Európsky parlament2019 – 2024

Výbor pre hospodárske a menové veci

2020/0805(NLE)

6.11.2020

NÁVRH SPRÁVYo odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky(N9-0055/2020 – C9-0331/2020 – 2020/0805(NLE))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Irene Triangli

PR\1217582SK.docx PE659.084v01-00

SK Zjednotení v rozmanitosti SK

PR_NLE_MembersECB

OBSAH

strana

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU................................................3

PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS FRANKA ELDERSONA...............................................................5

PRÍLOHA 2: ODPOVEDE FRANKA ELDERSONA NA DOTAZNÍK..................................7

PE659.084v01-00 2/50 PR\1217582SK.docx

SK

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky(N9-0055/2020 – C9-0331/2020 – 2020/0805(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

– so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. októbra 2020 (N9-0055/2020)1,

– so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0331/2020),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ2,

– so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. septembra 2019 o odporúčaní Rady o vymenovaní prezidentky Európskej centrálnej banky3,

– so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. decembra 2019 o odporúčaniach Rady o vymenovaní dvoch členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky4,

– zo zreteľom na článok 130 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0000/2020),

A. keďže prostredníctvom listu zo 14. októbra 2020 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Franka Eldersona za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 15. decembra 2020;

B. keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci následne posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a požiadavku úplnej nezávislosti Európskej centrálnej banky podľa článku 130 uvedenej zmluvy; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomné otázky, ktoré mu boli adresované;

C. keďže tento výbor následne 9. novembra 2020 usporiadal vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne zodpovedal otázky, ktoré kládli členovia výboru;

D. keďže Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa skladá z členov 1 Ú. v. EÚ C ... /Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.2 Prijaté texty, P8_TA(2019)0211.3 Prijaté texty, P9_TA(2019)0008. 4 Prijaté texty, P9_TA(2019)0093 a P9_TA(2019)0094.

PR\1217582SK.docx 3/50 PE659.084v01-00

SK

Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a 19 guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro; keďže k dnešnému dňu sú všetci z nich muži;

E. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril nespokojnosť s postupom vymenovania členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a vyzval v tejto súvislosti na zlepšenie postupov; keďže Európsky parlament požiadal, aby v primeranej lehote dostal rodovo vyvážený zoznam obsahujúci aspoň dve mená;

F. keďže Európsky parlament zaujal 17. septembra 2019 kladné stanovisko k odporúčaniu Rady o vymenovaní Christine Lagardeovej za prvú prezidentku Európskej centrálnej banky;

G. keďže Európsky parlament zaujal 17. decembra 2019 kladné stanovisko k odporúčaniam Rady o vymenovaní Fabia Panettu a Isabel Schnabelovej za členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

H. keďže ženy stále nie sú v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky dostatočne zastúpené; keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezobrali túto požiadavku vážne, a vyzýva vnútroštátne inštitúcie a inštitúcie EÚ, aby sa pri budúcich nomináciách aktívne usilovali o dosiahnutie rodovej rovnováhy;

I. keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy;

1. [súhlasí/nesúhlasí] s odporúčaním Rady vymenovať Franka Eldersona za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (a požaduje stiahnutie odporúčania a predloženie nového);

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

PE659.084v01-00 4/50 PR\1217582SK.docx

SK

PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS FRANKA ELDERSONA

Osobné údaje

Meno: Frank EldersonNarodený: 18. mája 1970Stav: ženatý, manželka María Pilar Nosti Escanilla (2 deti)

Vzdelanie

■ Právnická fakulta Kolumbijskej univerzity, magisterské štúdium práva (New York, USA) (1994 – 1995)

■ Universidad de Zaragoza (Zaragoza, Španielsko) (1993 – 1994)■ Amsterdamská univerzita, holandské právo (Amsterdam, Holandsko) (1990 – 1994)■ Stredná škola S.P. Waltripa (Houston, USA) (1988 – 1989)■ Gymnázium Christelijk (Utrecht, Holandsko (1982 – 1988)

Odborná prax

■ Holandská centrálna banka (De Nederlandsche Bank NV)– Člen Výkonnej rady (od júla 2011) a od júla 2018 ako výkonný riaditeľ odboru

dohľadu zodpovedný za dohľad nad bankami, horizontálne funkcie a dohľad nad bezúhonnosťou a právne záležitosti

– Generálna rada (2008 – 2011)– Právne služby, riaditeľ divízie (2007 – 2011)– Bankový dohľad, vedúci oddelenia ABN AMRO (2006 – 2007)– Právne služby, vedúci oddelenia (2004 – 2006)– Právne služby, zástupca riaditeľa oddelenia (2001 – 2004)

■ Európska centrálna banka– Oddelenie inštitucionálneho práva, hlavný právny expert (2003)

■ Holandská centrálna banka (De Nederlandsche Bank NV)– Právne služby, právny expert (1999 – 2000) a hlavný právny expert (2000 – 2001)

■ Houthoff Advocaten & Notarissen, Amsterdam– Advokát (1995 – 1999)

Publikácie

Série článkov a príspevkov k niekoľkým knihám

Súvisiace pozície

■ Spolupredseda pracovnej skupiny pre klimatické riziká (TFCR) výboru BCBS (2020)■ Člen Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) (2018)

PR\1217582SK.docx 5/50 PE659.084v01-00

SK

■ Člen Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (ECB), Frankfurt (2018)■ Predseda centrálnych bánk a orgánov dohľadu siete pre ekologizáciu finančného systému

(NGFS) (2018)■ Predseda holandskej platformy pre udržateľné financovanie (2016)■ Predseda rady FEC (2016, podpredseda 2014 – 2016)

Vedľajšie pozície

■ Člen rady pre udržateľné trhy (SMC) (2019)■ Člen reflexnej rady holandskej prokuratúry (2019)■ Člen skupiny odborníkov na vysokej úrovni EÚ pre financovanie prechodu na

udržateľnosť (2019)■ Člen poradného výboru „Erazmovej platformy pre udržateľnú tvorbu hodnôt“,

Rotterdamská škola manažmentu, Erazmova univerzita, Rotterdam (2017)■ Člen poradného výboru pokročilého magisterského štúdia v odbore právo a

financie (Hazelhoff Center for Financial Law, Leiden University) (2016)■ Člen dozornej rady spoločnosti Vereniging Hendrick de Keyser (2015)■ Predseda rady Stichting Nederlands Vioolconcours (2016, člen rady od roku 2013)

Predchádzajúce súvisiace a vedľajšie pozície

■ Pozorovateľ skupiny odborníkov EÚ na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie (2017 – 2019)

■ Výkonný riaditeľ vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií (NRA) (2015 – 2018)

■ Člen Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) (2015 – 2018)■ Člen výboru pre riešenie krízových situácií (ResCo) Európskeho orgánu pre bankovníctvo

(EBA) (2015 – 2018)■ Predseda Národného fóra o platobnom systéme (NFPS) (2011 – 2014)■ Člen právneho výboru Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) (2000 – 2011,

okrem rokov 2006 – 2007)■ Člen rady guvernérov na základe predsedníctva Reading Behavior, Vrije Universiteit

Amsterdam (2015 – 2020)■ Predseda dozornej rady Holandskej nadácie pre čítanie (2017 – 2020)■ Predseda správnej rady Holandskej nadácie pre čítanie (2015 – 2017)■ Člen holandskej investičnej inštitúcie (Platforma NLII) (2015 – 2018)■ Člen študijnej spoločnosti pre ekonomickú politiku (SEP) (2016 – 2018)■ Člen poradného výboru magisterského štúdia v odbore právo a ekonómia, Právnická

fakulta Univerzity v Utrechte (2011 – 2015)■ Člen dozornej rady predsedníctva Finančnej infraštruktúry a systémového rizika na

Tilburgskej univerzite (2012 – 2014)Člen dozornej rady nadácie Stichting Geld- en Bankmuseum (2012 – 2014)

PE659.084v01-00 6/50 PR\1217582SK.docx

SK

PRÍLOHA 2: ODPOVEDE FRANKA ELDERSONA NA DOTAZNÍK

A. Osobné informácie a  informácie týkajúce sa profesijného života

1. Vyzdvihnite hlavné aspekty svojich profesionálnych zručností v menových, vo finančných a v obchodných záležitostiach a hlavné aspekty svojich európskych a medzinárodných skúseností.

Ako vyštudovaný právnik (Amsterdamská univerzita, Univerzita v Zaragoze a Kolumbijská univerzita) som v roku 1999 nastúpil do Holandskej centrálnej banky (De Nederlandsche Bank – DNB) po štyroch rokoch práce ako advokát so špecializáciou na európske právo hospodárskej súťaže. Predtým, ako som bol v roku 2011 vymenovaný za člena Výkonnej rady DNB, som pôsobil na rôznych manažérskych pozíciách pre bankový dohľad a právne záležitosti (aj ako hlavný právny poradca DNB). Takmer desaťročie som pôsobil ako člen právneho výboru ECB. Ako člen Výkonnej rady DNB som sa venoval riešeniu problémov v banke, platobným systémom a bankovkám, dohľadu nad dôchodkovými fondmi, IKT a ľudským zdrojom. V súčasnosti som zodpovedný za prudenciálny dohľad nad bankami, dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a právne záležitosti a pôsobím ako holandský člen Rady pre dohľad ECB.

Ako člen i) Výkonnej rady DNB viac ako deväť rokov, ii) Rady pre dohľad ECB, iii) Bazilejského výboru pre bankový dohľad a predtým iv) Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií som získal skúsenosti a vedomosti v rámci širokej škály kritických oblastí pre ECB. V týchto pozíciách som bol svedkom niekoľkých kríz, ako sú veľká finančná kríza, európska dlhová kríza a teraz, samozrejme, kríza spôsobená pandémiou COVID-19, a prispel som k formulovaniu politických reakcií.

Ako spoluzakladateľ a predseda siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (NGFS) som pomohol NGFS rozvinúť sa do skutočne globálnej iniciatívy s členstvom 75 centrálnych bánk a orgánov prudenciálneho dohľadu vrátane ECB a 13 pozorovateľov vrátane MMF, Svetovej banky a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS). Posledným úspechom NGFS sú publikácie o analýzach klimatických scenárov pre centrálne banky a orgány dohľadu a príručka pre orgány dohľadu o tom, ako integrovať klimatické a environmentálne riziká do prudenciálneho dohľadu. Spolupredsedám aj pracovnej skupine Bazilejského výboru pre bankový dohľad pre finančné riziká spojené s klímou (TFCR).

2. Máte nejaké obchodné alebo finančné záujmy alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s výkonom vašich budúcich úloh? Existujú akékoľvek iné významné

PR\1217582SK.docx 7/50 PE659.084v01-00

SK

osobné alebo iné faktory, ktoré by mal Parlament zohľadniť pri posudzovaní vašej nominácie?

Nie, ako je zdôraznené aj v mojom vyhlásení o záujmoch, ktoré je v súlade s požiadavkami Jednotného kódexu správania ECB uverejnené na webovom sídle bankového dohľadu ECB.

3. Akými hlavnými cieľmi sa budete riadiť počas svojho mandátu v Európskej centrálnej banke?

Je dôležité, aby sa všetky európske inštitúcie vrátane ECB v súlade so svojím vlastným mandátom usilovali o zabezpečenie stability a prosperity v celej Európe. Vykonávaním svojho mandátu zohráva ECB ústrednú úlohu pri podpore úspechu hospodárskej a menovej únie v Európe. Mojím prvým cieľom by bolo zabezpečiť, aby ECB plnila svoj mandát stanovený v zmluvách o EÚ. Z krátkodobého hľadiska by mojím cieľom bolo zabezpečiť, aby ECB robila, čo môže, tak dlho, ako to bude potrebné, aby v rámci svojho mandátu udržala cenovú stabilitu na prekonanie súčasnej krízy COVID-19. Mojím druhým cieľom by bolo zabezpečiť, aby sa dlhodobé výzvy, ako sú zmena klímy, digitalizácia a inovácie, primerane a včas riešili. Mojím tretím cieľom by bolo aktívne podporovať výhody eura a obhajovať úplnejšiu hospodársku a menovú úniu. Patrí sem najmä dobudovanie bankovej únie európskym systémom ochrany vkladov a podpora skutočnej únie kapitálových trhov. Mojím posledným cieľom by bolo prispieť k jasnej komunikácii o politických rozhodnutiach ECB a k čo najotvorenejšiemu dialógu so zainteresovanými stranami ECB.

B. Menová politika ECB

4. Ako by podľa vás mala ECB vykonávať svoju menovú politiku v súčasných makroekonomických podmienkach? Ako vnímate výkon ECB z hľadiska plnenia jej hlavného cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability?

V zmluve je cenová stabilita jasne stanovená ako hlavný mandát ECB. Zmluva však neposkytuje presnú definíciu toho, čo sa myslí pod cenovou stabilitou. V roku 1998 Rada guvernérov ECB definovala cenovú stabilitu ako medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) pre eurozónu pod 2 %. Po preskúmaní svojej stratégie v roku 2003 Rada guvernérov objasnila, že sa zameriava na udržanie miery inflácie v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej k 2 %.

ECB bola úspešná pri plnení svojho cieľa cenovej stability a priemerná inflácia HICP sa od roku 1999 pohybovala zhruba v súlade s inflačným cieľom Rady guvernérov. Zároveň za posledné desaťročie inflácia klesla a následne sa vytrvalo pohybovala pod cieľom Rady guvernérov. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa v záväzku Rady guvernérov zamerať sa na symetriu svojich inflačných cieľov objasnilo, že príliš nízka inflácia môže byť pre tvorcov menovej politiky rovnako znepokojujúca ako príliš vysoká inflácia. Vypuknutie krízy COVID-19 predstavuje ďalšiu výzvu a ECB bola veľmi rozhodujúca pri rýchlom prijímaní opatrení menovej politiky na zmiernenie ekonomických dôsledkov krízy a jej rizík pre

PE659.084v01-00 8/50 PR\1217582SK.docx

SK

cenovú stabilitu.

Podľa môjho hodnotenia sú aktuálne platné opatrenia menovej politiky, najmä balík opatrení prijatých od marca v reakcii na pandémiu COVID-19, účinné pri zachovaní priaznivých podmienok financovania pre všetky sektory a jurisdikcie v celej eurozóne a poskytujú rozhodujúcu podporu na oživenie hospodárstva a na zabezpečenie strednodobej cenovej stability. Opatrenia zavedené od marca prispeli k úspešnej stabilizácii finančných trhov a k zmierneniu postoja menovej politiky a pomohli čeliť podstatnému zníženiu inflačného výhľadu spôsobenému pandémiou. Tým sa zaistí, aby všetky sektory vrátane firiem, domácností a vlád mohli za týchto zložitých okolností naďalej využívať akomodačné finančné podmienky.

Na záver by som rád poznamenal, že preskúmanie stratégie ECB stále prebieha a okrem mnohých ďalších otázok bude hodnotiť definíciu cenovej stability a inflačný cieľ Rady guvernérov a nástroje, ktoré ju môžu v priebehu času podporovať. Kľúčom k zaisteniu toho, aby ECB čo najlepšie plnila svoj mandát, je dôkladná analýza a diskusia o rôznych nástrojoch, ktoré doteraz ECB zaviedla. Zahŕňa to najmä hodnotenie ich účinkov, a to zamýšľaných, ako aj neúmyselných.

5. Ako vo všeobecnosti vnímate spôsob, akým sa v minulosti prijímali rozhodnutia v oblasti menovej politiky? Myslíte si, že by sa to malo zmeniť, a ak áno, ako? Čo považujete za najvážnejšie riziká a problémy, ktorým čelí ECB?

Rozhodnutia Rady guvernérov v oblasti menovej politiky sú založené na makroekonomických, menových a finančných údajoch a na dôkladných analýzach vykonaných ECB a zamestnancami Eurosystému. Kľúčovou zložkou rozhodovacieho procesu sú štvrťročné prognózy vypracované ECB a zamestnancami Eurosystému. Poskytujú dôkladné hodnotenie výhľadu rastu a inflácie a rizík spojených s týmto výhľadom.

Pri hodnotení rôznych možností politiky je rozhodujúca kombinácia kvantitatívnej analýzy a použitia ekonomických modelov. Tento proces založený na údajoch takisto umožňuje Rade guvernérov prijímať rozhodnutia, ktorým zároveň dobre porozumejú účastníci trhu. Rada guvernérov by mala v tejto praxi pokračovať a súčasne zabezpečiť, aby jej analytický súbor nástrojov zostal vhodný na daný účel v rozvíjajúcom sa makroekonomickom a finančnom prostredí. Zároveň je potrebné uznať, že výzvy zajtrajška sa budú pravdepodobne líšiť od výziev, ktorým čelíme dnes. Preto podporujem, aby prebiehajúce preskúmanie stratégie zahŕňalo okrem iných záujmových tém aj posúdenie medzier v znalostiach v hlavných modeloch používaných pri rozhodovaní o menovej politike s cieľom zlepšiť pochopenie fungovania ekonomiky na podporu mandátu ECB. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na zložitosť našich moderných ekonomík budú výhľady rastu a inflácie vždy podliehať značnej neistote a nemôžu ich presne riadiť tvorcovia hospodárskej politiky vrátane centrálnych bánk.

V tejto súvislosti je prinajmenšom rovnako dôležité, aby Rada guvernérov prijímala rozhodnutia, ktorým dobre porozumie širšie publikum európskych občanov. Mala by naďalej

PR\1217582SK.docx 9/50 PE659.084v01-00

SK

pozorne načrtávať, ako sa rôzne úvahy premietajú do jej rozhodnutí o menovej politike a do jej posúdenia proporcionality na nasadenie konkrétneho súboru nástrojov menovej politiky. Je kľúčové, aby ECB neprestajne hodnotila, ako jej opatrenia menovej politiky dosahujú zamýšľaný účel, sú porovnateľné s rizikom pre cieľ cenovej stability a primerané ich uskutočňovaniu. Napokon, aby Rada guvernérov obohatila svoje rokovania o menovej politike, mala by do svojho hodnotenia naďalej začleňovať ekonomické úvahy a obavy občanov, ktoré je možné identifikovať napríklad pri podujatiach zameraných na počúvanie, aké sa práve konajú v rámci strategického preskúmania.

Súčasná pandémia COVID-19 a jej makroekonomické dôsledky predstavujú pre ECB a pre Európsku úniu ako celok pretrvávajúcu výzvu. ECB by mala naďalej využívať všetky svoje nástroje na zabezpečenie toho, aby podmienky financovania zostali priaznivé na podporu oživenia hospodárstva a na potlačenie nepriaznivého vplyvu pandémie na predpokladaný vývoj inflácie.

ECB zároveň čelí strednodobým až dlhodobým výzvam, od návrhu menovej politiky a digitálnej meny centrálnej banky až po zmenu klímy. Toto sú niektoré z tém prebiehajúceho preskúmania stratégie a ja sa teším na účasť na týchto diskusiách.

6. Ako hodnotíte vplyv nízkych úrokových sadzieb?

Nízke úrokové sadzby je potrebné hodnotiť v kontexte pretrvávajúcich demografických zmien, globálnych nadmerných úspor a spomalenia rastu produktivity. Tento vývoj prispel k poklesu rovnovážnej úrokovej miery za posledné desaťročia vo vyspelých ekonomikách. Menová politika odzrkadľuje tento vývoj v rovnovážnej úrokovej sadzbe a v posledných rokoch poskytovala významnú politickú podporu ekonomike s cieľom zabezpečiť, aby inflácia silno konvergovala k cieľu ECB.

Pretrvávajúce prostredie nízkych úrokových sadzieb v kombinácii s nasadením neštandardných nástrojov menovej politiky takisto vyvolalo obavy z nepriaznivých vedľajších účinkov menovej politiky. Uvedené vedľajšie účinky súvisia s potenciálnou dezintermediáciou na finančných trhoch, nadmernou závislosťou od financovania centrálnou bankou, kompresiou úrokových marží s možnými dosahmi na ziskovosť banky, nadmerným riskovaním, nesprávnym pridelením zdrojov a distribučnými účinkami. Mnoho z týchto vedľajších účinkov súvisí aj s dlhodobým používaním akomodačnej štandardnej úrokovej politiky. Vzhľadom na priame intervencie na finančných trhoch a vplyv rozširovania súvahy centrálnych bánk však môžu byť vedľajšie účinky neštandardných nástrojov menovej politiky v praxi dôležitejšie ako vedľajšie účinky spojené s konvenčnou menovou politikou.

