Upload
others
View
6
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
-ifychodi mime ^andelkuapia-?ku každý deň, Tpr edvečer dátumu o 6. hod.
Redakcia a administrácia!
Budapest, VHI.t Mária ul. č. 15. '.mat i Jôsssl 1!—97,
Predplatn aa rok . K 20-— na pol roka K ÍC— nastvrfrokaK5-— na mesiac . KÍ 75
Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cudzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =
Ročník VI. Číslo 143. BUDAPEŠŤ v sobotu 31. júla 1915 Jednotlivé ofala po 6 hui.
Európa a Amerika* Už niekoľko mesiacov vedie Nemecko svoj
diplomatický boj proti Spojeným Štátom severoamerickým, bez toho, že by bolo možno určiť, kedy a aký konec bude mať tento zá4 pas ? Jadrom zápasu sú dve veci: boj s podmorskými činami na strane Nemecka a podpora, ktorú poskytujú štátom trojdohody továrne americké, keď posielajú strelivo a válečné prostriedky štátom, ústredným mocnostiam nepriateľským. V záležitostiach týchto bolo už niekoľko nót diplomatických vymenené medzi zahraničnými úradmi v Berlíne a Washingtone; tak v Nemecku, ako i v Amerike a v neutrálnych štátoch Európy bola zahájená urputná agitácia, len aby bola dokázaná jedna z dvoch zásad: či má právo Nemecko ničiť podmorskými činami neutrálne obchodné lode a či s druhej strany shoduje sa s medzinárodnými smluvami, s duchom platných medzinárodných zvykov podpora americká, napriek tomu, že Spojené Státy hlásajú o sebe ústy svojho prezidenta, že sú neutrálnymi.
Konec diplomatického boja nevideť, ač-práve americké časopisy hlásajú: Amerika povedala v poslednej nóte svoje posledné slovo, za ktorým môže prijsť už len osvojenie si zásady Wilsonovej, alebo vojna medzi Nemeckom a Spojenými Štátmi; lebo je isté, že Nemecko chytf sa ešte jednej príležitosti a bude sa usilovať zmeniť smýšlanie Wilsonovo, ako to berlínske zprávy už i oznámily. Avšak na tom nezáleží. Dnes je faktom, že Amerika beztoho bojuje, lebo veď poskytuje trojdohode práve to, na čo je táto najlepšie utisnutá: muníciu.
Toto núti európskych učencov k premý-šlaniu. Vojna dnešná je svetovou v najširšom slova smyslu, berie v nej účasť nielen celá Európa, ale i veľká časť^Azie, Afriky, Austrálie a cestou Spojených Štátov i Amerika. Okolnosť táto dokazuje, že medzi týmito tromi kontinentami sú isté vzťahy, ba i rozpory, a tieto chcú byť a majú byť riešené cestou svetovej vojny. Je na bielom dni, že tu bojujú tieto kontinenty proti sebe,
vlastne že práve proti Europe sa pochytily ostatné, posiaľ osadníckou politikou len vykořisťované kontinenty: Ázia, Afrika, Amerika a Austrália.
Európu najlepšie a najnebezpečnejšie ohrožuje zo všetkých kontinentov práve Amerika preto, lebo je kultúrne a hospodársky i v čas pokoja jej najväčším ^a najsilnejším súperom. V Spojených Štátoch nachádzajú vlastne všetky európske štáty svojho prirodzeného nepriateľa, ktorý teraz počas války svoju nepriateľskú prácu najintenzívnejšie môže vykonávať. A túto svoju prácu i vykonáva, lebo je zrejmé, že dodávaním munície jednejr čiastke válčiacich európskych štátov predížuje vojnu, tým kopl ztráty materiálne a životné: pomáha Europe kopať si svoj predčasný hrob.
Nemecký národohospodár berlínsky profesor Simmel píše o tejto tragedii týmito slovmi: „Európa je teraz na ceste k samovražde a Amerika vidí v tom príležitosť, aby sa postavila na čelo dejin svetových. Je ona akosi dedičom, číhajúcim pri loži umierajúceho bohatého príbuzného. Európa poslala do Ameriky veľkú časť svojho ťažko nadobudnutého majetku, a čo dostáva za to ako výmenu, vyhadzuje do povetria, ba ešte viac, používa toho k dokonaniu diela zkazy, ktorá má odovzdať Amerike žezlo sveta. S tohoto hľadiska sú dodávky zbraní nielen záujmom obchodným pre obohatenie dodávateľov, teda len privátnou záležitosťou. Je to naopak v praxi prvý veľký nátlak, ktorým sa Amerika snaží posúriť obrat v histórii ľudstva, posunúť jeho ťažište na západ. Európskym národom kladie do rúk nástroje, ktorými sa majú vraždiť v jej prospech a súčasne dáva si za ne platiť obrovské sumy — oslabuje teda Európu dvojakým spôsobom odrazu. Arcidielo irónie dejín." Po tomto obracia sa Simmel na celú Európu a pýta sa, či zošalela, či boly príčiny konfliktov také, že muselo dôjsť k svetovej vojne. S Francúzskom mali sme spor lokálny — píše — a ačpráve Nemci vo svojom vlastnom záujme musia brániť Elsasko za každú cenu, predsa v perspektíve človečenstva je celkom ľaho
stajným, či tých 14.000 štvorcových kilometrov bude patriť Nemecku alebo Francúzsku. Je to jedným z paradoxov vojny, že jej najväčšie obete padly práve medzi nami (Nemcami) a tým národom, jehož konflikt má najmenší dôvod. Simmela nič nemôže presvedčiť, že by národ anglický a nemecký nemohly žiť popri sebe na zemeguli, keby sa Anglicko chcelo zriecť egoizmu. Boli by sme spoločne zachovali svetový mier nie ic vôli pacifistom, ale preto, aby bol zachovaný svetový význam Európy voči rastúcim silám Ameriky a snáď tiež východnej Ázie."
