Europske pravo 2006-2007

UNIVERSITAS TYRNAVIENSIS FACULTAS IURIDICA

NEOFICIÁLNE UČEBNÉ TEXTY

EURÓPSKE PRÁVO I.

DOPLNENÉ PREDNÁŠKY VERZIA 8.4

POSLEDNÁ EDÍCIA: 7. 5. 2007 11:12:00

76

Úradný vestník, 51

V

Van Gend en Loos, 6 vertikálny bezprostredný účinok, 65

Z

zásada flexibility, 24 zásada posilnenej spolupráce, 24

Zoznam tabuliek PRIROVNANIE DEĽBY MOCI V ES KU KLASICKEJ SCHÉME: ............................26 PREHĽAD SÍDIEL NIEKTORÝCH EURÓPSKYCH INŠTITÚCIÍ..............................44 PREHĽAD SEKUNDÁRNYCH PRAMEŇOV EURÓPSKEHO PRÁVA.......................54 PREHĽAD LEGISLATÍVNYCH POSTUPOV: .......................................................61

SPRACOVAL ĽUBOMÍR ANTAL PRE POTREBY 2. ROČNÍKA 2006/2007 ČAS POSLEDNEJ ÚPRAVY: 7. 5. 2007 11:12:00

EURÓPSKE PRÁVO I. – LETNÝ SEMESTER 2006/2007

1

Obsah

PROGRAM PREDNÁŠOK 1

27.2.2007 – 1. POJEM EURÓPSKE PRÁVO 2

POJEM EURÓPSKE PRÁVO A JEHO TROJPILIEROVÁ ŠTRUKTÚRA 2 JUDIKÁT VAN GEND EN LOOS 6 COSTA VS. ENEL 7 ŠTÁDIÁ EKONOMICKEJ INTEGRÁCIE 8

6.3.2007 – 2. HISTORICKÝ VÝVOJ 11

PROCES EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE 11 VZNIK TROCH SPOLO ČENSTIEV 12 ROZŠÍRENIA EURÓPSKEJ ÚNIE 14 NOVELY A ZMENY ZMLUVY 15 PRÍSTUPOVÝ PROCES SLOVENSKEJ REPUBLIKY 18 NOVELIZÁCIE ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SÚVISLOSTI SO VSTUPOM DO EÚ 19 OTÁZKY EURÓPSKEJ IDENTITY 20

13.3.2007 – 3. POJEM A OBSAH ČLENSTVA V EÚ 23

ZÁKLADNÝ ZÁVÄZOK – PRINCÍP LOJALITY 23 ZÁSADA POSILNENEJ SPOLUPRÁCE (ZÁSADA FLEXIBILITY ) 24 VZNIK A ZÁNIK ČLENSTVA V ÚNII 25 DEĽBA MOCI V EURÓPSKYCH SPOLOČENSTVÁCH 26 ROZDELENIE PRÁVOMOCI EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV 28 SANKCIE A NÚTENÝ VÝKON KOMUNITÁRNEHO PRÁVA 30 PRINCÍP SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY 32 OTVORENOSŤ A TRANSPARENTNOSŤ V EÚ 33 KONCEPT EUROOBČIANSTVA 34

EURÓPSKE PRÁVO I.

2

20.3.2007 – 4. INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC EÚ 36

ORGÁNY EURÓPSKEJ ÚNIE 36 EURÓPSKA RADA 37 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE 38 EURÓPSKA KOMISIA 40 EURÓPSKY PARLAMENT 41 OMBUDSMAN 42 EURÓPSKY SÚDNY DVOR 42 SÚD PRVÉHO STUPŇA 43 HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR 44

27.3.2007 – 5. PRAMENE EURÓPSKEHO PRÁVA 45

VÝKLAD PRÁVA 46 AD 1.1) PRIMÁRNE PRÁVO 48 AD 1.2) VŠEOBECNÉ PRÁVNE ZÁSADY 49 SEKUNDÁRNE PRÁVO 49

3.4.2007 – 6. LEGISLATÍVNY POSTUP 55

LEGISLATÍVNY PROCES V EU PODĽA ZES 55 LEGISLATÍVNE POSTUPY TVORBY SEK . KOM . AKTOV 56 KONZULTA ČNÝ POSTUP 56 KOOPERAČNÝ POSTUP (PROCEDÚRA SPOLUPRÁCE) 57 PROCES SPOLUROZHODOVANIA 58 HARMONIZÁCIA PRÁVA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV 59

17.4.2007 – 7. ZÁSADY UPLATŇOVANIA EURÓPSKEHO PRÁVA 62

SAMOSTATNOSŤ PRÁVNEHO PORIADKU SPOLOČENSTVA 62 SYSTÉMOVÉ VLASTNOSTI KOMUNITÁRNEHO PRÁVA 63 BEZPROSTREDNÁ POUŽITEĽNOSŤ 64 BEZPROSTREDNÝ ÚČINOK 65

75

Register

A

asociačná dohoda, 18

B

Brasserie de Pęcheur, 74

C

COREPER, 39 Costa vs. ENEL, 7

Č

členstvo v únii, 25

D

deľba moci, 26

E

eurokomfortný výkladu, 24 euroobčianstvo, 34 Európske právo, 2

F

Francovich, 72

H

horizontálny bezprostredný účinok, 66

I

implicitné právomoci, 29

K

komunitárne acquis, 4 komunitárne právo, 3

L

Lisabonská stratégia, 19

M

maladministrácia, 42

P

princíp lojality, 23 princíp proporcionality, 32 princíp subsidiarity, 32

S

sankcie, 30 supranacionalita, 3

T

transparentnosť, 33 trojpilierová štruktúra, 2

U

unijné právo, 4

EURÓPSKE PRÁVO I.

74

s tým konaním aké sa viedlo pred sporovými stranami, nie je možný zásah do súdnej moci. Iba zodpovednosť za škodu.

Zodpovednosť závisí od charakteru porušenia KP – vágne. Až v ďalšom Brasserie de P�cheur. Vyslovil že porušenie KP musí byť aj dostatočne zrejmé, ak došlo k porušeniu, prišlo ku kvalifikovanému poruše-niu? Musí byť dostatočne zrejmé63. Má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie)! Nejde však o absolútnu objektívnu zodpoved-nosť – členské štáty sa môžu za istých okolností ospravedlniť že porušili KP. UK nesprávne transponovalo smernicu. Ale berie sa do úvahy úroveň zavinenia – VB nebola zodpovedná za škodu.

!!! Pri náhrade škody, sa jednotlivec obracia na vnútroštátny súd, ten môže položiť ESD prejudiciálnu otázku64.

___________________ Nezmazať stranu !!§ !!! !!! !!! Komisia- a vonkajsie vztahy- je splnomocnena Radou na dojednavanie bilateralnych alebo multilat.zmluv.-–- I.pilier. Prim.pravo- zakl.zmluvy+ zmeny dodatky a protokoly., sudcovske pra-vo, obycajove pravo, vs.pr.zasady, aj Mzmluva ak je uzatvorena so Spolocenstvom.

Iura novit curia – súdy poznajú zákon

63 ide o pojem komunitárneho práva nie vnútroštátneho. Do úvahy sa berie stupeň presnosti smernice a stupeň zrejmosti porušenia komunitárneho práva. Niektoré PN sú nejasné, môže to spôsobiť rôzny výklad. Do úvahy potrebné aj rozsah uváženia, ktoré smernica dala členskému štátu. Ide o úmyselné alebo neúmyselné porušenie KP? 64 kompetenciu zodpovedať na prejudicionálnu otázku má výlučne ESD

EURÓPSKE PRÁVO I. – LETNÝ SEMESTER 2006/2007

3

NEPRIAMY Ú ČINOK 67 PREDNOSŤ KOMUNITÁRNEHO PRÁVA 67

24.4.2007 – 8. SYSTÉMOVÉ VLASTNOSTI KOMUNITÁRNEHO PRÁVA 69

SYSTÉMOVÉ VLASTNOSŤ KOMUNITÁRNEHO PRÁVA (2) 69 BEZPROSTREDNÝ ÚČINOK 70 ZODPOVEDNOSŤ ČLENSKÉHO ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ JEDNOTLIVCOVI SPÔSOBENÚ PORUŠENÍM KOMUNITÁRNEHO PRÁ VA 71

REGISTER 75

ZOZNAM TABULIEK 76

VIII. SYSTÉMOVÉ VLASTNOSTI EURÓPSKEHO PRÁVA

73

V prípade prípadu Fr. Štát netransponoval smernicu, ktorá nemala priamy účinok. Súdny dvor nepripustil argumentáciu, že . pre vznik zodpovednosti za škodu je jedno či prišlo k porušeniu KPN ktorá má priamy alebo nepriamy účinok.

Podmienky zodpovednosti štátu si určuje každý štát vo svojom vlastnom právnom poriadku. Zasahuje však aj súdny dvor, keďže určuje podmienky vzniku zodpovednosti. Vychádzajú z prípadu Francovich:

1. aby porušená KPN priznávala práva jednotlivcom 2. obsah práv, ktoré KPN priznáva jednotlivcovi musí byť dostatočne

identifikovateľný priamo z normy KP 3. existencia kauzálneho nexu62 medzi škodou a porušením komuni-

tárneho práva členským štátom; musí byť toto porušenie pričítateľ-né štátu

Bezproblémová je situácia ak existuje, že existuje rozsudok o porušení KP zo strany členského štátu, ale existencia takéhoto rozsudku nie je podmien-kou. Iniciovať takéto konanie môže Komisia alebo členský štát. Je na ná-rodnom sudcovi aby v súlade s národným poriadkov vec posúdil, existuje možnosť prejudiciálnej otázky, či bolo porušené komunitárne právo V Slovenskom právnym poriadkom je Čl. 46 ods. 3 ústavy SR „každý má právo na náhradu škodu pôsobenú...“, osobitným 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú :

Bolo porušené KP? Je porušenie pričítateľné členskému štátu? – zodpovednosť bez ohľadu na to, pôsobením ktorého orgánu (aj nezávislý súd). V minulosti prípady, kedy súdny dvor: je štát zodpovedný za akty súdnej moci? (princíp právnej istoty je v prípade súdnej moci zabezpečený zásadou res iudicata). Súdny dvor uznal, že v rámci zabezpečenia právnej istoty prekážka ius iudicata nemôže byť spochybnená ale pričítanie zodpo-vednosti nie je proti princípu res iudicata. Objekt konania nie je identický

62 príčinnej súvislosti

EURÓPSKE PRÁVO I.

72

Existuje druh konania, podľa Čl. 226–228 – tento druh konania sa obme-dzuje len na konštatovanie porušenia konania zo strany členského štátu – ESD nemôže rušiť PN štátu, ktorý porušil komunitárne právo. Členský štát je však povinný urobiť všetky opatrenia potrebné k odstráneniu protipráv-neho stavu. Do prijatia Maastrichskej zmluvy neexistovala sankcia pre prí-pad, že štát takto neurobil. Kto je zodpovedný za škodu? Kto je zodpovedný za porušenie? Pre tento druh konania je aktívne legitimovaná len Komisia a členský štát.

Napriek tomu že komunitárne právo mlčí v otázke zodpovednosti, táto zodpovednosť existuje. Pomenoval ju ESD v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Pomenoval princíp, že existuje aj keď nie je explicitne vyjadrený a obsiahnutý v zmluve. Odpovedal na námietku nemeckej vlády v prípade Brasserie de P�cheur (vs. Nemecko a prípad C-48/93). V tomto prípade argumentoval že právo jednotlivca na odškodnenie môže byť založené len legislatívnou cestou, nie je možné aby bolo priznané sudcovským právom. V tomto prípade však nejde o sudcovské právo ale výklad komunitárneho práva, ktoré patrí do výlučnej právomoci ESD => zodpovednosť vychádza z komunitárneho práva, námietka nemôže byť akceptovaná.

V prípade Andrea Francovich (muž); národný sudca položil otázku či je jednotlivec oprávnený domáhať sa škody, ktorá je následkom poruše-nia komunitárneho práva – príležitosť pre Súdny dvor o jednoznačný vý-klad a odstránenie pochybností. Išlo o smernicu, ktorá sa dotýkala ochrany zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Talian-sko smernicu netransponovalo v uvedenej lehote. Došlo k platobnej ne-schopnosti zamestnávateľa. Žiadali priamy účinok smernice, ak nie, tak alternatívne žiadali náhradu škody, ktorú im štát spôsobil tým, že netran-sponoval smernicu. Obrátil sa na ESD s prejudiciálnymi otázkami. Súdny dvor konštatoval:

„Komunitárne právo obsahuje zásadu podľa ktorej sú členské štáty povinné nahradiť škodu spôsobenú jednotlivcovi ...“ – odôvodnil: Van Gend en Loos, Costa vs. ENEL – môžu sa aj jednotlivci; ná-rodné súdy musia zabezpečiť plnú úroveň práv, ktoré im dávajú KPN, ak by neexistoval účinnosť KPN by bola oslabená, ďalej z Čl. 10 – povinnosť lojality. Princíp zodpovednosti nie je dôležitý pre ochranu práv jednotlivcov ale aj pr ochranu samotného komunitárneho právneho poriadku.

PROGRAM PREDNÁŠOK A ŠTUDIJNÁ LITERATÚRA

1

Program prednášok

1. Úvod do štúdia európskeho práva. Miesto európskeho práva v systéme výučby popredných európskych univerzít. Význam a prínos štúdia pre právnickú prax. Pojem „európske právo“. Predmet európskeho práva. Vzťah k medzinárodnému právu a národnému právu (judikát Van Gend en Loos). Ciele európskej integrácie podľa jednotlivých zmlúv, štádia ekonomickej in-tegrácie. Trojpilierová štruktúra EÚ.

2. Stručný prehľad histórie európskej integrácie – korene európskej integrácie, otázky európskej identity, dôraz na vývoj idey po 2. svetovej vojne – Schumanova deklarácia, založenie troch Spoločenstiev, Zmluva o fúzii, Jednotný európsky akt, Maastrichtská zmluva, Amsterdamská zmluva, Zmluva z Nice. Proces rozširovania EÚ. Novela Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k prenosu kompetencií na medzinárodnú organizáciu.

3. Pojem a obsah členstva v EÚ. Vznik a zánik členstva v EÚ. Sankcie v európskom práve. Prá-vomoci Európskych spoločenstiev. Deľba moci v systéme EÚ. Princíp subsidiarity a propor-cionality. Koncept euroobčianstva. Práva a povinnosti euroobčanov. Otvorenosť a transpa-rentnosť v EÚ – jeden z najnovších princípov práce administratívy v Bruseli. Princíp flexibi-lity a užšej spolupráce.

4. Inštitucionálny systém Európskej únie. 5. Pramene európskeho práva. Primárne právo. Sekundárne právo – nariadenie, smernica, roz-

hodnutie, odporúčanie a stanovisko, atypické právne akty sekundárneho práva. Únijné právo. Pramene únijného práva. Vzťah prameňov komunitárneho práva a prameňov únijného práva.

6. Prehľad legislatívneho procesu v EÚ. Harmonizácia práva členských štátov. 7. Povaha a systém európskeho práva. Zásady uplatňovania európskeho práva – prednosť, pria-

my bezprostredný účinok, nepriamy účinok, priama použiteľnosť, samostatnosť, záväznosť, platnosť.

8. Bezprostredný účinok smerníc. Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú poruše-ním komunitárneho práva.

9. Súdny systém EÚ. Štruktúra, zloženie – spôsob menovania sudcov komunitárnych súdov. Význam Súdu európskych spoločenstiev (ESD) pre právny poriadok EÚ. Rozdelenie juris-dikcie medzi ESD a Súd prvého stupňa. Súdne senáty/panely zavedené Zmluvou z Nice. Pro-cesné zásady konania pred komunitárnymi súdmi. Úloha súdov členských štátov.

10. Druhy konaní pred ESD. Konanie o porušenie zmluvy. Konanie o žalobe o neplatnosť. Ko-nanie o žalobe pre nečinnosť. Konanie o náhradu škody. Konanie o pracovnoprávnych a obdobných nárokoch. Konanie o predbežnej otázke.

11. Ochrana ľudských práv v systéme európskeho práva. Rada Európy a Dohovor o ochrane 12. základných práv a slobôd z roku 1950. Ochrana ľudských práv v EÚ a postavenie ESD 13. a Európskeho súdu pre ľudské práva podľa návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu. 14. Repetitórium.

Študijná literatúra:

» Karas: Európske právo. » Tichý Arnold Zemánek : Európske právo (Beck). » Pruvodce judikaturou ESD » Texty zmlúv: ZEÚ a ZES; www.europa.eu.int – oficiálna stránka EÚ;

www.curia.eu.int - stránka Európskeho súdneho dvora (spôsob označova-nia judikátov: C - 26/62)

EURÓPSKE PRÁVO I.

2

27.2.2007 – 1. Pojem Európske právo

Pojem Európske právo a jeho trojpilierová štruk-túra Európske právo nie je samostatné právne odvetvie. Normy európskeho prá-va ovplyvňujú všetky právne odvetvia vnútroštátneho práva. Pojem európske právo nie je jednoznačný a jeho definícia sa môže líšiť podľa konkrétneho predmetu; ak ide o medzinárodné organizácie, európ-skym právom možno nazvať všetky právne normy upravujúce fungovanie a činnosť európskych medzinárodných organizácií. Na pôde právnej kom-paratistiky predstavuje súhrn právnych poriadkov a ich noriem v európskych krajinách. No najčastejšie (a hlavne z pohľadu tohto predme-tu) sa pod pojmom európske právo chápe súhrn právnych noriem upra-vujúcich vznik a fungovanie Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Európske právo:

a) v užšom význame – právo Európskej únie b) v širšom význame – zahŕňa inštitúcie a právo medzinárodných or-

ganizácií, ktoré pôsobia na Európskom kontinente. (aj Rada Euró-py...)

Predmetom štúdia Európskeho práva je právo troch európskych spoločen-stiev1 (komunitárne právo) a právo Európskej únie (úniové právo).

Trojpilierová štruktúra Európskej únie Základom Európskej únie sú Európske spoločenstvá doplnené niektorými formami medzinárodnej spolupráce, ktoré zaviedla zmluvou Maastrichská ZEÚ, ktorá zaviedla členenie európskeho práva na:

a) komunitárne b) úniové

1 a tu rozoznávame právo ES, právo ESUO, a právo EUROATOM


71

smernica- tento argument neprípustný, a zároveň umožnil FO, a PO brániť sa proti štátom argumentom “netransponovanej smernice“ ESD dôvodil že v oblasti na ktoré má Spoločenstvo má oprávnenie, účinok by sa oslabil ak by sa nemohli dovolávať práv aj jednotlivci. ESD nepripustil aby štát pripustil argumentáciu neexistenciu vnút-roštátneho predpisu ako dôvod na ... netransponovanej smernice, < situácia vertikálneho účinku (jednotlivec voči štátu).

Horizontálny účinok smerníc sa nepripúšťa – je nemožné aby sa jednot-livci medzi sebou domáhali práv ktoré mali plynúť z netransponovanej smernice, pretože smernica zaväzuje členský štát, nemôže sa použiť proti jednotlivcovi. Ak by sa pripustil tento horizontálny účinok, spôsobilo by to zotretie rozdielu medzi smernicou a nariadením.

