VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENýÍNE · 1. Manažment: Manažment tak ako ho poznáme v súčasnosti tu nebol vždy. Zo začiatku si ľudia veci okolo seba vysvetľovali pomocou

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE

MANAŽMENT 21. STOROČIA

Bakalárska práca

Študijný program: Podnikový manažment

Pracovisko: VŠM, Trenčín

Vedúci záverečnej práce: Ing. Mgr. Zuzana Cíbiková, PhD.

Konzultant: Ing. Zuzana Minichová

Trenčín 2010 Dominika Rusnáková

VYSOKÁ ŠKOLA

MANAŽMENTU

Bezručova 64, 911 01 Trenčín, tel./fax: 032/6529-337 Panónska cesta 17, 851 04 Bratislava, tel.: 02/6381-0601, fax: 02/6381-0611

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRACE

Študent:

ID študenta:

Študijný program:

Študijný odbor:

Typ záverečnej práce:

Jazyk práce:

Dominika Rusnáková

200-99-197

Podnikový manažment

3.3.16 Ekonomika a manažment podniku

bakalárska

slovenský

Názov práce: Manažment 21. storočia

Anotácia:

1. Význam manažmentu.

2. Manažment 21.storočia a jeho metódy.

3. Skúmanie metód manažmentu 21.storočia vo firme J.P. Plast Slovakia

Vedúci práce:

Konzultant:

Skoliace pracovisko:

Vedúci pracoviska:

Ing. Mgr. Zuzana Cíbiková, PhD.

Ing. Zuzana Minichova

VSM, Trenčín

prof. MUDr. Branislav Lichardus, DrSc, Dr.h.c.

Dátum schválenia zadania: 21.12.2009

Dátum odovzdania práce: 28.3.2010

prof. MUDr. Branislav Lichardus, DrSc, Dr.h.c.

rektor

1.1.1.1

1.1.1.2 MANAŽMENT 21. STOROČIA

Ja, (Dominika Rusnáková), týmto prehlasujem, že som jediným a výlučným autorom

tohto diela, a že všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené.

Zároveň oprávňujem knižnicu Vysokej školy manažmentu v Trenčíne, aby dielo

(Manažment 21. storočia) zaarchivovala a sprístupnila v tlačenej forme na prezenčné

štúdium v oboch pobočkách. Pre digitálnu formu diela

udeľujem súhlas s publikovaním na internete

neudeľujem súhlas s publikovaním na internete

____________________________________________________________ (podpis)

_____________________________________________________________ (dátum)

OBSAH:

ÚVOD...............................................................................................................................5

Vysvetlivky pojmov..........................................................................................................6

Vysvetlivky skratiek..........................................................................................................7

1 MANAŽMENT.............................................................................................................8

2 MANAŽMENT 21. STOROČIA................................................................................11

2.1 Zavádzanie nových technológií...........................................................................12

2.2 Business Process Reengineering – reinžiniering podnikateľských procesov......13

2.3 Riadenie ľudských zdrojov..................................................................................13

2.4 Globalizácia.........................................................................................................14

2.5 Total Quality Management – manažment kvality...............................................15

2.6 Quality Management System – systém manažmentu kvality..............................16

2.7 Green manažment................................................................................................17

2.8 Benchmarking......................................................................................................18

3 METÓDY A PROCEDÚRY POUŽITÉ VO VÝSKUME........................................19

4 PRAKTICKÁ ČASŤ – J.P. Plast Slovakia s.r.o........................................................20

4.1 QMS – systém manažmentu kvality.....................................................................22

4.2 Benchmarking.......................................................................................................25

4.3 Zavádzanie nových technológií............................................................................26

5 VÝSLEDKY A ODPORÚČANIA..............................................................................28

6 ZÁVER..........................................................................................................................29

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.....................................................................30

Manažment 21. storočia 5

Úvod a definícia problému:

V bakalárskej práci sa budeme venovať Manažmentu 21. Storočia. Túto tému sme

si vybrali s dôvodu, že nie len svet sa mení a vyvíja, ale aj ekonomika. Rýchlo sa mení

a napreduje. Mení sa podniková kultúra, prispôsobuje sa dnešnému trendu a podmienkam

trhu, je väčšia konkurencieschopnosť. Dobrý manažér by mal pripustiť nové a zbaviť sa

predsudkov a stereotypov. Manažment 21.storočia je ovplyvňovaný viacerými faktormi

ako sú: globalizácia, rastúci vplyv informácií, rýchle tempo zmien, zavádzanie

informačných technológií, životné prostredie, manažment kvality.

Pomocou dostupnej literatúry si v prvej časti bakalárskej práce popíšeme

manažment z teoretického hľadiska. Stručne popíšeme ako sa manažment vyvíjal,

rozoberieme pojem manažment, manažér, čo je manažment 21. storočia, čo sa v dnešnej

dobe preferuje, načo sa kladie dôraz, čo je potrebné urobiť, aby bola firma úspešná.

V praktickej časti bakalárskej práce sa budeme venovať firme JP Plast Slovakia

s.r.o. so sídlom v Prievidzi. V tejto časti by sme chceli aplikovať teoretické poznatky

z prvej časti práce do praxe. Porovnať súčasné trendy v oblasti manažmentu s tým, ako to

vo firme funguje. Porovnáme aké systémy firma zaviedla a aké by ešte mohla.

Prínosom bakalárskej práce bude popísanie vývoju manažmentu a manažmentu

súčasnosti v teoretickej rovine, následne aplikovanie do praxe v spoločnosti JP Plasty.

V závere bakalárskej práce porovnáme teoretickú časť so zistenými informáciami

v spoločnosti a uvedieme návrhy čo by bolo možné v spoločnosti zlepšiť.


Vysvetlivky pojmov:

Globalizácia – rozvoj ekonomickej činnosti v celosvetovom meradle

Green manažment – spôsob riadenia, pri ktorom manažéri berú ohľad na životné prostredie

Konkurencieschopnosť – schopnosť udržať sa na trhu a nevypadnúť z neho

Kultúra organizácie – Systém spoločenských názorov, hodnôt zamestnancov

a presvedčení, ktoré v prevažnej miere určujú ako organizácia funguje

Manažér – je ten kto pracuje s ľuďmi, koordinuje ich pracovné činnosti tak, aby boli

naplnené ciele organizácie

Manažment – proces koordinácie pracovných činností tak, aby boli splnené účinne

a efektívne

Manažment kvality (TQM) – koncepcia manažmentu, ktorá je podriadená potrebám

a očakávaniam zákazníkov a je zameraná na trvalé a plynulé zdokonaľovanie pracovných

procesov

Marketing – spoločenský a manažérsky proces, ktorým uspokojujú jednotlivci a skupiny

svoje potreby a želania v procese výroby a výmeny výrobkov a iných hodnôt

Reinžiniering podnikateľských procesov (BPR) – zásadná rekonštrukcia podnikateľských

procesov

Riadenie ľudských zdrojov – časť riadenia firmy, ktorá sa zameriava na všetko, čo sa týka

človeka v pracovnom procese


Vysvetlivky skratiek:

BPR – Business Process Reengeneering

ISO – Internationl Standards Organization

QMS – Quality Management System

TQM – Total Quality Management

BOZP – Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci


TEORETICKÁ ČASŤ.

