SK

Regióny pre ekonomické zmeny

2006

Inovácie prostredníctvom

regionálnej politiky EÚ

Európska úniaRegionálna politika

PREDHOVOR 1

ÚVOD 2

Inovácie v regiónoch 2

Mapovanie výskumu a inovácií v európskych regiónoch 2

Regionálna politika EÚ na podporu výskumu a inovácií 4

2007 – 2013: Rozšírená súčinnosť s ďalšími politikami, nástrojmi a inštitúciami EÚ 8

15 INOVAČNÝCH PROJEKTOV 10 • Vitoria-Gasteiz, Španielsko – Infraštruktúry vynikajúcej kvality 10

• Dublin, Írsko – Nový technologický impulz pre „keltského draka” 11

• Sunne, Švédsko – Navrhni mi obal 12

• Hainaut, Belgicko – Projekt Biopole slúži na revitalizáciu regiónu 13

• Samsø, Dánsko – Ostrov otvorený vetru, slnku a novým myšlienkam 14

• Liverpool, Veľká Británia – Malé a stredné podniky digitálneho veku na akademickej pôde 15

• Graz, Rakúsko – Mosty do budúcnosti v ‚Meste vedomostí’ 16

• Oulu, Fínsko – Octopus, rozsiahly ‚mobilný’ projekt 17

• Algarve, Portugalsko – Algarve sa zameriava na inovácie 18

• Interregionálny projekt vo Francúzsku, Nemecku, Grécku, Nórsku a Španielsku – Vzájomná výmena informácií 19

• Besançon, Francúzsko – Štúdium mikrosveta pomáha rozšíriť poznanie 20

• Debrecen, Maďarsko – Kryptografia, kľúč k rozvoju 21

• Eindhoven, Holandsko – Efektívna hromadná doprava? Phileas ponúka riešenie 22

• Sicília, Taliansko – Obrazová digitalizácia na Sicílii 23

• Berlín, Nemecko – Hľadanie svetla 24

VYSVETLIVKY 25

Fotografie (strany): Mike St Maur Sheil (2, 8, 9, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 22, 24), Basque government (10), Samsø Energy office (14), PRESS (18), KRIPTO project- Hungary (21), Martin Lambert (23).

Obálka: Výcvik radarovej navigácie v Úrade námorných vied, Cádiz, Andalúzia

© CEC: DG REGIO / Mike St Maur Sheil

Zodpovedný redaktor: Thierry Daman, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku

Tento časopis bol vytlačený na recyklovanom papieri.

Text tejto publikácie nie je právne záväzný.

OBSA

H

KontaktyEurópska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku

Útvar 01 – Informácie a komunikácia

Thierry Daman

41, avenue de Tervuren, B-1040 Brusel

Fax: +32-(0)2 296 60 03

regio-info@ec.europa.eu

http://ec.europa.eu/comm/dgs/regional_policy/index_en.htm

© Európske spoločenstvá, 2006.

Reprodukcia je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.

Printed in Belgium

1

Európska únia investuje menej prostriedkov do výskumu a inovácií, ako jej hlavní konkurenti. Podľa najnovších oficiálnych údajov celkové investície do výskumu v EÚ dosahujú 1,96 % HDP, pričom v Spojených štátoch je to 2,59 %, v Japonsku 3,12 % a v Kórei 2,91 %. Ak sa stupeň inovácií nezvýši, Európa nemôže dosiahnuť svoj cieľ stať sa najdynamickejšou a najviac konkurencieschopnou ekonomikou na svete. Prínos výskumu a inovácie je v ich priamom vplyve na rast ekonomiky, produktivity a tvorbu pracovných príležitostí. Inovatívne odvetvia priemyslu zamestnávajú kvalifikovanejších ľudí a vyplácajú im vyššie mzdy. V období rokov 1997 – 2002 rast zamestnanosti v odvetviach s vyspelými technológiami dosiahol úroveň 11,9 % a v expertných službách 16,2 % v porovnaní s rastom celkovej zamestnanosti vo výške 8,1 %.

Účinné stratégie rastu a inovácie musia dopĺňať vhodné miestne a regionálne stratégie navrhnuté miestnymi a regionálnymi úradmi, ktoré sa týkajú všetkých účastníkov sociálneho a ekonomického rozvoja. Iba tak možno dosiahnuť všetky ciele stratégie Únie na podporu rastu a pracovných príležitostí.

Inovatívne malé a stredné podniky, prístup ku kapitálu na inovácie, význam zoskupovania a vzájomnej blízkosti, miestne centrá inovácií a programy pre nové podnikateľské plány – to všetko sú faktory vnútorného rastu, ktoré najefektívnejšie fungujú na regionálnej úrovni, pričom treba zohľadniť aj európsky rozmer.

Medzi regiónmi EÚ sú významné rozdiely v investíciách do výskumu a inovácií. Až dve tretiny európskych výdavkov na výskum sa realizujú iba v troch členských štátoch – v Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii, a väčšina členských štátov vynaloží najväčšiu časť rozpočtu na výskum v oblasti svojich hlavných miest. Deväť regiónov s najväčšími výdavkami na výskum investovalo v roku 2002 51 miliárd eur, čiže 25 % celkového rozpočtu EÚ a iba 21 z 254 regiónov dosiahlo cieľovú hranicu 3 % z HDP, ktoré investovali do výskumu a vývoja. Uvedená hranica je jedným z hlavných cieľov stratégie Únie na podporu rastu a pracovných príležitostí.

Regionálna politika EÚ sa vždy zaoberala týmito rozdielmi a v budúcnosti im bude venovať čoraz väčšiu pozornosť. V období rokov 2000 – 2006 EÚ vyčlenila asi 10,5 miliárd eur zo štrukturálnych fondov na výskumnú infraštruktúru, projekty, transfer inovácií a vzdelávanie výskumníkov. Tieto investície sa uskutočňujú v znevýhodnených regiónoch Európy alebo tam, kde prebiehajú štrukturálne a ekonomické premeny. EÚ plánuje zvyšovať a skvalitňovať investície do výskumu a inovácií v rámci regionálnej politiky a štrukturálnych fondov v období rokov 2007 – 2013 a podporovať efekt synergie s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ. V tejto súvislosti sa budú prednostne financovať programy na upevňovanie spolupráce medzi podnikateľskou sférou a štátnym výskumom. Únia preto podporuje vznik regionálnych a medziregionálnych združení s dôrazom na malé a stredné podniky a zároveň podporuje aj rast kapacity výskumu, informačných a komunikačných technológií, výskumnej infraštruktúry a ľudského kapitálu.

Táto brožúra popisuje niektoré úlohy Európy, regiónov a regionálnej politiky EÚ v súvislosti s novou generáciou programov štrukturálnych fondov. Na viacerých príkladoch najlepších postupov a projektov, ktoré sa teraz realizujú, ukazuje praktický vplyv regionálnej politiky na inovácie. Dúfam, že čitatelia si tu nájdu nové a užitočné informácie o možnostiach regiónov a regionálnej politiky EÚ v posilňovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky postavenej na inovačnom potenciáli regiónov.

Danuta Hübner, členka Európskej komisie zodpovedná za regionálnu politiku

PRED

HOVO

R

2

Ekonomický rast čoraz viac závisí od schopnosti

a kapacity regionálnych ekonomík uskutočniť zmenu

a inovácie. Preto treba venovať veľké úsilie tvorbe

prostredia, ktoré podporuje výskum, vývoj a inovácie,

čo napomáha prechodu k znalostnej ekonomike.

Regionálne výskumné a inovačné aktivity majú výrazný

vplyv na celkovú štruktúru európskej výskumnej kapacity,

napríklad pomocou organizácie a rozvoja výskumnej

infraštruktúry, špecializovaného vybavenia a zariadení,

väzbami so zónami priemyselného rozvoja, podporou

združovania, rozvojom a podporou centier vynikajúcej

kvality, vznikom vedeckých a technologických parkov,

podporou mobility výskumníkov a partnerstiev

vzdelávacích inštitúcií s miestnymi novými podnikmi,

ktoré sú založené na technológii.

Zásahy do podpory regionálneho rozvoja v minulosti

spočívali najmä v poskytovaní kapitálu a podpore

fyzickej infraštruktúry. Novšie ekonomické poznatky

však naznačujú, že jednou z najefektívnejších ciest

k ekonomickému rastu je prehlbovať „znalosti” a zavádzať

technológie na regionálnej úrovni. Tento prístup sa

v priebehu ostatných 10 rokov začal postupne čoraz viac

uplatňovať aj v regionálnej politike EÚ. Systematické

uskutočňovanie regionálnych inovácií predpokladá

zemepisnú „blízkosť” rôznych faktorov, no situácia sa

postupne začína meniť vďaka pokrokom v informačných

a komunikačných technológiách. Zemepisná blízkosť

však naďalej zostáva jedným z najdôležitejších faktorov,

ktoré prispievajú k výmene intelektuálnych, komerčných

a finančných prostriedkov, čo má intenzívny vplyv

na proces inovácie. Regióny majú tak veľký význam,

lebo poskytujú priestor pre zoskupovanie špecialistov

z oblastí výskumu a inovácií. Takéto zoskupenia sa

nazývajú aj „clustery”, ktoré sa často považujú za hlavné

hybné sily regionálneho rozvoja. Príkladom účinného

zoskupovania (clusteringu) sú medziodborové spojenia

organizácií s rôznym zameraním. Najúspešnejšou

formou clusteringu je spojenie priemyselných podnikov

s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj

znalostnými účastníkmi (univerzity, výskumné centrá,

vedecko-technické parky, centrá „technopolis”, inovačné

agentúry, ktoré poskytujú služby, centrá kompetencií

a šírenia technológií).

Synergiu rôznych politík EÚ v podpore inovačných

kapacít možno najlepšie využiť na úrovni regiónov.

Regionálna pol i t ik a a je j nástroje zohrávajú

kľúčovú úlohu v urýchlení tempa prechodu menej

prosperujúcich európskych regiónov od tradičnej ku

znalostnej ekonomike.

V období rokov 2007 – 2013 sa bude klásť dôraz na túto

úlohu, a to pevnejšími väzbami na Lisabonskú agendu

a posilnením strategického partnerstva Európy a regiónov.

Výskum, technologický vývoj a inovácie sú kľúčom

k úspešnému regionálnemu rozvoju.

Mapovanie výskumu a inovácií v európskych regiónoch

Štatistiky výskumu, vývoja (VV) a inovácií vo všetkých

ukazovateľoch potvrdzujú veľké rozdiely medzi členskými

štátmi EÚ a jednotlivými regiónmi. V roku 2004 iba dva

členské štáty a 21 regiónov vynaložilo na výskum a vývoj

3 % a viac HDP. Lisabonská stratégia pritom vytýčila

3 % HDP ako cieľový podiel investícií do VV. Priemer EÚ

v tejto oblasti od roku 2001 stále dosahuje hodnotu 1,9 %.

Najdôležitejším zdrojom financovania VV je podnikateľská

sféra – 54 %, nasleduje vládny sektor – 35 % a zvyšok

pochádza z iných štátnych a zahraničných zdrojov. Dve

tretiny celkových nákladov na VV sa realizujú iba v troch

členských štátoch. Vo väčšine krajín sa tieto investície

sústredia do oblastí hlavných miest. Vo väčšine regiónov

južnej Európy a v nových členských krajinách je podiel

nižší ako 1 %.

Zmapovanie výskumu, technologického vývoja

a inovácií v rámci EÚ vychádza z veľkého množstva

údajov z rôznych oblastí. Európsky summit v Barcelone

v roku 2002 určil ako hlavný ukazovateľ 3 % intenzitu

VV do roku 2010 (intenzita VV = podiel výdavkov na VV

z HDP). Ukazovateľ sa určuje na regionálnej úrovni a

údaje z roku 2002 sú uvedené na mapke k tejto kapitole.

Eurostat (štatistický úrad Európskej únie) spracováva

viacero typov údajov o VV na základe smernice Komisie

(EC) č. 753/2004. Metodológia štatistiky VV bola

schválená na celosvetovej úrovni. Okrem intenzity VV,

dostupné regionálne údaje EÚ obsahujú aj informácie

o štruktúre financovania VV, o ľudských zdrojoch vo vede

a technológiách, prihláškach patentov v oblasti špičkovej

technológie, údaje o zamestnanosti vo výrobe na báze

špičkových technológií a v sektoroch znalostných

služieb.

Inovácie v regiónochÚV

OD

Prenos dát pomocou laserovej technológie, Besançon, Francúzsko

3

ACORES P

0 100

MADEIRA P

0 25CANARIAS E

0 100GUADELOUPE

F 0 25MARTINIQUE

F 0 20REUNION

F 0 20GUYANE

F 0 100

0 100 500km

0 50

CYPRUS

0 10

MALTA

Podľa najnovších odhadov

Eurostatu1 objem štátnych

a súkromných výdavkov

na VV v roku 2004 dosiahol

v EÚ-25 hodnotu 195 miliárd

eur, v porovnaní s 250

miliardami eur v Spojených

štátoch, 120 miliardami

v Japonsku a 16 miliardami

eur v Číne. Z toho 191,1

mi l iárd eur, teda v iac

ako 98,1 % výdavkov EÚ

pripadlo na členské krajiny

EÚ-15. 62 % z tohto objemu

sa realizovalo iba v troch

krajinách: Nemecko (55

miliárd eur), Francúzsko (36

miliárd eur) a Veľká Británia

(30 miliárd eur). Vyššiu

intenzitu VV ako 3 % HDP

dosiahlo iba Švédsko (3,74

%) a Fínsko (3,51 %). Napriek

tomu, že rast výdavkov na

VV v nominálnom vyjadrení

dosiahol 2,7 % v rokoch

2001 – 2004, pomer medzi

HDP a výdavkami na VV

v EÚ dosahoval v tomto

období priemernú hodnotu

1,9 %. Najväčší prírastok

v nominálnom vyjadrení

dosiahlo Estónsko (19 %),

Cyprus (18 %), Litva (14 %)

a Španielsko (13 %).