Súdny dvor mal za to, že je možné sa dovolávať nepriameho účinku voči verejným orgánom, vzhľadom na obmedzenú povahu priameho účinku – verejné orgány tento pojem rozširoval extenzívne (inštitúcie poskytujúce zdrav. služby, podniky pod finančnou kontrolou štátu). Musí byť:

» jasná, presná, » musí byť v nej obsiahnutý dostatočne jasný právny závä-

zok, ktorý zároveň musí byť nepodmienený » uplynula lehota na transpozíciu, » a nesmie ísť o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosti

jednotlivcovi. Horizontálny účinok sa môže vyskytnúť iba vo výnimočných prípadoch, a to iba ak jednotlivcovi sa neukladajú priamo povinnosti.

Zodpovednos

�

�lenského štátu za škodu spôso-

benú jednotlivcovi spôsobenú porušením komuni-tárneho práva Jedna z ďalších osobitých vlastností komunitárneho práva. ZES explicitne neuvádza povinnosť nahradiť škodu jednotlivcovi. Bolo potrebné zistiť, či tu táto zodpovednosť existuje, ak áno, za akých podmienok takáto zodpo-vednosť vzniká? K porušeniu môžu prísť rôznymi spôsobmi

– štát neprijme potrebnú legislatívu na transpozíciu, alebo prijme zle – orgány členského štátu odmietnu aplikovať komunitárne právo,

alebo ho aplikujú zle

EURÓPSKE PRÁVO I.

70

Bezprostredný ú

�

inok Vlastnosť komunitárneho práva ktorá umožňuje jednotlivcovi dovolávať sa aplikácie komunitárnych PN pred orgánmi členských štátov. Tých komuni-tárnych noriem, ktoré boli porušené a zároveň z nich mali plynúť jednotliv-covi nejaké práva. Dôvody – užitočnosť (zapĺňanie medzier v práve), zásada estopel – bráni členskému štátu aby odopieral jednotlivcovi práva s poukázaním na to že on sám porušil komunitárne právo. Čl. 249 – Smernica; nepredpokladá priamu aplikovateľnosť, zaväzuje člen-ský štát len do cieľa, ktorý sa má dosiahnuť, ako sa vysporiadať ak:

(a) smernica nie je transponovaná (b) ak smernica nie je transponovaná správne

Súd ako odpoveď vyvinul doktrínu priameho účinku smerníc – vlastne priznal v takýchto prípadoch smernici účinok ako má nariadenie.

Jedným z kľúčových je judikát – C41/74 vo veci Van Duyn. (pozri si skutkovú podstatu tohto prípadu) – išlo o hol. občianku, ktorá vy-znávala scientologizmus, bol jej znemožnený vstup na územie VB (britskými organmi) z dôvodu, že tato cirkev bola považovaná za škodlivá pre verejný poriadok vo VB. Van Duyn argumentovala primárnym, aj sek. kom. pravom- aj smernicou- ktoré zabezpečujú voľný pohyb osôb. Bola položená prejudiciálna otázka – Majú ustanovenia príslušnej smernice priamy účinok? Pričom sa argumentovalo- účinok smerníc by sa oslabil, pokiaľ by bolo bránené jednotlivcom aby sa dovolávali takejto KPN, aby sa bránilo sudom v členských štátoch aplikovať a prihliadať pri rozho-dovaní na takúto právnu normu. ESD- je potrebne preskúmať v každom prípade jednotlivo, či pova-ha , všeobecná schéma, a znenie dotknutej právnej normy majú priamy účinok vo vzťahu členského štátu a jednotlivca. Účelom je zachovanie účinku komunitárneho práva, ktorý je možné oslabiť, ak by členské štáty netransponovali smernicu v určenom čase. ESD nepripustil v tomto prípade aby sa členský štát bránil, že nee-xistuje vnútroštátny právny predpis, ktorým sa mala transponovať

I. POJEM EURÓPSKE PRÁVO

3

Maastrichská zmluva rozšírila politickú spoluprácu. Spolupráca v rámci III. piliera dovtedy patrila výlučne do právomoci medzivládnych konferencií. EÚ disponuje inštitucionálnym rámcom, ktorý pozostáva z Európskej rady a orgánov Spoločenstiev (Rada, Komisia, EP, ESD, ÚD).

PRÁVO EÚ

spoločné a záverečné ustanovenia čl. 1–7, 46–52 ZEÚ ustanovenia o užšej spolupráci čl. 43–45 ZEÚ

(1)

komunitárny pilier

ZES

ES

ESUO EURATOM

(2)

CFSP

spolo čná zahrani čná

a bezpečnostná politika

*ZEÚ

čl. 11–28 ZEÚ

(3)

JHA

spolupráca v oblasti justície

a vnútorných vecí 2

*ZEÚ

zmluvy MPV

Ad a) komunitárne právo Je supranacionálne. Nadnárodnosť (supranacionalita) spočíva v tom, že komunitárne právo je samostatným autonómnym právnym poriadkom, ktorý je odvodený z medzinárodných zmlúv, ktoré zároveň určujú aj orgá-

2 keďže Amsterdamská zmluva preniesla časť III. piliera do I. – upravovala vzťa-hy k cudzincom (supranacionalizovala sa táto politika); formálne prišlo k presunutiu časti ZEÚ, ktorá upravovala vízovú, imigračnú politiku a súdnu spo-luprácu v civilných veciach do ZES. Na základe toho môže Rada v tejto oblasti vydávať právne akty, ktoré majú priamy účinok. Zostávajúci III. pilier tak zahŕňa len policajnú a súdnu spoluprácu v trestných veciach.

EURÓPSKE PRÁVO I.

4

ny, inštitúcie a spôsob tvorby práv a predpisov, ktoré sú priamo použiteľné na subjekty v členských štátoch; a to bez potreby aktu recepcie prostredníc-tvom vnútroštátnej právnej normy. Zakladajúce zmluvy určili spôsob tvorby predpisov a PA komunitárneho práva; pričom najzreteľnejšou črtou je, že môže nastať situácia, kedy členský štát nesúhlasí s PA v určitej oblasti, pričom takýto akt môže SR zaväzovať (ak je dodržaný postup podľa zakla-dajúcich zmlúv), neexistuje niečo ako výhrada k medzinárodnej zmluve. PA majú prednosť pred vnútroštátnym právom.

Ad b) úniové (únijné) právo – zmluvy, majú povahu MPV, musia byť ratifikované všetkýmí členskými štátmi ako iné medzinárodné zmluvy komunitárne acquis3 ↔ komunitárne právo Komunitárne právo musí mať formu, ktorá je uznaná. Komunitárne acquis je širší pojem, pričom komunitárne acquis zahŕňa všetky dosiahnuté vý-sledky od založenia ES bez ohľadu na ich formu a záväznosť. Komunitárne právo má bližšie k MPV. Komunitárne právo je bezprostredne aplikovateľ-né a priamo účinné, oprávňuje jednotlivcov aby sa domáhali aplikácie no-riem komunitárneho práva (znak supranacionality4).Členským štátom 3 acquis communautaire – ide o výraz z francúzštiny, ktorý znamená "EÚ, aká je", inými slovami práva a povinnosti, ktoré zdieľajú krajiny EÚ. Termín "acquis" zahŕňa všetky zmluvy a právne predpisy, deklarácie a rezolúcie, medzinárodné dohody o záležitostiach EÚ a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Patria sem opatrenia, ktoré Únia prijíma v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti a v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Výraz "prijatie acquis" preto zna-mená prijatie EÚ takej, aká je. Kandidátske krajiny musia prijať acquis predtým, ako vstúpia do EÚ a skôr, než sa právo EÚ stane súčasťou ich vlastného právneho poriadku. 4 supranacionálny (nadnárodný) – doslova znamená "nad úrovňou národných vlád" – na rozdiel od "medzinárodného", ktorý znamená "medzi vládami". Množ-stvo rozhodnutí EÚ sa prijíma na supranacionálnej úrovni v tom zmysle, že zahŕňa-jú inštitúcie EÚ, na ktoré krajiny EÚ preniesli časť rozhodovacích právomocí. Nemýliť si s výrazom "cezhraničný".


69

24.4.2007 – 8. Systémové vlastnosti komu-nitárneho práva

Právny poriadok Spoločenstva je samostatný, ale uplatňuje sa na území členských štátov spoločenstva. Často teda prichádza ku kolízii medzi ko-munitárnymi právnymi normami (KPN) a vnútroštátnymi právnymi nor-mami. Je nutne stanoviť kritéria ako sa pri takejto kolízii bude postupovať, a vymedziť vlastnosti komunitárneho práva.

Systémové vlastnos

� komunitárneho práva (2)

1. Bezprostredná61 použiteľnosť – od okamihu účinnosti KPN, po celú dobu jej účinnosti. Spôsobuje priame právne účinky na subjekty v členských štátov bez potreby recepcie tejto KPN, recepcia nie je iba nad-bytočná a zbytočná ale je aj pri nariadeniach zakázaná – podľa čl. 149 ZES. Predpokladá sa aj pri primárnom práve. Podmienka aplikácie: stret noriem vnútroštátnych noriem a komunitárnych noriem – kolízia. – judikáty Costa vs. ENEL, Van Gend en Loos 2. Prednosť komunitárneho práva je čo do rozsahu, má prednosť pred celým vnútroštátnym právom (teda aj ústavným). Norma vnútroštátneho práva, ktorá je v rozpore s KPN sa ponechá neaplikovaná. Ak by to tak nebolo – narušenie celistvosti, a možnosť obídenia bezprostrednej použiteľ-nosti. 3. Nepriamy účinok – spočíva v povinnosti eurokomfortného výkladu. Ak nie je možné použiť priamy účinok, možno použiť nepriamy účinok. Povin-nosť nepriameho účinku a teda eurokomfortného výkladu pomenoval Súdny dvor vo svojej rozhodovacej činnosti. Súdy majú povinnosť vykladať svoje vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym.

61 bezprostredný a priamy sú synonymá !

EURÓPSKE PRÁVO I.

68

derogat legi priori za takým účelom, aby novší vnútroštátny predpis dero-goval starší predpis práva Spoločenstva . Súdny dvor zásadu ustanovil:

– bezprostredná použiteľnosť a účinnosť by boli bez akéhokoľvek efektu, keď by voľba aplikovateľného práva bola iba na uvážení sudcu vnútroštátneho súdu alebo správnej úvahy orgánu členského štátu

– rovnako by bol narušený presun právomocí z členských štátov na spoločenstvo, ak by mohli členské štáty neaplikovať = v podstate negovať normy komunitárneho práva => účinok komunitárnych právnych noriem by bol eliminovaný.

Dôsledky zásady prednosti:

– povinnosť vnútroštátneho sudcu je že vnútroštátna PN, ktorá je v rozpore s komunitárnou PN, je ponechaná ako neaplikovaná

– nemožnosť platne prijímať nové PA, ktoré sú nezlučiteľné s komunitárnym právom

– komunitárny právny akt má prednosť pred všetkými PA členských štátov (správnymi, ústavnoprávnymi...)


5

z neho vyplýva pozitívny (konať) aj negatívny záväzok (nekonať) v prípadoch, ktoré ustanovujú zmluvy.

Zmluvy s povahou MPV 1951 – bolo založené ESUO (na dobu 50 rokov, zaniklo v 2002) 1957 – EHS (v súčasnosti sa EHS nazýva iba ES, Maastrichská zmluva o EÚ (ZEÚ bola novelou ZEHS) premenovala EHS » ES, dovtedy neexis-tovalo úniové právo) 1957 – EURATOM 1965 – zmluva o fúzii

Novely zakladajúcich zmlúv a ich ciele 1. Jednotný Európsky akt bol podpísaný 1986 v Luxemburgu a v Haagu

a nadobudol účinnosť 1. júla 1987, ustanovil úpravy potrebné na vytvo-renie vnútorného trhu.

2. Maastrichtská zmluva, ZEÚ; 1992; Maastrichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva jednoducho na "Európ-ske spoločenstvo". Tiež zaviedla nové formy spolupráce medzi vládami členských štátov – napríklad v oblasti obrany a "spravodlivosti a vnú-torných záležitostí". Pridaním tejto medzivládnej spolupráce do existu-júceho systému "Spoločenstva" vytvorila Maastrichtská zmluva novú štruktúru s tromi "piliermi", ktorá je politická a zároveň hospodárska.

3. Amsterdamská zmluva – 1997 – Zmenila, doplnila a prečíslovala články v Zmluve o EÚ a Zmluve o ES. Konsolidované verzie Zmluvy o EÚ a Zmluvy o ES sú k nej pripojené. Amsterdamská zmluva zmenila články Zmluvy o Európskej únii pod písmenami A až S do číselnej po-doby.

4. zmluva z Nice / Nicejská zmluva – 2001 (účinná 2003); Väčšinou sa zaoberala reformáciou inštitúcií, aby Únia mohla fungovať efektívne po rozšírení na 25 členských štátov. Zmluva z Nice, pôvodná Zmluva o EÚ a Zmluva o ES sa zlúčili do jednej konsolidovanej verzie.

5. zakladajúce zmluvy pri viacerých príležitostiach zmenené a doplnené, zvlášť keď pristúpili nové členské štáty v roku 1973 (Dánsko, Írsko a Veľká Británia), v roku 1981 (Grécko), v roku 1986 (Portugalsko a Španielsko), 1995 (Fínsko, Rakúsko a Švédsko) a v roku 2004 (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) a v roku 2007 (Rumunsko, Bulharsko).

EURÓPSKE PRÁVO I.

6

ZES má aj protokoly , venujú sa špecifickým otázkam.

Judikát Van Gend en Loos Jeden z kľúčových judikátov. Prípad C–26/62. Vtedy ešte existovali clá. Vtedajší článok 12 hovoril: �

lenské štáty nebudú medzi sebou zavádza

�

nové dovozné clá alebo vý-vozné clá, ani dávky s rovnocenným ú

�

inkom, ani zvyšova

�

tie, ktoré sa už vo vzájomných obchodných vz

�

ahoch uplat

�

ujú. Predbežné – prejudiciálne otázky: 1. Má článok 12 ZES v národnom práve bezprostredný účinok v tom zmys-le, že príslušníci členského štátu sa môžu na základe tohto článku dovolávať práv, ktoré národné súdy musia chrániť? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: bolo stanovenie osemper-centného cla porušením tohto článku zakazujúceho zvyšovanie colných sadzieb? Pre určenie toho, či ustanovenia nejakej medzinárodnej zmluvy zasahujú svojimi dôsledkami až tak ďaleko, je treba zvážiť ich ducha, celkovú štruk-túru. Cieľom Zmluvy o založení EHS je vytvorenie spoločného trhu, na ktorého fungovaní majú bezprostredný záujem všetky zainteresované strany v Spoločenstve; z toho vyplýva, že táto zmluva je viac ako iba dohodou upravujúcou vzájomné povinnosti dotknutých štátov. Potvrdením tohto názoru je aj preambula zmluvy, ktorá hovorí nielen o vládach ale aj o národoch. Spoločenstvo vytvára nový právny poriadok medzinárodného práva, v ktorého prospech štáty, i keď len v presne vymedzených oblastiach, obme-dzili svoje suverénne práva a ktorého subjektmi nie sú len členské štáty ale aj ich príslušníci. Kľúčovým momentom rozsudku je zdôraznenie jedného zo základných princípov komunitárneho práva – existencia bezprostredného, priameho účinku ustanovení ZES a práva ES ako svojbytného právneho systému. Podmienkami priamej účinnosti sú dostatočná presnosť, nepodmienenosť a zakladanie práv alebo povinností; tieto podmienky boli naďalej spresňo-

VII. ZÁSADY UPLATŇOVANIA EURÓPSKEHO PRÁVA

67

Nepriamy ú

�

inok Pasívny účinok KP, spočíva v povinnosti takzvaného eurokomfortného výkladu. Spočíva v povinnosti členských štátov ako aj jeho orgánov vykla-dať vnútroštátne národné právo spôsobom, aby boli dosiahnuté ciele normy komunitárneho práva, teda vo svetle cieľa komunitárneho práva. Nejde o priame dosiahnutie výsledku (transponáciou, nie prostredníctvom PN) ale nepriame dosiahnutie výsledku, prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátne-ho orgánu.

Povinnosť eurokomfortného výkladu sa vzťahuje nielen na národné vnútroštátne právne normy, ktoré implementujú komunitárne právo ale vzťahujú sa na celý vnútroštátny právny poriadok. A to aj tie, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím účinnosťou a platnosťou normy komunitárneho práva (napr. zákony staršie ako smernica). Povinnosť eurokomfortného výkladu nesmie viesť k výkladu contra legem. Prípad Marízy60. Aj v horizontálnych a vertikálnych vzťahoch aj v prípade prevráteného vertikálneho priameho účinku.

??? uplatňuje sa bez ohľadu na uplynutie lehoty k transpozícii práv-nej normy => pokiaľ je smernica uverejnená v Úradnom vestníku a štáty majú lehotu 2 roky, povinnosť eurokomfortného výkladu je už platná. Mu-sia zabezpečiť výklad súladný so smernicou, ktorá ešte nebola transponova-ná.

Prednos

� komunitárneho práva

Je ďalšou aplikačnou zásadou, ktorá vymedzuje vzťah komunitárneho práva k poriadku členských štátov. Ide o zásadu ktorú vo svojej rozhodovacej činnosti vytvoril Súdny dvor ES. Táto zásada sa uplatní v prípade, keď pri aplikácii práva vnútroštátnym orgánom príde k strete vnútroštátnej právnej normy a komunitárnej právnej normy => predpokladom k aplikácii zásady prednosti je konflikt právnych noriem. Vzhľadom k tomu, že komunitárne právo je samostatný právny systém nemožno aplikovať zásadu lex posterior

60 Španielsko netransponovalo smernicu; smernica sa mala použiť de facto napriek tomu že nebola transponovaná, Súd neskôr túto doktrínu poopravil a už upúšťa od priameho účinku smernice.

EURÓPSKE PRÁVO I.

66

pripúšťa obrátený vertikálny bezprostredný účinok (štát porušil komunitárne právo a sám by sa dovolával uplatňovania smernice voči jednotlivcovi, za to že ho neaplikoval).

b) horizontálny bezprostredný účinok – umožňuje dovolávať sa práv, ktoré vyplývajú z KP medzi jednotlivcami navzájom; pripustil sa v niektorých prípadoch, avšak nepripúšťa sa pri smerniciach59 !!! (ak by bola netransponovaná smernica a jednotlivci by sa dovoláva-li);

Často napr. Čl. 12 ZES, pripadá do úvahy aj horizontálny bezprostredný účinok – je dostatočne jasný, presný, bezpodmienečný (nevyžaduje sa zásah zo strany členských štát), obsahuje jasnú povinnosť jednotlivcov. Sú ustanovenia ktoré majú úplný vertikálny účinok (napr. voľný pohyb tovaru, súťažné právo, zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia).

Vertikálny – práva vyplývajú jednotlivcom vo vzťahu k členským štátom. Ustanovenia môžu mať mieru účinku:

a) úplný bezprostredný b) obmedzený – iba vertikálny c) ustanovenia s vylúčeným bezprostredným účinkom (zásada subsi-

diarity) priamy účinok majú:

– primárne právo – nariadenia, *rozhodnutia – v určitých prípadoch smernice

59 jednotlivec sa nemôže domáhať na horizontálnej úrovni – voči inému jednotliv-covi, ale môže žiadať náhradu od členského štátu, ktorý porušil komunitárne právo; v konaní o náhrade škody – prebieha na vnútroštátnych súdoch


7

vané judikatúrou ESD. Východiskom pre určenie priamej účinnosti je pre ESD skúmanie ducha, všeobecnej štruktúry a povahy komunitárneho práva a znenia príslušných ustanovení. Porušenie bezprostredného účinku ustanovení práva ES môže byť napadnu-té tak prostriedkami, ktoré poskytuje samo Európske spoločenstvo (najmä Komisia ako „strážca zmluvy“, členskými štátmi) ako aj na úrovni národ-nej súdnej ochrany – a to jednotlivcami za účelom ochrany svojich práv. Túto možnosť označuje ESD pomocou kľúčových pojmov „dvojitá bde-losť“ (double vigilance) a dvojitá kontrola dodržiavania Zmluvy.

