Gny divoiny Verejn zujem Ako sa men vidiek Zlepime vzdelvanie Obianska spolonos

jarnk/2015

14. sloFEEkttma: aktivizmus n kadodenn

A S O P I S T U D E N T O V E K O L G I E A E N V I R O N M E N TA L I S T I K Y N A T U Z V O

vodnk

1

mil itate!dr v rukch revolun slo eFEEktu. V marci sa pojtko had trochu aie, no pvodne si ho mal ta u v novembri, k 25. vroiu

revolcie. Len sme ho nechali vyzrie, dors, zaplni sa dobrmi lnkami a z jesennka sa stal zimnk. Revolune prv! Myslme si vak,

e novembrov posolstvo je v ns stle a nielen vtedy, ke o om pu vetky mdi (okrem eFEEktu. Ten ide, ako obvykle, proti prdu :)

Preo je pre ns nen tak dleit? My, redaktori, vaka slobode tlae meme psa naprklad tieto riadky. Kedysi by som

tu mohla psa len chvlospevy na to, ako asne sa o ns tt star a pln pronice. Dnes tu mem napsa, e v mnohch prpadoch

na ns kale. e poka si nedupneme a neotvorme sta, tak nm bude skka po hlavch. A preo o tom pem v vodnku asopisu na

Fakulte ekolgie a environmentalistiky?

Pretoe, v prvom rade sme udia, obania, a potom ekolgovia, environmentalisti, vedeck pracovnci i ochranri. A ako vrav

v profile absolventa Laco Bro, niekedy sa proste len muste nahneva a zrazu sa to deje. Ke z vs po ase zlos a mldencky aktiv-izmus vyprch, stanete sa environmentlnym pracovnkom na Stredisko evnvironmentlnej vchovy Dropie a ute deti lske k prrode.

Niektorch ten obiansky aktivizmus neprejde, zd sa, nikdy a vdy sa bud pasova so systmom a rozma kriticky naprklad o tom,

i s verejnoprospen stavby naozaj prospen verejnosti. Ako Maa Paulkov, pre niektorch slatinkov, vo svojom lnku.

alia rovina revolcie, ktor sa nesie tmto slom, je revolcia vo vzdelvan, v kolstve, konkrtne v tom vysokokolskom.

Ponkame vm filozofick esej Toma Chabadu z Katedry environmentlnch studi MUNI v Brne a optimistick pohad sn na-jvieho aktivistu na FEE, Janiho Supuku, stojaceho pri zakladan tudentskej rady TUZVO. Chalani ukazuj, e veci sa daj meni

k lepiemu. Potvrdzuj, e kola nie je len o prednkach, ako sme tvrdili u v EkoCentre na FEE, ke sme zaali organizova vegnske

veery, premietania, festivaly a workshopy. Tak svit nm na lepie asy? Bude to zlea aj (len) na ns. Pretoe kto sa nesna zmeni

systm k lepiemu, nem prvo na ani frfla. To je prli jednoduch.

V spojitosti s 25. vrom slobody by sme radi spomenuli, e prve ekologick hnutie patrilo k najaktvnejm prdom

a hbateom porevolunch rokov v obianskej spolonosti. Mnoh zdruenia tto sila bojova za prrodu, ktor len mlky zna viny

ud, neprela. Rozhovorom s Katkou Grichovou z VLK-a chceme zrove bra predsudky verejnosti, e ekolgovia sa menia na

ekoterotistov. Dnes s prvee (bohuia?) menej radiklni a viac odborn a systmov. m sa vraciam op k vodu tejto vahy, e

zkladom je obianska spolonos, v ktorej sa meme slobodne prejavi. A ako odpoved v rozhovore Karolna Mikov, riaditeka

PDCS, prve tdium na vysokej kole je pre mladho loveka idelny as, kedy sa zaa intenzvne angaova v obianskych aktivitch.

Andrea Uherkov

Obsah:

Tituln strana: (Feri uriank)

1 vodnk (Andrea Uherkov)

2 Dao sa udialo - dao sa udeje (Andrea Uherkov, Jn Supuka, Martin Cero Cerovsk, Viera Minaroviov)

3-5 Gny divoiny - rozhovor s Katarnou Grichovou (Viera Minaroviov)

6 Komunitn centrum Ssov (Radoslava Spiiakov)

7-8 Verejn zujem - nechme tt rozhodova bez ns? (Martina Paulkov)

9-10 Gabkovo: Ako sa pred dvoma desaroiami zmenil rz Dunaja (Marek Javorsk)

11-13 Tuje problm - ako sa men vidiek (Andrea Uherkov)

14 Podp - miesto ako z rozprvok (Daniela Domekov)

15-16 O obianskej spolonosti s Karolnou Mikovou (Viera Minaroviov)

17-18 Sokraci (Andrea Uherkov)

19-20 Svit nm na lepie asy... (Jn Supuka)

21-22 Zlepime vzdelvanie, zlepme tm spolonos (Tom Chabada)

23-24 Profil absolvensta - Ladislav Bro (Andrea Uherkov)

25-26 Ohliadnutie za socilnou ekolgiou Murraya Bookchina (Andrej Fekete)

27-28 Vegnsky veer, ltenky

- - kalendr (Darinka Tutkov)

2

Dao sa udialo

Diskusia 25 rokov slobody (tlae) a aktivizmu13.oktbra sme na pde TUZVO s poz-vanmi hosami diskutovali o aktivizme, slobode prejavu i obianskej spolonosti. Dikusie sa zastnila Eva Kovaechov, Mikul Huba, Juraj Smatana a Martina Paulkov. Po dikusii sa konal novinrsky workshop s Vojtchom Peliknom z asopi-su Sedm Generace.

Plodobranie vol. 427. oktbra sa konalo u tvrt Plodobranie, oslava jesennch plodov, ktor m za cie upriami pozornos na ohrozenos starch a krajovch odrd ovocia, najm jablon a hruiek. Tohtoron podujatie odtar-tovali dopoludajie envirovchovn ak-tivity. Popoludnie patrilo mutovaniu, ochutnvke a tie vstave viac ako 40 starch a krajovch odrd. Priestor dostali aj prednky na odborn tmy ku problema-tike zchrany starch odrd z st tudentov a absolventov FEE.

8. vegnsky s viac ako 35 jedlamiOsem je vraj karmick slo, cez ktor ak sa nieo prehupne tak to u stoj za to a m to subn budcnos pokraova. Urite aj preto bol v porad 8. vegnsky veer tak spen. Viac ako 35 jedl a okolo 50 host hovor za vetko. alie siln karmick slo je 40, potom sa to u bude vraj orga-nizova samo.

VegaNoceV porad u 9. vegnska hostina z da 10.12. bola tudentmi FEE zorganizovan v Hubeeryi ako predvianon hodovanie, samozrejme bez kaprov a inch zvieratiek na tanieroch. Tento rok bol gurmnsky zitok obohaten aj tvorivmi dielnika-mi, a tak sme dali zabra nielen aldkom, ale aj rukm. tudentky a absolventky FEE zorganizovali za spolonm vianonm sto-lom workshopy vroby vianonch ozdb z drtu, svietnikov a tie flia ozdobench servtkovou technikou. Ku koncu akcie zaz-nelo pr pesniiek pri ivej muzike

Kninika zadarmo FEE TUZVOOd 18.11.2014 mme aj u ns na fakulte "Kniniku zadarmo", je uren pre vet-kch, ktor chc ta, zdiea, poia alebo darova knihu. Njdete ju na przem pri Copy centre, nepotrebujete iaden preukaz - cel projekt funguje na dvere. V naej kninici plat len jedno pravidlo: "Vezmi si knihu, po pretan ju vr alebo vyme za in". Ak mte doma knihu, ktor by mohla obohati alch, darujte ju sem a otvorte jej nov prbeh. Verme, e sme dospeli do stavu vzjomnej dvery. Kniniku zabez-peil Martin Cero Cerovsk ako zpoet z Komunikcie s verejnosou. www.face-book.com/kniznickazadarmofeetuzvo

Filmov festival Hory a mesto 2014 vo Zvolene U 8. ronk filmovho festivalu Hory a mesto vo Zvolene organizuje Filmov klub Zvolen, ktor vznikol a psobil na TUZVO. Tohto roku sme ako TunaTU vrazne po-mohli s celm zorganizovanm a stlo to za to. Spolu s Horolezeckm oddielom TJ Slvia sme tak odpremietali viac ako 30 outdoorovch dokumentov, ktor videlo viac ako 300 divkov.

KluboWWa 17.12. bola otvoren kluboWWa, mi-estnos, ktor zrekontruovala tu-dentsk organizcia WoodenWorld v spoluprci s ostatnmi krkami a klub-mi na TUZVO a tudentmi vetkch faklt. Je nad vrtnicou Starho intku a bude sli na stretvanie krkov a klubov na TUZVO. To najdleitejie je, e bude v nej sdli vznikajca tudentsk rada TUZVO.

tudentsk rada TUZVOtudenti vetkch faklt sa spojili a vyt-vraj najvy zastupitesk orgn tu-dentov na TUZVO. Zdruenie bude spja vetkch tudentov a absolventov TUZVO s primnm zujmom o zvyovanie kvality tdia a tudentstva. Memorandom o spo-luprci s TUZVO a aktvnou spoluprcou so tudentskou asou Akademickho sentu TU a faklt bude tudentsk rada prak-ticky vykonva: prepjanie s praxou a to

hlavne Inkubtorom StartUpov a vetrhom firiem v odboroch, ktor tudujeme, zvyo-vanie kvality tdia inpiratvnymi pred-nkami, projektami a zvyovanm kvality predmetov, samozrejme aj tudetsk ivot, koncerty, taky a jednoducho povedan Carpe diem.. :)Viac info o tudentskej rade a monostiach zapojenia sa u oskoro..

Sloboda nie je zadarmo16.-18. februra 2014 bol vo Zvolene al ronk Medzinrodnho festivalu doku-mentrnych filmov Jeden svet na tmu Sloboda nie je zadarmo. Tma tohto sla, celho roka 2014 a vbec sasnosti. 25 rokov po Nenej - vime si vbec slobodu za ktor tudenti tch ias bojovali?

Film ovaVo februri boli obnoven pravideln pre-mietania klubovch filmov. Filmov klub vo Zvolene, ktor vznikol a psobil na TUZ-VO tak ova. Viva la kinematografia..

Dao sa udeje

studujfee.skTvorme nov tudentsk portl FEE. Info pre uchdzaov, tudentov, eFEEkt konene online (hip hip..) a mnoho alie-ho. Ak si, ven itate/-ka, nejak web-dizajnr, programtor a pod., tak daj vedie a budeme radi ak pome. Inak vetkm ostatnm, sledujte nov portl, zdieajte, lajkujte a tajte novotiny..

Dadov projektOkolo koly sa bude sadi viac ako 200 stromov a vytvra daov zhrady, tu-denti viac ne vtan.. viac info oskoro od Ing. Dania. Monos praxe pre tudentov EVK, EM, ale vlastne vetkch je prudko pravdepodobn..

Andrea Uherkov, Jani Supuka, Martin

Cero Cerovsk, Viera Minaroviov

Dao sa udialo - Dao sa udeje

3Preo si sa zaala venova ochrane

prrody?

Ke som mala 17 rokov, uliala som sa na

tde zo koly a la som na Gaiu. Bol to

mj prv dotyk s VLK-om. Strvila som

spolu s niekokmi umi 8 dn pod ir-

kom na dadivom ergove pod vedenm

Jura Luka. Nenauilo ma to rozumie

lesu tak, ako si to predstavuje veda. Platn

vak vraj povedal, e uenie je rozpomna-

nie a uite je ako prodn baba. Prena

na tudenta iskru, z ktorej vzplanie ohe.

Vsledkom je vyvolanie vrodenej idey, kto-

r v loveku sp a mono sa ako erven ni

vinie jeho dvojzvitnicou DNA. Volme to

tak insitne gny divoiny. Mono som

mala tastie, e som stretla takto prod-

n babu, ale oraz viac si myslm, e to

bola nevyhnutnos. Po absolvovan svojej

prvej Gaie som prila na druh, na tretiu,

na tvrt a dnes ju z vekej asti vediem.

Akm spsobom ud ute porozu-

mie prrode a potrebe je ochrany?

Nauila som sa, e ud naokolo nememe

prerobi, tak to nefunguje ani v ivote. My

zachraujeme lesy. To je n cie, ku ktor-

mu smeruj vetky nami vyvjan aktivity.

VLK a tvoria udia, ktorm sa vzia bez-

zsahovch lesov na 5% zemia Slovenska

z rznych dvodov jednoducho pi.

A ak sa ti nieo pi a m to rada, nemu-

s rozumie tomu, ako to presne funguje.

Nepotrebuje tatistiky, tabuky a grafy

k tomu, aby si nejak kus lesa mala v cte

a chcela ho chrni pred znienm. Takto

spsob nazerania na svoje prostredie sa

sname nartn astnkom naich tern-

nych seminrov Gaia n domov. lovek

strvi 8 dn bez oha a civilizcie uprostred

divoiny, kde sa u vnma okolit les nie

ako cudziu a nepriatesk vec, ktor mu

chce ubli alebo ho zora. Ja som v tom

lese len akmsi sprievodcom, ktor pome

prekona prvotn strach.

