1

ročník 4. január- február 2015 2. číslo

školské noviny pre žiakov a priateľov ZŠ na Devínskej ul.

v Nových Zámkoch

2

Zima je ročné obdobie, ktoré k nám prichádza vždy v rovnakom čase, ako švihnutím čarovného prútika. Vždy je iná, no zároveň v niečom rovnaká. Prichádza po jeseni a je obdobím, kedy je príroda pripravená na zimný odpočinok.

Je to čas, keď sa objavujú prvé ranné mrazíky, ktoré štípu na tvári. Čím viac sa zimný čas posúva ďalej, tým viac môžeme očakávať, že nás prekvapí dlhší svit slniečka. Záhradky a polia oddychujú, aby mohli dať čo najviac dozretých plodov a bohatej úrody. Aj zvieratká v prírode sa pripravili na zimné obdobie a preto si spravili zásoby, aby prežili a na jar mohli vyviesť svoje mláďatá. Neklamným signálom zimy, je pohľad na poletujúce vločky v povetrí ,vyzdobený vianočný stromček, či príprava Valentínskeho darčeka…. Zima je skutočne krásnym ročným obdobím. Svojou jedinečnou atmosférou priťahuje milovníkov prírody na potulky svojimi chodníčkami. Pre mnohých básnikov sa stala zdrojom neustálej inšpirácie. Zdroj: Internet

3

Aký je deň Nového roka, taký bude celý rok.

Keď je druhého jasno, bude dlhá zima, keď ale

nesneží, nie je ďaleko jaro.

Na svätého Pavla medveď sa na druhý bok obráti.

Biely január, zelený máj, plné pajty (stodoly) a stajne,

dobre je na gazdovskom dvore.

Keď je v januári mnoho snehu , býva marec suchý.

Na počiatku roku keď sú mokrie časy , od hnevu si

vinár bude šklbať vlasy.

V januári sneh a blato , vo februári mnoho mrazov

zato.

Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na

druhú stranu.

Plačlivá Dorota, omrzlá robota.

Matej ľady láme.

Ak je február mierny , je jarný čas potom biedny.

Aké je počasie na Popolcovú stredu , také je po celý

rok.

V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú

sliepky moc vajec roku toho.

Keď vo februári škovránok spieva , bude aj v apríli

zima.

Zdroj :Internet

4

Do galérie úspešných žiakov pribudli od januára ďalší

žiaci, ktorí dosiahli úspechy v olympiádach a súťažiach.

Technická olympiáda - Filip Kuruc, žiak 7. c triedy,

získal 1. miesto v okresnom a 2. miesto v krajskom kole

Olympiáda anglického jazyka – Dušan Havlík, žiak 7.

c triedy, získal 1. miesto v okresnom a 4. miesto

v krajskom kole

Ronald Sedmák, žiak 9. c triedy, obsadil 8. miesto, čím

sa zaradil medzi úspešných žiakov v okresnom kole

Olympiáda nemeckého jazyka - Barbara Varová,

žiačka 6. c triedy, si vybojovala 2. miesto v okresnom

kole

Geografická olympiáda – Lukáš Bačík, Alexandra

Kissová, žiaci 5. c triedy a Márk Bolya, žiak 5. a triedy,

boli úspešní vo svojej kategórii v okresnom kole

Timotej Abrhan, žiak 6. c triedy, získal 1. miesto vo

svojej kategórii, Filip Pécsi, žiak 7. c triedy, získal 2.

miesto vo svojej kategórii, Barbara Varová, žiačka 6. c

triedy, obsadila vo svojej kategórii 3. miesto v okresnom

kole. Všetci traja postupujú do krajského kola

5

Veronika Gažuriková , Kristína Kollárová, žiačky 9.

a triedy a Patrik Hajaš, žiak 8. b triedy, sa zaradili vo

svojej kategórii medzi úspešných žiakov okresného kola

Dejepisná olympiáda – Timotej Abrhan, žiak 6.c

triedy, obsadil 1. miesto v okresnom kole

Barbara Varová, žiačka 6. c triedy, získala 3. miesto

v okresnom kole

Adam Gajdošík, žiak 9. a triedy, sa zaradil medzi

úspešných žiakov okresného kola

Šaliansky Maťko – Matúš Zboja, žiak 5. a triedy,

obsadil 1. miesto vo svojej kategórii v okresnom kole

s postupom do krajského kola

Stolný tenis – Vanesa Dóczová, žiačka 9.a triedy,

Rebecca Sarah Horváthová, žiačka 5. b triedy, Paulína

Mokryšová, žiačka 4. c triedy, spoločne získali 1.

