UNIVERZITA KOMENSKÉHO

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

KATEDRA PEDAGOGIKY A SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY

DROGY

Michal Daříček

2012

Úvod

Táto seminárna práca, na predmet „Práca s problémovými žiakmi“ pojednáva o tom čo

sú to drogy, o vnímaní drog v dnešnej spoločnosti, a čo je hlavné, o primárnej drogovej

prevencii na školách a spôsoboch riešenia problémov s drogami zo strany učiteľov,

riaditeľov v školách.

Čo sú to drogy, na čo sa používajú a aký je postoj spoločnosti k drogám

Čo je to droga nám detailne osvetľuje niekoľko definícií od Tamášovej1:

Droga je prírodná alebo syntetická látka, ktorá pôsobí na organizmus a svojím účinkom

naň mení pocity a správanie.

Droga je prírodná alebo syntetická látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu môže

vyvolať zmenu jednej alebo viacerých telesných funkcií.

Droga je látka, alebo zmes látok, ktoré môžu vyvolať túžbu po opakovanom užívaní.

Postoj spoločnosti2 k drogám

Postoj spoločnosti k drogám je taký, že niektoré drogy sú zlé, a niektoré drogy sú dobré.

A ako to spoločnosť rozlišuje? To nikto nevie. Pretože realita je taká, že niektoré drogy

sú „zlé“3 (zakázané, nenávidené....), ale tieto drogy majú reálne na človeka nižšie

negatívne následky ako niektoré z drog, ktoré sú „dobré“4 (povolené, veľmi často

glorifikované...).

Dovolíme si to tvrdiť na základe výskumu doktora Davida Nutta (bývalý hlavný poradca

britskej vlády pre drogové závislosti), ktorý skúmal so svojim vedeckým tímom

škodlivosť drog v troch rovinách:

fyzické škody na jednotlivcovi

závislosť

spoločenské škody na rodine, komunite a spoločnosti

Nasledovný graf odzrkadľuje výsledok týchto výskumov

1 TAMÁŠOVÁ, Viola. Teória a prax rodinnej edukácie. 2. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80-969178-3.2 Pod pojmom spoločnosť rozumieme ľudí okolo nás, ktorí tvoria určitú masu, ktorá prijíma pravidlá a zákony, a ktorými sa podľa ich očakávania máme riadiť, bez ohľadu na vlastný úsudok, vedecké fakty či vlastnú slobodu.3 Marihuana, extáza, LSD....4 Alkohol, tabak....

Celý výskum, vrátane grafu bol uverejnený v časopise Lancet, ktorý je svetovým lídrom

na poli vedeckých medicínskych časopisov. Okrem iného bol tento výskum mnoho krát

pretlačený v iných časopisoch, a je k nahliadnutiu napríklad na stránke

http://www.cosmoedu.net/PIIS0140673607604644.pdf.

Je teda jednoznačný fakt, že „legálnosť“ drog sa riadi niečím, čo nemá zo skutočnosťou

nič spoločné. A preto vyvstáva otázka, ako chceme deťom vysvetliť, že aj keď je

alkohol a tabak škodlivejší ako Marihuana, LSD či Extáza, tak po dosiahnutí 18.

roku života môžu užívať len alkohol a tabak, ostatné spomenuté nie. Čím to chcú

osoby poskytujúce primárnu prevenciu osvetliť a podložiť? To je záhada.

Odpoveď, že „Marihuana, LSD a Extáza sú zlé, lebo sú nelegálne.“ je nezmyselná z toho

dôvodu, že je to to isté ako keď rodič povie „Zakázal som to a hotovo.“, ale nemá na zákaz

reálny dôvod. Ak zakazujeme vraždu, tak je to preto, lebo tým zasiahneme do práv iného

človeka, ublížime mu, proste si to vieme zdôvodniť. Ale toto? To je neobhájiteľné.

Nemôžeme deťom niečo prikazovať bez toho, aby sme to vedeli odôvodniť. To je potom

to isté, ako vo väzení, kde dozorca prikáže poumývať záchody väzňovi preto, lebo.

Obecne aj v literatúre sa nehovorí nič o tom ako dané látky vplývajú na človeka,

prípadne niečo také ako porovnanie zakázanej a legálnej látky a ich škodlivosti by sme

tam hľadali márne. Je tam napísané len toľko, čo je zakázané, čo je dovolené, ale žiadne

logické či vedecké dôvody na to.5 Je to presne ten pokrivený paternalistický princíp,

ktorý predpokladá, že ľudia sú otroci štátu (viď. ďalej v časti o libertarianizme), treba im

povedať čo môžu a čo nie, ale vysvetliť im to? To teda nie, otrokom sa prikazuje,

nevysvetľuje.