S tohoto hľadiska pozorovaná otázka vojny stáva sa fakticky čímsi tragickým, avšak ťažko je úplne súhlasiť s dôvodami Simme-lovými, hlavne s tým, že bez Ameriky Európa by nemohla dielo sebevaždy konať. Je pravda, že trojdohoda dnes objednáva muníciu z Ameriky, avšak je otáznym, či by si ju nevyrábala sama, keby Amerika nemohla, alebo nechcela posielať ani jedného patrona, ani jedného válečného automobila, ani jedného šrapnela. Že Amerika svetovou vojnou získa, je neodškriepiteľné, avšak vinu tohoto zisku nenesie ona, lež sama staručká, ba už až pristaručká Európa. Ak Európa naozaj spácha samovraždu, tak Amerika len na toľko bude pri tomto skutku asistovať, ako asistuje dobrý priateľ, ktorý poradí zúfalcovi prostriedok na zničenie organizmu čím účinli-vejší. Tým samosebou sa rozumie, neni povedané, či takáto pomoc je morálna, tým viac, lebo Spojené Štáty ešte i vo vážnych aktoch, ako sú diplomatické nóty prízvukujú a dokazujú, že sú ešte vždy v neutralite! Potomci z týchto nót poučia sa rôznym veciam, ktoré im veľmi ťažko pôjdu do hlavy, a ktoré sa budú tak trocha priečif mravnému svedomiu. — ek.
| až
Severné bojiště. Úradná zpráva, vydaná 28. júla na po
ludnie : Položenie je nezmenené. Medzi Vislou
a Bugom a potom pri Sokali nepriate*
B E S E D N I C A . Vanderbiltovci.
Nedávno, keď sa loď „Lusitania" idúca z Ameriky do Anglicka potopila, zahynul s ňou aj americký miliardár Vanderbilt. Vanderbiltovci sú najstarší miliardári americkí. Alfréd Vanderbilt, ktorý pri smutnom konci Lusitanie uniknul, bol už štvrtým vládcom nad obrovským majetkom svojho rodu, ktorý obnáša ďaleko vyše 1000 miliónov.
Zakladateľom tejto miliardárskej dynastie je Cornelius Vanderbilt, syn chudobného farmára v štáte Island, ktorý sa živil dovoz-níctvom. Každý deň totiž odvážal v svojom člne výrobky okolných fariem na trh do Nového Yorku a malý Cornelius, synček jeho, obyčajne ho doprevádzal. Tak ztrávil Cornelius celú svoju mladosť na vode, do školy zriedka chodil; za celý svoj život nenaučil sa tento jeden z najväčších miliardárov ani len poriadne čítať a písať. V 16. roku prevzal Cornelius Vanderbilt otcovo do-vozníctvo; do začiatku dal mu otec 100 dolárov, ktoré Cornelius do 60. roku veku svojho rozmnožil na 100 miliónov. Z každého dolára zpravil milion.
Začal s malým člnom a dvomi vesliarmi; každý deň bol akurátne na mieste, či bola búrka, nečas alebo pohoda a táto jeho aku-rátnosť získala mu prajnosť jeho objednávateľov. Roku 1813, keď newyorkský prístav blokovaný bol anglickým loďstvom, sverené bolo Vanderbiltovi zásobovanie prístavných opevnení. Vanderbilt konal svoju úlohu dokonale, často s vystavením vlastného života a bol dosť dobre odmenený. V devätnástom roku sa oženil a kúpil si neveľký hotel v New-Yersey, ktorý jeho žena viedla. Vanderbilt zostal i naďalej na svojom mieste v newyorkskom prístave, kde sa mu jeho do-voznícky obchod dobre daril.
Vtedy sa už bola aj paroplavba započala a podnikateľ paroplavebnej línie Nový York —Filadelfia, Gibbon, ponuknul Vanderbiltovi miesto kapitána na jednom zo svojich parníkov. Vanderbilt to prijal a zostal v jeho službách dvanásť rokov. Postupom rokov stal sa správcom podniku, ktorý pod jeho vedením veľmi rozkvitnul. 35-ročný odišiel od Qibbona a zo svojich úspor, výsledku dvadsaťročnej tvrdej práce, založil vlastné lodiarstvo.