miesto v okresnom a 3. miesto v krajskom kole

Prvá pomoc – Simona Gránska, Kristína Kollárová,

Viktória Tináková, Barbara Koppánnová, žiačky 9.

a triedy a Viktória Solárová, žiačka 9. c triedy, získali 2.

miesto v okresnom kole

Kreslenie hrou so zameraním na modelovanie –

Viktor Ladunga, žiak 9. b triedy, obsadil 2. miesto

v okresnom kole

6

Všetkým úspešným žiakom srdečne blahoželám. Som

hrdá, že našu školu navštevujú žiaci, ktorí úspešne

reprezentujú nielen seba, ale aj svoju školu.

Poďakovanie patrí aj pedagógom, ktorí žiakov

kvalitne do spomínaných olympiád a súťaží

pripravovali.

Mgr. Ľubica Halászová, riad. školy

7

Valentínska diskotéka

V piatok 13. februára sa uskutočnila „Valentínska diskotéka“ žiakov 2. stupňa.

Moderné tance striedali súťaživé aktivity, pri ktorých sa všetci žiaci výborne

zabávali spolu s pani učiteľkami Ninou Fialovou, Zuzanou Maňákovou,

Jarmilou Juríkovou a Brigitou Hajdúovou.

V závere sa všetci žiaci zhodli na tom, že v budúcom roku si diskotéku na

Valentína zopakujú a „Valentínska diskotéka“ bude v našej škole každoročnou

tradíciou.

8

Fašiangy každoročne trvajú od Troch

kráľov do Popolcovej stredy, ktorá v

tomto roku pripadá na 18. februára.

Na Slovensku sa od dávnej minulosti

spájali s veselosťou, ľudovými

zábavami, hrami, karnevalmi a

prekáračkami. V ostatných desaťročiach

sú však ľudové zvyky na ústupe a

väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.

Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou

nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst.

Tradícia fašiangových zvykov

siaha do dávnej minulosti

slovanských predkov.

Zlučuje v sebe mnoho

obyčajov, ktoré súviseli

pravdepodobne s

vyháňaním zimy, smrti a

príchodom jari.

Fašiangové radovánky majú v rôznych

9

oblastiach Slovenska iný zvykový charakter. Podstatou

sú však veselice, maškarády, tance za dobrú

úrodu,nahováračky. Neodmysliteľným doplnkom

fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov. Tradične

sa v domácnostiach ponúka vyprážané pečivo, ako sú

šišky či fánky - niekde nazývané i pampúchy.

Súčasťou fašiangových zábav a hier sú sprievody

masiek, kôň, koza, medveď a tiež znetvorené postavy

mužov a žien.

Zdroj: Internet

10

Dnes na hodine slovenčiny nám pani

učiteľka rozprávala o živote a tvorbe

štúrovcov, zaujala ma ich

zanietenosť, to ako svojej práci

obetovali celý život. Po návrate zo

školy som si, hlavne o Ľudovítovi Štúrovi, chcela zistiť čo

najviac. Pomohol mi internet, dozvedela som sa aj to, ako

zomrel. Jeho smrť bola nečakaná, tragická, zbytočná.... O

čom premýšľal počas svojich posledných minút života?

Nemohla som na to prestať myslieť...

Už len pár krokov a dostane sa tam. Okolo je plno

kríkov a stromov, na tráve sa ligoce sneh. Nad lesom leží

hmla, takže je veľmi ťažké týmto bludiskom prejsť a nájsť

nejakú zver, ale za pokus to stojí. Preskočí potok a je na

druhej strane, môže sa snažiť loviť, a potom sa tešiť zo

svojho úlovku. Lenže...

11

Tieto myšlienky sa mu preháňajú hlavou. Leží na

lôžku a ťažko dýcha. Veľmi ťažko. Nohu má obväze

položenú na hrči nazberkanej prikrývky a čelo posiate

potom. Pri potoku nešťastnou náhodou zakopol, a pritom sa

postrelil do stehennej kosti. Je veľmi unavený. Myslí na to,

že možno dlho nevydrží. Pokojne zatvorí oči...

