Farmársky zákon

Farmársky

zákon„ Farmársky zákon“ v rámci právneho poriadku SR

neexistuje

Krádeže farmárskych produktov rieši samostatný paragraf §212/2d

TRESTNÉHO ZÁKONA č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov

Predmet trestného práva

chrániť občanov, ich životy, zdravie a majetok pred tými, ktorí konajú v rozpore so zákonmi

poskytovať satisfakciu poškodeným, spravodlivo potrestať páchateľov a umožniť im reintegráciu do spoločnosti

Maria Podlesna

TRESTNÉ PRÁVO

Pramene trestného práva Ústava SR Trestný zákon (Zák. č. 460/1992 Zb.) Trestný poriadok (Zák. č. 300/2005 Z.z.) (Zák. č. 301/2005 Z.z.)

Časti trestného práva Trestné právo hmotné Trestné právo procesné - čo je trestný čin (TČ) všeobecne, - upravuje postup OČTK pri zisťovaní - aké trestné činy existujú (vymenúva ich), TČ, rozhodovaní o nich a pri výkone - komu a aký trest za TČ možno uložiť rozhodnutia

Trestný zákon („TZ“)(Zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Predmet TZ (§1) - TZ upravuje:

- základy trestnej zodpovednosti, - druhy trestov, všeobecná časť TZ - druhy ochranných opatrení, ich ukladanie, - skutkové podstaty trestných činov. osobitná časť TZ

Poznámka: TZ vychádza z čl. 49 Ústavy SR, podľa ktorého možno ustanoviť len zákonom, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne jeho inú ujmu na právach alebo majetku možno za jeho spáchanie uložiť.

Základy trestnej zodpovednosti základom trestnej zodpovednosti v trestnom práve je spáchanie trestného

činu

Trestný čin - je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v TZ, ak TZ neustanovuje inak

PREČIN ZLOČIN

a) TČ spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný TČ - trest s hornou hranicou ≤ 5 rokov. (Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná)

* * * * * * * * * * *

a) úmyselný TČ - trest s hornou hranicou > 5 rokov. b) úmyselný prečin v prísnejšej skutkovej podstate - trest horná hranica > 5 rokov c) OBZVLÁŠŤ ZÁVAŽNÝ ZLOČIN - úmyselný TČ - trest s dolnou hranicou ≥ 10 rokov

Skutková podstata trestného činu

Zákonnými znakmi skutkovej podstaty sú štyri povinné skupiny

znakov, tzv. obligatórne znaky TČ (t.j. záväzné, povinné, nutné). Všetky

obligatórne znaky TČ musia byť naplnené súčasne, inak nejde o TČ, aj

keby išlo o protiprávne konanie.

„Farmársky zákon“ §212, odst.2, písm. d) Trestného zákona

§ 212 Krádež

(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,

b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo

f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Vysvetlenie základných pojmov

„(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

cudzou vecou sa rozumie taká vec, ktorá nepatrí páchateľovi

pre dokonanie trestného činu nestačí, aby napr. páchateľ kopal zemiaky na Vašom poli, ale trestný čin bude dokonaný až vtedy, keď si ich privlastní- zmocní sa ich - (nahádže ich do vreca a prehodí si ich cez plece)

ak si páchateľ privlastní cudziu vec tým že sa jej zmocní, dopustí sa trestného činu krádeže aj vtedy, keď krátko po čine poškodenému odcudzenú vec vráti alebo ak bol utekajúci páchateľ poškodeným dobehnutý a odcudzenú vec mu poškodený vzal späť

páchateľa TČ neospravedlňuje mylné presvedčenie, že vec, ktorú odcudzuje je bezcenná

u trestného činu krádeže podľa ods. 2 nie je jeho zákonným znakom spôsobenie škody (to však neznamená, že hodnota páchateľom odcudzenej veci je úplne bezvýznamná pre posúdenie trestnosti)

„d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s

intenzívnym chovom „

Vecou z úrody pozemku, ktorý patrí po poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa podľa §2 písm. a)zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy rozumie výsledok pestovania na produkčne potencionálnej pôde, evidovanej v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a TTP

Lesný fond tvoria pozemky, ktoré sú trvalo určené na plnenie funkcií lesov podľa § 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, lesnými pozemkami nie sú a ani sa za ne nemôžu vyhlásiť pozemky, pokiaľ sú súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu

Podľa § 2 zákona č. 139/2002 Z.Z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, ryby sú všetky vodné stavovce dýchajúce žiabrami, rybník ( rybochovné zariadenie ) je ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb

ŠTATISTIKA KRIMINALITY

PARAGRAF 212/2d TRESTNÉHO ZÁKONA (tzv. Farmársky zákon)

ZA OBDOBIE 1.1. - 31.12.2012

Údaje o trestných činoch ( škody v tisíc € )

Zistené Objasnené t.j. %Spôsobená

škodaDodatočne objasnené Maloletý páchateľ

Mladistvý páchateľ

Nezamestnaný páchateľ

BL 46 12 26,09 38 4

TT 81 48 59,26 44 1 1 25

TN 43 14 32,56 68 5

NR 87 73 83,91 9 1 8 8 48

ZA 83 28 33,73 137 2 3 4

BB 191 142 74,35 104 3 24 23 83

PO 500 420 84,00 494 6 79 59 250

KE 509 469 92,14 79 1 115 92 254

SPOLU SR 1 540 1 206 78,31 975 14 227 185 673

ŠTATISTIKA KRIMINALITY

PARAGRAF 212/2d TRESTNÉHO ZÁKONA ( tzv. Farmársky zákon)

ZA OBDOBIE 1.1. - 31.12.2013

Údaje o trestných činoch ( škody v tisíc € )

Zistené Objasnené t.j. %Spôsob.