Celkovo existujú jasné dôkazy o tom, že občania eurozóny majú naďalej prospech z nízkych úrokových sadzieb. Opatrenia menovej politiky ECB od roku 2014 mali podstatný vplyv na ekonomickú aktivitu. Viedlo to k väčšiemu počtu pracovných miest a vyšším mzdám, čo zvýšilo príjem domácností. Nižšie úrokové sadzby môžu viesť k nižšiemu úrokovému príjmu a dôchodkovému bohatstvu. Domácnosti zároveň nie sú iba sporiteľmi, ale aj dlžníkmi a investormi, a v tejto funkcii budú mať úžitok zo zníženia úrokových výdavkov

PE659.084v01-00 10/50 PR\1217582SK.docx

SK

(pri spotrebiteľských úveroch a hypotekárnych úveroch) a zlepšenia bohatstva domácností v dôsledku vyšších cien aktív vrátane cien nehnuteľností. Existujú značné dôkazy, že výhody prostredia s nízkou úrokovou sadzbou budú naďalej prevažovať nad negatívnymi vedľajšími účinkami. Napriek tomu, aj keď sa súhrnná bilancia prínosov a nákladov menovej politiky ukáže ako pozitívna, ECB to nezbavuje povinnosti naďalej pozorne sledovať vplyv svojich opatrení menovej politiky prostredníctvom konkrétnych transmisných kanálov a sektorov. Podľa zásady proporcionality sa vyžaduje, aby sa ECB pri výkone svojho mandátu rozhodla pre súbor nástrojov, ktoré jej umožnia plniť svoj mandát a zároveň mať najmenej vedľajších účinkov. Keďže sa účinnosť a vedľajšie účinky opatrení môžu časom meniť, malo by sa to priebežne vyhodnocovať.

Rozhodnutia zo septembra 2019 ukázali, že Rada guvernérov je v strehu pred možnými vedľajšími účinkami a je pripravená v prípade potreby reagovať. S cieľom zmierniť vedľajšie účinky negatívnej úrokovej politiky ECB pri vysokej úrovni nadmernej likvidity prijala Rada guvernérov dvojstupňový systém na podporu transmisie svojej menovej politiky.

7. Čo si myslíte o reakcii menovej politiky ECB na krízu COVID-19? Mal by mať podľa vášho názoru núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP) trvalejší charakter?

Zatiaľ čo hlavným nástrojom na zmiernenie hospodárskych účinkov krízy COVID-19 je fiškálna politika, opatrenia menovej politiky, ktoré ECB prijala od marca, zohrali kľúčovú úlohu pri stabilizácii trhov, ochrane poskytovania úverov a podpore oživenia. Toto zase zaručuje strednodobú cenovú stabilitu v súlade s mandátom ECB.

Vplyv opatrení ECB na podmienky financovania v ekonomike má stabilizačný vplyv na makroekonomický vývoj: investície menej klesajú a pracovné miesta sú zachované. Bez týchto opatrení, ktoré by dopĺňali opatrenia prijaté vnútroštátnymi vládami a inými európskymi inštitúciami, by eurozóna čelila oveľa horšiemu výhľadu rastu a inflácie, sprevádzanému vyššími pravdepodobnými rizikami.

Keď na začiatku roka pandémia zasiahla ekonomiku eurozóny, ECB spustila núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP) s cieľom stabilizovať trhy a podporiť ekonomiku eurozóny v týchto náročných časoch. PEPP je nástroj, ktorý je dočasný, cielený a primeraný účelu stabilizácie trhov a podpory hospodárstva eurozóny v týchto náročných časoch. Na splnenie svojich cieľov ako núdzového nástroja bol program PEPP navrhnutý s väčšou flexibilitou v čase, na trhoch a v rôznych jurisdikciách v porovnaní s existujúcim programom nákupu aktív (APP) ECB. Flexibilita PEPP bola rozhodujúca pre stabilizáciu finančných trhov v súvislosti s pandémiou.

Jeho dočasná povaha sa odráža v horizonte nákupov čistých aktív v rámci PEPP, ktorý podľa Rady guvernérov v každom prípade potrvá, kým nerozhodne, že fáza krízy COVID-19 sa skončila. PEPP bol navyše navrhnutý cielene tak, aby reagoval na konkrétny šok a súvisiace riziká, ktorým eurozóna počas pandémie čelí. Kalibrácia PEPP preto priamo súvisí s vývojom pandémie a jej dôsledkami na transmisiu menovej politiky a hospodársky výhľad,

PR\1217582SK.docx 11/50 PE659.084v01-00

SK

ako uviedla Rada guvernérov.

8. Ako vidíte vývoj menovej politiky na nulovej dolnej hranici?

Realizácia menovej politiky, keď sú kľúčové sadzby politiky blízko efektívnej dolnej hranice, je určite náročnejšia. Potom, čo úrokové sadzby po finančnej kríze dosiahli úrovne blízke nule, však ECB dokázala poskytnúť viac stimulov prostredníctvom bilančných politík, predbežného usmerňovania a politík negatívnych úrokových sadzieb. Tieto nástroje sa považovali za nekonvenčné, pretože centrálnym bankám chýbali skúsenosti s ich používaním, ale ukázali sa ako účinné pri poskytovaní ďalších riešení politiky pre ekonomiku.

Zatiaľ čo ECB získala značné skúsenosti s nástrojmi na poskytovanie riešení politiky v blízkosti efektívnej dolnej hranice, naďalej podlieha vyššej miere neistoty ako konvenčná úroková politika. Týka sa to napríklad pozorovania, že vplyv týchto nástrojov závisí od prevažujúcich makroekonomických a finančných okolností, a môže sa teda časom meniť, a to z hľadiska ich účinnosti, ako aj z hľadiska možných vedľajších účinkov. Vyžaduje si to dôkladné sledovanie a nepretržitú aktualizáciu rozsahu, v ktorom zostanú intervencie menovej politiky naďalej primerané. V tejto súvislosti vítam, že skúsenosti a poučenie získané prostredníctvom neštandardných nástrojov menovej politiky sú dôležitým prvkom preskúmania stratégie.

9. Aký je z vášho pohľadu dosah a vedľajšie účinky nákupu aktív? Aké sú podľa vášho názoru riziká a výhody spojené s programom nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP)? Ako zabezpečíte transparentnosť vykonávania programu nákupu aktív (APP)?

Programy ECB na nákup aktív vrátane programov APP a PEPP sa osvedčili ako veľmi účinné pri uľahčovaní finančných podmienok. Svojím vplyvom na finančné podmienky mali nákupy aktív zásadný pozitívny vplyv na ekonomiku a trh práce. Analýzy ECB navyše naznačujú, že inflácia je vyššia, ako by bola pri absencii nákupu aktív, hoci inflácia je stále nižšia ako inflačný cieľ Rady guvernérov.

Opatrenia menovej politiky môžu mať takisto vedľajšie účinky, najmä na ceny finančných aktív, banky, iné finančné inštitúcie, závislosť od financovania centrálnou bankou, alokáciu zdrojov, trhy s bývaním a finančné pozície domácností. Takéto vedľajšie účinky sa môžu prejaviť tým dlhšie, čím dlhšie sú opatrenia zavedené a čím intenzívnejšie sa používajú. Je preto dôležité pokračovať v monitorovaní vývoja týchto možných vedľajších účinkov a zabezpečiť, aby neprevažovali expanzívny dosah opatrení ECB na ekonomiku.

Akomodačná menová politika všeobecne stimuluje finančných investorov a sprostredkovateľov k prechodu na rizikovejšie aktíva vrátane poskytovania väčšieho úveru domácnostiam a firmám. Toto je zamýšľaný efekt menovej politiky (často označovaný ako kanál vyváženia portfólia), pretože to znamená, že menový stimul sa prenáša do sektorov, ktoré nedržia ani nevydávajú akceptovateľné cenné papiere, a preto im priamo nevyplývajú výhody z nákupných programov. Ak sa však nadmerne riskuje, môže to prispieť k zvýšeniu

PE659.084v01-00 12/50 PR\1217582SK.docx

SK

rizík finančnej stability. Menová politika, a najmä nákupy aktív, by takisto mohli ovplyvniť fungovanie trhu narušením tvorby cien dlhopisov z východiskových základov a ovplyvnením podmienok likvidity v niektorých segmentoch trhu. Analýzy zatiaľ naznačujú, že tvorba cien na trhoch so štátnymi dlhopismi v eurozóne zostala zväčša nedotknutá a že nákupy v skutočnosti podporovali fungovanie trhu v čase silného stresu.

Pokiaľ ide o CSPP, jasnou výhodou je podpora, ktorú tieto nákupy poskytli nákladom na financovanie spoločností, a teda podnikovým investíciám a reálnej ekonomike. Malo to pozitívne vedľajšie účinky aj na podmienky financovania pre všetky spoločnosti v eurozóne vrátane tých, ktoré sa pri svojom financovaní nespoliehajú na kapitálové trhy, ako sú malé a stredné podniky (MSP).

Zároveň je dôležité veľmi dôsledne a nepretržite sledovať riziká spojené s programami nákupu aktív. Riziká by sa mali riadiť tak, aby sa udržali na úrovniach, ktoré neohrozujú súvahu ECB, a tým chránia jej schopnosť plniť svoj mandát.

Transparentnosť napokon zohrala v APP a PEPP ústrednú úlohu tým, že účastníkom trhu umožnila lepšie porozumieť, ako sa programy realizujú. Pravidelné zverejňovanie informácií o nákupoch a podieloch APP a PEPP na webovom sídle ECB je preto prvoradé.

10. Čo najviac očakávate od preskúmania rámca menovej politiky ECB? Aké sú hlavné výzvy preskúmania? Mala by ECB predefinovať svoju kvantitatívnu definíciu cieľa cenovej stability a akým spôsobom? Čo si v tejto súvislosti myslíte o rozhodnutí Fedu z augusta 2020?

Preskúmanie menovej stratégie ECB, ktoré sa nečakane oneskorilo z dôvodu pandémie COVID-19, sa obnovilo a bude dôležitým zameraním v nadchádzajúcom roku. Očakávam rozsiahlu a otvorenú diskusiu, ktorá bude zahŕňať aj to, ako môžu úvahy ako finančná stabilita a zmena klímy ovplyvniť cenovú stabilitu v strednodobom horizonte.

Proces preskúmania je rozdelený do sledu diskusií v rámci Rady guvernérov, ktoré sú podporené seminármi pripravenými zamestnancami Eurosystému, pričom sa zohľadňujú názory ostatných zainteresovaných strán. V tejto súvislosti sa domnievam, že príspevok Európskeho parlamentu je obzvlášť dôležitý, a vítam skutočnosť, že prezident ECB súhlasil s užšou interakciou v rámci preskúmania stratégie ECB a zabezpečením toho, aby pravidelné dialógy medzi ECB a Európskym parlamentom zohrávali kľúčovú úlohu.

Semináre Rady guvernérov budú podporované podrobnými prípravnými prácami, ktoré sa uskutočnia na základe desiatich špecializovaných pracovných postupov Eurosystému. Pracovné postupy zahŕňajú širokú škálu tém: meranie inflácie, cieľ cenovej stability ECB, modelovanie v rámci Eurosystému, globalizácia, digitalizácia, zmena klímy, finančná stabilita a makroprudenciálna politika, nebankové finančné sprostredkovanie, komunikácia a interakcia medzi menovou politikou a fiškálnou politikou.

Cieľom preskúmania stratégie ECB je zabezpečiť, aby stratégia menovej politiky ECB bola

PR\1217582SK.docx 13/50 PE659.084v01-00

SK

stabilná a vhodná na daný účel, a to dnes, ako aj v budúcnosti.

Presná definícia nášho primárneho cieľa bude veľmi dôležitá pri preskúmaní stratégie. Pri hľadaní cenovej stability je nevyhnutná jasná formulácia toho, o čo sa snaží Rada guvernérov. To takisto uľahčuje transparentnosť a zodpovednosť za prijaté rozhodnutia menovej politiky.

Na základe prebiehajúceho preskúmania stratégie by bolo predčasné vyvodzovať závery o tejto otázke, ako aj o všetkých jej aspektoch.

Napokon, nedávno revidované vyhlásenie o dlhodobejších cieľoch a stratégii menovej politiky Fedu načrtáva nový strategický rámec, ktorý obsahuje významné zmeny týkajúce sa oboch strán dvojitého mandátu Fedu – maximálna zamestnanosť a cenová stabilita. S veľkým záujmom som vzal na vedomie hodnotenie Fedu a teším sa na účasť na preskúmaní stratégie ECB. Mal by som poznamenať, že v rámci svojho mandátu ECB vykonáva svoje vlastné, nezávislé preskúmanie, a preskúmanie stratégií iných centrálnych bánk (vrátane Fedu) by sa nemalo považovať za priame dôsledky pre stratégiu ECB.

11. Ako hodnotíte súčasné pochopenie dynamiky inflácie a hlavných faktorov ovplyvňujúcich pohyby inflácie v posledných rokoch? Myslíte si, že inflácia je v eurozóne podhodnotená z dôvodu neprimeraného podielu nákladov na bývanie v koši HICP? Žiadali by ste opätovné nastavenie koša?

Pochopenie dynamiky inflácie, ako aj hlavných faktorov inflácie a toho, ako sa vyvíjajú v priebehu času, je pre ECB zásadné. Pre tvorcov menovej politiky sa úplné pochopenie dynamiky inflácie ukázalo ako väčšia výzva než kedykoľvek predtým, pretože okrem menovej politiky vplýva na infláciu súčasne veľa iných faktorov. V tejto súvislosti musí byť ECB otvorená rôznym vysvetleniam nízkej inflácie, ktoré môžu byť zároveň veľmi dôležité, ale môžu si vyžadovať inú politickú reakciu.

Ako príklad uvediem správu o nízkej inflácii, ktorá bola zverejnená v roku 2016. Zvýrazňuje dva typy síl, ktoré formujú dynamiku inflácie. Po prvé, štrukturálne faktory, ktoré menia spôsob fungovania našej ekonomiky, môžu vysvetliť dlhodobejšie trendy inflácie. Patrí medzi ne predovšetkým globalizácia, klesajúca sila vyjednávania pracovnej sily, technologický pokrok a demografické trendy. Po druhé, šoky – buď na strane ponuky, alebo na strane dopytu – môžu ovplyvniť dynamiku inflácie rôznymi kanálmi.V súčasnosti je výzvou v pochopení inflácie meranie kratších a dlhodobejších vplyvov pandémie na infláciu, najmä na jadrovú infláciu.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) zostavený Eurostatom zaručuje, že všetky krajiny Európskej únie používajú rovnakú metodiku. Inflácia HICP predstavuje vysokokvalitný cenový index a v mnohých dimenziách si viedla dobre, ale nie je dokonalá. Preto vítam, že sa v priebehu rokov zaviedlo niekoľko zlepšení metodiky HICP a že preskúmanie stratégie ECB sa bude zaoberať aj otázkou merania inflácie. Zahrnutie bývania vo vlastnom obydlí do výpočtov HICP na pokrytie všetkých výdavkov na spotrebu

PE659.084v01-00 14/50 PR\1217582SK.docx

SK

spojených s bývaním by mohlo byť potenciálnym dôležitým zlepšením, ktoré takisto lepšie zodpovedá tomu, ako európski občania prežívajú infláciu v ich každodennom živote.

Začlenenie bývania vo vlastnom obydlí však čelí technickým výzvam a nie je k dispozícii prvé najlepšie riešenie. Rád by som sa zapojil do preskúmania stratégie s cieľom vymeniť si názory na to, ako by bolo možné tieto výzvy vyriešiť.

V praxi, ako to naznačujú predbežné výpočty založené na experimentálnom ukazovateli bývania vo vlastnom obydlí, by jeho začlenenie do HICP malo na priemernú infláciu iba obmedzený vplyv.

12. Aký je váš názor na rôznorodosť menových podmienok a prístupu k úverom v eurozóne a na jej vplyv na jednotnú menovú politiku ECB, najmä v nadväznosti na trendy hospodárskych rozdielov vyvolané pandémiou COVID-19?

Zatiaľ čo vždy budú existovať určité rozdiely v podmienkach financovania medzi členskými štátmi eurozóny, ktoré odrážajú štrukturálne rozdiely a rozdiely v hospodárskom výhľade, po tom, čo kríza COVID-19 zasiahla hospodárstvo eurozóny, nastalo jasné riziko fragmentácie, ktorá by zvýšila rozdiely v takom rozsahu, že by to už nebolo v súlade s plynulou transmisiou akomodačnej menovej politiky ECB na všetky sektory a jurisdikcie.

Opatrenia zavedené od marca, najmä PEPP a TLTRO III, sú určené na podporu transmisie do všetkých sektorov a jurisdikcií hospodárstva eurozóny. Odhady naznačujú, že program PEPP spolu s dodatočným krytím programu APP vo výške 120 miliárd EUR, ktoré bolo oznámené v marci, mali významný vplyv na zníženie časovej prémie v desaťročnej rizikovej prirážke k štátnym dlhopisom eurozóny, ktorá je vo všeobecnosti dôležitou súčasťou dlhodobých úrokových sadzieb. Dosah sa v jednotlivých krajinách líšil, s podstatne výraznejším poklesom v krajinách, ktoré boli pandémiou najviac zasiahnuté.

Využitie v operáciách TLTRO III v júni a septembri (spolu takmer 1,5 bilióna EUR) bolo neočakávane vysoké a rozšírené. Podľa prieskumu poskytovania bankových úverov v eurozóne z októbra 2020 banky naznačili, že likvidita operácií TLTRO III výrazne podporuje ich poskytovanie, najmä firmám. Banky takisto naznačili, že operácie TLTRO majú pozitívny vplyv na ich likviditnú pozíciu a podmienky trhového financovania a zmierňujú dosah na podmienky ponúkané dlžníkom. Operácie TLTRO tak prispeli k jednotnejšej transmisii menovej politiky ECB.

Jednotnejšie zotavenie z krízy by podporilo účinnosť menovej politiky v eurozóne. Rada guvernérov prispôsobuje svoje rozhodnutia v oblasti menovej politiky vývoju hospodárstva v eurozóne ako celku, musí sa však takisto ubezpečiť, že jej menová politika sa pri výkone svojho mandátu v oblasti cenovej stability dotkne všetkých častí hospodárstva a všetkých jurisdikcií.

Pri hľadaní jednotnejšieho oživenia je nevyhnutná fiškálna politika. Napríklad plán obnovy Next Generation EU Európskej komisie bude hrať dôležitú úlohu pri pokuse o obnovenie

PR\1217582SK.docx 15/50 PE659.084v01-00

SK

rovnakých podmienok a pri podpore tých, ktorých pandémia najviac zasiahla.

Preto dôrazne vítam tento plán, ktorý posilní jednotný trh a vytvorí trvalé a prosperujúce oživenie a zároveň podporí zelené a digitálne priority EÚ.

13. Ako môže podľa vás ECB prispieť k hospodárskemu rastu, zelenej transformácii a plnej zamestnanosti a zároveň plne rešpektovať svoj hlavný cieľ, ktorým je udržanie cenovej stability? Je podľa vášho názoru možné prijať dodatočné opatrenia menovej politiky, ktoré by zlepšili priaznivé účinky na reálnu ekonomiku?

Ako je zakotvené v zmluve, primárnym cieľom ESCB je udržiavanie cenovej stability. „Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Spoločenstve so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva, ako sú vymedzené v článku 2.“ Je zrejmé, že menová politika môže hrať zásadnú úlohu pri podpore reálnej ekonomiky. V súčasnom prostredí, v ktorom je dopyt slabý a inflácia je pod úrovňami zodpovedajúcimi inflačným cieľom Rady guvernérov, je menová politika v skutočnosti kľúčom k podpore hospodárskeho rastu aj inflácie.

