Rocnikova Praca Kubo 2008-2009 - Drogy

7/23/2019 Rocnikova Praca Kubo 2008-2009 - Drogy

1/31

DROGY

ronkov prca 2009

Jakub Hantabl3.Ckola pre mimoriadne nadan deti a gymnziumTeplick 7Bratislava


2/31

vod

Toto je moja ronkov prca o drogch. Tto tmu som si vybral preto, e drogy uvavemi vea ud. Touto prcou chcem poveda, aby ste na drogy nesiahali. Chcem povedadeom, aby o kadej svojej sksenosti s drogou povedali rodiom. Chcem vm poskytninformcie o drogch. Ak sa drogm chcete ubrni, potrebujete informcie, potrebujete

vedie, kde vade na vs toto nebezpeenstvo ha. Sce sa nedaj zrui, d sa ichneuva a nesiaha na ne. Drogy s nebezpen!

O drogch sa z mdi dozvedme oraz viac. Polcia astejie a astejie odhauje drogyna takch miestach, kde by ns ani nenapadlo ich hada. Drogy sa nali napr. v pivniciachstarch domov alebo v sklade potravn. Najhorie je, sa vyskytuj vade okolo ns a vnaej tesnej blzkosti. S pre ns bezprostrednou hrozbou.V mojej prci sa dozviete, o vetko s drogy, ako sa volaj, ako sa rozdeuj a vyrbaj.Mono aj tto moja prca prispeje k tomu, e aj vy o drogch zskate informcie, ktor stedoteraz nevedeli.

Tto prcu som si rozdelil na 10 ast:

1. o s drogy?2. Ako sa drogy volaj a ako sa vyrbaj?3. Ak drogy uvaj iaci a tudenti? (prieskum)4. Ktor drogy ud lieia?5. Centrum pre liebu drogovch zvislost6. Slovnk pojmov7. Zver8. Zdroje informci9. Poakovanie10. Prlohy

Ronkov prca Jakub Hantabl 2009 strana 1


3/31

1.as:o s drogy ?

Droga je omamn jed. Tento jed je nvykov. Znamen to, e ke si ho d lovekopakovane, u ho mus uva vdy, vznikne zvislos. Drogy tie vyvolvaj blznivpocity.

Drogy s znme a uvan u od starch kultr Egypanov, Babylonanov a Inkov. Vdysa tie objavovalo nadmern uvanie tchto ltok a zvislos na nich. Produkcia drog uns neustle vzrast. Popri alkohole a tabaku vemi rzne vstupuj do nho ivota aliedrogy, po ktorch siaha asto nedospel jedinec, ktor si takto chce i u zadovi alebozintenzvni momentlny pocit radosti a astia. Mono preto, e to inak nedoke. Lebonaprklad nem iadne zujmy, neportuje, nem kamartov alebo nem oporu vrodioch. Najviac ohrozenou skupinou populcie s deti a mlad udia, preto dleitoulohou hr prevencia. Mlad udia by mali vedie, o s drogy, ako vznik zvislos a ak

s jej prznaky. A to najm pre svoju vysok ovplyvnitenos a manipulovatenos. Sdrogami s spojen zdravotn a socilne problmy, mrtia a trestn iny. Obchod sdrogami je na druhom mieste vnosnosti za obchodom so zbraami.

Preo mlad udia siahaj po tchto ltkach? Nesta im, ako negatvne s ospevovan,koko udskch ivotov maj u na svedom a ak s ich nsledky?

Je ich zvedavos, ak bud ma inok drogy na ich organizmus tak vek, e sanedoku kontrolova? S to hlavn prostriedky, ktor dokonale niia udsk osobnos, jejexistenciu, i u materilnu alebo spoloensk. Droga aspo na chvu umon zbavi saslabosti, naplni a zabudn na sklamania.

Drogy nie s prostriedkom na vyrieenie naich problmov a preto by sme sa malispolone naui eli im.

Droga me by:

farmaceutick surovina rastlinnho alebo ivoneho pvodu vyuvan naprpravu a vrobu lieiv,

nvykovo omamn ltka (suen rastlinn as, extrakt alebo syntetick ltka)psobiaca na nervov sstavu; tzv. omamn jed,

nehmotn statky alebo vec, ktor motivuje (pre umelca publikum, pre politika vidinavolebnho vazstva).

Tento pojem zrove oznauje aj tie lieky a ltky, ktor sa uvaj, ale aj zneuvaj nazmenu nlady, vedomia, na povzbudenie alebo tlmenie niektorch duevnch a telesnchfunkci, na vyvolanie mimoriadnych zitkov, naprklad ilzi, halucinci a podobne.Niektor odbornci zasa kontatuj, e droga je akkovek ltka, ktor me, ak jevpraven do organizmu, pozmeni jednu alebo viac funkci. Poda toho teda medzi drogyzaraujeme aj tak povatiny a pochutiny, ako je alkohol a in. V zsade sa nvykovltky (drogy) delia na leglne a ileglne.



4/31

2.as:Ako sa drogy volaj a ako sa vyrbaj?

Poas mjho zskavania informci o drogch pre ely tejto ronkovej prce som sa

zoznmil (pomocou knh a pomocou hadania na internete a poas diskusie s pani IvanouSemz z Centra pre liebu drogovch zvislost v Bratislave) so spsobom prpravy,chemickm zloenm, so spsobom aplikcie a s almi faktami najm o tchto druhochdrog: rozliujeme hlavne leglne drogy, ku ktorm patria alkohol, kofen a nikotn aneleglne drogy, o s alej opsan - heron, efedrn, extza, fenmetrazn, methylfenidat,PCP, amfetamn, kokan, crack, marihuana, morfium, metamfetamn, LSD, rock, hai,peyote, meskaln, psilocybn, pervitn, pium. Pre niektor ely sa drogy ete mu delina takzvan mkk a tvrd.