Zobudí sa, nevie, ako dlho spal. Posadí sa a premýšľa.

Prežije? Vráti sa do sveta a bude znova pokračovať v tom,

v čom začal a čo ho bavilo. Chce znova prežívať štúdiá

a pokračovať v písaní prvých slovenských novín. Avšak na

druhej strane chce odísť z tohto sveta, za svojou priateľkou

Adelou Ostrolúckou, ktorá zomrela pred necelými dvoma

rokmi. No chcel by byť so svojou rodinou...

Pri jeho lôžku stojí lekárka, ktorá robí všetko pre to,

aby Ľudovít nezavrel oči. Snaží sa vybaviť si všetko, čo sa

mu v živote stalo. Spomína, ako sa dostal do štúdií, ako

všetko zvládol, ako trávil čas s rodinou. Spomenie si, ako sa

s Karolom, Samuelom, Karolínkou a Jánom hrávali na lúke

v Uhrovci. Naháňali medzi kvetmi a potôčikmi, ako sa do

nich hádzali a špliechali po sebe, a potom sa rodičia na nich

hnevali, že majú celé mokré šaty a pri tej myšlienke sa

slabo usmeje. V tú dobu nerozmýšľal nad tým, čo v

dospelosti bude a ani nikdy nesníval o niečom takom, čo

12

teraz robí. Dospelý Ľudovít však vedel jedno: bol by na

svoje dospelé ja hrdý. Aj teraz je na seba pyšný. Dokázal

toho tak veľa, preskákal rôzne skúšky a uspel. Profesori ho

mali radi a všetci ostatní taktiež. Priatelia a rodina ho vo

všetkom podporovala, bez nich by nič nedokázal. Ak ľudia

jeho úspech roznesú do sveta pravdivo, stane sa uznávaným

a známym človekom, ktorého meno bude poznať každý, kto

chodí do školy. Bude tým, kým je dnes. Zatvorí oči. Už mu

nič nestojí v ceste k pokojnému životu bez bolesti

a neúspechov...

Zrazu nič necíti. Už necíti bolesť, nevníma zvuk,

hlas lekárky, len matné svetlo uprostred miestnosti.

V nejakej knihe sa dočítal, že nebo sa ukazuje ako veľká

svetelná žiara. A teraz má šancu sa to dozvedieť. Môže

sledovať, ako sa jeho meno po smrti zmení. Ako bude

slávny po celom Slovensku.

Sara Suchanová, V.C

13

Na svete je taká vzácna

vlasť,

kde sa môžu biele ovce

s chuťou pásť.

Nežnej lásky oblaky

stúpajú hore,

za nimi sa tiahnu

maľované zore.

Cez celú túto rázovitú

krajinku

cítiť našu voňavučkú

slaninku.

K nej na halušky ovčiu

bryndzu pridáme,

toto naše typické jedlo

turistom podáme.

Naša krajina leží v srdci

Európy,

má pre nás všetkých

nesmierne hodnoty.

Jánošík i ďalšie postavy

z histórie to je,

čo roky v našich srdciach

stále žije.

Slováci sú jedna veľká

rodina,

ktorá si na Ľudovíta Štúra

často spomína.

Veď jazyk svojho ľudu

vďačne rozviazal,

na zvonivé tóny v rodnej

reči poukázal.

Vo svete dnes rôzne cudzie

jazyky vládnu,

no krásou sa nevyrovnajú

jazyku nášmu.

To prvenstvo len

slovenčine patrí,

slovenčina, slovenčina,

slovenčina a Tatry.

Kristína Kollárová, IX.A

14

Na vidieku býval on, hanbil sa však chodiť von. Stále iba doma sedel, že bol chudý, dobre vedel. Zamyslel sa, čo s tým ďalej, chcel vyzerať ako frajer. Jeho telo – samé svaly, všade počuť iba chvály. Ktože je ten chlapec švárny? Vyzerá sťa Zeus bájny. Ale čo to? Iná nálada? Aká sa to stala záhada? Svalovcovi azda napršalo do nosa? Svojím telom pred všetkými chváli sa.

