10
FEBRUÁR 2018 Číslo 2 Ročník VIII. Mesto Detva dňa 1. februára 2018 uzavrelo s Punch Precision Detva, s. r. o. kúpnu zmluvu na odpredaj po- zemkov v Priemyselnom parku Detva - Trstená za úče- lom vybudovania nového výrobného závodu. Zmluv- né strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 1 054 609 Eur. Nový investor v priemysel- nom parku vybuduje závod na výrobu hliníkových kompo- nentov do podvozkov osob- ných automobilov. Obyvatelia Detvy a ďalších obcí Podpoľa- nia tu postupne získajú 500 nových pracovných miest. Mesto Detva v zmysle zmluvy do konca roka 2018 zabezpe- čí vybudovanie verejnej prí- jazdovej cesty a inžinierskych sietí k priemyselnému parku. Text: Zuzana Juhaniaková NOVÝ INVESTOR A MESTO DETVA PODPÍSALI KÚPNU ZMLUVU KRPELNÁ A ŠTÚROVA ULICA BUDÚ MAŤ NOVÉ OSVETLENIE Vo februári 2018 pokračujú práce na vybudovaní nového verejného osvetlenia na Štúrovej a v ďalších dňoch aj Kr- pelnej ulici. (Pokračovanie na 2. strane) (Pokračovanie na 2. strane) V DENNOM CENTRE SA ZNOVA PÁRALO PERIE AKO ZA STARÝCH ČIAS V utorok 23. januára 2018 sa znova páralo v Dennom centre na Partizánskej ulici. V čase fašiangov sa organizujú rôzne kultúrne podujatia, ktorými sa oživujú slovenské zvyky a tra- dície. Páračkám kedysi na dedine patrilo obdobie zimy, keď nebolo práce na poli. Gazdiné zbierali a ochraňovali každé pierko, aby bolo dosť na perinu do výbavy. Po večeroch sa po- tom susedky, či príbuzné stretávali a párali. Páračky predstavovali aj spoločenskú a zábav- nú príležitosť – rozprávali sa tu rozprávky, žartovné príbehy, spomienky, spievali sa piesne. Tradíciu páračiek minulý rok oživil Klub dôchodcov č. 1, ktoré sa stretli s pozitívnym ohlasom. V utorok 23. ja- nuára sa v Dennom centre znova páralo. Členky Klubu dôchodcov č. I ale aj ostat- ní zúčastnení si pripomenuli túto peknú tradíciu predkov. Okolo dlhého stola sa hro- madili holé kostrnky. Veľké brká nechávali skúsené ženy na neodmysliteľné pomôcky pri pečení - masteničky, jem- nejšie naučenými pohybmi šklbali a driapali. Podujatie spestrili hrou na harmoniku a ozembuch členovia Klubu dôchodcov č. 1. Súčasťou príjemnej atmosféry pá- račiek bolo aj pohostenie, ktoré bolo prichystané pre všetkých ako odmena za vy- konanú prácu. Podávali sa tradičné jedlá pre obdobie fašiangov a to pampúchy s lekvárom, tvarohové koláče, slané koláče a kapustnica. A fakt, že skutočne išlo aj o spoločenskú udalosť, doká-

FEBRUÁR 2018 Číslo 2 Ročník VIII. V DENNOM CENTRE SA … · FEBRUÁR 2018 Číslo 2 Ročník VIII. Mesto Detva dňa 1. februára 2018 uzavrelo s Punch Precision Detva, s. r

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

FEBRUÁR 2018 Číslo 2 Ročník VIII.

Mesto Detva dňa 1. februára 2018 uzavrelo s Punch Precision Detva, s. r. o. kúpnu zmluvu na odpredaj po-zemkov v Priemyselnom parku Detva - Trstená za úče-lom vybudovania nového výrobného závodu. Zmluv-né strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 1 054 609 Eur.

Nový investor v priemysel-nom parku vybuduje závod na výrobu hliníkových kompo-nentov do podvozkov osob-ných automobilov. Obyvatelia Detvy a ďalších obcí Podpoľa-nia tu postupne získajú 500

nových pracovných miest. Mesto Detva v zmysle zmluvy do konca roka 2018 zabezpe-čí vybudovanie verejnej prí-jazdovej cesty a inžinierskych sietí k priemyselnému parku.

Text: Zuzana Juhaniaková

NOVÝ INVESTOR A MESTO DETVA PODPÍSALI KÚPNU ZMLUVU

KRPELNÁ A ŠTÚROVA ULICA BUDÚ MAŤ NOVÉ OSVETLENIEVo februári 2018 pokračujú práce na vybudovaní nového verejného osvetlenia na Štúrovej a v ďalších dňoch aj Kr-pelnej ulici. (Pokračovanie na 2. strane)

(Pokračovanie na 2. strane)

V DENNOM CENTRE SA ZNOVA PÁRALO PERIE AKO ZA STARÝCH ČIAS

V utorok 23. januára 2018 sa znova páralo v Dennom centre na Partizánskej ulici. V čase fašiangov sa organizujú rôzne kultúrne podujatia, ktorými sa oživujú slovenské zvyky a tra-dície. Páračkám kedysi na dedine patrilo obdobie zimy, keď nebolo práce na poli. Gazdiné zbierali a ochraňovali každé pierko, aby bolo dosť na perinu do výbavy. Po večeroch sa po-tom susedky, či príbuzné stretávali a párali. Páračky predstavovali aj spoločenskú a zábav-nú príležitosť – rozprávali sa tu rozprávky, žartovné príbehy, spomienky, spievali sa piesne.

