Upload
slovak-agency-for-international-development-cooperation
View
224
Download
4
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Evaluation of four Slovak Development Aid projects was carried out in November and December 2013. The evaluation focused on the results and impacts and was based on the study of documents and on in person interviews with the managing structures and contractors in Slovakia, as well as government representatives, partners and other participants in Moldova.
Citation preview
20. december 2013
HHHooodddnnnooottteeennniiieee ššštttyyyrrroooccchhh rrrooozzzvvvooojjjooovvvýýýccchhh
ppprrrooojjjeeekkktttooovvv SSSlllooovvveeennnssskkkeeejjj rrreeepppuuubbbllliiikkkyyy vvv
MMMooollldddaaavvvssskkkuuu
Záverečná správa
OBSAH
ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................ III
EXECUTIVE SUMMARY ............................................................................................................ 4
ZHRNUTIE.................................................................................................................................... 7
ÚVOD .......................................................................................................................................... 10
CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE ................................................................................................ 13
METODOLÓGIA ........................................................................................................................ 14
ZISTENIA.................................................................................................................................... 15
ZÁVERY A ODPORÚČANIA .................................................................................................... 33
PRÍLOHA Č.1 - ZOZNAM STRETNUTÍ ................................................................................... 40
PRÍLOHA Č.2 - ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................. 42
PRÍLOHA Č.3 - POPIS PROJEKTOV ........................................................................................ 44
PRÍLOHA Č.4 - EVALUAČNÉ OTÁZKY ................................................................................. 50
PRÍLOHA Č.5 – RELEVANTNOSŤ PROJEKTOV ................................................................... 51
PRÍLOHA Č. 6 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU 2011/06/01........................... 53
PRÍLOHA Č. 7 – ZADÁVACIE PODMIENKY ......................................................................... 55
ZOZNAM SKRATIEK
BRC Regionálne centrum Bratislava
CSDP Common Security and Defence Policy, spoločná bezpečnostná a obranná
politika
DANIDA Dánska rozvojová pomoc
EBRD Európska banka pre obnovu a rozvoj
EEF East Europe Foundation
EEZ Elektrické a elektronické zariadenia
EK Európska komisia
ENPI European Neighbourhood and Partnership Instrument, cezhraničná spolupráca
EPPO Environmental Pollution Prevention Office
EÚ Európska únia
MD Moldavsko
MVO mimovládna organizácia
MZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí
NP ODA Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci
NPC Národná rada pre participáciu
ODA Oficiálna rozvojová pomoc
OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
RC SFPA Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
SAMRS Slovenská agentúra pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu
SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia
SIDA švédska rozvojová pomoc
SR Slovenská republika
UNDP Rozvojový program OSN
USAID Agentúra Spojených štátov amerických pre rozvojovú spoluprácu
V4 Vyšehradská štvorka
VET Vocational Education Training, odborné vzdelávanie
4
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
EXECUTIVE SUMMARY
Evaluation of four Slovak Development Aid projects was carried out in November and December
2013. The evaluation focused on the results and impacts and was based on the study of documents and
on in person interviews with the managing structures and contractors in Slovakia, as well as
government representatives, partners and other participants in Moldova.
As of 2014 Moldavia will become a so-called Programme Country for Slovak development assistance,
leading to an increase in the development aid budget and the share of the Moldova budget on
SlovakAid activities. In 2013 the Slovak Embassy opened in Chisinau, with plans to post the first ever
Slovak aid diplomat.
The projects covered by this evaluation selected in the Terms of Reference were: Drinking Water for
the Municipality of Dezghinja (SAMRS/2009/07/06), Slovakia and the European Future of Moldova /
Building Capacities for Dialogue of the Moldovan NGO Sector with the State Administration for the
European Future of Moldova (SAMRS/2010/06/04), National Convent on the EUR in Moldova
(SAMRS/2010/07/01) and Implementation of a System of Environmentally Suitable Management of
Waste from Electric and Electronic Devices (SAMRS/2011/06/01).
A team of two evaluators and a technical expert evaluated the projects according to criteria of the
OECD Development Assistance Committee (OECD DAC): relevance, effectiveness, efficiency,
impact and sustainability. At the program level they evaluated the consistency of projects and calls for
proposals with strategies and the projects’ shared features.
At the same time they performed a mapping of development aid priorities from the point of view of
Moldovan strategic documents and stakeholders, which are not fully covered by other donors and
compared them with the future possibilities and capacities of Slovak Development Assistance.
Three of the four projects evaluated are highly relevant to Moldovan development priorities and the
valid Slovak development assistance strategy. The project aimed at electric and electronic waste
management was a partial exception – it did not conflict with the broadly formulated priorities of the
call for proposals but the problem it addressed did not represent a significant priority at the time.
With respect to complementarity with other donor activities in Moldova, which constitutes another
aspect of relevance, minor problematic issues were encountered in two projects. The waste
management project was supposed to deal with legislative approximation with the EU in an area
where the EU has broad instruments and financing mechanisms at its disposal. The project aimed at
drinking water – fixing artesian wells – addressed an area with significant problems but with many
donors, though mostly focused on large-scale investment projects.
In terms of effectiveness all four evaluated projects were implemented in accordance with their plans
in the main features.
5
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
In the area of efficiency some project had a very high share of budget returning to Slovakia in the
form of various payments. In this respect the projects contradicted the current trend among donor
countries of aid de-coupling, according to which development assistance funds should not be
significantly tied to the purchasing of goods and services in the donor country.
In general the costs of projects were appropriate to the activities and projects were implemented
without significant changes in the budget or schedule of activities. In some projects the share of
budget devoted to management was high relative to some international standards in this area but
within the Slovak development aid system no limits have been set for these so we cannot render
normative judgement.
Impact, which represents another evaluation criterion, cannot be easily identified for projects on
a relatively small scale (in the context of overall development aid to Moldova). The evaluation found
positive effects in the area of communication of civil society and other participating actors with the
government in the projects Slovakia and the European Future of Moldova and the National Convent
on EU. The project on waste management can have an impact in the future after the whole proposed
system becomes functional. The drinking water project has visible impact at the local level.
In two of the projects evaluated where there were strong non-governmental organisation on the side of
the contractor and Moldovan partner, we can expect the benefits to be sustained (the sustainability
criterion) thanks to the capacities that have been built. In 2014 general elections will take place in
Moldova, which can bring about significant changes in the government that could limit sustainability.
The National Participation Council whose activities were supported by the project Slovakia and the
European Future of Moldova does not have a sustainable system of financing from public funds and is
dependent on donor support. The same holds for the National Convent on the EU.
At the program level an important finding was that Slovak development assistance priorities until now
have not always been internally consistent and were formulated very broadly. The projects supported
therefore sometimes overlapped with interventions with other, much larger donors. This leads to the
recommendation that clearer and more precise priorities should be set, without duplicities with the
priorities of other donors and building on the comparative advantages of Slovakia as a donor.
A narrower focus would also allow building up expertise in evaluating project proposals submitted.
Critical mass of projects in a smaller sub-sector could also increase the visibility of Slovakia as
a donor.
In addition to sectors where Slovakia has relevant experience it is necessary to evaluate prior to project
approval the quality of the Slovak experts involved since in some sectors the overall capacity is
limited and effective assistance can only be provided by specific individuals.
With respect to the overlap of Moldovan development priorities with gaps in interventions of other
donors and expertise and capacities for the provision of development assistance by Slovakia, the
evaluation identified opportunities in the area of public administration reform, selected topics in
education policy, agriculture, social affairs, NGO sector, environment and regional development.
6
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
At the level of the individual projects completed, the evaluation found several lessons relevant to
future projects in related sectors. The project Slovakia and the European Future of Moldova pointed to
the need to carefully tailor educational activities to the interests and needs of the target groups in
Moldova, and the benefits of longer-term experience of Slovak contractors in Moldova.
The National Convent on the EU raises the question of whether such intervention repeated in various
countries and seen as successful should not be organized with a different institutional framework (e.g.
directly by the Ministry of Foreign and European Affairs) rather than through calls for proposals. The
project in Moldova has received repeated support from Slovak aid. Since its goal was to transfer
know-how, the expectation is that the recipient should find resources to finance activities without
repeated recourse to Slovak aid funds.
A lesson from the project Implementation of a System of Environmentally Suitable Management of
Waste from Electric and Electronic Devices is that to achieve relevance and impact, projects should
have clear objectives in terms of change they want to achieve in the target country – in the given case
the output was a legislative proposal, although with a plan for adoption but without clear
implementation.
At the program level the evaluation reached several recommendations.
First of all Slovakia should take part in the existing donor coordination mechanisms in Moldova,
which will allow better specification of relevant priorities corresponding to needs and complementary
to strategies of other donors. Priorities should be defined as narrowly as possible.
In the area of project cycle management it would be useful to modify processes to reflect the current
best practices in the donor community. This concerns the format of logical frameworks for projects
and the clear definition of goals and indicators at all levels.
For greater efficiency, limits should be defined for project management expenses, possibly with other
methods to evaluate the appropriateness of various expenses (unit costs based on past projects). It
would also be appropriate to define what share of funds in projects returned through various payments
to Slovak subjects is philosophically acceptable for development assistance.
7
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
ZHRNUTIE
Hodnotenie štyroch projektov oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci bolo realizované v novembri
a decembri 2013. Hodnotenie sa zameralo na výsledky a dopady a vychádzalo zo štúdia dokumentov
a osobných rozhovorov s riadiacimi štruktúrami a kontraktormi na Slovensku, ako aj predstaviteľmi
vlády, partnermi a ďalšími účastníkmi projektov v Moldavsku.
Moldavsko sa od roku 2014 stane pre slovenskú rozvojovú pomoc tzv. programovou krajinou, čím
stúpne rozpočet na rozvojovú pomoc i podiel na celkových aktivitách SlovakAid. V roku 2013 bolo
otvorené v Kišiňove slovenské veľvyslanectvo a očakáva sa aj pôsobenie historicky prvého
slovenského rozvojového diplomata.
Hodnotené projekty vybrané zadávateľom hodnotenia boli: Pitná voda pre obec Dezghinja
(SAMRS/2009/07/06), Slovensko a európska budúcnosť Moldavska /budovanie kapacít pre dialóg
moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska
(SAMRS/2010/06/04), Národný konvent o EU v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01) a Zavedenie
systému environmentálne vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení
(SAMRS/2011/06/01).
Tím dvoch evaluátorov a technického experta hodnotil projekty podľa kritérií Výboru pre rozvojovú
pomoc pre OECD (OECD DAC): relevantnosť, účinnosť, hospodárnosť, dopad a udržateľnosť. Na
programovej úrovni hodnotil konzistenciu projektov a výziev so stratégiami a spoločné črty projektov.
Zároveň v rámci hodnotenia zmapoval priority rozvojovej pomoci z pohľadu moldavských
strategických dokumentov a aktérov, ktoré nie sú plne pokryté inými donormi a porovnal ich
s budúcimi možnosťami a kapacitami Slovenskej rozvojovej pomoci.
Tri zo štyroch hodnotených projektov sú vysoko relevantné k moldavským rozvojovým prioritám
i platnej stratégii rozvojovej pomoci Slovenska. Čiastočnú výnimku tvoril projekt zameraný na
nakladanie s elektrickým a elektronickým odpadom – nebol v rozpore so široko koncipovanými
prioritami výzvy ale problém, ktorý riešil, nebol v danej chvíli vysoko prioritný.
Z hľadiska komplementarity s aktivitami iných donorov v Moldavsku, ktorá predstavuje ďalší aspekt
relevantnosti, boli čiastkové problémy zistené u dvoch projektov. Projekt nakladania s odpadom mal
riešiť aproximáciu legislatívy s EÚ v oblasti, kde má únia k dispozícii rozsiahle nástroje
a mechanizmy financovania. Projekt zameraný na pitnú vodu – sfunkčnenie artézskych studní – riešil
oblasť, kde sú obrovské nedostatky, ale aj veľa donorov zväčša však sústredených na veľké investičné
projekty.
Z hľadiska účinnosti boli v podstatných rysoch všetky štyri hodnotené projekty zrealizované v súlade
s plánom.
8
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
V oblasti hospodárnosti bol u niektorých hodnotených projektov veľmi vysoký podiel rozpočtu, ktorý
sa v podobe rôznych platieb vracal na Slovensko. V tomto projekty odporovali aktuálnemu trend tzv.
de-couplingu pomoci medzi donorskými krajinami, podľa ktorého by prostriedky rozvojovej pomoci
nemali byť vo významnej miere viazané na nákup tovarov a služieb v donorskej krajine.
Vo všeobecnosti boli náklady projektov primerané aktivitám a projekty boli realizované bez
zásadných zmien v rozpočtoch alebo časových sklzov. V niektorých projektoch predstavovali náklady
na riadenie vysoký podiel v porovnaní s niektorými medzinárodnými štandardmi, avšak v systéme
slovenskej rozvojovej pomoci pre ne neboli definované žiadne limity a teda nie je možné ich
normatívne zhodnotiť.
Dopady, ktoré predstavujú ďalšie z hodnotených kritérií, je u projektov relatívne malého rozsahu (v
kontexte celkovej rozvojovej pomoci v Moldavsku) problematické identifikovať. V projektoch
Slovensko a európska budúcnosť Moldavska a Národný konvent o EÚ hodnotenie zistilo pozitívny
dopad v oblasti komunikácie občianskej spoločnosti, resp. ďalších zapojených aktérov s vládou.
Projekt zameraný na nakladanie s odpadmi môže mať potenciálne dopad v budúcnosti, po sfunkčnení
celého systému, ktorý navrhol. Projekt zameraný na pitnú vodu mal viditeľný dopad na lokálnej
úrovni.
U dvoch hodnotených projektov, kde boli na strane kontraktora i moldavského partnera silné
mimovládne organizácie, je možné očakávať udržanie prínosov projektov (kritérium udržateľnosti)
vďaka vybudovaným kapacitám. V roku 2014 sa budú v Moldavsku konať voľby, ktoré môžu priniesť
významné zmeny vo vláde a môžu udržateľnosť obmedziť. Národná rada pre participáciu, ktorú
podporoval v činnosti projekt Slovensko a európska budúcnosť Moldavska, nemá vytvorený
udržateľný systém financovania zo strany vlády a závisí na podpore medzinárodných donorov. To isté
platí aj pre Národný konvent o EÚ.
Na úrovni programu je dôležitým zistením že doterajšie priority slovenskej rozvojovej pomoci neboli
vždy vnútorne konzistentné a boli postavené veľmi široko. Podporené projekty sa preto niekedy
prekrývali s intervenciami iných, oveľa väčších donorov. Z toho vyplývajúcim odporúčaním je
potreba stanoviť jasné a presnejšie priority, ktoré by sa neduplikovali s prioritami iných donorov
a ťažili by z komparatívnych výhod Slovenskej republiky ako bilaterálneho donora. Užšie zameranie
by umožnilo aj budovanie odbornosti v hodnotení podaných projektov. Kritická masa projektov
v užšom sub-sektore by zmohla zvýšiť viditeľnosť Slovenska ako donora.
Popri sektoroch, kde má Slovensko relevantné skúsenosti je potrebné na úrovni projektov pri ich
hodnotení pred schválením, skúmať aj kvalitu konkrétnych zapojených odborníkov zo Slovenska,
keďže v niektorých sektoroch je celková kapacita obmedzená a účinnú pomoc dokážu poskytnúť len
vybraní konkrétni experti.
Z hľadiska prekryvu moldavských rozvojových priorít s medzerami v intervenciách iných donorov
a expertízou a kapacitami pre poskytnutie rozvojovej pomoci Slovenskou republikou hodnotenie
identifikovalo príležitosti v oblastiach reformy verejnej správy, vybraných tém v oblasti vzdelávacej
9
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
politiky, poľnohospodárstva, sociálnych vecí, tretieho sektora, životného prostredia a regionálneho
rozvoja.
Na úrovni jednotlivých dokončených projektov dospelo hodnotenie k ponaučeniam pre realizáciu
budúcich projektov v príbuzných oblastiach. Projekt Slovensko a európska budúcnosť Moldavska
poukázal na potrebu starostlivo prispôsobiť vzdelávacie aktivity záujmom a potrebám cieľových
skupín v Moldavsku, ako aj výhodám dobrej znalosti prostredia slovenskými kontraktormi.
U Národného konventu o EÚ sa otvára otázka, že ak sa jedná o opakovanú intervenciu v rôznych
krajinách hodnotenú ako prínosnú, či by nemal byť inštitucionálne organizovaný inak (napr. priamo
MZVaEZ), než výzvami. Projekt bol v Moldavsku financovaný slovenskou rozvojovou pomocou
opakovane. Keďže mal odovzdať slovenské know-how, očakáva sa, že príjemca nájde zdroje na ďalšie
financovanie aktivít bez opakovaných nárokov na zdroje SlovakAid.
U projektu Zavedenia systému nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení je
ponaučením, že pre dosiahnutie relevantnosti a dopadu by mali projekty mať jasne určený cieľ
v podobe zmeny, ktorú chcú v cieľovej krajine dosiahnuť – v danom prípade bol výstupom návrh
legislatívy, síce s plánom na jeho prijatie no nejasnou implementáciou.
Na úrovni programu dospelo hodnotenie k niekoľkým odporúčaniam.
V prvom rade by sa Slovensko malo zapojiť do existujúcich mechanizmov koordinácie donorov
v Moldavsku, čo umožní lepšiu špecifikáciu relevantných priorít, ktoré zodpovedajú potrebám a sú
komplementárne k stratégiám ostatných donorov. Priority by mali byť zadefinované čo najužšie.
V oblasti projektového riadenia by bolo vhodné upraviť postupy tak, aby zohľadnili aktuálne overené
postupy (best practices) v donorskej komunite. Týka sa to formátu logických rámcov pre projekty
a jasného definovania cieľov a ukazovateľov na jednotlivých úrovniach.
Pre vyššiu hospodárnosť by bolo možné definovať limity pre náklady na riadenie projektu a prípadne
iné metódy pre hodnotenie primeranosti rôznych výdavkov (jednotkové ceny na základe už
realizovaných projektov). Podobne by bolo vhodné definovať aký podiel prostriedkov v projektoch
vracaný v rôznych platbách subjektom v Slovenskej republike je prijateľný v rámci filozofie
rozvojovej pomoci.
10
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
ÚVOD Predmetom ex-post hodnotenia sú štyri projekty financované z prostriedkov slovenskej rozvojovej
pomoci realizované v Moldavsku (v celkovej hodnote 430.136 EUR). Ide o tri projekty technickej
pomoci a jeden infraštruktúrny projekt, ktorých realizácia prebiehala v rokoch 2009 - 2012. Každý z
projektov bol podporený v rámci inej výzvy v rokoch 2009-2011. Projekty riadila Slovenská agentúra
pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá zabezpečuje implementáciu oficiálnej
rozvojovej pomoci v súlade s programovými a koncepčnými dokumentmi SR a medzinárodných
inštitúcií. Dvojstrannú rozvojovú pomoc realizovala Slovenská republika na základe Strednodobej
stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 a Národných programov oficiálnej
rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009, 2010 a 2011.
Moldavsko bolo až doposiaľ projektovou krajinou a od roku 2009 do roku 2013 tu bolo realizovaných
12 projektov rozvojovej pomoci s celkovým rozpočtom vyše 1,2 mil. EUR. Z nich iba jeden sa týkal
vidieckej infraštruktúry, 4 projekty bolo v oblasti posilnenia občianskej spoločnosti, rovnako 4
zamerané na budovanie demokratických inštitúcií, 2 v oblasti ochrany životného prostredia a jeden
v sektore vzdelávania.
