esspo.sk Speculum 2017 1

2 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 3

EDITORIÁL

Milí čitatelia,

chystáte sa otvoriť nové číslo nášho školského časopisu Speculum. V tomto čísle sa dozviete čo-to zo zákulisia školských udalostí, ako napríklad Domino Víkendovka alebo Projektový týždeň, no aktuálne číslo je predovšet-kým bohaté na zaujímavé rozhovory.

Osobne si myslím, že rozhovory sozaujímavými ľuďmi o ich zážitkocha skúsenostiach sú nesmierne obohacujúce, a preto vám vrelo odporúčam prečítať si rozhovor s pánom raditeľom, pánom profesorom Joščákom, ktorý nám porozprával o svojej florbalovej kariére.

Nadšenci nemčiny si prídu na svoje pri čítaní nemeckého rozhovoru. Dúfam však, že si každý jeden z vás odnesie z článkov či rozhovorov nášho časopisu to svoje. Ďakujeme za čas, ktorý venujetestránkam tohto časopisu a spolu s redakčným tímom vám prajeme príjemné čítanie.

O

B

S

A

H

O

B

S

A

H

LAURA MLYNÁROVÁ, IV.A

DOMINO VÍKENDOVKA strana 8

PROJEKTOVÝ TÝŽDEŇ strana 12

ZAMYSLENIE strana 14

NOC V ŠKOLE

strana 20 strana 20

ROZHOVORstrana 16

STUŽKOVÁ IV.A strana 4

esspo.sk Speculum 2017 3

Evanjelické kolegiálne gymnázium

Prešov

Námestie legionárov 3080 01 Prešov

Školský rok 2016/20171. vydanie

Redakčná rada: Laura Mlynárová

Miriam NazarejováNatália Falatová

Timotej JurčoŠimon BrehuvŠimon Kolesár

Martina SabolováSára Kozáková

Lucia Demjanová

Jazyková korektúra:Mgr. Gabriela Kundríková

Grafická úprava: Šimon Brehuv

Zdrojom vtipov, hlavolamov a príbehov je internet.

4 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 5

STUŽKOVÁKaždoročne organizujú štvrtáci na

EKG-čku svoju stužkovú slávnosť a ani tento rok nebol výnimkou.

Naša stužková bola predsa len špe-ciálna, bola totiž jediná. Keďže sme

len jedna trieda v ročníku, cítili sme zodpovednosť, ale zároveň sme

sa cítili privilegovane. Už od sep-tembra sme začali plánovať všetko

potrebné. Určite si viete predstaviť, že taká stužková nie je iba o dob-

rom jedle a krásnych šatách, ale aj o mnohých malých, ale dôležitých detailoch. Usilovne sme preto pra-covali, aby sme boli pripravení na deň s dátumom 28. október 2016.

Keď konečne nastal náš deň D, boli sme všetci plní očakávaní, ako to

celé dopadne. Vo dvorane Evanje-lického kolégia sme sa, nádherne

oblečení a učesaní, so cťou postavili pred našich drahých rodičov a pro-

fesorov, aby sme dostali tú malú zelenú stužku, ktorá je symbolom nádeje a povzbudenia pred „skúš-kou dospelosti“. Nejednej mamke vypadla z oka slza, keď sme hrdo

podávali ruku triednemu profeso-rovi, profesorke, pani zástupkyni,

ale aj pánovi riaditeľovi. Nám zase vypadla slzička, keď sme počúvali príhovory plné nádeje a povzbu-

denia do budúcnosti. Po krásnej a emotívnej oficiálnej časti sme sa

všetci presunuli do Parku kultúry a oddychu, aby slzy vystriedal smiech

a hudba. A smiechu a hudby sme si užili so všetkým, čo k tomu patrí

až do skorých ranných hodín. Za všetkých nás môžem povedať, že

sa nám tento večer vryje do pamä-ti, bol to pre nás nezabudnuteľný

večer strávený v kruhu milovaných rodičov a vážených profesorov. Ako

sa spieva v známej piesni od sku-piny Elán: „Navždy sa zachová v

pamäti stužková, keď si sa nesmelo choval tak dospelo....“

„We touch other people’s lives simply by existing„ J.K. Rowling

Isn‘t it funny that a simple person can mean so much to you? Isn‘t it funny that when you spend more and more time with someone you start to care about their feelings more than yours? You start to think about ways to make them happy and what change you can possibly do to see them smile. And still you do not have to know how the person you love feels about you. You still love them simply by existing. And when something happens to them you feel more hurt than they do. That is how much a simple person can change your thinking and your life just by being here, just by bre-athing , just by giving you the love you want to give to them. And if you are the lucky one they will feel the same about you. And you will be the centre of their univer-se and the person they will go to when something goes wrong. And sometimes there can be a person who seems to drag you to them and you do not even have to know them. Maybe you just saw them once or twice somewhere and suddenly they cannot disappear from your mind. We are touched by so many people every day and the point of this whole thing is to learn something good from eve-ryone we meet.

QUOTES „Always try and find the good in life, because when it comes down to it, you’re alive, and that’s pretty damn good.“ John Cena

We live in the world where pe-ople go through things every day. We live in the world where bad things can be stronger than good things. Then how can we stay positive and keep smiles on our faces if we cannot stop thinking about all the bad po-ssibilities and things which can go wrong. I know people who go through tough stuff and they still can make something good out of it. We always complain about things and it is so selfish because we still have more opportunities and more things than most of the people on this planet. We all are alive and it makes me sad that we cry about things which are still good in our cases. We are alive and that is a big gift. Many little babies did not have a chance to live their lives and we do. And we should be thankful because we can breath, see and feel things which make us shiver sometimes. And I think that should be the re-ason of our smiles and happiness. Cause even then the worst thing in life happens we are still alive and that makes us the winners.

LAURA MLYNÁROVÁ, IV.A

NATÁLIA FALATOVÁ, VII.O

6 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 7

JE TO SUPER JOBRozhovor s riaditeľom EKG - PhDr. Mariánom Damankošom, PhD.

Na začiatku pôsobenia vo vašej funkcii ste mali určite isté vízie. Naplnili sa? Do akej miery?

Určite som mal nejaké predstavy, ako by škola mala vyzerať. Spracoval som ich v dokumente Koncepcia rozvoja ško-ly. Myslím si, že mnohé z týchto vízií sa naplnili, mnohé z nich sa práve na-pĺňajú a niektoré sú ešte pred nami. Čo sa týka naplnených vízií, snažili sme sa obnoviť školu po stránke technologickej, výbava školy. To sa nám podarilo cez rôzne projekty. Druhou snahou, hlavne pre gymnázium, bolo reálne využívanie nových vyučovacích metód, čo sa práve napĺňa a ďalšou mojou predstavou bola aj otázka rekonštrukcie budovy. Tá sa na-pĺňa čiastočne, ale ešte pred sebou máme dlhú cestu.

V tomto roku oslavuje škola svoje 20. výročie. Na oslavu tohto jubilea bola usporiadaná akadémia. Páčili sa vám výkony našich študentov?

Akadémia bola skvelá. Som hrdý na našich profesorov a žiakov, že dokázali takúto akadémiu pripraviť.

Študenti sú so školou v celku veľmi spo-kojní, nájdu sa však isté oblasti, kde by privítali zmenu. Prvou z nich je otázka zavedenia seminárov už v 3.ročníku na strednej škole/septime, pretože by im veľmi pomohlo, keby príprava na daný zvolený predmetu trvala dlhšie, aj čo sa týka budúceho štúdia daného odboru na vysokej škole.

