ŽIVOTNÝ ŠTÝLPIATOK – NEDEĽA 23. – 25. júna 2006, strana 24 HOSPODÁRSKE NOVINY

Kde iní vidia prekážku, oni vidiacestu. Pri náhodnom stretnutísi ich hravo pomýlite so samo-vrahmi. „Nemáme na čele na-písané, že sme parkouristi,“ ho-vorí Viktor Klimo zo slovenskéhozdruženia Le Parkour.

Denisa Doričová, snímky archív

V sobotu popoludní posedáva prinitrianskom Divadle Andreja Bagaraskupinka bližšie neidentifikovateľ-ných ľudí, ktorí ešte evidentne ne-prekročili tridsiatku. Mohli by byťskalolezcami aj skejtbordistami –kýmkoľvek. Okrem športového ob-lečenia a niekoľkých chráničov všaknemajú nič, čo by ich radilo k spo-menutým komunitám. Keď sa zač-nú prehýbať do polôh, ktoré vída-vame v cirkusoch, zoskakujú z dvoj-metrovej výšky do kotúľov, obyčajnýsmrteľník si s láskou zaspomína nažinenky základnej školy.

Kreatívni mestskí chodci

Podstatou športu s názvom par-kour je sloboda pohybu. Cieľom par-kouristu je čo najpriamejší, naj-rýchlejší a najefektívnejší presun zmiesta A do miesta B. Originálnyfrancúzsky názov parkouru – l´artde displecement – v doslovnom pre-klade znamená umenie presunu.

„Parkouristi sa vždy usilujú nájsť no-vú, nevyšliapanú cestu, rutina tu ne-má miesto,“ vysvetľuje Viktor Kli-mo. Podobne ako väčšina Slovákovaj on sa k tomuto športu dostal pro-stredníctvom televízie. Pred dvomarokmi videl francúzsky film o par-koure – o pár mesiacov už zakladaldomáci portál a klub.

Vďaka médiám sa parkour v ostat-ných rokoch šíri po celom svete.Známe sú amatérske aj profesionál-ne filmy (Okrsok č. 13 alebo Yama-kasi sme mohli vidieť aj u nás), vktorých skupiny mladíkov kaska-dérskym spôsobom brázdia mes-tom. Tento výsledný presun po vy-týčenej trase (flow) je náročný.Väčšina stretnutí (street jamov), vrá-tane toho nášho, preto spočíva v prí-prave, nacvičovaní čiastkových tri-kov, akými sú prekonanie steny, behna presnosť, preskoky, saltá...

Parádne kone

Na Slovensku je dnes parkourováskupina prakticky v každomväčšom meste. Viktor Klimo ne-dávno založil spolu s ďalšími sied-mimi parkouristami prvý profesio-nálny akčný tím Slovak Extreme(SX). Plánujú ďalej rozvíjať svojšport, organizovať stretnutia a bez-pečne trénovať záujemcov. V Nitresa už dohodli s Univerzitou Konš-tantína Filozofa na prenájme telo-cvične. Začínajú s tréningami pre

verejnosť. Zatiaľ zadarmo, neskôrbudú inkasovať symbolickú sumu.

Klimo je manažérom tímu, ofi-ciálnou známkou zasa nepísaný gu-ru skupiny Vlado Zlatoš (25), maji-teľ trénerskej licencie. Štyri roky sasúťažne venoval zápaseniu vo voľ-nom štýle, absolvoval telesnú vý-chovu na nitrianskej univerzite,chystá sa podnikať so zdravou výži-vou. Skupina ho evidentne rešpek-tuje. Kombináciou zjavu budhistic-kého mnícha a prejavu stoického fi-lozofa pôsobí ako novodobýpriekopník kalokagatie. Na trávnikupred divadlom akoby mimochodomukazuje jeden z cvikov. Otočka o360 stupňov z odrazu z miesta bezkontaktu so zemou pôsobí v jehopredvedení ako najprirodzenejší po-hyb sveta. V skutočnosti jej pred-chádza niekoľkomesačný tréning vtelocvični.

