Organizačný výborIng. Vladimír Šiška, starosta obce – predseda,

členovia: Eduard Borsík, pplk. Ing. Štefan Dlugoš,Ing. Rastislav Fandák, Tomáš Harmata, Mgr. Michaela Harmatová,

PaedDr. Mária Jagnešáková, Mgr. Richard Janoštín,PhDr. Marianna Janoštínová, Mgr. Ján Kaššák, Ing. Juraj Majerčák,Patrik Matištík, Mgr. Zuzana Pilarčíková, mjr. Mgr. Marián Sucháň,

Mgr. Marta Šimičáková, Ľubomíra Škerdová, Mgr. Pavol Šroba,Mgr. Zuzana Šrobová, plk. Mgr. Jozef Tabačák, Ján Taraj,

npor. Mgr. Tibor Turňa, Ing. Jozef Valek, Mgr. Gabriela Zámborská,PhDr. Miroslav Žabenský, Ing. Vladimír Žák,

Ing. Marián Železník, Rudolf Žuffa

Programová komisiaMgr. Pavol Šroba – predseda,

členovia: Valéria Baláková, PhDr. Elena Beňušová,Pavla Ganobčíková, Mgr. Miroslava Polohová Ivanová,Ľubomír Jarolín, Mgr. Richard Janoštín, Mgr. Ján Kaššák,

Mgr. Oľga Žabenská, PhDr. Miroslav Žabenský, Daniela Žuffová

Programy uvádzajúMgr. Janka Černá, Elena Jakubovičová,Mgr. Richard Janoštín, Daniela Žuffová

OzvučenieRádio Regina Stred

OsvetlenieObecný úrad Zuberec

Mediálni partneri

Partneri podujatia

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Obec HabovkaObecOravský Biely Potok

Oravské múzeumP. O. Hviezdoslavav Dolnom Kubíne

Oravské kultúrnestredisko

Dolný Kubín

ObecZuberec

3

Vážení priatelia folklóru,

tradičná ľudová kultúrapatrí na Slovensku medzi naj-väčšie bohatstvá. Každá ob-lasť, región, mesto a obecmajú svoj vlastný charaktera svoj vlastný folklór - kroje,hudbu, piesne, zvyky, tradí-cie, tance a nárečie. To všet-ko predstavuje živé a hodnot-né kultúrne dedičstvo, ktorévytvorili predchádzajúce ge-nerácie.

Kultúrna rozmanitosť jehodnotou, ktorú treba ucho-vať pre nasledujúce generá-cie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónovsú na viacerých miestach každoročne usporadúvané folklórnefestivaly a slávnosti.

Medzi najvýznamnejšie patrí aj trojdňový medzinárodnýfolklórny festival s viac ako tisíc účinkujúcimi zo Slovenska,Česka, Poľska, Srbska a z Írska. Areál amfiteátra v Zuberci –Brestovej a Múzeum oravskej dediny prilákajú každoročne ti-sícky návštevníkov, a preto veríme, že tomu bude tak aj tentorok. Mnohé vystúpenia folklórnych súborov a skupín, jarmokľudových remesiel, výstavy, škola tanca, množstvo stánkovi samotné príjemné prírodné prostredie sú atrakcie, ktoré robiaz Podroháčskych folklórnych slávností najväčšie kultúrne pod-ujatie na Orave.

Súčasťou festivalu sú aj viaceré sprievodné podujatia. V ter-míne tohtoročných slávností sa v Zuberci bude konať aj celo-štátna súťažná prehliadka folklórnych skupín Nositelia tradícií.

Už po 27-krát je súčasťou festivalu Oravský tradičný jar-mok oživených remesiel.

Tento rok si obec Zuberec pripomína 430 rokov od prvejpísomnej zmienky. Výročiu je venovaný sobotný program na-zvaný A veru Zuberec, ktorý mapuje zaujímavosti ľudovýchpiesní zo Zuberca a výstava fotografií pod názvom "Zuberec nastarej fotografii" v Múzeu oravskej dediny.

Ďakujem všetkým, ktorí sa každoročne svojou prácou i fi-nančnou podporou pričinia o to, že sa nám darí organizačnezvládnuť takéto náročné podujatie.

Prajem všetkým účastníkom 43. Podroháčskych folklórnychslávností príjemný pobyt pod Roháčmi, v našej obci, a aby sido svojich domovov odniesli hodnotný kultúrny zážitok z tohto-ročného festivalu.

Ing. Vladimír Šiškastarosta obce Zuberec

4

v prvý letný augustový víkendsa pod hrebeňom ZápadnýchTatier v malebnej oravskejobci Zuberec na poľane Bres-tová už po 43-krát rozozvučiatóny ľudovej hudby a spev fol-kloristov na Podroháčskychfolklórnych slávnostiach.

Toto najväčšie a zároveňnajstaršie folklórne podujatiev oravskom regióne so seboukaždoročne prináša potešeniez oživenia spomienok na časydávno minulé, kedy si našipredkovia svoj často neľahký

život spríjemňovali spevom, tancom a hudbou. Festival súčas-nej generácii mladých ľudí významnou mierou približuje ne-smrteľné svedectvo a jedinečné duchovné bohatstvo našich sta-rých rodičov, ktoré vytvorili a po dlhé roky pre nás s láskou,úctou a ochotou chránili. Preto som veľmi rada, že tieto tradí-cie nezanikajú. Mladí ľudia ich uchovávajú ďalej, majú záu-jem o folklór, či už aktívne vo folklórnych súboroch, skupináchalebo v hľadisku tohoto podujatia.

Podroháčske folklórne slávnosti sú príležitosťou i impulzomna šírenie a uchovávanie odkazu kultúrneho dedičstva pre na-sledujúce pokolenia a sú dôkazom úcty k rodnému kraju, čik vytvoreniu silného puta s ním. Už dlhých 43 rokov podujatieprezentáciou výsledkov rozvoja tradičného ľudového umeniapozdvihuje nielen slovo, tanec, zvyky, slovenské remeslá, aleúčasťou súborov z rôznych kútov Európy i zdôrazňuje rešpek-tovanie rozmanitosti a prispieva k ochrane kultúrneho dedič-stva.

Silné spojenie s ľudovými tradíciami a dedičstvom je vidi-teľné v celom Žilinskom kraji a verím, že i v každom jednomz nás. Folklórne podujatia pre mňa osobne predstavujú jedi-nečné momenty, kedy si naplno vychutnávam a uvedomujemneodňateľnú spätosť s mojím rodiskom - môjmu srdcu najbliž-šou Oravou, a s jeho ľudovými zvykmi a tradíciami, na ktorésom nesmierne hrdá. Práve Orava sa stáva už každoročne za-čiatkom augusta dejiskom takýchto významných slávností.

Vážené dámy, vážení páni, milí priaznivci ľudového umenia,srdečne pozývam všetkých fanúšikov ľudovej hudby zvlášť

na nedeľný program do Zuberca, kedy pódium Podroháčskychfolklórnych slávností bude už tradične patriť prezentácii folklór-nych súborov a umelcov zo Žilinského samosprávneho kraja.

Veď kto chce pochopiť ľudové umenie, nepotrebuje ani takhudobný sluch, ale srdce. Prajem preto vám všetkým, aby ste siatmosféru podujatia pod majestátnymi Roháčmi naplno vychut-nali a aby na vašich tvárach a vo vašich srdciach vyčarila ra-dosť, pokoj a pohodu.

Ing. Erika Jurinovápredsedníčka Žilinského samosprávneho kraja

Vážené dámy a páni, milovníci ľudových tradícií a folklóru,

5

PIATOK 3. AUGUST 2018Oravský Biely Potok

18.30 HRAJTE MI HUSLIČKYĽudové hudby vyhrávajú po dedine

Športové ihrisko

19.00 PRIVÍTANKAÚčinkujú: detský folklórny súbor a ženská speváckaskupina z Oravského Bieleho Potoka

20.00 V TOM BIELOM POTOKUÚčinkujú: VRETENO z Kysáča (Srbsko), ŠARVANCIz Prahy (Česko), VILA z Nového Sadu (Srbsko),RED COW LANE (Írsko), SKALNI z Krakova (Poľsko),PULGÁRČANÉ a HROZÉNEK (Česko)

22.00 TANEČNÁ ZÁBAVA

Námestie sv. Vendelína v Zuberci

19.00 – 20.00 MUZIKANTSKÉ PÓDIUMÚčinkujú: ĽH STRUNA zo Zuberca a ĽH MAREKABORSÍKA, FS SKALNI z Krakova (Poľsko)

Kultúrny dom Zuberec

20.00 – 23.00 TANEČNÁ ŠKOLAVedie: PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINAzo ZubercaSpoluúčinkujú: FS ŠARVANCI z Prahy (Česko)a FS SKORUŠINA z Liesku

23.00 – 01.00 ĽUDOVÁ VESELICASpievajme a tancujme pri ľudovej hudbe

SOBOTA 4. AUGUST 2018Múzeum oravskej dediny

12.00 150 ROKOV ORAVSKÉHO MÚZEAP. O. HVIEZDOSLAVA V DOLNOM KUBÍNEOd prvotných zberov a darov až po múzejnúprezentáciu kultúrneho dedičstva OravyPríprava, scenár, réžia: Elena Beňušová

OBEC ZUBERECŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

ORAVSKÉ KULTÚRNE STREDISKO V DOLNOM KUBÍNEORAVSKÉ MÚZEUM P. O. HVIEZDOSLAVA

OBCE ORAVSKÝ BIELY POTOK A HABOVKApozývajú na

MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL

4343434343..... PODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁVNOSTIVNOSTIVNOSTIVNOSTIVNOSTI3. – 5. augusta 2018 Zuberec – Brestová

PROGRAM

6

12.30 A VERU ZUBERECProgram pri príležitosti 430. výročia prvej písomnejzmienky o obci ZuberecZaujímavosti ľudových piesní zo ZubercaPríprava, scenár, réžia: Richard Janoštín

13.30 NA ZVONICI ZVONIASprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátruUvádza: Richard Janoštín

Amfiteáter

14.00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 43. PFSPrezentácia účinkujúcich, príhovor starostu obce,Zuberčania

14.30 DOMÁCI I RODÁCIÚčinkujú folklórne súbory: ORAVAN z Nižnej,ŠARVANCI z Prahy (Česko), MÁJ z Piešťan,VRETENO z Kysáča (Srbsko) a ROZSUTEC zo ŽilinyPríprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín, Pavol Šroba

16.00 NÁVRATYScénický program oravských folklórnych súborova skupín, ľudových hudieb a sólistovÚčinkujú: PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINAzo Zuberca, FSk PLÁTENNÍK zo Zubrohlavy,SSk SENKOVÁ z Podbiela, FSk PÁRNIČAN z Párnice,FSk GORAL zo Suchej Hory,FSk BREZOVIČAN z Brezovice, FSk TRNKÁRIzo Žaškova a jubilanti FSk RABČIČANKA,ĽH ROVŇAN a ĽH JAGELKA z RabčícPríprava, scenár, réžia: Oľga Žabenská,Valéria Baláková

17.45 ZBLÍZKA I ZĎALEKAÚčinkujú folklórne súbory: VILA z Nového Sadu(Srbsko), RED COW LANE (Írsko),SKALNI z Krakova (Poľsko),PULGÁRČANÉ a HROZÉNEK (Česko)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

19.00 OD ROKA DO ROKAÚčinkujú folklórne skupiny: BREZINKY z Polomky,ŠULEKOVO z Hlohovca, JAROČAN z Jarku,RASLAVIČAN z Raslavíc, KRIVÁŇ z Východnej,JADLOVEC z Margecian, PODŽIARAN z PapradnaPríprava, scenár, réžia: Ondrej Galbička,Katarína Babčáková

20.30 SKORUŠINA VTEDY A DNESProgram jubilujúceho 30-ročného folklórneho súboruSKORUŠINA z Liesku a jeho hostíRéžia: Róbert Vavrek

22.00 – 24.00 NA LÚKE PRI KOLIBESpievajte a tancujte pri ľudovej hudbePríprava: Richard Janoštín

7

NEDEĽA 5. AUGUST 2018

8.30 STUDENOU DOLINOU FURMANI IDÚSviatočná furmanka spod Klimkovho vŕšku v Habovkedo Zuberca a Múzea oravskej dediny v BrestovejPríprava: Pavol Šroba