Costa vs. ENEL Zásada prednosti komunitárneho práva5 bola po prvýkrát vymedzená v prípade Costa vs. ENEL. Costa vs. ENEL je priamym nasledovníkom judikatúry Van Gend en Loos v poradí sudcovského práva ESD, ktorým bola presadzovaná samostatnosť komunitárneho práva.

Taliansko v roku 1962 zoštátnilo podniky, ktoré sa zaoberali výro-bou a distribúciou elektrickej energie a previedlo ich majetok na nový sub-jekt ENEL. Flaminio Costa, milánsky advokát, ktorý disponoval akciami jedného zo zoštátnených podnikov, odmietol platiť účty za dodávky elek-trickej energie. V konaní pred vnútroštátnym súdom napadol platnosť práv-neho aktu, ktorý viedol k zoštátneniu a následnému založeniu ENEL–u ako štátneho monopolu. Flaminio Costa v súdnom konaní pritom poukazoval na komunitárne právo, ktoré zakazuje vytváranie monopolov obchodnej pova-hy. Predmetom konania bolo posúdenie súladu vnútroštátneho právne-ho aktu s komunitárnym právom. Jeden zo základných aplikačných problémov – stret normy práva ES s normou vnútroštátneho práva bol vyriešený rozsudkom ESD vo veci Cos-ta vs. ENEL.

Judikát Costa vs. ENEL stanovil zásadu aplikačnej prednosti práva ES6 pred vnútroštátnym právom. Súd konštatoval, že by bola spo-chybnená podstata práva ES a ohrozené ciele základných zmlúv, ak by

5 na strane 67 6 na strane 69

EURÓPSKE PRÁVO I.

8

členský štát mohol neskoršou legislatívou prijať normu, ktorá odporuje právu ES. Aplikačným dôsledkom zásady prednosti práva ES pred vnútroštátnym právom je neaplikovateľnosť národných predpisov, ktoré odporujú predpi-som ES. V tejto veci ESD vydal rad judikátov ako napríklad, Variola, Simenthal II, Albako, Factortame atď.

Štádiá ekonomickej integrácie Začiatky integrácie mali najmä ekonomické motívy. 1) zóna voľného obchodu7 – začína ňou väčšina integračných zoskupení;

odstránenie ciel ako aj iných kvantitatívnych obmedzení v medzi člen-mi takejto zóny; výhoda – podpora vzájomného obchodu, negatívum – neexistuje jednotný colný sadzobník voči tretím krajinám => môže dôjsť k preloženiu importu z krajiny A do krajiny B; (EFTA, CEFTA, NAFTA, APEC)

2) colná únia7 – podstatou je vytvorenie spoločného, jednotného colného sadzobníka voči tretím krajinám. Národné colné tarify sú nahradené spoločnými. Spoločná regulácia dovozov z tretích krajín.

3) spoločný trh 7 – v colnej oblasti rovnaké charakteristiky ako colná únia, ale navyše zahŕňa voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej si-ly

4) hospodárska a menová únia8 – predstavuje harmonizáciu, prípadne zavedenie spoločnej politiky aj v iných oblastiach (spoločná dopravná politika, menová politika €...)

Ciele EÚ a ES Vychádzame zo ZES čl. 2 a 3: Článok 2

7 hovoríme negatívnej integrácii – odstraňovanie bariér 8 hovoríme o pozitívnej integrácii


65

» rozhodnutie – je bezprostredne použiteľné rovnako ako nariadenie, rozdiel spočíva v osobnej pôsobnosti, zaväzuje iba adresátov, a to vo všetkých svojich častiach

Bezprostredný ú

�inok

Je vlastnosť komunitárneho práva, ktorá umožňuje jednotlivcom (PO/FO), aby v prípade porušenia ich práv, ktoré im mali vyplynúť z komunitárneho práva, ktorého sú adresátmi. Zabezpečuje možnosť domáhať sa práva na vnútroštátnych súdoch pokiaľ toto právo malo vyplynúť z komunitárnej PN, ktorého sú adresátmi. Túto vlastnosť vyvodil Súdny dvor zo svojej činnosti. Cieľom bezprostred-ného účinku je nepripustiť možnosť aby pochybením členského štátu utrpeli práva FO a PO. Teda východiskom pre použitie bezprostredného účinku je porušenie komunitárneho práva zo strany členského štátu. Príde k situácii, keď členský štát netransponoval správne alebo včas PN z ktorej vyplývajú práva jednotlivcovi. Dôvody bezprostredného účinku – v rozhodnutiach Súdneho dvora 2 časté argumenty:

1. užitočnosť, argument k zaplátaniu medzery v práve; v prípade 2. zásada estopel / zásada straty práva – bráni členskému štátu aby

odopieral jednotlivcovi práva, ktoré mu plynú zo smernice s poukázaním na to, že on sám (štát) porušil komunitárne právo => má zapríčiniť aby porušenie KP, ktoré zapríčinil štát nebolo mu na úžitok.

Podmienky bezprostredného účinku:

1. Pokiaľ je PN jasná, presná, úplná (právne dokonalá), nevyžaduje sa vykonávací právny predpis.

2. Smeruje k založeniu práv, prípadne povinností jednotlivcov. Povin-nosť musí byť jednoznačne stanovená.

Bezprostredný účinok má viac foriem:

a) vertikálny bezprostredný účinok – týka sa vzťahu jednotlivec a štát, teda umožňuje jednotlivcovi dovolávať sa práv voči člen-skému štátu a voči orgánom členského štátu, jeho zmyslom je sank-cionovať členský štát za porušenie komunitárneho práva; súd ne-

EURÓPSKE PRÁVO I.

64

Bezprostredná použite

�

nos

�

Bezprostredná použiteľnosť komunitárnej PN vzniká momentom účinnosti právnej normy a trvá po celú dobu účinnosti PN. Je to vlastnosť komunitár-neho práva, ktorá spôsobuje právne účinky komunitárnej normy na subjekty členských štátov bez potreby recepcie58 prostredníctvom vnútroštátnej PN. Zachováva si vo všetkých členských štátoch a počas celej doby účinnosti svoj charakter. Dva najdôležitejšie momenty sú:

1. Komunitárne právo pristupuje bez akejkoľvek potreby recepcie k aplikovateľnému právu na území členských štátov (okrem smer-níc).

2. Komunitárne právo sa právu členských štátov pričleňuje a má priame účinky bez toho aby sa zmenil charakter povahy komuni-tárnej PN = právo sa aplikuje ako právo komunitárne, nie právo vnútroštátne.

Strata bezprostrednej použiteľnosti prameňov práva ES – primárne právo (zakladateľské zmluvy a dodatky) sú typické PN nadané bezprostrednou použiteľnosťou. Čo sa týka sekundárneho práva, je treba rozlíšiť bezprostrednú použiteľ-nosť:

» nariadenie – jediný druh sekundárneho práva u ktorého sa bezpros-tredne predpokladá bezprostredná použiteľnosť, akákoľvek recep-cia je nie nadbytočná ale zakázaná

» smernica – nezaväzuje jednotlivcov ale členské štáty, predpoklada-jú že existuje právny akt, ktorý transponuje smernicu do vnútroštát-neho práva; ak neexistuje nehovoríme o bezprostrednej použiteľ-nosti ale o bezprostrednom účinku

58 Prečo sú recepčné akty nebezpečné pre komunitárne právo? Keby PN bola reci-povaná do vnútroštátneho práva: => došlo by k strate charakteru komunitárnej PN, prostredníctvom recepcie by sa stala vnútroštátnou PN => stratila by prednosť pred inými vnútroštátnymi PN => mohla by byť pozmenená neskoršou PN podľa zásady lex posterior derogat legi priori.


9

Únia si kladie nasledujúce ciele: � podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti,

dosahovať vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj, predovšetkým utvorením priestoru bez vnútorných hraníc, posilnením hospodárskej a sociálnej sú-držnosti, uskutočnením hospodárskej a menovej únie a napokon zavedením jednotnej meny v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy,

� presadzovať svoju identitu na medzinárodnej scéne, predovšetkým uskutočňo-vaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane postupného utvárania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustano-veniami článku 17 k spoločnej obrane,

� posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov jednotlivých členských štátov zavedením občianstva únie,

� zachovávať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a prevencie a boja proti zločinnosti,

� plnej miere zachovať acquis communautaire a ďalej ho rozvíjať a pritom zva-žovať, do akej miery je potrebné zmeniť politiky a formy spolupráce uvedené v tejto zmluve tak, aby sa zabezpečila účinnosť mechanizmov a orgánov spo-ločenstva. Ciele únie sa dosiahnu tak, ako je stanovené v tejto zmluve, a v sú-lade s podmienkami a časovým plánom v nej uvedeným, pri rešpektovaní zá-sady subsidiarity definovanej v článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spolo-čenstva.

Článok 3 Únia má jednotný inštitucionálny rámec, aby sa zabezpečila zhoda a kontinuita činností na dosiahnutie jej cieľov pri rešpektovaní a zveľaďovaní acquis commu-nautaire. Únia má predovšetkým zabezpečiť zhodnosť svojich vonkajších čin-ností ako celku v rámci svojich zahraničných vzťahov, bezpečnostnej, hospo-dárskej a rozvojovej politiky. Za túto zhodnosť zodpovedá Rada a Komisia, ktoré za týmto účelom spolupracujú. V súlade so svojimi príslušnými právomocami zabezpečia vykonávanie týchto politík.

Tieto všeobecné ustanovenia sú vo vzťahu k iným lex generalis. Majú význam pri interpretácii právneho textu.

Otázky právnej subjektivity ES ako aj EURATOM majú právnu subjektivitu v rámci medzinárodného práva, vychádzajúc zo zakladajúcich zmlúv. EÚ v súčasnosti nemá práv-nu subjektivitu , preto sa SR de iure nemohla stať súčasťou štátneho zväz-

EURÓPSKE PRÁVO I.

10

ku vytvoreného EÚ. EÚ nemôže vo vlastnom mene vstúpiť do zmluvného vzťahu. Členské štáty výslovne odmietli aby bola EÚ nadaná právnou sub-jektivitou. Vznik právnej subjektivity však predpokladá návrh ústavnej zmluvy. Teória implicitných právomocí – z činnosti medzinárodnej organizácie sa dá určiť či má alebo nemá medzinárodnú subjektivitu (či má úlohy, osobit-né orgány, či má možnosť uzatvárať zmluvy).


63

klad komunitárneho práva (súdržnosť výkladu). Európske právo je se-bestačné, postačuje si, ak existujú medzery v práve, dopĺňa ich súdny dvor.

» Na to aby sa bolo možné odvolať na komunitárne súdnictvo nie je po-trebné vyčerpať všetky vnútroštátne možnosti (typické pre MPV, ako je to napr. pri ESĽP).

» V medzinárodnom práve sa dá uplatniť výhrada nesplnenej zmluvy – strana nebude plniť z dôvodu, že ani druhá strana neplní – takáto mož-nosť neexistuje v komunitárnom práve. Komunitárne právo má orgány, a systém sankcií, ktoré sú príslušné v prípade porušenia zmluvy.

» Supranacionálna povaha komunitárneho práva. Spôsob prijímania právne záväzných aktov sa líši od MPV. Rada Európy prijíma právne akty nie jednomyseľné ale aj kvalifikovanou väčšinou (teda zaväzuje aj štáty, ktoré s PA nemuseli súhlasiť).

» existencia nariadenia – bez nutnosti transponovať » existencia inštitucionálneho systému, ktorý zabezpečuje presaditeľnosť

a efektívnosť európskeho práva » na základe Čl. 10 zmluvy (záväzok lojality) často dochádza

k extenzívnemu výkladu povinností, čo je inak neprípustné v MPV

Systémové vlastnosti komunitárneho práva Komunitárny právny poriadok je samostatný, zároveň však tvorí integrálnu súčasť a je použiteľný na území členských štátov. Takáto koexistencia dvoch samostatných právnych poriadkov vyžaduje stanoviť zásady, ktorými sa majú spravovať orgány ak prišlo k stretu;

» zásada bezprostrednej použiteľnosti, » zásada bezprostredného účinku, » zásada nepriameho účinku, » zásada zodpovednosti členského štátu za škodu spôso-

benú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva » a zásada prednosti

EURÓPSKE PRÁVO I.

62

17.4.2007 – 7. Zásady uplat ňovania európ-skeho práva

Samostatnos

�

právneho poriadku Spolo

�

enstva Vychádzame z predpokladu, že ide o samostatný právny poriadok – pred-stavuje jednotný homogénny vnútorne usporiadaný systém práva v ktorom existuje vlastný samostatný systém vydávania PN, ich uplatňovania, výko-nu a súdneho preskúmavania. Samostatný je tak vo vzťahu k MPV ako aj k vnútroštátnemu právnemu poriadku.

Túto systémovú vlastnosť európskeho práva odvodzujeme z judikátu Van Gend en Loos57: „Spoločenstvo vytvára nový právny poria-dok medzinárodného práva, v ktorého prospech štáty, i keď len v presne vymedzených oblastiach, obmedzili svoje suverénne práva a ktorého subjek-tmi nie sú len členské štáty ale aj ich príslušníci“ » Stal sa integrálnou časťou právneho poriadku členských štátov, ktorý

sú ich súdy povinné aplikovať. » Komunitárne právo vychádza z autonómneho prameňa – ZES => má

svoju originárnu, pôvodnú povahu, teda nemôže byť spochybnený vnútroštátnym orgánom. Opiera sa o vlastné normy kvázi ústavnej po-vahy. Predpisy sú vykladané a aplikované vlastnými inštitúciami s konečnou platnosťou, obligatórna právomoc Súdneho dvora, ktorý vykladá právny poriadok. Právny poriadok si vystačí sám o sebe – nie je potrebné odvolávať sa na iné právne poriadky (MPV ani vnútroštát-ne).

» Zakladajúce zmluvy sa považujú za ústavu spoločenstva, majú kvázi ústavný charakter. Teda primárne právo má postavenie na vrchole hie-rarchie komunitárneho práva.

» Existuje vlastná inštancia, ktorá môže komunitárne právo vykladať právne záväzným spôsobom: jedine ESD a SPS [Čl. 220 ZES]. Existujú rôzne druhy konaní. Komunitárne súdne orgány majú monopol pre vý-

57 viac viď strana 6

II. HISTORICKÝ VÝVOJ

11

6.3.2007 – 2. Historický vývoj

Proces európskej integrácie Pod pojmom európska integrácia rozumieme proces prehlbovania miero-vej spolupráce európskych štátov najmä v oblasti hospodárskej ale i v politickej. Pojem integrácia treba odlíšiť od pojmu kooperácia9. Európ-ska integrácia vedie k vytvoreniu medzinárodných organizácií, ktorých aparát výrazne obmedzuje medzinárodnú subjektivitu členských štátov.

Proces integrácie ovplyvnilo niekoľko myšlienkových prúdov, naj-mä funkcionalizmus10 a federalistická koncepcia11. Obe koncepcie sprevá-dzajú rôzne názory a rozpor medzi: a) názormi za zachovanie medzivládneho rozhodovania (každý štát si

zachováva právo veta) b) názormi presadzujúcimi supranacionálne rozhodovanie Celý proces integrácie bol charakteristický komplikovanosťou vzťahov štátov v 40tich rokoch; motív – vzťah Francúzsko a Nemecko – odvekí rivali; Jean Monnet – Francúz – ž v 1943 počas vojny – štáty sa obnovia v rámci národnej suverenity, nevyhnuté sformovať federáciu – spoločnú ekonomic-kú jednotu. Robert Schuman – francúzsky minister zahraničných vecí – analyzoval vzťahy, všetci sme spojený spoločným osudom, dobrom i zlom. Prejav Churchila 1946 univerzita v Zürichu – liek – vytvorenie Európskej rodiny, mier bezpečnosť a sloboda: akési Spojené štáty Európske. Členom mal byť aj ZSSR.

9 kooperácia – štandardný spôsob spolupráce štátov v medzinárodných vzťahoch bez výrazného zásahu do ich medzinárodnej suverenity (napr. OSN, NATO, WTO) 10 za touto koncepciou stála snaha o udržanie mieru, niektoré oblsati by účinne riadili nadnárodné orgány bez politického vplyvu 11 podľa vzoru Spojených štátov amerických; potreba ústavy

EURÓPSKE PRÁVO I.

12

Za „otcov Európy“ považujeme R. Schumana, K. Adenauera (ne-mecký spolkový kancelár) a Alcide de Gasperiho (povojnový predseda Talianskej vlády)

V oblasti colnej integrácie bola významná colná únia, ktorá vznikla v roku 1944 medzi štátmi BENELUXu.

1947 Marshallov plán, 1948 GATT, OEEC Vnútorné proeurópske sily výrazne posilnila pomoc USA – 1947 Marshal-lov plán znovuobnovenia Európy. Tiež, v roku 1947 bola podpísaná Vše-obecná dohoda o clách a obchode (GATT) v snahe liberalizovať svetový obchod. Marshallov plán však bol podmienený vznikom inštitúcie, ktorá by spravovala tento projekt a tak v roku 1948 vzniká OEEC12, ktorá bola v roku 1960 premenovaná na OECD13, ktorá i keď fungovala na medzi-vládnom princípe nútila štáty spolupracovať na inštitucionálnej báze.

1949 – NATO, Rada Európy Bruselská zmluva medzi Francúzskom, VB a 3 štátmi Beneluxu, založenie Severoatlantickej aliancie. Neskôr Západoeurópska únia – mala plniť funk-ciu obranného spoločenstva.

V 1949 založená v Londýne Rada Európy, sídlo v Štrasburgu. Šta-tút RE zriadil Radu ministrov a Parlamentné zhromaždenie. Dnes 47 štátov (všetky štáty EÚ sú členom), účelom RE bolo vytvorenie užšieho spojenia, činnosť najmä v ochrane ľudských práv, najmä z Európskeho dohovoru o ľudských právach 1950 v Ríme (do platnosti september 1953) –> ESPĽP v Štrasburgu.

