snímajú

obraz sledovanej scény a svetelnú energiu odrazenú od predmetov v ich zornom poli

prevádzajú na elektrické signály určené na prenos a ďalšie spracovanie. Kvalita a

správna voľba typu kamery, ako aj ostatných prvkov kamerového systému, ovplyvňujú

výslednú hodnotu kamerového systému ako celku.

Pri výbere konkrétneho typu kamery musíme zohľadniť vlastnosti prostredia v ktorom

bude použitá, ale taktiež jej umiestnenie a veľkosť plochy ktorú má monitorovať

s definovanou kvalitou obrazu. V podstate výber kamery záleží od prostredia

a konkrétneho umiestnenia a zároveň umiestnenie je závislé od typu kamery.

Pri MKS je prostredie charakteristické extrémnym kolísaním teplôt, vlhkosti

a svetelných podmienok. Zmeny vlhkosti a teploty v priebehu celého roka ovplyvňujú

výber ochranných prvkov kamery, ako sú vyhrievané kryty či určujú celkový stupeň

odolnosti kamery voči prostrediu. Zmeny svetelných podmienok ovplyvňujú výber

snímacieho prvku kamery, objektívu a rôznych doplnkových funkcií.

27

3.1 ZÁKLADNÉ PARAMETRE KAMIER

Pri kamerách používaných na verejných priestranstvách patrí k najdôležitejším

faktorom dobrá práca v zhoršených svetelných podmienkach. Táto hodnota sa vyjadruje

v luxoch, čo je jednotka osvetlenia. Čím je citlivosť kamery vyššia, a teda je potrebná

menšia intenzita osvetlenia, tým je daný model výhodnejší na nasadenie do tmavších

podmienok. Použitie farebných kamier pri zhoršených svetelných podmienkach nieje

vhodné kvôli nižšej citlivosti, rozlišovacej schopnosti a stálosti farieb pri umelom

osvetlení. Prisvetlovanie vonkajšej scény v infračervenom spektre je nevýhodné keďže

takéto osvetlenie láka nočný hmyz a neefektívne. Neefektivita spočíva v tom, že

prisvetlenie viditeľným svetlom má aj väčší psychologický účinok na potencionálneho

páchateľa. Podľa štatistík má dobré osvetlenie väčší vplyv na pokles kriminality ako

samotný kamerový systém. (INFOM.CZ. 2008. on line) Ideálnym riešením sú farebné

kamery, ktoré zaisťujú výborný farebný záznam za denného svetla a za súmraku sa

automaticky prepnú na čiernobiele. Minimálna citlivosť kamier by mala byt 1,5 lx pre

farebné kamery a 0,2 lx pre čiernobiele. V súčasnosti moderné kamery dosahujú

citlivosť 0.4 lx pre farebný režim, 0.08-0,01 lux pre Č/B režim a 0.002 lux pre Sens-up

režim – s použitím IR filtra.

Ďalším dôležitým údajom je rozlíšenie kamery, ktoré súvisí s kvalitou snímok.

Ukazuje schopnosť kamery rozlišovať detaily a zvyčajne sa udáva počtom TV riadkov,

alebo počtom pixelov na snímacom prvku. Snímací optický prvok- CCD je základnou

časťou kamery, ktorého štruktúru tvorí množstvo do pravidelného rastra usporiadaných

svetlocitlivých snímacich buniek (pixelov), ktoré menia dopadajúce svetelné žiarenie

(rôzne úrovne jasu) na elektrický signál.

Keďže samotný CCD snímač generuje len čiernobiely obraz, pri snímaní farebného

obrazu sa snímač dopĺňa šachovnicovo usporiadaným farebným filtrom. Pri televíznych

kamerách sa pre tri základné farby R, G a B používajú tri samostatné CCD snímače,

pričom obraz prechádza od objektívu sústavou dvoch polopriepustných zrkadiel s

nanesenými farebnými filtrami. Takéto usporiadanie však kvôli väčšej veľkosti a

hmotnosti kamery nieje vhodné pre bezpečnostné kamery. Okrem toho systém s 3CCD

taktiež výrazne zvyšuje cenu kamery.

Medzi základné vlastnosti CCD snímačov, ktoré majú vplyv na kvalitu obrazu radíme

veľkosť, rozlíšenie, dynamický rozsah a šum CCD prvkov. Rozlišovacia schopnosť

28

optického snímača závisí hlavne od jeho počtu aktívnych buniek a dynamického

rozsahu, menej od jeho veľkosti. Teda väčší rozmer snímača neznamená automaticky

väčšiu rozlišovaciu schopnosť, ale väčší formát snímača s rovnakou rozlišovacou

schopnosťou má vplyv na znižovanie šumu – teda zlepšenie kvality obrazu. V

kamerových systémoch sa používajú CCD snímače viacerých štandardizovaných

formátov, ktoré sa väčšinou udávajú v palcoch (1 palec = 25,4 mm). V bezpečnostných

kamerách sa najčastejšie používajú veľkosti 1/4",1/3" a 1/2" palca.

Dynamický rozsah udáva rozsah odtieňov od najčernejšej čiernej k najbelejšej bielej,

ktorú je ešte CCD snímač schopný rozlíšiť. K dosiahnutiu veľkého dynamického

rozsahu pri prijateľnej šumovej úrovni je potrebné aby bunky snímača boli čo najväčšie

(čím sa zväčší odstupu signálu od šumu). Preto malé formáty snímačov alebo snímače s

vysokým rozlíšením majú vždy výrazne horšie šumové vlastnosti než snímače väčšie a s

nižším rozlíšením. Veľkosť dynamického rozsahu sa udáva v jednotkách EV. Je to

rozdiel EV najsvetlejšieho a EV najtmavšieho miesta, ktoré taktiež ovplyvňuje

nastavenie expozície (clona, uzávierka, citlivosť) prípadne expozičná korekcia +/- EV,

ktorou je možné dynamickým rozsahom snímača pohybovať po dynamickom rozsahu

scény a tým určovať, čo vlastne je potrebné zaznamenať. Pokiaľ nastane situácia, že

dynamický rozsah scény presiahne dynamický rozsah kamery, je možné použiť filtre a

tým znížiť množstvo svetla vo svetlých miestach, prípadne osvetliť tmavé miesta.