Tab.1 - Prehľad projektov SlovakAid v Moldavsku 2009-2013 (zvýraznené projekty sú predmetom hodnotenia)
Rok Výz
va
Kontraktor Názov projektu Rozpočet
(EUR)
Sektor
2009 07 ADRA Pitná voda pre obec Dezghinja 139.356 vidiecka infraštruktúra
2010 06 Pontis Slovensko a európska budúcnosť
Moldavska
102.471 posilnenie občianskej
spoločnosti
07 RC SFPA Národný konvent o EÚ v Moldavsku 107.064 budovanie demokratických
inštitúcií
17 Cetron s.r.o. Zlepšenie a modernizácia programovej
rozhlasovej prevádzky štátnej rozvojovej
televízie
100.000 budovanie demokratických
inštitúcií
2011 04 Academia
Istropolitana
Nova
Modernizácia vzdelávania v Moldavsku –
príprava pedagógov a študentov na
metodológiu e-learningu
89.714 vzdelávanie
06 Pontis Posilnenie dialógu o sektorálnych
politikách medzi MVO a vládou v
Moldavsku
99.976 posilnenie občianskej
spoločnosti
RC SFPA Národný konvent o EÚ v Moldavsku 99.999 budovanie demokratických
inštitúcií
SAŽP Zavedenie systému environmentálneho
vhodného nakladania s odpadom z
elektrických a elektronických zariadení
88.848 ochrana životného
prostredia
2012 05 Slovenská
atlantická
komisia
Moldavsko bližšie k Európe: Podpora
moldavskej občianskej spoločnosti a
zdravého podnikateľského prostredia
97.260 posilnenie občianskej
spoločnosti
2013 01 RC SFPA Národný konvent o EÚ v Moldavsku 96.675 budovanie demokratických
inštitúcií
SAŽP Technická pomoc pri zavádzaní opatrení
pre environmentálne vhodné nakladanie s
elektroodpadmi do praxe
92.650 ochrana životného
prostredia
Slovenská
atlantická
komisia
Rozširovanie Európskeho dialógu v
Moldavsku
86.760 posilnenie občianskej
spoločnosti
spolu 1.200.773
Zdroj: výročné správy SAMRS 2009-2012
11
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
V roku 2014 význam Moldavska pre slovenskú rozvojovú pomoc výrazne vzrastie: Moldavsko sa
stane tzv. programovou krajinou pre nasledujúcich päť rokov (jednou z troch). V roku 2013 otvorila
Slovenská republika v Kišiňove zastupiteľský úrad a podpísala s Moldavskom medzivládnu dohodu
o rozvojovej spolupráci.
Podľa údajov OECD z roku 2011 podiel celkovo poskytnutej rozvojovej pomoci z hrubého národného
príjmu bol v Moldavsku okolo 6% , čo je druhý najvyšší podiel v rámci európskych krajín, ktoré sú
príjemcami rozvojovej pomoci. Celkový počet bilaterálnych aj multilaterálnych donorov tvorí asi 30
krajín a organizácií. Pokiaľ ide o objem poskytnutých finančných prostriedkov prvenstvo patrí EÚ,
nasleduje Svetová banka, UN, USA, Rakúsko, Švédsko a Čína. Príspevok Slovenska za rok 2012 je
menej ako 0,1% z celkovej ODA v Moldavsku. Zo sektorov sa najviac pomoci dostalo do oblasti
energetiky, dopravy a poľnohospodárstvu a spolu s podporou vlády a občianskej spoločnosti tieto
sektory získali 81% celkovej rozvojovej pomoci.
Mechanizmus koordinácie externej pomoci bol v Moldavsku vytvorený v januári 2010 v podobe
Spoločnej rady pre partnerstvo (Joint Partnership Council). Stretnutia donorov organizuje UNDP, za
moldavskú vládu Odbor koordinácie politík, externej pomoci a reformy ústrednej verejnej správy
Úradu vlády. Slovensko však vzhľadom na to, že nemalo priamo v krajine zastupiteľský úrad, nebolo
na pravidelných stretnutiach donorov zastúpené.
V rámci mechanizmu koordinácie sa dohodli donori s vládou Moldavskej republiky na Spoločnej
stratégii pomoci (Joint Assistance Strategy), rozdelili si kľúčové úlohy v jednotlivých sektoroch
a vytvorili fórum a mechanizmy pre koordináciu pomoci s cieľom zvýšiť účinnosť pomoci. Snažia sa
o vyššiu mieru vlastníctva na moldavskej strane, lepšie prepojenie pomoci s rozvojovými prioritami
krajiny a harmonizáciu intervencií medzi donormi. Na úrovni ministerstiev boli vytvorené sektorové
koordinačné výbory.
Jedným z hnacích motorov rozvoja je proces približovania sa Moldavska Európskej únii. Dialóg
Moldavska s EÚ zintenzívnel v roku 2012 a rokovania o prístupovej dohode vrátane dohody o voľnom
obchode pokročili. Moldavsko pokračovalo v reformách v oblasti sociálnej pomoci, v zdravotníctve,
v školstve, energetike, konkurencieschopnosti a štátnej pomoci ako aj v aproximácii práva. Ukončilo
prvú etapu liberalizácie víz a vstúpilo do druhej.
Na Summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28.-29.11.2013 došlo k parafovaniu Asociačnej
dohody medzi Moldavskom a EÚ, ktorá po podpise povedie k liberalizácii vzájomného obchodu. Na
summite zároveň EK oznámila zavedenie bezvízového styku pre občanov Moldavska.
Hodnotenie externej pomoci Moldavsku v porovnaní s vládnym akčným plánom zistilo, že len 40%
opatrení v pláne bolo podporených z externých zdrojov. Väčšina externej pomoci je poskytovaná
v oblasti administratívy, zahraničnej politiky, reintegrácie krajiny, ochrane životného prostredia ale
málo zdrojov ide do oblasti kultúrnej politiky, mládeže, vzdelávania a výskumu, hospodárstva a
financií.
12
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Hoc Slovenská republika bude v kontexte moldavských rozvojových potrieb a aktivít ostatných
multilaterálnych a bilaterálnych donorov jedným z menších hráčov aj po postúpení Moldavska
z projektovej na programovú krajinu, existujú oblasti, kde špecifická slovenská transformačná a post-
transformačná skúsenosť robí zo Slovenska vhodného rozvojového partnera
13
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE
Na základe zadania bolo hlavným cieľom evaluácie získať informácie o výsledkoch a dopadoch
štyroch vybraných hodnotených projektov, t.j. získať prehľad o ich prínose. Úlohou hodnotiaceho
tímu bolo aj mapovanie priorít, ktoré sú z pohľadu moldavských stakeholderov v súčasnosti
najdôležitejšie a ich porovnanie s možnosťami (finančnými, kapacitnými, kvalifikačnými...)
Slovenska a oblasťami, ktoré prioritne riešia ďalší donori (a predovšetkým EÚ fondy).
Výstupom tohto porovnania je náčrt potenciálnych priorít budúcej slovenskej rozvojovej
pomoci v Moldavsku ako programovej krajine.
Projekty na hodnotenie reprezentujú všetky typy projektov, ktoré boli doposiaľ realizované v
Moldavsku. Predmetom evaluácie teda boli 3 tzv. „soft“ projekty odbornej pomoci realizované
neziskovými aj štátnymi organizáciami a 1 investičný projekt.
Projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia, zhŕňa Tabuľka 2.
Tabuľka 2 – Zoznam hodnotených projektov
Názov projektu Partner Kontraktor Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06) ADRA Moldavsko ADRA – Adventistická
agentúra pre pomoc a rozvoj
Slovensko a európska budúcnosť Moldavska
/budovanie kapacít pre dialóg moldavského
mimovládneho sektora do štátnou administratívou
pre európsku budúcnosť Moldavska
(SAMRS/2010/06/04)
Fundatia Est-
Europeana/ East
Europe Foundation
Nadácia Pontis
Národný konvent o EU v Moldavsku
(SAMRS/2010/07/01)
IDIS Viitorul Výskumné centrum SFPA
(RC SFPA)
Zavedenie systému environmentálneho vhodného
nakladania s odpadom z elektrických a
elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01)
Ministerstvo
životného prostredia,
Moldavsko
Slovenská agentúra životného
prostredia (SAŽP)
Vzorka projektov, s ktorými sme pracovali nebola dostatočne veľká, aby sme mohli zistenia a závery
z jednotlivých projektov zovšeobecniť – pri uvedenom celkovom počte projektov by si zhodnotenie na
úrovni programu vyžadovalo hodnotiť každý projekt.
Z metodologických dôvodov preto hodnotíme projekty samostatne a potom sa snažíme sa
identifikovať ich spoločné črty.
S ohľadom na tieto skutočnosti je evaluácia zameraná na dve roviny:
a) projektová úroveň – evaluácia na úrovni jednotlivých projektov podľa hodnotiacich kritérií,
b) programová úroveň – hodnotenie na úrovni konzistencie výzvy/strategických dokumentov
a projektov, resp. zhodnotenie spoločných čŕt, odpovedajúce na všeobecné otázky zadania.
14
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
METODOLÓGIA
Použitá metodika vychádzala z tzv. hodnotenia založeného na teórii (theory-based evaluation) -
mapuje kauzálne súvislosti vstupov k výsledkom a dopadom a skúma jednotlivé predpoklady pre ich
naplnenie. Hodnotiace otázky sú normatívne (skúmanie, či boli naplnené plánované ciele) alebo
deskriptívne.
Vzhľadom na absenciu kauzálnych otázok (skúmanie konkrétnych príčinných súvislostí medzi
intervenciami a socio-ekonomickými zmenami) boli použité nasledovné nástroje:
- desk review, t.j. štúdium dostupných materiálov, ktorého účelom bolo zozbierať všetky
dostupné sekundárne informácie – projektovú dokumentáciu vrátane logickej rámcovej matice
(logframu), monitorovacie správy, záverečné správy, finančné údaje a správy, stratégie,
koncepcie, národné programy, hodnotenia a ďalšie relevantné dokumenty týkajúce sa rozvojovej
pomoci aj konkrétnych sektorových koncepcií v Moldavsku,
- osobné rozhovory sa zamerali na zistenie (hlavne kvalitatívnych) údajov a informácií.
Uskutočnili sa vo forme polo-štruktúrovaných interview s relevantnými aktérmi - riadiacimi
štruktúrami, slovenskými kontraktormi poskytujúcimi rozvojovú pomoc prostredníctvom
projektových aktivít, s ich partnermi - príjemcami pomoci z Moldavska, predstaviteľmi verejnej
správy a účastníkmi projektových aktivít.
V súlade so Zadávacími podmienkami pri hodnotení projektov boli použité OECD/DAC evaluačné
kritériá relevantnosť, hospodárnosť, účinnosť, dopad a udržateľnosť. V rámci uvedených kritérií
hodnotenie projektov odpovedá na evaluačné otázky, ktoré boli špecifikované v Zadávacích
podmienkach (viď Príloha 4).
15
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
ZISTENIA
SAMRS/2009/07/06 - PITNÁ VODA PRE OBEC DEZGHINJA Rozpočet plán 139.356 EUR ODA
skutočnosť 138.854 EUR ODA
Trvanie plán 23.11.2009 – 23.07.2010
skutočnosť 23.11.2009 – 23.08.2010
Partner ADRA Moldova, Kišiňov
Kontraktor ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj o.z., Bratislava
Cieľom projektu bolo zabezpečenie systému dodávky pitnej vody v obci Dezghinja, čo malo prispieť
k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.
Všeobecné zhrnutie
Projekt bol realizovaný v partnerstve prepojených pobočiek medzinárodnej siete ADRA – slovenskej
a moldavskej. Pre ADRA to predstavuje štandardný model spolupráce medzi pobočkami
a v donorských a cieľových krajinách.
Projekt bol zameraný na riešenie problému so zásobovaním pitnou vodou v obci Dezghinja v
Gagauzskom autonómnom regióne. Pôvodný vodárenský systém vybudovaný v 80. rokoch minulého
storočia bol nevyužívaný a nefunkčný.
Viac ako dvadsať rokov nepoužívané artézske studne vyžadovali rekonštrukciu a osadenie novými
čerpadlami a vodorozvodný systém. V rámci projektu bola vypracovaná kompletná projektová
dokumentácia pre obecný vodovod a výsledkom projektu je vodárenská sieť v dĺžke približne 10,6
km, pokrývajúca tri štvrtiny rozlohy obce a väčšinu z jej vyše 5 000 obyvateľov.
Železničná trať, ktorá rozdeľuje obec, ostala bariérou a nebolo možné doviesť vodu do tej oblasti za
traťou nakoľko riešenie vedenia popod trať, resp. jej dočasné odstavenie pre uloženie potrubia pod ňu,
sa ukázalo ako technicky náročné.
Kvalita vody zodpovedá jeho zdroju, kde sa hydrologicky nedá očakávať vyššia primárna kvalita takto
získanej vody z artézskeho systému, ktorý je pomerne plytký. Nemalú úlohu tu zohráva aj charakter
krajiny a jej využívanie, pričom najmä chemizácia a zasoľovanie pôdy sa prejavuje v kvalite takto
získavanej podzemnej vody.
Voda nie je charakterizovaná ako pitná voda, berú ju ako technickú, úžitkovú vodu aj keď väčšina
obyvateľov obce ju bez problémov aj používa, resp. priamo pije. Oproti predchádzajúcim možnostiam
je však aj toto významný kvalitatívny a kvantitatívny posun pre miestnych obyvateľov.
16
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Relevantnosť
Riešenie problémov kvality pitnej vody predstavuje pre Moldavsko veľmi dôležitú rozvojovú prioritu.
Národná rozvojová stratégia Moldavska na roky 2008-2011 má ako jeden z cieľov dosiahnutie
Udržateľnosti životného prostredia (cieľ 7), pričom chce zvýšiť podiel obyvateľstva so stálym
prístupom k bezpečným zdrojom vody z úrovne 38,5% v roku 2002 na 59% do roku 2010 a 65% do
roku 2015. Stratégia počíta s partnerstvom so samosprávou, ako tomu je v prípade hodnoteného
projektu, aj so zapojením zahraničných donorov do problematiky.
Podľa informácií z projektu Národného policy dialógu v oblasti integrovaných vodných zdrojov z roku
2008 spôsobuje kontaminovaná pitná voda až 20% všetkých infekčných črevných ochorení a prípadov
hepatitídy A, najmä vo vidieckych oblastiach a až 45% obyvateľstva bolo vystavených zdravotným
rizikám kvôli spotrebe vody kontaminovanej nitrátmi, fluórom a bórom, ako aj mikrobiálnemu
znečisteniu.
V autonómnom regióne Gagauzia je problém s vodou tiež považovaný za špecifickú prioritu. Projekt
zodpovedal Stratégii hospodárskeho a sociálneho rozvoja Gagauzie na roky 2009 -2015 pripravenej
v spolupráci s medzinárodnými donormi. V rámci nej je jedným zo strategických cieľov Rozvoj
regionálnej infraštruktúry (cieľ 6) so zámerom vytvoriť hospodárny systém zásobovania občanov
pitnou vodou.
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009 uvádzal pre skupinu
projektových krajín Východného partnerstva zahŕňajúcu Moldavsko štyri priority, hodnotený projekt
bol potenciálne relevantný voči dvom z nich:
B. sociálny rozvoj,
D. rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného
prostredia.
Prvá z uvedených nie je v NP presnejšie rozpracovaná avšak projekt je zjavne relevantný smerom
k druhej z nich.
Problém s pitnou vodou je v Moldavsku veľmi rozsiahly a do projektov v tejto oblasti bolo zapojených
viacero donorov. Intenzívne v tejto téme intervenuje z multilaterálnych donorov napríklad EBRD, EK,
Svetová banka, ako aj rozvojová pomoc Rakúska, Švajčiarska, Česka či Turecka. Slovenská
intervencia bola v tomto zmysle komplementárna s nimi, keďže ostatné intervencie nedokážu pokryť
všetky rurálne lokality s problémami so zásobovaním pitnou vodou.
Otáznejšia je komplementarita s inými slovenskými rozvojovými aktivitami v Moldavsku. S
výnimkou dvoch neskorších projektov Slovenskej agentúry pre životné prostredia v oblasti nakladania
s elektroodpadmi nebol žiaden ďalší projekt oficiálnej rozvojovej pomoci v Moldavsku v oblasti
životného prostredia a ani jeden ďalší projekt sa netýkal vody a nesmeroval do Gagauzského regiónu.
17
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Nedá sa teda hovoriť ani o slovenskej expertíze v tejto téme, ani o synergiách. Vzhľadom na to, že sa
jednalo o historicky prvý slovenský projekt, je možné predpokladať, že išlo o logický krok v učiacom
sa procese.
Účinnosť
Projekt naplnil všetky plánované výstupy – došlo k obnoveniu existujúcich artézskych studní,
inštalovaniu zásobníkov vody aj inštalácii vodovodu. Výstupy prispeli k naplneniu celkového cieľa
projektu – k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov v Dezghinji. Miestni obyvatelia považovali
sfunkčnenie zásobovania za veľmi dôležitý príspevok ku kvalite života.
Jeden aspekt plnenia cieľov je diskutabilný – projektový dokument hovoril o zabezpečení systému
dodávky pitnej vody. Voda v systéme je však úžitková (tak ako na mnohých iných miestach na
moldavskom vidieku) a parametre pitnej vody nespĺňa.
Voda je dvakrát ročne vyšetrovaná orgánmi hygieny a systém je pravidelne čistený a dezinfikovaný.
Vďaka tomu je voda zjavne bezpečná aj na pitie hoc jej chuť a zápach majú ďaleko od parametrov
pitnej vody.
Hospodárnosť
Projekt bol zrealizovaný podľa plánovaného rozpočtu a s výnimkou malého, asi mesačného sklzu
spôsobeného počasím nedošlo k omeškaniu aktivít.93% celkového rozpočtu bolo určeného na
implementačné náklady – práce a materiál. Všetky práce i materiál boli obstarávané ADRA priamo
v Moldavsku. Prevádzkové náklady slovenského kontraktora i moldavského partnera vrátane nákladov
na cestovné boli úplne primerané rozsahu projektu.
Dopad
Zrealizovaný projekt má mimoriadne pozitívny dopad na miestnych obyvateľov a na celý región.
Zabezpečuje udržateľnosť sociálnej a environmentálnej infraštruktúry a rozvoja obce a táto získava
šancu aj na rozvoj v oblasti kvality životných podmienok ako aj atraktivity pre návštevníkov
a cestovný ruch.
Na vodovod sú napojené prakticky všetky obývané domácnosti v obci (okolo 1.300 odberateľov -
domov), s výnimkou spomínanej lokality za železničnou traťou. Obec má zámer v blízkej budúcnosti
získať ďalšie prostriedky a doviesť vodu aj do tejto časti obce.
Spotreba vody je najvyššia v lete, keď sa voda využíva v poľnohospodárstve. To naznačuje, že projekt
má pozitívny dopad aj na hospodársky rozvoj.
Udržateľnosť
Obec si zriadila „obecný vodárenský podnik“, ktorý zabezpečuje celý tento systém a inkasuje odplaty
za odber vody v domácnostiach. Súčasná cena vody je 12 LEJ za m3 vody pričom priemerná spotreba
18
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
vody pre jeden odber sa pohybuje od 52 do 65 m3 ročne. Priemerný odber vody zo zdrojov do celého
systému je takto cca od 4 000 do 5 000 m3 ročne. To však závisí od charakteru najmä letného obdobia,
nakoľko obyvatelia používajú vodu aj na zalievanie záhrad a iné technické účely ako aj na hygienické
zariadenia.
Obecný podnik má v súčasnosti 5 zamestnancov. Z príjmov za dodanú vodu ide cca 55% na elektrinu
pre vodné čerpadlá, cca 15% na bližšie nešpecifikovanú údržbu (vrátane pravidelnej dezinfekcie
systému) a zbytok na platy zamestnancov a zákonné dane a odvody. Obecný rozpočet má v súčasnosti
len minimálny až žiaden zisk z fungovania podniku. Zamestnancami obecného podniku je riaditeľ,
elektrikár, údržbár a dve účtovníčky.
Výsledky projektu majú pri súčasnom zabezpečení systému zaistenú udržateľnosť. O studne,
elektrické inštalácie a celý vodovodný systém sa stará obecný vodárenský podnik, kde sú zamestnaní
len obyvatelia obce, ktorým veľmi záleží na funkčnosti a využívaní celého systému a sú priamo
zainteresovaní na kvalite a ochrane zariadení a ich funkčnosti.
