PÄ

ŤD

ES

IAT

ED

RU

HÉ

èíS

lo

- 1

/20

17

EV

75

3/0

8

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

Masmédia zbožšťujú slovo civilizácia, ktorésa dostalo do európskych jazykov zhruba v 18.storočí.Najčastejšiesapodnímrozumieistýstu-peňtechnologického,ekonomického,duchovnéhoapolitickéhovývoja.Mnohívnímajúnižšícivilizač-nýstupeňnegatívneačastoažpejoratívne.Vidiavňomdivošstvo,príbuznosťkzvieracejríši,hru-bosť,bezcitnosť,nevzdelanosť,hlúposť,iracionali-tuaagrárnosť.Vyššiestupnepovažujúzaopak. Nejdetuibaozjednodušenéporovnanie,alei podvedomeprežívajúci pohľad na kolonizovanékrajiny, starý biologický rasizmus pretavený domodernéhozjemnenéhokultúrnehorasizmu(atoajuľudí,ktorísanatelevíznychobrazovkáchbijúdopŕsakouznávajúetnickúarasovúrovnocenno-sť),pocitnadradenostimestanadedinouapod. Tentoprístupmalodpočiatkusvojichopo-nentov v najrozvinutejších častiach samotnejEurópy. Pokým Thomas Hobbes tvrdil, že smev pôvodnom prirodzenom stave žili v strachua neustálych vojnách, iní autori zaujali opač-né stanovisko. Jean-Jacques Rousseau písal,že ľudstvo sa na prahu svojich dejín vyvíjalov harmónii. Ušľachtilí divosi zberali plody, lovilizver a navzájom si neškodili. Civilizácia vraj

nastolila také pravidlá, ktoré produkujú veľkúnespravodlivosťademoralizujúľudí.GustavFlau-bertrozlišovalobyvateľovskazenejmodernejcivili-zácieaušľachtilýchdivochov.Korzičanov,ktorísadalinalupičstvo,považovalzačestnýchbanditov. Predstaviteľ štrukturálnej antropológieClau-deLévi-Strauss,ktorýoslavovalajsvojustoroč-nicu, dokázal, aký bol pútavý a hlboký duchov-ný život predpísomných náboženských kultúr.Rehabilitovalslovoprimitív,ktorévneúcteknašimpredkomvyslovujemestáleakonadávku.VpráciDivošské myslenie (1962) odmietol tvrdenie, žejestvujerozdielmedziprimitívnym(predlogickým)acivilizovaným(logickým)myslením. Dajme si ešte raz otázku: Kto bol živo-taschopnejší a slobodnejší – prví Vikingovia,ktorí objavovali bez kompasu severné ost-rovy, alebo dnešní výletníci plávajúci po ichstopách na moderných lodiach, ktorí si filmujúspoza hrubých skiel pobrežie a ktorí z lode aninevystúpia?Technologickýpokrokjetujasný,aleakotovyzerásrozvojomosobnosti?

Svetozár Krno

STRANA 2

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Volume 23, 2017, No. 52 – 1/2017

EditorialKrno,S:Savageness and civilization ..............................1

StudiesKrno,S.:Ancient Greek mythology and the cradle of democracy ......................................................................2

Mészárosová-Lamp,Z.:On assimilation of Hungarians or how we renounce the eternal classics ............................5

Mlyneková,M.:Jews in newspaper Slovak: 1933 - 1938 ....................................................................8

InformationBrhlíkováRadoslava:Let´s do it together! (Discussion on the Occasion of the International woman´s day) ..........13

BrhlíkováRadoslava:New phenomena in current politics (International conference) .............................................13

BrhlíkováRadoslava:Jozef Miloslav Hurban (1817-1888), First President of the Slovak National Council (ThesolemnAcademyontheOccasionofthe200thAnniversaryofJ.M.Hurban´sbirth) ..................................................14

MáčovskýJozef:Student scientific conference in Olomouc .....................................................................14

ReviewsKrnoSvetozár:New Quartet of essayist travelogue: Nepal in monsoon dress, Up hill and down dale after the polar sun, From the Atlantic Ocean to the Aegean Sea and From the sunny Balkan to the heart of Europe (MilanČáky) ...................................................................15

Olymp(tureckySemavatevi = miestobohov)pripomínamohutnýhrad.Neznamenáibajedenvr-chol,akosabežnechápe,alecelépohorie.Pome-novanievymysleliPelasgovia, Indoeurópania, ktorížilivGréckupredprvýmiznámymiGrékmi,Achaj-cami,tedapredmykénskoukultúrou.Vgréckejmy-tológiizohrávavýznamnúúlohu.

Starogréckenáboženstvosaneopieraloopev-núcirkevnúorganizáciu,kastukňazovanisvätékni-hy,akýmibolinapr.Tóra,BibliaaleboKorán.Zdroj-mivierysastaliHomérovebásne.

Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF Nitra

Krno, S.: Ancient Greek mythology and the cradle of democracy CIVITAS, 2017, Vol. 23, No. 52, p. 2

In his study, author describes the main features of ancient Greek mythology and the division of power on the mythical Olympus. He describes the ancient Athens as the “cradle “of the European democracy through the ancient Greek myths. His study moves towards present Greece smoothly and analysis the problem which the European Union has had to deal with. The study asks if it is possible to impose economic recovery mechanisms on your partner even at the cost of partial suppression of sovereignty and national democratic principles.

NaOlympesídlidvanásťhlavnýchbohov–lí-derZeus,jehosestraamanželka,poradkyňabohy-ňa manželstva Héra, ich dcéra, bohyňa múdrosti,vojnového víťazstva a spravodlivosti Aténa, ichsyn, boh ohňa a kováčstva Héfaistos, boh moraPoseidon, bohyňa plodnosti a roľníctva Demeter,boh svetla a slnka Apolón, bohyňa lovu Artemis,bohvojnyAres,bohyňaláskyakrásyAfrodita,bohvína a veselia Dionýzos, posol bohov, sprievodcadopodsvetia,ochrancaobchodníkov,podvodníkovazlodejovHermes.

Héfaistosjezospomínanejdvanástkynajpra-covitejší.NarodilsanaOlympevelitnejrodine.Naprvýpohľadmubolomučozávidieť.OtcomsastalsámZeusamatkouHéra.LenževgréckejmytológiinepredstavujeOlympvrcholmoci.Nadbožímivlád-

Ročník 23, 2017, č. 52 – 1/2017

ÚvodníkKrno,S:Divošstvo a civilizácia .......................................1

ŠtúdieKrno,S.: Starogrécka mytológia a kolíska demokracie...2

Mészárosová-Lampl,Z.:O asimilácii Maďarov alebo ako sa zriekame večnej klasiky .............................................5

Mlyneková,M.:Židia na stránkach denníka Slovák: 1933-1938 ......................................................................8

InformácieBrhlíkováRadoslava:Konajme spoločne! (diskusiapripríležitostiMDŽ) ..............................................................13

BrhlíkováRadoslava:Nové fenomény v súčasnej politike (medzinárodná konferencia) ..........................................13

BrhlíkováRadoslava:Jozef Miloslav Hurban (1817-1888), prvý predseda Slovenskej národnej rady(slávnostnáakadémiapripríležitosti200.VýročianarodeniaJ.M.Hurbana) ........................................................................14

MáčovskýJozef:Študentská vedecká konferencia v Olomouci .....................................................................14

RecenzieKrnoSvetozár:Nová štvorica esejistických cestopisov: Nepál v monzúnovom šate, Cestou-necestou za polárnym slnkom, Od Atlantického oceánu po Egejské more a Zo slnečného Balkánu do srdca Európy (MilanČáky) .........15

STRANA 3

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

camisavznášačosieštemocnejšie–neuchopiteľ-ný, nehmotný a neviditeľnýOSUD, ktorý nevie nikzmeniť.Héfaistosprišielnasvetchromýaškaredý,najškaredšínaOlympeamožnoajpodním.

ZeusaHéranevedelipochopiť,akojemožné,žesaim,najdokonalejšímpodnebom,narodilprávetakýpotomok.Rodičiasynazavrhliazhodilidoprie-pasti.VydedenýHéfaistosprežil.Ajvzrelomživoteutŕžil rany od OSUD-u. Krásna manželka AfroditamunasadilaparohysAretom,ktorýmiloval lomozzbraní.Nešťastnémukrívajúcemuparoháčovisabo-hoviaposmievali.

Héfaistos neklesol na duši. Zaťal sa. Naučilsakrotiťoheňaželezo.Stalsamajstrovskýmková-čom.Neustálesazdokonaľoval.Kulnástroje,zbraneajumeleckéozdoby.Neustálepracoval.Prometeusodobraladarovalľuďomoheňprávezjehopece.

Podľabájianijedenzolympijskýchbohovne-stvorilsvet.Napočiatkubohovianežili.ExistovalibaChaos–beztvárnaprahmota,zktorejvzniklaErebos–večnátma,nocNyx,znichvečnésvetloAithéraa jasnýdeňHémerá.PotomsaobjavilazemGaia,priepasťTartarosaživotodarnáláskaEros.

Gaiapočalabezpomocichlapa.PorodilaUrá-na,ktorýsastalmocnýmpánomsvetaaneskôrajjejženíchom.Takdošlokprvejsodomiiasúčasnekoncu„chlapofóbie“.VládcabolužpreMatkuzemedobrýmpartnerom.

Manželia priviedli na svet dvanásť Titánov –šesť škaredých obrov (Okeanos, Hyperion, Koios, Krios, Japetos a Kronos) a šesť škaredých ob-rýň (Tethys, Theia, Foibe, Rea –matkaDia, The-mis a Mnémosyné), troch jednookých Kyklopov(Steropés, Brontés a Argés) a troch päťdesiathla-vých a storukých Hekatoncheirov (Kottos, BriaróaaGyés).Božírivali,TitánisídlilijužnejšieodOlympuatonahoreOthry(1726m).

Urán bol pedofób. Hekatoncheirov uvrholdo podsvetia, aby sa na nich, nepekných, nemu-seldívať.JehomatkaGaiasanahnevala.Spojilasas najmladším Titánom, Kronom, ktorý otca zbavilmužnostiapripravilotrón.

NovývládcaKronos,predstaviteľdruhejgene-ráciebohov,malsosestrouReoutridcéry–Hestiu,DemeteraHérua trochsynov–Háda,PoseidónaaDia.BolhoršíakoUránakráľHerodes.Päťsvojichdetízhltolponarodení, lebosabál,žehooberúomonopolnúmoc.Reamupodstrčilamiestošieste-ho,Dia,kameň,čosamustaloneskôrosudným.

Preživší Zeus (druhý pád Dia), predstaviteľtretej generácie bohov, sa odmalička skrýval naKréte.AkodospelýpovstalvočiTitánomazvíťazil.ZKronovhobruchavyslobodilsvojichsúrodencov.SestruHérusivzalzamanželku.Porazenýchstrý-kov uvrhol do hlbín pekelnej ríše, do Tartaru. A tízbezodnýchpriepastízčasunačastrasúzemskýmpovrchomavystreľujúcezjehopuklinyhorúculávu.

Jehostarámama,Gaia,nezložilaruky.Nahne-vala sa na vnuka.Spojila sa s bohomvečnej tmyTartarom.PorodilaTyfónasostovkoudračíchhláv,ktorýzpapúľvypúšťalľudské,býčieapsiehlasy.

Tento obor si vybral za manželku tiež ob-ludu,Echidnu,napol ženu,napolhada.Genetikaje všemocná.Šťastnémupáru sa narodilo päť prí-šer. Trojhlavý pes Kerberos stráži podsvetie so

sestrou Chimérou, kombináciou leva, divej kozya hada, ktorá chrlí z troch papúľ oheň. DvojhlavýpesOrthoschránistádoobroviGéryonovi.Vlerne-skýchmočiarochžijeHydrashadímtelomadevia-timidračímihlavami,ktoráprinášala ľudomskazu.Keďjejodvážlivecodtnejednuhlavu,nenarastújejhneďnovédve.Sfíngamalaženskúhlavu,telolevaavtáčiekrídla.ŽilanarovnomennejhorepriTébach.Okoloidúcimkládlazložitérébusy.Ktojejneodpove-dalsprávne, tohoroztrhala. IbakráľOidipusnašielsprávnuodpoveď,počomsapodľapríkazuosuduuvrhladomora.Skrátka,peknátorodinka!

Gaiou nabudený Tyfón sa pustil do zápasusDiom,ktorýmuhromamiableskamispálilvšetkyhlavy.VládcaOlympuposlalporazenéhovzbúrencaza súrodencami do Tartaru. Podľa rímskych auto-rovhouvrholpodEtnu,odkiaľbohomaľuďomstálenedápokoj.Trasiezemou,chrlíoheňavypúšťaho-rúculávu.

Po poslednom víťazstve trojica víťaznýchbohovuzavreladohodu.Došlok žrebovaniu, ktoréurčilo trojitú deľbumoci.Neboa zem získal Zeus,podsvetieHádesamorePoseidón.Zeusvládolpo-tomspočiatkuakotyran.Zažildvevzbury.RebéliunaOlympeutlmilpomocoustorukéhoobraBriaréa.Povstanie Gigantov, vlasatých obrov, synov Gaie,potlačil pomocou Herkulesa a bohov. Potom sasprávalústretovejšie.

Zeus si Héru veľmi vážil. Radil sa s ňoupredvážnymištátnickými rozhodnutiami.Aleosudchcel,ženapriektomusastalsukničkárom.Zane-chal ajmimomanželské deti – s bohyňami aj po-zemšťankami.Héra,patrónkamanželstva,poriadnežiarlila.Keďrobilamanželoviscény,Olympsatria-solazoblohysavalilibúrky.

Zeusnemal rádmanželskéhádky, tak radšejustupoval.Dvakrátsausilovalľudívyhubiť.Prvýrazsamu zdali nanič.Ale titanPrometeus sa smrteľ-níkov zastal.Akoazdaprvýhorolezecveurópskejhistórii vyliezol na Olymp. Z posvätného kozubazniesoloheň,ktorýdaroval ľuďom.Súčasnenaučilpozemšťanovremeslám,počtomapísmu.Zčlove-ka-zvieraťaurobilrozumnú,skutočneľudskúbytosť.Stalsajejkultúrnym(niefyzickým)stvoriteľom.Tosaani jednémugréckemubohovinepodarilo.Zeuspotompovažovalľudízasezaprílišmúdrych,rúha-júcichanebezpečných.Zaslalnasvetpotopu.Išloo prvú známugenocídu na našomkontinente.AlePrometeus zostal v strehu. Zachránil jeden ľudskýpáraHomosapienssaopäťrozmnožil.Dnesnásnaplanétežijesedemapolmiliardy.

Urazený Zeus ho dal zato prikovať na bralo,na ktoromnedobrovoľne „bivakoval“ tritisíc rokov,kýmhoneoslobodilsilákHerkules.Prometeus(Pro-métheus – doslovný preklad prezieravý, ďalekovi-diaci),ktorýsavzbúrilprotibožejnespravodlivostiazachránilľudskýrodpredzánikomazasvojehu-manistickéčinytrpel,stalsasymbolomeurópskychvoľnomyšlienkárskychtradícií.