1. Manažment:

Manažment tak ako ho poznáme v súčasnosti tu nebol vždy. Zo začiatku si ľudia

veci okolo seba vysvetľovali pomocou mýtov a náboženstiev. Vždy tu boli vodcovia tlúp,

skupín, šľachta, len sa im nehovorilo manažéri, i keď nimi boli. Už v dobách praveku tu

bola potreba riadenia a organizácie ľudí a ich práce. Niekto im musel zadeliť prácu,

povedať čo majú robiť, ako to majú robiť. Po vykonaní pracovnej úlohy skontrolovali, či je

to správne urobené. V prípade nesplnenia úlohy dostávali tresty. Najprísnejším a zároveň

aj najčastejším trestom bola smrť. Nebyť týchto „manažérov“ svet by nebol taký aký je,

neboli by postavené pyramídy, Veľký čínsky múr, hrady a podobne. V súčasnosti môže

byť zamestnanec potrestaný odobratím osobného ohodnotenia, prípadne výpoveďou.

Za počiatok moderného manažmentu môžeme považovať rok vydania Bohatstva

národov od Adama Smitha v roku 1776, v ktorom vysvetľoval výhody deľby práce.

Druhou dôležitou udalosťou vo vývoji manažmentu bola priemyselná revolúcia

v 18.storočí vo Veľkej Británii a v 19.storočí v USA – zavádzanie strojov do výroby,

masová výroba (Donelly et al., 1997).

Základy dnešného manažmentu taktiež položil F.W.Taylor, ktorý vytvoril štyri

princípy manažmentu. Prvým princípom je vytvoriť, vedecký podložený postup, pre každý

prvok individuálnej práce, ktorá nahradí starú prax. Podstatou druhého princípu bolo

odborne vybrať a vyškoliť pracovníkov. Ďalší princíp sa zaoberal spoluprácou

s pracovníkmi, aby bola práca vykonaná podľa vedeckých postupov. Posledný štvrtý

prístup rozdelil zodpovednosť a prácu medzi manažérov a robotníkov (Donelly et al.,

1997).

Ďalej základy manažmentu položili aj manželia Frank a Lilian Gilbrethovci, ktorý

vytvorili vedecký systém, ktorého cieľom bolo zjednodušenie manuálnej práce.

Eliminovaním a kombinovaním pracovným pohybov sa podarilo zvýšit efektivitu práce.

Vytvorili kvalifikačný systém pohybov rúk (Donelly et al., 1997).

Zatiaľ čo Gilbrethovci a Taylor sa zameriavali hlavne na pracovníkov, Henry L.

Gantt bol presvedčený, že len dokonalejšou prácou manažérov je možné dosiahnuť vyššiu

produktivitu práce. Veril, že vzdelávaním by mali byť zvyšované kompetencie manažérov


a ich morálne povinnosti by mali používať pre rozhodovanie vedeckých postupov

(Donelly et al., 1997).

Henry Fayol bol ďalšou významnou osobou vo vývoji manažmentu. Definoval 14

princípov manažmentu, ktoré by mali manažéri pri riadení organizácie rešpektovať. Tieto

princípy sú: deľba práce, autorita, jednoznačnosť príkazov, disciplína, podriadenosť

záujmov jednotlivca, záujmom celku, odmeňovanie, jednota smerovania, priama

postupnosť, centralizácia, poriadok, spravodlivosť, iniciatíva, stabilita prijatých

zamestnancov, podnikový duch. Fayol nedefinoval v akej miere by sa mali tieto princípy

používať, iba povedal, že by sa mali aplikovať v primeranej rovnováhe (Donelly et al.,

1997).

James D. Mooney v roku 1947 publikoval knihu Princípy organizovania, ktorá

doplnila Fayolovu teóriu. Táto publikácia dala nový rozmer práci Fayola a stala sa

významnou súčasťou klasického manažmentu. Mooney tvrdil, že vytvorenie vhodného

organizačného prostredia je prvoradou úlohou manažmentu. Za špecifickú techniku

manažérskych funkcií považoval organizovanie. Celkovo manažment chápal ako umenie

inšpirovania a ovplyvňovania ľudí (Donelly et al., 1997).

Nemožno nespomenúť aj Tomáša Baťu. Ten bol vo svojej dobe priekopník, prišiel

s novými metódami ako zefektívniť prácu. Namiesto kožených topánok začal vyrábať

plátenné, ktoré sa na základe nízkej ceny stali populárne. Po návrate z návštevy v USA

zmenil rozmiestnenie strojov vo fabrike, čím zracionalizoval výrobu a zvýšil produktivitu

práce. Prišiel ešte s množstvom iných noviniek a metód, ktoré sa ukázali ako skvelé

nápady, keďže značka Baťa je neustále na trhu a je veľmi populárna (Ryník, 2008).

Pri popisovaním manažmentu nemôžeme zabudnúť na vývoj hlavných teórií, ktoré

charakterizujú manažment. Tieto teórie sa sformulovali v 20. storočí. Prvou teóriu je

vedecký prístup – pozerá na organizáciu ako celok a hľadá spôsoby zefektívnenia.

Administratívny prístup – pozerá na manažment z hľadiska účinnosti a produktivity

pracovníkov. Kvantitatívny prístup – využíva rôzne metódy pre zdokonalenie

rozhodovania. Používa vzorce, rovnice. Behaviorálny prístup – orientuje sa na správanie

ľudí v spoločnosti (Donelly et al, 1997)

Všetci vyššie spomenutí ľudia položili základy manažmentu. Bez nich by v dnešnej

dobe nebol manažment na takej úrovni ako je. Nebáli sa prichádzať s novými metódami


a zavádzať ich do praxe. Na základe ich podnetov a myšlienok sa vyvinul manažment ako

ho dnes poznáme.

V dnešnej dobe sa na manažment kladie väčší dôraz ako v minulosti. Skôr ako sme

sa dostali k dnešnej trhovej ekonomike, tu bola centrálne riadená ekonomika. Všetko sa

podrobne plánovalo na niekoľko rokov dopredu. Manažment nebol vôbec flexibilný. Boli

päťročnice, vyrábalo sa tzv. do skladov. Manažéri, riaditelia podnikov nebrali ohľad na

dopyt. Manažment výrazne stagnoval. K zmene prišlo až pádom komunizmu. Vznikli nové

podniky, tým sa aj zvýšila konkurencia a bolo potrebné sa viac zaoberať manažmentom.

Výraz manažment pochádza z anglického slova manage – riadiť. Manažment je

proces koordinácie pracovných činností alebo operácií tak, aby boli ciele spoločnosti

splnené účinne a efektívne (Robbins, 2004).

Manažment môžeme taktiež definovať ako špecifický druh práce alebo určitú

praktickú činnosť predstavujúcu množinu aktivít, ktoré manažéri musia vykonávať alebo

vykonávajú na dosiahnutie cieľov (Sedlák, 2008).

Manažment môže byť charakterizovaný ako vedná disciplína či veda logicky

usporiadaných a naakumulovaných súborov poznatkov o metódach , princípoch

a postupoch riadenia, ktoré je možné naučiť sa, vyučovať ich a následne ich aj aplikovať

v procese manažmentu (Sedlák, 2008).

Medzi základné funkcie a procesy manažmentu patrí plánovanie, organizovanie,

vedenie a kontrola. Práca manažéra predstavuje riadenie v rôznych situáciách a tie

vyžadujú, aby manažéri boli flexibilný, využívali rôzne metódy a techniky. Úlohou

manažmentu je racionálne kombinovať a koordinovať štyri základné druhy vstupov –

finančný kapitál, fyzické zdroje (zariadenia, suroviny), informácie a ľudské zdroje (Sedlák,

2008).