Drogy z hľadiska libertarianizmu

Ľudia majú právo prevziať zodpovednosť za to, čo dávajú do svojho tela, pokiaľ

prevezmú zodpovednosť za svoje činy. Človek vlastní sám seba, a má právo rozhodovať

o tom čo robí, a čo dá do svojho tela, pokiaľ tým neublíži okoliu okolo seba.6

Ak zoberieme človeku právo rozhodovať o sebe, tak sme mu zobrali slobodu a urobili

sme z neho nesvojprávneho otroka.

V súčasnosti nám politici v Slovenskej Republike tvrdia toto: „My sme múdrejší ako vy, my

vás vlastníme, a preto my budeme rozhodovať o tom, čo si dáte do svojho tela.“. Toto je

správa, ktorú vysielajú zákony SR. Pretože ak som si ja vedomý toho, čo zlé prináša LSD,

ale aj tak sa rozhodnem si to dať do svojho tela, tak prečo nemôžem? To je presne to,

lebo štát to vie lepšie ako ja, preto nemôžem.

Takýto paternalistický koncept štátu je veľmi nebezpečný, vzhľadom na to, že nikto nám

nezaručí, že to skončí pri drogách. Všetci sme čítali knihu 1984 od Georga Orwella – tam

to bolo presne vykreslené, že štát si myslel, že je múdrejší ako jeho otroci (občania),

a tak im prikazoval všetko čo sa ich životov týkalo.

Máme teda na Slovensku slobodu a demokraciu alebo totalitu a diktatúru? Vzhľadom na

uvedené o drogách, a vzhľadom na to, že sme reálne otroci7, a to nie je môj názor, ale

fakt, tak si dovolím povedať, že tu máme totalitu a diktatúru.

5 KOLIBÁŠ, Eduard a Vladimír NOVOTNÝ. Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996, 120 s. ISBN 80-223-1078-6. a KOLIBÁŠ, Eduard a Vladimír NOVOTNÝ. Alkohol - drogy - závislosti psychické poruchy spojené s užívaním návykových látok. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, 260 s. ISBN 978-80-223-2315-4.6 http://www.druglibrary.org/schaffer/Misc/lp-rld.htm, Libertarian Party USA, citované 14.3.2012, ONLINE7 Každý človek musí odvádzať dane, či už daň s príjmu, DPH, alebo iné skryté dane. Peniaze ktoré na to minieme zarobíme prácou. A teda, určitý čas musíme pracovať pre štát. Ak to neurobíme, sme kruto perzekvovaní. Čo je otrok? Otrok je človek, ktorý musí pre pána pracovať určitý pevne vymedzený čas. Ak to neurobí, je potrestaný. Neoddeliteľná súčasť otroctva je to, že statky získané jeho prácou nie sú minuté na jeho „záležitosti“, ale na niečo, čo otrok nechce a nepoužije.

Pár faktov ohľadne drogovej problematiky

- mládež začína fajčiť väčšinou vo veku 13-15 rokov – áno, požívať drogu, ktoré je

horšia ako marihuana8

- vo veku 18-30 je najväčšie percento fajčiarov9

- väčšina dospelých sú tzv. konzumenti, či spoločensky pijúci alkohol – áno, užívajú

drogu horšiu ako LSD či marihuana10

Nikto nehovorí, že drogy nie sú škodlivé. Nikto nehovorí, že ľudia by mali brať drogy. Ja

nehovorím, že Marihuana, LSD, či Heroín sú neškodné látky. Hovoríme len to, že človek

má právo rozhodnúť sa, čo urobí zo svojim telom, zo svojou osobou. Toto buď platí,

alebo neplatí. Ak to platí, tak nemáme právo nikomu zakazovať drogy. Ak toto neplatí,

tak je nezmyselné aby boli povolené chipsy, chlieb, pečené zemiaky, makové buchty,

káva, behanie..... Prečože ak pečiem zemiaky, alebo chlieb, vzniká Akrylamid, látka

podporujúca rakovinu11. A teda zakážeme všetkým ľuďom piecť chlieb, pretože predsa

ich chránime.... Nikdy nevieme, kedy takýto postup vlád skončí, je to ako lavína, ktorá

končí krajinou z knihy 1984 od Georga Orwella. Buď mám slobodu nakladania so svojím

telom, ak tým neobmedzujem slobodu iného človeka, alebo túto slobodu nemám. Táto

sloboda nemôže byť obmedzená len „trochu“. Môžem ju mať, a som slobodný, alebo ju

nemám a som neslobodný otrok

Primárna drogová prevencia

Zameranie primárnej prevencie: „Primárna prevencia znamená vytváranie postoja, spôsobov a modelovanie správania, odolávanie tlaku skupiny.“12

Opäť tu vidíme, že je to celé zle nasmerované. Namiesto toho, aby sme v duchu slobodnej spoločnosti dali človeku čo najviac informácií a nechali sa ho slobodne rozhodnúť, chceme formovať jeho vedomie a správanie, aby čo najviac zapadol do dystopickej reality dnešného sveta.