Podpora spotreby domácností a pevných investícií je rozhodujúcim transmisným mechanizmom menovej politiky na dosiahnutie cieľa cenovej stability. Existuje dostatok dôkazov o tom, že opatrenia menovej politiky prijaté od polovice roku 2014 mali podstatný vplyv na zamestnanosť, príjmy a rast.

Opatrenia prijaté od marca 2020 týkajúce sa nákupu aktív a parametrov operácií TLTRO navyše významne podporia oživenie hospodárstva a zmiernia najhoršie výsledky.

Prebiehajúce preskúmanie stratégie ECB poskytne príležitosť na lepšie pochopenie toho, ako by dlhodobejšie trendy mohli mať vplyv na premenné, ktoré pravidelne sledujeme, a do istej miery sa ich snažíme kontrolovať. Z týchto trendov sú určite významné demografická transformácia, rušivé technologické zmeny a globálne otepľovanie.

14. Do akej miery považujete riešenie problému zmeny klímy a ďalších otázok udržateľnosti za súčasť mandátu ECB? Čo si myslíte o vplyve politiky ECB na zmenu klímy? Mala by ECB podľa vášho názoru zosúladiť svoje nákupy aktív s cieľmi udržateľného rozvoja OSN a Parížskou dohodou o zmene klímy? Mali by byť programy ECB na nákup aktív v súlade s rámcom taxonómie EÚ? Akú úlohu by zohrávala ECB v sieti pre ekologizáciu finančného systému (NGFS)? Ako môže ECB v praxi implementovať kľúčové odporúčania obsiahlej správy NGFS „Výzva na akciu Zmena klímy ako zdroj finančného rizika“, ktoré sú adresované centrálnym bankám? Do akej miery podľa vášho názoru prispievajú zelené dlhopisy k dekarbonizácii a ako v tejto súvislosti hodnotíte nedávny výskum Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) (https://www.bis.org/publ/qtrpdf/r_qt2009c.pdf)?

Na urýchlenie prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo je nevyhnutné, aby vlády, centrálne banky, orgány dohľadu a finančné inštitúcie prijali rázne a rozhodné kroky. Všetky

PE659.084v01-00 16/50 PR\1217582SK.docx

SK

tieto subjekty majú osobitnú úlohu. Keďže ekonomika stále do veľkej miery závisí od fosílnych palív, je potrebná zásadná zmena smerovania. Vlády sú svojou politikou v oblasti klímy hnacou silou tejto zmeny smerovania. Európa už stojí na čele v oblasti opatrení týkajúcich sa klímy. Podpisom Parížskej dohody sa európske vlády zaviazali zintenzívniť politiky a investície potrebné pre udržateľnú nízkouhlíkovú budúcnosť. EÚ zaviedla svoju zelenú dohodu a odviedla vynikajúcu prácu zavedením taxonómie udržateľných činností podporujúcich transformáciu. EÚ napokon uskutočnila zásadné štrukturálne zmeny s cieľom obnoviť efektívne fungovanie trhu zavedením systému obchodovania s emisiami (ETS) a smernice o zverejňovaní nefinančných informácií (NFRD).

Aj keď chválim doterajšiu prácu EÚ, rád by som zdôraznil, že je stále potrebné vykonať veľký kus práce. Na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody je nevyhnutné smerovať k udržateľnému svetovému hospodárstvu oveľa rýchlejšie ako v súčasnosti. Dvoma kľúčovými faktormi, ktoré v súčasnosti brzdia transformáciu, sú jednak skutočnosť, že spoločnosti stále nemajú dostatočné finančné stimuly na znižovanie svojich emisií, a jednak to, že finanční sprostredkovatelia čelia výzvam v oblasti údajov s cieľom optimálne zohľadniť zmenu klímy pri prijímaní investičných rozhodnutí.

Zatiaľ čo vytváranie podmienok prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo je v prvom rade úlohou demokraticky zvolených vlád a cenová politika v oblasti uhlíka zostáva primárnym nástrojom, všetky zúčastnené strany majú pri energetickej transformácii osobitnú úlohu vrátane ECB. Východiskom pre úlohy ECB v oblasti dohľadu je hľadisko rizika. Orgány dohľadu už všeobecne uznali, že transformácia aj zmena podnebia sú zdrojmi finančných rizík, ktoré by sa mali riešiť a riadiť. Platí to nielen pre transformáciu a riziká spojené s klímou, ale aj pre širšie environmentálne a sociálne riziká.

Východiskovým bodom pre menovú úlohu ECB je jej cieľ cenovej stability. „Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability“, ECB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii. Tieto politiky zahŕňajú vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a politické priority zdôraznené EÚ vrátane zelenej dohody. Vzhľadom na ambície a záväzky EÚ je ECB povinná podporovať tieto politiky za predpokladu, že tak môže urobiť bez toho, aby bol dotknutý jej cieľ cenovej stability. Samozrejme, aj v tejto súvislosti musí ECB konať v súlade so zásadami proporcionality a inštitucionálnej rovnováhy. V tejto súvislosti sa domnievam, že existujú najmenej tri uhly, z ktorých je zmena klímy pre menovú politiku dôležitá.

Po prvé, zmena klímy a jej zmierňovanie bude čoraz viac ovplyvňovať kľúčové makroekonomické premenné pre výkon menovej politiky. Zmena klímy by navyše mohla mať vplyv na transmisné kanály menovej politiky. Môže si to vyžadovať, aby centrálne banky vrátane ECB aktualizovali svoje analytické nástroje pridaním klimatických rizík do svojich makroekonomických modelov, prognostických nástrojov a svojich operácií.

Po druhé, vzhľadom na zvýšenú prítomnosť ECB na finančných trhoch by ECB mala starostlivo posúdiť vplyv svojich neštandardných opatrení na ambíciu EÚ prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo. Návrh operácií TLTRO a programy nákupu aktív majú

PR\1217582SK.docx 17/50 PE659.084v01-00

SK

významné dôsledky pre alokáciu kapitálu v hospodárstve a je dôležité, aby tieto politiky boli „budúcim dôkazom“ bez toho, aby bola ohrozená účinnosť menovej politiky pri dosahovaní primárneho cieľa.

Bol by to dôležitý krok k uznaniu toho, že konanie v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva nemusí nevyhnutne znamenať, že ECB by mala za každých okolností striktne dodržiavať trhovú neutralitu, najmä v prípade zlyhania trhu, ako to nedávno zdôraznila členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová. ECB by navyše mohla preskúmať, ako je možné v rámci jej mandátu navrhnúť jej nástroje, ktoré prispejú k odblokovaniu investícií podporujúcich prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. V tomto ohľade je možné považovať za východisko súčasné politiky EÚ, ako sú smernice o zverejňovaní nefinančných informácií a taxonómia v oblasti udržateľných činností.

Po tretie, ECB by mala takisto primerane odrážať riziká spojené s klímou vo svojich rámcoch zmierňovania rizika a mala by byť transparentná vo svojich expozíciách v súlade s odporúčaniami NGFS. Pokiaľ ide o menové portfóliá, ECB sa do veľkej miery spolieha na názory ratingových agentúr na hodnotenie úverového rizika. Preto musí ECB s nimi spolupracovať, aby zistila, či sa v ich úsudku náležite zohľadnia riziká spojené so zmenou klímy. Pokiaľ si ECB a národné centrálne banky vytvárajú vlastné úverové hodnotenie, musia tak urobiť samy. Vzhľadom na rozsiahle aktivity ECB si dobre uvedomujem, že dostupnosť údajov je zásadná, ale náročná. To takisto zdôrazňuje význam smernice NFRD. Pokiaľ chýbajú príslušné údaje, ECB môže preskúmať, či môže hrať úlohu pri podpore zverejňovania údajov o zmene klímy jej protistranami, napríklad tak, že z tohto zverejnenia svojich protistrán urobí požiadavku účasti na operáciách menovej politiky. V tejto súvislosti mi dovoľte zopakovať bod, ktorý vzniesli sieť NGFS aj Eurosystém: zelená taxonómia, t.  j. taxonómia udržateľných činností vo vzťahu k zmene klímy, biodiverzite a iným environmentálnym cieľom, ako je napríklad ten, ktorý bol nedávno prijatý a ktorý sa v súčasnosti rozvíja v EÚ, je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo environmentálne klamlivej reklame a aby sa zabezpečilo, že produkty ako zelené dlhopisy budú efektívne prispievať k environmentálnym cieľom. V tejto súvislosti je takisto zásadná prebiehajúca práca Komisie na vývoji štandardu zelených dlhopisov s odkazom na taxonómiu EÚ. Na správne posúdenie expozície rizikám spojeným s klímou je však pre centrálne banky a orgány dohľadu najdôležitejšia taxonómia tých činností, ktoré sú najviac vystavené prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. V tejto súvislosti by som rád ocenil nedávny výskum Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), ktorým sa zavádza rámec pre zelené ratingy.

Na záver ma veľmi teší skutočnosť, že táto téma je neoddeliteľnou súčasťou prebiehajúceho preskúmania stratégie ECB, pričom dúfam, že k nemu budem môcť prispieť.

15. Akú úlohu by podľa vás mala ECB zohrávať, pokiaľ ide o virtuálne meny? Aké príležitosti a riziká vidíte v súvislosti s virtuálnymi aktívami? Aký je váš názor na digitálne meny centrálnych bánk a súvisiace riziká a výhody? Čo by ste považovali za vhodný regulačný rámec pre virtuálne meny (a najmä „stabilné kryptomeny“)? Mala by podľa vášho názoru ECB zaviesť digitálne euro? Ak áno, ako by to malo vyzerať a ako by ste

PE659.084v01-00 18/50 PR\1217582SK.docx

SK

reagovali na riziká, ktoré by mohli s takouto menou súvisieť, vrátane možných rizík bankových procesov a problémov súvisiacich s ochranou súkromia?

Kryptomeny0, ktoré nepredstavujú pohľadávku voči žiadnej entite, sú vo svojej podstate volatilné a nemajú vlastnosti peňazí. Aj keď tieto kryptomeny predstavujú riziká pre investorov a môžu sa použiť na nezákonné činnosti, v súčasnosti nepredstavujú významné riziko pre finančný systém EÚ alebo menovú stabilitu. ECB by mala pokračovať v monitorovaní kryptoaktív, aby bolo toto hodnotenie rizika aktuálne vzhľadom na vývoj na trhu.

Kryptomeny, ktoré si chcú udržať stabilnú hodnotu, odkazom na i) jednu fiat menu alebo ii) niekoľko fiat mien alebo jednu alebo niekoľko komodít alebo jednu alebo niekoľko kryptoaktív alebo kombináciu takýchto aktív známych ako tokeny elektronických peňazí a tokeny kryté aktívami, by sa podľa návrhu Európskej komisie na nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (MiCA) mohli teoreticky použiť ako platobné prostriedky a dokonca ako uchovávateľ hodnoty. Niektoré z týchto iniciatív zameraných na tokeny by navyše mohli rýchlo dosiahnuť globálnu stopu využitím existujúcich používateľských základní.

Tokeny elektronických peňazí alebo tokeny kryté aktívami, ktoré v rámci Únie alebo na globálnej úrovni nadobúdajú na význame, predstavujú príležitosti aj výzvy. Mohli by pomôcť prekonať nedostatky v rýchlosti a nákladoch na globálne cezhraničné platby. Zároveň môžu ohroziť menovú a finančnú stabilitu a zvrchovanosť, ovplyvniť bezpečnosť a efektívnosť platobných systémov a predstavovať množstvo ďalších problémov týkajúcich sa okrem iného prania špinavých peňazí/financovania terorizmu, hospodárskej súťaže, ochrany údajov a ochrany spotrebiteľa.

ECB by mala hrať úlohu pri zabezpečovaní toho, aby systémové tokeny kryté aktívami a tokeny elektronických peňazí neohrozovali strategickú autonómiu eurozóny a odolnosť platobného systému. Ako orgán dohľadu nad platobným systémom by ECB mala spolu s centrálnymi bankami eurozóny uplatňovať príslušné rámce dohľadu Eurosystému nad platobnými systémami, platobnými schémami a dohodami na zníženie rizika tokenov elektronických peňazí alebo tokenov krytých aktívami. ECB by okrem toho mala spolupracovať s EBA a príslušnými orgánmi a zúčastňovať sa na kolégiách významných tokenov krytých peniazmi alebo aktívami.

Vhodný regulačný rámec pre tokeny elektronických peňazí a tokeny kryté aktívami by sa mal inšpirovať zásadou „rovnaké podnikanie, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá“. Mal by zabezpečiť rovnaké podmienky tým, že sa na tokeny elektronických peňazí alebo tokeny kryté aktívami, ktoré sa môžu použiť ako platobné nástroje na všeobecné účely, budú vzťahovať rovnaké požiadavky. Rámec by mal ďalej zmierňovať akékoľvek riziká, ktoré tieto tokeny predstavujú, okrem iného pre finančnú stabilitu, menovú politiku a zvrchovanosť a ochranu spotrebiteľa. Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami je dobrým prvým krokom pri regulovaní kryptoaktív vrátane stablecoinov, na ktoré sa ešte nevzťahujú platné 0 Digitálne znázornenie hodnoty alebo práv, ktoré je možné prevádzať a elektronicky ukladať pomocou distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie.

PR\1217582SK.docx 19/50 PE659.084v01-00

SK

právne predpisy EÚ, pretože sa napríklad podľa smernice MiFID II nekvalifikujú ako finančný nástroj alebo ako elektronické peniaze podľa smernice EMD. Pomôže takisto vyhnúť sa arbitráži medzi jurisdikciami EÚ. ECB takisto práve zverejnila nový rámec pre dohľad nad elektronickými platobnými nástrojmi, systémami a mechanizmami na verejné konzultácie, takzvaný rámec PISA. Cieľom nového rámca je takisto zabezpečiť proporcionálnym spôsobom zásadu „rovnaké podnikanie, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá“ a týka sa aj tokenov elektronických peňazí a tokenov krytých aktívami.

Ako sa takisto diskutuje v nedávnej správe o digitálnom eure, ktorú pripravila pracovná skupina Eurosystému na vysokej úrovni pre digitálne meny centrálnych bánk, táto mena predstavuje pre centrálne banky silný nástroj pri riešení niektorých výziev a potrieb, ktoré sa vynárajú v súvislosti s digitalizáciou našich spoločností a ekonomík. Predovšetkým: i) s novými platobnými potrebami by digitálne euro poskytlo bezrizikové digitálne aktívum na splnenie týchto potrieb; ii) v prípade výrazného poklesu používania hotovosti ako platobného prostriedku by digitálne euro poskytlo digitálny ekvivalent bankoviek zákonného platidla v eurách, čím by sa doplnila úloha hotovosti; iii) vzhľadom na možný nárast súkromných alebo zahraničných verejných digitálnych mien by digitálne euro pomohlo zachovať menovú a finančnú stabilitu a zvrchovanosť. Je dôležité zdôrazniť, že digitálne euro – ak by malo byť zavedené – by bolo zavedené popri hotovosti, nenahradilo by ju. Vyžadovalo by si to navyše spoľahlivý právny základ.

Pokiaľ ide o riziká spojené s možným vydaním digitálneho eura, považujem ich za veľmi závislé od jeho skutočnej podoby. Digitálne euro by malo byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo nadmernému presunu vkladov komerčných bánk do držby digitálneho eura, a to ako štrukturálny jav, ako aj počas finančných kríz. Digitálne euro by takisto nemalo vytláčať súkromné iniciatívy, ktoré môžu byť prínosom pre inováciu a integráciu európskeho sektora retailových platieb. Mali by sa brať do úvahy aj dôsledky digitálneho eura na rôzne meny, a to aj v rámci Únie.

Pokiaľ ide o súkromie, existuje jasný kompromis medzi právom občanov na ochranu ich osobných údajov a verejnou povinnosťou bojovať proti nezákonným činnostiam (ako je pranie špinavých peňazí). Správnu rovnováhu medzi týmito dvoma základnými hodnotami bude potrebné nájsť v spolupráci so spoluzákonodarcami.

V tejto fáze nie som schopný posúdiť, či by ECB mala vydávať digitálne euro. Myslím si, že zložitosť tejto témy si vyžaduje dôkladnú analýzu a zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Som preto rád, že ECB pristupuje k analýze digitálneho eura s oprávnenou pozornosťou, okrem iného zapojením verejnej mienky prostredníctvom otvorených konzultácií a začatím praktických experimentov s možnými návrhmi spolu s niekoľkými národnými centrálnymi bankami Eurosystému, a najmä spoluprácou s týmto Parlamentom a jeho príslušnými výbormi.

16. Akú úlohu budú podľa vás mať v budúcnosti hotovostné transakcie v porovnaní s digitálnymi transakciami?

PE659.084v01-00 20/50 PR\1217582SK.docx

SK

Hotovosť stále predstavuje väčšinu transakcií v eurozóne, avšak jej podiel na predajných miestach a transakciách medzi osobami klesá. Pokiaľ ide o objem celkových transakcií, v roku 2016 klesol zo 79 % na 73 % v roku 2019. Paralelný rozmach bezhotovostných transakcií bol do veľkej miery spôsobený platbami kartou, ktorých objem sa zvýšil z 19 % na 24 %. Trend smerom k bezhotovostným platbám sa urýchlil počas pandémie COVID-19, keď došlo k prudkému nárastu online platieb v domácnostiach a k posunu k bezkontaktným platbám v obchodoch. Hotovosť zároveň slúži občanom na kľúčové potreby. Napríklad hotovosť je stále jedinou formou peňazí centrálnej banky, ktorá je k dispozícii verejnosti (napriek možnej budúcej úlohe digitálnej meny centrálnej banky), hotovosť môže fungovať ako alternatíva v prípade vážneho narušenia elektronických platieb a je predpokladom pre mnoho ľudí na zraniteľných pozíciách (ako sú niektorí starší občania, osoby so zdravotným postihnutím a negramotní ľudia), aby mali prístup k finančným službám a mohli nezávisle spravovať svoje finančné záležitosti. Eurosystém musí zabezpečiť, aby s nárastom digitálnych transakcií mali spotrebitelia prístup k integrovaným celoeurópskym riešeniam digitálnych platieb, ktoré slúžia ich potrebám. V súčasnosti to tak nie je a Európa zažíva dominanciu hŕstky mimoeurópskych hráčov. Túto koncentráciu by mohla umocniť schopnosť globálnych technologických firiem – takzvaných veľkých technologických firiem – ponúkať aj platobné služby, ktoré tak robia v čoraz väčšom rozsahu.

Eurosystém reagoval na tieto výzvy obnovením svojej stratégie retailových platieb s cieľom podnietiť a uľahčiť vývoj európskych riešení digitálnych platieb. Komisia takisto nedávno zverejnila svoju stratégiu retailových platieb s cieľom ďalej rozvíjať paneurópsky sektor platieb. Vítam preto Európsku platobnú iniciatívu, ktorú založilo niekoľko európskych bánk s cieľom vyvinúť celoeurópske platobné produkty, a ďalšie súkromnéiniciatívy, ktoré sa usilujú ponúkať celoeurópske platobné riešenia.

Na záver možno povedať, že hotovosť stále predstavuje väčšinu transakcií v eurozóne a mali by sme naďalej zabezpečovať, aby mali všetci občania EÚ kedykoľvek prístup k hotovosti. Digitálne transakcie sú doplnkom a nie náhradou hotovosti. Spoločne podporujú finančné začlenenie a ponúkajú spotrebiteľom možnosť výberu. Je to v súlade s politikou Eurosystému rešpektovať spotrebiteľské preferencie, pokiaľ ide o platobné prostriedky.

17. Niekoľko členských štátov EÚ sa pripravuje na vstup do eurozóny a dva členské štáty sa pripojili k ERM II v júli 2020. Ako plánujete predísť prehlbovaniu rozdielov medzi členskými štátmi eurozóny počas nadchádzajúceho desaťročia vzhľadom na hospodárske podmienky v kandidátskych krajinách? Aký ekonomický scenár rozšírenia eurozóny uprednostňujete?

Na úvod by som chcel povedať, že euro považujem za najhmatateľnejší znak európskej integrácie. V súčasnosti je to oficiálna mena pre 19 členských štátov EÚ. Ako sa stanovuje v zmluve, očakáva sa, že všetky členské štáty EÚ bez ustanovenia o výnimkách alebo tzv. doložky opt-out – predovšetkým sedem krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny okrem Dánska – skôr alebo neskôr prijme euro.