2. Manažment 21.storočia:

Silný top manažment na základe jasne formulovanej a dôsledne implementovanej

stratégie riadi firmu ako jednotný celok. Používa ucelený a účinný systém riadenia,

zaisťujúci plnenie strategických cieľov, ktorý je založený na disciplíne a aktivite

zamestnancov. Silný manažment sa vyznačuje niekoľkými základnými rysmi:

Dokáže odhadnúť, budúci vývoj, predvídať vývojové trendy a určiť postavenie

firmy v globálnom svete

Formuje stratégiu firmy, jej ciele určuje cestu k vytvoreniu jej budúceho potenciálu

Má odvahu robiť vo firme radikálne zmeny, aplikovať do praxe nové metódy

Dokáže presvedčiť pracovníkov a reálnosti a správnosti vytvorenej stratégie

Na rozhodujúce pracovné pozície hľadá a dosadzuje vhodných pracovníkov,

zaisťuje ich neustále vzdelávanie (Souček, 2005).

S manažmentom 21.storočia sú spojené rôzne trendy a metódy. Tieto metódy sa

vyvíjajú v posledných rokoch veľmi rýchlo a mnohé z nich prinášajú výrazné

zefektívnenie dosahovania cieľov spoločnosti. Firma 21.storočia by mala tieto

novovznikajúce metódy manažmentu pozorne a systematicky sledovať, overovať si či je

ich využitie efektívne a následne ich aj zavádzať do praxe. Medzi tieto trendy a metódy

patria napríklad:

Zavádzanie nových technológií

Business process Reengineering – reinžiniering podnikateľských procesov

Riadenie ľudských zdrojov

Globalizácia

Total Quality Management - manažment kvality

Quality Management system – systém manažmentu kvality

Green manažment

Benchmarking (Souček, 2005).


2.1 Zavádzanie nových technológií:

Ako sa vyvíja trh, tak sa postupne vyvíjajú aj nové technológie a zavádzajú sa do

praxe. Digitalizácia trhov je spojená s využívaním internetu a ostatných informačných a

komunikačných technológií. Pozitívom digitalizácie je možnosť zefektívnenia úloh a

procesov v podniku a zrýchlenie a rozšírenie možností inovácií. Zavádzanie nových

technológií (automatizácia, robotizácia, nanotechnológie, biotechnológie, environmentálne

systémy a pod.) je dôležitým faktorom konkurencieschopnosti podnikov a otvára nové

perspektívy pre organizáciu práce i zamestnanosť. (Kadárová, 2009)

Bez využitia moderných informačných technológií nemôže firma 21.storočia plniť

svoje úlohy, ciele. V súčasnej dobe firma bez využitia informačných technológií nemá

šancu dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť. Nedokázala by dostatočne rýchlo

a spoľahlivo plniť svoje záväzky, reagovať na meniace sa požiadavky zákazníkov,

komplexne vyhodnocovať výsledky svojich aktivít a plniť ďalšie úlohy, ktoré v náročnom

konkurenčnom prostredí umožňujú firme prežiť a úspešne sa rozvíjať. Každá spoločnosť,

či už v menšej alebo väčšej miere využíva informačné technológie (Souček, 2005).

Moderné informačné technológie urýchľujú priebeh všetkých procesov a zvyšujú

efektivitu. Vďaka technologickému pokroku a spoločnostiam zaoberajúcimi sa IT

technológiami si spoločnosti môžu zakúpiť rôzne softwary, ktoré výrazne urýchľujú

a uľahčujú prácu. Manažér si môže vytvoriť vo svojom počítači podrobnú databázu

zamestnancov, zákazníkov, čo mu šetrí čas pri vyhľadávaní potrebných informácií. Taktiež

existujú rôzne softwary umožňujúce efektívnejšie vybavovanie dodávok, zjednodušenie

účtovníctva. Rozvojom informačných technológií je možné v reálnom čase uzatvárať

obchodné transakcie s obchodnými partnermi nachádzajúcimi sa v rôznych častiach sveta

(Souček, 2005).


2.2 Business Process Reengineering – reinžiniering podnikateľských procesov:

Reinžiniering podnikateľských procesov (BPR) je radikálne prehodnocovanie

a zásadná rekonštrukcia podnikových procesov tak, aby bolo z pohľadu kľúčových

faktorov výkonnosti dosiahnuté zdokonalenie. BPR sa zameriava na vybrané procesy

podľa priorít. Nové procesy sa snaží vytvárať a implementovať s lepšími parametrami.

Mení podnikovú kultúru, redukuje, rekvalifikuje a premiestňuje zamestnancov podľa

potreby. V oblasti lokalizácie BPR prehodnocuje existujúce rozmiestnenie útvarov.

Aplikovaním reinžinieringu sa spoločnosti zlepší výkonnosť, celkový profil

a konkurencieschopnosť (BPR – Business Process Reengineering, 2009).

2.3 Riadenie ľudských zdrojov:

V dnešnej dobe je dôležitou súčasťou manažmentu riadenie ľudských zdrojov, azda

možno povedať, že najdôležitejšou. Slúžia nám k tomu, aby bola organizácia výkonná, čo

môžeme dosiahnuť zlepšovaním využitia štyroch základných druhov vstupov

a zvyšovaním produktivity. Podniky sa snažia minimalizovať svoje náklady, pričom často

považujú zamestnancov za zdroj vysokých nákladov a zbytočnú príťaž. Manažéri by si

mali uvedomiť, že nemôžu so svojimi zamestnancami nakladať ako s majetkom, pretože na

dosiahnutie celkových výsledkov podniku má ľudský kapitál priamy vplyv (Pálffy et al,

2008).

Ľudia sú podstatnou a neodmysliteľnou súčasťou podnikov a firiem, čiže aj

manažmentu. Riadenie ľudských zdrojov sa zameriava na človeka v pracovnom procese,

na jeho získavanie, organizovanie, pracovné schopnosti, vzťah k vykonávaniu práce,

využívanie jeho schopností, výsledky práce, sociálny a personálny rozvoj. Ak má firma

dobré personálne oddelenie, výborných vyškolených pracovníkov, je o krok bližšie k tomu

byť úspešnou firmou 21.storočia (Koubek, 2005).

Spoločnosti sa snažia čo najefektívnejšie riadiť oblasť ľudských zdrojov v podniku.

Najčastejšou formou, ktorú firmy využívajú je vytvorenie si tímu špecialistov, ktorí sa

zaoberajú touto oblasťou. Inou alternatívou pre manažment podniku je využívanie

outsourcingu. Pri outsourcingu riadenia ľudských zdrojov top manažment podniku využíva

špecialistov z externého prostredia, čo im umožňuje získať najnovšie praktiky a poznatky

z tejto oblasti. Pri rozhodovaní sa, či firma využije outsourcing, mala by si najskôr poznať

jasné dôvody, prečo sa rozhodla ponechať niektoré personálne činnosti na externých

špecialistov. Jedným z týchto dôvodov môže byť úspora nákladov vynaložených na


personálnu prácu. Ďalším z dôvodov môže vyť snaha o koncentráciu úsilia personalistov

na kľúčové úlohy. Využitím outsourcingu môže firma získať odbornejšie služby,

skúsenosti a know-how, ktorými firma nedisponuje (Pálffy et al, 2008).

