Obsah

Úvod ................................................................................................................ 4

Malé dejiny teórie a praxe .............................................................................. 6

Publikačné aktivity ......................................................................................... 10

Festivalová a klubová prax ............................................................................. 20

Grantové výzvy .............................................................................................. 34

Medializačné a propagačné stratégie ............................................................. 43

Pedagogické zručnosti ................................................................................... 58

KAS-absolventská anketa .............................................................................. 62

Inštitucionálne sieťovanie .............................................................................. 68

Resumé .......................................................................................................... 72

Úvod

Dnes sa veľa hovorí o školstve. O mnohých jeho problémoch. Jedným z nich je aj

nedostačujúce prepojenie získavania teoretických vedomostí a praktických zručností

najmä na stredných a vysokých školách. Je neodškriepiteľné, že správne namiešanie

vedomostí a zručností u absolventov zvyšuje ich uplatniteľnosť v praxi, zamestnateľnosť,

konkurencieschopnosť.

Katedra audiovizuálnych štúdií (KAS) na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy

múzických umení v Bratislave patrí jednoznačne k teoretickým „pracoviskám“, napriek

tomu sa jej študentky a študenti stretnú aj s viacerými príležitosťami si povinne či nad

rámec bežných študijných povinností prehlbovať aj praktické zručnosti. Práve o týchto

príležitostiach je táto elektronická príručka. Má slúžiť nielen aktuálnym poslucháčom, ale

i budúcim uchádzačom, záujemcom o štúdium na KAS, no tiež aj ako orientačné skriptum

k predmetu Audiovizuálna prax, ktorý sme na katedre zaviedli len nedávno.

Publikácia KASolvent – Audiovizuálna prax a perspektívy uplatnenia vznikla ako výstup

projektu agentúry KEGA (č. 001VŠMU-4/2017) FILMOVÁ PAMÄŤ – medzigeneračný

dialóg realizovaný prostredníctvom metódy orálnej histórie. Primárne sa, ako názov

napovedá, projekt venuje orálnym dejinám, rozhovorom so staršími slovenskými

filmovými tvorkyňami a tvorcami. Už samotná príprava a zrealizovanie takéhoto

výskumu (audiovizuálneho záznamu) vyžaduje mnoho neteoretických zručností, rovnako

ako následná medializácia a propagácia jeho výsledkov vo filmárskej obci, o ktorú sa

snažíme kontinuálne už niekoľko rokov. Preto sa nám napísanie príručky práve v priestore

menovaného grantu javilo ako zmysluplné a adekvátne, obohatili sme ho však aj o aspekty

priamo nesúvisiace s rozprávanou históriou.

V zárodkoch premýšľania o obsahu tejto príručky sme sa nechali inšpirovať projektom

UPsolvent – univerzitní vzdělání jinak (Tvorba a naplnění kompetenčního rámce pro

profesní konkurenceschopnost studentů filmových, divadelních a mediálních studií)1. Na

rozdiel od Palackého univerzity v Olomouci a dočasného trvania jej grantu je stratégia

našej katedry dlhodobá, získavanie a nácvik praktických zručností implementujeme

priamo do študijných plánov jednotlivých ročníkov, do povinných či povinne voliteľných

predmetov, úloh a cvičení zadávaných na seminároch.

V prvej kapitole Malé dejiny teórie a praxe je reč o tom, čo predchádzalo zavedeniu

predmetu Audiovizuálna prax na našej katedre; druhá kapitola Publikačné aktivity

monitoruje študentské možnosti uverejňovať odborné filmologické texty a tretia –

Festivalová a klubová prax – možnosti zúčastňovať sa na organizácii filmových podujatí.

V časti Grantové výzvy sa možno dočítať o ponukách našich i zahraničných donorov

podporujúcich kultúrne aktivity i podmienkach, ktoré je potrebné naplniť, aby mohlo byť

1 http://www.psup.cz/projekt-tvorba-a-naplneni-kompetencniho-ramce-pro-profesni-konkurenceschopnost-studentu-filmovych-divadelnich-a-medialnich-studii/

žiadosti vyhovené. K úspešnému zavŕšeniu rôznych projektov, akcií, nápadov v oblasti

kultúry a umenia patrí okrem ich realizácie aj informovanie verejnosti v dostatočnej

miere, vypustenie správy do sveta. O tom, ako sa učíme túto neľahkú prácu zdolávať

u nás, hovorí kapitola Medializačné a propagačné stratégie. Absolventky či absolventi

Katedry audiovizuálnych štúdií nezriedka v profesijnom živote kratšie či dlhšie pôsobia

ako pedagogickí zamestnanci na stredných či vysokých školách, preto je správne sa

sústrediť na ich Pedagogické zručnosti už počas štúdia. Našu elektronickú príručku

uzatvárajú kapitoly KAS-absolventská anketa (relevantné názory bývalých a súčasných

študentiek a študentov) a Inštitucionálne sieťovanie (portfólio organizácií, ktoré pôsobia

v oblasti kultúry, umenia, filmu, audiovízie).

Malé dejiny teórie a praxe

Na konci 60. rokov 20. storočia, teda onej „zlatej“ éry československej kinematografie, sa

malý filmový tím pustil do autorského experimentu s pracovným názvom Teória a prax.

Rozhodli sa v poloamatérskych podmienkach za málo peňazí, bez scenára, len na základe

osnovy, čo najautentickejšie zaznamenať všedný život členov jednej rodiny. Podľa

výrobného listu témou mal byť „výchovný vzťah rodičov k deťom, ako aj pedagogický

vzťah učiteľov k žiakom“. Na papieri sa to pekne vynímalo. Lenže výsledkom bol obraz

frustrovaných, obmedzených rodičov, ktorí okrem úzkostlivej mentorskej starostlivosti

nemali viac čo svojim trom dospievajúcim deťom ponúknuť. Lebo ani spoločnosť toho

nemala veľa v ponuke. Medzi marxisticko-leninskou teóriou a každodennou praxou stál

vysoký múr, ktorý sa nedal preliezť. Iba zbúrať. Film, stojaci na pomedzí dokumentu a

fikcie, sa nakoniec premietal pod názvom Deň náš každodenný... (r. Otakar Krivánek,

1969). Vlastne sa ani dlho nepremietal, keďže nastavoval až príliš nepekné zrkadlo

vtedajšej spoločnosti. A čo ten múr? Padol až o dvadsať rokov neskôr...