škodaDodatoč.

objasnenéMaloletý páchateľ

Mladistvý páchateľ

Nezamestnaný páchateľ

BL 45 20 44,44 25 2 2 4

TT 77 61 79,22 20 2 2 32

TN 38 17 44,74 30 2 6

NR 71 65 91,55 2 1 6 6 35

ZA 71 13 18,31 147 1

BB 291 194 66,67 162 5 34 38 100

PO 671 600 89,42 189 4 85 108 367

KE 671 600 89,42 189 4 85 108 367

SPOLU SR 1 926 1 580 82,04 681 15 253 296 900

ŠTATISTIKA KRIMINALITY PARAGRAF 212/2d TRESTNÉHO ZÁKONA (tzv. Farmársky zákon)

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Počet osôb, ktorých vec bola právoplatne skončená

PARAGRAF 212/2d TRESTNÉHO ZÁKONA (tzv. Farmársky zákon)

Kraj rok 2012 rok 2013BA 19 18TT 46 41TN 15 12NR 51 46ZA 2 6BB 144 176PO 267 361KE 215 349

SR 759 1 009

Ako si zákonným spôsob chrániť svoj majetok

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby (§85 ods. 2 a nasl. TP)

Krajná núdza (§24 TZ) Nutná obrana (§25 TZ) Oprávnené použitie zbrane (§26 TZ)

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby (§85 ods. 2 a nasl. TZ)

(2) Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine

alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to

potrebné na zistenie jej totožnosti, na zabránenie úteku,

zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu

trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať

útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej

správy.

Krajná núdza (§24 TZ)

§ 24 Krajná núdza

(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

(2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Podmienky krajnej núdze

odvracanie nebezpečenstva spôsobeného prírodnými silami (oheň,

voda, vietor), človekom (vodič pri dopravnej nehode, nepríčetná osoba),

alebo inými silami (elektrina, plyn)

priama hrozba nebezpečenstva (napr. rýchle šírenie ohňa)

nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému TZ (život, zdravie,

majetok a pod.)

nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak (napr.

útekom)

spôsobený následok nemôže byť zjavne závažnejší, ako ten čo hrozil

(napr. spôsobenie smrti inému kvôli záchrane ďalšieho pred zranením)

Nejde o krajnú núdzu, ak:

bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému

týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak, (napr. odvoz

rodičky do nemocnice podnapitým vodičom len v tom prípade, ak to

nie je možné zabezpečiť inak)

spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil ( napr.

hasím požiar a svojím konaním ohrozím život alebo zdravie človeka )

rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo

hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný

ho znášať (napr. lekár na infekčnom odd., hasič pri hasení požiaru, ...)

Nutná obrana (§25 TZ)

§ 25 Nutná obrana

(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Čo je to nutná obrana

Nutnou obranou rozumieme právom garantovanú možnosť brániť sa

proti protiprávnym fyzickým útokom (vrátane útokov na majetok)

spôsobom, že obranca môže útočníkovi spôsobiť ujmu na zdraví,

pričom za takéto konanie nebude trestne zodpovedný

Obranca môže týmto spôsobom zakročiť nielen na ochranu vlastnej

osoby a majetku, ale aj na ochranu hociktorej inej osoby alebo

majetku

Kedy a ako možno použiť nutnú obranu ak útok hrozí priamo, bezprostredne, v najbližšom okamžiku,

napadnutý nemusí čakať až útočník udrie ako prvý (resp. vystrelí so strelnej zbrane)

o útok človeka ide aj vtedy, ak by došlo k napadnutiu poštvaným zvieraťom , ktoré je vlastne nástrojom v rukách útočníka

v rámci nutnej obrany možno proti útočníkovi (hoci aj neozbrojenému) použiť akékoľvek prostriedky potrebné na prekonanie útoku (napr. aj strelné zbrane)

intenzita obrany a teda ja primeranosť obrany intenzite útoku nie je závislá od použitého prostriedku, ale od toho, ako ho obranca použije – proti útočníkovi obranca môže použiť aj intenzívnejšie prostriedky, než ktoré používa útočník (napr. proti nožu strelnú zbraň)

použitie nutnej obrany má byť zamerané na vyradenie útočníka z ďalšieho útoku, nesmie byť sledované usmrtenie útočníka (iba v nevyhnutnom v prípade)

Nejde o nutnú obranu:

ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho

spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka

alebo k osobe obrancu (napr. obranca, ktorý ovláda bojové umenie

nesmie proti útočníkovi ktorý je neozbrojený, fyzicky slabší použiť

strelnú zbraň, keď útok môže bez problémov odvrátiť iným

spôsobom)

nejde o nutnú obranu ak útok bol vyprovokovaný

proti útoku už skončenému (napr. muž znásilní ženu a odchádza

z miesta činu a žena ho zastrelí, alebo ak sa obranca najskôr bráni

primeraným spôsobom ale po skončení útoku útočníka sám prejde do

útoku s úmyslom vysporiadať sa s útočníkom

Zjavne neprimeraná nutná obrana a nutná obrana proti domnelému útoku V prípade celkom zjavne neprimeranej nutnej obrany nebude obranca

zodpovedný za trestný čin (napr. ublíženie na zdraví) ak konal v

silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku strachu,

zmätku alebo zľaknutia

Obranca taktiež nebude trestne zodpovedný, ak koná v nutnej obrane

proti domnelému útoku, teda ak sa mylne domnieva, že útok hrozí

( ak však tento omyl spočíva v nedbanlivosti obrancu, môže byť tento

braný na zodpovednosť za nedbanlivostný trestný čin)

Nutná obrana - zhrnutie

Právny poriadok Slovenskej republiky dáva obrancovi širokú možnosť

zakročiť proti útočníkovi bez rizika, že by bol trestne zodpovedný. Každý má

právo výberu – či sa útoku vyhne alebo sa rozhodne brániť. Nikto nie je

povinný ustupovať pred neoprávneným útokom, ale má naopak právo

použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je celkom zjavne neprimeraná

povahe a nebezpečnosti útoku. Nutná obrana má byť zameraná na

vyradenie útočníka z jeho ďalšieho útoku a nie na jeho usmrtenie. Riziko

vyvolané útokom musí znášať útočník (aj riziko prípadnej smrti).