Štruktúra financovania VV

je v jednotlivých krajinách

EÚ-25 výrazne odlišná.

Dominuje podnikateľský sektor s priemerným podielom

54 %, avšak v jedenástich, najmä nových členských

krajinách, financuje činnosť VV hlavne vláda. Mimoriadne

vysoký podiel podnikateľského sektora na financovaní

zaznamenali v troch krajinách: v Luxembursku, Fínsku

a v Nemecku. Tieto krajiny už dosiahli druhý cieľ

Lisabonského summitu, teda dve tretiny financovania VV

z prostriedkov podnikateľskej sféry.

Regionálne rozdiely vo výdavkoch na VV v členských

štátoch sú značné. Vo väčšine členských krajín, kde

sú k dispozícii údaje pre regióny, jedna až dve tretiny

prostriedkov sa preinvestuje v oblastiach hlavných

miest2. Deväť regiónov s najväčšími výdavkami na

VV v roku 2002 investovalo v Nemecku, Francúzsku

a vo Veľkej Británii 51 miliárd eur, čiže 25 % celkových

výdavkov EÚ. Iba 21 z 254 regiónov dosiahlo cieľovú

úroveň výdavkov na VV vo výške 3 % HDP a viac. Tieto

regióny sa nachádzajú v Nemecku (11 regiónov),

Fínsku (3), Francúzsku, Rakúsku a Veľkej Británii (po 2),

v Holandsku, Švédsku a v Českej republike (po 1

regióne). Na prvom mieste medzi ôsmimi regiónmi

s rekordnou intenzitou výdavkov na VV vyššou ako

3 % je Braunschweig (7,1 %), po ňom nasleduje Pohjois-

Suomi (4,2 %), východné Anglicko (3,9 %), Stredné

Čechy (3,5 %), Viedeň a Île-de-France (po 3,4 %). Južné

a východné regióny Európy investujú veľmi nízky podiel

z HDP do VV.

(1) Eurostat (2006): Výdavky na VV v Európe. Zaostrené na štatistiku 06/2006, Luxemburg.(2) Eurostat (2005): Regióny: štatistická ročenka 2005, Luxemburg, strana 87.

Výdavky na výskum a vývoj

v percentách HDPVšetky sektory –2002 – NUTS 2EÚ-25 = 1,9 EÚ-15 = 2,0 (odhad Eurostatu)

> = 3,0

> = 1,9 - < 3,0> = 1,0 - < 1,9< 1,0Údaje nie sú k dispozícii

Štatistické údaje: databáza Eurostat: REGIO© EuroGeographics pre administratívne hraniceKartografia: Eurostat-GISCO, 03/2005

DE22, DE27, ES63: dôverné údajeFR9, IE, UK: NUTS1DE, NL, PT:2001.IT,LU:2000. EL, UK:1999. AT:1998

4

Podporu výskumu a inovácií zo štrukturálnych

fondov v súčasnej dobe možno rozdeliť do štyroch

skupín:

● výskumné projekty na univerzitách a výskumných

ústavoch získali asi 26 % z celkovej výšky investícií

(približne 2,7 miliárd eur);

● infraštruktúra výskumu a inovácií, t. j. štátne

zariadenia, ako aj centrá transferu technológií

a inkubátory dostávajú viac ako 25 % z celkovej

výšky investícií, teda približne 2,8 miliárd eur;

● do transferu investícií a technológií a do vytvárania

sietí a partnerských vzťahov medzi podnikateľskými

a/alebo výskumnými centrami sa investuje asi 37 %

celkových prostriedkov (približne 3,6 miliárd eur);

● do vzdelávania výskumných pracovníkov sa

investujú 3 % (asi 350 miliónov eur). Tento typ

projektov podporuje Európsky sociálny fond (ESF).

V období rokov 2002 – 2006 EDRF podporil viac ako 180

inovačných akčných programov. Tie sa stali laboratóriami

nápadov pre znevýhodnené regióny v týchto

troch oblastiach: znalostné regionálne ekonomiky

a technologické inovácie; e-EuropeRegio: informačná

spoločnosť a regionálny rozvoj; regionálna identita

a udržateľný rozvoj.

Cieľom strategických pokynov Spoločenstva pre politiku

súdržnosti v období rokov 2007 – 2013 je podpora

vzdelávania a inovácií, ktoré prispievajú k hospodárskemu

rastu. Pokiaľ ide o zvyšovanie a skvalitňovanie investícií

do výskumu a technologického rozvoja, pokyny vytýčili

štyri investičné priority:

● upevňovanie spolupráce medzi podnikateľskými

subjektmi, podnikmi a štátnymi výskumnými/

vyššími vzdelávacími inštitúciami – podporovaním

vzniku regionálnych a transregionálnych zoskupení

vynikajúcej kvality;

● podpora výskumu a inovačných aktivít v malých

a stredných podnikoch a sprístupnenie služieb

výskumu, technologického rozvoja a inovácií

v štátnych výskumných inštitúciách pre malé

a stredné podniky;

● podpora regionálnych, cezhraničných

a medzištátnych iniciatív s cieľom posilniť

výskumnú spoluprácu a vytvárať nové kapacity

v prioritných oblastiach výskumnej politiky EÚ;

● podpora vytvárania nových kapacít VV ,

vrátane informačných a komunik ačných

technológií, výskumnej infraštruktúry a ľudského

kapitálu v oblastiach s významným rozvojovým

potenciálom.

Strategické pokyny Spoločenstva taktiež určujú štyri

priority na podporu inovácií a podnikania:

● efektívnejší a prístupnejší regionálny výskum,

technologický rozvoj, inovácie a vzdelávanie

pre firmy, najmä pre malé a stredné podniky – k

naplneniu tohto cieľa môžu prispieť nové centrá

vynikajúcej kvality, malé a stredné podniky

so špičkovou technológiou, ktoré sa spoja

s výskumnými a technologickými inštitúciami,

prípadne rozvoj a vznik regionálnych zoskupení

okolo veľkých spoločností;

● poskytovanie služieb podpory v podnikaní, čo

umožní najmä malým a stredným podnikom zvýšiť

konkurencieschopnosť a získať medzinárodný

dosah – využívať nové príležitosti na vnútornom

trhu Spoločenstva. Podnikateľské služby by sa mali

predovšetkým orientovať na využitie synergického

efektu (napríklad transfer technológií, vedecké

parky, centrá informačných a komunikačných

technológií, inkubátory a súvisiace služby,

spolupráca so zoskupeniami). Mala by sa častejšie

poskytovať podpora v tradičných oblastiach

manažmentu, marketingu, technickej podpory,

náboru pracovných síl a v ďalších profesionálnych

a komerčných službách;

● zabezpečenie úplného využitia eko-inovácií.

Ide o oblasť, v ktorej má Európa silnú tradíciu.

Zavedenie systémov environmentálneho

manažmentu poslúži na podporu eko-inovácií

a činnosti malých a stredných podnikov. Ak do tejto

oblasti investujeme teraz, v blízkej budúcnosti sa

posilní pozícia podnikateľských subjektov v EÚ

a iné regióny ocenia potrebu takýchto technológií.

Táto oblasť má priamu väzbu na rámcový program

konkurencieschopnosti a inovácií;

● podpora podnikania, pomoc pri vzniku a rozvoji

nových firiem, podpora spoločností typu „spin-

out” a „spin-off”, ktoré vznikajú pri výskumných

ústavoch a firmách, pričom sa využívajú rôzne

postupy (napríklad zvyšovanie informovanosti,

podpora prototypov, vzdelávanie a poskytovanie

materiálnej a technologickej podpory potenciálnym

podnikateľom).

Regionálna politika EÚ na podporu výskumu a inovácií V období rokov 2000 – 2006 sa zo štrukturálnych fondov vyčlenilo zhruba 10,5 miliárd eur na výskum, technologický rozvoj a inovácie. 97 % tejto podpory sa uskutočnilo prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund, ERDF). 70 % týchto investícií sa realizovalo v regiónoch Cieľa 1 (ktoré sú definované úrovňou HDP na obyvateľa menšou ako 75 % priemeru EÚ), zvyšné prostriedky sa preinvestovali v regiónoch, kde prebiehajú štrukturálne a ekonomické zmeny (Cieľ 2).

5

Regióny, ktorých sa týka cieľ „Zbližovania”

Výskum a technologický rozvoj, inovácie a podnikanie,

v r á t a n e u p e v ň o v a n i a k a p a c í t v ý s k u m n é h o

a technologického rozvoja a ich integrácie do európskej

výskumnej oblasti, a to vrátane infraštruktúry; pomoc

VV, najmä v malých a stredných podnikoch a pomoc

pri transfere technológií; posilnenie vzájomných väzieb

medzi malými a strednými podnikmi, inštitúciami

terciárneho vzdelávania, výskumnými ústavmi a centrami

výskumu a technológií; rozvoj podnikateľských sietí;

verejno-súkromné partnerstvá a zoskupenia; podpora

podnikateľských a technologických služieb, ktoré sa

poskytujú skupinám malých a stredných podnikov;

podpora financovania podnikania a inovácií v malých

a stredných podnikoch prostredníctvom nástrojov

finančného inžinieringu.

Regióny, ktorých sa týka cieľ „Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti”

Inovácie a znalostná ekonomika – podpora vzniku

a upevňovanie účinných systémov regionálnych inovácií,

ktoré zmierňujú technologické rozdiely a ktoré zohľadňujú

miestne potreby. Sú to najmä tieto oblasti:

● zvyšovanie regionálnych kapacít výskumu,

technologického rozvoja a inovácií, ktoré priamo

súvisia s cieľmi regionálneho ekonomického rozvoja

a podporujú kompetenčné centrá pre jednotlivé

odvetvia hospodárstva a špecifické technológie;

podpora výskumu a technologického rozvoja

v priemysle, podpora malých a stredných podnikov

a transferu technológií; rozvoj technologickej

prognostiky a medzinárodného porovnávania

politík na podporu inovácií; podpora spolupráce

medzi firmami a spoločných politík inovácie,

výskumu a technologického rozvoja;

● stimulácia inovácií a podnikania vo všetkých

odvetviach regionálnej a miestnej ekonomiky –

podpora uvádzaniu nových alebo zdokonalených

výrobkov, procesov a služieb na trh zo strany

malých a stredných podnikov ; podpora

podnikateľských sietí a zoskupení; zlepšiť prístup

malých a stredných podnikov k financovaniu;

podpora spolupráce medzi podnikateľskou

sférou a príslušnými terciárnymi vzdelávacími

a výskumnými inštitúciami; zjednodušenie prístupu

malých a stredných podnikov k službám podpory

v podnikaní a podpora integrácie čistejších

a inovačných technológií do malých a stredných

podnikov;

● podpora podnikania, najmä jednoduchším

ekonomickým využitím nových myšlienok

a podpora vzniku nových firiem zo strany

príslušných terciárnych vzdelávacích a výskumných

inštitúcií a existujúcich firiem;

● vytváranie nástrojov finančného inžinieringu

a inkubačných zariadení, ktoré napomáhajú

výskumu a kapacite technologického rozvoja

u malých a stredných podnikov a ktoré podporujú

podnikanie a vznik nových podnikateľských

subjektov, najmä malých a stredných podnikov

založených na vedomostiach.

V rámci cieľa „Európskej teritoriálnej spolupráce”

a cezhraničných, medzištátnych a medziregionálnych

programov môže ERDF podporiť vznik a rozvoj vedeckých

a technologických sietí a rozšíriť regionálne kapacity

VV a inovácií. Tento cieľ možno dosiahnuť viacerými

spôsobmi: vznikom sietí príslušných terciárnych

vzdelávacích a výskumných inštitúcií a malých a stredných

podnikov; vytvorením väzieb medzi zariadeniami

VV a medzinárodnými centrami vynikajúcej kvality

VV, s cieľom zlepšiť prístup k vedeckým poznatkom

a transferu technológií; spoluprácou inštitúcií pre transfer

technológií; rozvojom spoločných nástrojov finančného

inžinieringu zameraných na podporu VV v malých

a stredných podnikoch.

Okrem toho Európsky sociálny fond (ESF) môže

podporiť projekty, ktoré z vyšujú adaptabi l i tu

pracovníkov, podnikov a podnikateľov, a to napríklad

podporou celoživotného vzdelávania a zvýšením

investícií do ľudských zdrojov v podnikoch, najmä

v malých a st redných podnikoch, a t vorbou

a rozširovaním inovatívnych a produktívnejších foriem

organizácie práce. V rámci cieľa „Zbližovania” ESF môže

podporiť aj opatrenia na rozšírenie a zlepšenie investícií

do ľudského kapitálu, a to predovšetkým podporou

implementácie reforiem systémov vzdelávania

a školenia, vyššou účasťou na celoživotnom vzdelávaní

a výchove a rozvojom ľudského potenciálu vo výskume

a inováciách hlavne prostredníctvom postgraduálneho

štúdia a vzdelávaním výskumníkov.

Nová štruktúra politiky súdržnosti v období rokov 2007 – 2013Investície štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií majú rôznu výšku z dôvodu odlišných úrovní rozvoja jednotlivých regiónov. Pre obidve oblasti vzniklo nové nariadenie pre Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development Fund, ERDF), ktoré na obdobie rokov 2007 – 2013 určuje tieto opatrenia.