K novým technológiám výroby CCD prvkov, ktoré umožňujú zvyšovať dokonalú

reprodukciu farieb pri zvýšenom dynamickom rozsahu patrí DPS (Digital Pixel System)

a Super CCD, ktorý zmenou tvaru svetlocitlivej bunky zo štvorca na osemuholník

priniesol vyššiu citlivosť snímača, vyšší dynamický rozsah resp. odstup signálu od

šumu a to pri rovnakom počte buniek.

Minimom pri bezpečnostných kamerách je rozlíšenie 640 × 480 pixlov (teda cca 0,3

Mpx) alebo 400 riadkov. (INFOM.CZ. 2008. on line) V súčasnosti moderné kamery

poskytujú rozlišovaciu schopnosť 520 TV riadkov pre farebné a 570-600 riadkov pre

čiernobiele snímanie. Rozlíšenie pri lineárnych skenovacích kamerách je takmer 21

Mpx (10240x2048).

Rozlišovacia schopnosť videosystému je obmedzená najslabším článkom reťazca. Vo

výsledku o kvalite záberov rozhoduje najmä optika - objektív. Objektív je spojením

optiky, elektroniky a mechaniky. ktorého úlohou je premietnuť zmenšený obraz

29

snímanej scény na plochu snímacieho prvku kamery. Najčastejšie sa používajú

variofokálne šošovky, ktoré umožňujú plynulo nastaviť uhol záberu v určitom rozsahu a

priblížiť alebo vzdialiť pozorovanú scénu. Problémom väčšiny objektívov je však

neschopnosť zalomiť do ohniska celé spektrum snímateľného žiarenia. Tento problém

riešia asférické objektívy s korekciou infračerveného žiarenia, ktoré sú však náročné na

výrobný proces, no umožňujú naozaj kvalitné výsledky sledovania aj v zhoršených

svetelných podmienkach. Dokážu teda korektne zakriviť do ohniska ľudským okom

viditeľné aj infračervené žiarenie.

Objektív musí byť zvolený tak, aby jeho kvalita zodpovedala kvalite kamery, pre ktorú

je použitý. Medzi základné vlastnosti objektívov patrí ohnisková vzdialenosť,

svetelnosť, clona, a hĺbka ostrosti. Technické parametre sú uchytenie objektívu a

aplikácia objektívu na kamery s ohľadom na formát. Pre uchytenie objektívu sú

štandardizované dva typy s označením C a CS. Rozdiel je vo vzdialenosti roviny zadnej

šošovky objektívu a optického snímača. Pre typ C to je 17,526 mm a pre typ CS 12,5

mm. Objektív typu C je možné použiť aj v kamerách typu CS s použitím 5mm

redukčného krúžku.

Pri výbere formátu objektívu sa zohľadňuje formát čipu. Najvhodnejším riešením je,

keď sa tieto formáty zhodujú. Pri použití väčšieho formátu objektívu ako čipu, bude

časť svetla dopadať mimo čip (obraz sa oreže – ako by sa zmenšila ohnisková

vzdialenosť) a naopak pri použití menšieho formátu objektívu, svetlo nebude dopadať

na celý čip (čo by v obraze spôsobilo čierne orámovanie). Teda pri oboch spôsoboch

nevhodnej kombinácie by došlo k zhoršeniu vlastností prenášaného obrazu.

Ohnisková vzdialenosť f (focus) je pomyselná vzdialenosť ( v mm) za objektívom

meraná od optického stredu objektívu k rovine optického snímača, v ktorej sú objekty

ležiace v nekonečnej vzdialenosti od objektívu zobrazené ostro. Obecne platí pravidlo,

že čím je kratšia ohnisková vzdialenosť, tým je väčší uhol záberu objektívu. Ohniskovú

vzdialenosť niektorých objektívov je možné plynulo meniť. Zariadeniu na zmenu

ohniskovej vzdialenosti sa hovorí transfokátor alebo zoom. Podľa zmeny ohniskovej

vzdialenosti poznáme pevné ohnisko (Fixed Focal Length), ktorého ohnisková

vzdialenosť je udaná výrobcom. Ďalší typ pri ktorom je možné ručné nastavenie

ohniskovej vzdialenosti (otáčaním časti objektívu) sa označuje Varifocal Length -

premenné ohnisko a ohnisko, ktoré je možné meniť aj na diaľku označujeme Motor

Zoom – elektronicky riadená zmena ohniska. Číselná hodnota zmeny ohniskovej

30

vzdialenosti udáva pomer maximálnej a minimálnej ohniskovej vzdialenosti (mm),

ktorá sa označuje ako optický zoom a bežne sa pohybuje okolo čísla 20, pri moderných

kamerách až 36x. V praxi sa pri výpočte ohniskovej vzdialenosti objektívov najčastejšie

používa softvérový program pričom sa zadá vzdialenosť a veľkosť pozorovanej scény,

prípadne expertný odhad či „kukátko“ s nastaviteľnou clonou.

Svetelnosť objektívu je v podstate maximálna schopnosť prijímať svetlo, pričom však

platí, že čím menšie je číslo označujúce svetelnosť, tým je táto schopnosť vyššia.

Svetelnosť je daná najmenším clonovým číslom objektívu. Objektív s clonovým číslom

F 1,2 má obraz poznateľne svetlejší ako objektív s clonovým číslom F 1,4 a teda je

vhodnejší do menej osvetlených priestorov.

Clona (iris) objektívu je mechanické zariadenie, ktoré svojim uzatváraním reguluje

množstvo svetla prechádzajúce objektívom, a to od maximálnej priepustnosti (otvor

plnej veľkosti) a teda najmenšieho clonového čísla, až po maximálne uzavretie clony

(otvor minimálnej veľkosti). Nastavenej clony má priamy vplyv na rozlišovaciu

schopnosť objektívu a najmenšie clonové číslo zároveň definuje svetelnosť objektívu.

Podľa spôsobu ovládania clony rozlišujeme objektívy s pevnou clonou (definovanou

výrobcom), s manuálnym nadstavením clony a s automatickou clonou (Auto Iris –AI).

Objektívy s pevnou a manuálnou clonou sa využívajú hlavne v uzavretých priestoroch

kde sú svetelné podmienky stabilné, respektíve pri kamerách, ktoré si množstvo

dopadajúceho svetla regulujú optickým snímačom – elektronickou uzávierkou

(Electronic Shutter Control – ESC).