Leglne drogy

Alkohol

Popri nikotne a kofene je u ns alkohol legalizovaniu drogou. Uva sa me od 18rokov, ale nie je dvod toto prvo vyuva. Alkohol je najrozrenejou drogou medzidemi a mldeou, jeho nesmierne riziko spova najm v tom, e pln mnohokrt lohureferennej drogy. Za opojn inok alkoholu je zodpovedn etylalkohol - C2H5OH,

jedovat derivt uhovodka. Chemicky ide o ru bezfarebn tekutinu, ktor mcharakteristick zpach a chu. Alkohol vznik kvasenm cukru a psobenm kvasiniek. Na

zklade prieskumov na Z a S realizovanch v roku 1998 malo vlastn sksenos salkoholom 43,5% 11-ronch det a a 76,1% 14-ronch. Problmom je i skor zaiatokponuky alkoholom od rodiov u vo veku 5 - 7 rokov dieaa. V roku 1994 51% optanch7-ronch det odpovedalo kladne na otzku, i im rodiia ponkli ampansk ako prpitokna Nov rok a spomedzi 14-ronch to bolo a 88,3%. V tom istom roku malo sksenos sakmkovek alkoholom ponknutm dospelm lovekom 97,2% optanch 18-ronch.Mlde asto v rmci experimentu s alkoholom vol formu vysoko rizikovho pitia akou s"pijansk zahy", spojen s konzumciou inch typov drog. Tento spsob pitia v sebenesie rizik zdravotn, socilne i monos stretu so zkonom. Mj nzor: Alkohol by samal pi len v malch mnostvch a a od 18 rokov.

Fae alkoholu Chemick truktra etylalkoholu

Kofen

Kofen (ten, guarann) je alkaloid zo semien kvovnka (Coffea) - najastejie Coffeaarabica a Coffea canephora. Nachdza sa vak aj v inch rastlinch.



5/31

M povzbudzujce inky na centrlnu nervov sstavu a pouva sa ako sasmnohch povzbudzujcich npojov. Odvar z praench semien kvovnka - kva - jeobbenm npojom na celom svete, najm vaka obsahu kofenu. Jeden z jehovedajch inkov je aj zvenie krvnho tlaku a dehydratcia. Je to nvykov ltka.Kofen je leglne pouvan droga. Mj nzor: Kofen by sa mal uva v trochu v menchmnostvch.

Kvov zrnk Kofen chemick truktra

Nikotn

Me sa uva od 18 rokov. Je to produkt z listov niektorch druhov rastlinnho rodutabak (Nicotiana), ktor pochdza z Ameriky. Na vrobn ely s vhodn iba dva druhy:tabak virgnsky (Nicotiana tabbacum) a tabak sedliacky (Nicotiana rustica). Obsahujealkaloid nikotn. Pestuje sa hlavne k vrobe cigariet a cigr. Tabak sa pestuje v 117 ttochsveta, tabakov polia s aj na Slovensku.

V minulosti sa najviac tabaku pestovalo v Severnej Amerike. V roku 2005 najviac tabakuvyprodukovala na (2,51 mil. ton), alej Brazlia (0,88 mil. ton), India (0,60 mil. ton),Spojen tty (0,29 mil. ton) a Indonzia (0,14 mil. ton). Celkovo sa vo svete v tom rokuvyprodukovalo 6,38 mil. ton tabaku.

Rastlina tabaku virgnskeho Balenie tabaku Tabakov cigareta

Rastlina tabak obsahuje nikotn, ktor patr medzi znme jedy, napriek tomu je naSlovensku jeho pouvanie legalizovan od 18. roku ivota. ist nikotn je silne toxickltka, ktor izolovali v laboratriu z listov tabaku. V priebehu niekokch mint psobsmrtene. Cigaretov dym sa sklad aj z monoxidu uhlka, ktor brni prstupu kyslka dopc. alou zlokou je decht v mimoriadne nebezpenej chemickej vzbe. Ten m nasvedom riziko ochorenia na rakovinu. Jednm potiahnutm z cigarety sa inhaluje vye3000 rznych chemickch ltok.



6/31

Fajenie je dynamickm stereotypom na zklade podmienench reflexov. Uvonenmnoradrenalnu v mozgu ovplyvn nladu, ale po poklese jeho hladiny v krvi ju op zhorujea vyvol tak potrebu znovu faji. Nikotn pokodzuje organizmus, hlavne jehokardiovaskulrnu a nervov sstavu. V slangu sa povie: cigo, vro. Mj nzor: Nikotn same faji, lebo je to leglna droga, ale a od 18 rokov, ale napriek tomu by sa nemaluva, pretoe fajenie je zdraviu vemi kodliv.

Tabakov pole Vyfajen cigarety Nikotn chemick truktra

Neleglne drogy

Heron

Makovice orientlneho druhu maku z ktorch sa vyrba syntzou z izolovanho morfnu.Ileglne sa dova z zie. Vhodn botanick variant maku siateho rastie hlavne v tzv.Zlatom trojuholnku (Barma, Thajsko, Laos), tie v Afganistane, Pakistane, Irne, ne,Turecku, Indii, Austrlii. Cena: okolo 300 Sk za tvrtku (gramu), ako zvisl s postupnenten zvyova dvky i na niekoko gramov denne, o je pre nenavyknutho smrtendvka. V Indii a ne u udia dvno prili na to, e ke vyfajili pium, mali zvltnepredstavy, pocity (halucincie). V sasnosti najzvanejia neleglna droga naSlovensku, nebezpen svojou akou nvykovosou a prevane injeknou formoupodvania. V slangu sa povie: tof, herk, hko, ej, kompt, omietka, matro, kame,kakao, prach. Mj nzor: Nebezpen droga! Neuva!