Každú chvíľu obzerá sa v zrkadle, predvádza sa, akoby bol v divadle. Namýšľal si, že je veľký pán, z jeho pýchy sa však každý smial. Takto to s ním stále ďalej kráčalo, chlapcovi sa veľkých výšok zachcelo. Jedného dňa pozeral sa z obloka, zbadal, ako smutná pani doňho nakúka. Nebola to vôbec žiadna náhoda, tá pani, čo tam stála, volala sa Pokora!

Erik Janso, IX.B

15

Kde bolo tam bolo, bolo raz kráľovstvo a v ňom žila krásna

princezná. Bola síce krásna, ale aj zlá a panovačná.

Raz dostala na narodeniny vo veľkom balíku niečo. Zobrala si

to niečo do izby a začala to rozbaľovať. Videla zobák, hlavu

a potom nohy. A stalo sa, že uvidela malú sovu. Bola veľmi

prekvapená, myslela si, že dostane nové šaty.

Princezná najskôr nevedela, že načo jej bude. „Čo je tá sova...

čarovná?“ Pýtala sa princezná. „Bude to moja slúžka“

povedala si napokon.

Od toho momentu musela sova okolo nej obskakovať. Musela

jej nosiť šaty, obliekať ju, viazať mašličky, dávať sponky do

vlasov, ba aj lakovať nechty. Princezná bola na ňu stále zlá,

rozkazovala jej a sova jenu vec nestihla dorobiť a už musela

robiť inú

Jedného dňa sa sova nahnevala a prestala princeznú

poslúchať. Bola veľmi, veľmi smutná a neplnila princeznine

príkazy. Tak princezná šla za kamarátkou Sofiou a opýtala sa

jej, ako má sovu opraviť. Sofia jej poradila: „Opraviť sa dá iba

láskou. Musíš sa k nej správať dobre, nemôžeš k nej byť zlá,

preháňať ju, prikazovať, rozkazovať...Musíš sa o ňu dobre

16

starať, buď na ňu milá a veľa ju hladkaj. Maj ju skrátka rada.

Uvidíš, že sa sovička bude k tebe lepšie správať.“

Princezná poďakovala a vrátila sa na zámok. Tam ju už čakala

jej sova. Princezná sa jej ospravedlnila, že k nej bola zlá a v ten

večer ju dlho hladkala po hlavičke.

Od toho dňa trávili princezná a sovička všetok čas spolu.

Princezná sa veľmi zmenila, bola milá, pomáhala ľuďom aj

zvieratkám a tak mala aj veľa kamarátok.

Je dobré mať dobrých priateľov, ktorí vám pomôžu, poradia

a zmenia vás tak k lepšiemu.

Terezka Matyó, III.A

17

V jednu čiernu noc som

zbadal,

ako sa do chyže vkrádal

chlapík celý v čiernom rúchu,

ja som sa už modlil vduchu.

Ktože tam len mohol ísť,

chcel som na to zaraz prísť,

zobral som si preto lupu

a vyšiel som pred chalupu.

Blížil som sa k dverám chyže,

no keď na mňa spadli lyže,

strašne som sa vyplašil,

radšej som sa vytratil.

Nemal som však pokoja,

vrátil som sa tam znova,

chcel som byť sťa

Sherlock Holmes,

obišiel som preto celý les.

Pritom som si všimol v blate

stopy, ktoré viedli k chate,

tie mi iste s plánom pomôžu,

k záhade mi cestu ukážu.

Použil som svoju lupu,

vtom som počul, ako dupú

kone z tamtej ohrady,

tak nastali v pátraní dohady.

Stopy ľudské, stopy koňa

a čo vraví myseľ moja?

Pátrať v noci bude drina,

šťastie, že mi svieti luna.

Ako som tak bádal v hline,

prestalo byť nebo milé,

iba sa náhle lialo, pršalo,

no pátrať sa ďalej muselo.

Z hliny bolo zrazu blato,

nemal som už nervy na to,

obišiel som blízke vinice,

padol som do akejsi pivnice.

Veľmi som sa nahneval,

18

že som takú smolu mal,

keďže bol aj problém

s nohou,

s námahou som prišiel

domov.

Počúval som správy nočné,

rozmýšľal som, čo si počnem,

no tu zrazu jasne hlásia,

že práve nový film točia.

Keď som ráno zbadal štáb,

musel som sa schuti smiať.

Na koni tam šantil s mečom

muž odetý v šate čiernom.

Tak sa hrozba vysvetlila,

na dobré sa rýchlo obrátila,

bol to Zoro Pomstiteľ,

kto by si to pomyslel?!

