395

„Z roľníckeho ľudu som vyšiel, jeho kul-túru a spôsob života po celý život skú-mam...“

Dňa 17. mája 2016 sa okrúhleho životnéhojubilea dožil Ján Podolák – významná osob-nosť slovenskej etnológie, ktorá viac ako pol-storočie aktívne formovala a ovplyvňovalapodobu tejto vednej disciplíny. Jeho prácepatria z hľadiska materiálového rozsahu,metodologického prístupu i teoretickýchzovšeobecnení k fundamentom domácej ve-dy. Nemenej dôležitá sa stala na vedecko--pedagogickom poli i jeho organizačná čin-nosť.

Rodák z mnohodetnej roľníckej rodinyz Dolnej Súče (okres Trenčín) maturovalv roku 1946 na piaristickom gymnáziuv Trenčíne. Odbor národopis v kombináciis históriou absolvoval na (vtedajšej) Sloven-skej univerzite v Bratislave v roku 1951 akojeden z jeho prvých povojnových absolven-tov a onedlho prišiel do novozaloženého Ná-rodopisného ústavu SAV. V roku 1966 sa vrá-til na Filozofickú fakultu UK, kde pracovalaž do roku 1991. Neskôr pôsobil ako vedeckýpracovník Matice slovenskej a poradca prenárodnostné vzťahy v Kancelárii prezidentaSR. Od roku 1997 sa spolupodieľal na vznikuUniverzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kdebol až do roku 2004 vedúcim Katedry etno-lógie. V rokoch 1999 až 2002 pôsobil na tejtouniverzite aj vo funkcii rektora. Od roku2014 je emeritným profesorom.

Ján Podolák je autorom, spoluautoromalebo zostavovateľom 25 knižných publiká-cií. Je autorom vyše 100 vedeckých štúdií

a ďalších vyše 300 príspevkov a odbornýchprác publikovaných v domácich i zahranič-ných periodikách a v zborníkoch.

Ústrednou a celoživotnou odbornou té-mou bola pre Jána Podoláka agrárna kultúra.Svedčí o tom aj jeho dizertačná práca Pastier-stvo na Horehroní, ktorú obhájil v roku 1961,a publikácia Pastierstvo v oblasti VysokýchTatier (1967). Svoje početné výskumy pa-stierstva na Slovensku (ale aj na Balkánea Kaukaze) pretavil do množstva štúdií a ve-deckých textov. Napokon pripravil širokokoncipovanú monografiu Tradičné ovčiar-stvo na Slovensku (1982), na ktorej základezískal aj titul doktora vied (1986). Svoje bá-danie v tejto oblasti zavŕšil rozsiahlou a oča-kávanou syntézou Tradičné poľnohospodár-stvo na Slovensku (2008). Jubilant sa venovalaj ďalším oblastiam predovšetkým ľudovejmateriálnej kultúry (transport, strava, do-máca výroba, osídlenie a hospodárske stav-by), a výraznejšie sa zaoberal i dejinami od-boru. Ďalšou z jeho významných tém bolaproblematika národnostných menšín, inte-retnických vzťahov na Slovensku a Slovákovv zahraničí; prispel aj do oblasti teórie a me-todológie vedy.

Ján Podolák patrí do generácie, pred kto-rou stála úloha vybudovať novodobé vedec-kovýskumné inštitúcie. Zhostil sa jej so se -be vlastným entuziazmom, vytrvalosťoua energiou. Tak sa podieľal vo funkcii vedec-kého tajomníka, vedúceho oddelenia a na-pokon aj zástupcu riaditeľa na formovanípráce Národopisného ústavu SAV. Spoluza-kladal odborové periodikum Slovenský ná-rodopis (1953) a až do roku 1960 v ňom vy-

Dr. h. c. prof. PhDr. JÁN PODOLÁK, DrSc. – 90-ročný

3 64 • 2016ROZHĽADY • SPRÁVY • GLOSY

396 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

konával funkciu výkonného redaktora. Po-dieľal sa na formovaní profesnej Slovenskejnárodopisnej spoločnosti (1958). Spoluza-kladal Medzinárodnú komisiu pre štúdiumľudovej kultúry v oblasti Karpát a Balkánua v rokoch 1959 – 1979 bol jej generálnymtajomníkom.

Po návrate na fakultu, na ktorej sa užv roku 1964 externe habilitoval na docenta,sa jeho úsilie sústredilo na vytvorenie vedec-kovýskumného Kabinetu etnológie (1968)a vybudovanie samostatnej Katedry etno-grafie a folkloristiky (1969). Inicioval aj Seminarium ethnologicum (1968) – medzi-národné študentské semináre spojené s te-rénnym výskumom, ktorých sedem roční-

kov sa uskutočnilo na Slovensku a ďalšie triv zahraničí. V roku 1969 založil cudzojazyč-ný slavistický zborník Ethnologia Slavicaa do roku 1996 bol jeho hlavným redakto-rom. V roku 1991 bol J. Podolák inauguro-vaný za profesora.

Jubilant zostavil tiež viacero národopis-ných monografií (Horehronie I, Zamagurie,Vajnory, Horná Cirocha, Záhorská Bratisla-va, Rača, Heľpa, Dolná Súča); aktívne sa zúčastňoval na tvorbe syntetických prác tradičnej kultúry – Etnografického atlasu(1990) a Encyklopédie ľudovej kultúry Slo-venska (1995). V roku 1992 obnovil a do ro-ku 1997 viedol ako predseda Národopisnýodbor Matice slovenskej. Pôsobil ako členredakčných rád viacerých časopisov a zbor-níkov doma i v zahraničí, spomeňme lenEthnologia europaea (Kodaň) a Ethnology(Pittsburg).

Ján Podolák je držiteľom medzinárodnejceny G. Pitrého, Herderovej ceny (1974)a niekoľkých domácich ocenení. V roku1989 bol menovaný za riadneho zahranič-ného člena Kráľovskej akadémie GustávaAdolfa v Uppsale.

Húževnatosť, cieľavedomosť, optimiz-mus, rovnako i srdečnosť a úcta v prístupek ľuďom bez rozdielu, prajnosť, zvlášť kuštudentom i ku kolegom – to sú vlastnosti,ktoré charakterizujú osobnosť jubilanta. Pánprofesor, ďakujem, že som Vás smel osobnespoznať a pracovať s Vami!