6

Politika súdržnosti sa bude orientovať na Stratégiu rastu

a zamestnanosti, ktorá je najväčším zdrojom investícií

EÚ. V období rokov 2007 – 2013 bude k dispozícii 308

miliárd eur na podporu programov regionálneho rastu

a na vytváranie nových a lepších pracovných miest. 82 %

z tejto čiastky bude vyčlenených na podporu regiónov

cieľa „Zbližovania” – v týchto regiónoch HDP na obyvateľa

predstavuje menej ako 75 % priemeru EÚ. Približne

15 % prostriedkov štrukturálnych fondov sa sústredí na

podporu inovácií, udržateľného rozvoja, lepšieho prístupu

a zvýšenia kvality vzdelávacích projektov v ostatných

regiónoch cieľa „Regionálnej konkurencieschopnosti

a zamestnanosti”. Zvyšné 2,4 % budú určené na

cezhraničnú, medzištátnu a medziregionálnu spoluprácu

v rámci cieľa „Európskej teritoriálnej spolupráce”. Očakáva

sa, že rast v najviac ovplyvnených regiónoch dosiahne

až 10 % a že výsledkom bude vznik viac ako 2,5 miliónov

nových pracovných miest.

Ako sa bude s týmito investíciami hospodáriť? Členské

štáty a regióny pripravili Národné strategické referenčné

rámce a národné a regionálne Operačné programy,

ktoré vychádzajú z pravidiel štrukturálnych fondov. Tie

vytyčujú spoločné zásady hospodárenia s prostriedkami

a zabezpečujú „Strategické pokyny Spoločenstva pre

súdržnosť”, ktoré sa sústreďujú na ciele programov rastu

a zamestnanosti EÚ. Regionálne operačné programy kladú

dôraz na stratégiu a oblasti intervencie, ktoré podporujú

regionálny rozvoj. Výber projektov na mieste uskutočňujú

národné a regionálne úrady, ktoré spolupracujú s orgánmi

Komisie na strategickom pokračovaní a na výbere,

kontrole a hodnotení hlavných projektov. Zúčastnené

strany sa dohodli na cieľovej výške výdajov v snahe

presadiť ciele programu rastu a zamestnanosti. V prípade

cieľa „Zbližovania” ide o cieľovú hodnotu 60 % a pre cieľ

„Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti”

ide o 75 % z celkového množstva financií, ktoré treba

„vyčleniť” na podporu výskumu a inovácií, informačnú

spoločnosť, udržateľný rozvoj, úsporu energie atď.

Vyčlenenie výdavkov zo štrukturálnych fondov: Podpora výskumu, inovácií a informačnej spoločnosti

Výskum a technologický rozvoj (VTR), inovácie a podnikanie

Aktivity VTR vo výskumných centrách

Infraštruktúra VTR (existujúci závod, prístrojové

vybavenie a vysokorýchlostné počítačové siete,

ktoré slúžia na prepojenie výskumných centier)

a kompetenčné centrá pre špecifické technológie

Transfer technológií a zdokonaľovanie sietí spolupráce

medzi malými a strednými podnikmi, ďalšími

podnikmi a univerzitami, organizácia pomaturitného

vzdelávania vo všetkých odboroch, regionálne úrady,

výskumné, vedecké a technologické centrá (vedecké

a technologické parky, technopolis atď.)

Podpora VTR, predovšetkým v malých a stredných

podnikoch (vrátane prístupu k službám VTR vo

výskumných centrách)

Rozšírené služby podpory firmám a skupinám firiem

Pomoc malým a stredným podnikom pri presadzovaní

ekologických výrobkov a výrobných procesov

(zavádzanie efektívnych systémov environmentálneho

manažmentu, zavádzanie a používanie technológií na

prevenciu znečisťovania, integrácia čistých technológií

do výroby vo firmách)

Investície do firiem, ktoré sú priamo spojené

s výskumom a inováciami (inovatívne technológie,

zriaďovanie nových firiem pri univerzitách,

existujúcich centrách VTR a firmách atď.)

Iné investície do firiem

Iné opatrenia na stimuláciu výskumu, inovácií

a podnikania v malých a stredných podnikoch

Informačná spoločnosť

Telefónna infraštruktúra (vrátane širokopásmových

sietí*)

Informačné a komunikačné technológie (prístup,

bezpečnosť, súčinnosť, prevencia rizík, výskum,

inovácie, elektronický obsah atď.)

Informačné a komunikačné technológie (TEN-ICT)

Služby a aplikačné programy pre verejnosť

(elektronické zdravotníctvo, elektronická štátna

správa, vzdelávanie, sociálne začlenenie atď.)

Služby a aplikácie pre malé a stredné podniky

(elektronické obchodovanie, vzdelávanie a školenie,

tvorba sietí atď.)

Ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu malých

a stredných podnikov k informačným a komunikačným

technológiám a na ich účinné využívanie

Výňatok zo zoznamu cielených výdavkov; zdroj: návrh Všeobecného

nariadenia, Príloha IV; *vzťahuje sa len na cieľ „Zbližovania”

Štrukturálne fondy v období rokov 2007 – 2013: 308 miliárd eur na rast a zamestnanosť

7

EÚ-25: Zbližovanie, regionálna konkurencieschopnosť a regióny podľa zamestnanosti, 2007 – 2013

Regióny zbližovania

Regióny s plánovaným ukončením pomoci

Regióny s plánovaným začatím pomoci

Regióny konkurencieschopnosti a zamestnanosti

Podľa údajov Eurostatu o HDP na obyvateľa, ktoré boli k dispozícii v apríli 2005 a podľa Dohody o finančných perspektívach z decembra 2005 © Združenie EuroGeographics pre administratívne hranice

8

Súčasný rámcový program sa realizuje do konca roku 2006

s rozpočtom vo výške 20 miliárd eur na obdobie rokov 2003

– 2006. V období 2007 – 2013 program bude mať k dispozícii

rozpočet asi 54 miliárd eur a prvýkrát sa zosynchronizuje

7. rámcový program výskumu (FP7) s finančnými

perspektívami EÚ v uvedenom období. FP7 bude obsahovať

štyri programy zamerané na tieto špecifické ciele:

● spolupráca: podpora vzájomnej spolupráce

univerzít , priemyslu, výskumných centier

a štátnych úradov, s cieľom získať vedúce postavenie

v kľúčových vedeckých a technologických

odvetviach;

● nápady: vznikne Európska rada pre výskum, ktorá

bude financovať základný alebo nový výskum, a tak

stimulovať kreativitu a dokonalosť jednotlivých

tímov na európskej úrovni;

● ľudia: vzdelávanie, mobilita a profesionálny rozvoj

pomocou posilnenej ,Iniciatívy Marie Curie’ s cieľom

rozvíjať a posilňovať ľudské zdroje v európskom

výskume;

● kapacity: kapacitu výskumu a inovácií treba

podporiť v celej Európe prostredníctvom

koordinácie a rozvoja regionálnych výskumných

infraštruktúr, podporou regionálnych výskumných

zoskupení a malých a stredných podnikov,

užším vzťahom vedy a spoločnosti a rozvojom

medzinárodnej spolupráce.

Súčinnosť so zásahmi regionálnej politiky EÚ sa bude

realizovať najmä v rámci programu „Kapacity” a jeho

opatrení „Výskumné infraštruktúry”, „Výskum v prospech

malých a stredných podnikov”, „Regióny pre znalosti”

a „Výskumný potenciál regiónov zbližovania”. Cieľom

FP7 v rámci výskumnej infraštruktúry je optimalizácia

a rozvoj špičkových európskych výskumných infraštruktúr

a napomáhanie vzniku nových výskumných infraštruktúr

celoeurópskeho významu. Vo vzťahu k malým a stredným

podnikom FP7 navrhuje posilniť inovačné kapacity malých

a stredných podnikov a podporiť ich prínos k vývoju

výrobkov a trhov založených na nových technológiách,

a to pomocou externého výskumu, vlastného výskumu,

rozširovaním vlastných sietí, dokonalejším využívaním

výsledkov výskumu a získavaním technologického know-

how. V rámci opatrenia „Regióny pre vzdelávanie” navrhuje

FP7 posilniť výskumný potenciál európskych regiónov,

najmä celoeurópskou podporou rozvoja regionálnych

„výskumných zoskupení”, ktoré združujú univerzity,

výskumné centrá, podniky a regionálne úrady. Pokiaľ ide

o opatrenie „Výskumný potenciál regiónov zbližovania”

FP7 navrhuje stimulovať realizáciu celkového výskumného

potenciálu rozšírenej Únie sprístupnením a rozvojom

výskumného potenciálu v regiónoch zbližovania EÚ.

Ďalej navrhuje posilňovať kapacity výskumníkov, ktorí

sa tak budú môcť úspešne zapojiť do výskumu na úrovni

EÚ. Tieto opatrenia určia potreby a možnosti posilňovania

výskumných kapacít nových i existujúcich centier

vynikajúcej kvality v regiónoch zbližovania. Štrukturálne

fondy potom môžu takéto potreby a možnosti naplniť.

Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku Európskej

komisie a Európska investičná banka (EIB) nedávno

začali realizovať dve nové iniciatívy pre obdobie rokov

2007 – 2013 pod názvom jaspers a jeremie. Obe si kladú

za cieľ pomáhať prijímateľským krajinám pri využívaní

podpory štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Iniciatíva JASPERS (The Joint Assistance for Preparing

Projects in European Regions – Spoločná podpora pri

príprave projektov v európskych regiónoch) je nástrojom

technickej pomoci, ktorý bude členským krajinám

a regiónom pomáhať pri príprave špičkových projektov

financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho

fondu. JASPERS bude tvoriť tím 50 odborníkov, ktorí

budú podliehať ústrediu EIB v Luxemburgu. Medzi

najdôležitejšie oblasti pomoci v iniciatíve JASPERS budú

patriť dopravná a energetická infraštruktúra, vrátane

transeurópskych sietí, úspory energie a obnoviteľných

zdrojov energie, a predovšetkým analýza partnerstva

štátnej a súkromnej sféry v týchto oblastiach.

2007 – 2013: Rozšírená súčinnosť s ďalšími politikami, nástrojmi a inštitúciami EÚ V období rokov 2007 – 2013 bude jedným z cieľov EÚ dosiahnuť súčinnosť medzi podporou výskumu a inovácií v regionálnej politike EÚ a ďalšími nástrojmi a inštitúciami EÚ. Predovšetkým ide o prepojenie 7. rámcového programu výskumu, iniciatívami Európskej investičnej banky v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre regionálnu politiku, Rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a s politikou štátnej pomoci a hospodárskej súťaže v rámci EÚ.

Centrum technického výskumu a vývoja v Steyre, Rakúsko

9

Iniciatíva JEREMIE (The Joint European Resources for

Micro to Medium Enterprises – Spoločné európske zdroje

pre malé až stredné podniky) bude malým a stredným

podnikom pomáhať k prístupu k financovaniu. Členské

krajiny a regióny dostanú možnosť riešiť manažment

finančného inžinieringu formou outsourcingu, podobne

ako aj programy financovania malých a stredných podnikov

z Európskeho investičného fondu (EIF). Iniciatíva ponúkne

produkty v oblasti financovania majetku podnikov,

rizikového kapitálu, záruk, pôžičiek a technickej pomoci.

Takéto revolvingové finančné produkty namiesto podpôr

znásobia účinok fondov EÚ. EIF bude spoločne so štátnymi

a regionálnymi úradmi vytvárať individuálne schémy

prispôsobené začínajúcim ekologickým podnikom

i stredným podnikom v tradičnejších sektoroch.

V kontexte 7. rámcového programu výskumu EIB spoločne

s Európskou komisiou pripravuje aj nové spôsoby účinnejšej

podpory zo zdrojov EÚ v kombinácii s úvermi EIB. Za týmto

účelom sa pripravuje Finančný nástroj na zdieľanie rizík

(Risk-Sharing Finance Facility, RSFF). V rámci RSFF bude

banka využívať finančné podporné zdroje Spoločenstva

i vlastné prostriedky na pokrytie časti rizík u niektorých

rizikovejších projektov. Okrem toho bude EIB v spolupráci

s Európskou komisiou realizovať dohody o financovaní

technologických sietí a schém na európskej úrovni (využitie

a aplikácia informačných a komunikačných technológií)

a bude spolupracovať pri podpore a financovaní európskych

audiovizuálnych projektov.

Základným princípom Rámcového programu pre

konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and

Innovation Framework Programme, CIP) je jasná orientácia

európskej politickej agendy na konkurencieschopnosť a

zvýšenie príťažlivosti Európy pre investície podporou

podnikateľských iniciatív a vznikom produktívneho

prostredia pre vznik a vývoj inovačných kapacít. Na základe

odporúčaní jarného zasadania Európskej rady z roku 2003

Európska komisia navrhla rozpočet vo výške 3,62 miliárd

eur a stanovila rámcový program ako hlavnú právnu

základňu, ktorá bude združovať všetky podujatia Komisie

v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti. Program

sa stane komplexným rámcom pre všetky opatrenia

Spoločenstva v podnikateľskom sektore, v oblasti malých

a stredných podnikov, rozvoja a využívania informačných,

komunikačných, ekologických technológií a inteligentnej

energie.

Navrhovaný rámcový program je usporiadaný do troch

hlavných činností:

● podnikateľský a inovačný program, ktorý sa

sústreďuje predovšetkým na malé a stredné

podniky;

● program podpor y politiky informačných

a komunikačných technológií (IKT), ktorý slúži na

podporu zavádzania IKT v podnikoch, úradoch

a štátnych službách;

● Európsky program inteligentnej energie.

Podnikateľský a inovačný program bude čiastočne riadiť

EIF preto, aby malé a stredné podniky, ktoré potrebujú

zdroje financovania vo výške 200 000 až 2,5 milióna eur,

získali prístup k zdrojom súkromného kapitálu.

V období rokov 2007 – 2013 sa uskutoční revízia Politiky

hospodárskej súťaže a štátnej pomoci EÚ, s cieľom

zabezpečiť účinnú konkurencieschopnosť na jednotnom

trhu a posilniť konkurencieschopnosť Európy na svetových

trhoch. Rámcový program výskumu, vývoja a inovácií sa

po prvý raz bude usilovať o vyriešenie zlyhaní trhu, ktoré

bránia uskutočneniu inovácií.