Heron v prkovej forme Prprava heronovho roztoku Aplikcia heronu



7/31

Efedrn

Je to alkaloid pochdzajci z rastliny Ephedra vulgaris Ruch. M formu bielehokrytalickho prku bez zpachu, chut horko. M povzbudzujce inky, ru innoschloralhydratu, ktor navodzuje spnok. Zvyuje innos ivotne dleitch orgnov,

slovn a pohybov aktivitu, zlepuje nladu, zniuje ospalos, pocit hladu. Spsobujenekud a pocity zkosti. Efedrn sa pouva na vrobu pervitnu. Efedrn sm o sebe mepri dlhodobom a nadmernom pouvan spsobi psychick i fyzick zvislos. V jehozaiatkoch bol pouvan ako tabletka na chudnutie, km sa nepreukzali jeho vedajieinky. Pri uit s vou dvkou kofenu v niektorch prpadoch dochdza k traseniu rk,silnmu beniu srdca a nastva striedanie telesnej teploty (teplo-zima). Mj nzor: Mal bysa pouva iba na lieenie, inak je nebezpen!

Tabletky efedrnu Chemick truktra efedrnu

Extza

Extza je najrozrenejou spomedzi tzv. diskotkovch, tanench drog. inn ltku vtabletkch extzy po prv raz syntetizovali v roku 1898. Verejnos vak tto drogu takmer50 rokov prehliadala. Medicnske pokusy poui drogu ako prostriedok zniujci chu dojedenia (anorektikum) alebo drogu pravdy neboli spen, alebo ich zastavili prezvltne vedajie inky. Extza (XTC alebo E) sa rozrila a v svislosti s technohudbou ale zato vemi razantne. Extza patr ku koloritu techno-parties, pretoe po jejuit doke mlde bez akchkovek problmov pretancova cel noci. Pilulky sa vyrbajv rznych farbch, vekostiach a s rznou potlaou.

K povzbudzujcemu prostriedku z laboratria sa mono dosta pomerne lacno. Jehozkladnou zlokou je amfetamn, MDMA je jeho derivt. Pod rovnakm nzvom sapredvaj aj prbuzn substancie. Preto sa daj ich inky a vedajie inky vemi akokontrolova. Pilulky sa asto dopaj aj inmi lacnejmi ltkami, napr. hroznovmcukrom alebo liekmi. Nebezpen s najm preto, e uvate asto ani nevie, o skutoneobsahuj. Niektor kombincie mu ma zhubn, ba priam smrten nsledky. VVVVslangu sa povie: ko, disko tabletky, holub, Lion King, Bugs Bunny, M.D.M.A., E, X, XTC,Adam, Koleso, Eva, droga lsky, kol. Mj nzor: Je to nebezpen droga, pretoe jeahko prstupn. Jej uvanie spsobuje zvislos.



8/31

Tabletky extzy

Fenmetrazn

Tto droga mala pvodne sli k lieeniu porch sstredenosti, mala pomharekonvalescentom pri rchlejom zotavovan. U deprimovanch ud mala zlepovanladu, pacientov priptanch na lko rchlejie zmobilizova. Krtko po uveden na trhsa ukzalo, e udia ber nie predpsan tyri, ale niekedy tridsa a tyridsa tablietdenne. Pouitie me vyvola poruchy nlady, nekud, ilzie a halucincie. Mj nzor:Fenmetrazn by sa nemal pouva. Je to nebezpen.

Tabletky fenmetraznu

Methylfenidat

M slabie povzbudzujce inky ako amfetamn. Aj napriek tomu na vznik klasicknvyk. Po pouit sa dostavuje strata citov, poruchy pamte, spnku, koncentrcie, nekud,agresivita a halucincie. Mj nzor: Nemal by sa pouva. Je vemi nebezpen.

Tabletky methylfenidatu



9/31

PCP

Je to fencyklidn znmy ako PCP. Je nezvyajnou drogou vzhadom na jej inky. Je tocelkom nepredvdaten droga. Vdy a na kadho psob inak. V slangu sa povie:Anjelsk prok, PeaCe Pill -prok mieru (odtia skratka PCP), diabolsk prach, zabijak,

amba, zombie. Mj nzor: PCP by sa nemal pouva, a je o to nebezpenej, e jehoinky s neznme.

Prok PCP

Amfetamn

Je synteticky vyrban biely prok, prpadne tabletky. Je to farmaceutick prpravok,pouvan ako lieivo (Elaston, Psychoton, Benzedrin). Amfetamn podporuje uvoovanietelu vlastnch ltok, predovetkm noradrenalnu. Je to siln stimulan ltka, ktorpriamo ovplyvuje centrlnu nervov sstavu. V slangu sa povie: speed, zobdza,tonk, zdvha, iskri, fazuky. Mj nzor: Amfetamn by sa mal pouva ako liek, nieako droga.

Tabletky amfetamnu Chemick truktra amfetamnu

Kokan

Kokan je droga, ktor sa zskava z vysuench listov rastliny koka (botanicky nazvanErythoxylum), d sa vak vyrba aj plne synteticky, m podobu bieleho prku. Kokanvolaj aj droga bohatch. V slangu sa povie: koks, cox, sneh, cko, charlie,hviezdy prach, sneh, snow alebo biely prok. Mj nzor: Kokan by sa nemal pouva,tak ako kad in droga.



