História cirkevného zboru a opravy modlitebne O presídlení Slovákov z Maďarska, ale aj z Rumunska a z tzv. Dolnej zeme a o výmene obyvateľstva sa nielen napísalo, ale aj hovorilo veľmi veľa, hlavne pri výročiach, ktoré pred rokom, ale aj oveľa skôr prebiehali Teraz sa však sústredíme na udalosť, ktorá je dôležitá pre náš cirkevný zbor. Sem, do obcí Tešedíkovo a Diakovce, prišli v roku 1947 evanjelici z Maďarska z Csanádalbertu, Pitvaroša a z Nového Nadľaku a z Rumunska z Nadľaku. Do Žihárca prišli evanjelici z Maďarska z Nagybanhegyeša. V tom období sa prihlásilo k evanjelikom v Tešedíkove 790 duší, v Diakovciach 560 duší a v Žihárci 398 duší. Spolu ich bolo 1748. Do roku 1947 v týchto obciach nikdy nebývali evanjelici a nikdy tu nemali cirkevné zbory ani majetok. Keďže o zbore nie je napísaná história, hľadali sme v zborovej korešpondencii a v archíve Generálneho biskupského úradu, kde sa zachovali niektoré údaje, a zisťovali sme, ako to vlastne bolo po príchode na Slovensko a ako sa evanjelici tu usadili. Po presídlení si evanjelici začali zriaďovať cirkevný zbor. Vedením poverili starších a úprimne veriacich bratov zo svojich radov. V Diakovciach Ondreja Urbana, v Tešedíkove Štefana Urbana a v Žihárci Jána Antala. Duchovne zabezpečoval presídlených evanjelikov vo všetkých troch obciach predseda osídľovacieho úradu br. konsenior z Modry – Július Dérer. Aj Biskupský úrad ZD sa staral o týchto ľudí. Posielal sem viacerých bratov farárov a kaplánov, ktorí prichádzali za veľmi ťažkých podmienok, aby slúžili novoprijatým členom evanjelickej cirkvi. Bola to naozaj ťažká práca, keď tu nebola ani fara, ani kostol. Čo bolo aspoň čiastočne pozitívne, bolo to, že v Diakovciach a v Žihárci mala reformovaná cirkev svoje kostoly a boli ústretoví voči evanjelikom a prijali ich do svojho duchovného stánku, kde sa s nimi striedali. V Tešedíkove však reformovaná cirkev nebola, preto sa tam začali stretávať na službách Božích v národnej škole. Lenže po znárodnení ich už tam nepustili, preto sa dlhé obdobie stretávali v dome Juraja Dováľa, ktorý bol cirkevníkmi poverený postarať sa o zabezpečenie služieb Božích. Práve v takýchto časoch veľmi často spomínali na svoje zanechané zbory a krásne kostoly, ktoré nechali v Maďarsku a Rumunsku. Od 1. 2. 1948 bol poverený pre tieto obce br. farár Pavel Kubík, ktorý pôsobil v Nových Zámkoch. Aj naša evanjelická cirkev často prerokovávala tieto obce aj zbory, ktoré už niekde vznikli. Prípisom z biskupského úradu zo dňa 10. 2. 1948 bolo informovať ľudí tak, že z obcí Tešedíkovo, Diakovce a Žihárec bude najvhodnejšie na centrum zboru Tešedíkovo, ktoré je najživšie a má najviac členov a je v strede nádejného zboru. Brat farár Kubík bol za Diakovce, lebo sa chcel v budúcnosti postarať o Šaľu a Veču. Sídlo zboru chceli mať u seba aj Tešedíkovčania, aj Diakovčania. Za celozborového dozorcu bol zvolený školský inšpektor Čech z Galanty. Listom z 10. 2. 1948 bol daný aj príkaz zvolať konvent na riešenie konfliktnej situácie. Celý zbor bol rozladený, lebo cirkevníci sa nevedeli dohodnúť. Na podnet z porady presídlencov vznikol dňom 1. 7. 1948 nový seniorát s názvom Dunajský. Na tomto základe sa v obciach, kde ešte neboli zbory, mali vytvoriť systemizované kňazské stanice. To sa uskutočnilo 1. 7. 1948. Dňa 20. 7. roku Pána 1948 bol založený cirkevný zbor Diakovce – Tešedíkovo – Žihárec. Tento zbor bol založený ako združený cirkevný zbor a všetky časti mali rovnocennú časť cirkevného zboru s počtom 1724 duší. Tešedíkovo malo 781, Diakovce 554 a Žihárec 389 členov. Vtedy Šaľa-Veča a niektorí prihlásení evanjelici v Šali patrili pod cirkevný zbor Rastislavice (Degeš), kde pôsobil br. farár Gajdoš. Keďže to bolo ďaleko, niektorí začali chodiť zo Šale do Diakoviec. Napriek tomu, že združený zbor bol založený, po dobu dvoch rokov nemal volených funkcionárov ani kňaza.