Som presvedčený, že obraz o rastúcich hospodárskych rozdieloch v HMÚ za posledné

PR\1217582SK.docx 21/50 PE659.084v01-00

SK

desaťročie je diferencovanejší, než by sa mohlo na prvý pohľad javiť. Napríklad krajiny s nízkymi príjmami zo strednej a východnej Európy, ktoré prijali euro, najmä Pobaltie a Slovensko, v skutočnosti dobiehajú ekonomiky s vyššími príjmami. Ešte dôležitejšie je, že v niekoľkých štúdiách sa dospelo k záveru, že ak chceme skutočne porozumieť zvyšujúcim sa rozdielom v Európe, je potrebné zamerať sa skôr na iné faktory ako na HMÚ – napríklad na technologické a globalizačné šoky, vplyv celosvetovej finančnej krízy, ako aj štrukturálne nedostatky špecifické pre jednotlivé krajiny. Ak sa pozrieme napríklad na cyklický rozptyl medzi ekonomikami eurozóny, ten sa skutočne znížil. To umožnilo dosiahnuť vysoký stupeň symetrie v hospodárskych a finančných cykloch členov eurozóny, čo je zásadným prvkom úspešnej jednotnej menovej politiky. Vplyv prebiehajúcej pandémie COVID-19 na hospodárske podmienky ekonomík v rámci eurozóny i mimo nej je však ešte potrebné vyhodnotiť.

Podľa môjho názoru by sa mal uprednostňovať hospodársky scenár požadovaný na rozšírenie eurozóny prispôsobený každému členskému štátu. Každá krajina, ktorá chce prijať euro, by mala prijať potrebné opatrenia a reformy svojím spôsobom, postupom a s vlastným načasovaním. Načasovanie nakoniec závisí od troch hlavných faktorov: politickej vôle, ktorá sa odzrkadľuje aj na vnútroštátnych stratégiách prijímania eura; prijatia projektu obyvateľmi a hospodárskej pripravenosti.

ECB a Európska komisia pravidelne hodnotia pokrok, ktorý dosiahol každý členský štát mimo eurozóny pri plnení zmluvných kritérií požadovaných na prijatie eura, ako je uvedené v konvergenčných správach. Podľa konvergenčných správ ECB a Európskej komisie z roku 2020, ktoré boli uverejnené 10. júna, žiadna z hodnotených krajín nespĺňala všetky maastrichtské kritériá. Najmä žiadna zo siedmich krajín nesplnila kritérium výmenného kurzu, ktoré si vyžaduje účasť členského štátu najmenej dva roky v mechanizme výmenných kurzov ERM II bez devalvácie voči euru.

Na základe rozhodnutia prijatého na základe vzájomnej dohody ministrov financií krajín eurozóny, prezidenta ECB a ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk v Dánsku, Bulharsku a Chorvátsku boli bulharský lev a chorvátska kuna 10. júla 2020 zahrnuté do ERM II. Účasť v ERM II je potrebné považovať za dôležitý míľnik v príprave na prijatie eura. Konvergenčné správy ECB a Európskej komisie z roku 2022 teda poskytnú hodnotenie pripravenosti oboch členských štátov prijať euro.

18. Akú úlohu podľa vás zohráva Fond obnovy? Ako môže najlepšie podporiť odolnosť eurozóny? Myslíte si, že eurozóna potrebuje európske bezpečné aktívum nielen na účely pomoci pri stabilizácii finančných trhov a umožnenie bankám znížiť ich expozíciu voči verejnému dlhu, ale aj ako spôsob uľahčenia správnej transmisie menovej politiky?

Opätovný výskyt vírusu zvýšil neistotu a vyžaduje si pokračovanie fiškálnej podpory, aby sa zabránilo „kaskádovým efektom“ a pomohlo vrátiť naše ekonomiky na správnu cestu. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa nový balík Next Generation EU vo výške 750 miliárd EUR začal bezodkladne využívať. Tento balík obnovy má potenciál významne podporiť krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté pandémiou, posilniť jednotný trh a vybudovať trvalé a

PE659.084v01-00 22/50 PR\1217582SK.docx

SK

prosperujúce oživenie.

Vplyv balíka Next Generation EU a jeho ústredného programu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude závisieť od toho, ako rýchlo sa prostriedky vyplatia a ako efektívne sa nasmerujú na produktívne využitie. Je preto dôležité, aby všetci tvorcovia politiky dosiahli dohodu o zostávajúcich detailoch balíka do konca roka a aby členské štáty prijali príslušné opatrenia umožňujúce spoľahlivé a efektívne vynakladanie prostriedkov na obnovu. Ako zdôraznila Rada guvernérov po svojom nedávnom zasadnutí o menovej politike, za predpokladu, že sa finančné prostriedky použijú na produktívne verejné výdavky a budú sprevádzané reformami na zvýšenie produktivity, nástroj Next Generation EU prispeje k rýchlejšiemu, silnejšiemu a jednotnejšiemu oživeniu v eurozóne a zároveň podporí zelené a digitálne ambície EÚ.

Aj keď teraz prežívame náročné časy, ECB dokázala účinne vykonávať menovú politiku od vypuknutia krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Emisia dlhopisov v rámci nástroja Next Generation EU bude mať formu dlhopisov na úrovni EÚ s rôznymi dátumami splatnosti medzi rokmi 2028 a 2058 a určite môže pomôcť pri vytváraní európskej časovej štruktúry. Takáto časová štruktúra by mohla slúžiť ako referenčná hodnota pre kapitálové trhy EÚ, a uľahčiť tak ďalšiu integráciu kapitálového trhu, a tým rozdelenie rizika. Dlhopisy nástroja Next Generation EU by takisto mohli prispieť k diverzifikácii expozícií bánk voči štátnym dlhopisom, čím by sa znížilo prepojenie medzi bankami a štátmi.

19. Aký je váš názor na rastúce prepojenie medzi fiškálnou a menovou politikou v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19? Aké je riziko fiškálnej dominancie v eurozóne? Ako zabezpečiť nezávislosť ECB v situácii, keď dochádza k stieraniu hraníc medzi fiškálnou a menovou politikou?

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa jasne uvádza, že hlavným cieľom ECB je udržať cenovú stabilitu. Poskytuje takisto silné záruky na ochranu a zabezpečenie prevádzkovej, finančnej, inštitucionálnej a politickej nezávislosti ECB.

Napriek týmto silným inštitucionálnym zárukám ekonómovia čoraz viac oceňujú relevantnosť interakcií medzi menovou a fiškálnou politikou. Za súčasnej makroekonomickej situácie sa obidve oblasti politiky navzájom dopĺňajú, pokiaľ ide o poskytovanie nevyhnutnej politickej podpory pre hospodárstvo eurozóny v reakcii na krízu. V nadväznosti na pandémiu sa môžu objaviť ďalšie otázky vrátane toho, ako nastaviť menovú politiku vo svete, pokiaľ možno s trvale vyššou úrovňou verejného dlhu.

Od obnovenia preskúmania stratégie zaviedla Rada guvernérov nový pracovný postup v oblasti menovo-fiškálnych interakcií, ktorý hodnotí situáciu v oblasti fiškálnej politiky v eurozóne a hodnotí dôsledky pre menovú politiku.

20. Aký je váš názor na kritiku, že rámec zábezpeky ECB nie je dostatočne postupný a príliš sa spolieha na externé ratingové agentúry? Aký je váš názor na dočasné opatrenia na zmiernenie požiadaviek na zábezpeku, ktoré prijala ECB v kontexte krízy spôsobenej

PR\1217582SK.docx 23/50 PE659.084v01-00

SK

pandémiou COVID-19? Ako by mala ECB v budúcnosti využívať svoj orgán s diskrečnou právomocou podľa článku 18 štatútu pri definovaní prípustnosti kolaterálu?

Eurosystém poskytuje v súlade so svojím štatútom úver iba na základe dostatočnej zábezpeky. Ako zábezpeku prijíma širokú škálu rôznych aktív, pričom uplatňuje zrážky pri ocenení, ktoré sú náležite odstupňované podľa rozdielov medzi splatnosťami, kategóriami likvidity a úverovou kvalitou. Pri hodnotení úverovej kvality akceptovateľných aktív sa Eurosystém spolieha na viac zdrojov: medzi nimi sú aj úverové ratingové agentúry, ale aj interné systémy hodnotenia kreditného rizika (ICAS) národných centrálnych bánk a systémy založené na internom ratingu (IRB) protistrán. Všetky zdroje prechádzajú pravidelným monitorovaním výkonu, aby sa zabezpečilo, že všetky zdroje spĺňajú vysoké regulačné, prevádzkové a informačné požiadavky. Nedávne opatrenia na zmiernenie požiadaviek na zábezpeku ukázali, že Eurosystém sa mechanicky nespolieha na externé ratingové agentúry, ale je schopný prispôsobiť svoj rámec tak, aby sa znížila procyklickosť a zabránilo sa kaskádovým efektom.

Opatrenia týkajúce sa zábezpeky je potrebné vnímať v súvislosti s ostatnými politickými opatreniami reagujúcimi na núdzovú situáciu súvisiacu s koronavírusom vrátane núdzového pandemického programu nákupu aktív (PEPP), pandemických núdzových dlhodobejších refinančných operácií (PELTRO) a uvoľnenia podmienok pre cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO III). Opatrenia na zmiernenie požiadaviek na zábezpeku sú rozhodujúcou súčasťou, pretože zabezpečujú dostupnosť akceptovateľnej zábezpeky pre všetky oprávnené protistrany Eurosystému na účasť na týchto operáciách týkajúcich sa poskytovania likvidity. Tieto opatrenia týkajúce sa zábezpeky teda v konečnom dôsledku podporujú poskytovanie bankových úverov reálnej ekonomike.

Eurosystém by mal pokračovať v definovaní svojho rámca zábezpeky spôsobom, ktorý zabezpečí efektívny prístup k likvidite Eurosystému na základe dostatočnej zábezpeky. Niektoré z nedávnych opatrení na zmiernenie požiadaviek na zábezpeku poskytujú – dočasnú – flexibilitu jednotlivým národným centrálnym bankám pri prijímaní ďalších typov zábezpek s cieľom reagovať na trhové podmienky špecifické pre príslušnú krajinu, pričom sa naďalej uplatňuje komplexný súbor kritérií akceptovateľnosti a opatrení na kontrolu rizika. Prijímanie zábezpeky by malo aj v budúcnosti vychádzať z prísneho súboru transparentných pravidiel, ktoré sú v súlade s toleranciou rizika Eurosystému.

21. Ako hodnotíte nedávny vývoj výmenného kurzu EUR/USD? V akom rozsahu by mali obchodné aspekty zohrávať úlohu pri uskutočňovaní menovej politiky a jej budúcich usmernení?

Šírenie pandémie koronavírusu vyvolalo silné pohyby na globálnych finančných trhoch vrátane devízových trhov, pričom euro v počiatočnej fáze slablo a potom sa cez leto prudko posilnilo.

Zatiaľ čo výmenný kurz eura nie je politickým cieľom ECB – a preto sa k jeho úrovni nebudem vyjadrovať –,je zrejmé, že vonkajšia hodnota eura je dôležitým determinantom

PE659.084v01-00 24/50 PR\1217582SK.docx

SK

určovania cien v eurozóne.

Akákoľvek významná zmena výmenného kurzu eura bude mať pravdepodobne podstatný vplyv na výhľad inflácie v eurozóne.

Preto je dôležité hodnotiť vývoj výmenných kurzov z hľadiska ich dôsledkov na strednodobý výhľad inflácie, a teda z hľadiska splnenia mandátu ECB.

Globálny obchod je podobne dôležitým faktorom, ktorý určuje zahraničný dopyt po tovaroch a službách v eurozóne, a preto zohráva kľúčovú úlohu pre rast a vývoj inflácie v eurozóne. Globálny obchod je zjavne neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej analýzy ECB, ktorá formuje hodnotenie Rady guvernérov týkajúce sa hospodárskeho výhľadu a rovnováhy rizík. Preto v rozsahu, v akom vývoj globálneho obchodu ovplyvňuje strednodobý výhľad inflácie, sa zohľadňuje aj pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike.

22. Mala by ECB podniknúť konkrétne kroky na posilnenie eura ako medzinárodnej meny? Ak áno, aké opatrenia plánujete? Ako hodnotíte interakciu nákupov aktív verejného sektora ECB a dostupnosť bezpečných aktív eurozóny pre zahraničných investorov zo súkromného a verejného sektora?

Väčšia medzinárodná úloha eura by v konečnom dôsledku bola výsledkom procesu založeného na dopyte a bola by odrazom zvýšenej dôvery v Úniu, čo by potenciálne umožnilo väčšiu finančnú a hospodársku autonómiu. Európska únia ho preto môže podporovať rôznymi spôsobmi, ktoré zvyšujú odolnosť európskej finančnej infraštruktúry a tým zvyšujú atraktivitu eura, a to aj za jej vlastnými hranicami. ECB môže tento proces ďalej podporovať, pokiaľ je to v súlade s jej mandátom a širšími cieľmi EÚ.

V prvom rade bude medzinárodnú úlohu eura podporovať hlbšia a komplexnejšia hospodárska a menová únia vrátane dokončenej únie kapitálových trhov. Úspešná implementácia nástroja Next Generation EU môže takisto pomôcť vybudovať dôveru investorov v euro. Uskutočňovanie zdravých hospodárskych politík v eurozóne je samé osebe žiaduce, ale takisto rozhodujúce pre globálnu atraktivitu eura.

Príťažlivosť eura by podobne mohla byť posilnená ďalším rozvojom finančných oblastí, v ktorých má EÚ náskok, ako napríklad udržateľné financovanie. Na globálnych trhoch so zelenými dlhopismi je euro už dnes preferovanou menou: v roku 2019 bolo na celom svete hlavnou menou pre emisiu zelených dlhopisov euro.

A napokon, medzinárodná úloha eura, ktorá viac súvisí s ECB, je ďalej podporovaná plynulými a účinnými platobnými systémami a mohla by sa potenciálne posilniť aj prostredníctvom digitálneho eura. Uľahčením efektívneho využívania formy eura pri cezhraničných transakciách by digitálne euro mohlo zvýšiť úlohu našej jednotnej meny v medzinárodnom menovom systéme.

23. Aké sú podľa vás hlavné výzvy a príležitosti pre komunikáciu centrálnych bánk v nastávajúcom období? Aké dôležité je podľa vás to, aby členovia Rady guvernérov

PR\1217582SK.docx 25/50 PE659.084v01-00

SK

po rozhodnutiach v oblasti menovej politiky vystupovali jednotne?

Otvorená diskusia je nevyhnutná a rozdielne názory sú v každej organizácii normálne a zdravé. Rozsah názorov členov Rady guvernérov sa odráža v správe zo zasadnutí o menovej politike, ktorú ECB zverejňuje od roku 2015. ECB sa snaží prijímať rozhodnutia na základe konsenzu a dôležitá je aj kolegialita. Pokiaľ ide o oznamovanie výsledkov politických úvah, toto posolstvo posilňuje jednohlasné vysvetlenie odôvodnenia, pričom sa uznáva široká škála všetkých hľadísk a obáv.

Okrem toho je dôležité, aby sa ECB naďalej snažila zlepšovať svoju komunikáciu a schopnosť osloviť všetkých občanov eurozóny. Privítal by som preto zameranie na jasné a jednoduché správy o širších hospodárskych vyhliadkach a perspektívach, ktoré by boli cielenejšie, ako napríklad na politické rozhodnutia a inflačné očakávania. V tejto súvislosti vítam aj nedávnu iniciatívu „ECB vás počúva“. Toto virtuálne podujatie, na ktorom sa zúčastnilo množstvo organizácií občianskej spoločnosti na európskej úrovni, dalo ECB príležitosť vypočuť si názory občanov na vplyv menovej politiky a komunikácie a na budúce globálne výzvy.

Napokon si myslím, že pokiaľ ide o komunikáciu s centrálnymi bankami, Európsky parlament môže zohrávať kľúčovú úlohu. Európsky parlament môže pomôcť lepšie prepojiť ECB s občanmi eurozóny, zabezpečiť, aby sa ECB dozvedela, na čom ľuďom najviac záleží, a zároveň zabezpečiť, aby lepšie porozumeli politikám ECB. To zase posilní dôveru občanov v ECB a účinnosť jej politík.

24. Ako hodnotíte presahovania v oblasti menových politík, najmä zo Spojených štátov, na vykonávanie menovej politiky v eurozóne?

Každá centrálna banka vykonáva menovú politiku v súlade so svojím mandátom a v prospech svojej jurisdikcie.

Opatrenia menovej politiky, ktoré prijal Federálny rezervný systém, ovplyvňujú dynamiku inflácie v eurozóne mnohými spôsobmi, napríklad silná ekonomika USA podporuje globálny dopyt, ktorý je v konečnom dôsledku pre ekonomiku eurozóny prospešný. Menová politika USA navyše ovplyvňuje aj globálne finančné podmienky, ktoré sú dôležitým determinantom pri určovaní cien v eurozóne.

Je preto dôležité monitorovať vývoj v globálnom prostredí s ohľadom na jeho možné dôsledky pre výhľad inflácie v eurozóne.

C. Finančná stabilita a dohľad

25. Aký máte názor na potrebu zabezpečiť prísne oddelenie menovej politiky od bankového dohľadu a aké reformy by podľa vás takéto oddelenie upevnili a podporili? Kde vidíte potenciál na zvýšenie efektívnosti a účinnosti dohľadu prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu?

PE659.084v01-00 26/50 PR\1217582SK.docx

SK

Plne sa hlásim k zásade oddelenia menovej politiky od úloh bankového dohľadu v ECB. V praxi to z hľadiska fungovania jednotného mechanizmu dohľadu funguje dobre. Zároveň je zrejmé, že existujú významné prínosy pre orgány dohľadu a úradníkov centrálneho bankovníctva, ktoré sú súčasťou tej istej organizácie. Expozícia pracovníkov centrálneho bankovníctva ECB v makroekonomickej oblasti na jednej strane pomáha orgánom dohľadu pri hodnotení úverových rizík; na druhej strane, analýza agregovaných bankových údajov pomáha pracovníkom menovej politiky lepšie pochopiť finančný transmisný kanál.

Nedávne organizačné zmeny bankového dohľadu ECB považujem za cenné, pretože majú tri ciele: i) posilniť spoluprácu medzi tímami dohľadu pre jednotlivé banky a tematickými tímami dohľadu, ii) zabezpečiť konzistentnosť výsledkov dohľadu posilnením stratégie dohľadu a rizikových funkcií a iii) podporiť transparentnosť a predvídateľnosť opatrení dohľadu. Realizáciou týchto cieľov by jednotný mechanizmus dohľadu ďalej zlepšil svoju výkonnosť a účinnosť.

26. Aký je váš názor na súčasnú inštitucionálnu štruktúru Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) pod záštitou ECB, pokiaľ ide o  jeho konkrétne úspechy v oblasti makroprudenciálneho dohľadu?

V zásade podporujem zachovanie súčasnej úrovne blízkosti medzi ESRB a ECB a nevidím podstatný konflikt záujmov medzi hodnotením finančnej stability ESRB a funkciou menovej politiky ECB. Tieto dve funkcie sa skôr dopĺňajú. Makroprudenciálna politika zmierňuje riziká finančnej stability na vnútroštátnej a celoplošnej úrovni, čo menovej politike poskytuje úplnú slobodu pri sledovaní svojho osobitného cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability. Vzhľadom na odborné znalosti zamestnancov ECB navyše prináša výhody z hľadiska nákladov a efektívnosti spolupráce a spolupráce medzi sekretariátom ESRB a ECB. Zároveň sú rozhodovacie postupy a orgány ESRB (generálna rada) a ECB (Rada guvernérov) jasne oddelené právom EÚ.

Preto uznávam, že ESRB sa spojila s ECB predtým, ako bola ECB takisto pridelená zodpovednosť za mikroprudenciálny bankový dohľad. Aj keď zodpovednosť za mikroprudenciálny a makroprudenciálny dohľad zatiaľ nebola prekážkou, viem o literatúre, ktorá argumentuje za ich oddelenie.