Hĺbka ostrosti (Deep of field – DOF) je subjektívne definovaný rozsah, v ktorom sú

zobrazené predmety s ešte prijateľnou stratou rozlíšenia detailov, teda sú ostré. Väčšina

bezpečnostných kamier zobrazuje všetko ostré spravidla od vzdialenosti 2 až 3 metrov –

teda minimálnej vzdialenosti. Na hĺbku ostrosti však vplýva clona objektívu ktorej

zväčšením hĺbka ostrosti stúpa (so znížením svetla) a naopak.

Pri vonkajších bezpečnostných kamerách je potrebná zvýšená odolnosť proti určitým

faktorom, ako je vlhkosť a prevádzková teplota. Pre väčšinu kamier je dostupné rôzne

vybavenie, určené napríklad na montáž do vonkajšieho prostredia a ochranu proti

vandalizmu. Táto ochrana sa udáva označením IP a dvojčísla, kde jednotlivé čísla

udávajú, proti čomu je dané zariadenie odolné. Pri bezpečnostných kamerách je vhodné

krytie IP 66, čo určuje prachotesnosť a ochranu pred tryskajúcou vodou.

31

3.2 PRÍSLUŠENSTVO A SOFTVÉROVÉ DOPLNKY KAMIER

K príslušenstvu kamier radíme držiaky, kryty, IR reflektory a polohovacie hlavice.

Držiaky rozdeľujeme na vonkajšie a vnútorné použitie a podľa umiestnenia na tyč,

stenu, roh či strop. Jednotlivé firmy vyrábajú držiaky pre kamery, polohovacie hlavice

a kryty. Pri výbere konkrétneho držiaka je dôležité poznať jeho nosnosť, použitý

materiál, možnosť a rozsah natočenia a spôsob vedenia káblov – vonkajším, alebo

vnútorným vedením v držiaku.

Úlohou krytov je ochrana kamery, objektívu a ďalšej elektroniky pred poveternostnými

vplyvmi, prachom, neoprávnenou manipuláciou, odcudzením, prípadne aj

zamaskovaním kamery. Kryty rozdeľujeme pre vonkajšie a vnútorné použitie, pre

statické kamery, dome kamery, slnečné clony, kryty s vykurovaním alebo bez

vykurovania a kryty výklopné a pevné. Medzi parametre radíme materiál, vyhrievanie,

ventilátor, pracovnú teplotu (bežne sa pohybuje od -29 /+50°C, s ventilátorom -

44/+50°C), napájanie vykurovania 12/24/230V, ochrana pred vplyvom počasia IP, ktorá

určuje aj prachotesnosť a plynotesnosť (vo výrobnom a chemickom priemysle)

a zvýšená ochrana – tvz. Antivandal ochrana.

Na presvetlenie scény zdrojom svetla v infračervenom pásme od 700nm do 1200nm,

kde sa predpokladajú zlé svetelné podmienky sa používajú IR reflektory. IR reflektory

rozdeľujeme na halogénové (sú výkonnejšie s dosahom až 150m) a LED diódové

určené na kratšie vzdialenosti. Medzi základné vlastnosti radíme odolnosť voči

poveternostným vplyvom, dosvit reflektoru (pohybuje sa v rozmedzí 3-150m), pri LED

diódových reflektoroch počet diód a ich životnosť, ďalej prevádzková teplota,

napájanie, príkon, vyžarovací uhol (obyčajne okolo 10 - 120 °) a vlnová dĺžka. Medzi

doplnkové funkcie radíme automatické riadenie výkonu v závislosti od osvetlenia,

automatické zapínanie a nastaviteľný sklon IR reflektora. IR reflektory sa obyčajne

v mestských kamerový systémoch nepoužívajú.

Polohovacie hlavice slúžia na natáčanie kamery, umožňujúce obsluhe prostredníctvom

diaľkového ovládania meniť smer pohľadu kamery. Kamera môže byť nastavovaná v

horizontálnom aj vo vertikálnom smere. Jedná so o lacnejšiu náhradu Doom a Speed

Dome kamier ktorých natáčacie vlastnosti sú však omnoho rýchlejšie. Polohovacie

32

hlavice sú preto využívané len na menší uhlový rozsah potrebný pri zoomovaní statickej

kamery prípadne na sledovanie scén s menšou frekvenciou pohybu.

Rozdeľujeme ich podľa použitia na vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie musia vykazovať

odolnosť voči poveternostným vplyvom IP a mať stanovenú prevádzkovú teplotu

(obyčajne v rozmedzí -35°C až 60°C). Medzi ďalšie parametre radíme napájanie,

nosnosť, rozsah naklápania a natáčania (obyčajne 360° horizontálne a 330° vertikálne) a

rýchlosť naklápania a natáčania. Polohovacie hlavice umožňujú softvérové nastavenie

riadenia rýchlosti natáčania, funkciu AUTOPAN - automatické sledovanie objektu

a funkciu PRESET pozícií – teda prednastavených pozícií natáčania hlavice.

Medzi softvérové doplnky môžeme zaradiť tieto funkcie:

Automatické riadenie osvetlenia (Authomatic Light Control ALC) automaticky

prispôsobuje citlivosť kamery meniacim sa sveteľným podmienkam tak, aby sa úplný

televízny signál udržal v definovaných medziach.

Automatické vyváženie bielej (Auto White Balance AWB) Vlastnosť farebných kamier,

pri zmene svetelných podmienok kamera udržiava konštantné farebné podanie scény.

Rozšírené automatické sledovanie bielej (Automatic Tracing White ATW),

kompenzácia protisvetla (Back Light Compensation BLC) elektronická kompenzácia

detailov pri veľkom protisvetle, ktoré by normálne boli tmavé.

Bodová kompenzácia protisvetla (Peak White Inversion PWI) eliminácia veľmi silného

protisvetla, kedy sa časti obrazu s vysokým jasom nahradia obrazom tmavým.

Funkcia Auto Black zvyšuje sa kontrast a dynamický rozsah, čím sa zlepší identifikácia

detailov a kvalita obrazu v záberoch s malým kontrastom (napr. za hmly).