Svojmu odboru rozumel dokonale a odvahu mal neobmedzenú. Vanderbiltove par
níky, ktoré boly najrýchlejšie a ktorých doprava bola čo najakurátnejšie organizovaná, plavily sa pozdĺž oboch brehov severnej Ameriky a dlho pred vystavením pacifickej železnice sprostredkovaly spojenie medzi obomi oceánmi Atlantickým a Pacifi-kom. Zorganizujúc takto plavbu pobrežnú, predal r. 1853 svoj podnik akciovej spoločnosti Transit-Co. a obrátil svoju pozornosť k cieľom ďaleko siahajúcejším. Desať miliónov dolárov, ktoré mu Transit-Co. za jeho podnik vyplatila, a ktoré mu boly odmenou za bezradostnú mladosť, ztrávenú v stále tvrdej práci, vložil hneď do nového podniku: sriadil paroplavebnú liniu medzi Amerikou a Európou. V tejto svojej novej úlohe vystúpil na verejnosť s luxusne vystrojenou loďou „North-Star", ktorá za dlhý čas budila obdiv v newyorskom piístave. Bohatí Amerikám preplácali sa, aby mohli s touto, na svoju dobu neslýchané komfortnou loďou po prvý raz preplaviť sa do Európy. Lež Vanderbilt neprijal nikoho, len on so svojou rodinou súčastnil sa tejto prvej plavby, súc v Europe privítaným kráľovskou dělostřelbou, a po svojom návrate v Amerike nadšenými článkami v novinách, s literami na palec veľkými. Reklama sa podarila a podnik,
Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Čfslo 143
urobil na nás celý rad prudkých, ale bezvýsledných útokov.
Na západ od Ivangorodu jedno nepriateľské vytrhnutie stroskotalo sa v našej strelbe.
Podmaršal Hôfer. Nemecká úradná zpráva, vydaná 28. júla:
Na východnom bojišti medzi Mitavou a Njemenom chytili sme včera asi 1000 rozprášených Rusov.
Na východ a juhovýchod od Rožanu náš útok postupuje. Govorovo sme zaujali.
Na sever od Serocka na oboch brehoch Narevi a južne od Nasielska Rusi pokračovali v nápadoch, ktoré sa však úplne zmařily. Nepriateľ tu a pri Rožane nechal v našich rukách 2500 zajatcov a 7 strojových pušiek.
Pod Varšavou, západne od Blonie zaujali sme obec Piorunov. Juhozápadne od Gory Kalvarje sa bojuje.
Na juhovýchodnom bojišti je u nemeckého vojska položenie vo všeobecnosti nezmenené.
Hlavné vodcovstvo.
Úradná zpráva, vydaná 29. júla na poludnie :
Na hranici medzi Bukovinou a Besará-biou horvatskí honvédi a uhorskí zeme-branci (iandšturmisti) prepadli jednu silne vystavenú ruskú pozíciu. Toto prepadnutie nepriateľa celkom prekvapilo, tak že po krvavom boji na bodáky, so zanechaním 170 mrtvých prinútený bol zo svojich šiancov utiecť. Východne od Kamionky-Strumilovej naše vojsko chytilo jednoho podplukovníka, 7 oficierov a 500 mužov.
Pri Sokali sme zopakované prudké vytrhnutia nepriateľa odrazili.
Položenie na severo-východnom bojišti je ostatne nezmenené.
Podmaršal Hôfer.
Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. júla: Na východnom bojišti severne od Nje-
menu je položenie nezmenené. Na severovýchod od Suvaliek s obidvoch strán železnice, vedúcej na Olitu naše vojsko obsadilo čiastku nepriateľských pozícií. Zajalo pri tom 2910 Rusov a ukoristilo 2 strojové pušky.
Včera a dnes v noci Rusi zopakovali svoje útoky na naše pozície ležiace južne od Narevi a južne od Nasielsku. Všetky tieto vytrhnutia sa zmařily za ťažkých ztrát | pre Rusov. j
Na západ od Novogeorgievska na juž- j nom brehu Visly jedna nemecká pol~kom- j pánia pri jednom prepadnutí chytila 120 Rusov. Na juhozápad od Gore Kalvarje j Rusi v noci na 28. júl pokúsili sa smerom '
rozmnožený o dve ďalšie lode „Ariel" a „Vanderbiit" počal byť nebezpečnou konkurenciou dosavádnym dvom liniam Cunard-skej a Colinsovej. Rozkvet, Vanderbiltovho podniku, nazvaného Indepedent Line, bol však prerušený americkou občianskou vojnou. Južné štáty snažily sa všemožne o zkazu obchodného loďstva severnej Ameriky a tak Vanderbiltove lode nemohly vôbec ani vy-pluť z prístavov, čo ovšem anglická konkurencia využitkovala čím najlepšie. Vidiac svoj podnik skoro zničený, daroval Vanderbiit jednu z lodí pomenovanú jeho menom Spojeným Štátom pre válečné ciele; ostatné však rýchle predal a venoval sa inému odboru premávky: železniciam.
