Dubrava - banictvo na Liptove

  • View
    224

  • Download
    2

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Dubrava - banictvo na Liptove

Text of Dubrava - banictvo na Liptove

OCR Document

Z DEJN BANCTVA

VLIPTOVE

VOD

ING. TEFAN BUBNIAK

Bval lanov drha na banskom seku Dechtrka

Guov mlyn so pirlovm triediom v novej flotanej pravni

V roku 1988 sme si slvnostne pripomenuli vznik spolonho ttu echov a Slovkov - eskoslovenskej republiky. Pre pracujcich zvodu Rudn bane, n. p. Dbrava na tento rok pripad aj 725. vroie banctva v Liptove.

Histria banckej innosti v tejto oblasti sa zaala psa na severnch svahoch Nzkych Tatier, na miestach, ktor i dnes s sfrou zujmov geologickho prieskumu a nslednej aobnej a spracovateskej innosti.

Pracujci z Dbravy a b1zkeho okolia - dnen nositelia banckych tradci v Liptove - aia antimnov koncentrt. Poda dosia vyaenho mnostva Sb konc. (antimnu) a existujcej surovinovej zkladne loisko Dbrava predstavuje najvie ,antimnov loisko v meradle SSR a patr medzi stredne vek svetov loisk antimonu.

Bancka innos v Liptove, na jednotlivch loiskch i v dbravskej lokalite v minulch storoiach bola z rznych dvodov preruovan. Tieto negatvne zsahy do ivota udu boli prinou, e banci odchdzali za prcou do ban v inch oblastiach v tuzemsku i do zahraniia - Maarsko, Franczsko, Nemecko, Belgicko. Napriek tmto skutonostiam bancke tradcie sa zachovali dodnes zvl v obciach Dbrava, ubea, Liptovsk Kaany i alie.

innos bankov nadvzuje na dlhoron revolun tradcie, socilne a politick boje a je sasou revolunho hnutia a pokrokovej ast obyvatestva Liptova. V boji proti kapitalizmu vznamn kapitolu tvor obdobie od r. 1921, ke sa do ela triedneho zpasu postavila Komunistick strana eskoslovenska. Pod vedenm komunistickej strany sa prehlbovala sila asebauvedomenie proletaritu a bankov, o vystilo v boj proti burozii a faizmu. Nai pracovnci sa aktvne zastnili na odboji za oslobodenie v Slovenskom nrodnom povstan. V partiznskych skupinch v boji za nau slobodu mnoh obetovali to najdrahie - svoje ivoty. es ich pamiatke!

Po osloboden naej vlasti slvnou Sovietskou armdou zaala bancka innos na tomto loisku pod Chabencom meni svoju podobu a nadobudla intenzvny rz..

Toto silie si vyiadalo vea masovopolitickej prce a tvorivej iniciatvy pracujcich. Vaka tomu sa podarilo obnovi azmodernizova proces aby a spracovania rudy a postupne zavies viacer technick zlepenia. V rokoch 1976-77 bola vybudovan nov prava rd, pozornos je venovan intenzifikcii aby, VTR, spracovaniu rudy, ale aj aliemu zlepovaniu pracovnch, socilnych a ivotnch podmienok pracujcich.

Vznamn socilne zmeny v ivote naich bankov nastali prijatm uznesenia vldy SSR . 41/82 v Sbore opatren na alie prehbenie socilnej starostlivosti, ivotnch a pracovnch podmienok v banctve, uznesenia vldy SSR . 129/82 a 241/86 o prehben zdravotnej starostlivosti o pracovnkov v banctve, pracovnch a hygienickch podmienok a preventvnej starostlivosti. Tieto opatrenia dokumentuj starostlivos stranckych a ttnych orgnov o bankov a podmienky ich namhavej prce.

Rozvoj pracovnej iniciatvy v naom zvode a zvzkov hnutie kolektvov brigd socialistickej prce, komplexn racionalizan brigdy, s vznamnmi initemi pri zabezpeovan nronch loh vykonvacieho plnu. Bez iniciatvy pracujcich by sme neplnili stanoven lohy tak spene, ako sme ich zaznamenali v doterajom vvoji.

Pri prleitosti tohoto jubilejnho vroia banctva v Liptove vyjadrujem presvedenie, e n kolektv pod vedenm KS aj v budcnosti astne spln lohy vyten v programe Komunistickej strany eskoslovenska.