Mysl si, e nai predkovia vnmali

prrodu podobne esteticky citlivo ako

my, alebo je to len "dsledok doby",

prejav akhosi sentimentu?

Myslm si, e nai predkovia absolvova-

li Gaie ovea astejie, ako ben lovek

dnes, pretoe to vyplvalo zo spsobu ich

ivota. Som vak presveden, e sa od ns

v zsade nelili. Neverm na zlat vek ud-

stva. Vdy tu boli dobr aj zl. Teraz ns tu

je vak ovea viac a navye mme k dispo-

zcii technolgie. Ak by mali pravek udia

a starovek kultry okrem oha k dispozcii

atmov zbrane, asi by sme nemali roman-

tick predstavy o ich sznen s prrodou.

Urite sa viac stkali s krajinou, v ktorej

ili a viac sa stretvali so smrou a ivotom

v jeho natvnejej podobe. To je mono to,

o nm dnes podvedome chba.

Preo lovek mus prrodu pred se-

bou samm chrni? Nie je ten explo-

atan prstup loveku dan a vetko

to okolo toho, je len prikrovanie

vzahu, v ktorom ni vzneen nie je?

lovek prrodu nemus chrni, ale ak chce

prei, robi to mus. Exploatcia neme

prevaova, pretoe znienie si prostredia,

v ktorom ijeme, je smrtenou diagnzou.

Histria ivota je pln slepch evolunch

vetiev, o ktorch ni nevieme a z ktorch

mnoh skonili urite prve takto. Ochrana

prrody me ma plne racionlne dvo-

dy, sta sa zamyslie. Jeden mdry lovek

hovor, e na to, aby sme vedeli, kam ide-

me, potrebujeme vedie, odkia sme prili.

My sme prili do dnenej doby ako dvni

lovci a zberai, ako prv ponohospodri.

Ak si uvedomujeme, e nemern exploa-

tcia vedie k zhube, je hlpe s tmto fak-

tom nepracova a ignorova ho. Problm je

v tom, e uvedomi si ho me jednotlivec

a nie masa.

VLK je ete stle zdruenie obanov, ktor

maj svedomie, zodpovednos, srdce a ro-

zum. Sme neanonymn a adresn, preto nie

sme masa. Hovoria o ns, e sme extrmni,

ale my sme radiklni ideme ku koreu

veci, hadme priny problmov a rieime

ich. Z istho pohadu je to pre ma tak hra

bav ma hada ten radix. Som hrd na

to, e VLK je prve takto.

Preo mysl, e k takmuto za-

my-sleniu sa o potrebe ochrany pr-

rody u ud (masy) neprichdza?

Mono z pohodlnosti alebo z nevedomosti.

asto sa stretvam s tm, e udia si vytvo-

ria ist predstavu a konaj poda nej, ne-

zvisle od reality. Bene sa naprklad stre-

tvam s nzorom, e VLK chce ochraova

vetky lesy alebo e chce zakza vstup ud

do lesov. Nie je to pravda, ako som spo-

menula, chceme bezzsahov, tzv. evolu-

n lesy, len na 5% zemia Slovenska a to

neu-stle opakujeme. Takisto presadzuje-

me von pohyb osb aj po chrnench ze-

R o z h o v o r s K ata r n o u G r i c h o v o u

r o z h o v o r

Gny divoiny

"loveka povaujeme za sas prrody. Z chrnench zem chceme vyli len jeho aktivity, nie prtomnos." hovor

Katka z Lesoochranrskeho zdruenia VLK, ktor sa na Slovensku sna zachraova prirodzen lesy.

r o z h o v o r

4

miach, samozrejme bez pl, puiek a pes-

ticdov. loveka povaujeme za normlnu

sas prrody, z chrnench zem chceme

vyli len jeho aktivity, nie prtomnos.

Zamyslie sa nad prinami zlch

vec je t aia cesta, avak v konenom

dsledku innejia. To mono chba mno-

hm uom myslie dopredu a to VLK

m. Dlhoron vzia, vytrvalos a inova-

t-vnos pri jej dosahovan je metda, kto-

rou pracujeme.

VLK ale nezachrauje len prirodzen

lesy. V sasnosti sa venujete najm

kampani Biomasaker. Me mi po-

veda preo vznikla, o je jej cieom

a i mte za sebou nejak spechy v

tejto oblasti?

Ako som spomnala, vetky nae aktivity

smeruj k zachraovaniu prirodzench

lesov, aj kampa BIOMASAKER. U nie-

koko rokov sledujeme a rieime situciu

s dotovanm alternatvnych zdrojov ener-

gie, problm vystil a do spustenia kam-

pane BIOMASAKER 1. aprla tohto roku.

Cieom kampane je zruenie ttnych do-

tci na vetko drevo spaovan v biomaso-

vch zariadeniach okrem dreva pochdza-

jceho z energetickch porastov a z odpadu

z drevospracujceho priemyslu. Dvodom

je fakt, e na Slovensku od roku 2000 ubu-

dlo 760 km2 lesov (pribline rozloha okresu

Trnava) a v sasnej dobe sa a takmer

4 miliny m3 dreva na energetick ely.

Poda nho nzoru je udraten aba

dreva na lesnch a nelesnch plochch na

rovni 5,8 6 milinov m3. VLK vypra-

coval analzu, ktor jednoznane ukazuje,

e na Slovensku je jednoducho nedostatok

dreva vhodnho na spaovanie. Dotcia

okrem inho spsobila, e sa nadmieru

rbu lesy a spauje sa drevo aj z nrodnch

parkov. V rmci kampane bola spusten

petcia, pod ktor sa vyzbieralo takmer 40

000 podpisov obanov, konali sa rzne ak-

cie a rokovalo sa s politikmi vrcholom bol

obiansky protest pred jednm z biomaso-

vch zariaden v Bardejove, poas ktor-

ho sme podali trestn oznmenia pre po-

do-zrenie z neleglneho spaovania kvalit-

nho dreva a in poruenia zkonov. Prili

aj prv spechy: znenie dotcie, potvrde-

nie naich zisten o poruovan zkonov a

avizovan sankcie pre podniky. spechom

je aj zujem poslancov NR SR o predloe-

nie novely zkona, ktor by dotcie defini-

tvne zruila a tak by bola kampa spene

zaven. Na Biomasakri stle pracujeme

a rokovania prebiehaj.

V svislosti s dotanou politikou

v tejto oblasti. Ke sa a v chrne-

nch zemiach, u ud to vyvolva

emcie a tto tma sa d "preda".

V skutonosti nemenej na dotan

politiku doplca aj otvoren krajina -

k akm zmenm dochdza v s-

vislo-sti dotanou politikou v nej a

ak dsledky to so sebou nesie?

Zven aba v lesoch je len jedna as

problmu dotci na spaovanie biomasy

dotcia spsobuje, e sa oplat ai aj

porasty, ktor si doteraz nikto nevmal.

Ide prve o otvoren krajinu o brehov

porasty, vnimon a krsny biotop s pro-

tipovodovou funkciou. Za obe padaj re-

mzky vo vonej krajine, aleje, star sady,

solitrne stromy. Osobitnm problmom

s porasty pionierskych drevn, ktor sa

nletovm spsobom rozrili mimo les-

nch pozemkov. V praxi to znamen, e

miesta, kde rastie niekedy aj 60 alebo 80

ron les, brezov alebo osikov hj, s

na mape zaznaen ako biele plochy ne-

lesn pozemky. Ich rbanie je vlastne iba

istenie lk a drevo z nich neexistuje.

Nsledkom takhoto preisovania kraji-

ny je nienie jej mozaikovitosti a pestrosti,

ktor je jednm zo zkladnch kameov

uritej stability. Prichdza erzia pdy, po-

vodne, mnoh ivochy strcaj monosti

hniezdenia alebo vyvedenia mlat, men

sa mikroklma krajiny a nakoniec aj tak na

to doplatia udia, ktor v danch lokalitch

ij a ktorch sa na to nik neptal.

alou obbenou tmou VLKa s

vek elmy, ako vlk, medve , i rys.

Mme s nimi na Slovensku problm?

A o je vaim cieom v tejto oblasti?

Ochrana vekch eliem je sasou na-

ej prce, pretoe vek elmy s sas-

ou normlneho lesa. Rys a medve s

celorone chrnen druhy, na medvede

sa kadorone podvaj desiatky iadosti

5o vnimku odstrel, priom v drvivej v-

ine prpadov nejde o kontajnerov, tzv.

synantropn alebo problmov jedince, ale

o divok plach medvede. Naa prca spo-

va vo vstupovan do legislatvneho procesu

povoovania takchto vnimiek zachr-

nili sme tak mnoho nevinnch medveov,

ktor mali skoni naprklad ako zaplaten

trofej. Rezonuje tu aj otzka, i s medve-

de premnoen najprv treba poveda, e

nikto nevie, koko jedincov akhokovek

druhu tu m by. A ak niekto tvrd, e vie,

klame. Medveov alebo aj vlkov tu je toko,

koko im dovouje prostredie ich poet

zvis od monosti njs si brloh a bezpene

vychova mlat, od toho, i maj dosta-

tok potravy at. Je zaujmav, e nikde sa

nehovor o premnoench salamandrch

alebo dovkch tie nie s lukratvnou

poovnckou trofejou. Je prznan, e vlci,

na rozdiel od loveka, neexploatuj svoje

prostredie natoko, aby zanikli zdroje ich

potravy. Navye existuje prirodzen hyn,

najm mlat v skorom veku s ohro-

zen chorobami. Je paradoxom, e vlk je

u ns, na rozdiel od okolitch krajn, dva

a pol mesiaca do roka leglne loven. Naim

cieom je zabezpei, aby mal aj vlk, eurp-

sky chrnen druh, na Slovensku bezpen

ivot a v konenom dsledku zabezpei

jeho celoron ochranu. K tomuto cieu sa

pomaly blime posledn dva roky sme

zaznamenali mimoriadne spechy v naom

dlhoronom snaen. Na rozdiel od pred-

chdzajcich rokov, kedy bol pravidelne

vystriean kadoron prrastok, cca 150

vlkov (z 300 vlkov), bol na n popud lov

vlka vrazne obmedzen. Minul rok tak

bolo zastrelench len 27 vlkov a vlia popu-

lcia poda naich pozorovan mierne st-

pla, momentlne odhadujeme okolo 250

vlkov v jarnom kmeovom stave, t. j. pred

narodenm mlat.

Tto poovn seznu, ktor skon-

ila 15. janura 2015, bolo zastrelench

poda dajov z ministerstva pdohospo-

drstva 56 vlkov. Poet oproti minulej sez-

ne mierne stpol, o povaujeme za nsle-

dok zmien v obmedzeniach lovu. Stle sa to

vak ned porovna so seznami predtm.

VLK bude pokraova v snahch o oraz

vie obmedzenie lovu. Najbliou m-

tou je legislatvne zabezpei, aby zemia,

kde sa vlk neme lovi, boli rozsiahlejie

a spojitejie. Ak sa toti pozrieme na mapu

zem, kde sa vlk lovi me a kde nie (m-

ete ju njs na www.wolf.sk), njdeme

v nej urit zvltnosti. Naprklad, na-

priek tomu, e sme vydobyli ochranu vlka

svisle pozd posko-slovenskej hrani-

ce, nad pohorm ergov zhadne vypadol

riadny kus. Budeme bojova aj o samotn

ergov o jeho zaradenie medzi zemia,

kde sa vlk nebude lovi vbec. Tmto by

som zrove chcela poakova uom,

ktor nm s ochranou vlkov pomohli v mi-

nulosti a aj takm, ktor nm v budcnosti

pomu. Niekedy sta v prav chvu a ko-

ordinovane s ostatnmi napsa nahnevan

list na ministerstvo i do Bruselu, podpsa

petciu alebo jednoducho hovori o vlkoch

pravdu. Zl imid vlkom rob u rozprvka

O ervenej iapoke a je na ns, aby sme to

uviedli na prav mieru.

Ak s tvoje zitky s vlkmi? Me

itateom pribli pr zaujmavost

z ich ivota a preo a tak zaujmaj?

Pre ma je vlk vemi charizmatick zviera.

Nai predkovia si poda vskumov prvkrt

skrotili vlka pred viac ako 100 000 rok-

mi v naich psoch, aj tch najmench,

sa vlastne skrvaj staton vlie due.

Niekedy nm to aj dvaj najavo a myslm

si, e vlk, ako star apotropaick, ochran-

n zviera, si zasli pokojn ivot v naich

lesoch. Pln navye sanitrnu funkciu, lov

chor a star zver a likviduje besnotu, kto-

rou sa nenakaz.

Fascinujca je jeho vytrvalos, sila

a vnimon socilne vzby. Rada vravie-

vam, e Lesoochranrske zoskupenie VLK

je vytrval organizcia prve tak, ako je vlk

vytrval zviera.