Gama korekcia umožňuje zmenu lineárnej svetelnej prenosovej charak. na nelineárnu,

ktorá u nekontrastných scén umožňuje lepšie podanie stupňov šedi ( detailov)

maskovanie privátnych zón (PZM) slúži na zatemnenie privátnych zón, ktorých

snímanie nieje povolené

detekcia pohybu (motion detection) zisťuje v scéne pohyb s následným alarmom

funkcia Deň/Noc prepínanie kamery z farebnej na čiernobielu

zamrazenie snímku - možnosť zastavenia obrazu a tvorba fotografií

programovateľné prepozície (pohľady) a trasy kamery, Digitálny stabilizátor obrazu

Detekcia sabotáže (tamper detection) detekcia úmyselného zasahovania do kamery

(zakrytie, zastriekanie..) a iné...

33

3.3 POŽIADAVKY A VÝBER STANOVÍŠŤ

Pri umiestňovaní kamerových bodov využívame informácie z analýzy. Medzi hlavné

informácie patrí umienenie objektov ochrany. Teda objektov, ktoré musia byt

bezpodmienečne v zábere kamery. Rovnako zohľadňujeme aj umiestnenie rizikových

objektov (nočné bary, diskotéky..). V konkrétnom prípade, teda na pešej zóne v meste

Liptovský Mikuláš je rozmiestnenie týchto objektov veľmi husté, teda najlepším

riešením je pokrytie takmer celej pešej zóny, maximálne s výnimkami miest, na ktoré sa

potencionálny páchateľ nemá možnosť inak dostať ako cez sledovaný priestor.

Pri výbere stanovišťa zohľadňujeme aj typ použitej kamery. V podstate máme na výber

tri základné možnosti.

Prvou možnosťou je použitie statickej kamery. Ich využitie na veľkých priestranstvách

a pri pohybujúcich sa objektoch je však neefektívne a ich kombninácia s rotátormi

umožňuje síce pohyb, ale ten je v porovnaní s Dome kamerami veľmi pomalý.

Ďalším riešením je použitie už spomínaných Dome kamier. Tieto kamery dokážu

pokryť veľký priestor rýchlym natáčaním. Nevýhodou môže byť potreba obsluhy na

vyhľadávanie nežiadúcich činností a súčastné nepokrytie celej plochy naraz. Možná je

ich kombinácia so statickými kamerami, ktoré automaticky vyhľadávajú pohyb

pomocou funkcie detekcia pohybu a súčastne sledujú celý priestor a na následný pohyb

systém zameriava Dome kameru, ktorá ho ďalej automaticky sleduje. Nevýhodou

takéhoto riešenia je umiestnenie statickej kamery, ktorá musí byť dostatočne vysoko

a ďaleko aby pokryla celú sledovanú plochu. Ďalšou nevýhodou je veľký pohyb osôb na

pešej zóne, čo by spôsobovalo následné poruchy takéhoto systému.

Poslednou možnosťou je použitie IP kamier, ktoré majú veľký pozorovací uhol a veľké

rozlíšenie. To umožňuje jej umiestnenie na vhodnom mieste a nevyžaduje jej obsluhu.

Možné nežiadúce činnosti je možné následne vyhodnocovať na zázname a vďaka veľkej

rozlišovacej schopnosti ich následne priblížiť a vyhodnotiť. Medzi kamery s najvyšším

rozlíšením patrí systém Sentry Scope z rozlíšením takmer 21 Mpx (bežné kamery majú

rozlíšenie cca 0,43 Mpx). Tento systém je taktiež nevýhodný kvôli cene a relatívne

nízkej vzdialenosti detekcie a identifikácie oproti moderným Dome kamerám ktoré pri

zoome napr. 35x poskytujú identifikáciu a detekciu až na trojnásobne väčšiu

vzdialenosť. Hlavnou výhodou takéhoto systému je, že nevyžaduje obsluhu. Pri MKS je

34

však takáto výhoda nepodstatná, keďže hlavným účelom je čo najrýchlejšia detekcia

nežiadúceho správania a okamžité vyslanie hliadky aby situáciu riešila. Teda obsluha je

nevyhnutná.

Zo spomínaných riešení sa v súčasnosti najvhodnejšie javí použitie samostatných Dome

kamier. Takéto riešenie je zároveň aj najčastejšie pri MKS a návrh umiestnenia

kamerových bodov v meste Liptovský Mikuláš bude vychádzať z predpokladu ich

využitia.

Umiestnenie kamery a svetelných zdrojov musí byť volené tak, aby nedochádzalo k

zhoršeniu kvality obrazu. Najvýhodnejšou polohou kamery je pod svetelným zdrojom,

teda pozorovaná zóna by nemala byť snímaná cez svetelné lúče. Rovnako umiestnenie

kamier musí byť volené tak, aby umožnilo prístup k svetelným zdrojom a možnosti

výmeny žiaroviek. Pri MKS to však kvôli veľkej hustote svetelných zdrojov nieje

možné a väčšinou sa kamery umiestňujú nad svetelné zdroje kvôli lepšiemu rozhľadu.

V takýchto prípadoch sú dôležité funkcie vybranej kamery, ktoré by mali poskytovať

funkciu kompenzácia protisvetla, prípadne pri svetlách motorových vozidiel aj funkciu

bodová kompenzácia protisvetla.

Pred inštaláciou jednotlivých bodov je nutné zmluvne zakotviť dohody s jednotlivými

vlastníkmi domov či objektov, kde bude MKS namontovaný. Umiestnenie jednotlivých

kamerových bodov je zobrazené v prílohe D. Presné umiestnenie kamery (výška,

uchytenie) bude známe až po prevedení kamerových skúšok. Tie pribiehajú vždy po

olistení stromov, čím bude dosiahnuté najefektívnejšie umiestnenie kamery.

35

3.4 VÝBER KAMIER

Pri výbere typu kamery vychádzame nielen z analýzy, ale a jej umiestnenia.

Zohľadňujeme funkcie otočných digitálnych farebných CCD kamier.

Požiadavky:

- vysoká citlivosť kamery

Požiadavka vysokého rozlíšenia je odôvodnená kvôli meniacim sa svetelným

podmienkam a hustote rozloženia svetelných bodov. Najvhodnejším riešením

poskytujúcim vysokú citlivosť a zároveň farebné prevedenie snímkov je použitie

kamery s možnosťou prepínania denného farebného a nočného čiernobieleho snímania.