Antická grécka filozofia vznikla na prelome7.a6.storočiap.n.l.nazápadnompobrežíMalejÁzie,vtzv.Iónii,neskôrnaúzemíjužnéhoTalianskaaSicíliiaažnapokonvovnútornomGréckuvráta-neAtén(5.stor.p.n.l.).Prinieslaprelom.Zásadneodlíšilanáboženstvo1odexaktnéhopoznania.Opie-ralasaonajnovšiuzahraničnú(najmäbabylonskú)

a domácu vedu. Do popredia postavila človeka.Poznanieobohatilosystémomakategóriami.Stalasa pilierom európskej civilizácie. Nastolila otázky,prístupyaspory,ktorédodnesnezapadliprachom.Materialisti hľadali pralátku arché. Idealista Platónrozvíjalteóriuideíahovorilosvetovejduši.Odpia-tehostoročiap.n.l.nadobúdaslovomythos (mý-tus) pejoratívnycharakter.

Filozofiainšpirovalapolitickémyslenieaprax.PodAkropolouležíAgóra,ktorásastalasymbolomdemokracie.Pripomínam,ženaprelome9.a8.sto-ročiap.n.l.vznikolvAténachmestskýštát(polis).Prvíznámikráli,podobneakovČíne,bolimýtickí.Nevieme,čiexistovali(napr.Théseus).Vroku621p. n. l. spísal vysoký úradník Drakon na základezvykovéhoprávaprísnyzákonník (dodnessaspo-mínajúdrakonické tresty).

Zakrátkeobdobierodovášľachta(eupatrido-via) ukončilamoc kráľov (basileis). Krajinu viedlodeväť vysokých úradníkov, archontov, volenýchnajprvdoživotne,potomnadesaťrokovanapokonna dvanásť mesiacov. Najznámejší z nich, Solón,zreformovalvroku594p.n.l.ústavu.Obyvateľstvorozdelildoštyrochtriedpodľamajetku2.Eupatrido-via tak stratili doterajšie výsady.Mocmodrej krvinahradila moc majetku. Vplyv si zachovali iba tíšľachtici,ktoríostalibohatí.

Štát pomohol aj nižším sociálnym vrstvám.Vykúpilnešťastníkov,ktorípadlidootroctvaprene-splatené pôžičky.Dlžník už nesmel byť zotročený.Nastaloodpusteniedlhovaténskychobčanov(sei-sachtheiá = strasenie bremena).Návrhynaoddlže-niekrajinypodAkropoloupo26storočiach,keďsamodernágrécka ekonomika začalapotácať, nebolinové.

Na Agore sa konávalo ľudové zhromaždenie(ekklésia),ktorérozhodovalookľúčovýchotázkachštátuhlasovaním.Najvyššiesúdneprávomocizískalporotnýsúd–héliaiá.

Solónovereformytrvali27rokov,kýmnastúpilPeisistratos.Novývladársaopieralonižšíchroľní-kov.PostaralsaohospodárskyrozkvetAtén.Zbavilmajetkovejmociaristokraciu,čímvytvorilsociálnepredpokladypreďalšierozširovaniedemokracie.Alesámvládolautoritatívne.Po jehosmrtivroku527p.n.l.prevzalmocjehosyn,ktoréhotyranskúvláduukončilopovstanie.

Nový vládca, Kleisthenes, obnovil demokra-ciu.Vroku508p.n.l.zreformovalústavu.Územierozdelil na desať fýl, ktoré delegovali po päťdesiatreprezentantovdoľudovéhozhromaždeniaapäťstodo súdu. Zo strachu pred návratom tyranie zavie-dol tzv. ostrakizáciu. Slobodní občania hlasovalipomocouhlinenýchčrepov (ostrakonov) o vyhos-teníneprijateľnejosobynadesaťrokov.Vmodernejdemokracii neposielame ľudí do vyhnanstva, alenaďalejpotichuostrakizujeme.Napr.tým,žeichne-pustímedovplyvnýchmasovýchmédií.Našťastiejetuinternet,ktorýmávšakplnotvárí...

AténskademokraciavrcholilazaPerikla,ktorýsa stal v roku 461 p. n. l. tzv. prvým stratégom.Každý člen ľudového zhromaždenia získal právopodávaťnávrhy.Príslušnícinižšíchvrstievdostávalipočas rokovania diéty ako náhradu za ušlúmzdu.Periklazvoliliobčaniadonajvyššejfunkcieštrnásť-krát,čímsainýpolitiknemôžepochváliť.

STRANA 4

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Aténska demokracia predstavovala unikátv európskych a svetových dejinách. Nemala sú-časnúpodobu.Opieralasaviac,akoajvsúčasnomŠvajčiarsku,opriameformy.Privýberezástupcovpoužívala popri volebnom mechanizme i losova-nie známezbájí.Udržiavalasi elitárskycharakter.Do politického života zapojila iba desatinu obyva-teľstva. Neprivilegované vrstvy – ženy, cudzinci,oslobodeníotrociaotroci–ostalimimohry.Atény,ktorých model vlády prevzali viaceré ďalšie polis,nezískalinajvyššiuautoritu.

MedzigréckymimestaminadobudlaprevahuSparta, známa vojenskou diktatúrou, vďaka lepšejvnútornej organizácii a efektívnejšej ekonomike.BolatoonaaneskôrFilipII.anajmäjehosynAle-xander Macedónsky, ktorí pochovali spomínanúaténskutradíciu.PoSparte,ktorúuznávalAristote-les,ostalivojenskéskúsenosti,poAténachnádher-néstavby,umenie, filozofiaapolitologicképojmy,ktorédodnespoužívame.

Grécko, lenčosavymanilospodOsmanskejríše,uždoňrýpalisilnéeurópskeštáty.Stalosaih-riskomzáujmu iných.Ajpretosapotácaloakoplťna rozbúrenej hladine Stredozemného mora. Keďpredpolstoročímrozdupalikrehkúdemokraciutzv.čierniplukovníci, západníspojencistrkalihlavudopieskuakopštros.Neprekážaloimani,keďsakra-jinazadlžovalaveurópskychbankách,keďsikupo-valazbranenaobranupredsusednýmštátom,tiežčlenom NATO, pred Tureckom, a ani keď vstúpilanepripravenádoEurópskejúnieavymeniladrachmyzaeuro.Ažtorazprasklo.

Vplyvní Európania potrebujú zachrániť svojebanky a svojemeno. ChorémuGrécku nadiktovaliliečebnúkúru,ktorúmiestniobčaniav riadnychajmimoriadnychvoľbáchavosobitnomreferendejas-neodmietli.MocpodAkropolousanapriekpodporeobyvateľstvapovolilaobrovskýmtlakomkľúčovýchhráčov EÚ. Zažila ekonomický dvadsiaty prvý au-gust.Diktátpomoholpeňaženkemnohýchznás,alenadruhejstraneeuropapalášiabankárivyfackovaliDEMOKRACIU,kuktorejsačiužúprimnealeboniehlásia,právevjejkolíske.

Trojica najznámejších gréckychmysliteľov –Sokrates, jeho žiak Platón a jeho žiak Aristoteles– sa zastávali otrokárskej spoločnosti. Demokra-ciu považovali za zlú formu vlády a zdrojnicu de-magógov. Treba však dodať, že obsah pojmov saneustálemenívčaseapodľakultúrnehopriestoru.To,čosiunásadnespodnimipredstavujeme,indeapreddvaapoltisícrokmiznamenaloiné.

Platón, stúpenec starovekého komunizmu,rozlišovaltritriedyslobodnýchobčanov.Navrhoval,abyvládlifilozofi,špeciálnepripravovanívzdelanci3.O bezpečnosť samali starať tzv. strážcovia. Hos-podárstvoostávalonapleciachroľníkov,remeselní-kovaobchodníkov.Prvédvetriedysamuselivzdaťmajetku.Ženyamužovpovažovalzarovnocenných.Podobneakojudaizmusačínsketradíciepreferovalcelokpredjedincom.

Aristotelesvyčítaldemokracii,ževnejkaždýžije pre seba, mnohí sú nekompetentní a kvalitaustupuje kvantite. Rozlišoval šesť typov vlád, akouvádzanasledujúcatabuľka.

zakacíraanepriateľademokracieakotakej.Model,sktorýmmámeproblémnastaromkontinente,sapokúšame vyvážať raz radami, inokedy zbraňaminainésvetadiely,čosanámvraciaakobumerangvpodobeterorizmu.

POZNÁMKY

1 StaríGrécinemaliorganizovanýkňazskýstav,ktorýbyochraňovalnáboženstvo.

2 Štyri majetkové triedy vyvolávajú spomienky naštyri hinduistické kasty. Pentakosiomedimnovia dosaho-vali+ročný výnos aspoňpäťstomedimnovpšenice (je-denmedimnos=52,3 litrov). Zastávali najvyššie úrady(archont).

Hippies (jazdci,300–499medimnov)pracovali akonižšíúradníci,napr.pokladníci,dozorcoviatrhuapod.Varmá-deslúžiliakojazdci.

Zeugítiboliroľníci(200–299medimnov).Mohlibyťčlenmirady400aporotcami.Varmádeslúžiliakohopliti.

Théti,námezdnepracujúciamajiteliamalýchpozemkov,získalivarmádepostľahkoodencovaneskôrveslárov.

3 Včínskejtradíciisavysokíúradnícipodrobujúcyk-lickémuvzdelávaniuapreskúšavaniu.

4 Crouch, C.: Post-democracy. Cambridge: PolityPress2012,135s.

Literatúra:[1] Encyklopedieantiky.Praha:Academia1973,744s.

[2] Hradečný,Pavelakol.:DějinyŘecka.Praha:Nakla-datelstvíLidovénoviny1998,768s.

[3] Krno,Svetozár:Balkán.Historickývývoj,súčasnosťanaševzťahykjehonárodom.NitraUKF2011.400s.

[4] Krno,Svetozár:OdAtlantickéhooceánupoEgejskémore.Bratislava:Karpaty-Infopress2017,176s.

[5] Krno, Svetozár: Východ a Západ, 2016. In: StudiaPolitica Slovaca. Bratislava: SAV, roč. 9, č. 1., 2016, s.113–125.

[6] Lysý,Jozef:Dejinypolitickéhomyslenia.Starovek,Blízkyvýchod,Antika,Čína, India, Islam.Bratislava:Uni-verzitaKomenského2006,168s.

[7] Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antic-kýchbájí.Bratislava:Mladéletá1980,487s.

[8] Zamarovský, Vojtech: Grécky zázrak. Bratislava:Perfekt2014,383s.

Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF

B. Slančíkovej 1949 74 Nitra

Kto vládne Dobré vlády Zlé vlády

jednotlivec monarchia(osvietenývládca) tyrania(uzurpovaniemoci)

skupina aristokracia(vládanajlepších) oligarchia(vládabohatých)

väčšina politea(vládastrednýchvrstiev) demokracia(vládachudobných)

Antickýanidnešnýmodeldemokraciebysmenemalizbožšťovať.Stáleviacautorovupozorňuje,žesúčasnápodoba liberálnej demokracieprežíva krí-zu.Ideotrend,ktorýbritskýpolitológColinCrouchnazvalpostdemokracia.Jehopráca4podrovnakýmnázvomsastalabestselleromvtomdobromslovazmysle.Vyšlauždvanásťkrát.Podľanehoaďalšíchpolitológovležiacichvtienioficiálnychmédiívspo-ločnosti, ktorá nadobudla dlhoročné demokratickétradície,štandardnéinštitúcie,profesionálneústavyazákonyavktorejsaväčšinaobyvateľstvaúprim-nehlásikdemokracii,vreálnejpraxiprevládajúinéprincípy.Existujúsíceslobodnévoľby,súťaživépo-litické strany a občianske združenia, ale postupnesanahrádzaprávnyštátefektívnefungujúcousieťounajmocnejších hospodárskych zoskupení, ktorýchobratprekonávahrubýdomáciproduktcelýchštá-tov.

Dochádza k paradoxu. Konkurenčné prostre-dieakovýznamnýfaktordemokracienútisúperiaceorganizácie budovať pevnejšiu a profesionálnejšiuštruktúru, pričom z dôvodov technicko-organizač-ných(komunikácia,časaoperatívnosťrozhodnutí),kompetenčných(bežnýstraníkmánedostatokaktu-álnych politických informácií a teoretických vedo-mostí)apsychologických(masysivyžadujúautori-tu,jasnúzrozumiteľnúlíniu,podliehajúpropagandepodobneakokomerčnejreklame,vodcoviazasatú-žiaponeotrasiteľnejmoci)saotvárajúnožniceme-dzičlenstvomavedením.Klasickéstranysamenianatzv.kartelovéstrany.Ichlídriuprednostňujúná-zorynevolenýchexpertovpredpodnetmizčlenskejzákladne. Po zvolení na najvyšší post zväčša bezprotikandidáta inklinujú ku kultivovanej autokracii.Upevňuje sa hierarchizácia a byrokratizácia stránpripomínajúcichvýrobnépodniky,vktorýchpriroz-hodovaníchýbavnútornádemokracia.

Stranícianisympatizantinevidiazmysel,pre-čobysamaliangažovanosťvstraníckychštruktú-rachaodmietajúichfinančnepodporovať.Stranysihľadajúinýzdrojpríjmov,akosúčlensképríspevky.Ťažisko financovania sa prenáša na podnikateľskéa lobistické zoskupenia, čo vytvára pre demokra-ciunebezpečnéklientelistickéväzby.Voviacerýchštátochzaujímalegislatívcovviacpostavenielobis-tov ako ostatných občanov. Lobokracia nahrádzademokraciu. Strany pociťujú väčšie záväzky vočidarcomakovočivoličom.Zásadnérozhodnutiasadejúnafórachzazavretýmidverami,formulujúicha presadzujú ľudia, ktorých nik nevolil a verejnosťani nepozná. Demokratické inštitúcie krajinu spra-vujú,aleAristotelomkritizovanáoligarchiastáleviacvládne.Rozhodnutieorgánuštátusastávaatraktív-nymtovarom.Aletýmsakončílegitimitamoci.Vo-ličpripomínafutbalovéhofanúšika,ktorýnazápasetlieskasvojimbeztoho,žebyvedel,ževýsledokjedávnodohodnutý.

Tútonežiaducutendenciutradičnílídri,ichob-hajcoviaamainstreamovémédiánevnímajú.Ktonato upozorní, tohoostrakizujú.Kritik je považovaný

STRANA 5

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

ÚVod Študentprepadávazlogiky.Neučilsa,alebo-juje.Pánprofesor,môžemvámpoložiť jednuotáz-ku?Akodpoviete,vyhodítema,aleaknie,zapíšetemiskúšku!Profesorsebaistosúhlasí.Nechsapáči,pýtajtesa!Pánprofesor,jetolegálne,alenelogické.Zároveňjetologické,alenelegálne,aleajnelogickéanelegálne.Čotoje?