Viac o LZ VLK na www.wolf.sk

Viera MinaroviovAutorka je piataka v odbore Environmetlny manamentFoto: Juraj Luk

r o z h o v o r t m a

6

Komunitn centrum Ssov

Komunitn centrum v Ssovej bolo zaloen v roku 2011 ako prv

v meste Bansk Bystrica a postupne sa k nemu pridvaj aj ostat-n mestsk asti. Na otzky ohadom neho nm odpovedala jeho

dobrovonka, Dorota Martincov.

o bolo hlavnm podnetom zaloi komunitn centrum

a preo prve na sdlisku Ssov?

V meste Bansk Bystrica bol uskutonen prieskum pod nzvom

socilny kapitl na zklade ktorho bolo zisten, e medzi umi

dochdza k mnohm konfliktom a problmom. udia, ktor b-vaj niekoko rokov veda seba sa vbec nepoznaj, prehlbuje

sa anonymita, vznik medzi nimi strach. Hlavn problm bol

v tom, e udia sa od seba odsudzuj, vzauj tm pdom ch-cel by vytvoren priestor na prehlbovanie vzahov, rieenie prob-lmov a konfliktov. Preto sa mesto Bansk Bystrica rozhodlo, e

tu, prve na sdlisku Ssov spust pilotn projekt. Po osveden

sa jeho psobnos rozri aj v inch mestch a na alch sd-liskch. Druhm hlavn podnetom bolo vytvori priestor kde sa

udia mu stretva. To predstavovalo siln impulz, pretoe ak

chceme aby sa udia stretvali, musme im na to vytvori priestor.

Ak akcie typovo tvorte a zabezpeujete?Tvori a zabezpeova akcie nie je hlavnm cieom komunitnho

centra. To, o o sa sname je skr dva udom priestor, kde sa

mu realizova a priestor kde sami mu prichdza s npadmi.

Naou snahou je by im npomocn. V centre sa uskutouj 3

druhy podujat : pravideln vono-asov aktivity (ktor sa kona-j na zklade predpsanho rozvrhu), ad hoc kedy si niekto

z komunity sm chce uskutoni aktivity a pomhame mu

v zmysle zabezpeenia priestorov a inej pomoci, tvorba projektov

a festivalov. Novinkou je vydvanie mesanka Komunitn novi-ny Ssov.

Ak projekty mte za sebou v oblasti ochrany ivotnho

prostredia?

V tomto smere realizujeme 3 hlavn projekty: Projekt Komunitn

zhrada, Festival EKO de a Leto v hji

Komunitn zhradaProjekt sa zaal realizova na jar minulho roku. Chceli sme

vyui priestor, ktor sa tu nachdza a ten sme chceli zveadi

a kultivova. Zaali sme zbiera smeti, vyhrabva trvu a spravili

mal zhon. Neskr sa nm podarilo dostava ohnisko s posedenm.

Potom sme sa rozhodli projekt rozbehn vo vom meradle

a premyslenejie. Vekm problmom v realizci boli finan-cie. Preto sme poiadali o grant. Cieom komunitnej zhrady

bolo vyjs v strety vetkm vekovm kategrim, a preto sme

v rmci zhrady rozhodli vybudova niekoko zn. Prv as pred-stavovala pestovatesk as, kde bolo vytvorench 7 vyvench

zhonov, na pestovanie zeleniny a byliniek. Tento rok sme

k ohnisku dobudovali vek lon priestor na odkladanie dre-va v rmci ktorho je realizovan zaujmav projekt vertiklne

jahodovisko - permakultrny prvok. alia zna, ktor bola

vybudovan len nedvno, predstavuje prrodn dobrodrun

detsk ihrisko, ktor u svojim vzhadom repektuje prrodn

prostredie. Snaili sme sa ho vytvori jednoducho, aby tvori-lo podnet pre detsk predstavivos a neda im nieo hotov. Do

budcna plnujeme rozri vonkajie priestory o oddychov

znu. Priestor pre oddych, rozjmanie, tanie, meditovanie.

Leto v hji

Vznikol s cieom zachova jedin park, ktor sa nachdza v tejto

lokalite. Festival vznikol na podnet ud z komunity. Jelov hjik,

ktor sa nachdza v Ssovej, je priestor vemi pinav a temn,

kde sa udia nectia dobre. Preto sme sa rozhodli, e do tchto

miest prinesieme kultru, divadl, koncerty a rzne diskusie.

Tento rok sa uskutonil 3.ronk. Kvalita podujatia sa stle zvyu-je spolu aj s nvtevnosou.

Koko ud pracuje v centre? o m pre to spravi lovek

preto, aby sa stal lenom?

V komunitnom centre pracuj dvaja stli zamestnanci. Popri

centre funguje aj obianske zdruenie cez ktor sa zabezpeuje

aj financovanie centra. Hlavn informcie ohadom centra s k

dispozcii aj na strnke mesta Bansk Bystrica, ale hlavnm in-formanm kanlom s socilne siete. Komunitn centrum je

otvoren vetkm udom a poet dobrovonkom stle narast

a kles. Pracova v om me kad. Na zklade rozhovoru sa

meme vzjomne dohodn na spoluprci, ktor Vm bude vy-hovova, aby ste sa vy rozvjali ale zrove prinali prosperitu.

Kontaktova ns me osobne priamo v komunitnom centre, cez

e-mail kcsasova@gmail.com alebo cez socilnu sie, kde je mone

ns njs ako Komunitne centrum Ssov.

Radoslava SpikovAutorka je tvrtka v programe Environmentlny manament

V Banskej Bystrici v asti Ssov sa otvorilo prv komunitn centrum v meste, ako verejn priestor, v ktorom sa stretvaj rz-norod lenovia komunity. Je to miesto otvoren vono-asovm a dobrovonckym aktivitm, verejnm stretnutiam obanov pri

rieen problmov na sdlisku, rznym podujatiam a vzdelvaniu s cieom podpori dobr vzahy a sdrnos v spoloenstve.

Radoslava Spikov

7t m a

Verejn zujem - nechme tt rozhodova bez ns?

Vimli ste si, ako asto verejnos bojuje proti stavbm a innostiam vo verejnom zujme? Najm t, o sa zaujmaj o ochranu ivotnho prostredia, registruj desiatky petci, kampan a kuz, v ktorch sa samosprvy ale-bo ochranrske zdruenia snaia o zastavenie ropovodu, aby nerastov, vstavby najrznejch objektov.

Ak by sme aj prijali mylienku, e ide o nejakch (?) extrmis-

tov, stle zostva zhadou, ako je mon, e ben udia takto

veci podporuj a nechc, aby im ttni radnci v ich meste alebo

dedine postavili dianicu, priehradu i spaovu, aili zlato ale-

bo urn. Ve je to v zujme verejnosti, hovor to u sm nzov

takchto stavieb ve by mali by verejnoprospen!

Odpove na tieto otzky je nutn hada v minulosti, kedy sa

zauval zvltny spsob rozhodovania o verejnom zujme - bez

asti verejnosti. Tento spsob pretrvva aj dnes, priom sa akosi

zabda na to, e zkladnm udskm prvom nie je by bohat

alebo sa dosta rchlo autom do nkupnho centra, ale naprklad

ma priazniv ivotn prostredie.

Definovanie stavieb a innost vo verejnom zujme m

alekosiahle prvne, a tm aj environmentlne, socilne aj eko-

nomick dsledky. Vo verejnom zujme mono obmedzi uvanie

pozemkov aj budov, dokonca ich mono aj vyvlastni. Viacer

zkony rznym spsobom definuj, o je mon bra ako verejn

zujem. Naprklad zkon o ochrane prrody a krajiny hovor, e

vytvranie a udriavanie zemnho systmu ekologickej stability

je verejnm zujmom ( 3 ods. 3 zkona 543/2002 Z.z.). Km

o tomto paragrafe vie asi mloktor radnk, vina zamest-

nancov radov pouva s obubou 108 stavebnho zko-

na. V tomto sa hovor, e verejnm zujmom je vstav-

ba dianic, komunikci, vstavba vojenskch objektov,

dobvanie losk nerastov, vstavba vodohospodrskych diel,

potrub pre pohonn ltky a ropu a realizcia stavieb, ktor

ur ako verejnoprospen zemnoplnovacia dokumentcia.

iaden n zkon vak neriei postup, ako by mohla

verejnos spolurozhodova o verejnoprospench stavbch. Aj

ke sa v poslednch mesiacoch zaali objavova prv monosti,

ide skr o nesystmov prvky, vynten silnm obianskym tla-

kom konkrtne o zkaz aby a pravy nerastov metdou ky-

anidovho lhovania, ak tento spsob nepodpor verejnos resp.

dotknut miestna samosprva. Vaka aj za tieto prv lastoviky,

ktor vak o to viac otvraj otzky ak m miestna komunita

prvo vetova zmer aby zlata kyanidom, preo nem monos

spolurozhodova o inch vekch projektoch v svojom chotri

a odmietnu ich, naprklad v miestnom referende? Nemala by ma

verejnos monos da politikom a ttnym radnkom najavo, e

radej chc dcha ist vzduch a vzdaj sa monosti rekreova sa

pri alej vekej priehrade, z ktorej aj tak nebud mc odobera

vodu?

Pred rokom 1989 bola diskusia o pojme verejn zujem

nemon. ttne koncepcie a rozhodnutia o vekch stavbch

vo verejnom zujme boli prijman bez prerokovania s tmi,

ktorch sa tkali a mnohokrt boli pred verejnosou utajovan.

Desaroia platilo, e vetko, o oznail tt za verejn zujem,

bolo nespochybniten, nadraden inm zujmom a bez pochb v

zujme verejnosti. Miestnym uom sa a v zverenej etape tesne

pred realizciou stavby kompenzovali zsahy do individulnych

vlastnckych prv, teda im vyplatili minimlne sumy za zobrat

domy a pdu.

Po roku 1989, aj napriek zmene spoloenskho a eko-

nomickho zriadenia, vina ttnych stratgi platila alej. Ak

sa aj menili, tak iba mlo a zauvanm spsobom prakticky

bez asti alebo iba s formlnym zapojenm verejnosti. Naprklad

v roku 1998 schvlila vtedajia vlda V. Meiara prv zemn

Mart ina Paul kov

8

t m a

zemn plny vekch zemnch celkov, do ktorch pre-klo-

pila bez akejkovek diskusie vetky vek ttne projekty

a stavby ako verejnoprospen. Z nich musia povinne prebra

tieto stavby vetky obce a mest do svojich zemnch plnov, aj

ke by boli tieto zmery v rozpore s potrebami miestnej komu-

nity. Hoci sa regionlne zemn plny formlne preskmavaj

kad tyri roky, ttne orgny svojimi stanoviskami ich zmene,

najm o sa tka verejnoprospench stavieb, naalej brnia.

Po vstupe Slovenskej republiky do Eurpskej nie, pri-

jat Aarhuskho dohovoru resp. smernc E a viacerch sdnych

sporoch a podnetoch MVO na Eurpsku komisiu museli pos-

tupne ttne orgny zaa poskytova zainteresovanej verejno-

sti priestor na pripomienkovanie strategickch dokumentov i

ich posdenie z hadiska vplyvov na ivotn prostredie. Princp

partnerstva je vak stle vemi formlny, vynten skr tlakom

zvonku zo strany MVO i Eurpskej komisie, nejde o dobro-

vone uplatovan prstup ttnych orgnov. Vina ttnych

a bohuia aj samosprvnych radnkov presadzuje princp, e

okovek naplnuje tt, je automaticky verejnm zujmom

a automaticky povauj pripomienky samosprv a obanov za

menej siln a dleit, ako pripomienky od ttnych orgnov.

Nastavenia naej legislatvy v oblasti zemnho plno-

vania podporuje siln centralistick riadenie regionlneho

rozvoja z najvyej rovne strednch orgnov ttnej sprvy

smerom dolu. Je samozrejm, e tt mus ma nstroje na pre-

sadenie z-ujmu verejnosti nad zujmami zkej skupiny ud,

ak sa preuke takto potreba. V sasnosti nie je vak takto

kompetencia orgnov ttnej sprvy nim vyvaovan, teda nie

je priestor na hodnotenie i aspo diskusiu o verejnom zujme v

prpade konkrtnych stavieb ani strategickch koncepci. ttne

koncepcie sa nespracvaj na zklade prieskumu potrieb oban-

ov, ale na zklade rozhodnut ministerstiev, radov a ttnych

podnikov at. Ak aj miestna samosprva, obianske zdruenia

a verejnos neshlasia naprklad s umiestnenm spaovne i prie-

hrady v svojom bydlisku, prakticky neexistuje nstroj i intitcia,

ktor by zvila protichodn (verejn) zujmy a rozhodla o nich.

Zdruenie Slatinka je obianske zdruenie, ktor vzniklo v r. 1993 ako reakcia verejnosti na znovuoivenie kontroverznho projektu

vodnho diela Slatinka pri Zvolene. Poslanm zdruenia je ochrana prrodnho prostredia, zvyovanie asti verejnosti na rozhodo-

van o projektoch a dokumentoch s vplyvom na ivotn prostredie a environmentlne vzdelvanie, najm det a mladch ud. innos

zdruenia je rozdelen do projektov, ktorch spolonm cieom podpora aktvneho obianstva a participcie verejnosti (vrtane det

a mladch ud) na verejnom rozhodovan. aiskovm projektom je projekt Zachrme Slatinku.

