EKOSYSTÉM

Trvanie: 6 hodín Pomôcky: písacie potreby, dataprojektor, notebook, reproduktory, kľúče

na určovanie rastlín, Veľká kniha rastlín, slovník cudzích slov, slovníky ekologických a biologických termínov, samolepiace papierové štítky, tenisová loptička, špagát (cca 100 m), samolepiace štítky, lopta figúrky z hry Človeče nehnevaj sa, Prílohy 1 - 40

Cieľ: Výchovno-vzdelávacie ciele sú podrobne a schematicky znázornené znázornené v Obrázkoch 1, 2

Obsah: 1. Nezničím si ťa, aby som mohol vďaka tebe žiť.

Príloha 1 prezentácia - Úloha1-hádanka Príloha 2 prezentácia - Parazity

2. Hádaj, kto som Príloha 3 obrazová príloha - Hádaj kto som Príloha 4 prezentácia - Hádaj kto som Príloha 5 pracovný list k úlohe - Hádaj kto som Príloha 6 zadanie k úlohe – Hádaj kto som Príloha 7 vypracovaný_pracovný list k úlohe - Hádaj kto som

3. Kozmopolitný a synantropný rastlinný druh Príloha 8 pracovný list - Kozmopolitný a synantropný rastlinný druh Príloha 9 vypracovaný_pr. list - Kozmopolitný a synantropný rastlinný druhPríloha 10 zadanie k úlohe - Hádaj kto som Príloha 11 pracovný list k úlohe - Hádaj kto som Príloha 12 prezentácia - Hádaj kto som

4. Biocenóza a ekosystém 5. Význam rastlín

Príloha 13 pracovný list - Význam rastlín Príloha 14 prezentácia - Význam rastlín6. Nebojme sa odborných termínov – precvičme si ich

Príloha 15 Zadanie k variantu 1 Príloha 16 Zadanie k variantu 2 Príloha 17 Pracovný list pre variant 1 Príloha 18 Pracovný list pre variant 2 Príloha 19 Vypracovaný pracovný list pre variant 1 Príloha 20 Vypracovaný pracovný list pre variant 2 Príloha 21 Pomocníček pre stredné školy Príloha 22 Pomocníček pre nižšie ročníky Príloha 23 Možnosti k časti B

7. Loptička 8. Pavučina vzťahov 9. Viem, kto sem nepatrí

Príloha 24 pracovný list - Viem, kto sem nepatri Príloha 25 vypracovaný pracovný list - Viem, kto sem nepatri

Príloha 26 Písmenká do tajničky k úlohe - Viem, kto sem nepatri10. Zašifrovaná abeceda

Príloha 27 zadanie k pracovnému listu - Zašifrovaná abeceda Príloha 28 pracovný list A - Zašifrovaná abeceda Príloha 29 pracovný list B - Zašifrovaná abeceda Príloha 30 vypracovaný pracovný list A - Zašifrovaná abeceda Príloha 31 vypracovaný pracovný list B - Zašifrovaná abeceda Príloha 32 Dešifrovací kód k časti B

11. Forestlandia Príloha 33 Kartičky k úlohe Forestlandia Príloha 34 pracovný list - Forestlandia Príloha 35 vypracovaný pracovný list - Forestlandia

Príloha 36 prezentácia - Sukcesia12. Človeče, nehnevaj sa!

Príloha 37 prezentácia - Pyramída ku hre Človeče, nehnevaj sa Príloha 38 Hracia plocha s nomenklatúrou Príloha 39 pravidla hry - Človeče, nehnevaj sa Príloha 40 Kartičky na losovanie

Stručný opis aktivít:

1. Nezničím si ťa, aby som mohol vďaka tebe žiť. Čo som? – individuálna úloha, zadanie úlohy a vysvetlenie učiva formou prezentácie v programe PowerPoint(ďalej len prezentácia); (objasňuje parazitické vzťahy);

2. Hádaj, kto som! – skupinová úloha, zadanie úlohy formou prezentácie, práca s rastlinným materiálom, odbornou literatúrou, vypracovávanie pracovného listu; (nadobúdanie praktických zručností pri identifikácii rastlinného materiálu, charakterizovanie existenčných podmienok – ekologickej valencie rastlinných druhov; lesné etáže);

3. Kozmopolitný a synantropný rastlinný druh – skupinová úloha, práca s odbornou literatúrou, vypracovávanie pracovného listu, zadanie formou prezentácie; (aplikácia žiackych vedomostí o ekologickej valencii, objasnenie pojmov kozmopolit a synantrop);

4. Biocenóza a ekosystém – aktivita pre celú skupinu všetkých žiakov, energizér; (objasnenie pojmov biocenóza, zoocenóza, fytocenóza a ekosystém formou hry);

5. Význam rastlín – skupinová úloha, skupinový brainstorming; zadanie úlohy formou prezentácie, vypracovávanie pracovného listu; (objasnenie rôznosti a zhodnosti významu rastlín pre fytocenózu, biocenózu a ekosystém);

6. Nebojme sa odborných termínov – precvičme si ich! – skupinová úloha, vypracovávanie pracovného listu podľa predlohy, oprava chybného textu, určovanie rastlinných druhov; (objasnenie odborných pojmov, vysvetlenie vzťahu závislosti medzi rôznymi prvkami prírody);