Železničná horúčka zachvátila v ten čas Spojené Štáty. O závod sa stávaly nové a nové železnice a nevýnosnosť a úpadok mnohých línií neboly dostatočnou výstrahou podnikateľom nových železníc. Špekulácia bola zväčša pochybená, len málo železníc prosperovalo, keď medzitým väčšina stála pred konečným úpadkom. Vanderbiit zasiahol sem svojou železnou rukou, aby zaviedol poriadok v železničnej špekulácii. Zkúška, ktorú previedol s malou traťou stojacou pred úpadkom, zdarila sa mu tak, že akcie padlé
západným postúpiť. Včera sme ich napadli a odrazili.
Na juhovýchodnom bojišti u nemeckého vojska je položenie vo všeobecnosti nezmenené.
Hlavné vodcovstvo.
Rotterdam, 29. júla. „Tímesu" telegraf u jú z Petrogradu: Bojiště medzi Vislou a Bugom možno rozdeliť na dvoje: nemecké ľavé krídlo j je v defenzíve, kdežto pravé krídlo armády t Mackensena, ktoré podporuje aj veľká čiast- f ka rak.-uhorského vojska, namáha sa ruské j pravé krídlo pri Grubiešove zaskočiť.
Berlín, 29. júla. „Localanzeiger* oznamuje z Genfu: Neodvratné ovládanie železnice J Ostrolenka—Varšava nemeckou armádou po- j važuje francúzska vojenská tlač za ten naj- j ťažší úder, aký sa mohol obrane Varšavy i zadať.
Paríž, 28. júla. Zmocnenie sa čiary Na- t revi vojskom Hindenburgovým vo Francúz- f sku všeobecne prekvapilo. Časopisy uzná- f vajú význam týchto udalostí, sú však tej 1 mienky, že hlavný odpor vyvinú Rusi až na S čiare Bugu, ktorá síce neni opevnená, ale \ pre zvláštny útvar terénu hodí sa znamenite na obranu. „Matin" toto popiera a tvrdí opak to*ho. Varšava že je tedy už so troch strán ťažko ohrožená a pre Rusov je vraj teraz dôležitejšie ustúpiť, aby sa ich fronta nepretrhla, ako držať sa Varšavy.
Rotterdam, 29. júla. „Daily Mail" ozna- j muje z Petrogradu, že všetci ruskí generáli, g na ktorých padá zodpovednosť za nedosta- f tok streliva, majú byť odstránení. Aj odstú- 1 penie ministra vojny Suchomlynova a jeho f sekretárov, stalo sa udajne tiež z tej príčiny, j Rusko usiluje sa zadržať armády centrálnych | veľmocí do tých čias, kým Francúzsko a i Anglicko nedostatku streliva v Rusku neod- I pomôžu.
Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 28. júla na po
ludnie : Včera ochablo útočenie Talianov aj na f
vysokej pláni Doberdo. Miestami síce dr- I žali prudkú kanonádu, v ostatnom sa však f ich námahy obmedzovaly už len na ojedi- 1 nelé a bezvládne vytrhnutia, ktoré sme j ľahko odrazili.
V grófstve Gorici tedy tak ako prvá, aj druhá nepoměrné mohutnejšia bitka zkon-čila sa s úplným nezdarom pre napádajúceho nepriateľa.
Taliani tento raz na priestore asi 30 kilometrov širokom medzi Monte Sabotino \ a morským pobrežím sedem, prinajmenej i zo 17 divízií pechoty a zemebrany slože- \ ných armádnych sborov hodili do boja a s
na jednu pätinu normálnej hodnoty, pozdvihnul zase na plný kurs. A podľa tu vyzkušeného receptu postupoval u ďalších trati, nezastaviac sa ani pred hlavnými, veľkými liniami, tak, že o pät rokov mal v že- j lezniciach uložené na 25 miliónov dolárov. * Konečne aj štyri najväčšie, do Nového í Yorku idúce železnice boly pod mocou Vanderbilta, ktorý sa rozhodnul podnik svoj 1 korunovať stavbou centrálneho nádražia v \ srdci mesta New-Yorku. Stavba tá stála 30 \ miliónov korún a je najväčšou svojho druhu a í vypláca sa znamenite.
81-ročný vzdal sa Cornelius Vanderbiit f | práce, ponechajúc obchody svojmu synovi | j Viliamovi. Zaujímavá vec je pomer starého I j Vanderbilta k svojmu prvorodnému synovi. I j Viliam sa otcovi nevydaril, nemal vraj ob- f | chodného ducha, aj oženiljsa chudobne. Za f : dlhé roky pracoval v New-Yorku ako malý f i obchodný úradník, bez toho, žeby mu bol I otec čo len dolárom na živobytie prispel a i len vtedy, keď zdravie synovo oslablo, kú-! pil mu starý malú farmu na vidieku, ktorú
Viliam vlastnými rukami obrábal. A často prichádzal Viliam so svojim vozom do domu svojho otca, aby si odtiaľ odviezol hnoj
I na svoje skrovné pole. V tomto zamestnaní
chceli sa preboriť za každú cenu bez ohľadu na obete na životoch a na materiále.
Celistvá ztráta Talianov môže sa odhadnúť na 100.000 mužov.