JURAJ JANTO,Katedra etnológie a muzeológie

FiFUK v Bratislave

Ján Podolák. Foto: Archív Ústavu etnológieSAV v Bratislave

Súčasťou udalostí pre Ústav etnológieSAV jubilejného roka 2016, v ktorom za-znamenáva okrúhlych 70 rokov od svojhozaloženia, bol Laudačný deň Ústavu etno-lógie SAV.

Slávnosť určená na pripomenutie výro-čia, symbolické obzretie sa do minulosti,prezentovanie aktuálneho smerovania a cie-ľov, ale i na úvahy nad programovými a po-znávacími perspektívami akademickej

SLÁVNOSTNÝ LAUDAČNÝ DEŇ K 70. VÝROČIU ZALOŽENIAÚSTAVU ETNOLÓGIE SAV V BRATISLAVE(17. jún 2016, Bratislava)

397R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

etnológie na Slovensku v ďalšom období sauskutočnila 17. júna 2016 v Bratislave. Prie-story Pálffyho paláca v Podhradí bratislav-ského Starého mesta sa stali na niekoľko ho-dín miestom stretnutia takmer 50 domácichi zahraničných pozvaných hostí, oficiálnychpredstaviteľov Slovenskej akadémie vied,Filozofickej fakulty Univerzity Komenské-ho, spolupracovníkov, súčasných a býva-lých zamestnancov jubilujúcej inštitúcie.

Hoci ťažisko slávnosti tvorili laudáciek jubileu a odovzdávanie pamätných pla-kiet, súčasťou jej programu bolo aj pred-stavenie vedeckej monografie o dejináchústavu, vernisáž panelovej výstavy o jehohistórii, spomienková videoprezentácia fo-tografií dokumentujúcich ľudí a udalostispojené s jeho doterajšou existencioui slávnostná recepcia. Príjemnú atmosférumedzi jednotlivými časťami programu vy-tvárali hudobné vstupy dámskeho husľo-vo-gitarového dua.

Privítacia reč súčasnej riaditeľky Ústavuetnológie SAV Tatiany Podolinskej otvorilablok príhovorov-úvah, v ktorom ďalej odzneli reflexie súčasného predsedu Slo-venskej akadémie vied Pavla Šajgalíka,predchádzajúcej riaditeľky jubilujúcehopracoviska Gabriely Kiliánovej a bývaléhodlhoročného predsedu Slovenskej akadé-mie vied Štefana Lubyho.

Jednotliví rečníci uvažovali nad uplynu-lým obdobím, dnešným inštitucionálnympostavením, poslaním a významom slo-venskej akademickej etnológie a ústavuako priestoru na pestovanie unikátnej hu-manitnej disciplíny. Tieto vystúpenia pri-niesli rôzne pohľady na inštitúciu, či už zovšeobecnej časovej perspektívy, či v zrkad-le konkrétnych udalostí a činov konkrét-nych osobností z posledných desaťročí.Úvahy sa odvíjali tak v perspektíve vývojavedeckého myslenia a dejín inštitúcií, akoi v perspektíve spoločenských, ekonomic-kých a politických premien samotnej spo-ločnosti Slovenska, ktorá je primárnympredmetom poznávania a vedeckého vý-skumu súčasnej etnológie.

V nasledujúcej časti programu vystúpilis osobnými zdravicami niektorí z hostí, ko-legovia a predstavitelia významných spo-lupracujúcich európskych inštitúcií: rakús -ky etnológ, dlhoročný predseda Rakúskej

národopisnej spoločnosti Klaus Beitl, ria-diteľka Etnografického ústavu Srbskej aka-démie vied a umení v Belehrade DraganaRadojičić, riaditeľka Výskumného ústavuCeloštátnej slovenskej samosprávy v Ma-ďarsku Anna Kováčová, riaditeľka Ústavuslovinskej etnológie Slovinskej akadémievied a umení v Ľubľane Ingrid Slavec Gra-dišnik, riaditeľka brnianskeho pracoviskaEtnologického ústavu Akadémie vied Čes -kej republiky, v. v. i., Jana Pospíšilová, zá-stupkyňa pracovníkov Katedry etnológiea muzeológie Filozofickej fakulty Univer-zity Komenského v Bratislave Marta Botí-ková, riaditeľka Slovenského národnéhomúzea v Martine Mária Halmová a riaditeľSlovenského ľudového umeleckého kolek-tívu v Bratislave-Rusovciach Juraj Hamar.

Prezentované boli aj písomné zdravice,ktoré ústavu zaslali Andre Gingrich za In-štitút pre sociálnu antropológiu RakúskejAkadémie vied vo Viedni, Petko Christov,riaditeľ Ústavu etnológie a folkloristikys Etnografickým múzeom Bulharskej aka-démie vied v Sofii, Gábor Barna za Odde-lenie etnológie a kultúrnej antropológiev Szegede a Jaroslav Šušol za Filozofickúfakultu Univerzity Komenského v Brati -slave.

Pri príležitosti blížiaceho sa jubilea pra-coviska sa v roku 2014 na pôde jednéhoz vedeckých projektov Ústavu etnológieSAV zaktivizoval pracovný tím s cieľom pri-praviť a pri výročí knižne prezentovať súbor nových poznatkov o histórii akade-mického etnologického pracoviska, ktorévzniklo v roku 1946.

Výsledkom práce tohto tímu, ktorý vied-li Gabriela Kiliánová a Juraj Zajonc, je ve-decká monografia 70 rokov Ústavu etnoló-gie Slovenskej akadémie vied: kontinuitya diskontinuity bádania a jednej inštitúcie(Bratislava, VEDA 2016). Jej predstaveniespoluautormi Gabrielou Kiliánovou a Ju-rajom Zajoncom bolo – po časti venovanejzdraviciam – ďalšou časťou programu.

Krátky odborný komentár a tiež blaho-prajné slová na úspešnú cestu knihy k či-tateľom predniesla jedna z vedeckých re-cenzentiek rukopisu publikácie ĽubicaDroppová. Symbolický dotyk kytičkou zosiedmich stálozelených rastlín mal knihepriniesť neustálu aktuálnosť.