Múzeum oravskej dediny

9.00 SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠA

Amfiteáter

10.30 VITAJTE V ZUBERCIÚčinkujú: DFS ROHÁČIK a PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca, FSk BUČNÍKz Habovky a ŽSSk z Oravského Bieleho PotokaPríprava, scenár, réžia: Daniela Žuffová

11.00 PREBÚDZANIEProgram detských folklórnych súborov z OravyÚčinkujú detské folklórne súbory: PODBIELANz Podbiela, MAGURKA z Oravskej Lesnej,LOKČAN z Lokce, PILSKO z Oravského Veselého,KAŠUNKA z Rabčíc, ROHÁČIK zo Zuberca,Gajdošská hudba BESKYD z Oravskej Polhory,Ester a Matej Pitákovci zo SihelnéhoPríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský,Pavla Ganobčíková

12.00 PODOBY SLOVENSKÉHO FOLKLÓRUPodoby slovenského folklóru v podaní súborovzo zahraničiaÚčinkujú folklórne súbory: VRETENO z Kysáča(Srbsko) a ŠARVANCI z Prahy (Česko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

13.00 KDE SLUŽBA, TAM I VÝSLUŽKAProgram súborov a skupín Žilinskéhosamosprávneho kraja pod záštitou jeho predsedníčkyIng. Eriky JurinovejÚčinkujú: KAMENČAN zo Zákamenného, RAČANz Oščadnice, ROVŇAN z Veľkého Rovného, LIPTOVz Ružomberka a ŽSSk KAMARÁTKY z MartinaPríprava, scenár, réžia: Miroslava Polohová Ivanová

14.00 NOSITELIA TRADÍCIÍGalaprogram a vyhlásenie výsledkov celoštátnejsúťaže folklórnych skupínPríprava, scenár, réžia: Ondrej Galbička,Katarína Babčáková

15.30 PRELEŤ VTÁČKU, PRELEŤProfilový program folklórneho súboru MLADOSŤz Banskej BystriceRéžia: Martin Urban

16.30 ZÁVEREČNÝ PROGRAMÚčinkujú: RED COW LANE (Írsko), ORAVANz Nižnej, SKALNI z Krakova (Poľsko), MÁJ z Piešťan,VILA z Nového Sadu (Srbsko), SKORUŠINA z LieskuPríprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

8

SPRIEVODNÉ PROGRAMY V MÚZEU ORAVSKEJ DEDINY

27. ORAVSKÝ TRADIČNÝ JARMOK OŽIVENÝCH REMESIEL

ZAHRAJ SI, KTO CHCEŠOtvorená scéna pre začínajúcich či zdatnýchmuzikantov, folklórne kolektívy a sólistovNedeľa 5. august 2018 13.00 – 15.00

ZUBEREC NA STAREJ FOTOGRAFIIOtvorenie výstavy pri príležitosti 430. výročiaprvej písomnej zmienky o obci ZuberecVýstava, objekt č. 16 - Dolná Lehota

MOMENTY Z PROGRAMOV V MÚZEUVýstava fotografií Jozefa FašanguVýstava, objekt č. 20 - Rabčice

ŠKOLA ÍRSKYCH TANCOV V MÚZEU

ALTERNATÍVA NEPRIAZNIVÉHO POČASIA

Program v sobotu sa uskutoční v Kultúrnom dome v Habovke.Program v nedeľu sa uskutoční v Kultúrnom dome v Zuberci.

Zmena programu vyhradená!

CENY DENNÉHO VSTUPNÉHO

Základné: 5 €Zľavnené: 2 € (deti vo veku 6 - 15 rokov, držitelia preukazuZŤP - s preukazom ZŤP, dôchodcovia nad 70 rokov)Deti do 6 rokov majú vstup zdarma

Vstupenka je platná aj do Múzea oravskej dediny

Vstup aj na kultúrne poukazy

PREDPREDAJ VSTUPENIEK A INFORMÁCIE

Obecný úrad ZuberecTel.: 043/5395 103, 043/5395 104e-mail: pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.skwww.pfs.zuberec.sk www.zuberec.sk

Turistická informačná kanceláriaTel.: 043/5395 197e-mail: tik@zuberec.sk

DÔLEŽITÉ UPOZORNENIEV nedeľu 5. 8. 2018 v čase od 9.00 do 18.00 hod. budeúplná uzávierka cesty zo Zuberca do Roháčov.Zo Zuberca do areálu festivalu bude premávať bezplatnákyvadlová doprava.

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

9

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018Múzeum oravskej dediny

12.00 150 ROKOV ORAVSKÉHO MÚZEAP. O. HVIEZDOSLAVA V DOLNOM KUBÍNEOd prvotných zberov a darov až po múzejnúprezentáciu kultúrneho dedičstva OravyPríprava, scenár, réžia: Elena Beňušová

V 19. storočí, keď sa mnohí národne uvedomelí slovenskívzdelanci snažili o vybudovanie vlastnej slovenskej kultúrnejhistórie, aj na Orave sa pokrokoví dejatelia dlhé roky usilovalio národné, kultúrne a sociálne povznesenie.

Jedným z nich bol Vavrinec Čaplovič, ktorý okrem veľkejknižnice daroval Oravcom v roku 1839 i cenné muzeálne zbier-ky z jeho ciest po Európe a iné, ktoré vytvorili základ pre budo-vanie múzea. K nemu sa pripojili aj ďalší kultúrni pracovníci,ktorí pri Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne založili Uče-nú spoločnosť, nazývanú aj Učená spoločnosť milovníkov kniž-nice. Niektorí členovia prispievali finančnými darmi, iní dopĺ-ňali zbierkové fondy Čaplovičovho múzea historickými arte-faktmi z rôznych vedných odborov. Čaplovičova knižnicav Dolnom Kubíne mala slúžiť predovšetkým Oravcom.

Z bohatej zbierky modelov, ktoré slúžili pre názorné škole-nie lesných pracovníkov, živočíšnych preparátov, historickýchpredmetov a mnohých iných exponátov v roku 1868 otvorilia sprístupnili verejnosti Múzeum Oravského panstva, neskôrMúzeum Oravského komposesorátu na Oravskom hrade. Vy-tvorenie múzea navrhol a zrealizoval William Rowland, les-majster Oravského panstva, za výraznej podpory vtedajšiehoriaditeľa komposesorátu Edmunda Zičiho.

Neskôr, v roku 1924, profesor gymnázia v Dolnom KubíneDr. Pavol Florek svojou výzvou podnietil Oravcov k spoluprácipri dopĺňaní zbierok Čaplovičovho múzea a zdôraznil jehovýznam pre budúce generácie. V roku 1932, po smrti vdovy poP. O. Hviezdoslavovi, bola jeho pozostalosť, vrátane pracovne,prenesená do Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne, kdevytvorila základ pre Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava,sprístupnené verejnosti 13. 11. 1954. V roku 1979 podaný ná-vrh na zlúčenie Oravského múzea v Oravskom Podzámkua Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne podnázvom Oravské múzeum (OM) P. O. Hviezdoslava v DolnomKubíne nadobudol platnosť od 1. 1. 1980.

Zbierkový fond Oravského múzea P. O. Hviezdoslava saformoval postupne od prvotných zberov a darov, až po syste-matickú zbierkotvornú činnosť. Z prvotných zbierok bola vy-tvorená expozícia najskôr v priestoroch Čaplovičovskej kniž-nice a po generálnej oprave Oravského hradu, v Thurzovompaláci. Dňa 22. 9. 1968, z príležitosti osláv 100. výročia zalo-ženia Oravského múzea v roku 1868, bola sprístupnená už nováetnografická expozícia v priestoroch Dubovského paláca naOravskom hrade. Návštevníkom priblížila oravskú tradičnú ľu-dovú kultúru s dôrazom tak na duchovné ako aj materiálnehodnoty.

10

Početné rozširovanie etnografickej zbierky Oravského mú-zea v tomto, ale aj v nasledovnom období podnietila jednakpríprava novej národopisnej expozície Oravského múzea naOravskom hrade, ale aj Oravského regionálneho múzea ľudo-vej kultúry - skanzenu Brestová. Dňa 24. 9. 1967 bol na Bresto-vej slávnostne položený základný kameň. Generálnym dodá-vateľom sa stal Pamiatkostav Žilina, investorom Slovenský ústavštátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody – strediskov Banskej Bystrici. Interiérovú expozíciu pripravila pracovníč-ka Oravského múzea v Oravskom Podzámku promovaná etno-grafka Zdenka Čaplovičová. Dňa 1. 1. 1980 prevzalo Oravskémúzeum od Okresnej pamiatkovej správy areál Múzea orav-skej dediny (MOD) v Zuberci aj s príslušnými pracovníkmia zariadením. Jeho ukončenie sa predpokladalo koncom roku1990. Spoločensko - politické zmeny, ktoré nastali po roku 1989,do značnej miery ovplyvnili aj činnosť Oravského múzea, kto-ré počas roka 1989 vykonalo intenzívne prípravy na prevzatiecelého areálu MOD v Zuberci do svojho užívania. Na základežiadosti Obecného úradu Zuberec bolo MOD nakoniec pride-lené do správy obce Zuberec. Tá na rozdiel od OM, ktoré priprevzatí v rámci majetkovoprávneho vyrovnania žiadalo od-strániť početné kolaudačné nedostatky, daný stav akceptovala.Zároveň poukázala na jeho širšie využitie v prepojení na pod-nikateľské aktivity obce. Prevod objektov i pozemkov MOD dovlastníctva obce Zuberec sa uskutočnil až v roku 2004. V ma-jetku bývalého správcu, Oravského múzea, ostali len jeho zbier-kové predmety – etnografické exponáty, inštalované v expozí-cii MOD a objekt kópie zemianskej kúrie z Vyšného Kubína č. 42.

V snahe zvýšiť záujem verejnosti a následne aj návštevnosťOravského hradu, Oravské múzeum pristúpilo k významnémurozhodnutiu. Takmer po 40-tich rokoch obnovilo prvú etno-grafickú expozíciu z roku 1968. Dňa 13. 7. 2007 bola v priesto-roch Dubovského paláca na Oravskom hrade slávnostne otvo-rená prvá časť obnovenej etnografickej expozície – Ľudovákultúra na Orave a dňa 26. júna 2009, za účasti príslušníkovoravských zemianskych rodov, druhá časť expozícia Oravskézemianstvo a voľná časť expozície, ktorá slúži ako polyfunkčnýpriestor na realizáciu „expositions vivum“ - živých expozícií.Návštevníkom tak poskytuje zážitkovú kultúru prostredníctvomnetradičných aktivít spájajúcich minulosť so súčasnosťou. Sce-nár novej etnografickej expozície vypracovala etnografka Orav-ského múzea Elena Beňušová.

Výsledky z výskumnej a akvizičnejčinnosti na úseku etnografie, zamera-né na hlbšie poznávanie života, kul-túry a tradícií obyvateľov Oravskéhoregiónu, sú okrem početných výstavkaždoročne prezentované v jednotli-vých expozíciách OM prostredníc-tvom podujatí, doplnených živýmivstupmi, ktoré sú určené pre širokúodbornú aj laickú verejnosť.

Elena Beňušová,Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava

v Dolnom Kubíne

11

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

12.30 A VERU ZUBERECProgram pri príležitosti 430. výročia prvej písomnejzmienky o obci ZuberecZaujímavosti ľudových piesní zo ZubercaPríprava, scenár, réžia: Richard Janoštín

Týmito slovami začína jedna z piesní uchovávaných akoduchovné bohatstvo dediny Zuberec, ktorá si v tomto roku pri-pomína 430. výročie prvej písomnej zmienky. Pri tejto príleži-tosti sa v scénickom programe chceme dotknúť zaujímavostí,ktoré sú spojené s tradičným repertoárom Zuberčanov, odo-vzdávaným po stáročia z generácie na generáciu. Mnohé z pies-ní, ktoré v programe zaznejú prostredníctvom Podroháčskejfolklórnej skupiny zo Zuberca, majú svoj osobitý príbeh, častoi svojho autora. Prijmite pozvanie spoznať zaujímavosti životatohto druhu hudobnej kultúry našich predkov. Program uvediea svojimi zážitkami doplní Richard Janoštín.