Len história ustáli pravú hodnotu válečných činov tých, ktoré naše víťazné vojská a ich vodcovia v tejto obrannej bitke vy--konali. Neotrasené a neohrožené stoja naše vojská ešte vždy tam, kde sa pred dvomi mesiacmi pozřely nepriateľovi do očí. Toto platí nielen o našich gorických pozíciách, o ktoré bolo prudké zápolenie vo dvoch bitkách, ale o celej našej bitevnej fronte, vyvolenej na obranu juhozápadných hraníc monarchie.
Podmaršal Hôfer. *
Ráno dňa 27. júla naše ľahké križiaky a torpédovky urobili úspešný útok na že-
' lezničnú čiaru od Ancony až po Pesaro a s výsledkom bombardovaly pozdĺž brehu závody staničné a železničné stanice, magazíny, strážnice a železničné mosty. Zničily viac lokomotív a početné vagóny. Vo Fone chytil sa jeden železničný magazín, následkom čoho bol tam výbuch.
Súčasne naši námornícki letúni s úspechom bombardovali v Ancone železničnú stanicu, jednu batériu, kasárne a iné vojenské budovy. Pri tejto príležitosti ran-žírovaciu stanicu značne porúchaíi a zničili mnoho železničných povozov. V jednom rezervoáre na olej povstal oheň, ktorý bolo vidno na 30 námorských míľ.
Všetky naše jednotky vrátily sa bez ztráty nazad.
Nepriateľská námorná sila sa neukazovala.
Komando floty.
Úradná zpráva, vydaná 29. júla na poludnie :
Taliani na fronte v Prímorí len na krajnom pásme pláni pri Sdraussine a- pri Vermegliane pokúsili sa o bezvýsledné vytrhnutie.
Nepriateľ na předpolí gorického pred-mostia vyprázdnil svoje útokové pozície a utiahnul sa na tie čiary, ktoré pred bitkou mal obsadené.
Na korutánskych hraniciach bol delostrelecký boj a šarvátky. Na tyrolskom pohraničnom území pri Marco v doline Eču odrazili sme jeden nepriateľský batalion, na priestore Tofany však rozprášili jednu taliansku kompániu.
Podmaršal Hôfer.
Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 28. júla:
Na severozápad od Souchezu sliezske vojsko v noci útokom zpätvydobylo tie
sa však Viliam dokázal, neúnavnou prácou a sporivosťou stal sa behom rokov statkárom s dobrými dôchodkami. Tento úspech pohnul konečne otca Vanderbilta, že urobil syna spoločníkom. A Viliam sa v obore železnic dokonale osvedčil, tak že meno Vanderbiit znamenalo pre železničný podnik už vopred istý zdar. Cornelius Vanderbiit umrel r. 1877, Viliam prežil svojho otca len o 7 rokov, ktoré mu však dostačovaly, aby otcom mu zanechaných 100 miliónov dolárov zdvojnásobnil.
Dnešná generácia Vanderbiltovcov nepestuje už obchody a špekulácie. Uspokojuje sa ovocím práce zakladateľov svojho bohatstva. To však rozlieva sa mnohými potoka-mi medzi príslušníkov početnej rodiny Vanderbiltovcov. Dcéry pozlacujú svojimi milio-nami obšúchané herby aristokratov starého sveta (jednu Vanderbiltovskú má vojvoda Marlborough, inú zase gróf Széchenyi) a synovia si všemožne dajú na tom záležať, aby majetok nerástol. Rod sa tedy rozširuje v nových ratolestiach ale majetok nerastie — budúcnosť bez pochyby zrovna tento veľký vrch bohatstva, nakopený Corneíiom Vanderbiltom.
Podáva Horal.
-Čislo 144 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3
čiastky našich pozícií, ktoré po posledných bojoch boly ešte ostaly v rukách Francúzov. Ukoristili sme štyri strojové pušky.
Vo Vogézach boly rozhorčené boje na fronte Lingekopf—Barenkopf. Útoky Francúzov sme protiútokom po prudkom, za viac hodín trvajúcom boji na bodáky odrazili. Pri tejto príležitosti zpätvydobyli sme na Lingenkopfe, až na malú čiastku, všetky predvčerom utratené zákopy.
Hlavné vodcovstvo.
Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. júla: Vo Flandrii naše delostrelectvo v ka
nále Furness potopilo jednu kompu, na ktorej bolo namontované jedno ťažké lodné delo.
Na západ od Souchezu odrazili sme jeden útok Francúzov.
Pri Givenchy, v Argonnských horách a pri Vaqori s úspechom vyhodili sme miny.
V Champagni francúzske míny účinku nemalý.
Hlavné vodcovstvo.
Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 27. júla:
V noci 25. júla a potom 26. júla bolo pri Ari Búrnu a Sedil Bahri obapolné pre-strelovanie z diel a pušiek s občasnými prestávkami.
Na ostatných frontách nebolo významnejšej udalosti.
Hlavný stán.
Starajte sa o chudobné rodiny bojujúcich!
z o SVETA. Nemecko neodpovie Amerike.
„Vossische Zeitung" píše, že — ako sa dozvedá — Nemecko predbežne neodpovie na americkú nótu. V boji s podmorskými Čínami sa s plnou parou pokračuje.