398 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Nasledujúca časť podujatia bola veno-vaná odovzdávaniu ocenení. Pri príležitostikonania Laudačného dňa Ústavu etnológieSAV sa predseda Slovenskej akadémie viedrozhodol odovzdať nášmu dlhoročnémukolegovi, doktorovi Mojmírovi Benžovi,PhD. ako zhodnotenie jeho celoživotnej ve-deckej práce Zlatú medailu Slovenskej aka-démie vied. Slávnostný ceremoniál vyko-nali Pavol Šajgalík, predseda Slovenskejakadémie vied, a Miroslav Morovics, členPredsedníctva Slovenskej akadémie vied.

Pri príležitosti významného jubilea za-loženia pracoviska sa riaditeľka Ústavu et-nológie Slovenskej akadémie vied rozhodlaoceniť jedenásť významných zakladateľ-ských osobností, riaditeľov, vedeckých pra-covníkov a dlhoročných významných za-hraničných spolupracovníkov ústavuPamätnou plaketou k 70. výročiu Ústavuetnológie Slovenskej akadémie vied. V me-ne jeho vedenia plaketou vyjadrila poďa-kovanie a profesionálne uznanie práce, odborného i osobnostného zástoja ocene-ných na rozvoji pracoviska a jeho vedeckejprofilácii. Plakety vyrobené z ónyxu podľagrafického návrhu bratislavskej výtvarníč-ky Evy Kovačevičovej-Fudaly, boli udele-né:– PhDr. Božene Filovej, CSc., členke ko-

rešpondentke SAV, riaditeľke Národo-pisného ústavu SAV v rokoch 1958 –1989;

– Prof. PhDr. Milanovi Leščákovi, CSc.,riaditeľovi Národopisného ústavu SAVv rokoch 1989 – 1992;

– PhDr. Soni Burlasovej, DrSc., dlhoročnejvedeckej pracovníčke ústavu;

– Prof. PhDr. Jánovi Podolákovi, DrSc., Dr.h. c., vedeckému pracovníkovi ústavu;

– PhDr. Viere Gašparíkovej, DrSc., dlho-ročnej vedeckej pracovníčke ústavu;

– PhDr. Viere Nosáľovej, CSc., dlhoročnejvedeckej pracovníčke ústavu;

– Doc. PhDr. Ľubici Droppovej, CSc., ve-deckej pracovníčke ústavu;

– Prof. Dr. Hab. Anne Divičanovej, CSc.,dlhoročnej spolupracovníčke ústavu;

– PhDr. Jurajovi Langerovi, CSc., dlhoroč-nému spolupracovníkovi ústavu;

– Prof. PhDr. Dušanovi Holému, DrSc.,dlhoročnému spolupracovníkovi ústavu;

– Hofrat Dr. Hon.-Prof. Klausovi Beitlovi,dlhoročnému spolupracovníkovi ústavu.Za všetkých ocenených sa po skončení

ceremoniálu poďakovala Soňa Burlasová.Nasledujúca videoprezentácia v skratke

priblížila prostredníctvom fotografií z ofi-ciálnych i pracovných podujatí, každoden-né i významné okamihy z minulosti praco-viska.

Posledným bodom programu bolo otvo-renie výstavy venovanej siedmim desaťro-čiam existencie Ústavu etnológie SAV na-zvanej 70 rokov medzi ľudmi.

Výstava autorov Dušana Raticu a Danie-la Luthera obrazovo-textovou formou pri-bližuje etapy vývoja pracoviska v kontexteformovania národopisu/etnológie ako ved-nej disciplíny na Slovensku. Obsahuje via-ceré unikátne doteraz nepublikované ob-razové dokumenty – snímky z terénnychvýskumov, titulné listy prvých vydaní pub -likácií a pod. Úvodné slovo k jej prehliadkepredniesol Daniel Luther.

Prehliadka výstavy vyvolala medzi prí-tomnými živú diskusiu, keď si jej prostred-níctvom mohli pripomenúť udalosti a ko-legov z celého obdobia existenciepracoviska.

Otvorenie výstavy uzatvorilo oficiálnučasť Laudačného dňa Ústavu etnológieSAV, po ktorej nasledovala slávnostná re-cepcia.

Hoci bolo podujatie určené primárne napripomenutie 70 rokov existencie Ústavuetnológie Slovenskej akadémie vied, vytvo-rilo neformálny rámec na stretnutie a ko-munikáciu kolegov a spolupracovníkovviacerých generácií z rozličných inštitúciía krajín. Tá je vždy základným predpokla-dom pre spoluprácu, otváranie nových téma riešenie spoločných projektov.

KATARÍNA POPELKOVÁ,Ústav etnológie SAV v Bratislave

399

Tatiana Podolinská, riaditeľka Ústavu etnológie SAV v Bratislave, v rozhovore s DraganouRadojičić, riaditeľkou Etnografického ústavu Srbskej akadémie vied a umení v Belehrade a Ingrid Slavec Gradišnik, riaditeľkou Ústavu slovinskej etnológie Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane. Foto: Arne Mann, archív Ústavu etnológie SAV

Tatiana Podolinská odovzdáva Pamätnúplaketu k 70. výročiu Ústavu etnológie SAVĽubici Droppovej. Foto: Arne Mann, archív Ústavu etnológie SAV

S l á v n o s t n ý l a u d a č n ý d e ň k 7 0 . v ý r o č i u z a l o ž e n i a Ú e t S A V

Mojmír Benža preberá Zlatú medailuSlovenskej akadémie vied z rúk jejpredsedu Pavla Šajgalíka. Foto: ArneMann, archív Ústavu etnológie SAV

400 S l á v n o s t n ý l a u d a č n ý d e ň k 7 0 . v ý r o č i u z a l o ž e n i a Ú e t S A V

Súčasťou Laudačného dňa bola aj panelová výstava Daniela Luthera a Dušana Raticu s názvom 70 rokov medzi ľuďmi,

udeľovanie pamätných plakiet a predstavenie knižnej publikácieGabriely Kiliánovej a Juraja Zajoncao histórii Ústavu etnológie SAV. Foto: Arne Mann, archív Ústavu etnológie SAV

401R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

V dňoch 3. a 4. 6. 2016 sa v Bratislave–Ru-sovciach v priestoroch Slovenského ľudové-ho umeleckého kolektívu uskutočnilo po-dujatie s názvom FOLK EXPO Slovakia 2016– Nová platforma pre folklórny priemysel.Jeho súčasťou boli multimediálne scénicképrogramy, medzinárodné kolokvium o folk -lórnom priemysle, výstavy, filmové projek-cie, tanečné workshopy, koncerty a prezen-tácie nositeľov tradícií i súčasných umelcov,ktorých tvorba je inšpirovaná hudobnými,spevnými a tanečnými prejavmi roľnícko--pastierskej kultúry Slovenska. 