Výsledky projektu boli overené za sprievodcovstva starostu a pracovníkov obecného podniku a bolo
konštatované, že výsledky pretrvávajú a prakticky neexistuje riziko, že by projekt po ukončení
neprinášal úžitok.
19
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
SAMRS/2010/06/04 - SLOVENSKO A EURÓPSKA BUDÚCNOSŤ MOLDAVSKA Budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre
európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04)
Rozpočet plán 102.471 EUR ODA + 8.000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR
partner
skutočnosť 89.282 EUR ODA + 8 000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR
partner
Trvanie plán 01.12.2010 – 31.07.2012
skutočnosť 01.12.2010 – 31.08.2012
Partner East Europe Foundation, Kišiňov
Kontraktor Nadácia Pontis, Bratislava
Cieľom projektu bolo prispieť k budovaniu kapacít mimovládnych organizácií Moldavska a ku
komunikácii mimovládneho sektora so štátnou správou o európskej budúcnosti Moldavska na základe
praktických skúsenosti Slovenska. Formou tréningového programu a podpory na realizáciu
komunikačnej (advocacy) kampane bol projekt zameraný na mimovládne organizácie zastrešené pod
Národnou radou pre participáciu (National Participation Council - CNP). V rámci SR bol projekt
konzultovaný aj so SFPA, ktorá paralelne realizovala ďalší projekt financovaný z prostriedkov
rozvojovej pomoci SR a zameraný na dialóg o európskej integrácii.
Všeobecné zhrnutie
Projekt predstavoval dôležitú pomoc pre novo sa konštituujúcu Národnú radu pre participáciu (NPC).
Ide o osobitý orgán, ktorý mimovládnym organizáciám schváleným vládou umožňuje priamy prístup
do procesu rozhodovania vlády. NPC združuje 30 organizácií občianskej spoločnosti, ktoré si vláda
pravidelne vyberá z prihlásených subjektov. Účastníci ju považujú za reprezentatívnu reflexiu
občianskej spoločnosti, určite aj preto, že vzhľadom na veľkosť mimovládneho sektora je väčšina
väčších a aktívnejších organizácií, ktoré sa uchádzali o členstvo, zastúpená.
Moldavským partnerom slovenského kontraktora bola nadácia East Europe Foundation (EEF). Jej
prezident zastával prvé dve jednoročné obdobia fungovania NPC pozíciu predsedu NPC. Hoc NPC
formálne vznikla ešte za predchádzajúcej moldavskej vlády vedenej komunistickou stranou, funkčnou
sa stala až po nástupe súčasného kabinetu koalície Aliancie za európsku integráciu v roku 2010.
Hodnotený projekt podporoval EEF a prostredníctvom nej prácu NPC v prvom roku činnosti. Na
projekt nadviazal v roku 2011 ďalší spoločný SlovakAid projekt Nadácie Pontis v partnerstve s EEF -
Posilnenie dialógu o sektorálnych politikách medzi MVO a vládou v Moldavsku. Veľa z respondentov
vnímalo projekty ako súčasť jednej rozsiahlejšej intervencie a preto aj v hodnotení sa často dotýkame
výstupov i výsledkov oboch projektov.
20
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
V rámci hodnoteného projektu bola financovaná príprava webovej stránky NPC, ktorá je funkčná
doteraz, tri tréningy pre predstaviteľov členských organizácií, granty na realizáciu štyroch
advokačných kampaní s odbornou podporou slovenských expertov a študijná cesta do SR a Bruselu.
Relevantnosť
Podpora NPC bola v danom čase vysoko relevantná z hľadiska cieľov slovenskej rozvojovej pomoci
i priorít Moldavskej vlády.
Moldavský vládny kabinet vo svojom platnom programovom vyhlásení zdôrazňuje potrebu
konzultácie s občianskou spoločnosťou – vníma ju ako kľúčového partnera europeizácie Moldavska.
V zdôrazňovanej téme budovania právneho štátu, časti „Posilnenie občianskej spoločnosti
a spolupráce s verejným sektorom“ sa vláda zaväzuje „Inštitucionalizovať účasť organizácií
občianskej spoločnosti na formulácii, implementácii, monitorovaní a hodnotení verejných politík
vytvorením jasných a efektívnych mechanizmov na konzultáciu a participáciu v rozhodovaní“.
Inštitucionálne hodnotenie NPC je skôr doménou politických vied a v tejto chvíli ešte nie je
dostupných veľa dôveryhodných analýz. Hodnotenie americkej mimovládnej organizácie Freedom
House, ktorá sa venuje výskumu a advokácii v oblasti demokracie, politických slobôd a ľudských
práv, z roku 2011 označuje vytvorenie NPC za krok pre zvýšenie transparentnosti a za mechanizmus,
prostredníctvom ktorého vláda vyhľadáva expertízu a pomoc moldavských MVO pri tvorbe politík.
Z hľadiska sektorových priorít Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-
2013 bol v téme budovania občianskej spoločnosti projekt relevantný pre prioritu A. Budovanie
demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru.
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2010 sa smerom k Moldavsku ako jednej
z prioritných krajín na daný rok plánoval sústrediť na témy aproximácie práva a na podporu
integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít. Hodnotený projekt mal za cieľ prispieť
výsledkami k druhej časti.
Pre moldavského partnera - EEF bol projekt vysoko relevantný vzhľadom na kľúčové zameranie
organizácie na sfunkčnenie NPC. To bolo plne v súlade s cieľmi EEF v oblasti budovania
demokratických systémov a prenosu moci (empowernment) na občanov. Samotný NPC v danej chvíli
potreboval podporu pri budovaní kapacít.
Niektoré zo špecifických aktivít mali voči potrebám nižšiu relevanciu: moldavské mimovládne
organizácie v danom období prejavovali často obmedzený záujem o vzdelávacie aktivity, aj vzhľadom
na ich širokú ponuku od medzinárodných donorov a organizácii, napr. UNDP. Účasť na viacdňových
tréningoch v projekte zo dňa na deň klesla a interviewovaní účastníci nepovažovali akékoľvek
všeobecné alebo teoretické témy za prínosné.
Avšak aktivity v oblasti advokácie (4 advokačné kampane podporené finančne a odborne v rámci
projektu) boli pre NPC i konkrétne organizácie vysoko relevantné, keďže išlo o priamo nimi
21
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
formulované projekty, v niektorých prípadoch konzultované v rámci celej tzv. pracovnej skupiny
NPC. V danej fáze budovanie kapacít NPC bol slovenský projekt pre EEF kľúčový. Neskôr aktivity
NPC intenzívne financovali aj ďalší bilaterálni donori (SIDA a DANIDA). Vo všeobecnosti je možné
hodnotiť túto intervenciu ako komplementárnu s inými donormi.
Účinnosť
Projektový zámer Budovať organizačné, ľudské a expertné kapacity moldavských mimovládnych
organizácií pre európsku budúcnosť Moldavska na základe skúseností Slovenska je ťažko merateľný.
Ukazovatele uvedené v logickom rámci projektu nie sú reálne reportované v záverečnej správe
a pravdepodobne ani merané. Zároveň pre ne v dokumente nie je určená cieľová hodnota.
Na úrovni výsledkov, ktoré SAMRS v danom čase v logickom rámci neštandardne označoval ako
dopady sú uvádzané štyri ciele:
1. Posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom Národnej rady pre
participáciu (National Participation Council NPC)
2. Zvyšovanie vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o eurointegračnom procese a fungovaní EÚ
3. Vytrénovanie mladých lídrov MVO v oblasti organizačného riadenia, príprava analýz,
presadzovania záujmov, dialógu so štátnymi inštitúciami, komunikácie, fundraisingu a inovatívnych
zdrojov financovania
4. Lepšie zosieťovanie predstaviteľov MVO a štátnych inštitúcií Moldavska s partnermi v SR, ďalších
krajinách EÚ (V4) a prístupového procesu na Západnom Balkáne
K týmto cieľom sú definované zväčša výstupové indikátory, napriek tomu je možné aspoň časť z nich
kvalitatívne vyhodnotiť podľa údajov zozbieraných v rozhovoroch so stakeholdermi.
K posilneniu dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom NPC zjavne došlo, aj
s prispením výstupov hodnoteného projektu. NPC dostáva v predstihu na komentovanie vládne
návrhy, pred každým zasadnutím vlády organizuje tlačovú konferenciu a na zasadnutí vlády je
zastúpená zvyčajne svojím predsedom. NPC má veľkú silu pri tlmočení pripomienok mimovládneho
sektora a často dokáže zmeniť alebo zastaviť plánovanú legislatívu, ktorú zastúpené organizácie
považujú za nevhodnú. Kvantitatívne vyhodnotenie účinnosti pripomienok NPC nebolo dostupné.
U druhého cieľa – zvyšovania vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o integrácii do EÚ je naplnenie
výsledkov ťažšie vyhodnotiť. Výstupové indikátory (účasť na vzdelávaní) nepostačujú. Spätná väzba
od účastníkov naznačuje, že vzdelávacie aktivity v projekte nedosiahli vždy želané efekty. Účastníci
považovali niektoré z prezentovaných tém za príliš teoretické a zdôrazňovali potrebu skôr
špecializovaného vzdelávania v ich témach (smerom k tematickej podpore sa aj vybral projekt Pontisu
a EEF nadväzujúci na hodnotený projekt).
Na druhej strane hodnotenie realizovaných komunikačných kampaní je pozitívne a stakeholderi za
veľmi užitočnú z hľadiska poznatkov o integrácii považovali aj študijnú cestu na Slovensko a do sídla
EÚ Bruselu.
22
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Zo štyroch podporených kampaní možno za najúspešnejšiu považovať tú, ktorá bola venovaná vývoju
mechanizmu na kontrahovanie MVO vládou pre poskytovanie sociálnych služieb. Viedla k prijatiu
nového zákona v tejto oblasti (hoc samotný zákon bol súčasťou akčného plánu vlády, bez podpory
projektu by bol pravdepodobne vznikol neskôr).
Z ďalších kampaní sa u jednej jednalo o dofinancovanie komunikačných aktivít realizovaných v rámci
projektu podporeného iným donorom (WE.Bridge zameraný na komunikáciu mladých ľudí na oboch
stranách rieky Dnester), u ďalšej o problematiku eliminácie bariér v pracovnoprávnych vzťahoch.
Posledná kampaň zameraná na zavedenie kvót pre ženy v politike, bola realizovaná len čiastočne,
keďže vnútropolitická situácia v danom období neumožnila jej efektívne nastolenie.
U cieľa týkajúceho sa vyškolenia mladých lídrov vo viacerých aspektoch manažmentu MVO nie je
jasné nakoľko boli naplnené všetky jeho časti. Z účastníkov školení niektorí išli pracovať na pozície
v štátnej správe. Nie všetci reálne absolvovali celé ponúkané tréningové programy. Niekoľko
respondentov však pozitívne hodnotilo vplyv absolvovanej študijnej cesty na efektivitu práce
účastníkov.
U cieľa ohľadom sieťovania so slovenskými partnermi a vo V4 vzniklo zjavne silné partnerstvo medzi
kontraktorom a moldavským partnerom, ktorí spolu úspešne realizovali aj ďalší nadväzujúci projekt.
Ešte u niektorých partnerov sme zaznamenali aktivity v partnerstve so slovenskými subjektmi
nadväzujúce na kontakty z hodnoteného projektu. Moldavskí predstavitelia občianskej spoločnosti sú
hrdí na mechanizmus NPC a jeho výsledky pri dialógu o politikách s vládou. Zároveň všetci
zúčastnení upozorňujú, že NPC ako inštitúcia je závislá na vôli vlády a v prípade zmeny vo vláde
môže ľahko získanú pozíciu stratiť.
Hospodárnosť
V plánovaných aktivitách projektu došlo počas realizácie k viacerým zmenám. Menili sa termíny
školení, ich rozsah. Dve plánované študijné cesty do SR a do Bruselu boli spojené do jednej, čo však
hospodárnosť zvýšili vzhľadom na úsporu na letenkách medzi Moldavskom a dvoma západnejšími
krajinami. K drobným zmenám došlo aj v ďalších aktivitách. Vzdelávacie aktivity na troch
workshopoch viedli rôzni kvalifikovaní slovenskí experti a v jednom prípade pracovník delegácie EK
v Macedónsku.
Deväť moldavských predstaviteľov MVO (resp. 8 a jedna pracovníčka Ministerstva práce úzko
zaangažovaná na spolupráci s NPC) navštívilo Bratislavu a Brusel. Napriek drobným pripomienkam
k formátu návštev považovali účastníci ale aj iní respondenti študijné cesty za vysoko prínosné.
Náklady projektu boli o skoro 13% nižšie ako sa pôvodne plánovalo. Úspory vznikli najmä v oblasti
cestovných nákladov v súvislosti so spojením dvoch pôvodne samostatne plánovaných študijných
ciest.
Celkové náklady na riadenie projektu dosiahli asi 24% prostriedkov ODA (plus 3,5% réžia pre
slovenského partnera). Najvyššie náklady na riadenie tohto projektu súvisia s regrantingom časti
rozpočtu, čo sa vždy prejaví v položke na riadenie projektu. Primeranosť rozpočtu by bolo možné
23
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
posúdiť len v porovnaní s obdobnými projektmi. Cestovné náklady predstavovali asi pätinu projektu
a približne štvrtinový podiel mali prostriedky na regranting pre moldavských príjemcov. Z celkového
rozpočtu projektu sa na Slovensko celkovo vrátila približne tretina, čo v porovnaní s niektorými inými
projektmi nie je vysoký podiel.
Dopad
Dlhodobejší dopad projektu by mal byť na kapacitu mimovládnych organizácií s dôrazom na ich
spoluprácu s vládou pri procese európskej integrácie. NPC ako inštitút je v tomto smere dôležitý, aj
keď pôsobí paralelne s ďalšími inštitúciami združujúcimi občiansku spoločnosť, resp. v spojení
s inými stakeholdermi (donormi, súkromným sektorom).
Časť aktérov – najmä organizácie zapojené do intenzívnejších aktivít (4 komunikačné kampane
konzultované so slovenskými expertmi a spojené so študijnou cestou do Bratislavy a Bruselu) si
kapacity posilnila viditeľnejšie. Avšak viditeľný dopad na konkrétnu legislatívu bol len u jednej z nich
(kampaň ohľadom tzv. sociálneho kontrahovania – vytvorenia legislatívy pre poskytovanie služieb
MVO štátu), tu sa však jednalo o zmenu priamo zahrnutú v programe vlády a podporovanú aj
viacerými ďalšími donormi, nie je teda možné izolovať len dopad slovenského projektu.
Udržateľnosť
NPC sa od spustenia projektu dva krát rekonštituoval, momentálne funguje s novým predsedom, ktorý
vystriedal prezidenta EEF po dvoch jednoročných obdobiach. V NPC fungujú štyri stále pracovné
skupiny a ďalšie tematické, reagujúce na oblasti považované za dôležité účastníkmi.
Fungovanie NPC je však naďalej závislé na donorských prostriedkoch – z dvoch slovenských
projektov a z projektov iných donorov bola pre pracovné skupiny NPC zabezpečená asistencia, ktorá
výrazne zvyšuje dnešnú kapacitu organizácie. Napriek ambíciám a snahám členov však štát neprevzal
na seba financovanie NPC. Mnohí účastníci upozorňujú, že v prípade výmeny vo vláde (napr.
nahradením dnešnej proeurópskej koalície vo voľbách budúci rok opäť vládou komunistickej strany)
nie je isté či a v akej podobe bude NPC fungovať. Nie je preto jasné, nakoľko sú prínosy projektu
udržateľné dlhodobo s výnimkou pozitívnych dopadov expertízy MVO na rozhodnutia vlády.
Napriek tomu, že nasledujúci projekt Pontisu s EEF nebol predmetom hodnotenia, získaná spätná
väzba od účastníkov naznačuje, že projekt bol účinnejšie postavený aj vďaka skúsenostiam, ktoré
partneri získali v hodnotenom projekte. To naznačuje dôležitosť znalosti prostredia a určitú výhodu
prameniacu z dlhodobejšej podpory osvedčených partnerov so znalosťou cieľovej krajiny
a vybudovanou sieťou kontaktov.
24
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
SAMRS/2010/07/01 - NÁRODNÝ KONVENT O EÚ V MOLDAVSKU
Rozpočet plán 107.064 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.200 EUR partner
skutočnosť 98.574 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.196 EUR partner
Trvanie plán 18.10.2010 – 17.10.2011
skutočnosť 18.10.2010 – 17.10.2011
Partner Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) „Viitorul“, Kišiňov
Kontraktor Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA),
Bratislava
Cieľom projektu bolo vytvorenie permanentnej, otvorenej a širokej platformy na verejnú diskusiu
o otázkach súvisiacich so vzťahmi Moldavska a EÚ, o potrebných reformách a ďalších otázkach
kľúčových pre moldavskú spoločnosť. Ambíciou projektu bolo inštitucionalizovať verejnú debatu
v Moldavsku o otázkach integrácie do EÚ na báze partnerstva vládnych, mimovládnych a záujmových
inštitúcií a súčasne prostredníctvom jeho aktivít, posilniť expertné kapacity Moldavska na rokovania
o asociačnej dohode a dohode o liberalizácii obchodu s EÚ, zapojiť širšiu verejnosť vrátane regiónov
Moldavska do tvorby národných politík a pozícií v agende európskej integrácie prostredníctvom
vytvorenia sektorových EÚ komunít, vytvoriť interaktívny a stály informačný zdroj pre všetky
segmenty moldavskej spoločnosti o EÚ a zabezpečiť transfer slovenského know-how z oblasti
budovania demokratických inštitúcií a permanentného odborného dialógu.
Všeobecné zhrnutie
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že projekt naplnil svoje ciele tak ako boli zadefinované.
Vzhľadom na skutočnosť, že reakcie príjemcov v čase evaluácie sumarizovali efekty dvoch
ukončených a tretieho práve prebiehajúceho projektu Národného konventu v Moldavsku, nie je možné
presne špecifikovať prínosy, ktoré sú výsledkom len prvého projektu. Naviac, ide o prakticky
identické projekty a príjemcovia ich aj preto vnímajú ako jeden (viď Tab.3). Z tohto dôvodu odráža
hodnotenie sumárny stav dvoch už realizovaných a tretieho prebiehajúceho projektu.
Tab.3 Zoznam projektov SFPA financovaných z prostriedkov ODA
číslo výzvy názov projektu rozpočet
2007 Vytvorenie politického fóra a zdieľanie tranzitívnych skúseností, Kazachstan 116.179
2007/01/12 Informácie o EÚ pre Srbsko - vytvorenie informačného newsletteru 95.629
2008/03/09 Národný konvent o EÚ v Bosne a Hercegovine 112.763
2009/02/02 Informácie o EÚ pre Srbsko - vytvorenie informačného newsletteru 125.581
2010/06/09 Národný konvent o EÚ na Ukrajine 216.548
2010/07/01 Národný konvent o EÚ v Moldavsku 107.064
2011/06/01 Národný konvent o EÚ v Moldavsku 99.999
2011/10/13 Národný konvent o EÚ v Čiernej Hore 98.949
2012/05/13 Národný konvent o EÚ na Ukrajine 99.999
2013/ZB/01/07 Národný konvent o EU v Čiernej Hore 90.907
2013/VP/01/08 Národný konvent o EÚ v Moldavsku 96.975
IDIS Viitorul – partner projektu, je najstarším think tankom v Moldavsku a venuje sa hlavne témam
ako je európska integrácia, ekonomický rozvoj a dobré spravovanie. SFPA počas návštevy Moldavska
25
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
nadviazala kontakt s týmto partnerom, ktorý je rešpektovanou a nestrannou inštitúciou. Moldavská
vláda bola dostatočne otvorená pre nové výzvy preto SFPA ponúkla koncept Národného konventu,
ktorý bol doposiaľ realizovaný v šiestich krajinách, niekde opakovane. Na projekte participovali
ďalšie dve partnerské mimovládne organizácie: Expert Group - Centru Analitic Independent
a Asociatia pentru Politica Externa din Moldova. Národný konvent je považovaný za „vlajkovú loď“ v
projektoch IDISu. Z pohľadu partnerov projekt umožnil širšej verejnosti porozumieť o čom je
európska integrácia a súčasne profesionalizoval výkon tej časti štátnych úradníkov, ktorí sú v procese
integrácie priamo zainteresovaní.