7. Loptička – aktivita pre celú skupinu všetkých žiakov, energizér; 8. Pavučina vzťahov – aktivita pre celú skupinu všetkých žiakov; (opakovanie

trofických vzťahov v ekosystémoch); 9. Viem, kto sem nepatrí! – skupinová úloha, vypracovávanie pracovného listu,

tvorba analógie predlohy pracovného listu, riešenie tajničky; (opakovanie trofických vzťahov, objasnenie toku energie a kolobehu látok v prírode);

10. Zašifrovaná abeceda – skupinová úloha, vypracovávanie pracovného listu, riešenie tajničky; (porovnanie poloprírodných a prírodných ekosystémov na príklade lesa a poľa, navodenie motivácie pre vysvetlenie primárnej a sekundárnej sukcesie pred riešením 11. úlohy);

11. Forestlandia – skupinová úloha, zostavovanie článku z odsekov textu na základe logickosti a zákonitostí v procese sukcesie; (vysvetlenie pojmov primárna a sekundárna sukcesia, prezentácia);

12. Človeče, nehnevaj sa! – práca v skupinách alebo so všetkými žiakmi naraz, hra, energizér; (opakovanie trofických vzťahov, vedomostí o ekosystémoch, obsahu všetkých riešených úloh).

NEZNIČÍM SI ŤA, ABY SOM MOHOL VĎAKA TEBE ŽIŤ ÚČEL: Úloha je zložená z dvoch častí. V prvej študenti sledujú prezentáciu

obsahujúcu hádanku (Príloha 1). Táto hádanka študentov motivuje pre zvýšenie záujmu o prezentáciu o parazitizme (Príloha 2), ktorá je druhou časťou úlohy. V prezentácii učiteľ poukazuje na základné charakteristiky parazitizmu. Na konci prezentácie sú otázky na upevnenie učiva.

POTREBNÝ ČAS: 25 minút POMÔCKY: dataprojektor, notebook, reproduktory Príloha 1 Prezentácia - Úloha1-hádanka

Príloha 2 Prezentácia - Parazity

METODICKÝ POSTUP: Študenti sa usadia a sledujú prezentáciu (Príloha 1) ktorú učiteľ spustí.

Prezentácia beží automaticky, učiteľ prepína len „symboly vlastných animácií“ pre zapínanie spevu vtákov pri štyroch snímkach. Všetky pokyny pre študentov sú súčasťou tejto prezentácie. Po jej ukončení učiteľ prechádza na druhú prezentáciu (Príloha 2), v ktorej prezentuje základné charakteristiky parazitizmu. Na konci tejto prezentácie sú otázky pre upevnenie nového učiva.

V prezentáciách sú používané aj „symboly vlastných animácií“, za pomoci ktorých učiteľ vyberá ďalší priebeh vyučovania.

HÁDAJ KTO SOM ÚČEL: Študenti si precvičia praktické zručnosti s rastlinným materiálom, orientáciu

v odbornej literatúre (kľúče na určovanie rastlinných druhov, rastlinné atlasy), a pri určovaní životných podmienok (ekologickej valencie). Pri vyhodnocovaní tejto úlohy si s učiteľom zhrnú poznatky o daných druhoch a na ich základe názorne vytvoria príklady ekologických valencií poznávaných druhov. Vďaka názornosti príkladov pochopia podstatu pojmu „ekologická valencia“. Oboznámia sa s lesnými etážami a precvičia si zaraďovanie konkrétnych rastlinných druhov do týchto etáží.

POTREBNÝ ČAS: 20 minút POMÔCKY: dataprojektor, notebook, reproduktory, kľúče na určovanie rastlín,

Veľká kniha rastlín Príloha 3 obrazová príloha - Hádaj kto som

Príloha 4 prezentácia - Hádaj kto som Príloha 5 pracovný list k úlohe - Hádaj kto som Príloha 6 zadanie k úlohe – Hádaj kto som Príloha 7 vypracovaný_pracovný list k úlohe - Hádaj kto som

METODICKÝ POSTUP:

Učiteľ študentov rozdelí do skupín (po 3 až 5 študentoch) na základe kritéria, ktoré si sám zvolí v danej chvíli a podľa situácie. Rozdá do jednotlivých skupín halúzky a listy 5 druhov rastlín, alebo ich rôzne časti, plody, semená, prípadne použije obrazovú predlohu rastlín (Príloha 3) . Oboznámi ich s ich úlohou (podľa zadania v prezentácii „Hádaj kto som“ (Príloha 4) a rozdá im pracovné listy (Príloha 5) a zadanie k úlohe (Príloha 6). Na jeho vypracovanie majú študenti 10 minút. Ich úlohou je, aby spoluprácou v skupine:

• správne určili druhy rastlinného materiálu v rámci binomickej nomenklatúry, • zistili, kde v ich okolí sa vyskytujú jedince rovnakého druhu,

• charakterizovali podmienky, v akých tieto rastlinné druhy žijú a pokúsili sa vymedziť hranice ich existencie (ekologickú valenciu druhov) v oblasti tepelných, svetelných, pôdnych (chemických parametrov substrátu) a vlhkostných pomerov.

Po vypracovaní pracovného listu učiteľ pokračuje v prezentácii, kde si spolu so žiakmi hovoria o konkrétnych 5 rastlinách zo zadania. Prezentácia ďalej pokračuje oboznámením sa s lesnými nadzemnými etážami a praktickým cvičením pre porozumenie zaraďovania rastlín do lesných etáží. Učiteľ má k dispozícii „Vypracovaný pracovný list k úlohe – Hádaj kto som“ (Príloha 4).