Oprávnené použitie zbrane (§26 TZ)§ 26 Oprávnené použitie zbrane

(1) Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.

(2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.

Poznámka: Život, zdravie alebo majetok nemusia byť v tomto prípade bezprostredne ohrozené, avšak zo správania inej osoby táto hrozba musí vyplývať.

Použitie zbrane v obydlí

Obranca môže vo svojom obydlí použiť proti páchateľovi (zlodejovi) na

ochranu svojho života, zdravia alebo majetku zbraň ( a to aj bez

varovania), ak páchateľ vnikne neoprávnene do obydlia alebo v ňom

neoprávnene zotrvá, a to aj bez splnenia podmienok nutnej obrany

Usmrtiť páchateľa možno len v rámci nutnej obrany – ak útok páchateľa

nemožno bez nebezpečia odvrátiť inak

Obydlím sa rozumie dom, byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté (napr. ohradená záhrada pri dome)

Postup pred začatím trestného stíhania (§196-198 TP)

§ 196

(1) Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.

(2) Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú ustanovenia § 128.

§ 197

(1) Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec

a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,

c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo

d) odmietne.

(2) Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

§ 198

(1) Prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže postupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.

(2) Prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania im oznámi bez meškania.

Prípravné konanie začatie trestného stíhania

-

§ 199 Začatie trestného stíhania

(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

(2) Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

(3) Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

(4) Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal miestne nepríslušný policajt, ak nebolo možné dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.

(5) Policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa tohto zákona.

Prípravné konanievyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie § 200-210

Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu.

Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom a včas.

Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného

Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného

Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Súhlas poškodeného §211 TP

(1) Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231 a 232, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.

Zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného I.Vzor č. 111

...............................................................................

(označenie útvaru)

ČVS:

ZÁPISNICA O VÝSLUCHU SVEDKA - POŠKODENÉHO

V ...................................................... dňa ......................... o ................... hodine bol vypočutý, priezvisko, dátum narodenia ............................................................................................................. ...............

miesto narodenia, okres ...................................................................................................................................... ........

národnosť ................................................................................................................ ....................................................

trvalé bydlisko ............................................................................................................. ...............................................

prechodné bydlisko ........................................................................................................................................ ............

adresa na doručovanie písomností ..................................................................................... .........................................

spôsob doručovania .......................................................................................................... .........................................

preukaz totožnosti ......................................................................................................................................................

vypočutý v trestnej veci..................................................................................................... ......................................

pomer k obvinenému, k veci a stranám......................................................................................... .............................

POUČENIE

Budete vypočutý v trestnej veci obvineného ...........................................................................................,

ktorý je stíhaný za* ........................................................................................................ ............................................

podľa § ......................... Trestného zákona.

Ako svedka Vás poučujem:

Podľa § 127 Trestného poriadku ste povinný vypovedať ako svedok o tom, čo je Vám známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

Podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku ste oprávnený odoprieť vypovedať, ak by ste svojou výpoveďou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by ste právom pociťovali ako vlastnú ujmu.

Podľa § 131 ods.1 Trestného poriadku Vás poučujem o význame svedeckej výpovede a o tom, že ste povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Je trestné v zmysle § 345 Trestného zákona, ak iného lživo obviníte z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Taktiež je trestné v zmysle § 346 Trestného zákona, ak ako svedok pred orgánom činným v trestnom konaní uvediete nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo takúto okolnosť zamlčíte.

Ako poškodeného Vás poučujem:

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, ak Vám bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené Vaše iné zákonom chránené práva alebo slobody, máte právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, máte právo nazerať do spisov a preštudovať ich. Podľa § 46 ods. 2 ak adresu, na ktorú Vám ma byť písomnosť doručovaná alebo spôsob doručovania zmeníte, musíte túto skutočnosť bez meškania oznámiť orgánu činnému v trestnom

Zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného II.Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku ako poškodený ste oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť. Tento návrh musíte urobiť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 208). Z Vášho návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Návrh nemôžete podať, ak bolo o Vašom nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom alebo inom príslušnom konaní (§ 46 ods. 4 Trestného poriadku).

Podľa § 46 ods. 5 Trestného poriadku, ak chcete uplatniť dôkazy, ktoré sú Vám známe, návrh na ich vykonanie musíte predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi.

Podľa § 46 ods. 7 Trestného poriadku sa môžete výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní vzdať procesných práv, ktoré Vám tento zákon ako poškodenému priznáva.

Podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku ak nebudete pri doručovaní zásielky zastihnutý na adrese, ktorú ste na tieto účely uviedli, doručí sa písomnosť inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať. Ak niet takejto osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje a Vy budete vhodným spôsobom vyrozumený, kde a kedy si ju môžete vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď ste sa o doručení nedozvedeli.

Podľa § 65 ods. 4 Trestného poriadku písomnosť sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú ste na tieto účely uviedli, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď ste sa o tom nedozvedeli.