V decembri 1949dostal cirkevný zbor prísľub, že medzi plánovanými 10-imi kostolmi bude vybudovaný aj kostol v Tešedíkove. Tešedíkovo požiadalo o zaradenie stavby kostola do päťročného plánu, ale v roku 1950 bolo budovanie kostolov zastavené. V zbore boli stále nezhody, a tak administrátor z Modry – br. farár Július Dérer - vyhlásil konvent a presbytérium pre všetky tri obce za účelom voľby kňaza a presbyterov. Služby Božie boli v Tešedíkove 30. apríla 1950 o 9.30 hod., o 11.00 hod. celozborové presbytérium, o 12.00 hod. volebný konvent v národnej škole a popoludní boli služby Božie o 15.00 hod. v Žihárci a o 19.00 hod. v Diakovciach. Za námestného farára bol zvolený br. farár Pavel Kubík. Vtedy bolo prihlásených školopovinných detí na ev. náboženstvo v Diakovciach 84, v Tešedíkove 114 a v Žihárci 65. Žihárec sa v r. 1951 pričlenil k združenému cirkevnému zboru Neded – Vlčany. V Diakovciach mávali služby Božie v kostole Reformovanej cirkvi do roku 1968, keď dostavali modlitebňu, ktorá bola posvätená 11. augusta 1968. V Šali bol založený cirkevný zbor v r. 1969 s počtom rodín 120. V 70. rokoch sa aj Veča pričlenila k CZ Diakovce. V súčasnom období má cirkevný zbor matkocirkev Diakovce a dcérocirkvi Tešedíkovo, Šaľu a Šaľu-Veču. V Diakovciach je 118 členov, v Tešedíkove je 171 členov, v Šali je 166 členov a vo Veči je 44 členov zboru, čo je spolu 501 veriacich. Zoznam bratov farárov, ktorí v našom zbore pôsobili: 1948 – 1955 nám. farár Pavel Kubík 1955 – 1961 nám. farár Pavel Valent do r.1963 bol zbor administrovaný z Nededu Ľubomírom Rožkom 1963 – 1964 nám. farár Ondrej Koč 1964 – 1971 nám. farár Michal Masár 1971 – 1972 nám. farár Štefan Juretič 1972 – 1999 nám. farár a konsenior DN seniorátu Dušan Albini Od r. 1999 – zborový farár Dušan Chovanec Histórie modlitebne v Tešedíkove 1. septembra 1951 CZ Diakovce – Tešedíkovo zakúpil od Fondu národnej obnovy v obci Tešedíkovo nedostavaný dom na modlitebňu za 118.220.- Sk. Keďže nemali financie a zbor už mal pôžičku z Biskupského úradu vo výške 81 000,- Sk na zakúpenie fary v Diakovciach, predsa len dostali tieto financie, ktoré im neskôr naša cirkev odpustila, takže ich nemuseli vrátiť. Modlitebňa v Tešedíkove sa začala stavať v r. 1953 a o rok bola dostavaná. Stavbu stavali, ako bolo zaznamenané, cirkevníci svojpomocne aj s milodarmi cirkevného zboru a štát ich podporil sumou 30 000,- Sk. Posviacka bola 13. júna 1954 br. seniorom Kováčom z Nových Zámkov. Modlitebňa však stále vlhla a viackrát bola opravovaná, ale nič nepomáhalo, iba to finančne zaťažilo cirkevný zbor. V roku 1996 za do modlitebne zaviedol plyn a postupne znova prebiehali opravy múrov a maľovky. V roku 1999 sa steny obili a znova sa omietlo, ale steny vlhli, preto bolo potrebné pristúpiť ku generálnej oprave. Pri návštevách pána starostu Júliusa Borsániho na našich službách Božích a Svetovom dni modlitieb, ktorý tu pravidelne mávame, si aj on všimol naše problémy a ťažkosti. Po prerokovaní s obecným zastupiteľstvom sme za veľkej pomoci obce Tešedíkovo začali s generálnou opravou modlitebne. Znova sa obili steny, ale najskôr sa podpílila celá modlitebňa a múry museli uschnúť. Potom sa omietla a vymaľovala, vymenila sa strecha a dokončili sa všetky ostatné opravy. Výsledok je taký, že máme úplne nový stánok Boží, do ktorého je radosť chodiť a počúvať v ňom slovo Božie. Dušan Chovanec