Prepojenie teórie a praxe je vytúženým cieľom študijných odborov nielen na Filmovej

a televíznej fakulte VŠMU. Pripraviť študentov „do života“, úradným newspeakom

„rozvinúť ich odborné kompetencie“ (vedomosti, profesijné a komunikačné zručnosti,

hodnotový systém), by malo byť súčasťou každého vyučovacieho procesu (a potrebou

každého pedagóga/pedagogičky). K prvému začleneniu praxe do výučby na Katedre

audiovizuálnych štúdií (vtedy ešte Katedry filmovej vedy) došlo až po roku 2000, keď sa

praktická stáž stala povinnou súčasťou predmetu Dejiny slovenskej kinematografie pod

vedením prof. Václava Maceka. Študenti na bakalárskom stupni museli absolvovať

archívnu prácu na oddelení dokumentácie v Slovenskom filmovom ústave.

K systematickej spolupráci katedry a SFÚ tak došlo až v období stabilizácie SFÚ pod

vedením nového generálneho riaditeľa Petra Dubeckého (od 1999) – po politicky

turbulentných 90. rokoch, keď sa do najvyšších funkcií dostávali politickí nominanti

vládnej koalície (na čele s HZDS) a dochádzalo k ich častej výmene. Išlo o obojstranne

výhodnú výmenu – študenti získali nové kontakty a čiastkový prehľad o archíve a pre

SFÚ to bola užitočná výpomoc bez nároku na honorár.2 Každopádne, aj vďaka dobrým

kontaktom a vzťahom, vzájomná spolupráca pretrvala dodnes a SFÚ sa ako medzinárodne

rešpektovaná inštitúcia stala pracoviskom mnohých absolventov našej katedry.

V školskom roku 2007/2008 sa praktickou súčasťou Dejín slovenskej kinematografie

namiesto stáže v SFÚ stala orálna história, ktorej náplňou bola príprava a realizácia

audiovizuálnych rozhovorov s pamätníkmi slovenskej kinematografie.3 Pre účely ďalších

praktických cvičení bol v školskom roku 2009/2010 vytvorený predmet Filmová prax,

2 Za informácie ďakujeme Václavovi Macekovi. Z telefonického rozhovoru 31. 8. 2019. 3 Viac o projekte: FILOVÁ, Eva – MOJŽIŠOVÁ, Zuzana: Filmová pamäť. Orálna história ako medzigeneračný dialóg (elektronická príručka). Bratislava: VŠMU 2018 (online): https://ftf.vsmu.sk/projekty2/oral-history/.

ktorého zámerom „je umožniť budúcim filmovým teoretikom a historikom pozrieť sa na

filmové umenie aj z druhej strany – z tej praktickej, oboznámiť ich s niektorými

praktickými aspektmi filmovej tvorby a výroby“.4 Výsledkom malo byť, okrem iného,

užšie prepojenie našej katedry s realizačnými ateliérmi a vedenie budúcich vedcov k

tímovej aj samostatnej praktickej činnosti. Filmová prax začínala v prvom ročníku

tímovým cvičením, foto/scenárom a krátkym filmom (hraným, pixilovaným,

animovaným), v treťom ročníku študenti dostali základy programu PowerPoint, v ktorom

mali vytvoriť prezentácie podľa zadania (kinematografické heslo, respondent z projektu

Oral history – Audiovizuálne záznamy pamätníkov slovenskej kinematografie), a piaty

ročník, okrem záverečnej teoretickej práce, ukončili filmovým projektom: scenárom a

krátkym magisterským filmom. Postupne sa do Filmovej praxe presunul projekt Oral

history, ktorý (aj vďaka podpore z ministerstva školstva) expandoval do rozsiahleho

projektu a stal sa ťažiskovým zadaním pre druhákov a tretiakov bakalárskeho štúdia.

V rámci novej akreditácie s platnosťou od školského roku 2014/2015 pribudlo cvičenie

Praktická stáž, ktorej cieľom je pomôcť „poslucháčom nadviazať kontakty v externom

prostredí a pripraviť ich tak na profesionálnu dráhu po absolvovaní štúdia. Poslucháč si na

základe ponuky katedry vyberá inštitúciu, v ktorej sa bude o stáž uchádzať, a po jej

absolvovaní ročníkovému vedúcemu predloží potvrdenie o absolvovaní stáže.“5 Výber

inštitúcií a pracovísk je podľa potreby a dopytu každý rok aktualizovaný. Zoznam stáží

pre školský rok 2019/2020: SFÚ – triedenie a identifikácia vo fotoarchíve, práca v

edičnom oddelení; Áčko – malá porota; Cinematik Piešťany – redakcia festivalového

denníka; ASFK – participácia na projekte Filmový kabinet deťom; Art Film Fest Košice –

predselekcia filmov; autorská a redakčná spolupráca pri napĺňaní web stránky KAS;

časopis Frame – obsahová a formálna príprava a realizácia čísla časopisu; Film Europe –

príprava a preklady distribučných listov; Študentské konfrontácie – príprava a realizácia

podujatia; Obrazy (proti) extrémizmu – spolupráca na edukatívnom katedrovom projekte;

časopis Film.sk – redakčná príprava prílohy; Kinečko – redaktor študentskej rubriky;

katalogizácia a spracovanie základných informácií o ročníkových a záverečných prácach

v archíve KAS a iné.

Zatiaľ posledným krokom k posilneniu pripravenosti našich študentov do praxe bolo

zavedenie magisterského seminára Audiovizuálna prax od školského roku 2016/2017.

„Cieľom predmetu je prostredníctvom praktických cvičení získať vedomosti a zručnosti

pri tvorení a realizácii tém/žánrov/činností, s ktorými sa absolvent audiovizuálnych štúdií

stretáva v praxi a ktoré smerujú k odbornej popularizácii filmu.“6 Zadania, ktoré tvoria

obsahovú náplň zimného a letného semestra, sú flexibilne voliteľné – podľa aktuálnej

situácie a príležitosti, podľa potreby či nápadu. Stručná osnova predmetu:7

4 Z informačného listu predmetu, 2009. 5 Z informačného listu, 2014. 6 Z informačného listu, 2016. 7 Tamže, upravené, doplnené.

Marketingová stratégia prijímacích pohovorov. Pedagogičky a pedagógovia KAS

každoročne hľadajú nové spôsoby oslovovania potenciálnych adeptov na štúdium.