Určite by to bolo možné, uvažujeme o týchto možnostiach, len je tu jeden pro-blém. Keď vidíme mnoho študentov, ako sa ulievajú z povinných hodín, kladieme si otázku: „Aký význam bude mať ponúkať im ďalšie semináre navyše?“

Síce nám z dotazníkov školy od žiakov vychádza žiadosť na navýšenie hodín niek-torých predmetov, ale keď vidíme, ako sa pri tom navyšovaní hodín v reáli správajú, pýtame sa, či to nie sú zbytočne vyhodené finančné prostriedky. Odzrkadľuje sa to na účasti maturantov na vyučovaní seminár-nych predmetoch. Samozrejme, vždy sa nájdu študenti, ktorí sa vzdelávajú a využí-vajú to naplno, ale aj takí, ktorí keby ne-museli, ani by do školy neprišli. To znamená, o seminároch v3. ročníku/septime uvažujeme, snažíme sa ponúknuť takú možnosť v krúžkoch. Mno-hé z týchto krúžkov sú ako keby vyučova-cie hodiny, respektíve doučovanie, ale ani tam nevidíme nejakú masovú účasť.

Veľa žiakov sa sťažuje, že majú v jeden deň priveľa rozličných hodín a nestíha-jú sa pripraviť na každú jednu poriadne, ako od nich vyžaduje profesor. To vedie k zhoršeným známkam, či trom písomkám za deň + skúšanie. Nedal by sa zaviesť sys-tém dvojhodinoviek, t.j. menej predmetov (napr. 4) za deň= dvojhodinovky, ale rov-naký počet hodín týždenne?

Stojí to za úvahu. Robíme rôzne pokusy s týmito kumulovanými hodinami. Dokonca v určitom období sme uvažovali o mož-nosti vyučovať spôsobom blokovej výuč-by, to znamená odučenie takmer celého predmetu za 2-3 týždne. Boli sme sa aj pozrieť, ako to prebieha na škole v Brati-slave. Tam to však začali a hneď aj skončili, pretože na jednej strane to je výhoda, žiak sa nemusí učiť na ďalší deň na rozličné ho-diny, ale na druhej strane, ak sú vtedy 3- 4 žiaci neprítomní, odpadne im celé vyučo-vanie za týždeň z daného predmetu. Práve preto sme nešli do takejto formy na 100%, ale kumulujeme len to, čo sa dá, hlavne tam, kde sú väčšie hodinové dotácie. Skôr sa pohrávam s myšlienkou modelu, aký majú vo Švédsku.

To znamená, že sú v podstate ročníky ako také zrušené, každý predmet je rozdelený do 3 - 4 úrovní a každá táto úroveň má nejakú hodnotu, dajme tomu v kreditoch. Tu si žiak navolí na každý školský rok, koľko potrebuje, aby získal určitý počet kreditov. Tým, že základy musí absol-vovať z každého predmetu. Obávam sa však, že takúto formu slovenské zákony ešte nepripúšťajú. Mne by sa ale tento model páčil, pretože zodpovednosť za to, čo sa učí, preberá žiak. Žiaľ, na Slovensku ešte tak ďaleko nie sme. Preto máme na škole projektový týždeň. Najprv postupne vznikal ako rozumné odučenie vyučova-cieho predmetu Umenie a kultúra, dnes už zahŕňa aj alternatívny spôsob výučby ďalších 5 predmetov.

Počula som ohlasy dievčat, že žijeme v 21. storočí, móda sa mení, napr. roztrha-né rifle. V školskom poriadku, ktorý bol zostavený skôr, je ich nosenie do školy zakázané. Dalo by sa to zmeniť, aktuali-zovať?

Školský poriadok vyžaduje, aby bol žiak upravený a slušne oblečený. Musíme sa baviť na tému, čo je slušné oblečenie. Prečo sú roztrhané šaty považované za slušné oblečenie? To, že je 21.storočie, aj v 20. storočí mala istá skupina spoloč-nosti dojem, že roztrhané oblečenie je slušné. Je potrebné si uvedomiť, že škola je inštitúcia, ktorej úlohou je vychovávať žiakov, vzdelávať, to sú naše hlavné cie-le. Roztrhané oblečenie, poodhaľované časti tela, najmä ženského, je všetko mód-ny výstrelok, ktorý evidujeme, ale všetky tieto výstrelky len odpútavajú žiakov od pozornosti. Nikto zatiaľ za to nebol po-stihovaný, neznižujeme im známku, sna-žíme sa to vysvetliť žiakom ústnym do-hovorením. Nechcem byť v tomto smere veľmi prísny. Je potrebné však povedať, že doteraz mi nikto nepovedal rozumný argument, prečo sú roztrhané rifle dobré. Ja keď mám roztrhané rifle, nenosím ich už ani doma.

Keby sme to aj zobrali do úvahy, vzniká tu problém rozličného vkusu a stanovenia, koľko môžu byť napr. rifle roztrhané a ako to zapíšete do školského poriadku. Taktiež sú aj rozličné skupiny ľudí s rozličnými hranicami. Niekto však musí rozhodnúť, na škole sme to my, učitelia.

Viacerí žiaci sa sťažujú, že im chýba bufet. Niekedy tu však bol. Dala by sa obnoviť jeho prevádzka?

Žiaľ, nedala. Bol presadený zákon, ktorý sta-novil také veľké kritériá na to, čo môže byť v bufete, že firma, ktorá prevádzkovala bufet, ho radšej sama zbalila. To znamená, že bu-fet nepatril nám, škole. Bola to cudzia firma, ktorá ho prevádzkovala a keď ten zákon uzrel svetlo sveta, sami hneď zistili, že sa im to ne-oplatí z hľadiska veľmi vysokých nákladov. Rokoval som tiež s pár podnikateľmi, ponúkol som im miesto na bufet, dokonca vo vestibule. Nie sú však ochotní ísť do toho, práve kvôli prísnym podmienkam, ktoré boli ustanovené.

Aj napriek množstvu povinností, ktoré sú s funkciou riaditeľa školy spojené, ste rád, že ním stále ste?

Áno, je to super job. Samozrejme, nie pre každého, lebo veľmi veľa ľudí mi hovorí, že ja by som toto nikdy nerobil, ale myslím, že som to už raz niekde hovoril. Robím prácu, ktorá ma baví, učiteľstvo a riadenie je istým spôsobom aj mojím koníčkom, a ešte ma za to aj platia. :-) Dobré na našej škole je aj to, že absolútnu väčšinu mojich kolegov považujem aj za svojich priateľov, takže tu sa veľa vecí rieši tak povediac samo. Viem, že je tu vyso-ké percento žiakov aj učiteľov, ktorí sa chcú učiť/vyučovať . Hlavne zo strany učiteľov vidím, keďže s nimi teraz pracujem viac ako so žiakmi, že chcú byť učiteľmi. Totižto naj-väčšou tragédiou školy je, keď má pedagógov, ktorí nimi nechcú byť, ale niečo robiť musia. U nás je dosť veľa učiteľov, ktorí nimi aj chcú byť. To samotného riaditeľa teší najviac. Ta-káto škola sa mu potom dobre manažuje.

LUCIA DEMJANOVÁ, VII.O

8 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 9

DOMINO VÍKENDOVKABolo chladné, zamračené piatkové ráno 11. novembra a na prešovskej stanici sa formovala veľmi zvláštna skupinka ľudí s batožinou. Boli sme to my žiaci EKG a práve sme vyrážali na Víkendovku do Veľkého Slavkova. Ani chladné počasie a ani ešte chladnej-šia predpoveď nás neodradili, a tak sa nás tam zišlo 39, vrátane učiteľského dozoru. Už cestou vo vlaku bolo cítiť, že to bude skvelý čas, atmosféra bola príjemná a keď som chodil z jedného kupé do druhého, počúval rozhovory a sledoval ľudí, bol som stále viac a viac nadšený.