Sám proti sebe

Ďalší členovia SX, vrátane dvochdievčat, sú tínedžeri. Študujú nastredných školách. Každý z nich sapred parkourom aktívne venovalinému športu. Plávanie, kanoistika,futbal... Niektorí plánujú kariéru fil-mových kaskadérov. Dvaja (PeterSzabó a Viktor Bugárdy) už stáli nadivadelných doskách – v predstave-ní Jána Ďurovčíka Slovak Street Ses-sion hrajú samých seba.

Dievčatá sú medzi parkouristamizriedkavým javom a Vlado Zlatošpriznáva, že v tomto prípade taktrochu manažérskym ťahom, imi-džovou záležitosťou. Sám oslovilgymnastku a bývalú tanečnicu scé-niky, aby sa pridali ku skupine.

V každom prípade sa SX-sáci bezrozdielu pohlaví navonok hlásia kpravej filozofii parkouru. Vraj sa munevenujú pre uspokojenie vlastnýchexhibicionistických chúťok, ale pre-to, že chcú prekonávať samých se-ba, svoje limity a bloky.

Skupina tak podľa Viktora Klimaspĺňa iba úlohu praktického dopln-ku. „Trénovať v kolektíve je výhod-

nejšie – človek je sociálne zviera.Skupina povzbudí, keď niekto po-zná cvik, ale má mentálny blok uro-biť ho v teréne, alebo naopak, ak mániekto veľké oči, hrnie sa do vecí,ktoré nezvláda, ostatní ho zbrzdia.“V konečnom dôsledku však každýdrie sám za seba, rieši svoje strachy.Ak má človek dostatočnú sebadis-ciplínu, pokojne môže robiť parko-ur sám.

Neskúšajte to!

Dnes členovia SX popri klasickomstreet jame pripravujú aj propagačnýmateriál. Pri tej príležitosti si na se-ba navliekli „kroj“ – červené tričká slogom. Okolo korčuľujúci, o niečomladší obyvateľ ulice, z nich ne-spúšťa oči. Keď sa jeho staršie vzo-ry rozcvičujú alebo sa kvôli kataló-govým fotografiám liepajú na skulp-túry v parku, skúša to tiež. Keďvylezú na strechu neďalekej kaviar-ne, aby zapózovali s „vetrom vo vla-soch“ a ramenom žeriavu za chrb-tom, tvrdohlavo čaká na ich návrat.

Práve deti a mladšie ročníky savšak často vrhajú do vecí, na ktoréjednoducho nemajú. Bežné úrazy,ako škrabnutia či odreniny, sa stá-vajú z nesústredenosti, ak človekzanedbá strečing alebo urobí malúchybu. Väčšie zranenie zvyčajne za-príčiní prehnané sebavedomie a pre-cenenie vlastných schopností. Zná-me sú aj úmrtia. Keď vo Francúz-sku kiná distribuovali film Yamakasio prvej parkourovej skupine na sve-te, dvaja Parížania sa na druhý deňvybrali na miesta, kde sa dej odo-hrával. Pokúsili sa o skok, ktorý vi-deli na plátne – ani jeden neprežil.Podobným prípadom sa parkouristisnažia predchádzať osvetou.

Extreme bez extrémov

Napriek prvému zdaniu a spome-nutým úrazom parkour nepatrí me-dzi tzv. extrémne športy. „Výraz ex-trémny je len populárnou nálepkou,ktorú mu nanútili médiá,“ tvrdí Kli-mo. Základom parkouru je akroba-cia, gymnastika, bojové umenia, atie naozaj nie sú extrémne. Zdravýmrozumom a dodržiavaním bezpeč-nostných pravidiel sa riziko mini-malizuje. Parkouristi pri presunochmestom rešpektujú svoje prírodnéaj architektonické prekážky, usilujúsa nepoškodiť ich.