Dôležitou súčasťou riadenia ľudských zdrojov je vzdelávanie. Pri zavádzaní nových

technológií v podniku je potrebné robiť pre zamestnancov školenia, aby vedeli ako správne

túto technológiu používať. Vzhľadom na to, že svet sa stáva globálnym, prichádza sem

čoraz viac zahraničných spoločností. Mnoho firiem platí svojim zamestnancom kurzy

cudzieho jazyka, aby sa vedeli dorozumieť s top manažmentom spoločnosti. Nie len

zamestnanci, ale aj manažéri by sa mali neustále vzdelávať, aby dokázali udržať krok

s vývojom v oblasti technológií, ale aj rôznych nových metód vedenia podniku.

2.4 Globalizácia:

Globalizácia spôsobuje rozdelenie reťazcov tvorby hodnôt do malých

decentralizovaných jednotiek. Globalizácia v mnohých prípadoch neprebieha systémom

presunu výroby do krajín a lacnou pracovnou silou a ponechaním vysokokvalifikovanej

práce, vývoja a výskumu v Európe. V súčasnosti dochádza k vzniku globálnej výrobnej

štruktúry, ktorá optimalizuje štruktúru podniku v celosvetovom meradle. Cieľom tejto

stratégie je dosiahnuť konkurencieschopnú úroveň celkových nákladov (Kadárová, 2009).

Svetová konkurencia vytvára nátlak na špecializáciu podnikov a zemí. Ťažisko

výroby a obchodu sa neustále posúva z krajiny do krajiny. Globálny priestor poskytuje

priestor predovšetkým veľkým spoločnostiam. Len firmy s dobrým, flexibilným

manažmentom sa dokážu na trhu udržať v dnešnom globálnom svete (Jirásek, 2008).

Manažér v 21.sotročí by mal nie len globálne myslieť, ale sa aj globálne

rozhodovať a správať. Aj najvzdialenejšie miesto by mal považovať za potencionálne

miesto nákupu, predaja, prípadného outsourcingu. Zdrojom možných investícií a inovácií

môže byť aj zdanlivo najodľahlejšie miesto či odvetvie. Práve preto by mal globálne

mysliaci manažér sledovať vývoj a situáciu vo všetkých regiónoch sveta (Souček, 2005).


2.5 Total Quality Management – manažment kvality:

Totálne riadenie kvality (TQM) je v súčasnosti vo všetkých organizácia ich

kľúčová otázka, pretože zahŕňa všetkých pracovníkov spoločnosti. Totálne – znamená, že

do procesu výroby finálneho produktu alebo poskytovania služby zákazníkom je zapojený

každý pracovník. Kvalita – predstavuje súlad požiadaviek, vďaka ktorým nám je umožnené

merať kvalitu. Zvýšením úrovne kontroly sa zvýši kvalita výrobku, čo vedie k menšiemu

počtu chybných výrobkov. Riadenie – znamená riadiaci proces zabezpečovania kvality,

ktorý zahŕňa systém výroby, ľudí, podporné metódy a nástroje (Macdonald, 1996).

Niektoré systémy a procesy vytvorené na podporu procesu TQM, predstavujú

dômyselné metódy vyžadujúce špeciálne znalosti. Väčšina z nich predstavuje ľahko

dostupné a použiteľné postupy každému pracovníkovi. Všetky tieto postupy a metódy

majú spoločnú vlastnosť, a to, že podporujú spoluprácu medzi pracovníkmi

a manažmentom (Macdonald, 1996).

Zavedenie TQM nás zo súčasnej firemnej kultúry prevedie do novej kultúry

manažmentu, ktorá je zameraná hlavne na zákazníka. Schopnosť neustále sa zlepšovať

môžeme považovať, za základ tejto kultúry. Dôvody na zavedie TQM sú rôzne. Medzi

tieto dôvody môžeme zaradiť – snahu o prežitie, zvýšenie konkurenčného tlaku, snahu

o efektívne využitie tvorivého potenciálu pracovníkov, meniaci sa vzťah k zákazníkom

a v neposlednom rade aj meniaci sa vzťah medzi pracovníkmi a manažérmi (Macdonald,

1996).

Nie len dôvody, ale aj prínosy zavedenia TQM sú rôzne: možnosť zvýšenia zisku,

zlepšenie výrobku alebo poskytovania služieb, zvýšenie produktivity, zníženie plytvania so

zdrojmi, konkurenčná výhoda, maximálne využitie tvorivého potenciálu pracovníkov,

zvýšenie podielu na trhu, správne motivovaná pracovná sila (Macdonald, 1996).


2.6 Quality Management System – systém manažmentu kvality:

Zavedením systému manažmentu kvality (QMS) firma získa certifikát noriem ISO

9000. Získaním tohto certifikátu si môže firma vylepšiť dodávateľsko-odberateľské

vzťahy, zvýšiť účinnosť reklamy, znížiť náklady na neefektívnu výrobu, získať

konkurenčnú výhodu. Poznáme niekoľko druhov noriem ISO 9000:

ISO 9000 – Normy pre riadenie a zabezpečovanie kvality, čo sú smernice pre ich

voľbu a používanie.

ISO 9001 – Model zabezpečenia kvality pri navrhovaní, vývoji, výrobe, uvádzaní

do prevádzky a servis

ISO 9002 – Model zabezpečenia kvality pri výrobe a uvádzaní do prevádzky

ISO 9003 – Model zabezpečenia kvality pri výstupnej kontrole

ISO 9004 – Riadenie kvality a prvky systému kvality, smernice (Manažérstvo

kvality, 2005).

Pri zavádzaní noriem ISO série 9000 existuje presný postup. Firma musí splniť nasledovné

kroky:

Ujasnenie si koncepcie vedenia podniku

Školenia o podstate noriem ISO série 9000 a metódach práce externými

pracovníkmi

Zmapovanie súčasného stavu podniku

Rozdeliť prácu pracovnej skupine, určiť si metódy na dosahovanie cieľov

Príprava technickej a technologickej dokumentácie od výroby až po vyskladnenie

Pripraviť podmienky pre realizáciu noriem

Navrhnúť opatrenia na nápravu zistených chýb

Urobiť základnú dokumentáciu – celopodnikový manuál kvality, manuál kvality

pre prevádzky, postup zabezpečenia kvality na jednotlivých oddeleniach, príručka

kvality, dokumentácia pre kontrolu záznamov

Oboznámiť osadenstvo podniku s cieľmi vedenia podniku a s dokumentmi

Akceptovať pripomienky

Uviesť do praxe

Následne vykonávať pravidelné vyhodnocovanie a overovanie efektivity systému

(Manažérstvo kvality, 2005).


2.7 Green manažment:

Nepochybne dôležitou súčasťou manažmentu 21.storočia je aj životné prostredie.

Green manažment môžeme definovať ako spôsob riadenia, ktoré rešpektuje spojenie medzi

aktivitami, rozhodovaním organizácie a ich dopadom na životné prostredie. Poznáme štyri

prístupy, ako sa organizácia stane zelenou:

Legislatívny – spoločnosť vykonáva iba to, čo jej káže legislatíva

Trhový – spoločnosť rešpektuje požiadavky a pripomienky zákazníkov, vzhľadom

na životné prostredie

Podielnicky – spoločnosť rešpektuje požiadavky akcionárov, investorov,

zákazníkov, oddávateľov. Pri tomto prístupe môžeme spoločnosť nazvať zelenou,

pretože rešpektuje požiadavky na ochranu životného prostredia

Aktívny – je najlepším príkladom spoločenskej zodpovednosti a najcitlivejším

prístupom k životnému prostrediu. Spoločnosti robia niečo nad rámec (Donelly et

al, 1997).