Tradíciu páračiek minulý rok oživil Klub dôchodcov č. 1, ktoré sa stretli s pozitívnym ohlasom. V utorok 23. ja-nuára sa v Dennom centre znova páralo. Členky Klubu dôchodcov č. I ale aj ostat-ní zúčastnení si pripomenuli túto peknú tradíciu predkov. Okolo dlhého stola sa hro-madili holé kostrnky. Veľké brká nechávali skúsené ženy na neodmysliteľné pomôcky pri pečení - masteničky, jem-nejšie naučenými pohybmi šklbali a driapali. Podujatie spestrili hrou na harmoniku a ozembuch členovia Klubu dôchodcov č. 1. Súčasťou príjemnej atmosféry pá-račiek bolo aj pohostenie, ktoré bolo prichystané pre všetkých ako odmena za vy-konanú prácu. Podávali sa tradičné jedlá pre obdobie fašiangov a to pampúchy s lekvárom, tvarohové koláče, slané koláče a kapustnica. A fakt, že skutočne išlo aj o spoločenskú udalosť, doká-

(Dokončenie z 1. strany)

KRPELNÁ A ŠTÚROVA ULICA BUDÚ MAŤ NOVÉ OSVETLENIE

Sieť verejného osvetlenia na týchto uliciach bude mať spolu 86 nových svietidiel na stožiaroch rozostúpených na celkovej vzdialenosti dva a

(Dokončenie z 1. strany)

V DENNOM CENTRE SA ZNOVA PÁRALO PERIE AKO ZA STARÝCH ČIASzala prítomnosť mužov. Páni neprišli párať, prišli sa poze-rať, rozprávať sa a počúvať.

Veď poslaním Denného centra je spestriť seniorom ich život, má ich povzbudzo-vať k aktivite, sebarealizácii, začleňovať ich do diania v

meste a spoločnosti, pris-pievať k nadväzovaniu kon-taktov medzi ľuďmi, vytvárať pocit spolupatričnosti, ktorý

je z psychologického, so-ciálneho, ako i z ľudského hľadiska pre občanov – se-niorov mimoriadne dôležitý. Text a foto: Jana Jedličková

pol kilometra. Nové osvetlenie by malo plne slúžiť verejnosti od apríla 2018.Ako priblížil Jaroslav Stašák z oddelenia výstavby a životného prostredia na Mestskom úrade v Detve, súčasťou vybudovania nového verejného osvetlenia bola demontáž starého svetel-ného miesta, výkopové práce,

položenie betónových základov pre základ hliníkových stožia-rov, následne montáž nových stožiarov, natiahnutie káblov a vodičov a napokon nových svi-etidiel s príslušenstvom.

Samotnej výstavbe predchá-dzali inžinierske práce. Víťa-zom verejného obstarávania na toto dielo sa stala firma z Košíc – Krásnej. Mesto Detva za hotové verejné osvetlenie uhradí zmluvnú cenu 196 321 Eur.

Text a foto: Zuzana Juhaniaková

STRANA 2 SPRAVODAJSTVO

Detva, február 2018 - Detvianska umelecká kolónia a Kultúr-ne centrum A. Sládkoviča vyhlasujú II. ročník súťažnej vý-stavy Detva hľadá výtvarný talent, ktorá bude v mesiaci máj 2018. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do konca apríla 2018.

Súťaž bude v dvoch kategóriách: detská od osem do pätnásť rokov a dospelých od šestnásť rokov do neobmedzene. Výtvarné techniky súťažnej výstavy sú kresba, maľba, pastel, akvarel až po kombinované techniky a tak ďalej.Do súťaže je potrebné predložiť maximálne päť výtvarných prác. Organizátor si vyhradzuje právo výberu prípadne odmi-etnutia výtvarnej práce.Prihlasovať sa môžete v Kultúrnom centre A. Sládkoviča u pani Emílie Sekerešovej, [email protected] alebo u Milana Malčeka, [email protected], mob.: 0908 909 927

Text: Milan Malček

OTVORENÉ JE PRIHLASOVANIE: DETVA HĽADÁ VÝTVARNÝ TALENT

SPRAVODAJSTVO STRANA 3

ZA PLUKOVNÍKOM V.V. DUŠANOM ŠABLATÚROM ... Raz každý musí odísť tam, odkiaľ už niet cesty späť.Raz každý vo svete živých musí zanechať všetko, čím žil, čo mal rád...

Dňa 24. januára 2018 sa verejnosť s úctou a vojen-skými poctami v detvianskom Dome smútku rozlúčila s plu-kovníkom vo výslužbe Duša-nom Šablatúrom, ktorý svo-jich blízkych, kolegov a mesto nečakane, vo veku 73 rokov, navždy opustil.

Narodil sa v Tisovci. Už ako jedenásťročný začal štu-dovať na vojenských školách a po ich ukončení armáde zostal verný až do odchodu na dôchodok. Svoju kariéru začal vo vojenskom útvare v Českých Budějoviciach. V roku 1967 prišiel do Podpo-lianskych strojární ako zá-stupca vojenskej správy. Tu pôsobil až do roku 2001, kedy odišiel na výsluhový dôcho-dok v hodnosti plukovník.Svoju profesionalitu v nároč-nom povolaní preukázal vo vi-acerých vojenských postoch. Viac ako osem rokov vykoná-val funkciu náčelníka/riaditeľa odboru Základnej vojenskej služby pre pozemnú techniku. Zamestnanie predstavovalo podstatnú náplň jeho života. Nikdy nič nenechával na ná-hodu a ako zásadový človek si zakladal na tom, aby odvie-dol prácu zodpovedne.