Profesorrozmýšľa,krútihlavouanakoniecsavzdá.Zvedavo čaká na odpoveď. Nuž, pán profesor, vyakosedemdesiatročnýmátetridsaťročnúmanželku,čo je legálne, ale nelogické. Panimá dvadsaťroč-néhomilenca,čojelogické,alenelegálne.Ato,ževymudáteskúškunapriektomu,ženičnevedel,jenelogickéanelegálne!

Logika tohto vtipu mi pripomína asimiláciu.Vzhľadom na okolnosti – kvapky národnostných

Doc. PhDr. Zuzana Mészárosová-Lampl, PhD.Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF Nitra

Mészárosová, Z.: On assimilation of Hungarians or how we renounce the eternal classics CIVITAS, 2017, Vol. 23, No. 52, p. 5

Hungarians are the largest autochthonous national minority of the Slovak republic. Their number and proportion is steadily decreasing. Hungarians loss is caused by interactions between the following four factors : anonyme nationality, clandestine migration, natural decline and assimilation. The strongest factor is the assimilation – the change of national identity. This is also confirmed by data from sociological researches of author in Forum Minority Research Institute.

menšín v mori väčšinového národa - asimiláciumnohí považujú za proces, ktorý samusí skôr čineskôr logickynaplniť.Tvrdia,žeasimilácia jepri-rodzená,badokoncanevyhnutná. Inísimyslia, žeasimiláciajesíceprirodzená,aleniejenevyhnutná.Podľa ďalších je asimilácia nevyhnutná, ale aj ne-prirodzená.A potomexistuje názor, podľa ktoréhoasimilácianiejeaninevyhnutná,aniprirodzená.

Že je to iba slovná hračka? Vykonštruovanýteoretickýproblémbezpraktickéhodopadu?Niejetopravda.Ideoveľmivážnuvec.PrvotnoupríčinouúbytkuslovenskýchMaďarov– leborečbudepre-dovšetkýmotejtoniemalej„kvapke“–jetotižpodľademografovasimilácia.

1. ZmeNy počtu a podIelu maďaRoV ReálnyúbytokMaďarovdokumentujúoficiál-ne štatistické údaje. PočetMaďarov naSlovenskuje stanovenýSčítanímobyvateľov, domov a bytov(ďalej SODB), ktoré sa opakuje každých desať ro-kov.PodľaSODB2011žijenaSlovensku458467Maďarov,ktorítvoria8,5%populácieSlovenskejre-publiky.Maďarisútedastálenajväčšounárodnost-noumenšinou,ikeďsaichpočetapodielneustáleznižuje, čo dokazujú cenzové údaje znázornené vtabuľkeč.1.

STRANA 6

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Tabuľka č. 1: Vývoj počtu a podielu Maďarov

1970 1980 1991 2001 2011

PočetMaďarovvdanomroku 553549 559011 567296 520528 458467

Nárast/poklespočtuMaďarovvporovnaníspredchádzajúcimSODB–vabsolútnychčíslach

- 5462 8285 -46768 -62061

Nárast/poklespočtuMaďarovvporovnaníspredchádzajúcimSODB–vpercentách

- 0,99% 1,48% -8,20% -11,92%

PodielMaďarovnacelkovompočteobyvateľov 12,20% 11,20% 10,80% 9,70% 8,50%

Zdroj: ŠÚSR a vlastné výpočty

Vidíme, že počet Maďarov sa do roku 1991zvyšoval, v malej miere, ale priebežne. Od roku1991 nastala opačná tendencia: ich počet sa voveľkejmiereapriebežneznižuje.Kýmcenzusvroku1991evidoval567296Maďarov,odesaťrokovne-skôrichbolo520528,tedatakmero47tisícmenej.Kýmcelkovýpočetobyvateľovvspomínanomob-dobívzrástolo2percentuálnebody(boltonajnižšíprírastokzaposledných80rokov),početMaďarovklesolo8,2percentuálnebody.Údajezároveňdo-kazujú,žehocisapočetMaďarovdoroku1991zvy-šoval,ichpodielnapočteobyvateľovSlovenskasaužzačal znižovaťod roku1980.V rozmedzí rokov1991 - 2001 klesol početMaďarov o zmienených8,2%, v období 2001 - 2011 o 12%. Ich podielnacelkovompočteobyvateľovSlovenskasa znížilzpočiatočných10,8%najskôrna9,7%avsúčas-nostina8,5%.

Podľa demografických výskumov (Gyurgyík2013:139)môžeme identifikovať nasledujúce štyrifaktory úbytku Maďarov: 1. nepriznanie národnejpríslušnosti,2.skrytámigrácia,3.prirodzenýúby-tok,4.asimilácia.Vposlednejdekáde20.storočiasa nepriznaná maďarská národnosť na celkovomúbytkuMaďarovspolupodieľala10percentami,pri-rodzený úbytok vysvetľoval 25% prípadov, skrytámigrácia10%,azvyšokúbytku,teda55%spôsobu-jeasimilácia.

Medzi príčinami súčasného stavu jedno-značnedominujeasimilácia,ktorásaprejavujeakozmenanárodnejidentity.

2. NáRodNá IdeNtIta a asImIlácIa Národná identita je zložitý jav. Zahŕňa poci-ty,názory,postojekukategóriinárodavšeobecne,ale predovšetkým k vlastnému národu, a k feno-ménom, ktoré s ním súvisia. Okrem tejto citovo--hodnotiacejdimenzie,národnáidentitaobsahujeajdimenziučinnosti,ktorásaprejavujevkonkrétnychrozhodnutiachanáslednýchvoľbáchmedzirôznymialternatívamičinovav ich ideologizácii/vysvetlení.Tietodimenziesúprepojené,arovnakosúprepoje-néajdeterminanty,ktorépôsobianavznikavývojnárodnejidentity.Národnáidentitatotižniejevrode-náanemenná,aleneustálesaformujepodvplyvomvzájomne sa prepletajúcichmakro- a mikrospolo-čenskýchfaktorov.

Národnáidentitacitlivoreagujenaglobalizač-né trendy, na právne, hospodárske, spoločenskéa kultúrneprostredie animi indikovanécelospolo-čensképostaveniepríslušníkovnárodnostnejmen-šiny.Formovanienárodnejidentityjeovplyvnenéaj

kolektívnym obrazommenšiny o jej vlastnom ce-lospoločenskompostavení, o šanciach a istotách,ktoré jej v danom období a v budúcnosti „národ-nostnébytie“ponúkaaumožňuje,respektíveokto-réjuuberá.

Národná identita sa formuje predovšetkýmuprostredtýchtospletitýchskutočnostíakonštruk-cií (a prepletajúcich sa skutočností a konštrukcií,niekedy sa totiž skutočnosť javí ako konštrukcia,a konštrukcia ako skutočnosť), a v konečnomdôsledkusaprejavujevo formedeklarovanej iden-tity.Deklarovanáidentitaznamená,zakohočloveksámsebapovažuje.Právedeklarovaná identita sazisťujepomocoukolónky„národnosť“vcenzovomsčítacomhárkualeboajvovýskumochprostredníc-tvomotázkytýkajúcejsarespondentovejnárodnos-ti.Deklarovanáidentitajeakobyvrchná,zjavnávrs-tvanárodnejidentity.Deklarovanúidentitumôžemehocikedyapomernejednoduchozmeniť.

Zmenanárodnej identity,tedaasimiláciapre-bieha ináč.Podobásaazároveňsanepodobávy-zliekaniusaškolákovpopríchodedomov.Podobása,lebojepomalá,vlečiesaaobčasjejtrebazvon-kanapomôcť.Nepodobása,leboasimiláciasatýkadospelých. Pri asimilácii si šatstvo nevyzliekamenaraz.Jednotlivýchvrstiev/dimenziínárodnej iden-titysazbavujemepostupne.

3. pRíčINy asImIlácIe Ľudia,ktoríasimiláciupovažujúzaprirodzenúa nevyhnutnú, argumentujú tým, že nie je možnévzpriečiť sa „cudzej“ móde, ktorá nás obklopuje.Stýmobklopovanímjetopravda.Vetnickyzmieša-nej oblasti južnéhoSlovenskapribúdajú slovenskérodiny, ktoré si na vidieku kupujú lacnejšie domyapozemky.Podľaprognózyzroku2007malaimi-grácia Bratislavčanov do skúmaných území po-kračovať. Autori prognózi predpovedali, že živelnúa mozaikovitú imigráciu vystrieda masívnejšie aucelenejšieprisťahovanie,vdôsledkučohosabudemeniťajnárodnostnáštruktúraetnickyzmiešanéhoúzemianaúkormaďarskejnárodnosti(Slavík-Kur-ta 2007: 205). Že sa to skutočne stalo a naďalejdeje,dostatočnedokumentovaliužajúdajezpredo-šlýchdvochcenzov(2.tabuľka).Vovšetkýchzmie-šanýchokresochzápadnéhoSlovenskaužodroku1991badaťpostupnéznižovaniepodieluobyvateľovmaďarskejnárodnosti,ktorépokračovaloajvprvejdekádenového tisícročia.Tentoúbytok jealenaj-markantnejšívokresochSenecaDunajskáStreda,doktorýchsmerujenajviacprisťahovalcov.Výsled-kyvlastnýchvýskumovpodzáštitouFóruminštitútupre výkummenšín ukazujú, že okrem dediny Báč

sapodielMaďarovznížilajvovšetkýchkonkrétnychobciach,vktorýchsausadilonajviacprisťahovalcov(Lampl2013:129).

2. tabuľka: Podiel obyvateľov maďarskej ná-rodnosti v okresoch západného Slovenska na základe sčítania ľudu z rokov 1991, 2001 a 2011.

1991 2001 2011Senec 24,5 20,4 13,7DunajskáStreda 87,2 83,3 74,9Galanta 41,3 38,6 35Šaľa 40,2 35,7 31,3Komárno 72,2 69,1 63,9NovéZámky 41,5 38,3 33,5Nitra 8,2 6,7 5,7

Zdroj: Lampl 2009, 2013

V komunikačnej sfére je asimilácia spojenás pribúdajúcou dominanciou slovenského jazyka.Súvisítoajsvyššieopísanýmjavomsuburbanizá-cie.Čorazviacľudímáskúsenosť,ževichbezpro-strednom okolí sa častejšie hovorí po slovensky.Lenže:poslovenskysaužnerozprávajúibaSlováci,aleajMaďari,atonielenvtedy,keďkomunikujúsoSlovákmi, ktorí po maďarsky nevedia, ale aj vte-dy,keďkomunikujúmedzisebou.EmpirickéúdajeFórum inštitútupre výskummenšínpotvrdzujú, žeza uplynulých desať rokov vo všetkých oblastiachverejnejkomunikáciesaznížilpodielmaďarskyho-voriacichMaďarov–napríkladvobchodochzo45na30percent,vúradnomstykuz20na14percent,medzisusedmizo64na56percent.

Toistéplatíajvrodinnejkomunikácii.Vniek-torýchčistomaďarskýchrodináchsadoma,medzištyrmi stenami komunikuje po slovensky – každýpiaty respondent maďarskej národnosti hovorí poslovensky so svojím maďarským partnerom, 23percentsdeťmi,každýpiatyrodičovskýpartnertak-tiežkomunikujesdeťmiposlovensky,aštvrtinadetíztýchtorodínsamedziseboubavítiežposloven-sky.

Súvisí to predovšetkým s vyučovacím jazy-kom základnej školy, ktorú dotyční navštevovali,lebovovyššiespomínanýchrodináchaspoňjedenz rodičov chodil do základnej školy s vyučovacímjazykomslovenským.Ďalšímfaktoromjezvyšujúcisatrendzapísaniamaďarskýchdetídoslovenskýchškôl.Množstvorodičovsitotižmyslí-makrospolo-čenskáklímaasčastiajmikrospoločenskésieteichvtompatričneposilňujú-,žeideozárukuuplatne-niasaichdetívspoločnosti.

Neslobodno zabudnúť ani na miešané man-želstvá.ÚplneprirodzenenámulúpisrdceniektorázkrásnychMarienokaleboniektorýzošvárnychPa-ľov(hocijeichčorazmenej,lebovďakaglobalizáciia zahraničnýmseriálom klasické slovenské ama-ďarskémenávyšlizmódy).Akeďsaužľúbime,po-važujemezaprirodzenúpartnerovutúžbu,abyspo-ločnédieťa„zdedilo“ajjehonárodnúidentitu.Údajevšakdokazujú,žetátotúžbajevoväčšineprípadovibajednostranná,toznamená,žesauprednostňujeibaidentitajedného,zväčšaslovenskéhopartnera,atovtakejmiere,ževmnohýchzmiešanýchrodináchmaďarskýrodičaninehovorísdieťaťompomaďar-

STRANA 7

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

sky,atýmsaeliminujenielenmožnosťzachovaniamaďarskejnárodnejidentitypoprislovenskejnárod-nej identite dieťaťa, teda existencia reálnej dvojitejnárodnejidentity,aleajdvojjazyčnosťdieťaťa.

4. NIekoľko empIRIckých ÚdajoV Ako tovyzerávosvetleempirickýchúdajov?Z výskumu Fórum inštitútu v roku 2013-14, reali-zovanom na reprezentatívnej vzorke 3 000Maďa-rov žijúcichna južnomSlovensku sme zistili, že zhľadiska rodinnéhostavu23% respondentovboloslobodných, 8 % ovdovelých, 6 % rozvedených.Ostatní,teda64%žilovpartnerskomvzťahu,ztoho57%vmanželstve,7%sdruhom/družkou.89%partnerských vzťahov boli homogénne maďarské(prejednoduchosťvďalšomtietobudemoznačovaťakomaďarskémanželstvá),tedaobajapartneribolimaďarskej národnosti, 11% vzťahov bolomaďar-sko-slovenských(ďalejlenzmiešanémanželstvá).

72 % respondentov malo deti. 93 % tých-to detí malomaďarskú národnosť, 7 % slovenskúnárodnosť.Týchto93%detímaďarskejnárodnostipochádzalo z maďarského manželstva. 88 % detíslovenskej národnosti sa narodilo v zmiešanej ro-dine. Tieto údaje vypovedajú aj o tom, že väčšinamaďarských detí síce pochádza z homogénnehomaďarskéhomanželstvaaväčšinaslovenskýchdetípochádzazozmiešanéhomanželstva,alesúajma-ďarské deti (7%), ktorémajú zmiešaných rodičov,asúajslovenskédeti,ktorémajúmaďarskýchro-dičov(12%).Akotozúdajovvyplýva,tentodruhýprípadsavyskytuječastejšie.

Národnostnýúbytokvmedzigeneračnomho-rizonte z pohľadu typumanželstva nastáva predo-všetkýmvzmiešanýchmanželstvách,kdejeraritou,akdieťa„zdedí“národnostnúpríslušnosťpomaďar-skomrodičovi.Tentofenoménvšakniejecudzíanimaďarskýmmanželstvám,ajkeďtamjejehovýskytmenejpravdepodobný–nostálepravdepodobnejšínežto,abydieťamiešanéhomanželskéhopárubolomaďarskejnárodnosti.