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

13.30 NA ZVONICI ZVONIASprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátruUvádza: Richard Janoštín

14.00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 43. PFSPrezentácia účinkujúcich, príhovor starostu obce,Zuberčania

Už neodmysliteľne patrí k slávnostiam v Zuberci krojovanýsprievod všetkých účinkujúcich, ktorý prechádza z Múzea orav-skej dediny cez Poľanu na Brestovej až k amfiteátru. Tam savšetci účinkujúci v krátkom programe predstavia prítomnýmdivákom. Krojovaný sprievod dokáže navodiť neopakovateľnéspomienky na festival v Zuberci. Po príhovoroch organizátorovsa v závere programu predstavia domáce folklórne súbory

12

a skupiny. Samozrejme, že budú vystupovať aj v ďalších progra-moch festivalu, ale v týchto samostatných budú mať priestor,aby ukázali, že folklór je hlboko spätý so Zuberčanmi a Zuber-com.

Sila ľudovej piesne, čistota prejavu a radosť, ktorá zo zuber-ských folkloristov vyžaruje, dokážu vyvolať v divákoch neopa-kovateľné momenty a zážitky. Veríme, že tomu nebude inakani tento rok.

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

14.30 DOMÁCI I RODÁCIÚčinkujú folklórne súbory: ORAVAN z Nižnej,ŠARVANCI z Prahy (Česko), MÁJ z Piešťan,VRETENO z Kysáča (Srbsko) a ROZSUTEC zo ŽilinyPríprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín, Pavol Šroba

Domáci i rodáci. Hlboká myšlienka, pod ktorou si môžekaždý jeden z nás predstaviť niečo iné. Je to aj názov tohtoroč-ného programu súborov zo Slovenska a zahraničia. Tento blokpatrí niektorým folklórnym súborom slovenskej folklórnej scé-ny a tým, ktorí radi prichádzajú do Zuberca. Už niekoľko rokovdramaturgická rada festivalu pozýva na slávnosti Slovákov ži-júcich v zahraničí a tiež kolektívy zo zahraničia, ktoré sa venu-jú slovenskému folklóru. Naviac sa k tejto myšlienke v tomtoroku pripája aj okrúhle 100. výročie od vzniku Českosloven-ska. A tak sa teda stretnú Slováci, Česi a Slováci žijúci v zahra-ničí, aby si spoločne zahrali, zaspievali a zatancovali a svojoudobrou náladou vyčarili úsmev a dobrý pocit z nevyčerpateľ-nej studnice slovenského folklóru. Poďme sa spoločne pozrieťna kolektívy, ktoré sa predstavia v tomto programe.

FS ORAVAN z NižnejSúbor vznikal od roku 1952 spočiatku ako kultúrna úderka

pri vzniku Ľanárskych závodov v Nižnej. Pomenovanie Ora-van vzniklo v roku 1956 po príchode terchovského rodáka Mi-lana Chvasteka, s ktorého menom sa Oravan spája až dodnes.Po skončení jeho pôsobenia na Orave v roku 1966 sa činnosťsúboru prerušila a obnovila sa až v roku 1972, kedy sa po roč-nej príprave predstavil obnovený kolektív súboru v premiéro-vom programe 6. novembra. Dlhé roky vyvíjal svoju činnosťpod záštitou Tesly Orava a Domu kultúry v Nižnej. Od roku2004 je Oravan občianskym združením. Vtedajší zriaďovateľ

13

Tesla Orava bol zdrojom financií, vďaka ktorým ešte aj v súčas-nosti súbor využíva krojové a nástrojové vybavenie.

Oravan je nositeľom folklórnych tradícií nielen regiónuOravy, ale vo svojej činnosti sa orientuje i na prezentáciu kro-jov, hudby a tanca iných regiónov Slovenska. Za roky činnostisa v súbore vystriedalo takmer 400 tanečníkov, spevákova muzikantov a súbor prežil s hojnou členskou základňou aždo dnešných čias. Absolvoval množstvo domácich a zahranič-ných vystúpení, získal rôzne ocenenia a účinkoval pri viacerýchrozhlasových, televíznych i filmových projektoch.

V období po „nežnej revolúcii“ nastalo obdobie, kedy mu-seli Oravanci riešiť svoj program aj s využitím audiovizuálnejtechniky – bez ľudovej hudby bolo ťažko, no vynašli sa! Tancešli na plejbek a vstupy sa riešili premietaním diapozitívovz predchádzajúcich vystúpení a zájazdov. Potom prišla pomocspoza rieky Moravy a nakoniec sa predsa len zrodili mladía perspektívni muzikanti aj v blízkom okolí.

Súčasná generácia hudobníkov a tanečníkov je z veľkej častizložená z absolventov Základnej umeleckej školy v Nižnej.

Oravan je takmer pravidelným účastníkom mnohých do-mácich i zahraničných folklórnych festivalov. Medzi najúspeš-nejšie zahraničné vystúpenia súbor počíta festivaly v nemec-kom Karlsruhe, holandskom Aaltene, Bolswarde, Odoorne, čiEmmene a Enschede. Slovenský folklór prezentoval vo Fran-cúzsku, Španielsku, Taliansku, Grécku, Turecku, v krajináchbývalej Juhoslávie, na Ukrajine, v Maďarsku, Poľsku, Českejrepublike, Rakúsku, v Belgicku a Luxembursku, v Izraeli, v roku1991 absolvoval mesačné turné po štátoch USA, v roku 2001po Brazílii.

V uplynulom roku, 2. decembra, si Oravan slávnostnýmprogramom a spoločenským stretnutím súčasných i bývalýchčlenov pripomenul 65. výročie svojich počiatkov a 45. výročieobnovenia činnosti. Predchádzala tomu veľká generačná vý-mena a tomu zodpovedajúca tvrdá príprava mladých taneční-kov, z ktorých mnohí sú deťmi tých, ktorí stáli pri znovu ožive-ní činnosti súboru. Tak sa v priebehu roka stali zo začiatoční-kov platní členovia tanečnej i hudobnej zložky, ktorí v tomtoroku absolvujú kompletnú sezónu vystúpení.

Vedúci súboru: Ľubomír Jarolín

14

FS ŠARVANCI z Prahy (ČR)Slovenský folklórny súbor pôsobiaci v Prahe. Vznikol v roku

2002. Pôsobia v ňom študenti aj pracujúci, a to ako domáci,tak v Prahe žijúci folkloristi z rôznych kútov Slovenska, Mora-vy a Čiech. Chcú v pražskom prostredí privádzať k životu slo-venský folklór v jeho hudobnej i tanečnej forme. Súbor sa sna-ží spracovávať všetky regióny Slovenska. Je pravidelným účast-níkom festivalu Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštěm. Vminulosti sa niekoľkokrát zúčastnil festivalov Pražský jarmark,Akademický Zvolen, Akademická Nitra, či Folklórnych sláv-ností pod Poľanou v Detve. Veselé spomienky zo sveta si pri-viezli z festivalov v Huangshanu a Šanghaji v Čínskej ľudovejrepublike, z rumunského Čerpotoku alebo z Banja Luky v Bos-ne a Hercegovine.

Každý rok môžeme Šarvancov vidieť na tradičnom predvia-nočnom vystúpení, a to v spoločnosti zaujímavých hostí. Pretancachtivú verejnosť v Prahe organizujú pravidelné tanečnéškoly pod vedením tých najlepších tanečných pedagógov zoSlovenska. Nezabúdajú ani na svojich potenciálnych pokračo-vateľov a niekoľkokrát ročne pripravujú detské školičky tanca afolklórne kreatívne dielničky.

Umelecká vedúca: Lenka Schimmerová

FS MÁJ z PiešťanSúbor bol založený v roku 1996 pri Gymnáziu Pierra de

Coubertina v Piešťanoch manželmi Jánom a Viktóriou Horňá-kovcami. Jeho meno pochádza zo speváckeho zboru Máj, kto-rý vznikol pri gymnáziu v roku 1970 a bol činný až do obdobia90-tych rokov. V súčasnosti tanečnú, spevácku a hudobnú zlož-ku tvorí 35 členov. Súbor spracúva do scénickej podoby tradí-cie rôznych regiónov Slovenska. Jeho vystúpenia môžete vidieťpredovšetkým v Trnavskom kraji a priľahlom okolí. Raz za roksa súbor zúčastňuje aj zahraničného festivalu.

Posledným domácim ocenením bolo v roku 2014 zarade-nie súboru do bronzového pásma na celoslovenskej súťaži cho-reografií „Tancuj, tancuj“ v Liptovskom Mikuláši. Spomedzizahraničných úspechov je najčerstvejším 2. miesto na Interna-tional folk festival na Bali v Indonézii z roku 2016, ktoré bolovybojované v silnej medzinárodnej konkurencii.

15

V novembri 2016 súbor oslávil svoje 20. výročie založenia,po ktorom sa vedenia súboru ujala ďalšia generácia folkloris-tov.

Umelecké vedenie: Matej PetrgálOrganizačné vedenie: Ján HorňákVedenie ľudovej hudby: Filip HorňákVedenie speváckej zložky: Barbara Petrgálová

FS VRETENO z Kysáča (Srbsko)Slováci zo srbskej Vojvodiny sú častými hosťami folklór-

nych festivalov na Slovensku. Na 43. Podroháčskych folklór-nych slávnostiach je hosťom folklórny súbor Vreteno z Kysáča.Kysáčania počas stáročí uchránili pred zánikom národné zvy-ky a obyčaje svojich predkov a v snahe zachovať národnú iden-titu pestujú ich dodnes. Toto poslanie úspešne plní folklórnysúbor Kultúrného centra v Kysáči, ktorý bol založený v roku1973. V súbore pôsobilo mnoho tanečníkov a spevákov. Aktu-álne v ňom pôsobí 40 aktívnych členov. Od roku 1980 vystu-puje pod názvom VRETENO. Vďaka sústavnej práci viacerýchzanietencov zaznamenáva úspechy po každom vystúpení.

Repertoár súboru pozostáva z pôvodných, aj zo štylizova-ných slovenských tancov a piesní. Spolu so súborom vystupujúaj spevácke skupiny: dievčenská, ženská a mužská, ako aj só-loví speváci. Súbor Vreteno má za sebou viac ako 450 vystúpe-ní v Srbsku, na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Ru-munsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a Macedónsku.Niekoľkokrát reprezentoval Slovákov žijúcich v Srbsku, dokoncaaj samotný štát, na celoslovenských a medzinárodných folklór-nych festivaloch.

Vedúci súboru: Vladimír Medveď

16

FS ROZSUTEC zo ŽilinyZriaďovateľom súboru je mesto Žilina, prevádzkovateľom

Mestské divadlo Žilina. Súbor vznikol v roku 1965 v Žiline. Už50 rokov je reprezentantom regiónu Terchová a jej metropolyŽilina. Súbor bol pomenovaný podľa jedného z najkrajšíchvrchov pohoria Malá Fatra - Rozsutca. Spoločne ich spája nie-len názov, ale aj vytrvalý záujem ľudí a sila autentického zážit-ku. Zakladateľom súboru bol pán Miroslav Vallo, rodák z Ter-chovej.

Najväčším pokladom v celej histórii sú ľudia – speváci, ta-nečníci, muzikanti, bez ktorých by súbor nemohol existovať.Takmer 60-členný kolektív mladých ľudí sa už dávnejšie zara-dil medzi najvýraznejších interpretov folklóru na Slovensku.Svedčí o tom nielen pravidelná účasť na významných domá-cich i medzinárodných festivaloch, ale aj viaceré prestížne vy-znamenania a ocenenia. Rozsutec reprezentoval Slovensko,i mesto Žilina, nielen na domácich festivaloch - Jánošíkove dni,Východná, Detva, Myjava atď., ale aj v zahraničí - Česká re-publika, Šanghaj, Turecko, Brazília, Španielsko, Nemecko, Ju-hoslávia, Srbsko, Bulharsko, Holandsko, Luxembursko, Dán-sko, Malta, Belgicko, Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Chor-vátsko, Poľsko, Maďarsko, Bielorusko, Riga Lotyšsko, Bulhar-sko, India.

Významnou udalosťou pre súbor bola návšteva Vatikánu,kde v roku 1994 Terchovská muzika folklórneho súboru Roz-sutec účinkovala v programe pri odovzdávaní vianočného daruSlovenskej republiky Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II.

V bohatom repertoári súboru sú zastúpené prakticky všetkyvýznamnejšie folklórne regióny Slovenska. So súborom je odjeho založenia neodmysliteľne spojená originálna terchovskámuzika a terchovský spev a tanec. V tomto ohľade súbor pri-spieva výraznou mierou k rozvoju svojráznej tradície Jánoší-kovho kraja. Aj zásluhou jeho dlhoročnej tvorivej činnosti siterchovská muzika udržala podobu jednej z najarchaickejšíchľudových hudieb na Slovensku. V roku 2014 bola terchovskámuzika zapísaná do Zoznamu svetového nehmotného kultúr-neho dedičstva ľudstva UNESCO.