Podujatie sa začalo piatkovým progra-mom Folk Fórum s podnázvom Medziná-rodné kolokvium o folklórnom priemysle,kde vystúpili rečníci z oblasti etnológie, mu-zikológie, filmovej tvorby, dizajnu, výtvar-níctva a mnohých iných sfér umenia.

Ako prvý vystúpil generálny riaditeľSĽUK-u Juraj Hamar so svojím príspevkomFOLK EXPO Slovakia – Nová platforma prefolklórny priemysel. V úvode predstavil cel-kový zámer, prečo samotné podujatie FOLKEXPO Slovakia 2016 vzniklo, a potom sa ve-noval na Slovensku novému pojmu, akým jefolklórny priemysel. Načrtol viaceré témyna diskusiu, ako napríklad: akou cestou sauberá scénický folklorizmus po roku 1989;aké nové médiá sa využívajú v scénickýchprogramoch; akou formou sa dokumentujea digitalizuje tradičná ľudová kultúra na Slo-vensku a mnohé iné.

Druhý príspevok predniesla Andrea Šes-táková, ktorá je absolventkou pražskej FAMUv odbore filmová a divadelná réžia. Vo svo-jom príspevku Tanec vo filme alebo films tancom hovorila o samostatnom filmovomžánri – experimentálnom umeleckom filme.Predstavila publiku, akým spôsobom sa vy-učuje, čo vlastne takýto žáner je a aké zložkysa podieľajú na jeho realizácii. V inom pro-gramovom bloku podujatia sa potom tentožáner predviedol vo filmovej, ale aj scénickejpodobe.

Treťou prednášajúcou bola Dana Kľučá-

rová, generálna riaditeľka ÚĽUV-u, ktorá ho-vorila o aktivitách a celkovej náplni praco-viska, ale jej ústrednou témou bola remesel-ná tvorba na Slovensku. Za slovenskú scénumódnych dizajnérov vystúpila Lenka Sršňo-vá. Predstavila svoj spoluautorský projekts Ninou Šoškovou, zameraný na výrobu slo-venských suvenírov Vytvorené na Slovensku.Ďalším prednášajúcim bol grafický dizajnérJán Šicko, ktorý v príspevku Staré nové hrač-ky hovoril o svojej tvorbe. Jej základom jedizajn, ďalšími esenciami sú svetlo a hudba,ktoré sú súčasťou moderných hračiek predeti, ale aj dospelých.

Vladimír Kyseľ ako riaditeľ Centra pre tra-dičnú ľudovú kultúru (CTĽK) rozprávalo viacerých postupoch a spôsoboch terén-neho zberu dát a následnej digitalizácie tra-dičnej ľudovej kultúry. Jeho príspevok Di -gitálny fond tradičnej ľudovej kultúry –realizácia národného projektu bol prvýmz viacerých výstupov, ktorými CTĽK prezen-tovalo svoje aktivity. Ján Lacko zo spoloč-nosti Vis Gravis, s.r.o v príspevku Možnostiprezentácie digitalizovaných dát kultúrnehodedičstva poslucháčom predstavil multime-diálne programy, ktoré verejnosti sprístup-ňujú digitalizované dáta. Na príklade mario-nety ľudového bábkara Antona Anderlehopredstavil jeden zo softvérov, ktorý bol po-užitý pre CTĽK.

Veľkým lákadlom podujatia bol americkýumelec Benoit Maubrey z USA, ktorý hovorilo svojej experimentálnej tvorbe v podobeaudio-oblečenia. Princípom jeho tvorby jeto, že na odevy inštaluje svetelné a zvukovésystémy, ktoré priamo reagujú na nositeľaa na okolité prostredie.

Posledný príspevok Ľudové prvky v ruko-pisných zbierkach hudby v 18. storočí pred-niesol huslista Miloš Valent. Ako interpretzaujímajúci sa o starú hudbu poukázal nabohatstvo rukopisných zbierok zo Sloven -ska, ktoré v kontexte európskej hudby bolidonedávna nepoznané.

Piatkový večer zakončil scénický pro-

Správa z podujatia FOLK EXPO SLOVAKIA 2016 – Nová platforma pre folklórny priemysel (3. – 4. jún 2016, Bratislava–Rusovce, Slovensko)

402 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

gram Expo Folkcool o rozličných podobáchfolklóru, ktoré sa objavujú v súčasnej tvorbe.V programe vystúpili viaceré telesá, ale ajjednotlivci ako: SĽUK, Ján Kružliak ml., Vše-tečníci – skupina tanečného humoru, BenoitMaubrey a hudobné zoskupenie Ľudovémladistvá.

V sobotu 4. 6. 2016 dopoludnia podujatiepokračovalo prezentáciou projektov, praco-vísk, knižných publikácií, podujatí a tiežukážkami prejavov roľnícko-pastierskej kul-túry Slovenska. V samostatných stánkochsa predstavili tieto organizácie a jednotlivci:Matej Rabada: modrotlač; just plug_in: Hra-vo; Eva Ryšavá: Rok 2015 v Centre pre tra-dičnú ľudovú kultúru; Oskar Lehotský:Ukážky digitalizácie a postprocessingu zvu-kových záznamov; Maroš Červenák: Folk -lor.sk; Jozef Suchý a Róbert Žilík: predvá-dzanie samozvučných hudobných nástrojov(idiofóny) a detských zvukových hračiek;Dievčenská skupina Ragačinky z Hrušova:ukážky uväzovanie svadobného venca, pli-sovanie sukní, výroba tráčikov; Michaela

Giertlová: FakeFolk; Jarmila Vlčková: WorldMusic From Slovakia; Sylvia Ciulisová: Slo-vakiaGift; VIS GRAVIS, Ján Lacko, Matej No-votný: Rozšírená realita, ukážky využitia ob-jektovej panorámy na príkladoch marionettradičného bábkového divadla; Národníústav lidové kultury v Strážnici (CZ): pre-zentácia činnosti; Ústav etnológie SAV: ča-sopis Slovenský národopis a knižné publi-kácie.