Dovolím si tvrdiť, že primárna prevencia má byť o tom, že o každej droge povedať deťom všetko negatívne čo zo sebou prináša, a nechať ho samé sa rozhodnúť. Veď čo je to otrok? Nie je.

8 TAMÁŠOVÁ, Viola. Teória a prax rodinnej edukácie. 2. vyd. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80-969178-3.9 tamže10 tamže11 http://en.wikipedia.org/wiki/Acrylamide ...12 TAMÁŠOVÁ, Viola. Teória a prax rodinnej edukácie. 2. vyd. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80-969178-3.

Samé deti sa vyjadrili13, že drogovú prevenciu by im mali prinášať ľudia, ktorí to zažili. Ale u nás túto prevenciu prinášajú ľudia, čo netušia o čom hovoria. Postaršia pani učiteľka, ktorá povie dieťaťu „Nebudeš brať drogy, preto lebo.“ nemá na dieťa žiadny účinok. Ona nevie, čo tá droga urobí s človekom. A taktiež nevie logicky zdôvodniť, prečo je spoločensky prijateľné brať alkohol alebo tabak, ale nie LSD, Extázu či Marihuanu. Odôvodniť dieťaťu zákaz tým, že „Je to zakázané a tak to nerobte.“, bez čohokoľvek ďalšieho je prudko kontraproduktívne.

Osoby sprostredkuvávajúce primárnu prevenciu by mali pôsobiť približne takto:

a určite nie takto:

13 McIntosh, J., MacDonald, F., & McKeganey, N. (2004). Pre-teenage pupils' experiences of

education in school on the subject of illegal drugs. Health Education, 104(5), 281-281-289. Retrieved

from http://search.proquest.com/docview/214706147?accountid=17229

Ide predsa o to, aby sme deťom reálne ukázali o čo ide pri drogách. To, že sú škodlivé si

prečítajú v pamflete. Ale kto im tú škodlivosť reálne ukáže? V žiadnom prípade

nepomôže zinscenované niečo, vymyslené. Realite na vlastné oči sa nič nevyrovná. Keď

ukážeme dieťaťu zábery z nejakého filmu, kde sú ľudia zdevastovaní drogami, tak to

nebude mať taký účinok, ako keď im tam privedieme človeka reálne zdevastovaného

drogami.

Ako nemá primárna prevencia vyzerať ukazuje reálny prípad, kedy jeden zo študentov

zahral hysterické divadlo pred triedou, že je závislý na droge.14 Pričom, ak nie je závislý

na droge, tak aký význam má celé toto? Veď nemá šancu reálne ukázať žiakom ako to

vyzerá, a žiaci dostanú skreslený obraz o závislých ľuďoch. Je to ilúzia a dezinformácia

v štýle dystopickej diktatúry.

Alkohol a cigarety

Tieto dva elementy sú škodlivejšie drogy ako Marihuana. Ale sú to tiež drogy a primárna

prevencia drogových závislostí sa orientuje aj na toto. Ale, obrovské ale, vysvetľujeme

deťom negatíva alkoholu, cigariet, ale nie je to zakázané, a ľudia to voľne požívajú.

Ako to teda je? Čo sa skrýva za tým, že drogy škodlivejšie pre človeka sú povolené,

a drogy menej škodlivé sú zakázané? To nikto nevie.

Pri alkohole a cigaretách ale štát postupuje veľmi správne. Tabak a alkohol sú legálne

drogy, deťom sú sprostredkované všetky negatívne následky. Ale ak to chcú brať, nech si

14 http://www.drogy.sk/Pedagog/pre_pedagoga.htm - citované 19.3.2012

to berú. Takto by to malo byť zo všetkými drogami. Lenže nie je. Pretože žijeme

v dystopickej diktatúre.

Postoje učiteľov a riaditeľov škôl k drogám, s reálnymi prípadmi na dokreslenie

Aj keď všetci študenti PdF UK poznajú ten idealistický utopistický prístup k drogám, ten

humanistický, že dieťa je obeť, a netreba mu robiť zle, atď... tak v skutočnosti je to inak.