27. Ako vidíte vývoj kvality aktív bánk v súvislosti s pandémiou COVID-19? Ako možno vyriešiť problém nesplácaných úverov? Ako sa pozeráte na problém nesplácaných úverov v súvahách stredných a malých úverových inštitúcií? Ako vnímate úlohu ECB/SSM pri riešení tejto otázky? Ako hodnotíte predkrízové úrovne ukazovateľov kapitálovej primeranosti a ukazovateľov finančnej páky európskych bánk?

Banky vstúpili do tejto krízy s oveľa stabilnejším pomerom súvahy, kapitálu, likvidity a ukazovateľov finančnej páky ako v roku 2008, a to vďaka úsiliu po kríze a posilneniu regulačného rámca a rámca dohľadu. Do budúcnosti je dôležité, aby sa banky pripravili na pravdepodobné zhoršenie kvality aktív bánk v dôsledku hospodárskeho šoku vyvolaného pandémiou COVID-19.

PR\1217582SK.docx 27/50 PE659.084v01-00

SK

Od vzniku jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) sa objem nesplácaných úverov znížil z viac ako 1 bilióna EUR v roku 2014 na niečo vyše 500 miliárd EUR v roku 2020. Je to aj vďaka enormnému úsiliu SSM, vďaka ktorému sa riešenie problému nesplácaných úverov stalo jeho najvyššou prioritou. Regulačné orgány a orgány dohľadu vyvinuli za posledné roky rozsiahly súbor nástrojov a teraz je čas ho použiť, aby sa zabezpečilo, že banky rozpoznajú zlé úvery radšej skôr ako neskôr, a budú ich riešiť. Pre mňa je to jedno z kľúčových ponaučení z minulosti.

Ešte dôležitejšie je, aby sa banky v súčasnosti aktívne pripravovali na pravdepodobné zhoršenie kvality aktív, zatiaľ čo podporné mechanizmy, ako sú platobné moratóriá a štátne záruky, stále platia. Banky by mali zdokonaliť svoje politiky identifikácie a merania úverového rizika, vybudovať dostatočné operačné kapacity na zvládnutie nárastu nesplácaných úverov, ale v prípade potreby takisto zvýšiť úroveň zabezpečenia. Ak budú konať okamžite, môžu sa neskôr vyhnúť možným kaskádovým efektom, keď uplynie platnosť opatrení verejnej podpory. Úlohou ECB ako orgánu dohľadu bude v tejto súvislosti dôsledne monitorovať postupy bánk, aby sa zabezpečilo, že banky sú primerane pripravené na vysoko pravdepodobnú vlnu nesplácaných úverov.   

Pokiaľ ide o vplyv na konkrétne obchodné modely, z povahy tejto krízy vyplýva, že banky vystavené zraniteľným odvetviam, ako sú cestovný ruch, doprava alebo zábava, budú zasiahnuté viac ako iné. Ako ukazuje analýza zraniteľnosti ECB, vplyv úverových strát bude pravdepodobne najsilnejší u diverzifikovaných veriteľov. Zatiaľ čo globálne systémovo významné banky a univerzálne banky môžu čiastočne vyrovnať svoje úverové straty prostredníctvom vyšších prevádzkových výnosov, malí domáci a retailoví veritelia majú tendenciu mať podpriemerný čistý úrok a čistý príjem z provízií/poplatkov, a preto nemôžu tieto straty kompenzovať.

28. Aký je váš názor na úlohu ECB/SSM pri zmierňovaní ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19? Poskytuje súčasný rámec dohľadu dostatočné nástroje pre SSM na riešenie takejto krízy?

Bankový dohľad ECB zverejnil svoj prvý súbor zmierňujúcich opatrení 12. marca, v rovnaký deň, ako napríklad Holandsko oznámilo reštriktívne opatrenia pre verejné zhromaždenia a podujatia. Vzhľadom na to, že tieto opatrenia v oblasti dohľadu sa uplatňujú na 19 rôznych členských štátov, myslím si, že ide o pozoruhodný úspech, ktorý ukazuje, ako ďaleko sme sa dostali iba za šesť rokov od založenia bankovej únie. Takáto silná a jednotná reakcia európskeho dohľadu by bola predtým nepredstaviteľná.

Cieľ opatrení v oblasti dohľadu bol dvojaký: pomáhať udržiavať tok úverov do reálnej ekonomiky a zachovať kapitál v systéme. Najmä v počiatočnej fáze krízy bolo dôležité zabrániť náhlej kríze úverov a procyklickým účinkom. Z tohto dôvodu boli banky podporené niekoľkými záchrannými opatreniami. Keby banky náhle prestali poskytovať pôžičky životaschopným podnikom a domácnostiam, európskemu hospodárstvu by to spôsobilo nesmierne škody. Prvým cieľom bolo teda postaviť banky do pozície, ktorá im umožní pokračovať v plnení ich životne dôležitej funkcie financovania ekonomiky. Po druhé, ECB

PE659.084v01-00 28/50 PR\1217582SK.docx

SK

takisto v záujme zachovania kapitálu v systéme požiadala banky a ich akcionárov, aby počas pandémie nevyplácali dividendy ani nekupovali akcie, a aby pri vyplácaní prémií prejavili mimoriadnu umiernenosť. Napokon treba poznamenať, že ECB neprestajne nabáda banky, aby dodržiavali správnu prax pri identifikovaní, meraní a riadení rizika, aby sa neskôr čo najviac zabránilo hromadeniu nesplácaných úverov.

Myslím si, že je príliš skoro na vyvodenie akýchkoľvek definitívnych záverov, pokiaľ ide o ponaučenia pre širší rámec dohľadu a regulačný rámec. Moje predbežné názory sú však skôr pozitívnej povahy. Rýchle riešenie Komisie prinieslo niekoľko vítaných úprav nariadenia o kapitálových požiadavkách s cieľom zvýšiť kapacitu bankového systému na podporu obnovy pri zachovaní kľúčových prvkov prudenciálneho rámca. Čo sa týka budúceho vývoja, ďalšie úpravy by nemali zásadne meniť prudenciálny rámec, ale mali by naďalej rešpektovať dohodnuté bazilejské normy a zabrániť fragmentácii jednotného európskeho súboru pravidiel.

29. Ako hodnotíte vysokú úroveň aktív úrovne 2 a 3 v súvahách mnohých bánk? Sú tieto aktíva náležite zohľadnené v súčasnom rámci dohľadu?

Aktíva úrovne 2 alebo 3 sú aktíva, ktoré sa v súvahe banky oceňujú v reálnej hodnote (t. j. cene, ktorú by teoreticky zaplatil kupujúci), ale na aktívnom trhu neexistuje priamo kótovaná cena. Oceňujú sa buď pomocou pozorovateľných údajov iných ako priamo kótované ceny, ako sú napríklad publikované krivky úrokových sadzieb používaných na oceňovanie swapov (úroveň 2), alebo pomocou modelov, pri ktorých významné vstupy nie sú založené na pozorovateľných údajoch (úroveň 3).  Najmä pri aktívach úrovne 3 vedie absencia trhových údajov k väčšej neistote pri oceňovaní, a teda k riziku nadhodnotenia aktív a/alebo podhodnoteniu pasív v súvahe banky.

Podľa ESRB mali európske banky v decembri 2018 finančné aktíva ocenené v reálnej hodnote v hodnote 7 279 miliárd EUR (čo predstavuje asi 25 % celkových aktív), pričom na úrovni 1 to bolo 2 379 miliárd EUR, na úrovni 2 to bolo 4 600 miliárd EUR a 300 miliárd EUR v aktívach úrovne 3. Môžu existovať rôzne dôvody, aby banky držali takéto aktíva, napríklad na účely zabezpečenia, čo vysvetľuje, prečo veľa bánk zapojených do obchodných aktivít tieto aktíva drží. Je však potrebné poznamenať, že objem aktív a záväzkov v reálnej hodnote sa za posledné roky pre banky v eurozóne výrazne znížil.

Aj keď účtovný rámec poskytuje zásady účtovnej klasifikácie týchto aktív do kategórií na úrovni 2/úrovni 3, ponecháva takisto určitý priestor na interpretáciu, ktorá môže mať za následok rôzne výsledky v bankách. Preto existuje inherentné riziko, že tieto aktíva sú nadhodnotené a majú menšiu hodnotu, ako sa očakávalo, najmä v stresových trhových podmienkach. Obchodné riziko a oceňovanie aktív boli pre SSM v rokoch 2019 a 2020 prioritou dohľadu. To znamená, že konkrétne misie na mieste sa vykonávali a budú vykonávať v bankách, ktoré sú vystavené zložitým nástrojom oceneným reálnou hodnotou. Cieľom týchto misií je posúdiť spoľahlivosť a efektívnosť oceňovacieho rámca banky a súvisiaceho riadenia a kontrol a takisto skontrolovať správnu klasifikáciu pozícií – napríklad na úrovni 2 alebo úrovni 3 – a otestovať ju pri konkrétnych transakciách. Tieto misie na

PR\1217582SK.docx 29/50 PE659.084v01-00

SK

mieste sú doplnené o hĺbkové kontroly a cielené analýzy.

30. Ako vnímate výzvy v oblasti dohľadu pre ECB/SSM z hľadiska technologických inovácií vo finančnom sektore? Aký je váš názor na prudenciálne zaobchádzanie s kryptoaktívami? Sú riziká vyplývajúce z kryptoaktív náležite zohľadnené v súčasnom rámci dohľadu?

Technologické inovácie so sebou prinášajú príležitosti aj riziká pre etablované a nové inštitúcie, ako aj pre finančný sektor ako celok. Napríklad inovácie môžu zvýšiť efektívnosť a rozmanitosť posilnením hospodárskej súťaže vo finančnom sektore. Na druhej strane by nové technológie mohli mať neočakávané problémy so stabilitou IT systémov finančných inštitúcií, zatiaľ čo zosilnená konkurencia by mohla vyvíjať tlak na príjmy. Najmä keď inovácie idú ruka v ruke s automatickým rozhodovaním, etika a spravodlivé zaobchádzanie s klientmi sa stávajú dôležitými prvkami, ktoré majú orgány dohľadu hodnotiť. Tieto kľúčové prvky patria do mandátov samostatných orgánov dohľadu, takže dobrá spolupráca medzi týmito orgánmi je pre správny dohľad nevyhnutná. S postupnou digitalizáciou finančných inštitúcií sa navyše zvyšujú potenciálne operačné riziká vyplývajúce zo systémov IT a závislosť od poskytovateľov digitálnych služieb. Dôsledky prevádzkových problémov, najmä ak sa vyskytnú v systémových inštitúciách, môžu byť obrovské. Preto vítam legislatívny návrh Komisie na nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora. To takisto znamená, že ECB/SSM by mali mať dostatok schopností na riešenie IT rizík vo finančnom sektore.

Bez ohľadu na povahu dôsledku sú technologické inovácie jedným z najvplyvnejších vývojov ovplyvňujúcich finančný sektor v blízkej budúcnosti.

To znamená, že orgány dohľadu vrátane ECB/SSM musia zintenzívniť svoju činnosť a podľa potreby upraviť svoj prístup v oblasti dohľadu. Deje sa to napríklad prostredníctvom diskusií v rámci odborných skupín ECB/SSM a prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s orgánmi v iných jurisdikciách. Znamená to takisto, že orgány dohľadu musia začať včasný dialóg s inštitúciami, nad ktorými vykonávajú dohľad, pretože technologický vývoj môže napredovať oveľa rýchlejšie ako zmena v regulácii na vysokej úrovni. ECB preto v roku 2019 usporiadala prvý dialóg o odvetví finančných technológií. Je potrebné zvýšiť porozumenie aj využívanie technológií medzi orgánmi dohľadu SSM. ECB/SSM aktívne skúmajú využívanie technológií na modernizáciu postupov dohľadu, tzv. technológie dohľadu (SupTech). Keďže technológia je sektorovo neutrálna, je tu opäť zvýšená potreba spolupráce s inými agentúrami dohľadu, napr. s dohľadom nad poisťovníctvom s cieľom poučiť sa zo skúseností iných a zachovať si účinnosť a efektívnosť.

Mala by sa zohľadniť aj úloha nefinančných technologických spoločností, najmä tých, ktoré majú zavedenú veľkú zákaznícku základňu (t. j. Big Tech). Veľké technologické spoločnosti v posledných rokoch čoraz viac spolupracujú s existujúcimi finančnými inštitúciami, od poskytovania určitých kritických IT služieb až po efektívne ponúkanie finančných služieb, ako sú platby, založené predovšetkým na infraštruktúre etablovanej finančnej inštitúcie. Ako sme videli v iných odvetviach, tieto veľké technologické spoločnosti môžu v

PE659.084v01-00 30/50 PR\1217582SK.docx

SK

krátkom čase exponenciálne rásť a expandovať aj vo finančných službách. Pre finančný sektor by to mohlo znamenať, že tieto veľké technologické spoločnosti sa môžu stať systémovo kritickými pre finančnú stabilitu, ako aj pre bezpečnosť a spoľahlivosť jednotlivých finančných inštitúcií. ECB/SSM by mali sledovať riziká, ktoré by mohli z tohto vývoja vyplynúť, a v prípade potreby ďalších opatrení na obmedzenie týchto rizík spolupracovať s ostatnými orgánmi dohľadu a zákonodarcami.

Stotožňujem sa s názorom, že kryptomeny vo všeobecnosti v súčasnosti nepredstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu finančného systému EÚ. ECB by však mala naďalej monitorovať riziká kryptomien. Na medzinárodnej úrovni prebiehajú práce aj na zavedení dôsledného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciou bánk voči kryptoaktívam. Takzvané (globálne) stablecoiny by mohli mať bezprostrednejší potenciál narušiť finančnú stabilitu, pokiaľ nebudú zavedené príslušné ochranné opatrenia. V tejto súvislosti je nedávny návrh Komisie na nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (MiCA) dôležitým krokom, pretože jeho cieľom je, aby poskytovatelia nových produktov spĺňali rovnaké štandardy ako funkčne ekvivalentné existujúce produkty. Harmonizovaný rámec na úrovni EÚ je navyše zásadný, aby sa zabránilo fragmentácii na jednotnom trhu.

Keďže tento vývoj má potenciál dotknúť sa mnohých aspektov práce ECB, je potrebné pozorne sledovať vývoj a analyzovať dôsledky pre finančnú stabilitu a menovú politiku. Dôležitú úlohu tu zohráva nová technológia, ktorá umožňuje monitorovanie a analýzy tohto vývoja v „reálnom čase“. To nám umožní včas reagovať na akýkoľvek nepriaznivý vývoj.

31. Aký je váš názor na to, či by ECB/SSM mali integrovať do bankového dohľadu klimatické a environmentálne riziká, a ak áno, ako? Sú tieto riziká náležite zohľadnené v súčasnom rámci dohľadu?

Klimatické a environmentálne riziká sú zdrojom finančných rizík, a preto patria priamo do právomoci ECB, aby sa zabezpečilo, že finančný systém bude voči týmto rizikám odolný.

Aj keď sú metodiky na odhadovanie rozsahu klimatických a environmentálnych rizík pre banky ešte len v začiatkoch, dostupné odhady naznačujú, že vplyv týchto rizík by mohol byť významný. Stresový test rizika prechodu v Holandsku, ktorý sa uskutočnil v roku 2018, ukázal, že podiel vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) bankového sektora by mohol v náročnom, ale pravdepodobnom scenári prechodu klesnúť o viac ako 4 percentuálne body. K podobným záverom sa dospelo aj v predbežnom výskume ECB v správe o preskúmaní finančnej stability z mája 2020 o citlivosti bánk eurozóny na dekarbonizáciu spoločností: v závažnom scenári sa odhaduje, že straty bankového systému sa zvýšia až o 60 %, čo môže viesť k finančnej nestabilite. Počet katastrof spôsobených prírodnými nebezpečenstvami už od 80. rokov 20. storočia stúpa, rovnako ako následné ekonomické straty.

Identifikácia a hodnotenie rizík, ktorým čelia banky, nad ktorými sa vykonáva dohľad, sú preto zásadné pre bankový dohľad aj na monitorovanie finančnej stability. Ako sa uvádza v publikáciách NGFS, klimatické a environmentálne riziká by mali byť začlenené do každodenného mikroprudenciálneho dohľadu a hodnotené pre finančný systém ako celok

PR\1217582SK.docx 31/50 PE659.084v01-00

SK

prostredníctvom kvantitatívnej analýzy rizika a stresového testovania.

V tejto súvislosti stáli ECB a národné centrálne banky SSM na čele úsilia o integráciu klimatických a environmentálnych rizík do svojej praxe. Bankový dohľad ECB nedávno uverejnil na konzultáciu „Príručku o klimatických a environmentálnych rizikách“: podrobne sa v nej vysvetľuje, ako ECB očakáva, že inštitúcie zohľadnia klimatické a environmentálne riziká vo svojej obchodnej stratégii a vo svojich rámcoch na správu a riadenie rizík. Vysvetľuje takisto, ako ECB očakáva, že sa inštitúcie stanú transparentnejšími tým, že rozšíria zverejňovanie svojich informácií o klíme a životnom prostredí. Všetky tieto očakávania už zapadajú do súčasného rámca dohľadu, smernice a nariadenia o kapitálových požiadavkách a usmernení EBA. Chápem to tak, že príručka sa bude uplatňovať v dialógu v oblasti dohľadu už od roku 2021 a bude sa vyžadovať, aby banky dodržiavali alebo vysvetľovali akékoľvek možné odchýlky v postupoch inštitúcií. Okrem toho sme ECB aj ja dôrazne podporovali mandáty, ktoré boli EBA udelené v smernici o kapitálových požiadavkách V – nariadení o kapitálových požiadavkách II, ktoré umožňujú ďalší výskum a analýzu toho, ako integrovať environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia do rámca prudenciálneho rizika.

Príručka ECB je dôležitým míľnikom, ale mala by sa chápať skôr ako začiatok cesty, nie ako koniec. Stále máme čo robiť, aby sme lepšie pochopili klimatické a environmentálne riziká, ich potenciálny vplyv na finančnú stabilitu a čo je najdôležitejšie, aby sme zabezpečili, aby finančné inštitúcie podnikli správne kroky a boli pripravené na nevyhnutný prechod na uhlíkovo neutrálne a udržateľné hospodárstvo.

32. Aký je váš názor na reguláciu subjektov tieňového bankovníctva? Existujú podľa vás medzery v regulácii a dohľade, ktorými by sa mali zákonodarcovia v krátkom horizonte zaoberať?

Už pred vypuknutím pandémie COVID-19 existovali obavy z rastúcich rizík v nebankovom finančnom sektore (predtým označovanom ako tieňový bankový sektor) a nedostatočných politických nástrojov na riešenie týchto rizík.

Kľúčovými slabými miestami, ktoré je potrebné vyriešiť, sú likvidné medzery, využitie pákového efektu a vzájomné prepojenie v rámci nebankového finančného sektora, ako aj vzájomné prepojenia s bankovým sektorom a so sektorom správy aktív. V posledných rokoch boli vyvinuté nástroje na riadenie likvidity, ktoré správcovia fondov využili na zvládnutie problémov s likviditou v marci. Riziká však stále pretrvávajú.

V rámci nedávnych stresových skúseností s pandémiou COVID-19 sa prejavilo niekoľko týchto rizík, napríklad niektoré fondy peňažného trhu a iné investičné fondy trpeli vysokou mierou výberu hotovosti uprostred volatility trhu na začiatku pandémie. Keďže fondy peňažného trhu majú zásadný význam na zabezpečenie krátkodobej likvidity, išlo o znepokojujúci vývoj, ktorý zdôraznil význam posilnenia odolnosti nebankového finančného sektora. Okrem toho sa na nedávnych stretnutiach týkajúcich sa nebankového finančného sprostredkovania zameraných na spôsoby riešenia procyklickej povahy požadovaných

PE659.084v01-00 32/50 PR\1217582SK.docx

SK

globálnych marží venovala osobitná pozornosť úlohe výziev protistrán a zúčtovacích členov na vyrovnanie marží.

