AKADMIA POLICAJNHO ZBORU V BRATISLAVE

ETICK KDEX PRSLUNKA POLICAJNHO ZBORU

BAKALRSKA PRCA

r. 2013 Jozef HULEC

2

AKADMIA POLICAJNHO ZBORU V BRATISLAVE

ETICK KDEX PRSLUNKA POLICAJNHO ZBORU

BAKALRSKA PRCA

tudijn program: Bezpenostno-prvna ochrana osb a majetku tudijn odbor: 9245 Ochrana osb a majetku koliace pracovisko: Katedra policajnch vied Vedci zverenej prce /kolite: Ing. Ladislav imon, PhD.

Bratislava 2013 Jozef Hulec

3

AKADMIA POLICAJNHO ZBORU V BRATISLAVE

ZADANIE ZVERENEJ PRCE

Meno a priezvisko tudenta: Jozef Hulec

tudijn program: Bezpenostno-prvna ochrana osb a majetku

tudijn odbor: 9245 Ochrana osb a majetku

Typ zverenej prce: Bakalrska prca

Jazyk prce: Slovensk jazyk

Meno a priezvisko vedceho zverenej prce / kolitea: Ing. Ladislav imon, PhD. Nzov zverenej prce: Etick kdex prslunka Policajnho zboru

Anotcia:

Prca bude ma teoretick charakter. Autor na zklade najnovch empirickch a teoretickch prstupov terie policajnch vied nadefinuje princpy policajnej innosti ako systm. Z nadefinovanch princpov policajnej innosti vylen princp etiky v innosti polcie. Pojednanie o etike v innosti prslunka PZ bude odvodzova od vzahu policajt oban s prihliadnutm na etick zklady z tradci policajnch zborov vyspelch eurpskych demokratickch krajn, zo zkladov eurpskej civilizcie ako takej, z humanistickch domcich tradci. Autor v prci rozoberie etick kdex prslunka Policajnho zboru.

koliace pracovisko: Katedra policajnch vied

Vedci koliaceho pracoviska: JUDr. Robert Odler, PhD.

Dtum schvlenia: 6. 2. 2012 ....................................................

podpis

4

Dvera verejnosti k polcii je tesne spojen s postojom a sprvanm

sa polcie k obyvatestvu a najm s repektovanm udskej dstojnosti

a zkladnch udskch prv a slobd ako s obsiahnut v Eurpskom

dohovore o udskch prvach

Eurpsky kdex policajnej etiky

5

Abstrakt

HULEC, Jozef: Etick kdex prslunka Policajnho zboru. [Bakalrska prca] Hulec, Jozef: Akadmia Policajnho zboru v Bratislave, Katedra policajnch vied. kolite: Ing. Ladislav imon, Stupe: Bakalr. Bratislava: Akadmia Policajnho zboru v Bratislave, 2013. 47 s.

Bakalrska prca m teoreticko - empirick charakter. Zameriava sa na etick kdex, ktor ustanovuje povinnosti a zsady konania prslunkov PZ vo vzahu k verejnosti pri plnen ich loh. Zkladnou lohou prslunkov polcie je ochrana ivota a majetku, vyhadvanie a objasovanie kriminality. K naplneniu tchto prvomoc dispomuj prslunci PZ pecilnymi oprvneniami, preto verejnos oakva vysok tandardy ich konania.

Teoretick as je rozdelen do troch kapitol. Prv kapitola sa zaober princpmi policajnej innosti. V druhej kapitole sa autor zameriava na etiku a vzah medzi polciou a verejnosou. Autor sa venuje etickm kdexom niektorch eurpskych krajn. Tretia kapitola je zameran na Etick kdex prslunka PZ Slovenskej republiky a na vzahy, ktor upravuje.

Kov slov:, etika, etick kdex, princpy policajnej innosti, udsk prva

6

Abstract

HULEC, Jozef: Ethics Code of police offiecers in Slovak Republic, Hulec Jozef: Academy of

the Police Force in Bratislava, Department of the police sciences. Pedagogical supervisor:

Ing. Ladislav imon, PhD. The level: Bachelor. Bratislava: Academy of the Police Force in Bratislava, 2013. 44 p.

The objective of the submitted Bachelor thesis is theoretical and empirical. The

Bachelor thesis is focused on presentation of the ethics Code whitch establishes the duties and

standards of conduct of police officers in their relations with the public in the performance of

their duties. The primary duties of those who hold the Office of constable are the protection of

life and property, the preservation and detection criminal offences. To fulfil these duties

police officers are granted extraordinary powers, the police service therefore have the right to

expect the highest standards of conduct from them.

Theoretical part is divided into three chapters. The first chapter is devoted to principles

of police conduct. In the second chapter we have concentrated on the ethics and the

relationship between policemen and public. We have discribed ethics codes in other european

countries. Then third part is about ethics code of police in Slovak Republic and about rules

and regulations whitch establishes.

Key words: ethics, ethics code, principles of conduct, human rights

7

Obsah

vod ....................................................................................................................................8

1. Princpy policajnej innosti ........................................................................................9 1.1 Charakteristika princpov innosti polcie .........................................................9 1.2 Princp humanizmu ...................................................................................10 -11 1.3 Princp politickej, nrodnostnej, nboenskej a rasovej neutrality ..................11 1.4 Princp demokratizmu ................................................................................11-12 1.5 Princp profesionlnej etiky .............................................................................12 1.6 Princp zkonnosti.............................................................................................13 1.7 Princp jednoty prevencie a represie.................................................................14 1.8 Princp lojality...................................................................................................15

2. Etika v innosti polcie...............................................................................................16 2.1 Zklady eurpskej civilizcie a humanistick tradcie................................17-18 2.2 Etika vo vzahu policajt a oban................................................................. 18-19 2.3 Etika a integrita v policajnom zbore..................................................................20 2.4 Tradcie policajnch zborov vyspelch eurpskych krajn...............................21 2.4.1 Etick kdex polcie v eskej republike.....................................................21 2.4.2 Etick kdex polcie v Nemecku ......................................................... 22-23 2.4.3 Etick kdex polcie v Belgicku ...........................................................23-24 2.4.4 Etick kdex polcie vo Vekej Britnii................................................24-26 2.4.5 Etick kdex polcie v Holandsku.........................................................26-27

3. Etick kdex prslunka policajnho zboru ......................................................28-29 3.1 lnok 1 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................30-31 3.2 lnok 2 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................31-33 3.3 lnok 3 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................34-35 3.4 lnok 4 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................35-36 3.5 lnok 5 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................36-37 3.6 lnok 6 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................37-38 3.7 lnok 7 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................38-39 3.8 lnok 8 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................39-40 3.9 lnok 9 Etickho kdexu prslunka PZ...................................................40-42 3.10 lnok 10 a lnok 11 Etickho kdexu prslunka PZ..............................42-43

4. Sankcie za poruenie etickho kdexu.................................................................43-46

Zver.............................................................................................................................47-48

Zoznam pouitej literatry..............................................................................................49

8

vod Fyzick aj psychick nronos policajnej prce kladie vysok nroky na potrebu

profesionality, nestrannosti a morlnych kvalt vetkch policajtov, ktor sa prejavuje

v nevyhnutnosti bezhonnosti v sluobnom i skromnom ivote a v praktickej innosti

napania princpov demokratizmu, humanizmu a etiky v naej spolonosti.1

lohou a poslanm polcie je ochrana udskch prv. Dvera verejnosti k polcii je

pritom tesne spojen s postojom a sprvanm sa polcie k obyvatestvu a najm

s repektovanm udskej dstojnosti a zkladnch udskch prv a slobd. Efektvnos

policajnch aktivt zvis od podpory verejnosti.

Uplatovanie princpu etiky v policajnej innosti je natoko dleitm prvkom, e

lensk tty Eurpskej nie na zklade odporania Vboru ministrov Rady Eurpy

aproximciou prva zosladili svoju vntrottnu pravu s prvom Eurpskej nie v slade so

spolonmi eurpskymi zsadami fungovania a zodpovednosti polcie pri ochrane

bezpenosti a individulnych prv loveka prijatm Eurpskeho kdexu policajnej etiky.

S ohadom na rznorodos policajnch truktr a prostriedkov organizcie polcie

v Eurpe m Eurpsky kdex policajnej etiky charakter odporan. Nariadenm ministra

vntra SR . 3 z 1. 2. 2002 o etickom kdexe, kde v prlohe tohto nariadenia bol vydan

Etick kdex prslunka PZ, ktor bol v roku 2004 novelizovan.

1 Buko, M. 2007, Zklady policajnej etiky a psycholgie, Stredn odborn kola PZ Pezinok, 2007, 80 s. Dostupn na internete: http://www.bucho.wz.cz.sospy/skripta.pdf

9

1. Princpy policajnej innosti

1.1 Charakteristika princpov policajnej innosti

Princp mono charakterizova ako zkladn mylienku, z ktorej sa vychdza pri

interpretcii alebo budovan uritho systmu. Princp je tie pravidlo konania, ktor vznik

abstrakciou, teda zoveobecnenm poznatkov zo spoloenskho ivota.

Polcia je systm, ktor sli na uskutoovanie cieov bezpenostnej politiky ttu

a v dnenej dobe aj ako sluba obanovi. Tento systm stoj na princpoch vlastnch

demokratickej politike ttu, tak ako s zakotven v stave Slovenskej republiky. Nebolo

tomu vdy tak. V minulosti bola innos polcie postaven najm na represvnych opatreniach

S ideami demokracie a humanizmu sa innos polcie ako aj trestnho sdnictva orientuje

k prevencii.

Obrana spolonosti pred protispoloenskm konanm bola vdy determinovan

rovou rozvoja spolonosti a rovou rozvoja poznania prrodnch zkonov.2

Policajn innos je osobitnm druhom spoloenskej innosti, priom odra vvoj

spolonosti. Pri innosti polcie, a to jednak pri vonkajch vzahoch polcie k verejnosti

a internch vzahoch v rmci vntornej truktry polcie sa uplatuj pravidl sprvania sa,

ktor nazvame princpmi. Odborn literatra sem zaha princpy, ktor s zhodn s Listinou

zkladnch prv a slobd, tak ako ju obsahuje druh oddiel druhej hlavy stavy Slovenskej

republiky. Ide o princp humanizmu, princp politickej, rasovej, nboenskej a etickej

neutrality, princp zkonnosti a princp demokratizmu. Zrove sem patria princpy, ktor

vychdzaj z toho, o verejnos od polcie ako intitcie, ktor reprezentuje bezpenostn

politiku ttu oakva. Ide o dveru, ktor predstavuje princp lojality, reprezentatvnos

a estnos princp profesionlnej etiky a spravodlivos princp jednoty represie

a prevencie.

Deklarovanie tchto princpov chrni systm, teda policajn innos ako celok, tm,

e zabrauje svojvonej interpretcii toho, i nejak konanie je etick alebo nie. Pretoe aj

innos vykonvan v medziach zkona, me by vykonvan neeticky, neprofesionlne, i

s prvkami skrytej politickej, rasovej alebo nboenskej intolerancie. Preto v nasledujcich

kapitolch bliie rozoberiem uveden princpy a zvl sa budem venova princpu etiky,

ako predmetu mojej prce.

__________________________________________________________________________

2 Porada, V. 2007. Kriminalistika, 105., Bratislava: Iura Edition, s.r.o., str. 5, 2007, 581 s. ISBN 978-80-8078-170-5

10

1.2 Princp humanizmu

Humanizmus je mon interpretova tie ako filozoficky zdvodnen nzor

repektujci a podporujci dstojnos loveka ako svojbytnej duchovnej i telesnej bytosti vo

vetkch dimenzich jeho ivota, zameran proti jeho odcudzeniu, socilnemu, duevnmu

i politickmu tlaku a pod.3

O tom, o je humnne a o nie sa v spolonosti asto diskutuje v svislosti s rznymi

spoloenskmi tmami, napr. v svislosti s trestom smrti i otzkou interrupci. Ns zaujma

humnnos v innosti policajnho zboru.