Zapojenie študentov prináša čerstvý, hravý aspekt, ktorý vyplýva aj z generačnej

príbuznosti študentov a uchádzačov o štúdium (zväčša stredoškolákov) a z vlastnej

skúsenosti, ktorou si študenti prešli (akým spôsobom si vybrali odbor, cez aké informačné

kanály sa o ňom dozvedeli atď.). Napokon, s mnohými uchádzačmi o štúdium sa študenti

osobne stretnú na každoročnom Dni otvorených dverí a majú možnosť aktívne

participovať na jeho programe.

Rozhlasová relácia o filme. Popularizácia filmu sa môže realizovať na rôznych stupňoch

odbornosti. Absolvent KAS by sa mal vedieť vyhnúť opisnosti či chválospevom na

festivalové tromfy. Navyše, auditívne prostredie ponúka osobité tvorivé možnosti. Pre

rádio Devín (2012 – 2014) pripravili pedagogičky KAS reláciu Kino-Ucho – dejiny

svetovej a slovenskej kinematografie pre zvedavé uši, v ktorej sa mohli poslucháči

zoznámiť s kinematografiou od jej počiatku po horúcu súčasnosť v mnohých

prekvapivých súvislostiach. Študenti KAS našli svoju cestu k popularizácii filmu aj nášho

odboru: cez internátne rádio TLIS v Mlynskej doline a vlastnú reláciu Cinefil.

V školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 vzniklo 12 dielov, ktoré ponúkli priestor pre

realizáciu (medializáciu) aj ďalších vyššie a nižšie uvedených zadaní.

Medializácia projektu Oral history. Projekt Oral history – audiovizuálne záznamy

pamätníkov slovenskej kinematografie je dlhodobo jednou z vlajkových lodí nielen KAS,

ale celej FTF VŠMU. K jeho plnohodnotnému zavedeniu do filmologického sveta

neustále patria aj propagačné kroky. Prvým krokom bolo zverejnenie projektu na

webstránke školy, kde každým rokom pribúdajú nové mená respondentov, s ktorými naši

študenti viedli rozhovory. Ďalším krokom boli elektronické príručky (Oral history –

Metodicko-technický manuál a Filmová pamäť), ktoré napísali pedagogičky-riešiteľky

projektu. Prvým významným študentským vkladom k reflexii (a teda aj medializácii)

projektu boli príspevky v monotematickom číslu časopisu Frame (č. 2, 2013) venovanom

projektu Oral history.

Lektorský cyklus prednášok – dramaturgia kina Klap. Schopnosť verejného prejavu

(vystúpenia, diskusie) by mala byť „výzbrojou“ každého absolventa KAS. Prvú skúsenosť

s verejným vystúpením študenti zvyčajne získajú počas Študentských konfrontácií, ktoré

sa každoročne konajú na jar v kinosále FTF VŠMU. Odborne aj pútavo predstaviť film

širšiemu publiku majú študenti možnosť vyskúšať si na pôde školského klubu Klap či vo

filmotéke kina Lumiére, kde v rámci Dejín slovenskej kinematografie majú za úlohu

pripravovať lektorské úvody k archívnym slovenským filmom.

Dramaturgia filmovej prehliadky, festivalovej sekcie. Už počas štúdia majú študenti

možnosť participovať na mimo/školských filmových akciách: Áčko, Visegrad Film

Forum, 4 živly atď. Vymyslieť a dramaturgicky postaviť vlastnú filmovú sekciu či

prehliadku – s dôrazom na originalitu aj realizovateľnosť – by malo byť základným

predpokladom u absolventa KAS.

Marketingová stratégia filmovej prehliadky. Zadanie nadväzuje na Dramaturgiu filmovej

prehliadky. Jeho výstupom by mala byť správa o možnostiach, akými sa – vo

všeobecnosti i celkom konkrétne – dajú propagovať kultúrne akcie, menovite filmová

prehliadka.

Strihový film. História je živý materiál, ktorý sa stále prehodnocuje a nazerá z nových

aspektov. Pre absolventa KAS je odborná spolupráca na dokumentárnom (strihovom)

filme veľkou výzvou – uchopiť danú tému buď čo najkomplexnejšie alebo s maximálnou

koncentráciou na jeden problém. Základom je znalosť histórie, uvažovanie v kontextoch a

práca s archívnym materiálom.

Implementácia výstupov grantovej činnosti katedry na stredných školách. Pedagógovia

katedry pripravili dva projekty, ktoré sú určené pre študentov stredných škôl: Filmová

výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl (2014 – 2016) a Obrazy (proti)

extrémizmu (2016 – 2018). Výstupom tohto zadania je aktívna „prednášková“ účasť

študenta – prípadne v súčinnosti s konkrétnym pedagógom – na vybranej strednej škole,

kde bude viesť hodinu na jednu z projektových tém.

Všetky uvedené zadania aj predmety (Filmová prax – Oral history, Praktická stáž,

Audiovizuálna prax) prešli svojím vývinom a zdá sa, že našli vlastnú stabilnú obsahovú

náplň a pevné ukotvenie v rozvrhovej akcii študentov. Fungujú na princípe zadania

a diskusie, brainstormingu a priebežných konzultácií, vedú študentov k samostatnosti

a zodpovednosti za odvedenú kvalitu. Je radosť pracovať, keď funguje vzájomná

interakcia.

Publikačné aktivity

Poslucháči počas štúdia na Katedre audiovizuálnych štúdií na mnohých predmetoch píšu

rôzne texty priebežne počas roka, píšu semestrálne práce, ročníkové či záverečné práce.

Schopnosť vyjadrovať sa písomne je pre budúcich absolventov tohto odboru zásadná, ak

ostanú v branži, bez písania – a platí, že čím kvalitnejšie, tým lepšie – sa v podstate

takmer nezaobídu, či už z nich budú filmoví teoretici, historici, publicisti, organizátori

filmového života, spolupracovníci kinematografických festivalov či iných s filmom

spojených podujatí, popularizátori umenia, kinári, archivári, kultúrni pracovníci... Na

niektorých predmetoch sú odovzdané študentské texty posudzované pedagógmi väčšmi z

obsahového než formálneho hľadiska; avšak každý, kto k profesionálnemu písaniu čo i len

nakrátko pričuchol, dobre vie, že bez zvládnutej formálnej stránky poriadne nefunguje

nijaký literárny útvar, hoc by ho napísal aj veľmi múdry a vzdelaný človek.