Erik Janso, IX. B

19

Dominik a prešibané opice

Keď uţ Dominik staval

druhý hrad, ozval sa za jeho

chrbtom strašný škrekot.

Otočil sa a čo nevidel? Tri

čudné tvory. Vysoké boli asi ako on. Moţno o trošku

menšie. Mali ruky ako on dokonca nohy ako on, no

určite to neboli ľudia. Boli celí hnedí, chlpatí a zo

zadočku im trčal dlhý chlpatý chvost.

-Kto ste?

Ale traja výtrţníci si ho vôbec nevšímali, celkom sa

zabávali na ničení hradu, ktorý on tak dlho staval.

-Hej, to je môj hrad! Neničte mi ho!

Dominik sa hneval a pribehol si chrániť, čo bolo jeho.

Opice prestali s ničením a so záujmom si ho prezerali.

-Oči má ako my. - povedala tá najchlpatejšia opica. A

veľkým tučným prstom ukázala na Dominikove oči.

20

-Aj uši má ako my.

A najtučnejšia opica ho poriadne vyťahala za uši.

-Aj ruky aj nohy má také ako my.

Zdôraznila zase najväčšia opica.

-To bude určite opica! - zaškriekali svorne všetky tri.

-Lenţe kde má chlpy?

-Nemám.

Dodal urazene Dominik. Opice sa mu razom začali

smiať. Dokonca tá najchlpatejšia sa tak schuti smiala,

aţ sa za brucho chytala.

-Ţe opica, čo nemá chlpy!

Smiali sa.

-Veď to je čudné!

- Ale, veď ja nie som opica, ale

človek, bránil sa Dominik. Vôbec sa mu nepáčilo, ţe sa

mu tí traja smejú. Snaţil sa im vysvetliť, ţe ho sem

privial vietor, ţe tu čaká na mamičku a otecka, ktorí sa

plavia na lodi a určite si poňho za chvíľu prídu. No bolo

to márne. Opice sú opice a tým je nadarmo niečo

21

vysvetľovať. Oni v ţivote nevideli ľudí, netušia, čo sú to

lode, a tak aj Dominikovo rozprávanie brali len ako

bľabotanie. Chlapec sa uţ-uţ chcel od nich odvrátiť a ísť

sa hrať radšej na druhý koniec pláţe, no vtom ho dve z

opíc chytili za ruky a ťahali kamsi do dţungle. Dominik

sa bránil a kričal. Nechcel ísť ďaleko. Veď ak mamička s

oteckom poňho prídu, tu medzi stromami a rastlinami ho

určite nenájdu. No hneď ako sa opice vyšvihli do korún

stromov a pomocou chvostov sa prehupovali z jedného

stromu na druhý, Dominik zabudol na rodičov. Jasal a

tešil sa a opice sa tešili s ním. Škriekali ako divé. Po

chvíli zastali na strome plnom veľkých ţltých banánov.

Opice sa na ne vrhli akoby uţ týţdne nejedli. Dokonca

aj Dominik zistil, ţe by niečo zjedol. A tak sa banány

míňali a šupky na konároch sa kopili.

-Zahráme sa!

Najtučnejšia si zobrala jednu zo šupiek

a navrhla, ţe ich budú hádzať po tom

veľkom škaredom hadovi dole pod stromom.

22

Kto sa trafí najčastejšie, vyhráva.

Ostatné opice radostne zaškriekali, no Dominikovi sa

táto hra nepáčila. Mamička ho vţdy učila, ţe smeti sa

vţdy musia upratať. Nesmú sa rozhadzovať a uţ vôbec

nie nimi obhadzovať hada.

-Mne sa to nezdá. Nemali by sme to robiť. Nepatrí sa to.

No opice nikdy nedbali na to, čo sa patrí a čo sa nepatrí.

A skôr ako Dominik dopovedal varovanie, uţ jedna

šupka letela o konár niţšie a zasiahla hada

vyhrievajúceho sa na slniečku.

Opice jasali a skákali od radosti a vzduchom svišťali

šupky od banánov.

-Pressssstanťe. - zasyčal had.

-Prečo by sme mali?

-Nie je to sssslušššššné, zdôraznil

had, no opice sa mu vysmiali.

-A čo keď nie je? Čo nám urobíš? Veď si len had.