S cieľom preventívne reagovať na riziká v tomto sektore a takisto vzhľadom na veľkú neistotu v súvislosti s ďalším vývojom pandémie COVID-19 je potrebné posilniť regulačný rámec pre nebankový finančný sektor. To si vyžaduje vývoj komplexného makroprudenciálneho prístupu pre nebankové subjekty, ktorý by mohol zabezpečiť, aby bol nebankový finančný sektor v budúcnosti lepšie schopný absorbovať otrasy, než aby sa spoliehal na intervencie centrálnych bánk na stabilizáciu systému.

Regulačné medzery by bolo možné odstrániť zabezpečením ďalšej súdržnosti regulačných rámcov, napríklad pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje pre činnosti správcovských spoločností podľa smernice MiFID.

Som presvedčený, že je to obzvlášť dôležité vzhľadom na rastúcu úlohu nebankových finančných inštitúcií pri financovaní reálnej ekonomiky a ich vzájomné prepojenia so zvyškom finančného systému.

33. Hodnotenie odbornosti a vhodnosti je dôležitým nástrojom v súbore nástrojov dohľadu. Ako by mohla ECB tento nástroj ďalej rozvíjať a uplatňovať?

Hodnotenia odbornosti a vhodnosti sú základom dobrej správy v bankách. Európsky rámec dohľadu by však mal prospech z ďalšej harmonizácie. Chcel by som uviesť niekoľko kľúčových bodov.

Po prvé, v súčasnosti požiadavky smernice o kapitálových požiadavkách umožňujú ex post hodnotenie odbornosti a vhodnosti. Pokiaľ ide o ex post hodnotenia, vymenovaná osoba nastúpi do funkcie a až potom je predmetom hodnotenia odbornosti a vhodnosti. V prípade, že je výsledok hodnotenia negatívny, musí byť vymenovaná osoba zbavená svojej funkcie. To sa líši v prípade krajín, ktoré majú zavedený systém ex ante a pred nastúpením do funkcie je potrebný súhlas. Moje skúsenosti s ex ante hodnoteniami boli väčšinou pozitívne, ale predovšetkým si myslím, že regulačný rámec si zaslúži väčšiu harmonizáciu, aby sa zabezpečili skutočne rovnaké podmienky pre všetkých.

Po druhé, môžeme ďalej rozvíjať hodnotenia odbornosti a vhodnosti zlepšovaním komunikácie týkajúcej sa očakávaní orgánov dohľadu. Zvýšená transparentnosť pomáha zabezpečiť, aby bol výsledok posúdenia vhodnosti pre banky predvídateľnejší.

Na záver sa domnievam, že orgán dohľadu by mal hodnotenia odbornosti a vhodnosti používať ako nástroj dohľadu na zabezpečenie účinnej správy, zdravého riadenia a vyváženého rozhodovania členov rady. ECB by konkrétne mohla intenzívnejšie kontrolovať tých členov rady, ktorí boli v pozícii, keď v banke došlo k významnej udalosti – napríklad ak banka porušila regulačnú požiadavku. V tomto smere je dôležitá individuálna aj kolektívna zodpovednosť, aby sa zabránilo prijatiu nevhodných rozhodnutí na včasné riešenie závažných zlyhaní.

PR\1217582SK.docx 33/50 PE659.084v01-00

SK

34. Ako hodnotíte vykonávanie mechanizmu riešenia krízových situácií bánk v EÚ? Aké konkrétne kroky by ste podnikli na odstránenie existujúcich nedostatkov? Aký je váš názor na  inštitúcie, ktoré sú príliš veľké alebo príliš prepojené na vyhlásenie úpadku, sporiteľne a družstevné banky, a na celkovú problematiku ziskovosti bankového sektora v EÚ a aký je váš názor na ďalší postup pre jeho architektúru s cieľom uspokojiť potreby reálnej ekonomiky a dlhodobého financovania? Ak by pandémia mala vyústiť do európskej bankovej krízy, čo by podľa vás mohlo byť zdrojom kapitálu na rekapitalizáciu a/alebo reštrukturalizáciu bánk? Je možné zaviesť zlú banku EÚ, použiť EMS alebo by sa kapitálové injekcie prijali na vnútroštátnej úrovni?

Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 bol v Európe stanovený nový rámec pre riešenie problémov bánk. Mal som tú česť byť členom rady SRB od úplného začiatku. Uvedený rámec riešenia krízových situácií je zásadný na zabezpečenie riadneho bankového krízového riadenia a zabránenie nákladom pre daňových poplatníkov. Tým, že sa EMS priradí úloha zabezpečiť spoločný zabezpečovací mechanizmus jednotného fondu na riešenie krízových situácií, sa ďalej posilní účinnosť a dôvera v rámec riešenia krízových situácií.

Nový režim sa ukázal ako významné zlepšenie. Mohli by sa však zvážiť ďalšie zlepšenia rámca na riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by navyše mal mať primeraný súbor nástrojov na riešenie zlyhania menších a stredne veľkých úverových inštitúcií, ktoré sú financované hlavne z vkladov, pretože tieto banky čelia výzvam pri zvyšovaní primeranej úrovne minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Možným novým nástrojom by bolo financovanie opatrení na riešenie problémov v obmedzenom rozsahu z vnútroštátnych zdrojov systémov ochrany vkladov, ktoré by umožnili prevod vkladov. To by bolo možné dosiahnuť ďalším objasnením existujúceho rámca smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernice o systémoch ochrany vkladov, ako to navrhla Európska komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2021. Okrem toho si myslím, že na zabezpečenie účinnej likvidácie zlyhávajúcich bánk, ktoré nevstúpia do riešenia krízových situácií, by bolo potrebné zlepšiť režimy likvidácie.

Okrem cyklických výziev vyplývajúcich z pandémie COVID-19 čelia banky aj podstatným štrukturálnym výzvam, ktoré majú negatívny vplyv na ziskovosť. Aj keď sú v reakcii na tieto štrukturálne výzvy nevyhnutné štrukturálne zmeny, pre banky neexistuje žiadne univerzálne riešenie, ktoré by zabezpečilo, že môžu optimálne uspokojovať potreby reálnej ekonomiky. Mnoho bánk bude musieť prehodnotiť svoje obchodné modely, aby dosiahli zisk. Banky budú navyše musieť nájsť spôsoby, ako znížiť náklady, napríklad racionalizáciou distribučných kanálov, znížením výdavkov a zlepšením systémov IT, ako aj opatreniami zameranými na rozšírenie príjmových tokov založených na poplatkoch. Ďalšia konsolidácia by mohla odstrániť štrukturálnu prekážku ziskovosti niektorých častí bankového sektora eurozóny, pretože by sa tým odstránila nadmerná kapacita a fragmentácia pozdĺž štátnych hraníc. Dôležitým predpokladom pre konsolidáciu v bankovom sektore je intenzívnejšie cezhraničné poskytovanie služieb s fúziami a akvizíciami v eurozóne, sprevádzané znižovaním stavov, spolu s ďalším posilňovaním bankovej únie. Konsolidačné návrhy by sa však mali posudzovať podľa ich individuálnych zásluh, pričom by sa mali brať do úvahy aj

PE659.084v01-00 34/50 PR\1217582SK.docx

SK

potenciálne nevýhody, ako sú nadhodnotené synergie, znížená schopnosť riešiť problém a riziká finančnej stability. Preto je dôležité uplatňovať prístup „prípad od prípadu“ k potenciálnym fúziám a akvizíciám v bankovom sektore. V tejto súvislosti vítam nedávno vydanú príručku ECB o konsolidácii, ktorá objasňuje jej prístup.

S cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na dôsledok pandémie COVID-19 by orgány dohľadu mali preskúmať rôzne politické možnosti. V prvom rade je na samotných bankách, aby prijali príslušné opatrenia, a orgány dohľadu môžu hrať dôležitú úlohu pri stimulovaní bánk, aby sa v takomto prípade riadili osvedčenými postupmi. Napríklad veľké banky sa v súlade s odporúčaniami ECB zdržali rozdeľovania dividend. Orgány dohľadu majú takisto súbor opatrení, ktoré bankám umožňujú podporovať financovanie reálnej ekonomiky, napríklad prostredníctvom dočasných opatrení na zmiernenie kapitálového režimu. Ak by sa však ukázalo, že banky nie sú schopné zvládnuť tieto neisté časy, máme zavedený rámec na riešenie problémov. Po tretie, pri riešení problémov bánk by sme sa mali pozerať nad rámec stratégie rekapitalizácie pomocou zapojenia súkromného sektora. Jedným z potenciálnych riešení môžu byť napríklad správcovské spoločnosti. V minulosti boli v niektorých krajinách založené správcovské spoločnosti aj na vnútroštátnej úrovni, ktoré preukázateľne významne prispievajú k ozdraveniu bankového sektora. Nie sú, samozrejme, komplexným riešením všetkých problémov s kvalitou aktív a boli by vhodným riešením, iba ak by boli stanovené v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou.

35. Aký je váš názor na vykonávanie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA)? Čo by bolo možné zlepšiť v rozhodovacom procese o udelení ELA, najmä predvídaním významnejšej úlohy ECB?

Zodpovednosť za zabezpečenie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity vrátane nákladov a rizík spojených s týmto zabezpečovaním je v súčasnosti na národných centrálnych bankách, ktoré konajú na základe príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. Článkom 14 ods. 4 štatútu ESCB sa ECB udeľuje možné právo veta, aby sa zabezpečilo, že ustanovenie o núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity nebude v rozpore s úlohami a cieľmi ESCB (najmä s vykonávaním menovej politiky v eurozóne).

V budúcnosti sa domnievam, že správa núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity by sa mala rozvíjať v súlade s pokrokom v dobudovaní bankovej únie, prípadne smerom k jednotnejšiemu rozhodovaniu o tejto pomoci.

36. Aký je váš názor na kroky smerujúce k dokončeniu bankovej únie s európskym systémom ochrany vkladov a fiškálnym zabezpečovacím mechanizmom vrátane potrebného vykonávania existujúcich právnych predpisov bankovej únie? Aké doplňujúce opatrenia by ste prijali na zníženie fragmentácie trhu, obmedzenie možností arbitráže v oblasti regulácie a dohľadu, zachovanie rovnakých podmienok a riešenie problému účelového vyčlenenia, najmä v bankovom sektore?

Vytvorenie bankovej únie bolo zásadným krokom pre našu hospodársku a menovú úniu a integritu jednotnej meny.

PR\1217582SK.docx 35/50 PE659.084v01-00

SK

Dôležitosť projektu opäť preukázala rýchla, rozhodná a koordinovaná reakcia dohľadu na rozvíjajúcu sa krízu spôsobenú pandémiou COVID-19.

Banková únia zároveň ešte nie je dokončená a je potrebné dosiahnuť pokrok, aby sa uvoľnili výhody plynúce z úplnej bankovej únie.

Záväzok zaviesť spoločný zabezpečovací mechanizmus jednotného fondu na riešenie krízových situácií najneskôr v roku 2024 je krokom správnym smerom. Jednou z našich hlavných priorít by mala zostať práca na spoločnom európskom systéme ochrany vkladov (EDIS). Začať s takzvaným „hybridným modelom“ pre EDIS by už bolo veľkým zlepšením, musíme si však uvedomiť konečný cieľ. Jednotná ochrana vkladateľov v bankovej únii by zvýšila dôveru v bankový systém. Ak by bol dobre navrhnutý, zachoval by si finančnú stabilitu a prerušil by prepojenie medzi bankami a vládami.

Účelové vyčlenenie kapitálu a likvidity v rámci dcérskych spoločností bankových skupín v rámci bankovej únie znižuje výhody, ktoré z bankovej únie môžeme vyťažiť, pokiaľ ide o finančnú integráciu. Vítam návrh predsedu Rady pre dohľad preskúmať možnosti v rámci súčasného právneho rámca, ktoré by nám umožnili dosiahnuť pokrok v tejto otázke. Na podstatnejšie kroky vpred by však boli kľúčové legislatívne opatrenia na zníženie fragmentácie a poskytnutie potrebných záruk členským štátom na uľahčenie kompromisu.

37. Aké riziká sú podľa vás spojené so sekuritizačnými produktmi a úvermi s pákovým efektom pre finančnú stabilitu a ako by ich mali riešiť ECB/SSM?

Rovnako ako mnoho iných tried aktív, aj globálne trhy s úvermi s pákovým efektom zaznamenali v marci 2020 počas turbulencií na trhoch v súvislosti s pandémiou COVID-19 značné otrasy. Systémové riziká vyplývajúce z trhov s úvermi s pákovým efektom sú potenciálne vysoké z dôvodu: zostatkov, pretože trh za posledné roky značne vzrástol, najmä v Európe; relatívne vysokého pákového efektu a nízkej úverovej kvality emitujúcich spoločností, v dôsledku čoho sú tieto firmy zraniteľné voči nepriaznivým šokom; trendu znižovania ochrany investorov vďaka popularite štandardu úverových zmlúv neposkytujúcich ochranu; klesajúcej úverovej kvality; a vysokého stupňa vzájomnej prepojenosti medzi investormi.

Je preto dôležité pozorne sledovať vývoj na trhoch s úvermi s pákovým efektom a hodnotiť potenciálne riziká vyplývajúce z priamej a nepriamej expozície podľa rôznych scenárov. ECB v roku 2017 zverejnila usmernenie k transakciám využívajúcim pákový efekt, ktoré obsahuje dôležité očakávania dohľadu nad bankami. Porovnávania, ako aj dohľad mimo daného miesta a na mieste, odhalili nedostatky v rámci riadenia rizík bánk. Tieto nedostatky sa zohľadnili v postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu z roku 2019. Je dôležité venovať osobitnú pozornosť transakciám s najvyšším pákovým efektom, aby bolo možné posúdiť ich súlad s usmernením.

Celkovo je potrebné naďalej aktívne hodnotiť situáciu, aby sa zabezpečilo, že banky zaviedli primeraný rámec riadenia rizík. Zároveň je dôležité prispieť k práci vykonanej

PE659.084v01-00 36/50 PR\1217582SK.docx

SK

na medzinárodných fórach s cieľom vypracovať komplexný pohľad na trendy a riziká globálnych úverových trhov s pákovým efektom. Z dôvodu vzájomnej prepojenosti tohto trhu, a teda potenciálnych nepriamych rizík pre banky, by lepšie pochopenie expozícií nebankových finančných inštitúcií voči úverom s pákovým efektom takisto prispelo ku komplexnému posúdeniu rizika.

Expozícia bánk voči sekuritizáciám úverov s pákovým efektom, takzvaných záväzkov zabezpečených úvermi, je pomerne malá a považuje sa za obmedzenú na tranže s vyššou úverovou kvalitou. Zhoršenie úverovej kvality príslušných tranží pôžičiek si však vyžaduje dôkladné posúdenie rizík. Aj z dôvodu väčšej expozície nebankových subjektov voči záväzkom zabezpečeným úvermi existujú pre banky riziká protistrany a nepriame riziká.

Ak sa teraz pozrieme nad rámec záväzkov zabezpečených úvermi a všeobecnejšie na všetky formy sekuritizácie, nové nariadenie EÚ o sekuritizácii (dokončené v roku 2017) sa zaoberalo nedostatkami a prebytkami, ktoré prispeli k finančnej kríze v roku 2008, pričom sa však ukázalo, že nie je úplne účinné pri oživovaní trhov EÚ. Cielené zmeny sekuritizačného rámca EÚ, ktoré nedávno navrhla Komisia, môžu podporiť oživenie uľahčením poskytovania úverov reálnej ekonomike. Do januára 2022 by sa však malo uskutočniť plnohodnotné preskúmanie s cieľom preskúmať, ako možno zlepšiť existujúce pravidlá, aby sa skutočne oživili trhy EÚ. Zároveň je potrebné spomenúť, že ako je uvedené v stanovisku ECB zverejnenom v septembri, ECB je zodpovedná za zabezpečenie toho, aby významné banky upravili svoje kapitálové požiadavky spôsobom, ktorý zodpovedá úverovému riziku účinne prenesenému na investorov tretích strán.

38. Akú úlohu pripisujete disciplíne finančného trhu pri oceňovaní štátnych subjektov? Aké výzvy predpokladáte pre ECB, keby sa Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) mal pretransformovať na Európsky menový fond (EMF)?

Finančné trhy sa počas obdobia HMÚ zvykli správať procyklicky. Rozpätia boli v období pred rokom 2008 extrémne nízke a prudko a prerušovane vzrástli len v čase veľkej finančnej krízy.

Bolo predložených niekoľko vzájomne sa nevylučujúcich vysvetlení nedostatočnej disciplíny finančných trhov: i) chýbajúca dôveryhodnosť doložky „no bail-out“ a nejednoznačnosť, ako aj niekoľko prekvapení v priebehu času spôsobených politickými vyhláseniami o prístupe eurozóny k reštrukturalizácii štátneho dlhu, ii) nejasnosti týkajúce sa úlohy a poslania menovej politiky ako veriteľa poslednej inštancie, a iii) inherentné predsudky v správaní účastníkov finančného trhu, ako je jav stádovitého správania.

ECB môže výrazne ťažiť z posilnenia inštitucionálneho rámca hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Diskusie týkajúce sa reformy EMS prešli od možného zriadenia „Európskeho menového fondu“, ktorý navrhla Európska komisia v roku 2017, k reforme zmluvy o EMS zameranej na cielené zmeny, ktorá bola v zásade schválená v roku 2019.

Keď sa pozriem späť na návrh EMF, privítal by som začlenenie EMS do rámca Únie. Veľmi

PR\1217582SK.docx 37/50 PE659.084v01-00

SK

však vítam reformu zmluvy o EMS, ktorá bola v zásade schválená minulý rok, a dúfam, že bude možné čoskoro dosiahnuť konečné politické schválenie a ratifikačný proces.

Chcel by som zdôrazniť, že spomedzi niekoľkých ďalších dôležitých zlepšení rámca EMS cielené zmeny, ktoré boli zásade schválené v roku 2019, zahŕňajú ustanovenie, ktoré bolo takisto súčasťou návrhu EMF v roku 2017: pridelenie úlohy spoločného zabezpečovacieho mechanizmu jednotného fondu na riešenie krízových situácií EMS. Toto je kľúčový prvok na dokončenie bankovej únie, najmä na posilnenie dôveryhodnosti a dôvery v rámec riešenia krízových situácií bánk.

39. Ako by bolo možné v bankovej únii účinnejšie riešiť pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a  financovanie terorizmu? Ako vidíte úlohu ECB/SSM v boji proti praniu špinavých peňazí? Ako by sa mohli zohľadniť riziká prania špinavých peňazí v čase, keď ECB hodnotí finančnú stabilitu bánk? Aká by mala byť úloha centralizovanej agentúry EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí?

Najskôr mi dovoľte zopakovať, že úlohy ECB v oblasti dohľadu vylučujú dohľad nad bankami v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT), a že ECB nemá žiadne právomoci v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Napriek tomu vítam skutočnosť, že ECB v rámci svojho mandátu v oblasti dohľadu berie veľmi vážne riziká spojené s praním špinavých peňazí/financovaním terorizmu. To znamená, že ECB ako orgán prudenciálneho dohľadu môže posudzovať vplyv rizík spojených s praním špinavých peňazí/financovaním terorizmu na prudenciálny profil bánk. Aby to ECB mohla urobiť, je nevyhnutná primeraná výmena informácií s orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Dohoda medzi ECB a národnými orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu o výmene informácií týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa stanovuje pre túto výmenu informácií. Posúdenie informácií získaných od orgánov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže viesť ECB k tomu, že v prípade potreby zavedie prudenciálne opatrenia, napríklad využitím právomocí druhého piliera v ročnom postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). ECB prispieva k nepretržitému vývoju dôležitých dokumentov EBA s usmerneniami, ktoré sú určené na ďalšie posilnenie spolupráce s orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT a na zabezpečenie dôsledného zohľadňovania aspektov AML/CFT v rámci SREP v celej bankovej únii. Ďalej sa predpokladá, že ECB sa bude zúčastňovať ako pozorovateľ v kolégiách orgánov dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré v súčasnosti zriaďujú národné orgány dohľadu v oblasti AML/CFT pre všetky banky pôsobiace v zahraničí v rámci EÚ.