10/31

Chemick truktra kokanu Kokanov prok Spsob uvania kokanu Sada na vdychovanie kokanu

Crack

Je to kokan, prevaren prkom na peenie -je bikarbontom formovan bza kokanu,o umouje inhalciu a zvyuje innos kokanu. kokan je tropnov alkaloid benzoylekgoninmetylester. Nem slangov nzvy. Mj nzor: Crack je synteticky vyrban

droga a navye nebezpen, jej problm je aj v jej relatvne jednoduchej dostupnosti apomerne nzkej cene.

Crack v zkladnej forme

Marihuana

Marihuana je mkk droga zloen z usuench a rozomletch listov, plodov alebo kvetovkonopy (Cannabis sp.). Je vemi rozren a v sasnosti asto diskutovan "ahk" droga, stupienok k"tvrdm" drogm. Najdleitejou innou ltkou je THC, ktor tvor cca 1 % rastliny. V slangusa povie: trva, grs, gres, marjnka, maria, it, pot, doint, smoke, kanuma, skunk,maslo, kre, seno, slama, ganda, bhang. Mj nzor: Sce je to mkk droga, nemala bysa napriek tomu pouva. Jej pouvanie je neleglne a kodliv.

Suen listy konopy



11/31

Morfium

Morfn alebo morfium je hlavn alkaloid pia. Patr do skupiny prbuznch derivtov,shrnne nazvanch morfnnov alkaloidy alebo morfny. Boli izolovan z maku siateho(Papaver somniferum). V slangu sa povie: Miss Emma, Morph, M. Mal by sa pouvaako liek pod dohadom lekrov, nie ako droga.

Morfnov prok Chemick truktra morfnu

Metamfetamn

Metamfetamn je syntetick stimulan droga, ktor sa vyrba z efedrnu, resp. vsasnosti z pseudoefedrnu redukciou jodovodkom v prtomnosti fosforu. Vyuval sa vmedicne, ale predovetkm sa zneuva aj ako droga. Ako u inch stimulantov, aj ttodroga vyvolva siln eufriu a psychick zvislos. Mj nzor: V medicne by sa malpouva aj naalej.

Metamfetamnov prok

LSD

Je extrmne siln halucinogn, ktor je bezfarebn a bez zpachu. LSD je polosyntetickalkaloid a silne halucinognna droga, je to ltka chemicky pomerne nestabiln a m

tendenciu sa rozklada vplyvom tepla, vzduchu i vody. LSD nie je fyzicky nvykov a pretouvate nemus dvku opakova. To je pre uvateov vhoda a pre ud, ktor robia protidrogm nevhoda. Na LSD a halucinogny veobecne sa ned naviaza fyzicky, alepsychick pokodenie je potom aleko vie. LSD zva ber udia inteligentnej,ktorm s heron alebo marihuana nemodern. LSD je pomerne dobre dostupn a je ajlacn a to aj pre iakov. Jedna dvka stoj okolo 200 korn. Droga sa predva vo formetabletiek a znmok. Pri LSD nie s abstinenn prznaky, o je alia nevhoda, lebo saned ahko spozorova jeho uvanie. Slangov vrazy pre LSD s kyselina i bielesvetlo, animal, barrels, beast, chief, crackers, dots, brown, ghost, heavenly blue, Lucy inthe Sky with Diamonds, micro dots, dots, pearly gates, ticket, trip, twenty five, weddingbells, zen, papier, znmka, acid, vlet, cesta ku dhe, cyklista, krytl, mikros, Bart



12/31

Simpson, Panoramix, Double Spiral, Hoffman, Red Dragon. Mj nzor: LSD by sa nemaluva, lebo je to siln halucinogn. Jeho problmom je, e sa zd, e nevyvolva fyzickzvislos, a preto si uvatelia myslia, e nie je nebezpen.

Tabletky LSD Chemick truktra LSD

RockJe to 90% istho kokanu zbavenho neistt a jeho efekty s desakrt vie akonupanie kokanu. Volaj ho tak kvli jeho malm jednoduchm lupienkom z kamea. Poeufrii ctenia nasleduj depresie a jej opakovanie. Mj nzor: Rock by sa nemal pouva

takisto ako kokan.

Rock v zkladnej forme

Hai

Je to lisovan, ivicov vaok samich kvetov rastliny konope siate, vo forme tvrdchlisovanch kociek, tyiniek alebo platniiek svetlo a tmavohnedej farby. ivicov formahaia, hnedozelenej a tmavohnedej farby, s typickou intenzvnou korenistou vou,prichdza na trh vo forme prku, tyiniek, pagikov, dotiiek a bochnkov.Faj sa, pridva sa do npojov a pod. V slangu sa povie: Ganja, bhang, charas, ha,okolda, it, aras, ira. Mj nzor: Hai by sa nemal pouva, napriek tomu, e je topopulrna droga, povaovan za mkk drogu. Jeho pouvanie je u ns ileglne.

Haiov gulika

Peyote

Je to druh kaktusu LOPHOPHORA WILLIAMSII. Je to pomaly rastci kaktus, pochdzajci



13/31

z pti, obsahuje meskaln a mnoho alch alkaloidov. Mj nzor: Sce ho nepoznm,viem e je nebezpen.

Kaktus Peyote

Meskaln

Je to psychoaktvny alkaloid. Pre jeho halucinognne inky ho pouvali severoamerickindini v Mexiku pri nboenskch ceremnich. Mj nzor: Nepoznm ho, ale viem e jeto halucinogn a je tie aj nebezpen.