Citlivosť kamery by podľa normy mala byť nižšia ako 1,5 lx pre farebné kamery a 0,2

lx pre čiernobiele. V súčasnosti však kamery bežne poskytujú rozlíšenie 0,5 lx pre

farebné kamery a 0,02 lx pre kamery čiernobiele a lepšie. Nevyhnutné je použitie

doplnkových softvérových funkcií.

- Automatické riadenie osvetlenia

- Automatické vyváženie bielej

- Kompenzácia protisvetla

- Funkcia Auto Black, prípadne Gama korekcia

Medzi ďalšiu požiadavku radíme rozoznávanie detailov na určitú vzdialenosť.

Najčastejšie sa používa požiadavka rozoznať ŠPZ vozidla na určitú vzdialenosť,

obyčajne na cca 100 m v závislosti od veľkosti sledovanej plochy. Okrem svetelnej

citlivosti lepšie rozlišovanie detailov obmedzujú nasledujúce vlastnosti:

- rozlíšenie kamery

Určujeme ho počtom zobrazovacích bodov (pixelov) alebo počtom televíznych

riadkov. Tieto údaje sa však pri jednotlivých kamerách výrazne neodlišujú a štandartne

je rozlíšenie pri súčastných Dome kamerách 752x582 px a počet televíznych riadkov by

mal byť podľa normy min 400.

- zoom môže sa pohybovať v rozmedzí 0 až nadštandartne 35. Jeho potrebnú veľkosť

určujeme na základe výpočtu pre jednotlivé kamery. Podľa návrhu rozmiestnenia

kamier, vzdialenosť nutná k identifikácií osôb je 70 až 100 m. Ak vychádzame

z predpokladu, že na identifikáciu potrebujeme min 200 pixelov na meter štvorcový

36

a bežných parametrov kamier, tak zoom pre vzdialenosť 90 m je podľa výpočtu 24,62.

(viz. Príloha B)

Komfort obsluhy

- automatické riadenie zisku, prípadne automaticky riadená clona

- automatické zaostrovanie

- pamäť nastaviteľných preset pozícií a ich trás

- pomerná rýchlosť natáčania a nakláňania

- uhol otáčania min. 340° a náklonu min min 90°

- maskovanie privátnych zón

- digitálny stabilizátor obrazu

- možnosť diaľkového ovládania a nastavenia parametrov (RS-232, RS-485)

- detekcia sabotáže

Ochrana

Prostredníctvom inštalácie vykurovaných krytov kamier, ktoré musia mať zálohované

napájanie z batérií

- prevádzková teplota: -40° C až +50° C

- odolnosť proti všetkým poveternostným vplyvom

- prevedenie proti znemožneniu identifikácie pohľadu kamery

- zabezpečenie proti odcudzeniu a vandalizmu

Zvoleným parametrom zodpovedajú mnohé kamery, ja som si vybral značku Bosh.

Výrobky tejto firmy sú síce drahšie, avšak ponúkajú kompletný servis od poradenstva

až po trojročnú záruku. Okrem iného zaškoľujú personál a ich výrobky sú medzi sebou

plne kompatibilné (nezávisle od vývoja) a poskytujú rýchly servis. Okrem iného sa pre

túto značku v MKS rozhodlo viacero miest na Slovensku.

Systém bude teda pozostávať z piatich kamier Bosh AutoDome rady 300 s 26

násobným zoomom. Tieto kamery s vhodným výberom doplnkov plne vyhovujú

zadným požiadavkám. Technická špecifikácia sa nachádza v prílohe D. Pokrytie

jednotlivých kamier s vyznačením vzdialenosti pre identifikáciu a detekciu činnosti sú

zvýraznené v prílohe C

37

4 PRENOS A ZÁZNAM SIGNÁLU

Prenosová trasa zaisťuje prenos videosignálu do miesta spracovania. Pre prenos signálu

v MKS sú najčastejšie využívané vedenia metalické, optické alebo bezdrôtový systém.

Menej využívaný je infračervený prenos, prenos cez počítačové siete či cez GSM siete.

Metalický Ponúka sa využitie nasledujúcich vedení, napr. telekomunikačných vedení,

po linkách ISDN, rozvodov káblovej televízie. Vedenie po viacžilovom kábli je

technicky najjednoduchší spôsob. Podstatným obmedzením tohto riešenia je úbytok

napätia na riadiacom kábli. Pri napájacom napätí 24 V~ používanom v praxi je tento

spôsob diaľkového ovládania použiteľný do vzdialenosti len 100 m od ovládacieho

pultu.

Najčastejšie stále používaným médiom pre prenos videosignálu je koaxiálny kábel. Pri

tomto spôsobe ovládania ide o využitie trasy nesymetrického koaxiálneho vedenia k

spätnému prenosu riadiacich signálov z ovládacieho pultu do objektívu a polohovacej

hlavice. Pre prenos signálu s plnou rozlišovacou schopnosťou je potrebná šírka pásma

6,5 MHz. Dĺžka vedenia je obmedzená úbytkom signálu pozdĺž kábla, ktorý závisí od

vlastností použitého kábla. Pre bežný koaxiálny kábel s impedanciou 75 Ω je prenos od

kamery k monitoru možný na vzdialenosť rádovo stoviek metrov, s využitím

korekčných videozosilňovačov rádovo niekoľko kilometrov.

Vedenie symetrické, t.j. po tvistovanom páre, umožňuje prenos signálu na väčšie

vzdialenosti ako prenos realizovaný po koaxiálnom kábli, obvykle sú použité dva páry

vedení, jeden prenos videosignálu a druhý pre prenos riadiacich signálov. Toto riešenie

umožňuje prenášať povelové signály na vzdialenosť až 5 km, so zosilňovačom rádovo

až desiatky km. Vlastný riadiaci signál môže byť analógový alebo digitálny. V prípade

digitálnych systémov sa spravidla používa normalizovaná zbernica RS 485. Pri ovládaní

viacerých kamier je použité len jedno vedenie. Všetky polohovacie zariadenia sú

pripojené na jednu spoločnú zbernicu, pričom každý prijímač má svoju adresu.