V stánku Ústavu etnológie všetkým záu -jemcom o knihy a časopisy poradili a po-mohli Andrea Kalivodová, Ivana Šusterováa Mária Zvalená. Svoje knižné publikácie,ktoré boli vydané v spolupráci s ÚĽUV-om,samostatne a osobne predstavili aj MojmírBenža (Tradičný odev Slovenska) a OľgaDanglová (Modrotlač na Slovensku).

Popoludňajší program FOLK EXPO Cine-ma sa začal premietaním filmov, ktorých ná-mety boli inšpirované tradičnou ľudovoukultúrou. Denný program pokračoval taneč-nými workshopmi flamenca s lektorkou Libušou Bachratou a workshopom Folky-

Stánok Ústavu etnológie SAV na výstave FOLK EXPO Slovakia 2016. Foto: archív Ústavu etnológieSAV

403R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Pod záštitou troch vedeckých ústavov Aka-demie věd Českej republiky (Etnologickýústav AV ČR, v. v. i., Masarykův ústav a Ar-chiv Akademie věd AV ČR, v. v. i. a Ústav prosoudobé dějiny AV ČR, v. v. i.) sa v polovicimarca uskutočnila dvojdňová medzinárod-ná konferencia, ktorej sa okrem členov hos -ťujúcej krajiny zúčastnili aj zástupcovia zoSlovenska, Poľska a Estónska, aby spoločneupriamili pozornosť na inštitucionálny, per-sonálny, teoreticko-metodologický i vše -obecne epistemologický vývoj etnológiea jej príbuzných vedných odborov v strednejEurópe v druhej polovici 20. storočia.

Východiskom a cieľom odborného stret-nutia bolo podať popis a analýzu etnológieako samostatného vedného odboru s vlast-nou vnútornou dynamikou, ktorý sa nielenv Československu, ale aj v iných krajináchstrednej a východnej Európy vyvíjal po roku1945 v špecifických kultúrnych, sociálnycha politických podmienkach totalitnej spo-ločnosti a ideológie. Podľa organizátorovstretnutia vývoj odboru predstavuje akúsispoločenskú platformu, kde koexistovali najednej strane oficiálne prúdy, sporné i obo-hacujúce dobové paradigmy a východiská,

a na druhej strane sféra tzv. bádateľskýchník vyznačujúcich sa značnou mierou krea-tivity a vedeckej slobody.

V konferenčnej výzve bolo vytýčenýchdeväť tematických okruhov, ktorých sa moh-li referenti vo svojich príspevkoch pridržia-vať, avšak zostavovatelia im ponechali ajpriestor na vlastný vklad do danej proble-matiky. Zaslané referáty boli následne zara-dené do ôsmich samostatných blokov.

Vo štvrtok 17. 3. 2016 konferenciu sláv-nostne otvorila svojím príhovorom docentkaLýdia Petráňová z Etnologického ústavu AVČR. Po jej úvodných slovách nasledoval prvýprednáškový blok, ktorého predsedajúcimbol František Bahenský (Etnologický ústavAV ČR, Praha). S úvodným príspevkom sapredstavil Karel Altman (Etnologický ústavAV ČR, Praha), ktorý na základe analýzy od-bornej literatúry a archívnych prameňov reflektoval nielen na profil jedného z ústred-ných predstaviteľov československého náro-dopisu, Antona Václavíka, a jeho školu, aletaktiež aj na profil výučby odboru a posta-venie katedry v rámci fakulty na Masaryko-vej univerzite v Brne v čase po druhej sveto-vej vojne. Po ňom dostala opäť slovo Lýdia

Medzinárodná konferencia MEZI STÁTNÍM PLÁNEM A BADATELSKOU SVOBODOU. ETNOLOGIE VE STŘEDNÍ EVROPĚ V LETECH 1945 – 1989(17. –18. marec 2016, Praha, Česká republika)

polky so Stanislavom Marišlerom. Autori po-dujatia do programovej časti zaradili aj fil-movú projekciu Tanec a film – dve médiáv pohybe spomínaného experimentálnehoumeleckého filmu, kde sa premietli tri filmy,na ktorých spolupracovali Ján Ševčík akochoreograf, Andrea Sudorová a Ľubica Sop-ková v úlohe kamery a réžie. Tento blok bolobohatený tanečnými ukážkami z filmovv podaní interpretov zo SND a SĽUK-u.

Podujatie FOLK EXPO Slovakia 2016 sláv-nostne ukončil multimediálno-scénický pro-gram Tradície pre budúcnosť. Od emócií k in-formáciám. Divákom sa predstavili hudobnýa taneční interpreti z viacerých kútov Slo-

venska a celý program bol v réžii riaditeľaCentra pre tradičnú ľudovú kultúru Vladi-míra Kyseľa. Sprievodným programom po-dujatia boli aj výstavy a ochutnávka tradič-nej gastronómie Slovenska, či počúvanie tzv.world music v podaní DJ Potkana.

Zostáva iba dúfať, že toto nové, zaujímavéa atraktívne podujatie bude mať svoje po-kračovanie aj v budúcich rokoch a pritiahneešte viac záujemcov o tradičnú kultúru a jejaplikáciu v rôznych podobách „folklórnehopriemyslu“.

MÁRIA ZVALENÁ,Ústave etnológie SAV v Bratislave

404 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Petráňová, aby predstavila osobnosť a školuprvého a dlhé roky jediného habilitovanéhodocenta a profesora národopisu v Českoslo-vensku, Karla Chotka. Priblížila jeho pôso-benie, tvorbu a vplyv, ktorý zanechal pro-stredníctvom svojich seminárov na trochgeneráciách odchovaných študentov náro-dopisu. Blok ukončila Magdaléna Paríková(Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF,Nitra) poukázaním na dva počiny, ktoré vý-znamne prispeli k medzinárodnej vedeckejspolupráci v 60. rokoch 20. storočia a svedčiao aktivitách usilujúcich sa o slobodu bádaniav danom období na Slovensku. Prvým „pos -lom“, ako ich autorka nazýva, je založeniemedzinárodného zborníka slavistov Etnolo-gia Slavica, druhým je medzinárodný štu-dentský seminár Seminarium Ethnologicum,ktorý sa organizoval v rokoch 1968 – 1975.