Kaktus Peyote, z ktorho sa zskava meskaln Chemick truktra meskalnu

Psilocybn

Je ltkou, ktor sa nachdza v hubch - lysohlvkach . Jedn sa o prrodn halucinogn,ktorho uvanie je obvykle seznnou zleitosou a viae sa na netradin "hubrenie" vprrode. Huby sa obvykle konzumuj erstv, suen, prpadne sa z nich vyrba odvar.V slangu sa povie: lysohlvky, huby, shrooms, magic mushrooms, hubiky.... Mj nzor:

Je to nie prli bezpen ltka. Je to halucinogn, preto by sa nemal uva. Pre relatvnejednoduch dostupnos lysohlvok je mimoriadne nebezpen.

Huby Lysohlvky



14/31

Pervitn

Pervitn dodva pocit nabitia energie a odstrnenia navy (vyluovanm adrenalnu,noradrenalnu a dopamnu). lovek, ktor uva pervitn nem potrebu spnku a potrebuprijma potravu. Podrdenos nervovho systmu me vies k rozleniu. Pri pervitneje vetko zrchlen. lovek rozprva a rozprva, ske z jednej mylienky na druh.

lovek je stle v pohybe alebo je schopn nepretrite tancova, pretoe sa navajednoducho nedostav. Uitie pervitnu me by sprevdzan stavom neovldatenejjednotvrne sa opakujcej innosti (napr.: upratovanie). Dlhodob pravideln uvaniepervitnu vedie k preaenosti centrlnej nervovej sstavy, o sa me prejavipodrdenosou a agresiou. V slangu sa povie: Piko, pernk, pergo, perko, pko,speed, v Amerike ice. Mj nzor: Pervitn je nebezpen kvli jeho inkom, jednoduchejvrobe a rozrenosti u ns.

Prok pervitnu Formy aplikcie pervitnu

pium

Vyrba sa zo avy zelench makovc. Je zkladnou surovinou pri zskavan piovhoalkaloidu morfnu. Domorodci ho od nepamti uvaj ako drogu ovplyvujcu psychiku.Narkoman sa stva jej otrokom a po neodvratn smr'. Mj nzor: pium je nebezpen,lebo ovplyvuje psychiku

Zdroj pia: zelen makovice



15/31

3.as :Ak drogy uvaj iaci a tudenti? (prieskum)

Mlad udia zanaj s takmi ltkami, o sa volaj stimulan a asto pri nich zostvaj.Je to hlavne amfetamn, halucinogny (LSD) a extzu (tanen droga), menej kokan,

neskorie a zriedkavejie heron.

Snail som sa njs seriznu tatistiku alebo prieskum, v ktorom s zhrnut poznatky odrogch a mladch uoch. Mm tu zopr grafov z prieskumu ESPAD 1995 a 2007(ESPAD je skratka, ktor znamen Eurpsky kolsk prieskum o tabaku, alkohole a inchdrogch). V tomto prieskume sa pracuje s 15 a 19 ronmi tudentmi strednej koly adeviatakmi zkladnej koly. Tieto grafy s o fajen (nikotn), pit alkoholu a o uvan drogu tudentov a iakov.

Prieskumy o fajen tabaku:

Z tohto grafu vyplva, e s rastcim vekom pribda percento fajiacej populcie. Viac akodievat fajia chlapci.

Tento graf znzoruje koko % tudentov strednch kl na Slovensku faj. Tento graf



16/31

ukazuje vvoj mnostva fajiarov v skmanch rokoch. Vidme, e medzi poslednmidvoma skmanmi rokmi je pokles potu fajiacich tudentov.

Prieskumy o pit alkoholu:

Tento graf znzoruje vskyt pitia alkoholu tudentov. Tie je zoraden poda rokov 1995 2007. Znzoruje celoivotn pitie alkoholu (cel minulos), pitie alkoholu za minulch 20mesiacov a za uplynulch 30 dn. Vidme kadoron nrast spotreby alkoholu utudentov.

Toto je graf, ktor znzoruje ADS u dievat a u chlapcov. ADS je kla pitia alkoholu,ktor sa ur na zklade testu u konzumenta a vyjadruje stupe zvislosti o pitia alkoholu(0 = nie je zvislos, ale nevyjadruje abstinenciu, 1 12 bodov = psychick zvislos, 15 18 bodov = fyzick zvislos, 18 a viac bodov= ak zvislos)..

Prieskumy o uvan neleglnych drog:

Nasledujce grafy znzoruj uvanie marihuany alebo extzy na strednch kolch. Szoraden poda rokov vskumu (1995 - 2007). D sa na nich vidie, e uvaniespomenutch drog vzrstlo, dramaticky hlavne u nebezpenej extzy.



17/31

Grafy, ktor nasleduj znzoruj, koko percent 15, 16, 17, 18, a 19 ronch tudentov sid 1 alebo viackrt za ivot marihuanu alebo hai, extzu a LSD alebo halucinogny.

Na poslednch dvoch grafoch je vidie, vplyv vzdelania a vplyv rodiny na uvanie drog.Zistme, e m m diea niie vzdelanie, tm uva viac drog. V druhom grafe vidme, e

nepln rodina me ma za nsledok vyie riziko uvania drog.



18/31

4.as:Ktor drogy ud lieia?