Vedúci a choreograf súboru: Štefan MuchaVedúci tanečnej zložky: Peter BrxaVedúci hudby: Šimon CingelVedúca speváckej zložky: Mária Hrebeňárová

17

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

16.00 NÁVRATYScénický program oravských folklórnych súborova skupín, ľudových hudieb a sólistovÚčinkujú: PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINAzo Zuberca, FSk PLÁTENNÍK zo Zubrohlavy,SSk SENKOVÁ z Podbiela, FSk PÁRNIČAN z Párnice,FSk GORAL zo Suchej Hory, FSk BREZOVIČANz Brezovice, FSk TRNKÁRI zo Žaškovaa jubilanti FSk RABČIČANKA, ĽH ROVŇANa ĽH JAGELKA z RabčícPríprava, scenár, réžia: Oľga Žabenská,Valéria Baláková a vedúci FSkSprievodné slovo: Janka Černá, Daniela ŽuffováTechnická spolupráca: Pavol Šroba,Miroslav Žabenský, Mária Janotíková

Návraty k bohatstvu ľudovej kultúry Oravy sú v podobe,v akej ju folklórne skupiny pripravili a vo svojich programochprinášajú na pódium 43. Podroháčskych folklórnych slávností.Prieskumom tradícií vo svojej obci, prípravou a nácvikmi progra-mov odovzdávajú hodnoty ľudovej kultúry novým generáciáma zároveň udržiavajú povedomie, jedinečnosť a osobitosti týchtoprejavov.

V programe Návraty prinášajú divákom v skrátenej podobeprogramové pásma, s ktorými sa predstavili na tohtoročnej re-gionálnej prehliadke folklórnych skupín. Okrem nich priestordostanú aj iné úspešné folklórne skupiny – Plátenník zo Zub-rohlavy sa predstaví s pásmom, ktoré uviedol v televíznej relá-cii Kapura, Podroháčska folklórna skupina nám priblíži prácu

s ľanom, Goral zo Suchej Hory svoje prekrásne piesne a zába-vu počas zimného večera.

Témou programu Návraty je zimný večer – chceme pouká-zať divákom, ako trávili naši predkovia zimný večer pri prácia zábave. V druhej časti si pripomenieme jubileá FSk Žaškova Rabčice a ich vedúcich.

18

Človek v minulosti bol veľmi tesne spätý s prírodou, celo-ročný cyklus vnímal ako opakujúci sa kruh, ktorý nemal presnýzačiatok ani koniec. Veľmi dôležité boli ročné obdobia, ktorésa cez mnohé stáročia ustálili na štyri – jar, leto, jeseň, zima.V každom období sa ľudia venovali zaužívaným činnostiam,aby si hlavne zadovážili potravu a všetko potrebné pre život.

Čo sa však dialo v zime v oravských chalúpkach, keď nie-kedy napadlo veľa snehu už začiatkom novembra? Zima na-šich predkov bola preplnená rôznymi zvykmi, obradmi a úkonmi– predlžovali sa noci, skracovali dni, čo vyvolávalo v našichpredkoch obavy a strach zo zlej moci. Zimné obdobie vnášalodo života roľníckej rodiny veľa zmien, gazdovia mali viac časuvenovať sa údržbe gazdovstva, príprave náradia, chystali dre-vo, strúhali šindle na opravu strechy, vyrábali poľnohospodár-ske náradie. Ženy sa popri práci v dome a pri statku po veče-roch venovali šitiu a vyšívaniu odevov, práci s ľanom, šitiua vyšívaniu výbavy dievkam, strihaniu handier na koberce, pá-raniu peria, rôznym prácam v domácnosti.

Zima bola vhodným obdobím pre čulejší spoločenský ži-vot, pretože sa dali vykonávať spoločne na susedských, priateľ-ských stretnutiach, na páračkách a priadkach. Osobitne priad-ky mali veľký význam, organizovali si ich dievčatá, pretože postáročia boli príležitosťou pre stretávanie sa mládeže. Stretávalisa už od neskorej jesene do jari v domoch, kde mali väčšiuizbu a menej detí. Na priadkach dievčatá priadli ľan, prichá-dzali za nimi chlapci, ktorí im vystrájali rôzne žarty, napr. tej,ktorá zaspala, podpálili kúdeľ a takto jej zaspievali:

„Pri vretienci zadriemala,neskoro sa zbadala,iba keď jej horela,z ľanu biela kúdeľa.“Popri pradení rozprávali ženy a starší muži rôzne príbehy,

strašidelné i vtipné, mládenci so sebou priviedli heligonkáraalebo hudbu a bývalo zvykom, že tieto večery končili hramia tancom, po ktorom mládenci vyprevádzali „tú svoju“ domov.

Podobne vyzerali páračky i ďalšie spoločné stretnutia pripráci v zime. Čím boli páračky v Párnici zaujímavé? Túto otáz-ku si položili členovia FSk Párničan a ich vedúca Ľubica Levá-ková po uskutočnenom prieskume u starších obyvateľov v obcizaznamenala:

19

„V dome gazdinej, ktorá mala dievky na vydaj, chovalo saaj 20 husí. A z nich veru bolo pieraťa! Toto všetko piera, keď sahusi šklbali 2-3-krát, bolo treba popárať. Dievky obehli sused-ky, či by im neprišli pomôcť párať. Skoro vždy sa tieto páračkyrobili ku koncu týždňa – piatok, sobota. Takto sa nazvolávaloaj 15-20 žien, ktoré prišli aj so svojimi dievkami do domu gaz-dinej na páračky.

Dievky s otvorenými ústami počúvali príhody starých ma-terí, ktoré im ich rozprávali. Niektoré boli také, ako sa hovorí„srandistky“, a tieto ešte túto príhodu podfarbili nejakým vý-myslom. Zo začiatku rozprávali, kto, kde, s kým sa frajerčí, alekeď sa blížilo k polnoci, začali rozprávať také príhody, až mla-dým chodil mráz po chrbte. Ale bolo aj veselo. Mládenciz dediny sa vždy prezvedeli, v ktorom dome budú páračky.Nachytali vrabcov a akosi vždy jeden z mládencov prikmotrilsa k pieraťu a toho vrabca tam vypustil. To ste mali vidieť, kdevšade lietalo piera! Gazdiná mala robotu aj na dva dni, kým topozbierala. Potom prišli i ostatní mládenci, začalo sa spievať,tancovať, každý si našiel tam tú svoju „frajerku“ a bolo po ro-bote.

Ale gazdiná, aby ju nerozniesli po dedine, musela napiecť– krample (šišky), makovník, kabáč, dávali sa cukríky, sušenéslivky – kto, čo mal a na čo mal. Uvarila čaju a veru aj pokalíšku domácej krútenej ponalievala. A tak to išlo z dom dodomu, kde chovali husi a ženičky jedna druhej pomáhali.“

Po dlhej zime, počas ktorej sa pralo len najnutnejšie prá-dlo, sa v slnečný jarný deň vyberú ženy prať. Pozbierajú plach-ty, obliečky, chlapské gate i košele, koberce a všetko ostatnéa s lavičkami, piestami a putňami utekajú aj s celou chasoudetí ku potoku. Ako to vyzeralo v tých dobách v Žaškove, pri-chádzajú predviesť Trnkári, FSk zo Žaškova. Cez dlhé zimnévečery vznikol ľúbostný vzťah medzi viacerými pármi, ktorýneraz končil svadbou. A aká bola starodávna svadba v Rabči-ciach, nám predvedie FSk Rabčičanka z Rabčíc.

Programový sled NÁVRATY I. – ZIMNÝ VEČER

Podroháčska folklórna skupina zo Zuberca: Pri ľaneVedúca: Daniela Žuffová

FSk PLÁTENNÍK zo Zubrohlavy: Plátenníci idú...Vedúca - umelecká: Daniela Čierniková - organizačná: Eva KurjakováĽudová hudba - vedúci: Andrej Vojtaššák - akordeón,Michaela Stroková - husleSólisti: Daniela Čierniková, Elena Druneková,Albína PaliderováHovorené slovo: Agnesa Černušáková,Ondrej Čiernik, Eduard Herdel, Peter Stoklasa

Spevácka FSk SENKOVÁ z Podbiela: Žartovné piesnez Podbiela

Vedúca - umelecká: Viera Strážnická - organizačná: Hedviga MintálováHarmonikár: František Matúš

20

FSk PÁRNIČAN z Párnice: Na páračkách v PárniciVedúca: Ľubica LevákováHeligonkár: Milan Kubačka

FSk a ĽH GORAL zo Suchej Hory: VyšívačkyVedúca: Dominika KukucováĽudová hudba - vedúci: Tomáš Chovančák,členovia: Tomáš Chovančák, Tomáš Šuvada,Jozef Škvarek, Richard ŠikyňaSólisti: Lukáš Šikyňa, Marek Kovalík, Marek Kukuc,Jozef Škvarek, Richard Šikyňa

FSk z BREZOVICE: Tance z Brezovice(polka, ženské koleso, Brezovický divý)

Vedúci: Pavol BenickýĽudová hudba - vedúci: Jozef Osaďan,členovia: Šimon Benický, Pavol Benický, Erik PakosSólisti: Marián Hajduk, Matúš Kanik, Peter Maťus

Program NÁVRATY II. – JUBILANTI

FSk TRNKÁRI zo Žaškova: Práčky na potokuVedúca - umelecká: Mária Langová - organizačná: Zuzana BabiakováĽudová hudba - vedúca: Zuzana Kubačková,členovia: Stanislav Babic, René Čierny,Sára Javornická, Ondrej Chovan, Táňa FaglicováSólisti: Jaroslav Zápotočný, Zuzana Babiaková,Mária Langová

Trnkári tohto roku oslávia 60. výročie založenia. Zaklada-teľkou bola Katarína Hrašková a od nej vedenie na 40 rokovprevzal Jaroslav Zápotočný, chýrny spevák, rozprávač. V tom-to roku oslavuje svoje 70. narodeniny a pri tejto príležitostištafetu vedúceho odovzdal mladšej generácii. Trnkári sú svo-jím rázovitým folklórnym prejavom známi po celom Sloven-sku, poznajú ich aj v zahraničí. FSk má na svojom konte dveCD - prvé pod názvom Cez ten Žaškov a ďalšie dvojCD mánázov Žaškovská svadba.

21

FSk RABČIČANKA z Rabčíc: Zelený vienočku, čo som ťa uvila...Vedúca: Valéria BalákováĽudová hudba Rovňan - vedúca: Valéria Baláková,členovia: Dušan Baľák, Anton Mordel, Michal ĎaďoĽudová hudba Jagelka - vedúci: Jozef Jagelka,členovia: Adriana Tropeková, Timotea Tropeková,Ignác TropekSólisti: Janka Slovíková, Beáta Ogureková,Katarína Turácová, Martin Skočík

Rabčičanka vznikla v roku 1973, sformovala ju učiteľkaValéria Lachová s primášom Ignácom Kolčákom. Zanedlhovedenie prevzala jeho dcéra, učiteľka Valéria Baláková, ktoráju vedie aj v súčasnosti. Okrem skupiny vedie aj Ľudovú hudbuRovňan, Detský folklórny súbor Kašunka a venuje sa aj nácvi-kom detskej ľudovej hudby. V tomto roku si pripomenieme jejživotné jubileum - 80 rokov.

Rabčičanka oslávila 45 rokov od svojho založenia. Počasúčinkovania získala celý rad ocenení na súťažných i nesúťaž-ných vystúpeniach. Najnovším významným ocenením je zara-denie FSk do Zlatého pásma na Krajskej prehliadke folklórnychskupín tohto roku. FSk Rabčičanka vystupuje s programami,v ktorých vypovedá o živote, práci, zábave a tradíciách goral-skej obce Rabčice.

Jubilantom srdečne blahoželáme, vzdávame poctu ich prá-ci, ich zásluhou ľudové piesne, zvyky, hudba, tance z autentic-kého prostredia obcí žijú ďalej a prenášajú sa na nové generá-cie. Folklórnym skupinám prajeme veľa úspešných vystúpení,aby ešte dlho odovzdávali radosť z ľudového tanca a láskuk ľudovej piesni, zvykom.