Projekt bol realizovaný v súlade s plánom. Výstupy projektu boli jasne popísané a naplnené. Zvyšná
časť projektovej logiky nebola správne štruktúrovaná. Chýbajú jasne špecifikované výsledky a ich
ukazovatele ako aj predpokladaný dopad. Ako väčšinu projektov z tohto obdobia, ani tento projekt nie
je možné posudzovať na základe plánovanej projektovej logiky.
Relevantnosť
V zmysle stanovených priorít možno projekt považovať za relevantný. Jednou zo strategických priorít
Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 bolo budovanie
demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru, na čo nepriamo nadviazalo
svojimi prioritami Východné partnerstvo 2010 (viď Prílohu č.5). Toto už priamo uvádza podporu
integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít ako jednu zo svojich priorít. Identickú
prioritu obsahovala aj výzva, v rámci ktorej bol projekt predložený. Aktivity projektu ponúkli využitie
slovenských skúseností z predvstupového procesu do EÚ, pomoc pri príprave kapacít na rokovania
s EÚ a možnosť participácie širokej odbornej aj laickej verejnosti na tomto procese.
Pri realizácii projektu bola viditeľná komplementárna spolupráca SFPA s Nadáciou Pontis, ktorá
paralelne realizovala projekt financovaný z prostriedkov slovenskej rozvojovej spolupráce uvedený
vyššie. Partnerská organizácia Pontisu v Moldavsku (East European Foundation) bola zapojená do
aktivít oboch projektov nakoľko projekty riešili príbuznú problematiku a venovali sa európskej
integrácii.
Napriek tomu, že projekt bol relevantný a jednou z aktuálnych priorít Moldavska je európska
integrácia, nie je úplne jasná stratégia slovenskej rozvojovej pomoci vo vzťahu k integračným
aktivitám. Európska komisia je v každej krajine s integračnými ambíciami najväčším donorom a snaží
sa prerozdeľovať prostriedky na strategicky najdôležitejšie priority. Okrem toho v krajine pôsobí
množstvo ďalších podstatne významnejších donorov, čo do množstva prostriedkov aj rôznych
sektorových skúseností. Z tohto pohľadu sa preto javí užitočnejšie neduplikovať snahu EÚ a iných
donorov, ale orientovať prostriedky slovenskej rozvojovej pomoci na tie oblasti, ktoré ostatné zdroje
nepokrývajú a súčasne kde Slovensko vie poskytnúť špeciálne know-how. Pokiaľ je Národný konvent
takýmto osvedčeným konceptom, bude užitočnejšie implementovať tento nástroj z EÚ zdrojov. Tým
sa zabezpečí jeho kontinuita a eliminujú sa problémy so zabezpečením vhodných slovenských
expertov a naviac sa rozšíri možnosť využitia expertov z iných krajín, ktoré majú v špecifických
oblastiach relevantnejšie skúsenosti.
26
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Účinnosť
Všetky výstupy viedli v konečnom dôsledku k naplneniu projektového zámeru, t.j. k vytvoreniu
širokej platformy, ktorá slúži na diskusiu vlády a ostatných zainteresovaných aktérov o otázkach
súvisiacich s integračným procesom do EÚ. Slovensko ponúklo formát, ktorý bol prispôsobený
moldavským potrebám a umožnil zapojenie širšej verejnosti do tvorby národných politík a pozícií
v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových komunít. V tomto zmysle
možno konštatovať, že projekt naplnil svoj cieľ. S projektom sa stotožnili aj vládni predstavitelia
a predsedníctvom Národného konventu bola poverená bývalá štátna tajomníčka a súčasná ministerka
Ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie. Výsledkom je lepšie a profesionálnejšie
pochopenie problematiky a väčší záujem ľudí. Mnoho účastníkov sa zúčastňovalo konventu práve
kvôli lepšiemu pochopeniu procesov a technických detailov integračného procesu. V tomto zmysle
riešil Konvent v rámci zasadnutia pracovnej skupiny napr. otázku či je colná únia s Ruskom lepšia ako
s EÚ.
SFPA uvádza v záverečnej správe projektu celkovo 109 vypracovaných odporúčaní, moldavský
partner 172 odporúčaní, ktoré boli výstupom jednaní všetkých troch pracovných skupín. Percentuálny
podiel odporúčaní, ktoré boli akceptované nevedel partner poskytnúť, ale uviedol príklady odporúčaní,
ktoré boli plne akceptované. Do tejto skupiny patrili napr. nasledovné odporúčania:
príprava negociačnej stratégie vrátane výhodných podmienok liberalizácie obchodu pre každú
skupinu produktov,
príprava negociácií – všetky požiadavky Moldavskej republiky počas negociácií musia byť
podložené relevantnými štatistickými údajmi o konkurencii a dostupnej štátnej pomoci vo
všetkých oblastiach národného hospodárstva,
zavedenie biometrických pasov,
K nezrealizovaným odporúčaniam patrili napr.:
vytvorenie odboru na Ministerstve poľnohospodárstva, ktorý by zodpovedal za riadenie
európskych fondov na vidiecky rozvoj,
potreba administratívno-teritoriálnej reformy, resp. podpora spolupráce medzi obcami, či
vytvorenie pólov rastu v rozvojových oblastiach.
Úspešnosť konventu teda nie je možné kvantitatívne vyjadriť prostredníctvom pomeru zrealizovaných
odporúčaní. Národný konvent je však považovaný za veľmi dobrý začiatok na naštartovanie širokej
diskusie medzi vládou a ostatnými aktérmi. Zo začiatku nebol o konvent veľký záujem, hlavne ak jeho
predmetom boli veľmi odborné/technické témy, ktoré mimovládne organizácie nezaujímali.
Podnikateľský sektor bol tiež pomerne pasívny. Niektoré z tém, napr. v oblasti liberalizácie víz,
pritiahli väčšiu pozornosť o iné bol menší záujem. Snahou vlády je nechať výber tém na rozhodnutie
mimovládneho sektora a motivovať ich k čo najvyššej účasti. Koncept konventu prešiel niekoľkými
úpravami a v súčasnosti smeruje k vytvoreniu menej odborného a viac informačného fóra keďže
o všeobecnejšie témy je väčší záujem. Aj doposiaľ na pracovných skupinách vláda informovala
o veciach, ktoré sa už udiali. V súčasnosti má konvent štyri pracovné skupiny (poľnohospodárstvo
a regionálny rozvoj sa rozdelili na dve samostatné) a uvažuje o vytvorení ďalšej pracovnej skupiny na
životné prostredie. Po akceptovaní liberalizácie víz bude pravdepodobne prvá pracovná skupina
naďalej fungovať a riešiť otázky reformy súdnictva.
27
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Vláda v súčasnosti očakáva, že mimovládny sektor bude mať dostatočné odborné kapacity na diskusiu
všetkých tém, ktoré sú predmetom integračného procesu. Vzhľadom na to, že takými kapacitami
nedisponuje ani štátna správa, sú tieto očakávania príliš ambiciózne. Chýbajúce kapacity by radi
doplnili prostredníctvom školení pre štátnych zamestnancov aj mimovládny sektor.
V Moldavsku existuje momentálne niekoľko platforiem, ktoré majú podobnú funkciu ako konvent.
Národná rada pre participáciu (National Participation Council NPC) je diskusnou platformou vlády
a mimovládneho sektora v oblasti legislatívy a disponuje aj rozhodovacími právomocami v rámci
legislatívneho procesu. East European Foundation (partner Pontisu) vytvorila diskusnú platformu
podobnú konventu, ktorej súčasťou sú aj zahraniční donori. Jej úlohou je príprava alternatívnych
policy dokumentov, tzv. road maps, ktoré podpisujú aj donori.
Záverečná správa projektu obsahovala niekoľko odporúčaní na lepšie fungovanie konventu. Všetky
odporúčania boli zrealizované. Podarilo sa zmobilizovať podnikateľský sektor, ktorý sa v súčasnosti
aktívne zapája do činností pracovných skupín. Zasadania pracovných skupín, ktoré riešia
všeobecnejšie otázky a otázky úzko súvisiace s poľnohospodárstvom a ďalšími regionálnymi témami
sú organizované v rôznych regiónoch krajiny. Spolupráca s médiami sa posunula do aktívnejšej
polohy. Namiesto organizovania tlačových konferencií po ukončení pracovných skupín, majú novinári
možnosť priamo sa zúčastňovať práce v skupinách.
Hospodárnosť
Aktivity projektu boli zrealizované podľa plánu a všetky plánované výstupy boli dosiahnuté tak ako
boli popísané v projektovom návrhu. Boli vyškolení traja koordinátori pracovných skupín. Tri
pracovné skupiny, ktoré riešili problematiku (i) vízovej liberalizácie, (ii) poľnohospodárstva
a regionálneho rozvoja a (iii) obchodu a konkurencieschopnosti zasadli celkom dvanásť krát. Vo
väčšine prípadov sa rokovania zúčastnil aj slovenský expert, ktorý prezentoval skúsenosti
z predvstupového procesu. Väčšina týchto expertov pracuje v štátnej správe a vyskytli sa žiaľ aj
problémy s účasťou pracovníkov na týchto aktivitách. Miestni experti informovali o aktuálnych
krokoch vlády v danej oblasti. Účelom stretnutí bolo informovať verejnosť o rozhodnutiach vlády
a vysvetliť nejasnosti. Po ukončení zasadnutia bola zorganizovaná tlačová konferencia a
boli prezentované odporúčania pracovných skupín. Projekt vytvoril aj web stránku konventu.
Predmetom diskusie bolo predovšetkým témy súvisiace s Východným partnerstvom a Asociačnou
dohodou.
Náklady projektu boli o 8% nižšie ako sa pôvodne plánovalo. Celkové náklady na riadenie projektu
dosiahli 11,5%, (plus 6,5% réžia pre slovenského partnera). 78% rozpočtu bolo podľa záverečnej
správy použitých na financovanie aktivít projektu. Cestovné náklady a nákup zariadení boli v projekte
prakticky zanedbateľné (4% a 1%). Z celkového rozpočtu projektu sa na Slovensko v podobe rôznych
platieb vrátilo približne 85% (vo vyúčtovaní nie sú rozlíšení slovenskí moldavskí experti).
Dopad
Ako vyplynulo z kontextu projektu výsledky Národného konventu by mali prispieť k pripravenosti
Moldavska na integráciu do medzinárodných štruktúr/ EÚ. Posúdiť do akej miery je tento príspevok
naplnený je pomerne obtiažne vzhľadom na množstvo paralelne prebiehajúcich aktivít financovaných
z prostriedkov ďalších 30 donorov a hlavne zo zdrojov EÚ, ktorá je najväčším donorom rozvojovej
28
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
pomoci. Je nesporné, že projekt naštartoval dôležitý proces vzájomnej komunikácie všetkých
zainteresovaných (vláda, súkromný aj mimovládny sektor) a pochopenie, že táto diskusia a spoločné
úsilie je užitočná na splnenie spoločných cieľov. V súčasnosti však existuje už niekoľko podobných
diskusných fór.
Prínosy projektu sa prejavili aj v budovaní kapacít u všetkých zainteresovaných aktérov. Pre
pracovníkov štátnej správy boli užitočné najmä prezentované skúsenosti ich slovenských kolegov.
Súkromný a mimovládny sektor mal okrem možnosti vyjadriť sa k problematike ktorá sa ich týkala, aj
možnosť oboznámiť sa s procesmi a lepšie porozumieť diskutovaným témam. Súčasne štátna správa
získala spätnú väzbu od ľudí z praxe a mohla posúdiť či navrhované formulácie národných pozícií
v konkrétnych otázkach vzťahu EÚ - Moldavsko odrážajú spoločenský konsenzus.
V konečnom dôsledku príspevok projektu sa prejaví aj po podpise Asociačnej dohody, kedy sa
v krátkom čase očakáva schválenie bezvízového režimu pre občanov Moldavska a vytvorenie
bezcolnej zóny pre obchodovanie Moldavska s krajinami EÚ.
Udržateľnosť
Momentálne poskytla slovenská rozvojová pomoc prostriedky na tretie pokračovanie projektu1, ale
zatiaľ nie je jasné, či bude Národný konvent pokračovať aj po ukončení tohto projektu. V Moldavsku
je v súčasnosti vytvorených niekoľko podobných diskusných fór, ktorých zameranie a zloženie sa
trochu líši, väčšina z nich však funguje vďaka externej podpore rôznych donorov. IDIS Viitorul ako
hlavný partner projektu otázku udržateľnosti zatiaľ neriešil.
Je pravdepodobné, že Národný konvent bude fungovať len dovtedy, kým bude externe podporený.
Štátna správa rieši odborné otázky v rámci vlastných odborných skupín, ktoré sú menej početné
a pružnejšie komunikujú. Konvent v súčasnej podobe poňali ako nástroj na poskytovanie informácií
pre širokú verejnosť, čím nastal mierny odklon od pôvodného zámeru. Napriek tomu, že splnil svoju
úlohu a naštartoval komunikáciu medzi vládou a ostatnými zainteresovanými aktérmi, pravdepodobne
nebude ďalej udržateľný. Je možné, že o niekoľko rokov počas negociácií v prístupových rokovaniach
nájde tento nástroj svoje opätovné uplatnenie.
1 Projekt sa začal realizovať v septembri 2013 a jeho trvanie je plánované v dĺžke 12 mesiacov
29
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
SAMRS/2011/06/01 - ZAVEDENIE SYSTÉMU ENVIRONMENTÁLNEHO VHODNÉHO
NAKLADANIA S ODPADOM Z ELEKTRICKÝCH A ELEKTRONICKÝCH ZARIADENÍ
Rozpočet Plán 88.848 EUR ODA + 11.120 EUR spolufinancovanie SAŽP + 3.250 EUR partner
skutočnosť 73.279 EUR ODA + 8.985 EUR spolufinancovanie SAŽP + 0 EUR partner
Trvanie Plán 01.10.2011 – 31.10.2012
skutočnosť 01.10.2011 – 31.10.2012
Partner Ministerstvo životného prostredia, Kišiňov
Kontraktor Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Bratislava
Všeobecným cieľom projektu bolo ochrana životného prostredia Moldavskej republiky pred
nevhodným nakladaním s odpadom v súlade s medzinárodnými a osobitne európskymi pravidlami
produkcie a nakladania s odpadom. Účelom projektu bolo predstaviť a prispieť k návrhu
komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a
elektronických zariadení založený na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako aj na
základe pravidiel vyplývajúcich z komunitárneho práva Európskej únie.
Všeobecné zhrnutie
Projekt zameraný na nakladanie s odpadom z elektrických a elektronických zariadení je výsledkom
spolupráce slovenských a moldavských expertov v rámci Bazilejského dohovoru2. Podobný projekt
bol pripravený v rámci finančných nástrojov tohto dohovoru, ale neuspel. Slovenská strana ponúkla na
riešenie problematiky svojich expertov, prepracovala projekt a podala žiadosť v rámci výzvy
slovenskej rozvojovej pomoci.
Moldavsko prejavilo záujem konsolidovať svoju legislatívny a metodologický rámec v oblasti
narábania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (EEZ), ktorého objem sa najmä
v poslednej dobe rapídne zvyšoval a očakáva sa jeho neustály nárast. V prvej fáze potrebovali
zmapovať situáciu v krajine a súčasne zapracovať do pripravovaného zákona o odpadoch aktuálne
nariadenia EÚ tak, aby bol zákon čo najviac v súlade s platnou EÚ legislatívou.
Relevantnosť
Priority, ktoré boli stanovené v stratégii na rok 2011 pre Moldavsko zapadali do širšieho rámca
Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013, konkrétne do priority
Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného
prostredia. Priority pre Moldavsko boli na rok 2011 stanovené pre dve konkrétne oblasti:
oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej
vody a rozvodov pitnej vody a
2 Bazilejský dohovor je medzinárodný dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich
zneškodňovaní. Dohovor bol podpísaný 22. marca 1989 v Bazileji, Slovenská republika zabezpečuje tzv. Ohniskový bod pre
Bazilejský dohovor pre centrálnu a východnú Európu a využíva túto možnosť na organizovanie početných medzinárodných
podujatí a aktivít
30
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.
Vo výzve na projekty sa však úplne nekonzistentne objavili priority, ktoré boli stanovené širšie ako
priority Strednodobej stratégie a boli nastavené úplne inak ako strategické priority pre Moldavsko na
rok 2011. Okrem iného, výzva obsahovala aj širokú prioritu - Politika a administratívny manažment
verejného sektora, približovanie k EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania
reforiem, budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia verejného sektora,
podpora fiškálnej politiky a manažment verejných výdavkov, do ktorej svojim obsahom projekt
zapadal.
Strategické priority v oblasti odpadového hospodárstva v Moldavsku identifikovali ako prioritnú
oblasť skládky komunálneho odpadu. Aj keď elektrický a elektronický odpad súvisí so skládkami,
vzhľadom na situáciu v krajine je nakladanie s tuhým komunálnym odpadom urgentnejšou prioritou.
Projekt sa sústredil na okrajový a v podstate najmenej problematický okruh tém v rámci širokej
problematiky narábania s odpadmi. Môžeme ho považovať za užitočný, ale z pohľadu relevantnosti
nerieši kľúčové priority. V prvom rade kvôli nesúladu v stanovených prioritách na slovenskej strane,
ale aj z hľadiska aktuálnych potrieb životného prostredia v Moldavsku. Tu sú v prípade odpadov
prioritne riešené otázky zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu podľa EÚ noriem.
Z pohľadu relevantnosti ostáva otázne, či sú projekty zamerané na aproximáciu legislatívy tou
najlepšou formou rozvojovej pomoci. Proces aproximácie legislatívy je povinnou súčasťou
predvstupovej pomoci, ktorú EÚ rieši pomerne komplexne, s väčšími finančnými zdrojmi, vzhľadom
na svoju pozíciu aj s väčšou šancou na prijatie zákonov v parlamente a širokou ponukou skúseností
a systémov, ktorými sa môžu inšpirovať z 28 členských krajín.
Zdôvodnenie projektu v projektovej žiadosti je značne skreslené. Konštatovanie, že „...v neposlednej
rade aj v Moldavsku prudko narastá množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Napr.
v rámci rôznych humanitárnych pomoci prišlo do krajiny veľké množstvo výpočtovej techniky alebo
spotrebnej elektroniky, ktorá mala už len krátku životnosť a stala sa relatívne rýchlo odpadom, ktorý
sa hromadí neriadeným spôsobom....“ je zavádzajúce (ďalšie detaily sú uvedené v Prílohe č. 6).
Účinnosť
Vzhľadom na fakt, že projekt nezadefinoval správne svoj cieľ, nie je možné posúdiť jeho dosiahnutie.
Intervenčná logika projektu neuvádza aká konkrétna zmena má nastať po ukončení projektu. Návrh
komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a
elektronických zariadení nie je cieľom, je len výstupom projektu. Navrhnutý systém musí byť
zrealizovaný a plne funkčný, aby mohol s ďalšími systémami na iné typy odpadov v dlhodobom
horizonte prispieť k ochrane životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania s odpadom
v Moldavsku.
Matica logického rámca uvádza v ukazovateľoch výsledku technickú správu, preloženú legislatívu,
databázu a zoznam zariadení, čo sú výstupy. Naviac, súčasťou vypracovanej správy je návrh databázy,
nie databáza samotná. Z kontextu projektu vyplýva, že očakávaným výsledkom je fungujúci systém
nakladania s elektroodpadom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o odpadoch bude ešte len
31
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
predmetom schvaľovania v parlamente, cieľ zatiaľ nebol dosiahnutý, aj keď je pravdepodobné, že
právny rámec bude v navrhnutej podobe schválený. Napriek tomu, je veľmi ťažko predpokladať kedy
bude systém uvedený do praxe, nakoľko prioritne sa budú riešiť investície do skládok tuhého
komunálneho odpadu.