Ochranu dstojnosti loveka, jeho ivota a zdravia, ako zkladnej hodnoty spolonosti

priznva aj l. 2 ods. 1 stavy SR ke hovor, e udia s slobodn a rovn v dstojnosti

i v prvach. Zkladn prva a slobody s neodaten, nescudziten, nepremlaten

a nezruiten. Bliie s tieto zkladn udsk prva vymedzen v l. 15 a nasledujcich

stavy SR. Patria tieto prva: prvo na ivot, nedotknutenos osoby a skromia, osobn

sloboda, zkaz ntench prc, prvo na zachovanie udskej dstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a ochranu mena, vlastncke prvo, prvo na nedotknutenos obydlia, prvo listovho

tajomstva, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, svedomia, nboenskho vyznania

a viery.

Princp humanizmu v policajnej praxi spova v dodriavan a repektovan

zkladnch udskch prv. Pri vykonvan sluobnej innosti je policajt povinn dba na

es, vnos a dstojnos osoby i svoju vlastn a nepripusti, aby v svislosti s touto jeho

innosou vznikla osobe bezdvodn ujma a aby prpadn zsah do jej prv a slobd

prekroil mieru nevyhnutn na dosiahnutie elu sledovanho jeho sluobnou innosou. Pri

vykonvan sluobnej innosti je policajt povinn dodriava etick kdex policajta, ktor

vyd minister4

3 Petrkov,V. Kraus., J. 1997, Slovnk cudzch slov, 1., Bratislava: Slovensk pedagogick nakladatestvo, 1997, 991 s. ISBN 80-08-02054-7 4 Zkon NR SR . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znen n. p., 1993

11

Prieskumy verejnej mienky opakovane ukazuj, e verejnos je zvl citliv na

sprvanie sa prslunkov Policajnho zboru SR. Oproti minulosti sa obyvatestvom viac

vyuvaj komunikan prostriedky na to, aby zdokumentovali priebeh policajnho zkroku.

Negatvna sprva sa vdy ri rchlejie ako pozitvna. Prve z tohto dvodu je repektovanie

princpu humanizmu dleit pri vkone policajnej innosti a pri budovan dvery verejnosti

voi policajnmu zboru.

1.3 Princp politickej, nboenskej, nrodnostnej a rasovej neutrality

Postoje a konanie policajta musia odra jeho profesionalitu, o znamen, e nesm

by ovldan jeho politickmi nzormi, rasovmi alebo nrodnostnmi predsudkami.

Policajn zbor je apolitick zbor. Prslunkom policajnho zboru sa zakazuje by lenmi

politickch strn a hnut. Preo je tomu tak?

Obania musia ma istotu, e bude s nimi zaobchdzan rovnoprvne, pretoe je to

zklad pre dveru v innos polcie a pre uplatovanie bezpenostnej politiky ttu. Politick,

nboensk prva, prva nrodnostnch menn a etnickch skupn s zkladn udsk prva.

Ak by policajt pri vkone svojej innosti, pri rieen konkrtnej situcie dal najavo svoj

postoj, spsobilo by to pochybnosti o jeho nestrannosti a o spravodlivosti jednania.

V horom prpade, ak jednotlivec dokonca pociuje rasov alebo nboensk i in

nenvis voi skupine obyvatestvu alebo jednotlivcovi, takto jednotlivec nie je vhodn na

vkon innosti prslunka policajnho zboru, pretoe nem ctu k zkladnm udskm

prvam a slobodm a tak nie je predpoklad, e by tieto dodriaval pri vkone svojej innosti.

V sasnosti je etika policajnej prce sasou viacerch predmetov, ktor sa vyuuj

na policajnch kolch, na vetkch rovniach policajnho vzdelania. Ministerstvom vntra

SR bola prijat koncepcia zvyovania dveryhodnosti Policajnho zboru u obanov

Slovenskej republiky, ktor kladie draz na vber, vchovu a vzdelvanie policajtov.

1.4 Princp demokratizmu

Demokratizmus predstavuje snahu po uplatovan demokratickch zsad vo verejnom

ivote, ide najm o vldu prva a zsadu rovnosti. Vetci udia s slobodn a rovn

v dstojnosti i v prvach.

12

V druhom oddiele druhej hlavy, v lnkoch 14 a 25 s v stave definovan

predovetkm tie prva a slobody, ktor sa veobecne uznvaj ako prva a slobody

prirodzene patriace kadmu loveku (ako udskej bytosti) a to bez ohadu na jeho ttnu

prslunos, osobn postavenie, i in znaky (bez ohadu na to, i je to naprklad ttny oban

SR alebo cudzinec).

stava tak ochrauje kadho predovetkm proti zsahom ttu a jeho orgnov

(orgnov verejnej moci) do tch prv a slobd, ktor sa veobecne uznvaj a repektuj ako

prirodzen prva, ktor nleia udskm bytostiam spravidla od narodenia a po smr5.

Zdrav a prosperujci tt funguje na demokratickch princpoch. V takomto tte s

prva a povinnosti ttnych orgnov a obanov, vzahy medzi nimi i sankcie /postihy/ za

prpadn poruenie prv alebo zkonom stanovench povinnost presne vymedzen.

Predovetkm oban, ako najzranitenej prvok tchto vzahov, mus ma ttom zaruen

istotu, e tt mu poskytne inn ochranu, ak bud ohrozen jeho prva.

Ochrana prv obanov prostrednctvom ttnych orgnov a ukladanie postihov za ich

nedodranie patr k typickm a vemi vznamnm znakom kadej demokracie.

1.5 Princp profesionlnej etiky

Profesionlna etika sa uplatuje najm v podnikateskej oblasti s jasnm cieom,

ktorm je znenie nkladov. Dodriavanie profesionlnej etiky zniuje nklady na vedenie

obchodnch sporov, na preverovanie obchodnch partnerov a na ochranu majetku.

Dsledkom uplatovania etickho konania je posilnenie lojality zamestnancov a investorov,

dodriavanie dohd, vytvranie dobrho mena.

Tieto vsledky s potrebn a iadce aj v innosti policajnho zboru. Preto vedenie

Policajnho zboru SR prijalo a osvojilo si tradin nstroje profesionlneho riadenia, ktormi

s etick kdex, etick vzory, vcvik a vzdelvanie.

Bol prijat Etick kdex innosti prslunka policajnho zboru, ktor obsahuje

zkladn etick princpy innosti policajta. Samotn stanovenie tchto princpov vak nesta.

Je zrejm, e nadriaden musia s prkladom.

____________________________________________________________________________________________________

5 Kresk, Kresk, P. a kol., 1997, Oban a demokracia, Bratislava: Minority Rights Group, 1997, 316 s., ISBN 80-967169-7-2, str. 100

13

l. 11 Etickho kdexu innosti prslunka PZ: Nadriaden stimuluje a podporuje

etick sprvanie svojich podriadench, vyaduje od nich dodriavanie etickho kdexu a sm

je im v jeho dodriavan prkladom.6 Tm sa dosahuje reprezentatvnos v konan

podriadench policajtov a estnos v ich jednan s obanmi.

1.6 Princp zkonnosti

Prva obana a oprvnenia policajta pri vkone sluobnej innosti s stanoven

zkonom. Povinnosti mono uklada len na zklade zkona a v jeho medziach. Plat zsada,

e oban me kona vetko, o nie je zakzan, naopak orgny verejnej moci to, o je

zkonom dovolen. Na zabezpeenie ochrany prvneho poriadku a prv obana vytvra tt

sstavu ttnych orgnov. Hlavn pravidl ich konania uruje stava Slovenskej republiky

v l. 2 ods. 2: ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach a v rozsahu

a spsobom, ktor ustanov zkon.7

innos polcie je upraven v stave SR a Zkonom o Policajnom zbore . 171/1993

Zb. z. Zkon o Policajnom zbore v 8 a nasledujcich upravuje povinnosti policajta. V 8

ods. 1 zkonodarca zdrazuje povinnos policajta dodriava pri vkone policajnej innosti

etick kdex policajta, ktor vyd minister, m poukazuje na dleitos etickho kdexu pre

vkon policajnej innosti.

Oprvnenia policajta upravuje 17 a nasledujce Zkona o Policajnom zbore .

171/1993 Zb. z. Patr sem oprvnenie poadova vysvetlenie, oprvnenie poadova

informcie, oprvnenie na predvedenie osoby na zklade doiadania, oprvnenie poadova

preukzanie totonosti, oprvnenie zaisti vec, oprvnenie oda zbra a alie. Skutonos,

e obsah tchto oprvnen je presne vymedzen, ako aj spsob ich pouitia, teda kedy ich

mono poui a voi komu, zamedzuje ich zneuvaniu pri vkone policajnej innosti a m

oporu v princpe zkonnosti.

___________________________________________________________________________6

lnok 11 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002 7 Kresk, P. a kol., 1997, Oban a demokracia, Bratislava: Minority Rights Group, 1997, 316 s., ISBN 80-967169-7-2

14

Meme sem zaradi dva druhy oprvnen. Ide o oprvnenia, ktor maj veobecn

platnos a teda mono ich poui kedykovek a oprvnenia, ktor s uren pre pecifick

situciu. Sem patr naprklad oprvnenie pri zaisovan bezpenosti civilnej leteckej prepravy.

Ustanovenie 24 Zkona o policajnom zbore . 171/1990 Zb. z. obsahuje prvo na prehliadku

lietadla, osb a batoiny, alej oprvnenia pri zabezpeovan ochrany ttnej hranice,

oprvnenia pri odhaovan daovch nikov a pod. Princp zkonnosti znamen, e vkon

tchto oprvnen sa bude riadi ustanoveniami Zkona o Policajnom zbore . 171/1993 Zb. z.,

tak, aby o najmenej zasahoval do prv a slobd obanov.

1.7 Princp jednoty prevencie a represie

V minulosti mala innos polcie vrazne represvny charakter, o bolo dan

historickm vvojom, ve priznanie sa zskavalo tortrou muenm a tie stupom

demokratizcie spolonosti. Dnes u vieme, e elom trestu, celho trestnho konania ako aj

innosti polcie je v prvom rade resocializcia a prevchova pchatea. Vieme tie, e

prevencia m rovnak vznam ako represia, a teda ke chceme psobi na negatvny

spoloensk jav, napr. drogy, nesta ak uplatnme represvnu zloku innosti polcie, ale

rovnako dleit je psobi v oblasti prevencie, a to napr. vchovou v kolch, na pracovisku,

v mdich tak, aby sme tieto kodliv spoloensk javy pomenovali a eliminovali ich v o

najvyej monej miere.

Zkon o Policajnom zbore stanovuje Policajnmu zboru SR mnostvo loh pri

ochrane verejnho poriadku v dvoch zkladnch rovinch. Polcia zasahuje predovetkm

tam, kde u k porueniu prva dolo ide o zloku represvnu (vyetruje trestn iny, zisuje

pchateov trestnch inov a priestupkov, odhauje daov niky a pod.) ale vznamn lohy

m aj v prevencii (napr. predchdza trestnej innosti, zabezpeuje verejn poriadok, plynulos

cestnej premvky a pod.). Zveren lohy vykonva v spoluprci s inmi ttnymi orgnmi,

orgnmi miest a obc a armdou. Aj obania a rzne organizcie a intitcie s povinn

poskytn polcii pomoc, ak si to vyaduj osobitn okolnosti.