Podľa § 66 ods. 2 a 3 Trestného poriadku zásielku určenú do vlastných rúk doručí pošta Vám alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takýchto zásielok za adresáta. Ak nebudete pri doručovaní zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk zastihnutý na adrese, ktorú ste na tento účel uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje a Vás vhodným spôsobom upovedomí, že Vám zásielku príde doručiť znova v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a Vás sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môžete zásielku vyzdvihnúť. Ak si zásielku nevyzdvihnete do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa o uložení nedozviete.

Podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku písomnosť sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú ste na tieto účely uviedli, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď ste sa o tom nedozvedeli.

Podľa § 67 ods. 2 Trestného poriadku, ak odopriete prijatie písomnosti, a ten kto písomnosť odoslal uznal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť doručená dňom, keď bolo prijatie odopreté.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného poriadku prechádzajú práva o uplatnení nároku na náhradu škody, ktoré tento zákon priznáva Vám ako poškodenému, aj na Vášho právneho nástupcu.

Vyjadrenie svedka - poškodeného k poučeniu a k veci:

Po prečítaní zápisnice (ktorá bola nahlas diktovaná) svedok - poškodený vyhlasuje, že jej obsah súhlasí s jeho výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie (prípadne žiada zápisnicu doplniť alebo opraviť). Súčasne prehlasujem, že som prevzal písomnú informáciu o mojich právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných pre poškodeného trestným činom (podľa § 49 ods. 1 Trestného poriadku).

Výsluch skončený dňa ............................ o ........................ hodine.

Vyšetrovateľ PZ

(Poverený príslušník PZ) Zapisovateľ Svedok - poškodený

(hodnosť, meno, priezvisko) (osoba prítomná pri prečítaní a podpise) (meno, priezvisko)

(meno, priezvisko, prípadne hodnosť)

Zápisnica o výsluchu svedka –poškodeného III.Ak orgán činný v trestnom konaní zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom

obvineného alebo odsúdeného na slobode, poučí svedka o možnosti žiadať na adresu, ktorú na tento účel uvedie, informácie o tom, že obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel, odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel (§ 139 Trestného poriadku).

Ak svedok – poškodený neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, priberie sa do konania tlmočník (§ 28 ods. 1 Trestného poriadku).

Pri spísaní zápisnice treba brať do úvahy § 58 ods. 3 Trestného poriadku.

Ako svedok – poškodený máte v zmysle § 140 ods. 1 Trestného poriadku nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu. Nárok zaniká, ak ho neuplatní do troch dní po svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo ak ho nevyčísli do pätnástich dní od uplatnenia nároku.

V zápisnici sa vždy uvedenie, či si svedok uplatňuje nárok na svedočné a v akej výške.

Ak bol výsluch svedka – poškodeného zaznamenaný prostriedkami zvukovej alebo obrazovej techniky, na záver zápisnice sa uvedie: „Výsluch bol zaznamenaný na .................................. záznam, ktorý je uložený ............................................................................................................................. .....................................................“.

V prípade spáchania niektorého z trestných činov uvedených v § 211 Trestného poriadku treba poškodeného poučiť, že trestné stíhanie je možné začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba s jeho súhlasom. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Výslovne odopretý súhlas však nemožno znovu udeliť.

Pri poškodenom treba mať na pamäti § 29 Trestného zákona (súhlas poškodeného) .

Informácie pre poškodeného trestným činomVzor č. 112

INFORMÁCIE

pre poškodeného trestným činom (podľa § 49 ods. 1 Trestného poriadku)

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody .

Poškodený má v trestnom konaní postavenie strany trestného konania. V konaní sa môže dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Poškodený, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody a preukáže, že nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, má nárok na zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Takýto zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy a podávať za neho žiadosti o opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov , na ktorých sa môže zúčastniť poškodený .

Poškodený má v trestnom konaní nasledovné práva: v prípadoch uvedených v zákone č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa

vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, uplatniť nárok na náhradu škody; navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil trestným činom. Návrh treba urobiť do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a musí byť z neho zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Takýto návrh však nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom alebo inom príslušnom konaní,

navrhnúť zaistenie svojho nároku na náhradu škody do pravdepodobnej výšky škody na majetku obvineného v prípadoch, ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované,

uplatňovať konkrétne návrhy na účel uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným, a to aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka,

robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,

nazerať do spisu; preštudovať spisy a podať návrh na doplnenie vyšetrovania,

zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní,

predniesť záverečnú reč, na doručenie rozsudku, ak uplatnil nárok na náhradu škody v súlade so zákonom, podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom,

ak mu bol aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, aby mu odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, nahradil trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca a aj v prípade, že mu nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti, navrhnúť súdu, aby uložil odsúdenému povinnosť nahradiť' celé trovy súvisiace s jeho účasťou v trestnom konaní alebo ich časť,

kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky v postupe vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ,

vysloviť súhlas so schválením zmieru,

v prípade, že mu podľa zistenia orgánu činného v trestnom konaní hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, žiadať v prípravnom konaní prokurátora a v konaní pre súdom súd, aby bol informovaný na adresu, ktorú na tento účel uvedie, o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby alebo o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,

v prípade, že mu bola v dôsledku úmyselného násilného trestného činu spôsobená škoda na zdraví, požiadať o odškodnenie za podmienok uvedených v zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z.z..

Informácie pre poškodeného trestným činomP O Z O R:

Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom

konaní vzdať procesných práv, ktoré mu Trestný poriadok ako poškodenému priznáva.