Rámcový program vytýči pravidlá v týchto oblastiach:

● stimulácia firiem k väčšej cezhraničnej spolupráci,

aby tak vznikla reálna oblasť európskeho výskumu;

● podpora par tnerských vzťahov štátnej

a podnikateľskej sféry, aby sa nové znalosti ľahšie

prenášali do nových výrobkov a služieb;

● poskytovanie väčšej právnej istoty neziskovým

výskumným subjektom. Pri financovaní týchto

organizácií nie je vždy jasný rozsah finančných

prostriedkov zo štátnej pomoci. Nové pravidlá by

v tomto ohľade mali byť jasnejšie a mali by umožniť

prosperitu zmluvného i neziskového výskumu za

rovnakých podmienok.

Nové pravidlá štátnej podpory umožnia členským krajinám

napríklad podporovať vybrané začínajúce inovatívne

podniky a pomôcť im s nedostatkom financií, ktorému

čelia v prvých rokoch svojho podnikania. Malé a stredné

podniky tak budú môcť nakupovať služby od inovačných

sprostredkovateľov a podporovať inovatívne zoskupenia.

VPREDU: príprava využitia laserovej technológie pri čistení historických fasád, Grécko

10

Baskicko má značne diverzifikovaný priemysel

a akademické i odborné vzdelávanie dosahuje vysokú

úroveň. V oblasti investícií do VV patrí medzi popredné

regióny v Španielsku. V roku 1997 baskická vláda

zriadila Baskickú vedeckú, technologickú a inovačnú

sieť (SARETEK) za účelom vyťažiť maximum z tohto

potenciálu. Cieľom projektu bolo uspokojiť dopyt trhu

a zároveň garantovať miestnu dostupnosť špičkových

komplexných technológií založených na špecializácií

a úzkej spolupráci medzi partnermi. ERDF sa podieľal na

financovaní investícií do infraštruktúry, ako aj pilotných

projektov.

Na projekte sa podieľajú mnohí účastníci: asi 30

technologických centier, univerzitné výskumné

subjekty (štyri baskické univerzity – Navarre, Deusto,

Mondragón a San Sebastian), odvetvové výskumné

centrá, podnikateľské inovačné a vývojové centrá,

homologizačné a skúšobné subjekty, vedecké organizácie

v štátnom, súkromnom a zmiešanom vlastníctve.

V súčasnosti sa na projekte podieľa viac ako 75 účastníkov,

ktorí sa spájajú do zoskupení podľa špecifických odvetví.

Jadro siete tvorí dvanásť technologických centier, ktoré

riadia jednotlivé činnosti – Ceit, Inasmet, Ikerlan, Gaiker,

Labein, Robotiker, Tekniker, Leia, ESI, Fatronik, Cidetek

a VICOMtek.

V rámci siete sa uskutočnilo mnoho rôznych a často

zložitých podujatí. Cieľom investícií je rozvoj komplexnej

regionálnej infraštruktúry VV, teda výstavby, renovácie,

modernizácie a vybavenia. Všeobecné výskumné projekty

vznikajú na základe požiadaviek a špecializovaných

programov jednotlivých technologických centier. Ich

cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť regionálnych

účastníkov. Uskutočňujú sa aj medzinárodné projekty,

ktoré účastníkom pomáhajú využívať príležitosti na

európskych a svetových trhoch. Infraštruktúra a služby

siete umožnili vznik mnohých projektov.

Jedným z príkladov je družstvo Ikerlan, ktoré v spolupráci

s Lawrence Berkeley Laboratory z Kalifornie vytvorilo

modulárny palivový článok na výrobu elektriny i tepla,

s hlavným využitím v domácnostiach. Za zmienku stojí

i projekt nadácie Inasmet, ktorá vo svojom závode továrni

vykonáva overovacie skúšky nového výrobného procesu

titánovej zložky v špeciálnych zliatinách – táto zložka

vychádza z výsledkov európskeho vesmírneho programu

a prejavila o ňu záujem aj automobilová spoločnosť

Ferrari. Centrum vizuálnej interakcie a komunikačných

technológií (VICOMtech) zasa spolupracuje s európskymi

a juhokórejskými výskumnými centrami na projekte

„inteligentných výrobných systémov”, ktorý by mal zaručiť

bezpečnosť dát v priebehu výrobného procesu.

Projekt: Prínos infraštruktúr pre baskické centrum technologických sietí

Program: Cieľ 2 (2000 – 2006)

Celkové náklady: 76 830 898 EUR

Príspevok EÚ: 38 415 449 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Iñaki Beristain

Riaditeľ pre ekonomiku a plánovanie

Baskická vláda

Calle Donostia – San Sebastian 1

E-01001 Vitoria-Gasteiz

Tel. +34 945 01 90 62 / Fax +34 945 01 90 62

i-beristain@ej-gv.es

http://www.saretek.net/pub/index.htm

Infraštruktúry vynikajúcej kvalityVytvorenie komplexnej a špičkovej technologickej infraštruktúry v celom regióne je výrazom dynamiky Baskicka v rôznych podobách. V regióne vzniká rozsiahla sieť, ktorá zasahuje do viacerých odvetví.

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

Nová výskumná infraštruktúra v Baskicku, Vitoria-Gasteiz

11

V roku 1973 bolo Írsko najchudobnejšou členskou

krajinou Európskeho spoločenstva. Dnes patrí

k najprosperujúcejším členom – HDP na obyvateľa v Írsku

v roku 2002 dosahoval 132,7 % priemeru EÚ-25. K tomuto

pozoruhodnému výsledku prispelo i efektívne využitie

štrukturálnych fondov. Rozvoj vyspelých technológií mal

kľúčovú úlohu pri modernizácii krajiny a jej vymaňovaní

sa z geografickej izolácie.

Začiatkom 90-tych rokov írska vláda iniciovala programy

pokročilých technológií (Programmes in Advanced

Technologies, PAT) v spolupráci s agentúrou Enterprise

Ireland (štátna agentúra pre miestne iniciatívy),

priemyselným sektorom a univerzitami. Cieľom

bolo vytvoriť vedomostnú základňu technológií so

strategickým významom. Od svojho vzniku programy PAT

realizovali viacero činností v rámci centier pri univerzitách,

ktoré založila a vlastní agentúra Enterprise Ireland. Centrá

pomáhajú írskemu priemyslu využívať akademické

skúsenosti prostredníctvom transferov technológií

a odvetvových sietí, pomáhajú priemyselníkom pri

vyhľadávaní kontraktov a pri vývoji produktov, radia

im pri tvorbe a realizácii servisných dohôd a financujú

aplikovaný výskum.

Projekt vznikol v roku 1999 a na jeho spolufinancovaní sa

v súčasnosti podieľa ERDF. Cieľom projektu je riadiť ďalší

vývoj PAT s tým, že sa posilní ich vplyv na priemysel a ich

prínos k Lisabonskej stratégii. Ekonomický úspech v Írsku

spôsobil, že nové technológie s vysokým potenciálom

vznikajú aj mimo programov PAT. V dôsledku tejto situácie

tak centrá len ťažko získavali výskumných pracovníkov,

ktorí dostali vyššie finančné ohodnotenie v súkromnom

sektore a mohli tiež pracovať na výskumných úlohách

„v reálnom čase”. Progra-

my PAT preto nedokázali

včas integrovať novovzni-

kajúce technológie. Nový

prístup spočíva v tom,

že za fungovanie centier

zodpovedajú univerzity

a agentúra Enterprise Ire-

land podporuje progra-

my PAT na základe dohôd

s jednotlivými centrami

o poskytovaní špecific-

kých služieb, ako je vzdelávanie, organizácia seminárov,

služby VV alebo podávanie prihlášok s cieľom získať finan-

covanie výskumných projektov. Vzniknú tiež „technologic-

ké platformy”, ktoré budú podporovať dokonalejšiu väzbu

financovania na potreby priemyslu, ktorého význam v apli-

kovanom výskume vzrastá. V súčasnosti začínajú fungovať

tri takéto platformy v oblasti biotechnológií, informačných

a priemyselných technológií. Vďaka projektu sa zvýšila flexi-

bilita a kvalita PAT, čím sa naplnil zámer vlády zlepšiť komerč-

né výsledky štátnych investícií.

Nový technologický impulz pre „keltského draka”Hoci je Írsko ostrovom, dnes je centrom intenzívneho rozvoja a vyspelých technológií. Zásluhu na tom majú určite aj štátne programy financované EÚ, ktoré teraz dostali nový impulz s cieľom lepšie sa prispôsobiť potrebám priemyslu krajiny.

Projekt: Programy pokročilých technológií (PAT)

Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)

Celkové náklady: 232 000 000 EUR

Príspevok EÚ: 76 000 000 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Michael Leahy

Enterprise Ireland

Glasnevin, Dublin 9

Írsko

Tel. +353 1 808 2662 / Fax +353 1 808 2662

michael.leahy@enterprise-ireland.com

http://www.enterprise-ireland.com/

Prvý projekt na svete, ktorý v spolupráci s írskym supermarketom používa DNA na identifikáciu zvieraťa, z ktorého pochádza mäso

Štítok, ktorý obsahuje podrobnosti o DNA a umožňuje tak identifikovať zdroj pôvodu

12

Flexmed Digital, nová spoločnosť pre digitálnu tlač, sa

rozhodla podnikať v Sunne – v obci so 14 000 obyvateľmi,

ktorá sa nachádza v okrese Värmland v blízkosti nórskych

hraníc, 400 km od Štokholmu a ďaleko od iných centier

rozhodovania. Firma začínala s dvoma zamestnancami

a investovala do kúpy nového stroja. Sídlo firmy sa

nachádza na atraktívnom mieste Ideum, v budove z dreva

a skla medzi brezami na brehoch rieky Fryken. Okrem

toho Ideum je súčasťou Broby Grafiska, medzinárodne

uznávanej školy, ktorá sa špecializuje na tlač, návrh obalov

a technológie multimediálnej grafiky. Vzdelávanie na

Broby Grafiska sa uskutočňuje v spolupráci s „Packaging

Arena”, skupinou firiem, ktoré podnikajú v tradičných

priemyselných odvetviach regiónu (papierenský

a grafický priemysel). Skupina spolupracuje aj s ďalšími

partnermi, ako sú mestský úrad, univerzita v Karlstade

a Švédsky inštitút flexografie. „Rozhodujúcim faktorom

pre nás bola blízkosť vzdelávacích centier”, zdôrazňuje Eva

Lovén zo spoločnosti Flexmed Digital.

Z tohto pohľadu je Ideum

nielen fyzická budova, ale

aj koncept. Ideum vznik-

la v rokoch 2001 – 2002

s podporou ERDF a spája v

sebe funkčnosť, štýl a atmo-

sféru špičkovej technoló-

gie. Budova ponúka 25 in-

kubátorových jednotiek pre

firmy, zasadacie miestnosti,

posluchárne a laboratóriá.

Nachádza sa tu aj obrovská

vzorkovňa, kde sa vyrábajú

prototypy obalov pre veľké

priemyselné podniky v re-

gióne. Hoci nie všetky malé

a stredné podniky majú

priame prepojenie s oba-

lovým priemyslom, Ideum

postupne uskutočňuje svoj cieľ stať sa expertným cen-

trom tohto rozvíjajúceho sa odvetvia, prostredím, ktoré

podporuje inovácie a jadrom podnikateľského zoskupe-

nia. „Myšlienka Ideum nám poskytla výrazný impulz pre náš

rozvoj. Vidíme, aká je príťažlivá pre podnikateľov, ktorí chcú

dosiahnuť popredné postavenie v obalovom priemysle”, po-

znamenáva Anna Bloomquist, ktorá rokuje s uchádzačmi

z radov podnikateľov.

Na začiatku obec Sunne ponúkala iba obmedzenú

priemyselnú základňu, spomienky na bývalú slávu,

neuskutočňoval sa tu žiadny výskum, ani vývoj. Zmeny

začali v roku 1992, keď skupina Tetra Pak v obci postavila

tlačiareň. Obec sa chopila príležitosti a rozhodla, že

firma Tetra Pak musí dokázať využiť miestne skúsenosti

a poznatky a miestna škola sa začala špecializovať na

tlač a dizajn. V roku 1999 sa škola rozdelila na dve časti

a Broby Grafiska sa vyčlenila ako samostatný subjekt.

Dnes je Ideum už príliš malé a plánuje sa jeho rozšírenie.

Počet pracovných miest v tlačiarenskom priemysle

v Sunne stúpol zo 125 v roku 1992 na 600 v roku 2003

a na 800 v roku 2005. V súčasnosti Sunne dosiahla 22.

miesto v rebríčku 296 švédskych obcí s „podnikateľsky

priateľskou klímou”.

Projekt: Expertné centrum VV, vzdelania a podnikania

Program: Cieľ 2, 2000 – 2006 (rok 2001)

Celkové náklady: 4 400 000 EUR

Príspevok EÚ: 2 100 000 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Per Branzén

Riaditeľ projektu

Broby Grafiska Utbildning 37

S-686 80 Sunne

Tel. +46 565 17900 / Fax +46 565 17901

per.branzen@brobygrafiska.se

http://www.brobygrafiska.sunne.se

Navrhni mi obalPo príchode spoločnosti Tetra Pak v roku 1992 obec Sunne využila príležitosť a vybudovala odborné centrum pre tvorbu grafických návrhov a obalový priemysel. Centrum vzniklo na tamojšej škole v spolupráci s miestnymi podnikateľmi a akademickým sektorom. Výsledkom bol výrazný prínos pre miestnu ekonomiku a pracovný trh.