Plnenie pracovných po-vinností, výsledky jeho celoži-votnej práce a angažovanosti boli ocenené početnými vy-znamenaniami - medailami, uznaniami a odznakmi. Treba

spomenúť aspoň najvyššie. Bol nositeľom: Medaily za službu vlasti, Medaily za zá-sluhy a obranu vlasti, Medaily Ministerstva obrany Českej republiky, Medaily Únie vojno-vých veteránov, Medaily M. R. Štefánika za prácu v Sloven-skom zväze protifašistických bojovníkov (SZPB).

Ocenenia svedčia o tom, že zosnulý bol vynikajúcim profesionálnym vojakom, pra-covitým, svedomitým a čest-ným človekom. Poznali ho ako človeka skromného, nesmier-ne húževnatého a rozhodné-ho, rozhľadeného a zaniete-ného, ktorý sa aktívne zapájal do spoločenského a verejné-ho života v meste. Ako človek so zmyslom pre priamosť a otvorenosť bol v období, pred zmenou režimu, poslancom Mestského národného výboru v Detve; funkcionárom, orga-nizátorom a lektorom v Ko-munistickej strane Slovenska, ale aj v ďalších organizáciách - v Akadémii vzdelávania; vo Zväzarme (predseda Celozá-vodného výboru Zväzarmu v Podpolianskych strojárňach v Detve); vo Výcvikovom stre-disku brancov - náčelník a cvi-čiteľ; pripravoval, organizoval a viedol odborné kurzy a ško-lenia v rôznych zoskupeniach (vo Zväzarme, Civilnej obrane a iných.)

Bol členom Zväzu voja-kov SR Klub Zvolen a aktívne napomáhal pri organizovaní rozličných spoločných akcií so SZPB ako jeho člen a funkcio-nár.

V mladosti hrával futbal i hádzanú. Neskôr sa stal tré-nerom mládežníckej hádzanej v Detve a tiež funkcionárom hádzanárskeho oddielu i te-lovýchovnej jednoty. Niekoľko rokov bol funkcionár Gymnas-tického zväzu v klube, okrese, kraji, Zväze športovej gym-nastiky, v Slovenskom ústre-dnom výbore a Ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy.

Mnoho času venoval svojim záľubám, hlavne čí-taniu a písaniu. Ako profesi-onálny vojak sa zaujímal o vojnovú históriu, protifašis-tický odboj a aj o súčasnosť. Mnohé konkrétne skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, napí-sal a zverejnil v publikáciách: Oslobodenie, faktografia II. svetovej vojny; Fašizmus v 20. storočí a boj proti nemu; Spomienky žižkovca. Posled-nou jeho písanou prácou sú dvojdielne Zápisky z kúpeľov, ktoré už nestihol vydať v kniž-nej podobe.

Veľmi dôležitý bol pre neho rodinný život. Rodina bola vždy jeho motiváciou, hnacím motorčekom, v nej mal podporu, istotu a porozu-menie. Bol jej záštitou, dodá-val jej silu, o všetko sa zod-povedne staral.

Ani na dôchodku nedo-kázal len tak nečinne sedieť doma. Pozorne sledoval život okolo seba i to, čo sa deje vo svete. Aktívne pracoval v Základnej organizácii SZPB v Detve, najskôr ako radový člen, neskôr ako predseda jednej z najväčších základ-ných organizácií na Sloven-sku. V súčasnosti pôsobil vo funkcii predsedu Oblastného výboru vo Zvolene a člena Ústrednej rady SZPB. Mal prirodzenú autoritu a zmysel pre objektívnosť. Usiloval o to, aby mladá generácia po-

znala pravdivý obraz o Druhej svetovej vojne a všemožne sa snažil o zachovanie odbojo-vých tradícií.

Na poslednej rozlúčke so zosnulým sa v mene členov Ústrednej rady SZPB v Bra-tislave a všetkých odbojárov rozlúčil predseda SZPB Pavol Sečkár, ktorý manželke pre zosnulého odovzdal in memo-riam Medailu - Za vernosť a významnú činnosť v presad-zovaní pokrokových, demo-kratických a humanitných tra-dícií odkazu boja za slobodu a proti fašizmu. Za Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa s ním rozlúčil zástupca Zväzu vojakov SR Klubu Zvolen. Plukovník vo výslužbe Dušan Šablatúra zanechal v meste Detva kus svojej identity, svoj-ho snaženia a svoj osobný vklad, ktorý sa určite pozitív-ne prejaví v jeho pokračova-teľoch.

„Je nám veľmi ľúto z jeho predčasného odchodu. Ďakujeme mu za všetko, čo vykonal v prospech nášho mesta, za všetko dobré, čo ži-votu dal... Jeho pamiatku si v srdciach zachováme navždy... Česť jeho pamiatke,“ s úctou a vďakou členovia Základnej organizácie SZPB v Detve.