Prípadné otázky zo strany študentov učiteľ hneď zodpovedá a po vypracovaní pracovného listu spoločne so študentmi prekonzultuje správnosť ich odpovedí.

Obr. 1 Obrazová príloha (Takáčová, 2007) TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Ekologická valencia – intenzita a rozsah pôsobenia faktorov na organizmus ako i šírka jeho optimálneho vplyvu. Každý živý organizmus má stanovenú určitú šírku ekologickej valencie, v rámci ktorej dokáže existovať. Prekročenie konkrétnej šírky jeho ekologickej valencie mu spôsobuje smrť. Ekologickú valenciu môžeme určovať napríklad v rámci svetelných, tepelných pomerov, chemických vlastností substrátu a podobne. Ruderálne rastliny – rastliny rastúce spontánne na miestach v okolí ľudských obydlí, priemyselných a poľnohospodárskych objektov, pozdĺž komunikácií, na skládkach odpadu a navážkach rôzneho pôvodu a zloženia. Zoochória – prenášanie rastlinných a živočíšnych organizmov prostredníctvom živočíchov. Rozlišujeme endozoochóriu – prenos v tráviacom trakte živočíchov a exozoochóriu – prenos na povrchu tela živočíchov. Etážovitosť - rozvrstvenie – vertikálne rozdelenie fytocenózy od povrchu pôdy. V rámci lesných etáží rozlišujeme nadzemné a podzemné etáže. Podzemnú etáž tvorí koreňová sústava rastlín a nadzemné etáže sú tvorené machovou, bylinnou, krovinnou a stromovou etážou.

KOZMOPOLITNÝ A SYNANTROPNÝ RASTLINNÝ DRUH ÚČEL: Podstatou úlohy je, aby sa naučili orientovať sa aj v inej odbornej literatúre,

než je školská učebnica či kľúče na určovanie rastlín a objasnili si podstatu pojmov kozmopolitný a synantropný rastlinný druh, aby zistili rozdiel medzi týmito dvoma pojmami a odhalili, v čom spočíva ich vzťah voči človeku.

POTREBNÝ ČAS: 20 minút POMÔCKY: odborná literatúra, slovník cudzích slov, slovníky ekologických či

biologických termínov Príloha 8 pracovný list - Kozmopolitný a synantropný rastlinný druh

Príloha 9 vypracovaný_prac. list - Kozmopolitný a synantropný rastlinný druhPríloha 10 zadanie k úlohe - Hádaj kto som Príloha 11 pracovný list k úlohe - Hádaj kto som Príloha 12 prezentácia - Hádaj kto som

METODICKÝ POSTUP: Do skupín učiteľ rozdá po jednom

pracovnom (Príloha 8) a zadaní (Príloha 10 ) V zadaní je napísané, čo majú študenti robiť:

• zistiť vo všeobecnosti podstatu odlišností medzi kozmopolitom a synantropom,

• nájsť a správne botanicky určiť jeden kozmopolitný a jeden synantropný rastlinný druh,

• zistiť, čím sa navzájom odlišujú tieto konkrétne dva rastlinné druhy.

Študenti majú na vypracovávanie 10 minút. Zvyšný čas učiteľ venujeme kontrole pracovných listov, objasňovaniu nezrovnalostí a písaniu poznámok – čo znamená pojem kozmopolit a synantrop.

Obr. 2 Vypracovaný pracovný list (Takáčová, 2007)

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ:

Kozmopolitný organizmus – organizmus s globálnym rozšírením, ktorý sa nevyskytuje len na malých alebo relatívne oddelených teritóriách (napr. Antarktída). Všeobecne u morských organizmov je kozmopolit rozšírený vo všetkých moriach, u suchozemských organizmov na väčšine kontinentov. Synantropný organizmus – organizmus viazaný svojím výskytom na človeka a jeho činnosť či ľudské sídla. Dôvodom ich výskytu pri ľudských sídlach sú hlavne ľahká dostupnosť potravy pre synantropné živočíchy alebo hniezdenie pre viaceré druhy vtákov či zvýšené množstvo živín v pôde vhodné pre usídlenie rastlinných synantropných druhov.

BIOCENÓZA A EKOSYSTÉM ÚČEL: Účelom je objasnenie pojmov biocenóza, fytocenóza, zoocenóza, biota,

abiota a ekosytém. Pri tejto aktivite sa študenti rozhýbu, napriek tomu, že si plnenie aktivity nevyžaduje vyššiu fyzickú námahu.

POTREBNÝ ČAS: 10 minút POMÔCKY: samolepiace papierové štítky, pero

METODICKÝ POSTUP: Pred začatím aktivity si študenti napíšu poznámky z toho, čo učiteľ vysvetlí:

biocenóza, fytocenóza, zoocenóza, ekosystém, biota a abiota. Po stručnom napísaní poznámok si každý študent vyberie nejakú zložku z prírody. Napríklad: púpava, líška, kameň, voda, žaba, delfín, lienka, . . . .