Napríklad, keď skáču z budovy Di-vadla Andreja Bagara, majú na topovolenie technického riaditeľa. Zčasu na čas náhodný pozorovateľprivolá na záhadnú tlupu políciu,tieto konflikty sa však zvyčajne ko-nčia dohodou. „Aj policajt je len člo-vek,“ ubezpečuje Klimo. Muži zá-kona im vraj zvyčajne odporučia,aby si dávali pozor, a bez ďalšíchpripomienok odídu. Viktor Klimonepopiera, že jeho tím dokáže pri-praviť aj exhibíciu, ktorá bude, tak-povediac, na hrane. Podobné pred-stavenia však verejnosť uvidí nanaj-výš na komerčných akciách aprehliadkach, v meste zostanú opa-trní. Zákony džungle na tieto „zve-ri“ neplatia.

Kone na betóne alebo Parkour po slovensky

Zo slovníka parkouristuFree run – anglický názov pre parkourTraceur – bežecPK – skratka pre parkourCrew – skupina, ktorá spolu trénujeFlow – prekonávanie siete prekážok súvislým pohybom360 wall hop/360 wall grab – rozbehnutie oproti stene, následné odrazenie sa

od nej s otočkou o 360°, ukončené zachytenímsa o vrch steny

Aerial – mlynské koleso bez dotyku rúk so zemouBack flip – salto vzadBarani – salto vpred s otočkou o 180 stupňov, traceur pri-

stane v pozícii protiľahlej tej, z ktorej vychádzalCat leap – skok cez priepasť, traceur pristane na protiľahlej

stene, zachytený o jej vrchnú hranu, nohy zmierňu-jú dopad

Drive roll – skok ukončený kotúľom vpred, prvá sa zeme dotý-ka ruka, potom rameno

Gainer – salto vzad uskutočnené z pohybuMonkey vault – traceur sa rukami dotýka prekážky a prehupne cez

ňu nohamiPrecision jump – skok znožmo na malé vyhradené miesto, napríklad

na hranu zábradliaTic-tac – šikmý rozbeh oproti stene, výbeh, po niekoľkých

krokoch prudký odraz späť na zemWall flip – bežec sa rozbehne oproti stene, vybehne po nej, po-

hyb ukončí back flipom a dopadne znožmo na zemWall run – beh po stene alebo inej kolmej ploche

Z histórieZákladom parkouru je útek, rýchla a priama cesta cez prekážky. Aj keď parkouristi hrdohovoria, že tento šport existuje odjakživa, pretože ľudia už v praveku utekali pred mamutmi,jeho dnešnú podobu mu dal Francúz David Belle s priateľom z detstva SébastienomFoucanom. Bellov otec bojoval vo Vietname, absolvoval teda vojenský výcvik, ktoréhosúčasťou bol aj útek pred nepriateľom. Svoje schopnosti ďalej rozvíjal v neskoršom za-mestnaní – bol hasič. Foucan s Bellom dali týmto zručnostiam charakter zábavy. V 80.rokoch založili prvú, dnes už legendárnu parkourovú skupinu Yamakasi. Foucan, silneovplyvnený ázijskou filozofiou, si neskôr vytvoril vlastnú cestu – metódu učenia založenúna autonómii, hre a pozitívnej energii. Parkour rozvíja fyzickú aj psychickú stránku človeka.Kombinuje viacero športov: skalolezectvo, bojové umenia, akrobaciu, gymnastiku... Je-ho cieľom je pohybovať sa v akomkoľvek priestore a prekonávať prekážky čo najplynu-lejším a najestetickejším štýlom.

Život sa skladá z prekážok a výziev – prekonávať ich znamená vyvíjať sa, tvrdí parkourista - filozof Sébastien Foucan.

Back flip

Precision jump

Cat leap

One-handed vault

Parkourista v pokoji