Moldavský partner projektu potvrdil, že Moldavsko nemá primárnych výrobcov EEZ, celý objem
zariadení dochádza zo zahraničia. Tento objem sa dominantne sústreďuje v Kišiňove nakoľko je
výrazný rozdiel v sociálnom vybavení a životnom štandarde ľudí v meste (a iných mestách
Moldavska) a na vidieku. Colné a obchodné kontroly v tejto oblasti nie sú dokonalé a značná časť
tovarov (EEZ) sa dováža do Moldavska bez obchodnej a colnej kontroly a v súčasnosti nemajú
prehľad o kvantite a ani o kvalite týchto tovarov. Prúd týchto tovarov je z najmä z Rumunska ale aj
z Ukrajiny a Ruska. Kontrole a evidencie dovozu EEZ podliehajú najmä renomované značky EEZ
a tiež aj nákupy pre štátne orgány, veľké firmy a spoločnosti. Tento objem nákupov je pravdepodobne
v porovnaní s alternatívnou lacnejšou ponukou marginálny.
V apríli 2013 bola vládou schválená Stratégia odpadového hospodárstva Moldavskej republiky na
obdobie rokov 2013-2027. Prípravu, komunikáciu a koordináciu tejto stratégie zabezpečil odbor EPPO
v rámci projektu Európskej komisie (Waste Governance – ENPI EAST). Súčasťou stratégie je Akčný
plán, v ktorom sú stanovené úlohy, riešitelia, zodpovednosť finančné nároky a termíny. Priority v tejto
oblasti sú zhrnuté v Prílohe č. 6.
Hospodárnosť
Výstupy projektu boli zrealizované podľa plánu. Prvou aktivitou projektu bola analýza legislatívnych
predpisov týkajúca sa nakladania s elektroodpadom. Už pripravený návrh zákona o odpadoch bol na
základe tejto analýzy upravený tak aby plne zodpovedal EÚ normám. V rámci analýzy bolo riešené
aj vytvorenie databázy povinných osôb (výrobcovia, dovozcovia, distribútori), ako však bolo zistené
Moldavsko nemá vlastných výrobcov ani žiadne spracovateľské zariadenia elektrických
a elektronických zariadení. Šiesti moldavskí experti absolvovali na Slovensku dvojdňový pobyt,
počas ktorého boli oboznámení so slovenskou legislatívou v odpadovom hospodárstve a navštívili
niekoľko spracovateľských zariadení.
Projektový tím následne vypracoval návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom, ktorý
obsahoval dve alternatívy: systém založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcu, čo bol pôvodný
zámer projektu a alternatívny systém založený na centralizovanom prístupe, riadenom štátom. Oba
systémy sú realizovateľné ako vykonávacie normy a predpisy po schválení predloženého návrhu
zákona o odpadoch. S výrobou EEZ, ktorej súčasťou by bol zavedený princíp zodpovednosti výrobcu
za recykláciu, resp. environmentálne prijateľnú likvidáciu odpadu sa v Moldavsku zatiaľ nepočíta.
Z tohto dôvodu sa dá očakávať užšia previazanosť na inštitúcie v Rumunsku, najmä na výrobné,
dodávateľské alebo distribučné podniky zaoberajúce sa EEZ.
Projekt na slovenskej strane riadila vedúca odboru Regionálneho centra Bazilejského dohovoru pri
SAŽP. Partnerom v Moldavsku bol útvaru EPPO (Environmental Pollution Prevention Office), čo je
špecifický odbor ministerstva pre problematiku znečistenia životného prostredia vo veľmi širokom
32
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
ponímaní, ktoré funguje od roku 2010. Pracovisko je plne profesionálne s dokonalým prehľadom. Jeho
záber je pomerne široký týkajúci sa odpadov a znečistenia ako aj narábania s chemickými látkami.
V porovnaní s ostatnými projektmi, mal kontraktor pomerne vysoké náklady na riadenie, ktoré tvorili
15% celkového rozpočtu, a takmer pätinu nákladov (18%) tvorilo cestovné. Celkové náklady na
aktivity projektu predstavovali 60%. Ako vo väčšine projektov tohto typu neboli úplne naplnené
princípy tzv. de-couplingu (teda oddelenia poskytovania finančnej podpory od nákupu služieb
z donorskej krajiny), t.j. podiel prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostal v krajine príjemcu bol vo
výške 18%. SAŽP poskytlo v projekte celkovú kapacitu 460 osobo-dní, čo predstavuje asi 2 roky
jedného pracovníka. Mzdy expertov boli hradené z projektových zdrojov, ale príjem expertov bol
refundovaný vo výške ich štandardného platu. Ostatné zdroje využila SAŽP na vykrytie časti nákladov
na vlastnú prevádzku.
V súčasnosti projektový tím pokračuje v rámci nového projektu na príprave vykonávacích predpisov.
Dopad
Ako je uvedené v popise projektu, očakávaným konečným prínosom projektu je ochrana životného
prostredia pred nevhodným nakladaním s odpadom z EEZ. Riešenie odpadov je z veľkej časti
predmetom veľkých investičných projektov regionálneho rozvoja. Všetkých šesť moldavských
regiónov pripravuje vlastné veľké investičné projekty, ktoré schvaľujú regionálne rady fungujúce na
princípe partnerstva. Z projektov sa vyberajú tie najlepšie do trojročného plánu na národnej úrovni.
Vybrané projekty sa potom financujú v prostriedkov štátneho rozpočtu (každý rok je vyčlenené 1%
HDP) a zo zdrojov rozvojovej pomoci. Všetky prostriedky v súčasnom pláne sú sústredené v tejto
oblasti na riešenie zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu a odpadových vôd (kanalizácie
a čističky vôd).
Udržateľnosť
Z pohľadu udržateľnosti je pravdepodobné, že keď bude v horizonte niekoľkých rokov fungovať
systém nakladania s elektroodpadmi, bude aj udržateľný. Nateraz nie je možné odhadnúť ako dlho
a ako sa bude meniť situácia v krajine. Ak bude Moldavsko naďalej pro-európsky orientované,
rozvojová pomoc EÚ a ďalších významných donorov bude významným zdrojom financovania
environmentálnych projektov. Podmienkou na vstup je aj splnenie mnohých podmienok v oblasti
životného prostredia. Fungujúce systémy zberu a spracovania odpadov patria k základným
požiadavkám, ktoré musia členské krajiny plniť. Z toho vyplýva aj predpoklad udržateľnosti projektu.
33
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
Tri hodnotené projekty technickej asistencie v Moldavsku sa medzi sebou výrazne líšili vo viacerých
črtách a preto je ťažké na ich základe robiť akékoľvek zovšeobecnenia.
Určité spoločné črty je možné vidieť medzi dvoma projektami realizovanými v spolupráci
s moldavskými mimovládnymi organizáciami – projektom Slovensko a európska budúcnosť
Moldavska - Budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou
administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04) a SAMRS/2010/07/01 –
Národný konvent o EÚ v Moldavsku.
Dôležitou paralelou je zapojenie silných kontraktorov na slovenskej strane a partnerov na moldavskej
strane. Na Slovensku ide o organizácie, ktoré majú rozsiahlu prax s implementáciou projektov
oficiálnej rozvojov pomoci. Súvisí s tým vysoká miera odbornosti pri plánovaní viditeľná
v projektoch, schopnosť využívať v projektoch kvalitných slovenských odborníkov a previazať
realizované projekty s inými aktivitami. Obe moldavské partnerské organizácie sú silné a skúsené
a realizujú súvisiace intervencie aj s podporou iných donorov.
Oba projekty mali silné participatívne črty z hľadiska zapojenia širokého spektra moldavských aktérov
do realizácie projektu. Hoc nie sú indikácie, že by samotný proces prípravy projektov bol výrazne
participatívny, najmä v projekte s NPC došlo pri realizácii k modifikáciám, ktoré zohľadňovali
preferencie širšej skupiny partnerov. Technická asistencia poskytnutá v rámci troch hodnotených
projektov slovenskej rozvojovej pomoci v Moldavsku vo všeobecnosti dosiahla vytýčené ciele
Hodnotenie projektov je komplikované chybami v spracovaní logických rámcov. Samotný použitý
formát logického rámca obsahuje logické chyby a sťažuje jasné definovanie reťaze od aktivít
a výstupov cez výsledky k dopadom. Merateľné ukazovatele preto nevypovedajú dobre o skutočných
výsledkoch projektov a ich prínosoch pre cieľovú krajinu.
Z hľadiska relevantnosti voči moldavským rozvojovým stratégiám môžeme tri zo štyroch projektov
považovať za vysoko relevantné, výnimku tvoril projekt zameraný na nakladanie s elektronickým
odpadom, ktorý sa v oblasti životného prostredia venoval jednému z menej pálčivých problémov
Moldavska v danom čase.
Opäť tri zo štyroch projektov boli vysoko relevantné voči prioritám slovenskej rozvojovej pomoci
zadefinovaným v strednodobej stratégii i ročných Národných programoch. Projekt zameraný na
elektrické a elektronické odpady zodpovedal prioritám výzvy, tie však nie úplne zodpovedali
strategickým prioritám ODA pre Moldavsko na daný rok. Ochrane životného prostredia sa venoval iba
hodnotený projekt SAŽP a naň nadväzujúci projekt rovnakých partnerov na slovenskej aj moldavskej
strane.
Z hľadiska komplementarity s aktivitami iných donorov v Moldavsku vznikajú otázky u niektorých
hodnotených projektov. Projekt v oblasti aproximácie legislatívy EÚ išiel do oblasti kde má samotná
EÚ k dispozícii silné nástroje i mechanizmy financovania. U projektu artézskych studní ide o oblasť,
34
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
kde pôsobí veľa donorov, avšak potreby sú tak rozsiahle, že slovenské prostriedky išli na intervenciu,
ktorú by pravdepodobne v danej chvíli iný donor nezafinancoval. Ďalšie dva projekty, kde bolo aj
zapojenie slovenských expertov, boli v oblastiach, kde má Slovensko určitú komparatívnu výhodu
a preto ich možno považovať za komplementárne s aktivitami iných donorských krajín.
Z hľadiska komplementarity s inými projektmi slovenskej ODA v Moldavsku nie je problém u dvoch
projektov kde boli partnermi mimovládne organizácie. Intervencia v oblasti vody je však izolovaná –
jedná sa o jedinú intervenciu do vidieckej infraštruktúry a je zjavné, že išlo o reaktívny a nie
strategicky zvolený projekt. To samozrejme neznižuje jeho prínos pre danú lokalitu. Projekty boli vo
všeobecnosti účinné a naplnili plánované ciele. Výnimkou je projekt v oblasti nakladania s odpadmi,
kde bol problém so zadefinovaním cieľov.
Na základe hore uvedených zistení môžeme konštatovať, že všetky hodnotené projekty boli
v podstatných rysoch zrealizované v súlade s plánom a všetky ich aktivity a výstupy zodpovedali
popisom v projektovej dokumentácii. Projekty poskytovali odbornú pomoc, ktorá v troch projektoch
súvisela s integráciou do EÚ.
Posudzovanie rozvojovej pomoci sa v posledných rokoch sústredilo na tzv. de-coupling, t.j. na podiel
prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostane v krajine príjemcu. Z tohto pohľadu sme posudzovali aj
projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia. Je prirodzené, že u projektov odbornej pomoci je tento
podiel nižší ako pri investičných projektoch, napriek tomu považujeme hodnotu 18% za veľmi nízku.
Aj preto považujeme projekty súvisiace s budovaním inštitúcií a aproximáciou práva za priestor, ktorý
je vhodnejší pre predvstupové fondy než pre ODA.
Otázku zainteresovania príjemcu - „ownership“ projektu často odzrkadľuje jeho ochota spolupodieľať
sa na financovaní. Takto realizované projekty sú perspektívnejšie z pohľadu udržateľnosti. Pre
porovnanie uvádzame všetky spomínané parametre projektov v tabuľke:
Tab.3 – Analýza nákladov hodnotených projektov
číslo
projektu
Celkový
rozpočet
(EUR)
Nákla
dy na
riade
nie
Podiel na
nákladoch na
riadenie
Réžia Ko-financo
vanie
De-
coup
ling
Akti
vity
Ces
tov
né
Vyb
ave
nie3
SR MD SR MD SR MD
2009/07/06 138.854 3,7 35 65 0,8 1,7 - - 95 91 3 -
2010/06/04 104.568 24 100 0 3,5 2 7,6 7 32 50,5 18 2
2010/07/01 104.450 11,5 100 0 6,5 - 1,6 4 15 78 3 1
2011/06/01 82.264 15 100 0 0,2 1,8 11 - 18 60 18 5
(2009/07/06 – ADRA, 2010/06/04 – Pontis, 2010/07/01 – SFPA, 2011/06/01 – SAŽP)
Všetky finančné údaje sú uvedené ako percento z celkového konečného rozpočtu príslušného projektu
Zdroj: hodnotiaci tím
Z hľadiska dopadov je ťažké identifikovať ich u projektov takéhoto rozsahu jednoznačne, najmä
keďže smerujú poväčšine do oblastí, kde sú aj iné rozsiahle donorské intervencie. Pozitívne dopady na
budovanie kapacít v oblasti komunikácie občianskej spoločnosti s vládou sme identifikovali v projekte
zameranom na podporu Národnej rady pre participáciu a v oblasti komunikácie zapojených
3 pozostávalo z nákupu počítačov, tlačiarní a príslučného softvéru
35
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
stakeholderov aj u Národného konventu. Oba projekty mali, resp. budú mať sprostredkovane
pravdepodobné širšie spoločenské dopady vzhľadom na vplyv na legislatívu. Podobne, projekt
zameraný na nakladanie s odpadmi môže mať pozitívny vplyv po sfunkčnení celého rámca. U projektu
s vodou bol viditeľný dopad na lokálnu komunitu.
Udržateľnosť benefitov u dvoch projektov realizovaných s MVO vychádza z posilnenia kapacít
zapojených organizácií. Vzhľadom na politický charakter oboch projektov je veľkou hrozbou pre
udržateľnosť možná zmena vo vláde po voľbách budúci rok, ktorá by viedla k zásadným zmenám
v smerovaní krajiny. U Národnej rady pre participáciu ani u Národného konventu nie je istota, že
dokážu fungovať ďalej bez donorských peňazí.
Zo zistení hodnotenia vyplýva, že priority slovenskej rozvojovej pomoci nie sú vždy konzistentné a sú
koncipované príliš široko. Projekty sa tak často prekrývajú s rozvojovou pomocou, ktorú poskytuje
v krajine EÚ alebo iní donori disponujúci s podstatne väčšími finančnými prostriedkami, väčšími
skúsenosťami a logicky zostavenými programami.
Aby boli obmedzené finančné zdroje slovenskej ODA využité čo najúčinnejšie a najhospodárnejšie, je
potrebné stanoviť jasné priority. Výborným nástrojom je existujúce mapovanie priorít
a komparatívnych výhod ostatných bilaterálnych aj multilaterálnych donorov. Dajú sa v ňom vidieť
oblasti, kde je pretlak donorov i tie, ktoré patria k moldavským rozvojovým prioritám ale donori tam
absentujú.
Slovenské priority by sa nemali duplikovať s prioritami ostatných donorov, vrátane EÚ, a súčasne by
mali ťažiť zo slovenských komparatívnych výhod - ponúkať dobré skúsenosti, systémy či procesy,
ktoré sa osvedčili na Slovensku a je možné preniesť ich do moldavskej reality.
Pri podpore (alebo priamej realizácii) užšie zacielených projektov prichádza k synergickému efektu –
predstavitelia ODA získajú lepší prehľad v konkrétnych sektoroch, čo pomôže kvalite programovania
i hodnoteniu projektov. Pokiaľ sa v určitom sub-sektore podarí dosiahnuť kritickú masu projektov, je
pravdepodobné, že Slovensko bude s danou témou identifikované a so svojou pomocou viditeľnejšie.
Moldavská strana pripravuje každoročne výročnú správu o rozvojovej pomoci, kde uvádza, ktoré
sektory získali podporu a kde naopak táto podpora chýba – je vhodné ju použiť ako podklad pre
plánovanie. Ostáva zvážiť, aké know-how, resp. ktoré špecifické skúsenosti, zručnosti či znalosti vie
Slovensko ponúknuť. Ponuka negatívnych skúseností je užitočná pre poučenie sa na chybách iných,
ale krajiny v ktorých intervenujeme majú záujem preberať a zavádzať osvedčené a dobre fungujúce
systémy. Okrem ponuky, ktorá bude dopĺňať pomoc poskytovanú ostatnými donormi chýba aj
synergický efekt slovenských ODA projektov.
Okrem sektorových skúseností vo všeobecnosti, stojí za zváženie aj ponuka slovenských odborníkov,
ktorí sú úzko špecializovaní v určitej oblasti. Pre ich využitie je ale potrebné posudzovať kvalitu
ponúkaných odborníkov na úrovni projektov pretože skutočná expertíza v niektorých témach v našich
podmienkach existuje skôr na úrovni jednotlivcov, ako inštitúcií.
36
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
V tabuľke 4 sú sumárne za jednotlivé sektory zhrnuté priority moldavskej strany ako aj potenciálne
know-how resp. „best practice“, ktorú by slovenská strana vedela ponúknuť.
Tab.4 – Porovnanie požiadaviek Moldavska s dostupnou slovenskou expertízou
Priority rozvojovej pomoci MD
Požadované na strane MD Expertíza na SK strane Poznámky
Reforma verejnej správy
Ľudské práva/ polícia - Bude súčasťou predvstupovej pomoci EK, majú
CSDP program (EU/NATO)
Migrácia - Skôr vytvorenie podmienok na návrat veľkej
časti obyvateľstva, ktorí žijú v zahraničí
Korupcia Nástroje, zákon o slobodnom
prístupe k informáciám,
zverejňovanie zmlúv
Transparentnosť Prijímanie zákonov,
pripomienkové konanie
Už čiastočne zrealizované
Vzdelávanie
Reforma školstva, odborné
vzdelávanie, decentralizácia
financovania, IT vzdelávanie
učiteľov
Skúsenosti s decentralizáciou
financovania
Ako celok to na Slovensku nefunguje, ale môže
existovať expert na niektoré špecifické veci,
napr. decentralizácia financovania, na VET je
projekt Európskej komisie
Zabezpečenie kvality
vzdelávania
-
Integrácia detí zo špeciálnych
škôl
-
Ako žiadať o EÚ projekty pre
študentov VŠ, Erasmus...
SAAIC
Poľnohospodárstvo
Vzdelávanie pre malých
farmárov o dôsledkoch
spoločného trhu
Priestor na vysvetlenie načo
by mali byť pripravení, vieme
urobiť opatrenia aby neboli
zlikvidované niektoré tradičné
komodity?
Majú projekt EK a bude to súčasťou
predvstupovej pomoci EK, aktuálne v prípade
podpisu zmluvy o voľnom obchode, aby vedeli
ako sa dostať na európske trhy, čo musia spĺňať,
aké podmienky
Spracovanie poľnohospodárskej
produkcie s vyššou pridanou
hodnotou
Komerčná aktivita
Nedostatok vody Zalesňovanie
Sociálne veci
Poskytovanie služieb MVO,
posilnenie kapacít
poskytovateľov
Sú dostupné určité kapacity Majú zákon ale nevedia ako urobiť outsourcing
Deinštitucionalizácia detských
domovov
Sú dostupné určité kapacity Ako celok to na SK nefunguje, ale môže
existovať expert na niektoré špecifické veci
Tretí sektor
Financovanie MVO 2% dane
Životné prostredie
Skládky tuhého odpadu Vieme vypracovať vzorovú
projektovú dokumentáciu
podľa EU noriem, ale nie
finančne podporiť výstavbu
Je to súčasťou stratégie regionálneho rozvoja
v Moldavsku, investične náročné projekty (viď
Regionálny rozvoj)
Regionálny rozvoj
- - Veľa donorov, majú vypracované Regionálne
stratégie, vláda kofinancuje aktivity Stratégie
regionálneho rozvoja 1% HDP, pripravuje sa na
37
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
tri roky, obsahuje (veľké investičné) projekty
vrátane kompletnej dokumentácie, donori si
vyberajú, čo z toho budú kofinancovať.