Spoločnosti sa začínajú čoraz viac zaoberať touto problematikou. Vytvárajú tzv.

čisté technológie, ktoré sú v súlade so životným prostredím. Firmy zaraďujú medzi svojej

bežné výrobky aj bioprodukty alebo výrobky, ktoré sú v súlade s legislatívnymi normami.

Čisté technológie produkujú menšie množstvo emisií a odpadov. Umožňujú spoločnosti

efektívnejšie využívanie surovín a energie. Zakúpenie takýchto technológií je finančne

náročné. Na druhej strane tieto technológie môžu spoločnosti znížiť náklady y na energie.

Recyklácia je ďalšia forma šetrenia životného prostredia, ktorú môže firma využívať.

Svoje produkty, môžu vyrábať s recyklovateľných materiálov.

Súčasťou green manažmentu je environmentálny manažérsky systém. Jeho

zavedením si firma zakotvuje ochranu životného prostredia do podnikovej stratégie. Ako

sme si vyššie spomínali, orientácia firmy na životné prostredie je finančne náročná. Pri

zavádzaní EMS spoločnosť vynakladá finančné prostriedky na prípravu a zaškolenie

pracovníkov, konzultačnú pomoc, prípravu dokumentácie, environmentálne inovácie

v podobe technologických inovácií, certifikácia podľa noriem ISO 14000. Tieto normy

môžeme považovať za nástroj, ktorý umožňuje podnikateľskej organizácii definovať

environmentálnu politiku firmy, identifikovať a zverejniť v podnikateľskom subjekte

významné environmentálne vplyvy, vymedziť konkrétne cieľové hodnoty

a environmentálne ciele, overiť súlad systému EMS s legislatívou platnou v oblasti


životného prostredia a účinnosť zavedenia systému, po zavedení systému do praxe

deklarovať zhodu s požiadavkami EMS a taktiež možnosti jeho ďalšieho zdokonaľovania

(Environmentálny manažérsky systém, 2009).

Budovanie EMS má pre spoločnosť viacero prínosov:

zníženie nákladov

zvýšenie kvality produkcie

znižovanie rizika havárií a nehôd

racionalizácia výrobného procesu

podporovanie ekologického povedomia

upevnenie pozície na trhu

zníženie rizika porušovania legislatívy (Environmentálny manažérsky systém,

2009).

2.8 Benchmarking:

Benchmarking je proces vyhľadávania nových myšlienok na základe

systematického porovnávania vlastnej výkonnosti podniku v produktivite, kvalite

a výrobnom procese s konkurenciou a taktiež vyhľadávanie efektívnych prevádzkových

postupov. Pomáha podnikom a najmä manažérov zodpovedať si otázku, ako sa stať

najlepším. Benchmarking môžeme na základe úrovne aplikácie a zamerania rozdeliť:

Interný benchmarking - v rámci podniku sa porovnáva výkonnosť podobných

jednotiek

Konkurenčne orientovaný benchmarking – výkonnosť podniku sa porovnáva

s konkurenciou

Procesne orientovaný benchmarking – porovnávanie len určitých produkčných

výkonov s konkurenciou (Pálffy et al, 2008).


3. Metódy a procedúry použité vo výskume:

V bakalárskej práci použijeme hodnotiacu metódu. Dôvod výberu hodnotiacej

metódy bol, že na začiatku sme si uviedli postupný vývoj manažmentu, kto položil

základy. Definovali pojem manažment, aké sú jeho základné funkcie. Ďalej sme

pokračovali manažmentom 21. storočia. Aké sú momentálne trendy a metódy. Tieto

metódy sme postupne rozobrali a popísali v teoretickej rovine. V praktickej časti

bakalárskej práce sa budeme venovať spoločnosti JP Plast Slovakia s.r.o. V nej sa budeme

snažiť aplikovať teoretické poznatky do praxe. Porovnáme, či sa teoretické poznatky

zhodujú s poznatkami nadobudnutými v spoločnosti. Porovnávanie budeme uskutočňovať

prostredníctvom manažérky kvality, s ktorou sme v danej spoločnosti mali možnosť stráviť

určitý čas. Na záver uvedieme odporúčania, čo by mohla spoločnosť urobiť, pre

zefektívnenie práce.


PRAKTICKÁ ČASŤ.

Spoločnosť JP Plast Slovakia s.r.o. sídli v Prievidzi a vznikla v roku 1994. Zaoberá

sa výrobou technických dielov a plastových obalov. Na ich výrobu používa technológiu

vyfukovania. Spoločnosť prešla od svojho vzniku dynamickým vývojom a postupne sa

dokázala na domácom trhu pevne etablovať. V danom obore v Slovenskej republike sa jej

podarilo zaradiť medzi popredné firmy. Od 1.1.2006 je stopercentným vlastníkom

spoločnosti česká firma J.P. PLAST s.r.o. so sídlom v Kyjove, s ktorou majú spoločný top

manažment. Spojenie spoločností umožnilo rozvoj a realizáciu ďalších strategických

zámerov a posilnilo finančnú, obchodnú, výrobnú pozíciu celej skupiny J.P. PLAST (J.P.

Plast Slovakia s.r.o., 2006).

„Rýchly rast produkcie a rozširovanie sa celej spoločnosti urýchlilo ukončenie

výstavby novej prevádzky s veľkými skladovými kapacitami a umožnila presídlenie firmy

do nových priestorov. Tým sa vytvorili predpoklady pre optimalizáciu a zefektívnenie

celého výrobného procesu a promptné zabezpečenie veľkoobjemových odberov. Koncom

roku 2006 J.P. Plast Slovakia vyhrala tender na produkciu plastových obalov pre

spoločnosť MOL-LUB Ltd. V Maďarsku, na základe čoho vznikla tretia firma skupiny J.P.

PLAST – J.P. Plast Hungaria. Táto sídli priamo v priestoroch spoločnosti MOL-LUB Ltd.,

pre ktorú vyrába polyetylénové fľaše a kanistre rôznych objemov a farieb do 20 litrov“

(J.P. Plast Slovakia s.r.o., 2006).

„Zlom v rozvoji firmy prinieslo rozhodnutie doplniť výrobný program

o technológiu spracovania plastov injekčným vstrekovaním, čo značne rozšírilo možnosti

uplatnenia sa na trhu. V septembri 2007 spoločnosť J.P. Plast Slovakia s.r.o. prebrala celý

výrobný program českej firmy MORAVA PLAST s.r.o. s výrobným programom

zameraným na vstrekovanie plastov ako sú uzávery a technické diely. Z dôvodu vzniku

nových pracovných pozícií, rozšírenia výrobných kapacít a nárastu počtu vstrekolisových

strojov bola spoločnosť nútená vytvoriť nové výrobné priestory, na základe čoho bola

vybudovaná vstrekolisovňa“ (J.P. Plast Slovakia s.r.o., 2006).

V súčasnosti má spoločnosť J.P. Plast Slovakia s.r.o. 90 zamestnancov v riadnom

pracovnom pomere na plný úväzok. Zamestnancov vo výrobe je 73 a technicko-

hospodárskych 17. Spoločnosť sa zaoberá výrobou vyfukovaných a vstrekovaných

plastových nádob. Vyfukované výrobky sa delia na:


- štandardné

- obaly na zákazku

- PET program

- technické diely (J.P. Plast Slovakia s.r.o., 2006).