Nóta Anglicka Amerike.
„Reuterova kancelária" oznamuje z Washingtonu: Anglická odpoveď na nótu americkú přizvukuje, že Veľká Británia sa vždy držala dľa zásad medzinárodného práva. Ak niektorý neutrálny Štát má ponosu, môže sa obrátiť na súd, alebo pred volený rozhodčí súd môže predniesť svoju záležitosť. Anglicko sa odvoláva na to, že po čas občianskej vojny Spojené Štáty blokirovaly nábrežie Bermudy a toto oprávňuje Anglicko k podobnému. Anglicko chce zamedziť, aby z Ameriky cez Dánsko, Holandsko alebo Švédsko bolo možno dopravovať tovar. Jediným východiskom v tejto veci je, keď sa ustáli, kofko potrebujú jednotlivé neutrálne štáty a väčšie množstvo nebude dovolené z Ameriky do dotyčných štátov dopravovať. Ináč by sa tieto neutrálne štáty, ktoré sa veľmi boja Nemecka, neodvážily zakázať ďalšiu dopravu do Nemecka.
Druhá zpráva tej istej kancelárie sděluje, že Grey kabeloval Lanslngovl, aby túto nótu ešte nepublikoval, lebo anglická vláda hodlá podať nótu novú, na nejž sa už i pracuje.
Z anglického parlamentu. Vo vyššej snemovni anglickej utrpela an
glická vláda porážku, lebo snemovňa uzavrela návrh zákona o podporovaní invalidov a rodín po padlých vojakov sňať s denného poriadku a jeho pojednávanie odročiť na inú dobu.
V dolnej snemovni pri pojednávaní predlohy o odročení snemu povedal ministerský predseda Asqulth reč, v ktorej přizvukoval, že vojna je otázkou vytrvalosti. Anglicko by bolo nevďačným, keby neuznalo to bezpríkladné hrdinské úsilie Rusov, aby zastavili
do ich krajiny dobývajúceho sa nepriateľa. V celých válečných dejinách nemá páru tá veľkolepá disciplina a vytrvalosť, ktorú minulých sedem týždňov ruská armáda dokázala. O mori povedal, že je slobodné: Anglicko práve tak a v takom množstve dostáva potraviny ako v pokoji. George Lloyd zmenil s takým úspechom priemysel v záujme válečnictva, o akom sme ani nesnívali. Svoju reč zkončil slovmi: Pracujme i naďalej tak energicky a tak odhodlane, ako sme pracovali minulých dvanásť mesiacov až do víťazstva, ktoré bezpodmienečne přijde.
Francúzska komora. Strany komory pojednávaly v zvláštnych
schôdzkach otázku práva kontroly parlamentných členov. Niektoré frakcie, sú za úplnú a stálu kontrolu so strany parlamentu, a na všetky záležitosti, vyjmúc válečných operácií. Väčšina je však za kontrolu užšiu. Títo upozorňujú strany, že nemožno predpokladať o vláde nekalé intencie. Strany sa v tejto otázke dohodly.
Poradný výbor dumy. „Petrohradská agenda" oznamuje, že mi
nisterská rada predostre dume návrh zákona, ktorým sa sriadi zvláštny poradný výbor na prevedenie poriadkov potrebných k obrane národnej.
Peštiansky hlavný konzul Bulharska v Sofii. Hlavný konzul Bulharska, Dozev, odce
stoval predvčerom do Sofie, aby sa hlásil na výsluchu u Radoslavova. V jeho neprítomnosti vedie záležitosti konzulátu sekretár Chrestev.
Turecko-bulharskó vyjednávanie. Vysoký úradník bulharského zahranič
ného úradu Dimitrij Tvšev, so zvláštnym poslaním odcestoval do Carihradu. — Bukareštské časopisy píšu, že výsluch nemeckého vyslanca carihradského Wang-helma u bulharského kráľa, tak sa zdá, súvisí s turecko-bulharským vyjednávaním a tieto akiste už v krátkej dobe, a síce prajné zkončia.
Sofijský „Dnevnik" oznamuje : Bulhar-sko-turecké vyjednávania viedly k výsledku, ačpráve úradne to ešte nebolo posiaľ oznámené; medzi dvomi štátmi uzavreli dohodu. Turecko prepustí Bulharsku železničnú trať, ktorá vedie do nového Bulharska a 10 kilometrové územie pri rieke Marici. Časopis dokladá, že dohoda na storočia zabezpečila základy dobrého pomeru oboch štátov.
Akcia Trubeckého. Dľa sofijských zpráv kn. Trabeckoj dostal
poverenie, aby od Pašiča a srbského následníka trónu požadoval v mene carovom prepustenie Srbskom Bulharsku tej čiastky Macedonie, ktorá neni otáznou. — Trubeckoj už prišiel cez Bukarešt a Sofiu do Nisu a hneď po svojom príchode mal poradu s Pa-šičom, ktorý mu oznámil, že ho následník trónu Alexander čaká na výsluch. Anglické a francúzske časopisy sa dozvedajú, že Trubeckoj oznámi vodcom Srbska žiadosti ca-
Irove v otázke srbskej vojny a riešenia balkánskych problémov.