Práve na cibrenie formálnej stránky textov je zameraný povinný predmet pre prvý a druhý

ročník bakalárskeho stupňa: Kultúra písaného slova. Študentky a študenti si najprv

prakticky vyskúšajú kratšie útvary z oblasti publicistického štýlu, napr. správu,

encyklopedické heslo, resumé. Neskôr prechádzame k textom svojou štruktúrou

zložitejším a rozsahom dlhším: komentár, riport, rozhovor, dialóg, úvaha, reportáž. O

každom žurnalistickom útvare sa najprv rozprávame v rovine teoretickej, pomáhame si

ukážkami, potom pristúpime k samotnému písaniu. Všetky študentské texty prechádzajú

precíznou profesionálnou gramatickou, štylistickou, ale aj obsahovou redakciou. To učí

poslucháčky a poslucháčov prijímať veľmi konkrétne výhrady k výsledkom ich práce (na

výrazne citlivom ihrisku vlastnej tvorby); usudzovať, či zásahy zo strany pedagogičky sú

pre nich prijateľné, alebo sa s nimi nedokážu stotožniť (a prečo to nedokážu); sú nútení

argumentovať, ak navrhnuté zmeny odmietajú.

Jedna vec je napísať kvalitný text, druhá je mať ho kde publikovať. Dnes, v dobe

internetovej, je situácia v tomto smere oveľa jednoduchšia, než bola v minulosti. Priestor,

kde je možné uverejňovať, sa za posledných desať rokov násobne rozšíril. Už nie sme

odkázaní iba na papierové printy, príležitosti sú priam nekonečné. Nekonečné príležitosti

však nie sú iba dobrou správou. Pre mladého človeka môže byť pomerne zložité vedieť sa

v obrovskom virtuálnom vesmíre internetu zodpovedne zorientovať, nepribúdajú totiž iba

bezpečné priestory, no i tie konšpiračné, hoaxové, manipulujúce verejnú mienku na

základe lži a nepodložených tvrdení, nezodpovedné, nebezpečné.8

8 Užitočné informácie sa dajú nájsť napr.: ŠNÍDL, Vladimír: Pravda a lož na Facebooku (Bratislava: N Press 2017); NUTIL, Peter: Médiá, lži a příliš rychlý mozek. Průvodce postpravdivým světem (Praha: Grada 2018, ukážka tu: https://obalky.kosmas.cz/ArticleFiles/242727/auto_preview.pdf/FILE/Media-lzi-a-prilis-rychly-mozek_Ukazka.pdf); GREGOR, Miloš; VEJVODOVÁ, Petra: Fakenews. Nejlepší kniha o dezinformacích a manipulacích (Praha: CPress 2018); MARKOŠ, Ján: Sila rozumu v bláznivej dobe. Manuál kritického myslenia. (Bratislava: N Press, 2019).

„Tlač, film, rozhlas, televízia či internet nazývame masovými médiami. Šíria

informácie veľkému okruhu ľudí, dokážu prekonávať vzdialenosť i čas, a robia tak zo

sveta tzv. ´globálnu´ dedinu – teda priestor, kde sa každý môže dozvedieť čokoľvek.

Informácia, ktorá sa kvôli závislosti od fyzického nosiča (napr. knihy či filmovej

kópie) kedysi šírila istý čas, je v dobe elektronických médií dostupná takmer

okamžite. Vďaka rádiu, televízii a internetu dokážeme sledovať udalosti naživo v ich

reálnom čase. Ak sme kedysi museli prácne vyhľadávať informácie v knižniciach,

dnes nám stačí pár klikov na sieti a dozvieme sa presne to, čo potrebujeme. Naozaj

stačí iba zopár pohybov počítačovou myšou?

S ľahkou a rýchlou dostupnosťou informácií, a najmä s tým, ako sme nimi priam

zaplavení, však rastie aj potreba rozlišovať medzi informáciami relevantnými a

irelevantnými, spoľahlivými a nespoľahlivými, medzi informáciami, ktoré ponúkajú

nové poznatky, a dezinformáciami, ktoré chcú naše poznanie manipulovať s cieľom

získať politickú alebo ekonomickú moc. Preto je vždy potrebné informácie neprijímať

automaticky, ale kriticky selektovať s ohľadom na to, kto danú informáciu poskytuje,

za akým účelom a komu ju adresuje, prípadne si jej pravdivosť overiť z viacerých

zdrojov.“9

Študentky a študenti KAS majú počas štúdia nielen možnosť, ale aj povinnosť publikovať,

každý rok určitý počet recenzií či textov iného odborného druhu. Nasledujúci zoznam

printových médií, vydavateľstiev a webových platforiem si nenárokuje byť úplným, snaží

sa však spomenúť najrevelantnejšie a študentmi a absolventmi KAS najväčšmi využívané

médiá.

Printové médiá

Frame – filmový občasník študentov audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU, vznikol a

dodnes sa tvorí na Katedre audiovizálných štúdií.

„Nevznikol z povinnosti, ale z potreby. Z potreby nájsť, založiť a dlhodobo

prevádzkovať platformu, kde sa budú môcť – verejne, a to je dôležité – prezentovať

študenti z našej katedry. Kde budú môcť – hromadne, a to je tiež dôležité – predviesť,

ako dokážu reflektovať filmovú tvorbu našu i zahraničnú, ako o nej premýšľajú

a v akej kvalite vedia svoje myšlienky hodiť na papier.

Prvé číslo časopisu Frame uzrelo svetlo sveta v roku 2003 (...), po vydaní druhého

čísla v roku 2004 (vyšlo aj s podporou grantového programu, ktorý sa vtedy udeľoval

na študentské médiá) zasiahol do ´dejín´ Framu šéfredaktor časopisu Kino-Ikon

Martin Kaňuch. Pozval Frame na stránky ´svojho´ periodika. To znamená, že od

tretieho čísla (tiež 2004) vychádza Frame dva razy do roka ako (graficky, obsahovo i

štruktúrou oddelená a inak riešená súčasť) Kino-Ikonu. Odvtedy sa vlastne nič na

forme Framu nezmenilo, vychádza vďaka finančnej podpore VŠMU a Asociácie

slovenských filmových klubov a vďaka energii a ochote ľudí, menovite najmä Evy

9 MIŠÍKOVÁ, Katarína: Mediálna manipulácia. In: FILOVÁ, Eva (ed.): Obrazy (proti) extrémizmu. Bratislava: Filmová a televízna fakulta VŠMU 2017, s. 4.