Drogy sa nemusia vdy zneuva, mu sa pouva aj ako lieivo, naprklad pri lieenakch stavov pacientov v nemocniciach. Nemu sa vak pouva ako takzvanveliek. Naprklad v ase 1. svetovej vojny sa pouvalo morfium na tenie bolesti

vojakov, ktor prili v bojoch o konatiny. Pri hadan informci o tejto tme som naieltakto prklady pouitia drog ako lieku:

Marihuana proti bolesti

Vedci zo siedmich eurpskych krajn sa pokaj potlai omamn inky konopeindickho a pripravi z neho extrakt, ktor by bez neiadcich nsledkov pomoholpacientom, ktor trpia migrnami alebo reumou.

Marihuana na chudnutie

Prvmi klinickmi skkami preiel vemi subn experimentlny liek s nzvom taranabant.Zniuje chu do jedla a naopak zvuje spaovanie energie. Je mon, e pome znirozsah pandmie obezity.

Balenie marihuany

Heron ako liek

Heron ako liek po prvkrt vyrobil Felix Hoffman z nemeckej farmaceutickej spolonostiI.G. Farbenindustrie AG (dnes Bayer) v Elberfelde 11 dn po tom ako objavil aspirn. Bayerregistroval heron (pravdepodobne z nem. heroisch heroick) ako ochrann znmku. Odroku 1898 do 1910 bol predvan ako nenvykov nhrada morfnu a ako detskmedicna proti kau. Bayer predval heron ako "liek" pre ud zvislch na morfne do tej

doby km bolo objaven, e sa v revch metabolizuje na morfn. Vetky opity s vrevch metabolizovan na identick molekulu s odlinou koncentrciou v krvi. Rovnakoako s aspirnom, Bayer stratil niektor z jeho ochrannch znmok kvli 1. svetovej vojne.



19/31

Morfium proti bolesti

Morfium sa pouva v vemi malch dvkach na tlmenie strednej bolesti, alebo vo vchdvkach proti silnej bolesti.

Balenie morfnu

Efedrn proti astme, nzkemu tlaku, narkolepsie a opuchu nosnej dutiny

Efedrn je ltka, ktor sa pouva pri liebe astmy, proti nzkemu tlaku a narkolepsie(chorobn spavos) a aj ako lieivo uvoujce opuch nosnej dutiny.

Ndobka s tabletkami efedrnu

Amfetamn v lieku

Je to liek proti opuchu sliznice nosa pri ndche a tie na liebu narkolepsie (chorobnhospnku), i parkinsonizmu. Poas 2. svetovej vojny zohral amfetamn vznamn lohu pripreletoch americkch bojovch lietadiel ponad ocen, ako ivotabudi proti nave aspnku.

Prok amfetamnu



20/31

5.as:Centrum pre liebu drogovch zvislost

Centrum pre liebu drogovch zvislost v Bratislave (CPLDZ) je pecializovanzdravotncka intitcia, ktor poskytuje prevenciu, diagnostiku, liebu a tie nslednstarostlivos pre obanov, ktor maj akosti svisiace s uvanm psychoaktvnych ltok(ltky, ktor ovplyvuj psychiku loveka).

Okrem toho v Centre funguje aj Intitt drogovch zvislost (IDZ), ktor sa venujeinformanej, vzdelvacej a vskumnej prci v tejto oblasti a spolupracuje aj smedzinrodnmi organizciami (napr. Organizciou spojench nrodov OSN).

Ja som v rmci zskavania informci k mojej ronkovej prci v aprli 2009 navtvilCentrum pre liebu drogovch zvislost v Bratislave (CPLDZ) na Hraninej ulici. Napriekvekej pracovnej zaneprzdnenosti mi pani Mgr. Ivana Szemz, ktor tu psob ako

terapeutka a tie ako lektorka Intittu drogovch zvislost (IDZ) poskytla vea informci,ukzala mi jednotliv oddelenia a mal som prleitos vidie priestory, v ktorch sauskutouj jednotliv fzy lieby. Mal som monos vidie oddelenie, kde maj pacientireim ako doma. V tom oddelen nepracuje upratovaka, pacienti si tam upratuj, per,ehlia a postieaj postele sami. V tomto oddelen je zriaden aj fajiare. Potom somvidel aj posilovu, ktor tam pacienti maj a videl som aj spoloensk miestnos. Videlsom aj vdaju metadnu, kde mus pracovnka sedie za nepriestrelnm sklom, aby jupacienti neporanili, lebo s asto v nebezpenom zchvate zrivosti. Na to je zchytka,ktor som videl tie. To je miestnos do ktorej zatvoria pacienta, ktor m tak stranzchvat, e by mohol ohrozova pracovnkov. Z Centra pre liebu drogovch zvislostsom si odniesol jeden tester na drogy, dve informan brory a jednu knihu o drogch,

tyri plagtiky o rznych drogch, 10 zsad abstinencie a ponuku terapeutickch aktivtCPLDZ. Tieto plagtiky s v prlohe mojej ronkovej prce.

Vsledkom stretnutia s pani Mgr. Ivanou Szemz je aj nasledovn interview:

1. Ak mte lieebn metdy na liebu zvislost vo vaom stave?

Nae Centrum pre liebu drogovch zvislost v Bratislave patr pod Ministerstvo

zdravotnctva SR, sme zdravotncke zariadenie ttneho charakteru. Lieba zvislost prens znamen to, e vychdzame z medicnskych poznatkov a teda z medicnskehomodelu zvislosti, ktor hovor, e zvislos je choroba. Preto aj lieenie zvislost v tomtozariaden m charakter lekrsky, teda medicnsky a sasne psychoterapeutick.To znamen, e ke k nm prde lovek, ktor bu u m problmy, i u s alkoholom,fajenm alebo drogami alebo s tm, o slovo droga obsahuje, mus prs najprv k lekrovi,ktor maj pecilne tdium psychiatrie, t na zklade svojich pecilnych diagnostickchmetd, rozhovorov a prstupov uri, i tento lovek je vbec zvisl. Je tam niekokokritri, poda ktorch sa t choroba me alebo nemus potvrdi. Samozrejme, vo vekejvine prpadov sa t choroba potvrd. (Choroby oznaen ako F10 F19, to s vetko



21/31

zvislosti.) Tmto sa my potom venujeme a lieime ich.