Centrum pre VV, vzdelávanie a rozvoj podnikania, ktoré používa flexografiu - techniku potlače obalov

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

13

Impulz na realizáciu projektu prišiel koncom 90-tych

rokov, keď v regióne vznikol univerzitný kampus ULB

(Slobodná univerzita v Bruseli). V areáli Charleroi Aéropôle

vznikol Inštitút biológie a molekulárnej medicíny

(Institute of Biology and Molecular Medicine, IBMM),

ktorý sa orientuje na výskum v oblasti prírodných vied.

Inštitút je jadrom projektu ULB Charleroi Biopole a do

jeho rozbehu investoval prostriedky aj fond ERDF. Cieľom

bolo vybudovať technologické a ekonomické centrum

v rámci spolupráce štátu, nemocnice, priemyselných

a finančných partnerov. Formou ad hoc sa tu uskutočňujú

výskumné programy na získanie základných znalostí

o komerčných aplikáciách biotechnológií, najmä v oblasti

diagnostiky, farmácie a klinického výskumu.

V súčasnosti pracuje v IBMM asi 250 výskumných

pracovníkov a od roku 1999 sem prichádzali elitní

vedci z ULB. Sen sa rýchlo premenil na skutočnosť, keď

v blízkosti projektu Biopole vznikli prvé biotechnologické

firmy, napríklad Euroscreen alebo Henogen. V roku

2001 ERDF poskytol ďalšie prostriedky na nákup

nového vybavenia a okrem materiálových investícií do

výskumných projektov umožnil zrealizovať BioVallée

– chýbajúci článok v rámci inovačného procesu. 40

výskumníkov z tohto centra VV pracuje iba na overovaní

výsledkov výskumu a ich prenose do podnikateľských

inovácií na báze odskúšaných a overených technológií.

Platí to predovšetkým pre farmakogenomiku (štúdium

vplyvu genetického profilu na účinnosť liečív) a genetické

inžinierstvo. Projekt BioVallée tak prispel k vzniku firiem

typu spin-off, ako napríklad DNA Vision, ktoré sa venujú

genetickým analýzam.

Biotechnológie okrem zdravotníctva zásadne menia aj

iné oblasti činnosti, ako je ochrana životného prostre-

dia, kozmetika a sektor maloobchodu. Tak vznikli testy

na identifikáciu prítomnosti bravčového mäsa v mletom

mäse, ktoré sa predávalo ako „čisté hovädzie”, alebo testy

na určenie pôvodu

lososa. Tieto tech-

nológie, ktoré vy-

vinuli v špičkových

vedeckých labora-

tóriách, sa len teraz

začínajú uvádzať do

praxe. V regióne, kde

HDP na obyvateľa

dosahuje výšku iba

74,9 % priemeru EÚ-15 v roku 2002 a s mimo-

r i a d n e v ys o k o u n e z a m e s t n a n o s ťo u m l á d e že

(38,4 % v roku 2003) by ekonomické oživenie malo po-

môcť preniesť nové ve-

domosti do zvyšovania

počtu pracovných miest.

To je naliehavá výzva pre

Charleroi Bio pole s 500

stálymi zamestnancami,

ku ktorým sa pripoja ďal-

ší pracovníci na terajších

projektoch.

Projekt Biopole slúži na revitalizáciu regiónu Cieľom projektu Biopole je revitalizácia belgického regiónu Hainaut v prepojení znalostnej ekonomiky a prírodných vied. Projekt sa realizuje v Charleroi a dokazuje, ako možno preniesť inováciu z prostredia univerzity priamo do podniku.

Projekt: ULB Charleroi Biopole

Program: Cieľ 1 Hainaut 1994 – 1999 a Cieľ 1 Hainaut „prechodná podpora” 2000 – 2006

Celkové náklady: 22 310 417 EUR (1994 – 1999) a 16 822 372 EUR (2000 – 2006)

Príspevok EÚ: 11 155 209 EUR (1994 – 1999) a 8 411 186 EUR (2000 – 2006)

Európsky fond regionálneho rozvoja(ERDF)

Kontakty

Catherine Mathot

Valónsky región, Riaditeľstvo európskych programov

Tel. +32 (0) 81 33 39 39 / Fax +32 (0) 81 33 37 44

c.mathot@mrw.wallonie.be

Charles Bricman

BioVallée ASBL

Tel. +32 (0)71 37 85 00

charles.bricman@biovallee.be

http://www.ulb.ac.be/ibmm/home.html

Minerve, centrum výskumu biotechnológie, Slobodná univerzita v Bruseli, pobočka Charleroi

Výskum v Centre Minerva

14

Samsø je ostrov, ktorý má 4000 obyvateľov a nachádza

sa na juh od mesta Århus. Celú svoju spotrebu elektrickej

a tepelnej energie plánuje pokryť z obnoviteľných

zdrojov (OZ). V blízkosti sa nachádza morská veterná

elektráreň, ktorá môže pomôcť pri preprave energie.

V roku 1997 vznikol „Energetický plán OZ” a ukázal

riešenia tejto náročnej úlohy, čo však predpokladá účasť

obyvateľov. Po zvážení týchto skutočností, skupina

obyvateľov v roku 1997 založila Energetické a ekologické

združenie mesta Samsø, ktoré informovalo obyvateľov

ostrova o pripravovanom projekte. V roku 1998 vznikla

Energetická spoločnosť mesta Samsø na koordináciu

tohto plánu, z iniciatívy združenia obyvateľov, miestneho

zastupiteľstva, združenia farmárov a obchodnej komory.

V roku 2002 účastníci rozhodli o založení Energetickej

akadémie mesta Samsø, ktorej úlohou je využiť získané

know-how pri vytváraní pracovných miest a ktorá láka na

ostrov dánskych a európskych výskumníkov z oblasti OZ.

Obec zároveň prijala rozvojovú stratégiu, kde obnoviteľné

zdroje energií tvoria najdôležitejšie aktíva ostrova.

Aj pred otvorením Akadémie ostrov Samsø každoročne

lákal tisíce odborníkov – ekológov, študentov a ekoturistov,

ktorí ostrovu prinášali významné zdroje. Okrem súboru

nástrojov na rozvoj OZ bude Akadémia na základe

konkrétnych skúseností z rôznych miestnych projektov

ponúkať kurzy

a semináre na

tému prechodu

k OZ. Účastníci

vytvoria písom-

né materiály na

zák lade svojej

znalosti situácie

a politiky OZ vo

svoj ich regió -

noch. Tak bude

možné vytýčiť

akčný plán pre

jednot l ivé re -

gióny, čo bude

prvý krok sme-

rom k získavaniu

100 % energie

z obnoviteľných

zdrojov. Tento

plán sa bude ďa-

lej rozvíjať pomo-

cou online siete, kde všetci účastníci budú dostávať otáz-

ky, informácie a správy o súvisiacich projektoch.

Prestavba budov Akadémie sa uskutočnila s pomocou

ERDF a samy osebe sú príkladom ekologickej architektúry.

Budovy sa nachádzajú na trávnatých plochách bývalých

pobrežných močiarov a sú postavené na pilieroch, aby

tak rešpektovali miestny biotop. Architektonický návrh

počíta s využitím prírodných materiálov, ktoré regulujú

vlhkosť a teplo. V budovách je minimálna spotreba vody,

ako zdroj tepla a elektriny sa používajú solárne panely

(a tiež zdroje veternej energie), energeticky úsporné

technológie, odpady sa triedia do ôsmich kategórií atď.

Veľká otvorená vnútorná plocha návštevníkom poskytuje

viacero zariadení, ako sú otvorené kancelárie, výstavné

priestory, posluchárne, študovne a knižnica.

Projekt: Energetická akadémia Samsø

Program: Cieľ 2 (2000 – 2006)

Obdobie: Január 2005 - December 2006

Celkové náklady: 1 648 647 EUR

Príspevok EÚ: 405 405 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Søren Hermansen

Manažér / Konzultant v oblasti energie

Museumsvej 1

DK-8305 Samsø

Tel. +45 86 59 23 22 / Fax +45 86 59 23 11

semk@veo.dk

Ostrov otvorený vetru, slnku a novým myšlienkam100 % energie z obnoviteľných zdrojov! Ostrov Samsø chce naplniť túto výzvu a poskytnúť tak konkrétny príklad zníženia emisií CO

2 rozsiahlym využitím veternej a slnečnej energie, čo umožní ďalším európskym

regiónom, aby tiež ťažili z týchto úspechov. Do projektu sa zapojilo celé Spoločenstvo so svojou kolektívnou ,energiou’.

Nørreskijte: Veterný mlyn na pevnine

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

15

Merseyside je stará, upadajúca prístavná štvrť, ktorá zápasí

s mnohými problémami. Tunajšia miera nezamestnanosti

patrí k najvyšším v krajine (6,5 % v roku 2003, z toho

37,3 % tvoria dlhodobo nezamestnaní). Hlavnou prioritou

regiónu je podpora inovatívnych firiem v rozvíjajúcich

sa odvetviach. Fond ERDF a agentúra NWDA (Agentúra

regionálneho rozvoja severozápadného územia)

spolufinancujú DigitalINC, popredný podnikateľský

inkubátor vo Veľkej Británii pre digitálny priemysel

a jeden z hlavných prvkov projektu „Digitálnej akadémie”,

ktorý sa orientuje na inovácie digitálneho obsahu

vzdelávania, informačnú spoločnosť, pomoc malým

a stredným podnikom a na výskum. Digitálnu akadémiu

riadi centrum ICDC (Medzinárodné centrum pre digitálny

obsah), ktoré je súčasťou Univerzity Johna Mooresa

v centre Liverpoolu.

ICDC považuje podnikateľské inkubátory za najlepší spôsob

ako vytvoriť životaschopné firmy, ktorým poskytne nielen

pracovný priestor, ale aj možnosť ďalšieho rastu vo forme

účinných služieb a vybavenia na každom stupni: pri príprave,

začiatku činnosti a v prvých fázach vývoja. Inkubácia

trvá 3 roky, po prvých troch mesiacoch sa hodnotí reálne

fungovanie podnikateľského projektu a pri jeho realizácii

pomáha tútor. DigitalINC sídli v špeciálne navrhnutej budove,

kde pracuje tím špecialistov z rôznych oblastí, ako sú príprava

podnikateľského plánu, marketing, administratíva, finančné

krytie a sprostredkovanie. Firmy majú podobnú orientáciu

a zaoberajú sa podobnými aktivitami. Pracujú na spoločných

projektoch, ktoré im prinášajú vzájomný prospech, čo

ďalej podporuje atmosféru spolupráce. DigitalINC vznikol

v apríli 2002 a vyvinul asi 20 firiem. Niektoré z nich vyhrali

prestížne ocenenia v rôznych odvetviach, od grafického

dizajnu cez dištančné vzdelávanie, až po animácie

a elektronické hry, konzultácie v oblasti marketingu alebo

bezpečnostné systémy. Príkladom môžu byť spoločnosti

Eek Films (digitálne animácie), Abacor Ltd (elektronické

systémy v ýplat y

miezd) Taecanet

(online vyučova-

nie), Splinter (di-

z a j n f i r e m n ý c h

značiek, multimé-

diá lne produkt y

pre vzdelávanie

a sociálnu oblasť),

Neat 3D (3D vizua-

lizácie) atď.

„Naším cieľom” , vysvetľuje Peter Leather, jeden

z manažérov ICDC „je premeniť Liverpool na digitálne

centrum severozápadného Anglicka. Vďaka začleneniu

do ICDC v rámci Univerzity Johna Mooresa DigitalIDC

získal dôveryhodnosť a stabilné postavenie. Otvára dvere

aj firmám, ktoré by si inak ťažko hľadali uplatnenie. Naše

začínajúce podniky prichádzajú s inovatívnymi nápadmi

a dobrá povesť univerzity im pomáha, keď ponúkajú svoje

nápady veľkým korporáciám, ako je BNFL (British Nuclear

Fuels – palivá pre jadrové elektrárne)”.

Malé a stredné podniky digitálneho veku na akademickej pôdeV centre Liverpoolu vznikol podnikateľský inkubátor na akademickej pôde, ktorý pomáha novým, začínajúcim podnikom uskutočniť inovatívne nápady v oblasti digitálneho priemyslu. Podniky zároveň využívajú dobrú medzinárodnú povesť Univerzity Johna Mooresa.

Projekt: Digitálna akadémia

Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)

Celkové náklady: 35 017 000 EUR

Príspevok EÚ: 9 775 000 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Peter Leather

Manažér obchodu a inkubácie

Liverpool John Moores University

2nd Floor Faraday House

Liverpool Digital

Edge Lane

Liverpool L7 9NJ

Tel. +44 (0)151 907 2929 / Fax +44 (0)151 907 2900

p.leather@livjm.ac.uk

http://www.icdc.org.ukVýskum digitálnej technológie, najmä v oblasti dizajnu a komunikácie

16

Graz je druhým najväčším mestom v Rakúsku – má

230 000 obyvateľov a jeho zemepisná poloha ho tradične

predurčuje k tomu, aby spájal strednú a juhovýchodnú

Európu. V meste sídlia tri univerzity, ktoré predstavujú

značný prínos pre vedu. V západnej časti sa však

nachádza rozsiahla priemyselná zóna (750 hektárov,

32 000 obyvateľov), kde sú veľké územné rozdiely medzi

potrebami priemyslu a obytnou zónou, ekonomické

aktivity sú nedostatočne diverzifikované a kvalita

urbanistického plánovania má veľké rezervy, v dôsledku

čoho vznikajú sociálne problémy. Hlavným cieľom

programu URBAN II je obnova západnej časti a jej premena

na moderné centrum znalostnej ekonomiky. Súčasťou

projektu je i zapojenie obyvateľov do rozhodovania

a plánovania, čo zabezpečí rovnováhu ekonomických,

sociálnych a ekologických potrieb.

V tomto kontexte sa uskutočnilo viacero projektov.