Vznik troch spolo

�

enstiev 14 9. mája (deň Európy) – Schumanova deklarácia z 9. mája 1950 –

R. Schuman vystúpil s prejavom – návrhy aby Francúzsko a SRN združili

12 OEEC – Organizácia pre Európsku hospodársku spoluprácu 13 OECD (od 1960, bývalá OEEC) – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj 14 ESUO (tiež Montánna únia, do r. 2002), EHS (dnes ES), EURATOM

VI. LEGISLATÍVNY POSTUP

61

rodnou normou, zosúladenou so smernicami EÚ, alebo priamo splní požia-davky minimálnej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia podľa európskych smerníc. Navyše, okrem základných požiadaviek, smernice určujú aj testo-vacie postupy a administratívne procedúry na zabezpečenie súladu výrobku s požiadavkami (certifikácia). Pre výrobok s vyššou mierou rizika sú tieto postupy náročnejšie ako pre výrobky s nižšou mierou rizika. Keď má pro-dukt potvrdenú zhodu so základnými požiadavkami smerníc pri dodržaní príslušných postupov, výrobok sa môže označiť značkou CE. CE nie je značka kvality (znamená „Conformité Européenne“). Musíme vedieť aké postupy, aké je postavenie EP v jednotlivých postu-poch, charakteristiku legislatívnych postupov. Prehľad legislatívnych postupov:

Komisia koná samostatne v obmedzených oblastiach, podľa čl. 86 ods. 3

Komisia iniciuje, Rada schvaľuje konzultačný postup Rada sa presadí aj proti odmietavému stanovisku EP; „konzultácia“

EP << Rada

kooperačný postup 2 čítania; spoločné stanovisko, Rada sa však aj tak môže presadiť

EP < Rada Jednotný

európsky akt

← p

osi

lňo

van

ie

← p

ost

aven

ia E

P

spolurozhodovací postup 3 čítania; Rada sa nemôže presadiť proti odmietavému stanovisku EP; zmierovací výbor

EP = Rada Maastrichská

zmluva

EURÓPSKE PRÁVO I.

60

neveľmi úspešná. Postup bol tak náročný a zdĺhavý, že schválené spoločné normy vstupom do platnosti boli už často zastarané. „Nový prístup“ - vzájomné uznávanie národných požiadaviek a certifiká-tov Rozhodnutie vytvoriť spoločný trh od 1. januára 1993 si vynútilo novú me-tódu harmonizácie národných technických požiadaviek. Základom tohto „Nového prístupu“ je vzájomné uznávanie národných požiadaviek a certifi-kátov. Známym precedensom tohto postupu je právna kauza „Cassis de Dijon.“ V tomto prípade Európsky súd v Luxemburgu rozhodol, že „voľný pohyb tovarov znamená, keď výrobok, ktorý sa zákonne vyrába alebo predáva v jednom členskom štáte, musia akceptovať všetky členské štáty.“ Francúzsky podnik Cassis de Dijon chcel v Nemecku predávať likér rov-nomenného názvu s obsahom alkoholu od 15 do 20 %. Nemecký zákon však pre takýto typ výrobku požaduje minimálne 32-percentný obsah alko-holu. Súd rozhodol, že ak je skutočný obsah alkoholu uvedený na nálepke, spotrebiteľ je dostatočne chránený. To znamená, že predaj výrobku na národnom trhu nemôže byť obmedzova-ný len preto, že bol vyrobený na základe iného technického postupu alebo testovaný inými metódami ako predpisuje národná legislatíva. Európska únia v Novom prístupe formuluje smernice pre skupiny výrobkov, v kto-rých je uvedená minimálna úroveň bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany spotrebiteľa a životného prostredia (základné požiadavky). Výrobca musí pre produkt umiestňujúci na trh zabezpečiť splnenie uvedených požiada-viek. Uplatňovanie smerníc Po zverejnení smerníc členské štáty ich musia zahrnúť do národnej legisla-tívy. Národné technické normy musia byť teda v súlade so základnou úrov-ňou bezpečnosti a ochrany zdravia podľa požiadaviek smerníc. Normy, ktoré sú v ich rozpore, musia zrušiť. Výrobok spĺňajúci základné požia-davky smerníc ”Nového prístupu”, má otvorený vstup na trhy členských štátov EÚ. Uplatňovanie požiadaviek smerníc nie je jednoduché, pre celé skupiny výrobkov sú totiž formulované veľmi všeobecne, pričom nešpeci-fikujú použitie konštrukcie alebo materiálu. Určujú len minimálnu úroveň bezpečnosti, ochrany zdravia užívateľa a ochrany životného prostredia. Výrobca má teda dve možnosti: buď vyprodukuje výrobok v súlade s ná-


13

svoje zdroje uhlia a ocele do organizácie do ktorej by sa mohli zapojiť aj iné štáty (najdôležitejšie odvetvia pre zbrojársky priemysel – medzinárodná kontrola Nemecka).

1951 – 6 krajín podpisuje v Paríži zmluvu zakladajúcu ESUO15 (účinnosť 1952, na dobu 50 rokov) – Parížska zmluva. Bola iniciovaná Schumanovou deklaráciou (SRN, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Lu-xembursko, Taliansko. Jeho fungovanie pozitívne ovplyvnila finančná ne-závislosť od členských štátov (poplatky z uhlia a produkcie ocele). ESUO malo veľmi veľký symbolický význam pre rozvoj budúcej integrácie.

V rokoch 1951 až 1957 búrlivá diskusia o obranných a bezpečnost-ných otázkach. Podpísaná zmluva o spoločnej európskej armáde, ratifikácia však dopadla fiaskom – odporcovia vyčítali najmä absenciu spoločnej za-hraničnej politiky – nevyhnutná pre spoločnú armádu.

1955 – sa stretli ministri v Mesine a rozhodli – rozšírenie spoluprá-ce do ďalších oblastí, iniciovalo ho najmä Taliansko (chcelo sa dostať na Nemecký trh). Po neúspechu v politickej oblasti – v obrannej a bezpečnostnej politike sa štáty začali sústrediť na hospodárske otázky

1957 – 6 krajín podpisuje Rímske zmluvy – ZEHS (účinná od ja-nuára 1958) a ZEURATOM. Obe organizácie na rozdiel od ESUO boli založené na dobu neurčitú. Po neúspechu s Európskym obranným spoločen-stvom sa obe zmluvy vyhli politickým cieľom a určili si iba hospodárske: spoločný trh, približovanie hosp. politík, podpora stability, zvyšovanie ži-votnej úrovne, úzke vzťahy medzi členskými štátmi. Prostriedkami na do-siahnutie týchto cieľov bolo odstránenie prekážok obchodu (colné tarify a iné obmedzenia obchodu), nerušená hosp. súťaž, koordinácia menových rozpočtových a sociálnych politík medzi členskými štátmi. Vytvorené par-lamentné zhromaždenie a Súdny dvor boli spoločné pre všetky tri spoločen-stvá. Osobitne bola vytvorená Rada ministrov a Komisia.

15 ESUO malo tieto orgány: (1) Vysoký úrad – najvyšší výkonný orgán po podpise Zmluvy o zlúčení premenovaný na Komisiu, (2) Zhromaždenie – zástupcovia par-lamentov, kontrola a poradné právomoci, (3) Rada – jeden zástupca každej vlády, poradná a čiastočne aj rozhodovacia funkcia, (4) Súd – 9 sudcov

EURÓPSKE PRÁVO I.

14

1960 – ako odveta vzniklo – Európske združenie voľného obchodu – EFTA/EZVO16.

1965 – Zlučovacia zmluva o zlúčení orgánov všetkých troch spo-ločenstiev, ktorá bola podpísaná v Bruseli 8. apríla 1965 a nadobudla účin-nosť 1. júla 1967, ustanovila spoločnú Komisiu a spoločnú Radu troch Eu-rópskych spoločenstiev. Predmetom sporu bolo umiestnenie orgánov. Dnes je sídlom Rady, Komisie, a Hospodárskeho a sociálneho výboru Brusel. Niektoré rokovania však sídlia v Luxemburgu. Parlament má naďalej sídlo v Štrasburgu, jeho sekretariát sídli v Luxemburgu a niektoré zasadnutia sú v Bruseli, čo je ustavične predmetom kritiky.

Rozšírenia Európskej únie Zakladajúce štáty – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holand-sko, Luxembursko 1. 1973 – prvé rozšírenie – severné – 1972 podpis prístupových zmlúv o

3 štáty – Dánsko, Írsko, VB (*malo byť aj Nórsko – nie je členom ani dnes, odmietli vstup v referende).

2. 1981 + Grécko (prístupová zmluva v 1979) 3. 1986 + Portugalsko, Španielsko

16 EZVO založilo v r. 1960 sedem západoeurópskych krajín, ktoré sa snažili ochrá-niť svoje vlastné spoločné ekonomické záujmy čeliac od r. 1957 EHS. Ich úsilie nesmerovalo k nijakej hlbšej vzájomnej politickej a ekonomickej integrácii. Cie-ľom bolo liberalizovať vzájomný obchod s priemyselnými výrobkami v podobe zóny voľného obchodu (a nie colnej únie a spoločným trhom ako to bolo v prípade EHS. Zakladajúcimi členmi EZVO, patria: Veľká Británia, Švédsko, Nórsko, Dán-sko, Rakúsko, Švajčiarsko a Portugalsko. Neskôr pristúpili Island (1961) a Fínsko (1986). Lichtenštajnsko, ktoré bolo pripojené k EZVO už ako súčasť švajčiarskeho colného územia, získalo úplné členstvo v r. 1991. Prvotný cieľ Združenia - odstrá-nenie ciel vo vzájomnom obchode s priemyselnými výrobkami v rámci EZVO - sa dosiahol v r. 1966 skôr, ako bolo plánované. Napriek tomu krajiny EZVO čoraz ťažšie odolávali prednostiam EHS. Už v r. 1973 tam prestúpili Veľká Británia a Dánsko, po ktorých nasledovalo v r. 1986 Portugalsko a v r. 1995 svoj vstup do EÚ zavŕšili Fínsko, Rakúsko a Švédsko.


59

2. čítanie – Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodne o spoločnom stanovi-sku. O tomto spoločnom stanovisku diskutuje EP a v lehote 3 mesiacov má tieto možnosti:

1. EP spoločné stanovisko Rady schváli alebo sa k nemu počas lehoty nevyjadrí => platí príslušný PA vydaný na základe spoločného sta-noviska

2. EP spoločné stanovisko zamietne absolútnou väčšinou => legisla-tívne konanie je ukončené

3. EP vykoná na spoločnom stanovisku zmeny » najskôr má Rada možnosť schváliť parlamentom pozmene-

né stanovisko, musí však pritom splniť všetky zmeny poža-dované zo strany EP;

» ak však Rada jednotlivé požiadavky zamietne alebo na ich schválenie chýba potrebná väčšina musí predseda Rady po dohode s predsedom EP do 6 týždňov zvolať zmierovací výbor, pričom predmetom konania je spoločné stanovisko Rady na základe zmien, ktoré predložil EP.

3. čítanie – ak zmierovací výbor schváli spoločný návrh, musí ho EP i Rada potvrdiť v 3. čítane v lehote 6 týždňov. Pričom ak jedna z inštitúcii návrh neschváli považuje sa tento akt za neprijatý, čím je legislatívne konanie ukončené. Čl. 251 ZES – existuje možnosť lehoty predĺžiť

Harmonizácia práva

�

lenských štátov „Starý prístup“ k harmonizácii národných technických noriem štátov EÚ Európska únia (EÚ) vytvára jednotný trh, v ktorého rámci výrobky môžu voľne opúšťať vnútorné hranice členských štátov. Tým sa eliminujú im-portné clá a kvantitatívne obmedzenia na pohyb tovarov. Rôzne národné technické požiadavky na výrobky a ich schvaľovanie tvorí poslednú, ešte nie úplne doriešenú prekážku voľného pohybu tovarov. Na odstránenie tejto poslednej bariéry Európska komisia začala už v 60. rokoch pracovať na harmonizácii národných technických noriem členských štátov EÚ. Pre kaž-dý výrobok sa začali vytvárať jednotné technické normy, ktoré odsúhlasili všetci účastníci. Táto metóda, nazývaná „Starý prístup“, sa prejavila ako

EURÓPSKE PRÁVO I.

58

1. čítanie – východiskovým bodom je návrh Komisie, návrh sa priamo za-siela EP na diskusiu, účelom a zmyslom aby v záujme účinnej účasti EP bola možnosť Rady oboznámiť sa z názorom EP ešte predtým ako Rada začne vo veci konať a zaoberať sa ňou. Na tomto stupni je v určitých prípa-doch možné zaslať Výboru regiónov prípadne Hospodársky a sociálny vý-bor. (3) Predložia svoje stanoviská, Rada kvalifikovanou väčšinou príjem spoločné stanovisko – stanoví ho na základe odovzdaného návrhu a na zá-klade stanovísk. Vytvorí si nezávislý názor.

2. čítanie – v lehote 3 mesiacov má EP tieto možnosti

1. EP spoločné stanovisko schváli 2. alebo sa nevyjadrí sa v rámci lehoty 3 mesiacov, Rada príjme

a legislatívny proces je skončený 3. môže spoločné stanovisko zamietnuť alebo navrhnúť zmeny, Rada

sa stále môže presadiť. Pri zamietnutí môže prijať rozhodnutie iba jednomyseľne (prelomí veto parlamentu) alebo neprijať žiadne roz-hodnutie. Ak Komisia tieto zmeny prenesie, Rada sa uznáša nor-málnym spôsobom. Ak však Komisia návrhy neprevezme je po-trebné na prijatie jednomyseľné prijatie Radou.

Proces spolurozhodovania Je koncepčne ďalej rozvinutou procedúrou spolupráce (tam sa môže presa-diť Rada proti EP). Tu existuje „rovnosť zbraní“ medzi Radou EÚ a EP (neexistuje možnosť aby sa Rada EÚ presadila proti odmietavému stanovi-sku EP. Stala sa najdôležitejšou procedúrou (súvisí s kritizovaným demo-kratickým deficitom v EÚ). Ak sa prijímajú PA súvisiace s Čl. 12, v oblasti výkonu Čl. 18 ods. 2, Čl. 40 ZES 1. čítanie – východiskový bod je návrh Komisie, ktorý sa doručí EP prí-padne príslušným výborom. O tomto návrhu diskutuje a svoje stanoviská odovzdá Rade EÚ. Ak EP k návrhu Komisie nevykoná zmeny alebo ak Rada prevezme všetky pozmeňovacie návrhy EP, môže byť návrh prijatý už v tejto časti procesu, ak nie nasleduje 2. čítanie.


15

4. 1995 + Fínsko, Švédsko, Rakúsko (Nórsko opäť v referende odmietlo vstup)

5. máj 2004 + SR, ČR, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko, Malta, Cyprus (grécka časť)

6. január 2007 + Rumunsko a Bulharsko

Novely a zmeny zmluvy 1986 – Jednotný európsky akt – najradikálnejšia zmena zakladajúcich zmlúv vôbec, dal si za cieľ vytvorenie vnútorného trhu17 do roku 1992 (priestor bez vnútorných hraníc, zaručený voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu). Priniesla rozsiahle inštitucionálne zmeny:

– Európska rada18 formálne uznaná; zavedenie politickej spolupráce 17 pred jeho samotným vytvorením Komisia vypracovala „Bielu knihu vnútorného trhu“ – zoznam prekážok, ktoré treba odstrániť, aby boli zaručené 4 základné slo-body: voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. proces úspešne zavŕšený Maastrichskou zmluvou – vznikom EÚ 18 Európska rada –na strane 37

EURÓPSKE PRÁVO I.

16

– zriadenie Súdu prvého stupňa – odľahčenie práce súdneho dvora – v legislatívnej oblasti zaviedol nový legislatívny proces – koope-

račný postup (proces)19. Posilnenie právomoci Európskeho parla-mentu: získal aj právo veta v otázke prijímania nových členov a uzatvárania zmlúv o pridružení

– uplatnenie väčšinového hlasovania, Supranacionálnosť20 – začalo sa bežne uplatňovať väčšinové hlasovanie v Rade a to aj v tých oblas-tiach21 kde sa do vtedy vyžadovala jednohlasnosť. Tým prišlo k prelomeniu Luxemburskému kompromisu22, ktorý v roku 1966 paralyzoval činnosť Rady – uzatvorila sa dohoda o pravidle jedno-hlasnosti v otázkach, ktoré štáty označia za otázky ich národného záujmu.

– povinnosť členských štátov konzultovať zahraničné politické otáz-ky, koordináciu a zbližovanie stanovísk, a pravidelné schôdzky mi-nistrov zahraničných vecí

19 kooperačný proces – na strane 57 20 supranacionalita – na strane 3 21 išlo najmä o prijímanie harmonizačných opatrení, ktoré pomáhali vzniku spoloč-ného trhu 22 Luxemburský kompromis – politická kríza, vtedajší francúzsky prezident de Geulle bol zástancom medzivládnej spolupráce medzi členskými štátmi a presadzoval neobmedzenú suverenitu Francúzska, tento postoj sa priečil ostatným členským štátom i Komisii. Napätie vyvolalo politickú krízu, keď podľa prechod-ných ustanovení ZEHS mala Rada ministrov prejsť od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Nepodarilo sa dosiahnuť kompromis – Francúzsko následne „politika uprázdnenej stoličky“ od júna 1965 do januára 1966, keď sa dosiahla dohoda známa ako Luxemburský kompromis. Prax dala prednosť francúzskemu pohľadu – ak na rokovaní Rady označil členský štát prerokovanú otázku za otázku dôležitého štátneho záujmu a ostatní takéto rozhodnutie akcepto-vali. To negatívne ovplyvnilo dynamiku európskej integrácie a znamenalo to de facto návrat k medzivládnej spolupráce členských štátov. Vzrástol význam CORE-PERu (na strane 39), ktorý pripravoval zasadnutia Rady a zabezpečoval spoluprácu Rady s Komisiou.


57

tácie nie sú záväzné; ak je návrh prerokovaný a schválený hlasuje Komisia, s rozsiahlou dôvodovou správou postúpený do Rady

– konzultačná fáza54 – obligatórna konzultácia s EP (Súdny dvor by mohol vyhlásiť neplatnosť PA, ak by nebolo dodržané). Rada pošle návrh PA predsedovi EP, on pridelí návrh jednotlivým výborom EP, tie rokujú o návrhu, následne sa o návrhu rokuje v pléne EP, plénum môže vyjadriť súhlas, pozmeňovacie návrhy, zamietnuť. Rada nie je nijakým spôsobom viazaná názormi, návrhmi na zmeny zo strany EP (praktický prínos – stanoviská EP majú politickú vá-hu, môžu vychytať nedostatky, dať impulz pre budúci rozvoj). Nie-kedy povinnosť konzultovať s Výborom regiónov, Hospodárskou a sociálnou radou.

– fáza rozhodovania – po tom čo si Rada vypočuje stanoviská EP, výboru regiónov; tento návrh prerokuje COREPER55 – rieši po-drobnosti navrhovaného PA, ak uzná že návrh je zrelý na ro-kovanie v Rade56 zvolí ho do A bodu programu na ktorom ho Rada bez diskusie príjme. Ak sa vyskytli nezrovnalosti, rozdiely – COREPER zaradí návrh PA do bodu B programu Rady (sporné body, budú o nich rokovať rezortný ministri), ak sa dohodnú návrh je prijatý.

– schválený PA sa musí vyhotoviť a publikovať vo všetkých úrad-ných jazykoch únie

Koopera

�ný postup (Procedúra spolupráce)

V 8 základných črtách sa opiera o ... ale posilnenie vplyvu EP. Kooperačný postup sa vo väčšine prípadov nahradil spolurozhodovacím procesom, ktorý dáva významnejšie postavenie Európskemu parlamentu. Význam tejto pro-cedúry je dnes obmedzený výlučne na hospodársku a menovú úniu.

54 nezáväzné stanoviská 55 výbor stálych zástupcov na úrovni veľvyslancov 56 súhlasia s ním stály zástupcovia všetkých štátov, Rada ho potom v bode A hneď prijme bez rokovania o merite

EURÓPSKE PRÁVO I.

56

Rozhodnutie – IPA komunitárneho práva, ktoré je určené konkrét-nemu subjektu, zaväzuje ho vo všetkých svojich častiach, a jeho právne účinky, sú ako nariedenie, rozdiel je v rozsahu osôb ktorým je určený.