GIZ financuje TP pre miestnu samosprávu
USAID spolufinancuje program podpory
miestnej správy, CzechAid ČOV, Poľsko
vytvorilo v jednom regióne Info centrum pre
miestnu samosprávu
http://www.centruinfo.org/en/
Zdroj: Správa o rozvojovej pomoci 2012, rozhovory v Moldavsku, vlastné analýzy
Keďže hodnotené projekty sú už ukončené uvádzame k projektom, kde to je vhodné, nasledovné
ponaučenia (lessons learned):
2009/07/06 - Pitná voda pre obec Dezghinja
bude otázkou budúcej stratégie, či sa rozhodne podporovať tento typ projektov. Vzhľadom na
to, že potenciálnych príjemcov by mohlo byť veľa, je nutné zadefinovať kritériá, ktoré budú
určujúce v prípade ďalšej poskytovanej pomoci.
2010/06/04 – Slovensko a európska budúcnosť Moldavska
Pri vzdelávacích aktivitách pre MVO je potrebné zohľadniť mieru sofistikácie a skúsenosti
cieľovej skupiny a tréningové a školiace aktivity iných donorov aktívnych v Moldavsku.
Záujem cieľovej skupiny je najmä o konkrétne odborné témy a nie o prierezové témy
z hľadiska riadenia organizácií. Študijné cesty boli hodnotené ako užitočný nástroj aj
vzhľadom na to, že umožňovali individualizovaný tematický program podľa záujmov
účastníkov. Medzi respondentmi zároveň bola zhoda v názore, ktorý sme nemohli verifikovať,
že záujem o vzdelávanie by bol oveľa vyšší u menších organizácií mimo hlavného mesta.
Dobrá znalosť prostredia respektíve dostatočná kapacita na jeho preskúmanie v procese
prípravy projektu zvyšuje jeho pravdepodobnú účinnosť i očakávaný dopad. V tomto zmysle
môže byť reťazenie projektov osvedčených partnerov prínosom.
2010/07/01 – Národný konvent o EÚ v Moldavsku
Ak sa koncept konventu osvedčil ako úspešný, udržateľný a užitočný nástroj v krajinách kde
sa doposiaľ realizoval malo by MZVaEZ zvážiť, či tento projekt nebude priamo zastrešovať
a ponúkať ho ako špeciálne slovenské know-how. Takýto prístup by si vyžadoval nájsť formu
a možnosti takejto spolupráce, ktorá by bola v súlade s aktuálnou legislatívou. Takto
ponúkaný projekt by nebol predkladaný do výzvy, ale mal by fungovať na podobnom princípe
ako CETIR - Centre for experience transfer in integration and reforms. Predpokladáme, že
táto takáto forma spolupráce by umožnila lepšie zabezpečiť aj účasť relevantných expertov
z ministerstiev na aktivitách projektu, aby dokázal ponúknuť tie najlepšie odborné kapacity zo
Slovenska.
Ak je hore uvedený koncept považovaný za nerealizovateľný, odporúčame RC SFPA zvážiť
realizáciu projektu z EÚ fondov v prípadnej spolupráci s ďalšími mimovládnymi
38
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
organizáciami z krajín V4. Takto postavený projekt dokáže obsiahnuť viac oblastí a prinesie
skúsenosti z viacerých krajín.
Odporúčame zvážiť, či je financovanie rovnakého projektu v tej istej krajine optimálnym
využitím zdrojov. Ak je projekt prostriedkom na odovzdanie know-how, mal by príjemca po
ukončení projektu nájsť zdroje na jeho ďalšie financovanie.
2011/06/01 - Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a
elektronických zariadení
Všetky výzvy na projekty rozvojovej pomoci by mali byť v plnom súlade s prioritami
stanovenými pre jednotlivé krajiny a s ďalšími strategickými materiálmi na vyššej úrovni.
Každý projekt, ktorý je financovaný z prostriedkov ODA musí mať jasne stanovený cieľ, t.j.
musí stanoviť akú zmenu prinesie realizácia jeho aktivít. Výstup – napr. vo forme návrhu,
nemôže byť dostatočným dôvodom na financovanie projektu ak nie je jasné kedy a akým
spôsobom by sa návrh mal realizovať a aké prínosy sa vďaka tomu očakávajú.
Na úrovni programu je možné formulovať nasledovné odporúčania:
Slovenská republika by mala využiť existujúce sieťovanie donorov a partnerstvo
s moldavskou vládou pre lepšie definovanie vlastných programových priorít. Miera
koordinácie donorov, ktorá funguje v Moldavsku vrátane analytických a koordinačných
postupov je potenciálne inšpiráciou pre fungovanie slovenskej rozvojovej pomoci aj v iných
krajinách.
Slovensko by malo špecifikovať čím užšie programové priority zohľadňujúce rozvojové
potreby Moldavska, aktivity a plány ostatných donorov a komparatívne výhody a kapacity
Slovenska.
Pre niektoré opakované a osvedčené intervencie realizované konkrétnymi kontraktormi je
možné zvážiť iný model realizácie ako prostredníctvom výziev.
Pre efektívne napĺňanie programových priorít je vhodné aplikovať best practice v postupoch
cyklu projektového riadenia. Pokiaľ by na strategickej úrovni boli jasne definované ciele na
úrovní dopadov spolu s ukazovateľmi, je možné ich odraziť vo vyhlásených výzvach. Pre
projekty je potrebné prehodnotiť používanú logickú rámcovú maticu a skvalitniť jej využitie,
čo neskôr umožní rigorózne hodnotenie projektov a ich príspevku k napĺňaniu strategických
cieľov ODA.
Pre zvýšenie hospodárnosti by bolo vhodné zadefinovať limity pre náklady na riadenie
projektu, metódy pre hodnotenie primeranosti štandardných druhov výdavkov (napr. cestovné,
tvorba web stránok a pod.). Takisto je možné zvážiť zadefinovanie maximálnych
jednotkových nákladov na základe predošlých projektových skúseností.
Je vhodné vyjasniť filozoficky v akom rozsahu je prijateľné, že sa prostriedky na rozvojovú
pomoc vracajú v podobe rôznych odmien za prácu a platieb za služby, ako aj režijných
nákladov na Slovensko.
39
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
40
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
PRÍLOHA Č.1 - ZOZNAM STRETNUTÍ
Meno Inštitúcia Dátum
Zuzana Letková
Slovak-UNDP Trust Fund
UNDP Europe and the CIS, Bratislava Regional Centre
Grosslingova 35
Bratislava
18.10.2013
Andrea Cox Nadácia Pontis
Zelinárska 2
Bratislava
21.10.2013
Lucia Lacková Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Drotárska cesta 46
Bratislava
21.10.2013
Peter Tomášek Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
Drotárska cesta 46
Bratislava
21.10.2013
Marcel Kaba ADRA
Cablkova 3
Bratislava
22.10.2013
Peter Hulényi Ministerstvo zahraničných vecí SR
Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci
Hlboká cesta 2
Bratislava
23.10.2013
Ľubomír Rybár Ministerstvo zahraničných vecí SR
Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci
Hlboká cesta 2
Bratislava
23.10.2013
Alexander Duleba
RC SFPA
Staromestská 6/D
Bratislava
23.10.2013
Jitka Ivančíková RC SFPA
Staromestská 6/D
Bratislava
23.10.2013
Dana Lapešová Slovenská agentúra životného prostredia
Hanulova 5/D
Bratislava
25.10.2013
Corneliu Ciurea IDIS „Viitorul“
Iacob Hincu 10/1
Kišiňov
25.11.2013
Timur Onica, Andrei
Brighidin
East Europe Foundation
31 august 1989 č. 98
Kišiňov
25.11.2013,
26.11.2013
Daniela Morari Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie
31 august 1989 č. 80
Kišiňov
25.11.2013
Tatiana Tugui Ministerstvo životného prostredia
Cosmonautilor 9
Kišiňov
25.11.2013
41
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Meno Inštitúcia Dátum
Tatiana Echim Ministerstvo životného prostredia
Cosmonautilor 9
Kišiňov
25.11.2013
Róbert Kirnág
veľvyslanec
Veľvyslanectvo SR v Moldavskej republike
A. Sciusev
Kišiňov
25.11.2013
Ján Varga
honorárny konzul
Honorárny konzulát Moldavskej republiky
Tr. SNP 39
Košice
25.11.2013
Victoria Bucataru Foreign Policy Association
Str. Sciusev 64
Kišiňov
25.11.2013
Alexei Buzu Centrul "Parteneriat pentru Dezvoltare"
str. Armeneasca
Kišiňov
25.11.2013
Arcadie Barbarosie Institute for Public Policy
16/1, Puşkin str.
Kišiňov
26.11.2013
Ioana Bobina Moldova Ecological Movement
str. S. Lazo, 13
Kišiňov
26.11.2013
Irina Meister Soros Moldova
32 Bulgara str.
Kišiňov
26.11.2013
Stepan Ivanovici
Starosta
Obec Dezghinja 27.11.2013
Andrei Ghirleanu Adra Moldova
st.Ialoveni 1/1
Kišiňov
27.11.2013
Antonita Fonari
Podpredsedníčka NPC
Tineri Liberi
Kišiňov
27.11.2013
Ion Gumene State Chancellery of the Republic of Moldova
Odbor koordinácie politík a strategického plánovania
Piata Marii Adunari Nationale 1
Kišiňov
27.11.2013
Olga Stoler State Chancellery of the Republic of Moldova
Odbor koordinácie politík a strategického plánovania
Piata Marii Adunari Nationale 1
Kišiňov
27.11.2013
Svetlana Rogov Ministerstvo regionálneho rozvoja a výstavby
Cosmonautilor 9
Kišiňov
27.11.2013
Oxana Draguta Ministerstvo školstva
Piata Marii Adunari Nationale 1
Kišiňov
28.11.2013
Vanu Jereghy, Ion
Schidu
IDOM
95A, Mitropolit Dosoftei
Kišiňov
28.11.2013
Serghiu Ostaf*
Predseda NPC
30.11.2013
*emailový kontakt, ** telefonické interview
42
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
PRÍLOHA Č.2 - ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2009
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2010
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011
Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013
Projektové dokumenty, zmluvy, rozpočty, priebežné správy, logické rámcové matice
Development Cooperation, 2012 Annual Report on external assistance provided to the
Republic of Moldova
Activity Program of the Government of the Republic of Moldova „European Integration:
Freedom, Democracy, Welfare”2009-2013
Process of elaboration of Strategy for Civil Society Development 2012 – 2015, National NGO
council Moldova
Net official development assistance from DAC and other donors in 2012 , OECD, April 2013
External assistance Coordination Mechnism in Moldova, National Coordinating Unit, State
Chancellery, 2010
Rethink Moldova, Priorities for Medium Term Development, Government of Moldova, 2010
The Strategy of Social and Economic Development of Gagauzia, 2009
UN Moldova MDG Update 2012
Draft Vision of the Operational Strategy of National Participation Council
External Assistance to the Republic of Moldova, Donors Coordination Meeting, 2012
Moldova Joint Assistance Strategy: status and next steps
Moldova Lead Donors as of 30 June 2011
Moldova Partnership Principles Implementation Plan, presentation to Regular Donor Meeting
Monitoring the Paris Declaration, State Chancellery, 2011
Comprehensive Institution Building Programme 2011 – 13 for the Republic of Moldova
Moldova 2020, National Development Strategy: 7 solutions for economic growth and poverty
reduction, State Chancellery,
Law on approval of the National Development Strategy for 2008–2011, 2007
Swiss Cooperation Strategy 2010-2013 Special Program Republic of Moldova, Swiss Agency
for Development and Cooperation, 2010
Study on Social Protection and Social Inclusion in Moldova, IDIS, 2009
Education 2020, Sector Development strategy 2014-20, Ministry of Education 2013
Single Program Document for the years 2013-2015
43
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku
Webové stránky:
www.sfpa.sk
www.nadaciapontis.sk
http://erawatch.jrc.ec.europa.eu/erawatch/opencms/information/country_pages/md/highlights/highlight
_0006
http://www.onu.mfa.md/img/docs/rethink-moldova-2010-2013-en.pdf
http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=446&t=/ONLINE-LIBRARY/Leaflets&
http://www.gov.md/public/files/Moldova_2020_ENG.pdf
http://www.adra.md/
http://www.gov.md/doc.php?l=en&id=4475&idc=427
http://www.gov.md/libview.php?l=en&id=4957&idc=447
http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=648&t=/EFFECTIVE-COOPERATION/Official-
Development-Assistance-in-2012&#idc=317&
http://ncu.moldova.md/pageview.php?l=en&idc=471&t=/Rapoarte/Reports/#idc=317&
http://ncu.moldova.md/public/files/oct_2013/2009-2013_sectoare_En.pdf
http://gov.md/doc.php?l=en&idc=447&id=3651
http://www.swedenabroad.com/SelectImageX/222410/Strategy-for-Development-Cooperation-with-
the-Republic-of-Moldova-2011-2014.pdf
http://www.irex.org/project/moldova-citizen-participation-program-cpp-0
http://www.freedomhouse.org/sites/default/files/inline_images/NIT-2011-Moldova.pdf
http://www.freedomhouse.org/sites/default/files/inline_images/NIT-2011-Moldova.pdf
Záverečná správa
44
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku Proposal
PRÍLOHA Č.3 - POPIS PROJEKTOV
Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06)
Rozpočet plán 139.356 EUR ODA
skutočnosť 138.854 EUR ODA
Trvanie plán 23.11.2009 – 23.07.2010
skutočnosť 23.11.2009 – 23.08.2010
Partner ADRA Moldova, Kišiňov
Kontraktor ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj o.z., Bratislava
Cieľ projektu:
Cieľom projektu bolo zabezpečenie systému dodávky pitnej vody v obci Dezghinja čo by malo
prispieť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.
Partneri a aktivity:
Do realizácie projektu bola okrem partnerov zainteresovaná aj miestna verejná správa (samospráva
obce) zabezpečujúca miestnu pomoc a podporu pri realizácii projektu, ústredná štátna správa, ktorá sa
podieľala na lokalizácii vodovodu a Ústav ekológie, ktorý koordinoval plán obce pri umiestňovaní
vodovodu.
Projekt pozostával z troch hlavných aktivít:
Obnovenie existujúcich nepoužívaných artézskych studní:
- inštalácia hĺbkového vodného čerpadla v dvoch artézskych studniach,
- inštalácia elektriny,
- rekonštrukcia štyroch artézskych studní.
Vytvorenie zásobníkov vody:
- nákup nádrží na vodu o objeme 200 m3,
- inštalácia nádrží,
- zabezpečenie systému na plnenie nádrží vodou.
Inštalácia vodovodu v obci:
- výkop jám pre vodovod v dĺžke 10.600 m,
- inštalácia a pripojenie vodovodu.
Trvanie projektu bolo plánované na rok. Kvôli počasiu došlo k miernemu posunu aktivít a trvanie
projektu bolo predĺžené o mesiac.
Výstupy:
V rámci projektu boli zrealizované všetky plánované aktivity. Nepoužívané artézske studne boli
zrekonštruované a osadené novými čerpadlami a armatúrou. Bola vypracovaná projektová
dokumentácia a vybudovaný obecný vodovod v dĺžke 10,6 km, ktorý pokrýva tri štvrtiny rozlohy
obce.
Ukazovatele:
45
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
V projektovom návrhu boli uvedené ukazovatele výsledku, ktoré môžeme považovať za výstupové
ukazovatele a tieto boli naplnené – obnova dvoch artézskych studní, inštalácia zásobníkov v objeme
200 m3
a potrubia v celkovej dĺžke 10.400 m. Na úrovni dopadu bol definovaný výsledkový
ukazovateľ – 80% obyvateľov dediny má prístup k pitnej vode, ktorý bude overený počas návštevy na
mieste. Zlepšenie hygienických podmienok, ktoré by mohlo slúžiť ako indikácia dopadov, nie je
bližšie špecifikované.
Slovensko a európska budúcnosť Moldavska/budovanie kapacít pre dialóg moldavského
mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska
(SAMRS/2010/06/04)
Rozpočet plán 102.471 EUR ODA + 8.000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR
partner
skutočnosť 89.282 EUR ODA + 8 000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR
partner
Trvanie plán 01.12.2010 – 31.07.2012
skutočnosť 01.12.2010 – 31.08.2012
Partner East Europe Foundation, Kišiňov
Kontraktor Nadácia Pontis, Bratislava
Cieľ projektu:
Cieľom projektu bolo prispieť k budovaniu kapacít mimovládnych organizácií Moldavska a ku
komunikácii mimovládneho sektora so štátnou správou o európskej budúcnosti Moldavska na základe
praktických skúsenosti Slovenska. Formou tréningového programu a podpory na realizáciu
komunikačnej/advocacy kampane bol projekt zameraný na mimovládne organizácie zastrešené pod
Národnou radou pre participáciu (National Participation Council - NPC). V rámci SR bol projekt
konzultovaný aj s SFPA, ktorá paralelne realizovala ďalší projekt financovaný z prostriedkov
rozvojovej pomoci SR zameraný na dialóg o európskej integrácii.
Partneri a aktivity:
Kontraktorom projektu za slovenskú stranu bola Nadácia Pontis, miestnym partnerom projektu bola
East Europe Foundation a odborným partnerom Úrad vlády Moldavska, ktorý plánoval použiť výstupy
projektu na zlepšenie vlastnej komunikácie s občianskou spoločnosťou.
Projekt pozostával z nasledovných hlavných aktivít:
posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom Národnej rady
pre participáciu (National Participation Council NPC),
- posilnenie Národnej rady pre participáciu ako strešného orgánu pre dialóg vlády s
mimovládnymi organizáciami, web stránka NPC, školenia, návrhy na komunikačné
kampane.
vytrénovanie mladých lídrov MVO v oblasti organizačného riadenia, príprava analýz,
presadzovania záujmov, dialógu so štátnymi inštitúciami, komunikácie, fundraisingu a
inovatívnych zdrojov financovania,
- séria tréningov zameraných na komunikáciu/advocacy a fundraising.
zvyšovanie vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o euro integračnom procese a fungovaní
46
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
EÚ
- školenia o inštitúciách, kľúčových hráčoch Európskej únie, jej rozhodovacom procese
a spôsobe zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu, trojdňová študijná návšteva
v Bruseli.
lepšie zosieťovanie predstaviteľov MVO a štátnych inštitúcií Moldavska s partnermi v SR,
ďalších krajinách EÚ (Vyšehradskej štvorky) a prístupového procesu na Západnom Balkáne
- študijné cesty, implementácia komunikačných kampaní.
Výstupy:
V úvodnej fáze bola spustená samostatná webová stránka NPC na adrese npc.md. Vzápätí bolo
vybratých 17 členských MVO združených v NPC pre zapojenie do série troch tréningov (1. tréning
venovaný praktickým aspektom procesu verejnej politiky, 2. tréning o procese vytváranie európskych
politík, 3. tréning venovaný posilneniu spolupráce s Delegáciou EÚ v Moldavsku a posilneniu kapacít
fundraisingu). Šesť MVO navrhlo komunikačno-advokačné kampane a štyri z nich boli vybraté
realizátormi a podporené finančne i konzultáciami slovenských expertov. Deväť expertov z uvedených
štyroch organizácií spolu absolvovalo študijnú cestu do Bratislavy a Bruselu.
Ukazovatele:
V logickom rámci projektu sú ciele identifikované logicky avšak ukazovatele sa medzi úrovňami
prelínajú (najmä na úrovní aktivít a výstupov). Na úrovni dopadov sú špecifikované skôr výsledkové
(teda také, ktoré sú pravdepodobne napĺňané už pred koncom projektu), kombinované s výstupovými
ukazovateľmi. Vyhodnotenie ukazovateľov na najvyššej úrovni intervenčnej logiky v záverečnej
správe nie je.