Oľga Žabenská

22

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

17.45 ZBLÍZKA I ZĎALEKAÚčinkujú folklórne súbory: VILA z Nového Sadu(Srbsko), RED COW LANE (Írsko), SKALNI z Krakova(Poľsko), PULGÁRČANÉ a HROZÉNEK (Česko)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

FS VILA z Nového Sadu (Srbsko)Súbor založili folklórni nadšenci na čele so súčasným ume-

leckým vedúcim a riaditeľom tohto telesa, pánom MiloradomLonićom, v roku 1998. Odvtedy pôsobí v rámci srbského Kul-túrno-umeleckého spolku ŽELEZNIČAR, ktorý bol založenýv roku 1934, pôvodne ako Srbský pravoslávny spolok lodeni-čiarov a železničiarov mesta Nového Sadu.

Spolok, v ktorom pôsobí viac ako 450 členov, každoročnedo svojich radov zapája všetkých záujemcov o jeho činnosť odpredškolského veku až po dôchodcov. Okrem tanečnej a spe-váckej zložky v súbore pôsobí ľudový orchester, orchester tam-burov (mandolín), etno filharmónia, zbor, tanečná zložka, kto-rá pestuje klasický repertoár, štúdio pre súčasné tance, akoi flamengo tance so svojím hudobným sprievodom.

FS VILA každý nový program pripravuje na základe výsku-mu autentického materiálu v teréne. Chcú zachovať srbské ľu-dové tradície – tance a piesne, zvyky a obyčaje ako i hmotnúkultúru všetkých regiónov, v ktorých žije srbský národ. Doprogramu sú zaradené aj tance iných národov žijúcich v Srb-sku. Program sprevádza ľudový orchester, v ktorom sú zastúpe-né aj tradičné ľudové nástroje.

Riaditeľ súboru: Milorad Lonić

RED COW LANE (Írsko)Írska skupina Red Cow Lane je dobrovoľnícka organizácia,

ktorá podporuje a spája umelcov: muzikantov, spevákov, ta-nečníkov a zároveň odborníkov a milovníkov ľudového ume-nia. Vzišla z hudobníkov írskej ľudovej hudby, ktorí sa združu-jú v írskej tradičnej hudobnej krčme The Cobblestone v Dubli-ne.

Skupina prináša írsku ľudovú hudbu, tanec a spev na javis-ká tradičných slovenských folklórnych podujatí. Účinkovanieskupiny na Slovensku je zdrojom nových zážitkov a poznatkov

23

z krajiny tak bohatej na ľudové tradície, a zároveň inšpirácioupre obohatenie vlastnej tvorby.

Red Cow Lane predstaví na slávnostiach v Zuberci írskutradičnú ľudovú hudbu v podaní skupiny Coille, zloženú z mla-dých a nadšených hudobníkov Darragh Fadden (flauta), LukeCurrivan (gitara) a David Joyce (banjo). Svoje umenie predve-die aj tanečnica írskeho starého štýlu ľudového tanca Anna Le-tdhert, na husliach ju bude sprevádzať Helen Diamond. Pred-staví sa tiež výrazný muzikant Davea Fadden hrou na írske gaj-dy. Írske uilleanske gajdy boli minulý rok zapísane do Zozna-mu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

FS SKALNI z Krakova (Poľsko)Goralský súbor SKALNI z Roľníckej univerzity v Krakove

bol založený v roku 1952. Združuje goralskú mládež z Podha-lia a okolia, ktorá študuje na krakovských vysokých školách.Členmi sú aj študenti pochádzajúci mimo goralských terénov,zamilovaní do goralského folklóru. Súbor predstavuje tradičnúformu folklóru z Podhalia. Repertoár prezentovaných progra-mov odzrkadľuje bohatstvo regiónu. Hudba, tance aj spevy po-chádzajú z dávnych pokolení obyvateľov Podhalia a sú osobit-nou a originálnou súčasťou kultúrneho dedičstva Karpát. Pod-haľanská hudba je plná živelnosti a temperamentu. Hlavnýmnástrojom sú husle a basa. V hudobnom sklade môžu byť pou-žité aj pastierske píšťalky a podhaľanské gajdy. Hudobné vý-tvory, ktoré hrá kapela, sú nazývané „nutami“ a sú hrané z pa-mäti, bez notového zápisu. Takéto „nuty“ sa prenášajú z poko-lenia na pokolenie, a tak zachovávajú. Goralský tanec sa po-dobne ako hudba vyznačuje dynamickosťou a živelnosťou.

V podhaľanských spevoch sú to hlavne vrchové spevy po-chádzajúce z pastierskej kultúry, najmä viachlasný spev s jed-ným vedúcim hlasom. Osobitnú skupinu predstavujú spevy vy-užívané v tanci a pri rôznych obradoch.

Vedúci súboru: Józef BrzuchaczInštruktori spevu a tanca: Halina Skupień a Marcin Bigos

Mužský spevácky zbor PULGÁRČANÉ, Bulhary (ČR)Prichádza z obce Bulhary, ktorá leží 10 km severovýchod-

ne od Mikulova, na južnej Morave. Myšlienka založiť mužskýzbor sa zrodila v lete 2009 v jednej vínnej pivnici. Členovia sarozhodli, že zbor bude mať názov Pulgárčané, keďže v dávnejminulosti sa obec Bulhary nazývala Pulgar. Od vzniku dodnes

24

má zbor 9 členov. Radi by medzi seba privítali aj ďalších čle-nov. Zbor v súčasnej dobe sprevádza cimbalová muzika Pul-gárčané.

Zbor sa zúčastňuje mnohých folklórnych podujatí. Cieľomvšak je obohatiť kultúrne dianie vo svojej obci a propagovaťfolklór svojho regiónu na rôznych verejných podujatiach. Re-pertoár je založený na piesňach z regiónu Podluží, ale aj napiesňach z iných regiónov. Pulgárčané každoročne nacvičujúaj duchovné piesne, ktoré spievajú cez Vianoce v kostole.

Vedúci zboru: Václav Trucla

Ženský spevácky zbor pri súbore HROZÉNEK, Bulhary (ČR)V moravskej obci Bulhary sa ešte v roku 2000 rozhodli fi-

nancovať pre deti vo veku od 8 do 15 rokov výučbu ľudovýchtancov a piesní. V roku 2003 sa táto záujmová činnosť rozrástlao dospelých tanečníkov a ženský spevácky zbor. Do tohto ob-dobia je datovaný aj vznik občianskeho združenia Národopis-ný súbor Hrozének. Hrozének dnes tvorí detský súbor, ženskýspevácky zbor a detská cimbalová muzika.

Ženský spevácky zbor Hrozének, ktorý účinkuje na Podro-háčskych folklórnych slávnostiach, má v súčasnej dobe 9 čle-niek. Pesničky, ktoré spieva, sú prevažne z regiónu Podluží,ale i z iných regiónov. Zbor vystupuje s celým Národopisnýmsúborom Hrozének, ale aj samostatne, a to najmä na stretnu-tiach speváckych zborov a na rôznych podujatiach organizo-vaných v obci Bulhary. Pravidelne sa zúčastňujú stretnutí zbo-rov na Slovensku. Ženy spievajú rady a s potešením. Najväčšiuradosť však majú, keď ich pesničky potešia aj ostatných.

Umelecký vedúci: Jaroslav Švach

25

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

19.00 OD ROKA DO ROKAProgram folklórnych skupín - víťazov krajských kôlCeloštátnej postupovej súťaže a prehliadky folklórnychskupín Nositelia tradícií 2018Účinkujú víťazné folklórne skupiny z krajských súťaží:FSk Brezinky z Polomky, FSk Jadlovec z Margecian,FSk Jaročan z Jarku, FSk Kriváň z Východnej,FSk Podžiaran z Papradna, FSk Raslavičan z Raslavíca FSk Šulekovo z Hlohovca

Námet, scenár a réžia: Katarína Babčáková,Ondrej Galbička

Rok sa s rokom zišiel a nový sviatok, práca, zábava i pôstprišiel. V programe folklórnych skupín z celého Slovenska,postupujúcich z krajských kôl súťaže Nositelia tradícií, bude-me mať možnosť spoznať tradičnú podobu sviatkov, prác, alei zábav počas roka, ako ich každoročne prežívali naši predko-via. Spoločne spoznáme, čo v ktorom kúte Slovenska spievali,tancovali, akým nárečím sa zhovárali, aký odev nosili, akýmprácam sa venovali. A čo je možno dnešnému divákovi najza-ujímavejšie, akými sviatočnými zvykmi a obradmi generácienašich predkov žili...

FSk BREZINKY z PolomkyFSk Brezinky z rázovitej horehronskej obce Polomka, re-

prezentujúca Banskobystrický kraj, pracuje už od roku 1954.Každoročne pripravuje celovečerné programy, zúčastňuje saprehliadok, festivalov a stretnutí s družobnými obcami. V re-pertoári sa zameriava na spracúvanie tradičného zvykosloviaobce, piesňovej i tanečnej tradície lokality a prináša na javiskoaj humorné spracovanie tém spoločenského života. Vedúcimiskupiny sú Marta Pisárová a Zuzana Pompurová.

V pásme Na rukovacki nám členovia skupiny predstaviazvyky pri rukovaní, piesne a tance mladých regrútov na Ho-rehroní.

26

FSk JADLOVEC z MargecianFolklórna skupina Jadlovec z regiónu Spiša, reprezentujúca

Košický kraj, účinkuje od roku 1976. V súčasnosti má 50 čle-nov rôznych vekových kategórií. Vo svojom repertoári členo-via skupiny interpretujú tance, spevy a zvyky z Margecian. FSkje držiteľom mnohých ocenení, ktoré dokumentujú jej aktívnučinnosť. Vo svojich pásmach kladie dôraz nielen na štýlovúprezentáciu spevu, hudby a tanca, ale i nárečia a ľudovéhoodevu. Folklórnu skupinu vedie Jozef Gajdoš a skupinu sprevá-dza ľudová hudba Gajdošovci.

V pásme zobrazujúcom tradičnú tanečnú príležitosť, „mu-ziku“, nám členovia skupiny predstavia piesne, ale i tradičnétanečné typy z tejto rázovitej obce stredného Spiša, regiónucharakteristického archaickou hudobno-tanečnou kultúrou.

FSk JAROČAN z JarkuFolklórna skupina Jaročan reprezentujúca Nitriansky kraj

vznikla v roku 1994 v obci Jarok pri Nitre. V súčasnosti má 30členov a prezentuje sa najmä piesňami a tancami z obce Jaroka regiónu Ponitria. Vo svojom repertoári má spracované zvyky,tradície a udalosti na dedine počas celého roka. Pravidelne sazúčastňuje okresných i krajských súťaží folklórnych skupína dva razy postúpila i do celoštátneho kola. Vedúcim folklórnejskupiny je Jozef Tőkőly.

V pásme Dupanie zeme nám členovia skupiny predstaviazvyk po stavbe nového domu, kedy domáci usporiadali taneč-nú zábavu, kde pri tanci a speve pomohli domácim udupaťhlinenú dlážku tradičného obydlia.

27

FSk KRIVÁŇ z VýchodnejFolklórna skupina Kriváň z rázovitej hornoliptovskej obce

Východná, reprezentujúca Žilinský kraj, je najstaršou skupinouna Slovensku, vznikla už v roku 1913. V súčasnosti skupinapracuje pod záštitou obce a je zložená zo štyroch zložiek –ženskej speváckej skupiny, mužskej speváckej skupiny, taneč-nej zložky a ľudovej hudby. Má 40 členov, ktorí sa snažia ucho-vávať a prezentovať hudobno-tanečné i zvykoslovné dedičstvoobce. Vedúcim skupiny je Milan Kokavec a skupinu sprevádzaĽH Stanislava Šimunku.

Ženy z folklórnej skupiny nám predstavia vzácne viachlas-né lúčne piesne – trávnice a zatancujú typy ženských kruho-vých tancov a tanečných hier z Východnej.

FSk PODŽIARAN z PapradnaFolklórna skupina Podžiaran, reprezentujúca Trenčiansky

kraj, vznikla v roku 1982, no začiatky jej činnosti siahajú eštedo 60. rokov minulého storočia. Základ repertoáru tvoria troj-hlasne spievané ťahavé piesne, ale aj zvykoslovné pásma. Odroku 2011 sa aktívne venuje zaznamenávaniu piesní a zvykovz Papradna, ktoré sú uvedené v troch publikáciách – Autentic-ké hodnoty v Javorníkoch ukryté, Ottitá potitá a Hori zeľené,vodi studzené. Skupina sa zúčastňuje mnohých podujatí a sú-ťaží, v roku 2016 získala ženská spevácka skupina FSk Podžia-ran titul laureáta na Celoštátnej postupovej súťaži a prehliadkehudobného folklóru dospelých. Členovia FSk založili tradíciujánskych slávností v Papradne s názvom V srdci Javorníkvo.Vedúcou skupiny je Lenka Jandušíková.