Jedným z nich je ,Mesto vedomostí’, v rámci ktorého

vzniklo inovačné Podnikateľské centrum. Zameriava sa

predovšetkým na vývoj v oblasti biomedicíny a aplikácií

biotechnológií na ľudské zdravie – ide o zoskupenie

vzájomne prepojených aktivít, ktoré slúžia aj na podporu

vzniku inovatívnych podnikov. Starostlivo vybrané miesto

pre Podnikateľské centrum sa nachádza blízko Vysokej

školy technickej a sídla Roche Diagnostics, modelového

podniku v západnej časti Grazu. Lokalita prináša úžitok

podnikateľom i všetkým, ktorí sa podieľajú na tvorbe siete,

keďže vzniká synergický efekt a centrum ponúka celú škálu

služieb (konzultačné, investičné, transfer technológií atď.)

pre potreby malých a stredných podnikom v začiatkoch

ich podnikania. Absolventi Technickej školy využívajú

‚Mesto vedomostí’ aj v tvorivých činnostiach: spojenie

znalostí a ekonomiky funguje v oboch smeroch. Okrem

samotného budovania Podnikateľského centra sa

v rámci projektu budú získavať a prenajímať nehnuteľnosti

firmám, ktoré prejavia záujem. Partnerom v tejto iniciatíve

je Štajerská agentúra pre podporu podnikania a mesto

Graz. Komplexná povaha projektu, starostlivý výber

kandidátskych firiem podľa definovaných cieľov, funkčný,

štýlový a ekologický architektonický návrh – to všetko

sú klady ,Mesta vedomostí’, ktoré začalo svoju činnosť

v októbri roku 2004, s cieľom stať sa centrom rozvoja

celého regiónu.

Projekt: Mesto vedomostí

Doba realizácie: 2002 – október 2004

Program: URBAN II „URBAN_Link Graz-West”

Celkové náklady: 4 200 570 EUR

Príspevok EÚ: 200 000 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Dr. Alexander Frestl

Sylvia Trattner-Jakob

Mesto Graz, Mestské plánovanie – odbor rozvoja a výstavby

Riadiaci orgán projektu URBAN II Graz

Europaplatz 20

A-8020 Graz, Rakúsko

Tel. +43 316 872-4210 / Fax +43 316 872-4209

urban@stadt.graz.at

http://www.urban-link.at

Mosty do budúcnosti v ,Meste vedomostí’,Mesto vedomostí’ v zanedbanej štvrti mesta Graz stavia mosty medzi ekonomikou a technológiou, v rámci siete inovatívnych aktivít a ponúka širokú škálu služieb pre združovanie iniciatív a vznik podnikov.

Obnova štvrti západný Graz

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

17

Mesto Oulu sa nachádza

v najrozvinutejšej oblas-

ti severného Fínska a je

špičkovým technologic-

kým centrom mobilnej

telekomunikácie, ako aj

zdrojom „mobilnej kul-

túry”, ktorá patrí k hlav-

ným oblastiam inovácií.

Zaiste preto neprekvapí,

že v roku 2002 vznikol

projekt Octopus (Cho-

botnica) v spolupráci

zástupcov firiem, mes-

ta Oulu, vzdelávacích

a výskumných inštitúcií.

Jeho cieľom je výskum

a vývoj v oblasti aplikácií

a služieb mobilnej tele-

komunikácie. Octopus

však nie je len jednoduchou sieťou. Od komerčných

operátorov sa líši tým, že sa jedná o „uzavretú” sieť

platiacich užívateľov. Služby siete v súčasnosti využíva

viac ako 40 firiem, inštitúcií, ako aj mnoho študentov.

Práve vďaka tejto charakteristike Octopus svojim

členom môže ponúkať, bez ohľadu na ich aktuálnu

polohu, najpokrokovejšie technologické prostredie,

v ktorom môžu využívať výsledky najnovších výskumov

ešte pred ich komerčnou aplikáciou. Firmy tak môžu

vytvárať inovatívne produkty, výskumní pracovníci môžu

hľadať nové smery vývoja a študenti využívajú reálne

služby miesto laboratórnych simulácií.

Hlavnou časťou projektu je platforma vývoja

a exper imentovania s mobi lnými systémami

n a j n o v š e j g e n e r á c i e . N a t o m t o z á k l a d e

Octopus ponúka svojim členom špecializovanú

podporu – expertízy, poradenstvo, plánovanie, vďaka

čomu užívatelia majú prístup k technologickým inováciám

v reálnych situáciách v rámci celoštátnej siete, ku ktorej sa

môže naraz pripojiť niekoľko tisíc terminálov. Užívatelia

zasa programu Octopus poskytujú svoje znalosti pri

rozvoji projektu. Rovnako dôležité sú i služby poskytované

firmám v oblasti komunikácie, vzdelávania, financovania

a predaja výsledkov. Octopus prevádzkuje aj sieť, ktorá

je otvorená partnerom i potenciálnym zákazníkom.

Hlavnými partnermi sú spoločnosť Nokia, ktorá poskytuje

technológie, mobilní operátori TeliaSonera a Oulun

Puhelin, ktorí poskytujú online prístup, Polytechnický

inštitút mesta Oulu, ktorý zodpovedá za technickú

podporu a vzdelávanie, spoločnosť Oulu Innovation Ltd,

ktorá dodáva priestory a vybavenie, a napokon mesto

Oulu ako riadiaci orgán projektu Octopus.

Do termínu plánovaného ukončenia projektu (2004)

Octopus umožnil vznik viacerých nových aplikácií,

rozšírenie mobilných technológií do málo osídlených

oblastí na ďalekom severe Fínska, prispel k vytvoreniu

mnohých stálych pracovných miest, k vzdelaniu stoviek

študentov, a k vzniku 150 diplomových prác na univerzite

a Polytechnickom inštitúte. Tieto presvedčivé výsledky

umožnili predĺžiť projekt o ďalšie dva roky a rozšíriť ho

aj do zahraničia. Po skončení sa plánuje zmena projektu

Octopus na komerčnú firmu.

Octopus – rozsiahly ,mobilný’ projektSieť Octopus funguje v kontexte prudko sa rozvíjajúceho sektora mobilných telekomunikácií a má unikátnu schopnosťou predvídať inovácie, keďže umožňuje svojim členom využívať najnovšie technológie ešte skôr, ako sa dostanú na trh.

Projekt: Sieť Octopus

Program: Cieľ 2 (2002 – 2004)

Celkové náklady: 1 830 428 EUR

Príspevok EÚ: 709 000 EUR

Kontakt

Markku Pikkarainen

Manažér programu

Elektroniikkatie 6

FIN-90750 Oulu

Tel.: +358 8 551 3005 / Fax: +358 8 551 3627

E-mail: markku.pikkarainen@octo.fi

Internet: http://www.octo.fi

Projekt Octopus vytvoril uzatvorené prostredie mobilného telefónneho operátora, kde firmy môžu testovať svoje nové technológie a vybavenie v reálnej telekomunikačnej sieti

18

V období rokov 1995 – 2002 hospodársky rast v Algarve

dosiahol najvyššiu hodnotu v Portugalsku (4,9 %), čo

bolo omnoho viac ako celoštátny priemer (3,1 %). Vývoj

v regióne však spomaľovalo nedostatočné úsilie

o inovácie, čo sa prejavovalo nízkym počtom projektov

spolupráce medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami.

V roku 2003 preto vznikla myšlienka zriadiť Regionálne

centrum Algarve pre inovácie (CRIA) na Univerzite

Algarve. Išlo o jeden z projektov v rámci regionálneho

programu inovácií INOAlgarve.

Cieľom je podporiť inovácie, transfer technológií,

revitalizovať siete a stimulovať iniciatívy vytvorením

„inovačnej kultúry”, ktorá podporí užšie kontakty

a obojstranný tok informácií medzi podnikmi, výskumníkmi

a študentmi. Projekt podporil i štyria partneri :

Univerzita Algarve (UALG), ktorá poskytla svoje znalosti

ohľadne výskumu v perspektívnych oblastiach pre

budúcnosť regiónu, Výbor pre koordináciu a regionálny

rozvoj Algarve (CCDR) – decentralizovaný subjekt, ktorý

spravuje verejné investície a dva subjekty zo súkromného

sektoru – Regionálne združenie mladých podnikateľov

(ANJE) a Zväz podnikateľov Algarve (NERA).

Do skončenia prvej fázy (2003 – 2004) CRIA uskutočnila

viacero iniciatív, ktoré už teraz preukázateľne vplývajú

na konkurencieschopnosť regiónu. Prvý Inovačný veľtrh

Algarve, ktorý sa konal v marci 2004, predstavil výsledky

práce univerzity a ďalších výskumných centier. Univerzita a

podniky zasa získali informácie o možnostiach spolupráce

na projektoch v rámci konzorcií, ktoré združujú viac

ako 80 výskumných subjektov. V rámci súťaže nápadov

a vytvárania podnikov sa uskutočnil výber 12 projektov:

tri v agropotravinárstve, jeden v službách špičkových

informačných technológií, dva z oblasti medicínskej

technológie, štyri ekologické projekty a dva projekty, ktoré

sa týkali výskumu oceánu. Dôležitým nástrojom pre rozvoj

a právnu ochranu inovácií v regióne je novovzniknutý

Úrad na ochranu priemyselného vlastníctva (GAPI) v rámci

UALG. Na univerzite takisto vznikli dve Podnikateľské

centrá, určené na inkubáciu malých a stredných podnikov

– jedno sa orientuje na poskytovanie služieb a druhé na

priemysel.

Plánované Technologické centrum na pôde UALG bude

určené výskumným subjektom i firmám, poskytne

potrebné logistické funkcie a bude stimulovať inovácie

v štyroch oblastiach: biotechnológie, biomedicína,

morské zdroje a inteligentné systémy, pričom vznikne 300

až 400 pracovných miest. Okrem programu INOAlgarve

sa uskutoční aj druhá fáza projektu CRIA (2004 – 2007), čo

umožní ďalší rozvoj dosiahnutých výsledkov a ich trvalé

zhodnotenie.

Projekt: Regionálne centrum inovácií Algarve (CRIA)

Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)

Doba trvania (1.fáza): november 2003 – november 2004

Celkové náklady (1.fáza): 545 100 EUR

Príspevok EÚ (1.fáza): 436 080 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Tiago Santos

Regionálne centrum Algarve pre inovácie (CRIA)

Univerzita v Algarve

Gambelas campus, Pavillon A5

P-8000 Faro

Tel. +353 289 800 097 / Fax +353 289 800 098

CRIA@ualg.pt http://www.ualg.pt/jornal/

Algarve sa zameriava na inovácieOblasť Algarve je mimoriadne závislá na prímorskej turistike, preto sa chce s pomocou výskumníkov a podnikateľov zamerať na inovácie a tak riešiť otázku konkurencieschopnosti. Celý proces riadi Regionálne centrum.

Ria Formosa: morské zdroje v Algarve15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

19

Účinnosť systému inovácie závisí od schopnosti reakcie

mnohých zúčastnených subjektov. Úlohou regionálnych

úradov je zabezpečiť pružné fungovanie vzájomných

vzťahov, pričom jednotliví účastníci si uvedomia, že

inovácia sa netýka iba vedy a technológie: podmienkou

komerčného úspechu sú aj inovatívne metódy riadenia.

Tie vznikajú v prostredí sietí a spoločnej činnosti

podnikov v zoskupeniach. Dôvera, iniciatíva a spolupráca

sú potrebné nato, aby sa zoskupenia premenili na reálne

fungujúce siete kolektívnych vedomostí zameraných na

inovácie.

Konzorcium STRATINC sa usiluje o dosiahnutie týchto

cieľov a využíva preto bohaté skúsenosti svojich členov

pri skúmaní spôsobov a prostriedkov rozvoja zoskupení

v piatich oblastiach: drevársky priemysel v Lorraine,

agropotravinárstvo v Murcii a na Tenerife, nové materiály

v Porýní-Severnom Vestfálsku, informačné a komunikačné

technológie v centrálnom Macedónsku a biotechnológie

pre zdravie v Oslo. Hlavným koordinátorom projektu je

Regionálna rada v Lorraine, ďalšími partnermi projektu

STRATINC sú Agentúra regionálneho rozvoja v Murcii,

Únia severu na Tenerife, Centrum inovácií a technológií

(ZENIT GmbH, Nemecko), Generálny sekretariát regiónu

Stredného Macedónska a Technopolis v Oslo.

Interregionálna charakteristika projektu umožňuje

získavať znalosti na európskej úrovni pre potreby malých

a stredných podnikov a zoskupení vo všetkých uvedených

sektoroch a regiónoch. Zároveň sa berú do úvahy aj

rozdiely v technologickom vývoji a kultúre. V ďalšej fáze

účastníci vypracujú spoločné strategické informačné

metódy a nástroje, zdieľajú znalosti a najlepšie postupy,

ktoré sprístupnia aj malým a stredným podnikom

a subjektom VV, najmä v menej

rozvinutých regiónoch (centrálne

Macedónsko, Tenerife a Murcia, ktoré

v rámci Štrukturálnych fondov patria

pod Cieľ 1).

STRATINC preto uskutočňuje viacero

činností: určuje potrebu strategických

informácií v rôznych regiónoch,

v ykonáva syntézu v ýs ledkov,

organizuje regionálne sektorové

workshopy, komparatívne štúdie

existujúcich IT nástrojov, vytvára

pilotné platformy zberu, analýzy

a výmeny strategických informácií

v jednotlivých sektoroch a taktiež

vydal metodickú príručku na implementáciu systému

strategického monitoringu. Výsledkom tohto procesu by

mal byť proaktívny prístup, ktorý reálne posilní inovačné

kapacity a konkurencieschopnosť podnikov, zoskupení

a partnerských regiónov.