Organizáciou na pomoc poškodeným sa rozumie mimovládna organizácia zriadená podľa osobitného zákona

(napr. zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) poskytujúca bezodplatnú

pomoc poškodeným.

KONTAKTY

na organizácie na pomoc poškodeným

(svoje služby poskytujú poškodeným/obetiam trestných činov B E Z P L A T N E)

Občianske združenie Pomoc obetiam násilia - (www.pomocobetiam.sk)

Poradenská sieť s poradňami v krajských mestách SR a celoslovenskou Linkou pomoci. Slúži obetiam a svedkom trestných činov, vrátane domáceho násilia a obchodovania s ľuďmi, ich príbuzným, blízkym a pozostalým. Cieľovou skupinou sú aj obete dopravných nehôd, katastrof a nešťastí. Poskytuje špecializované poradenstvo, psychologickú podporu a právnu pomoc. Informácie o službách a o prístupe k nim poskytuje

Linka pomoci obetiam 0850 111 321

(s jednotnou tarifou za volanie vo výške miestneho poplatku).

Občianske združenie Náruč - Pomoc deťom v kríze

poskytuje pomoc (právne, sociálne a psychologické poradenstvo, možnosť umiestnenia detí v pobytovom Detskom krízovom centre Náruč) deťom, ktoré sa stali obeťami týrania, zneužívania a zanedbávania, rovnako aj týraným ženám a rodinám ohrozeným domácim násilím.

Kontakt: Zádubnie 56, 010 03 Žilina, tel.: 041/516 65 43, 516 65 44,

E-mail: [email protected]

Občianske združenie Aliancia žien Slovenska

poskytuje vo svojom Krízovom centre obetiam domáceho násilia sociálne, právne a psychologické poradenstvo a pomoc.

Kontakt: 0903 519 550

E-mail: alianciazien @ alianciazien.sk

Občianske združenie Pomoc ohrozeným deťom - Centrum Nádej

poskytuje právne, sociálne a psychologické poradenstvo a terapiu.

Kontakt: Švabinského 7, 851 01 Bratislava, tel.: 02/622 47 877, 0905/463 425

Súčasne potvrdzujem, že som prevzal (la) rovnopis tejto informácie (meno a priezvisko)

INFORMÁCIA O PODMIENKACH ODŠKODŇOVANIA OSÔB POŠKODENÝCH NÁSILNÝMI TRESTNÝMI ČINMI – I.

Vzor č. 113

...............................................................................

(označenie útvaru)

ČVS: ........................................................................... (miesto a dátum)

INFORMÁCIA O PODMIENKACH ODŠKODŇOVANIA OSÔB POŠKODENÝCH NÁSILNÝMI TRESTNÝMI ČINMI

Poškodený .................................................................................................................................. ...................................................................................................................................................... (meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko) ktorému bola .............................................................................................................................. podľa § ..................................................... Trestného zákona spôsobená ujma na zdraví, bol v zmysle zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi informovaný o podmienkach odškodňovania v znení zákona č. 79/2008 Z.z..

Podľa § 2 sa rozumie poškodeným osoba, ktorej bola v dôsledku úmyselného násilného trestného činu (ďalej len „trestný čin“) spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý“), pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Ujmou na zdraví sa rozumie ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou.

Odškodnenie je poskytnutie jednorázovej finančnej sumy poškodenému. Podľa § 3 o odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo občan

iného členského štátu, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. Odškodnenie sa neposkytuje, ak poškodenému bola ujma na zdraví plne uhradená inak, ak poškodený nedal súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku alebo žiadateľom je osoba, ktorá nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 4 poškodený môže požiadať o odškodnenie, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť alebo vek a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak. Ak páchateľ trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, nie je známy, zdržiava sa na neznámom mieste alebo jeho trestnému stíhaniu bráni zákonná prekážka a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak, poškodený môže požiadať o odškodnenie, iba ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví.

Podľa § 5 na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovaniach v znení neskorších predpisov).

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Ak bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. Podľa § 8 o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Písomnú žiadosť treba podať ministerstvu v lehote osemnástich mesiacov odo dňa spáchania trestného činu, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať. Ak rozsudok alebo trestný rozkaz uvedený v § 4 ods. 1 zákona bol vynesený po uvedenej lehote, žiadosť treba

INFORMÁCIA O PODMIENKACH ODŠKODŇOVANIA OSÔB POŠKODENÝCH NÁSILNÝMI TRESTNÝMI ČINMI –

II.podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku alebo trestného rozkazu; ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť treba podať v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v občianskom súdnom konaní alebo konaní pred iným orgánom. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať. Poškodený môže žiadosť v uvedených lehotách podať aj opakovane, ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia.

Podľa § 9 žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; tlačivá žiadosti sú k dispozícii na ministerstve, ktoré ich zverejní aj na svojej internetovej stránke. V žiadosti treba uviesť meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a rodné číslo poškodeného a pripojiť k nej: a) právoplatný rozsudok alebo trestný rozkaz uvedený v § 4 ods. 1, alebo iné posledné rozhodnutie orgánu

činného v trestnom konaní alebo súdu o trestnom čine alebo o jeho oznámení; ak poškodený nemôže také rozhodnutie pripojiť, je potrebné, aby označil orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý o trestnom čine naposledy konal, a súčasne uviedol údaje o osobe podozrivej zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, ak je poškodenému taká osoba známa,

b) doklad o ujme na zdraví, ktorá mu bola spôsobená trestným činom vrátane údajov o rozsahu, v akom už bola uhradená, alebo o rozsahu, v akom je opodstatnené sa domnievať, že bude uhradená, alebo doklad o ešte nevykonaných rozhodnutiach o náhrade ujmy na zdraví, ako aj údaje o opatreniach, ktoré poškodený prijal, aby odškodnenie získal od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví,

c) doklad preukazujúci príbuzenský pomer a okruh oprávnených osôb, ak bola trestným činom spôsobená smrť, d) doklad preukazujúci vyživovaciu povinnosť zomretého alebo poskytovanie výživného zomretým, ak ide o

osobu, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Poškodený je po podaní žiadosti povinný bezodkladne informovať ministerstvo o všetkých okolnostiach,

ktoré majú vplyv na posúdenie jeho žiadosti, najmä o akejkoľvek čiastkovej úhrade ujmy na zdraví, ku ktorej došlo inak ako podľa tohto zákona.