Projekt Verejn zujem a zujem verejnosti" je podporen sumou 33 795 z Fondu pre mimovldne organizcie, ktor je financovan

z Finannho mechanizmu EHP 2009-2014. Sprvcom Fondu je Nadcia otvorenej spolonosti - Open Society Foundation. Cieom

projektu "Verejn zujem a zujem verejnosti" je zvenie zapojenia MVO do tvorby politk a rozhodovacch procesov na miestnej, re-

gionlnej a nrodnej rovni.

Z tchto dvodov Zdruenie Slatinka od oktbra 2014 za-na skma fenomn verejnho zujmu detailnejie. Exper-ti zdruenia bud analyzova zemn plny reginov a miest a obc, sdne rozhodnutia aj legislatvu. Rozprva sa bud s predstavitemi miestnych samosprv, ktor mu-sia obhajova ttom nariaden stavby a innos-ti vo verejnom zujme, aj ke s v rozpore so zujmami miestnej verejnosti. Do aktivt bud zapojen aj mlad udia.

Viac informci zskate aj na http://www.slatinka.sk/projekty/verejny-zaujem/ a slatinka@changenet.sk

Martina Paulkov

Autorka je programovou manarkou v Nadcii EKOPOLIS a Koor-

dintorka Zdruenia Slatinka

Foto: Martin Dubovsk

t m a

9

Gabkovo:Ako sa pred dvoma desaroiami zmenil rz Dunaja

Vybudovanie vodnho diela na rieke Dunaj v druhej polovici 20. storoia je zbonm elanm vtedajej eskoslovenskej

vldy speaten medzinrodnou dohodou. Pe sa rok 1977, projekt vodnho diela naber relne kontry s cieom vyt-vori stavbu, ktor m spa ochranu pred povodami. Postupne sa vynraj problmy spojen s nerepektovanm

podmienok medzinrodnej dohody, investciami a v neposlednom rade zsahom do prrody.

Slovensko no, Maarsko nie

V lete roku 1977 na medzinrodnej konferencii o problmoch

vekch riek v San Franciscu vyletel do sveta problm vodnho

diela Gabkovo-Nagymaros. U ns sa zaala verejnos dozveda

o tomto problme zo zahraninch rozhlasovch mdi. Vtedaj

reim velebil a oslavoval vek stavbu socializmu v spolonosti

cudzokrajnch nvtev, zatia o sa v Maarsku konala niekoko

tiscov demontrcia proti Nagymarosu. Bratislavsk ochranri

boli v oiach slovenskch ttnikov t, ktor dria kartu s Maarmi,

avak drali kartu s prrodou. Mnoh odbornci v tom ase nestli

na sprvnej strane mince. Snaha skutonch ochranrov tu bola

od piky, no ich boj proti reimu bol bojom s veternmi mlynmi.

Zmena systmu = ni sa nemen

Iniciatva reimu z pred novembra 89 vedie stavbu na naej asti

zemia do finle. Chba mlo k jej dokoneniu. Avak koniec roku

1989 znamen pd komunizmu a ochrancom prrody a ekolgom

sa uvonuj ruky. Nai jun susedia posvaj ochranu lunch

lesov na prv miesto. Pod obrovskm tlakom verejnosti maarsk

vlda od medzinrodnej dohody rezignuje

Maarsko zana aktvne zpoli na medzinrodnej pde

a iada stopku vodnmu dielu. Slovensk ochranri a aktivisti bo-

juj za zachovanie uniktnej prrodnej zloky v okol slovenskho

Dunaja. Napriek tomu, 24. oktbra 1992 sa pokrauje s prcami

nsledne je tok Dunaja odklonen do umelho prvodnho kanla

vedceho ku Gabkovskej hrdzi.

Mal som zodpovednos za ud, ktor na stavbe zo

mreli, za ochranu zemia Ak by sme vtedy neurobili to, o sme

spravili, tak by vodn dielo u nikdy nebolo dokonen. Museli

sme to urobi napriek vetkm, vyjadril sa otec vodnho diela

Gabkovo Jlius Binder, bval f Vodohospodrskej vstavby.

Povelom Sypte odtartoval prce na koryte Dunaja a po uve-

denie Gabkova do prevdzky. Ochranrov, ktor bojovali pro-

ti vstavbe, nazval ekoteroristami. Za jeho rafinovan prstup si

vyslil ako prv v eskoslovensku antiekologick titul v ankete

Ropk roka 1992.

Pomenovanie Otec Gabkova k Binderovi patr doslovne: esk vlda, as slovenskej vldy a ekoaktivisti boli tak siln, e

slovensk vlda celkom neverila, e sa nm to podar prehradi.

Nechali to cel na Vodohospodrsku vstavbu. Vlda sa 20.

oktbra uzniesla, e koryto Dunaja sa nebude preh-

radzova. Ani krzov tb 23. oktbra ni nevyrieil a

nechal to cel na ma. Binder je presveden o tom, e

bez priehrady by Slovensko zailo obrovsk povodne. My-

sl si, e dunajsk lun lesy by bez jej postavenia vyschli.

o sa deje s prrodou?

Odvtedy preli dve desaroia, avak tto nlepka socialistickej

Marek Javorsk

10

t m a

moci a toku proti prrode sa zachovala dodnes. Myslia si to aj

vtedaj aktivisti, ktor predvdali katastroflne nsledky vodnho

diela. Uznvan prrodovedec a ochranr Mikul Huba patril

k najvznamnejm aktivistom vtedajej doby proti vodnmu

dielu. Dolo k vraznm zmenm oproti pvodnmu projektu.

Pvodne ilo o dve vodn diela a tu ide o jedno, ete aj zemne

zmenen, o povaujeme za pozitvny posun. Dnen podoba

je lepia ako pvodn projekt, m ale nehovorm, e ju beriem

na milos, vyjadril sa Huba, ktor aj s odstupom asu hodnot

tento projekt nekompromisne ako symbol nsilia spchanho na

prrode. Upozoruje na chbajce informcie o sa skutone v

prrode deje, ak je dopad slvychtivej stavby na okolit ekosys-

tmy: Stle je to asovan ekologick bomba, vzhadom na sed-

imenty, ktor sa hromadia v Hruovskej zdri. Krajina v okol

vodnho diela sa za uplynulch 20 rokov od ias vstavby i-

astone zregenerovala, ale, ak to zjednodum, uniktnu prrodu

takzvanej vntrozemskej delty Dunaja do znanej miery nah-

radila umel prroda. o to cel rob s podzemnmi vodami, po-

riadne ani nevieme, lebo vina vodnch zdrojov, ktorm hro-

zilo znenie kvality vody, sa jednoducho prestala vyuva.

Podobn nzor maj tie mnoh odbornci, ktor s voi celkovmu

vsledku skeptick, ale priznvaj, e projekt vodnho diela nedo-

padol tak katastroflne ako sa predpokladalo. S primrenm oka

sa d kontatova, e v sasnosti funguje vodn dielo v lepom

stave ako malo pvodne fungova. Sstavn tlak slovenskch ved-

cov a ochranrov, ako aj medzinrodnho silia priniesol svoje

ovocie. Dunajsk lun lesy, ktor mali by vyrban sa zachovali.

V roku 1997 potvrdil Medzinrodn sdny dvor v Haagu platnos

zmluvy medzi slovenskou a maarskou stranou. Oba tty sa na

zklade rozsudku mali dohodn na jeho plnen, o sa dodnes

nestalo.

Vtie ostrovy

Istm zadosuinenm miestnej prrode m by vybudovanie

umelch ostrovov v unove, kde hniezdia rzne druhy vtct-

va. Termn vtie ostrovy alebo raj vtkov sa objavuje v

reklamnch prospektoch vodnho diela. Odvrtenou asou os-

tva, e vtctvo (bocian ierny, ltochvost) z inch ast Dunaja

sa v zimnom obdob zhromauje na Gabkove. Je otzne, i

nedolo len ku koncentrcii vtkov z ostatnch sekov Duna-

ja, omu nasveduj dlhodob daje. Na Dunaji poetnos v

zime klesla, na Gabkove stpla, povedal Jozef Ridzo z or-

ganizcie SOS/BirdLife Slovensko. Jedin (smutn) pozitvum

na ktorom sa odbornci zhoduj je nezrealizovanie druhej asti

vodnho diela na maarskom zem Nagyamarosom.

Tento prpad spred viac ako 20 rokov je jasnm prkladom

toho, kam zala nensytnos socialistickch mecenov

a ich projektantov, nekonen tba naplnenia megaloman-

skch cieov komunistickho reimu. Ich priority nebrali ohad

na ivotn prostredie, ktor nm ponka pestr paletu monost

a predovetkm m by k dispozcii aj alm genercim. Za-

tia o nai jun susedia zatiahli run brzdu v prav as a dali

prrode zelen, u ns sa uskutonil nenvratn zsah do du-

najskej prrody.

Marek JavorskAutor je piatak v programe Environmentlny manamentFoto: TASR

Na snmke z 18.augusta 1991 lenovia obianskej iniciatvy Euroreaz a

zstupcovia Zdruenia miest a obc poas demontrcie proti dokone-niu Vodnho diela Gabkovo

11

t m a

Tuje problm - ako sa men vidiek

Kde mme problm? Na vidieku. Preo? Lebo tuje. Tie nudn cintornske dreviny. A nielen tuje, ale aj exotick borievky a in okrasn ihlinany. Len ako prejdeme slovenskou dedinou, bez toho aby nm bili do o aspo z pr zhrad. A v tomto momente u zana ma vidiek problm.

Postav dom, zasa stromVidiek mme vo svojich mysliach zafixovan ako miesto s tradinm vzhadom. Ako priestor, kde cti prtomnos loveka v krajine a prejavy jeho prce. Keby sa dnenou dedinou preli nai predkovia, hoc iba 2 genercie dozadu, nerozumeli by, preo tam sadme mal ihlinany, z ktorch nie je iadny itok. Kedy-si, ke lovek vyiel na zhradu, zakopol o pr jabk, z ktorch spravil kol, zvyok naloil do suda a poas zimy popjal plody svojej prce. V lete si sadol do tiea orecha, ktor zrove chrnil dom od vetrov. Ke opadol, tak slnko mohlo prenika a ohrieva studen steny. Dnes vyzer vidiek inak. Je ak odpoveda jednoznane na otzku, i je to zl. Doba sa men. Priestor vidieka sa stva menej osobnm, uniformnm, stieraj sa rozdiely medzi mest-skou a vidieckou zeleou (BOEK, 2013). Dvodov je, ako ob-vykle, viacero. Je fajn sa pozera na veci kriticky a prema nad nimi. Aby sme zistili, i je potrebn ich meni. Je teda potrebn meni tvr vidieka? A ak ju chceme ma?

Odkia vietor fkaTma je komplexnejia, ne by sa zdalo. Men sa toti cel kultra osdovania krajiny, ktor je spsoben aj zmenou ivotnho tlu, absenciou loveka hospodra - v krajine, pribdanm chatrov a chaluprov, ale aj rozrastanm miest a suburbanizciou, tvor-bou satelitnch mesteiek. Tie s osobitnm typom vstavby, v ktorej chbaj viacer prvky, typick pre obce. Suburban-izciu, ako vizulny smog, spomna aj univerzitn pedagg Ing. Duan Dani, PhD., ktor sa venuje tie vegetanm pravm a navrhovaniu zhrad: Ide o problm najm satelitnch sdiel s vizulnou izolciou jednotlivch pozemkov. Je to vlastne sys-tm hromadnho bvania v kvzi individulnej vstavbe. Pan-elk zrten na zem. V rodinnch domoch na okrajoch miest, ktor s niem medzi mestami a malmi dedinami mesta-mi a malmi dedinami, absentuj nmestia, socilna vybav-enos, parky, ale aj ovocn stromy na zhradkch. Mete si by vak ist, e nejak okrasn ihlinany uvidte u z diaky.

O ak dreviny sa vlastne jedn? Tuja je zoveobecnina, vrav Dani, udia vnmaj vetky borievky ako tuje a vetky ihlina-ny ako jedliky. Ke hovorme o tujch, hovorme vinou o borievkach. Vytvoril sa cel sortiment malch, guovitch a zakrpatench kultivarov tuj, i borievok, ako ikovn ob-chodn artikel. Podobne je to so ivmi plotmi, ktorch synony-mom je pre mnohch len tuja. Tieto ihlinany dnes nie s len na suburbich, ale aj zapaj aj klasick dediny.