Vstrekované výrobky môžeme rozdeliť na:

- uzávery

- výrobky na zákazku

- technické výlisky (J.P. Plast Slovakia s.r.o., 2006).

Spoločnosť sa od začiatku vzniku snaží orientovať na zákazníka. Veľkú pozornosť

venuje potrebám a požiadavkám zákazníkov. Z toho dôvodu politiku firmy zamerala na

kvalitu. Politika kvality, ktorá bola vedením spoločnosti prijatá obsahuje požiadavky nielen

dodávateľov, zákazníkov a zamestnancov, ale aj záväzok neustále zlepšovať systém

manažérskej kvality spoločnosti. S touto politikou boli preukázateľne oboznámení všetci

zamestnanci. Je vyvesená na pracoviskách spoločnosti – vo výrobných halách, ako aj

v reprezentačných miestnostiach spoločnosti (Minichová, 2010).

J.P. Plast Slovakia s.r.o. využíva vo svojej výrobe aj niektoré metódy manažmentu

21. storočia, ktoré sme si popísali v predchádzajúcich kapitolách. V nasledujúcej časti si

popíšeme, ktoré metódy aplikovala do svojho pracovného procesu a ako ich využíva.


4.1 QMS – Systém manažmentu kvality:

Spoločnosť v snahe plniť ciele politiky kvality zaviedla systém manažmentu kvality

(QM systém) podľa normy ISO 9000:2000. Certifikát získala od spoločnosti TŰV CZ

s.r.o. Praha, skupina TŰV Sűddeutschland. Okrem systému kvality podľa noriem ISO

9000:2000 , spoločnosť disponuje aj systémom kvality VDA 6.1, čo je nemecký systém

manažérstva kvality, špeciálne určených pre automobilový priemysel (Minichová, 2010).

Kvalita výrobkov je zabezpečovaná viacnásobnou kontrolou a využívaním

moderných technológií. Kontrola sa vykonáva aj prostredníctvom auditov. Vykonávajú sa

interné a externé audity. Spoločnosť má troch audítorov, ktorí sú preškolení, čoho

dôkazom sú osvedčenia o absolvovaní školení (Minichová, 2010).

Interné audity – na začiatku každého roku je spracovaný ročný plán interných

auditov, kde sú zahrnuté všetky prvky ISO 9000:2000 a taktiež všetky prvky VDA

6.1. Tento plán auditov schvaľuje riaditeľ spoločnosti. 9000:2000, VDA 6.1, ale aj

realizovaný počet interných auditov, spracovanie dokumentácie auditu a počet

realizovaných opatrení, ktoré boli audítorom overené. Výsledky sa dokumentujú

a vyhodnocujú. Riaditeľ spoločnosti môže nariadiť aj neplánovaný audit a ten má

prednosť pred plánovaným. Neplánovaný audit riaditeľ nariaďuje v prípade

vykonania zásadných zmien v QM systéme, pred zavedením nových technológií,

pri výskyte nejasných nezhôd väčšieho rozsahu, alebo ak o to požiada zákazník.

Externé audity – pri externom audite ide o preverenie systému kvality u dodávateľa

internými audítormi. Riaditeľ spoločnosti vymenuje audítorský tím, ktorý si musí

vyžiadať písomný súhlas dodávateľa na vykonanie auditu (Minichová, 2010).

Výsledky auditov sú predmetom hodnotenia pri ročnom preskúmaní QM systému

vo vedení spoločnosti, kde sa rozhoduje aj o nápravných opatreniach. Spoločnosť má

stanovený profil interných audítorov. Musia uplatňovať znalosti systému manažmentu

kvality, rozumieť tvorbe, udržiavaniu a neustálemu zlepšovaniu QM systému. Taktiež sa

musia vedieť orientovať v právnych predpisoch a technických normách vzťahujúcich sa na

spoločnosť (Minichová, 2010).

Nie len auditmi spoločnosť vykonáva kontrolu výrobkov. Tieto kontroly vykonáva

prostredníctvom vstupnej, výrobnej, výstupnej kontroly, kontroly prvých vzoriek

a nezávislej kontroly kvality:


Vstupná kontrola – zamedzuje použitie nezhodných vstupných materiálov,

výrobkov, polotovarov, ktoré neboli prekontrolované. Pre vstupný materiál sa

vykonávajú kontroly : kontrola sortimentu podľa dodacieho listu a údajov

v objednávke, kontrola množstva tovaru a balenia, ktorú vykonáva skladník,

kontrola kvality, pri ktorej sa porovnávajú technologické vlastnosti so sprievodným

meracím protokolom. Po vstupnej kontrole o uvoľnení materiálu do výroby

rozhoduje pracovník kontroly kvality. V prípade nezrovnalostí pri kontrole

rozhoduje o uvoľnení materiálu do výroby zmocnenec pre kvalitu po porade

s vedúcim výroby.

Výrobná kontrola – vykonáva sa priebežne na každom výrobku v stanovených

počtoch a intervaloch. Intervaly, druhy a spôsoby výrobných kontrol sú stanovené

v technologickom predpise pre konkrétny výrobok . Táto kontrola má za úlohu včas

odhaliť nezhody v parametroch procesu alebo výrobku. Povinnosťou každého

pracovníka nahlásiť majstrovi alebo vedúcemu zmeny akúkoľvek zistenú odchýlku.

Súčasťou výrobnej kontroly je aj protokolovaná kontrola, ktorú vykonáva

pracovník kontroly kvality na začiatku každej zmeny pre každý vyrábaný výrobok.

Vzorky sú archivované minimálne 8 dní a pokiaľ neboli zistené žiadne závady, po

8 dňoch sú vzorky opäť zaradené do výroby. V prípade zistenia závad, výrobky sú

zošrotované.

Výstupná kontrola – jej cieľom je zamedziť expedovanie chybných výrobkov

zákazníkovi. Výstupná kontrola priamo nadväzuje na výrobnú kontrolu. Vykonáva

ju vedúci zmeny a výsledky sa zdokumentujú. Vykonáva sa aj pri balení výrobkov

a zdokumentuje sa priložením identifikačného lístka so všetkými údajmi.

Kontrola prvých vzoriek – spoločnosť vykonáva odsúhlasenie prvých vzoriek

odberateľmi pre automobilový priemysel. Výroba je spustená až po písomnom

odsúhlasení. Aj pri zmene nastavenia strojov, zmene parametrov výrobku sa

vykonáva odsúhlasovanie prvých vzoriek. Pri výrobe a kontrole prvého kusu

mechanik nastaví stroj podľa požiadavky na výrobu na základe technologického

predpisu, výkresu a referenčnej vzorky. Vyrobí prvý kus, porovná namerané

hodnoty s výkresom a referenčnou vzorkou. Vypracuje protokol, ktorý následne

s prvým kusom a nastaveným strojom prevezme vedúci zmeny a môže sa spustiť

sériová výroba.


Nezávislá kontrola kvality – kontrolujú sa hotové výrobky na sklade. Pracovník

kontroly kvality vyberie zo zabalených výrobkov požadovaný počet skúšobných

vzoriek a vykoná nezávislú kontrolu (Minichová, 2010).

Vedenie spoločnosti vykonáva raz ročne preskúmanie systému manažérstva kvality.