Filovej, ktorá mi zo začiatku pomáhala ešte ako študentka našej katedry a dodnes, už

ako pedagogička školy, kompenzuje moje editorské pochybenia.“10

Čísla časopisu Frame sú od počiatku zostavované tematicky, neznamená to však, že sa

všetky články v konkrétnom čísle nevyhnutne musia týkať hlavnej témy11. Na aktuálnosť,

vzhľadom na periodicitu vychádzania časopisu – dva razy do roka – sme museli

rezignovať. Kvalita jednotlivých čísiel nie je ustálená, však je to prirodzené, niekedy sa

prácu podarí zvládnuť lepšie, inokedy horšie. Hoci je Frame časopis študentov KAS, nie

je samozrejmé, že v ňom môžu niečo uverejniť, šéfredaktorka si vyhradzuje právo

ktorýkoľvek príspevok po vysvetlení podloženom argumentmi neprijať.

„Zväčša majú príspevky formu recenzie, ale objavujú sa aj články porovnávajúce,

zhodnocujúce viac než len poučenie z jedného filmu, objavujú sa profily režisérov,

rozhovory, scenáre, reportáže, ale aj príspevky odzrkadľujúce život školy, katedry,

študentov. Frame je rovnako priestorom pre uverejňovanie prekladov, kde si autor

môže naživo vyskúšať svoju schopnosť cudziemu jazyku (a odbornej hantírke

v cudzom jazyku) nielen porozumieť, ale ho aj zmysluplne pretransponovať do

slovenčiny.

Študenti sa pri príprave jednotlivých čísiel učia byť profesionálne zodpovední, učia

sa autorskej disciplíne pri dodržiavaní termínov, triafaní sa do témy, podriaďovaní sa

redakčným zásahom. To je pre ich ďalšie profi pôsobenie dôležité.“12

Kino-Ikon – odborný recenzovaný časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze.

Vychádza dva razy za rok, profiluje sa

„ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i

prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Vytvára priestor pre

podrobnejšiu reflexiu premien, resp. vývoja svetovej a domácej audiovizuálnej

kultúry. Dlhodobým cieľom časopisu je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia

kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-

Ikon chce fungovať ako základná čítanka domácich i zahraničných filmologických

textov u nás.“13

10 MOJŽIŠOVÁ, Zuzana: Časopis Frame. In: MIŠÍKOVÁ, Katarína (ed.): Metamorfózy študentskej tvorby (Zborník príspevkov z konferencie k 20. výročiu založenia FTF VŠMU konanej v Bratislave v dňoch 17. – 20. 10. 2010). Bratislava: Filmová a televízna fakulta VŠMU 2011, s. 119. 11 Témy jednotlivých čísiel časopisu Frame: Začiatky a konce (2003); Dotyky, Ticho a tma (2004); Realita (?), Stratené/nájdené (2005); Eros & šialenstvo; (S)púšť (2006); Film-noir, Dokumentárny film (2007); Postava: Umelec, Na (p)okraji (2008); Deštrukcia, Adaptácia (2009); Minulosť, Taliansky film (2010); Identita, Inšpirácia (2011); Normalizácia; Čs. nová vlna (2012); Nové slovenské filmy, Projekt Oral history (2013); Študentské konfrontácie, Slovenský film (2014); Študentské konfrontácie, Budúcnosť audiovizuálnych štúdií (2015); Študentské konfrontácie, Extrémizmus (2016); Študentské konfrontácie, Ohraničený priestor (2017); Bergman, Ján Kadár (2018); Rozhovory, Filmová literatúra (2019). 12 MOJŽIŠOVÁ, Zuzana: Časopis Frame, c. d., s. 120. 13 http://www.sfu.sk/kino-ikon/casopis

Kino-Ikon založili v roku 1996 pedagógovia a študenti Katedry filmovej vedy (dnešná

Katedra audiovizuálnych štúdií), vydáva ho Asociácia slovenských filmových klubov v

spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. V slovenskom priestore je to najodbornejší

časopis, no i tak sa stáva, že v ňom publikujú študenti alebo čerství absolventi. Máva

hlavnú tému (napr. Právo a film, Ikon spiritual, Filmové adaptácie, Slovenský štát a

kinematografia, Animovaný film, Orson Welles a film14) aj rubriky (napr. studium,

dvojdotyky, profily, filmové a literárne reflexie).

Film.sk – mesačník o filmovom dianí na Slovensku je nesmierne užitočný časopis, opäť

jediný svojho druhu u nás, má papierovú aj elektronickú podobu, snaží sa zachytiť všetko

dôležité v slovenskom audiovizuálnom priestore. Všetky čísla časopisu okrem

najaktuálnejšieho sú celé dostupné na čítanie v archíve na: http://www.filmsk.sk/archiv.

Vzhľadom na svoj primárne informatívny charakter je časopis štruktúrovaný najmä

stálymi rubrikami.15 Film.sk na jednej strane ponúka filmovému divákovi informačný

servis, ale snaží sa v analytickejších textoch ponúkať aj hlbšie pohľady na filmy, filmárov,

rôzne kinematografické javy. Z obsahu periodika treba oceniť najmä kontinuálny záujem

redakčného kolektívu o domácu filmovú tvorbu a jej reflexiu, ktorá sa snaží kultivovať

slovenský kinematografický priestor. Študentom tento časopis potenciálne ponúka

výborný priestor vyskúšať si svoje schopnosti spočiatku na menších formátoch napríklad

v rubrike Novinky či príprave rôznych príloh (kalendárium, programy kín...).

Slovenské divadlo – revue dramatických umení, recenzovaný vedecký časopis zaoberajúci

sa teóriou a históriou divadelného, filmového, rozhlasového a televízneho umenia.

„Je jediným a najstarším takto medzidruhovo a medziodborovo zameraným

recenzovaným periodikom na Slovensku. Vychádza kontinuálne od roku 1953,

štyrikrát ročne, v celkovom rozsahu 400 – 450 strán v slovenskom jazyku, obsah a

resumé aj v jazyku anglickom.

Jeho hlavnou náplňou je vytvárať platformu pre vydávanie kvalitných štúdií,

rozvíjanie teatrologického a filmologického bádania a teoretického myslenia,

vyhľadávanie a spolupráca s etablovanými vedcami i profilujúcimi sa doktorandmi.