28

Tradičnú kultúru Javorníkov na severozápade Slovenska námpredstavia pásmom Šibačiari, zobrazujúcim zvyky veľkonoč-ného obdobia. Už koncom pôstu dievčatá zdobili jedľovú vet-vičku mašľami z krepového papiera a chodili s ňou na Kvetnúnedeľu vinšovať po domoch so spevom piesne Prišól Pán Bohz jasličék do Jeruzalema. Za to ich domáci obdarúvali vajíčka-mi, aby mali čo dať šibačom. Mládenci si počas predveľkonoč-ného týždňa chystali korbáče. Na Veľkonočný pondelok, ktorýv Papradne volajú Šibáky, chodili po dedine mládenci v mas-kách, zvaní šibačiari, s handrovým panákom Emíľom. Chodiliod domu k domu, spievali a robili rôzne huncútstva. Dievky sasnažili Emíľa hodiť do rieky a celú skupinku mladých sprevá-dzala hŕba zvedavcov a detí.

FSk RASLAVIČAN z RaslavícHistória folklórnej skupiny Raslavičan z regiónu Šariša, re-

prezentujúcej Prešovský kraj, siaha do roku 1920. V tejto sku-pine pracujú pri sebe tri generácie, odovzdávajúc si bohatstvotradičnej kultúry Raslavíc. Repertoár skupiny tvoria tanečné typya piesne z Raslavíc a z oblasti horného Šariša. Ľudová hudba,ktorá v Raslaviciach hrala už po 2. svetovej vojne, si zachovalainterpretačný štýl, ktorého hlavnými nositeľmi boli vynikajúciprimáši Martin Žolták (1921-1952) a Štefan Žolták (1946 –2012). Skupina sa v rokoch 1997, 2006 a 2012 stala laureátomceloštátnej súťaže Nositelia tradícií. Vedúcim folklórnej skupi-ny je Anton Kontura a tanečnú zložku vedie Monika Balážová.Vedúcim a primášom ľudovej hudby je Stanislav Baláž.

V pásme Prebačena sa nám piesňami a tancami predstaviaviaceré generácie mládencov i starších chlapov, dievok i žienz Raslavíc na tradičnej tanečnej zábave.

FSk ŠULEKOVO z HlohovcaFSk Šulekovo z oblasti Dolného Považia reprezentuje Tr-

navský kraj. Skupina vznikla v roku 1973 a od svojho počiatkuprezentuje tradičný hudobno-tanečný i zvykoslovný materiálmikroregiónu, získaný na základe výskumu od najstarších in-formátorov. Skupina je držiteľom mnohých ocenení na súťa-žiach folklórnych skupín. Nahrala krátkometrážne filmy Zabí-jačka v Beregsegu a Páračky v Beregsegu, i DVD Žatva našichpradedov. Vydané bolo CD i MC pod názvom Beresecké rovnépole a publikácia Piesne zo Šulekova. Vedúcou skupiny je OľgaMičková.

29

Skupina predstaví časť svadobných zvykov. Po čepčení ne-vesty budú nasledovať i tradičné svadobné hry a typy tancovzo Šulekova.

SOBOTA 4. AUGUSTA 2018

20.30 SKORUŠINA VTEDY A DNESProgram jubilujúceho 30-ročného folklórneho súboruSKORUŠINA z Liesku a jeho hostíRéžia: Róbert Vavrek

Súbor vznikol v roku 1988 v Liesku pri JRD Víťazný február.Tanečníci, speváci i muzikanti prišli z rozpadnutého súboruSpiežovec, pôsobiaceho v Tvrdošíne. Už v prvom roku súborzískal cenu na celoštátnej súťaži v Považskej Bystrici za inter-pretáciu goralského folklóru z dedín Hladovka a Suchá Hora,ktorému sa venuje súbor aj dnes.

V rokoch 1988 - 1992 bol umeleckým vedúcim, choreo-grafom i tanečným pedagógom Ing. Vladimír Janoťák. Skoruši-na sa za krátke pôsobenie vo folklórnom svete dostala do po-vedomia širokej verejnosti. V roku 1992 mnoho tanečníkovodchádza z dôvodu pracovnej i existenčnej vyťaženosti. Kvôlitýmto okolnostiam sa rozhodli vedenie súboru položiť na ple-cia 21-ročnému Róbertovi Vavrekovi a jeho teraz už manželkeGabriele Vavrekovej, ktorí boli členmi súboru. Po odchode jadrasúboru sa museli noví vedúci vysporiadať s nedostatkom taneč-níkov. Vďaka veľkej podpore zo strany muziky pod vedenímPetra Kučku sa súbor opäť rozbehol tým správnym smeroma čoskoro prišla i ponuka vystúpiť vo Východnej. Tu predstavilRóbert Vavrek so Skorušinou svoju prvú choreografiu. Po pred-stavení im tlieskali tisíce divákov.

Starí i začínajúci členovia predstavili pod novým vedeními tance z Horehronia, Šariša, dolnej Oravy, no prioritou bolospracovanie goralského folklóru z obcí Hladovka a Suchá Hora.Výsledkom bol programový blok „Gorali“, s ktorým sa v roku1995 Skorušina opäť dostala na celoslovenskú prehliadku,a tým aj medzi špičku folklórnych súborov Slovenska.

Rok 1995 priniesol súboru nielen množstvo vydarenýchvystúpení, ale i založenie detskej zložky FS Skorušina, v ktorejsa vystriedalo viac ako 180 detí z Liesku, Čimhovej, Vitanoveja zo Suchej Hory. Navštevovali ju i deti tanečníkov, no a samo-

30

zrejme i deti vedúcich súboru - Šimon, Tatiana, Ivana a Marti-na Vavrekovci, ktorí dodnes pôsobia vo FS Skorušina ako mu-zikanti, speváci i tanečníci a v dnešnej dobe už aj ako pedagó-govia.

Skorušina sa doteraz zúčastňuje na rôznych folklórnychpodujatiach a festivaloch doma. Vo Východnej sa predstavilaza svoju 30-ročnú existenciu na 25-tich ročníkoch, a to viac-krát v programoch s Jožkom Majerčíkom, Ďusom Kubánkom,Martinom Ťapákom, ale aj s inými osobnosťami. V Detve, Heľ-pe, Myjave, Dubnici nad Váhom, na Zamagurských slávnos-tiach, ale aj na Jánošíkových dňoch, kde sú pravidelne pozýva-ní. Každý rok sa zúčastňuje i na domácom festivale, ktorým súPodroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, cíti sa ako domácisúbor. Pre súbor Skorušina je veľkou výzvou a cťou byť súčas-ťou tohto oravského festivalu. Súbor vystupoval mnohokrátv zahraničí - v Belgicku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku,Francúzsku, Česku, Maďarsku, Turecku, pričom silné väzby más Poľskom, kde viackrát vystupoval aj v poľskej televízii a roz-hlase.

Základom každého súboru je ľudová hudba. Skorušina savždy mohla oprieť o prvého primáša - Petra Kučku. Ten malokolo seba správnych muzikantov a tí ťahali súbor od saméhozačiatku, kým ich nevymenila hudba Karola Šimeka s bratomJánom, ktorý nie je už medzi nami. Neskôr prišla ĽH z Hladov-ky pod vedením Daniela Kubicu, s ktorým nahral súbor prvégoralské CD na Slovensku.

V posledných rokoch vo veľkej miere súbor, ale najmä ro-dina Vavrekovcov, úzko spolupracuje s rodinou Janoštínovcovzo Zuberca. Spolupráca začala pri spojení dvoch skvelých det-ských tanečníkov Martinky a Viktora, ktorí sa ako šesťroční stalilaureátmi na detskom folklórnom festivale v Likavke. Dodnessa rodiny vzájomne dopĺňajú, či už v hudbe, speve alebo tan-ci.

Hodnoty, pre ktoré Skorušina pred 30. rokmi vznikla, udr-žiava a zachováva dodnes, napriek tomu, že na slovenský fol-klór je vyvíjaný komerčný tlak. Skorušina nepochybne ostaneSkorušinou v pravom zmysle slova, a to s myšlienkami a hod-notami, ktoré si vryli do srdca jej členovia.

Vedúci súboru: Róbert Vavrek a Gabriela Vavreková

31

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

10.30 VITAJTE V ZUBERCIÚčinkujú: DFS ROHÁČIK a PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca, FSk BUČNÍKz Habovky a ŽSSk z Oravského Bieleho PotokaPríprava, scenár, réžia: Daniela Žuffová

V histórii Podroháčskych folklórnych slávností sa nestalo,aby medzi účinkujúcimi chýbali domáce kolektívy. Zuberča-nia sa už predstavili v sobotných programoch a nebudú chýbaťani v tých nedeľných. Prvým nedeľným vystúpením bude prenich program Vitajte v Zuberci, do ktorého si pozvali aj folklo-ristov so susedných obcí – z Habovky a Oravského BielehoPotoka.

Sila ľudovej piesne, čistota prejavu a radosť, ktorá z miest-nych folkloristov vyžaruje, dokážu vyvolať v divákoch neopa-kovateľné momenty a zážitky. A tak tu v Brestovej bude znieťhudba, spev a tanec v podaní folkloristov zo Studenej doliny.

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

11.00 PREBÚDZANIEProgram detských folklórnych súborov z OravyÚčinkujú detské folklórne súbory: PODBIELANz Podbiela, MAGURKA z Oravskej Lesnej,LOKČAN z Lokce, PILSKO z Oravského Veselého,KAŠUNKA z Rabčíc, ROHÁČIK zo Zuberca,Gajdošská hudba BESKYD z Oravskej Polhory,Ester a Matej Pitákovci zo SihelnéhoNámet, scenár a réžia: Miroslav ŽabenskýAsistencia uvedenia: Pavla Ganobčíková

Deti. Tak bezprostredné a blízke, no často svojím svetomnám vzdialené. Deti, ktoré opatrne načierajú do všetkého, opa-kovane sa pýtajú a hľadajú odpovede. Je iba na nás, ako a čoim odpovieme. Ako v nich nastavíme prebúdzanie svetu. Akim do vienka pribalíme istotu rodiny a tradičných hodnôt - po-

32

tom ako bociany vždy nájdu náš komín. Ak im ponúknemevšehochuť sveta, rozletia sa po ňom.

Prebúdzanie vždy otvára oči. Otvorme ich i my a bez ohľa-du na vek zahľaďme sa do detských očí a splyňme v jedno v ichtúžbe po prebudení. Hľadajme tam, kde je to prirodzené - vosvojich spomienkach, fotografiách, stretnutiach so starými ro-dičmi... Vždy je čo nájsť. V programe sa predstavia:

Detský folklórny súbor PILSKO z Oravského VeseléhoVedúci súboru: Pavla a Serafín Ganobčíkovci

Detský folklórny súbor Pilsko z Oravského Veselého oslávilso svojimi vedúcimi Pavlou a Serafínom Ganobčíkovcamiv uplynulom roku 45. výročie svojho vzniku. Prebudili záujemo tradičnú ľudovú kultúru a o spätosť s komunitou obce u nie-koľkých stoviek bývalých členov. Dnes im to matky a otcovia,ktorých deti sú opäť v súbore, vracajú. Nielen krásnymi spevmina výročiach súboru, ale aj množstvom mladých spevákova tanečníkov, ktorých do súboru posielajú. Ostáva iba veriť, žepo uplynutí času sa tradičnej kultúre v Oravskom Veselom budestále dariť.

Detský folklórny súbor KAŠUNKA z RabčícVedúca súboru: Valéria Baláková

Súbor si minulý rok v júli pripomenul 35. výročie založe-nia. Snaha a entuziazmus rozvíjať v rabčických deťoch vzťahk tradičnému je u vedúcej Valérie Balákovej takmer neuveriteľ-ná. Aj preto je rabčický folklór v podaní detí, muzík i dospe-lých stále aktuálny. V roku 1982 folklórny súbor založila uči-teľka Valéria Baláková po svojom návrate z iného učiteľskéhopôsobiska. Ako dcéra známeho rabčického muzikanta - primá-ša Jána Kolčáka chcela podchytiť mladé spevácke i tanečnétalenty a ďalej ich rozvíjať. K názvu súboru ju inšpiroval text

piesne Kalina v leše... Práca s deťmi však bola pomerne nároč-ná – používanie goralského nárečia bolo na ústupe, a tak bolotreba deti učiť slovo po slove, prekladať a vysvetľovať ichvýznam. V práci s deťmi jej pomáhali najmä manželia Evaa Jozef Jagelkovci. Ochota, elán, nadšenie, ale aj vhodný prí-stup sa odzrkadlili v rýchlom umeleckom vyzretí detského sú-boru.