Po príchode na miesto, ubytovaní sa a obede sme na to skočili hneď zhurta a začala zábava... Hry v tímoch, plnenie úloh po Veľkom Slavkove, ale aj voľný čas, to celé sa nieslo v atmosfére smie-chu, zábavy, ale aj zdravého súperenia.

Rovnako prebiehali hry aj v sobotu doobeda a poobede a aj napriek chla-du a jemne poletujúcemu snehu sme si to - verím - užívali.

Celú Domino Víkendovku sme sa sna-žili niečo naučiť z príbehu Nehemiáša, a to postupne v troch častiach. V pia-tok večer nám pán farár Maťaš v téme s názvom „Poď“ pripomenul, že Boh si môže použiť hocikoho, aj takého Ne-hemiáša, ktorý bol obyčajným sluhom – pohárnikom - u kráľa, a aj teba.

V sobotu ráno nám z Nehemiášovho príbehu vzišla téma „Neboj sa“, pri ktorej sme si hovorili o tom, že rovna-ko, ako sa Nehemiáš a jeho ľudia cho-pili práce, tak máme aj my pracovať kvalitne a nebáť sa pritom ničoho, lebo Pán nám hovorí: „Ja som s tebou“.

A to bola tretia téma, v rámci ktorej nám duchovný správca Oráč hovoril okrem iného aj to, že sa nemusíme báť, lebo náš Pán s nami bude nielen na tejto Víkendovke, ale aj v škole. A s touto nádejou sme sa v nedeľu ráno po spiatočnej ceste rozišli do svojich domovov.

Atmosféra bola skvelá a mali sme na-ozaj skvelý čas, plný učenia sa nových vecí, budovania priateľstiev a najviac zábavy. Tentoraz sa nám nepodarilo prelomiť rekord, ale na ďalšej víken-dovke to možno s tvojou pomocou dokážeme.

TIMOTEJ JURČO, VI.O

10 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 11

ANKETANaši maturanti sa v máji definitívne rozlúčia so svojím gymnáziom. Prežili tu štyri roky, počas ktorých stihli nabrať veľa skúseností. Rozhodli sme sa opýtať sa ich, aké dojmy, rady a skúsenosti si odnášajú zo štúdia na škole. Päť ochotných maturantiek

nám odpovedalo na otázky a výsledok ankety si môžete prečítať.

1. Čo vám naša škola dala a čo si z nej odnášate do budúcnosti?2. Ktorý predmet bol váš najobľúbenejší a prečo?

3. Odporučili by ste našu školu žiakom, ktorí sa nevedia rozhodnúť?4. Zúčastňovali ste sa aj mimoškolských aktivít školy, ktorých?

1. Maťka: Naša škola mi priniesla nových kamarátov, známosti a zážitky, takže zo školy si do budúcnosti odnášam priateľstvá.

Julka: Táto škola mi dala možnosť spoznať no-vých ľudí. Dala mi možnosť rozhodnúť sa, kam na výšku a byť medzi prioritne prijatými (na základe priemeru). Avšak, ak by som si mala školu vyberať znova, asi by som sa rozhodla pre odbornú školu a mala by som aspoň nie-čo, čo by mi dopomohlo zamestnať sa po škole v budúcnosti.

Táňa: Škola mi dala príležitosť spoznať nových ľudí, perfektných profesorov, ktorí mi pomoh-li nielen so školou, ale aj s osobnými vecami, dala mi skúsenosť rozprávať sa s anglickýmilektormi, spoznať ich kultúru, tradície a zvyky či skúsenosti. V budúcnosti využijem skúse-nosť komunikovať s inými ľuďmi, ktorú som sa naučila v škole, aj v iných jazykoch.

Tatiana: Čo mi dala táto škola? Táto škola mi toho v mojom živote priniesla veľa, spoznala som tu veľa ľudí a taktiež tu vzniklo mnoho dobrých priateľstiev, ktoré snáď zostanú aj po tom, čo odídem zo školy. Škola mi tiež ponúkla mnoho možností v tom, aby som sa mohla zlepšovať a napredovať. Pomocou roč-níkových prác nás profesori pomaly pripra-vovali na to, čo nás čaká už o pár mesiacov na vysokej škole. Zo školy si odnesiem veľa dob-rých spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem.

Stanka: Naša škola mi dala nových priateľov, nové skúsenosti do života a veľa skvelých zážitkov, za čo som veľmi vďačná. So sebou si odnášam nové vedomosti, ktoré sa mi

určite zídu a iný pohľad na život, pretože si my-slím, že ma škola svojím spôsobom ovplyvnila a odchádzam z nej ako úplne iný človek.

2. Maťka: Hmm, najobľúbenejší predmet, asi telesná - veselé hodiny a nakoniec aj profesori zla-tí.

Julka: Medzi predmety, ktoré patrili medzi uži-točné, by som zaradila slovenský jazyk, anglický jazyk, občianku náuku a telesnú. O obľúbenosti predmetov nebudem veľa hovoriť. Gymnázium je gymnázium, a preto nikto neberie ohľad na to, že rovnako ako z fyziky, tak aj z dejepisu sa treba učiť úplne nepodstatné kvantum učiva, ktoré vám je v reálnom živote nanič.

Táňa: Najobľúbenejší predmet bola občianska náuka a smer psychológia, keďže v tomto smere chcem pokračovať aj naďalej.

Tatiana: Asi som nikdy nemala taký naj- naj- naj- predmet, ale vždy som sa tešila na hodinu infor-matiky s pánom profesorom Luščákom, pretože sme tam vždy robili niečo zaujímavé a vtipné alebo na terajšiu hodinu telesnej výchovy, kde si už teraz v poslednom ročníku sami môžeme zvo-liť, čo chceme na hodine robiť. Matematika alebo slovenčina tiež mali svoje čaro.

Stanka: Môj najobľúbenejší predmet bola určite biológia a keď som ju na základnej škole veľmi ne-musela, tu ma naozaj začala baviť. Začalo ma zaují-mať, prečo je toto tak a toho zase tak. Ako fungujú veci okolo nás, naše telo, odkiaľ sme, ako sme sa vyvinuli až do tejto podoby. Dúfam, že túto oblasť budem študovať a neskôr sa aj zamestnám.

ANKETA3. Maťka: Áno, odporučila by som

Julka: Žiakom, ktorí sa nevedia rozhod-núť, kam na strednú a majú chuť učiť sa, odporúčam gymnázium. Nehovorím, že na iných školách sa veľa učiť netreba, no gymnázium je gymnázium.

Táňa: Áno, odporučila, lebo v tejto škole dostanú množstvo skúsenosti v oblasti vzdelania, ale aj do osobného života.

Tatiana: Našu školu by som určite od-porúčala všetkým žiakom. Sama som s výberom tejto školy spokojná, aj keď niekedy sa nájde niečo, čo sa mi na nej nepáči. Ale potom nastane znova dobrá chvíľa, a nasadím úsmev na tvár a rozprá-vam o tejto škole ako o škole, kde získate oveľa viac než len vedomosti , ktoré po-trebujete, aby ste ukončili strednú školu. Stanka: Áno, odporučila by som ju žia-kom, ktorí sa nevedia rozhodnúť. Sú tu milí učitelia, tým, že je to menšia ško-la, každý tu každého pozná a panuje tu priateľská atmosféra.