Text: Darina Labáková Foto: archív rodiny

Šablatúrovcov

POĎAKOVANIEDetva, február 2018 – Smútiaca rodina pána Dušana Šab-latúru adresuje verejnosti nasledovné poďakovanie:

„Ďakujeme všetkým príbuz-ným, bývalým spolupracov-níkom, priateľom, susedom a známym, ktorí sa prišli 24. januára 2018 rozlúčiť s naším drahým zosnulým manželom, otcom a starým otcom plk. v.v. Dušanom Šablatúrom.Za dôstojnú rozlúčku pa-trí naše poďakovanie kpt. Ing. Eduardovi Horváthovi z VVzS OS SR Zvolen; pplk. Ing. Antonovi Gombárovi, ta-jomníkovi Zväzu vojakov SR – Klub Zvolen, ako aj Zboru pre

občianske záležitosti pri MsZ v Detve p. Anne Kucejovej, Mgr. Darine Labákovej a p. Anne Hudecovej; predsedovi SZPB Ing. Pavlovi Sečkáro-vi, PhD.; doc. PhDr. Viliamovi Longauerovi, CSc., tajomní-kovi OV SZPB Jánovi Kašico-vi a výboru ZO SZPB v Detve.Za prejavenú sústrasť a kve-tinové dary ďakujú manželka Helena, dcéry Dianka a Janka s rodinami.Česť jeho pamiatke!“

Text: Helena Šablatúrová

STRANA 4 SPRAVODAJSTVO/UDIALO SA

DOMOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB ĎAKUJE ZA SPOLUPRÁCU V ROKU 2017Detva, január 2018 - Domov sociálnych služieb v Detve v roku 2017 poskytoval sociálne služby 50 prijímateľom vo veku štyri až dvadsaťpäť rokov. Tieto deti a mladí dospelí ľudia majú individuálne špeciálne potreby a obmedzenia, vyplývajúce z rôznych druhov postihnutia. V priebehu ce-lého roka sa pracovníci Domova sociálnych služieb snažili svoje služby skvalitňovať a inovovať, aby deťom poskytli čo najlepšiu výchovno-vzdelávaciu činnosť, voľnočasové a relaxačné aktivity a terapie.

Kolektív Domova sociálnych služieb chce poďakovať dar-com, sponzorom a dobrovoľ-níkom, bez ktorých by toto zariadenie nemalo moderné materiálno-technické vybave-nie, ale aj kontakt so širšou komunitou mesta a podieľanie sa na jej živote. So zariadením dlhodobo spo-lupracuje známy obchodný reťazec v Detve. Aj v roku 2017 je Domov sociálnych služieb vďačný za sponzorské dary v podobe potravín, hra-čiek a športového vybavenia, kancelárskych potrieb a deko-račného materiálu. Zapojenie obchodného reťazca do živo-ta Domova sociálnych služieb je aj osobné. Pani riaditeľka a zamestnanci vždy príjmu po-zvanie na návštevu. V letných mesiacoch zorganizovali pre

prijímateľov a ich rodiny grilo-vačku v záhrade. Domov sociálnych služieb tiež pravidelne navštevujú študen-ti susedných stredných škôl, ktorí spríjemňujú významné sviatky počas roka, ako je sta-vanie mája, Mikuláš.Vďaka OZ Magikos, občian-skemu združeniu zriadenému pri Domove sociálnych slu-žieb, ktoré sa už desať rokov venuje deťom a mladým do-spelým s postihnutím v tomto regióne, v roku 2017 získali materiálno-technické vybave-nie. Vďaka projektovej činnos-ti môžu prijímatelia používať dva nové tablety s aplikáciou stimulujúcou rozvíjanie komu-nikačných zručností u detí s autizmom. Bola to grantová výzva nadácie Pontis. V zaria-dení sa nachádza viacero detí

s autizmom a pervazívnymi poruchami, ktorým je dôležité cielene sa venovať. Videoprojektor spolu s pre-mietacím plátnom a ďalším príslušenstvom im slúži na edukačné aj zábavné účely vďaka finančnej dotácii mes-ta Hriňová vo výške 650 Eur a mesta Detva vo výške 100 Eur, ktorými podporili projek-ty podané OZ Magikos. Pre mladých ľudí s mentálnym postihnutím je projektor neo-ceniteľnou pomôckou pri vz-delávaní a poznávaní sveta a

spoločnosti. Ich poznávacie špecifiká si totiž vyžadujú kon-krétne a názorné pomôcky a informácie zobrazené atraktív-nou formou. Prvá prednáška, na ktorú videoprojektor využili niesla názov Učíme sa zdravo žiť a bola prezentovaná MUDr. Silviou Hroncovou, ktorá zaria-denie navštívila. Počas adven-tu bol projektor využitý aj na pravidelné filmové dopoludnia, počas ktorých si prijímatelia mohli pozrieť známe filmy s vi-anočnou tematikou.Text a foto: Jana Puškárová

SPRAVODAJSTVO STRANA 5

SPRAVODAJSTVOSTRANA 6

UDIALO SA STRANA 7

Mesto Detva bolo za rok 2017 opäť vyhodnotené ako mesto s predpokladom stabilného rozvoja.

DETVA MÁ PEČAŤ MESTA STABILNÉHO ROZVOJA ZA ROK 2017

Mesto tak získalo v poradí už druhú Pečať Rozvoja obcí a miest. Prvú Detve udelili za rok 2016. Mesto Detva prešlo hodnotením zameraným na finančnú a majetkovú bonitu a Národné informačné stre-disko Slovenskej republiky mu za rok 2017 priznalo a potvrdilo Pečať Rozvoja obcí a miest.

Text: Anna Golianová, Zuzana Juhaniaková

týmto potvrdzuje výsledok hodnotenia zameraného na

obce a mestá Slovenskej republiky.