Ochrana prv obanov prostrednctvom ttnych orgnov a ukladanie postihov za ich

nedodranie patr k typickm a vemi vznamnm znakom kadej demokracie. Ete

dleitejia v benom ivote je prevencia predchdzanie poruovaniu zkonov. Avak

zrukou riadneho fungovania demokratickej spolonosti je predovetkm to, e obania

15

i ttne orgny si uvedomelo a dobrovone plnia povinnosti a vyuvaj iba oprvnenia

priznan zkonom. Bolo by nezmyslom oakva, e sa niekedy podar vybudova tt,

v ktorom si vetci plnia povinnosti a nik neporuuje prvo. Na druhej strane je vak

zmyslupln kad de sa usilova o to, aby stle viac orgnov i obanov povaovalo tto

cestu za jedin mon cestu demokratickho ttu8

1.8 Princp lojality

Prslunos k Policajnmu zboru preukazuje policajt sluobnou rovnoatou

s identifikanm slom a pri vkone innosti aj s menovkou policajta, sluobnm

preukazom, odznakom sluby kriminlnej polcie alebo finannej polcie alebo stnym

vyhlsenm polcia. Takto je povinn preukza svoju prslunos pred kadm zkrokom, ak

to povaha a okolnosti sluobnho zkroku dovouj.

Princp lojality vak znamen ovea viac, ne len vonkajie deklarovanie prslunosti

k policajnmu zboru. Je to vntorn postoj, ktor odzrkaduje vernos policajta hodnotm,

ktor ako sas bezpenostnho zboru reprezentuje. Ide najm o hodnoty spravodlivosti,

prva a morlky, ochrany ivota a zdravia, ktor sa zaviazal chrni pri slvnostnej prsahe pri

vstupe do Policajnho zboru.

Lojalita voi policajnmu zboru sa vyaduje nielen pri plnen sluobnch loh, ale aj

v osobnom a spoloenskom ivote. Etick kdex prslunka Policajnho zboru zakotvuje

princp lojality v niekokch lnkoch. V lnku 3 a nasledujcich, ke hovor, e policajt

pri vyjadrovan svojich nzorov na verejnosti vystupuje nestranne a zdranlivo tak, aby

nevyvolal pochybnos o svojej nestrannosti, dodriava zsady obianskeho spoluitia tak na

verejnosti, ako aj vo svojom skromnom ivote... a alej: policajt sa mimo svojej sluobnej

innosti vedome nestka s osobami, o ktorch by vzhadom na okolnosti a na svoje osobn

pomery, resp. svoje sluobn zaradenie vedie mal alebo mohol, e s osobami spojenmi

s pchanm zvanej trestnej innosti. 9

Dodriavanm etickho kdexu v kadodennom ivote policajt dva najavo lojalitu

voi Policajnho zboru.

___________________________________________________________________________

8 Kresk,P. a kol., 1997, Oban a demokracia, Bratislava: Minority Rights Group, 1997, 316 s., ISBN 80-967169-7-2 9 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

16

2. Etika v innosti polcie

Etika je nuka o mravnosti, o pvode a podstate morlneho vedomia a sprvania. Je to

systm mravnch zsad. Slovo etika pochdza z latinskho etos, o v preklade znamen

zvyk, nzor, charakter, spsob myslenia. Etika je teoretick tdium hodnt a princpov,

ktor usmeruj udsk konanie v situcich, ke je mon vber. Etika vyleuje etick

kdex. Je to shrn pravidiel sprvania sa v danej spolonosti. S to vlastne zkladn pravidl

slunho sprvania a kee tie s v kadej profesii in, men sa poda profesie aj etick

kdex. Zjednoduene by sme mohli etiku charakterizova ako vedu o morlke. 10

Etick spravodlivos patr poda Aristotela do oblasti dobrho a sprvneho konania,

loveka Etick konanie znamen vber, slobodu voby . Etika neme za nikoho rozhodn,

ako sa m sprva. To zle len od ns samch, je to vec osobnej voby. Ale ak vieme viac

o hodnotch, ktor uznva organizcia pre ktor pracujeme, meme zvoli uvlivej

a zodpovednej postoj v konkrtnej ivotnej situcii.

Etick konanie stavia na hodnotch povaovanch za principilne, je nimi es,

dstojnos a svedomie. es predstavuje spsob plnenia morlnych zvzkov. Dstojnos

odra osobnos loveka a vzah k sebe a k spolonosti. Svedomie je n vntorn hlas, ktor

hodnot sprvnos nho konania vo vzahu k nm samm a vo vzahu k nmu okoliu.

Policajn zbor v Etickom kdexe prslunka Policajnho zboru uvdza konanie, ktor

od svojich lenov, prslunkov policajnho zboru iada. Toto konanie by sme mohli

charakterizova ako zkonn, etick, profesionlne, udsk a lojlne.

10 Wikipdia, 2013, internetov encyklopdia, Dostupn na internete: http://sk.m.wikipedia.or/wiki/Etika

17

2.1 Zklady eurpskej civilizcie a humanistick tradcie

Existencia prva sa spja s existenciou ttu. Eurpska civilizcia stavia na zkladoch

rmskeho prva, tak ako ho spoznvame z historickch prameov starovekho Rma a Grcka.

Bostv spravodlivosti boli vemi dleit v grckej mytolgii. Diovi /Zeus/, ktor dozeral na

zkony udsk a tt slili Temis, Dik a Nemesis trestajca zloiny.

Rmske prvo del prvo na verejn a skromn. Toto delenie prva pouvame

dodnes. Rmsky prvnik Ulpianus je autorom znmeho vroku, e jurisprudencia je nuka

o spravodlivom a nespravodlivom /iusti atque iniusti scientia/ a Celsus je autorom vroku, e

prvo je umenm dobra a spravodlivosti /ius est ars boni et aequi/. Justicia bola rmskou

bohyou spravodlivosti. Zobrazovala sa so zaviazanmi oami, s meom v pravej ruke

a vhach v avej ruke. V mnohch ttoch sveta sa orgny sdnej moci nazvaj justciou.

tt vznikol v dsledku nutnosti ivota jednotlivca v spolonosti. Jednotlivec sa vzdal

asti svojej slobody v prospech verejnej autority a to bu nsilm (sloboda mu bola nsilne

odat napr. vznik monarchi) alebo dobrovone na zklade spoloenskej zmluvy.

Teria spoloenskej zmluvy bola rozvinut myslitemi v 18. storo, kedy vo

svojich dielach J. J. Rooseau a Ch. L. Montesquie prvkrt hovoria o slobode jednotlivca, o

boli revolun mylienky a Imanuelom Kantom, ktor rozpracoval uenie o spoloenskej

zmluve. Poda jeho terie jednotlivec a tt uzatvraj spoloensk zmluvu, v ktorej s

zakotven prva a povinnosti oboch strn, v sasnom chpan ide o stavu.

V celom doterajom historickom vvoji sa stretvame s tm, e vetky spolonosti si

vytvraj urit systm, sstavu hodnt. Hierarchia hodnt uritej spolonosti sa vyvja.

Prvorad vznam maj udsk hodnoty, ktor s humanitnmi idelmi a hodnotami udskho

ivota. Od skonenia druhej svetovej vojny a do rozpadu komunizmu bolo v Eurpe dos

dvodov na tvrdenie i vieru, e aspo ist as udskch prv vyjadrench najm Veobecnou

deklarciou udskch prv (1948) ako aj Medzinrodnm paktom o hospodrskych,

socilnych a kultrnych prvach (1966) a Medzinrodnm paktom o obianskych

a politickch prvach (1966) by mala tvori sas hodnt kadej spolonosti a civilizcie bez

18

ohadu na jej tradcie dominantn nboensk vyznanie populcie a in prvky prslunho

sociokultrneho systmu.11

Slovami Veobecnej deklarcie udskch prv, s zkladn udsk prva

neodaten, nescudziten a nepremlaten prva, ktor prislchaj kadmu, bez rozdielu.

2.2 Etika vo vzahu policajt a oban

Eurpania sa ctia by ohrozen modernou kriminalitou, organizovanou sofistikovane

aj trans- nrodnmi skupinami, zaoberajcimi sa ekonomickou kriminalitou, a to najm

podvodmi, korupciou a pranm pinavch peaz. K tomuto sa pripotava aj rchly rozvoj

elektronickch informanch technolgi a Internetu. Predstavuje nov a nepredstaviten

monosti ia nielen pre ns, no aj pre ud, zapojench do kriminlnych aktivt. alm

znepokojujcim problmom je renie hrozby poruovania verejnho pokoja na niektorch

miestach v Eurpe, vzahujce sa na portov udalosti a politick zasadnutia na vysokej

rovni. No najnovie ns vetkch poznaili hrzy, spsoben medzinrodnm

terorizmom..12

Obania oakvaj od polcie ochranu pred zvenou kriminalitou, priom takto

ochranu im me poskytn len siln Policajn zbor. Polcia nesmie svojvone pouva

donucovacie prostriedky. Poiadavky na etick konanie prslunkov policajnho zboru boli

kladen vdy, pred prijatm Etickho kdexu prslunka PZ bol da 25. 1. 2002 vydan

Rozkaz ministra vntra SR o lohch na zvenie disciplny prslunkov Policajnho zboru,

ktorm 1) ukladal nadriadenm prija opatrenia vo vlastnej psobnosti na zvenie disciplny

a v rmci sluobnej prpravy optovne oboznmi policajtov s rozkazom ministra vntra SR

. 6/1997 lohy na zvenie morlneho stavu a disciplny prslunkov PZ a okrem inch aj

s rozkazom ministra vntra SR . 1/2002 o lohch na zamedzenie protiprvneho konania

prslunkov Policajnho zboru v svislosti s povanm alkoholu alebo inch nvykovch

ltok a 2) ukladal nadriadenm vykonva sluobn prpravu, ktorej obsahom bude

oboznamovanie sa policajtov s internmi predpismi.

11 Prusk, J. 2001, Teria prva, Bratislava: Vydavatesk oddelenie PF UK, 2001, 306 s., ISBN 80-7160-146-2

12 Boug, H.: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

19

Nsledne bol da 1. 2. 2002 prijat Nariadenm ministra vntra . 3/2002 Etick

kdex prslunka policajnho zboru, ktor bol novelizovan v roku 2004 a v tejto podobe

plat dodnes.

Vychdzam z toho, e ak je polcia postaven na morlne silnch jedincoch

chpajcich svoju prcu ako slubu verejnosti a na jasnch a zdravch vntornch vzahoch,

tak sa stva sdrnou, kompatibilnou a otvorenou pri hadan rieen problmov verejnosti.

Vzah verejnosti k nej sa preto me zlepova, resp. sa pozitvne meni.13

Etika vo vzahu policajt oban zohrva pri formovan povedomia verejnosti

o innosti polcie kov lohu. Pokia policajt kon v tomto vzahu eticky, je mon

oakva rovnak sptn vzbu, a tm budovanie dvery v innos policajnho zboru. Aj pri

uplatnen represvnych oprvnen v innosti policajta je tak mon vykonva tieto opatrenia

bez naruenia vzahu policajt - oban, ak policajt pri vkone sluobnej innosti nielen

zohadn zkonn obmedzenia pouitch donucovacch prostriedkov, ale ak aj samotn

innos prebieha eticky.

V demokratickej spolonosti s prvomoci polcie pri zabezpeovan dodriavania

zkonov do istej miery obmedzen. Polcia mus repektova zkladn udsk prva

a slobody, mus dodriava veobecn princpy morlky a etiky. S ohadom na funkciu

a lohy polcie vak vyvstva otzka uplatovania etiky a udskch prv v svislosti so

pecifickmi situciami, ktor sa nezaobdu bez istho obmedzenia slobd a prv.