Súčasne potvrdzujem, že som prevzal(a) rovnopis tejto informácie (meno a priezvisko)

Vysvetlivky: *Uvedie sa prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. **Uvedená informácia je sformulovaná v zmysle zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008. V čase spracovania vzorov bol do Národnej rady SR predložený vládny návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. V prípade schválenia je potrebné vychádzať z uvedenej právnej normy.

Informácia sa odovzdá poškodenému a založí sa aj do vyšetrovacieho spisu.

SANKCIA(právny následok spáchaného TČ - ukladá ho iba súd podľa TZ)

Trest Ochranné opatrenieJe ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného uložená súdom páchateľovi vo forme:

a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce, d) peňažný trest, e) trest prepadnutia majetkuf) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, j) trest straty vojenskej a inej hodnosti, k) trest vyhostenia.

Je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby uložená páchateľovi súdom v záujme ochrany spoločnosti pred TČ, a to vo forme:

a) ochranné liečenie, b) ochranná výchova, c) ochranný dohľad, d) detencia, e) zhabanie veci.

TREST POVINNEJ PRÁCE

§ 54

Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere

od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje

uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia

slobody nepresahuje päť rokov.

Kraj Vec vybavená - § 212 ods. 2 písm. d/ Počet osôb

odsúdením 15oslobodením 1

schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 2

odsúdením 27zastavením 1

upustením od potrest. 1schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 12




schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 4podmienečným zastavením 1

odsúdením 4oslobodením 2odsúdením 141

oslobodením 1upustením od potrest. 17

postúpením inému orgánu 2schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 14

upustením podľa § 44 Tr.por. 1odsúdením 215


podmienečným zastavením 3odsúdením 314

oslobodením 3zastavením 1


podmienečným zastavením 5

SR X 1 009

BB

PO

KE

BA

TT

TN

NR

ZA

ROK 2013

Kraj Vec vybavená - § 212 ods. 2 písm. d/ Počet osôb

odsúdením 15schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 4

odsúdením 34upustením od potrest. 1



schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 9odsúdením 47


odsúdením 1schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 1


schválením dohody podľa § 334 Tr.por. 18odsúdením 179

oslobodením 3zastavením 1

upustením od potrest. 17postúpením inému orgánu 2




upustením podľa § 44 Tr.por. 2

SR X 759

PO

KE

TN

NR

ZA

BB

BA

TT

ROK 2012

Zákon o poľnej stráži č. 255/1994 Z.z.

Účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vzniku poľnej stráže a

vymedziť jej základné práva a povinnosti pri ochrane

poľnohospodárskych kultúr, plodín a majetku (ďalej len

"poľnohospodársky majetok"), ktorý slúži na zabezpečenie

poľnohospodárskej výroby a nachádza sa na poľnohospodárskych

pozemkoch mimo intravilánu obce.

Kto sa môže byť členom poľnej stráže

Vlastník alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov uvedených v § 1 môže požiadať okresný úrad o zapísanie za člena poľnej stráže do zoznamu po predchádzajúcom vyjadrení starostu obce, v ktorej katastrálnom území bude svoju činnosť vykonávať.

Vlastníci poľnohospodárskych pozemkov môžu za účelom zapísania člena poľnej stráže do zoznamu zriadiť spoločenstvo vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov.

Spôsobilosť na výkon funkcie člena PS(1) Členom poľnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je

bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov poľnej stráže, ktorý vedie okresný úrad .

(2) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol v posledných piatich rokoch právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

(3) Odborná spôsobilosť uchádzača za člena poľnej stráže sa overuje skúškou na okresnom úrade pred komisiou, ktorú tvoria dvaja zástupcovia okresného úradu a zástupca územného útvaru Policajného zboru.

(4) Obsahom skúšky podľa odseku 3 je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy priestupkov a použitia donucovacích prostriedkov.

(5) Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 možno vykonať vo vzdelávacom zariadení.

(6) Člen poľnej stráže skladá do rúk prednostu okresného úradu sľub tohto znenia: "Sľubujem, že budem verný Slovenskej republike, budem dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a budem vykonávať s najväčšou starostlivosťou ochranu poľnohospodárskeho majetku.".

Poľovná stráž(1) Okresný úrad vedie zoznam členov poľnej stráže, v ktorom uvedie meno a priezvisko, trvalý pobyt člena poľnej stráže, dátum zloženia sľubu, označenie vlastníka alebo spoločenstva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, pre ktoré bol člen poľnej stráže zapísaný do zoznamu, ako aj názov katastrálneho územia, v ktorom člen poľnej stráže svoju funkciu vykonáva.

(2) Člena poľnej stráže zapisuje do zoznamu okresný úrad na návrh vlastníka alebo spoločenstva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov po predchádzajúcom vyjadrení obce.