Zmocnenec pre kvalitu vypracuje pre vedenie správu o stave systému manažmentu kvality.

Táto správa obsahuje:

- hodnotenie cieľov kvality a podnikateľských cieľov

- výsledky auditov, previerok kvality, procesu a výroby

- rozbory externých a interných nezhôd, reklamácií, vrátane analýz

- hodnotenie prijatých preventívnych a nápravných opatrení

- hodnotenie procesov neustáleho zlepšovania

- hodnotenie dodávateľov

- hodnotenie spokojnosti zamestnancov

- vyhodnotenie nákladov na kvalitu

- výsledky benchmarkingu

- vyhodnotenie plnenia finančných a personálnych zdrojov

- vyhodnotenie účinnosti systému manažmentu

- návrhy prijatých preventívnych a nápravných opatrení (Minichová, 2010).

Spoločnosť J.P Plast Slovakia s.r.o. okrem systému manažmentu kvality, využíva pre

zefektívnenie aj metódu benchmarking.


4.2 Benchmarking:

Výsledky benchmarkingu získava porovnávaním kvality a výkonnosti s odvetvovo

blízkymi firmami a to najmä so spoločnosťou JP Plast Kyjov. Na základe zistených

výsledkov prijíma opatrenia na zlepšenie. Výsledky porovnávania spracujú do správy,

ktorú predkladajú vedeniu spoločnosti na preskúmanie. V správe porovnávajú kapacitu

a výkony firiem, slabé a silné stránky firiem, strojové vybavenie firiem, ekonomické

ukazovatele, celkový počet zamestnancov a iné dostupné údaje. Spoločnosť taktiež

využíva informácie benchmarkingového charakteru získané na webe, ktoré by im mohli

pomôcť pri smerovaní a hodnotení firmy (Minichová, 2010).

Ako sme už spomínali v predchádzajúcich kapitolách, spoločnosti by nemali

zabúdať na životné prostredie. Spoločnosť J.P Plast Slovakia s.r.o. sa snaží trvalo znižovať

negatívne vplyvy a činnosť firmy na životné prostredie. Súčasťou environmentálneho

manažérskeho systému a politiky kvality sú ciele na zlepšenie. Tieto ciele sú:

- zamedzovanie režijných prác, ako sú napríklad opakovanie opráv

- zefektívnenie výrobných procesov

- skracovanie časov pri výmene foriem

- znižovanie nákladov na energie, materiál a pod.

- minimalizovanie strát

- znižovanie prestojov strojov

- optimalizácia dĺžky výrobných procesov

- zlepšovanie pracovných podmienok (osvetlenie, hlučnosť, čistota a pod.)

- zvýšenie prevencie vplyvov na životné prostredie v súlade s legislatívou

(Minichová, 2010).

Spoločnosť veľkú pozornosť venuje aj riadeniu ľudských zdrojov. Snaží sa, aby jej

zamestnanci boli maximálne spokojní. Spokojnosť zamestnancov sa snažia dosiahnuť

vytvorením optimálnych a bezpečných pracovných podmienok na pracoviskách, okolí

spoločnosti, zdravotnou starostlivosťou, komunikáciou na úrovni zamestnancov

s manažmentom firmy, znalosťami požiadaviek na prácu, znalosťou a stotožnením sa so

stratégiou firmy a politikou kvality, vlastným podielom starostlivosti o štýl vedenia,

kvalitu a istotu pracovného miesta. Spokojnosť zamestnancov sa pomocou anonymných

dotazníkov zisťuje raz ročne. Dotazníky vyhodnotí odborný asistent a výsledky zaradí do


správy o systéme manažmentu kvality, ktorá je predložená vedeniu spoločnosti

(Minichová, 2010).

Vedenie kladie dôraz aj na školenia zamestnancov. Vzdelávanie zamestnancov,

čiže školenia má na starosti odborný asistent, technik BOZP. Zamestnanci pri nástupe do

zamestnania absolvovali školenie BOZP a rôzne interné školenia. Interné školenia sú

potrebné, aby pracovník porozumel postupom, technike a metódam pre správnu obsluhu

zariadení. Tieto školenia absolvujú nielen nový zamestnanci, ale aj brigádnici a externí

(zapožičaní) pracovníci. Pri spustení výroby nového výrobku je taktiež potrebné

absolvovať školenie, aby sa predchádzalo výrobe chybných výrobkov (Minichová, 2010).

4.3 Zavádzanie nových technológií:

V oblasti zavádzania nových technológií sa spoločnosť snaží nezaostávať. Postupne

nakupujú nové, modernejšie technológie, ktoré im umožňujú zefektívnenie pracovného

procesu. Vďaka novým strojom sú schopní za zmenu vyrobiť viac výrobkov. Zakúpením

nových strojov firma znižuje náklady na energie a taktiež sa snaží o menšie zaťaženie

životného prostredia.

Pri nových technológiách je potrebné spomenúť aj software, ktorý spoločnosť

vlastní. Tento software prepojuje všetky oddelenia spoločnosti – výrobný úsek,

ekonomický úsek, marketingové oddelenie a pod. Každý pracovník na týchto oddeleniach

sa môže do systému prihlásiť pod svojim menom a heslom, zadá na ktorom oddelení

pracuje. Oddelenia sú na základe tohto softwaru navzájom prepojené. Generálny riaditeľ si

môže hocikedy pozrieť a skontrolovať, čo je nové na jednotlivých úsekoch. Aby sme lepšie

pochopili, ako tento software funguje a ako sú jednotlivé oddelenia prepojené, uvedieme si

organizačnú štruktúru spoločnosti (Minichová, 2010).


Organizačná štruktúra spoločnosti:

J.P. Plast Slovakia s.r.o.

Vedúci obchodu

Riaditeľ

Referent predaja

Obchodný úsek

Fakturantka

Vedúci výroby

Vedúci oddelenia

Vedúci marketingu

Zmocnenec pre

kvalitu

QM -

Management

Ekonomicko-

personálny úsek

Marketing

Výrobný úsek

Pracovník kontroly

kvality

Mzdový účtovník


Výsledky a odporúčania:

Porovnaním teoretickej časti s praxou vo firme sme zistili, že spoločnosť sa snaží

aplikovať nové metódy. Spoločnosť sa hlavne zameriava na kvalitu, teda na spokojnosť

zákazníkov. Zaviedla systém manažmentu kvality a získala certifikát noriem ISO

9000:2000. Pre zlepšenie pracovného procesu a konkurencieschopnosti využíva

Benchmarking. Taktiež sa spoločnosť snaží aj svoju pozornosť venovať spokojnosti

zamestnancov a to tak, že každoročne zamestnanci vypĺňajú dotazník, ktorým monitorujú

ich spokojnosť. Po vyhodnotení dotazníka sa vedenie snaží vylepšiť nedostatky, na ktoré

zamestnanci poukázali. Spoločnosť má v cieľoch firmy zakotvenú aj ochranu životného

prostredia. Nakúpili nové stroje, ktoré šetria energiu, čím sa aj šetrí životné prostredie.

Taktiež recyklujú chybné výrobky a odpadové časti materiálov pri výrobe. Tento

recyklovaný materiál neskôr opäť použijú.