Odporúčania a stanoviská – nie sú právne záväzné. Nie je možné v prípade nedodržania nikoho sankcionovať, ale ak sú dodržané, tak v zmysle ochrany konania v dobrej viere, nemôže byt pre toto konanie ten, kto koná potrestaný alebo nejako negatívne postihovaný. Rada ma významné postavenie, lebo európske. spoločenstvá nevznikali vďaka ľudu Európy, ale zakladali ju európske vlády. EP nie je teda výsostne legislatívny organ. Rada EU- zložená z ministrov. Postavenie EP v legislatívnom procese sa zlepšuje, na to nereagovali člen-ské štáty vždy s nadšením, každé posilňovanie postavenia narážalo na dis-kusie, kritiky.

Legislatívne postupy tvorby sek. kom. aktov V ES existuje niekoľko druhov legislatívnych postupov:

– Komisia môže konať samostatne v obmedzených oblastiach, Čl. 86 ods. 3

– Rada a Komisia môže konať samostatne , Komisia iniciuje a Rada sa uznáša na prijatí aktu

– konzultačný – kooperačný – spolurozhodovací postup

Konzulta

�

ný postup Konzultačná procedúra je pôvodnou formou komunitárnej normotvorby, pričom je potrebné zdôrazniť že jej význam postupne klesá. Používa sa len v prípadoch ktoré výslovne nepodliehajú inému procesu Čl. 36, Čl. 22, Čl. 52 ods. 2, Čl. 13. Deľba práce medzi E komisiu a radu EÚ, pričom komisia navrhuje rada sa uznáša, pričom skôr rôzne procedúry.

– fáza vzniku – v Komisii (monopol legislatívnej iniciatívy). Komi-sia si pozýva expertov z národných štátov. Komisia sa snaží pod-chytiť návrhy a názory členských štátov (už vo fáze vzniku, keďže v konečnej fáze rozhodujú predstavitelia členských štátov) konzul-


17

1992 – Maastrichská zmluva – zmluva o EÚ – platnosť 1.novembra 1993 – zaviedla 3-pilierovú štruktúru a pojem EÚ. Spolupráca + II. a III. pilier. Premenovanie EHS –> ES. – došlo k rozšíreniu spolupráci v oblasti hospodárskej a menovej únie23. – zaviedla systém Európskych centrálnych bánk. – zavedenie spolurozhodovacieho procesu24 ako jedného z druhov legisla-tívneho postupu => posilnenie postavenia Európskeho parlamentu v procese prijímania PA. 1997 – Amsterdamská zmluva – došlo ku komunitanitarizácii niektorých politík z III. do I. piliera: imigračná, vízová a súdna spolupráca v civilných veciach – stali sa súčasťou komunitárneho piliera – supranacionálneho. Preto aj Schengenský systém zaraďujeme do I. piliera.

Mala pripraviť EÚ na rozširovanie, pokročiť v reforme poľnohos-podárskej politiky a v boji proti nezamestnanosti.

Obsahuje ustanovenie o užšej spolupráce – zásada flexibility25 – umožňuje členským štátom lepšiu kooperáciu. Ďalšou zmenou je vypuste-nie obsolétnych ustanovení a prečíslovanie článkov zakladajúcich zmlúv – obsahuje aj tabuľku s číslami prečíslovaných článkov.

Zmluva oprávňuje Spoločenstvo prijať opatrenia na boj proti dis-kriminácii. Zaviedla sa funkcia generálneho sekretára Rady ako vysokého predstaviteľa pre zahraničnú (bezpečnostnú) politiku EÚ (Javier Solana, r. 2007). Avšak iba asistuje Radu. Rada môže vymenovať osobitných splno-mocnencov (napr. pre Kosovo). Rada bola splnomocnená uzavierať medzi-národné zmluvy v oblasti spoločnej zahraničnej bezpečnostnej politiky. 2002 – zmluva z Nice – na summite Európskej Rady – potreba prípravy EÚ k nasledujúcemu rozšíreniu (najvýznamnejší zo 4 protokolov k zmlu-ve), došlo k mnohým kompromisom. Reforma upravila inštitucionálny sys-tém, EÚ pripravená na členstvo maximálne 27 štátov (v roku 2007 už napl-

23 s výnimkou Dánska a VB – možnosť vyhnúť sa tretej a záverečnej fáze projektu menovej únie (€) 24 spolurozhodovací proces – na strane 58 25 na strane 24

EURÓPSKE PRÁVO I.

18

nené). Írske referendum odmietlo dať súhlas zmluve z Nice, následne sa úspešne opakovalo.

V oblasti súdnictva nový článok 225a umožňuje vytvárať súdne se-náty/panely26 ako jeden z článkov komunitárneho súdnictva (Súdny dvor, Súd prvého stupňa, Súdne senáty).

Zmena ustanovenia a užšej spolupráci –> ustanovenia o posilnenej spolupráci. Pozmeňuje sa postup pri pozastavení práv členského štátu – Rada je najskôr povinná vypočuť si stanovisko členského štátu.

Zmluva ponechala jednomyseľné rozhodovanie o medzinárodných zmluvách II. piliera ale umožňuje aby sa uzavreli kvalifikovanou väčšinou v Rade. Ak štát vyhlási, že musí byť potvrdená vnútroštátnym postupom, nie je pre štát záväzná, ale môže byť dočasne uplatňovaná.

Prístupový proces Slovenskej republiky Už začiatkom 90tych rokov nadviazala ČSFR diplomatické styky s EÚ. Bola podpísaná asociačná dohoda, ktorá však pre rozpad federácie nevstú-pila do platnosti. Po rozpade ČSFR musela každá krajina podpísať asociač-nú dohodu samostatne. SR tak urobila v roku 1993, (do platnosti 1.2.1995, publikovaná 157/1998). Asociačná dohoda tvorí právny základ pre integ-ráciu SR do EÚ. Na základe asociačnej dohody poskytla EÚ technickú27 aj finančnú pomoc28 pre Slovenskú republiku. Slovenská republika zase pre-vzala záväzok harmonizovať svoj právny poriadok – proces aproximácie práva.

SR podala žiadosť o členstvo na summite v Cannes 1995. V tom čase sa hovorilo o 2 vlnách. Avšak neskôr sa zaviedol princíp, že pokiaľ krajiny splnia Kodanské kritériá, môžu sa stať členmi EÚ. SR prizvaná v roku 1999 k rozhovorom o vstupe do EÚ, hlavný vyjednávač za SR bol Figeľ. Rozhovory boli vedené medzi kandidujúcimi štátmi a členské štátmi, zároveň aj s inštitúciami ES. SR podpísala prístupovú zmluvu v apríli 2003

26 v súčasnosti (2007) je napr. zriadený súdny panel – Súd pre verejnú službu 27 technická pomoc – EÚ poskytla expertov na komunitárne právo 28 najmä program PHARE


55

3.4.2007 – 6. Legislatívny postup

Legislatívny proces v EU pod

�a ZES

Primárne pravo – ZES, ZEURATOM Sekundárne pravo – čl. 249 ZES – nariadenie, smernica, rozhodnutie, odpo-rúčanie a stanovisko Čl. 48 ZEÚ Rada EÚ je najvýznamnejší legislatívny orgán. Monopol na legislatívnu iniciatívu má Komisia. Historický vývoj ukazuje posilňovanie postavenia EP. Klasické trojdelenie moci v prípade ES je do značnej miery narušené53. Najvýznamnejším zákonodarným orgánom je Rada EÚ, ktorá je predstavi-teľom exekutívnej moci členských štátov.

Nariadenie – ide o komunitárny právny akt „zákon“, platí vo všet-kých členských štátoch rovnako, jednotne a úplne. Neprichádza do úvahy situácia, kedy by členské štáty obmedzili platnosť nariadenia, nemôže ich meniť, inkorporovať (stratilo by svoju povahu komunitárneho právneho aktu). Nariadenie sa priamo uplatňuje na území členských štátov. všet-ky subjekty sú nariadením viazané, sú dotknuté platnosťou nariadenia, sub-jekty musia nariadenie dodržiavať rovnako ako vnútroštátne pravo

Smernica- nezaväzuje jednotlivca, ale zaväzuje členské štáty čo do cieľa ktorý sa ma dosiahnuť. Protokol o dodržiavaní zásad proporcionality a subsidiarity – dáva sa prednosť smerniciam pred nariadeniami, lebo smer-nica zohľadňuje viac osobitosť vnútroštátneho poriadku. Členský štát určí spôsob a formu ako transponuje smernicu do svojho vnútroštátneho poriad-ku. Na rozdiel od nariadenia, prvoradý ciel smernice nie je zjednocovanie práva, ale APROXIMÁCIA práva. Pomocou aproximácie práva sa majú odstrániť rozdiely, aby platili rovnaké podmienky. Smernice- hlavne v oblasti budovania vnútorného trhu.

53 viď „deľba moci“ v kapitole III a tabuľku na strane 27

EURÓPSKE PRÁVO I.

54

renia potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 33, najmä reguláciu cien, pomoc výrobe a odbytu rôznych výrobkov, sklado-vanie a preklenovacie opatrenia a spoločné mechanizmy na stabilizáciu dovozu alebo vývozu. Spoločná organizácia sa obmedzí na dosiahnu-tie cieľov vymedzených v článku 33 bez akejkoľvek diskriminácie medzi

výrobcami alebo spotrebiteľmi v rámci spoločenstva. Spoločná cenová politika vychádza zo spoločných kritérií a jednotných metód výpočtu. 3. Aby spoločná organizácia uvedená v odseku 1 dosiahla stanovené ciele, môže sa vytvoriť jeden alebo viac poľnohospodárskych usmerňovacích a záručných fondov.

Prehľad sekundárnych prame ňov európskeho práva nariadenie smernica rozhodnutie odporúčanie záväznosť záväzné vo

všetkých častiach

záväzná len v cieli

vo všetkých častiach

nie sú záväzné

subjekt členské štáty, všetky súkromné osoby

iba členské štáty

členské štáty, všetky súk-romné osoby

členské štáty, všetky súk-romné osoby

priamy horizontálny účinok

ÁNO NIE ÁNO NIE

vertikálny účinok

ÁNO ÁNO ÁNO NIE

nepriame účinky

NIE ÁNO NIE NIE


19

na summite v Aténach, následne bola ratifikovaná referendom29. Plnopráv-nym členom sme sa stali 1. mája 2004. Vstup do EÚ si vyžiadal novelizáciu mnohých právnych predpisov. Aj na základe judikatúry ESD. Judikáty nie sú prekážkou tvorby pozitívneho prá-va (nie ako common law). Súdny dvor interpretuje zmluvy. Súdny dvor komunitárne právo nevytvára ale dotvára. Judikáty nemajú konštitutív-nu ale deklaratórnu povahu – nie vytváranie práva ale nachádzanie práva. Lisabonská stratégia – šéfovia vlád na summite v Lisabone (marec 2000) vyhlásili zámer urobiť z EÚ najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete, založenú na vedomostiach, schopnú trvale udržateľné-ho rozvoja, nové pracovné príležitosti a s väčšou sociálnou súdržnosťou (tvorba nových pracovných miest, do 2010 mieru zamestnanosti 70%). Do-budovať plne fungujúci spoločný európsky trh, odstránením prekážok kon-kurencie –> hospodársky rast. Reforma finančných služieb, prostredie priaznivejšie pre obchod, informatickej spoločnosti a reforma v oblasti vý-skumu a vzdelávania. Komisia dotuje vedu a výskum.

Novelizácie ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom do EÚ

Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z. Ústavný zákon z 23. februára 2001 je doposiaľ najvýznamnejšou novelou ústavy Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov jeho prijatia bol fakt, že Slovenská republika sa v tom období usilovala získať členstvo v Európskej únii.

Táto novela po vzore demokratických štátov zakotvuje v čl. 1 ods. 2, že Slovenská republika uznáva a držiava všeobecné pravidlá medziná-rodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Ďalšou významnou zmenou bolo zrušenie čl. 11 a zároveň rozšírenie čl. 7, v ktorom sa najmä zakotvuje možnosť pre Sloven-

29 historicky prvé úspešné referendum v SR, 52% účasť

EURÓPSKE PRÁVO I.

20

skú republiku preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločen-stvá a Európsku úniu. Tento článok tiež hovorí, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referen-dom (je otázne či Európska únia je resp. v tej dobe bola štátnym zväzkom).

Zmeny sa dotkli aj volebného práva, kde sa pri komunálnych voľ-bách vypúšťa podmienka štátneho občianstva, čo súviselo s právami euro-občana30.

Ústavný zákon 90/2001, tiež zavádza do slovenského ústavného systému inštitút Verejného ochrancu práv (tzv. ombudsman). Nemenej významnou zmenou bola aj zmena systému kreácie sudcov, ktorých teraz menuje prezident SR na časovo neobmedzené obdobie (dovtedy ich volila NR SR najprv na 4 roky a potom bez časového obmedzenia). Súčasne sa ustanovuje nový súdny orgán - Súdna rada. Táto novela tiež upravila viac či menej významné postavenie a právomoci takmer všetkých orgánov výkon-nej, súdnej i zákonodarnej moci.

Ústavný zákon č. 323/2004 Z.z. Zatiaľ posledná novela ústavy zo 14. mája 2004, bola prijatá v súvislosti s prípravou prvých volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku. V čl. 77 je rozšírená nezlučiteľnosť funkcie poslanca NR SR s funkciou poslanca EP a v čl. 129 ods. 2 je rozšírená pôsobnosť ústavného súdu aj na rozhodovanie o ústavnosti volieb do EP.

Otázky európskej identity 31 Diskusie o európskej identite sa zintenzívnili v kontexte ďalšieho rozširo-vania EÚ a zlyhania projektu Európskej ústavy. Hoci motto „jednota v rôz-norodosti“ je všeobecne vnímané ako najlepší možný popis cieľa EÚ, názo-ry na jeho interpretáciu sa rôznia.

30 na strane 34 31 iba na pochopenie, nie na učenie, nebolo odprednášané ale je to v programe prednášok

V. PRAMENE EURÓPSKEHO PRÁVA

53

Stanovisko je posúdenie určitej právne relevantnej situácie určitým príslušným orgánom Spoločenstva, pokiaľ sa dotknutá osoba spolieha na toto stanovisko a koná v súlade s týmto stanoviskom, nesmie pre takúto osobu vyplývať negatívny právny následok. Z doterajšej judikatúry vyplýva že hoci nie sú záväzné z toho nevyplýva že nemajú právny význam. Odporúčania a stanoviská majú význam pre vý-klad právnych aktov. Súdy musia brať ohľad na ich existenciu.

Obyčajové právo consuetudo (zaužívanosť), opinio iuris (právne povedomie) :: pozrieť si čl. 13 ZEÚ, 34 ZEÚ – hovorí o úniovom práve, o sekundárnom úniovom práve: Článok 13 1. Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy a v rámci právomocí, ktorý-mi je poverené spoločenstvo, na návrh Komisie a po porade s Eu-rópskym parlamentom, jednomy-seľne prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

2. Ak Rada na podporu krokov pod-niknutých členskými štátmi s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvede-ných v odseku 1 prijíma motivačné opatrenia spoločenstva okrem zosú-ladenia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov, koná bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 v súlade s postupom uvedeným v člán-ku 251.

Článok 34 1. Na dosiahnutie cieľov stanove-ných v článku 33 sa zavedie spoloč-ná organizácia poľnohospodárskych trhov. V závislosti od daných výrobkov sa táto organizácia uskutoční niektorou z nasledujúcich foriem:

a) spoločnými pravidlami hospodár-skej súťaže, b) povinnou koordináciou vnútro-štátnych trhových systémov, c) európskou organizáciou trhu. 2. Spoločná organizácia trhu podľa odseku 1 môže zahŕňať všetky opat-

EURÓPSKE PRÁVO I.

52

iné, ako iba prekopírovať ustanovenie smernice, najmä ak ide o technické normy). Po transpozícii vnútroštátne orgány nepoužívajú smernicu, ale už transpo-novaný vnútroštátny predpis. Za istých okolností môže nastať priamy úči-nok smernice – aj jednotlivec má právo dovolať sa práva ktoré mu malo plynúť zo smernice. A to v prípade, ak členský štát smernicu netranspono-val, prípadne ju netransponoval správne. Ak si členské štáty nesplnia svoju povinnosť – konanie o porušení zmluvy. Členský štát sa nemôže osprave-dlniť. V tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť členských štátov, nie však absolútnu50.

Rozhodnutie Rozhodnutie je záväzné pre toho, komu je určené. Adresátom môžu byť jednotlivci (FO/PO), členské štáty, prípadne skupiny jednotlivcov. Je zá-väzné vo všetkých svojich častiach ale iba pre svojho adresáta. Môže nastať prípad, kedy rozhodnutie vyvolá právne účinky aj pre inú osobu, ako pre ktorú je určené – dotknutá osoba má právo iniciovať konanie o neplatnosti právneho aktu (Čl. 230 ZES). Rozhodnutie rieši konkrétne situácie. Rozhodnutia nie sú prameňom práva v objektívnom zmysle, majú skôr povahu individuálneho administratívneho právneho aktu51.

Odporú čania a stanoviská Čl. 249; sú nezáväzné PA, ktoré dotknutá osoba nemusí rešpektovať ale i napriek tomu môžu spôsobovať právne účinky. Ak osoba konala na zákla-de stanoviska nemôže byť postihnutá za takéto konanie, pretože konala bona fide52 (princíp právnej istoty).

Odporúčanie vydáva príslušný orgán Spoločenstva, ktorý odporú-ča určitý druh správania. Ak jednotlivec dodržiava – nemôžu z toho plynúť negatívne právne následku. Odporúčania uvádzajú sa pozitívne spôsoby správania.

50 viac viď strana 71 51 správneho aktu 52 v dobrej viere


21

Východiskovým bodom pre diskusie o európskej identite je myš-lienka, že akákoľvek politická komunita potrebuje spoločný balík hodnôt, ktoré jej majú zaistiť súdržnosť, legitimitu a zmysel. Aktuálne sú najmä tieto otázky:

» vymedzenie európskych hraníc a » legitimita Únie v očiach jej občanov

Donedávna bola identita EÚ definovaná prevažne politicky. Podľa Zmlúv je EÚ

založená na „princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a princípov právneho štátu" (článok 6 Zmluvy o EÚ).

Niektorí politici a pozorovatelia tvrdia, že EÚ potrebuje silnejšiu identitu na to, aby bola životaschopná. Počas práce na Európskej ústavnej zmluve vyšli na povrch mnohé nezrovnalosti, ktoré vyvolali roztržku o zmienke „Boha“ a „kresťanských hodnôt“ v pream-bule Ústavy. Vyhliadky na možné členstvo Turecka v Únii sa rovnako ako problémy spojené s globalizáciou a imigráciou, pripojili k diskusii o identite. Európa kultúry alebo „rodiny národov" Komunitariáni veria, že spoločnosť môže byť stabilná len vtedy, ak majú jej členovia spo-ločnú históriu a kultúru. Zdôrazňujú, že európska identita sa objavila ako výsledok spoloč-ného vývoja v oblasti náboženstva a filozofie, politiky, vedy a umenia. Aj preto majú ten-denciu nepovažovať Turecko za potenciálny členský štát. Európa je z pohľadu „jednoty v rôznorodosti" vnímaná ako „rodina národov“. A preto je najvyšší čas vymedziť hranice Európy.