(3) Po zapísaní člena poľnej stráže do zoznamu a po zložení sľubu mu vydá okresný úrad okresný úrad osvedčenie a preukaz člena poľnej stráže. V osvedčení musí byť uvedené katastrálne územie a vlastník alebo spoločenstvo vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, pre ktorých bol člen poľnej stráže zapísaný do zoznamu.

(4) Člen poľnej stráže má pri plnení úloh podľa tohto zákona postavenie verejného činiteľa.

(5) Člen poľnej stráže je k vlastníkovi alebo k spoločenstvu vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov v pracovnoprávnom vzťahu a ich vzájomná zodpovednosť je upravená osobitnými predpismi.

Preukazovanie príslušnosti k poľnej stráži

(1) Člen poľnej stráže preukáže svoju totožnosť rovnošatou, preukazom člena poľnej stráže, ako aj ústnym vyhlásením "poľná stráž".

(2) Rovnošatu určí vlastník; rovnošata musí byť označená slovami "poľná stráž" a nesmie byť zameniteľná s rovnošatou ozbrojených zborov alebo ozbrojených síl.

(3) Preukaz člena poľnej stráže obsahuje fotografiu, meno a priezvisko člena poľnej stráže, názov "Poľná stráž", názov katastrálneho územia a označenie vlastníka alebo spoločenstva vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, pre ktorých bol člen poľnej stráže zapísaný do zoznamu, evidenčné číslo, ako aj úradnú pečiatku okresného úradu a podpis prednostu okresného úradu

Oprávnenia člena poľnej stráže Člen poľnej stráže je pri plnení úloh oprávnený

a) požiadať preukázanie totožnosti a vysvetlenie od osoby pristihnutej pri konaní poškodzujúcom alebo ohrozujúcom poľnohospodársky majetok alebo pri odôvodnenom podozrení z takého konania; ak osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je člen poľnej stráže oprávnený predviesť takú osobu na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti, b) vyzvať osobu, aby upustila od konania poškodzujúceho alebo ohrozujúceho poľnohospodársky majetok, a v prípade, že neuposlúchne výzvu, predviesť ju a odovzdať príslušnému útvaru Policajného zboru, c) odňať vec získanú konaním poškodzujúcim alebo ohrozujúcim poľnohospodársky majetok, d) použiť varovný výstrel do vzduchu na odvrátenie škody veľkého rozsahu, ktorá bezprostredne ohrozuje majetok, bezpečnosť prevádzky alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, e) v prípade nutnej obrany alebo krajnej núdze použiť zbraň, f) použiť do služby služobného psa, g) požiadať o spoluprácu obecnú políciu alebo príslušný útvar Policajného zboru, h) prikázať každému, kto nepreukáže alebo o kom nie je známe, že je vlastník alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov alebo že na ich pokyn na týchto pozemkoch pracuje, alebo preukáže iný právny nárok, aby tieto pozemky opustil alebo na ne nevstupoval, i) ukladať za priestupky pokuty v blokovom konaní v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Použitie donucovacích prostriedkov členmi Poľnej stráže(1)Člen poľnej stráže pri výkone oprávnení môže primerane použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a služobného psa, aby:

a) zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať, b) zabránil úmyselnému poškodzovaniu poľnohospodárskeho majetku, c) predviedol osobu uvedenú v § 7 písm. a) a b) na príslušný útvar Policajného zboru, ak kladie aktívny odpor.

(2) Hmaty a chvaty je člen poľnej stráže oprávnený použiť, aby predviedol osobu uvedenú v § 7 písm. a) a b), pokiaľ tá kladie pasívny odpor.

(3) Služobného psa je člen poľnej stráže oprávnený použiť, aby zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby, ak sa po výzve neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať, alebo aby zabránil úmyselnému poškodzovaniu poľnohospodárskeho majetku.

(4) Pri zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavnou telesnou chybou a proti osobe mladšej ako 15 rokov je člen poľnej stráže oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen poľnej stráže oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo člena poľnej stráže, alebo hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

(5) Člen poľnej stráže používa psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu vyžaduje, môže použiť služobného psa bez náhubku.

Povinnosti člena poľnej stráže (1) Člen poľnej stráže je povinný

a) preukázať sa pri plnení úloh na požiadanie preukazom člena poľnej stráže, b) mať pri sebe oprávnenie na nosenie zbrane (zbrojný preukaz), ktoré má pri výkone funkcie, c) bezodkladne odovzdať predvedenú osobu príslušnému úradu Policajného zboru, d) oznamovať priestupky a prispievať k ich objasňovaniu a oznamovať trestné činy, ako aj podozrivé osoby príslušným orgánom, /7/e) bezodkladne odovzdať vec odňatú podľa § 7 písm. c) orgánu, ktorý rozhoduje o protiprávnom konaní, ktorým bola vec získaná, f) oznámiť vlastníkovi alebo spoločenstvu vlastníkov poľnohospodárskej pôdy zistenú škodu na poľnohospodárskom majetku, prípadne aj fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktoré škodu spôsobili, g) oznámiť okresnému úradu, ktorý ho zapísal do zoznamu, stratu preukazu člena poľnej stráže, h) odovzdať príslušnému okresnému úradu preukaz člena poľnej stráže v prípade vyškrtnutia zo zoznamu členov poľnej stráže.

(2) Pri použití zbrane je člen poľnej stráže povinnýa) zachovávať nevyhnutnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život osôb, b) čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, c) zistiť priame následky použitia zbrane, len čo tak môže urobiť bez ohrozenia seba alebo inej osoby, poranenému poskytnúť pomoc alebo zabezpečiť lekárske ošetrenie, d) o použití zbrane proti osobe bezodkladne upovedomiť útvar Policajného zboru.