33

Detský folklórny súbor ROHÁČIK zo ZubercaVedúca súboru: Daniela Žuffová

Detský folklórny súbor Roháčik zo Zuberca bol založenývo februári 1992 v snahe prebúdzať poznanie tradičného v obci.Zámer Daniely Matištíkovej-Žuffovej a Daniely Blažekovej-Krú-povej je úspešný doposiaľ. Od roku 1992 deti vo svojich progra-moch rozdávajú radosť, smiech, spev i poučenie. Najúspešnej-ší rok pre Roháčik bol rok 1999, keď postúpili z krajskej pre-hliadky ako jediný na celoštátny festival detského folklóru. Svo-jimi vystúpeniami súbor potešil divákov na mnohých festiva-loch na Slovensku, v Poľsku, Čechách, ba aj v Kanade. Pravi-delne sa zúčastňuje regionálnych a krajských prehliadok. Kaž-doročne vystupujú na domácich Podroháčskych folklórnychslávnostiach, kde sa prezentujú s rôznymi programami.

Detský folklórny súbor PODBIELAN z PodbielaVedúca súboru: Martina Orčíková

Detský folklórny súbor Podbielan si vlani pripomenul 10.výročie obnovenia činnosti a 25. výročie založenia. V súboreúčinkuje 40 detí vo veku od 5 do 17 rokov, pracujú v dvochskupinách. Súbor sa zúčastňuje vystúpení v obci a okolí, naregionálnych a krajských súťažiach detských folklórnych súbo-rov. Predstavil sa i v zahraničí – v Poľsku a v Chorvátsku.

Medzi úspešné programové bloky patria: Hry na Bobrovejrali, Na kapitána, Stavanie májov v Podbieli, Hra na tetku, Najahodách...

Detský folklórny súbor MAGURKA z Oravskej LesnejVedúci súboru: Viktor Chudoba a Mária Viatrová

Prebúdzanie folklórneho života započala v 70. rokochfolklórna skupina pod vedením Agneši Srogoňovej. Aktuálnetradície obce prezentuje aj detský folklórny súbor Magurka,založený v roku 1982. Jeho vedúcou bola až do roku 2001Anna Rechtoríková, po ktorej štafetu prebral Viktor Chudoba.Až dodnes s Máriou Viatrovou súbor vedú. Magurka interpre-

34

tuje aktuálne tradície obce i tie zabudnuté, ktoré ostali v spo-mienkach pamätníkov. Súbor čerpá námety z okolitej prírody, sktorou bol ľud prirodzene spätý a z rozprávaní najstarších ob-čanov. Súbor bol niekoľkokrát úspešný v regionálnych i kraj-ských súťažiach.

Detský folklórny súbor LOKČAN z LokceVedúci súboru: Juraj Vjatrák

Detský folklórny súbor Lokčan je súčasťou folklórnej skupi-ny Lokčan. Hlavným cieľom členov skupiny je prezentovať tra-dičnú ľudovú kultúru Oravy, predovšetkým vlastnej obce a po-máhať tak zachovať tradície aj pre budúce generácie. Lokčanje skvelá partia detí, mládeže a rodičov. V súčasnosti má viacako 50 členov a všetci spolu tvoria veľmi dobrý kolektív nielenna pódiu, ale aj mimo neho. Za krátky čas pôsobenia sa súborupodarilo účinkovať už na niekoľkých podujatiach na Orave,pričom sa opäť predstavia aj na javisku v Zuberci-Brestovej.

Ester a Matej Pitákovci zo SihelnéhoSú pokračovatelia gajdošskej tradície obce a jej tradičných

folklórnych prejavov. Nadväzujú na hru miestnych muzikan-tov, najmä gajdošskej hudby Fernezovcov.

Gajdošská hudba BESKYD z Oravskej PolhoryMuzikanti z Oravskej Polhory kontinuálne nadviazali na

tradíciu gajdošskej hry a štýlu, prebudenie nastalo na sklonku

35

života Jozefa Zboroňa, v prvej polovici 90. rokov minulého sto-ročia. Festival Gajdovačka v gescii Oravského kultúrneho stre-diska i mnohé ďalšie úspešné iniciatívy o prebudenie a udrža-nie záujmu o tradičné kultúrne atribúty prerástli v aktuálny zá-ujem o hru na gajdy.

Marta Janoštínová zo Zuberca a Zlatica Kubicová z HladovkyPrebudenie záujmu a poznanie interpretačného štýlu pri-

náša i úspech. Zlatica Kubicová je aktuálna laureátka celoštát-nej súťaže detského hudobného folklóru Vidiečanova Habovkav kategórii spevákov. Spolu s Martou Janoštínovou sa zúčastnilifinále súťaže Slávik Slovenska. Marta sa umiestnila prvá v dru-hej kategórii a Zlatica druhá v tretej kategórii.

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

12.00 PODOBY SLOVENSKÉHO FOLKLÓRUPodoby slovenského folklóru v podaní súborovzo zahraničiaÚčinkujú folklórne súbory: VRETENO z Kysáča(Srbsko) a ŠARVANCI z Prahy (Česko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

Na Podroháčskych folklórnych slávnostiach uvádzameprogramy s názvom Krajania alebo Podoby slovenského folkló-ru, v ktorých sa prezentujú súbory Slovákov žijúcich v zahrani-čí, prípadne zahraničné súbory, ktoré sa venujú slovenskémufolklóru. Tak sa v uplynulých rokoch na pódiu Podroháčskychfolklórnych slávnosti už predstavili súbory SPIŠ z Nowej Bialej(Poľsko), Zaolži z Jablunkova (Česká republika), Ostroha (Dub-lin, Írsko), Limbora z Prahy (Česká republika), SKUS „Ivan Br-ník Slovák“ (Jelisavec, Chorvátsko), KLASY zo Starej Pazovej,Vojvodina (Srbsko) a Jánošíček z Brna (Česká republika).

Na tohoročnom 43. ročníku Podroháčskych folklórnychslávností privítame v programoch krajanský súbor Vretenoz Kysáča (Srbsko). Zahraničných účastníkov, ktorí sa vo svetevenujú slovenskému folklóru, bude tento rok reprezentovať sú-bor Šarvanci z Prahy (Česká republika). Nuž vychutnajme sislovenský folklór v podaní zahraničných súborov.

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

13.00 KDE SLUŽBA, TAM I VÝSLUŽKAProgram súborov a skupín Žilinskéhosamosprávneho kraja pod záštitou jehopredsedníčky Ing. Eriky JurinovejÚčinkujú: KAMENČAN zo Zákamenného,RAČAN z Oščadnice, ROVŇAN z Veľkého Rovného,LIPTOV z Ružomberka a ŽSSk KAMARÁTKY z MartinaPríprava, scenár, réžia: Miroslava Polohová Ivanová

36

FSk KAMENČAN zo ZákamennéhoFolklórna skupina Kamenčan pôsobí v obci Zákamenné od

roku 1975, kedy ju založila pani Emilia Janoťáková. Skupina sasnaží zachovať autentické nárečie, zvyky, piesne a tance z obceZákamenné. Ako zdroj im slúži výskum medzi najstaršími oby-vateľmi obce. Základom pre tanečné vystúpenia sú špecifickétance z tejto obce, ako sú: zákamenská polka, šustana, zyd.Členskú základňu Kamenčana tvoria žiaci základných a stred-ných škôl z obcí Zákamenné a Novoť.

Programový blok: Tanečná zábava po dožinkách zo Záka-menného

ŽSSk KAMARÁTKY z MartinaŽenská spevácka skupina KAMARÁTKY je zložená z býva-

lých členiek FS TURIEC z Martina, ktoré pôsobia aj vo FS FAT-RAN. Skupina vznikla v roku 2015 a vo svojej tvorbe sa venujehlavne pôvodnému piesňovému materiálu z regiónu Turca, ktorýspracováva do javiskovej podoby. Počas doby svojej pomernekrátkej existencie sa predstavila v úspešnom televíznom progra-me ZEM SPIEVA. V tomto roku sa zúčastnila Turčianskychfolklórnych slávností v Martine a Folklórneho festivalu vo Vý-chodnej.

Programový blok: Jarmočníčky a Ženské piesne z Podhra-dia

37

FS LIPTOV z RužomberkaSúbor vznikol v roku 1946 ako folklórna skupina ružom-

berských Severoslovenských celulózok a papierní. Na jej čin-nosť nadviazal Hudobno-spevácky súbor závodu Supra v Ru-žomberku (1949). Znovuoživenie prišlo začiatkom roku 1962,keď začal pracovať tanečno-spevácky súbor Vojtecha Littvu.Z papierenského podniku súbor prešiel pod ružomberskú tex-tilku a potom pod Mestské osvetové stredisko v Ružomberku(1969). Tu zaznamenal veľmi úspešné desaťročie za výbornejspolupráce s Annou Hulejovou, sesternicou Vojtecha Littvu.V roku 1971 na celoštátnej súťaži v Poprade sa Vojtech Littvaa Dušan Domiter stali najlepšími amatérskymi tanečníkmi. Na-

sledovali mnohé ocenenia v súťažiach a v roku 1976 aj zarade-nie do A kategórie folklórnych súborov na Slovensku. V roku1979 súbor prešiel pod ružomberskú textilku, kde za jej vý-znamnej podpory, spracovával aj robotnícky folklór. V roku1992 prešiel Liptov pod odbor kultúry Mestského úradu v Ru-žomberku a v roku 1995 pod Kultúrne a informačné centrumv Ružomberku. Od roku 2001 pracuje ako občianske združe-nie.

Za roky existencie Liptov významne formovali najlepší od-borníci v slovenskom folklóre. Spolupracoval s televíziamiv Bratislave, Košiciach a Prahe, ale i v Japonsku. Vystupovala vystupuje na rôznych podujatiach a prehliadkach na Sloven-sku. Úspešne sa prezentoval vo viac ako 20 štátoch Európy,v Ázii, Afrike a Amerike. Získal množstvo významných ocene-ní. Organizačným vedúcim a choreografom je Igor Littva. Ume-leckým vedúcim a choreografom je Vojtech Littva.

Programový blok: Uspávanka a rozlúčky pltníka z Gombá-ša, Bačovský a rozlúčka regrúta z Liptovských Sliačov

FS RAČAN z OšadniceFolklórny súbor Račan vznikol v roku 2005 na podnet bý-

valých členov DFS Oščadnička. Poslaním súboru je rozvíjať azachovávať tradície obce v podobe tanca, hudby a spevu. Re-

38

pertoár súboru tvoria najmä choreografie z Kysúc, ale aj z inýchregiónov Slovenska. Umeleckou vedúcou súboru je VeronikaMačuhová.

Programový blok: Zábava, zábava

FS ROVŇAN z Veľkého RovnéhoFolklórny súbor Rovňan je neodmysliteľnou súčasťou dro-

társkej tradície a obce Veľké Rovné. Súbor bol založený v roku1957 v obecnom družstve Ľudová tvorba. Prvým umeleckýmvedúcim bol Ing. Jozef Pôbiš, neskôr Juraj Onačila, Igor Novák,Miroslav Valo a ďalší. Títo všetci boli v minulosti úspešní ta-nečníci štátneho súboru SĽUK Bratislava. Zásluhou profesio-nality umeleckých vedúcich, ako i zanietenosti vedenia a čle-nov súboru, sa zakrátko vypracoval na vysokú umeleckú úro-veň. Od roku 2001 prešiel súbor rôznymi organizačnými zme-nami, a tak vytváral súčasnú podobu súboru. Súčasným orga-nizačným vedúcim súboru a zároveň aj vedúcim tanečnej zlož-ky je Pavol Sedlák.