Pokiaľ však regulácia a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zostanú prevažne organizované na vnútroštátnej úrovni, čo spôsobí, že normy a zákony o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa budú v celej EÚ implementovať a presadzovať rozdielne, budú existovať vážne obmedzenia toho, čo môžeme očakávať, že dosiahneme iba lepšou spoluprácou. Pranie špinavých peňazí a financovanie

PE659.084v01-00 38/50 PR\1217582SK.docx

SK

terorizmu majú často cezhraničnú povahu a cezhraničné problémy si vyžadujú cezhraničné nástroje. Preto pevne verím, že na riešenie rizík, ktoré tieto trestné činy predstavujú pre udržateľnosť a stabilitu bankového sektora EÚ, je potrebný dôslednejší európsky prístup. Malo by sa zvážiť ďalšie zosúladenie regulačného rámca na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj zníženie fragmentácie dohľadu zverením úloh dohľadu v oblasti AML/CFT existujúcemu alebo novému orgánu EÚ. Vypracovanie potrebných hodnotení a návrhov v tejto súvislosti je, samozrejme, predovšetkým a výlučne v kompetencii Európskej komisie. Komisia nedávno zverejnila akčný plán komplexnej politiky Únie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a má v úmysle predložiť príslušné legislatívne návrhy začiatkom budúceho roka.

Je obzvlášť dôležité, aby budúci orgán dohľadu v oblasti AML/CFT na úrovni EÚ mohol v prvom rade zamerať svoje zdroje na dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v tých konkrétnych bankách, ktoré vystavujú finančný sektor EÚ najväčším rizikám zneužitia zločincami a poškodenia dobrej povesti a pre ktoré má európsky prístup v oblasti dohľadu najväčšiu pridanú hodnotu (napr. banky, ktoré pôsobia cezhranične v rámci EÚ, vybavujú transakcie pre klientov, ktorí predstavujú zvýšené riziká v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a podnikajú v tretích krajinách so zlými štandardmi v oblasti AML/CFT). Ak a keď sa stanoví dohľad EÚ nad bankami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, s prácou ECB je možné vytvoriť silné synergie. Spolupráca medzi ECB a národnými orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT bude zároveň v tejto revidovanej štruktúre dohľadu naďalej rozhodujúca, pretože sa neočakáva, že všetky banky v bankovej únii patria do právomoci orgánu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Dokazuje to trvalý význam a dôležitosť prebiehajúcich iniciatív na zlepšenie tejto spolupráce, ktorú som už spomínal. Ďalej treba mať na zreteli, že existuje veľa rôznych druhov podnikov a služieb, ktoré môžu byť zneužité na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Z dlhodobého hľadiska by teda centralizovaný orgán EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mohol potenciálne pokrývať širší súbor finančných a nefinančných sektorov ako iba bankový sektor, a to sektory, ktoré nepatria medzi mandát a úlohy ECB. Vzhľadom na typ rizík, ktoré sú v hre, je teda dôležité, aby centralizovaná agentúra EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí mala primerané nástroje na spoluprácu nielen s orgánmi prudenciálneho dohľadu, ale významným spôsobom aj s finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva.

40. Myslíte si, že by ECB mala interne uplatňovať normy smernice o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie?

ECB nedávno významne posilnila svoju vnútornú politiku oznamovania korupcie; zdá sa, že táto nová politika plne rešpektuje základné zásady príslušnej smernice EÚ. Dopĺňa existujúci a osvedčený mechanizmus hlásenia porušení v záležitostiach dohľadu a umožňuje komukoľvek anonymné nahlasovanie. Táto politika takisto stanovuje silný súbor pravidiel a súvisiacich procesov na účinnú ochranu zamestnancov, ktorí nahlasujú porušenia, pred odvetou. Som si vedomý tohto vývoja, pretože Rada guvernérov sa výslovne rozhodla

PR\1217582SK.docx 39/50 PE659.084v01-00

SK

rozšíriť pôsobnosť novej politiky aj na všetkých členov Rady guvernérov a Rady pre dohľad ECB.

Považujem túto novú politiku za výrazné zlepšenie, ktoré jasne ukazuje záväzok vedenia ECB dodržiavať najlepšie etické a riadiace štandardy. Dobre fungujúca politika oznamovania však nie je iba záležitosťou správnych pravidiel; politika a podporné nástroje musia byť doplnené a stimulované správnou etickou a hodnotovou kultúrou, a to je niečo, čo nemožno predpísať. Aby však bolo možné dosiahnuť udržateľnosť, je potrebné ju uplatňovať a budovať v priebehu času.

Toto sú témy, s ktorými sa môžem ľahko identifikovať, pretože ich považujem za nevyhnutné na dosiahnutie a udržanie dôvery našich zainteresovaných strán. Som silným zástancom záležitostí dobrého správania a dobrej správy vecí verejných, a ak by sa potvrdilo moje vymenovanie za člena Výkonnej rady, pokúsil by som sa v prípade potreby ďalej zdokonaľovať politiky ECB.

41. Aké sú riziká pre finančnú stabilitu súvisiace s brexitom? Ako vnímate úlohu ECB pri riešení týchto rizík?

Výsledok procesu brexitu je stále veľmi neistý. Náhly prechod na obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie pre obchod medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po prechodnom období na konci roka by predstavoval ďalšie riziko pre hospodárstvo eurozóny. Dôsledok by bol pravdepodobne obmedzený, aj keď nie zanedbateľný. Súčasné makrofinančné riziká by sa navyše mohli zvýšiť, ak bude scenár brexitu bez dohody ovplyvňovať pretrvávajúci globálny ekonomický šok súvisiaci s pandémiou. Malo by to však väčší vplyv pre Spojené kráľovstvo ako pre eurozónu. Scenár bez dohody by pravdepodobne takisto spustil značnú volatilitu finančného trhu a zvýšenie rizikových prémií. To by sa mohlo do konca roka stať zdrojom obáv, pretože finančné trhy začnú oceňovať najpravdepodobnejší výsledok rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Ostatné riziká finančnej stability spojené s možným brexitom bez dohody na konci roka sú väčšinou obmedzené a orgány EÚ a vnútroštátne orgány sa na tento scenár pripravili. Riziká na najvyššej úrovni v oblasti centrálne zúčtovaných derivátov sa riešili prostredníctvom časovo obmedzeného rozhodnutia Európskej komisie o rovnocennosti pre ústredné protistrany Spojeného kráľovstva. Súkromný sektor má navyše k dispozícii prostriedky na zmiernenie nevyriešených rizík súvisiacich s koncom prechodného obdobia v mnohých ďalších oblastiach, ako je kontinuita nezúčtovaných derivátových zmlúv.

Úlohou ECB by malo byť zaistiť, aby boli banky pripravené na všetky možné výsledky, ktoré nastanú na konci prechodného obdobia, ako aj dôsledne monitorovať riziká makrofinančného a finančného sektora, keď sa blíži lehota na konci roka. SSM v tejto súvislosti nedávno zintenzívnil dialóg o dohľade nad prípravami brexitu s bankami (odchádzajúcimi aj prichádzajúcimi inštitúciami). Značná pozornosť orgánov dohľadu sa venuje aj zabezpečeniu toho, aby banky vykonávajúce dohľad dosiahli svoje cieľové operačné modely koncového stavu v rámci vopred dohodnutých časových harmonogramov.

PE659.084v01-00 40/50 PR\1217582SK.docx

SK

42. Myslíte si, že členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, by mali spĺňať dodatočné podmienky, než sa stanú členmi eurozóny, a  tým členmi bankovej únie, ako napríklad účinnú kontrolu rizík prania špinavých peňazí, preukázanie porovnateľne stabilných trhov s nehnuteľnosťami a účinnú kontrolu korupcie?

Každá krajina, ktorá má v úmysle prijať euro, musí splniť štyri kritériá hospodárskej konvergencie založené na zmluvách (medzi ktoré patrí napríklad bezproblémové pripojenie sa k mechanizmu výmenných kurzov II na dva roky) a zosúladenie svojich vnútroštátnych právnych predpisov s právnym rámcom EÚ. Nevidím potrebu formálne pridávať ďalšie konvergenčné kritérium k štyrom vyššie uvedeným kritériám, ktoré pravidelne hodnotia ECB a Európska komisia. V najnovšej konvergenčnej správe obidvoch inštitúcií EÚ sa navyše niekoľko štrukturálnych podmienok potrebných na hladkú účasť v bankovej únii monitoruje podľa „ďalších relevantných faktorov“. Zatiaľ čo ECB a Európska komisia analyzujú nezávisle, obidve sa zameriavajú na kvalitu a správu inštitúcií, ako aj na výsledok postupu pri makroekonomickej nerovnováhe zameraného na prevenciu makroekonomickej a makrofinančnej nerovnováhy.

Zároveň si myslím, že keďže sa nové členské štáty musia pripraviť na prijatie eura, musia sa pripraviť aj na vstup do bankovej únie, a teda na účasť v jednotnom mechanizme dohľadu a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. V tejto súvislosti vítam účasť Bulharska a Chorvátska na úzkej spolupráci orgánov dohľadu s ECB. V rámci procesu úzkej spolupráce vykonal bankový dohľad ECB požadované komplexné hodnotenie bánk týchto krajín. Po pozitívnom rozhodnutí Rady guvernérov začiatkom tohto roka Bulharsko a Chorvátsko vstúpili súčasne do bankovej únie a ERM II.

Bulharsko a Chorvátsko okrem toho prijali pred vstupom do mechanizmu ERM II niekoľko záväzkov pre jednotlivé krajiny, ktoré zahŕňali aj makroprudenciálne a štrukturálne politiky, ako sú riziká v oblasti prania špinavých peňazí. Obidve krajiny sa ďalej zaviazali, že splnia niekoľko záväzkov týkajúcich sa štrukturálnych politík, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie udržateľnej hospodárskej konvergencie v čase, keď obidve krajiny prijmú euro. ECB a Európska komisia budú starostlivo monitorovať plnenie týchto záväzkov.

43. Je hlbšia finančná integrácia vždy v súlade s cieľom finančnej stability? Domnievate sa, že potenciálne cezhraničné bankové fúzie posilňujú problém „príliš veľké na vyhlásenie úpadku“? Aká by mala byť stratégia SSM vo vzťahu k budúcnosti európskeho bankového sektora, pokiaľ ide o fúzie a akvizície, konsolidácie a domáce podniky? Aké by mali byť ciele únie kapitálových trhov?

„Finančná trilema“ uvádza, že finančná stabilita, finančná integrácia a národné finančné politiky sú nezlučiteľné. Môžu byť vybraté iba dva z troch cieľov, zatiaľ čo tretí sa musí vypustiť.

To znamená, že hlbšia finančná integrácia a finančná stabilita idú ruka v ruke v kombinácii so spoločným regulačným rámcom a rámcom dohľadu a centrálnou bankou, ktorá je schopná konať v čase krízových situácií na podporu finančnej stability.

PR\1217582SK.docx 41/50 PE659.084v01-00

SK

V tejto súvislosti je potrebný nový tlak na dosiahnutie dlhodobej ambície vytvoriť skutočný jednotný európsky kapitálový trh, ktorý je hlboko integrovaný a vysoko rozvinutý. Zmobilizuje zdroje potrebné na reštartovanie hospodárstva eurozóny, pomôže pri riešení výziev, ako je brexit, s cieľom prispieť k odolnosti HMÚ voči šoku a urýchli prechod na digitálne a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Pokiaľ ide o cezhraničné fúzie bánk, mali by sme mať na pamäti, že príliš veľké na vyhlásenie úpadku na európskej úrovni nie je to isté ako príliš veľké na vyhlásenie úpadku na úrovni členských štátov. Integrácia európskeho bankového trhu je spôsobom, ako tieto obavy zmierniť, ale zároveň nestratiť zo zreteľa možné obavy týkajúce sa finančnej stability.

Podľa môjho názoru by orgány dohľadu mali posudzovať konsolidačné projekty čisto z dôvodu obozretnosti. Ich úlohou nie je presadzovať konkrétnu konsolidáciu ani im stáť v ceste, ani uprednostňovať konkrétny obchodný model pred iným. Je to proces, ktorý musí byť podporovaný a iniciovaný trhom.

V tejto súvislosti vítam vydanie príručky ECB o konsolidácii, ktorá objasňuje jej prístup. Vďaka väčšej transparentnosti sú opatrenia v oblasti dohľadu predvídateľnejšie a nedochádza k nesprávnemu vnímaniu očakávaní týkajúcich sa dohľadu.

44. Pre niekoľko významných dlhopisov verejného a súkromného sektora v Európe sú charakteristické záporné výnosy. Má to nejaké dôsledky pre finančnú stabilitu? Ak áno, ako by sa mali riešiť?

Vzhľadom na ich veľké portfólio podnikových a štátnych dlhopisov by sa investičné príjmy finančných inštitúcií vo všeobecnosti a investičných fondov, ako aj poisťovacích spoločností a konkrétnejšie dôchodkových fondov, mohli v prípade rastúceho počtu dlhových cenných papierov so zápornými výnosmi ďalej zhoršovať.

V dôsledku toho sa tieto nebankové finančné inštitúcie môžu snažiť o dosiahnutie výnosu a vo svojich súvahách naďalej brať na seba ďalšie úverové, duračné a likviditné riziká.

Zrejmým príkladom je v posledných rokoch nárast expozície voči finančným produktom s pákovým efektom, ako sú úvery s pákovým efektom, záväzky zabezpečené úvermi a dlhopisy s vysokým výnosom. Tieto rastúce riziká si vyžadujú zavedenie zlepšeného makroprudenciálneho rámca aj pre nebankový finančný sektor a o možnostiach tohto rámca sa v súčasnosti rokuje v rámci globálnych (FSB) a európskych (ESRB, ECB) inštitúcií.

45. Aký ja váš názor na súčasné politiky ECB, pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom záujmov v rámci ECB? Sú potrebné nejaké zmeny?

Etický rámec ECB efektívne a proporcionálne pokrýva riešenie skutočných, potenciálnych a vnímaných konfliktov záujmov. Okrem toho stanovuje nielen obmedzenia počas zamestnania v ECB, ale aj vo fáze pred zamestnaním a po skončení zamestnania. Tieto obmedzenia sú prísne, ale sú takisto spravodlivé. Predchádzanie dokonca vnímaným konfliktom záujmov považujem za veľmi dôležité z dôvodu zodpovednosti zamestnancov

PE659.084v01-00 42/50 PR\1217582SK.docx

SK

ECB a vysokých úradníkov ECB voči občanom EÚ. Napríklad prísne lehoty pre zamestnancov, ktorí odchádzajú za novými – súvisiacimi alebo konfliktnými – profesionálnymi úlohami na obdobie, počas ktorého sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom, pomáhajú zabrániť dokonca vnímaniu konfliktu záujmov. ECB pozorne sleduje vykonávanie týchto pravidiel a má zavedené správne postupy a mechanizmy zmierňovania, ktoré umožňujú ich náležité sledovanie. Podľa môjho názoru teda nie je potrebné nijako zásadne zlepšovať tento rámec, pretože je efektívny a primeraný.

Na členov Rady guvernérov, Výkonnej rady a Rady pre dohľad ECB sa vzťahuje jednotný kódex správania ECB pre vysokých úradníkov (2019). Všetci členovia sú viazaní rovnakým kódexom, čo je významný úspech. Vedenie spoločnosti plní v tejto veci príkladnú funkciu. Pravidlá pre vysokých úradníkov sú v určitých oblastiach prísnejšie ako napríklad pre zamestnancov. Prispieva to zároveň k budovaniu etickej kultúry. Som presvedčený, že súčasné usmernenia a pravidlá týkajúce sa dodržiavania súladu v tejto veci sú pevné, ale primerané.

Kódex upravuje konflikty záujmov zavedením osobitných pravidiel pre činnosti po skončení zamestnania (tzv. cooling off), súkromné finančné transakcie a vzťahy so záujmovými skupinami. Počíta sa takisto so zverejnením vyhlásení o záujmoch a mesačných kalendárov a obsahuje opatrenia na riešenie prípadov nesúladu.

Na základe odporúčaní Európskeho parlamentu sú na webovom sídle ECB zverejnené výročné vyhlásenia o záujmoch vysokých úradníkov ECB. Som presvedčený, že transparentnosť je zásadná na zabránenie potenciálnym alebo vnímaným konfliktom záujmov.

V článku 11 kódexu stanovuje, že vysokí úradníci musia vykonávať svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Ako sa uvádza v kódexe, nezahŕňa to len úzky rodinný kruh, ale oveľa viac. Potenciálny konflikt záujmov je potrebné písomnenahlásiť prezidentovi a predsedovi Rady pre dohľad ECB a nezávislému etickému výboru, ktorý v týchto záležitostiach poskytuje poradenstvo.

Okrem transparentnosti a kódexu správania sa domnievam, že je dôležité, aby bol manažment ECB prístupný zamestnancom. To stimuluje a prispieva k etickej kultúre so zamestnancami, ktorí sa neboja hovoriť, a tým nielen posilňuje správu a riadenie inštitúcie, ale aj jej odolnosť a udržateľnosť.

D. Fungovanie ECB a demokratická zodpovednosť a  transparentnosť

46. Ako by sa podľa vás mohla posilniť zodpovednosť ECB voči Európskemu parlamentu, najmä pri zohľadnení väčšieho rozsahu a zložitosti menovej politiky po nedávnych krízach?

Zvýšená úloha centrálnych bánk vo všeobecnosti, a najmä ECB, počas nedávnej krízy podporila rastúci záujem verejnosti o centrálne bankovníctvo. To vyústilo do zintenzívnenej verejnej diskusie o úlohe a krokoch ECB, ktorá bola zameraná najmä na čoraz väčšiu

PR\1217582SK.docx 43/50 PE659.084v01-00

SK

zložitosť jej opatrení a na to, že ECB od globálnej finančnej krízy prevzala ďalšie úlohy.

Je preto veľmi zdravé, že sa mechanizmy zodpovednosti ECB voči Európskemu parlamentu za tie roky výrazne rozvinuli. Dôležité je, že sa zvýšila frekvencia interakcií (viac vypočutí, viac otázok na písomné zodpovedanie a odpovedí) a došlo k inováciám vo formáte (zverejnenie písomnej spätnej väzby ECB k výročnej správe ECB). ECB okrem toho začala na základe požiadaviek Európskeho parlamentu v roku 2015 zverejňovať výkazy zo stretnutí Rady guvernérov týkajúcich sa menovej politiky.

Postupy zodpovednosti prekračujú rámec požiadaviek stanovených v zmluve a sú porovnateľné s požiadavkami iných významných centrálnych bánk, ako je americký Fed alebo britská Bank of England.

Do budúcnosti by bolo dôležité zachovať dostatočnú mieru pružnosti vo vzťahu k zodpovednosti, aby bolo možné čo najlepšie reagovať na požiadavky o kontrolu.

Nedávne ad hoc výmeny s prezidentkou ECB a členmi Výkonnej rady ECB o aktuálnych otázkach vrátane vývoja situácie v hospodárstve a počiatočnej reakcie ECB na krízu, ako aj medzinárodnej úlohe eura a práce ECB na digitálnej mene centrálnej banky, sú dobrým príkladom efektívnej zodpovednosti a mali by sa naďalej využívať.

Ďalším aspektom, kde budú dôležité úzke interakcie s Európskym parlamentom, je preskúmanie stratégie. Ako zástupcovia občanov eurozóny majú poslanci Európskeho parlamentu cenné poznatky, ktoré môžu vniesť do diskusie. Vítam, že prezidentka ECB oznámila, že Európsky parlament bude hrať ústrednú úlohu, a s veľkým záujmom som si prečítal príspevky, ktoré doposiaľ Európsky parlament predložil k preskúmaniu tým, že sa z tohto preskúmania stala téma vypočutí výboru ECON a vydania odborných prác na tieto témy zahrnuté v preskúmaní.

Napokon si myslím, že ECB by mala pokračovať v ceste posilňovania svojej komunikácie. Jasnejšia a transparentnejšia komunikácia má zásadný význam pre efektívnu zodpovednosť a na zvýšenie dôvery občanov eurozóny v ECB a jej politiky.

47. Ako hodnotíte rozvíjajúcu sa interakciu medzi ECB a národnými parlamentmi?

V zmluve je stanovené, že ECB sa ako zástupca občanov EÚ zodpovedá predovšetkým Európskemu parlamentu.