Sme leniv Sahovanie ud do miest urbanizcia je dlhodob proces. V poslednch storoiach sa mest zapaj a vidiek pomaly vysdu-je. T, z ktorch sa stvaj meania, si ber ksok dediny so se-bou a vznikaj zhradkrske osady s polemickou idylou trvenia asu. Naopak meania, ktor prichdzaj na dedinu, so sebou sahuj na vidiek aj ksok mesta. Doba je rchla, musme zarba peniaze, uivi rod-inu. Ke prdeme z prce, nechce sa nm upratova zhradu, i hraba lstie. Cel jese. Netreba si vyrba robotu navye, aj ke ns vraj acht. Ke me sused sedie vo svojom zhradnom altnku a kocha sa upravenou zhradkou s fontnkou a trpaslk-mi, preo by som ja mal pracova ako otrok. udia si vysdzaj ihlinany kvli tomu, e s stlo-zelen, z princpu. Lebo z nich nepadaj listy, netreba ich hraba, rast vinou dohora alebo tak, ako je to predpsan. Ke si pod ne daj ete kru s mulo-vacou plachtou, tak nerast takmer vbec. Po odumret ich vy-menia za in kus jedna k jednej a stle maj na zhrade to ist a steriln prostredie. Sasn postmodern trend je mini-malistick a toto je jeho vsledok, vrav Dani. Podobn nzor m aj esk ovocinr BOEK (2013), ktor pe, e existencia plodov a vekho mnostva opadanch listov bva prinou sasnho tlmu pestovania ovocnch drevn nielen vo verejnom priestore, ale aj skromnom. bytok poda neho svis aj so zmenou bvania na dedine, kde udia nemaj chu ani as sa o ovocn stromy stara. Ponohospodrstvo pre-stalo by hlavnm zdrojom ivobytia a aj samozsobitestvo stra-

Andrea Uherkov

t m a

12

stratilo na vzname.

Chceme ma skromie a steriln prostredieBva na dedine kedysi znamenalo, e ste kad druh de navtvili susedku, vymieali si rodu, ienky klbosili na prie-dom a vetci vetko vedeli. Nie vdy to bolo prjemn, ale vy-tvralo to pocit bezpenho priestoru, v ktorom vm zhradu nestril len pes, ale aj v sused. Dnes sa udia radi oddeuj od ostatnch vekmi plotmi, naprklad tujovmi. Ale potom, ke im ukete vt zob, vavrnovec lekrsky, hrab, javor pon alebo obyajn buk, e to funguje, a e na zhrade nepotrebuj ma v zime nepriehadn stenu, tak to ide. Pretoe to je zkladn problm, udia sa chc izolova. Ale my nepotre-bujeme ma celorone stlo-zelen zhradu. Nao? Vina ud v zime na zhrade nem iadne aktivity, to v konenom dsledku znamen, e nepotrebuj nepriehadn stenu, len im to treba

poveda, dodva Dani.

Strom ako nae zrkadloo to hovor o ns ako uoch? Plat povedz mi, o m na zhrad-ke a ja ti poviem, kto si? Niektor autori tvrdia, e si vysdzanm ihlinanov odmietame prizna svoju pominutenos. Pokia nm padajce lstie pripomna bliacu sa jese nho ivota, ihlinan ns udr stle mladch a svieich. Irniou je, e vysdzanm tuj si robme cintorn za oknom u km sme iv. Mono si zrove poriadkom na zhradke kompenzujeme neporiadok v sebe. A za domom si tak vytvrame chladn dvory bez ducha.

o na to zhradn architektiMnoh udia, ktor si ihlinany na zhradky vysdzaj, by si mohli necha poradi od zhradnch architektov. Otzka vak je, o po-radia a i na to udia vlastne maj peniaze. Architekti pristupuj k zhradnmu biznisu tak, e predvaj do zhrady prvky, ktor s drah. udia tm, e maj maximlne peniaze na tie drah prvky, u nemaj na toho tvorcu, a tak si nakpia sumrum rznych prvkov a vykastruj si zhradu sami, vrav Dani. Zkladom zhradnho architekta by malo by loveka - majitea zhrady, dovies tomu, e zhrada je organizmus, ktor sa m rozvja. A rozvja sa me len nieo, o m dynamiku.

Djde na psa mrz?Ako pe BOEK (2013), estetick vnmanie kadho loveka je in a kad m prvo si zvoli vlastn tl skrovania svojho domova. Na druhej strane aj krajinn architekti, ktor navrhuj zhrady, ahko podliehaj mainstreamu a nepoznaj alternatvy alebo nov prstupy. Tba po originalite me by vekou prle-itosou pre nvrat itkovch a ovocnch drevn do intravilnu, i u zo strany obecnch radov (verejn priestor) alebo skrom-nch osb. MAREEK (2006) si mysl, e inpircia vtvarnho po-atia rznych funknch typov vidieckych zhrad by mala vych-dza sortimentlnom aj priestorovom zmysle z miestnych zvyk-lost, najm z loklnych foriem udovho krajinrstva.

Mono to naozaj nebud udia vnma ako problm, po-kia to nebude existenn. Pokia nenastane potravinov krza. Vtedy sa me sta, e to jablko zo stromu, z ktorho lstie musia hraba, by sa bodlo. Ktovie, i nebude neskoro. Pretoe nm nena-rastie zo da na de.

K tme sa vyjadrila tie krajinn architektka Ing. Anna Dob-ruck, PhD., z SPU v Nitre.

Ak je V nzor na problematiku tuj? Vnmate trend ich vysdzania pozitvne alebo negatvne?U som v jednom rozhovore (pre Nota Bene, pozn. red.) poveda-la, e tuje na slovensk vidiek nepatria, pretoe naraj tradi-n obraz vidieka. Lene globlne otepovanie ns mono printi sadi druhy, ktorm sa v novch podmienkach bude lepie dari. Vemi si vak elm, aby sa tak nestalo a aby sme si udrali nau pestr, rozmanit a iv krajinu vetkm monmi opatreniami. Tuje s cudzm prvkom v naej krajine, preto ich prtomnos nie je vhodn. Naa krajina bude vtedy atraktvna, ak si udr svoj charakteristick vzhad. Prdu k nm cudzinci obdivova to, o maj doma? Asi nie. Tuje teda naraj i atraktivitu naej kra-jiny. Ale napadla mi otzka: Myslte, e udia ete ctia potrebu zachova tradin slovensk vidiek? A chce ho dnes ete niekto zachova? Ptam sa preto, e nie len tuje naraj tradin obraz vidieka. Vezmite si do rk knihu pna Hniliku "Sdeln kae". Zistte, e stav, ktor v nej popisuje, je realitou i u ns. Je to desi-v popretie vlastnej identity a tuje s toho sasou. Vysdzanie tuj je dsledok "mdneho trendu", sasnho vnmania "kvalit-nej architektry", benevolencie samosprv (stavebnch radov) v rozhodovan, chybou v projektoch, absencie zemnch plnov a vstavby bez jasnch regulatv. Dnes sa u "tuja" stala (as-po pre ma) symbolom straty identity, symbolom globalizcie i pchy loveka, ktor "men svet", priom asto ni kultrno-his-torick a prrodn hodnoty. Do uritej miery je to vak i dsle-dok slobody, konkrtne cestovania. udia chc ma doma ksok exotiky z dovolenky. Viete, nikdy sa udia nemali po materilnej strnke tak dobre, ako v sasnosti a chc to prezentova "moder-nmi pravami". Dnes akoby udia chceli zaprie svoje korene, zaprie skromnos, jednoduchos, ktor pramenila zo spsobu ivota a z citu ku krajine. Tuje s toho dkazom. Tuje s sas-ou stredomorskej architektry, ktor sa u ns roziruje a tak i tuj pribda. Tuje s (v prenesenom slova zmysle) problm so-ciologick, urbanistick, architektonick i krajinrsky. Je to tie o morlke, zodpovednosti, dodriavan legislatvy, odbornosti, ale i o dopyte, konzume, i o akceptovan tradci, hodnt....Pre-to sa ned na Vau otzku odpoveda jednoznane a jednodu-cho. Ak chceme menej tuj, treba meni myslenie v spolonosti.

o mu spsobi tieto ihlinany na zhradkch?Ja som krajinn architekt a dsledky by skr mali posdi vedeck pracovnci. Odpove zvis tie od uhla poha-du. Kee sa ptate na zhrady, sksme krajinrsky as-pekt: tuje s jednoznane v naej krajine cudzm prvkom.

r o z h o v o r

13

Z mjho hadiska je to "statick hmota", ktor nahradila pestros zhrad. Tm chcem poveda, e je to v lete v zime rovnako zelen nepriehadn (obas i pvabn) prvok. Ja ho v mojej tvorbe nepouvam u aspo 20 rokov. Navye tuje (a nie len tuje) menia chemizmus pdy.

Kedy sa zaala presadzova takto mda ich pesto-vania? Svis to s otvorenm hranc po revolcii? Toto nem ni spolon s revolciou, ale s cestovanm iastone no. Zaalo to ovea skr - cestovanm achty, ktor prina-la rzne druhy drevn na Slovensko a zakladala prv zbierkov zhrady. Arbortum Mlyany zaloil v roku 1892 Dr.tefan Am-brzy-Migazzi, maarsk achtic. Bol zvedav, i sa bude tmto druhom dari v naich podmienkach. A darilo sa. Po II. svetovej vojne tu bolo zriaden pracovisko SAV, ktor ia mnoilo tuje vo vekom i na predaj. Tuje (resp. tujovit druhy) sa pomerne a-hko mnoia, no a po vojne obce chceli svoje znien prostredie "skrova". Arbortum malo z predaja sadeniiek prjmy, udia mali prcu a zkaznci boli spokojn, pretoe zskali druhy, ktor susedia nemali. Mono sa ani vplyv tejto produkcie nedal vtedy odhadn. ie tuje tu mme u dlhie a za socializmu sa len zdarne rili. Po revolcii, ke udia zaali cestova, zaal dopyt po tujch rs. Dvod? udia si chceli "skrli" svoju zhradku a tuje boli poruke. Navye tmito novmi pravami dali najavo, e s "in". Dopyt podporili i pestovatelia, predajcovia a zhrad-nci. Von obchod umonil dovoz tchto druhov zo zahraniia a trh sa touto komoditou naplnil, obchod sa roztoil. Chcete v zhrade tuje? Dobre, "zhradn architekt" (asto falon, ale to je in tma) vae elanie spln. ie vsadba tuj, ako vidte, je tie ekonomick problm.

Ak je tendencia vvoja zhradiek slovenskho vi-dieka v najblich rokoch?Neviem. Strcam prehad. Dnes vldne chaos i na slovenskom vidieku. Kad si mysl, e na svojom pozemku si me robi o chce. udov tvorba a neodbornos sa podpisuj pod sasnm obrazom vidieka. Navye potreba vyleni sa je tak siln, e nm prina nov a nov chyby v rieen zhrad, krajiny, vidieka. Vvoj zhrad bude zvisie prioritne od architektry, ktor "ovldne" vidiek (i to bud p cudzie vzory, alebo siahneme po naich re-gionlnych prvkoch), ale i od dopytu, od "osvietenosti" investora, od jeho citu pre krajinu, ale i od ponuky v obchodoch a od celkovej spoloenskej nlady. Ale odbornos je z mjho pohadu prvorad. Neme sa nm predsa sta, aby "odbornk" do projektu zelene v rmci pamiatkovej zny navrhol vsadbu cdrov a araukrie. V spomnanom prpade zasiahli odborne zdatn radnci v procese schvaovania. Ale ustria vetky takho omyly? A maj vbec oni by v tejto pozcii kontrolrov projektov? Nemal by dan spraco-vate projektu vedie, o je vhodn a o nie na konkrtnej lokali-te? Skste urobi prieskum trhu a zisti, ak je tendencia vvoja zhrad. o vlastne stavebnci chc? A maj oni urova vvoj vid-ieka? Nemali by to by plny, koncepcie, projekty?

Ja v praxi denne tvrdo bojujem s omylmi a nevkusom. A to ni-komu na popularite neprid. Kolegovia z Anglicka sa tie sau-j na tento tlak stredomorskej flry, na "nevkus" a na "sdeln kau". Podobne ako u ns aj u nich sa k historickm objektom tlaia nepvodn a netradin druhy, ktor menia tradin obraz anglickej vidiececkej krajiny. To ist plat o Bulharsku i o Loty-sku... Je to da za globalizciu? Ale predsa chceme, aby v oblas-ti kultrnej oblasti nedolo ku globalizcii, chceme si zachova kad krajina svoju identitu ako prvok atraktvnosti. Take ako na to? Jednoznane cez neinvestin procesy, ako je plnovanie a tvorba zelench koncepci, ktor bud podkladom pre ur-banistov i architektov. Myslm, e prve koly maj by mien-kotvornmi intitciami. koly by mali by praxi npomocn, mali by robi vskum, sledova javy, tvori metodiky, vzdelva verejnos, prezentova krajinrske i architektonick, trendy a najm vychovva odbornkov, ale nemali by prax nahrdza.

Andrea Uherkov

Autorka je druhka na doktorandskom stupni tdia v programe Ekol-

gia a ochrana biodiverzity

lnok vychdza z komentra psanom na Sokratovom intitte a aku-

jem za pomoc jeho tudentom Robovi Podobovi a Katke Pazmnyovej. Za

neustlu inpirciu m moje akujem aj esk ovocinr Stanislav Boek.

Za as venovan tme vaka aj Duanovi Daniovi a Anne Dobruckej.