Polícia vyšetruje žiaka u ktorého našli marihuanu.

(http://www.novinky.cz/krimi/227236-policejni-pes-pri-exhibici-ve-skole-objevil-

marihuanu-u-studentky.html)

Študent vyšetrovaný políciou kvôli marihuane:

http://www.leviceonline.sk/krimi-policajne-spravy/ostatne/student-jednej-strednej-

skoly-v-leviciach-sa-priznal-k-marihuane

Policajná razia pre podozrenie riaditeľa. Pretože ten pán chce rozkazovať ľuďom ako

majú žiť:

http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/07-06-2011/razia-na-zakladnej-skole-vo-

vrakuni-policajti-hladali-marihuanu.html

Učiteľ zabavil lístok v škole, kde sa vraví o marihuane. Zavolal políciu. Namiesto

humanistického prístupu.

http://tn.nova.cz/zpravy/cernakronika/trinactileti-skolaci-kseftovali-ve-vyucovani-s-

marihuanou.html

Krásne to celé vystihuje postup ZŠ v Rabči pri nájdení drogy u žiaka:

V prípade, ak sa u žiaka nájde droga, škola zavolá príslušný orgán

policajného zboru , ktorý prípad prešetrí v zmysle zákona.15

Čiže žiadne že dieťa je obeť, že to rieši psychológ, alebo učitelia jemne, že dieťa je obeť,

nič. Dieťa je otrok vo väzení, ak poruší pravidlá, čo ako nezmyselné, nasleduje krutá

perzekúcia.

15 http://www.zsrabca.sk/sk/index/pre-rodicov/vychovny-poradca/prevencia.aspx - citované 19.3.2012

Návrh riešenia

Rodičia by mali tráviť viac času s deťmi. Mali by sa im viac venovať. Mali by im

dôverovať, a starať sa o nich. Deťom drogy nedá nejaký cudzí „ujo“. Oni si ich kúpia za

peniaze, pretože ich chcú brať. Je to ich slobodné rozhodnutie. Toto rozhodnutie im ale

nesmieme zobrať, ale nenásilne zaistiť, aby sa rozhodli inak. Zákaz, bez logického

odôvodnenia zaistí, že si tie drogy zoberú. Tvrdé perzekúcie len pridajú adrenalín

k drogovému dobrodružstvu.

Súčasná drogová prevencia vychádza z toho, že zoberieme deťom slobodu

rozhodovania. A to je vážna principiálna chyba. Pretože zakazovanie deťom speje len

k tomu, že v puberte, kedy sa deti búria, budú robiť práve to, čo im zakazujeme. Ale ak

im poskytneme čo najviac informácii, s tým, že sa majú samé rozhodnúť, to je práve tá

dôvera, daná do rúk detí. Lenže tohto nie je väčšina rodičov schopná.

Obecne rodičia vnímajú svoje deti ako svoj majetok, ako nejaké domáce zvieratko,

ktorému je lepšie prikázať ako sa majú správať, pretože rodičia si myslia o svojich

deťoch, že sú to hlúpe, nesvojprávne stvorenia, a že oni vedia lepšie čo je pre nich dobré.

Ale takéto rozmýšľanie vedie k veľkému psychickému nešťastiu detí. Namiesto toho aby

sa rodič s dieťaťom porozprával o tom, čo sa tomu dieťaťu páči, čo chce robiť, aké sú

jeho názory a pocity, radšej dnešný rodič niečo dieťaťu prikáže a ďalej nerieši. Čo je

obrovská chyba.

Zoznam bibliografických odkazov

KOLIBÁŠ, Eduard a Vladimír NOVOTNÝ. Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996, 120 s. ISBN 80-223-1078-6.

KOLIBÁŠ, Eduard a Vladimír NOVOTNÝ. Alkohol - drogy - závislosti psychické poruchy spojené s užívaním návykových látok. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007, 260 s. ISBN 978-80-223-2315-4.

McIntosh, J., MacDonald, F., & McKeganey, N. (2004). Pre-teenage pupils' experiences of education in school on the subject of illegal drugs. Health Education, 104(5), 281-281-289. Retrieved from http://search.proquest.com/docview/214706147?accountid=17229

TAMÁŠOVÁ, Viola. Teória a prax rodinnej edukácie. 2. Bratislava: Axima, 2007. ISBN 978-80-969178-3

Rôzne internetové zdroje, viď. poznámky pod čiarou.