4. Maťka: Áno, zúčastňovala som sa vo-lejbalových turnajov, grilovačiek a nocí v škole.

Julka: Na mimoškolských aktivitách som za zúčastnila, bola to súťaž v speve s ná-zvom Duchovná pieseň.

Táňa: Nie, nezúčastnila.Tatiana: V tejto škole je veľkou výhodou to, že ponúka veľa mimoškolských aktivít, kde sa môžete poriadne vybúriť. Snažila som sa zúčastňovať na týchto podujatiach čo najviac. Bola som napríklad na Noci v škole, počas ktorej sme hrali hry, počuli výklad na nejakú tému, spievali chvály, upevňovali priateľstvá alebo sa bláznili na školskej diskotéke. Ďalej som sa zúčastnila imatrikulácií, grilovačiek v škole, Domina, rôznych športových podujatí a turnajov, ktoré sa konali v našej telocvični. Mojím obľúbeným bol najmä volejbalový turnaj, kde sme mali možnosť zahrať si aj proti našim profesorom.

Stanka: Nie, ja som sa veľmi školských ak-tivít nezúčastňovala.

Love is one of the most popular words in our life. We can hear that magical word in songs, on the internet, in movies, in our relationships, simply love is everywhere. It is really a common thing, but sometimes we have

trouble with it.Everyone knows at least one person who they don´t like. That person could be our noisy neighbour, a rude co-llege, a person who doesn´t have the same opinion or a terrorist who has killed many innocent people. There are many reasons why we could hate someone. It is easy to hate those people, but it is also possible to love them. Now you´re asking yourself: Why should I love my enemies? The answer is not so hard. Every enemy is a human, who eats, drinks, sleeps, feels joy or pain and has to live. And life sometimes brings us very tough times. I just want to say, that before you decide to hate someone try to put yourself in their shoes. Try to understand their reasons and feelings. It is also possible, that one from your enemies is mentally ill or religiously manipulated and

he doesn´t realize that he´s doing something wrong.Try to change their minds by being kind, smiling at them, loving them. Show them that there are chances to change. Don´t be a hater. Don´t try to react to evil with evil. I know it is hard to love someone, who has done such bad things to you. But try to love them as humans, who have soul and whom God created as perfect beings.Be the change you wish see in the world. Maybe your enemies will change their behaviour and if they don´t, you could be satisfied, that you did everything that was possible. If you don´t hate them, you won´t share mischief

but you´ll share love and the world will be a better place because of you. And that´s awesome enough.

LOVE YOUR ENEMIESLAURA MLYNÁROVÁ, IV.A

MIRIAM NAZAREJOVÁ, VII.O

12 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 13

PROJEKTOVÝ TÝŽDEŇKaždoročne sa na pôde EKG koná je-senný a jarný projektový týždeň v rámci vyučovania predmetu umenie a kultúra. Na niekoľko dní sa tradičné vyučovanie zmení na tvorivé aktivity v rôznych sekci-ách. A väčšina žiakov túto zmenu vďačne víta.

Ako žiačka predposledného ročníka som si projektových týždňov veru už užila dosť. Napriek tomu môžem s čistým svedomím povedať, že sú stále iné. Mňa opäť ako aj predminulé roky prilákala divadelná sekcia. Tentoraz to však bolo iné, pretože sme sa snažili nacvičiť a niekedy aj dopísať texty k oslavám 20-teho výročia znovuo-tvorenia našej školy. Samozrejme, nie len divadelná sekcia sa pričinila o to, ako naša akadémia fungovala a čo v našich divákoch zanechala. Podieľali sa na tom všetci žiaci, ktorí sa zapísali do ktorejkoľvek sekcie. Tu sú pohľady mladších žiačok a mňa. Prinášame skúsenosti žiakov z rôznych sekcií.

„Bola som v sekcii tvorivé dielne. Som nová, tak som nevedela, čo ma čaká. Vyrábali sme anjelikov na predaj k vý-ročiu školy. Anjel mal telo vyrobené z lekárskych paličiek, vlasy zo zlatej alebo striebornej stuhy a tvár mal namaľovanú fixami. Na zadnú časť sa pomocou tavia-cej pištole prilepili krídla z novín.“

Takto opísala prácu v tvorivej dielni Va-nesa Bujková z prvého ročníka. „V triede vládla príjemná atmosféra a „tvorivé ticho“, ktoré nás sprevádzalo aj počas nasledujúcich dní. Na výrobe záložiek sme sa potrápili. Museli sme si totiž zopakovať šitie. Našťastie sa to ale obišlo bez ihly v prste.“

Čo sa naopak nás hercov týka, ihly v prste sme sa nebáli, skôr vykričaných hlasiviek a svalovky na bruchu od smie-chu, ktorý nás aj napriek tvrdej drine sprevádzal.

Všetci sme tajne dúfali, že za tri dni toho stihneme nacvičiť natoľko, aby sme boli spokojní so svojím výstupom.

Musím však priznať, že v každom z nás driemal pocit, ktorý nám stále pripomí-nal, že skôr či neskôr, chtiac- nechtiac budeme musieť oprášiť svoje improvi-začné schopnosti. No darmo, ak máte dobrý herecký kolektív a šikovnú hlavu (p. prof. Kónyová), ktorá to dokáže aj napriek stresu a nervom skvelo koordi-novať – niet sa čoho báť.

Samozrejme, aj zvyšné skupiny tvrdo pracovali, aby vo výslednej verzii – na akadémii, každý ukázal, čo v ňom je. Pre starších žiakov tento projektový týždeň zavŕšili exkurzie – dejepisná, geogra-fická a slovenčinárska. O tom potom, zaujímavejšie však je, čo sa dialo s ostat-nými žiakmi, ktorí ostali v škole.

„Naša trieda dostala na posledný deň pro-jektového týždňa úlohu. Mali sme spo-ločne zážitkovou formou odprezentovať Fínsko. To bola teda výzva. Nie sme však žiadne Béčka, tak sme ju prijali a pustili sa do toho. Triedu sme vyzdobili vločkami a zavesili si do nej fínsku vlajku. Potom sme si zatancovali tanec, ktorý sa v tejto krajine bežne tancuje a pochutnali sme si aj na ich tradičných koláčoch. Následne sme „ces-tovali“ ešte do Talianska, Veľkej Británie a Francúzska.“Takto sa Tamarka, tiež žiačka I.A, podeli-la o svoje dojmy z posledných dní tohto študentmi obľúbeného týždňa.

Niet viac čo dodať, myslím, že sa zhodne-me na tom, že nám takýto týždeň rok čo rok veľa dáva a azda najlepšie to vystihnú slová Vanesy: „Tento týždeň je asi najlepší na EKG. Vážne.“

SÁRA KOZÁKOVÁ, VII.O

14 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 15

„Beda vám, zákonníci a farizeji-po-krytci, že sa podobáte obieleným hro-bom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.“ Matúš 23,25-28

Žijeme v dobe, kde vzhľad zname-ná takmer všetko. Snažíme sa obliekať štýlovo a tak, aby si to každý všimol a povedal si, tak ten má štýl. A často sa pod slovom zovňajšok, myslí práve to - náš výzor, to, ako vyzeráme, ako máme upra-vené vlasy, aké máme tričko a podobne. No v tomto texte sa pod pojmom zovňa-jšok myslí skôr niečo iné ako náš výzor. Myslí sa tým naše správanie navonok. Farizeji boli v tomto elita. Boli to tí naj-vzdelanejší a najváženejší ľudia tej doby v židovskom národe. Ich správanie bolo dokonalé. Dodržiavali všetko, čo mali na-písané v zákone. A aj tak ich Ježiš kritizu-je. No nekritizuje ich správanie, on kriti-zuje to, čo ľudskému oku nie je viditeľné.