Miera používania maďarského jazyka v ma-ďarských a v zmiešaných manželstvách je roz-dielna.Polovicamanželskýchpárov v zmiešanýchmanželstváchkomunikujepomaďarsky,navyše43%partnerovslovenskej národnosti sa rozprávapomaďarsky aj s dieťaťom. Tento fakt svedčí o tom,žeaspoň každýdruhý rodičslovenskejnárodnostisabezproblémovdorozumievamaďarsky,a todotakejmiery,žeprikomunikáciispartneromsivôbecnemusívypomáhaťslovenčinou.Tojebezadekvát-nej znalosti maďarského jazyka nepredstaviteľné.Stojízazamyslenie ajskutočnosť,žeažtoľkootcovamatiekslovenskejnárodnostisasosvojimideťminerozpráva vo svojommaterinskom jazyku – kto-rýmbymalabyť,keďžeideoSlovákov,slovenčina–,alepomaďarsky.Jedosťmožné,žehocitítorodi-čiamajúslovenskúnárodnosť,právepretosasdeť-mi rozprávajúpomaďarsky, lebo ichmaterinskýmjazykom je maďarčina. Totiž podľa údajov inéhonášhovýskumuzroku2009až60%Slovákovžij-úcichnajužnomSlovenskutvrdiloosebe,žedobre ovláda maďarský jazyk. Ten istý výskum vykázalučasti týchtorespondentovpravdepodobnosťma-

ďarskéhopôvodu,čomôžebyť jednýmzdôvodovdobrejznalostimaďarčiny.

Zároveň ale druhý partner, teda rodič ma-ďarskejnárodnosti, ibavdvoch tretináchprípadovkomunikuje s deťmi pomaďarsky, čo v opačnomgardeznamená,žekaždýtretíztýchtorodičovne-komunikuje so svojimi potomkami maďarsky, na-priek tomu,žeonsám jemaďarskejnárodnosti,ažejehomaterinskýmjazykomjemaďarčina.Pokiaľide o deti zmiešaných manželských párov, 60 %súrodencovkomunikujemedziseboupomaďarsky.

5. je asImIlácIa NeVyhNutNá? Samozrejme sú Maďari, ktorí nepovažujú zaprirodzené,žecelárodinajemaďarskáapritomsarozprávajúposlovensky.Nepovažujú tozaprirod-zené,alepovažujú tozanevyhnutné,kvôlidieťaťu,abysaešteaninapieskoviskunelíšiloodostatnýchbatoliat.Ajpretozapisujúsvojedetidozákladnýchškôlsvyučovacím jazykomslovenským.Zvýsku-mov vyplýva, že väčšina týchtomaďarských rodi-čovpresnevie,žeichdieťabysaľahšieučilovzá-kladnej škole s vyučovacím jazykommaďarským,teda vo svojom materinskom jazyku, ale napriektomusarozhodujúpreslovenskúškolu.Totosvo-je rozhodnutie v predošlom období odôvodňovalinajmäargumentom,žechcú,abysaichdieťavži-voteuplatnilo.Lenžespoločenskápraxdokazuje,žeajdetizmaďarskýchškôlsadokážuuplatniť.Pretov poslednom čase je už najčastejšie používanýmargumentomto,že„veďžijemenaSlovensku“.Čojefakt,ktorýsaskutočnenedávyvrátiť.

Potomnasledujútí,ktoríasimiláciupokladajúzaprirodzenú,alenienevyhnutnú,anakoniecľudia,podľa ktorých asimilácia nie je ani prirodzená, aninevyhnutná.Razsomsaspýtalajednéhodemogra-fa:akexistujeprirodzenáasimilácia,zčohologickyvyplýva,žeexistujeajneprirodzená,takkdejehra-nicamedzitýmitodvomitypmiasimilácie?Nevedelmiodpovedať.Ztohosomvyvodilazáver,žekaždáasimiláciamôžebyťprirodzená.Ale tak istomôžeplatiť,žežiadnaasimilácianiejeprirodzená.Alečiužprirodzená,alebonie,podľa takmerpolmiliónaMaďarov,t.j.takmerkaždéhodesiatehoobčanaSlo-venskejrepublikyasimilácianiejenevyhnutná.

Výskumy potvrdzujú, že podľa nich nie jenevyhnutnéhovoriťvmaďarskýchrodináchposlo-vensky, akMaďari naučia svoje deti pomaďarsky

(atíisíľudiapovažujúzaprirodzenéajto,žesaichdieťamáneskôrnaučiťajposlovensky).Podľanichvzmiešanýchrodináchniejenevyhnutnéochudob-niťdieťaomožnosťvýukymaďarčinytounajprirod-zenejšou metódou – metódou milujúceho rodiča.Nie je nevyhnutné, aby dieťa maďarských rodičovnavštevovalozákladnúškolusvyučovacímjazykomslovenským.Alemaďarskéškolstvonevyhnutneza-nikne,ak títo rodičiauprednostniaslovenskéškolyalebomaďarskéškoly,alenadruhejstranehraníc.

Sú ľudia, ktorí celé desaťročia nostalgickyuchovávajústaréšatstvo,hoci tá istámódasaužnikdynevráti.Pritomsadokážuzriecťvečnejklasi-ky,ktoroujeichmaterskáreč.Niejetonevyhnutné,najmäakideotakýťažkýjazyk,zaakýsamaďarčinavšeobecnepokladá,navyšeojazyk,ktorývposled-nomčasemnohýmnapomoholzískaťlukratívnepra-covnémiestavnadnárodnýchspoločnostiach.Aletam,kdesmatkamipominieaj ichnenahraditeľný,milovanýjazyk,tamnevyhnutnedochádzakasimi-lácii.

Literatúra:

[1] Gyurgyík,László,2013.Egycsökkenésanatómiája–Aszlovákiaimagyarságdemográfiaifolyamataiaz1990-esévektőlnapjainkig.InTóthKároly(ed.):NyelvijogokI.,Fóruminštitútprevýskummenšín,Šamorín,s.137-149.

[2] Lampl, Zsuzsanna – Hardi, Tamás, 2009: Ingázómunkavállalás.InHardiTamás–TóthKároly(ed.):Hatá-rainkmentén,Fóruminštitútprevýskummenšín,Šamorín,s.134-147.

[3] Lampl, Zuzana,2013:SociológiaMaďarovnaSlo-venskuI.,Fóruminštitútprevýskummenšín,Šamorín

[4] Slavík, Vladimír–Kurta, Tomáš, 2007: RezidenčnásuburbanizáciavzázemíBratislavy–novýtrendvmigráciiobyvateľstva. Forum Statisticum Slovacum, 2007/3., s.201–207.

Doc. PhDr. Zuzana Mészárosová-Lamp, PhD.

Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF

B. Slančíkovej 1

949 74 Nitra

STRANA 8

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Obdobie rokov1933–1938sa vČeskoslo-venskejrepublikevyznačovaloeskalovanímnapätiavoblasti ekonomicko-hospodárskej,politicko-spo-ločenskejimedzinárodnej,čosanáslednepremie-taloidovzťahovmedzinárodnosťamiakonfesiamivovnútrištátu.Nástupautoritatívnychatotalitných

PhDr. Miriam Mlyneková, PhD.Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF Nitra

Mlyneková, M.: Jews in newspaper Slovak: 1933 - 1938 CIVITAS, 2017, Vol. 23, No. 52, p. 8

The author describes and summarizes the thematic references of Jews in Slovak newspapers during the years 1933 - 1938. The Slovak was the main printing medium of Hlinka‘s Slovak People‘s Party, which means that the published texts corresponded with the opinion of the editors and party members. The article provides a statistical overview of printed texts about Jews. The texts announce that his anti-Semitism has come into the open anti-Semitism phase. The author publishes the views on the Jews in the political-social context of the time.

režimov v Európe, dôsledky hospodárskej krízyaproblémyčeskoslovenskejvládysichzvládnutímvyvolávali pochybnosti o demokracii a v republikenahrávali hlasom volajúcim po vláde silnej ruky,ponúkajúcej „rýchlea jednoduché“ riešenia,častoibaodpútavajúceodskutočnýchproblémov.Doob-dobiakritickéhoprerepublikuvstupovalaslovenskáspoločnosťpolitickyaobčianskynezreláasosilnekonzervatívnymakcentom.

Spostupujúcouhospodárskoukrízouzosilneliajpolitické tlakynaštát, ktorémusasícepodarilovybudovaťastabilizovaťdemokraciuajejinštitúcie,avšak kríza ho zasiahla veľmi hlboko. Jednotlivéodvetvia hospodárstva boli zasahované v rôznychčasovýchfázachasrôznouintenzitou.Voväčšinenárodohospodárskychukazovateľovbolopomysel-nédnokrízydosiahnutévroku1933.1Vtomtorokukulminoval aj počet nezamestnaných.2 Slovenskobolosilnezasiahnutéajkrízouvpoľnohospodárstve.Kulminačnýmbodomnezamestnanostivpoľnohos-

STRANA 9

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

podárstve bol rok 1935 a príjmy „zamestnaných“roľníkovklesliažo40%.3ObyvateľstvoSlovenskasa konfrontovalo s masovou nezamestnanosťouv priemysle a nedostatočnými podporami pre ľudíbezpráce.4

Problémy obyvateľov Slovenska, znásobenékrízou,ovplyvňovaliintenzitusociálnychkonfliktov,ktoré sa transformovali do rôznychpodôb.Boli tonapr. triednebojenižšíchvrstievobyvateľstva (ro-botníkov a roľníkov) s vyššími vrstvami (buržoá-ziou). V rámci politickej roviny bol dominantnýmzápasoautonómiu i ďalšie súboje s „nepriateľmi“Slovenska,ktorémaličastofunkciuakýchsizástup-nýchproblémovabojov.HSĽSpoužívalavíziune-priateľov(skutočnýchiumelovytváraných)naven-tilovaniečiodvádzanienapätia„žiaducim“smerom.Z pohľadu materiálov získaných štúdiom denníkaSlovákjemožnékonštatovať,žejednýmztakýchto„poistnýchventilov“napätiasastalvzťahkŽidom.

Obdobie rokov 1933 – 1938 bolo pre HSĽSzložitýmobdobímzakončenýmsplnenímvytýčené-ho cieľa – dosiahnutím autonómie pre Slovensko.Bolo to obdobie pritvrdenia jej politických pros-triedkov i rétoriky. Radikalizmus bol povýšený napolitický smer. HSĽS v záujme dosiahnutia svoj-bytnosti slovenského národa výrazne spolitizovalaa polarizovala spoločnosť. Ľudáci vystupujúci akojediná strana oprávnená formulovať požiadavkyslovenského národa disponovali obrovským seba-vedomímavšetkých,ktoríichspochybňovalialebonesúhlasili s ich cieľmi, považovali za nepriateľovčizradcovnároda.5Bolipresvedčení,žeautonómiajejedinýreceptnariešenievšetkýchproblémovslo-venskejspoločnosti.

Nafakt,žerepublikasazačínarozkladať,upo-zorniliužvroku1933PribinoveslávnostivNitre.6 Oslavy sa vymkli z rúk oficiálnych organizátorovastalisademonštráciouzasvojbytnosťslovenské-honárodapodvedenímblokuautonomistovapre-dovšetkýmHSĽS.Tlačovéorgányprovládnychstránoznačilioslavyzavopredpripravenúakciuľudákovapovažovaliichza„zjavnúprovokáciuvlády“abúr-livúpolitickúdemonštráciu.7JednouzosankciíprotiHSĽSbolopozastavenievydávaniadenníkaSlovák natrimesiace. CenzorvytýkalspôsobinformovaniaoPribinovýchoslavách.8

V máji 1935 sa konali parlamentné voľby,v ktorých HSĽS vystupovalo ako líder Autonomi-stickéhobloku, ktorý všakpredsebounemaldlhúexistenciu.9AutonomistickýblokzískalvovoľbáchnaSlovensku30,12%hlasov,čozodpovedalo22mandátom.10 Nezhody a spory pre rozdeľovaniemandátovvšakspôsobilirozpadspojenectvaHSĽSaSNS.Stranyvnasledujúcomobdobí vystupovaliprotisebeakopolitickírivali.

Voľbypriniesliajvýznamnýodkazprepražskúvládu. Poukázali na fakt, že je nevyhnutné hľadaťriešenia„slovenskejotázky“.11Zostranypreziden-taBenešabolasnahadosiahnuťkompromisakousiadministratívnou autonómiou, ktorá však bola preľudákovneprijateľná.Napriektomu,žeajinépolitic-késtranymalipodobnésnahyavolalipodecentrali-záciirepubliky,ichspoluprácasHSĽSbolaviacakoproblematická.12ValeriánBystrickýuvádza:„Zloži-tý zápas o realizáciu autonomistických požiadaviek, víťazstvá a úspechy nemeckého nacizmu, posilňo-

vanie pozícií autoritatívnych režimov a zhoršovanie medzinárodných pozícií Československa vyvolávali diferenciáciu v radoch HSĽS a súčasne vplývali na radikalizáciu hnutia.“13

Ďalšímvýznamnýmfaktoromvplývajúcimnavývoj Československa bola radikalizácia medziná-rodnej scény. Toto obdobie bolo charakterizovanéúspechmianárastompočtuautoritatívnychrežimovv Európe.AdolfHitler nastúpil do úradu kanceláraanáslednepokračovalbudovanímakonsolidáciounacistického režimu v Nemecku. BenitoMussoliniostal verný svojej politike výbojov. DemokratickérežimynajmävovýchodnejEurópeboliveľmislabé,bezdostatočnýchtradíciíiobrannýchmechanizmova postupne degenerovali na pravicové diktatúry čipolodiktatúry.14Vroku1936StalinvRuskudekla-roval, že spoločne s novou ústavou došlo k „do-vŕšeniu výstavby socialistickej spoločnosti a krajina prešla do obdobia postupného prechodu ku komu-nizmu.“15SovietskyzväzpodStalinovýmvedenímvzbudzoval obavy i nepriateľstvo. Jeho ideológiaumožňovala navodiť pocit ohrozenia a posilňovaťantidemokratické sily a hnutia v európskych kraji-nách.Vduchubojaprotiboľševikomľudiaakcepto-valiaj taképostupyvládčipolitickýchstrán,ktorébyvsituáciibeztohto„ohrozenia“bolineprijateľné.