Z DEJN BANCTVA

A OSDLENIA LIPTOVA

RSDr. JN HLA VIENKA

Fotokpia dosia najstarej banskej mapy na Slovensku tlne "Bo dar" z Jarabej z roku 1556

Fotokpia jednej z najstarch listn kra Ladislava VI. z 13. storoia

Slovensko je krajina rozlohou mal, ale svojou prrodou vemi bohat a nevdane krsna.

Jednou z najkrajch oblast Slovenska je i Liptov poda predhistorickch kamennch a bronzovch nlezov bol obvan u v praveku.

V stredoveku tadiato viedli dleit obchodn cesty. Ich bezpenos strilo mnostvo opevnen. I ke vinu z nich dvno pohltil neprosn as, navdy zastali zaznamenan v pamti ud. Najstarie psomnosti o Liptove vlastn Literrnohistorick mzeum Janka Kra v Liptovskom Mikuli s to donan listiny uhorskch krov z 13. storoia. alie psomnosti s uloen v ttnom oblastnom archve v Byti, v ttnom strednom archve v Banskej tiavnici, v ttnom okresnom archve v Liptovskom Mikuli, v Liptovskom mzeu v Ruomberku, ale aj v archvoch v Budapeti a vo Viedni.

Liptovsk kotlinu obklopuj najvznamnejie a najvie horstv Slovenska - Vysok Tatry, Zpadn Tatry a Chosk vrchy na severe,

Nzke Tatry na juhu, Vek Fatra na zpade. Na vchode sused s Popradskou kotlinou. Liptovsk kotlina m tvar pretiahnutho kruhu - elipsy. Pretek ou najdlhia rieka Slovenska, Vh.

Hrebene pohor po obvode Liptovskej kotliny dosahuj 2000-2500 m nad morom a kotlina m priemern nadmorsk vku viac ako 500 m. V priemere je tu chladnejie i vlhie podnebie ako inde na Slovensku. Na mnohch svahoch hlavnch hrebeov obklopujcich Liptovsk kotlinu sa udruje sneh 140-200 dn v roku.

Nzke Tatry boli vznamnou oblasou banckej innosti v Liptove v minulosti i prtomnosti. Boli vytvoren vrsnenm alpinskho typu koncom druhohr a zaiatkom treohr Patria medzi tzv. jadrov pohoria.

Hlavn hrebe Nzkych Tatier stpa cez masv Praivej na zpade severovchodnm smerom a po Vek horu (1640 m). Odtia sa tiahne vchodne cez Chabenec (1955 m) na najvyie vrchy - Deree (2003 m), Chopok (2024 m) a umbier (2043 m), ktorm bralnat svahy dodvaj vehorsk rz. Hlavn hrebe z umbiera postupne kles a do sedla ertovica (1238 m).

Z hlavnho hrebea Nzkych Tatier vybiehaj rzsochy. Na severnej strane s to rzsochy Salatna (1630 m), Bru (1886), Tanenice (1681 m), Krakovej hole (1751 m), Rovnej hole (1723 m), Velikho boku (1727 m) a Medvedej (1569 m). Rzsochy s od seba oddelen hlbokmi dolinami. Na severnej strane je to upianska dolina, Dbravsk dolina, Demnovsk dolina, Jnska dolina (Svtojnska dolina), Bocianska dolina a iernovska dolina.

Hlavn hrebe Nzkych Tatier i bon hrebene s zo uly. V jadre pohoria s i krytalick bridlice, ruly a svory. Predhoria zo severnej i junej strany s prevane z vpenca a tvoria typick krasov kraj.

V ulovch psmach ,s loisk rd, prevane eleznch, antimnovch, medench, barytovch, striebornch a zlatch.

V dobe adovej boli Nzke Tatry pokryt adovcami. Najzrejmejie dkazy jestvovania adovcov vidme pod umbierom, v Ludrovej doline, v Jnskom Krahove, pod Chopkom, Dereami, Poanou a Chabencom. Najv adovec bol pod severnmi stenami umbiera. Tu s mornov nvria najzrejmejie. I jazierka v Jnskom Krahove, Ludrovej, Lukovej i pod Chabencom s svedkami dvneho zaadnenia umbiera.