Ich vnútro. Vytýka im, že to, čo robia, nerobia preto, aby sa zapáčili Bohu, ale ľuďom. „Umývajú“ svoju „čašu“, svoj vý-zor zvonku, ale ich srdce, ich pohnútky, prečo to robia, sú pokrytecké. “.

A čo my a naše správanie ako kres-ťanov? Správame sa ako kresťania? Nena-dávame, nerobíme ľuďom zle, sme sluš-ní, milí, keď nás niekto udrie, nastavíme mu aj druhé líce, dodržiavame 10 Božích prikázaní, teda sa o to aspoň snažíme? To všetko je super! Ale s akým srdcom? Ako pokrytci alebo z úprimného srdca? Aby sme sa zapáčili ľuďom, ostatným kresťanom alebo Bohu? Pán Boh od nás nechce „stroje na dobré skutky“, ale veri-acich ľudí, ktorí ho túžia oslavovať svojím životom, a to úprimne, bez potreby uz-nania od ostatných ľudí.„Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“

Matúš 6,21

ZAMYSLENIE ČO HOVORÍ POSOLSTVO M. LUTHERA DNEŠNÉMU MLADÉMU ČLOVEKU?

Tu stojím, inak nemôžem. Posolstvo nielen pre luteránov, a nielen pre kresťanov. Posolstvo hodné inšpirácie pre všetkých ľudí. Pre dnešný svet, preplnený pasivitou a nechuťou mladých ľudí čokoľvek spraviť, je myšlienka Martina Luthera veľmi po-trebná. No prečo je to tak?

31. október 1517. Martin Luther pribíja 95 téz na dvere wittenbergského chrámu. V tú chviľu bez vízie akéhokoľvek úspechu. Možno so strachom, no aj napriek tomu odhodlaný diskutovať. Nemohol vedieť, ako to všetko skončí, ale jasne videl mož-né následky protestu proti vtedajšej cirkvi. Porazil ale svoju pohodlnosť a vyššie dobro a princípy povýšil nad svoj život. Vnútorné presvedčenie a boj za pravdu v cirkvi riadili jeho úsilie. Začal boj s cirkvou, a nedožil sa úspechu. Pre to všetko je tento človek podľa mňa veľkým vzorom pre dnešný svet a mladých ľudí, nehľadiac na jeho kresťanské pôsobenie, ale na jeho odhodlanie. To odhodlanie dnes prináša výzvu pre mladých ľudí, síce nespokojných so systémom, štátom, spoločnosťou, no stále plných pasivity.

Odvaha je to, čo mladým ľuďom chýba. Lebo odvaha nie je vypiť o dva-tri pohá-riky viac ako je rekord v bare a potom, hoc aj si sadnúť za volant – to je iba ľudská hlúposť. Odvaha je postaviť sa za svoje vlastné presvedčenie, aj keď vieme, že väč-šina spoločnosti je iného názoru, a my tým môžeme trpieť. Odvaha je rozmýšľať múdro a nebáť sa postaviť za pravdu. A presne to chýba mladým ľuďom. Mno-ho ľudí je nespokojných s ich životom, politikmi, spoločnosťou, no čo robia pre zmenu a aká je ich odvaha? Najvyššou formou odvahy takýchto ľudí je akurát pár “múdrych“ komentárov plných virtuálnej odvahy na sociálnych sieťach, no nič viac. Pretože pravda je často krutá a ťažká a postaviť sa z pravdu znamená často aj trpieť. No postaviť sa za pravdu, trpieť za pravdu – to dokáže priniesť zmenu.

Preto netreba hľadieť na to, čo veci prinášajú do prítomnosti, ale čo dokážu prinie-sť do budúcnosti. Rovnakú otázku si položil aj Martin Luther a teraz, o 500 rokov neskôr, nevidíme len zmeny ktoré sa udiali v cirkvi, ale aj celé jeho posolstvo prav-dy, ktoré zanechal – nebáť sa bojovať za pravdu.

Neboj sa, vzácny človeče! Pokoj s tebou! Vzchop sa! Buď pevný!

ŠIMON KOLESÁR, IV.A

ŠIMON BREHUV, III.A

16 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 17

Martin Joščák je nielen náš učiteľ, ale aj reprezentant Slovenska. V čom? No pred-sa vo florbale. Florbal síce nie je na Slovensku veľmi rozšírený šport, no naši repre-zentanti sa spolu s ním zúčastnili majstrovstiev sveta v lotyšskom hlavnom meste Riga. Ako to tam prebiehalo a iné zaujímavosti, nám profesor Joščák prezradil v rozhovore.

Ako ste sa k florlbalu dostali? Ako to celé začalo a prečo ste si vybrali práve florbal?

O florbale som do svojich 25 rokov nevedel skoro nič. Až na vysokej škole v Banskej Bystrici ma spolužiaci oslovili, či by som im, ako bývalý hokejista, nepomohol vo florbalovom zápase proti študentom zo Žilinskej univerzity. Vraveli mi: „Poď, uvidíš, to je rovnaké ako hokej.“ No nebolo. Sedel som viac na trest-nej lavici ako na striedačke. Pravidlá mi boli cudzie a rúbal som to hlava-nehlava, zvyk-nutý po 16-tich rokoch hokeja. Prechod z tvrdého hokeja na technický florbal bol ťažký, ale aj tak si ma florbal získal. Hlavne svojou dynamikou, výbušnosťou a zvratmi v hre. Neskôr som zistil, že sa dá aj florbal hrať poriadne tvrdo do tela, len to treba vedieť.

Ako ste sa dostali do slovenskej reprezen-tácie a koľko rokov už reprezentujete? Na akých rôznych súťažiach ste s reprezentá-ciou boli?

Prvýkrát som pozvánku do národného mužstva dostal v roku 2013. V Bratislave sme sa vtedy vyhratými zápasmi kvalifiko-vali na MS 2014 vo švédskom Göteborgu, kde sme skončili na 10. mieste. Na nasledu-júcich a zatiaľ posledných majstrovstvách sveta v lotyšskej Rige sme sa o jedno miesto zlepšili a skončili na 9. mieste.

A teraz k majstrovstvám sveta. Ako to na takých majstrovstvách sveta prebieha? A ako hodnotíte tieto majstrovstvá, čo sa týka organizácie a prostredia?

Majstrovstvá sveta sa konajú každé dva roky a zúčastňuje sa na nich 16 najlepších kvalifikovaných krajín sveta.

Dejiskom zápasov posledných MS v Lotyš-sku boli dve perfektne pripravené arény v hlavnom meste Riga. Mali sme šťastie za-hrať si a dokonca vyhrať pred skoro vypre-danou desaťtisícovou halou v zápase proti domácim favorizovaným Lotyšom. Okrem tohto zápasu sme odohrali ďalších päť za 9 dní , čo pocítili najmä naše nohy, takže na prechádzky a dlhé obhliadky v nabitom programe nebola až taká chuť, aj keď je Riga zaujímavé mesto. Kto tvorí váš realizačný tím reprezentácie? Kto sa o vás všetkých stará?

Okrem hlavného trénera Petra Koutneho a jeho dvoch asistentov Jána Purca a Mareka Onderka sa o nás starali masér, fyziotera-peutka, kustód a tímový sprievodca.