Po krátkej prestávke uviedla Lýdia Pet -ráňová druhý tematický blok, venovaný kartografickej práci v poľskom, českoma slovenskom prostredí. Na zložitú úlohudokumentácie tradičnej ľudovej kultúryv druhej polovici 20. storočia, rozdielny prí-

stup skúmania daných javov v poľskoma slovenskom prostredí, ako aj na nové in-terpretačné možnosti etnografických atlasovpoukázala Anna Drożdż (Instytut etnologiii antropologii kulturowej, Universytet Śląs-ki). Nasledoval referát Jiřího Woitscha (Et-nologický ústav AV ČR, Praha) zameraný nakomparatívne presahy encyklopedickýcha atlasových diel v strednej a východnej Eu-rópe a ich zásadný význam pre etnológiuv druhej polovici 20. storočia v daných kra-jinách. Ústrednou témou príspevku AdélyJůnovej Mackovej (Masarykův ústav a archívAV ČR, Praha) bol inštitucionálny vývoj Ka-binetu pro etnografii a Kabinetu pro folklo-ristiku pod záštitou ČSAV v období rokov1953 a 1954 a otázka „dobrovoľnosti“ ichsplynutia pod Ústav pro etnografii a folklo-ristiku. V závere tejto časti dostal priestor ajAleš Smrčka (Ústav europské etnológie, FFMU, Brno), ktorý priblížil vývoj etnografic-kého štúdia dopravy na českom a sloven-skom území s dôrazom na jeho významv rokoch 1945 – 1989 apre štúdium danej té-my v súčasnosti.

Účastníci medzinárodnej konferencie Mezi státním plánem a badatelskou svobodou... v Prahe. Foto: Zuzana Beňušková

405R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Popoludní otvorila Adéla Jůnová Macko-vá tretí prednáškový blok, ktorý mali na-pĺňať referáty z ostatného európskeho pro-stredia. Spomedzi štyroch plánovanýchpríspevkov však odznel len jeden, pretožezástupcovia zo Slovinska – Željko Oset, Moj-ca Ramšak – a Rumunska – Alexandra Coto-fana sa stretnutia nezúčastnili. Ako jedinávystúpila so svojím referátom Kaisa Kulasalu(Tartu Ülikooli eesti ja vőrdleva rahvaluuleosakond, Tartu), aby sa venovala téme zme-ny výskumu folklóru a postavenia folkloris-tiky, ku ktorým došlo v Estónsku po jeho za-členení do Sovietskeho zväzu.

Predsedajúcim štvrtého bloku bol KarelAltman, ktorý uviedol Věru Frolcovú (Etno-logicky ústav AV ČR, Praha) s príspevkomo postavení etnografie a koncepciách etno-grafických výskumov v programe štátnehoplánu spoločenskovedného projektu súčas-nej juhomoravskej dediny, ktorý sa realizovalv 70. a 80. rokoch 20. storočia na univerzitev Brne. Po nej dostala slovo Blanka Souku-pová (Fakulta humanitních studií UK, Praha)s kritickým zamyslením nad časovou meto-

dikou štúdia robotníctva, pričom poukázalaaj na rozdielny prístup kľúčových osobnostík štúdiu a formovaniu danej problematiky.Upriamila pritom pozornosť na českú, poľ-skú a sovietsku bádateľskú tradíciu. GabrielaKiliánová (Ústav etnológie SAV, Bratislava)sa venovala plánovaniu a realizácii vedec-kých projektov v Národopisnom ústave SAVod roku 1954 do konca 60. rokov 20. storočiana príklade projektu „Výskum ukrajinskéhoetnika“. Poukázala na premeny vedeckéhoprogramu v etnológii v danom období na Slo-vensku v rámci Československa a strednejEurópy, ako aj na každodenné podmienkyvedeckej práce v totalitnej spoločnosti. Prvýkonferenčný deň uzavrela Markéta Křížová(Středisko ibero-amerických studií, FF UK,Praha) pojednaním o iberoamerikanistikea jej postavení v rámci Ústavu etnológiea folkloristiky. Na základe archívnych mate-riálov, publikovaných štúdií, monografiía autobiografických textov mala ambíciu po-chopiť úlohu Střediska ibero-amerických stu-dií vo vývoji československej cudzokrajnejetnografie v 70. až 90. rokoch 20. storočia.

Príspevok prednáša Zuzana Beňušková.Foto: Archív Zuzany Beňuškovej

Príspevok prednáša Tatiana Kadlecová. Foto: Archív Zuzany Beňuškovej

V piatok predpoludním pokračovala kon-ferencia v poradí piatym blokom referátov,ktorý viedol Jiří Hlaváček (Ústav pro soudo-bé dejiny AV ČR, Praha). Prvý príspevok dru-hého konferenčného dňa predniesol ZdeněkNešpor (Sociologický ústav AV ČR, Praha),pričom upriamil pozornosť na Sekciu inte-grálnej antropológie, ktorá bola zriadenáa pôsobila v 60. rokoch 20. storočia v rámcivtedajšej Československej sociologickej spo-ločnosti. Zameral sa na jej vznik, činnosť,vnútorné diskusie a následky zhora dikto-vaného zániku, ako aj na analýzu jej fun -govania v dobovom kontexte. Juraj Podoba(Fakulta sociálnych a ekonomických viedUK, Bratislava) analyzoval a interpretovalepistemologické, teoreticko-metodologickéa metodické východiská, bádateľské ciele,charakter a prínos tzv. etnológie súčasnosti,ktorá bola do československého národopis-ného prostredia ideologicky a mocensky ne-úspešne presadzovaná počas 50. rokov 20.storočia. Vzájomným vzťahom a vplyvommedzi miestnou tradíciou v etnografii a do-vážanou tradíciou kultúrnej a sociálnej an-

tropológie do konca 80. rokov 20. storočiasa vo svojom referáte venoval Nikola Balaš(Fakulta humanitních studií UK, Praha).