Za rok 2017 bolo

mesto Detva

vyhodnotené ako

mesto s predpokladom stabilného rozvoja

2.926 slovenských obcí a miest prešlo hodnotením zameraným na finančnú a majetkovú bonitu. Podiel obcí a miest, ktoré využívajú financie a majetok s vysokou efektivitou pre trvalo udržateľný rozvoj a pozitívne vyšli z tohto hodnotenia predstavuje 39,09%. Vyhodnoteným obciam a mestám je v hodnotiacom a informačnom systéme udelená Pečať Rozvoja obcí a miest.

.................................. Ing. Peter Levkovič MBA, LL.M

výkonný riaditeľ

SIMS, a.s. pod registrovanou ochrannou známkou

Národné informačné stredisko Slovenskej republiky®

v Novej Bošáci 15. januára 2018

SIMS, a.s. pod registrovanou ochrannou známkou

PRÍJEMNE SI POSEDELI S LUJZOU GARAJOVOU-SCHRAMEKOVOUDňa 27. januára 2018 bola na súkromnej návšteve v Detve známa herečka divadla Aréna a divadla L + S z Bratislavy, pani Lujza Garajová–Schrameková. Podarilo sa využiť túto príležitosť a dohodnúť sa s pani Lujzou na stretnutí s čle-nmi Jednoty dôchodcov na Slovensku v Detve, ako aj jej sympatizantmi, a dozvedieť sa niečo zo zákulisia umelec-kého sveta i jej ceste po hereckom chodníčku.

Stretnutie sa uskutočnilo na Základnej škole J. J. Thurzu za účasti nielen seniorov, ale i mladšej generácie. K prí-jemnej atmosfére podujatia prispela svojím vystúpením

hlavne pani Lujza, ktorá so svojím milým prístupom a osobným čarom porozprávala zážitky nielen zo svojej práce, ale odpovedala i na otázky prítomných, ako v bežnom ro-

dinnom živote uplatňuje svoje poznatky z predvádzaných hier a filmov. Program stretnutia obohatili i prítomní rodičia pani Lujzy, najmä jej matka, pani Schra-meková, taktiež herečka nit-rianskeho bábkového divadla, ale najmä speváčka, ktorá si podmanila všetkých prítom-ných vystúpením s piesňami Edith Piaf.

Za dobrý priebeh tohto milého podujatia patrí poďakovanie pani Eve Chlebovej, kronikár-ke mesta, riaditeľovi Základ-nej školy J. J. Thurzu pánovi Bohuslavovi Ilavskému za pomoc a ústretovosť, ako aj prítomným členom výboru Zá-kladnej organizácie Jednoty dôchodcov v Detve.

Text: Soňa StrelcováFoto: Eva Chlebová

STRANA 8 UDIALO SA

FUTBALOVÝMI ZÁPASMI PODPORILI DIEVČATKO Charitatívny futbalový turnaj sa konal dňa 28. decembra 2017 v športovej hale v Detve, kde sa zúčastnilo osem tímov po desať hráčov. Turnaj sa odohral v pokojnej atmosfé-re a každé mužstvo odohralo v základnej skupine po štyri zápasy. Turnaja sa zúčastnili kvalitné futbalové tímy ako sú Mestský futbalový klub Detva, Žarnovica, Kalinovo, Hriňová, Guners, teda miešané muž-stvo Kriváň + Detva, Stará Detva, Botafogo, teda mladí chlapci z Detvy a okolia, Atle-

Výstava Variácie skla z Novohradu a Podpoľania bude k dispozícii verejnosti v Podpolianskom múzeu v Detve do 29. marca 2018. Vernisážou ju sprístupnili 1. februára 2018.Výstava putovného charakteru vznikla za spolupráce viace-rých múzeí, Slovenské národ-né múzeum Martin – Etnogra-fické múzeum, Novohradské múzeum a galéria v Lučen-ci, Podpolianske múzeum v Detve, Občianskeho združe-nia Skálnik v Dolnej Bzovej, súkromných zberateľov, sklá-rov i nadšencov, ktorí poskytli túto krásu v podobe časti svo-jich zbierok.Výstava slovom i obrazom oprašuje históriu tak trochu zabudnutých malých sklární, ako aj veľkých – najznámejších sklární v regióne Novohradu – od Dolnej Bzovej, Divínskej Huty cez rozkvet sklárskej výro-by v Málinci, Poltári, Zlatne, Ka-tarínskej Hute i podpolianskych sklární vo Vígľašskej Hute, Detvianskej Hute, v Hriňovej - Slanci a ďalšej v Hriňovej. Prvotná myšlienka zrealizo-vania putovnej výstavy so sklárskou tematikou patrí predovšetkým Občianskemu

združeniu Skálnik (2013) pod vedením Petra Greksu. Od roku 2005 spolu s ním nad-šenci miestnej histórie začali dokumentovať činnosť malých sklární na Podpoľaní a Novo-hrade so zameraním na sklár-ne v Dolnej Bzovej. Bohatosť získaných archeo-historických informácií ich inšpirovala k zor-ganizovaniu úspešného podu-jatia Bzovské sklárske dni s prvým ročníkom v roku 2011 aj za podpory mnohých odborní-kov, sklárov i nadšencov tejto témy.V regiónoch dnešného No-vohradu a Podpoľania od 17. storočia postupne fungovalo sedemnásť sklární, čo pred-stavovalo najväčšiu koncent-ráciu sklární na Slovensku.Rozvíjali sa najmä vďaka do-statku vhodných zdrojov a surovín, výdatných vodných tokov a bukového dreva. Vzni-kali v podhorských oblastiach, mnohé z nich sú dnes osídle-né len veľmi riedko. Sklárne