RÚBAL SOM TO HLAVA - NEHLAVAKto bol podľa vás najľahší a naopak na-jťažší súper?

Tých ťažších súperov bolo viac. Pre nás najťažšími boli určite severské krajiny - Dánsko, Nórsko, Lotyšsko. Z tejto trojice sme zvíťazili len nad Lotyšskom, čo by ale pred turnajom netipoval nikto. Naopak „ľahšie„ víťazstvá prišli proti Poľsku, Aus-trálii a USA, kde sa dalo hrať uvoľnenejšie.

Ako sa na takto veľké podujatia pripra-vujete? Máte napríklad špeciálny jedál-ničiek a ako prebieha tréning?

Príprava každého hráča prebieha počas celého roka v klube. Ja som momentálne hráčom extraligového tímu FBC Mikuláš Prešov. Trénujeme trikrát v hale a okrem toho každý individuálne v posilňovni trikrát v týždni. Na to, aby sme sa zohrali pre potreby reprezentácie, sa schádzame pravidelne na zrazoch a prípravných zá-pasoch počas prestávok extraligy. V jedál-ničku nemám nič špeciálne.

Jem v podstate všetko, veľa a vždy. Nie som v tomto na seba prísny. Mám pocit, že kým športujem, tak rozbehnutým metaboli-zmom po vyše dvadsaťročnom tréningu prevalcujem všetky nedostatky v stravo-vaní. Uvidíme, čo sa stane, keď prestanem hrať.

Myslíte si, že má florbal na Slovensku budúcnosť? Čo treba robiť, aby narástla jeho popularita?

Myslím si, že florbal má na Slovensku veľkú budúcnosť. Zatiaľ je v pozícii ako nový, mladý šport niekde za začiatkom. Prejde ešte pár rokov, kým nám vyrastie čisto florbalová generácia, ktorá prejde ru-kami kvalifikovaných trénerov. Generácia, ktorej budú ľudia fandiť pred telkou ako hokejistom, ale ja verím , že sa to stane re-alitou, lebo sa to uberá správnym smerom. Minulý rok možno niektorých prekvapila informácia, že počet registrovaných flor-balistov na Slovensku je už vyšší ako regis-trovaných hokejistov. Mňa nie, lebo to sám vidím na hojnom počte prichádzajúcich detí, vidím to ako tréner mládeže u nás v klube. Vzniká nám situácia, keď deti samy od seba chodia a chcú hrať florbal. Bez náborov a prosíkania rodičov. Tento “flora-lový boom“ nám momentálne závidí ho-ciktorý iný šport. Je na nás tréneroch, ako tento potenciál využijeme a na akú pozíciu florbal dostaneme.

Hrali ste florbal aj v Nemecku? Ako sa Vám tam páčilo?

Áno, hral som v tíme Red Hocks Kaufering . V nemeckej bundeslige pôsobí veľa cud-zincov, čo je rozdiel oproti našej extralige. Hráči z florbalovo najvyspelejších krajín - Švédska, Fínska, Švajčiarska a Česka, sú lákaní nemeckými klubmi na vysoké školy alebo pracovné miesta popri hraní florba-lu, a to sa odzrkadľuje na kvalite ich súťaže, ktorá je vyššia v porovnaní s našou extra-ligou. Som rád, že som tam mohol hrať a získať tak cenné skúsenosti.

LAURA MLYNÁROVÁ, IV.A

18 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 19

Pavol Frankovský, žiak Vll.O, absolvoval ročný študijný pobyt v SRN. Napriek tomu, že je už takmer rok

doma, môže byť rozhovor, robený ešte počas jeho pobytu v Nemecku, dobrou inšpiráciou pre tých, ktorí uvažujú o pobyte v zahraničí.

Pali, tvoj pobyt sa už blíži ku koncu. Aké sú tvoje pocity?

Je veľmi ťažké presne ich opísať. Na jednej strane sa veľmi teším domov, na rodinu a kamarátov, na domáce halušky a rez-níky, ale na druhej strane mi bude určite smutno za super ľuďmi, ktorých som tu spoznal. Našiel som veľmi veľa fantastic-kých kamarátov a dúfam, že sa s nimi ešte stretnem.

Čo by si povedal o svojej hosťovskej rodine? Cítil si sa u nich dobre?

V mojom prípade to bolo o čosi kompli-kovanejšie. Keďže po mojom príchode bola moja hosťovská rodina na dovolenke, strávil som asi dva týždne u náhradnej, takzvanej popríjazdovej rodiny. Tí sa od mojej rodinky doma veľmi nelíšili, takže som si s nimi dokonale rozumel. Takpo-vedia, hneď som bol členom rodiny, do-konca som už aj pomáhal s maľovaním u babky. Ale potom som musel ísť za mojou celoročnou hosťovskou rodinou. Trochu som sa toho bál, najviac toho, že ich bu-dem podvedome porovnávať s mojou popríjazdovou rodinkou. Hneď, ako som spoznal túto rodinu, všimol som si, že sú diametrálne iní. Každý má napríklad veľmi veľa času sám pre seba, čo bolo pre mňa, ktorý som robil vždy niečo s rodič-mi alebo sestrou, nesmierne divné. Aj ich zvyky a jedálniček sú úplne iné, ale nako-niec som veľmi rád, že som ich spoznal. Aj ich zásluhou som nebol len doma, ale našiel som si veľmi veľa nových kamará-tov v škole a na krúžkoch.

Navštívil si okrem Nemecka aj iné kraji-ny? Ak áno, kde sa ti páčilo najviac?

Počas môjho výmenného pobytu som ne-bol celý čas len v Nemecku. Prvýkrát von z „Bundesrepublik” som bol v októbri, keď som sa zúčastnil rodinnej dovolenky v Londýne. Bývali sme u známych a mu-sím uznať, že to bolo naozaj niečo super. Aj v Anglicku som spozoroval, že moja hosťovská rodina je úplne iná ako tá moja doma. U nás by som pravdepodobne všetkých „prinútil“ okukovať pamiatky, možno by sme išli aj do nejakých obchodov, ale moji Nemci, ako ich volám, sa vyžívali v chodení po exotických trhoch v odľa-hlých častiach Londýna. Bez nich by som tam asi nikdy nezašiel, teda pokiaľ by som nepotreboval kúpiť nejaké tradičné ugandské ovocie, ale nakoniec sa mi to veľmi páčilo. Bol som ešte na jednej do-volenke s mojou hosťovskou rodinou, a to v Francúzsku. Celé dni sme chodili na túry a spali sme v prenajatom karavane, čo bolo pre mňa tiež niečo úplne nové a vzrušujúce. Naposledy som bol v zahraničí asi pred mesiacom, keď som sa zúčastnil na týžd-ňovom výmennom pobyte v Taliansku, v meste Adria pri Benátkach. Keďže som sa tohto roku začal učiť po taliansky, bola to veľmi zaujímavá skúsenosť. A navyše som spoznal veľmi veľa zlatých Talianov a dozvedel som sa, že medzi mladými ľuď-mi v Taliansku je najobľúbenejšia pizza s hranolkami, čo mi vyrazilo dych. Vždy som si totiž myslel, že je to len americký výmysel. Z týchto troch krajín sa mi ale určite najviac páčilo v Taliansku.

NEMECKÉ DOBRODRUŽSTVOAko hodnotíš nemeckú kuchyňu? Vyrovná sa tej našej slovenskej?