Každý študent si napíše po jednom takomto príklade na samolepiaci štítok a nalepí si ho na časť odevu (najlepšie na prednú časť hrudníka) tak, aby na tento štítok mali možnosť vidieť aj iní spolužiaci. Všetci sa postavia mimo lavíc, aby sa mohli presúvať. Učiteľ bude hovoriť napríklad: k oknu sa presunú tí, ktorí tvoria zložku bioty. Skontroluje, či sa presunuli správne. Potom môže povedať: ku mne sa presunú tí, ktorí tvoria fytocenózu. Opäť skontroluje. Po dvoch, troch zahrievacích otázkach sa môžu zahrať na čas a na vyhadzovanie z hry. Odporúčame zreteľne 1x povedať otázku, narátať „jeden, dva, tri“ a kto nestihol reagovať, alebo sa zle postavil, odchádza z hry. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Biocenóza – spoločenstvo, t.j. súbor populácií všetkých druhov rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov, obývajúcich určitý životný priestor – tzv. biotop. Biocenóza na rozdiel od súboru živočíchov, rastlín, húb a mikroorganizmov disponuje vzťahmi medzi týmito organizmami a je viazaná na určitú lokalitu – biotop. Fytocenóza – spoločenstvo rastlinných populácií rastúcich v určitom čase na určitom mieste, je to súčasť biocenózy, zahŕňajúcej všetky druhy rastlín. Fytocenózy sa navzájom líšia zastúpením konkrétnych druhov rastlín, ich dominanciou nad inými rastlinami. Zoocenóza – spoločenstvo živočíšnych organizmov, súčasť biocenózy Ekosystém – ekologický systém – základná funkčná jednotka v prírode, je charakterizovaná vzájomnými vzťahmi živých organizmov (rastlín a živočíchov) a ich vzťahmi k fyzikálnym a chemickým faktorom vonkajšieho prostredia.

VÝZNAM RASTLÍN ÚČEL: V tejto úlohe študenti môžu pochopiť, že význam nemusia mať rastliny len

pre nás a pre živočíchy, ale aj samé pre seba. Študenti opäť pracujú v pôvodných skupinách. Dôležité je, aby si uvedomili, aké zložky tvoria fytocenózu, biocenózu a ekosystém.

POTREBNÝ ČAS: 15 minút POMÔCKY:

Príloha 13 pracovný list - Význam rastlín Príloha 14 prezentácia - Význam rastlín

METODICKÝ POSTUP:

Do každej skupiny učiteľ rozdá po jednom pracovnom liste (Príloha 13) tak, aby boli rozdané všetky tri varianty – „význam rastlín vo fytocenóze, biocenóze a v ekosystéme“, pričom každá skupina bude mať vypracovať len jeden variant. Ich úlohu im učiteľ vysvetlí pomocou prezentácie (Príloha 14). Na vypracovávanie im nechá 10 minút. Nabáda ich, aby rozmýšľali, aby si uvedomovali súvislosti a vzťahy v prírode, aby použili fantáziu a spomenuli si na prechádzky z prírody.

Obr. 3 Pracovný list – Význam rastlín (Takáčová, 2007) TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ:

Význam rastlín vo fytocenóze: Ak vezmeme ako príklad lesný porast, tak ten je zložený prevažne z dvoch vrstiev: vrstva tesne nad zemou (machy, byliny, kry) a vrstva stromov. Stromy v lesnom poraste majú pre rastliny v spodných etážach – vrstvách prevažne význam filtrovania slnečných lúčov – teda zabezpečujú spodným vrstvám rastlín také svetelné podmienky, na aké sú adaptované. Podrastové rastliny ako napríklad machy zabezpečujú stromom prevažne zásobovanie vlahou v čase sucha. Iné podrastové rastliny pomáhajú udržiavať mikroklímu typickú pre spoločenstvo rastlín, ktoré sa tam vyskytujú a teda sú na takéto mikroklimatické podmienky adaptované. V inom prípade existuje aj parazitický vzťah, ktorý tak isto chápeme ako význam rastlín pre iné rastliny (imelo biele, zubovník šupinatý)

Význam rastlín v biocenóze: Biocenóza je tvorená fytocenózou a zoocenózou, prípadne spoločenstvom húb, lišajníkov a iných mikroorganizmov. Ak hovoríme o význame rastlín pre iné rastliny, zhrnieme opäť to, čo bolo uvedené vo význame rastlín vo fytocenóze. Pre živočíchy majú rastliny význam v podobe potravy, skrýše, produkcie kyslíka či ako liečivá pre človeka i živočíchy.

Význam rastlín v ekosystéme: Rastliny v ekosystéme majú ten istý význam ako rastliny pre biocenózu ale okrem toho, nakoľko ekosystém je tvorený aj neživou časťou prírody – abiotou (skaly, voda), majú rastliny význam pre tvorbu nových osídliteľných povrchov – lišajníky obývajú aj neúrodné skalnaté povrchy, čím sa podieľajú na rozrušovaní podkladu a pripravujú povrch pre iné rastliny (machy a postupom času ďalšie na pôdu nenáročné rastlinné druhy). Svojím výskytom sa lišajníky a machy podieľajú po ich odumretí na tvorbe organickej zložky pôdy.

NEBOJME SA ODBORNÝCH TERMÍNOV – PRECVIČME SI ICH ÚČEL: Študenti si v úlohe hravou skupinovou formou osvoja a precvičia niektoré

odborné pojmy charakterizujúce znášanlivosť faktorov prostredia rastlinami (oligotemný, bioindikátor, acidifilný a iné).