Spoločnosť nevyužíva všetky metódy manažmentu 21. storočia, ktoré sme popísali

v predchádzajúcich kapitolách. Dôvodom je, že nie všetky metódy sú vhodné pre

spoločnosť. J.P. Plast Slovakia s.r.o. by sme odporučili zaviesť metódu BPR –

Reinžiniering podnikateľských procesov. Aplikovaním do praxe by sa z nášho pohľadu

mohla zvýšiť celková výkonnosť a konkurencieschopnosť spoločnosti.

Ďalej sme navrhli, aby sa spoločnosť viac orientovala na životné prostredie a to

tým, že zakúpi certifikát noriem ISO 14000. Vďaka tomuto certifikátu by spoločnosť

mohla vyrábať environmentálne vhodné výrobky.

Tieto návrhy sme predložili vedeniu spoločnosti. Vedenie nám prisľúbilo, že sa

zamyslí nad návrhmi. Pokiaľ ide o zlepšenia spokojnosti zamestnancov, spoločnosť sa

pokúsi nájsť finančné prostriedky na usporiadanie firemných dní. V prípade zakúpenia

certifikátu noriem ISO 14000, spoločnosť si nemôže momentálne dovoliť zakúpiť ho.

V budúcnosti by radi tento certifikát vlastnili, avšak im to momentálna finančná situácia

nedovoľuje.


Záver:

V bakalárskej práci sme sa venovali téme manažment 21.storočia. Najskôr sme

rozobrali postupný vývoj manažmentu, pojem manažment. V ďalšej časti sme sa

v teoretickej rovine venovali manažmentu 21.storočia , jeho trendom a metódam, ktoré

s ním súvisia.

V praktickej časti sme sa venovali spoločnosti J.P Plast Slovakia s.r.o. V úvode sme

si spoločnosť predstavili. Kde sídli, ako sa vyvíjala a čo vyrába. Postupne sme popísali

metódy manažmentu 21.storočia, ktoré spoločnosť využíva. Tieto metódy sme si následne

rozobrali z pohľadu spoločnosti, ako ich aplikuje do praxe.

Na záver sme si porovnali teoretickú časť práce s praktickými zisteniami

v spoločnosti. Podrobne sme popísali, ktoré metódy manažmentu 21. storočia využíva.

Navrhli sme, čo by mohla ešte spoločnosť urobiť pre zlepšenie pracovného procesu

a postavenia spoločnosti na trhu, a ktoré metódy by mohla ešte spoločnosť aplikovať.

Naše návrhy sme následne predložili vedeniu spoločnosti. Reakciu na návrhy sme v závere

bakalárskej práce popísali.


Zoznam použitej literatúry:

BPR-Business Process Reengineering. (2009). [cit. 2010-2-25]. dostupne na:

<http://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=180>

DONELLY, J. H. , GIBSON, J. L., IVANCEVICH, J. M. (1997). Management,

Bratislava: Grada Publishing

Environmentálny manažérsky systém. (2009). [cit. 2010-2-25]. dostupne na:

<http://www.ekologika.sk/mnetalny-manazersky-system.html>

JIRÁSEK, J. (2008). Management budoucnosti. 1. vyd. Praha: Professional Publishing

J.P.PLAST SLOVAKIA, s.r.o. (2006). [cit. 2009-2-23]. dostupné na: <http://www.jppl

ast.sk/lib/main.php?run=1&L=slovak >

KADÁROVÁ, J. (2009). Faktory ovplyvňujúce konkurencieschopnosť slovenských

podnikov. Manažment v teórii a praxi. [cit. 2009-1-23]. dostupné na:

< http://casopisy.euke.sk/mtp/clanky/1-2-2009/1.kadarova.pdf>

KOUBEK, J. (2005). Řízení lidských zdrojú: základy moderní personalistiky. 3 vyd.

Praha: Management Press

MACDONALD, J. (1996). Totálne riadenie kvality. 1. vyd. Bratislava: Open Windows

Manažérstvo kvality. (2005). [cit. 2010-2-25]. dostupne na: <http://www.standard-

team.com/index.php?keret=iso9001&lang=sk>

MINICHOVÁ, Z. (8.1.2010). Informácie o spoločnosti J.P. Plast Slovakia s.r.o.

Osobná komunikácia. Prievidza

PÁLFY, A. et al (2008). Outsourcing, manažment a globalizácia. 1. vyd. Bratislava: CS

Profi-Public

ROBBINS, S. – COULTER, M. (2004). Management. 1. vyd. Praha: Grada Publishing


RYNÍK, J. (2008). Zodpovedný kapitalista Tomáš Baťa. In: eTREND. [cit. 2009-1-23].

dostupné na: < http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-biznispribehy/zodpoved

ny-kapitalista-tomas-bata.html>

SEDELÁK, M. (2008). Základy manažmentu. 1. vyd. Bratislava: Iura Edition

SOUČEK, Z. (2005). Firma 21.století. 1. vyd. Praha: Professional Publishing

ABSTRAKT

Téma: Manažment 21. storočia

Kľúčové slová: manažment, manažment 21. storočia, metódy

Študent: Dominika Rusnáková

Vedúci BP: Ing. Mgr. Zuzana Cíbiková, PhD.

V teoretickej časti bakalárskej práce sme popísali vývoj manažmentu, kto položil

jeho základy a následne samotný pojem manažment. Pokračovali sme prešli

k manažmentu 21. storočia a metódam, ktoré sú pre neho charakteristické. Postupne

sme si podrobne popísali tieto metódy.

V praktickej časti sme sa venovali spoločnosti J.P. Plast Slovakia s.r.o. Popísali

sme si ako funguje pracovný proces v spoločnosti, a ktoré metódy manažmentu 21.

storočia využíva. Následne sme si využitie týchto metód aj podrobne popísali.

Spoločnosť nevyužíva všetky metódy manažmentu 21. storočia, z toho dôvodu

sme jej odporučili, ktoré by mohla ešte aplikovať pre zefektívnenie pracovného procesu.

Taktiež sme navrhli, ako by mohli zlepši pri používaní metód, ktoré už aplikovali, aby

sa zvýšila efektivita a konkurencieschopnosť spoločnosti.

Navrhli sme, aby sa spoločnosť viac orientovala na životné prostredie a zakúpila

certifikát noriem ISO 14000. Taktiež sme navrhli, aby spoločnosť aplikovala do

výrobného procesu BPR – Business Process Reengineering, ktorý by jej mohol pomôcť

zefektívniť pracovný proces.

ABSTRACT

Topic: Management of 21st century

Key words: management, management of 21st century, methods

Student: Dominika Rusnáková

Advisor: Ing. Mgr. Zuzana Cíbiková, PhD.

The theroretical part of this work describes the development of management, its

foundators and the meaning of management. Then we continued to management of 21st

century and its characteristic methods. We described this methods in detail.

The practical part is dedicated to J.P. Plast Slovakia s.r.o. company. We

described the work processes in the company and methods of 21st century management

which are used there. Subsequently we described the usage of this methods in detail.

Because the company is not using all the methods of 21th

century management,

we recommended those which company could use to make the work process more

efficient. We also suggested how the usage of already applied methods to increase the

efficiency and competitiveness of the company.

We recommended to focus to protection of environment and purchase of

certificate ISO 14000. We also proposed to apply BPR – Business Process

Reengineering into manufacturing process, as this could help the company to increase

the efficiency of the labor process.

Documents

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENýÍNE · 1. Manažment: Manažment tak ako ho poznáme v súčasnosti tu nebol vždy. Zo začiatku si ľudia veci okolo seba vysvetľovali pomocou