Nemci vedia variť dobre, ale určite nie v množstvách ako my na Slovensku. Tiež používajú oveľa viac zeleniny a dbajú na to, aby pochádzala z okolia a nie z Brazílie. Moja hosťovská rodina varila veľmi často veľmi exoticky, či už napríklad indické kur-ča, alebo čínsku polievku, ale špeciálne pre mňa niekedy navarili aj nejaký ten „Wurst“ alebo iné tradičné jedlá z južného Hesen-ska. Aby som ale odpovedal na otázku - nie, našej kuchyni sa nič nevyrovná.

Čo sa týka priateľov, našiel si si svoju ,,clique“?

Áno našiel a bol som celkom milo prekva-pený, ako rýchlo to išlo. Na začiatku roka som sa dostal do triedy, ktorá bola poz-liepaná z detí z rôznych škôl, takže pevný kolektív sa len tvoril a ja som sa nemusel pokúšať dostávať sa do nejakých vyčlene-ných skupiniek. Moja trieda v Nemecku je super. Tiež veľmi dobrú partiu som si našiel v našom talianskom kurze a na basketbale.

Čo alebo kto ti bude chýbať najviac?

Priatelia, škola, hosťovská rodina a naša mačka. A možno ešte aj pravý nemecký Döner. Ale dúfam, že moja radosť z návratu bude väčšia ako smútok z odchodu. A tiež som sa už aj s niektorými kamarátmi doho-dol, že ma prídu navštíviť, takže už teraz sa na to teším.

Prepadli ťa chvíle, kedy by si si najradšej zbalil svoj kufor a vrátil sa domov na Slo-vensko?

Áno, ale nepokladám to za nič neobvyklé. Aj na prípravných seminároch nás varova-li, že takéto chvíle skôr alebo neskôr prídu. Najhorším obdobím mali byť Vianoce, ale tie som na prekvapenie zvládol bez problé-mov a k tomu som si ich ešte aj užíval.

Keď mi bolo smutno za rodinou, tak som vždy jednoducho zatelefonoval a hneď bolo lepšie, takže ani toto nebol veľký problém. Jedinou chvíľou, keď som sa chcel zbaliť a ísť preč, bol deň po odcho-de z projektu Schulbrücke. Je to projekt v Nemecku, na ktorom sa zúčastňuje naše evanjelické gymnázium a kde som stretol mojich spolužiakov zo Sloven-ska. Po tomto super týždni som naozaj nemal ani za mak chuť vrátiť sa do Dar-mstadtu a cítil som sa celkom nanič. Ale našťastie to po čase prešlo.

Ako hodnotíš tento ročný výmenný pobyt? Rozhodol by si sa preň ešte raz? Povedal by si nám jeho plusy, mínusy?

Výmenný pobyt je niečo, čo by som odporúčal úplne každému. Je to super skúsenosť a okrem toho, že sa človek naučí nový jazyk, to dá neskutočne veľa do života. Som veľmi rád, že mi bolo umožnené stráviť rok v Nemecku a keby som sa mal rozhodnúť znova, urobím to ešte raz. Naučil som sa viac vážiť si ro-dinu, hospodáriť s peniazmi, stal som sa trochu nezávislejším... Môj výmenný po-byt mi toho dal veľmi veľa a bol by som veľmi rád, keby to mohli zažiť aj ostat-ní. Mínusy pobytu som nenašiel, keď je človek optimista, tak aj všetky mínusy sa zmenia na niečo pozitívne.

LUCIA DEMJANOVÁ, VII.O

20 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 21

NOC V ŠKOLEMožno to už poznáš. Je sobota ráno a ty sa úplne rozbitý vraciaš domov. Ideš vlakom a sťažka sa stíhaš prebudiť, keď vlak zastaví v ďalšej stanici, aby si sa mohol uistiť, že ty ešte nevystupuješ a máš ešte čas zdriem-nuť si. Máš tak ešte trochu času, kým sa vrátiš do reality.

Nie, toto nie je scenár po nejakej ťažkej párty. Toto je noc v škole. A čo tento ná-vrat domov dokáže povedať o noci v škole? Viac než dosť. Možno sa tvoj návrat do-mov môže líšiť, pravda, nie každého dove-zie domov vlak. A možno ani nie si una-vený, pretože si zbabelo išiel spať. Nevadí. Pár vecí je ale istých. Noc v škole na EKG je unavujúca. Nie len prípravou, ako napríklad chystaním tech-niky alebo ťahaním žineniek z telocvične do spální, aby dievčatá nemuseli trpieť na zemi. Najúnavnejšia časť je všetko, čo príde potom. Od 18:00 na teba čaká pri-pravený program, tento rok obohatený aj o návštevu gymnazistov z Liptovského Mikuláša. Na začiatok nejaké hry na spoz-nanie, ako kamufláž, aby sa stihlo pripraviť všetko, kým odštartuje hlavná časť noci v škole – hlavný program.

Hlavný program tiež nie je len taký suchý, tiež je tam šanca zabaviť sa, ďalšie spo-znávacie hry, aktivity, občas sa aj mode-rátorom podarilo povedať niečo vtipné. K našej noci v škole neodmysliteľne patrí aj téma, aktuálna a praktická práve pre nás študentov. Tentokrát témou poslúžil Marek Cingeľ, farár z Richwoodu. Hlavný program pekne dopĺňala aj kapela Chris-tianica z Čierneho nad Topľou, v ktorej sme mohli nájsť aj študentov našej školy. A ak je duchovný program hlavnou prí-činou, prečo nemáš záujem o noc v ško-le, nič sa neboj, to nehryzie - potvrdiť to môže asi 90 ľudí, ktorí zažili ostatnú noc v škole. A ešte sa nestalo, aby sa niekto ráno nevrátil domov.

No a čo potom? Potom, ako stále, nie-čo na odreagovanie – nejaká veľká hra, väčšinou zábavná a inak tomu nebolo ani teraz. Ak chceš zažiť putovanie školou po tme a iné srandy, príď. Po veľkej hre sa definitívne končí oficiálny program. Potom nasleduje už len spontánny, vo-liteľný program. Inými slovami, máš niekoľko možností, čo robiť. Ak chceš spať, už môžeš. Ak sa chceš rozprávať, môžeš na to využiť kaviareň, kde nájdeš dobrú hudbu, veľa jedla ( tentoraz aj za-darmo!) a aj spoločenské hry v prípade, že by ťa tvoja rozprávacia skupinka začala nudiť. Ak sa chceš hýbať, centrum hýba-nia je vždy v knižnici. Tam nájdeš najvi-ac ľudí, tam sa rozhoduje o dianí. Ak sa nájde partia ľudí, môžete hrať skrývačky po škole, je to väčšia sranda, ako to vyze-rá. Alebo, vždy sa objaví nejaká hra, ktorá sa dokáže hrať až do rána. A ak to nie je nič pre teba, zoženieš ľudí a ideš do telo-cvične. Florbal, futbal, volejbal, na čom sa dohodneš, to hráš. A ak ani to nie je druh hýbania, ktorý ti vyhovuje, knižnica je tu zase a zachráni ťa. Čo tak si zatanco-vať? Hm, možno fajn pre niekoho. Určite áno. Tento rok bola klubovňa od polnoci miestom, kde sme si aj zaspievali, kde bol priestor rozprávať a modliť sa. Taká malá modlitebňa. A nakoniec, ešte je tu nočné kino. Tentoraz to bola zaujímavá komé-dia, zaplnili a od sladkostí sme zašpinili III.A. Ako to zhrnúť? Na noci v škole si môže každý nájsť niečo, čo mu bude vyhovo-vať, aspoň sa o to snažíme (ak máš nejaký ďalší nápad/návrh na zlepšenie, určite sa ozvi niekomu z Domina, budeme radi). Za seba musím povedať, že hoci som na EKG zažil už 5 nocí v škole, každá bola iná. Vždy sa neoficiálny program vyvinie úplne inak, a vždy je to veľmi dobré. Tak-že, ak chceš zažiť úplne zadarmo dobrú zábavu a výborný čas s kamarátmi, na-budúce príď. A ak si myslíš, že nemáš ka-mošov, aj to dokáže Noc v Škole zmeniť.