Vzájomná výmena informáciíNa projekte medziregionálnej spolupráce (STRATINC) sa zúčastňuje sedem regiónov zo štyroch oblastí Európy. Pre regióny sú mimoriadne dôležité strategické informácie zoskupení podnikov, ktoré posilňujú inovačné kapacity. Interregionálny prístup v rámci INTERREG umožnil v tejto oblasti vznik spoločných nástrojov európskeho významu.

Projekt: Strategické informácie a inovatívne zoskupenia (STRATINC)

Doba trvania: august 2003 – február 2006

Program: INTERREG IIIC „Západná programovacia zóna”

Celkové náklady: 1 625 221 EUR

Príspevok EÚ: 767 167,75 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Pierre Bourgogne

Regionálna rada v Lorraine

Tel. +33 (0)3 87 33 60 65 / Fax +33 (0)3 87 33 60 40

pierre.bourgogne-lorraine.fr

http://www.e-innovation.org/stratinc/

Drevársky priemysel, Lorraine

Projekt „Wine-net”: výsadba viničových kultúr na Tenerife

20

R e g i ó n Fr a n c h e - C o m t é , p a t r í k o b l a s t i a m

s najrozvinutejším priemyslom vo Francúzsku. Viac

ako 200 rokov sa tu vyrábajú náramkové i nástenné

hodiny. Susedná frankofónna časť Švajčiarska má zasa

tradíciu v oblasti „mikro” technológií, ktoré nachádzajú

uplatnenie v mikromechanike (výroba okuliarov

a jemných skrutiek). V dôsledku krízy v hodinárskom

priemysle v sedemdesiatych rokoch a vzhľadom na

konkurenciu v rôznych oblastiach sa región v súčasnosti

čoraz viac orientuje na mikrotechnológie. Inovatívne

nanotechnológie sa zaoberajú štruktúrou a správaním

hmoty na molekulárnej a atomárnej úrovni. Hoci sú ešte

len v počiatočnom štádiu vývoja, budú mať mimoriadny

praktický i ekonomický dopad na všetky odvetvia

hospodárstva. Daniel Courjon, viceprezident Európskeho

združeného laboratória pre mikrotechniku (LEA), sa

domnieva, že „ich využitie, napríklad v nanomateriáloch,

bude porovnateľné s prechodom od odevov zo zvieracích

koží ku tkaným látkam”.

Projekt LEA bol vytvorený ako ,laboratórium bez múrov’

a ponúka vedeckým tímom z rôznych európskych krajín

možnosť využívať zdroje na uskutočnenie spoločného

výskumného programu. Francúzsko-švajčiarska LEA

vznikla s podporou cezhraničných programov INTERREG

I a II. Jednou z úspešne realizovaných úloh bol vývoj

inteligentných mikrokapsúl pre zažívací trakt. Okrem

toho však INTERREG II prispel aj k vzniku trvalej základne

pre spoluprácu v rámci zmluvných dohôd aj mimo nich,

keďže zmluvy sú spojené s nevyhnutnou rozpočtovou

neistotou. Tak vznikol projekt LEA a neskôr v roku 2003

i projekt LEA-Microtechnic, ktorý sa uskutočnil v rámci

schémy INTERREG III s tými istými partnermi: s dvoma

univerzitami v regióne Franche-Comté (Besançon

a Belfort- Montbéliard), so Štátnou vyššou školou

mechaniky a mikrotechnológií, s Centrom pre transfer

mikrotechnológií a na švajčiarskej strane sa zúčastnili

Univerzita Neuchâtel, Spolková polytechnická škola

v Lausanne a Švajčiarske centrom pre elektroniku

a mikrotechnológiu.

Úlohou je zvýšiť informovanosť o problémoch regiónu Jura,

podporiť vedecké projekty medzi hraničnými regiónmi

a podporiť iniciatívy typu „Ateliers d’Arc & Senans” (každoročné

stretnutie výskumných pracovníkov, doktorandov

a priemyselníkov), či letnú školu „Najdôležitejšie novinky

v mikrotechnológiách” (medzinárodné kurzy pre pokročilých

doktorandov, postgraduálnych študentov a inžinierov).

Bolo schválených osem projektov (syncope, sairi, mosgam,

prommod, medima, micropuce, crislar, nanotool), ktoré

pokrývajú všetky oblasti mikrotechnológií – mikrovýrobu,

mikrorobotiku, nano-nástroje, nanooptiku – medzi aplikácie

patria elektronické mikroskopy, manipulácie s oocytom,

výrobné mikrozávody a mikroroboty.

Projekt: Konsolidácia a rozvoj mikrotechniky LEA(ILEA)

Program: INTERREG IIIA Francúzsko/Švajčiarsko

Doba trvania: január 2004 – december 2007

Celkové náklady: 1 799 000 EUR

Príspevok EÚ: 396 800 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Daniel Courjon

Viceprezident Európskeho združeného laboratória

Univerzita Franche-Comté

16 Route de Gray

F-25030 Besançon Cedex

Tel. +33(0)381 66 64 15 / Fax +33 (0)381 66 64 23

daniel.courjon@univ-fcomte.fr

http://lea-microtechnique.org/

Štúdiom mikrosveta pomáha rozšíriť poznanie Región Franche-Comté prekračuje hranice „mikrosveta” s pomocou nanotechnológií a vďaka podpore schémy INTERREG región spolupracuje s frankofónnou časťou Švajčiarska. Oba sesterské regióny majú skúsenosti v oblasti mikrotechnológií a v súčasnosti spojili svoje sily na riešenie naliehavej otázky budúcej priemyselnej revolúcie, ktorá sa stáva výzvou i príležitosťou pre celú Európu.

Návrh systému výroby malých ložísk pre účely presného strojárenstva, hodinárstva a v mikrodiskoch

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

21

Univerzita má 26 000 študentov a 1 700 profesorov,

nachádza sa v druhom najväčšom maďarskom meste

Debrecín; patrí medzi najväčšie vzdelávacie inštitúcie

v krajine a funguje tu aj vedecké centrum s vynikajúcou

povesťou. Fakulta počítačových štúdií, ktorá len

nedávno začala formálne fungovať, vznikla po 20

rokoch praxe kurzov programovania. Fakulta má päť

katedier a ročne prijíma 250 študentov. Rozmanitosť

a úroveň vzdelávania v oblasti informačných technológií

ilustruje aj nedávne rozhodnutie o vzniku prvého

kurzu dizajnu v krajine. Kurz je úplne kompatibilný so

štandardami EÚ v tejto oblasti a jeho absolventi majú

možnosť akademickej mobility v rámci Európskeho

vysokoškolského priestoru.

Tento obrovský intelektuálny potenciál zatiaľ zostáva

nevyužitý, a to aj napriek tomu, že má zásadný význam

pre ekonomický a sociálny rozvoj regiónu Észak-Alföld,

v ktorom HDP na obyvateľa v roku 2002 dosiahol len

37,7 % priemeru EÚ-25 (Maďarsko ako celok dosahovalo

58,6 %). Bolo treba premeniť nazhromaždené vedomosti

a know-how do technickej realizácie a ekonomickej

činnosti . Univerzita preto v roku 2004 založila

výskumnú spoločnosť KRIPTO, ktorá sa špecializuje

na kryptografický výskum a jeho využitie v oblasti

informačných technológií.

Projekt sa začal realizovať vo februári 2005 a v

počiatočnej fáze vznikli dva prototypy inovatívneho

softvéru, ktoré súviseli s dvoma technologickými

procesmi podstatnými pre kryptografiu a teda i ochranu

počítačových dát: nový modul pre tvorbu „hash”

funkcií(¹) a nový generátor pseudo-náhodných čísel(²).

Ďalším cieľom bude vývoj komerčného softvéru na

báze týchto prototypov. Softvér bude slúžiť na zvýšenie

bezpečnosti elektronickej štátnej správy, elektronického

obchodovania, online bankovníctva, elektronického

podpisu a užívateľských identifikačných systémov.

Všetky tieto oblasti majú strategický význam pre

európsku konkurencieschopnosť.

Výskumný projekt KRIPTO vznikol ako vedľajší produkt

akademického poznania a poskytol pracovnú príležitosť

nielen špičkovým programátorom z univerzity, ale

na činnosti sa mohli zúčastniť aj študenti. Cieľom

zakladateľov je premeniť región Észak-Alföld na európske

kompetenčné centrum pre informačné technológie.

(¹) Operácia, ktorá pomocou matematickej funkcie umožňuje transformáciu správy s premennou veľkosťou na správu s pevnou veľkosťou, za účelom jej autentifikácie a uloženia.

(²) Štatisticky náhodné a v zásade nepredvídateľné číslo, ktoré vygeneroval matematický algoritmus.

Kryptografia – kľúč k rozvojuVýskumný projekt KRIPTO využíva výlučne intelektuálny kapitál prestížnej Univerzity v Debrecíne. Cieľom je sprístupniť kryptografiu aj za múrmi fakulty, aby tak mohol vzniknúť inovatívny softvér na posilnenie bezpečnosti počítačových dát vo viacerých aplikáciách, čo prispeje k rozvoju regiónu.

Projekt: KRIPTO – Kryptografický výskum a jeho aplikácie

Program: Cieľ 1 (2004 – 2006)

Doba trvania: február 2005 – august 2006

Celkové náklady: 100 000 EUR

Príspevok EÚ: 70 000 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Ziggy Kovacs

Riaditeľ predaja a marketingu

HU-4029 Debrecen, Csapó u. 42. B.ép. III/5

Tel. +36 52 429 600 / Fax +36 52 348 640

ziggy@kovex.hu

http://www.kripto.hu

Propagácia projektu KRIPTO na nedávnej vedeckej konferencii

22

Jedným z problémov mestského rozvoja je okrem

obmedzeného priestoru na výstavbu i nadmerná

doprava a s ňou súvisiace problémy. Obzvlášť výrazne sa

tento problém prejavuje v husto osídlených mestských

aglomeráciách, ako napríklad Eindhoven v Severnom

Brabantsku. Partneri zo štátneho a súkromného sektora

si vytýčili cieľ túto situáciu napraviť, podporiť hromadnú

dopravu a organizovať plynulú dopravu, pričom budú

podľa potreby zlepšovať situáciu v existujúcich lokalitách.

Ide o trasu, ktorá leží v tzv. „západnom koridore”, v zóne

nových aktivít medzi hlavnou stanicou a letiskom

v Eindhovene. Pozdĺž tohto koridoru sa nachádzajú domy,

úrady, obchody i zábavné centrá, ktoré plnia mnoho

funkcií v živote mesta. Projekt Phileas vznikol práve

s cieľom zabezpečiť plynulú dopravu v tejto oblasti.

Projekt má tri zložky: vyhradený dopravný pás pre

autobusy s elektronickým riadením, špeciálne vozidlá

projektu Phileas a opatrenia na vyššiu príťažlivosť mestskej

hromadnej dopravy. Súčasťou týchto opatrení je zvýšenie

parkovného v centre mesta, vybudovanie kvalitných

dopravných zariadení v zóne „Meerhoven VINEX”, zóna

„Transferium” (spája dopravnú linku Phileas s diaľnicou

A2), stojany/prístrešky pre bicykle a manažment dopravy

pre korporátnych klientov.

Linka Phileas medzi Meerhovenom a Veldhovenom je

prvou časťou siete, ktorá nakoniec pokryje celý región.

Pozdĺž trasy sú umiestnené autobusové zastávky

s prístreškami a odolné zariadenia so zreteľným

označením, ktoré poukazuje na úlohu štátnej dopravy

v meste. Na zastávkach sú vytvorené bezbariérové

nástupištia, elektronický riadiaci systém zabezpečuje

plynulý štart i zastavenie. Vozidlá však premávajú aj

s vodičom, ktorý dokáže vyriešiť prípadné neočakávané

situácie. Frekvencia (každých 15 minút) a rýchlosť (menej

ako 25 minút z centra mesta na letisko) sú zárukou toho,

že zlá povesť verejnej dopravy sa stane minulosťou.

V autobusoch Phileas sa využíva ultramoderný dizajn,

cestujúci majú dostatočný komfort, vďaka vynikajúcemu

odpruženiu vozidiel, klimatizácii a dostatočným

priestorom pre batožinu, kočíky a invalidné vozíky. Široké

dvere uľahčujú prepravu invalidným cestujúcim. Autobusy

sú poháňané LPG motormi, ktorých spotreba je o 90 %

nižšia ako u bežných autobusov, majú i batérie a môžu

tak jazdiť istú dobu bez toho, že by produkovali splodiny.

A napokon, cestujúci vždy dostávajú presné informácie

o odjazdoch, trasách, zastávkach a čase cestovania.

Projekt: Ukážkový projekt vysokokvalitnej hromadnej dopravy, región Eindhoven

Program: Zuidoost Noord-Brabant Stimulus (Cieľ 2)

Doba trvania: 1999 – 2004 (predĺžené do roku 2006)

Celkové náklady: 96 000 000 EUR

Príspevok EÚ: 9 000 000 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

T. H. Dijk

Konzultant pre premávku a verejnú dopravu

Spoločnosť pre spoločnú prevádzku v regióne Eindhoven

PO box 985, NL-5600 AZ Eindhoven

Tel. +31 40 259 45 75 / Fax +31 40 259 45 40

t.dijk@rez.sre.nl

http://www.phileas.nl

Efektívna hromadná doprava? Phileas ponúka riešenieProjekt Phileas dostal názov podľa slávnej postavy z románu Julesa Verna a prináša nové a inovatívne riešenia hromadnej dopravy v mestských oblastiach. Podporuje hromadnú dopravu a krajine i celej Európe ponúka príklad efektívnej mobility, ktorá rešpektuje životné prostredie.