VÝSTAVA ROZPRÁVA PRÍBEHY O NAŠICH SKLÁRŇACH

boli zakladané na panstvách vtedajších šľachtických rodov Balassovcov, Csákyovcov, Zi-chyovcov, Szentiványiovcov a Forgáčovcov.Neskôr ich budovali nájom-cova – podnikatelia, ktorí ich ale predtým od panstiev pre-najímali, ako boli napríklad Kuchynkovci, Ján Kossuch (Kožuch), či Ján Juraj Zahn. Najväčší rozkvet zažívala sklárska výroba do roku 1914, kedy došlo k mnohým zme-nám tak v technológii, ako aj výtvarnom stvárnení sklár-skych výrobkov. Výroba prešla od drevom priamo vykurova-ných sklárskych pecí na pece vykurované generátorovým plynom dreva a uhlia.Pôvodne ručne tvarované vý-robky sa začali produkovať aj lisovaním. Sklo bolo zdobené novými technikami, napríklad irisovaním, mnohé výrobky dosiahli vynikajúcu umeleckú aj remeselnú úroveň a získali svetové meno.Po Prvej svetovej vojne na Podpoľaní sklárska výroba za-nikla a v Novohrade prešla do útlmu. Po Druhej svetovej voj-ne došlo k znárodneniu sklár-ní. Výroba pokračovala pod kuratelou štátu v rámci pod-niku Stredoslovenské sklárne so sídlom v Poltári, ktorý za-strešoval výrobu v Katarínskej Hute, Málinci, Zlatne, Poltári. Bola to doba zavádzania ino-vácií do výroby v podobe stro-

jovej výroby a sklo sa vďaka postupnej automatizácii vyrá-balo vo veľkých množstvách. Postupne však v nich výroba po roku 2000 končí, okrem Ka-tarínskej Huty, ktorá ako jediná dodnes vyrába hlavne strojne vyrábané nápojové súpravy a ručne robené väčšie kusy skla.Viac ako 250 rokov existencie sklární v Novohrade a Pod-poľaní prinieslo mnoho pozi-tívnych momentov do dejín oboch regiónov. Najlepšie o nich svedčia unikátne výrobky nachádzajúce sa v mnohých krajinách sveta.Časť tejto odviatej, ale nad-časovej krásy sprístupňuje aj výstava Variácie skla z Novo-hradu a Podpoľania v Podpo-lianskom múzeu v Detve za kurátorského vedenia Štefana Chrastinu z Novohradského múzea a galérie v Lučenci, vý-tvarnej a technickej realizácie pracovníkov Podpolianskeho múzea. Výstava potrvá do 29. marca 2018 a potom putuje do Novohradského múzea a galé-rie v Lučenci.Na výstave spolupracujú Kul-túrne centrum A. Sládkovi-ča - Podpolianske múzeum v Detve, Občianske združenie Skálnik, Novohradské múze-um a galéria v Lučenci, Slo-venské národné múzeum v Martine - Etnografické múze-um a Múzeum histórie obce Divín.

Text: Renata Babicová

tico ako výber mladých futba-listov. Prvé miesto v kvalitne obsa-denom turnaji získalo muž-stvo Botafogo. Druhí skončili výber mladých futbalistov At-letico a tretie miesto obsadilo mužstvo Žarnovice.Výťažok z tejto akcie bol odo-vzdaný jednej mladej rodinke

z Detvy ktorá tento príspevok využije na liečebné procedú-ry pre svoju dcéru. Výsledná suma, ktorá bola odovzda-ná tejto mladej rodinke, bola 1050€.

Podujatie bolo spolufi-nancované z rozpočtu mesta Detva.

Text a foto: Ján Ďurica

UDIALO SA STRANA 9

NA RECEPCII SA ZÚČASTNILI AJ ZÁSTUPCOVIA DETVYPri príležitosti štátneho sviatku Kubánskej republiky uspo-riadalo Veľvyslanectvo Kubánskej republiky v Slovenskej republike v piatok 19. januára 2018 slávnostnú recepciu v jednom z bratislavských hotelov.

Na túto recepciu bol z Detvy pozvaný primátor Ján Šufliar-ský, riaditeľ Kultúrneho centra A. Sládkoviča Jozef Kulišiak, vedúci Detvianskej umeleckej kolónie Milan Malček, výtvar-

Ján Šufliarský a Yamila Sonia Pita Montes

Tanečný program

Milan Malček, Mária Kráľovičováníčky Anna Rusinkovičová a Dana Krnáčová, Pavol Hriň a Jaroslav Švábenský.Recepcia bola zahájená kubánskou a slovenskou hymnou a prejavom veľvy-

Text a foto: Jaroslav Švábenský

MESTO PRIPRAVUJE VÝSTAVBU CESTY A ĎALŠÍCH INŽINIERSKYCH SIETÍ

Detva, február 2018 - Pracov-níci Mestského úradu v Detve zabezpečujú všetky činnosti súvisiace s prípravou vybu-

Harmonogram zabezpečenia investičnej akcie PP Trstená - Inžinierske siete

P.č.

reg.

č. Názov stavebnej akcie

ROK 2018

1.