Ing. Anna Dobruck, PhD. psob ako autorizovan krajinn architek-

tka pri Slovenskej komore architektov. Absolvovala viacer kurzy a zah-

ranin tudijn pobyty. Bola v sprvnej rade Spolonosti pre zhradn a

krajinn tvorbu, v predstavenstve Slovenskej komory architektov a es

rokov psobila ako predsednka Zdruenia pre urbanizmus a zemn

plnovanie na Slovensku. Jej atelir je nositeom Ceny za architektru

CEZAAR 2013 a ceny za urbanizmus - Cena ZUUPS 2013.

Ing. Duan Dani, PhD. je absolvent FEE v pecializcii Krajinn in-

inierstvo a tvorba krajiny. Projekne sa venuje nvrhom vegetanch a

sadovnckych prav so zameranm na tvorbu skromnej a priemyselnej

zelene, krajinrskych prav a rekontrukciu historickch parkovch ob-

jektov. Je lenom medzinrodnej arboristickej spolonosti ISA Slovensko.

Pedagogick innos venujem predmetom dendrolgia, krajinrska den-

drolgia, ekolgia drevn, ekolgia urbanizovanho prostredia a tvorba

krajiny.

Zdroje

BOEK, S. (2013): Monosti vyuit starch odrd ovocnch

devin. In: Strom pro ivot. ivot pros strom XII. Systmov pe

o deviny. Litomice. Spolenost pro zahradn a krajinskou tvobu,

o.z. Praha, 2013.

DANI, D. (2014): in verb

MAREEK, J. (2006): Ovocn strom jako vznamn soust krajinnho

rzu. esk zemdelsk univerzita v Praze. Fakulta agrobiologie

k a m n a v l e t

14

Mono poznte ten pocit, ke vs nejak miesto k sebe vol. Nenpadne sa vm pripomna stami va-ich znmych a priateov, zo strnok asopisov, alebo sa objav na lkavch fotografich na obrazov-ke monitora. U dlho ma takto vbil Podp, vrchrska osada straten v lesoch Malej Fatry. Miesto nao-zaj arovn, akch u neostalo vea Prijmite preto pozvanie na vlet za u takmer zabudnutou histriou.

Podp - miesto ako z rozprvok

Na Podp vedie niekoko oficilnych aj neoficilnych chodnkov.

Najkrajiu monos ponka okrun trasa zanajca a koniaca

v dedinke Stankovany pri Ruomberku. U v Stankovanoch

objavte zopr vemi peknch drevenc, ktor mali to astie

a nepodahli nensytnmu zubu asu. Zo Stankovian sa treba vybra

smerom na zpad, na Kraovany popri elezninej trati. Za posled-nmi domami, asi po 150 metroch, sa z cesty odpja chodnk, ktor

odbouje vpravo do lesa. Stpa najskr strmo neskr miernejie

cez les a na rozahl lku s ndhernm vhadom a drevenicami.

Osadu Podp pravdepodobne zaloili obyvatelia Stan-kovian, ktor hadali toisko pred tureckmi njazdmi. ivot

tu hore bol drsn a krsny zrove. udia sa ivili najm prcou

v lese drevorubastvom a chovom dobytka. Kad rodina vlast-nila kravy alebo ovce. Chladn horsk klma im neumoovala

dopestova vea potravn, no aj napriek tomu dokzali pestova

zemiaky a ovos. V malch domekoch s jednou izbou sa as-to tie-snilo a 11 ud. V neskorom obdob museli Podpania

dochdza denne do prce a do koly v akomkovek poas. Z

tohto dvodu najm mlad odchdzali i dole do dedn a osada

sa postupne vyudovala. Posledn obyvatelia ju opustili v 50-

tych rokoch minulho storoia a Podp zaal postupne upada

do zabudnutia. Jeho osud zmenili mlad udia, ktorm ndhera

tohto miesta uarovala a rozhodli sa ho zachrni. S obnovou

drevenc zaali v roku 1969. Hoci niektor z pvodnch domov sa

nepodarilo obnovi, stoj dnes v osade Podp 14 drevenc. Vetky

slia ako rekrean objekty. Podp sa stal v roku 1991 chrnen-ou pamiatkovou znou. Na rozdiel od pr kilometrov vzdialenho

Vlkolnca, ktor je sasou svetovho kultrneho dedistva UN-ESCO, tu vak nenjdete davy turistov ani iadne stopy civilizcie.

Dokonca sem nedolieha ani hluk z ciest. Tu mte naozaj pocit ako

keby ste sa preniesli v ase. Osada Podp je z vchodu chrnen

skalnm vpencovm masvom Zadnho pu, ktor je sasou

nrodnej prrodnej rezervcie p. Predmetom ochrany je vzc-na vpnomiln flra, ale aj krajinrsky chvatn vpencov bral

pskeho masvu.

alia cesta bude pokraova prve touto rezervciou.

Z osady vychdza lt turistick znaka strmm stpanm na vr-chol Zadnho pu. Z jeho skl je pekn sptn pohad na lku

s drevenicami, ale aj na smutn obraz rozostavanej dianice D1,

ktor psob ako jazva v malebnej krajine. alej vedie chodnk

pomedzi bral a horsk lky so vzcnymi rastlinami.

Vhady na Liptov, Vek Fatru, Mal Fatru, Rozsutec, Oravu,

Cho a v diake na Zpadn Tatry vzbudzuj v loveku pocit hr-dosti na ndhern slovensk krajinu. Za nevraznm vchodnm

vrcholom zane cesta prudko klesa dole do akovskho sedla.

Nealeko odtiato sa ukrva alia pvodn vrchrska osada

Fedorov. Zo sedla chodnk zostupuje cez ktovu dolinu sp do

Stankovian.

as starch vrchrskych osd sa u pomaly kon. S nimi

odchdza aj kus naej histrie a ns samotnch. Naastie vak

vaka niekokm odvnym uom ostalo zopr miest, kde me

lovek ete stle pocti zvltne spojenie a harmniu s prro-dou. Svoje pozvanie ukonm mdrymi slovami jednej vahy zo

starch Krs Slovenska, ktor najlepie vystihuj duu tohto mi-esta My prichdzame cudz, z inho sveta. A predsa akosi do-mov. Zo zelenej tiny vystupuj obrazy prelho asu. Nebadane

vstupujeme do seba a spoitujeme, oho nm dolu v meste preb-

va a oho sa nedostva. Aj tak sa prihovraj slovensk vrchy.

Literatra:

Boko, J., (1989): Kde u drevo nespieva. In: Krsy Slovenska 5/1989, s.9

Kulak, P., (2011): Pamiatkov zna Stankovany-Podp. Zsady ochrany

pamiatkovho zemia. Krajsk pamiatkov rad ilina, 42 s.

Daniela DomekovAutorka je absolventka FEE

Daniela Domekov

15

Ako chpete obiansku spolonos?

Vnmam ju ako priestor, v ktorom sa oba-

nia slobodne zdruuj, vyjadruj svoje po-

treby i nzory na to, ako by mala spolonos

vyzera, a nsledne svoju predstavu lepej

spolonosti presadzuj. Priestor obian-

skej spolonosti umouje hadanie

novch ide, otvoren diskusiu medzi

umi s odlinmi nzormi ako aj vyt-

vranie spoloenstiev ud, ktor zdieaj

podobn hodnoty, a mnoho alch aktivt,

ktor pomhaj slabm, alebo umou-

j sebavyjadrenie skupinm, ktor s v

spolonosti v menine. V priestore obian-

skej spolonosti sa prirodzene vyskytuj

skupiny ud s vemi odlinmi predstava-

mi dobrej spolonosti a dobrho ivota, ale

v prpade spolonosti s politickou kultrou,

ktor ct slobodu, repektuje odlinos a ak-

tvne podporuje dialg a nensiln rieenie

rozdielov, to nie je problm.

Je na Slovensku v sasnosti prtom-

n v tejto podobe?

Poda mjho nzoru na Slovensku nemme

problm s absentujcou obianskou

spolonosou, ale s prevldajcou pol-

itickou kultrou. A tm nemyslm to,

ako sa sprvaj politici, ale to, ako sa

v spolonosti sprvame my obania. Mys-

lm, e ako obania mlo dverujeme os-

tatnm, ale aj vlastnm monostiam ovply-

vova spolonos a rozhodnutia verejnch

autort. Sasne sme nedveriv a asto

nepriatesk voi uom, ktor s od ns

odlin. V rodine sa ume vzjomne si

pomha, ale asto vidme, e takto pomoc

kon na hraniciach vlastnej rodiny. Soci-

olg Robert Putnam skmal vplyv socilne-

ho kapitlu, t.j. vzjomnej dvery a pomoci

medzi umi, na ekonomick prosperitu

spolonosti. Zistil, e okrem spjajceho

socilneho kapitlu, t.j. vzjomnej pomo-

ci medzi prbuznmi a blzkymi umi je

pre dobre fungujcu spolonos dleit aj

premosujci socilny kapitl t.j. vzjomn

dvera a otvorenos pomc aj neznmym

a odlinm uom. To sa, poda mjho

nzoru, len ume.

o poda Vs najviac napomha jej

rozvoju?

Rozvoju obianskej spolonosti najvi-

ac pomhaj aktvni udia, ktor nie s

spokojn so stavom spolonosti a namiesto

omrania sa rozhodn nieo spravi. i u

zan dobrovoncky pomha v nemocni-

ci, kde navtevuj ako chorch ud, alebo

vo vntrobloku, medzi panelkmi vytvoria

komunint zhradu, alebo sa rozhodn

strvi rok ako uitelia det z rmskych

osd, alebo finanne prispej na vzdela-

nie dieaa z Kene, alebo zan psa blog

o fungovan miestnej samosprvy. Je ne-

prebern mnostvo monost, o me

kad z ns robi aby zlepil ivot nie-

len sebe, ale aj uom v svojom okol.

Ako vnmate lohu vysokch kl v

tejto oblasti?

tdium na vysokej kole je pre mladho

loveka idelny as kedy sa zaa in-

tenzvnejie angaova v obianskych

aktivitch. lohou vysokej koly me

by v sprostredkovanie takchto prlei-

tost pre tudenta. Zkladn vedomosti

o obianskych aktivitch a obianskej

spolonosti by poda mjho nzoru mal

lovek zska u na zkladnej a strednej

kole. Univerzity mu spolupracova

s neziskovkami a vyuva ich expertov

r o z h o v o r

"Sme nedveriv a asto nepriatesk voi uom,ktor s od ns odlin"

R o z h o v o r s K a r o l n o u M i K o v o u

16

tudentom spozna innos neziskovch

organizci prostrednctvom st alebo

vytvranm dobrovonckych centier, ktor

nasmeruj tudentov na pre nich zaujma-

v aktivity v obianskej spolonosti.

Existuj v sasnosti pozitvne pr-

klady, v ktorch tt skvalituje in-

titucionlny rmec pre dialg s mi-

movldnymi organizciami?

Jednm erstvm pozitvnym prkladom

je dokument, ktor koncom minulho

roku prerokovala vlda SR a odporui-

la ministrom a vedcim predstaviteom

ttnej sprvy a samosprvy sa nm ria-

di. S to Pravidl zapjania verejnosti do

tvorby verejnch politk1. Toto je vemi

drobn prklad, inm prkladom novho

intitucionlneho rmca na dialg ttu

a mimovldnych organizcii bolo zriadenie

pozcie a radu splnomocnenca vldy SR

pre rozvoj obianskej spolonosti. To uro-

bila ete vlda Ivety Radiovej a sasn

vlda tento post nezruila.

S naopak prtomn negatvne javy,

ktor spoluprcu medzi tretm sekto-

rom a ttom sauj?

Nie za kadch okolnost je nevyhnutn

spoluprca neziskovch organizci a t-

tu. S typy organizci a aktivt, ktor s

zo svojej podstaty voi ttu kritick a po-

trebuj fungova nezvisle od ttu. Prkla-

dom je prca watchdogovch organizci,

ktor sa povedzme zameriavaj na kontro-

lu vyuvania verejnch financi.

Spoluprcu asto sauj vzjom-

n predsudky a podceovanie medzi kon-

krtnymi umi z verejnej sprvy a z nezis-

koviek. Systmovm problmom je sasn

nedocenenie monost neziskovch organi-

zci poskytova verejnoprospen sluby

a ich nerovnocenn postavenie napr. pri

poskytovan socilnych sluieb.

Michal Havran ml. napsal2, e po-

novembrov demokratizan vvoj

sa v skutonosti dotkol len majorit-

nej spolonosti, a e naprklad rm-

ska menina bola z tejto emancipcie

vylen a vyluov naalej i ost-

va. Mohli by sme tto tmu posun

do veobecnejej roviny a tvrdi, e

v spolonosti na Slovensku chba

ochota k spoloenskmu dialgu za-

loenom na solidarite? Aksi zodpo-

vednos k celku?

Vaa otzka m viacero rovn. Ako som

u spomenula v jednej z predchdzajcich

otzok, tak na Slovensku vnmam nedosta-

tok premosujceho socilneho kapitlu,

t.j. pomoc poskytujeme a oakvame od

prbuznch a blzkych ud, tch ktorch

vnmame ako sas irej rodiny prpadne

rovnakej komunity, ale uom, ktor sa od

ns lia, a to s Rmovia, cudzinci - imig-

ranti, bezdomovci, udia s inm nboen-

stvom alebo nrodnosou, nie sme rovnako

otvoren pomc. Prejavuje sa to aj v jazy-

ku ke pojmom my (Slovci, ktorm patr

tto krajina) oznaujeme tu prv skupinu

a t druh, ktor s in a nevnmame za nich

zodpovednos s oni (t ostatn o tu ij).