Je dleit njs rovnovhu ako aj spsoby udriavania tejto rovnovhy. Prve

Eurpsky etick kdex ujasuje akmi spolonmi normami a hodnotami by sa mali policajti

v eurpskych demokratickch spolonostiach pri svojej prci riadi.14

13, 14 Nociar J., Prednka z kongresu o policajnej integrite, 5. -. 6. 2. 2004, Haag Nociar, J. 2004, Integrita v policajnej organizcii, politika a implementcia, Prednka z kongresu o policajnej integrite 5. -. 6.2.2004 v Haagu. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/dokumenty.html

20

2.3 Etika a integrita v Policajnom zbore

Integrita policajta a policajnho zboru je relatvne nov pojem, ktor sa postupne

zavdza do policajnej praxe. Policajn integritu definujeme ako sbor postojov, stotonen

policajta, resp. polcie s hodnotami a normami uznvanmi spolonosou, prejavujci sa

takou kvalitou konania, ktor je v slade s ich obsahom.15

V praxi sa asto prelna pojem policajn etika a policajn integrita. Policajn etika

vymedzuje etick a morlne princpy policajnej prce. Policajn integrita znamen vntorn

stotonenie policajta a policajnho zboru s hodnotami uznvanmi spolonosou.

Vntorn kultra a rove integrity v polcii sa odra navonok v ich prci

v spolonosti. Od policajnej kultry a integrity zvis prijmanie polcie spolonosou, ako aj

dvera obanov v prcu polcie. Dobr vzahy a spoluprca polcie s obanmi s kov pre

efektvnu prcu polcie. Ich podpora a spoluprca do vekej miery zvis prve od toho, ako

vnmaj prcu polcie, nakoko polcia dodriava etick a morlne zsady a repektuje

demokratick hodnoty. Nie je teda dleit len o polcia rob, ale aj ako to rob.16

rove integrity Policajnho zboru a spolonosti naznauje stupe dvery verejnosti

k polcii, ktor ovplyvuje nielen jej postavenie v spolonosti, ale aj jej vslednos. Prve

preto s pre polciu dleit postoje verejnosti, lebo ovplyvuj kvalitu plnenia zverench

loh. Uvedomujeme si, e vo veciach vntornho poriadku a bezpenosti v Slovenskej

republike, najm na seku boja proti kriminalite a inej protispoloenskej innosti, mus by

polcia obanmi podporovan. rove tejto podpory je odrazom rovne integrity polcie a

obanov, priom nsledne m adekvtny vplyv na spoluprcu s obanmi pri ochrane ivota,

zdravia, bezpenosti osb a majetku.17

15, 16 Uhrikova, A., 2004, Komunitrna dleitos integrity, kdex policajnej etiky, Prednka z kongresu o policajnej integrite 5. -. 6.2.2004 v Haagu. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/dokumenty.html 17 Nociar J., Prednka z kongresu o policajnej integrite, 5. -. 6. 2. 2004, Haag Nociar, J. 2004, Integrita v policajnej organizcii, politika a implementcia, Prednka z kongresu o policajnej integrite 5. -. 6.2.2004 v Haagu. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/dokumenty.html

21

2.4 Tradcie policajnch zborov vyspelch eurpskych krajn

2.4.1 Etick kdex polcie v eskej republike

V eskej republike je innos polcie definovan ako sluba verejnosti. Etick kdex

polcie eskej republiky vyjadruje princpy, ktor ako uvdza chc prslunci polcie eskej

republiky sdiea a dodriava.

Etick kdex polcie v eskej republike je pomerne strun, obsahovo nie ir ako

Etick kdex prslunka PZ SR, avak m in truktru. Obsah je rozdelen do 5 bodov.

V bode 1 etick kdex definuje ciele polcie eskej republiky. Rad sem tieto ciele: chrni

bezpenos a poriadok v spolonosti, presadzova zkonnos, chrni prva a slobody osb,

preventvne psobi proti trestnej a inej protiprvnej innosti a eliminova ju, usilova

o trval podporu a dveru verejnosti.

Bod 2 etickho kdexu vymenva hodnoty Polcie eskej republiky: profesionalita

nestrannos, zodpovednos, ohaduplnos, bezhonnos. V bode 3 s vymedzen zvzky

polcie eskej republiky voi spolonosti, v bode 4 zvzky voi ostatnm prslunkom

polcie eskej republiky a bod 5 zvrazuje osobn a profesionlny prstup prslunkov

eskej polcie. Zaujmav je zver kdexu: Kad prslunk polcie eskej republiky, ktor

jedn v slade so zkonom a Etickm kdexom Polcie eskej republiky, si plne zasli ctu,

repekt a podporu spolonosti, ktorej bezpenos chrni i s nasadenm vlastnho ivota.

Meme kontatova, e rovnako ako Etick kdex prslunka PZ SR, aj Etick

kdex polcie v eskej republike neobsahuje ustanovenie, ktorm by sa odvolval na in

predpis, zkon, i medzinrodn zmluvu. Je mon mu vytkn, e priamo nespomna

ochranu udskch prv, draz vak kladie na taktn a korektn jednanie, na zodpovednos

a ohaduplnos jednania prslunkov polcie eskej republiky. Etick kdex prslunkov

polcie eskej republiky hovor o policajtoch spolone, teda kad m s prkladom svojm

konanm, na rozdiel od nho etickho kdexu, kde sa zvl zdrazuje v l. 11 Etickho

kdexu prslunka PZ, e nadriaden stimuluje a podporuje etick sprvanie svojich

podriadench a je im v jeho dodriavan prkladom.

22

2.4.2 Etick kdex polcie v Nemecku

Poda slov Wernera Schieweka, lektora etiky na Hlavnej policajnej akadmii (PFA)

v Mnster- Hiltrupe Nemecko, ktor predniesol na seminri 8. - 9. 2. 2002 prechdza

nemeck polcia transformciou vntornej truktry chpania policajnej prce. Zmena

spsobu myslenia prebieha od poriadku a poslunosti k slube a zodpovednosti

a vntornmu pochopeniu policajnej prce.

truktra nemeckej polcie reflektuje federlnu truktru Nemecka a jeho 16 ttov.

Znamen to teda, e v Nemecku mme 16 rznych polci v 16 spolkovch ttoch a dve

polcie, psobiace na celom zem Nemecka (Spolkov ochrana hranc a Spolkov kriminlny

rad). Vina z tchto 18 polci si v poslednch 10 rokoch vypracovala vlastn smernice

policajnej prce a jej vlastnho pochopenia. Tieto jednotliv kdexy sa tkaj etickch hodnt

a nzorov, a vina sa tka aj irieho psobenia polcie. No v Nemecku neexistuje pecilny

Kdex policajnej etiky18.

Naprklad policajn smernice spolkovej krajiny Badensko- Wrttembersko obsahuj

es zkladnch princpov policajnej prce, s to tieto princpy:

- najdleitej je pre ns lovek

- ciele dosiahneme spolone

- sluba si ns vyaduje celch

- nae konanie vychdza zo zkona a prva

- zky kontakt s obanmi nm zaru spech

- zastujeme sa na rozvoji budcnosti.

V Nemecku je to chpan tak, e proces oboznmenia sa policajtov s etickmi

princpmi policajnej prce prebieha prostrednctvom koliteov, teda na rozdiel od

Policajnho zboru SR, tto innos nele na pleciach nadriadench policajtov. Naprklad

v spolkovej krajine Pornie - Falcko sa s problmom oboznmenia policajtov s etickmi

princpmi vysporiadali tak, vykolili 240 modertorov na koleniach typu Train the Trainer

(kolenie koliteov). 19

18, 19 Schiewenk, W. 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

23

Tto kolitelia dostali neahk lohu vies workshopy, zameran na implementciu

smernc v kadej policajnej jednotke. Napriek tomu sa s odstupom niekokch rokov ukzalo

na zklade vedeckho hodnotiaceho prieskumu, e a 79 % respondentov policajtov tvrd,

e smernice by mali dodriava najm nadriaden a 42 % optanch zastva nzor, e

nadriaden si robia, o chc.

Organizcia polcie by mala napomha dobrm vzahom polcie a verejnosti. Ak je

to mon, mala by spolupracova s inmi intitciami, miestnou komunitou, mimovldnymi

organizciami a inmi orgnmi verejnho ivota, vrtane etnickch meninovch skupn.

Mono to na prv pohad vyzer jednoducho, no nemeck polcia ete stle bojuje so

zameranm na zkon a poriadok, o m hlbok korene v minulosti. Prca polcie sa ete

stle chpe ako opozcia voi spolonosti t.j. ako sluba vlde, nie obanom. Chvu ete

potrv, km sa tento nzor zmen. Pokm sa tak nestane, tieto dva nzory ij veda seba

s dsledkami, ktor so sebou prinaj.20

2.4.3 Etick kdex polcie v Belgicku

V Belgicku sa v roku 2001 vetky orgny belgickej polcie zlili. Justin polcia,

miestna polcia a andrstvo vytvorili integrovan polciu s dvojakou truktrou: na federlnej

a na miestnej rovni. Federlna polcia m v sasnosti okolo 13 000 osb. Jej lenmi s

bval lenovia justinej polcie a andrstva, s vnimkou lenov bvalch zemnch

tvarov.

Miestna polcia m 27 000 lenov, ktor s rozdelen do 196 policajnch zn. Boli do

nej zaraden aj bval lenovia mestskej resp. obecnej polcie a andri.

Doposia iadne z bvalch policajnch orgnov nemalo etick kdex. Predtm boli

etick princpy vysvetovan v rznych internch dokumentoch a smerniciach. Kad

sluobn rad mal svoje vlastn etick smernice a interpretoval ich po svojom. Niektor

policajn zbory mali vemi prsne pravidl, in vonejie. Niekedy sa vyskytli protireenia

medzi dvoma zbormi.

20 Schiewenk, W. 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

24

Vlda sa vytvorenm novej polcie snaila normalizova vetky deontologick pravidl

a vytvori spolon etick kdex pre vetky policajn orgny. Tento zmer sa podarilo

uskutoni zkonom zo 7 decembra 1998 vytvorenm novho typu polcie. Hovor o tom, e

kad, kto pracuje v polcii, i je prslunk polcie alebo nie, mus dodriava etick

kdex.21

Pre prijatie jednotnho etickho kdexu v belgickej polcii zavil okrem odporania

Rady Eurpy lenskm ttom tie fakt, e v sasnosti m Belgick polcia personl

z rznych policajnch oddelen. Etick kdex je chpan ako dleit pracovn nstroj

policajta, v ktorom njde pravidl a princpy, ktor mu pomu v jeho prci a tie je to pre

belgick polciu dleit prejav transparentnosti k obanom.

Pri oboznmen policajtov s etickm kdexom zvolila belgick polcia dva prstupy.

Zvolili sme dva prstupy: kolenia a komunikcia. Vhodou komunikcie je, e prebieha

neustle. Na druhej strane kolenia sa konaj len v uritch obdobiach policajnej kariry

V internch policajnch publikcich sa kad mesiac komentuje a vysvetl jeden lnok

etickho kdexu. Okrem internch informanch publikci organizcia vydva vntorn

nariadenia a predpisy.22

Sptn vzba na aplikciu etickho kdexu polcie je v Belgickej polcii sledovan

pomocou ankety na prieskum estnosti, sanost obanov a usvedenia zo spchania

trestnch inov a disciplinrne sankcie voi prslunkom polcie. Ako hlavn cie oakva

belgick polcia zmenu spsobu myslenia a prstupu od policajtov v duchu dodriavania

etickch pravidiel.