Ambíciou časopisu je aj sprístupňovanie výsledkov domácej vedeckej činnosti

širšiemu zahraničnému čitateľskému okruhu. Zaužívaná štvrťročná periodicita bola

preto od roku 2013 rozšírená o špeciálne číslo publikované v anglickom jazyku. Od

14 O obsahu jednotlivých čísel sa môžete viac dozvedieť tu: http://www.sfu.sk/kino-ikon/archiv. 15 http://www.sfu.sk/film-archiv-publikacie/casopisy: „Medzi pravidelné rubriky Film.sk patria: kalendárium filmových podujatí doma i v zahraničí na konkrétny mesiac, rozhovory a profily osobností z oblasti filmu, recenzie, ohlasy na filmové podujatia, novinky z domácej filmovej či televíznej tvorby, problémová téma, rebríčky a kalendár výročí. Redakcia pravidelne prináša aj krátke správy z filmového diania, informácie o nových filmoch, ktoré prichádzajú do slovenských kín, multiplexov a filmových klubov a uverejňuje program bratislavských a vybraných mimobratislavských kín. Príležitostne bývajú súčasťou Film.sk tematické prílohy. Časopis vychádza pravidelne k prvému dňu mesiaca.“

roku 2016 sa periodicita časopisu modifikovala na tri slovenské a jedno anglické číslo

ročne. Vybrané čísla sú koncipované ako monotematické.“16

Kultúrne rubriky denníkov – Denník N, Sme, Pravda, každý z nich funguje v printovej

aj elektronickej podobe, ktoré nie sú celkom totožné. Hoci informovať svojich čitateľov

o dianí v kultúre či umení dlhodobo vlastne opodstatnene nepatrí k prioritám týchto

periodík (venujú sa prednostne politickým a celospoločenským témam), minimálne

okrajovo (a v kolísavej kvalite) sa im venujú. Prirodzene, nie sú odbornými umelecko-

vednými tlačovinami, preto si vyberajú skôr strednoprúdové témy a ostávajú väčšmi na

povrchu. No i tak sú prípadnou výzvou pre študentov a absolventov, aby sa v nich

(povedzme externe) pokúsili uplatniť.

Kapitál – kultúrno-spoločenský mesačník; podľa vlastných slov ľudia z redakcie dávajú

priestor hlasom, ktoré tak často nezaznievajú a ktoré v médiách chýbajú – hlasom

minoritným, utláčaným, alternatívnym. „Nejde nám o pohodlné konštatovania, ale

o aktívne skúmanie a prehodnocovanie spoločnosti, v ktorej žijeme. Eseje, rozhovory,

recenzie, komentáre, preklady či pôvodná i zahraničná umelecká tvorba, každý mesiac

ilustrované iným umelcom, umelkyňou či kolektívom, na to vytvárajú vhodnú platformu,

ktorú vám prinášame v tlačenej podobe i na webe.“17 Kapitál je časopis šitý pre mladých,

filmu sa venuje kontinuálne.

Existujú na slovenskom mediálnom trhu aj iné printové časopisy, ktoré sa venujú svetu

kinematografie, avšak robia to sporadicky, neveľmi systematicky, populárne, zaujímajú sa

najmä a mainstreamové filmy, prípadne televíznu produkciu.

Vydávaniu filmologickej odbornej literatúry sa venujú aj niektoré knižné vydavateľstvá,

na Slovensku najmä Slovenský filmový ústav18, Asociácia slovenských filmových klubov

(ASFK)19 a Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave20.

16 https://www.sav.sk/index.php?doc=journal&journal_no=29 17 https://kapital-noviny.sk/o-nas/ 18 „Odbornú literatúru vydáva SFÚ od roku 1999 v štyroch samostatných edíciách. Hlavným zámerom zavedenej vydavateľskej stratégie je dosiahnuť súmerné pokrytie rôznorodých sfér kinematografie s využitím celého spektra odlišných spôsobov ich možnej reflexie. Edícia Orbis Pictus prináša monografie významných tvorcov z histórie slovenskej kinematografie. Ide o tradične koncipované monografické publikácie vo všeobecnosti založené na spojení biografického pohľadu na umelecký a tvorivý vývoj sledovanej filmárskej osobnosti v kontexte historickej epochy a jej umeleckého pôsobenia. Edícia Camera Obscura sa formou čitateľsky atraktívnych profilov usiluje podať plastický obraz života a diela súčasných, tvorivo stále aktívnych postáv slovenského a európskeho filmu. Edícia venovaná teoretickej filmologickej literatúre nesie označenie Camera Lucida a jej zloženie tvoria domáce, ale i zahraničné teoretické texty renomovaných autorov. Edícia Studium prináša texty určené najmä študentom vysokých škôl filmového a humanitného zamerania, ktoré však môžu byť rovnako prínosným zdrojom poznania pre tých, čo sa v rámci svojho štúdia zaoberajú filmom iba okrajovo. Významnú zložku vydavateľskej produkcie SFÚ predstavujú periodické a neperiodické faktografické publikácie. Jej trvalú a neoddeliteľnú súčasť tvorí Filmová ročenka, ktorej úlohou je v pravidelných ročných intervaloch komplexne mapovať dianie v slovenskej kinematografii. Skladbu titulov potom dopĺňajú ďalšie publikácie realizované v spolupráci s oddelením dokumentácie“ (http://www.sfu.sk/film-archiv-publikacie/knihy, konkrétne tituly možno vidieť tu: http://www.klapka.sk/). 19 Hlavnou edičnou činnosťou ASFK je časopis Kino-Ikon, ale „nepravidelne vydáva aj iné filmologické publikácie a zborníky“ (viac pozri na: https://asfk.sk/edicna-cinnost/).

Prvé číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon vyšlo na jar 1996 a pri jeho

zrode stáli pedagógovia a študenti Katedry filmovej vedy FTF VŠMU

Prvé číslo študentského časopisu Frame uzrelo svetlo sveta v roku 2003

20 Prehľad o publikáciách možno nájsť tu: https://www.vsmu.sk/rektorat-vsmu/centrum-umenia-a-vedy/centrum-umenia-a-vedy/publikacna-cinnost/publikacie-filmova-literatura/.