Ďalší, v poradí šiesty blok referátov podvedením Marie Bahenskej bol zameraný naosobnosti českej a slovenskej etnológie. S prí-spevkom o terénnom výskume vedenom me-tódou orálnej histórie v rámci grantovéhoprojektu„Mezi státním plánem a badatelskousvobodou“sa predstavil Jiří Hlaváček. Pouká-zal na špecifiká orálno-historického rozho-voru s členmi českej etnologickej obce po ro-ku 1948, ako aj na paralely a odlišnosti medzi„klasickým“ etnografickým rozhovoroma rozhovorom vedeným metódou orálnej his-tórie. Vychádzajúc z archívnych materiálova písomnej pozostalosti priblížila Hana Hlô-šková (Katedra etnológie a muzeológie, FFvUK, Bratislava) tematické a metodologickékontexty diela jedného zo zakladateľov pro-fesionálnej folkloristiky na Slovensku, An-dreja Melicherčíka. Zuzana Beňušková (Ka-tedra etnológie a folkloristiky, FF UKF, Nitra)predstavila výskumno-edukačné projektyzamerané aj na filmovú dokumentáciu naj-významnejších osobností slovenskej etnoló-gie, na ktorých realizácii sa spolupodieľaliÚstav etnológie SAV, Katedra etnológie a kul-túrnej antropológie FF UK v Bratislave a Ka-tedra etnológie a etnomuzikológie FF UKFv Nitre. Na významnú osobnosť upozornilaMargita Jágerová (Katedra etnológie a folklo-ristiky, FF UKF, Nitra), ktorá sa pokúsila čonajkomplexnejšie prezentovať vedeckú prá-cu Jána Olejníka a jeho prínos pre slovenskúetnológiu. Jana Pospíšilová vo svojom prí-spevku priblížila život a dielo málo známejEvy Kilianovej, ktorá takmer dvadsať rokovpracovala v Historickom ústave ČSAV v Brne,kde sa venovala prepisu folklórnych zázna-mov a spolupracovala s osobnosťami ako Ja-roslav Štika, či Oldřich Sirovátka. Na jedenz najvýznamnejších osobných fondovbrnianskeho pracoviska Etnologického ústa-vu AV ČR upriamila pozornosť Andrea Zo-bačová. Venovala sa fondu slovesnej folklo-ristky Dagmar Klímovej, ktorý obsahuježivotopisný materiál, korešpondenciu, pí-somnosti, ktoré vzišli z vedeckej činnosti,materiály z terénnych výskumov a pozosta-losť jej matky, Marie Rychnovej.

Pokračoval blok pod vedením Jiřího Woitscha, ktorý začal Františk Bahenský

406 R O Z H Ľ A D Y • S P R Á V Y • G L O S Y

Príspevok prednáša Margita Jágerová. Foto: Archív Zuzany Beňuškovej.

407

Etnologická komisia Zväzu múzeí na Slo-vensku (ZMS) v spolupráci so slovenskýmimúzeami usporadúva každý rok konferen-ciu Etnológ a múzeum. Jubilejný 20. ročníksa uskutočnil 21. až 23. júna 2016 v Sloven-skom banskom múzeu v Banskej Štiavnici –v Rytierskej sále Starého zámku. Partnermipodujatia sa stali Zväz múzeí Slovenskaa Národopisná spoločnosť Slovenska.

Slovenskí etnológovia pracujúci v mú-zeách sa na konferenciách z cyklu Etnológa múzeum stretávajú najmä pre to, aby si vy-menili skúsenosti a prezentovali svoje vý-skumné, výstavné či akvizičné projekty pod-ľa zamerania konferencie. Aktuálny ročníkbol orientovaný na terénny výskum a využí-vanie metódy oral history.

Táto téma múzejníkov nabádala k zamys -

(Etnologický ústav AV ČR, Praha) svojímkomparatívnym pojednaním o hlavných teo-reticko-metodologických prístupoch a bá-dateľských témach československej a soviet-skej etnografie, ktoré ich v rokoch 1948 –1989 či už reálne alebo fiktívne spájali. Sú-hrn štátnych plánov československej etno-lógie a hlavnej metodiky ich vytvárania poroku 1948 s ohľadom na vývoj odboru za-hŕňa príspevok Doubravky Olšákovej (Ústavpro soudobé dejiny AV ČR, Praha). Cez po-rovnanie pôvodného zadania štátnych plá-nov a ich výslednú realizáciu predpokladámožnosť sledovať skutočnú dynamiku vý-voja odboru v priestore totalitného režimu.Petr Janeček (Ústav etnologie FF UK, Praha)so svojím príspevkom o českej prozaickejfolkloristike pohľadom zvonku upriamil po-zornosť na citovanie českých folkloristovdruhej polovice 20. storočia v súčasných die-lach západnej folkloristiky. V tejto časti ab-sentovali referáty Martina Soukupa a Ale-xandry Navrátilovej, ktorí sa stretnutianezúčastnili.

Poslednému, ôsmemu tematickému blo-ku predsedala Doubravka Olšáková. V úvodesa predstavila s príspevkom o budovaní ce-loslovenského múzea v prírode v Martinea podieloch Jiřího Langera na budovaní mú-zeí v prírode v Zuberci, Pribyline a v StarejĽubovni Katarína Očková (Slovenské národ-né múzeum – Múzeá v Martine). Po nej ob-jasnil Lukáš F. Pelúnek (Katedra histórie, FFUniverzita Palackého, Olomouc) neuskutoč-nené plány megalomanského projektu, kto-

rým malo byť založenie národopisného mú-zea v prírode neďaleko Zlína, s názvom Bartošovo národopisné múzeum v prírode.Helena Šenfeldová cez hlavné úlohy vý-skumných pracovníkov a metódy ich plne-nia, ktorými boli práca v teréne, dokumen-tácia výrobkov v teréne a v múzeách,zapracovanie technológií ľudovej výrobypodľa odborov, metodické úvahy o zmyslepráce a propagácia múzea, priblížila prácuetnológov v Ústředí lidové umělecké výroby.Blok, ako aj celú konferenciu uzavrela HanaDvořáková (Etnografický ústav, Moravskézemské muzeum, Brno) poukázaním na sle-dovanie nadväzovania kontaktov medzi čes -kými a nemeckými odbornými kruhmi nazáklade korešpondencie nemeckého báda-teľa Alfreda Karaseka.