Hlavné problémy: kritici tvrdia, že tento názor je istou formou „euro-nacionalizmu", ktorý vedie k politikám založeným na exklúzii a polarizácii globálnej politi-ky s Huntingtonovou „zrážkou civilizácií" ako najhorším možným výsledkom. Európa občanov alebo „konštitučný patriotizmus" Na druhej strane stoja liberáli a republikáni, ktorí argumentujú v prospech spoločnej politic-kej kultúry alebo občianskej identity založenej na univerzálnych princípoch demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Veria, že kultúrna identita, viera atď. by mala zostať záleži-tosťou súkromnej sféry. „Jednota v rôznorodosti“ – zdieľanie rovnakých politických a ob-čianskych hodnôt. Hranice komunity by mali byť otázkou politiky, nie kultúry.

Hlavné problémy: liberálno-republikánske stanovisko je predmetom kritiky preto, že umelo kreslí čiaru medzi súkromnou a verejnou sférou, medzi subjektívnym a univerzál-nym. Demokracia a ľudské práva nie sú podľa kritikov univerzálne hodnoty, ale vychádzajú z určitej špecifickej kultúrnej tradície. Problémy spojené s kultúrnou odlišnosťou tento smer ignoruje, namiesto toho, aby sa nimi zaoberal. Naviac, solidarita a emocionálna súnáležitosť k spoločnosti môže byť len produktom kultúrnych zväzkov a nie čisto abstraktných princí-pov. Európa ako priestor zrážky Konštruktivisti veria, že európska identita sa môže objaviť ako dôsledok intenzívnych ob-čianskych, politických a kultúrnych výmen a spolupráce. Keďže identity prechádzajú kon-štantnými zmenami, európska identita by mala zahŕňať viacero významov a mala by byť

EURÓPSKE PRÁVO I.

22

predmetom redefinícií na základe vzťahov s inými. „Jednota v rôznorodosti“ potom znamená participáciu na kolektívnych a politických akciách. Preto je snaha ohraničiť Európu nielen zlá, ale aj nemožná.

Hlavné problémy: tento pohľad podľa kritikov preceňuje schopnosť ľudí adaptovať sa na svet v pohybe a podceňuje ich potrebu pre stabilitu. Príliš mnoho rôznosti môže viesť eventuálne až k strate identity, orientácie a súdržnosti, a preto môže podkopať samotnú demokraciu a spoločnosť. Aj napriek fundamentálnym rozdielom existujú faktory, ktoré môžu buď považované za predpoklady vzniku európskej identity:

» Politika: upevnenie demokratickej participácie na všetkých úrovniach Spolo-čenstva a viac demokracie na úrovni EÚ.

» Vzdelávanie a kultúra: upevňovanie európskej dimenzie v niektorých oblas-tiach (napríklad v histórii)

» Sociálna a ekonomická kohézia: vyrovnávanie sa so sociálnymi a ekonomic-kými rozdielmi.


51

v Úradnom vestníku, pokiaľ však nie je uvedený iný dátum. Uverejnenie vo vestníku má konštitutívne účinky. Úradný vestník má viac foriem:

ÚV L) legislacio – všeobecne záväzné právne predpisy ÚV C) comunicatio – oznámenia (napr.: že došlo k fúzii podnikov na komunitárnej úrovni), možnosť sa vyjadriť k danej veci ÚV S) nie právne záväzné informácie, napr.: verejné obstarávanie

Nariadenie Je záväzné vo všetkých svojich častiach a platné v okamžiku vstupu do platnosti vo všetkých členských štátoch (bezprostredne použiteľné49). Môže byť určené aj určitému počtu členských štátov.

� všeobecne záväzný právny predpis – aplikuje sa na abstraktnú množinu všeobecných vzťahov a neobmedzený počet osôb ktorým je určený.

� záväznosť – bezprostredne použiteľné, je aplikovateľné už v dôsledku svojej existencie, nie je žiadna potreba transponovať prípadne inkorporovať do vnútroštátneho právneho poriadku – nie potrebné ale aj zakázané, nemôžu meniť jeho formu ani meniť ob-sah; členské štáty však môžu nariadenie publikovať

Smernica Typický právny inštitút komunitárneho práva, nemá obdobu vo vnútroštát-nych právnych poriadkoch. Spoločenstvo vydáva smernicu s určitým obsa-hom právnej úpravy a členské štáty majú lehotu k transpozícii tejto smer-nice = je záväzná pre členské štáty. Tie majú povinnosť jej zmysel a cieľ transponovať do vnútroštátneho právneho poriadku. Lehota na transpono-vanie smernice je do 20 dní odo dňa uverejnenia smernice v Úradnom ves-tníku. Zmysel a cieľ vyjadrený v smernici je po transpozícii záväzný vo formách a prostriedkoch vnútroštátneho práva (často krát však neostáva nič

49 všetky orgány členských štátov (vrátane súdov) majú povinnosť toto nariadenie aplikovať; členský štát nemôže zabrániť aplikácii tohto nariadenia; pokiaľ je v rozpore s vnútroštátnym predpisom, nariadenie má prednosť

EURÓPSKE PRÁVO I.

50

A) typické – nomenklatúrne (nariadenia, smernice, rozhodnutia, odpo-rúčania, stanoviská) sú pomenované v čl. 249 ZES

B) atypické – ich existencia vyplýva z toho že primárne právo neho-vorí iba o právnych aktoch vypočítaných v Čl. 249 ZES; ale tiež o ostatných:48

» uznesenia, » programy, » opatrenia, » hlavné smery, » ďalšie právne akty, ktorých štruktúru neupravuje ZES

Návrh Zmluvy o Ústave pre Európu predpokladá zjednodušenie tohto množstva právnych aktov a ich nahradenie novými.

Vždy vychádzame z pravidla obsahu sekundárneho práva, rozhodnutie môže mať de facto účinky nariadenia alebo naopak. Skúmame vždy právnu povahu – môže sa stať, že obsah nezodpovedá forme. Predmet a obsah je potrebné posudzovať z hľadiska adresáta PN a všetkých okolnosti prípadu – najmä ak sa jednotlivcovi poskytujú práva. Štruktúra sekundárnych PA

1. preambula – vecné dôvody k vydaniu, proces tvorby vrátane orgá-nov, ktoré sa na tvorbe zúčastnili, každý PA musí byť odôvodnený (účel odôvodnenia – možnosť zistiť účelnosť právneho aktu)

2. odôvodnenie 3. inštitúcie ktoré sa podieľali

Všetko z dôvodu aby sa dal posúdiť účel (princíp subsidiarity a proporcionality).

Každý právny akt musí byť zverejnený v Úradnom vestníku; Čl. 254 ZES; platný v deň kedy je vydaný; účinnosť – 20. dňom po uverejnení

48 toto sa netreba učiť len keby to náhodou bolo v otázke aby sme vedeli kam to patrí

III. POJEM A OBSAH ČLENSTVA V EURÓPSKEJ ÚNII

23

13.3.2007 – 3. Pojem a obsah členstva v EÚ Samotné členstvo v EÚ32 znamená existenciu (súhrn) práv a povinností plynúcich z práva komunitárneho i úniového. Obsah týchto práv a povinností je založený na vzťahu medzi:

– členské štáty a spoločenstvo – členské štáty navzájom – členské štáty a EÚ

Základnou povinnosťou, ktorá členskému štátu vyplýva z členstva je závä-zok lojality

Základný záväzok – princíp lojality Článok 10 ZES:

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi spoločenstva. Členské štáty uľahčia dosiahnutie úloh spoločenstva. Členské štáty neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnu-tie cieľov tejto zmluvy.

Lojalita členov k spoločenstvu. V ods. 1 – základný pozitívny záväzok členského štátu (facere), v ods. 2 – negatívny záväzok (non facere); Princíp lojality teda vyplýva z primárnych zmlúv. čl. 249 ZES:

S cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Európ-sky parlament spoločne s Radou, Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a prijí-majú rozhodnutia, a podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo

32 hovoríme o členoch, hoci EÚ nemá právnu subjektivitu

EURÓPSKE PRÁVO I.

24

všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľa-dom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštát-nym orgánom. Rozhodnutie je vo svojej celistvosti záväzné pre toho, komu je určené. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

Lojalita spočíva v povinnostiach členských štátov zabezpečiť efektívnu aplikáciu komunitárneho práva, vzťahuje sa na orgány štátu a verejnej moci, vrátane orgánov samosprávy, zaväzuje súdne orgány, orgány moci zákonodarnej i exekutívnej. Na základe čl. 10 sa členské štáty musia zdržať konania, ktoré by obmedzovalo základné práva a slobody.

Podľa judikatúry Súdneho dvora, sa musia členské štáty zdržať ko-nania, ktoré by obmedzovalo základné práva a slobody, ktoré zaručuje jed-notlivcom komunitárne právo => vnútroštátne orgány sú povinné aplikovať komunitárne právo ako ich vnútroštátne právo a zároveň vykladať vnútro-štátne normy tak, aby boli čo v najväčšej miere komfortné – súladné s ko-munitárnym právom = povinnosť eurokomfortného výkladu33 (vzťahuje sa na všetky orgány aplikácie práva) = pacta sunt servanda. >> Čl. 10 ZES Členské štáty majú záväzok byť viazané komunitárnym právom – to však pripúšťa prechodné obdobia – členský štát dočasne nie je viazaný, ale ko-munitárne právo nepripúšťa trvalú výnimku .

Zásada posilnenej spolupráce (zásada flexibility) Európske právo vo výnimočných prípadoch umožňuje zásah do zásady rovnosti členských štátov a pripúšťa rozdiely v ich postavení. Ide spravidla o prípady, keď sa jeden alebo viac členov odmietlo podieľať na spoločnej politike, alebo nesplnilo vopred určené kritériá. Ide napr. hospodársku a menovú úniu a Schengenský systém. Dôležité je, že štáty majú možnosť k tejto politike po splnení všetkých kritérií pristúpi ť, čím sa môže odstrániť existujúca nerovnosť v postavení členských štátov. Ide o spoluprácu v oblasti II. a III. piliera . Zásada fle- 33 viď nepriamy účinok na strane 67


49

nesmie odporovať primárnemu právu – právu vyššej právnej sily. Účel se-kundárneho práva – slúži k podrobnejšej úprave práv práva primárneho. Aj v rámci sekundárneho práva sa môžeme zaoberať otázkou právnej sily.

(a) zakladajúce zmluvy (zmluvy s povahou MPV) (b) pristupujúce zmluvy (menia a dopĺňajú zakladajúce zmluvy)

Ad 1.2) Všeobecné právne zásady Všeobecné právne zásady nemajú kodifikovanú podobu, ich základ vychá-dza z právnych poriadkov členských štátov. Majú prednosť pred sekun-dárnym právom. Pre jej existenciu, právna zásada musí:

1. mať podobu istého právneho princípu, 2. je potrebné aby aspoň v jednom členskom štáte existovala koncep-

cia takéhoto právneho predpisu 3. a zároveň aby ani jeden členský štát takúto koncepciu výslovne ani

mlčky nepopieral. Hlavné typy [z prednášky]:

� lex posterior derogat legi priori � zásady právneho štátu � ochrana ľudských práv � práva vyplývajúce z procesného práva (premlčanie) � vypĺňanie medzier v práve

V knihe sú vymenované tieto:

» rešpektovanie základných ľudských práv » zásada subsidiarity a proporcionality (na strane 30) » zásada právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní » zásada zákazu diskriminácie » zásada transparentnosti (na strane 33)

Sekundárne právo Pramene sekundárneho práva (právne akty) sa delia na:

EURÓPSKE PRÁVO I.

48

Súdny dvor ani Súd prvého stupňa nie sú viazaný svojou pred-chádzajúcou legislatívou, avšak v zachovania právnej istoty ju rešpektujú. Stáva sa však, že sa odchýlia od svojej predošlej judikatúry.

Ad 1.1) Primárne právo Primárne komunitárne právo tvoria

(a) zakladajúce zmluvy v znení zmien a doplnkov (posledná Nice v roku 2001)

(b) zmluvy o pristúpení k EÚ, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o prechodných obdobiach či výnimkách viazanosti komunitárnym právom

(c) medzinárodné dohody uzatvorené medzi členskými štátmi v rámci posilnenej spolupráce.

(d) protokoly, aj vyhlásenia ktoré sú súčasťou zakladajúcich zmlúv ma-jú povahu primárneho práva

Primárne právo upravuje ciele Európskych spoločenstiev, ich úlohy, pro-striedky, ktorými sa majú tieto ciele dosahovať, sústavu orgánov, ich prá-vomocí, pravidlá vzájomnej spolupráce ako aj základné princípy na ktorých sa Európske spoločenstvá budujú.

Tvorba primárneho komunitárneho práva čl. 48 ZEÚ určuje kto môže navrhnúť revíziu primárneho práva (zakladajú-cich zmlúv):

1. Európska komisia 2. vlády členských štátov

Následne Rada po porade s EP prípadne Komisiou príjme rozhodnutie a predseda rady zvolá medzivládnu konferenciu (IGC – inter governmental conference). Zmeny nadobúdajú platnosť až po tom, čo boli ratifikované všetkými členskými štátmi v súlade s ich ústavnými zákonmi.

Legislatívny proces je formulovaný v primárnom práve (najmä ZES). Pre tvorbu právnej obyčaje, všeobecných právnych zásad ani pri súdnych precedensoch neexitujú žiadne pravidlá. Primárne právo určuje ktoré pramene sú prvotné – primárne a ktoré odvodené – sekundárne. Má to význam pri tvorbe aj výklade.

Na úrovni zakladajúcich zmlúv sa nachádza aj právna obyčaj a všeobecné právne základy. Sekundárne právo musí byť v súlade s primárnym (hierarchia právnych aktov). Právny akt sekundárneho práva


25

xibility je vyjadrením idey viacrýchlostnej Európy, ktorá vychádza z toho, že niektoré členské štáty majú ochotu integrovať sa v určitej oblasti inten-zívnejšie, pričom iné nie.

Vznik a zánik

�

lenstva v únii

Vznik členstva O členstvo v EÚ sa v zmysle článku 49 ZEÚ môže uchádzať každý európ-sky štát, ktorý rešpektuje princípy vyjadrené v článku 6 ods. 1 ZEÚ. Medzi tieto princípy radíme:

» princípy slobody, » demokracie, » rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a » právneho štátu.

Uchádzajúci sa členský štát adresuje prihlášku Rade. O prijatí kandidátskej krajiny za člena EÚ rozhoduje jednomyseľne Rada po prerokovaní s Komi-siou a schválení v Európskom parlamente. Európsky parlament vydáva súhlas na základe absolútnej väčšiny všetkých členov. Podmienky pristúpe-nia k ZEÚ sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a pristupujúcim štátom. Táto dohoda podlieha ratifikácii vo všetkých členských štátoch v súlade s ich ústavnými požiadavkami, teda má charakter klasickej zmluvy medzinárodného práva verejného.

Otázka zániku členstva a vystúpenia členského štátu Na jednej strane väčšina právnych teoretikov z oblasti európskeho práva prezentuje názor, že vystúpenie členského štátu zo Spoločenstva nie je možné. Vychádza pritom najmä zo skutočnosti, že integračné procesy sú nasmerované nezvratným spôsobom. Avšak na druhej strane podľa medzinárodného práva verejného a hlavne ustanovení Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktoré sa týkajú mož-nosti výpovede a odstúpenia od medzinárodnej zmluvy, možno prezumo-vať, že existuje možnosť vystúpenia členského štátu z ES/EÚ. Podľa návrhu Ústavnej zmluvy, môže členský štát v súlade s vnútroštátnymi pred-pismi z EÚ vystúpiť. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, musí v prvom rade oznámiť svoj zámer Európskej Rade. Po preskúmaní tohto oznámenia EÚ uzavrie s vystupujúcim členským štátom zmluvu, ktorej predmetom je najmä právna úprava

EURÓPSKE PRÁVO I.

26

vystúpenia a ustanovenie rámca pre budúce vzťahy vystupujúceho členského štátu a EÚ. Ústavná zmluva umožňuje, aby členský štát, ktorý z EÚ vystúpil, opätovne mohol požiadať o členstvo. Na obnovenie členstva sa použije rovnaká procedúra ako pri prijímaní nového členského štátu. Zánik členstva podľa teraz platných zmlúv (2007):

» vylúčenie sa nepripúšťa, zmluva o ňom nehovorí » nehovorí ani o vystúpení

Podľa Čl. 7 však: môže prísť k pozastaveniu výkonu niektorých práv, ktoré členskému štátu zo zmlúv vyplývajú – uplatnenie a rozsah pozastave-nia týchto práv záleží od rozsahu porušovania princípov; čl. 7 ods. 1. má však hlavne preventívny charakter. Prirovnanie de ľby moci v ES ku klasickej schéme:

kľúčové postavenie Rada vedľajšie postavenie Európsky parlament

Komisia

legislatíva

legislatívna iniciatíva Komisia orgán výkonnej moci Komisia výkonná

moc zodpovednosť za imple-mentáciu a aplikáciu ko-munitárneho práva

Komisia vlády členských štátov

Európsky súdny dvor Súd prvého stupňa

súdna moc integrovaný systém súdnej ochrany

vnútroštátne súdy

De

�

ba moci v Európskych spolo

�

enstvách

Horizontálna de ľba moci Rozdelenie kompetencií medzi jednotlivými inštitúciami EÚ (v oblasti le-gislatívnej, exekutívnej a súdnej – čiastočne sa však prekrývajú). Táto deľ-ba moci však nekopíruje tradi čnú štruktúru ani funkcie trojdelenia moci v štáte. Osobitný systém deľby moci v ES je ovplyvnený najmä: a) deľbou právomocí medzi členské štáty a ES, b) deľbou kompetencií medzi inštitúcie ES a orgány členských štátov a c) komplexnosťou rozhodovacích mechanizmov na komunitárnej úrovni.


47

národného práva. Predmetom výkladu býva vlastný text právneho predpisu, PN a nie predstava orgánu ako by mal byť text vykladaný. Predmetom vý-kladu nie je zistenie zámeru, ale objektívneho zmyslu vykladanej právnej normy. � doslovný výklad (gramatický) – doslovný text, jednotlivý výraz, po-

jem; slová však nevykladáme samostatne ale ako súvislý text, ad rubri-ca (každý odstavec, článok má význam v rámci vykladaného textu); rôzne jazykové mutácie – výklad vychádza z podstaty významu, ktorý je spoločný všetkých jazykovým verziám47.

� systematický výklad – pokiaľ nie je možné použiť gramatický; slová v istom prameni práva majú rovnaký zmysel v celom texte. Systematic-ký výklad zaisťuje vnútorný súlad jednotlivých ustanovení celého pred-pisu.

� teleologický výklad – má sa vychádzať z práva ako celku a má sa ak-centovať jeho cieľ a zmysel; napr. špecifické ustanovenia ZES je po-trebné vykladať v zmysle cieľov a úloh ktoré má ES podľa ZES

� porovnávací výklad – porovnávanie rôznych predpisov, napr. komuni-tárnych s americkými

Úlohou súdov je nachádzať právo a nepísané právne normy pri riešení konkrétnych prípadov konaní pred súdom, sudcovská činnosť teda spočíva v aplikácii práva a najmä v jeho výklade (právne záväzným spôsobom) na ESD a Súde prvého stupňa (220 ZES). Vychádzame z princípu zákazu de-negatio iusticie, na základe argumentačnej sily jeho rozhodnutí sa na sud-covské právo prihliada, má relevanciu pre výklad právnych predpisov. Súd právo netvorí ale dotvára, nachádza ho v právnych predpisoch, usta-noveniach; hoci nejaký princíp alebo zásada nemusí byť vyjadrená explicit-ne, je úlohou súdu nájsť ho. Mnohé systémové vlastnosti komunitárneho práva – princíp prednosti, zodpovednosti členského štátu za škodu (viac viď kapitola VII a VIII).