Prvé číslo mesačníka Film.sk vyšlo v januári 2000, v septembri 2011 sa z tretinového formátu

zväčšil na formát A5 a v januári 2018 došlo k poslednej premene – na plnofarebný, vizuálne

príťažlivý formát

Dvojmesačník Kinečko (2010 – 2017) sa v roku 2018 zmenilo z printu na online magazín

Najstarší časopis Slovenské divadlo funguje od roku 1953, najmladší Kapitál od 2017

Publikačný priestor ponúkajú konferenčné zborníky a bulletiny, napr. k filmovému semináru

4 živly

Elektronické médiá

KAS – webová stránka Katedry audiovizuálnych štúdií: https://kas.vsmu.sk/uvod/. Okrem

informácií o pedagogickom zbore, katedrových projektoch a študijných predmetoch

ponúka poslucháčkam a poslucháčom ľahko prístupný domovský priestor na publikovanie

počas štúdia, prípadne i po jeho absolvovaní. Recenziami, rozhovormi, glosami, správami

sa snaží čo najpružnejšie reagovať na filmovú i školskú prítomnosť.

Kinema – pravdepodobne najpopulárnejší slovenský web venovaný filmovému umeniu:

http://www.kinema.sk/. Orientovaný je najmä na mladšie kinofilské publikum,

audiovizuálny svet sa snaží pokryť v celej jeho šírke, recenzuje takmer všetky filmy, ktoré

sa dostanú do distribúcie slovenských kín.

Kinečko – https://www.kinecko.com/ – „online svet filmu je filmové čítanie na mieru.

Symbolizuje hravosť, uvoľnenosť, filmovú revue s chuťou experimentovať, vymykať sa

konvenciám a zaužívaným štruktúram. Autorom umožňuje tvorivú slobodu a čitateľom

zážitky, akých je v súčasných slovenských médiách málo.“21 Kinečko začínalo ako

printový časopis v novinovom formáte, dnes funguje ako internetová stránka. Snaží sa

zaujať najmä mladých ľudí – či už autorov príspevkov alebo čitateľov, a keďže mnohí,

ktorí sa na príprave Kinečka podieľajú, sú súčasnými či bývalými študentkami

a študentmi Filmovej a televíznej fakulty, médium nezanedbáva ani odbornú filmologickú

líniu.22

Refresher – „fresh web pre fresh ľudí“ – sám seba prezentuje takto: „Refresher je

poprednou a vedúcou stránkou pre mladých ľudí u nás doma, je každodennou destináciou

pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o hudbu, módu, filmy, techniku a všetko to najzaujímavejšie

zo sveta a domova.“23 Filmu sa venuje rubrika Filmkult (https://filmkult.refresher.sk/),

recenzuje najmä tvorbu stredného prúdu.

Rádio TLIS, o ktorom sa podrobnejšie píše v kapitole o medializácii a propagácii, sa

pomaly stáva tradičnou platformou, kde sa môžu poslucháčky a poslucháči KAS podeliť

o svoje názory na filmové umenie a kinematografické dianie u nás i vo svete aj v inej než

textovej forme (https://www.tlis.sk/).

Iné platformy

Výsledkami práce študentov v rámci predmetu Filmová prax – Oral history24, ktorý sa

vyučuje v druhom a treťom ročníku bakalárskeho stupňa štúdia, sú záznamy rozhovorov

21 https://www.kinecko.com/kontakt/ 22 Zakladateľmi aj „prevádzkovateľmi“ Kinemy aj Kinečka sú absolventi Katedry audiovizuálnych štúdií. 23 https://refresher.sk/ 24 O projekte pozri viac na týchto adresách: https://ftf.vsmu.sk/projekty2/oral-history/ a https://ftf.vsmu.sk/wp-content/uploads/sites/3/2016/12/FILOVA_MOJZISOVA-FILMOVA-PAMAT-prirucka.pdf a https://ftf.vsmu.sk/wp-content/uploads/sites/3/2016/12/MANUAL-ORAL-HISTORY-METODICKY.pdf a https://ftf.vsmu.sk/wp-content/uploads/sites/3/2017/02/FRAME_2013_2.pdf.

so staršími filmárkami a filmármi v audiovizuálnej i printovej podobe. Ide síce o povinný

výstup, ponúka však študentom príležitosť zoznámiť sa na vlastnej koži s tým, ako vzniká

profesionálne zvládnutý rozhovor, hoci aj špecifického charakteru v rámci metódy

orálnych, rozprávaných dejín.

Študentské konfrontácie25 organizuje KAS v spolupráci s vybranými tvorivými ateliérmi

Filmovej a televíznej fakulty26 od roku 2012 vždy koncom letného semestra.

„Cieľom podujatia bolo a kontinuálne je, okrem zviditeľnenia práce KAS a jej

študentov, naštartovať a udržiavať odborný dialóg medzi študentmi, ale aj pedagógmi

rôznych katedier, a tiež vzájomne cizelovať schopnosti formulovať, vznášať

aj prijímať negatívnu či pozitívnu kritiku vis-à-vis.

Dva dni, ktoré sú Študentským konfrontáciám venované, majú dnes už ustálenú

štruktúru. V dopoludňajších hodinách sa premietajú filmy, ktoré vybrali jednotlivé

tvorivé ateliéry. Popoludní potom druháci a tretiaci z KAS v kinosále verejne

prezentujú svoje (vopred pripravené) kriticko-recenzentské zhodnotenia jednotlivých

snímok. Po každom takomto príspevku dá moderátorka priestor publiku, aby

reagovalo, kládlo otázky, nahlas uvažovalo. Nie vždy sa to síce podarí, ale ak sa na

pôde Študentských konfrontácií v zmysluplnom (a nemusí byť najpriateľskejší)

rozhovore stretnú mladí tvorcovia filmu, mladí kritici a ich pedagógovia, človek

priam dokáže nahmatať užitočnosť tohto podujatia.“27

Wikipédia – ponúka priam nedozerné možnosti pre špecifické, encyklopedické, druhy

textov, ktoré môžu filmovo vzdelaní poslucháči a absolventi KAS vnášať do virtuálneho

sveta internetu.