Phileas: vývoj počítačom riadeného systému premávky autobusov poháňaných LPG a energiou z akumulátorov

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

23

V roku 2002 HDP na obyvateľa na Sicílii dosiahol iba

71,3 % priemeru EÚ-25. Sicília i naďalej čelí veľkým

socio-ekonomickým ťažkostiam v dôsledku vysokej

nezamestnanosti (20,1 % v roku 2003), predovšetkým

u mladých ľudí (53,5 %) a žien (28,9 %), pričom podiel

dlhodobej nezamestnanosti predstavuje až 67 %. V tejto

súvislosti si inovatívny projekt kladie za cieľ vytvoriť

stabilnú bázu a pracovných miest pre kvalifikované osoby.

Projekt musí tiež zvýšiť konkurencieschopnosť regiónu

v rozvíjajúcom sa odvetví digitálneho zobrazovania

a jeho využitia v spotrebných tovaroch. Projekt podporuje

fond ERDF a sústreďuje sa na zvýšení kvality a stability

digitálnych fotografií, ako aj ich kódovania pri prenose

cez rôzne zariadenia (mobilné telefóny, videokamery

novej generácie, tlačiarne atď.).

Nadnárodná skupina STMicroelectronics, ktorá podniká

v oblasti špičkových technológií, presadzuje technologické

inovácie, najmä v oblastiach kde silná podpora môže

stimulovať ekonomickú aktivitu. Skupina vlastní

výskumné centrum v Catanii v údolí Etny. Pracuje tu 1200

vedeckých a technických pracovníkov, ktorí tvoria jednu

z najlepších skupín vo svete v oblasti výroby mikročipov

pre zložité elektronické systémy, vývojové procesy

a produkty svetovej úrovne.

Tím mladých výskumníkov a inžinierov zo Skupiny pre

výskum digitálneho zobrazovania tak začal riešiť tento

vysoko rizikový priemyselný projekt, ktorý má však

viaceré predpoklady na úspech, ako je úzka spolupráca

STMicroelectronics s akademickými kruhmi a miestnou

výrobnou základňou. Rovnako dôležitá je aj starostlivá

príprava a pevná motivácia, vďaka rozšírenému štúdiu

na univerzitách v Catanii, Palerme a Messine, ktoré

zohľadňuje potreby priemyslu. Inovatívny prínos týchto

aktivít dokazuje i množstvo registrovaných patentov,

publikovaných vedeckých článkov a výsledkov, ktoré

predstavili na veľkých medzinárodných kongresoch.

„Najviac ma v tejto súvislosti prekvapil rozdiel medzi

akademickým a podnikovým výskumom, v ktorom sa musia

teoretické znalosti kombinovať s praktickými výsledkami

a kde sa všetko podriaďuje konečnému produktu”, hovorí

Alessandro Capra z výskumnej skupiny.

Výsledky sa po ukončení projektu začnú využívať v závode

M6, kde sa budú vyvíjať nové výrobky. Tak vzniknú nové

pracovné miesta a STMicroelectronics zároveň získa

príležitosť na posilnenie svojej pozície na trhu.

Obrazová digitalizácia na Sicílii Uprostred údolia Etny sa nachádza medzinárodne uznávané vedecké a technologické centrum, v ktorom pracujú mladí výskumníci a inžinieri zo sicílskych univerzít na vývoji digitálnych zobrazovacích aplikácií, ktoré by mohli mať veľký vplyv na zamestnanosť.

Projekt: Hardvérová/softvérová architektúra systému zobrazovania

Program: Národný operačný plán výskumu, Cieľ 1 (2000 – 2006).

Celkové náklady: 2 245 507,27 EUR

Príspevok EÚ: 1 122 753635 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Dr. Claudia Galetti

Ministerstvo vzdelávania, vysokých škôl a výskumu

Ufficio 7

Piazza J.F. Kennedy 20

I-00144 Rím

Tel. +39 06 5849 7371 / Fax +39 06 5849 7668

claudia.galetti@miur.it

http://www.st.com

Pohľad na údolie Etny

24

Začiatkom osemdesiatych rokov v Berlíne-Adlershofe

v Parku vedy, technológie a médií (WISTA) vzniklo

centrum vynikajúcej kvality so synchrotrónom BESSY (1),

a neskôr BESSY II. Projekt nového synchrotrónového

zdroja žiarenia s vysokou svietivosťou s ultrakrátkymi

impulzmi používa laser na báze voľných elektrónov

(FEL), čo umožní výrazné zvýšenie výkonu BESSY II,

a svietivosti asi miliardukrát v porovnaní so súčasným

stavom.

Aplikácie FEL sú určené pre základný výskum, na

pozorovanie fyzikálnych javov, vývoj nanomateriálov,

polovodičov, využívajú sa v mikroelektronike, klimatológii,

chémii, biológii, farmácii a v medicíne. Pomôžu otvoriť

nové perspektívy berlínskej vedeckej komunite ako aj

európskemu výskumu v Európe. Profesor Eberhard

Jaeschke, člen manažmentu BESSY, vysvetľuje, že „FEL

nielen výrazne zvýši svietivosť. Jeho zvláštne polarizačné

vlastnosti majú obrovský význam napríklad pri vývoji

magnetických pamätí v budúcnosti, pre vysvetlenie funkcie

bunkových membrán atď. Extrémna svietivosť nám umožní

v laboratóriu analyzovať aj tie najmenšie stopy kontaminácie

atmosféry. Čo spôsobuje skleníkový efekt, či problém

s ozónovou vrstvou? Tento nástroj zvýši naše možnosti tieto

javy pochopiť.”

Projekt spolufinancuje fond ERDF a okrem fyzickej

inštalácie sa v jeho rámci uskutoční aj štúdium a návrh,

na ktorom sa bude podieľať tím výskumných pracovníkov

a inžinierov. Toto obdobie potrvá tri a pol roka. Vedci budú

realizovať technický návrh, počítačové simulácie a vývoj

supervodivej urýchľovacej štruktúry. Zárukou úspechu je

atmosféra úzkej spolupráce a vysoko integrovaný prístup.

Keďže spolkové úrady poskytli potrebné finančné zdroje,

projekt budú realizovať títo hlavní partneri: WISTA, Hahn-

Meitnerov inštitút (HMI), Max-Bornov inštitút (MBI)

a spoločnosť Deutsches Elektronen Synchrotron (DESY).

Po zahájení prevádzky zariadenia v roku 2010 vznikne

175 pracovných miest a výrazne sa posilní postavenie

oblastí Berlína-Adlershofu ako atraktívneho vedecko-

technického centra.

(1) BESSY: Berliner Elektronenspeicherring-Gesellschaft für Synchrotronstrahlung. Synchrotrón je kruh s obvodom o dĺžke niekoľko desiatok až stoviek metrov, v ktorom krúžia elektróny vysokou rýchlosťou.

Projekt: BESSY II, laser na báze voľných elektrónov

Program: Cieľ 1 (2000 – 2006)

Celkové náklady: 5 319 240 EUR

Príspevok EÚ: 1 802 300 EUR

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Kontakt

Dr. Markus Sauerborn, Dr. Heike Henneken

Public relations

BESSY GmbH

Albert-Einstein-Straße 15

D-12489 Berlín

Tel. +49 (0)30 6392 29 99 / Fax +49 (0)30 6392 29 90

pr@bessy.de

http://www.bessy.de

Hľadanie svetlaVo vedecko-technickom centre vynikajúcej kvality v Berlíne-Adlershofe vyvíjajú nový elektronický zdroj žiarenia s vysokou svietivosťou, ktorý by mohol mať mnoho spôsobov využitia v základnom výskume a zároveň by znamenal aj veľký prínos pre celý región.

Bessy – Berlínsky elektrónový kruh synchrotrónovej radiácie

15 IN

OVAČ

NÝCH

PRO

JEKT

OV

25

CIP: v období rokov 2007 – 2013, Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and Innovation Framework Programme, CIP) realizuje tri hlavné činnosti: Program podnikania a inovácií; Program podpory ICT; Program inteligentnej energie. Viac informácií možno nájsť na adrese: http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/cip/index_en.htm

CSG: Community Strategic Guidelines for Cohesion – Strategické pokyny Spoločenstva pre súdržnosť definujú indikatívny rámec intervencií štrukturálnych fondov. Pokyny vychádzajú z návrhov Európskej komisie. Koncom roku 2006 Rada a Európsky parlament prijme CSG na obdobie rokov 2007 – 2013. Viac informácií: http://ec.europa.eu/comm/regional_policy/index_en.htm

EIS: European Innovation Scoreboard čiže Hodnotenie európskych inovácií používa súbor 26 ukazovateľov a slúži na meranie inovácií v celej Európskej únii. Viac informácií: http://trendchart.cordis.lu

ERDF: European Regional Development Fund čiže Európsky fond regionálneho rozvoja – spolu s Fondom súdržnosti a Európskym sociálnym fondom patrí k trom finančným zdrojom politiky súdržnosti EÚ a medzi hlavné zdroje financií na rozvoj vnútorného potenciálu regiónov. ERDF napomáha financovaniu produktívnych investícií, podnikania, dopravnej a ekologickej infraštruktúry, výskumu a technologického rozvoja, inovácií, informačnej spoločnosti, trvalo udržateľného rozvoja a ďalších oblastí. Špecifické priority pre podporu zo strany ERDF sú definované v rámci viacročných programov, ktoré spoločne riadia Komisia, členské krajiny a regióny. Viac: http://ec.europa.eu/comm/regional_ policy/index_en.htm

ERIK: European Regions Knowledge-based Innovation Network čiže Znalostná inovačná sieť európskych regiónov – spolufinancovalo Riaditeľstvo pre regionálnu politiku Európskej komisie v rámci Inovačných programov ERDF. Viac: http://www.eriknetwork.net

ESF: European Social Fund čiže Európsky sociálny fond vznikol v roku 1957, patrí k trom nástrojom súdržnosti a je hlavným zdrojom finančnej podpory EÚ na podporu zamestnanosti a ľudských zdrojov. Viac informácií: http://ec.europa.eu/employment_social/esf2000/introduction_en.html

Kohézny fond: Vzťahuje sa na členské krajiny s hrubým domácim príjmom menej ako 90 % priemeru Spoločenstva. Úlohou Kohézneho fondu je spolufinancovanie transeurópskych sietí (Trans-European Networks,TEN) v oblasti dopravy a životného prostredia, vrátane úspory energie a obnoviteľných zdrojov energie. Na obdobie rokov 2007 – 2013 bude vo Kohéznom fonde k dispozícii 61,6 miliárd eur v rámci programov riadených jednotlivými členskými krajinami. Viac informácií: http://ec.europa.eu/comm/regional_policy/ index_en.htm

FP7: 7th Framework Programme for Research čiže 7. rámcový program výskumu má na obdobie rokov 2007

– 2013 rozpočet vo výške 54,6 miliárd eur a delí sa na štyri programy: Spolupráca, Nápady, Ľudia a Kapacity. Najmä posledný menovaný program ponúka príležitostipre účasť regiónov. Viac informácií: http://cordis.europa.eu/fp7/home.html

i2i: Innovation 2010 Initiative čiže Iniciatíva 2010 Inovácie prostredníctvom EIB (Európska investičná banka) od roku 2000 poskytuje komplexné úvery inovačným investičným projektom. Viac: http://www.eib.org/site/index.asp?designation=i2i

Inovačné akčné programy: v období rokov 2002 – 2006 fond EDRF podporil asi 180 inovačných akčných programov, ktoré fungovali ako laboratóriá nápadov pre znevýhodnené regióny, a to v týchto oblastiach: znalostná regionálna ekonomika a technologické inovácie; e-EuropeRegio: informačná spoločnosť a regionálny rozvoj; regionálna identita a trvalo udržateľný rozvoj. Viac informácií: http://ec.europa.eu/comm/regional_policy/innovation/index_en.htm

Integrované pokyny pre rast a zamestnanosť: Po vyhodnotení výsledkov Lisabonskej stratégie do konca roku 2004 Európska rada na jar roku 2005 rozhodla o zmene orientácie spoločného úsilia na rast a zamestnanosť. Integrované pokyny obsahujú 23 opatrení a cyklus riadenia v období rokov 2005 – 2008 obsahuje súbor štrukturálnych indikátorov a výročných správ o činnosti Národných programov reforiem (NRP). Opatrenia číslo 12 a 13 sú zamerané na „investície v oblasti VV” a „podporu inovácií a využitia ICT”.

IRC: Innovation Relay Centres čiže Centrá na prenos inovácií podporuje Európska komisia od roku 1995. Doteraz vzniklo 71 centier, ktoré podporujú inovácie a medzištátnu technologickú spoluprácu v Európe so škálou špecializovaných služieb podpory v podnikaní. Viac informácií: http://irc.cordis.lu

KnowReg: Pilotný projekt Európskeho parlamentu vznikol v roku 2003 na podporu experimentálnych opatrení na regionálnej úrovni, pod názvom „Znalostné regióny”. Viac informácií: http://cordis.europa.eu/era/knowreg.htm

NSRF: Členské krajiny musia predstaviť National Strategic Reference Framework čiže Národný strategický referenčný rámec pri plánovaní zásahov štrukturálnych fondov, čo zabezpečí ich súlad so Strategickými pokynmi Spoločenstva o súdržnosti.

RSFF: Risk-Sharing Finance Facility čiže Finančný nástroj na zdieľanie rizík vznikol preto, že EIB a Európska komisia pripravujú v kontexte 7. rámcového programom výskumu nové spôsoby zdokonaľovania financovania kombináciou príspevkov EÚ s úvermi EIB.

RTDI: Research, Technological Development and Innovation čiže Výskum, technologický rozvoj a inovácie

VYSV

ETLI

VKY

InforegioCelkový prehľad o regionálnej politike EÚ nájdete na webových stránkach Inforegio:

http://ec.europa.eu/regional_policyregio-info@ec.europa.eu

KN-68-05-187-SK-C

ISBN 92-894-9721-1