Národný konvent o EÚ v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01)
Rozpočet plán 107.064 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.200 EUR
partner
skutočnosť 98.574 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.196 EUR
partner
Trvanie plán 18.10.2010 – 17.10.2011
skutočnosť 18.10.2010 – 17.10.2011
Partner Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) „Viitorul“, Kišiňov
Kontraktor Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA),
Bratislava
Cieľ projektu:
Cieľom projektu bolo vytvorenie permanentnej, otvorenej a širokej platformy na verejnú diskusiu
o otázkach súvisiacich so vzťahmi Moldavska a EÚ, o potrebných reformách a ďalších otázkach
kľúčových pre moldavskú spoločnosť. Záverečná správa projektu uvádza primárne ciele projektu
nasledovne:
- inštitucionalizovať verejnú debatu v Moldavsku o otázkach integrácie do EÚ na báze partnerstva
vládnych, mimovládnych a záujmových inštitúcií,
47
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
- posilniť expertné kapacity Moldavska na rokovania o asociačnej dohode a dohode o liberalizácii
obchodu s EÚ,
- zapojiť širšiu verejnosť vrátane regiónov Moldavska do tvorby národných politík a pozícií
v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových EÚ komunít,
- vytvoriť interaktívny a stály informačný zdroj pre všetky segmenty moldavskej spoločnosti o EÚ,
- zabezpečiť transfer slovenského know-how z oblasti budovania demokratických inštitúcií
a permanentného odborného dialógu.
Partneri a aktivity:
Na projekte okrem kontraktora aj partnera participovali prostredníctvom expertov dve spolupracujúce
organizácie: Expert Group - Centru Analitic Independent a Asociatia pentru Politica Externa din
Moldova.
Projekt pozostával z nasledovných aktivít:
1. Budovanie kapacít: výber a školenie dvoch koordinátorov a projektového koordinátora v SR
- výber dvoch projektových koordinátorov v partnerskej organizácii
- vyškolenie koordinátorov v SR,
2. Vytvorenie platformy Národného konventu o EÚ v Moldavsku
- založenie pracovných skupín v Moldavsku, otváracie plenárne zasadnutie, štyri kolá zasadnutí
- záverečné plenárne zasadnutia,
- založenie web stránky o konvente a konta na Facebook-u,
- vydanie publikácie s odporúčaniami, prezentácia publikácie,
- kontinuálna mediálna prezentácia projektu.
Realizácia aktivít prebehla s malými odchýlkami v súlade s plánom.
Výstupy:
Koordinátormi projektu sa stali zástupcovia partnerských inštitúcií, ktorí sa zúčastnili študijnej cesty
na Slovensko, počas ktorej sa stretli predstaviteľmi slovenskej štátnej správy a prediskutovali ich
skúsenosti súvisiace s integráciou Slovenska do EÚ. Plenárne zasadnutie bolo zorganizované 9.
novembra 2010 a zúčastnilo sa na ňom 160 účastníkov. Na zasadnutí bol prezentovaný projekt
a agenda pracovných skupín. Boli vytvorené 3 pracovné skupiny: Dialóg o vízovej liberalizácii,
Poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj a Obchod a konkurencieschopnosť. Každá skupina
absolvovala štyri stretnutia a pripravila odporúčania (celkom 109), ktoré boli prezentované na
záverečnom plenárnom zasadnutí.
Ukazovatele:
Ukazovatele na úrovni výstupov boli správne zadefinované a naplnené v súlade so zadaním. Zvyšok
logickej rámcovej matice nemal správnu štruktúru. Po výstupoch uvádzal dopady a následne ciele.
Ukazovatele, ktoré boli uvedené k dopadom a cieľom obsahovali zmes aktivít a všeobecných, bližšie
nešpecifikovaných ukazovateľov výstupu.
Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických
a elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01)
48
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
Rozpočet plán 88.848 EUR ODA + 11.120 EUR spolufinancovanie SAŽP + 3.250 EUR
partner
skutočnosť 73.279 EUR ODA + 8.985 EUR spolufinancovanie SAŽP + 0 EUR partner
Trvanie plán 01.10.2011 – 31.10.2012
skutočnosť 01.10.2011 – 31.10.2012
Partner Ministerstvo životného prostredia, Kišiňov
Kontraktor Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Bratislava
Cieľ projektu:
Celkovým cieľom projektu bola ochrana životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania
s odpadom v Moldavsku. Účelom projektu bolo navrhnúť komplexný systém environmentálne
vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení založený na európskom
modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Partneri a aktivity:
Na riadení projektu sa na strane kontraktora aj partnera podieľali dve projektové skupiny. Do projektu
boli zapojení traja zástupcovia partnerskej organizácie a dvaja technickí experti. Za žiadateľa na
projekte pracoval projektový manažér, traja experti, finančná asistentka a asistent projektového
manažéra.
Projekt pozostával z nasledovných aktivít:
1. Úvodné pracovné stretnutie
2. Analýza súčasného stavu nakladania s elektroodpadom
- analýza legislatívnych predpisov Moldavska,
- identifikácia a vytvorenie databázy povinných osôb (výrobcov),
- identifikácia spracovateľských zariadení na elektroodpady v Moldavsku
- študijný pobyt moldavských expertov na Slovensku.
3. Návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom
- návrh systému založeného na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov,
- návrh téz legislatívnych predpisov,
- návrh systému zberu elektroodpadov v Moldavsku,
- návrh na vybudovanie kapacít na spracovanie elektroodpadov
- návrh inštitucionálneho zabezpečenia a informačného systému,
- návrh systému poskytovania informácií.
4. Záverečný workshop pre odborníkov zo sektoru štátnej správy a zainteresovaných organizácií.
Realizácia projektu prebehla podľa plánu.
Výstupy:
V súlade s plánom aktivít projektu bola za účasti oboch pracovných tímov vypracovaná analýza
súčasného stavu nakladania s elektroodpadom v Moldavsku. Počas dvojdňového študijného pobytu na
Slovensku sa šiesti moldavskí experti (štyri zo štátneho a dvaja zo súkromného sektora) mali možnosť
oboznámiť so súčasným stavom legislatívy v odpadovom hospodárstve a navštívili spracovateľské
zariadenia. Výstupom projektu bol návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom.
49
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
Vzhľadom k tomu, že v Moldavsku nie sú výrobcovia elektroodpadu, bude sa systém nakladania
s elektroodpadom týkať dovozcov a distribútorov.
Keďže doteraz boli všetky povinnosti a kompetencie riešené štátom, navrhli experti dve možné
riešenia vytvorenia environmentálne vhodného systému nakladania s odpadom z elektrických
a elektronických zariadení. Prvý je založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcu, teda preberá
modernú európsku legislatívu a dáva väčší priestor súkromnému sektoru, na ktorý môže vláda
delegovať určité povinnosti. Druhý ponecháva hlavnú úlohu štátu a je založený na centralizovanom
systéme, teda riadenom štátom resp. relevantným ministerstvom. Tento návrh bol prezentovaný počas
záverečného workshopu pre odborníkov zo štátnej správy a zainteresovaných inštitúcií.
Ukazovatele:
Stanovenie ukazovateľov v logickej matici je zmätočné. Samotná intervenčná logika nie je
uvedená správne a ako cieľ uvádza výstup projektu, nie zmenu, ktorá má vďaka projektovým
aktivitám nastať. Ukazovatele sú naviac stanovené veľmi všeobecne bez ich presnejšej
špecifikácie v zmysle kvality, kvantity a času, čo neumožňuje žiadne monitorovanie ich plnenia.
Záverečná správa
50
Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku Proposal
PRÍLOHA Č.4 - EVALUAČNÉ OTÁZKY
Všeobecné Bola odborná pomoc užitočná a produktívna?
Bol počas prípravnej a realizačnej fázy projektu uplatnený participatívny prístup?
Boli na odbornú pomoc vybraní vhodní príjemcovia (organizácie či jednotlivci)?
Boli dosiahnuté ciele odbornej pomoci?
Objavili sa nejaké prekážky, ktoré bránili alebo komplikovali dosiahnutie očakávaných výsledkov odbornej pomoci?
Vyústila odborná pomoc do plánovanej/ potrebnej zmeny?
Bola odborná pomoc vhodná a hospodárna ak berieme do úvahy použité metódy a pokryté oblasti?
Boli merateľné ukazovatele, a intervenčná logika vo všeobecnosti, vhodné?
Boli použité nejaké štatistické alebo iné metódy na meranie zmeny po realizácii projektu?
Relevantnosť/
Relevance Je projekt relevantný vzhľadom na rozvojovú stratégiu partnerskej krajiny a slovenské priority rozvojovej pomoci?
Je projekt relevantný pre partnerskú inštitúciu a pre priamych príjemcov?
Je projekt komplementárny s ďalšími aktivitami slovenskej rozvojovej pomoci a s aktivitami ďalších donorov v danej oblasti a regióne? Účinnosť/
Effectiveness Boli výstupy dosiahnuté v súlade s projektovou dokumentáciou?
Do akej miery prispeli tieto výstupy k dosiahnutiu plánovaných cieľov?
Do akej miery sú výstupy a aktivity projektu v súlade s plánovaným dopadom? Hospodárnosť/
Efficiency Ako hospodárna bola realizácia projektu, vrátane výberu prístupu a metód kde existujú alternatívne možnosti? Boli náklady adekvátne
počtu priamych a nepriamych príjemcov? Ako relevantné boli priebežné náklady vzhľadom na výstupy?
Dopad/
Impact Do akej miery projekt prispel k rozvoju kapacít na miestnej úrovni?
Akú zmenu priniesol projekt príjemcom; koľko ľudí z neho malo úžitok?
Boli identifikované horizontálne priority a premietli sa v projektovom dokumente a počas realizácie projektu? Mal projekt nejaký
výrazný dopad, pozitívny alebo negatívny, na životné prostredie, rodovú rovnosť alebo iné horizontálne priority? Udržateľnosť/
Sustainability Aká je pravdepodobnosť udržania výsledkov projektu po jeho ukončení?
Koľko iných príjemcov, okrem tých, ktorí sa priamo podieľali a projekte, malo alebo pravdepodobne bude mať nepriamo z projektu
úžitok?
51
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
PRÍLOHA Č.5 – RELEVANTNOSŤ PROJEKTOV
Na posúdenie do akej miery zodpovedali projekty prioritám v hierarchicky nadradených strategických dokumentoch uvádzame v prvom stĺpci priority
uvedené vo výzve a oblasť intervencie projektu (označené červenou), v druhom stĺpci sú uvedené priority Národného programu pre konkrétny rok, v ktorom
bola vyhlásená výzva a posledný stĺpec tabuľky obsahuje priority Strednodobej stratégie ODA
Výzva/ Projekt Národný program Stratégia ODA 2009-2013
n.a.
Rozvoj infraštruktúry
2009
Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu,
občianskej spoločnosti a mieru,
Sociálny rozvoj,
Ekonomický rozvoj – budovanie trhového prostredia,
posilnenie makroekonomického prostredia, riadenie
verejných financií, podpora malých a stredných podnikov
Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na
trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného
prostredia
Budovanie demokratických
inštitúcií, právneho štátu,
občianskej spoločnosti a
mieru,
Sociálny rozvoj,
Ekonomický rozvoj –
budovanie trhového
prostredia, posilnenie
makroekonomického
prostredia, riadenie verejných
financií, podpora malých a
stredných podnikov
Rozvoj infraštruktúry s
pozitívnym vplyvom na
trvaloudržateľný rozvoj
a ochranu životného
2010/06
1. Podporu projektov zameraných na aproximáciu práva a noriem danej
krajiny k normám EÚ;
2. Podporu integračných ambícií a budovanie administratívnych
kapacít
2010 Východné partnerstvo
Podporu projektov zameraných na aproximáciu práva a
noriem danej krajiny k normám EÚ;
Podporu integračných ambícií a budovanie
administratívnych kapacít.
2010/07
Budovanie demokratických štátnych a mimovládnych inštitúcií a ich
kapacít stanovených v programovom zámere, komponent: Národný
konvent o EÚ
52
Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku
2011/06
1. Politika a administratívny manažment verejného sektora, približovanie k
EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania reforiem,
budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia
verejného sektora, podpora fiškálnej politiky, manažment verejných
výdavkov.
2. Posilnenie občianskej spoločnosti: rozvoj občianskej spoločnosti a jej
zapájanie do reformných procesov.
3. Energetická efektivita – vytváranie nástrojov na znižovanie energetickej
náročnosti na lokálnej úrovni.
2011 Moldavsko
Oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na
protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej
vody a rozvodov pitnej vody;
Sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie
prostredia.
Záverečná správa
53
PRÍLOHA Č. 6 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU 2011/06/01
Hlavné mesto Moldavska Kišiňov (Chisinau), kde v súčasnosti žije cca 1/3 moldavskej populácie (cca 1,2
mil. obyvateľov), je moderné a rýchlo sa rozvíjajúce mesto európskeho štandardu. Okrem iného sa tu
nachádza veľké množstvo obchodov a obchodných centier, ktoré ponúkajú spotrebnú ale aj profesionálnu
elektroniku na rôznej cenovej a kvalitatívnej úrovni. Sú tu obchodné spoločnosti najznámejších svetových
značiek elektroniky, aj bežné obchody sú vybavené elektronickými pokladňami, ľudia používajú mobilné
komunikačné a podobné zariadenia na obdobnej úrovni ako u nás, spoločnosti, firmy, hotely sú plne vybavené
počítačovou technikou, internet je voľne dostupný po hoteloch, obchodoch, verejných zariadeniach
a budovách, dokonca aj v centrálnom parku v meste. Centrálna tržnica má na dvoch poschodiach obchody
s obrovskou ponukou spotrebnej elektroniky rôzneho pôvodu a kvality (od štandardných výrobkov z Ázie až
po ponuku výrobkov z Ruska). Cena takýchto výrobkov je nižšia ako na našom trhu. Celý tento objem
ponuky elektronických zariadení nízkej kvality a životnosti je potenciálnym, rýchlo vznikajúcim odpadom
EEZ z dôvodu ich nízkej kvality a krátkej životnosti a upotrebiteľnosti.
Čo sa týka odpadu z EEZ, Moldavsko zatiaľ nemá zavedený žiaden iný systém riešenia a nakladania
s odpadmi okrem ich ukladania na skládky tuhého komunálneho odpadu (TKO). Pravdepodobne najväčším
producentom odpadov (TKO vrátane odpadov z EEZ) je mesto Kišiňov, ktoré využíva v pomerne veľkej
vzdialenosti od mesta starú povrchovú baňu, kde sa tento odpad bez separácie odváža. Za odvoz odpadov
zodpovedá výlučne mesto so skoro 100% podporou štátnej pomoci. Podobný systém je organizovaný aj
v iných mestách. O riešení odpadov v menších obciach a na vidieku neboli podané bližšie informácie, tu sa dá
však predpokladať, že odpad z EEZ je omnoho menší až minimálny.
Mesto Kišiňov zaviedlo v roku 2012 separáciu dvoch komodít – starého papiera a plastových (PET) fliaš.
V meste sú rozmiestnené špeciálne kontajnery na odkladanie separovaného odpadu. O odvoz a spracovanie
takýto separovaných zložiek odpadu sa stará súkromná spoločnosť naviazaná na špecializovanú organizáciu
na spracovanie odpadov v Rumunku, kam sa obsah takto získaného materiálu bez spracovania odváža.
Moldavsko však urobilo za posledné obdobie významný pokrok v riešení narábania s odpadom vo
všeobecnosti. V prvom rade zvýšilo politický záujem zosúladiť svoju environmentálnu politiku a jej
vynútiteľnosť cez národnú legislatívu a to najmä s komunitárnym právom EÚ ako aj s relevantnými
medzinárodnými dohovormi. K tomu im pomáha početná zahraničná pomoc či už na úrovni metodickej
a praktickej ale aj inštitucionálnou podporou, školením a vzdelávaním. Koordináciu tejto pomoci a jej
zapracovanie do právnych a technologických opatrení Moldavska zabezpečuje vyššie spomenutý odbor
EPPO. Pomerne veľa sa vkladá aj do tretieho sektora aj keď situácia medzi mimovládnymi
a špecializovanými (komorovými) organizáciami zatiaľ nie je celkom optimálna. Lepšia situácia je pri
podnikateľských subjektoch, najmä pri spoločnostiach, ktoré obchodujú alebo distribuujú, resp. narábajú
s EEZ na profesionálnej úrovni (prípadne majú väzbu na zahraničné profesionálne zabezpečené a vedené
spoločnosti).
Priority Moldavska v oblasti životného prostredia
Záverečná správa
54
V rámci environmentálnej politiky Moldavska je riešenie odpadov (vo všeobecnosti) jednou z dominantných
priorít. Moldavsko je najmä poľnohospodárska krajina, nie je tu vyvinutý väčší priemysel. Odpady, ktorých
nárast sa dá očakávať (čo je uvedené aj v spomínanej stratégii), sa týkajú najmä bežnej spotreby a najmä
z poľnohospodárskej činnosti (používanie chemikálií). Chýbajú im najmä dostatočné informácie o budovaní
nových skládok odpadu a ich technickom a technologickom zabezpečení v súlade s environmentálnymi
požiadavkami a s permanentným monitoringom vplyvov. V časti II. stratégie Hlavné a špecifické strategické
princípy a ciele sú v sekcii 2/5 uvedené aj princípy nakladania odpadov z EEZ nasledovne:
- zaistenie zberu a obnovného cyklu elektronických zariadení na konci ich životnosti a využiteľnosti,
- zaistenie možnosti, že posledný majiteľ takýchto zariadení bude môcť odovzdať bez odplaty tieto
zariadenia na sústredený zber a do obnovného cyklu,
- rozšírenie možností obnovného využitia a/alebo recyklácie elektronických zariadení s ukončenou
životnosťou.
Tento režim je dlhodobý a bude vyžadovať nemalé personálne a ekonomické zdroje ako aj mimoriadne
intenzívnu spoluprácu so zainteresovanou verejnosťou. Je to však dobre strategicky nasmerovaná cesta
a akákoľvek pomoc pri zabezpečovaní tohto cieľa je vítaná.
Za ďalší úspešný krok sa považuje príprava a vznik komplexného zákona o odpadoch. Príprava nového
a moderného zákona bola ukončená v lete 2013 za účinnej spolupráci a koordinácii s početnými záujmovým
združeniami, organizáciami a podnikmi. Koordináciu prípravy zákona v súlade s Akčným plánom Stratégie
zabezpečoval odbor EPPO. Zákon je v súčasnosti predložený na verejnú diskusiu a na pripomienkovanie
početnými zložkami štátnej a verejnej správy a samosprávy. Očakáva sa, že vláda Moldavskej republiky
v krátkej dobe v prvej polovici 2014 tento zákon aj prijme. Na druhej strane jeho prijatie v tejto podobe (a vo
vysokej kompatibilite s komunitárnym právom EÚ) nie je garantované, nakoľko sa blížia parlamentné voľby
v Moldavsku, ktoré môžu zmeniť súčasný postoj vlády k uvedenej právnej norme. Po schválení tohto zákona
sú už pripravené početné národné alebo regionálne normy a legislatíva, ktorá v zmysle uvedeného Akčného
plánu bude schvaľovaná a uvádzané do praxe. Ciele a úlohy Akčného plánu sú presne definované do roku
2017 (odhadovaná ekonomická náročnosť Akčného plánu je 145 168 000 EUR).
Záverečná správa
55
PRÍLOHA Č. 7 – ZADÁVACIE PODMIENKY
Terms of Reference
for
Evaluation of 4 Development Projects of
the Slovak Republic in Moldova
Technical assistance
The list of projects:
DWD – Drinking Water for Dezghinja (Pitná voda pre obec Dezghinja), SAMRS/2009/07/06
Slovakia and European future of Moldova (Slovensko a európska budúcnosť Moldavska
/budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre
európsku budúcnosť Moldavska/), SAMRS/2010/06/04
National EU Convent in Moldova (Národný konvent o EU v Moldavsku), SAMRS/2010/07/01
Implementation of the appropriate environmental system for disposal of electric and electronic
devices (Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a
elektronických zariadení), SAMRS/2011/06/01
Contents
I ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION .................................................................... 56
II BACKGROUND INFORMATION ....................................................................................... 56
III PURPOSE OF THE EVALUATION ..................................................................................... 58
IV DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION ............................................. 60
V EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS ........................................ 61
VI EVALUATION METHODOLOGY ...................................................................................... 62
Záverečná správa
56
VII IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS ................................................................... 64
VIII TENDER PROCESS ...................................................................................................... 66
I ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION
Eligibility criteria: A legal entity, e.g. a company/ research institution/ civil society organization/
professional association, will conduct the evaluation. The evaluating institution will
provide (or subcontract) a Lead Evaluator and Technical Consultants (if needed)
in order to assess the projects on technical grounds (details specified below).