Optické vlákna V súčasnosti sú už niektoré kamery vybavené výstupom pre optické

vlákno, alebo obsahujú miniatúrne vysielače videosignálu po optickom vlákne, ktoré sa

pripájajú priamo na kameru. Optické vlákna sa využívajú hlavne pre zvýšenie dĺžky

prenosovej trasy (štandardne cca 4 km, 7 km so zosilňovačom), pričom straty pri vedení

sú pomerne nízke a nedochádza k žiadnym elektrickým interferenciám, ani k

38

vyžarovaniu signálu – teda sú chránené proti odpočúvaniu. Cez optické káble môžeme

prenášať naraz veľké množstvo signálu, čo umožňuje taktiež prenos riadiacich a iných

pomocných signálov. Na prijímacej strane je potom potrebné už len doplniť prijímač

optického signálu s konvertorom na bežný videosignál. Nevýhodou optickej prenosovej

trasy je celkovo vyššia cena, možné je však využitie telefónneho optického vedenia

ktoré má dostatočnú rezervu.

Bezdrôtový prenos Využíva sa mikrovlnné pásmo jednotiek GHz, ktoré má lepšie

smerové účinky ako pásma využívajúce nižšie frekvencie (2,4, 5,8 GHz). Tým je

zaistené minimálne riziko rušenia od zariadení pracujúcich na blízkom kmitočte. Jedná

sa o voľné kmitočtové pásmo zdieľané viacerými užívateľmi na základe zásad

generálnych licencií Slovenského telekomunikačného úradu. Prenosové vzdialenosti sú

závislé na type antény a dosahujú rádovo jednotky kilometrov s možnosťou pasívnej

retranslácie a až desiatky kilometrov s aktívnou retransláciou (zosilnením). U

bezdrôtových prenosov to predpokladá použitie duplexných (obojstranne

komunikujúcich) zariadení s možnosťou modulácie dát na prenosovú frekvenciu alebo

využitie samostatného kanála. Výhodnejšie je však využitie kmitočtových pásiem

vyhradených pre diaľkové ovládanie dát pomocou rádiomodemu so všesmerovou

anténou, ktorý je umiestnený v blízkosti monitorovacieho centra a na každej kamerovej

jednotke. Obmedzenie vyplýva z potreby priamej viditeľnosti popr. zaradenia

retranslačných bodov. Dôležité je taktiež zaistenie bezpečnosti prenosu proti

nežiaducemu odpočúvaniu. Pre tieto účely sa používajú hardvérové šifrovacie

zariadenia.

Pri výbere prenosového prostriedku zohľadňujeme možnosť prenosu riadiacich

signálov, prenosovú vzdialenosť, kapacitu prenosového prostriedku a jej možné

rozšírenie a cenovú náročnosť daného vedenia. Pre zabezpečenie prenosu v sledovanom

priestore som zvolil mikrovlný prenos na frekvencii 5,8 GHz. Daný typ prenosu bol

zvýhodnený hlavne kvôli jednoduchosti inštalácie a servisu, veľkej šírky prenášaného

pásma a možnosti jej rozšírenia, čo umožňuje pripojenie ďalších kamerových bodov,

prípadne aj využitie mobilných kamerových bodov.

39

5 CENOVÁ KALKULÁCIA

Cenová kalkulácia v sebe zahŕňa náklady na kúpu kamier a zriadenie prenosovej cesty.

Cena kamery obsahuje všetko potrebné príslušenstvo od Antivandal krytu po napájanie.

Štandartne sa tieto kamery vyrábajú s čírou polguľou, avšak pri zadávaní objednávky je

možný výber kamery aj s tmavou polguľou neumožňujúcou sledovať pohyb kamery.

Ceny sú od českej firmy ESCAD® TRADE, ktorá je priamym distribútorom, prípadne

dealerom, väčšiny výrobkov svetoznámych značiek v oblasti priemyselnej televízie.

5 x kamera BOSH VG4-313-ECS0W vonkajšia DAY/NIGHT Auto-dome G4 pre

montáž na stenu 91 590 Kč čo sa rovná cca 113 460 Sk

5x SUPRAOUT-T vysielač SupraLink pre vonkajšie prostredie 16 530 Kč, po prepočte

20 497 Sk

1x SUPRAOUT-R vonkajší prijímač SupraLink 24 300 Kč, po prepočte 30 132 Sk

Cena bez DPH spolu: 564 900 Kč, 700 476 Sk

Ako vysielač som si zvolil SUPRAOUT-T od výrobcu VTO – vonkajší prijímač

SupraLink 5.8GHz/25mW pre vonkajšie prostredie s dosahom pri priamej viditeľnosti

cca 500 m (dosah je možné zvýšiť použitím smerovej antény pri prijímači – pre zadané

podmienky je vzdialenosť 500m plne vyhovujúca), IP 54, prenáša videosignál,

audiosignál (stereo) a alarmový signál, obsahuje videovstup pre kameru, audiovstup,

alarmový vstup pre pripojenie poplachového snímača, PCB anténu, kanálový volič (16

kanálov) a scrambling (kódovanie videosignálu proti nežiadúciemu odpočúvaniu. Úchyt

pre upevnenie na stĺp a napájací adaptér je v cene.

Ako prijímač som zvolil výrobok rovnakého výrobcu. Vonkajší prijímač SUPRALINK,

s krytím IP54, taktiež obsahuje audio (strereo), spínací signál, scrambling, voľbu

vysielacieho kanálu DIP (16 kanálov), PCB anténu, a úchyt pre upevnenie na stĺp a

napájací adaptér je v cene. (ESCAD® TRADE. on line)

40

ZÁVER

Pre pešiu zónu mesta Liptovský Mikuláš som navrhol mestský kamerový systém

(kamery a prenosové zariadenia) v celkovej hodnote približne 700 tis. Sk, ktorý

pozostáva z 5 otočných kamier značky BOSH. Kamery na prenos videosignálu

využívajú mikrovlné pásmo 5,8 GHz a prenos zabezpečujú vysielače a prijímač značky

VTO. Pokrytie pešej zóny kamerovým dohľadom je takmer 98% čo znižuje

pravdepodobnosť nezachytenia sledovaných činností.