Korunná rada v Srbsku
Pod predsedníctvom následníka trónu Alexandra zasedala v Niši korunná rada, ktorej sa súčastnili ministri a niekoľko generálov. Po tomto vyhľadal Pašie predsedu skupštiny a oznámil mu, že kráľ začiatkom augusta svolá skupštinu do zasadnutia.
Grécky kráľ sa zotavuje. Dľa athénskej zprávy grécky kráľ sa zota
vuje a za tri týždne prevezme spravovanie záležitostí krajiny.
Turecko-taliansky konflikt. Francúzsky zahraničný minister Delcassé
sa osvedčil, že medzi Talianskom a Turec
kom v krátkej dobe nastane stav válčenia. Taliansko sa súčastní s veľkými silami v ťažení proti Turecku.
| Obetujte na Červený kríž!
HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Konec moratória.
Už v poslednom — šiestom — nariadení o moratóriume naša vláda bola oznámila, že pre vojnu zavedené a potom postupne „srú-cané" moratórium koncom júla prestane a
f že na ten čas vydá sa nariadenie nové I ohľadne tých zbytkov zaviazaností, ktoré ešte j do konca júla pod moratórium padly. Úradný
„Budapešti Kôzlôny" vo svojom štvrtkovom i čísle doniesol toto nariadenie pod číslom
2807/1915 M. E., v ktorom tieto poriadky sú porobené a poneváč ony týkajú sa skoro jednoho každého, obsah tohoto obšírneho nariadenia podáme v stručnom výťahu zajtra.
Nové nariadenie o obilinách. g.
Tento štvrtok vydala vláda ešte tri naria-i denia, týkajúce sa vospolok odkupovania a s zpracovania tohoročnej úrody obilín.
Prvé, pod č. 2811/1915 vydané naria-í denie hovorí, že už známa „Účastinárska
spoločnosť pre válečné plodiny" ako aj jej povereníci ak budú vo verejnom záujme alebo na ciele exportu kupovať pšenicu, raž, polovinu, jačmeň alebo ovos, budú musef za ne platiť tie maximálne ceny, ktoré sú ustálené v nariadení vydanom pod č. 2077/1915 M. E. Ak by však im ku kúpe ponúknutého obilia nebolo viac ako 50 mcentov, môžu zaň zaplatit cenu o 1 kor. menšiu.
Druhé, pod č. 2812/1915 vydané naria-f denie predlžuje platnosť maximálnej ceny j pšenice, ktorá by mala 1. augusta klesnúť i o 1 korunu, až do 10. augusta, následkom
čoho sa platnosť všetkých ešte zbývajúcich troch cien odročí o desať dní. Pri raži platná je do 10. augusta cena označená v 2. stĺpci nariadenia vydaného pod č. 2077/1915 M. E., rpo 10. auguste však cena obsažená v 3. stĺpe a budú tieto ceny mať platiť povereníci „Úč. spol. pre válečné plodiny" a dľa nich sa má vyrátať aj cena poloviny.
Tretie nariadenie vydané pod č. 2813. vzťahuje sa na mlyny. Ony, keď, dostanú od VP (preklad úradnej zkráteniny „Účastinárskej spoločnosti pre válečné plodiny" a na budúce budeme ju touto značkou označovať) poverenie ku zomletiu istého množstva pšenice a raži, môžu si v rámci tohoto množstva obiliny samy nakúpiť, ak sa im dovezú vozmo (rozumej záprahom. Red.).
Mlyny melúce na objednávku im dovezené zbožie ku domácej zpotrebe toho, kdo dal mleť, od 27. júla počnúc ak dľa žiadosti stránky jeden alebo dva druhy jemnejšej múky majú vymleť, môžu to urobiť len po výšku 40% celého ku zomletiu dovezeného množstva pšenice. Z raži smie sa vymleť len jeden druh múky.
Prestúpenie týchto troch nariadení akýmkoľvek smerom bude sa trestať zatvorením po 2 mesiace a peňažným trestom po 600 korún.
„Pesti Hirlap" tieto nariadenia komentuje s tým, že zpeňaženie obilín a meliva stáva sa čím viac komplikovanou vedou — a má úplne pravdu. Veď ešte aj samej vláde stal sa ten malér, že vo svojej odpovedi podanej na memorandum Krajinského kongresu uhorských miest a datovanej 7. júla ona spomína, že vydá onedlho nariadenie ohľadne presného popisu vymláteného zbožia, kdežto toto nariadenie vyšlo už koncom júna a my sme ho spomenuli tiež v čísle 120. vydanom 27. júna.