47 tieto jazykové verzie sú si rovnocenné – nie ako pri medzinárodnom práve

EURÓPSKE PRÁVO I.

46

2. právo úniové46 – dynamicky sa rozvíja 2.1. primárne – články 1-7 a 11-53 ZEÚ, na rozdiel od

ZES protokoly nie sú integrálnou súčasťou tejto zmluvy, preto je ich súvislosť daná vzťahom ako v MPV; sú to časti týkajúce sa II a III. piliera ale tiež právneho základu pre zmenu primárneho ko-munitárneho práva; na rozdiel od komunitárneho práva, ZEÚ nevy-tvára vlastný samostatný právny poriadok, nejde o supranacionálne právo, toto vyplýva z postavenia EÚ, ktorá nie je nadaná právnou subjektivitou. Do budúcnosti však naznačuje prechod od spolupráce k novým organizačným nadštátnym formám. ZEÚ má charakter MPV, nevyplýva z nej priama aplikovateľnosť alebo priame účinky na právne subjekty na území členských štátov.

2.2. sekundárne PA môžu vznikať iba v rámci II. a III. piliera (napr. spoločné stratégie); ani v jednej oblasti neexistuje právomoc daná primárnym úniovým právom, ktorá by dávala se-kundárnym aktom priame účinky; sekundárne úniové právo nie je schopné prevádzať zmeny komunitárneho práva

» právne akty Európskej rady – všeobecné smery, spoločné stratégie, hlavné smery hospodárskej politiky

» právne akty Rady EÚ – podľa Čl. 122 ods. 2 ZES » spoločné akcie, spoločné postoje, spoločné opatrenia » rámcové rozhodnutia

Výklad práva Pod výkladom práva rozumieme interpretácia pravidiel, obsahu jednotli-vých pojmov v jednotlivých právnych normách; je dôležitá pre prax. Mnohé ustanovenia sú popísané všeobecne. Interpretačná činnosť je právne záväz-ná – čl.220 ZES: právne záväzným spôsobom môže vykladať primárne právo Európsky súdny dvor a Súd prvého stupňa. Výklad európskeho práva sa odlišuje od pravidiel vnútroštátnej interpretácie a výkladu medzi-

46 delenie úniového práva na primárne a sekundárne má význam z hľadiska hierar-chie právnych aktov, znamená to, že sekundárne úniové právo musí byť v súlade s primárnym


27

K postupnému vytváraniu horizontálnej inštitucionálnej deľbe moci pri-spieval najmä ESD, keď musel riešiť kompetenčné spory medzi inštitúciami ES.

Vertikálna de ľba moci Máme na mysli deľbu právomocí medzi spoločenstvo a členské štáty (ako originálne subjekty MVP disponovali plnou suverenitou, preniesli však časť svojich práv na ES; suverenita je deliteľná a časť výkonu suverenity je možné preniesť na medzinárodnú organizáciu34), obmedzenie len vo vy-medzenej oblasti. K delegácii došlo na neobmedzenú dobu a bezpodmienečne. Právomoci ES sú definované v primárnom práve, hoci v zakladajúcich zmluvách nenájdeme explicitný výpočet kompetencií. Mo-tívy, ciele a úlohy ES a EÚ nie sú samy o sebe právnymi základmi, ktoré by oprávňovali na právnu reguláciu v danej oblasti. ES ale nemôže konať ultra vires! Právomoci sú definované v primárnom práve na konkrétne prípa-dy v PN, ktorú označujeme právny základ (legal basis, base juridique). V týchto ustanoveniach sa určuje: a) v akých oblastiach môže ES prijať záväzné PN b) ktoré orgány ES c) v akom legislatívnom postupe d) v akej právnej forme Ak sa dá na dosiahnutie určitej úlohy použiť viac právnych základov, Ko-misia má tendenciu vyberať tie, ktoré vyžadujú len väčšinové rozhodova-nie. Naopak Rada, ktorá zastupuje záujmy členských štátov preferuje práv-ne základy s jednomyseľným hlasovaním. Európsky parlament má zase záujem aby sa použil právny základ ktorý mu dá priestor ovplyvniť PN, teda najmä preferuje spolurozhodovaciu procedúru35. Právomoci v priestore EÚ môžeme rozdeliť:

a) výlučné právomoci ES – členské štáty v plnej miere preniesli právomoci, v niektorých oblastiach časť suverenity, predovšet-

34 viď prípad Costa vs. ENEL na strane 7 35 na strane 58

EURÓPSKE PRÁVO I.

28

kým obchodná politika, spoločná poľnohospodárska politika, odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru, dopravnej politi-ky, všeobecná súťažná politika, rybolov...

b) zdieľané právomoci – zmiešané právomoci; členské štáty pre-niesli iba časť právomoci, zásada že členské štáty nesmú konať pokiaľ v danej veci už začalo konať spoločenstvo; nemôže me-niť, dopĺňať PA spoločenstva (čl.10 ZES); napr.: uzatváranie asociačných dohôd; v konkrétnom prípade sa riadime podľa princípu subsidiarity

c) výlučné právomoci členských štátov – napr.: obranná politi-ka, úprava práv menšín, organizácia územnej samosprávy

Na vertikálnu deľbu moci sa uplatňujú princípy (všetky explicitne v článku 5 ZES):

– subsidiarity – zameriava sa na kontrolu výkonu právomocí ES – proporcionality – // na kontrolu výkonu právomocí ES – legality – týka sa existencie a rozsahu právomocí; Spoločenstvo

môže konať len na základe právomocí, ktoré mu členské štáty zverili podľa ZES. Spoločenstvo a jeho orgány nemôžu prekro-čiť rámec cieľov ES.

Podľa návrhu Ústavnej zmluvy rozlišujeme: a) výlučnú právomoc EÚ – EÚ bude mať v týchto oblastiach výhradné právo na

prijímanie záväzných aktov. Sem patrí colná únia, spoločná obchodná politika, ochrana rybolovu, menová politika pre členské štáty, ktoré prijali euro...

b) delená právomoc – prijímať záväzné akty môže nielen EÚ ale aj členské štáty. Sem patrí vnútorný trh, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, energe-tika, sociálna politika vo vymedzených oblastiach, životné prostredie

Rozdelenie právomoci Európskych spolo

�enstiev

Podľa vyjadrenia právomocí v pozitívnom práve rozoznávame: a) explicitné právomoci – sú v európskom práve ustanovené výslov-

ne


45

27.3.2007 – 5. Pramene Európskeho práva Prameň práva je forma v ktorej je obsiahnuté objektívne právo. Objektívne právo tvoria predovšetkým právne normy – všeobecne záväzné pravidlá správania sa, avšak (iba) do určitej miery aj akty aplikácie práva45. Odpo-rúčania, stanoviská a niektoré iné pramene práva teda nemajú povahu práv-nej normy, pretože neobsahujú (bezprostredne) záväzné pravidlá správania sa, aj keď sú súčasťou európskeho práva a druhom prameňa sekundárneho práva. Charakteristické znaky, ktoré odlišujú pramene európskeho práva od prameňov práva iných právnych systémov sú najmä:

– v oblasti tvorby práva (jeho kodifikácie): kto tieto PN vytvára a podľa akých pravidiel postupuje,

– aspekty platnosti a účinnosti PN, – otázka ich vzťahov a vzájomného pomeru k PN vnútroštátnym

a PN MPV, – a to, že právo EÚ vzniká spolupôsobením členských štátov

a orgánov spoločenstva. Aj keď Európska únia zatiaľ nemá úplnú právnu subjektivitu, právne akty, ktoré sú vydávané v rámci jej kompetencie tvoria Európske právo. Delenie prameňov podľa knihy Karas-Králik a prednášky:

1. právo komunitárne 1.1. primárne – kvázi ústavné právo (zakladateľské

zmluvy, ich zmeny, dodatky a protokoly) 1.2. všeobecné právne zásady 1.3. právna obyčaj 1.4. sekundárne právo 1.5. súdne rozhodnutia ESD precedensy 1.6. medzinárodné zmluvy ktoré uzatvára Spoločenstvo

45 tieto IPA nie sú riadnym prameňom objektívneho práva, majú právnu záväznosť ale len pre určitý subjekt alebo skupinu subjektov

EURÓPSKE PRÁVO I.

44

Súd pre verejnú službu EÚ. Tento súdny panel má personálnu príslušnosť, rieši zamestnanecké spory medzi úradníkmi európskych inštitúcií.

Hospodársky a sociálny výbor Prehľad sídiel niektorých európskych inštitúcií Luxemburg Európsky súdny dvor

Súd prvého stupňa Brusel Rada

Komisia Hospodársky a sociálny výbor

* niektoré rokova-nia aj v Luxem-burgu

Štrasburg Európsky parlament

* sekretariát má však v Luxemburgu a niektoré rokovania v Bruseli

Frankfurt nad Mohanom

Európska centrálna banka Európsky menový fond

Haag EUROPOL


29

b) implicitné právomoci – teória implicitných právomocí36; nie sú vy-jadrené v európskom práve výslovne, ale sú založené na účele a obsahu pozitívneho práva. Implicitné právomoci sú inštitucionali-zované v článku 308 ZES (flexibilná klauzula), boli a sú pre ESD nástrojom na extenzívny výklad právomocí ES. Na to, aby sa mohli podľa tejto klauzuly rozšíriť právomoci ES, musia sa splniť tieto podmienky: 1nejde o oblasť spadajúcu do výlučnej právomoci ES, 2právomoc musí smerovať k splneniu jedného z cieľov ES (články 2 a 3 ZES), 3postup ES musí byť nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, 4dosiahnutie cieľa by sa malo realizovať v rámci spoločného trhu, 5ZES výslovne nezverila ES potrebné právomoci. Článok však nemožno použiť ak by to znamenalo z materiálneho hľadiska zmenu ZES bez rešpektovania riadneho mechanizmu zmeny pri-márneho práva.

Vonkajšie právomoci » právomoci Spoločenstva zastupovať členské štáty voči tretím štá-

tom a medzinárodným organizáciám » právomoc prijímať obchodné opatrenia voči nečlenským štátom » právomoc uzatvárať medzinárodné zmluvy – najmarkantnejší pre-

jav medzinárodnoprávnej subjektivity Spoločenstva Členské štáty spočiatku tvrdili, že Spoločenstvo má vonkajšiu právomoc len vo veciach explicitne určených v Zmluve. Taktiež sprvu reštriktívne inter-pretovali ustanovenia Zmluvy o asociačných dohodách (chápali ho len ako právo Spoločenstva uzatvárať medzinárodné obchodné zmluvy v osobitnom kontexte vzťahov pridruženia). ESD však judikoval, že spoločenstvo dis-ponuje aj vonkajšími implicitnými právomocami, ktoré sú odrazom vnú-torných explicitných právomocí. To znamená, že kedykoľvek to bude pre

36 teória implicitných právomocí je založená na premise, v zmysle ktorej existencia určitej právomoci je spojená s ďalšími právomocami, ktoré sú objektívne potrebné na jej realizáciu; podľa širšej interpretácie platí, že existencia určitého cieľa auto-maticky predpokladá aj existenciu právomoci, ktorú treba na jeho dosiahnutie.

EURÓPSKE PRÁVO I.

30

plnenie zmluvy potrebné, Spoločenstvo bude vstupovať do medzinárodných zmlúv v oblastiach, kde je daná jeho vnútorná právomoc. Článok 5 ZES:

Spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmlu-vou a cie

�

ov, ktoré sú v nej zakotvené. V oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej kompetencie, vyvíja spo-

ločenstvo činnosť v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokia

�

ciele navrhované touto

�

innos

�

ou nemôžu by

�

uspokojivo dosiahnuté

�

lenskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhova-nej

�

innosti možno ich lepšie dosiahnu

�

prostredníctvom spolo

�

enstva. Spoločenstvo žiadnou činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je nevy-

hnutné na dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

Sankcie a nútený výkon komunitárneho práva Zachovávanie právnych noriem Spoločenstvom členských štátov a jednotlivcami je do značnej miery založené na autorite práva a vedomia nositeľov povinností. Možnosť Spoločenstva vynucovať plnenie povinností členskými štátmi , ktoré boli prv zanedbateľné, sú v dôsledku ZEU, ktorá novelizovala čl. 227 SES, veľmi reálne. Sankčné mechanizmy boli výrazne rozšírené aj v sekundárnom práve. Všeobecne možno konštatovať, že právo Spoločenstva a najmä rozsudky ESD a SPS sú takmer vždy rešpektované, aj keď sa v poslednej dobe vyskytujú opačné prípady, ktoré dali podnet k novelizácii čl. 228 SES. Podľa účelu možno sankcie rozdeliť na:

(a) donucovacie sankcie – tie, ktoré vykonávajú tlak na vykonanie určitého konania alebo plnenie určitých povinností

(b) sankcie predstavujúce trest za porušenie práva Spoločenstva. I keď tento typ sankcií je v zásade represívneho charakteru, má aj významný preventívny aspekt.

Sankcie môžu byť používané voči dvom druhom subjektov:

a) v rámci uskutočňovania práva samotným Spoločenstvom – základ pre penále alebo opakované penále ako aj pre ostatné sankčné pro-striedky stanovené v sekundárnom práve

b) v rámci uskutočňovania práva členskými štátmi.

IV. INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC EURÓPSKEJ ÚNIE

43

– vyberajú sa z osôb o ktorých nezávislosti niet pochýb, kvalifikačné pred-poklady. Každý štát určuje podmienky osve (voliteľnosť do najvyšších štátnych funkcií), sú volený na 6 rokov. Každé 3 roky čiastočná obmena sudcov a generálnych advokátov. Sudcovia si zo svojho stredu volia pred-sedu súdu, sudcovia môžu byť zvolený opätovne. Súdny dvor prijíma roko-vací poriadok. Sudcovia Súdneho dvora volia spomedzi seba predsedu Súdneho dvora na funkčné obdobie troch rokov s možnosťou znovuzvolenia. Predse-da Súdneho dvora riadi činnosť, ako aj oddelenia Súdneho dvora, vedie pojednávania a porady najväčších rozhodovacích zložení Súdneho dvora. Sudcovia sú odvolateľný v priebehu svojho funkčného obdobia iba za pred-pokladu že už nespĺňajú predpoklady pre svoju nezávislosť. Odvolať ich možno iba za predchádzajúceho súhlasu ostatných sudcov, z toho teda vy-plýva že sa tu vylučuje pôsobenie orgánov členských štátov.

Generálni advokáti sa zúčastňujú činnosti Súdneho dvora. Predná-šajú úplne nestranne a nezávisle právne stanovisko nazývané „návrhy“ vo veciach, pre ktoré sú určení. Čiastočná obmena generálnych advokátov sa koná každé tri roky a týka sa vždy 4 generálnych advokátov. Ich pôsobenie zjednodušuje cele pojednávanie a vlastne zabezpečuje že sa bude vec pre-jednávať 2 krát.

Poradie sudcov a generálnych advokátov sa určuje podľa odslúže-ných rokov. Pri rovnosti odslúžených rokov rozhoduje o ich poradí vek. Sudcom a generálnym advokátom, ktorí sú po uplynutí funkčného obdobia opäť vymenovaní, sa zachováva ich doterajšie poradie.

Súd prvého stup

�a

Súd prvého stupňa bol založený na základe Jednotného európskeho aktu. Má 27 sudcov (r. 2007), zmluva z Nice – novinku – je možné zriadiť gene-rálnych advokátov aj pri SPS, kvalifikačné predpoklady identické ako pre ESD. Prípustný opravný prostriedok o ktorom rozhoduje súdny dvor (dôvo-dy uvedené v štatúte SD – vecná nepríslušnosť, procesné vady, porušenie komunitárneho práva zo strany SPS). Zmluva z Nice – umožňuje zriaďovanie súdnych senátov (=panelov). Sud-com o nezávislosti niet pochýb... . Členovia súdnych senátov menovaný na základe jednomyseľného rozhodnutia Rady, pričom zriaďovacia listina vždy určí v akých oblastiach bude panel rozhodovať. V súčasnosti existuje

EURÓPSKE PRÁVO I.

42

pléna (pomer zachovaný). Parlamentné výbory zasadajú v Bruseli, rozpravy verejné. Ich úloha – dopĺňajú, pozmeňujú vypracúvajú návrhy, zvažujú návrhy, vyprac správy. EP môže vytvárať dočasné ad hoc výbory, prípadne vyšetrovacie výbory. Základné právomoci EP:

a) kontrolná – správy, interpelácie Komisie a Rady, vyslovenie nedôvery Komisii

b) legislatívna (nemá legislatívnu iniciatívu, tú má konzultačný postup, kooperačný postup

c) rozpočtová právomoc

Ombudsman Čl. 195 ZES úprava v tej časti ktorá sa venuje EP Kontrolný orgán – prijíma sťažnosti občanov / PO z členských štátov, aj osôb ktoré majú bydlisko/sídlo v EÚ. Maladministrácia – nesprávny úradný postup orgánov spoločenstva s výnimkou rozhodovacej činnosti ESD a S1S. Môže aj na podnet poslan-cov EP, na vlastný. Raz ročne predkladá správu EP. Vec predloží dotknutej inštitúcii – do 3? Mesiacov sa musí vyjadriť, o výsledku informuje sťažovateľa v jazyku ktorým sa obrátil. Spojený s inkompatibilitou s inými funkciami (platené i neplatené) => má byť zárukou nezávislosti. Nesmie prijímať pokyny od kohokoľvek. Je me-novaný EP, funkčné obdobie je zhodné s funkčným obdobím EP (zmluva tak presne hovorí). Môže byť odvolaný jedine súdnym dvorom na návrh EP len z dôvodov keď prestal spĺňať podmienky alebo sa dopustil vážneho pochybenia.

Európsky súdny dvor Súdny dvor 27 sudcov; Súdny dvor. Súd prvého stupňa – Súd prvej inštan-cie Sudca súdneho dvora za SK – Kľučka; S1S Daniel Šváby. 1 štát = 1 sudca. ESD zasadá vo veľkej komore ... . Súdu pomáha 8 generálnych advokátov (Rada môže zvýšiť ich počet). Ich úlohou je poskytovať sudcom nezávislé stanovisko k prejednávanému prí-padu. Zriedka kedy sa stáva že sa od názoru generálneho advokáta odchýlia


31

Podľa ich uskutočňovania: a) sankcie realizované podľa komunitárneho práva sú namierené

proti členským štátom b) sankcie, ktoré sa uskutočňujú podľa práva členských štátov

sú postup proti súkromným osobám (jednotlivcom), na realizácii sankcií sa podieľajú aj orgány členských štátov.

Princípy právneho Spoločenstva vyžadujú určitý režim realizácie sankcií. Sankcie, možnosť a spôsob ich uloženia musí byť predvídaný komunitár-nym právom a ich uplatňovanie predpokladá rozhodnutia príslušného orgá-nu v riadnom konaní, vrátane možnosti opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu adresátom sankcie.