Táto práca a jej rozsah naznačuje, aký je návrh mestských kamerových systémov zložitý

a čo všetko treba pri ňom zohľadniť. Tento návrh však ešte nieje kompletný. Ďalšou

veľkou časťou by bol návrh systému na zobrazovanie a záznam signálu v riadiacom

centre, ktorý kvôli veľkej obsiahlosti sa do tejto práce nezmestil.

Počas návrhu som sformuloval vzorec na výpočet vzdialenosti, v ktorej dokáže kamera

rozoznávať detaily v požadovanej kvalite. Tento vzorec obsahuje základné katalógové

údaje a nieje nutné nič prepočítavať. S takýmto, ani podobným, vzorcom som sa nikde

inde nestretol.

41

POUŽITÁ LITERATÚRA

KONÍČEK, T. – KŘEČEK, S. – KOCÁBEK, P. 2002. Městské kamerové dohlížecí

systémy. Praha. THEMIS. 2002. 87 s. ISBN 80-7312-009-7.

LOVEČEK, T. 2007. Prednášky z predmetu elektronické zabezpečovacie systémy

Ústava SR 460/1992 Zb.

Zákon č. 254/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických

požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení Zákona č. 436/2001 Z. z.

Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní

iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov

NV SR č. 318/2007 Z. z., ktorým sa mení NV SR č. 194/2005 Z.z. o elektromagnetickej

kompatibilite

NV SR č. 443/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických

požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové zariadenia a koncové

telekomunikačné zariadenia

NV SR č. 159/2002 Z.z. a NV SR č. 301/2002 Z.z., ktorým sa mení NV SR č. 394/1999

Z.z., o technických požiadavkách na výrobky z hľadiska elektromagnetickej

kompatibility

NV SR č. 303/2002 Z.z. a NV SR č. 149/2002 Z.z., ktorým sa mení NV SR č. 392/1999

Z.z. o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické

zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia

STN EN 50132-7: 2002. Poplachové systémy. Sledovacie systémy CCTV na

používanie v bezpečnostných aplikáciách. Časť 7: Pokyny na používanie

STN EN 50130-5: 1999. Poplachové systémy. Časť 5: Skúšobné metódy vplyvu

prostredia

STN EN 50130-4: 1999. Poplachové systémy. Časť 4: Elektromagnetická kompatibilita.

Norma na výrobky: požiadavky na odolnosť súčastí požiarnych, zabezpečovacích a

varovných poplachových systémov

42

STN EN 50136: 2001. Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a

zariadenia

STN EN 61000: 2001. Elektromagnetická kompatibilita

STN EN 60335: 2007. Bezpečnosť elektrických spotrebičov pre domácnosť a podobné

účely.

STN EN 60065: 2001. Bezpečnostné požiadavky na elektronické a príbuzné prístroje

napájané zo siete pre domáce a podobné všeobecné použitie

STN EN 60950: 2001 Bezpečnosť zariadení informačných technológií vrátane

elektrických kancelárskych zariadení

EN 50132 Alarm systems. CCTV surveillance systems for use in security applications

Správa o činnosti obecných polícií na Slovensku v roku 2006. Ministerstvo vnútra

slovenskej Republiky

Správa o činnosti obecných polícií na Slovensku v roku 2005. Ministerstvo vnútra

slovenskej Republiky

Správa o činnosti obecných polícií na Slovensku v roku 2004. Ministerstvo vnútra

slovenskej Republiky

Správa o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie prevencie kriminality v Slovenskej

republike (aktualizácia na roky 2003 – 2006) v roku 2003 a prioritách prevencie na

rok 2004

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Liptovský Mikuláš ako centra

Liptova do roku 2007-13 s výhľadom do roku 2020

MIKOLAJ, J. – HOFREITER, L. – MACH, V. – MIHÓK, J. – SELINGER, P.:

Terminológia bezpečnostného manažmentu, Výkladový slovník., Košice, Multiprint

s.r.o., 2004, ISBN 80-969148-1-2. Dostupné na:

<http://www.securityrevue.com/tbm/about.html>

KOCÁBEK, P. – KONÍČEK, T. 1997. Situační prevence a kamerové monitorovací

systémy. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.mpmb.cz/kamery.php>

HOUSER, P. 2007. Řekni mi, jak chodíš.… [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/5FB5D8B33DE2686EC125726B0049BA7

B>

43

HLUBINA, P. 2007. Biometria má problémy s tvárami. [on line]. [cit. 2008-05-31].

Dostupné na: <http://www.etrend.sk/technologie/veda-a-technika/biometria-ma-

problem-s-tvarami/121349.html>

SANDERSON, C. - BIGDELI, A. - SHAN, T. - CHEN, S. - BERGLUND, E. –

LOVELL, B. 2000. Intelligent CCTV for Mass Transport Security: Challenges and

Opportunities for Video and Face Processing. [on line]. [cit. 2008-05-31].

Dostupné na: <http://elcvia.cvc.uab.es/journal/publish.php?art=a2007034-2>

K WELSH, B. – FARRINGTON, D. 2002. Crime prevention effects of closed circuit

television: a systematic review. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<www.homeoffice.gov.uk/rds/pdfs2/hors252.pdf>

MESTSKÁ POLÍCIA POVAŽSKÁ BYSTRICA. Monitorovací kamerový systém. [on

line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.povazska-bystrica.sk/kamerovy-system.phtml?id3=2260&id2=0>

MESTSKÁ POLÍCIA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Čo robí Mestská polícia. [on line].

[cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

http://www.liptovskymikulas.sk/lm.php?t=1&m=2&p=69

MESTO LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mesačník MIKULÁŠ. [on line]. [cit. 2008-05-31].