V tomto zmysle nie sme plne obianskou,

ale nrodne a nboensky sa definujcou

krajinou. To, poda mjho nzoru, vrazne

blokuje zahrnutie menn do rozvoja naej

krajiny.

In rovina Vaej otzky sa tka

otvorenosti a pripravenosti na verej-

n diskusiu. Na Slovensku nie sme

nauen verejne diskutova o a-

kch, prpadne kontrover-znch, otz-

kach. Preberme nzory autort bez

kritickho posdenia ich argumentov

a zdvodnen. Nevstupujeme do diskusie,

v ktorej by sme preskmali rzne aspek-

ty navrhovanch rieen. Viac oceuje-

me tch, ktor si stoja za svojim nzorom,

ako tch, ktor ke zistia nov fakt, nzor

zmenia. Pokia nezaneme viac a kvali-

tnejie verejne diskutova o otzkach ako

s naprklad spoluitie Rmov a nermov,

prijmanie imigrantov, potrebch a pr-

vach najrznejch mench, tak nebude-

me pripraven tieto otzky skutone riei.

---------------------------------1http://bit.ly/1Dds2du2http://bit.ly/148TkGx

Viera Minaroviov

Autorka je piataka v programe Environmentl-

ny manament

Karolna Mikov, riaditeka PDCS, trnerka a facilittorka. Odborne sa zameriava hlavne na rieenie a prevenciu verejnch konf-liktov, as obanov na rozhodovan o veciach verejnch, rozvoj obianskej spolonosti, deliberatvnu demokraciu, komunitn rozvoj

a medzisektorov spoluprcu.

PDCS je mimovldna organizcia poskytujca profesionlne vzdelvacie a facilitan sluby, konzultcie a poradenstvo v oblasti riee-nia konfliktov, podpory spoloenskho dialgu, obianskej participcie a rozvoja obianskej spolonosti na Slovensku i v zahrani.

Dlhodobo sa venuje spoluvytvraniu a posilovaniu kultry demokracie, reniu participatvnych prstupov a mechanizmov na dialg

a predchdzanie konfliktom. Poskytuje pomoc v medzinrodnch rozvojovch programoch a sprostredkvame kultivovan dialg

medzi rznymi zujmovmi skupinami. Svoje poslanie napa spoluprcou s neziskovmi organizciami, intitciami verejnej sprvy

a medzisektorovmi partnerstvami.

r o z h o v o r

t m a

18

Sokratov intitt mi dva jedinen monos pozrie sa na v-

etky veci inmi oami. Dvadsa rznych perspektv spja ndej,

odhodlanie a relna prca na lepom Slovensku. A to ma kad

de dobja.

Marek Matuov, tudent

V prvom rade mi SI dal skvelch priateov, na ktorch sa mem

kedykovek obrti s odbornou otzkou ale aj priateskou radou,

i sa len tak stretn a pokeca. Mnostvo informci zo skvelch

workshopov, z ktorch stle erpm a ete dlho budem. A monos

s lektormi tie spolupracova na vlastnch projektoch, ako napr.

s Mari Stracenskou na medilnom workshope pre FEE a alie.

Jani Supuka, absolvent

SI mi dva ndej, e uom zle na tom, o sa okolo nich deje

a e to vedia a chc ovplyvova. Dva mi vea inpircie vaka

stretnutiam so spoluiakmi a lektormi, a v neposlednom rade mi

prina rozhad a vzvy, spolu s novonadobudnutmi zrunosa-

mi.

Hana Harenrov, tudentka

S to pre ma predovetkm udia, ktor ho vytvraj

a zastuj sa ho. T ma napaj ndejou, e naa

spolonos sa uber dobrou cestou a zrove mi neu-

stle poskytuj inpirciu pre kadodenn ivot.

Tom Chabada, tudent

Sokratov intitt mi dva mnoho inpircie od vetkch jeho

lenov, tm o robia ma posvaj alej. Tematicky mi prina

rozhad do sasnho sveta vaka jeho irokmu zberu. V ne-

poslednom rade Sokratov intitt pre ma znamen zitok.

Rbert Podoba, tudent

Sokratov intitt mi dva nadench intruktorov, inpiratvnych

lektorov. Vemi si vim a tem sa zo spoluiakov, tch je 20,

z rznych odborov a kl, s rznymi ivotnmi

prbehmi a ivotnou vou. S vemi obohacuj-

ci, dvaj pohad na ivot a spolonos z rznych uhlov.

Dominik Jakub, tudent

Pomha preva progres, posiluje potencil posluchov.

Predstavuje partiu pozitvnych, premajcich, podnikavch,

praktickch persn perfektnch! Ponka pozitvny prst-

up popretkvan podstatnmi pripomienkami. Pointa? Pozn

prax, predpoklad prekky, pripravuje pre prpad problmov

predovetkm participovanm poas prprav pidi-projek-

tu (prospenos projektu pre populciu podmienkou). Popri

predchdzajcom ponka podnety, poskytuje podporu pri pre-

konvan prekok. Prina pozoruhodn prleitosti, je pln pr-

jemnch prekvapen. Prevemi podporujem :)

Lucia poov, tudentka

Prihlasova sa do alieho, v porad u tretieho ronka, mete

poas dvoch mesiacov od 1.3. do konca aprla na strn-

ke www.sokratovinstitut.sk. Budete ma monos zai

pikovch lektorov zo Slovenska, ale aj z USA, Vekej Britnie

i Brazlie.

Andrea Uherkov

Aautorka je druhka na doktorandskom stupni tdia v tudijnom pro-

grame Ekolgia a ochrana biodiverzity a tudentka SI

tudenti tudentom - udo rozprva o vzname starch odrd ovocia v krajine

t m a

17

Sokraci

Mono viacer z Vs zachytili, e existuje intitt nesci meno filozofa Sokrata. Vaka vajiarsko-slovenskej spoluprci je jeho rea-liz-

torom organizcia ivica v spoluprci s Nadciou Ekopolis, Technickou univerzitou vo Zvolene a spolonosou Zpadoslovensk

energetika, a.s. V praxi vyzer intitt asi tak, e poas celho akademickho roka sa raz za mesiac 20 ikovnch tudentov stretne

v prostred zajeovskch lazov a od tvrtka do nedele trvia as spolu s lektormi. Medzi nich patr profesorka globlneho vzdelvania,

geolg, novinrka, ekonmka, prvnika, ekoponohospodr, ale aj facilittor a trner. Inpiruj sa, diskutuj, odovzdvaj sksenosti

a vedomosti. Ron vzdelvac a zrove praktick kurz Sasn spolonos vzvy a vzie zostaven z 11 workshopov otvra tmy ako

energetick bezpenos, verejn zujem, mdi, globlne vzdelvanie, eurpska divoina alebo alternatvna ekonomika. Okrem toho

kad tudent realizuje svoj vlastn mikroprojekt, ktor prispieva k rieeniu nejakho spoloenskho problmu.

Preo sa rozhodla ivica pre takto projekt? Verme, e spolonos me vrazne ovplyvni aj jedin lovek,

pokia m dos znalost, odvahy, pracovitosti a m charizmu.

Sokratov intitt vznikol preto, aby vytvral podmienky pre roz-voj takchto osobnost: mladch ud, ktor sa neboja na sebe

pracova, nies zodpovednos za svoje rozhodnutia a s si za svo-jou vziou, tvrd riadite ivice, Juraj Hip.

Verejnos Sokratov intitt vnma rzne s tak, ktor

o om nikdy nepouli, tak, ktor ho vnmaj elitrsky a sek-trsky, ale aj tak, o ho chpu ako skvel prleitos pre mladch

ud zai poriadnu kolu a rozvja sa v mnohch oblastiach. A

t posledne spomenut maj k realite najbliie.

Pretajte si odpovede jeho tudentov a absolventov na otz-ku o vm dva/dal Sokratov intitt (SI)? a presvedte sa sami.

Dva mi vea. Rados, bojovnos, odhodlanie, vedomosti,

monosti, smiech, zitky, diskusie, schopnos argumentova,

priatestvo, udskos, perspektvy, a mohla by som pokraova

donekonena.Sokratov intitt mi berie pohodlnos, predsudky,

predpojatos, navu, pocity nudy, nezujmu a tu zoznam kon.

Berie to zl, dva to dobr, plat tu tento jednoduch (ne)pomer.

A ja sa z toho tem.

Zuzana Szabov, tudentka

Mm pocit paralelnch ivotov. Jeden je ten so stresom a druh

ten sokracky. Ten uvoujci, resetujci, dvajci zmysel,

ten, v ktorom sa pozerm hlbie na seba a s lskou na svet, ten,

v ktorom meme saunova s lektormi a do noci rozobera nie

nesmrtenos chrstov, ale otzky, ktor sa ns dotkaj ten,

v ktorom ahostajnos neexistuje. Ma istotu a pravidelnos v tom,

e raz za mesiac sa na 4 dni ponorm do tohto sveta s ostatnmi

sptnikmi a novmi podnetmi je nieo, na o sa tem a za o

som nesmierne van.

Katarna Pzmnyov, tudentka

SI mi dva prleitos vyjs zo svojej bubliny, prleitos hada

odpovede na otzky, v ktorch nemm a tak jasno, prlei-

tos hada pravdu s vekm P. Taktie roziruje mj veobecn

rozhad. V neposlednom rade mi dva riadne zabra. :)

Mria Tuhrska, tudentka

Dal mi neskutone vea inpirci na aktivity, vea podnetov do

alej innosti a osobn rozvoj. Bol to skutone pardny rok na

zajeovskch lazoch. Vemi oceujem naozaj krsne prostredie,

siln zitky a partiu super ud, ktorch bene len tak nestretnete

na ulici.

Martin Cero Cerovsk, absolvent

Andrea Uherkov

Duan Ondruek, facilittor z PDCS, ns uil komunikova a riei konflikty v skupine

i m p u l z y

20

Aktulne zasadol nov sent a v tudentskej asti s: Aa Uher-

kov, Luk Zhorec, Lekna Palokov, Nina Salvov a ja. Budeme

radi ak sa na ns obrtite.

Viva la..

No dos bolo moralizovania k sentu a obianstvu. Siply said,

krky a kluby nm ukzali, e s to siln partie skutone ak-

tvnych tudentov, ktorm vak asto krt chba energia zapja

sa ete do nieoho alieho. Na druhej strane sent je vborn

vec, ale chceli sme nieo flexibilnejie, operatvnejie. Skutone

vykonvajce pozitvnu zmenu tudentskho ivota, tdia

a tudentstva ako takho na TUZVO.

By the way, tretm impulzom pre ns bolo aj Valne zhro-

madenie tudentskej rady V (inak RV), na ktorom sme boli

ako nov delegti TUZVO. Bol to ten posledn kliniec a skvel

priestor, kde sme zskali inpirciu a hlavne rady a sksenosti od

inch tudentskch rd z celho Slovenska.

A kee vetko je to o uoch, z tch, ktor na tej ceste

boli a zapjali sa, vznikol prpravn vbor v zloen: Jn Supuka

za FEE, Ondrej Bajza za DF, Igor Viszai za LF, Dana Pappov za

FEVT. Samozrejme, toto s len zstupcovia za fakulty, celkovo je

zapojench s krkami, klubmi, sentormi a ostatnmi viac ako

50 ud. Ak si vrav, e by si sa chcel tie zapoji, budeme len radi.

Nap mi prosm na mail, ktor je dole.

No o to bude? tudentsk rada TUZVO bude obiansk

zdruenie tudentov, absolventov a priateov TUZVO.

Sta lenom sa bude mc jednoducho, vypsanm prihlky

a zapjanm sa. Memorandom o spoluprci, ktor mme u do-

hodnut s pnom rektorom, sa tak staneme partnerom koly.

A o budeme robi? Aktivity v tchto troch oblastiach:

Kvalita tdia - vetrhy firiem a prepjanie s praxou, spolupr-

ca s firmami, inkubtor StartUpov, inpiratvne prednky a vet-

ko, o skutone zvi kvalitu tdia na TUZVO

Propagcia TUZVO - Univerzitn de, DOD TUZVO, vetrhy

vysokch kl, navtevovanie strednch kl, asopis, web, vide

a vetko m dme vedie o tom v om sme dobr

tudentsk ivot - koncerty, portov akcie (non beh Zvolen-

om, WorkOut a in..), filmy, mono znova Wko a vlastne vetko

kde sa bude da zmysluplne trvi von as tudentov

S novm rokom nm tak skutone svit na lepie asy. Za 3

a pol roka o som tu, prv krt vidm tak obrovsk monos relne

meni veci na TUZVO k lepiemu. Presta frfla, ale zapoji sa a

zmeni to bude teraz relnejie pretoe sme sa konene spojili. Dos

bolo nlepkovania, teraz sme konene spolone tudenti TUZVO.

no, stle ostvame tudenti FEE a ekolgovia, ale ume sa spo-

lupracova a spolone tvori lepie a trvalo udraten zajtrajky i

u na TUZVO alebo hoc kde inde. Viva la tudentsk rada TUZVO.