Židiasosvojiminegatívnymihistorickýmiskú-senosťamisiplneuvedomovali,žeČeskoslovenskárepublika pre nich predstavuje záruku bezpečnostivo vnútri štátu, ako aj ochrannú bariéru navonok.Vobdobí vymedzenom rokmi1933–1938platilaústavaizákonydemokratickejrepubliky.Výraznesazvýšilacenzúranajmäopozičnýchperiodíkaprehl-bovala sa kontrola verejných politických aktivítopozičných strán.16Bolo však jasné, že radikálneprúdy vo vnútri republiky sa dostali do pohybu.Veta „klasika“ vystihujúca židovstvo „Keby si ná-hodou zabudol, že si Žid, vždy sa nájde niekto, kto ti to pripomenie...“ opäťdávalazmysel.Židiažijúciv Československumohli teoreticky zabúdať na to,žesúŽidmi,poroku1933všakboločorazviacľudí,ktorí im to s „radosťou“ pripomínali. Eduard Niž-ňanskýuviedol: „Predstavitelia židovskej komunity si uvedomovali, čo pre nich znamená parlament-ná demokracia I. ČSR. Uvedomovali si to viac po nástupe Hitlera k moci v r. 1933 a takisto po vlne antisemitizmu, ktorá v 30. rokoch zasiahla okolité štáty...“17ZpozícieŽidovtoveľmijasnevystiholajbratislavský rabín Funk, ktorý sa v apríli 1933 vosvojej kázni zaoberal situáciou Židov v NemeckuakládolnasrdceŽidomžijúcimvČSR,abyvznášaliďakovnémodlitbyzarozkvetrepubliky.Vyzýval,abyrepublikepomáhalisvojimischopnosťamiamožno-sťami.18

Analýzou textov denníka Slovák, ktoré savenovali židovskej problematike, sme dospe-li k presvedčeniu, že rokom 1933 začína obdobievylučovaniaŽidovzmorálnehouniverzaslovenskejmajority.19VšetkyvyššieuvedenéfaktoryanástupHitlera,jehoprotižidovskénariadeniaaantisemitskápropagandaakobypostupneposúvalimantinelyak-ceptácietoho,čosaŽidommôžezakázaťčizobrať.Aj v predchádzajúcich obdobiach bol antisemitiz-musvslovenskejspoločnostiprítomný,aleodroku1933postupnezískalnovúdimenziu.Antisemitsképrejavyužneboli osamotenými výkrikmi.Verbálne

apostupneajfyzickéantisemitsképrejavyavýpadysa(nenápadne)stávaliakceptovanými.

Denník Slovák pomerne často deklaroval,že nechce vzbudzovať antisemitské nálady, avšakvskutočnostiprávetietonáladypodporoval,vyvo-lával a eskaloval. Redakcia nepriamo priznala, že„antisemitizmus je dôležitým propagačným pros-triedkom v politickom boji.“20Čojevšakzaujíma-vé, samotní autori antisemitských článkov si uve-domovali, že ich postoje nie sú správne,morálneazlučiteľnéskresťanskými ideálmi,apretohľadalispôsoby vysvetlenia či azda sebaospravedlnenia.Zvláštnymmyšlienkovýmkonštruktomprišlikzáve-ru,žekresťaniamusianasebaprebraťveľkúúlohuzbaveniasakresťanskejláskykblížnemuvzáujmeočistenia židovskej duše. Toto tvrdenie dokumen-tujú slová prispievateľa denníka O. Dunajeckéhov článkuOtázka židovskej chudoby:21 „Nech nám teda dovolia Židia, aby sme i my mohli ísť až na koreň židovskej otázky. I vtedy, keď sme katolíci. To nám dáva tým väčšiu oprávnenosť, aby sme za pravdou a spravodlivosťou šli do dôsledkov, neza-stavili sa na pól ceste. Zaväzuje nás vždy a všade príkaz lásky k blížnemu. Ale to neznamená, že nena-praviteľní hriešnici vtedy, keď treba nad nimi pove-dať spravodlivý a nepredpojatý súd, majú práva, aby to bolo znemožnené preto, že jestvuje príkaz lásky k blížnemu.“

Vobdobírokov1933–1938bolovdenníkuSlovák uverejnených701článkovobsahujúcichzm-ienkyoŽidoch.Tojevýrazneviacakovpredchád-zajúcichobdobiach.22Charakterčlánkovsamení:akpredchádzajúceobdobievymedzenérokmi1925–1932označímeakoobdobiezmierualatentnéhoantisemitizmu,takobdobierokov1933–1938bolotypicképrávevzrastomnapätia,nepriateľstvaaopä-tovneotvorenéhoantisemitizmuspotenciálomex-plozívnehorastusmeromkjehofyzickýmprejavom.

Slovák podrobnemapovalprotižidovskédianievNemecku,Rakúsku,Maďarsku,Rumunskuainýchkrajinách.Spravidlabezkomentárovprinášalinfor-mácie o protižidovských opatreniach v zahraničí.Niekedytobolirozsiahlečlánky,vniektorýchprípa-dochibanotickysniekoľkýmivetamioznamujúcimi,čoakdeŽidianesmú.Tietoinformácievsebenieslidôležitéposolstvootom,žesoŽidmisa„legálne“vyrovnávajúa„židovskúotázku“riešiavNemecku,Rakúskuavinýchkrajinách.Tietočlánkyspoločnestextamizdôrazňujúcimikrivdy,ktorýchsadopus-tili Židia na slovenskom ľude, v kontexte svetovejhospodárskej krízy a zostrujúcej sa medzinárod-nej situácie ohrozujúcej primárnu bezpečnosť tiežprispeli k tomu, že ľudianaSlovenskuakceptovaliprotižidovskéopatreniaprijatébezprostrednepovy-hláseníautonómie.

V roku1933bolo publikovaných84 článkovtýkajúcichsaŽidov, viacakopolovica znich (48)savenovalainformovaniuoŽidochvzahraničí.

Vroku1934bolopublikovaných61článkov,vktorýchsaspomínaliŽidia.Podobneakovpred-chádzajúcomrokuväčšinatextov(35)savenovalažidovskejkomunitevzahraničí.Tentorokbolrokommnohých protirečiacich si správ. Denník dôrazneupozorňoval Židovnastaréchybyavystríhalpredichopakovaním.23

STRANA 10

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Vroku1935bolopublikovaných56článkov,v ktorých sa spomínali Židia, pričom dominovalisprávyzdomova (37).Keďže tobol rokvoliebdokrajinského zastupiteľstva i poslaneckej snemovneNárodného zhromaždenia, Slovák stupňoval útokynapolitickýchprotivníkov,ktorýchsúčasťouboloajpoužívanietzv.„židovskejkarty“.24

V roku1936bolouverejnených160článkovtýkajúcich sa židovskej komunity doma i v zahra-ničí.Slovák sav tomto rokuviacorientovalna ži-dovskú komunitu vČeskoslovensku (90).ČlánkovoŽidochvzahraničíbolo70.

V roku1937bolouverejnených138článkovso židovskou problematikou. Viac ako polovica(73)znichsavenovalaproblematikeŽidovvcud-zine. Články nadobudli charakter kampane cieleneovplyvňujúcejmienkučitateľovdenníkaprotiŽidom.

Od januáradooktóbra1938bolopublikova-ných 202 článkov, ktoré sa zaoberali Židmi doma(83)avzahraničí(119).Vdomácichsprávachsaopakovaličlánky,ktoréútočilinapolitickýchprotiv-níkovprostredníctvomichvzťahovsoŽidmi,čomalobyťprostriedkomnaichdiskreditáciu.TentofaktmásvojuvýpovednúhodnotuonegatívnomvnímaníŽi-dovzostanyHSĽS.Článkyprimárnezameranénažidovskúkomunitubolivšetkyjednoznačnenegatív-ne.

Slovák používalvobdobírokov1933–1938sofistikovanejšievýrazovéprostriedkyispôsobyne-gatívnejcharakteristikyainformovaniaoŽidochakov predchádzajúcich rokoch. Primitívny (verbálny)antisemitizmusobdobia rokov1919–1924 inšpi-rovanýantisemitskými výpadmi19. storočiaa za-čiatku20.storočiasavytratil.Vobdobírokov1933– 1938 nahradili expresívne výrazové prostriedkyverbálne hrozby a útoky, pripomínanie postaveniaŽidovvinýchkrajináchiponúkanierôznychriešenítzv.„židovskejotázky“.Nastránkachdenníkaakobyabsentovalapotrebapoužívaniaexpresívnychvýra-zovnapomenovanie vzťahuk židovskej komunite.V textoch sa zriedkavo objavujú výrazy, ktoré bolipoužívanévpredchádzajúcichobdobiach–prirov-návanie Židov k parazitom, chorobámči chorobo-plodnýmzárodkomaleboichdémonizácia.Ojedine-lesavyskytloprirovnanieŽidovkpijaviciam.25

Tútozmenupripisujemeverbálnemuodmieta-niu antisemitizmu. Redakcia denníka si pravdepo-dobneuvedomovala,žeprimitívnevýrazybymohlivyznievať kontraproduktívne a svoju úlohu zrejmezohrali aj obavy zo sprísnených zásahov cenzúry.Voľba expresívnych jazykových prostriedkov bolasícevýraznetlmená,vžiadnomprípadetovšakne-znamenalo tlmenieprotižidovskýchnálad.V tomtoobdobí platila nepriamaúmera: čím jemnejšia for-ma,týmdrsnejšíobsahtextov, informáciíacelko-véhovyzneniačlánkov.

Slovák pomenoval rôzne vlastnosti typicképre židovskú komunitu. Zásadnou sa v tomto ob-dobístávacharakteristikaŽidovakodeštruktívnehoarozkladnéhoživlučielementu.Takýtoopispoužilautornapríkladprivysvetľovaníprotižidovskéhodia-niavNemecku,ktorésa„čistilo od deštruktívnych živlov.“26VčlánkuŽidovská otázka u nás (Úprimné slovo k našim Židom)27 sa doslova uvádza: „Su-gestívna mienka, že sú rozkladným elementom, sa udomácňuje na celom svete.“

Židia podľa názorov redakcieSlováka prirod-zene inklinovalikrozvratu,apreto ichbolomožnénájsť v každej rozvratnej skupine namierenej protiexistujúcemu poriadku: „... národ židovský musí všetky uzly tohto druhu podrývať, zachvievať, uvoľ-ňovať, lebo len touto cestou môže sa oslabiť prirod-zený odpor národov proti svojej invázii. Pokým trvá stav roztrúsenia, nič nemôže zmeniť základnú ten-denciu Židov k neprestajnému podrývaniu jestvova-nia iných národov vo svete.“28Vpokračovanícito-vanéhočlánkupodnázvomÚčasť židov v revolúcii II.29išielautoreštehlbšiekpodstateapomenoval„príčinu“ deštruktívnych tendencií židovského ná-roda: „U Žida ostala z minulosti len nenávisť proti jestvujúcemu stavu vecí, ktorý ho vždy ťažil. Všetko toto robí zo Židov typ hlavne revolučný, presnejšie hovoriac typ nivočiaci než tvoriaci.“ V záverečnejčastisérieÚčasť židov v revolúcii V.30si jejautorkládolotázku:„Kam zájdeme, ak ďalej ponecháme úplnú voľnosť tomuto skazonosnému živlu, namie-renú každým činom proti platnému spoločenskému poriadku u nás? Dokedy bude náš štát azylom pre najrozvratnejšie židovsko-boľševické elementy? To je otázka veľmi časová a nemožno si ju nevšimnúť!“ TendenciaŽidov„rozkladaťaničiť“bolavysvetľova-ná aj tým, že „národ židovský je národ svojrázny, celkom odlišný od ostatných normálnych národov a preto i na zachovanie svojho jestvovania, i pre boj o toto jestvovanie – musel si vypracovať odlišné, svojrázne prostriedky a spôsoby, ktoré by najlepšie zodpovedali podmienkam jeho odlišného jestvova-nia.“31

AutoromčlánkuŽidia a Hitler32boliŽidiavní-maní ako oportunisti, ktorí „idú s tým, kto im za-bezpečí väčšie výhody politické, ale najmä hospo-dárske“.FerdinandĎurčanskývosvojejprednáškev marci 1937 v Žiline uviedol: „Židovská povaha, židovský človek bez vlasti túlajúci sa po celom sve-te je sám o sebe už revolucionárom. Nedíva sa na žiadne ohľady, používa všetky prostriedky k dosi-ahnutiu moci. Že sa mu to darí, dôkazom toho sú práve zjavy, ktoré sa dejú nie len u nás, ale aj v cud-zozemsku. Či z toho máme posudzovať Židov za ná-rod viac hodnotnejší ako iné národy? Nie, Židia sú práve takí, ako sme my, nemajú nič viac, nič menej. Čo však im dopomáha k úspechu, je práve to, že my na celkom iných zásadách staviame humanitu a do celkom iných pomerov snažíme sa zaškatuľkovať náš verejný život ako Židia. Keď však Židovi povi-ete pravdu, urazí sa. Je citlivý, čo však neznamená pre nás, aby sme si svoj pomer k nim na základe skutočných vecí nezrevidovali a sa na túto otázku nepozerali ako na otázku moci.“33

Svetozár Hurban Vajanský v antisemitskomtexte,ktorýSlovák uverejnilpodnázvomŽidovstvo mravne aj hmotne utláča náš ľud,34pomenovaljehovnímanie charakteristických vlastnosti židovstva:„... hrabivosť, vypínavosť, intolerancia, lesť a cha-bosť.“

Vlastnosť, ktorúsidenníkopakovanevšímal,bolasúdržnosťžidovskejkomunity.Ľudácijuistýmspôsobomobdivovali a niekedydávali aj ako vzorprekresťanov.VtextečlánkuŽidia a Hitler35sauvá-dzalo:„Tento boj židov môže byť i pre nás poučným. Na ňom vidno, čo znamená organizovanosť a do akých rozmerov siaha u židov súdržnosť.“Násled-neautoruvádzal, akovyzerala židovskásúdržnosť

vŠpanielsku,Mexiku,Rusku,anazáverkonštato-val:„Stačilo skriviť neznámemu židovi vlas na hlave a celý židovský svet sa búri.“ Židovská súdržnosťbolajednouzvlastností,ktorépodľanázoruautorasériečlánkovSovietske Ruskoumožnili Židombyťnačelesovietskehorežimu.Vtextesakonštatova-lo:„Židovstvo je najpevnejšie organizovanou mocou svetovou, pevnejšou než britská moc svetová. Tvorí jeden štát, ktorého občania sú nezmeniteľne verne oddaní, žijú kdekoľvek, nech sú chudobní alebo bo-hatí. Židovstvo je svetovou hádankou. Jeho masy sú chudobné, ale ono predsa ovláda takú rasovú jednotnosť a húževnatosť, akej nedosiahol dosiaľ žiaden iný národ. (Staré proroctvá hovoria, že Židia vrátia sa do svojej vlastnej zeme a z toho strediska, že budú panovať nad svetom, ale len vtedy, keď pre-trpia sjednotený útok všetkých národov ľudstva.)“36

Uvádzané charakteristiky a vlastnosti Židovnastránkachdenníka zdôrazňovali odlišnosť Židova kresťanov. Pavol Čarnogurský porovnával vlast-nosti a spôsobyboja kresťanov a Židov: „Kým ži-dia vybudovali svoju moc na peniazoch a salónnej politike, nevedeli sa nijako postaviť proti nepriateľo-vi, voliac si cestu zbabelého úteku – čím ostatne len skvele charakterizovali samých seba – katolíci oproti tomu sa vyznamenávajú smelosťou a chlad-nokrvnosťou.“37 Toto pripomínanie odlišnosti jedôležitézhľadiskacelkovéhonegatívnehovnímaniaŽidov.Židiasú„iní“aSlovák podsúvalnázor,žebyťinýznamenábyťhoršíčinemorálnejšíakosloven-skíkresťania.Denníkaj taktopritvrdzovalnastúpe-nú cestu polarizácie slovenskej spoločnosti. HocivniektorýchčlánkochrozlišujelepšíchahoršíchŽi-dov,vkonečnomdôsledkusúajtí„lepší“ibaŽidia.