2.4.4 Etick kdex polcie vo Vekej Britnii

Reforma polcie v SR v roku 2011 sa opierala o britsk model polcie. Cieom tejto

reformy bolo zvenie dveryhodnosti polcie. Ministerstvo vntra sa inpirovalo britskm

modelom prve z dvodu, e polcie vo Vekej Britnii je povaovan za vysoko

dveryhodn. Jej zkladom je 4 stupov systm polcie /obvodn oddelenia, okresn

riaditestv, krajsk riaditestv a prezdium PZ.

___________________________________________________________________________

21, 22 Cobut E., Vntorn komunikcia a eurpsky policajn etick kdex, IN kol. aut., 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

25

Systm polcie vo Vekej Britnii je zaloen najm na slube obanovi, preto je

zven poet policajtov v uliciach.

Takto policajti nie s ozbrojen zbraou, len obukom a nosia so sebou zariadenie na

blokovanie pokt /napr. za parkovanie/. Potom s policajti, tzv. komunitn policajti, ktor

trvia as vonku vo svojom obvode, a nie je nim neobvyklm, ak sa pristavia pri

obyvateoch a rozprvaj sa s nimi o udalostiach, ktor sa udiali v obvode, obyvatelia im

mu ohlsi okovek podozriv. Tto policajti tie organizuj stretnutia obyvateov,

ktorch cieom je, aby sa navzjom spoznali, prpadne si vymenili telefnne sla, aby

komunita o sebe vedela o najviac a tak sa jej lenovia mohli lepie chrni. V prpade ak

v uliciach zakrouje polcia, jej prslunci s ozbrojen a pred kadm zkrokom sa musia

identifikova stne zvolanm army police, aby bolo zrejm, e ide o ozbrojen zloku

polcie.

Polcie Vekej Britnie sa zameriava najm na problm korupcie a niku informci.

U v roku 2005 v rmci kolenia slovenskch policajtov psobili na Slovensku dvaja britsk

policajti - riadite operatvnej jednotky Carl Bussey z odboru pre dohad nad profesionlnymi

tandardmi a detektv Tom Murray z antikorupnej jednotky metropolitnej polcie v Londne,

ktor kolili slovenskch policajtov z radu boja proti korupcii a z radu inpeknej sluby,

ako bojova proti korupcii vo vlastnch radoch. Ilo o tretiu zveren as projektu

Britskho vevyslanectva, ktor bol zameran na korupciu na Slovensku.

Carl Bussey a Tom Murray poskytli dennku SME rozhovor, z ktorho vyberm: o

vetko je pre vs dvod, aby ste zaali kona a zaobera sa konkrtnym policajtom?

Ostatn policajti nm dvaj svoje tipy, podozrenia a my to preverujeme. Toto sa oproti

minulosti, ke sa povaovalo za neestn udva svojich kolegov - policajtov, vznamne

zmenilo. Pouvame tie ostatn zloky polcie, vrtane colnkov, imigranej polcie a

podobne. Aj zloinci, ke s zatknut, vinou spomen, e poznaj niekoho v polcii.

Zistte to aj poda toho, kto sa akmi pr padmi zaober. Meme to vemi podrobne

monitorova a potom vieme rchlo zasiahnu. Robia na tom najlep detektvi, ktorch do

antikorupnej jednotky volaj z inch zloiek.

Ako sa vm podarilo zmeni pohad policajtov na podvanie informci o platnch

kolegoch?

26

Ak nm d policajt informciu, asto u nepotrebujeme viac jeho meno, ani jeho daje a nikto

sa to nedozvie. Ak potrebujeme viac, vieme svediacemu policajtovi a aj jeho rodine

poskytn adekvtnu ochranu. Polcia vo Vekej Britnii je plne oddelen od vldy, m sa

znane odstrnila korupcia u najvych policajnch initeov.

Ak prpady korupcie najastejie rieite?

Hlavne nik informci, to je teraz pre ns slo jeden. Zujem je najm o informcie, ako

prpad pokrauje, kto by mal by obvinen a podobne. Zloinci sa naprklad ptaj, i je tto

opercia namieren proti nim, i sa im chystme prehada dom. Svis to zrejme aj s tm, e

dnes m ovea viac ud informcie o vyetrovan ako pred dvadsiatimi rokmi.23

2.4.5 Etick kdex polcie v Holandsku

V sasnej dobe prebieha spoluprca slovenskej a holandskej polcie na vemi vysokej

rovni v rmci podpsanho Memoranda o porozumen medzi MV SR a MV HK o policajnej

spoluprci. Cieom tohto projektu je posilni integritu policajnho zboru. Projekt realizuje

Akadmia PZ. Riadenm projektu je poveren Oliver Brezinsk, odborn asistent na katedre

spoloensko-vednch discipln Akadmie PZ v Bratislave v sinnosti s P PZ a holandskm

projektovm ldrom. Spoluprca medzi prslunkmi holandskej krovskej polcie

a prslunkmi slovenskej polcie prebiehala tie v rmci programu MATRA II. a projektov

vyplvajcich z Memoranda o porozumen.

Policajn integrita v Holandsku zaha princpy demokratizmu, dvery a repektu,

nezvislosti, otzky pouitia nsilia, prstupu k informcim a uplatnenia autority. V tchto

oblastiach s obsiahnut hodnoty, ku ktorm sa holandsk policajn zbor hlsi.

Integrita je tu chpan ako sbor postojov policajta. Patria sem nasledujce: Policajt

dodruje holandsk prvny poriadok, kon poda holandskej stavy, verejn zujmy kladie

nad vlastn v naom ponman ide o princpy demokratizmu. alej sem patria hodnoty

estnosti a dvery, policajt neklame, odpoved pravdivo a sprvne, dodr slovo, repektuje

druhch a in.

___________________________________________________________________________

23 Murray T.,: SME, 2005, Britsk policajti: Nzke platy polcie s nebezpen, 2005, Spravodajstvo z 8.2.2005,Dostupn na

internete: http://www.sme.sk/c/19

27

K elimincii korupnho sprvania sa vzahuj: policajt neprijma dary a platky,

nevytvra pre seba iadne pecilne vhody, v skrom sa vyhba pochybnm kontaktom.

K repektovaniu udskch prv pri vkone innosti: policajt nem rd nsilie, ale

v niektorch situcich ho mus poui. Policajt je oboznmen kedy a ako presne me

poui nsilie. K prstupu k informcim: Policajt nezneuva informcie. Policajt vie

dodra slovo. K sprvnemu uplatneniu autority: Policajt dodruje pravidl a predpisy bez

ohadu na kohokovek, vdy pouva len dovolen vyetrovacie metdy.

Nezvyajn v porovnan so slovenskm Etickm kdexom policajnej innosti je

vyadovanie pravdovravnosti, ktor sa u ns automaticky predpoklad a tak sa o nej etick

kdex nezmieuje. Policajn integrita v Holandsku tie vyaduje dodranie slova od policajta.

Je to zabudnut morlna hodnota, ktor nedostala priestor v naom etickom kdexe.

28

3. Etick kdex prslunka Policajnho zboru

Etick kdex je shrn morlnych poiadaviek a pravidiel, ktor maj podobu noriem,

princpov a idelov, poda ktorch by sa mal riadi kad len organizcie, ako aj organizcia

ako celok vo vzahu k svojmu externmu i internmu prostrediu. lohou kdexu je teda

usmerni sprvanie sa pracovnkov ako i organizcie ako takej24.

Etick kdex prslunka Policajnho zboru bol prijat za elom efektvnosti

a profesionlneho riadenia innosti prslunkov polcie, poda vzoru vyspelch eurpskych

krajn. V vode Etickho kdexu sa nachdza jeho charakteristika. Ministerstvo vntra SR

v om ozrejmuje o je obsahom tejto pravy a spsob, akm by mal by kdex vnman:

Etick kdex policajta ustanovenm zkladnch pravidiel reguluje sprvanie a innos

profesie policajta. Vnmajme ho ako sbor pravidiel, zsad, ktorch dodriavanie sa prejavuje

aj vo forme integrity policajta, resp. Policajnho zboru. Ide o morlnu normu, s to zsady,

ktor by mal ma kad policajt takpovediac v krvi.25

Je to vemi strun vymedzenie poslania Etickho kdexu prslunka PZ. V vode

Etickho kdexu chba deklarcia hodnt ku ktorm sa Policajn zbor SR hlsi a ciele, ktor

vo svojej innosti sleduje. Je potrebn si uvedomi, e etick kdex je jednm

z najvznamnejch spsobov implementcie etiky do organizanej kultry. Ak chceme

nazera na tento sbor 11 pravidiel ako na kdex, malo by by jeho poslanie vymedzen

konkrtnejie, nie len veobecne ako sbor pravidiel, ale s uvedenm konkrtneho myslu

k omu tieto pravidl smeruj, o sa od nich oakva, e Policajnmu zboru a jednotlivcovi

prines.

V vode Etickho kdexu Policajnho zboru chba vymedzenie cieov a stratgie

Policajnho zboru, vymedzenie ak je etick sprvanie, ktor by mal ma kad policajt

v krvi a kam smerujeme prijatm takhoto kdexu pravdepodobne jeho cieom bude

konsolidova a posilni kultru jednotnosti a otvorenosti, posilni dveru a o je azda

najdleitejie prostrednctvom etickho kdexu dva organizcia na vedomie svojim

pracovnkom i okoliu, e etika je dleitou sasou jej kultry a aktivt.26

24 Bednr, M., 2013, Etick kdex, 2013, Dostupn na internete: http://www.etickykodex.sk 25 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002 26 Bednr, M., 2013, Etick kdex, 2013, Dostupn na internete: http://www.etickykodex.sk

29

V diskusii k platnmu slovenskmu policajnmu etickmu kdexu sa Herv Boug

z Generlneho riaditestva pre prvne otzky Rady Eurpy vyjadril ku krtkosti a strunosti

etickho kdexu innosti policajta: Ja by som sa ete pristavil pri celom kdexe. Mte ho

naozaj mimoriadne krtky. Jeho osem lnkov (poznmka ide o pvodn znenie etickho

kdexu, pred novelou) nie je v proporcii s obsahom eurpskeho kdexu, ktor m 65 strn

a V je na strany. Kolega hovoril, e belgick m 120 lnkov. Navye v kdexe vm

chba vzba na in zvzn dokumenty, zkony, medzinrodn dokumenty at. Ale mono je

to u vs tak zvyk vyhba sa citovaniu inch dokumentov. My vdy zaname odvolanm sa

na in dokumenty, aby pouvate sa sm uviedol do kontextu inch platnch zkonov

a dokumentov, ktor s kdexom svisia.27

no, pri tvorbe kdexu je dleit uvies o ak zvzn dokumenty sa opiera. Ak by

sme vychdzali zo slovenskho Etickho kdexu prslunka PZ, tento bol vydan ako prloha

Nariadenia Ministerstva vntra SR . 3/2002 a teda opiera sa o prslun nariadenie, kee

v samotnom vode etickho kdexu ani v jeho texte sa in nespomna.

Tie je dleit bra do vahy, akm spsobom bude kdex posudzovan a prijman

a to nielen vo vntri Policajnho zboru, ale aj obanmi a zahranim. Ani pri novelizcie

Etickho kdexu v r. 2004 nebol tento nedostatok odstrnen.