Duration: Period of October 14, 2013 – December 10, 2013
Terms of Payment: Schedule of installments:
Final installment in the amount of 100% payable upon satisfactory completion
and approval by UNDP of all deliverables, including the final version of an
Evaluation Report.
II BACKGROUND INFORMATION Slovakia’s interests in and commitment to development assistance result from its membership in international
organizations and participation in related initiatives. As such, it shares the responsibility for global
development and associated moral obligations. These circumstances represent the basis for the provision of
Slovak Official Development Assistance (ODA) under the symbol of Slovak Aid. Since joining the OECD in
2000, Slovakia’s approach to development issues has changed and it is now an active member of the donor
community. In 2002, Slovakia accepted its financial obligations at the EU summit in Barcelona and the UN
International Conference on Financing for Development. Following its accession to the EU, Slovakia became
involved in the EU decision-making process and Slovak institutions and organizations began their
participation in different projects funded by the EU. In December 2005, the European Consensus on
Development was jointly adopted by the Council of Europe and its Member States, the European Commission
and the European Parliament. This document reflects the European states’ agreement to contribute to the
eradication of poverty and build a more peaceful and equitable world.
Slovakia has been engaged in the development assistance to Moldova since 2009. The development
assistance has been delivered via Slovak Agency for International development cooperation (SAIDC) and has
been focused on building democratic institutions, the rule of law, civic society and peace; economic and
social development, infrastructure development with a positive impact on sustainable development and
environmental protection; sharing transitional experience, support of integration effort and development of
administration capacities.
Záverečná správa
57
MFEA SR, as main guarantee of the Official Development Assistance, is responsible for efficiency of the
ODA and transparent management of funds. In order to analyze results achieved in the field of bilateral
development aid and to switch from the project to programmatic approach in development assistance, MFEA
SR has decided to conduct evaluation of the bilateral development projects implemented in recent years.
Republic of Moldova is an integral part of Europe and became an independent and sovereign State on the 27th
of August 1991. Moldova experienced significant political uncertainty between 2009 and early
2012.In March 2012 a group of political parties merged in Alliance for European Integration
finally formed a government and has committed themselves to achieving such goals as European
integration and promoting a balanced, consistent and responsible foreign policy.
There were number of projects implemented in Moldova, all of them managed by SAIDC, out of which
four were selected for the evaluation:
1. DWD – Drinking Water for Dezghinja (Pitná voda pre obec Dezghinja), SAMRS/2009/07/06
The project was implemented by ADRA Slovakiain cooperation with ADRA Moldova in Gagauzia,
autonomous territorial unit, with the problems relating to drinking water supply. The project allowed
using renovated old artesian wells together with water reservoirs and piping. Total project budget:
139,356 EUR
2. Slovakia and European future of Moldova (Slovensko a európska budúcnosť /budovanie
kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre
európsku budúcnosť Moldavska/), SAMRS/2010/06/04
The aim of the project was to support development of capacities of NGOs in Moldova and
communication of NGO sector with state administration on issues relating to European future. The
project was implemented by Pontis Foundation in cooperation with East Europe Foundation and
Government office of Moldova. Total project budget: 102,471 EUR.
3. National EU Convent in Moldova (Národný konvent o EU v Moldavsku), SAMRS/2010/07/01
The project was implemented by the Research Center of Slovak Foreign Policy Association in
cooperation with Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) ‘Viitorul’. The project was
aimed at the institutionalization of the public debate on the issues of EU integration in
Moldova on the basis of partnership among the governmental, non-governmental, business and
interest institutions as well as at building and strengthening Moldova’s capacities for negotiations of
the Association Agreement, implementation of the instruments of the Eastern Partnership and the
trade liberalization agreement with the EU. Total project budget: 107,063 EUR.
Záverečná správa
58
4. Implementation of the appropriate environmental system for disposal of electric and electronic
devices (Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických
a elektronických zariadení), SAMRS/2011/06/01
The project was implemented by the Slovak Environmental Agency in cooperation with the Ministry
of Environment in Moldova. The project aim was to support Moldova in preparation and development
of environmental legislation and its harmonization with legal rules of EU. Along with this, the project
supported development of professional capacities and rising of awareness of state employees and
public in environmentally appropriate waste disposal. Total project budget: 88,848 EUR.
III PURPOSE OF THE EVALUATION This evaluation is to be accomplished taking into consideration the OECD-DAC Criteria for Evaluating
Development Assistance4, the UNDP Evaluation Policy5 and the Ethical Code of Conduct for UNDP
Evaluations6.
This evaluation is initiated by the UNDP Regional Centre for Europe and CIS in Bratislava (“UNDP
BRC”) on behalf of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic (“MFEA SR”)
and the Slovak Agency for International Development Cooperation (“SAIDC”).
This evaluation will be overseen by a reference groups, consisting of representatives of UNDP BRC, MFEA
SR and SAIDC. Communication between the Evaluator and all relevant parties will be facilitated by the
UNDP BRC, which will serve as a focal point during the evaluation.
The principal purpose of this evaluation is to obtain information about the results and impacts of the
given projects. This information will be used in decision-making process regarding further initiatives in the
area of technical assistance and sharing transitional experience in general and development interventions of
the Slovak Republic in Moldova. Conclusions of this evaluation will be used by the MFEA SR and SAIDC,
working together with UNDP BRC (Slovak-UNDP Trust Fund), as well as by the Embassy of the Slovak
Republic in Kishinev.
The Evaluator is to address the above-mentioned projects of the Slovak Aid in Moldova implemented within
2009-2011 and their implications for the area of technical assistance and sharing transitional experience.
EVALUATION QUESTIONS – TO BE ANSWERED FOR EACH PROJECT: 7
GENERAL QUESTIONS
1. Was the technical assistance helpful and productive?
4 see http://www.oecd.org/document/22/0,2340,en_2649_34435_2086550_1_1_1_1,00.html
5 see http://www.undp.org/evaluation/methodologies.htm
6 included in background documents available upon request
7 If the evaluator concludes that a project’s intervention logic has to be “reconstructed” (i.e. if the Project Document does not define
the logic in a sufficiently clear, uniform way, coherent with generally agreed development goals), it will be the responsibility of the
evaluator to do so prior to answering the Evaluation Questions.
Záverečná správa
59
2. Was the participatory approach applied during project preparatory and implementation phases?
3. Were appropriate beneficiaries (organizations or individuals) selected for the technical assistance?
4. Were the goals of the technical assistance accomplished?
5. Were any barriers encountered that prevented or hindered achieving the expected outcomes of
the technical assistance?
6. Has the technical assistance resulted in planned/ needed change?
7. Was the technical assistance appropriate and efficient considering the used methods and covered areas?
8. Were the measurable indicators and intervention logic in general appropriate?
9. Were any statistical or other methods applied to measure change after the project implementation?
RELEVANCE
1. Is the project relevant to partner country development strategy and Slovak ODA priorities?
2. Is the project relevant for the partner institution and direct beneficiaries?
3. Is the project complementary with other Slovak ODA activities and activities of other donors in the
respective field and region?
EFFECTIVENESS
4. Were outputs achieved in accordance with the project document?
5. To what extent have these outputs contributed to the desired objectives?
6. To what extent are the outputs and activities of the project consistent with the intended impact and effect?
EFFICIENCY
7. How cost-efficient was the project implementation, including the choice of approaches and methods
where alternative options exist? Were the costs commensurate with the number of direct or indirect
beneficiaries?
8. What was the relevance of the running costs to the outputs?
IMPACT
9. To what extent the project contributed to development of capacities at local level?
10. What difference has the project made to the beneficiaries; how many people/organizations have
benefited?
11. Were the cross-cutting issues identified and reflected in the project document and during project
implementation? Has the project had any distinct impact, positive or negative, on the environment, gender
issues or other cross-cutting issues?
SUSTAINABILITY
12. How likely are project results to remain sustainable after the project’s conclusion?
13. How many other beneficiaries than those directly involved in the project have benefited, or are likely to
benefit, indirectly?
Záverečná správa
60
Conclusions of this evaluation are to answer the above-defined questions for each project.
Recommendations should be formulated (1) at the project level, i.e. what steps should be taken next in a
potential successive project; which elements used until today can be recommended for replication, and which
should be avoided, etc. In addition, recommendations are expected also (2) at the sector level of planning
future development interventions by Slovakia in Moldova in the area of technical assistance and sharing
transitional experience.
IV DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION
INCEPTION REPORT
Delivery of the Inception Report is expected from evaluation team prior to the field mission to the partner
country:
Detailed elaboration of methodology to be used, including its application to the respective Evaluation
Questions;
Summary of preliminary findings made on the basis of documentation provided by UNDP BRC,
SAIDC and MFEA SR;
Issues to be examined/ hypotheses to be verified at the field mission to the partner country;
Planned schedule of the field mission.
The Inception Report shall be written in Slovak language. The length of the Inception Report shall be
approximately 5-15 pages in total.
The Evaluator is to submit the Inception Report to UNDP BRC at least 5 working days (preferably sooner)
in advance of the planned departure to the field mission. The evaluation team is expected to start the field
mission only after UNDP BRC has endorsed this report on behalf of the Reference Group.
EVALUATION REPORT
The key product expected at the close of this evaluation is an Evaluation Report, a comprehensive analytical
report in Slovak language, including an executive summary in Slovak and English languages, which should,
at least, include the following contents:
Executive summary – of not more than 4 pages in length
Brief summary of the projects
Context and purpose of the evaluation
Main conclusions, recommendations and lessons learned
Introduction
Purpose of the evaluation
Key issues addressed
Methodology of the evaluation
Description of the projects and their development context
Záverečná správa
61
Conclusions (focused on answering the Evaluation questions defined in this Terms of Reference or other
evaluation questions raised by Evaluator)
Recommendations for upcoming interventions of Slovak Aid
Actions to reinforce benefits from the project
Proposals for future project design, implementation, monitoring and evaluation
Suggestions for strengthening ownership, management of potential risks, increasing sustainability
Annexes: Terms of Reference, itinerary, overview of field visit(s), list of persons interviewed, documents
reviewed (as needed and useful according to the Lead Evaluator)
The length of the Evaluation Report (covering all assessed projects) should not exceed 80 pages in total
(excluding annexes).
V EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS The Evaluator shall have prior experience in the evaluation of comparable development projects or
programmes. Prior experience with delivery of development assistance in general is an advantage. The
Evaluator will provide experts conducting the evaluation, namely one Lead Evaluator and an appropriate
number of Technical Consultants (if applicable or necessary).
An offeror may provide fewer or more technical consultants at his/her discretion, who will be able
sufficiently to cover expertise required to assess all the projects.
Overall, the technical consultants must be able to demonstrate in their CVs sufficient knowledge of the
subject matter of the projects to which they will be assigned in the evaluation. Further, the proposal must
specify to which of the projects, individual technical consultants are to be assigned.
Both the Evaluator as a legal entity and the experts as individuals must be independent from both the policy-
making process and the delivery and management of development assistance in question, i.e. they must not
have participated in the preparation and/or implementation of the assessed projects and must not be in a
conflict of interest with project-related activities.
Specifically, either the Evaluator (i.e. the organization) or the Lead Evaluator (i.e. the coordinating person
assigned for this evaluation) cannot have lead the implementation of any project of bilateral Official
Development Assistance of the Slovak Republic undertaken in developing countries.
The Technical Consultants cannot have been involved in the implementation of the Slovak bilateral
development assistance in Moldova or other country in the last 5 years.
The Lead Evaluator will perform the following tasks:
Lead and manage the evaluation mission;
Design the detailed evaluation scope and methodology (including the methods for data collection and
analysis);
Decide on the division of labour within the evaluation team;
Conduct an analysis of the outcome, outputs and partnership strategy (as per the scope of the
evaluation described above);
Communicate with the evaluation manager/focal point on the part of UNDP and incorporate/react to
comments by the Reference Group, channeled via the UNDP focal point;
Draft related parts of the evaluation report;
Finalize the whole evaluation report; and
Záverečná správa
62
Present key findings in form of an oral presentation at the MFEA SR or UNDP BRC.
Required qualification for the Lead Evaluator:
University degree;
Documented expertise in evaluation and knowledge of Project Cycle Management are requirements;
Work experience in relevant areas for at least 5 years;
Experience with assistance to transition/developing countries (i.e. in any phase of the project cycle)
will be an asset;
Experience from transition/developing countries in general, Eastern Europe in particular, will be an
asset;
Demonstrable analytical skills and excellent English communication skills are a requirement;
Working knowledge of Moldovan/Romanian, Russian language will be an asset;
Knowledge of Slovak (Czech) language is required as the most of background materials are in Slovak
language.
The Technical Consultants will provide input in reviewing all project documentation and will provide the
Lead Evaluator with a compilation of information prior to the evaluation mission.
Specifically, they will perform the following tasks:
Review documents;
Prepare a list of the outputs achieved under the projects;
Participate in the design of the evaluation methodology;
assess the approach, outputs and achievement of objectives on technical grounds, taking into account
international findings and experience in the areas concerned;
Draft related parts of the evaluation report;
Assist Lead Evaluator in finalizing document through incorporating suggestions received on draft
related to their assigned sections.
The Technical Consultants’ qualifications have to correspond to the respective subject matters of the
projects to which they will be assigned in the evaluation. Furthermore, their competencies and experience
should be sufficiently described in their CVs, since those will be assessed in the course of evaluation of
submitted proposals.
Furthermore, reliable working knowledge of Slovak language is required, since many background documents
only exist in and outputs are to be produced in Slovak.
VI EVALUATION METHODOLOGY
Záverečná správa
63
The Evaluator is responsible for designing the evaluation methodology. The evaluation will be undertaken
in line with Standards for Evaluation in the UN System and Norms for Evaluation in the UN System8.
Selected approaches should be in accordance with international criteria and professional norms and standards
(as adopted by the UN Evaluation Group9). Significant changes to agreed methodology must be cleared by
UNDP BRC before being applied by the evaluation team.
The evaluation must provide evidence-based information that is credible, reliable and useful. Messages
conveyed in the reports must be sufficiently brief, clearly explained, intelligible to the Reference Group and
subsequent users of the Evaluation Report.
The evaluation should provide gender-disaggregated data in cases where it will appear useful for users of
the Evaluation Report and, at the same time, where it is realistically possible to obtain such data.
The evaluation will take place both at the Evaluator’s headquarters (desk phase) and in the field (evaluation
mission). The Evaluator is expected to follow a participatory and consultative approach ensuring close
engagement with the key stakeholders as well as relevant institutions, both of the public sector and non-
governmental, in Moldova.
The Evaluator is expected to consult all relevant sources of information, such as the project document,
project reports (annual reports, final report), project budget revision, strategic and legal documents, and any
other material that s/he may consider useful for evidence-based assessment. A list of documents to be
reviewed is included in background documents available upon request.
The Evaluator is expected to visit the project sites and hold interviews with representatives of Moldovan
national, regional or local authorities as needed for the evaluation. The methodology used by the Evaluator
must be explained in the report in detail.
The Evaluator is advised to use, among other methods, interviews as a means of collecting data. Interviews
are suggested to be held with the following organizations (not an exhaustive list):
UNDP BRC (Bratislava);
8 See http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=22
and http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=21
9 See http://www.unevaluation.org/index.jsp
Záverečná správa
64
MFEA SR, Department of Development Cooperation and Humanitarian Aid (Bratislava);
SAIDC (Bratislava);
The Embassy of the Slovak Republic (Kishinev);
implementing institutions of the Slovak bilateral projects;
project partners in Moldova, beneficiaries in Moldova;
relevant Moldovan authorities (at entity, federal or local level as needed in the project context).
Although the Evaluator should feel free to discuss with the authorities concerned all matters relevant to its
assignment, it is not authorized to make any commitment or statement on behalf of UNDP or Slovak
governmental institutions or the project management.
VII IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS
The principal responsibility for managing this evaluation lies with UNDP BRC. Among other duties, UNDP
BRC will contract the Evaluator and ensure the timely provision of fees for the Evaluator. The evaluation
team is expected to set up stakeholder interviews, arrange the field mission, etc. However, it may request
assistance of the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev, especially regarding consultations with
Moldovan governmental institutions (if applicable). The Evaluator should rely on the Embassy’s staff only to
a justified extent.
During the field mission, the evaluation team might be accompanied by a representative of UNDP BRC.
However, any accompanying person shall refrain from interfering with the evaluators’ data collection and
analysis, in order not to compromise the independence of the evaluation in any way.
During the field mission, the Evaluator is expected to visit the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev
for a short (de-)briefing to share information on both logistical arrangements and (preliminary) substantive
findings of the evaluation.
Timeframe for submission of the Inception Report: at least 5 working days (preferably sooner) before
departure to the evaluation mission.
The Inception Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically by e-mail to the
UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.: +421-2-59337
215, e-mail: [email protected]).
Time frame for submission of the first draft of the Evaluation Report: no later than 3 weeks after conducting
the evaluation mission. The final version of the Evaluation Report is to be submitted by 25 November 2013.
Záverečná správa
65
The Evaluation Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically on CD and e-
mail to the UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.:
+421-2-59337 215, e-mail: [email protected]).
Prior to approval of the final report, a draft version shall be submitted to UNDP BRC for comments made by
the Reference Group. UNDP BRC will make sure to deliver those comments to the Evaluator as soon as
possible and no later than 10 working days after the draft report submission.
If any discrepancies have emerged between findings of the Evaluator and UNDP BRC on behalf of the
Reference Group, these should be explained in an annex attached to the final report.
In the preparation of a timeframe and a price offer, candidates should also take into account activities below
(not an exhaustive list); blank fields are at the Evaluator’s discretion:
Activity Evaluator / timeframe
No. of days
Desk review and preparation of the inception
report
Meeting of the evaluators with the reference
group (Bratislava)
approx. 1
Meeting of the evaluators with relevant
stakeholders in Bratislava
approx. 1-3
Field mission to Moldova (interviews,
questionnaires, de-briefings, drafting evaluation
report on mission)
approx. 10
Drafting of the evaluation report – in the office;
validation of preliminary findings with
stakeholders
Finalization of the evaluation report
Záverečná správa
66
Activity Evaluator / timeframe
No. of days
(incorporating comments received on first draft)
Presentation of the conclusions (Bratislava) approx. 0.5
TOTAL working days
The proposed time frame for the evaluation and field mission to Moldova is during the period from October
14, 2013 till November 30, 2013. The assignment as a whole is to end no later than 10 December 2013.
VIII TENDER PROCESS Interested offerors are requested to apply per Instructions to Offerors.
REQUIRED DOCUMENTS FOR SUBMISSION
Please specify within your technical proposal the following:
REGISTRATION OF COMPANY/CIVIL SOCIETY ORGANIZATION/PROFESSIONAL
ASSOCIATION, ETC. (ANY LEGAL ENTITY IS ELIGIBLE);
PROFILE OF COMPANY/CIVIL SOCIETY ORGANIZATION/PROFESSIONAL ASSOCIATION
AND A LIST OF IMPLEMENTED PROJECTS WITH A REFERENCE LIST AND CLIENT
CONTACTS FOR REFERENCE CHECK INDICATING THE E-MAIL ADDRESSES OR FAX
NUMBERS FOR CONTACT PERSONS;
CVS OF THE PROPOSED LEAD EVALUATOR AND TECHNICAL CONSULTANTS (ALSO CVS
OF ANY OTHER EXTERNAL OR INTERNAL EXPERTS NEEDED FOR THE EVALUATION, IF
APPLICABLE);
CLEAR PRESENTATION OF THE PROPOSED METHODOLOGY, OUTLINING ALL STEPS THAT
WILL LEAD TOWARDS THE COMPLETION OF THE ASSIGNMENT;
Please provide also information on corporate social responsibility (CSR) and “green” efforts/
green policy of the company. If two proposals are evaluated to be identical or with minimal
differences, company with a better green program/ policy may be given preference.