Strukoviny. Len minule sme boli spomenuli, aké poriadky porobila vláda v Rakúsku
Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K Čislo 143
ohľadne strukovín, ktorých cenu špekulácia vyhnala až do návratnej výšky. Naša vláda týmto smerom zakročila — tak by sme povedali — ešte radikálnejšie, nakoľko nariadením, vydaným 28. júla pod č. 2795/1915. M. E. ustálila a do platnosti uviedla maximálne ceny pre suchú fazuľu v 40 korunách, suchého hrachu a suchej šošovice v 50 korunách za 100 kg. čistej váhy, bez vreca, včetně dopravu na železnicu, poťažne loď. Za vrece má sa osobitne zaplatiť a predávajúci, ak predal na úver, môže si zarátať od kúpnej ceny úrok nie vyšší o 2% °d zmenkovo-eskomptného úroku Rakúsko-uhor-skej banky, aký platný bol v čase kúpo-odpredaju. V malom odpredaji ceny tieto nesmú byť nepoměrné vyššie a bude sa zatvorením po 2 mesiace a peňažným trestom po 600 korún trestať akékoľvek prestúpenie tohoto nariadenia. — Týmto ustálením cien doteraz na trhu už beztak značne pokleslé bežné ceny strukovín snížené sú o viac ako J00"/0 a v záujme konzumujúceho obecenstva by bolo, aby vláda aj inde siahla do osieho hniezda tak rázne, ako to urobila teraz voči už dobre známym špekulantom so strukovinami
Chýrnik. Budapest, dňa 30. júla
— Úradne sa oznamuje, že v styku so zajatcami možno posielať i telegramy, k nimž je pripojená i zaplatená odpoveď.
— Ministri sa radia. Rakúsky minister obchodu Rudolf Schuster navštívil v Pešti nášho ministra obchodu baróna Harkányiho, s ktorým mal dlhšiu poradu.
— Revolúcia na ostrove Haiti. Dľa jednej anglickej zprávy na ostrove Haiti (v skupine ostrovov : Veľké Antily pri brehoch strednej Ameriky v Atlantickom oceáne) vypukla revolúcia. Rozhnevaný ľud zabil prezidenta re-
J publiky Guílleaumea, mrtvolu jeho rozkúskoval a v triumfe niesol po uliciach mesta. Križiak Spoj. Štátov „Washington" vysadil na ostrove vojsko, aby urobilo poriadok. Nepokoje trvajú ďalej, avšak na Amerikánov nestrielajú. Republika Haiti je svedkom ustavičných nepokojov, ktoré majú príčiny v rozporoch medzi černošským obyvateľstvom a bielymi kapitalistickými vykorisťovateľmi.
— V Španielsku nebudú stávkovat. Z Madridu oznamujú, že na štvrtok oznámená všeobecná stávka matrózov vystala, lebo vláda sľúbila, že komora predostre zákonný návrh, ktorý sp'ni všetky žiadosti matrózov.
— Zase zhorel parný mlyn v obci Német-boly (st. Barana). Škoda obnáša 140.000 korún.
— Zárobok Spojených Štátov. Oceľový trust mal všetkých príjmov v druhom štvrť-ročí r. tohoto 27,950.000 dolárov (v prvom štvrťročí 12,457.809 dol.) Je to teda viac než raz toľko.
— Zborov dostal tristo tisíc korún. Bývalý podžupan hajdússkej stolice Julius Ko-vács daroval svoj majetok, ktorý sa odhaduje na tristo tisíc korún, mestu Zborov, jehož obyvatelia sú vraj potomkami hajdúkov bojujúcich pod Rákóczim.
— Cenzúra vo Švajčiarsku. Vo Švajčiarsku vydali nariadenie, ktorým sa upravuje na novo cenzúra. Hlavným bodom tohoto nariadenia je, že cenzúrna komisia má právo také tlačivá, ktoré ohrozujú dobrý pomer Švajčiarska k druhým mocnostiam, alebo protivia sa neutralite Švajčiarska, alebo konečne spadajú pod nariadenie, čo zakazuje hanobenie cudzích štátnikov, zakázať dopravovať, vysta-
, vovaf a púšťať do obehu. Ovšem len pod páskou. Nariadenie vstúpi do platnosti 31. júla.
Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.
Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?
Objednajte si českého vydania mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišťa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišťa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišťa za 80 hal.
Všetky 4 mapy za vopred íoslaný obnos ŕekomandovane za K 4*30, na dobierku
za K 4 50 zasiela
Budapeštiansky nakladatelský spolok úč. sp», Budapešť, Vili., Mária ul. 15.
Odporúčame j loamenHé dielo Jozefa Bregopa-Taj a e s b ä n
ZPOD KOSY Cena brožirovaného výtisku K 1*80
„ viazaného , K 2'50 „ v plátne víazan. „ K 3*—
I Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape-\ štiansky nakiadateľský spolok uč. sp., I Budapešť, VIII., Mária ulica čislo 15.
Peňažným ústavom a obchodníkom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími strojami a moderným písmom opatrenú
kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne všetky
bankám potrebné a iné obchodné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené
kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé knižnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .
Budapeštiansky nakladatelský spolok účastinárska spoločnosť ROZPOČTY n a p e . ž i s d a n i e z d a r m a . Budapešť. VIII., Mária u. 15.
P o z n á m k a • Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a t na a k é t l a č i v á .
ROZPOČTY n a p o ž i a d a n i e z d a r m a .
Tlačou knihtlačiarne Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastinärskej spoločnosti, Budapešť, VIII, Maria-u. 15.