O Nzkych Tatrch meme poveda, e s najmalebnejm pohorm Slovenska. Tu sa stretvame so vetkmi druhmi prrodnch krs. Vynikaj rozmanitosou. Hlavn hrebe m prevane hrnat rz, km predhoria sa chvlia pestrou romantikou spojenou s bohatou flrou a faunou.

Dlhodob archeologick vskum umonil uri hranice jednej z najvch pravekch aglomerci u ns, ktor s kolsajcou intenzitou existovala po dobu piatich storo. Sdlisk sa rozprestierali v katastroch obc Vlaky a Bobrovnk na ploche viac ako 21 ha.

Pohntkou vzniku tchto osd bola vhodn poloha v strede Liptovkej kotliny na diakovej komunikcii, ale ich rozvoj zabezpeilo hlavne intenzvne vyuvanie nzkotatranskch losk medi, striebra a zlata. Dokazuj to poetn dielne na spracovanie kovov. Vznam Liptovskej Mary ako vrobno-obchodnho centra svojej doby bohato dokumentuj importovan tovary zo Stredomoria, iernomoria, alpskej oblasti, Anglicka, Pobaltia a pod. Vysok rove existujcej spoloensko-ekonomickej truktry doklad rozrenie vmeny prostrednctvom naich najstarch platidiel - minc. Ich urit druhy (typ Liptovsk Mara) sa razili priamo v lokalite. Doteraz s ete nepreskman i in miesta v severnej asti Nzkych Tatier, napr. vrch Veratn Vezverys (Ves Vresov) - na vresoviti pri Liptovskom Jne, kde sa na poli nala troska eleznej rudy, bohat, archeologiok materil podobnho typu ako na Havrnku alebo na Rohake pri Ianove, a znme s aj tzv. bronzov mee "liptovskho typu". Toto vetko dokazuje, e u v praveku ponkali troby zeme mnohm genercim bankov svoje poklady.

Nlezy v hroboch z predhistorickch db svedia o tom, e obyvatelia ijci na tomto zem vyuvali nerasty na vrobu zbran, nstrojov a ozdobnch predmetov. Boli to prevane minerly medi, rdze zlato, odrody kremea, ale aj alie suroviny.

V Liptove boli a s aj rozsiahle raelinov vskyty na planine vihrov a vresovisk pri Liptovskom Jne. Uhlie bolo njden na Borovom,

na Hutch, pri trbe, Kaanoch, Smreanoch, ale aj nad Zvanou Porubou.

Zlat, strieborn a antimnov nlezisk spojen u s banctvom s spomnan v Bociankej a upianskej doline, najm v priestoroch Magurky. Antimnov bane boli znme v Krovskej ubeli a v Dbrave, ktor vak nenadobudli vieho vznamu. Pod ttom Kriva Hybania hadali zlato-strieborn ily (odtia je pomenovanie Pod - bnskm, Pod baami). Vemi kvalitn mramor bol njden v blzkosti obce Huty, v Kaanoch a pri Bobrovci. Meden ruda sa vyskytova1a a vyskytuje, pri Maluinej a v doline Belej.

Dvno zaniklo i liptovsk hutnctvo, najm eleza, spracovanie medi a antimnu (v L. Hrdku, ubochni, Ruomberku, Michale, Maluinej at.) a hmornctvo (Ruomberok, Maluin at.).

Poda privilgi Karola Rberta zo da 14. novembra 1340 pre mesto Ruomberok bolo im povolen hada zlat, strieborn i meden rudy kdekovek, ale povinn s, ako sa to aj inde zachovva pri zlatch a striebornch baniach, "krovskej jasnosti poplatkom sli". Bansk aba bola u ns do tej doby mlo vyvinut, lebo poda zastaralch predpisov prvo hada a ai rudu mali iba meania a hostia krovskch banskch miest. Z vyaenej rudy platili panovnkovi da - urburu. Zemepni mali mal osoh z banskej aby, lebo pozemok, na ktorom sa nachdzala ruda, pripadol panovnkovi. Preto zemepni vemi asto zatajovali rudn loisk a bansk aba sa nerozvjala. Kr Karol Rbert prvom zmenil tento predpis. Pozemok s rudnm loiskom ostal i naalej majetkom zemepna (prklad zemanov z Lipt. Jna .

Recommended

View more >