Programový blok: Keď drotár do sveta odchádzal

39

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

14.00 NOSITELIA TRADÍCIÍGalaprogram a vyhlásenie výsledkov celoštátnejpostupovej súťaže a prehliadky folklórnych skupínNositelia tradícií 2018Námet, scenár a réžia: Katarína Babčáková,Ondrej Galbička

V popoludňajšom nedeľnom galaprograme súťaže sa pred-stavia najúspešnejšie folklórne skupiny, ocenené odbornouporotou Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky folklórnychskupín Nositelia tradícií 2018. Vyhlasovateľom a odbornýmgarantom súťaže je z poverenia MK SR Národné osvetové cen-trum v Bratislave, organizátormi sú Oravské kultúrne strediskov Dolnom Kubíne a obec Zuberec. Súťaž sa uskutočňuje s troj-ročnou periodicitou a predstavuje sa v nej takmer 400 folklór-nych skupín z celého Slovenska, postupujúc z regionálnycha krajských kôl až do celoštátneho kola súťaže. Cieľom a posla-ním súťaže je aktivizovať činnosť folklórnych skupín, podporo-vať vyhľadávanie, dokumentáciu a prezentáciu tradičných fo-riem ľudového tanca, hudby, obradových, zvykoslovnýcha pracovných prejavov z jednotlivých lokalít či regiónov, ale ajpoukázať na význam tradičnej ľudovej kultúry v kultúrnom dianía priblížiť širokým vrstvám divákov hodnoty nášho tradičnéhohudobno-tanečného, obradového i zvykoslovného kultúrnehodedičstva.

V galaprograme sa spomedzi desiatich folklórnych skupínsúťažiacich v celoštátnom kole súťaže predstavia tie najúspeš-nejšie.

V súťaži sa predstavili z Banskobystrického kraja FSk Baža-lička z Plachtiniec – Príbeliec a FSk Brezinky z Polomky, z Ko-šického kraja FSk Dolina z Gemerskej Polomy a FSk Jadlovecz Margecian, z Nitrianskeho kraja FSk Jaročan z Jarku, z Pre-šovského kraja FSk Raslavičan z Raslavíc, z Trenčianskeho kra-ja FSk Kýčer z Turej Lúky a FSk Podžiaran z Papradna, z Trnav-ského kraja FSk Šulekovo zo Šulekova a zo Žilinského krajaFSk Kriváň z Východnej.

40

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

15.30 PRELEŤ VTÁČKU, PRELEŤProfilový program folklórneho súboruMLADOSŤ z Banskej BystriceRéžia: Martin Urban

Univerzitný folklórny súbor MLADOSŤ z Banskej BystriceJe reprezentantom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystri-

ci. Súbor čerpá repertoár predovšetkým z regiónov povodiaHronu - Tekova, Podpoľania a Horehronia. Členovia UFS Mla-dosť, predovšetkým študenti, ovplyvňujú tvorbu reprezentáciousvojich domovských regiónov. Tak vznikli Myjavské chuťovky,Tance z Turzovských kopaníc, spevy a tance Zemplína, ale ajklenoty z krajanského prostredia. Práve Obrazy z Dolnej zemesú súčasťou rozvíjajúceho sa repertoáru Mladosti. V spolupráciso Slovákmi zo srbskej Vojvodiny, rumunského Nadlaku a Bi-horu, maďarského Maglódu, Sarvaša a Slovenského Komlóšubol v roku 2018 vo Východnej prvýkrát uvedený krajanskýprogram s rovnomenným názvom v réžii umeleckého vedúce-ho UFS Mladosť Martina Urbana. Spolupráca autorskej dvojiceTatiany a Martina Urbanovcov s Katarínou a Ivanom Bagľašo-vami priniesla Čardáše z Banátu a Báčky a súťažne úspešnéIlečke - chorovody z obce Jánošík v autorstve Táni a Katky.Spolupráca s Leonórou Súdiovou a Patrikom Ragom, obajaz vojvodinskej Selenče, priniesla nový formát programu - hu-dobno-tanečný obraz obliekania nevesty zo Selenče s odbor-ným komentárom Patrika pod názvom Od rubáča po vence,akože je neveste.

UFS Mladosť cestuje za Slovákmi nielen na Dolnú zem, aleaj po svete. Cieľom je nielen reprezentácia, ale aj výskum ichkultúry, ktorú považujeme za súčasť národnej klenotnice. Naprelome rokov 2017/2018 bola Mladosť v Melbourne, v roku2019 sa chystá za Slovákmi do Argentíny. Spomeňme zájazdv roku 2015 v Borneo, kde boli s úspechom premiérované Sva-dobné obrazy z Podpoľania (cena ministra kultúry štátu Sabah).O rok neskôr výrazný úspech na festivale Nan Ying v Taiwane.

Súbor je odborne prepojený s Katedrou hudobnej kultúryPedagogickej fakulty, v rámci štúdia je Univerzitný súbor Mla-

41

dosť súčasťou výberových predmetov. Práve tu sa realizujú pro-jekty ako Mladosť a Skorušina (2015), kde Tatiana Vavrekováspolu so svojou rodinou a rodinou Richarda Janoštína prezen-tovala oravskú kultúru a tance zo Zuberca, a tak sa stali súčas-ťou študijného a zábavového repertoáru Mladosti. Nescénickáčinnosť súboru je rovnako dôležitá. Takýmto spôsobom sa spon-tánne sformovala mužská spevácka skupina s cieľom vedieťkvalitne interpretovať horehronský viachlasný spev. Práve vďa-ka Ondrejovi Drugovi (iniciátor a vedúci skupiny) a ďalším za-ujímavým hlasom zo súboru mohli vo výročnom roku 2017uviesť dielko Preleť vtáčku, preleť, ktoré sa stalo aj názvom ak-tuálneho programu Univerzitného folklórneho súboru Mladosť.

Umelecký vedúci a choreograf, odborný asistent Katedryhudobnej kultúry PF UMB - Martin Urban

NEDEĽA 5. AUGUSTA 2018

16.30 ZÁVEREČNÝ PROGRAMÚčinkujú: RED COW LANE (Írsko), ORAVANz Nižnej, SKALNI z Krakova (Poľsko), MÁJ z Piešťan,VILA z Nového Sadu (Srbsko), SKORUŠINA z LieskuPríprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

Bohatý trojdňový program festivalu sa pomaly blíži ku kon-cu. V záverečnom nedeľnom programe sa predstavia zahranič-né súbory a dva oravské súbory Oravan a Skorušina. Folklórnysúbor Oravan si v minulom roku pripomenul výročie svojhovzniku a Skorušina tento rok oslavuje tridsiatku. Nech aj tentoprogram v nás zanechá dobrý dojem z prežitých troch dní na-plnených folklórom tu pod Roháčmi.

Jedným z cieľov nášho festivalu je a vždy bude prezentáciaľudového umenia a tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. V tomtosmere festival ponúka priestor na prezentáciu mnohým folklór-nym súborom a skupinám z rôznych regiónov Slovenska a zozahraničia.

Pripraviť tak veľké podujatie je mimoriadne náročné. Rov-nako náročné a zodpovedné je získať dobrých dramaturgickýcha organizačných spolupracovníkov, ktorí sú zárukou tohto pod-ujatia a jeho plynulého zabezpečenia. O to viac patrí vďaka auznanie všetkým, ktorí priložili ruky k dielu a pomohli hosťomukázať hodnoty a krásu našej tradičnej kultúry. Za obec Zube-rec, ako hlavného organizátora festivalu, chcem poďakovaťvšetkým, ktorí sa o úspech slávnosti zaslúžili a všetkým spon-zorom a priaznivcom festivalu, ktorí svojím finančným alebomateriálnym príspevkom každoročne pomáhajú k celkovémuzabezpečeniu slávností. Festival z verejných zdrojov význam-nou mierou podporil aj Fond na podporu umenia.

Veríme, že do ďalších ročníkov spoločne opäť pripravímea uvedieme množstvo zaujímavých programov, privítame no-vých hostí, a tak spoločne prežijeme ďalšie ročníky v dobrejatmosfére nášho najväčšieho sviatku kultúry pod Roháčmi.

Všetkých domácich i návštevníkov obce Zuberec už terazsrdečne pozývame na jeho 44. ročník, ktorý sa bude konaťv dňoch 2. – 4. augusta 2019.

42

FOLKLÓRREGINE PRISTANELeto popretkávané ľudovou hudbou, reportážami a súťažamiz najrôznejších folklórnych festivalov stredného SlovenskaVám vo svojom vysielaní aj tohto roku prinášaRádio Regina Stred. Aktuálne informácie o programoch festivalov,rozhovory s organizátormi a účinkujúcimi.

Kde všade budeme:Detský folklórny festival v Likavke, Horehronské dni spevu a tancav Heľpe, Klenovská rontouka v Klenovci, Folklórny festivalVýchodná, Podpolianske folklórne slávnosti v Detve,Celoslovenská prehliadka fujerášov a heligonkárov Korytárky,Jánošíkove dni Terchová, Koliesko v Kokave nad Rimavicou,Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci, Očovská folklórnahruda, Hontianska paráda v Hrušove...

Banská Bystrica 101,50 Lučenec 88,20 Modrý Kameň 88,50Námestovo 100,40 Žilina 100,10 Rimavská Sobota 95,00Ružomberok 100,60 Poprad-Kráľova hoľa 96,90

FOLKLÓR NÁM PRISTANERTVSRádio Regina Stredhrdý partner folklórnych festivalovna strednom Slovensku.

www.reginastred.rtvs.sk Rádio Regina Stred

K realizácii43. Podroháčskych folklórnych slávností prispeli:

Podujatie realizované s finančnou podporou:

Baupak s.r.o., RovinkaGejdoš s.r.o., Zuberec

Roháče spol. s r.o., ZuberecJozef Korman, MLYN, TrstenáKoliba pod Roháčmi, ZuberecMUDr. Františka Urbanová,Penzión Stomatológ Zuberec

Pizzeria UNO, Jana Jandurová, ZuberecPoláčik Valér, White star sport, Zuberec

Reštaurácia Skala, Jana Jandurová, ZuberecSupport & Consulting s.r.o., Trenčín

Cukráreň Katka, Ladislav Matištík, ZuberecPeter Jendrášek,

výroba mäsa a mäsových výrobkov, BrezovicaBMU s.r.o, Zuberec

Penzión Šiška, ZuberecDaniela Urbanová, Bagettka, Zuberec

STAMON, Monika – Monika Urbanová, ZuberecStavebniny - Slavomír Šuriňák, Zuberec

Zdeno Škerda, ZuberecMiroslav Filek, FIJA, Tvrdošín

Hafirovica s.r.o., Oravská PolhoraLekáreň ARNIKA MEDI s.r.o., Habovka

Marián a Viera Šrobovi, ZuberecBMMJ s.r.o., Zuberec

Vila Laura, Daniela Lišková, ZuberecPenzión MILOTÍN, Zuberec

Ťapko s.r.o., ZuberecPenzión TIMEA, Mária Šrobová, Zuberec

Potraviny Večierka Bernát Marián, ZuberecPeter Bebej, Cyklobej, Zuberec

Janoštín Pavol, ZuberecAPBSK s.r.o., Zuberec

Penzión U Michala, Ing. Michal Borsík, ZuberecAutoservis Zúbek, Zuberec

Výroba parených buchiet a knedlí - Valekovci, ZuberecMartin Šiška, stolárska výroba, Zuberec

Vladimír Magerčák - PAMSTAV, ZuberecOravská vodárenská spoločnosť, Dolný Kubín

Reštaurácia - Stará Krčma, Peter Magerčák, Zuberec

K realizácii43. Podroháčskych folklórnych slávností

prispeli:

PODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI 2018Festivalový bulletin

Vydal: Obecný úrad ZuberecZostavil: Mgr. Pavol Šroba

Sadza: Mgr. Andrea HrdinováTlač: Tlačiareň Vrábel Dolný Kubín

Rok vydania: 2018Náklad: 1000 ks

Ďakujeme

Metrostav a.s., PrahaPROPERTY HOLDING, a.s., Bratislava

Základná škola s materskou školou, ZuberecRoľnícke podielnícke družstvo, Zuberec

Klaster ORAVA o.o.c.r., Dolný KubínPanasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o., Trstená

PROVEST, spol. s r.o., TrstenáHotel Primula, Zuberec

Technické služby Ružomberok, a.s., RužomberokGarbiar stavebniny s.r.o., Tvrdošín

Pozemkové spoločenstvo Urbár, ZuberecCestné stavby spol. s r.o., Liptovský Mikuláš

Drevodom ORAVA s.r.o., PodbielARIKA s.r.o., Trstená

Tatrawest s.r.o., ZuberecVI GROUP, spol. s.r.o., Bratislava

VEPY spol. s r.o., TrstenáCBA VEREX a.s., Liptovský Mikuláš

Vladimír Žuffa, JUREK, ZuberecTlačiareň Kubík, Námestovo

Mgr. Andrea Hrdinová, NámestovoCOOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo

JOSU s.r.o., ZuberecNealko ORAVAN, s.r.o., Podbiel