Etika a etick konanie zohrva dleit lohu v ozbrojenom zbore. Prijatm etickho

kdexu policajn zbor nezskava zruku, e sa jednotliv policajti bud automaticky sprva

eticky. Dleit vak je, e vaka kdexu si bud morlne poiadavky a pravidl plne

uvedomova a kona v slade s prsahou prslunka PZ, ktor znie:

Subujem vernos Slovenskej republike. Budem estn, staton a disciplinovan.

Svoje sily a schopnosti vynalom na to, aby som chrnil prva obanov, ich bezpenos a

verejn poriadok, a to aj s nasadenm vlastnho ivota. Budem sa riadi stavou, stavnmi

zkonmi, zkonmi a almi veobecne zvznmi prvnymi predpismi. Tak prisahm!28

___________________________________________________________________________

27 Boug, H.: Kol. aut., 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc 28 Zkon o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru . 73/1998 Z. z. v znen n.p.

30

3. 1 lnok 1 Etickho kdexu prslunka PZ

Prslunk Policajnho zboru (alej len policajt) pri vkone sluby i mimo sluby

kon v slade s stavou Slovenskej republiky, veobecne zvznmi prvnymi predpismi

a internmi aktmi riadenia Ministerstva vntra Slovenskej republiky, ako aj s Eurpskym

kdexom policajnej etiky a repektuje udsk prva a slobody.29

lnok 1 Etickho kdexu prslunka PZ zakotvuje zsadu zkonnosti ako prv

a z tohto pohadu prioritn zsadu v konan prslunka PZ. Repektovanie normatvnych

prvnych aktov, medzi ktor rad aj Eurpsky kdex policajnej etiky poaduje tak pri vkone

sluby ako i mimo nej. Had na profesiu policajta ako na poslanie, ktor m jednotlivec

napa aj vo svojom obianskom ivote. Je neiaduce, aby policajt v ase mimo sluby konal

nezkonne, a to nielen z dvodu monho trestnoprvneho postihu, ale z pohadu etiky aj

z dvodu zlho svetla, ktor takto jeho konanie vrh na ostatnch prslunkov PZ.

V diskusii k platnmu slovenskmu policajnmu etickmu kdexu na zver seminra

o Eurpskom kdexe policajnej etiky V. Halvorsenom uviedol pouitmu slovnmu spojeniu:

policajt repektuje nasledovn: Pouit artikulcia, e policajt repektuje, znamen azda,

e mu niekde inde urujete, ako sa m vdy zachova? Ale v lnku uvdzan veobecn

formulcia mu moc nepomha, aby sa dozvedel, kedy a ako sa m zachova. A v kontexte

s ostatnmi lnkami, nie je to hlavn etick moment policajtovej prce? Ak je hierarchia

cieov, ktor m dosahova. Odporal by som vm sa nad tmto zamyslie a formulova to

tak, aby policajti vedeli ako sa maj sprva a kona.30

Medzi zkladn udsk prva radme prvo na ivot, ochranu skromia, slobodu

pohybu a pobytu, slobodu prejavu a alie. Vymedzenie, kedy a akm spsobom me

policajt pri vkone sluobnej innosti zasiahnu do tchto prv obsahuje Zkon o policajnom

zbore . 171/1993 Zb. v znen neskorch predpisov.

V ase mimo sluby je policajt povinn na zklade l. 1 Etickho kdexu prslunka

PZ kona tak, aby z jeho konania bola zrejm cta a repektovanie udskch prv a slobd.

29 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002 30 Halvorsen, V: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

31

Je neprpustn, aby vyjadril shlas s innosou organizci, ktor potlaj udsk

prva a slobody, alebo bol ich lenom. Je neprpustn, aby navdzal inch k poruovaniu

udskch prv, k dehonestcii jednotlivca alebo skupiny.

udsk bytos je vemi zraniten a potrebuje ochranu pred zanedbvanm,

svojvou, nsilm. udsk prva s oprvnenia priznan jednotlivcovi, ktor mu umouj

plne vyuva vlastn schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie svojich

duchovnch a inch apirci. Povauj sa za tak podstatn pre autenticitu a dstojnos

loveka, e by ich mala repektova kad politick moc. Z tohto pohadu tvoria udsk prva

minimlne ztity, ktor jedincovi umouj, aby il plnohodnotne, uchrnen pred

neprvosou zo strany inch i zo strany politickej moci.31

3.2 lnok 2 Etickho kdexu prslunka Policajnho zboru

Policajt vykonva sluobn innos bez ohadu na nboensk, rasov, nrodnostn,

socilne, politick, triedne a in vonkajie faktory31

lnok 2 Etickho kdexu prslunka PZ obsahuje princp politickej, nboenskej,

nrodnostnej a rasovej neutrality. Tto neutralita je chpan smerom do vntra policajnho

zboru, aj smerom von k obanom. Princp politickej, nboenskej, nrodnostnej a rasovej

neutrality policajta smerom do vntra organizcie policajnho zboru chpem tak, e policajn

zbor je tvoren rznymi jednotlivcami, priom kad bu zdiea urit nboensk vyznanie

alebo je ateista, jednotlivcami ktor maj rznu nrodnos, rzne politick nzory, pochdzaj

z rznych socilnych pomerov. Uniformovanosou sa tieto odlinosti prekrvaj tak, aby sa

z jednotlivcov vytvoril homognny celok schopn psobi ako nstroj bezpenostnej politiky

ttu.

Vcvikom a vzdelvanm policajtov sa potlaj individulne odlinosti spovajce

v nboenskch, rasovch, socilnych, politickch a inch faktoroch s cieom

profesionlneho vkonu innosti policajta tak, aby tto jeho innos bola nestrann

a objektvna, aby vkon innosti prslunka PZ nebol ovplyvnen jeho postojmi, nzormi

a inmi faktormi.

___________________________________________________________________________3

1 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

32

Ministerstvo vntra SR sa aktvne zapojilo do projektu Rady Eurpy , ktorho cieom

je eliminova nenvistn prejavy na internete. Informcie o tomto projekte sprstupnilo

ministerstvo na svojej webovej strnke.

Rada Eurpy pripravuje da 21.3.2013 spustenie celoeurpskej kampane zameranej

na problematiku nenvistnch prejavov na internete pod nzvom No hate speech movement.

Takto prejavy (nazvan aj hate speech alebo cyber-hate) vo forme blogov, vide, obrzkov

i komentrov na socilnych sieach s vinou namieren voi prslunkom etnickch,

nrodnostnch, nboenskch i sexulnych menn ijcich na zem danej krajiny. Aj ke

cieov skupina takchto nenvistnch prejavov bva v kadej krajine rzna, prejavy

nenvisti a ich negatvny dopad na cieov skupinu s obdobn. Z tohto dvodu sa rozhodla

Rada Eurpy zorganizova celoeurpsku kampa zameran na zvenie povedomia o tomto

fenomne, s ktorm sa na zklade prieskumu RE stretlo a 80% mladch ud a zrove

poskytn mladm uom nstroje, ktor im umonia aktivizova sa voi tmto prejavom.

Problematika nenvistnch prejavov na internete sa zko dotka oblasti prevencie

kriminality, nakoko prve takto prejavy prispievaj k radikalizcii postojov mladch ud,

ktor sa nsledne zapjaj do aktivt extrmistickch skupn. Je nepochybn, e prve

internet sa stal v poslednch rokoch hlavnm nstrojom na renie extrmistickej ideolgie

a nbor do takchto hnut.32

Smerom navonok sa prejavuje princp politickej, nboenskej, nrodnostnej a rasovej

neutrality pri kontakte s obanom tak, e policajt kon isto profesionlne a nezaujato, bez

ohadu na politick prslunos osoby s ktorou prichdza do kontaktu, bez ohadu na jej rasu,

nrodnos, i in vonkajie faktory.

Za socilne faktory meme poklada prslunos osoby k uritej socilnej skupine, to

mu by osoby od najnich socilnych vrstiev, napr. bezdomovci, a po osoby vysoko

postaven v spoloenskom rebrku, osoby verejne znme. Od policajta sa oakva, e

s kadou osobou bude jedna nestranne a slune a bude dsledne trva na plnen si povinnost.

Hoci ako fyzick osoba m kad tendenciu posudzova ud a jedna s nimi poda ich

socilneho postavenia. Inak sa budete sprva, ak vm pri dverch zazvon bezdomovec

a inak ak tam bude st medilne znma hereka. lovek koriguje svoje sprvanie v zvislosti

od toho, s km prichdza do kontaktu. Policajt m vak zosta prirodzenou autoritou a jedna

s obanom nestranne.

32 MV SR, 2013, Infoservis, Dostupn na internete: www. minv.sk

33

Pri uplatnen princpu neutrality v konan policajta poda l. 2 Etickho kdexu sa

uvdza, e policajt vykonva innos nestranne, bez ohadu na triedne faktory. Triedne

faktory meme priradi k socilnym faktorom. Pravdepodobne sa tm mysl prslunos

obana k uritej spoloenskej triede. Teriu tried rozpracoval Karl Marx. Marx tvrd, e

triedny protiklad sa vyostruje zhorovanm ivotnho postavenia proletaritu, a v momente,

ke toto postavenie dosiahne krajn medze, vedie to k revolcii. Teria tried je spojen so

tdiom pecilneho konfliktu. Konflikt je kad protikladn vzah skupn. V sasnej

sociolgii je znane rozren teria elity, ktorej hlavnm predstaviteom je V. Pareto, ktor

stotouje pojem elita s vedcou vrstvou, nielen v politike ale v kadej oblasti spoloenskho

ivota.

Policajt kon nestranne bez ohadu na vonkajie faktory. Takmto vonkajm

faktorom me by situcia v ktorej sa innos policajta odohrva. Me to by dav

rozzrench futbalovch fanikov, politick nepokoje, trajk. Akkovek vonkaj faktor

schopn ovplyvni jednanie policajta. l. 2 Etickho kdexu prslunka Policajnho zboru

rta aj s takmito vplyvmi na konanie policajta, ale vyaduje, aby policajt bez ohadu na

mon vonkajie faktory konal nestranne.

V diskusii k platnmu slovenskmu policajnmu etickmu kdexu bolo l. 2 Etickho

kdexu prslunka PZ vytknut, e postrda etick rozmer. V. Halvorsen: Myslm, e lnok

postrda etick rozmer. Mono ste to chceli zahrn do formulcie in faktory. Ale etick

rozmer by mal by dominantn v tomto kdexe. x a tie H. Boug: V kdexe nemono

dva priestor pre predstavivos a von interpretciu veobecnch pojmov. Predsa nemete

psa in vonkajie faktory. Takto formulcie dvaj priestor pre rznorod interpretciu.

Kdex mus vemi presne popisova etick faktory prce policajta.33

3.3 lnok 3 Etickho kdexu prslunka PZ

Policajt pri vyjadrovan svojich nzorov na verejnosti vystupuje nestranne

a zdranlivo tak, aby nevyvolal pochybnos o svojej nestrannosti34

____________________________________________________________________________________________________ 33 Halvorsen, V, Boug, H.: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc 34 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

34

Nestrannosou pri vkone innosti si polcia zskava dveru obyvateov. Preto

nestrannos policajta je potrebn zachova vdy, nielen v innosti policajta, ale aj pri

vyjadrovan jeho nzorov.

Na rozdiel od l. 1 Etickho kdexu prslunka PZ, ktor hovor o konan policajta pri

vkone sluby i mimo nej, vyjadrovanie nzorov nestranne sa tka len vyjadrovania nzorov

na verejnosti. Nerozliuje, i je to vyjadrovanie pri vkone sluby alebo mimo nej. Jedinou

podmienkou je, e toto vyjadrovanie nzorov je verejn. Skutok je spchan verejne, ak je

spchan pred viac ako 3 osobami.