POTREBNÝ ČAS: 25 minút POMÔCKY:

Príloha 15 Zadanie k variantu 1 Príloha 16 Zadanie k variantu 2 Príloha 17 Pracovný list pre variant 1 Príloha 18 Pracovný list pre variant 2 Príloha 19 Vypracovaný pracovný list pre variant 1 Príloha 20 Vypracovaný pracovný list pre variant 2 Príloha 21 Pomocníček pre stredné školy Príloha 22 Pomocníček pre nižšie ročníky Príloha 23 Možnosti k časti B

METODICKÝ POSTUP:

Úloha obsahuje dva varianty. Je na učiteľovi, ktorý sa rozhodne použiť, môže aplikovať oba postupne, alebo polovici skupín dať variant 1 a druhej polovici skupín variant 2. Akokoľvek sa učiteľ rozhodne, do každej skupiny dá po jednom exemplári zadania (Príloha 15 alebo 16), pracovného listu (Príloha 17 alebo 18) a jeden exemplár pomocníčka (pre nižšie ročníky je vhodná Príloha 22 pre vyššie ročníky Príloha 21, je na úsudku učiteľa pre ktorý pokusníček sa rozhodne, na základe individuálnych schopností študentov).

Učiteľ má k dispozícii vyriešený pracovný list v oboch variantoch (Príloha 19, 20). Zároveň učiteľ rozdá do skupín po jednej kartičke z „Možnosti k časti B“ (Príloha 23) podľa toho, ktorý variant daná skupina rieši. Na týchto kartičkách sú rastlinné druhy spomedzi ktorých majú vybrať jeden, o ktorom je obsah pracovného listu. Vo variante 1 je správnou odpoveďou „čučoriedka obyčajná“ a vo variante 2 „plesnivec alpínsky“. Oba varianty sú farebne odlíšené. Študentov učiteľ oboznámi s ich úlohou a nechá ich 10 minút pracovať. Po vypracovaní pracovného listu učiteľ konfrontuje správne odpovede spolu so študentmi a v prípade nejasností odborné termíny vysvetlí. Študenti si urobia poznámky.

Zaujímavou aplikáciou tejto úlohy by bolo vypracovanie pracovného listu jedného variantu spolu s pomocníčkom pre nižšie ročníky, skontrolovanie spolu s učiteľom, napísanie si poznámok z odborných termínov a pre precvičenie a upevnenie si týchto pojmov riešenie druhého variantu len s pomocníčkom pre stredné školy. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Acidofilný - kyslomilný, rastliny rastúce na kyslých pôdach s nižšími hodnotami pH. Acidofilné pôdy - kyslé pôdy, pôdy so žulovým podkladom Acidofóbny - rastlinný druh neznášajúci kyslé prostredie, nevyskytujúci sa na

kyslých pôdach Alkalické pôdy - zásadité pôdy, pôdy na vápencovom podklade Bazofilný - zásadomilný, vyskytujúci sa na alkalických pôdach, na vápencovom

podklade Bioindikátor - živý organizmus, ktorého prítomnosť, zmena stavu alebo množstva

signalizuje zmeny vlastností skúmaného prostredia, druh žijúci v úzkom rozpätí faktorov (napríklad pstruh riečny – preferuje čistú, okysličenú a studenú vodu – indikuje nám nízke teploty a čistotu vody)

Eurytermný - druh znášajúci široké teplotné rozdiely (napríklad niektoré baktérie – dokážu žit od teploty mínus 90 °C po plus 120 °C)

Kalcifilný - druh preferujúci zásadité vápenaté pôdy, neznášajúci kyslé pôdy Kalcifóbny - druh neznášajúci zásadité vápenaté pôdy, preferujúci kyslé pôdy Oligotermný - druh znášajúci nízke teploty (pozor! Nie nízke teplotné rozdiely), je to

napríklad plesnivec alpínsky – vyskytuje sa len vo vysokohorských polohách s veľmi nízkymi teplotami

Stenotermný - druh znášajúci len úzke teplotné rozhranie

LOPTIČKA ÚČEL: Hravou formou metódou brainstormingu zopakovať nadobudnuté vedomosti

alebo vytvoriť nové. Touto formou môže učiteľ zopakovať poznatky, ktoré si študenti osvojili v predchádzajúcich úlohách. Hra je určená pre celú skupinu študentov, nie je fyzicky náročná. Má pozitívny vplyv na študentov ako energizér.

POTREBNÝ ČAS: aby mala úloha význam, je potrebných aspoň 5 minút, z hora nie je časovo ohraničená

POMÔCKY: tenisová loptička

METODICKÝ POSTUP: Študenti sa postavia do kruhu tak, aby na seba videli. Učiteľ stojí mimo kruhu, ale

môže sa zapojiť aj do hry. Princíp hry je nasledovný: učiteľ zadá tému (zoznam možných tém je uvedený nižšie) a v rámci nej študenti vymenovávajú javy, alebo zložky, ktoré s ňou priamo súvisia. Ak učiteľ ohlási tému „globálne problémy Zeme“, študenti môžu vymenovávať napríklad: „zemetrasenie, chudoba, geneticky modifikované potraviny, povodne, skleníkový efekt, alergie, ...