Lieba zvislosti ako tak prebieha tak, e pacient, ktor u m stanoven diagnzu, prdedo psychologickej ambulancie, kde kolegyne psychologiky pracuj s testami, ktormi sapotvrd alebo nejakm spsobom ur, i s po psychickej strnke splnen kritrizvislosti ako takej. Teda ak lekr stanov diagnzu, psycholg ju potvrdzuje.

Psycholgovia potom napu do sprvy o pacientovi zver, e odporaj terapeutickpln. Sasne pacient mus shlasi s tm, e vetko, o do tohto okamihu lekri,psychiatri a psycholgovia robili je dobrovon a je to s jeho shlasom a tie e shlas stm, ako funguje toto zariadenie. Potom me by tento pacient zaraden do skupn askupinovch aktivt v rmci CPLDZ.

Lieba zvislosti v naom zariaden spova jednak v medicnskej starostlivosti, o spravideln kontroly u lekra, pravideln as v skupinch a ete v uvanmedikamentznej podpornej lieby (to s ist lieky, ktor pomhaj loveku, ktor jezvisl k tomu, aby jednak vysadil, teda prestal uva primrnu drogu, pre ktor k nmpriiel a potom aj asom aby vynechval tie lieky, ktor nhradne uval, aby u nemal

abstinenn stavy a neprjemn pocity, ktor sa dostavuj, ke si udia odvykaj od drog.lovek v takomto programe, o ktorom teraz hovorm, je v ambulantnom type lieby. Vambulantnom programe je pacient jeden rok a potom postupuje do takzvanchdolieovacch programov. Tch sa zastuj bval uvatelia, ktorch volme abstinenti,o s udia, ktor u niekoko rokov abstinuj od drogy naprklad kluby abstinujcichalkoholikov tzv. A kluby. Tam rieia problmy, ktor v svislosti so ivotom v normlnomprostred nastan, naprklad, ke ich niekto ponkne alkoholom, ako sa s tm majvysporiada, robia si vonoasov aktivity: kultrne, spoloensk, portov a podobne.Teda cieom takhoto dolieovacieho programu je takhoto jedinca udra v abstinencii: vnepit, v nedrogovan, v neuvan akejkovek nvykovej ltky.

V lkovej starostlivosti mme tzv. reimov prstup, o znamen e pre pacientov jeprsne stanoven program, ktor je rozplnovan na kad mintu da.

2. Ak zvislosti sa daj liei?

Vetky. Liei sa daj vetky. Vychdzame z toho, e e zvislos je choroba. Je vakotzka, i sa daj vyliei.

3. Ak je spenos lieby vo vaom stave?

Ned sa poveda presn slo alebo vyjadri sa percentulne. Povedala by som, e troch zpiatich sa podar vyliei, je vak potom ete vea prce na udran tohto stavu.

4. Uvaj drogy aj deti s vym IQ?

Inteligenn kvocient a zvislosti absoltne spolu nesvisia. To, i niekto zane uvadrogu svis s prostredm rodinnm, kolskm, s kamartmi.

5. Ak s star vai najstar pacienti?



22/31

Najstar pacienti maj hlavne problmy s alkoholom.o si pamtm, mala som tu 75 ronho alkoholika. Mala som na pohovore aj 80 ronhopna.

6. Za ak as sa d vyliei drogov zvislos?

Kritri na liebu zvislost hovoria, e za rok. Ale to s kritri. Je pravda, e sa hovor,e zvislos je lieiten a vylieiten, no pokia sa toto povie pacientovi, tak oni savinou domnievaj, e naozaj po roku bud plne v poriadku. Lene, pokia mnaprklad alkoholik prleitos sa napi alkoholu, ia, ocitne sa znova v tej kai, ako nazaiatku. Zvisl, aj ke abstinuje, m vo svojej hlave akoby spna, ktor sa aktivujekadm nslednm zobratm drogy a zvislos znova prepukne. Preto ja vdy hovorm, eproces lieby trv jeden rok, no samotn uzdravovanie zana a po tom prvom roku a toje celoivotn proces.

7. Stretli ste nejak diea z bratislavskej koly pre nadan deti ktor malo problmy sdrogami?

Jednak z hadiska ochrany osobnch dajov by som takto informciu nemohla da ajednak v naom zariaden pracujeme a s mladistvmi vo veku od 15 rokov. Mladchpacientov lieia prslun oddelenia v nemocniciach, naprklad tu v Bratislave naPsychiatrickej klinike Detskej fakultnej nemocnice na Kramroch.

8. o je metadonov program?

Metadonov program sa tka ud zvislch od heronu. Heron je droga, ktor sanajastejie uva priamym vpichom do ily. Tto udia maj ako jednu z monost liebypoui nhradn alebo substitun liebu. Metadn ako tak je vlastne nhrada za heron,je to tie opit, ale na rozdiel od heronu je to ist, laboratrne vyroben syntetick opit.Existuje postup, na zklade ktorho sa pre konkrtneho pacienta vyrob jemuzodpovedajca dvka, ktor uva niekoko tdov alebo mesiacov a my mu ju postupnezniujeme. Aby sa naprklad po roku alebo dvoch dostal na nulov rove.