YESTERDAY´S GARBAGE IS TOMORROW´S FASHION The term fashion represents clothes, many different styles and their com-binations but it also means ideas, opi-nions and gives us an opportunity to show our own opinion and emotions by what we wear.

In the past fashion, or better said, clothes had mostly a useful role. It was a protection against cold. Then, with the time passing, clothes repre-sented social status. People were we-aring just those clothes which they could afford. So by clothes someone could say where people were from, what their social status was and so-metimes even where the people lived. For example, there were typical folk costumes for each region in Slovakia. Every region had its own pattern so it was clearly visible which part of the country were people from.

Now, there are two kinds or groups of people. The first one does not really care about fashion and what they are wearing. The second group is made by people who like fashion. They wear fashionable clothes, they like shopping and watching what is ´in and out´. They can spend hours shopping. Some people are overcaring about their looks and fashion has a great meaning in their lives. None of these groups is bad. They are just expre-ssing their attitudes. There are lots of ideas, imaginations and visions which are changing and that is the reason why fashion chan-ges.

So once something is fashio-nable but tomorrow it does not have to be and vice versa. Fashion is so-mething dynamic, something what moves constantly. Minds are open and rules are strict. By those, who do not want to accept the rules new trends are being created, and then more new trends again. It is like a circle. There is always someone who wants to express his or her opinion loud and influence and inspire others. They do this through the clothes, patterns on clothes or their combina-tions. They leave a message through the clothes.The other reason why the fashion is changing is used materials and fab-rics. People realize that they shou-ld care about the Earth and envi-ronment. There is overproduction of clothes in our consuming society. Every day there are more and more clothes. Luckily some people started to make clothes which are en-vironmentally friendly or they started shopping in secondhand shops which offer cheaper, but also quality clothes. It is a way of protecting nature and the environment. Fashion is moving forward really fast. It also uses fashionable clothes from the past and presents them as a ´re-turn of the age´ in which it was typi-cal. So it repeats fashion from a few years ago again. It is hard to say what is fashionable, because yesterday´s garbage can be tomorrow´s fashion. It depends on what people decide to wear.

ŠIMON BREHUV, III.A MARTINA SABOLOVÁ, IV.A

22 Speculum 2017 esspo.sk esspo.sk Speculum 2017 23

JOGGING PRE VÁŠ MOZOG43 x 4 - 55 / 9 x samým sebou + 117 / 11 – 12 x 39 – 177 =34 + 113 / 7 – 5 x 9 + 87 / 3 + 268 – 93 x 2 =Je správne sedem a päť je trinásť alebo sedem a päť sú trinásť?Známa hádanka znie: Tehla váži kilo a pol tehly. Koľko váži jedna tehla?Vo výraze 101 - 102 = 1 presuňte jednu číslicu tak, aby platila rovnosť.

V záhrade je niekoľko stromov. Na jednom z nich, na hruške, rastú hrušky (dosť logic-ké ;-). Zafúkal silnejší vietor a spôsobil, že na strome už nie sú hrušky, avšak hrušky nie sú ani pod stromom (pre premúdrelých ani nikde vedľa stromu).Viete to vysvetliť?

Prečo nemôže byť muž žijúci v USA pocho-vaný v Kanade? Ako najďalej môže pes zabehnúť do lesa? Jeden hokejový fanúšik tvrdil, že vie po-vedať skóre každého zápasu ešte pred jeho začiatkom. Ako to dokázal?Máte zapáliť oheň ak máte k dispozícii lieh, benzín, noviny, sviečku, koks, čierne uhlie, krabičku zápaliek a kus vaty. Čo zapálite ako prvé?

Prečo zjedia Číňania viac ryže ako Japonci?Ako sa hovorí žene, ktorá nemá všetky svoje prsty na jednej ruke?V oddieli 100 vojakov sa po vojne vyskytli nasledovné zranenia: 70 vojakov stratilo oko, 75 stratilo ucho, 85 prišlo o nohu a 80 prišlo o ruku. Aký je minimálny počet vojakov, ktorí museli stratiť všetky štyri časti tela?

Riešenia si môžete overiť u Šimona Brehuva.

zdroj: internet

ES IST EINE SUPER ERFAHRUNG GEWESENKoncom októbra k nám zavítali nemeckí žiaci z Grossengoternu. Týždeň strávi-li v rodinách našich žiakov, navzájom sa spoznávali, mali možnosť vidieť niektoré pamiatky východného Slovenska, prírodu, akadémiu a podobne. Určite to boli pre nich dni plné zábavy, smiechu, nových zážitkov a možno aj trochu stresu. Pri-nášame rozhovor s nemeckou žiačkou, ktorá sa tejto návštevy zúčastnila.

Gefällt dir die Slowakei?

Ja, es war sehr schön, Prešov hat mir sehr gefallen. Ich habe viel Neues gesehen und alle Menschen, die ich kennengelernt habe, waren sehr nett.

Was habt ihr in dieser Woche erlebt? Was war das Beste?

Montag Abend sind wir in Prešov angekommen. Am Dienstag waren wir in der Schule und ich habe eine Stunde Chemie gehabt. Danach war ich mit Juliana (Schülerin aus VII.O) bei der Theaterprobe. Dann sind wir alle zum ,,Lasergame“ gegangen.Mittwoch waren wir auf der Zipser Burg und in einem Kirchturm. Abends sind wir spazieren gegangen. Donnerstag waren wir bei dem 20-Jahre-Jubiläum und danach in Košice zum Shop-pen. Am besten fand ich das Lasergame und die neue Umgebung zu sehen.

Warum hast du dich für diesen Schüleraustausch entschieden?Ich mag es sehr neue Menschen und Länder kennenzulernen und fand die Chance von unserer Schule sehr gut.

Hast du etwas aus der slowakischen Küche probiert? Hat es dir geschmeckt?

Hörnchen- Brötchen, Palatschinken, Quarkkugel, Prinz,....Es hat alles sehr gut geschmeckt!.

Gefällt dir die slowakische Sprache? Hast du einige Wörter auf Slowakisch gelernt? Welche?

Sie ist sehr schwer zu sprechen und sehr schnell, mit viel k und r. Ich habe ein paar Wörter von Juliana gelernt: guľôčka, kačka, mačka, korytnačka, dobre, ďakujem

Sind die Slowaken anders als die Deutschen?

Ich glaube nicht. Es ist fast alles gleich.

Wie bewertest du diesen ganzen Schüleraustausch?

Es ist eine super Erfahrung gewesen. Ich hatte sehr viel Spaß mit Juliana und finde es schade, dass es nur so kurz war. Aber wir wollen weiterhin Kontakt halten und uns nächsten Sommer treffen. LUCIA DEMJANOVÁ, VII.

24 Speculum 2017 esspo.sk

Eeeeej žolík je tu! Budúci školský rok. Vieš čo máš robiť. Žolíka môžeš použiť len raz, ak ho využiješ učiteľ ho potom znehodnotí.