Pokiaľ ide o interakciu s národnými parlamentmi, je dôležité rozlišovať medzi úlohami ECB v oblasti dohľadu a mimo dohľadu.

Pokiaľ ide o úlohy mimo dohľadu, ECB sa v priebehu rokov zapojila do výmen s národnými parlamentnými výbormi a poslancami národných parlamentov. Ako ECB priebežne oznamuje, deje sa tak na dobrovoľnom základe a vo forme „výmeny názorov“, teda pri plnom rešpektovaní nezávislosti ECB a výlučnej úlohy Európskeho parlamentu.

PE659.084v01-00 44/50 PR\1217582SK.docx

SK

Toto verejné vystúpenie v národných parlamentoch pomohlo pri prednesení argumentov ECB v národnej diskusii a pri sprostredkovaní holandskej politickej a verejnej mienky ECB. Bolo to určite vtedy, keď pán Draghi navštívil finančný výbor holandského parlamentu, aby si vymenil názory na menovú politiku ECB. To v Holandsku vyvolalo zdravú – hoci náročnú – debatu o krokoch ECB.

Členovia Výkonnej rady sa navyše pravidelne zúčastňovali Európskeho parlamentného týždňa. Táto štruktúra je obzvlášť dôležitá, pretože poskytuje nadnárodné fórum na výmeny informácií o menovej politike ECB a podporuje spoločné porozumenie o rôznych národných perspektívach.

Pokiaľ ide o opatrenia ECB v oblasti dohľadu, nariadenie o SSM obsahuje konkrétne ustanovenie o vzťahoch SSM s národnými parlamentmi. Aj keď je zrejmé, že bankový dohľad ECB by sa mal za vykonávanie svojich úloh dohľadu nad významnými bankami v prvom rade zodpovedať Európskemu parlamentu, bankový dohľad ECB by mohol okrem predloženia svojej výročnej správy podliehať aj ad hoc podávaniu správ národným parlamentom.

Prístup, ktorý doteraz uplatňuje bankový dohľad ECB, predstavuje dobrú rovnováhu vzhľadom na možný dosah, ktorý môžu mať európske opatrenia v oblasti dohľadu na verejné financie, na úverové inštitúcie, ich klientov a zamestnancov a na trhy v zúčastnených členských štátoch.

48. Čo si myslíte o rozsudku nemeckého Spolkového ústavného súdu z 5. mája 2020 o PSPP a následnom rozhodnutí ECB zverejniť neverejné dokumenty týkajúce sa programu nákupu aktív verejného sektora nemeckému Spolkovému snemu (Bundestag) prostredníctvom spolkovej banky Bundesbank?

ECB podlieha výlučne jurisdikcii Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor), a nie vnútroštátnym súdom členských štátov. Okrem toho sa ECB v oblasti menovej politiky zodpovedá Európskemu parlamentu v medziach stanovených zmluvami, a nie národným parlamentom členských štátov.

V decembri 2018 Súdny dvor jednoznačne a konečne rozhodol o zákonnosti programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) ECB. Zistil, že program PSPP patrí do mandátu menovej politiky ECB a je v súlade so zásadou proporcionality aj so zákazom menového financovania. Súdny dvor predovšetkým usúdil, že ECB dostatočne zvážila proporcionalitu.

Ako vyplýva nielen zo znenia právnych aktov, ale aj z rôznych dokumentov zverejňovaných ECB, najmä zverejnených účtovných závierok zo zasadnutí Rady guvernérov týkajúcich sa menovej politiky, ECB neprestajne hodnotí možné vedľajšie účinky svojich nástrojov menovej politiky vrátane programu PSPP. Toto je kľúčová a zdravá úloha.

Na základe svojich právomocí v oblasti zodpovednosti Európsky parlament takisto často kladie ECB otázky týkajúce sa jej proporcionality počas pravidelných štvrťročných vypočutí,

PR\1217582SK.docx 45/50 PE659.084v01-00

SK

v otázkach na písomné zodpovedanie predložených ECB a vo svojich uzneseniach o výročných správach ECB. Je to zdravá činnosť, pretože dáva ECB príležitosť lepšie vysvetliť, ako sa vykonáva jej hodnotenie proporcionality.

V tejto súvislosti vítam skutočnosť, že nadviazanie na rozsudok nemeckého Spolkového ústavného súdu bolo uskutočnené spôsobom, ktorý je v súlade s nezávislosťou ECB a Deutsche Bundesbank, s tým, že Deutsche Bundesbank je neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému, pričom právo EÚ a záväznosť rozsudkov Súdneho dvora majú prednosť.

Považujem za obzvlášť dôležité, aby ECB bola voči Európskemu parlamentu, ktorému sa výlučne zodpovedá, a voči širšej verejnosti mimoriadne transparentná, pokiaľ ide o jej rozhodnutie vyhovieť žiadosti Deutsche Bundesbank povoliť zverejnenie neverejných dokumentov, v ktorých sa uvádza, ako ECB vykonala svoje hodnotenie proporcionality. Tento proces je v súlade so zásadou lojálnej spolupráce ustanovenou v zmluvách.

49. Čo si myslíte o  tom, že Rada v minulosti raz ignorovala stanovisko Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o vymenovanie člena Výkonnej rady ECB? Prijmete svoje vymenovanie za člena Výkonnej rady, ak bude Európsky parlament hlasovať proti?

Príslušné úlohy a právomoci Rady a Parlamentu v procese vymenovania boli stanovené v zmluvách o EÚ a ja o nich nemôžem diskutovať. Skutočne však dúfam, že tieto dve inštitúcie dospejú k dohode, ktorá je v najlepšom záujme Európskej únie a jej občanov.  

Vzťah zodpovednosti medzi Európskym parlamentom a ECB je ústredným prvkom legitimity ECB a jej nezávislosti. Hlboko si vážim úlohu Európskeho parlamentu a najmä výboru ECON v tomto procese a považujem tento dotazník a moje nadchádzajúce vypočutie za kľúčové prvky hodnotenia Európskeho parlamentu, či spĺňam požiadavku zmluvy na uznávanú a profesionálnu osobu so skúsenosťami v menových alebo bankových záležitostiach. Úprimne dúfam, že zvážite moju nomináciu na základe mojej kvalifikácie.

50. Čo konkrétne urobí ECB, aby mala v budúcnosti rodovo vyvážené užšie zoznamy na popredné pozície v ECB a aby celkovo zvýšila rodovú rozmanitosť v ECB vzhľadom na to, že v súčasnosti sú len dvaja z 25 členov Rady guvernérov ECB ženy? Ako vy osobne plánujete zlepšiť vyvážené zastúpenie mužov a žien v rámci ECB? Kedy očakávate prvé výsledky svojich krokov v  tomto ohľade?

Plne zdieľam vaše obavy týkajúce sa rodovej nerovnováhy v Rade guvernérov ECB.

Samotná ECB zohráva pri vymenovaní členov Výkonnej rady iba veľmi malú úlohu. Táto úloha sa obmedzuje na konzultácie s Radou guvernérov o odbornej kvalifikácii navrhovaného kandidáta.

Pokiaľ ide o ostatných členov Rady guvernérov, sú vymenovaní ich príslušnými národnými vládami a ich vymenovania sú tak mimo sféry vplyvu ECB alebo Rady guvernérov.

ECB nedávno zdokonalila svoju rodovú stratégiu a v tejto súvislosti rozšírila svoje rodové

PE659.084v01-00 46/50 PR\1217582SK.docx

SK

ciele aj na zamestnancov z iných ako manažérskych radov. Cieľom je obsadiť najmenej polovicu nových a otvorených pozícií ženami na všetkých úrovniach a do roku 2026 zvýšiť podiel žien na rôznych úrovniach na 40 % až 51 %. Cieľom je a musí byť rodová rovnosť.

Osobne som sa zaviazal podporovať rodovú rozmanitosť v DNB, napríklad ako sponzor výkonnej rady pre sieť DNB v oblasti rozmanitosti, DiverseDNB. V súčasnosti sú najrelevantnejšie percentuálne podiely nasledujúce: dozorná rada DNB: 57 % žien, výkonná rada: 40 % žien, DNB spolu: 40,4 % žien, celkové riadiace pozície: 36,1 % žien, program riadenia talentov: 50 %, stáž: 50% a program riadenia talentov v oblasti dát a technológií: 50 %. Cieľom DNB je rodová parita. Ak by som bol potvrdený v pozícii člena Výkonnej rady, mám v úmysle pokračovať v aktívnej podpore propagácie ženských talentov a ambicióznych rodových cieľov v ECB. Verejné inštitúcie zohrávajú nielen vedúcu úlohu, ale majú aj povinnosť presadzovať rodovú rovnosť. Som zástancom toho, že ECB – a v tomto zmysle Eurosystém – by sa mali usilovať o dosiahnutie vyváženého zastúpenia mužov a žien v rámci svojich platových tried.

51. V správe (2020) EBA o referenčnom porovnávaní postupov v oblasti rozmanitosti na úrovni EÚ podľa článku 91 ods. 11 CRD (EBA/REP/2020/05) sa okrem iného zistilo, že dve tretiny (66,95 %) úverových inštitúcií a investičných spoločností EBA zhromažďovali informácie od výkonných riaditeľov iba o jednom rode. Vidíte spôsoby, ako by ECB prostredníctvom svojej dozornej zložky mohla prispieť k vyššej (rodovej) rozmanitosti v riadiacich orgánoch bánk pod jej dohľadom?

Rozmanitosť je kľúčovým rozmerom efektívneho riadenia. Súčasťou tohto procesu je už istý čas aj podpora rodovej rovnováhy v bankách.

Existujúci právny rámec, aj vďaka úsiliu Európskeho parlamentu, vyžaduje, aby banky mali zavedenú politiku rozmanitosti pre riadiace orgány aj pre zamestnancov vo všeobecnosti.

Konkrétnejšie na základe článku 91 ods. 10 CRD a usmernení EBA/ESMA o posúdení vhodnosti členov riadiaceho orgánu pod dohľadom ECB musia mať politiku rozmanitosti, a to aj pokiaľ ide o rodovú rovnosť.

Tento právny základ sa v súčasnosti ďalej posilňuje, napríklad EBA začleňuje rodovú rozmanitosť do viacerých svojich usmernení. Takisto plne podporujem zásadu rodovo neutrálnych politík a postupov odmeňovania, ktorá bola zavedená smernicou CRD V.

Aj keď ECB už pri svojom dohľade zohľadňuje rodové hľadisko ako jeden z aspektov rozmanitosti, som presvedčený, že je možné podniknúť a mali by sa podniknúť ďalšie kroky. ECB môže prispieť k zvýšeniu (rodovej) rozmanitosti v riadiacich orgánoch bánk pod jej dohľadom prostredníctvom vhodného a správneho hodnotenia členov rady a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. V súčasnosti, kedykoľvek je to vhodné, sa v rozhodnutiach o vhodnosti odkazuje na akékoľvek zistenia o nedostatočnej rodovej rozmanitosti v

PR\1217582SK.docx 47/50 PE659.084v01-00

SK

hodnoteniach riadenia bánk. Pokiaľ to vnútroštátne právne implementácie pravidiel rodovej rozmanitosti umožňujú, ECB vydáva odporúčanie alebo ukladá kontrolovaným subjektom povinnosť dodržiavať rodové kvóty stanovené pre členov riadiacich orgánov pri súčasných alebo nadchádzajúcich vymenovaniach. V koordinácii so spoločnými dohliadacími tímami sa navyše na dohľad nad subjektmi v rámci prebiehajúceho dohľadu upriamuje pozornosť na význam rodovej rozmanitosti.

Ako však vyplýva z porovnávacej správy EBA, na ktorú sa odkazuje v otázke, od septembra 2018 stále veľa inštitúcií, konkrétne 41,61 % z 834, neprijalo politiku rozmanitosti. Zastúpenie žien v riadiacich orgánoch je vo všeobecnosti stále veľmi nízke a dve tretiny inštitúcií nemajú rodovo rozmanitú radu.

Som teda presvedčený, že aj v rámci nášho dohľadu je možné a malo by sa urobiť viac. ECB by prostredníctvom svojej dozornej zložky mohla prispieť k vyššej (rodovej) rozmanitosti v riadiacich orgánoch bánk pod jej dohľadom. V prípade svojho vymenovania by som sa preto usiloval o uskutočnenie nasledujúcich opatrení:

podporil by som uskutočnenie tematického preskúmania s cieľom posúdiť kvalitu politík rodovej rozmanitosti a ich účinné vykonávanie. To by bolo možné dosiahnuť preskúmaním uplatňovania tejto politiky v praxi, najmä pri nábore zamestnancov a plánovaní nástupníctva. Výsledky tohto tematického preskúmania by inštitúcia mohla vzniesť v súvislosti s prebiehajúcim dohľadom nad riadením. Mohli by sa takisto premietnuť do hodnotení odbornosti a vhodnosti, kde je jedným z aspektov, ktoré sa posudzujú, kolektívna vhodnosť. Výsledky tohto preskúmania by mohli byť zverejnené v rámci podpory sociálneho dialógu o rodovej rozmanitosti.

Čiastočne na základe výsledkov tematického preskúmania by som pracoval na zverejnení očakávaní orgánov dohľadu týkajúcich sa rodovej rozmanitosti. Týmto by sa stanovili očakávania týkajúce sa vykonávania požiadaviek inštitúcií, ktoré je potrebné zohľadniť, napríklad aspekt rodovej rozmanitosti, pokiaľ ide o zloženie riadiacich orgánov, s cieľom stanoviť politiky a stanoviť a dosiahnuť ciele pre nedostatočne zastúpený rod. Okrem preukázania skutočného záväzku ECB by takéto očakávania v oblasti dohľadu poskytovali aj konkrétny referenčný bod v našom dohľade nad bankami.

V posledných rokoch sa prijali počiatočné kroky na začlenenie rodovej rozmanitosti do postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). Snažil by som sa na tom stavať. Konkrétnejšie, v oddiele 105 usmernení EBA/ESMA o hodnotení vhodnosti členov manažmentu sa vyžaduje, aby inštitúcie zaviedli politiku rozmanitosti, ktorá zahŕňa kvantitatívny cieľ zastúpenia nedostatočne zastúpeného rodu v riadiacom orgáne. Od inštitúcií takisto vyžaduje, aby určili vhodný časový rámec, v rámci ktorého by sa mal tento cieľ dosiahnuť, a ako sa dosiahne. Tento právny základ by sme mali pri našom dohľade uplatňovať aktívnejšie. Hodnotenie SREP by sa nemalo zameriavať iba na rozmanitosť v riadiacich orgánoch, ale aj celkovo medzi zamestnancami.

PE659.084v01-00 48/50 PR\1217582SK.docx

SK

Čiastočne by sme sa mali zamerať aj na rovnaké odmeňovanie v tomto sektore. Z údajov Eurostatu vyplýva, že odvetvie finančných služieb je na tom z hľadiska rovnakej odmeny medzi mužmi a ženami najhoršie. Právny rámec poskytuje základ na to, aby sa to stalo súčasťou našej praxe dohľadu (článok 74 ods. 1 CRD V).

ECB by si zároveň mala stanoviť latku tak vysoko, ako ju stanovuje pre inštitúcie pod jej dohľadom. Plne prijímam ciele, ktoré si stanovila ECB na zvýšenie podielu zamestnankýň. Ak budem vymenovaný, budem sa aktívne usilovať o dosiahnutie týchto cieľov.

Okrem toho, hoci uznávam, že vymenovania v národných centrálnych bankách a orgánoch sa uskutočňujú na domácej, politickej úrovni, by som spolu s ostatnými členmi Výkonnej rady, Rady guvernérov a Rady pre dohľad ECB ďalej preskúmal spôsoby, ako by sme mohli kolektívne propagovať uverejňovanie, implementáciu a monitorovanie politík rozmanitosti v ECB, národných centrálnych bankách a príslušných vnútroštátnych orgánoch.

Napokon by som chcel zdôrazniť, že aj keď je to veľmi dôležité, moje zameranie na rozmanitosť sa neobmedzuje iba na rodovú rozmanitosť. Plne podporujem rôzne riadiace orgány a rôzne organizácie ako celok v najširšom možnom zmysle slova.

52. Ako vidíte možné zlepšenia zodpovednosti ECB voči Európskemu dvoru audítorov (ECA) z hľadiska jej prevádzkovej efektívnosti? Kde je podľa vás hranica pre mandát Dvora audítorov?

Prevádzková efektívnosť riadenia ECB je kľúčovým faktorom na zabezpečenie toho, aby ECB efektívne plnila svoj mandát. Úloha, ktorú zmluvy EÚ prisudzujú Európskemu dvoru audítorov, aby v tejto súvislosti poskytoval nezávislé hodnotenie a rady, je preto veľmi vítaná.

Chápem, že ECB uzavrela s EDA zmysluplné dohody a zaviazala sa poskytnúť prístup k všetkým informáciám potrebným na výkon jej úloh vymedzených v zmluve. ECB by v tom mala pokračovať a podľa potreby by mala v nadväznosti na vykonávanie auditov pokrývať prevádzkovú efektívnosť riadenia ECB.

Zároveň by sa mala rešpektovať nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách. To znamená, že EDA môže posúdiť, či sa stanovený cieľ dosiahol s najmenším množstvom zdrojov, ale nie to, či bol stanovený cieľ primeraný alebo legálny.

Pokiaľ ide o bankový dohľad ECB, vítam skutočnosť, že v roku 2019 bolo s EDA podpísané memorandum o porozumení. Toto memorandum je dôležitým znakom dobrej vôle medzi obidvoma stranami. Umožní im to takisto plynule spolupracovať v rámci auditov EDA týkajúcich sa bankového dohľadu ECB, a to vďaka zavedeným kanálom výmeny informácií. Tento nový systém výmeny informácií rešpektuje jednak potrebu EDA získať prístup k relevantným informáciám pri plnení jeho úloh, ako aj potrebu chrániť citlivé informácie špecifické pre jednotlivé banky.

Na záver mi takisto dovoľte pripomenúť, že Európsky parlament ako inštitúcia, ktorej sa

PR\1217582SK.docx 49/50 PE659.084v01-00

SK

zodpovedá ECB, má takisto dôležitú úlohu. Zistenia zo správ EDA môžu byť podkladom na diskusie medzi ECB a Európskym parlamentom, čo vedie k zlepšeniu činnosti ECB.

53. Aký bude váš osobný prístup k sociálnemu dialógu v rámci ECB?

Sociálny dialóg je dôležitým prvkom na zabezpečenie dobrého fungovania každej inštitúcie, najmä tej, ktorá je v rozhodujúcej miere odkázaná na svojich zamestnancov ako centrálna banka. Takisto verím, že dôkladné zapojenie a diskusia so zástupcami zamestnancov, aby sa zabezpečilo, že ich názory budú úplne vypočuté a pochopené, sú dôležitým prvkom pri vytváraní udržateľného a uspokojivého pracovného prostredia.

V posledných rokoch chápem, že ECB dosiahla výrazný pokrok v oblastiach, ako sú pracovná záťaž, pracovný čas a flexibilita, najmä zavedením režimu pružného pracovného času v roku 2018. Aj na základe skúseností DNB, kde aj my máme pružné usporiadanie pracovného času, zvažujem tieto rozhodujúce kroky na prilákanie a udržanie talentov, zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a podporu dlhodobého blahobytu zamestnancov.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je za súčasných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu takisto dôležitým bodom. Pandémia navyše prináša niekoľko nových výziev, pokiaľ ide o spoluprácu so zamestnancami, ktoré je potrebné zvážiť, vrátane toho, ako najlepšie podporiť personál v psychicky náročných časoch, a zabezpečiť, aby názory zamestnancov boli vypočuté aj vo virtuálnom pracovnom prostredí. V tejto súvislosti si cením jasnú a otvorenú komunikáciu so zamestnancami. Verím, že pravidelné prieskumy o podmienkach telepráce, ktoré, ako som pochopil, sa uskutočnili v ECB za posledný polrok,slúžia na lepšie pochopenie situácie zamestnancov a riešenie ich obáv.

PE659.084v01-00 50/50 PR\1217582SK.docx

SK