No skôr, ako sa opice stihli druhýkrát radovať zo svojej

presily, had vyskočil a zhltol opicu, čo bola najbliţšie.

23

Ostatné dve veľmi rýchlo trielili preč. Také boli oni

kamarátky. Nechali na konári opusteného Dominika a v

ţalúdku hada márne sa brániacu ich kamarátku.

-Neubliţuj mi. Ja som do teba nič nehodil. - prihováral

sa hadovi Dominik. Naozaj sa bál, ţe ho had zje

rovnako ako predtým tú opicu.

-Neboj ssssa. Nesssspapám ťa. Uţ ssssom sssýty. Okrem

toho sssslušných ja nejem.

Had priateľsky ţmurkol a opäť si spokojne ľahol na

slniečko.

........pokračovanie v nasledujúcom čísle...............

Dominika Gerhátová

24

Kde bolo, tam bolo bola raz jedna malá

a býk. bývala v malej jaskyni.

býval vo svojej stajni ,kde bola jedna kobyla

Cilka. Býk bol nervózny a tak sa rozhodol ,že

odíde so svojej stajne . uvidel jednu

malú jaskyňu, kde zahliadol . Veľmi sa jej

zľakol, až narazil do jedného s krídlami .

si pomyslela že býk padol na hlavu : .....

že sa mu páči ten s krídlami...

25

sa hneď upravil a spýtal sa tej ,či

s ňou nepôjde na malú prechádzku . len

s hlavou hýbe ...

No tak teda dobre.. milý pôjdem s tebou

na tú prechádzku.

sa teší a teší . skoro oči vypadli ,

pozerala na býka ,ako keby bola mŕtva .

sa v duchu zasmeje a si pomyslí

.... ja a ? To sa k sebe nehodí....

Sabína Oršová, Vivien IV.A

26

Jedného dňa si poletoval lesom. Zbadal

a svoju jaskyňu mal v horách. raz

vyšiel z jaskyne a bol hladný. Zbadal

na strome a zaškvŕkalo mu v bruchu.

mu však uletel. Začal ho naháňať

a chytil sa do siete. Prišli k nemu a chceli ho

zabiť. to uvidel a zachránil ho. sa

mu poďakoval a išiel do jaskyne. Na druhý deň

dostali . vybehol z jaskyne

a vyplašil . mu

bol navždy vďačný a odletel do teplých krajín.

bol na seba hrdý. Tadeáš Karabinoš, Martin Haládik, IV.A

27

Janka vidí prvýkrát svätojánsku

mušku a kričí: „Mamá, mamá,

pozri, elektrická blcha!“

„Móricko, vymenuj jedného cicavca, ktorý nemá zuby!“„Môj starý otec.“

Deti sú veľmi hladné a z rozhlasu sa náhle ozve:

„Obedy sa podávajú pri južnej bráne!“

Deti sa rozbehnú, ako len

vládzu, k južnej bráne. Vtom sa

ozve z rozhlasu: „Obedy sa

podávajú pri západnej bráne!“

Deti sa z posledných síl

rozbehnú k západnej bráne

a vtedy sa z rozhlasu ozve: „Pre

neustále pobehovanie sa obedy

rušia!“

„Móricko, šušleš?“

„Šem – tam.“

28

Cudzinec, otec a syn so školskou taškou sú

v lietadle. A v ňom sú dva padáky. Keď im pilot

zrazu oznámi, že už musia vyskočiť, otec povie

synovi: „Synček, vyskoč ty, ja tu zostanem.“ Syn

mu odpovie: „Ocko, môžeme vyskočiť obaja,

cudzinec si zobral moju školskú tašku.“

„Pani učiteľka, prepadli

ma zlodeji.“

Pani učiteľka: „A čo ti

ukradli?“

Žiak: „Domácu úlohu!“

V škole na poslednej hodine hovorí pani učiteľka

žiakom:„Kto odpovie prvý na moju otázku, môže

ísť domov.“

Janko vyhodí tašku cez okno.

„Kto to bol?“ pýta sa pani učiteľka.

„Ja! Dovidenia!“

Mama hreší syna: „Hovorila som ti, že tie sánky

budeš požičiavať aj bratovi!“

„Veď mu ich požičiavam. Ja ich mám z kopca a on do

kopca!“

Zdroj: Internet