Jn Supuka

Autor je lenom prpravnho vboru tudentskej rady TUZVO za FEE

jan.supuka@gmail.com

Ustanovujce valn zhromadenie RV

i m p l u z y

19

Svit nm na lepie asy...

Mj postoj venho optimistu sa mi znova potvrdzuje. Po tri a pol roku snahy vytvori na TUZVO celouniverzitn tudent-sk organizciu sa to konene stva realitou. Vznik tudentsk rada TUZVO.

Ale pekne po poriadku, ke u peme dejiny. Na poiatku bola snaha u ns na FEE spravi z nho milho hippiesckeho

krku EkoCentrum celouniverzitn organizciu. A tak sme sa

zmenili minul akademick rok (2013/14) na TunaTU, podtitul

tudenti TUZVO. Takmer urite s tmto npadom prilo pred

nami kopec inch a kadejakch (leso-, drevo-, fevt-) -centier. Ale

doprajeme si tie ten pocit, e bez ns by to nelo a my sme t, ktor

menme svet. TunaTU je fakt vborn nzov, pekn logo a hroma-da spench akci. No vetko je o uoch a to nae TunaTU bolo

stle nae, teda prudko eko s 90% lenskm zastpenm FEE.

Muselo to prs....bannery po kole, na ktor si urite pamtat. Vetci sa pta-li - o to je? Poul som pr morbdnych nzorov, e to nejak svis

s prepanm na TUZVO. No nakoniec to prilo a celkom vo ve-kom tle. Prednkou Michala Trubana, riaditea WebSupportu.

Chalana, ktor m dnes najviu hostingov firmu na Sloven-sku expandujcu do zahraniia zaloil na strednej a po prvku na

vke ho u ivila. Woow, bolo prv o zo ma vylo, ke som vi-del plagty s jeho menom. Vravm si, tch ud musm spozna. A

stalo sa, po prednke predstavenie novovznikajcej tudentskej

organizcie WoodenWorld. Viac praxe pre tudentov, prepjanie

s firmami, zastupovanie tudentov, organizovanie celouniverzit-nch akci. Vravm no no, presne to sme chceli aj my v TunaTU.

Ako to m by, slovo dalo slovo, ruka v rukve, jedno s druhm a

u bol aj mega spen Univerzitn de. Minimlne prilo viac

ne 800 ud, pamtnci spomnaj aj na via akcie, ale nechajte

nm prosm aspo pocit, e sme s tm prili prv a ten svet sku-tone zmenme.

No po Univerzitnom dni bolo celkom jasn, e sce snaha o

celouniverzitn organizciu bola, ale vo WoodenWorlde je to ver

i never hlavne o drevroch. A tak sme dali znova hlavy dokopy a

zvolali prv strenutie vetkch krkov a klubov na TUZVO. Ke

u sa niekto zapoj do krku/klubu, je to prv ukazovate, e na

TUZVO je ochotn robi viac ako len chodi do koly. Viac ne

20 zstupcov sa vtedy zilo a mudrovalo o tom, ako a i vbec by

sme mali spolupracova. Mali by sme, a tak vzniklo prv Vtanie

prvkov na TUZVO. Akcia viac i menej spen nm ukzala, e

spolupracova sa d a zhodli sme sa na pokraovan. Okrem in-

ho na zatia dvoch stretnutiach krkov a klubov prv krt pa-

dol pojem tudentsk rada. Hlavne vaka WoodenWorldu, ale

s pomocou ostatnch krov a tudentov vetkch faklt, sa nm

tie podarilo zrekontruova kluboWWu. Ide o miestnos nad

vrtnicou Starho intrku, kde tudentsk rada sdli a bud sa

tam tie stretva vetky krky a kluby na TUZVO.

tudentsk as Akademickho sentu

Vonoasov tudentsk ivot je skvel a mnoh pamtn-

ci vravia, e je tm, na o po rokoch spomnaj, ale nm to nejak

nedalo. Kde sa vytratilo to prepjanie s praxou, spoluprca s fir-

mami a zvyovanie kvality tdia? Kldli sme si tto otzku stle

astejie, pretoe sme skzli k organizovaniu oficilnych rov.

Na druhej strane je tu tudentsk as Akademickho sentu

TU a faklt. Najvy orgn na univerzite, i fakulte, kde mme

ako tudenti tretinov zastpenie. Prijmaj sa tam vetky roz-

hodnutia, vol a odvolva rektor i dekani, ktorm uklad

sent lohy a kontroluje ich konanie. Tak napr. siln tu-

dentsk as sentu FEE ete v tiavnici presadila 2 opravn

termny. Nie riadny, jeden opravk a potom dekansk, ale

rovno 2 opravn. o je hlavne v tomto janurovom a mjo-

vom ase nad zlato. Ale o rob sent pre tudentov teraz?

Som vo fakultnom sente cca. 2 a pol roka, v univerzitnom

necel 2 roky a za to obdobie sme ako tudenti nepresadili skoro

iaden poriadny nvrh na pozitvnu zmenu. Osobne priznvam,

e som pre to mohol spravi aj viac, no je to jednak tm, ak sent

je a za druh tm, ak je o zujem. Ak sent je? Je to frum,

ktor by predbehol aj tm priemerne rchlych leochodov a tak

lovek vemi ahko strca chu sa o i len zapoji do diskusie, ktor

je asto akopdna a zdhav. Zasadnutia tak plne postrdaj

rozmer operatvnosti a flexibility. Ak je o zujem? Pri posled-

nch vobch do fakultho sentu sme ako volebn komisia jasali

pri 17% asti tudentov (10% je hranica platnosti).. tak je o

zujem. A teraz primne, mil itate/tudent bol si voli? Mme

sa vyhovra, zasmia, poveda si nejak t stereotypn hlku

typu typicky slovensk. alebo to zmeni. Minimlne tm, e

prdeme voli, o by mala by samozrejmos, no skr tm, e sa

budeme poas celho roka aktvne zaujma, sledova zasadnutia,

mono sa aj niekedy prs pozrie (s verejn, ale len vnimone

niekto prde) a apelova na svojich volench zstupcov, s tm o

Jn Supuka

i m p u l z y

22

akm spsobom tieto informcie uchopi, spracova a ako s nimi

alej narba. Tento proces by ale v idelnom prpade nemal by

jednosmern ale idelne otvoren a interaktvny, m sa svojou

povahou op pribliuje viac seminru. tudenti s touto formou

nten samostatne prema a svoje mylienky alej formulova

do ritenej podoby. Vhodnmi prostriedkami na rozvoj tch-

to danost s prve seminre, diskusie, eseje, seminrne prce

a prezentcie. Je dobr ich navrhn spsobom, aby samotn

prnos tudentov mohol by o najv.

Druh pilier spovajci v kultivcii etiky vednej disci-

plny je mierne zloitej na uchopenie. Pod tmto vgnym slovnm

spojenm si predstavujem uvedomenie hranc danej disciplny,

hodnt, ktor viac i menej otvorene presadzuje ako aj dsledkov,

ktor me pre spolonos aj neudsk svet prina. tudenti by

si mali by vedom silnch strnok, no rovnako aj obmedzen ich

vlastnej disciplny. Op sa tu kladie draz na prvok reflexie a kri-

tickho myslenia, ktor si za svoj predmet analzy uruje samotn

vchodisk a princpy vlastnho odboru ako aj etick otzky spo-

jen s rozvojom tohto odboru. Humanitn disciplny na ele s filo-

zofiou a etikou s obzvl relevantn pre toto ponanie naprklad

v oblasti filozofie a etiky vedy. Niektor spoloensk vedy preli

v uritch fzach svojho vvoja procesom vntornej sebareflexie,

ktor viacer prrodn vedy sn v budcnosti ak. Ich zstup-

covia s vaka tomuto procesu ovea viac opatrn, zaujmaj sa

o mon negatvne dopady svojho ponania ako aj o alie

etick otzky s tm spojen. Mohli by preto sli ako inpir-

cia pre alie vedn disciplny, ktor by nemali etick otz-

ky vytlaova mimo svoj rozsah. Prve naopak, etick a hod-

notov otzky by sa mali sta jednm z vntornch pilierov

rozvoja kadej vedeckej disciplny, omu by malo zodpove-

da ich adekvtne zastpenie vo vysokokolskom vzdelvan.

Tvrd sa, e spolonos je vsledkom ud, ktor ju

vy-tvraj. No prve t s vo vekej miere formovan vzdelvanm.

Zlepime vzdelvanie a uvidte, e zlepme aj samotn spolonos.

Prisben prklad z praxe

Rd by som Vs oboznmil s prkladom formy vzdelvania, ktor

sa sna predstaven zsady uplatni v praktickej vube.

Na Katedre environmentlnych tdi Masarykovej

univerzity v Brne pomham v predmete Globlne politick otz-

ky. tudenti maj poas priebehu semestra povinnos odovzda

4 itatesk dennky na tmy: Politiky rozvoja, Zelen revol-

cia a priehrady, Globalizcia a rozvoj, Postrozvoj. K vypra-

covaniu kadho z dennkov musia tudenti preta zadan

odborn texty, ktor tmu diskutuj. Nsledne maj za lohu

v odovzdvanom dokumente zhrn hlavn mylienky a argumenty

kadho lnku, pripoji vlastn hodnotenie a komentr textu ako

aj 2 otzky do diskusie na seminri. Toto zadanie ich vedie k hlbej

vahe nad samotnm textom a k prezentci vlastnho nzoru.

Odovzdan dennky nsledne mu vyuva pri psomnej skke,

ktor tvor iba polovicu vslednho hodnotenia.

Kad tma kurzu je tudentmi diskutovan aj na

seminri. Zvyajne s rozdelen do 2 skupn, ktor maj za lo-

hu zastva protiplne stanovisk. Naprklad polovica tudentov

obhajuje zelen revolciu a formuluje argumenty, ktor vyzdvihu-

j jej prnosy, zatia o zvyn polovica ju kritizuje a zdrazuje jej

negatva. Pri nslednej prezentci maj tudenti pozorne vnma

tvrdenia opozitnej skupiny, kee ich alou lohou je analza ar-

gumentov protivnka. V skupinch op pripravuj obhajobu svo-

jej pozcie ako aj kritiku stanoviska druhej skupiny. Po niekokch

kolch nasleduje spolon diskusia o zlomovch tmach, ktor sa

poas seminru objavili a taktie o vybratch otzkach z ich den-

nkov.

Okrem hodnotenia dennkov a aktvnej asti na

seminroch sa tudentom do vslednej znmky zapota-

va tie skupinov seminrna prca. T spova v analze vy-

branho regionlneho alebo politickho konfliktu, priom

vber konfliktu zvis od tudentov. Prca v tme m pod-

pori tudentov k vzjomnej spoluprci a podpore. Vsledky

seminrnej prce vetci lenovia skupiny prezentuj svojm

spoluiakom, ktor s nimi predstaven konflikt obsiahle dis-

kutuj. Celkovo predmet kladie vek draz na samostatnos

a tvorivos tudentov, ktor pomha rozvja ich kritick myslenie.

Komplexnos hodnotenia ich zrove motivuje k priebenej prci

poas celho semestra, o im me vrazne uahi prpravu na

zveren skku.

Samozrejme toto je len jeden z monch prkladov sys-

tmu vuby a urite sami dokete prs na mnoho lepch

a inovatvnejch spsobov. Pritom nezabdajte, e zsadn im-

pulz k zmene me prs aj zdola, ie od samotnch tudentov.

Potom to bude ete hodnotnejie.

Tom Chabada

Autor je doktorand v odbore Humanitn environmentalistika na Katedre

environmentlnch studi, Fakulty socilnch studi, Masarykovej univer-

i m p l u z y

21

Zlepime vzdelvanie, zlepme tm spolonos

V nasledujcich riadkoch Vm chcem predostrie svoj pohad na niektor problmy vo vzdelvan na vysokch ko-lch, teda v oblasti, ktor sa ns bezprostredne dotka. Samotn popsanie problmu nemono povaova za dostaton

a preto rd pridm aj jeden praktick prklad toho, akou cestou je mon sa vyda.

V poslednch rokoch sme svedkami silnejcej tendencie

prispsobova systm vysokho kolstva poiadavkm pracovnho

trhu. Vyzdvihovan s technicky zameran odbory, ktorch absol-

venti maj lepiu perspektvu nslednho uplatnenia. Humanitn

a socilno-vedn odbory s potom asto kritizovan ako neefek-

tvne a nadbyton. Samozrejme je pomerne nron nastavi

adekvtnu a vhodne vyven ponuku vysokokolskch tdi.

Plon kritika, ktor nem za cie rozliova kvalitu jedno-tlivch

univerzitnch pracovsk a katedier je ale do vekej miery neopod-

statnen.

Preukza relevantnos a opodstatnenos socilno-ved-

nch prstupov meme okrem inho aj na sfrach, ktor boli dl