2006

PD

Priemyselný park Trstená 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

územné rozhodnutie stavebné povolenie výber zhotoviteľa stavby realizácia stavby

Príprava stavby, inžinierska činnosť, vydanie územného rozhodnutia

Príprava stavby, inžinierska činnosť, vydanie stavebného povolenia Výber zhotoviteľa stavby v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní

Realizácia stavby

Text: Soňa Chrastinová

Detva, február 2018 - V uply-nulom roku 2017 bolo v Detve najobľúbenejšie meno Martin. Zo všetkých 118 detí, ktoré sa narodili v minulom roku a majú trvalý pobyt v Detve, najopakovanejším bolo meno Martin, hneď po ňom Jakub a potom Michaela, Sofia a Ján.Viac opakované mená boli aj Jozef, Nina, Hana. V uply-nulom roku sa narodilo 60 chlapcov a 58 dievčat. Detva sa rozlúčila so 156 zosnulý-mi obyvateľmi. Minulý rok v

MENO ROKA 2017 BOLO MARTIN

dovania inžinierskych sietí, prístupovej komunikácie, prípojky elektrickej energie, verejnej splaškovej kanalizá-

cie a rozšírenie distribučnej siete plynu pre lokalitu Trs-tená, a to majetkovoprávne usporiadanie pozemkov,

spracovanie projektových dokumentácií, povolenia v zmysle stavebného zákona vrátane vyjadrení dotknu-tých inštitúcií.

Nasledovať bude proces ve-rejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavby a vlastná re-alizácia inžinierskych sietí. (viď 1. aktualizáciu harmonogramu zabezpečenia investičnej ak-cie). Plnenie harmonogramu je plne závislé od okolností vstupujúcich do jednotlivých procesov, ako je napríklad pro-ces vyjadrovania dotknutých inštitúcií, odvolacie procesy účastníkov konaní a podobne.

Text: Anna Golianová

Detve uzavrelo manželstvo 112 osôb, teda 56 párov, z nich 32 párov cirkevne. Roz-vodom ukončilo manželstvo 24 párov.V roku 2017 bolo v Detve najviac sobášov za posled-né štyri roky. Prekonali po-čet uzavretých manželstiev počas rokov 2016, 2015 ba aj 2014.

Text: Zuzana JuhaniakováFoto: Anna Ostrihoňová

slankyne, jej excelencie pani Yamily Sonia Pita Montes. Následovalo tanečné a hu-dobné vystúpenie kubán-skych umelcov. Zlatým klin-com tejto recepcie bola účasť divy slovenskej umeleckej a divadelnej tvorby, pani Márie Kráľovičovej. Táto umelkyňa

vyžarovala pohodu a radosť a bolo veľkým zážitkom byť v jej blízkosti a pozdraviť sa s ňou. Medzi hosťami samozrej-me nechýbali členovia iných ambasád, poslanci a umelci. Bol to veľký a príjemný večer. Pre ilustráciu si možno pozrieť niekoľko fotografií.

STRANA 10 UDIALO SA

Detvianske noviny - bezplatne distribuovaný mesačník o živote v Meste Detva. Vydavateľ v spolupráci s Mestom Detva a redakcia: TIK Detva, Námestie mieru 9, 962 12 Det-va. IČO: 45 734 097 e-mail: [email protected], [email protected] (045/545 9087). Zodpovedná redaktorka: Mária Fekiačová (045/545 9087). Číslo neprešlo jazykovou úpravou. Registrácia: MK SR, evidenčné číslo: EV 4386/11. ISSN 1338-9823.

MENÁ PÍŠU HISTÓRIU DETVY II. časť

Náčrt katastrálnej mapy z roku 1866 z Ústredného archívu geodézie a kartografie. Zlatno, štôlne Nemecká a Zlatná. Časť pozemkov označená ako Coneretal patrila aj po zalo-žení Detvy Vígľašskému panstvu, konkrétne kniežaťu Mi-kulášovi Esterházymu a bola využívaná na majerské účely. Dávno predtým, ako bola založená Detva, to bol očovský chotár a v tej časti mal majer Juraj Holec. Odtiaľ pochádza aj názov Majerovo. Aj na Podpoľaní prebehlo na-jprv banícke, uhliarske a až v 16. storočí už známejšie tak-zvané valašské osídlenie. Za valašských osadníkov Pod-poľania môžeme považovať jedine prisťahovalcov z Oravy a Liptova, ktorých volali podľa miesta odkiaľ prišli Ľuptákov-ci, Oravcovci, Malatincovci, Chlebničanovci, či Sliackovci a ktorí sem boli v roku 1578 prikázaní uhorským snemom v Bratislave na opevnenie hra-du Vígľaš proti Turkom. Osídľovanie nemeckými pris-ťahovalcami zo Saska a Šváb-ska, ktorí sa venovali ťažbe zlata, striebra, železa a medi, prebiehalo už v trinástom sto-ročí. V období tejto kolonizácie zavítali na územie Slovenska nemeckí kolonisti, nazývaní hostia, ktorých si uhorskí králi aj pred aj po tatárskom vpá-de povolávali zo susedných, v baníctve vyspelejších krajín. Úlohou hostí bolo prinášať na slovenské územie poznatky o ťažbe nerastného bohatstva, hlavne zlata, striebra a medi. Títo hostia sa usadili nie len na málo osídlených územiach, ale aj na miestach obývaných už predtým. Kolonisti zvaní hospites vyhľadávali výhodne položené miesta v blízkosti rudných žíl a časom sa v čisto slovenskom prostredí podľa písomných záznamov v Zvo-lenskej stolici poslovenčili. V Hontianskej stolici to tak ne-bolo. Nemecká komunita sa udržala napríklad v baníckom meste Krupina. Po vyčerpaní rudných žíl prešli všade títo kolonisti z baníctva na poľ-nohospodárstvo. Ako už bolo spomenuté, po tatárskom vpáde v rokoch 1241-1242 panovník Belo IV. pozýval do krajiny cudzích osadníkov, hostí, ktorí sem prichádzali najmä z nemeckých a rak-