Snahou organizátorov bolo prostredníc-tvom tohto interdisciplinárneho fóra upria-miť pozornosť na doposiaľ obchádzané po-znanie dejín etnológie a jej príbuznýchvedných odborov najmä v strednej Európe,čo sa im podarilo nielen pomocou zarade-ných referátov, ale aj cez podnetné panelovédiskusie, ktoré boli do programu zahrnutépo jednotlivých tematických blokoch. Zo-stavovateľmi vybrané referáty budú eštev roku 2016 publikované v kolektívnomzborníku z podujatia.

TATIANA KADLECOVÁ,Slovenské národné múzeum v Martine –

Múzeum slovenskej dediny

ETNOLÓG V TERÉNE / K PRAMEŇOM POZNANIA – 20. ročník konferencie Etnológ a múzeum (Banská Štiavnica, 21. – 23. jún 2016)

408 Š T Ú D I E

leniu, do akej miery v rámci svojich terén-nych výskumov a pri spracovávaní získanýchdát postupujú metodicky a či dodržiavajúplatnú legislatívu (zákon o archívoch a re-gistratúrach, zákon o ochrane osobnýchúdajov). Predpokladaný rozdiel medzi teó-riou a praxou sa ukázal i na konferencii, naj-mä počas voľnej diskusie, ktorá bola mies-tami aj ohnivá.   

Po uvítacích prejavoch si viac ako 60 hostívypočulo úvodný príspevok vedeckej ga-rantky konferencie doc. PhDr. Hany Hlôško-vej, CSc., ktorá predstavila prístupy k terén-nym výskumom na Slovensku v minulostia naznačila aj aktuálne etické a legislatívneúskalia, s ktorými sa musí každý bádateľ vy-sporiadať. Nasledovali príspevky z Česka(vedené prof. PaedDr. Mgr. Miroslavom Vaň-kom, Ph.D.), ktoré môžeme považovať zadobré príklady z praxe – pochádzajú totižz prostredia, v ktorom sa práve vďaka prof.Vaňkovi orálna história ako vedecká metódaetablovala a následne i inštitucionalizovala.

Počas obidvoch rokovacích dní odznelo17 odborných príspevkov, ktoré budú publi-kované formou recenzovaného zborníka.Ten by mal byť vydaný do konca roka 2016.

Prvé dva prednáškové bloky boli zame-rané viac teoreticko-metodologicky a v prí-spevkoch rezonovali úskalia výskumu ilus-trované príkladmi z praxe. Druhý deň konferencie prezentovali svoje výskumy slo-venskí múzejníci. Odzneli síce názory,že  anonymizovaný respondent nemôže byťdôveryhodným zdrojom poznania, ale boliskôr zriedkavé a väčšina hostí sa zhodla, žepoužívať pravidlá orálno-historického vý-

skumu je dôležité, aj keď v prostredí sloven-ských múzeí stále skôr ojedinelé.   

Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, žeslovenskí múzejníci sú otvorení dialógu s et-nológmi z univerzít i vedeckého prostredia.Takéto kontakty prospievajú vedeckej práciv slovenských múzeách a vzájomné pozna-nie otvára cestu k spoločným projektom mú-zejníkov a vedeckých pracovníkov.

Súčasťou trojdňovej konferencie bolsprievodný program. V utorok zakončil ro-kovanie spoločenský večer, v stredu mú-zeum prezentovalo svoju remeselnú dielňua prítomní hostia si piekli domácu štrúdľua kým ju mohli zjesť, vyskúšali si výrobuplstených šperkov a zdobenie plátených ta-šiek maľovaným dekorom inšpirovanýmvzácnou belujskou hrnčinou. Na tretí deňsa účastníci presunuli do iného banskéhomesta – do Handlovej, na prehliadku novo-zriadenej modernej expozície SBM venova-nej uhoľnému baníctvu na Slovensku. Všetcizáujemcovia mali okrem toho voľný vstupdo expozícií hostiteľského múzea.

Realizačný tím tvorili: Mgr. Zuzana Den-ková (kurátorka, Slovenské banské mú-zeum), Mgr. Eva Ševčíková (predsedníčkaEtnologickej komisie ZMS, námestníčka GRpre úsek starostlivosti o ĽUV), Doc. PhDr.Hana Hlôšková, CSc. (Katedra etnológie a mu -zeológie, Filozofická fakulta Univerzity Ko-menského, Bratislava).

ZUZANA DENKOVÁ,podpredsedníčka Etnologickej komisie ZMS,

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici

409F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

Fotografie z FOLK EXPO Slovakia 2016 na stranách 409 – 415 © Michal Veselský

410 F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

411F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

412 F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

413F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

414 F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

415F o l k E x p o S l o v a k i a 2 0 1 6

416

3 64 • 2016

POKYNY PRISPIEVATEĽOM

Autori môžu svoje príspevky v slovenskom alebo anglickom jazyku zasielať e-mailomna adresu: slovensky.narodopis@savba.sk.

Termíny redakčných uzávierok najbližších čísel Slovenského národopisu:

SN1/2017 ................................. 15. 12. 2016SN2/2017 ................................. 15. 3. 2017SN3/2017 ................................. 15. 6. 2017SN4/2017 ................................. 15. 9. 2017

Všetky podrobnosti o požadovanej úprave príspevkov a pravidlách citovania literatúrynájdete v Pokynoch pre autorov a v Pravidlách citovania a tvorby zoznamu použitej li -teratúry, uverejnených na internetovej stránke http://www.uet.sav.sk/?q=sk/pokyny-pre-prispievatelov.

GUIDELINES FOR CONTRIBUTORS

Manuscripts should be submitted in Slovak or English. Authors are requested to submittheir papers electronically as e-mail attachments to slovensky.narodopis@savba.sk.

Final dates for papers to the next issues of Slovak Ethnology / Slovenskýnárodopis:

SE1/2017 ............................... 15. 12. 2016SE2/2017 ................................ 15. 3. 2017SE3/2017 ................................ 15. 6. 2017SE4/2017 ................................ 15. 9. 2017

For further detailed information concerning guidelines for contributors, types of arti-cles, structure of the manuscript and references look athttp://www.uet.sav.sk/?q=en/guidelines-contributors.