Takto sa prestriedajú všetci v kruhu. Postup hry je nasledovný: učiteľ ohlási tému, dá niekoľko sekúnd na rozmyslenie a hodí loptičku prvému študentovi. Ten len čo loptičku chytí, povie jav alebo zložku, ktorá s danou témou bezprostredne súvisí. Loptičku hodí inému spolužiakovi. Všetci študenti si musia pamätať, kto už loptičku v danom kole mal a kto nie a čo už bolo v rámci tejto témy vymenované. Ak sa niekto pomýli a hodí loptičku tomu, kto ju už mal, vypadáva z hry. Ak sa študent pomýli a povie to isté, čo už niekto iný povedal, rovnako vypadáva z hry. Keď jednou témou prejdú všetci študenti z kruhu, učiteľ vyhlási novú tému a študenti opäť hrajú podľa rovnakého princípu nové kolo. Ak bude študentov v kruhu už len 10 alebo menej, môžu v rámci jednej témy urobiť aj dve, či viac kôl. Časový limit na rozmyslenie odpovede po obdržaní loptičky je maximálne 5 sekúnd. Učiteľ kontroluje správnosť odpovedí a dodržiavanie pravidiel (odpoveď v časovom limite 5 sekúnd, neopakovanie tej istej zložky alebo javu v rámci jednej témy a hodenie loptičky niektorému študentovi viac ako 1 x počas jedného kola. Témy: globálne problémy; problémy v našom meste; vymenovávanie zložiek bioty v okolí nášho mesta (dediny); vymenovávanie pojmov, ktoré sme sa dnes naučili; vymenovávanie lesnej bioty, vymenovávanie lúčnej bioty, vymenujte akékoľvek zložky mestského ekosystému, . . . . učiteľ si môže sám vymyslieť iné témy, ktoré potrebuje so študentmi zopakovať.

PAVUČINA VZŤAHOV ÚČEL: Účelom je objasnenie vzťahov v prírode, v ekosystémoch, významu týchto

vzťahov pre prírodu, či už pozitívneho alebo negatívneho. Študenti na príkladoch pochopia previazanosť jednotlivých biotických a abiotických zložiek, aký negatívny dopad na prírodu môže mať ich odstránenie či nadbytok v ekosystéme. Aktivita sa realizuje v kruhu so skupinou v optimálnom počte 15 – 35 študentov.

POTREBNÝ ČAS: 20 minút POMÔCKY: špagát (cca 100 m), samolepiace štítky a pero, lopta

METODICKÝ POSTUP:

Študenti si na samolepiaci štítok napíšu nejakú zložku bioty alebo abioty (ďatelina, zajac, púpava, srnka, líška, sokol, človek, myš, slnko, . . . ) tak, aby to vedeli prečítať aj ostatní študenti a prilepia si ho na časť odevu, najlepšie na prednú časť hrudníka. Je dôležité upozorniť študentov, aby si vyberali zložky z jedného typu ekosystému (lesný, poľný, . . . ) a nevyberali si exotické druhy rastlín a živočíchov (delfín, krokodíl, kengura, mäsožravá rastlina, . . . )

Ak majú študenti napísané a nalepené štítky, učiteľ ich vyzve, aby utvorili kruh, stáli najlepšie čo najtesnejšie pri sebe a boli disciplinovaní. Študentom povie, že budú spájať špagátom postupne tie zložky prírody, ktoré spolu navzájom energeticky (potravne, troficky) súvisia. uvádzame príklad: ďatelina potrebuje pre svoj rast slnko, slnko potrebuje aj púpava, púpavu môže konzumovať zajac, zajaca môže zožrať líška, líšku môže zastreliť človek, človek môže konzumovať zajaca, zajac zožerie ďatelinu, . . . takto pokračujete, až kým sa nevyčerpajú možnosti vzájomných vzťahov, alebo neskončí špagát.

Keď je vytvorenú sieť zo špagátu, učiteľ uvedie príklad malej katastrofy – na jej demonštráciu môže použiť napríklad loptu, alebo niečo iné väčších rozmerov. Ak je ekosystém stabilný, teda v ňom fungujú všetky prirodzené vzťahy tak ako majú, lopta neprepadne cez sieť. To demonštrujte hodením lopty na sieť. Loptu si študenti môžu chvíľu pohupovať v sieti a zisťujú, že neprepadla, teda táto „katastrofa“ nenarušila chod ekosystému, ekosystém jej odolal. Učiteľ môže uviesť ďalší príklad - čo by sa stalo, ak by človek vypálil lúku. Na predchádzajúcich vyššie uvedených vzťahoch by sa mohli demonštrovať chorobnosť a úhyn zajaca, keďže by nemal čo konzumovať, chorobou by sa od neho mohla nakaziť líška a uhynúť, myš by tiež nemala čo konzumovať, keďže by nemala svoju prirodzenú rastlinnú potravu, sokol by nemal pre svoju konzumáciu myši, . . . toto sa demonštruje na sieti postupným púšťaním špagáta (ak zanikne vzťah ďatelina – zajac, pustia špagát, tí dvaja študenti, ktorí ho držali, v súvislosti s tým pustí špagát aj napríklad zajac – líška, potom líška – človek, . . . na tomto vidíme vzájomnú previazanosť vzťahov). Napokon zostane možno len malé množstvo vzťahov, o ktorých sa už nedá povedať, že tvoria sieť. Ak by sa teraz hádzala lopta nad tým zostatkom špagáta, ktorý študenti ešte držia, veľmi rýchlo by lopta padla na podlahu, čo znamená, že takýto ekosystém už nie je stabilný a zmohla ho katastrofa.

Učiteľ upozorní študentov aj na to, že čím je ekosystém stabilnejší, tým ľahšie odolá katastrofám, alebo sa rýchlejšie dostane do pôvodného stavu, či stavu blízkemu tomu pôvodnému. Ekosystém je zväčša stabilnejší, čím je prirodzenejší, čím prirodzenejšie vzťahy v ňom existujú. Menej stabilné ekosystémy sú ekosystémy pozmenené človekom (poľný) a najmenej stabilné alebo vôbec nestabilné sú umelé ekosystémy (mestský ekosystém) – potrebuje byť regulovaný ľudskými zásahmi.