Na stránkach denníka Slovák bolo obdobievymedzené rokmi1933–1938obdobím jasnesazostrujúcich útokov voči Židom. Denníkom pre-zentovanýantisemitizmussaopäťdostaldosvojejotvorenej a agresívnej fázy. Pritom v poslednýchdvochrokochobdobia(1937–1938)bolaužvede-nácielenáprotižidovskákampaň.VzrastagresivitynamierenejprotiŽidomsúviselsviacerýmifaktormi:jednaktobolahospodárskakrízaaproblémyčesko-slovenskej vládyspoliticko-spoločenskýmiaeko-nomicko-hospodárskymi dôsledkami, oslabovaniepozícií Československa v rámci medzinárodnéhosystémuatiežnástupaposilňovanieautoritárskychrežimovvEurópe,sčímsúviselinárastradikalizmunadomácejpolitickejscéne.HSĽSvtomtoobdobítvrdo presadzovala svoj cieľ – dosiahnutie auto-nómie pre Slovensko – a v záujme jeho splneniavýraznespolitizovalaapolarizovalaspoločnosť.Ka-ždý,ktospochybňovalpostojeľudákovčinesúhla-sil s nimi, bol považovaný za nepriateľa a zradcuslovenskéhonároda.Zradcomanepriateľomsastalaj ten,ktomlčalaodmietalsaknárodno-štátnymzáležitostiamSlovákovvyjadrovať.Právevtejtopo-zícii sa zpohľadudenníkaSlovák ocitli Židia, ktorísi čoraz jasnejšie uvedomovali, že ichbezpečnosťstojíapadánaexistenciidemokratickéhoČeskoslo-venska.

Začiatok spracovávaného obdobia sme sto-tožnili so začiatkom nacistickej vlády v Nemecku.Hocioficiálnačeskoslovenskáreprezentáciatvrdila,že„kopírovanie hitlerizmu u nás nemôže mať trvalý úspech“38,nastránkachdenníkaSlovák sa začalipostupne objavovať postoje inšpirované nacistic-

STRANA 11

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

kou ideológiou. Protižidovská rétorika a opatreniaprijímané v Nemecku (a v ďalších krajinách) doistej miery ovplyvňovali názory, postoje i rétorikuHSĽS vo vzťahu k židovskej komunite. Gila Fatra-nováskonštatovala:„Ideológia nacizmu v Nemecku iba povzbudila jej (HSĽS) aktivity namierené proti pražskej vláde a proti Židom.“39 Nemeckýantisemi-tizmusnebolrozhodnejedinýmzdrojomantisemiti-zmuprezentovanýmvdenníku,zohralvšakdôležitúúlohu.AgresívnapolitikaNemeckaaňouponúkanériešenia spoločensko-politických problémov impo-novali najmä skupine radikálov v radoch ľudákov:„Oslovovali ich myšlienky vlády iba jednej politic-kej strany v štáte na čele s vodcom s rozsiahlymi právomocami, zo zákona zlikvidovanej politickej a občianskej opozície a prijaté trestnoprávne nor-my...“40

Z psychologického hľadiska protižidovskéopatrenia prijímané v Nemecku a v ďalších kraji-náchposúvalihladinuakceptácietoho,čosamohloŽidom zakázať či vziať, i akceptácie antisemitizmuvôbec. Slovák od roku 1933 pomerne podrobnemapovalsituáciuŽidovazásahyvočinimvjednot-livých štátoch, zavádzajúcich protižidovské opat-renia, čím posúval prah citlivosti svojich čitateľovvoči antisemitizmu. Nemecký (maďarský, rumun-ský, poľský, rakúsky) prístup k Židom a zavádza-né opatrenia predstavovali precedensy, ktoré sastali fatálnymi aj pre Židov na Slovensku. Keď sapodobnéopatreniaanariadeniazačali zavádzaťnaslovenskom území, majorita neprotestovala a ak-ceptovala ichajvďaka tomu,žebolaoboznámenás takýmito možnosťami riešenia židovskej otázky.K zostrovaniu protižidovsky ladených vyjadreníprispel tiežprílevnemeckýchžidovskýchemigran-tovdoČeskoslovenska.41Pomocvládyžidovskýmutečencombolapreľudákovproblematická,pretoževnejvideliaktpodporyŽidovnaúkor(slovenských)katolíkov. Ľudácka propaganda sa prepracovalak tvrdeniam, že Nemecko a neskôr i ďalšie štátyopúšťali iba nepriateľské a rozvratné živly, ktorýmHitler a nacisti právom znemožnili žiť na úkor ne-meckéhoštátu.Problémvideliľudácivtom,žetítosausadilivštáte,ktorýimbolpriaznivonaklonený–vČeskoslovensku.Slovák dôvodil,ženepriateľstvovoči (židovským) emigrantom nemalo rasové, aleekonomicko-hospodárskedôvody.42

Nezanedbateľným faktorom ovplyvňujúcimnárastantisemitizmuvdenníkubolostotožňovanieboľševizmu so Židmi. Obavy a boj proti ideológiimarxistického socializmu umožňovali navodiť po-cit ohrozenia a posilňovať antidemokratické prúdyvspoločnosti.Vznameníbojaprotiboľševikomľu-diaakceptovaliaj taképostupy,ktorébyvsituáciibeztohto„ohrozenia“bolineprijateľné.

Správy zo zahraničia, (židovskí) emigrantiaobavyzošíreniaboľševizmuneboli,samozrejme,jedinými faktormi, ktoré prispeli k nárastu antise-mitizmu. Na stránkach denníka Slovák vychádzaliv období rokov 1933 – 1938 aj články, ktoré vosvojom obsahu antisemitizmus verbálne odmietaliadištancovalisaodneho,avšakvskutočnostian-tisemitskénáladyvradochsvojichčitateľovcielenevyvolávali.

V duchu odmietania antisemitizmu sa niesolivýbervýrazovýchprostriedkov.Vposlednomsle-

dovanom období sa objavovalominimum článkovobsahujúcich hanlivé pomenovania či prirovnanianaadresuŽidov.Expresívneslováaprirovnaniabolinahradené negatívnym vykresľovaním vlastnostíŽidov, verbálnymi hrozbami a útokmi, pripomína-ním postavenia Židov v iných krajinách i ponúka-ním rôznych riešení židovskej otázky. Zásadnousa v tomtoobdobí stávacharakteristika Židovakodeštruktívnehoarozkladnéhoživlučielementu.Ďal-šími charakteristikami, ktoré si denník opakovanevšímal,bolisúdržnosťavzájomnápomocžidovskejkomunity. Tieto vlastnosti samyosebeboli denní-komvysokooceňované (dokoncakritizovalSlová-kovzaichabsenciu).Súdržnosťavzájomnápomocsastávaliproblematickýmitým,ženimidisponovaliŽidia.DenníktiežkritizovalneochotuŽidovpoužívaťslovenský jazyk, v čomvidel neúctu a nedostatoklojality voči národu, s ktorým, a „z ktorého“ žili.Slovák odŽidovneustálepožadovaldôkazylojalityvoči Slovensku aSlovákom, pričom tie, ktoré boliposkytované,vnímalakonedostatočné.

Článkyvychádzajúcev tomtoobdobíčitateľapresviedčali, že existuje „židovská otázka“, ktorújenutné riešiť, a to v životnomzáujmeslovenské-ho národa. Redakcia denníka uverejňovala staršieprácevýznamnýchslovenskýchosobnostípíšucichnegatívne na adresu Židov. Podsúvala tak svojimčitateľom názor, že už títo predstavitelia národa,napríklad Ľudovít Štúr alebo Svetozár Hurban Va-janský rozpoznalinebezpečenstvo,ktoréhrozíslo-venskému národu zo strany svetového židovstvaaŽidovžijúcichnaSlovenskuobzvlášť.

Knavrhovanýmriešeniamtzv.židovskejotáz-ky patrilo zavedenie opatrenia „numerus clausus“vškolstveivslobodnýchpovolaniachaleborovnovysťahovanie Židov.Slovák tvrdil, že vysťahovanieŽidov(doPalestíny,Birobidžanu,činaMadagaskar)jeprirodzené,legitímneajevexistenčnomzáujme

Slovákov. V tomto smere vynikali aktivity poslan-ca Karola Sidora, ktorého denník obhajoval predkritikmi tým, že navrhoval iba legálnu a usmerne-nú emigráciu Židov, čodenník považoval za oveľamorálnejšie a uspokojivejšie riešenie v porovnanísnemeckýmvyhnanímŽidov.

V roku 1936 sa protižidovské nálady dostaliz verbálnej úrovne aj na úroveň pouličných nepo-kojov,ktoréhraničiliažspogromami. Ichpriamoupríčinousastalatzv.golemiáda–protižidovskéne-pokojespôsobenépremietanímfilmuGolem.AndrejJelínek uviedol, že golemiáda spôsobila „rozruch v židovskej aj nežidovskej verejnosti a ilustrovala silnejúci fašizmus na Slovensku. ... „Golemiáda“ bola najbrutálnejšia protižidovská akcia pred jese-ňou 1938.“43

Téma tzv. židovskej karty – obviňovanie po-litických rivalov zo spolupráce so Židmi – bola ajv tomto období veľmi silná. Slovák ju používalnajmä v predvolebných obdobiach proti sociálnejdemokracii a agrárnej strane. Ľudáci jej používa-ním utvrdzovali svojich voličov a sympatizantov,že sú jedinou stranou, ktorá skutočneháji záujmyslovenského národa. Židia boli v politickom zápa-sevnímaníakoakýsi„čiernyPeter“–škvrna,ktorámaladiskreditovaťtúpolitickústranu(politika),kto-rásnimisympatizovalaalebospolupracovala,atoajnapriekvšetkýmubezpečeniamHSĽSo tom,ženiejestranouantisemitskou.

Slovák ako hlavný tlačový orgán HSĽS vy-zdvihovalslovenskýľudnapiedestál,oslavovalho,považoval sa za jeho hovorcu i učiteľa, za denníkskutočnebojujúcizajehozáujmy.Skutočnosťvšakbolainá,redakcianovínSlovákovvlastnepodceňo-valaaodmietalavnichvidieťrovnocennýchpartne-rov schopnýchsamostatne sa rozhodovať.Svojimčitateľom podsúvala postoje, názory, určovala ne-

STRANA 12

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

priateľovapreparovalamyslenie.VovzťahukŽidomvobdobírokov1933–1938urobilanadprácu.Svo-jimi protižidovskými článkami apostojmi pomohlačitateľompostaviťŽidovmimomorálnehouniverza,na Židov preniesla zodpovednosť za vlastnú bud-úcnosť.Týmuľahčilaminimálnečlenomasympa-tizantomHSĽSnecítiťaleboutlmiťľudskúamorálnuzodpovednosťzato,čosaneskôrstaloichspoluob-čanomžidovskéhopôvodu.

POZNÁMKY

1 PozriPRŮCHA,Václavetal.Hospodářskéasociálnídějiny Československa 1918 – 1992. 1. díl, období1918–1945.Brno:NakladatelstvíDOPLNěK,2004,s.270–274.

2 Koncomroka1929bolonaúradochpráceevidova-ných52809nezamestnaných, v roku1933 toboloaž920000uchádzačovoprácu.Pritomreálnypočetnezamestnanýchboloveľavyššíaprameneudávajúaž1300000ľudí.Akvezmemedoúvahyrodinnýchpríslušníkov, tak nezamestnanosťou bola postihnutáažjednapätinaobyvateľovštátu.PozriHARNA,Josef.Krize evropské demokracie a Československo v 30.letech 20. století. Praha: Historický ústav AV ČR,2006,s.113.

3 KOVÁČ,Dušan.DejinySlovenska.Praha:Nakladatel-stvíLidovénoviny,1998,s.200.

4 Na Slovensku bolo v roku 1933 registrovaných88000nezamestnaných,avšakvskutočnostisaod-hadujeaž250000ľudíbezpráce.PozriLETZ,Róbert.SlovenskédejinyIV.(1914–1938).Bratislava:Lite-rárneinformačnécentrum,2010,s.303–304.

5 SignifikantnésúslováAndrejaHlinku, ktorépovedalv rozhovore o jeho vystúpení na Pribinových sláv-nostiach: „Ja nie som len Andrej Hlinka, ja som tu národ.“PozriKLIMEK,Antonín.Vítejtevprvnírepub-lice.Praha:Havran,2003, s. 224.Vo veľmi podob-nomduchusanieslaajrezolúcia,ktorúAndrejHlinkaprečítalztribúny,keďutíšilmasydožadujúcesajehoprítomnostiaslov.Príhovorzačalslovami:„My národ slovenský...“ PozriLETZ,Róbert.SlovenskédejinyIV.(1914–1938).Bratislava:Literárneinformačnécen-trum,2010,s.196.

6 Podľa názoru niektorých vtedajších historikov bolrok 1933 rokom 1100. výročia posvätenia prvéhokresťanského kostola naúzemíSlovenska, ktorý dalpostaviť knieža Pribina. Pribinove slávnostimali byťobdobousvätováclavskýchslávnostívPrahe(1929).Prípravnývýborpracovalužodroku1930,akeďbolozrejmé, že oslavy nadobudnú celonárodný rozmer,záštitu nad nimi prebrala vláda. Tým vláda zasiahlaajdozloženiaorganizačnéhovýboru,ajdoprogramupriebehusamotnýchosláv.Pozri LETZ,Róbert.Slo-venskédejinyIV.(1914–1938).Bratislava:Literárneinformačné centrum, 2010, s. 195 –196; KÁRNÍK,Zdeněk.Malédějinyčeskoslovenské(1867–1939).Praha:Dokořán,2008,s.244–245.

7 V Nitre dalo vedenie HSĽSmanifestačne odsúhlasiťdokumentNitrianska deklarácia slovenského národa, v ktorom sa hovorilo o štátoprávnej suverenite slo-venského národa. Alena Bartlová uvádza, že teória,ktoráhovoríosilnejšomnárodeakoštáteaoštáte,ktorýjeibaplatformou,prostredníctvomktorejnároddosahujesvojeciele,bolazhľadiskabudúcnostiveľminebezpečná.PozriBARTLOVÁ,Alena.Túžby,projektya realita.Slovenskovmedzivojnovomobdobí.Brati-slava:HistorickýústavSAV,2010,s.91.