9. Koko mladistvch s problmami s drogami sem prichdza samch?

Mlo mladistvch do 18 rokov sem prichdza dobrovone z vlastnho rozhodnutia. D sapoveda, e vetkch sem prived, nie, doslovne privle rodiia. Na to, aby sa pacientdobrovone dostavil na liebu alebo poiadal o u mme nae tatistiky, z ktorch je vidie,e a 6. lieenie je spen naprklad v metadonovom programe. Pacientov v tomtoprograme tu mme denne okolo 400. Ke prirtame ete alch napr. s alkoholovmizvislosami denne tu mme okolo 600 pacientov.Mnoh rodiia, ktor maj podozrenie, e ich diea prilo do styku s drogou, vyuvaj ajkomern slubu, ktor robme a to je vyetrenie mou na prtomnos drog v organizme.Mme rzne druhy testerov, ktor zistia prtomnos drogy (napr. marihuany, nikotnu) ajnapr. po 4 doch po uit drogy.



23/31

6.as:Slovnk pojmov

Droga - psychotropn ltka, ktorej povanie me vies k drogovej zvislosti. Nzov

pochdza z holandskho droog - vyprahnut.Zvislos - stav, kedy osoba pociuje nevyhnutn potrebu poi toxick ltku, v dsledkujej optovnho uvania.

Metadn syntetick opit , ktor sa asto pouva pri substitunej liebe heronovejzvislosti.

Substitun lieba - program lieby, pri ktorej sa poda prsnych kritri vberu pacientovdva zvislmu od opitov nhradn ltka, namiesto pvodne uvanej drogy

Abstinenn prznaky - telesn a psychick zmeny, ktor sa objavia po preruen aleboukonen uvania drogy.

ADS kla zvislosti od alkoholu, z anglickho alcohol dependence scale



24/31

7.as:Zver

o mi tto prca dala?

Tto prca mi dala mnoho vedomost o drogch. Aj ako sa im ubrni, aj o tom, aknebezpeenstvo pre ns predstavuj. Pri psan tejto prce som sa dozvedel, aj ako sa dliei drogov zvislos, ale aj to, ako sa drogy delia a aj ktor s leglne a ktor nie. Ttoprca mi hlavne dala alie pouenie do ivota. Videl som ud, ktor droguj, ktor sichodia vymiea striekaky a vybera metadon a nie je to prjemn pohad. Hlavne na maneprjemne zapsobilo vyjadrenie, e kto sa raz s drogami zapletie, m celoivotnproblm. A nie iba on, ale i vetci jeho blzki.

A naozaj na zver:

Problmy svisiace s alkoholom a drogami nielen zniuj bezpenos a kvalitu

kadodennho ivota, ale s tie zdrojom znanch vdavkov. Je vemi dleit pre nsdeti, aby sme sa so vetkmi problmami zverili rodiom, lebo hlavne oni mu ovplyvnii sa diea stane konzumentom drog alebo nie. Niektor rodiia si vimn, e ich diea sadostalo do kontaktu s drogami hne a daj ho prpadne liei, ale niektor si to vimn avtedy, ke im ich diea kradne peniaze. Niektor rodiia si to ani nevimn. plnenajdleitej zver mojej prce znie: poznajme, ak nebezpeenstvo s drogy, lebo viemesa brni iba pred vecami, ktorm rozumieme a ktor poznme. A v iadnom prpadedrogy neskajme, lebo drogy sa nedaj iba vyska, hroz celoivotn zvislos! Ajpracovnci CPLDZ to potvrdzuj: lieenie v ich zariaden trv rok, ale vylieenie aabstinencia je celoivotn proces.



25/31

8.as:Zdroje informci

Pouit knin literatra:

Peter Lustig a kolektv autorov, Detsk lexikn od A do Z, Ikar, Bratislava 2003 Dr. Ross Campbell, Tvoje diea a drogy, Porta Libri, Bratislava 2003 Sylvia Schindlerov a Helmut H. Erb, Drogy, Mlad let, Bratislava 2003 Centrum pre liebu drogovch zvislost, Intitt drogovch zvislost, informan

brora Michael de Rider, Heron od lku k droze, Argo, Praha 2002 Viktor A. Debnr, Konop a marihuana USA a canabis v prvn tetin 20. stolet,

Volvox Globator, Praha 2005 Kolektv autor, sdruen SANANIM, Drogy otzky a odpovdi, Portl, Praha

2007

Lester Grinspoon & James B. Badalar, Marihuana zakzan medicna, CADPRESS, Praha 1993 Nikki Sixx, Heronov denky, Deus, Praha 2007

Pouit internetov literatra:

www.referaty.sk www.durek.szm.sk www.kruciata.sk www.wikipedia.org www.referaty-seminarky.sk www.primar.sme.sk www.magazin.atlas.sk www.edusan.cz www.infodrogy.sk images.google.com www.drogy.sk www.ozodyseus.sk www.cpldz.sk sk.help-eu.com



26/31

9.as:Poakovanie

Tmto sa chcem poakova pani Mgr. Ivane Szemz z CPLDZ za informcie aj materily,ktor mi poskytla. Tie jej vam aj za to, e si na ma nala as a odpovedala mi na

moje otzky a previedla ma po celom Centre pre liebu drogovch zvislost.



27/31

10.as:Prlohy

Marihuana a extza, letiky z CPLDZ



28/31

Pervitn, letik z CPLDZ



29/31

10 zsad a 1 doporuenie, letk z CPLDZ



30/31

Ponuka terapeutickch aktivt CPLDZ



31/31

Letk Intittu drogovch zvislost

Documents

Rocnikova Praca Kubo 2008-2009 - Drogy