VIEM, KTO SEM NEPATRÍ ÚČEL: Študenti vypracovávajú v skupine pracovný list, ktorého cieľom je upevniť

vedomosti o trofických vzťahoch. POTREBNÝ ČAS: 15 minút POMÔCKY:

Príloha 24 Pracovný list - Viem, kto sem nepatri Príloha 25 Vypracovaný pracovný list - Viem, kto sem nepatri Príloha 26 Písmenká do tajničky k úlohe - Viem, kto sem nepatri

METODICKÝ POSTUP: Učiteľ študentom rozdá pracovný list (Príloha 24) a nechá ich samostatne

pracovať. Pokyny, ktoré študenti potrebujú k riešeniu úlohy, sú priamo v pracovnom liste. Učiteľ chodí pomedzi skupiny a objasňuje prípadné otázky študentov.

Pracovný list je zložený z 5 častí (A – E). Za správne riešenie častí A – D dostanú študenti body – za každú správnu odpoveď 1 bod, ktoré učiteľ vpíše do voľných červených políčok pri odpovediach. Aby bolo vpisovanie a sčítavanie bodov rýchlejšie, skupiny si môžu medzi sebou pracovné listy povymieňať a poopravovať podľa učiteľových inštrukcií. Spolu môže každá skupina získať 22 bodov. Keď sú body zrátané, učiteľ rozdá do každej skupiny toľko písmeniek, koľko získali. Písmenká (Príloha 26) je potrebné pred začatím aktivity nastrihať. Čím viac bodov skupina získala, tým má väčšiu šancu tajničku vyriešiť ako prvá.

Riešením tajničky je „Tok energie a kolobeh látok“. Po jej vyriešení by malo nasledovať krátke učiteľovo vysvetlenie, prečo existuje v prírode „tok energie“ – teda prečo je jednosmerný, odkiaľ smeruje a kam sa dostáva, kam sa energia „stráca“ a prečo existuje „kolobeh látok“ – odkiaľ sa látky dostávajú do organizmov a kam odchádzajú počas života jedinca a po odumretí organizmu, čo sa deje s organizmami po odumretí ich tiel. Obr. 4 Vypracovaný pracovný list – Viem, kto sem nepatrí (Takáčová, 2007)

ZAŠIFROVANÁ ABECEDA ÚČEL: Študenti v skupinách vypracovávajú pracovný list zložený z dvoch častí. Je

na rozhodnutí učiteľa, či dá študentom vypracovať obe časti alebo len prvú časť. V prvej sa logickým úsudkom dopracujú k porovnaniu lesného a poľného ekosystému. Druhý pracovný list tvorí druhú časť úlohy – je motivačnou aktivitou a aktivitou prepájajúcou úlohu „Zašifrovaná abeceda“ s riešenou problematikou porovnávania prírodného a poloprírodného ekosystému a nasledujúcu aktivitou „Forestlandia“, kde sa preberá problematika sukcesie. Časť B nie je potrebné realizovať so staršími študentmi (od 15 – 16 rokov)

POTREBNÝ ČAS: 10 minút (časť A) / 20 minút (časť A aj B) POMÔCKY:

Príloha 27 zadanie k pracovnému listu - Zašifrovaná abeceda Príloha 28 pracovný list A - Zašifrovaná abeceda Príloha 29 pracovný list B - Zašifrovaná abeceda Príloha 30 vypracovaný pracovný list A - Zašifrovaná abeceda Príloha 31 vypracovaný pracovný list B - Zašifrovaná abeceda Príloha 32 dešifrovací kód k časti B

METODICKÝ POSTUP: Učiteľ rozdá do skupín zadanie k pracovným listom A (Príloha 27) a pracovný list

A (Príloha 28). Úlohou študentov je porovnať lesný a poľný ekosystém na základe 9 predložených otázok. Otázky majú logický charakter, teda je potrebné, aby študenti pospájali fakty, ktoré ovládajú a logické myslenie. Asi po 5 minútach ich učiteľ vyzve na spoločné skontrolovanie a objasnenie nejasností. Možné správne odpovede sú uvedené vo vypracovanom pracovnom liste (Príloha 30).

Ak učiteľ chce, môže použiť aj pracovný list k druhej časti – B (Príloha 29), ktorý rozdá do skupín spolu s dešifrovacím kódom (Príloha 32).. Ak sa učiteľ rozhodne robiť aj túto druhú časť B, môže rozdať dešifrovací kód na základe úspešnosti študentov v predchádzajúcich deviatich otázkach z časti A. Bližší postup pre dešifrovací kód je zobrazený priamo v Prílohe 32.

Správnym riešením časti B je „Primárna a sekundárna sukcesia“. Po tejto aktivite by malo nasledovať vysvetlenie pojmov primárnej a sekundárnej sukcesie.

Obr. 5 Dešifrovací kód (Takáčová, 2007)

FORESTLANDIA ÚČEL: Študenti pracujúci v skupinách dostanú úlohu, v ktorej majú chronologicky

usporiadať javy v prírode v priebehu sukcesie. Dej je prerozprávaný formou rozprávkového príbehu, v ktorom sú zahrnuté charakteristické črty sukcesie a jej sledu. Na princípe príbehu majú dôjsť k poznaniu, čo sukcesia znamená. Po skončení aktivity učiteľ odbornejšie priblíži podstatu sukcesie formou nižšie uvedenej prezentácie na túto tému.