8 Vydávaniedenníkabolopozastavenéod21.septem-brado21.decembra1933.

9 Autonomistický blok tvorila: Hlinkova slovenská ľu-dová strana, Slovenská národná strana, KoalíciapoľskýchstránaRusínskyautonómnyzväz.

10 VceloštátnychvýsledkochzískalAutonomistickýblok6,86 % hlasov. Pozri ZEMKO, Milan – BYSTRICKÝ,Valerián(ed.).SlovenskovČeskoslovensku(1918–1939).Bratislava:Veda,2004,s.569–570.

11 Predsedom vlády ČSR sa stal Slovák Milan Hodžaavdecembri1935sauskutočniliprezidentskévoľby,vktorýchajspodporouHSĽSzvíťazilEdvardBeneš.Takátokonšteláciananajvyššíchpolitickýchmiestachv republike spoločne s faktom, že najsilnejšou poli-tickoustranouSlovenskabolaHSĽS,dávalinádejnaziskautonómie.

12 MilanHodžaviedolrokovania(1935–1936)sHSĽSojejmožnomvstupedovlády.Umiernenékrídlostra-nydokoncanavrhovaloreformy,ktorébyviedlikziskuautonómiepostupne.Kdohodesanakoniecnepoda-rilodospieť.PozriBYSTRICKÝ,Valerián.ŠtátoprávnepredstavynaSlovenskuvdruhejpolovici tridsiatychrokov.In:ZEMKO,Milan–BYSTRICKÝ,Valerián(ed.).SlovenskovČeskoslovensku(1918–1939).Bratisla-va:Veda,2004,s.168–170.

13 BYSTRICKÝ,Valerián.ŠtátoprávnepredstavynaSlo-venskuvdruhejpolovicitridsiatychrokov.In:ZEMKO,Milan–BYSTRICKÝ,Valerián(ed.).SlovenskovČes-koslovensku(1918–1939).Bratislava:Veda,2004,s.169.

14 Úspechy fašistovvTalianskuanacistovvNemeckuaktivizovalifašistovajvjednotlivýchdemokratickýchkrajinách. Takýto vývoj bolo možné zaznamenaťv Poľsku, Rumunsku, Bulharsku, Juhoslávii, Maďar-skuavpobaltskýchkrajinách.VRakúskubolnasto-lenýrežimpodobnýakovNemeckuarakúskinacistiočakávalipripojeniesvojhoštátukNemecku.VŠpa-nielsku a Portugalsku tiež silneli fašistické hnutiaašpanielskaFalangazohralasvojuúlohuvrozpútaníobčianskej vojny. Silné fašistické hnutie pôsobilo ajvoFrancúzsku.

15 MENCL,Vojtěchetal.Křižovatky20.století.Světlonabílámísta vnejnovějšíchdějinách.Praha:Naševoj-sko,1990,s.131.

16 Pozri BYSTRICKÝ, Valerián. K niektorým politicko--spoločenským otázkam vývoja Slovenska v rokoch1935–1938.In:ForumHistoriae[online],2010,roč-ník4,č.1,s.1–16.Dostupnéna internete:http://www.forumhistoriae.sk/FH1_2010/texty_1_2010/bystricky.pdf[citované2.5.2017].

17 NIŽŇANSKÝ, Eduard. Židovská komunita na Sloven-skumedzičeskoslovenskouparlamentnoudemokra-ciou a Slovenským štátom v stredoeurópskom kon-texte.Prešov:Universum,1999,s.18.

18 Slovák,5.4.1933,s.3,BratislavskížidiaaHitler.19 DenníkSlovákbolhlavnýmtlačovýmorgánomHSĽS

aakotakýslúžilakokomunikačnýkanálnasprostred-kovanienázorovredaktorovačlenovHSĽS.

20 Slovák, 5. 1. 1934, s. 4, Úradný názor nemeckéhoministranaantisemitizmus.

21 Slovák,13.5.1938,s.2.22 Naporovnanievobdobírokov1919–1924bolopub-

likovaných463článkov,vobdobírokov1925–1932546 článkov so židovskou problematikou. Pritomv roku 1933 Slovák nevychádzal tri mesiace a rok1938bolspracovanýdozačiatkuoktóbra1938.

23 Slovák, 11. 2. 1934, s. 4, Židovská otázka u nás(ÚprimnéslovoknašimŽidom);Slovák,18.2.1934,s.4,Prispôsobísažidovskámládež.

24 Slovák,18.1.1935,s.1,Nebudezopsaslanina;Slo-vák,30.4.1935,s.3,VšetciprotiAutonomistickémubloku;Slovák,1.5.1935,s.2,Sociálnidemokratisaspojili soŽidmi;Slovák,1.5.1935,s.4,Maďarskýžidovskýplátokzačeskýchživnostníkov;Slovák,1.5.1935,s.6,Socialistickíboháčinakandidátke„chudo-by“;Slovák,8.5.1935,s.3,Prehliadkakandidátov;Slovák,9.5.1935,s.1,Našispojenciaichspojenci;

Slovák,9.5.1935,s.4,Argalášovasodemitovne-chceľudanivypočuť;

25 Slovák,20.5.1933,s.4,Mysižidovnedáme!;Slo-vák, 21. 5. 1935, s. 3, „Úspech“ socdemov:Dére-rovskíproletáriobrodeníkrvouapeniazmižidovskýchkapitalistov;Slovák,26.5.1935,s.3,Židiastavajúsaprotislovenskémuľudu.

26 Slovák,5.3.1933,s.1,OčoidevNemecku.27 Slovák,11.2.1934,s.4.28 Slovák,28.7.1936,s.4,ÚčasťžidovvrevolúciiI.29 Slovák,29.7.1936,s.3.30 Slovák,1.8.1936,s.3.31 Slovák,28.7.1936,s.4,ÚčasťžidovvrevolúciiI. 32 Slovák,1.4.1933,s.1.33 Slovák,12.3.1937,s.2,Židiavyužívajúkresťanskú

náuku„Milujblížnehosvojhoakosebasamého“.34 Slovák,17.1.1937,s.4.35 Slovák,1.4.1933,s.1.36 Slovák,10.1.1936,s.6,SovietskeRusko81.37 Slovák,15.7.1937,s.1–2,PaľoČarnogurský:Po-

loženienemeckýchkatolíkov.38 ZAVACKÁ, Katarína. Systematická likvidácia záruk

demokratickéhoprávanaSlovenskuodjesene1938.In: VRZGULOVÁ, Monika – RICHTEROVÁ, Daniela(ed.). Holokaust ako historický a morálny problémvminulosti a súčasnosti. Zborníkpríspevkov z kon-ferencie.Bratislava:Ševt,a.s.,2008,s.199.

39 PozriFATRANOVÁ,Gila.Slovenskoajehospravodlivýmedzinárodmi. In:MEŠŤAN,Pavol(zost.).ActaJu-daicaSlovaca,2009,č.15,s.60.

40 ZAVACKÁ, Katarína. Systematická likvidácia zárukdemokratickéhoprávanaSlovenskuodjesene1938.In: VRZGULOVÁ, Monika – RICHTEROVÁ, Daniela(ed.). Holokaust ako historický a morálny problémvminulosti a súčasnosti. Zborníkpríspevkov z kon-ferencie.Bratislava:Ševt,a.s.,2008,s.200.

41 Jenutnépoznamenať,žetítosaväčšinou„zastavili“v Prahe a Slovensko sa rozhodne nekonfrontovalosradikálnymnárastomichpočtu.

42 Zo Slovenska sa vo výbore na pomoc emigrantomz Nemecka angažovali napríklad Janko Jesenský,HanaGregorová, Emil Boleslav Lukáč, Emil Stodolaa iní. Pozri ZAVACKÁ, Katarína. Systematická likvi-dácia záruk demokratického práva naSlovensku odjesene1938.In:VRZGULOVÁ,Monika–RICHTERO-VÁ,Daniela(ed.).Holokaustakohistorickýamorálnyproblémvminulostiasúčasnosti.Zborníkpríspevkovz konferencie. Bratislava: Ševt, a. s., 2008, s. 200.Za pripomenutie stojí fakt, že práve Jozef GregorTajovský, Hana Gregorová a Janko Jesenský bolitými výnimkami, ktoré vo svojich dielach obohaco-valislovenskúliteratúruopozitívnezmienkyoŽidochanepohybovalisaibapovychodenýchcestáchspo-ločnosťou prijímaných stereotypov. Pozri JELÍNEK,J. Andrej. Dávidova hviezda pod Tatrami. Židia naSlovensku v 20. storočí. Praha: Vydavateľstvo JánaMlynárika,2009,s.91.

43 JELÍNEK,J.Andrej:DávidovahviezdapodTatrami.Ži-dianaSlovenskuv20.storočí.Praha:VydavateľstvoJánaMlynárika,2009,s.147.

PhDr. Miriam Mlyneková, PhD.

Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF

B. Slančíkovej 1

949 74 Nitra

STRANA 13

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

Konajme spoločne! (diskusiapripríležitostiMDŽ)

V predvečer Medzinárodného dňa žien zorgani-zovaladňa6.marca2017napôdeKatedrypolitológieaeuroázijskýchštúdiepodzáštitouFilozofickej fakultyUniverzityKonštantínaFilozofavNitreInformačnákan-celáriaEurópskehoparlamentudiskusiunatémuekono-micképostaveniežienvspoločnosti.

Napriektomu,ževovšeobecnostisúženyčorazviac vzdelanejšie a v štúdiu dosahujú lepšie výsledkyakomuži,stálenedostávajúzarovnakúprácurovnakozaplatené.Nariadiacichpostochsaichpodľapriesku-mov vyskytuje len jedna tretina, pričom ich platy súo štvrtinunižšie akoplatymužov.Na základeposled-nýchdátzverejnenýchEurostatommožnokonštatovať,žeženystálezarábajúo16,7%menejakomužiado-

„Nové fenomény v súčasnej politike“ (medzinárodnávedeckákonferencia)

V dňoch 27. a 28. apríla 2017 ss v starobylejKutnejHorekonalamedzinárodnávedeckákonferencia,ktorúzorganizovalaAcademiaRerumCivilium-Vysokáškolapolitickýchaspolečenskýchvěd,s.r.o.,aGalériaStredočeskéhokraja,sídliaceprávevtomtonádhernommeste. Konferencia sa konala pod záštitou hejtmankyStředočeskéhokrajaIng.JaroslavyPokornéJermanovévhistorickýchpriestorochJezuitskékoleje,zapísanejnazoznamsvetovéhokultúrnehodedičstvaUNESCO.

Témou konferencie boli „Nové fenoményv súčasnej politike“, rozdelená do niekoľkých téma-tických okruhov ako nové fenomény v českom poli-tickom systéme, nové fenomény v medzinárodnýchvzťahoch,tradíciaamodernizáciavpolitikeeurópskychkrajín,moderné technológie amodernýštát, čimladágeneráciaanové fenomény.Konferenciesazúčastnilia nadané témydiskutovali odborníci zČeskej repub-liky,SlovenskejrepublikyaPoľska.Katedrupolitológiea euroázijských štúdií Filozofickej fakulty UKF v Nitrereprezentovali doc. L. Ollos, PhD. s témou „Ústavnýpatriotizmus alebo komplexná identita Európanov?“,Mgr.T.Szentandrási,PhD.spríspevkom„Vplyvislamunapolitiku“,Mgr.R.Brhlíková,PhD.stémounárodno-štátnehozáujmuvpostintegračnomobdobíaPhDr.E.Dřízovasavenovalaproblematikesociálnychaspektov

v politike SR. Výstupom z konferencie bude Zborníkpríspevkov.

Mgr. Radoslava Brhlíková, PhD.Katedra politológie a euroázijských štúdií

FF UKF Nitra

mácnosti a starostlivosti o rodinuvenujú až pätinu svojho času, čojedvaapolkrátviacakomuži.Tentopriepastný rozdiel sa stále nedaríprekonať. Európska komisia kon-štatuje,žeajnazačiatku21.storo-čiazostávajúženystálepodhodno-tenévmzdeoprotimužomanaďalejmajú lenminimálne zastúpenie vovrcholovýchfunkciách.Ženysúna-vyše vystavované rôznym druhomdiskriminácietakvpracovnom,akoajosobnomživote.

Práve tieto témya témyzastúpe-niažiennapolitickomaekonomic-kom rozhodovaní sa stali predme-

tomdiskusie,naktorejsazúčastniliokremposlankýňEurópskehoparlamentuAnnyZáborskej(EPP)aMoni-ky Flašíkovej Beňovej (S&D) aj riaditeľka Inštitútu prevýskumprácearodinySylviaPorubänováaAnnaLabo-šová, riaditeľkahotelaMikádo.PodujatieotvoriliPhDr.ĽubošTörök,PhD.,prodekanpremedzinárodnévzťahyarozvojaDionýzHochelzInformačnejkancelárieEu-rópskehoparlamentunaSlovensku.

Mgr. Radoslava Brhlíková, PhD.Katedra politológie a euroázijských štúdií

FF UKF Nitra

STRANA 14

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Študentská vedecká konferencia v Olomouci

„Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888), prvý predseda Slovenskej národnej rady“ (slávnostnáakadémiapripríležitosti200.výročianarodeniaJ.M.Hurbana)

Rok2017 je bohatý na rôzneokrúhle jubileá,okremtristoročnicenarodeniasnáďnajvýznamnejšejhabsburskejpanovníčkyMárieTerézie,sipripomína-me aj dvesto rokov od narodenia JozefaMiloslavaHurbana, významného literáta – básnika, prozaika,dramatika, literárneho historika, redaktora, vydava-teľa,jednéhozrozhodujúcichúčastníkovuzákoneniaspisovnej slovenčiny, politika, revolucionára, náro-dovca,evanjelickéhokňaza,vedúcejosobnosti slo-venského povstania v rokoch 1848-1849 a prvéhopredseduSlovenskejnárodnejrady.Národno-kultúr-nealiterárneinštitúciehoakocelokvyhlásilizaRokJozefaMiloslavaHurbana.

Jozef Miloslav Hurban bol jedným z autorovŽiadostí slovenského národa a zároveň neúnavnýrečník,agitátoraorganizátorslovenskéhohnutiazanárodnú emancipáciu a demokratizáciu. Keď došlona lámanie chleba, neváhal vymeniť pero za šabľua Bibliu za tri pištole. Významná bola jeho činno-sť v oblasti rozvoja kultúrneho života slovenskéhonároda. Zakladal nedeľné školy, spolky miernosti,gazdovskéspolky,organizovalochotníckedivadelnépredstavenia.Snažilsaobudovanienárodnejidenti-ty,vzdelanostiapovedomiaSlovákovatýmajzlep-šovanieichživotnýchpodmienok.