úskych krajín a ktorí osídľovali nové územia. Pri budovaní osád a privádza-ní nemeckých osadníkov, ba-níkov do okolia Banskej Bys-trice zohral veľkú úlohu prvý banskobystrický richtár Ond-rej, šľachtic pôvodom zo Sas-ka. Bol nielen lokátorom ale aj dobrým banským ťažiarom. Jeho potomkovia patrili počas stredoveku medzi najvplyv-nejšie banskobystrické rodiny v komunite nemeckých hostí, ktorým patril rozsiahly maje-tok v okolí Banskej Bystrice. Základy tohto majetku Ondrej položil už v polovici 13. storo-čia. V roku 1263 mu kráľ Belo IV. daroval les a zem medzi Banskou Bystricou a Ľupčou (Sása) za zásluhy pri otvára-ní baní na striebro. Nemeckí kolonisti, ktorí sa zaoberali ťažbou drahých kovov a ne-mohli sa uplatniť ako baníci pre nedostatok rudných žíl, začali sa preto venovať poľ-nohospodárstvu a obchodu. Spomínajú sa aj v privilégiách Bela VI. z roku 1244, v ktorom týchto Nemcov v Krupine, kde taktiež prebiehala ťažba zlata,

oslobodzuje od platenia mýta v celej uhorskej krajine. Z do-stupných písomností sa do-zvedáme, že Nemci z Krupiny napríklad odišli hľadať kovy do okolia Hnilca a založili tam osadu Dobšinú. Z roku 1275 je aj písomná správa o pobyte nemeckých baníkov, ktorých kráľ Belo VI. poveril hľadaním striebra v Novohrade v okolí

Lučenca. Z týchto dostupných písomností je zrejmé, že ťa-žiari, občania Banskej Bys-trice nemeckého pôvodu, na začiatku pravdepodobne do-lovali nerasty aj na Podpoľa-ní. Na zimu sa ťažiari sťaho-vali domov, pretože banícke osady boli od najbližšej obce Zvolenskej Slatiny či Očovej pomerne vzdialené a v zime sa nedalo dolovať, najmä nie pri povrchovom charaktere dolovania. Taktiež pri vtedaj-ších pomeroch nebolo možné zo vzdialených obcí dovážať životné prostriedky. Osady zo začiatku určite nemali trva-lý charakter. V priebehu 14. storočia baníctvo prešlo od povrchového získavania rúd na hlbinnú ťažbu. V tomto ob-dobí sa na Podpoľaní o ťažbu zlata a striebra zaujímali, ako vyplýva z písomných doku-mentov, hlavne Bystrickí ťa-žiari. A boli to zrejme Nemci, ktorí ťažili zlato aj v Nemeckej štôlni. Odtiaľ je názov loka-lity v súčasnom intraviláne Detvy na katastrálnej mape Detvy označenej aj ako Zlat-no, zasahujúce v súčasnosti

do intravilánu obce Korytár-ky. Časté písomné zmienky o daroch detvianskej farnosti z roku 1663 z lokality Zlatno sú taktiež dôkazom o tom, že tieto pozemky boli vyklčované mnoho desaťročí, možno aj storočí dávnejšie než sa stali darom vtedajšej detvianskej farnosti. Ako píše Karol Anton Medvecký, uvádzané v pô-vodnom pravopise, tak v roku 1661 Ondrej Murín daroval kopanicu (výklčisko – exstir-patura) w Zlatnem od medzi Sedliackych as do medzi Ko-mornickych. Na inom mieste autor monografie uvádza ako darcov v Zlatnom Petra Chro-chovského, Alberta Stureka, Jozefa Šveca, Petra Svoreňa, Jozefa Gondu, Michala Ben-du, Michala Jakuba, Pavla Ki-peťa a Juraja Matušíka. Panovníci v tom čase neťa-žili rudy vo vlastnej réžii, ale prepožičiavali toto právo iným osobám alebo celým komuni-tám. Panovníci vykonávali len vrchný dozor nad baníctvom. Za týmto účelom zriaďova-li kráľovské banské komory, ktoré mali na starosti vybera-nie urbury, výkup a zámenu drahých kovov pre minco-vanie. Dozor nad banskou a hutnou výrobou zamedzoval vývoz drahých kovov z krajiny. Veľký význam v baníctve mali reformy Karola Róberta, za jeho vlády v rokoch 1301 až 1307 a v rokoch 1308 až 1342 a práve tie umožnili ďalší hos-podársky rozvoj krajiny. Kráľ sa venoval hospodárskym re-formám, daňovým reformám, úprave meny a banského podnikania. Reformy prebie-hali v r. 1323-1338 v 3. eta-pách. Namiesto každoročnej výmeny mincí zaviedol por-tálnu daň (porta – sedliacka usadlosť, daňová jednotka). V roku 1327 zaviedol zemepan-skú banskú slobodu, aj šľach-tici a cirkevní hodnostári mohli na vlastnom území dolovať kovy a z nich odvádzali daň, urburu 1/12 až 1/15 hodnoty. V tom období boli zriadené dve banské komory, v Krem-nici a v Smolníku. Článok bude pokračovať v ďalšom čísle Detvianskych novín.

Text a foto: Imrich Vilhan