POTREBNÝ ČAS: 10 minút (kratší variant) / 20 minút (dlhší variant) POMÔCKY: dataprojektor, notebook

Príloha 33 Kartičky k úlohe Forestlandia Príloha 34 pracovný list - Forestlandia Príloha 35 vypracovaný pracovný list - Forestlandia Príloha 36 prezentácia - Sukcesia

METODICKÝ POSTUP: Učiteľ rozdá do skupín rozstrihané kartičky (Príloha 33) a pracovný list (Príloha

34), na ktorom sú podrobne rozpísané inštrukcie k riešeniu úlohy. Riešenie trvá približne 10 minút. Akonáhle bude mať správne riešenie jedna alebo dve skupiny, učiteľ objasní správnosť riešenia – chronológiu príbehu i ostatným skupinám. Bezprostredne po tejto aktivite nasleduje prezentácia (Príloha 36), ktorú učiteľ vhodne komentuje na základe vlastných poznatkov a poznámok uvedených nižšie v „Teoretické východiská“. Ak nie je veľa času, učiteľ môže aplikovať len kratšiu formu výučby – vynechať prvú časť – skladanie kartičiek do chronologického sledu a prezentovať len prezentáciu. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Sukcesia - postupný vývoj druhového zloženia a vo vnútorných vzťahoch v biocenóze. Je to zmena krajiny v priebehu niekoľkých desaťročí, či storočí. Primárna sukcesia -prebieha na skalách a sopečných poliach, teda na miestach, kde doposiaľ nič nerástlo a v hmote, na ktorej bude prebiehať, nie sú žiadne organické zvyšky ani drobné živočíchy. V tomto štádiu sa ešte nedá hovoriť o pôde, ale o jej postupnom vzniku. Sekundárna sukcesia - prebieha na pôde, na ktorej už rástli rastliny ale z nejakého dôvodu boli odstránené. Substrát okrem anorganickej hmoty obsahuje aj organickú, rôzne semiačka a živočíšne organizmy, spóry, baktérie. Prebieha rýchlejšie než primárna sukcesia.

ČLOVEČE, NEHNEVAJ SA ÚČEL: Študenti sa oboznámia s viacerými ekvivalentami odborných termínov

trofickej pyramídy a hravou formou si ich upevnia. Aktivitu je možné vykonávať buď v skupinách alebo so všetkými študentmi v triede naraz.

POTREBNÝ ČAS: 10 minút a viac POMÔCKY: figúrky z hry Človeče nehnevaj sa, dataprojektor, notebook

Príloha 37 prezentácia - Pyramída ku hre Človeče, nehnevaj sa Príloha 38 Hracia plocha s nomenklatúrou Príloha 39 Pravidla hry - Človeče, nehnevaj sa Príloha 40 Kartičky na losovanie

METODICKÝ POSTUP: Ako prvé je vhodné urobiť stručnú a výstižnú prednášku formou prezentácie

(Príloha 37), vyzvať študentov, aby si pyramídu nakreslili a dopísali do nej termíny tak, ako sú uvedené v prezentácii. Bezprostredne po prezentácii začíname pojmy upevňovať hrou za pomoci hracej plochy (Príloha 38). Sú dve možnosti, ako hru hrať.

Prvou je hrať hru v skupinách, čo si vyžaduje vyššiu zodpovednosť študentov za samostatné opakovanie, alebo hrať hru spoločne s celou triedou. Pri hre v skupinách stačí vytlačiť herný plán na formát A4 ale pri hre s celou triedou je dôležité prispôsobiť veľkosť hracej plochy aj počtu žiakov – čo znamená pre 30 študentov by mala byť hracia plocha formátu asi A1 - A0.

Variantom pre hru s celou triedou je prezentácia formou premietania stabilnej snímky hracej plochy na premietaciu plochu cez dataprojektor. V prezentácii sú k dispozícii „figúrky“ šiestich farieb. Študenti a celý priebeh hry sa riadi podľa pravidiel (Príloha 39). Hra sa môže skončiť kedykoľvek, alebo po vstúpení jednej zo skupín do „Cieľa" .

Obr. 6 Hrací plán (Takáčová, 2007)

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ: Producenti - zelené rastliny - autotrofné organizmy

Konzumenti - živočíchy - heterotrofné organizmy Konzument I. rádu - bylinožravec - herbivor Konzument II. rádu - mäsožravec - karnivor - predátor Konzument III. rádu - človek - predátor Všežravec - omnivor Rozkladač - dekompozítor - deštruent Trofické vzťahy - potravné vzťahy medzi jednotlivými úrovňami trofickej pyramídy.

Trofická pyramída - potravová pyramída je zložená z trofických úrovní, pospájaných trofickými vzťahmi. Trofickú pyramídu je založená i na kolobehu látok a jednosmernom toku energie.

POUŽITÁ LITERATÚRA KREJČA, J. A KOL., 1997: Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín,

PRÍRODA a.s., Bratislava, s. 393, ISBN: 80-07-00988-4 NOVOTNÁ, D. a kol., 2001: Úvod do pojmsloví v ekologii krajiny, Ministerstvo životního

prostředí ve spolupráci s vydavatelstvem ENIGMA, s.r.o., Praha, s. 399, ISBN: 7212-192-8

UŠÁKOVÁ, K. a kol., 2005: Biológia 2, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. 88, ISBN: 80-10-00428-6

UŠÁKOVÁ, K. a kol., 2002: Biológia 4, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, s. 87, ISBN: 80-08-03328-2