Samozrejme, je dleit tie to, ako vyjadruje policajt svoje nzory v skrom.

Vyjadrovanie nzorov v skrom sa prena do konania osoby pri vkone radnej innosti, ale

etick kdex upravuje len vyjadrovanie nzorov policajta na verejnosti.

Niektor z ns s roden renci, etick kdex upravuje prve takto emotvne

a brliv vystpenia na verejnosti, ktormi niektor jednotlivci vyjadruj svoje nzory.

Policajt m pri vyjadrovan svojich nzorov vystupova zdranlivo. Etick kdex nezakazuje

vyjadrovanie vlastnch nzorov, a to v skrom ani na verejnosti, ale uklad prslunkovi

policajnho zboru, ako m vystupova pri vyjadrovan svojich nzorov verejne. M

postupova tak, aby nevyvolal pochybnosti o svojej nestrannosti.

Nestrannos sa definuje spravidla ako neprtomnos predsudku. Nestrann konanie

policajta znamen kona nezaujato a neutrlne tak, aby iadnej strane nenadal a objektvne

posdil vetky skutonosti, aby poskytol vetkm stranm rovnak prleitosti na uplatnenie

svojich prv. Zdranlivm a nestrannm vyjadrovanm nzorov na verejnosti policajt dva

najavo lojalitu voi Policajnmu zboru, prispieva k jeho dobrmu menu ako aj k prezentcii

svojej osoby.

V diskusii k Etickmu kdexu prslunka PZ bola vytknut nejasnos formulcii

vyjadrovanie svojich nzorov na verejnosti nakoko tto zasahuje do udskch prv

policajta ako obana. V. Schiewek: Nie som si ist, o mete chpa pod vyjadrovanm

nzorov na verejnosti. Ide o osobn alebo oficilne nzory? Na ak situciu sa to vlastne

chcete vzahova? 35

___________________________________________________________________________

35 Schiewek., V: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

35

Zd sa, e v naich podmienkach nie je problematika osobnho prejavu z hadiska

udskch prv takou citlivou tmou, ako je tomu na pde Rady Eurpy. Nejasnou

formulciou ako m postupova policajt pri vyjadrovan svojich nzorov na verejnosti sa

skutone meme dotkn citlivej oblasti udskch prv policajta ako obana.

3.4 lnok 4 Etickho kdexu prslunka Policajnho zboru

Policajt dodriava zsady obianskeho spoluitia tak na verejnosti, ako aj vo svojom

skromnom ivote.36

Zsady obianskeho spoluitia s nepsan pravidl sprvania sa, teda materilne

pramene prva, akm je naprklad aj obyaj. Ktor s zsady obianskeho spoluitia nie je

v iadnom prvnom predpise stanoven, ale niektor prvne predpisy, napr. Obiansky

zkonnk, Trestn zkon sa na ne odvolvaj. Zsady obianskeho spoluitia s postaven na

hodnotch slunosti a zdvorilosti, estnosti, cty. Ide o morlne hodnoty, ktor spolonos

chrni, ktor s spolonosou akceptovan ako iadce.

Konanie, ktorm sa hrubo poruuj pravidl obianskeho spoluitia a zsady

obianskej morlky, napr. napadnutie, hanobenie historickej alebo kultrnej pamiatky, hrobu

alebo inho pietneho miesta, tok na es a vnos obana (napr. vulgrne nadvky, oplzl

re, urky skutkom) je hrubou neposlunosou. Takto konanie m znaky trestnho inu

poda piatej hlavy Trestnho zkona Trestn iny hrubo naruujce obianske spoluitie.

Patr sem naprklad trestn in nsilia proti skupine obyvateov a jednotlivcovi, hanobenie

nroda, rasy a presvedenia, podnecovanie k nrodnostnej a rasovej nenvisti, renie

poplanej sprvy, ohrozenie pod vplyvom nvykovej ltky, opilstvo, vtrnctvo, tranie

zvierat.

V prpade, ak je toto konanie niej intenzity, a nenapa skutkov podstatu trestnho

inu ani sa nejedn o priestupok, policajta je mon postihn za nedodranie l. 4 Etickho

kdexu policajta. Policajt tak na verejnosti ako aj v skrom reprezentuje povolanie, ktor ct

hodnoty ako estnos, spravodlivos, slunos a vyaduje ich dodriavanie od ostatnch

lenov spolonosti. Preto sm mus s prkladom.

36 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

36

W. Schiewek: V Nemecku prebieha dvnejie diskusia na tto tmu. Niektor tvrdia,

e policajt v skrom me robi o chce, ke neporuuje prvo. Otzka je ako a v om ho

chceme obmedzi. Shlasm s nzorom tch, ktor tvrdia, e niektor povolania trvaj viac

ako je pracovn as, teda aj v skrom. Teda je to dobr zsada, ale urite to treba jasne

formulova.37

3.5 lnok 5 Etickho kdexu prslunka PZ

Policajt nezneuva svoju prslunos k Policajnmu zboru, svoje sluobn zaradenie

a prstup k informcim na zskanie osobnch vhod alebo vhod pre in prvnick osoby

a fyzick osoby. Kladie verejn zujmy nad vlastn, sli verejnosti. 38

lnok 5 Etickho kdexu sa zaober problematikou korupcie. Zamedzuje

zneuvaniu prslunosti k Policajnmu zboru, napr. tomu aby policajt nepoadoval

uprednostnenie alebo materilnu i pean vhodu len z titulu, e je policajt. Takto

neetick sprvanie m korene v obdob komunizmu, kedy by prslunkom polcie, ktor

mala vrazne represvny charakter a slila vldnucej ideolgii prinalo osobn vhody

policajtovi ako jednotlivcovi. Dodnes sa spolonos vyrovnva so zvzkami TB, ktor

evidovala men svojich spolupracovnkov, z oho vyplvali urit pre tchto ud urit

vhody alebo nevhody v spoloenskom ivote.

V dnenej dobe je najvm problmom zneuitie informci. Policajn evidencie

obsahuj citliv daje osb, na ochranu ktorch sa vzahuje Zkon o ochrane osobnch

dajov . 428/2002 Z.z. v znen neskorch predpisov. O tom, ako narba s tmito dajmi

a komu a za akch podmienok je ich mon poskytova s policajti ako aj obiansky

pracovnci pravidelne prekoovan na odbornch koleniach organizovanch v rmci rezortu

i Intittom verejnej sprvy.

nik takchto dajov, napr. zoznam zujmovch osb polcie, predstavuje poruenie

sluobnej disciplny hrubm spsobom, zaklad dvod na prepustenie zo sluobnho pomeru

a aj trestnoprvny postih.

____________________________________________________________________________________________________ 37 Schiewek., V: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc 38 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

37

lnku 5 Etickho kdexu prslunka PZ je mon vytkn, e nepostihuje vetky

formy korupcie. E. Cobut: Tento lnok o korupcii nepostihuje vetky jej formy. Skr

hovorte o konkrtnej situcii. Chbaj pojmy ako bezhonnos, integrita, ktor vak treba

interpretova. Lebo urite kad policajt m vlastn predstavu o vlastnej bezhonnosti.

V Belgicku sme sa pre tto oblas ako dopracvali k jasnej defincii pojmov a pojmov

fenomnov celho spektra korupnho sprvania sa policajta. V kdexe by mal by

podchyten u aj krok, kde korupcia zana, kedy zana problm integrity policajta. 39

lnok 5 Etickho kdexu v zvere zdrazuje, e policajt kladie verejn zujmy nad

vlastn, sli verejnosti. Mylienka polcie ako sluby verejnosti je kovou. V sasnej

dobe prebieha zmena vnmania policajnej innosti na innos vnman ako sluba obanovi

a v tejto svislosti vlda SR prijala program ESO, aby zefektvnila innos ttnej sprvy

a priblila ttnu sprvu obanom.

3.6 lnok 6 Etickho kdexu prslunka PZ

V zujme riadneho plnenia sluobnch povinnost sa policajt zdriava obchodnch

aktivt, ktor by boli v rozpore s nezvislosou policajta a riadnym plnenm sluobnch

povinnost.40

lnok 6 Etickho kdexu nad rmec 48 ods. 6 zkona . 73/1998 Zb. o ttnej

slube prslunkov PZ v znen neskorch prepisov kladie policajtovi, aby sa zdral

obchodnch aktivt, ktor by boli v rozpore s jeho nezvislosou.

Citovan ustanovenie zkona o ttnej slube prslunkov PZ obsahuje zkaz vkonu

inej platenej funkcie, podnikateskej innosti, inej zrobkovej innosti alebo zkaz by

lenom sprvnych alebo kontrolnch orgnov prvnickch osb vykonvajcich

podnikatesk innos. Zkaz vkonu podnikateskej innosti sa nevzahuje na innosti

chpan ako verejne prospen, ktor s uveden v 48 ods. 7 zkona . 73/1998 Zkona

o ttnej slube prslunkov PZ v znen neskorch predpisov.

___________________________________________________________________________

39 Cobut, E: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc 40 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

38

lnok 6 Etickho kdexu pokrva alie obchodn aktivity policajta, priom me

s naprklad o predaj hospodrskych prebytkov z dvora, predaj kozmetiky prostrednctvom

katalgov, akkovek predaj formou multilevel marketingu v tom prpade, ak by bol

v rozpore s nezvislosou policajta a riadnym plnenm sluobnch povinnost.

Z praktickho ivota vyplva, e nemono policajtovi plne zakza akkovek

obchodn aktivitu. Aj policajt m svoje prva ako oban a teda mus ma monos preda

svoj majetok, ak sa tak rozhodne. Ide o zkladn vlastncke prvo. Etick kdex sa nezaober

takmto predajom, ale vslovne hovor o obchodnch aktivitch policajta. Teda nejedn sa

o jednorzov, ale o opakujce sa konanie, z ktorho by policajt mohol ma majetkov

prospech. Nedostatkom citovanho ustanovenia je, e bliie nepecifikuje o ak obchodn

aktivity sa jedn. Z jeho obsahu vyplva, e s to akkovek obchodn aktivity, ktor by boli

v rozpore s nezvislosou policajta, potom vak nie je zrejm, kto posdi, i s aktivity

policajta v rozpore s jeho nezvislosou, alebo nie.

V. Schiewek: Nemeck polcia me vykonva niektor ekonomick aktivity (v

oblasti vedy, charity, vzdelvania a pod.) Horie je to v oblasti portu, kde je to permanentn

oblas konfliktov. Preto tieto formulcie lnku by bolo treba vypecifikova. o chpete pod

obchodnou innosou. V Nemecku postupujeme tak, e policajt oznmi svojmu

nadriadenmu svoj zmer vykonva nejak innosti s ekonomickm vnosom a ten

rozhodne, i ide o vhodn innos. 41

3.7 lnok 7 Etickho kdexu prslunka PZ

Policajt sa v duchu sluobnej zdvorilosti sprva k spolupracovnkom korektne

a neznevauje ich profesionlnu spsobilos. Netoleruje vak u nich korupn ani in neetick

sprvanie. 42

V porovnan s pvodnm znenm Etickho kdexu prslunka PZ, lnok 7 obsahuje

aj zkaz tolerova u spolupracovnkov korupn i in neetick sprvanie. Ide o tzv. falon

spolupatrinos.