VhistorickejbudoveNRSRvBratislavesanajeho počesť uskutočnila 15.mája 2017 slávnostnáakadémia organizovaná kanceláriou Národnej radySR v spolupráci s Katedrou politológie a euroázij-ských štúdií FF UKF v Nitre, Katedrou politológieaeurópskychštúdií FSVUCMvTrnaveaKatedrou

politológie FF UPJŠ v Košiciach. Akadémiu svojímpríhovorom otvoril súčasný predseda NRSR AndrejDanko,vystúpilinanejsosvojimipríspevkamiodbor-níciakoprofesoriM.Gbúrová,L,KralčákčiL.Čúzy,J.LysýčiS.Krno,srodinouHurbanadokoncasprí-buznený.

Mgr. Radoslava Brhlíková, PhD.Katedra politológie a euroázijských štúdií

FF UKF Nitra

Dňa26.2.2017sakonalštvrtýročníkštudent-skej vedeckej konferencie s názvom „Jak vidímepolitiku?“.UsporiadateľomkonferenciebolaKatedrapolitologie a evropských studií, filozofickej fakulty,UniverzitaPalackéhoOlomouc.Miestokonaniakon-ferenciebolakaplnkaBožiehotela,ktorásanachádza

vhistorickejbudo-ve Konvikt, v kto-rom sa nachádzaumeleckécentrumUniverzity Palac-kého v Olomouci.Na konferenciimali zastúpenienielen univerzityzČeskejrepubliky,ale druhý rok ajuniverzity zo Slo-venskej republiky.Po prvýkrát bolamedzi zúčastne-nými univerzitamiaj Univerzita Kon-štantína Filozofav Nitre. Účastnícikonferencie malimožnosťprezento-

vaťvýsledkysvojichvýskumov,ktorýmisazaoberalivo svojich už odprezentovaných alebo ešte len pri-pravovaných bakalárskych a diplomových prácach.Jednotlivépríspevkybolipodľatémrozdelenédona-sledovnýchpanelov.Prvýpanelsavenovalprácam

ohľadompolitológievovšeobecnosti,druhýpanelsazaoberaltémami,ktorésatýkaliEurópskejúnie.Tretípanelsazaoberalmedzinárodnýmivzťahmi.VtomtopanelimalazastúpenieajUniverzitaKonštantínaFilo-zofavNitre,katedrapolitológieaeuroázijskýchštúdiíprostredníctvom zástupcuBc. JozefaMáčovského,študentaprvéhoročníkamagisterskéhostupňa.Vy-stúpil s témou zahraničná politika Fidela Castra sozameraním na obdobie Kubánskej raketovej krízy.Posledný panel bol venovanýmetodológii v spolo-čenskýchvedách.

Konferencia bola nepochybne pre všetkýchúčastníkov prínosom. Účastníci získali cenné po-znatky v rôznych oblastiach politológie amedziná-rodnýchvzťahovatakistozískaliodozvuaprípadnépripomienky k svojim vedeckým prácam, čo bolohlavným pozitívom pre študentov. V neposlednomradetobolabohatáskúsenosťvoverejnomvystupo-vaníamožnosťnadviazaťnovékontaktyvodbornejoblasti.

Bc. Jozef MáčovskýŠtudent 1.roč. PO/Mgr. FF UKF Nitra

STRANA 15

CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy JúN 2017

Nanašomknižnomtrhusaobjavilišty-riesejistickécestopisyodSvetozáraKrna.Všetky vyšli tento rok, pochádzajú z diel-ne vydavateľstva Karpaty-Infopress a bolipodporené Fondom pre podporu umenia.Autorvnichspájavlastnéoriginálnezážitkyz expedícií, ktoré si sám zorganizoval bezakejkoľvek sprostredkujúcej inštitúcie, abysavyholskreslenémupohľadu,snačítanouliteratúrou a logickými úvahami. Nepatrímedzi kaviarenských analytikov. Regióny,oktorýchpíše,navštívilposvedomitej te-oretickej a aj praktickej príprave viackrát.Kdemôže, vyhýba si preferovanýmdesti-náciám. Cesty absolvoval autochtónnymspôsobom. Vie sa samostatne fyzicky ajduchovne pohybovať v krajinách, ktoré sivybral. Jeho literárny text dopĺňa odbornéštúdieamonografie, ktoréonavštívenýchkrajináchnapísal.

Podľaneho:„V európskom geografic-ko-politickom prostredí si často stotožňuje-me pojmy západné, európske a všeľudské. Pokusy o kultiváciu iného sveta, pomoc pri presadzovaní neraz iba nami nastole-ných a naštylizovaných univerzálnych hodnôt ozna-čujeme kontraproduktívnym slovom europeizácia. Všeľudské nemôže byť iba európske, arabské alebo čínske, ale vedie k nemu mnoho ciest – napr. európ-ska, arabská, čínska a iná.“1Vprvejknihezospo-mínaného kvarteta nazvanejNepál v monzúnovom šate (160 s.)zaznamenávazážitky,postrehyaúvahy

Nová štvorica esejistických cestopisov autora Svetozára Krno z vydavateľstva Karpaty-Infopress, Bratislava 2017Nepál v monzúnovom šate, 160 s.,ISBN:978-80-971256-7-7;Cestou-necestou za polárnym slnkom, 176 s.,ISBN:978-80-971256-6-0;Od Atlantického oceánu po Egejské more,176 s.,ISBN:978-80-971256-5-3;Zo slnečného Balkánu do srdca

Európy, 176 s., ISBN:978-80-971256-4-6

zoštyroch výprav na koncimonzúnovéhoobdobia,ktorémusakomerční trekárivyhýbajúakočertsvä-tenej vody. Pred nástupom azúrového neba panujev Himalájach pokoj. Niektoré horské osady čakajúna začiatok turistickej sezóny, ale iné žijú šťastneasebestačneajbezekonomickejpomocipohodlnýchdovolenkárov.Autorkráčalpodtrojicouosemtisíco-viek,podAnnapurnou,ManasluaDhaulágiríaúdolím

Rolwāling Himāl. Navštívil národný parkLangtangpri tibetskýchhraniciach,kdesasnúbi vlhký les so suchou planinou, sne-hom a ľadom pokrytými štítmi a strmýmľadopádom. Nevynechal oblasť epicentrazemetraseniavroku2015,ktorézničiloti-síceľudskýchosudov,domov,ciest,chod-níkov,mostovahistoricképamiatky.Veľmikritickyhodnotíkultúrukomerčnéhotrekár-stva. Podrobne opisuje vzťah západnýchdovolenkárov a domorodcov. „Zákazníci a nosiči predstavujú dve veľmi prepojené, nesamostatné zoskupenia. Prví potrebujú druhých na fyzické prežitie a druhí prvých na ekonomické oživenie, lebo po sezóne nenájdu dobrú robotu. Prví nikdy nepoznali pocit objaviteľa, druhým sa táto skúsenosť pomaly vytráca z pamäti.“2 Záver knihyprináša vecné poznatky o náboženských,filozofických,historickýchapolitickýchpo-hybochNepáluaojehoprírodnej,etnickejakultúrnejpestrosti.

Druhá kniha Cestou-necestou za polár-nym slnkom, (176 s.)zachytávapodujatia

STRANA 16

JúN 2017 CIVITAS - oDBoRNÝ ČASoPIS PRE PolITICkÉ A SoCIálNE VEDy

Ročník 23, 2017, č. 52 – 1/2017Vydáva/Publishedby:

Katedra politológie a euroázijských štúdií, FF UKF, B. Slančíkovej 1, 949 74 Nitra, SR

IČO: 00157716Registraènéè.: 1762/97 EV: 753/08

ISSN: 1335-2652

Šéfredaktor/Editor-in-Chief:Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.(FFUKF,Nitra)

Členoviaredakčnejrady/EditorialBoard:prof. PhDr. Oskar Krejčí, CSc.(VŠMaVV,Praha,ČR)prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.(PdFUK,Bratislava)

doc. PhDr. Tomáš Koziak, M. A., PhD.(UPJŠ,Košice)doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc.(PedFUK,Bratislava)

doc. PhDr. Hana Pravdová, PhD.(FMKUCM,Trnava)PhDr. Radoslava Brhlíková, PhD.(FFUKF,Nitra)

PhDr. Elena Dřízová, CSc.(FFUKF,Nitra)PhDr.Miriam Mlyneková, PhD. (FFUKF,Nitra)PhDr. Peter Horváth, PhD.(FFUCM,Trnava)

PhDr. Zuzana Poláčková, CSc.(ÚPVSAV,Bratislava)PaedDr. Ivan Rajtar(SPŠPNitra)

Sekretárkaredakcie/EditorialSecretary: Mgr. Eva Bernáthová E-mail:ebernathova@ff.ukf.sk

Grafickáúprava/Graphicdesign: Michal Ševella E-mail:msevella@gmail.com

Èasopisjevydávanýdvakrátroène/Themagazineispublishedtwiceayear

Odborné a vedecké èlánky sú recenzované / Special and scientific rewrite are judge.Názor prispievate¾ov nemusí by� zhodný

s názorom redakènej rady.

CIVITAS

v škandinávskomkultúrnompriestore.Či-tateľovi ponúka zážitky a úvahy z pešiehoprechodu vnútrozemím celého Islandu,najvyšších hôr Nórska a švédskeho La-ponska. Obrazy krajín a vlastné postrehyspája s výpoveďami spisovateľov, ktorýchočarila Škandinávia. Opiera sa aj o svojumonografiu3. Veľa priestoru venuje starejsámskej a severogermánskej mytológii.Prinášamnohozaujímavýchzemepisných,historických, literárnych a etnografickýchfaktov.Kladieotázku.„Kto bol životaschop-nejší a slobodnejší – prví Vikingovia, ktorí objavovali severné ostrovy, alebo dnešní výletníci plávajúci po ich stopách na mo-derných lodiach, ktorí si filmujú spoza hrubých skiel pobrežie a ktorí z lode ani nevystúpia?“4

TretícestopisOd Atlantického oceá-nu po Egejské more, (176 s.)zaznamená-vapäťvýpravvstredomorskýchkrajinách.Prináša živé zážitky zputovania.Všímasiprírodné, historické a kultúrne súvislosti.Čitateľasprevádzaposedemstokilometrovpyrenejskom hrebeni, pamiatkami a hora-miKorziky,naktorej štyritisíc rokovstarékamenné tvárevoFilitoseboliobjavenéštvrťtisícro-čiepotom,čoprvýEurópanpristálnaVeľkonočnomostrove s obrovskými sochami Moai, CentrálnymiApeninami, talianskymiDolomitmi, rakúskymiAlpa-mi,moravskýmiaslovenskýmiKarpatmi.

Užvpredchádzajúcejsvojejpublikáciiupozor-nil,žekorzickáústavav18.storočíbolasvojhočasunajpokrokovejšia na svete, o čomodborná literatú-ra temer nepíše.“5 Posledná kapitola spája zážitkyz putovania po gréckych končiaroch a pamiatkachodOlympupoKrétusbohatoumytológiou.Zamýšľasa nad dedičstvom antiky, prastarým a súčasnýmGréckomavzťahuEurópanovknemu.Autorponá-vratezOlympukonštatuje:„V štáte, v ktorom cestov-ný ruch prináša do rozpočtu veľa peňazí, panuje na horských chrbtoch neuveriteľné ticho.“6

PoslednápublikáciajevenovanáBalkánuZo sl-

nečného Balkánu do srdca Európy, (176 s.).PodľaKrna:„Balkánskym krajinám neprospelo ani to, že ich hranice, výber vladárov a smerovanie určovali pre-važne západné veľmoci, sledujúc, na rozdiel od spo-mínanej dvojice nadšencov, egoistické ciele. Vladári stabilizovanej časti sveta, neraz bez znalostí aspoň bežného konzumenta cestovných kancelárií, spá-jali svoje záujmy s nekompetentným zasahovaním. A potom sa s hrôzou prizerali, ako sa im „dejiny“ po-lostrova vytrhli z rúk a ako sa valia neželateľným sme-rom.“7Autorcestopisusivšímaprírodné,historickéa kultúrne súvislosti. Čitateľa sprevádza tisícdvestokilometrov dlhým súvislým prechodom hrebeňovpiatich najvyšších bulharskýchpohorí (Rodopy,Pi-rin,Rila,VitošaaStaráplanina).

Bývalú Juhosláviu vykreslil po skúsenostiachshrebeňovkouzačínajúcouvSpliteakončiacounaOrave, ktorú uskutočnil pred občianskymi vojnami.

PrinášaobrazyzDalmácie,Slovinska,vý-chodnéhoRakúskaaslovenskýchKarpát.Po návšteve mesta Knin napísal: „Knin, stredisko historickej Krajiny, chvíľu aj se-paratistickej republiky, leží v kotline. Nad ošarpanými domami sa od 10. storočia vypína na hore Spas pevnosť. V podhradí zaľahol obedňajší opar. Po zaprášených uliciach sa pohybovalo veľa vojakov. Ináč mesto spalo. Panovalo tu veľké ticho, ako v horách pred búrkou. Chystala sa vojna, ktorá priniesla nové zloženie obyvateľ-stva.“8 Opisuje tiež etapovité jachtárskepreteky po Jadranskom mori. Zobrazuježivotvnútrislovenskejposádky,alemedziostatnýmisúťažiacimidružstvamireprezen-tujúcimi štrnásť štátov. Záver knihy je ve-novaný súčasnej Čiernej Hore. Zachytávasúvislý prechod štvorice pohorí Durmitor,Sinjajevina,BjelasicaaKomovi.

Knihy sú obohatené čiernobielymi a fa-rebnými fotografiami. Vedľa živého textuprinášajúveľaužitočnýchamáloznámychfaktov.Oslovianáročnejšíchčitateľovširo-

kéhovekovéhospektra,ktorísavyhýbajúbedekromaktorísiahajúpocestopisoch,vktorýchsa ľudskýpríbeh spája s prírodno-estetickými, historickými,literárnymiafilozofickýmisúvislosťami.

POZNÁMKY

1 Krno,S.:VýchodaZápad,In:StudiaPoliticaSlovaca.Bratislava:SAV,č.2,2016,roč.9,s.115

2 Krno,S.:Nepálvmonzúnovomšate.Bratislava:Karpa-ty-Infopress2017,s.22

3 Krno, S.: Politické strany Škandinávie a britskýchostrovov,Nitra:UKF2005,183s.

4 Krno,S.Cestou-necestouzapolárnymslnkom.Brati-slava:Karpaty-Infopress2017,s.101.

5 Krno, S.: Politické strany štátov južnej Európy: Nitra:UKF2004,s.58.

6 Krno, S.: Od Atlantického oceánu po Egejské more.Bratislava:Karpaty-Infopress2017,s.123.

7 Krno, S.: Balkán.Historický vývoj, súčasnosť a naševzťahykjehonárodom.Nitra:UKF2011,s.8–9.

8 Krno,S.:ZoslnečnéhoBalkánudosrdcaEurópy.Bra-tislava:Karpaty-Infopress2017,s.65.

Doc. PhDr. Milan Čáky, CSc.Katedra politických vied FSV UCM Trnava