Sankcie proti členským štátom Na základe vzťahov členských štátov nie je možné uplatniť sankcie typické pre medzinárodné právo (napr. represálie), tento fakt vyplýva taktiež zo samostatnosti, nezávislosti a supranacionálnej povahy komunitárneho prá-va. Veľmi dôležitý mechanizmus sankcií je zakotvený v článku 228 ZES: ak členský štát poruší právo Spoločenstva, podá Komisia po uskutočnení pred-bežného konania žalobu proti nemu na ESD podľa čl. 226 ZES. Ak súd zistí porušenie Zmluvy členským štátom, je tento štát povinný podľa čl. 228/1 ZES ihneď vykonať všetky opatrenia, ktoré sú v rozsudku obsiah-nuté, t.j. zastaviť porušovanie práva Spoločenstva, eventuálne napraviť vzniknuté následky. Komisia je následne povinná preskúmať či členský štát opatrenia v rozsudku skutočne splnil. Ak štát nesplní svoju povinnosť alebo nepodá vysvetlenie po predchádzajúcom upozornení Komisie, Komisia sa môže obrátiť na ESD. Nový rozsudok obsahuje povinnosť zaplatiť paušálnu po-kutu alebo penále, ktoré uzná Komisia za vhodné.

Špecifickú sankciu zaviedla Amsterdamská zmluva (článok 7 ZEÚ) – kvalifikovanou väčšinou môže Rada pozastaviť určité práva členských štátov. Táto sankcia sa vzťahuje na prípady, keď štát nerešpektuje základné princípy uvedené v článku 6: teda zásady demokracie, ľudské práva a slobody a princípy právneho štátu. Pred prikročením k takejto sankcii sa kladie dôraz na zmierovacie konanie. Aplikuje sa zásada proporcionality

EURÓPSKE PRÁVO I.

32

(primeranosti) a berie sa ohľad na to ako štát pristupuje k problému (či sa snaží o nápravu; ak áno sankciu je možné zmäkčiť alebo úplne zrušiť). Komunitárne právo pozná aj nepriame sankcie ESD:

a) bezprostredná použiteľnosť neprevedených smerníc37 (ak neboli prevedené riadne alebo včas)

b) náhrada škody spôsobenej porušením práva ES38 – subjekty maj právo požadovať náhradu škody, za práva ktoré im mali plynúť ak by štát bol riadne aplikoval smernicu

Sankcie proti jednotlivcom Sú podstatne širšie, najvýznamnejšie sú v oblasti hospodárskej súťaže.

Výkon komunitárnych rozhodnutí vo či jednotlivcov Má charakter exekúcie ako vo vnútroštátnom práve. Exekučné tituly:

1. rozhodnutie Rady a Komisie, ktoré ukladá peňažný záväzok 2. rozsudok ESD a SPS, musia obsahovať peňažné plnenie/záväzok 3. rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktoré musí obsahovať

konkrétne peňažné povinnosti Prevedenie výkonu sa riadi pravidlami občianskeho procesného práva člen-ského štátu, na území ktorého sa výkon prevádza.

Princíp subsidiarity a proporcionality princíp subsidiarity – to čo sa dá rozhodnúť/vykonať efektívnejšie na niž-šej úrovni sa má urobiť na nižšej úrovni. Princíp subsidiarity znamená, že sa rozhodnutia EÚ musia robiť čo najbližšie na úrovni občana. Inými slovami, Únia nezačne prijímať opatrenia (okrem oblastí, za ktoré je sama zodpo-vedná), pokiaľ opatrenie na úrovni EÚ nie je efektívnejšie ako opatrenie prijaté na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Bývalý článok 3b ZES: právomoci Spoločenstva v oblastiach, ktoré nespa-dajú do výlučnej právomoci Spoločenstva môže vykonávať len vtedy, ak 37 70na strane 70 38 na strane 71


41

štátov ktoré im vyplývajú zo zmlúv. Správne úlohy najmä v oblasti hospo-dárskej súťaže, vystupuje ako vyšetrovateľ aj ... , môže udeľovať pokuty pri porušovaní komunitárneho práva v oblasti hospodárskej súťaže. Čl. 226 konanie o porušení zmluvy pred súdnym dvorom. Čl. 133 a 102 ZES Vnútorná štruktúra Komisie Člení sa na generálne direktoriáty – DG, sú kreované pre rôzne oblasti (po-ľnohospodárstvo, ochrana hosp. súťaže, zamestnanosť, vnútorný trh). Jed-nému komisárovi môže spadať viacej direktoriátov. Komisárom za SR je Ján Figeľ, je zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež.

Európsky parlament 785 poslancov, zvolený v 27 krajinách od 1979 sa volia priamym všeobec-ným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Každý členský štát si upravuje svoj spôsob voľby. Poslanci volený na 5 rokov mandát je možné znovu obnoviť, kreslá sa rozdeľujú vzhľadom na počet obyvateľov (od 5 do 99). Europos-lanci si musia čas rozdeliť medzi Brusel (zasadnutia parlamentných výbo-rov, politických skupín) a Štrasburg (12 plenárnych zasadnutí). Odmeňova-nie nie je jednotné, mzda závisí od mzdy kolegov v národných parlamen-toch, preplácanie cestovného.

Na čele predseda – volí sa na 2,5 roka, mandát predsedu možno ob-noviť. Reprezentuje parlament navonok, komunikuje s inými inštitúciami. Legislatívne PA nadobúdajú platnosť až po podpise predsedu (aj rozpočet EÚ). V súčasnosti 14 podpredsedov, riadi plenárne zasadnutie, dohliada na dodrž rokovacieho poriadku, má organizačnú úlohu.

Politické frakcie – politické skupiny, nie na základe národnosti. Zo-skupujú sa na základe svojej politickej orientácie. V súčasnosti 8 politic-kých frakcií. Majú 1 predsedu, predsedníctvo, sekretariát. Miesta v sále na základe politickej príslušnosti. Minimálne 20 poslancov, zastúpenie aspoň 1/5 štátov, je zakázané aby patrili do viacerých frakcií. Ich význam – pri hlasovaní sa hlasuje na základe príslušnosti k jednotlivým frakciám. Frakcie sa môžu dohodnúť na pozmeňujúcich návrhov.

Parlament má svoje parlamentné výbory, ktoré pripravujú prácu EP, stále výbory špecializované podľa jednotlivých oblastí – dnes 20 výborov (20-28?) poslancov. Politické zloženie výboru odráža politické zloženie

EURÓPSKE PRÁVO I.

40

c) kvalifikovanou väčšinou – váženie hlasov, blokačný mechaniz-mus42

d) jednomyseľne – typické pre bežné medzinárodné organizácie; ob-lasť harmonizácie daní, zavedenia nových spôsobov financovania únie, prijímanie nového člena...

Európska komisia Označuje sa za motor európskej integrácie a ako strážkyňa zmlúv43 „watch dog“, v súčasnosti 27 členov44; Komisia zastupuje záujmy EÚ. Komisár má byť nezávislí, nemôže prijímať pokyny od vlády členského štátu, nezastu-puje záujmy štátu ktorý ho nominoval, ak komisár poruší povinnosti na návrh Rady alebo komisie môže byť odvolaný ESD. Nice priniesla zmeny – posilnenie EP v kreačnom procese Európskej komi-sie. EP môže odmietnuť Európsku komisiu ako celok. Kreovanie komisie – Rada vyberie kandidáta na predsedu Komisie, EP musí schváliť výber Rady, následne Rada zostaví zoznam kandidátov na komisárov podľa návrhov ktoré predložia členské štáty. O členoch komisie hlasuje EP. Pohovory vo výboroch EP. Na člene komisie je predseda, riadi jej činnosť, rozhoduje o jej práci, môže požiadať člena komisie aby rezignoval. O odobratí úlohy jedného komisára a dať ju inému. Čl. 211 Významné postavenie v oblasti legislatívnej právomoci. Komisia má legis-latívnu právomoc, návrhy predkladá ...?. Komisia má významné výkonné, administratívno-právne (správne) úlohy pri plnení a implementácii komuni-tárnych právnych aktov. Monitoruje a dozoruje jednak orgány členských štátov pri aplikácii komunitárneho práva. Dohliada na plnenie záväzkov čl. 42 v rámci Luxemburského kompromisu si členské štáty ponechali možnosť využiť právo veta v otázke ktorú označil za otázku osobitného záujmu => nepružnosť 43 podáva žalobu na ESD 44 január 2007


33

určité ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, a zároveň ich vie lepšie saturovať Spoločenstvo. Z textu článku 5 ZES vyplýva hlavný účel princípu subsidiarity: ochrana práv a záujmov členských štátov pred prekročením právomocí Spoločen-stvom. Amsterdamská zmluva doplnila do primárneho práva Protokol o uplatnení princípov subsidiarity a proporcionality. princíp proporcionality – upravuje mieru intenzity výkonu právomocí ES; primeranosť, spoločenstvo nemôže konať nad rámec toho čo je nevyhnutné na splnenie cieľov, voliť čo možno najmenej reštriktívne opatrenia. Kaťdé opatrenie musí sledovať legitímny účel. Princíp proporcionality je narušený vtedy, ak: a) negatívne dôsledky opatrenia ES prevyšujú dôležitosť ich cieľa b) legitímny cieľ sa dal dosiahnuť aj menej reštriktívnymi prostriedkami. Aby neprišlo k zbytočnému zásahu do práv jednotlivcov protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality – pripojený k ZES Amsterdamskou zmluvou, princípy možno zužovať alebo rozširovať podľa potreby. Aby každý akt spoločenstva obsahoval dôvody na ktorých je založený aby sa uplatňoval princíp subsidiarity a proporcionality. Aby bola činnosť odôvodnená musí spĺňať tieto podmienky:

– navrhovanú činnosť nemožno dosiahnuť uspokojivo činnosťou členských štátov (na národnej úrovni)

– navrhovanú činnosť možno lepšie dosiahnuť na úrovni spolo-čenstva

=> odôvodnenosť konania spoločenstva existencia nadnárodných aspektov, činnosť na národnej, alebo nečinnosť spoločenstva na nadnárodnej úrovni by bola v rozpore s požiadavkami zmluvy, činnosť spoločenstva má zjavné výhody. Ďalej z protokolu vyplýva že má uprednostňovať smernice pred nariadeniami. Komisia musí každo-ročne predkladať správu ER, EP...

Otvorenos

�

a transparentnos

�

v EÚ Spoločenstvo bolo od začiatku kritizované za demokratický deficit. Zasad-nutia Rady boli pôvodne tajné, dokonca sa ich nezúčastňoval ani zástupca Komisie, nezverejňovali sa zápisnice zo stretnutí a pod.

EURÓPSKE PRÁVO I.

34

Dnes zásadu transparentnosti vyjadruje článok 1 ZEÚ, ktorý hovorí, že všetky rozhodnutia EÚ sa musia prijímať „as openly as possible“. Táto zásada obsahuje princíp verejnosti zasadnutí inštitúcií, poskytovania infor-mácií a v poslednom čase rozvinutú zásadu poskytovania prístupu k dokumentom. Prístup k dokumentom upravuje článok 255 ZES „Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom EP, Rady a Komisie, s výhradou podmienok, ktoré sa ustanovia v ods. 2 a 3.“

Koncept euroob

�

ianstva Pojem euroobčianstva zaviedla Maastrichská zmluva. Občianstvo EÚ nena-hrádza národné občianstvo, ale dopĺňa ho. Euroobčianstvo získava automa-ticky každý občan členského štátu Európskej únie. Podmienky na nadobud-nutie štátneho občianstva a teda aj euroobčianstva si samostatne určuje každý členský štát.

Právny základ euroobčianstva tvoria články 17 až 22 ZES. Obsa-hom občianstva EÚ je súhrn práv, ktoré sú obsiahnuté najmä v primárnom práve. Obsahom je súbor práv ktoré sú obsiahnuté najmä v primárnom práve. Ak-tívne a pasívne volebné právo do EP a do orgánov miestnej samosprávy v štáte EÚ kde má občan pobyt. ZES (úryvok – ČASŤ II ) – OBČIANSTVO ÚNIE – Článok 17:

1. Týmto sa ustanovuje občianstvo únie. Občanom únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo únie nenahrádza, ale dop

� �

a štátnu príslušnos

�

jednotlivca. 2. Občania únie používajú práva poskytované touto zmluvou a vz

�

ahujú sa na nich povinnosti, ktoré im táto zmluva ukladá.

Práva euroob čana Do katalógu práv euroobčana, ktoré vymenovávajú články 18 až EÚ patria: 1. právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ 2. aktívne a pasívne volebné právo v komunálnych voľbách a voľbách do

Európskeho parlamentu v členskom štáte, kde má občan EÚ pobyt, 3. právo prijať v treťom štáte konzulárnu a diplomatickú ochranu ktorého-

koľvek členského štátu, 4. právo obracať sa na Európsky parlament s petíciami


39

jednomyseľne stanoví vopred na návrh Komisie a po obdržaní sta-noviska Európskeho parlamentu.

Rada je najdôležitejší legislatívny orgán, zastupuje národné záujmy člen-ských štátov EÚ. Má právo časť kompetencií preniesť na Komisiu (delegá-cia sa v praxi využíva). Rada prijíma právne akty na návrh Komisie. Rada plní aj úlohy v oblasti II. a III. piliera (prijíma spoločné postupy, spo-ločné postoje a rozhodnutia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, realizuje úlohy v oblasti spravodlivosti a vnútra viď na strane 46, bod 2.2).

COREPER Rade pomáha jej poradný orgán – Výbor stálych zástupcov (COREPER). Pripravuje zasadnutia Rady, zložený zo stálych diplomatických zástupcov štátov na úrovni veľvyslancov. Vnútorne sa člení na: COREPER I: zaoberá sa najmä sektorálnym otázkam COREPER II: asistuje najmä Rade pre všeobecné záležitosti, je dôležitejší – oblasť MP otázky, hospodárske a finančné otázky. COREPER prijíma návrhy od Komisie, rozhoduje ktorá sektorálna rada bude o návrhu komisie rozhodovať. Rozhoduje na základe konsenzu, má významnú právomoc. Pripravuje podklady Rade na formálne rozhodnutie.

!!! pozri rokovanie o zaraďovaní návrhu do bodu A a B na rokovanie Rady, na strane 57 !!!

Rada má generálny sekretariát, na čele generálny sekretár (zároveň funk-ciu Vysokého zástupcu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku). Zabezpe-čuje administratívnu podporu pre Radu a COREPER. Ide o právne služby, preklady, prípravu zasadnutí Rady a pod. Rozhodovanie v Rade:

a) jednoduchou väčšinou – všeobecný spôsob (čl. 205 ods. 1), ak nie je stanovené inak

b) 2/3 väčšinou – iba keď Rada rozhoduje o opatreniach proti člen-skému štátu, ktorý porušil ustanovenia o povolenom deficite

EURÓPSKE PRÁVO I.

38

obrannú politiku. Rozhodujúcu úlohu pri reformách EÚ, rozširovaní, rozši-rovaní spolupráce v rámci spoločenstva. Každej zásadnej reforme predchá-dzali zasadnutia ER. ER rozhoduje o základných otázkach vo vzťahu k iným štátom a medzinárodným organizáciám.

Rada Európskej únie (Rada, ďalej REÚ) – zástupcovia na ministerskej úrovni, zasadnutia sa roz-lišujú podľa toho aký ministri:

– Rada pre všeobecné záležitosti – ministri zahraničných vecí – ECOFIN – ministri hospodárstva a financií členských štátov –

otázky kreovania vnútorného trhu, hospodárskej a menovej únie – iné sektorálne zasadnutia/rady – poľnohospodárstvo, rybolov,

školstvo atď. Funguje na princípe rotujúceho predsedníctva41, na čele Rady je predseda vlády predsedajúceho. Každý predsedajúci štát určuje ciele, ktoré chce po-čas svojho predsedníctva dosiahnuť. Právomoci Rady upravuje článok 202 ZES:

Článok 202 Na dosiahnutie cieľov stanovených touto zmluvou a v súlade s jej ustanoveniami Rada - zabezpečuje koordináciu všeobecných hospodárskych politík člen-ských štátov, - má právomoc prijímať rozhodnutia, - zverí Komisii v aktoch, ktoré prijme, právomoci k vykonávaniu pravidiel stanovených Radou. Rada môže výkon týchto právomocí určitým spôsobom vy-medziť. Rada si tiež môže v špecifických prípadoch vyhradiť výkon vykonateľných prá-vomocí priamo pre seba. Postupy vyššie uvedené musia byť v súlade so zásadami a pravidlami, ktoré Rada

41 na 6 mesiacov, podlieha v súčasnosti kritike: neefektívne, príliš administratívne náročné, krátke obdobie na naplnenie programu


35

5. právo podávať sťažnosti a podnety európskemu ombudsmanovi 6. právo podávať žiadosti o informácie do ktorejkoľvek inštitúcie ES/EÚ

v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ, 7. zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, pohlavia, rasového

alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,

8. garancia základných práv a slobôd v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a Charty základných práv v EÚ, rovnosť prístupu k zamestnaniu v európskych inštitúciách.

EURÓPSKE PRÁVO I.

36

20.3.2007 – 4. Inštitucionálny rámec EÚ

Orgány Európskej únie

1. Hlavné inštitúcie a. Európska rada39 b. Rada (EÚ) c. Komisia d. Európsky parlament e. Európsky súdny dvor [ESD] a Súd prvého stupňa [SPS] f. Účtovný dvor

2. Osobitné inštitúcie a. Hospodársky a sociálny výbor b. Výbor regiónov c. Európska centrálna banka d. Európska investičná banka

3. orgán na plnenie úloh v rámci II. piliera a. vysoký zástupca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú

politiku (Javier Solana) Čl. 7 ZES: vymedzuje hlavné orgány EÚ Článok 7 (ZES) 1. Úlohy zverené spoločenstvu vykonávajú tieto orgány: - EURÓPSKY PARLAMENT, - RADA, - KOMISIA, - SÚDNY DVOR, - DVOR AUDÍTOROV (Ú čtovný dvor). Každý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu zveruje táto zmluva.

39 najvyšší politický orgán EÚ


37

2. Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regió-nov s poradnou funkciou. Článok 8 (ZES) V súlade s postupom stanoveným touto zmluvou ustanoví sa Európsky sys-tém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) a Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“); ko-najú v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou, štatútom ESCB a štatútom ECB (ďalej len „štatút ESCB“), ktorý je k tejto zmluve pripojený. Článok 9 (ZES) Týmto sa ustanovuje Európska investičná banka, ktorá koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a štatútom k nej pripojeným.

Európska rada Čl. 3 ZEÚ: EÚ ma jednotný inštitucionálny systém ktorý slúži .. napĺňanie čl.2 Čl. 4 ZEÚ: Európska rada dáva únii potrebné podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné politické smery. Európska rada vznikla spontánne. V 1974 na summite v Paríži sa politický lídri rozhodli že sa chcú stretávať na platforme Európskej rady – zaviedla spoluprácu v politickej oblasti. Najvyšší predstavitelia členských štátov. Rozhoduje o najzákladnejších otázkach a smerovaní vývoja ES.Od roku 1947 sa schádza 2 krát do roka na summitoch. Pôvodne nemala oporu v zmluve. Až Jednotný európsky akt ju formálne inštitucionalizoval. Najmenej 2 krát za rok za predsedníctva hlavy štátu, ktorý predsedá Rade40. Rozhoduje o najzávažnejších politických otázkach. Prvý krát upravená v 1986 v JEA hoci sa de facto stretávali predsedovia vlád už od 60tich ro-kov. Schádza sa v Bruseli, kedysi sa schádzala v predsedajúcom štáte. Úlo-ha Európskej rady: určuje základné princípy, stratégie, zahraničnú politiku,

40 „Rada“ samostatne znamená vždy Radu Európskej únie

Documents

Europske pravo 2006-2007