___________________________________________________________________________

41 Schiewek., V: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc 42 42 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

39

Samotn formulcia, e policajt sa sprva k spolupracovnkom korektne vyluovala,

aby policajt oznmil u kolegu korupn i neetick sprvanie, pretoe by sa tm voi nemu

vlastne zachoval nekorektne. Doplnenm textu o as: netoleruje u spolupracovnkov

korupn i in neetick sprvanie je snahou o odstrnenie tohto zrejmho logickho

rozporu.

lnok 7 Etickho kdexu prslunka PZ je v slade s ustanovenm 48 ods. 3 psm.

e) zkona . 73/1998 Zb. o ttnej slube prslunkov PZ v znen neskorch predpisov:

Policajt je povinn pri vkone ttnej sluby dodriava pravidl sluobnej zdvorilosti

a sprva sa slune k ttnym zamestnancom a v sluobnom styku aj k ostatnm obanom.43

lnok 7 Etickho kdexu prslunka PZ smeruje do vntra Policajnho zboru.

Upravuje konanie policajta voi ostatnm policajtom a vyaduje aby toto konanie bolo

korektn. Zakotvuje princp lojality, avak absentuje tu draz na dodriavan hodnt ako

estnos, dodranie danho slova, pravdovravnos a podobne.

Neznevaovanie profesionlnej spsobilosti prispieva k dobrm vzahom na

pracovisku, k vytvraniu priaznivej pracovnej atmosfry, a preto je sprvne, e ustanovenie

l. 7, ak upravuje intern vzahy, kladie draz aj na tto strnku vzahov na pracovisku.

Z diskusie k Etickmu kdexu prslunka PZ vyplva, e l. 7 je mon vytkn

termn znevaovanie. V. Halvorsen: Op ako interpretovaten termn znevaovanie.

Ale azda by bolo treba upozorni, e tu nerieite ani otzku tzv. mlanlivosti a alch

osobnch vlastnost policajta, ktor mus kdex obmedzova. Lojalita je dleit, muste si

dverova. Ale s hranice, ke sa uplatuje pri nesprvnom konan policajta, inak by sa

z polcie mohla sta mafia. Mali by ste prediskutova hranice. lnok vlastne obchdza aj

alie dleit pojmy v tejto oblasti. Nepovaujem ho za dos dobre spracovan.44

___________________________________________________________________________ 43 Zkon o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru . 73/1998 Z. z. v znen n.p. 44 Halvorsen, V.: 2002, Policajn etika, Zbornk materilov zo seminra organizovanho 8. a 9. septembra 2002 v Bratislave, Intitt alieho vzdelvania Akadmie PZ v Bratislave, pre vntorn potrebu s podporou Rady Eurpy. Dostupn na internete: http://infoweb.minv.sk/~svetsky/dokumenty/zbornik-etika-RE.doc

40

3.8 lnok 8 Etickho kdexu prslunka PZ

Sprvanie policajta voi obanom je transparentn. Policajt prejavuje slunos,

repekt, taktnos a ohaduplnos voi vetkm osobm bez rozdielu. Nepouva nsilie,

donucovanie prostriedky pouva iba za podmienok a spsobom stanovenm zkonom. 45

lnok 8 je prepracovan oproti jeho pvodnmu zneniu, zjavne pod vplyvom

diskusie k etickmu kdexu na pde seminra o Eurpskom kdexe policajnej etiky.

Pvodnmu zneniu l. 8, ktor bolo vgne a bolo koncipovan takto: Policajt prejavuje

vdnos, taktnos a ohaduplnos voi vetkm osobm bez rozdielu. bolo vytan, e

nepouva termny ako transparentnos a nepozn vhu slov. Napr. je otzne, i je mon

niekoho vdne zatkn.

Avak takto prepracovan l. 8 etickho kdexu kladie draz na transparentnos

konania. Obsahuje princp politickej, nboenskej, nrodnostnej a rasovej neutrality, tak ako

sa o om zmieujem v bode 1.3 tejto prce. Obsahuje tie prvky ochrany udskch prv

a slobd, ke zakazuje pouitie nsilia, priom vak berie do vahy oprvnen pouitie

nsilia a v tej istej vete upravuje pouitie donucovacch prostriedkov, ke uvdza, e

donucovacie prostriedky pouva iba za podmienok a spsobom stanovenm zkonom..

Pjde zjavne o pouitie donucovacch prostriedkov poda Zkona o policajnom zbore .

171/1998 Zb. v znen neskorch predpisov.

Pvodn Etick kdex prslunka PZ mal len 8 lnkov. K jeho rozreniu dolo

novelizovanm Etickho kdexu z dvodu innho boja proti korupcii o l. 9 a z dvodu

jeho uplatnenia v praxi l. 10 a 11 Etickho kdexu.

___________________________________________________________________________

45 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

41

3.9 lnok 9 Etickho kdexu prslunka PZ

Policajt sa mimo svojej sluobnej innosti vedome nestka s osobami, o ktorch by

vzhadom na okolnosti a na svoje osobn pomery, resp. svoje sluobn zaradenie vedie mal

alebo mohol, e s osobami spojenmi s pchanm zvanej trestnej innosti. Toto sa

nevzahuje na innos policajtov, ak ide o dleit zujem sluby, a innos policajtov

operatvnych sluieb Policajnho zboru, pokia tto svis s plnenm loh policajnho zboru,

naprklad vyuvanie osb konajcich v prospech Policajnho zboru. Sluobn styky policajta

s transparentn. 46

lnok 9 Etickho kdexu prslunka PZ upravuje konanie policajta v skrom, teda

mimo sluobnej innosti, kedy vyaduje, aby sa nestkal s osobami o ktorch ba vedie mal

alebo mohol, e s osobami spojenmi s pchanm trestnej innosti.

Formulcia vedie mal alebo mohol je zjavne prevzat z kontrukcie subjektvnej

strnky trestnho inu spchanho z nedbanlivosti. Odvolva sa na okolnosti, osobn pomery

a sluobn zaradenie z tchto zdrojov by policajt mal s istotou rozpozna, i ide o osobu

spojen s pchanm trestnej innosti.

lnku 9 mono vytkn, e neriei prbuzensk, rodinn i im na rove postaven

vzahy k takmto osobm. Pretoe napr. Trestn poriadok priznva v takomto prpade prvo

odoprie vpove. Problematick je tie preukzanie, i vzhadom na okolnosti, osobn

pomery a sluobn zaradenie policajt vie o tom, e ide o osobu spojen s pchanm trestnej

innosti. Tu sa nerozliuje, o ak trestn innos ide, ani i ide o trestn innos zvanho

charakteru alebo niieho stupa nebezpenosti pre spolonos.

Hoci formulcia l. 9 vychdza z kontrukcie nedbanlivostnho trestnho inu,

opomna fakt, e trestn in je spchan z nedbanlivosti, ak pchate nevedel, e svojm

konanm me tak poruenie alebo ohrozenie spsobi , .... ale vedie mal a mohol. Tu l. 9

etickho kdexu vychdza z predpokladu, e policajt vie, e sa stka s takouto osobou, alebo

ak o tom nevie, kladie mu za vinu fakt, e vzhadom na osobn pomery, okolnosti alebo

sluobn zaradenie o tom vedie mohol.

___________________________________________________________________________

46, 47 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

42

Mylienka vychdza z toho, e policajt by sa nemal stretva s osobami, ktor s

spojen s pchanm trestnej innosti, aby sm nenapomhal trestnej innosti, nemal z nej

prospech, alebo aby sm trestn innos nepchal. Mysl sa tie na ochranu dobrho mena

Policajnho zboru, lojalitu a dveru verejnosti voi prslunkom PZ. Avak ak chceme, aby

bolo nejak pravidlo repektovan a aby bolo mon ho v praxi uplatni a jeho

nedodriavanie sankcionova, takto pravidlo mus by najm jasn a zrozumiten.

Diskutabiln je, ako me policajt vzhadom na okolnosti vedie, e sa jedn o osobu

spojen s pchanm trestnej innosti? Slovn spojenie osobn pomery pripa irok

vklad. Kto posdi ak s osobn pomery policajta a i z tchto osobnch pomerov vie, e sa

stka s osobami spojenmi s pchanm trestnej innosti?

Zjavne si interpretcia l. 9 Etickho kdexu si vyaduje rozsiahlu diskusiu. Styk

s osobami spojenmi s pchanm trestnej innosti sa pripa logicky len pri plnen loh

Policajnho zboru, ak ide o dleit zujem sluby, a innos policajtov operatvnych sluieb

Policajnho zboru.

Nad rmec l. 9 je veta: Sluobn styky policajta s transparentn. Obsahovo by skr

patrila k l. 7 Etickho kdexu prslunka policajnho zboru, ktor sa zaober vzahmi

policajta dovntra Policajnho zboru, smerom k inm policajtom.

3.10 lnok 10 a lnok 11 Etickho kdexu prslunka PZ

Nadriaden db na to, aby jeho podriaden boli na sluobn innos primerane

pripraven. Vytvra priazniv socilnu-psychologick atmosfru a pracovn podmienky pre

vkon sluby svojich podriadench a podporuje ich alie vzdelvanie. 48

Nadriaden stimuluje a podporuje etick sprvanie svojich podriadench, vyaduje

od nich dodriavanie etickho kdexu a sm je im v jeho dodriavan prkladom. 49

Vo svojich poslednch dvoch lnkoch riei Etick kdex implementciu etickch

pravidiel do praxe, vytvorenie priaznivho pracovnho prostredia.

____________________________________________________________________________________________________ 48, 49 Nariadenie ministra vntra SR .3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru, 2002

43

Prvo na priazniv pracovn podmienky pre vkon sluby a prvo na alie

vzdelvanie je zakotven v 48 ods. 1 psm. a) c) Zkona . 73/1998 Zb. o ttnej slube

prslunkov PZ v znen neskorch predpisov. Policajt m prvo na podmienky nevyhnutn

na riadny vkon ttnej sluby, na sluobn plat a platov postup v ttnej slube poda tohto

zkona, na prehlbovanie kvalifikcie. 50

K implementcii etickho kdexu v rznych ttoch Eurpy sa zvolili rzne prstupy.

V Nemecku boli vykolen pracovnci trneri, ktor alej organizovali pracovn besedy

v kadej policajnej jednotke. V podmienkach PZ SR bol zvolen prstup, kedy tto innos

le na pleciach nadriadench policajtov. Etick kdex nestanovuje nadriadenmu povinnos

oboznmi podriadench s etickm kdexom. Tto povinnos je obsahom l. 2 Nariadenia

Ministra vntra SR . 3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru: Ukladm

nadriadenm oboznmi podriadench prslunkov Policajnho zboru s etickm kdexom

prslunka Policajnho zboru 51

Ani citovan nariadenie, ani Etick kdex prslunka PZ neustanovuje, akm

spsobom m nadriaden policajt oboznamova podriadench policajtov s obsahom etickho

kdexu. Teda me tak urobi vyvesenm Etickho kdexu na nstenku, alebo rozoberanm

jednotlivch lnkov etickho kdexu na pracovnej porade, napr. raz mesane. Etick kdex

v l. 11 vak vyaduje, aby nadriaden stimuloval a podporoval etick sprvanie svojich

podriadench a sm bol v dodriavan Etickho kdexu prkladom. Optovne absentuj

mechanizmy, akmi m by podporovan etick sprvanie podriadench a ako bude

vykonvan kontrola dodriavania Etickho kdexu.

___________________________________________________________________________ 50 Zkon o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru . 73/1998 Z. z. v znen n.p 51 l. 2 Nariadenia Ministra vntra SR . 3/2002 o etickom kdexe prslunka Policajnho zboru

44

4. Sankcie za poruenie etickho kdexu

Napriek tomu, e etick kdex prslunka Policajnho zboru je internou normou, jeho

dodriavanie je upraven veobecne zvznm prvnym predpisom a to Zkonom

o Policajnom zbore . 171/1993 Z. z. v ustanoven 8 .. Pri vykonvan sluobnej innosti je

policajt povinn dodriava etick kdex polic