Dostupné na: http://www.liptovskymikulas.sk/lm.php?t=1&m=2&p=72

MĚSTSKÁ POLICIE BLANSKO. 2006. Městský kamerový dohlížecí systém. [on

line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

http://www.blansko.cz/mp/clanky/prevence-mkds.php

MĚSTSKÁ POLICIE ŠTERNBERK. Městský kamerový monitorovací systém. [on

line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

http://www.sternberk.eu/index_web.php?jazyk=cz&sekce=urad&kategorie_1=bezp

ecnost&kategorie_2=mestska-policie&kategorie_3=kamerovy-system

SICURIT CS. 2007. Megapixelové IP kamery nové generace. [on line]. [cit. 2008-05-

31]. Dostupné na:

<http://www.sicurit.cz/megapixelove-ip-kamery-nove-generace/t-0-a-44-s-1/>

SICURIT CS. 2006. Informační brožura. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.sentryscope.cz/sentryscope_cz.pdf>

MICRODRONES GMBH. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.microdrones.com>

METACOM. Kamerové systémy. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.metacom.sk/kamery.htm>

44

EXPRESS ALARM. Sentry Scope. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.express-alarm.sk/sentry_scope.htm>

INFOM.CZ. 2008. Velká Británie – bezpečnost bez hranic? [on line]. [cit. 2008-05-31].

Dostupné na:

<http://www.infom.cz/clanek/velka-britanie---bezpecnost-bez-hranic->

INFOM.CZ. 2008. Kdopak je za objektivem? [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.infom.cz/clanek/kdopak-je-za-objektivem->

PODTATRANSKÉ NOVINY. 2007. Anketa. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.delphi.sk/customers/pdtn/?clanok&cid=13561>

THISISLONDON.CO.UK. 2007. 'Flying saucer' police spy camera takes to the skies.

[on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na:

<http://www.thisislondon.co.uk/news/article-23397459-details/%27Flying+

saucer%27+police+spy+camera+takes+to+the+skies/article.do>

SPIN. Mestské kamerové dohliadacie systémy (MKDS). [on line]. [cit. 2008-05-31].

Dostupné na: <http://www.spin.sk/sk/index.php?spin=mestskesystemy>

Z.D.I. & PARTNERS. Základné vlastnosti a parametre kamier. [on line]. [cit. 2008-05-

31]. Dostupné na: <http://www.zdi.sk/cctv/kamery_vlastnosti.html>

WUNDERGROUND.COM. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na: .

<http://www.wunderground.com/NORMS/DisplayIntlNORMS.asp?CityCode=1193

4&Units=both>

ESCAD® TRADE. [on line]. [cit. 2008-05-31]. Dostupné na: http://www.escadtrade.cz/vg4-313-ecs0w-venkovni-day-night-auto-dome-g4-pro-montaz-na-zed.html

45

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha A: Zábery na pešiu zónu mesta Liptovský Mikuláš ......................................... 46

Príloha B: Výpočet parametrov kamery ....................................................................... 48

Príloha C: Umiestnenie kamerových bodov a kamerové pokrytie ............................... 51

Príloha D: Kamerový systém PTZ rady AutoDome® 300 ........................................... 52

46

Príloha A: Zábery na pešiu zónu mesta Liptovský Mikuláš

Obrázok č. 1: Celkový letecký pohľad na centrum mesta (Zdroj: http://www.mapy.sk)

Obrázok č. 2 Obrázok č. 3

47

Obrázok č. 4 Obrázok č. 5

Obrázok č. 6 Obrázok č. 7

Obrázok č. 8 Obrázok č. 9 Obrázok č. 2.3: Letecký pohľad na Námestie osloboditeľov

Obrázok č. 4, 5, 6: Pohľad na ulicu 1. mája

Obrázok č. 7 Pohľad na Námestie osloboditeľov

Obrázok č. 8, 9 Pohľad na Námestie osloboditeľov v noci

Zdroj: Obrázky č. 2,3,4,5,6,7,8,9: MESTO LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ.

http://www.liptovskymikulas.sk

48

Príloha B: Výpočet parametrov kamery

ZoPaf ⋅=

fZoarctg⋅

⋅=2

2α a

P

arctg 22 ⋅=α

f - ohnisková vzdialenosť [mm]

a - vzdialenosť snímaného objektu [m]

α - veľkosť kamerou snímaného uhla [°]

P - šírka snímaného objektu [m]

Zo - šírka zaostrovacej roviny [mm]

Šírka zaostrovacej rovyny je odvodená od veľkosti snímacieho čipu kamery v palcoch.

Pre kamery s čipom 1/4 je táto hodnota 3,6mm, pre čip1/3 - 1,8 mm, pre čip 1/2 - 6,4

mm

Pre výpočet dosahu kamery s optyckým zoomom a zadaným rozlíšením, som vytvoril

vlastný vzorec:

Zo

zoomPix

Pixfa vyžadované

⋅⋅=

min

a - vzdialenosť snímaného objektu [m]

Zo - šírka zaostrovacej roviny [mm]

f min - minimálna ohnisková vzdialenosť [mm]

zoom - optický zoom kamery

Pix - počet horizontálnych snímacích bodov kamery [pix]

Pix vyžadované - vyžadovaný počet pixelov na meter švorcový [pix]

49

Pri výpočte vzdialenosti, pri ktorej je kamera ešte schopná identifikovať drobné detaily,

prípadne osobu, vychádzame z predpokladu, že k tomu potrebujeme od 200 do 250

pixelov na meter štvorcový.

Obrázok č. 1: Porovnanie kvality obrazu s rôznym množstvom pixelov

(Zdroj: SICURIT CS. 2006. on line. http://www.sentryscope.cz/sentryscope_cz.pdf)

Výpočet potrebného optického zoomu pre vzdialenosť 90m, vyžadovaného počtu 200

pixelov, pri kamere s min ohniskom 3,5mm a čipom 1/4 palca.

⇒⋅⋅

=6,3

2007525,3

90zoom

62,24=zoom

50

Výpočet dosahu kamery BOSH pre 130, 200 a 250 pixelov na meter s parametrami:

Min ohnisko 3,5-91 mm, zoom 26x, čip 1/4,

ma 2,1466,3

261307525,3

=⋅⋅

=

ma 956,3

262007525,3

=⋅⋅

=

ma 766,3

262507525,3

=⋅⋅

=

Overenie výpočtu prostredníctvom veľkosti kamerou snímaného uhla:

mP 78,5130752 ==

3,29126,32

22 o=

⋅⋅=

⋅⋅= arctg

fZoarctgα

⇒⋅=a

P

arctg 22α ⇒⋅=2,146

287,5

226,2 arctg 3,23,2 =

Príloha C: Umiestnenie kamerových bodov a kamerové pokrytie

51

52

Príloha D: Kamerový systém PTZ rady AutoDome® 300

53

54

55

56

57

58