Poľovníci Psy a mačky

Problematiku poľovníkov, psov a mačiek rieši viacero zákonov, hlavne:

Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 543/2002 Z.Z o ochrane prírody

Zákon č. 282/2002 Z.z. o chove psov

Vyhláška č.359/2011 ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske

prevádzkarne a na malé množstvá

Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctvePráva a povinnosti člena poľovníckej stráže

§29

(1) Člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený

f) usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa 19) vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby; 23a) to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti.

...v minulosti poľovná stráž bola oprávnená usmrtiť v poľovnom revíri psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšie obývaného domu, alebo psa, ktorý hľadal alebo prenasledoval zver, alebo sa k nej plazil, to sa nevzťahovalo na poľovníckeho psa

g)usmrtiť mačku voľne sa pohybujúcu po poľovnom revíri vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby; 23a) to sa nevzťahuje na mačku, ktorá je viditeľne označená.

...v minulosti bola poľovná stráž oprávnená usmrtiť mačku domácu potulujúcu sa v poľovnom revíri vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšie obývaného domu alebo ak ju vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov pristihol pri prenasledovaní alebo usmrcovaní zveri

(2)Oprávnenie podľa odseku 1 písm. f) a g) môže užívateľ poľovného revíru povolením na lov zveri preniesť aj na iných držiteľov poľovných lístkov.

Pozemné stavby (§43a zákona č. 56/1976 Zb.)

2) Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu

Vodenie psa (§4 zákona č. 282/2002 Z.z.)1) Vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

3) Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad

23a) §43 ods.2 zákona č.50/1976 Zb. stavebný zákon

19) §4 zákona č. 282/2002 Z.z. o psoch

Ochrana a zlepšovanie životných podmienok zveri

§ 24 Ochrana poľovníctva

(3) Zakazuje sa v poľovnom revíri

a) plašiť zver akýmkoľvek spôsobom okrem opatrení na zabránenie vzniku škôd spôsobených

zverou alebo škôd na zveri a povolených spôsobov lovu alebo bežného obhospodarovania

poľovného pozemku

d) voľný pohyb psa 19) vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie; to sa

nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov 19a) a poľovníckych

psov pri výcviku a výkone poľovníctva,

e) voľný pohyb raticovej zveri z farmových chovov; okrem zverníc (§ 6),

l) pohyb mačiek okrem pohybu vo vzdialenosti do 200 m od najbližšej pozemnej stavby.

(6) Ak dôjde k usmrteniu psa v poľovnom revíri, jeho vlastník môže požadovať náhradu len

vtedy, ak k jeho usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. f). Ak dôjde

k usmrteniu mačky v poľovnom revíri, jej vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k

jej usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. g).

Priestupky§76

(1) Priestupku na úseku poľovníctva sa dopustí ten, kto

d) porušuje povinnosť alebo zákaz na úseku ochrany poľovníctva podľa § 24;

okrem § 24 ods. 3 písm. g) a i),

g) ako člen poľovníckej stráže poruší alebo neplní povinnosť alebo prekročí

oprávnenia podľa § 29,

(4)Za priestupky podľa odsekov 1 a 2 môže okresný úrad v priestupkovom konaní uložiť

pokarhanie,

peňažnú pokutu od 30 eur do 3 000 eur,

zákaz činnosti až na jeden rok,

odňatie veci.

Prvotné ošetrenie zveri po ulovení a predaj zveri a zveriny poľovníkmi

Užívateľ revíru môže predať konečnému spotrebiteľovi alebo do miestnej maloobchodnej prevádzkarne malé množstvo ulovenej zveri (najviac 30% zo skutočne ulovenej zveri – max. 1 tonu rozrobenej vykostenej zveriny za týždeň)

Priamo predávať možno až po posúdení zdravotného stavu zveri, ktoré vykonáva vyškolená osoba

Pri priamom predaji alebo dodávaní malého množstva ulovenej zveri preukazuje užívateľ pôvod ulovenej zveri lístkom o pôvode, značkou alebo dodacím listom

Ulovená zver sa musí vychladiť na teplotu 7 OC – 5 OC, a možno ju dodávať spotrebiteľovi do 7 dní po ulovení

Sťahovanie kože ako aj delenie, rozrábanie alebo vykosťovanie zveriny sa musí vykonávať hygienickým spôsobom tak, aby sa zabránilo kontaminácii mäsa

Priestory na vykonávanie týchto činností musia byť vybavené zariadením na umývanie nástrojov a rúk pitnou vodou

Užívateľ revíru zodpovedá za označenie tiel a jedlých produktov zveri

K dodanej zverine pripojí predávajúci v maloobchodnej prevádzkarni, ktorá zásobuje konečného spotrebiteľa dobre viditeľné upozornenie pre konečného spotrebiteľa: „Zver/zverina (druh) bola vyšetrená dňa (dátum vyšetrenia)vyškolenou osobou a je určená po tepelnej úprave na spotrebu v domácnosti konečného spotrebiteľa

Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu použitia ulovenej zveri a zveriny, ktorá obsahuje dátum ulovenia zveri, číslo značky použitej na označenie uloveného zvieraťa a druh použitia ulovenej zveri alebo zveriny

Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za to, že voľne žijúca zver alebo zverina z nej, ak ide o zver vnímavú na infestáciu Trichinella sa nepredá, kým sa nezískajú negatívne výsledky na vyšetrenia na Trichinella

KDE HĽADAŤ AKTUÁLNE PLATNÉ

ZÁKONY ?

Odporúčame:www.justice.gov.sk

ODBÚRANIE BYROKRACIE

Námety a návrhy.....

Ďakujeme za pozornosť !

Documents

Farmársky zákon