25 Viac pozri na: https://kas.vsmu.sk/projekty/konfrontacie/. 26 Ateliér filmovej a televíznej réžie, Ateliér dokumentárnej tvorby a Ateliér animovanej tvorby. 27 https://kas.vsmu.sk/projekty/konfrontacie/

Festivalová a klubová prax

Štúdium filmovej vedy (kritiky, teórie, histórie) prirodzene mení vzťah k filmovému

obrazu, filmovému zážitku a vôbec k filmu ako komplexnému kinematografickému

aparátu. Z modelového empirického, panenského diváka „prvého stupňa“ sa stáva ideálny

modelový divák „druhého stupňa“ – zasvätený, privilegovaný metačitateľ a spolutvorca

textu a jeho významov (U. Eco). Televízny, multiplexový, klubový či festivalový divák sa

tak mení na spolutvorcu podujatia, organizátora, dramaturga, lektora, novinára. Veď práve

filmové podujatia, prehliadky a festivaly sú obľúbenými miestami kinofilov – divákov

s vášňou, pre ktorých je až fetišistickou slasťou dívanie sa (Ch. Metz). Kinofilní lurdisti

putujú nielen za kvalitou, ale skôr za výnimočnosťou – v zmysle málo dostupných,

kurióznych, kultúrne vzdialených, exotických, jedinečne autorsky alebo tematicky

zoskupených filmov, ktoré sa nedostanú do bežnej distribúcie, putujú za neopakovateľnou

atmosférou, zážitkami a stretnutiami so vzácnymi hosťami a uznávanými odborníkmi.

Filmové festivaly

História festivalov sa začala písať roku 1932 založením prvého medzinárodného

filmového festivalu v Benátkach. Po vojne pribudli ďalšie: festival v Cannes (1946)

a v Berlíne (1951). Nezaostalo ani Československo. Už v roku 1946 sa konala nesúťažná

filmová prehliadka v kúpeľných mestách Mariánske Lázně a Karlove Vary, ktorá sa v

roku 1948 zmenila na súťažnú a od roku 1950 sa definitívne presunula do Varov.

V rokoch 1958 – 1990 sa festival konal každé dva roky, keďže sa z konkurenčných (a

politických) dôvodov musel striedať s festivalom v Moskve.28 Aj za socializmu prekvitali

domáce filmové prehliadky a lokálne festivaly: celoštátny letný a zimný Filmový festival

pracujúcich, Ars film (Kroměříž), Techfilm (Pardubice), Ekofilm (Ostrava), Agrofilm

(Nitra), Fórum mladého filmu (Bratislava) atď. Festivalová ponuka však bola značne

oklieštená, keďže prevažovali filmy zo socialistických krajín, najmä Sovietskeho zväzu.

Na festivaly v „kapitalistických“ krajinách sa dostalo len málo novinárov – v kapse

s vycestovacou doložkou, devízovým prísľubom a limitovanými valutami, s vazalstvom k

štátnym orgánom (spolupráca s ŠtB, hlásenia o pobyte: kde s kým o čom), s domácimi

rukojemníkmi (pre prípad emigrácie). Podmienkou (výhodou) bol čistý kádrový profil

a vernosť strane. Výnimku tvorilo krátke obdobie počas 60. rokov, hromadné emigrácie

po „Víťaznom Februári“ a okupácii 1968 a vnútené emigrácie pre nespratných disidentov.

Po roku 1990 sa udržali najmä malé festivaly s lokálnym významom. Na Slovensku sme

zaznamenali nárast špecificky zameraných festivalov: Etnofilm, Ekotopfilm, Festival

horských filmov, Forum, Art Film v Trenčianskych Tepliciach (od roku 2016 Art Film

Fest v Košiciach), Cinematik atď.

28 Historie (online) https://www.kviff.com/cs/historie.

Vráťme sa však k našej problematike. Prvý zasvätený kontakt s festivalmi získavajú

prváci na seminári Úvod do audiovizuálnych štúdií29 – od teoretika a dlhoročného

festivalového dramaturga Martina Ciela:

„Festivalové štúdie (festival studies) vznikli ako oblasť záujmu audiovizuálnych

štúdií, ktorá sa vymedzuje smerom k analýze medzinárodných a národných filmových

festivalov, k ich organizácii, dramaturgii a vplyvu na vývoj kinematografie. Festivaly

sú chápané ako indikátor vkusu a budúcich trendov. Snahu vytvoriť teoretickú bázu

festivalového fenoménu prejavil v začiatkoch takéhoto výskumu Thomas Elsaesser,

následne Marijke de Valck a Malte Hagener (viac: A. Slováková: Co je nového ve

filmové vědě, 2017). Prístupom k odbornej reflexii a výskumu fenoménu festivalov je

niekoľko, napríklad ideologický, estetický, sociologický... Zväčša sa týkajú tzv.

filmovej diplomacie, špecifickosti výberu filmov, politiky ich oceňovania a vplyvu

festivalov na následnú návštevnosť týchto festivalových filmov či variovanie ich tém

alebo formálnych štruktúr.“30

Vlastnú skúsenosť s festivalmi môžu študenti získať počas Praktickej stáže, ktorá

„pomáha poslucháčom nadviazať kontakty v externom prostredí a pripraviť ich tak na

profesionálnu dráhu po absolvovaní štúdia. Poslucháč si na základe ponuky katedry

vyberá inštitúciu, v ktorej sa bude o stáž uchádzať a po jej absolvovaní ročníkovému

vedúcemu predloží potvrdenie o absolvovaní stáže.“31

Absolventka Katedry audiovizuálnych štúdií Monika Lošťáková má už viacročné

skúsenosti s festivalmi:

„Čo sa týka uplatnenia absolventa audiovizuálnych štúdií, je možno oveľa širšie, ako

by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Absolventov tohto odboru je možné nájsť na

rôznych pozíciách v audiovizuálnom priestore. Jedno z najčastejších uplatnení sú

rôzne pozície na filmových festivaloch – od tých najvyšších, ako sú programoví či

umeleckí riaditelia/riaditeľky, ďalej zostavovatelia filmových sekcií, moderátori

master classov a diskusií po filmoch, lektori odborných úvodov, členovia poroty.

Ďalšie pozície:

29 Seminár oboznamuje poslucháčov 1. ročníka s náplňou, nástrojmi a praktickými presahmi ich domovskej disciplíny. Je koncipovaný ako séria monotematických stretnutí, vedených zakaždým iným pedagógom, čo zároveň umožní študentom zoznámiť sa s jednotlivými členmi katedry. V letnom semestri na predmet nadväzuje Autorská výchova, užšie zameraná na metodológiu filmologického výskumu. Názvy jednotlivých seminárov či prednášok: Inštitúcia audiovizuálnych štúdií: náplň, dejiny, pracoviská, Film ako kultúrne dedičstvo, Metodológia filmovovedeckého výskumu, Knižnice, videotéky, elektronické databázy, Práca s prameňmi a citácie, Práca s archívom, Základné pojmy filmovej analýzy, Filmové časopisy v SR, ČR a vo svete, Filmové festivaly, Výskumné granty, História ako umenie zabúdania. 30 Za informácie ďakujeme Martinovi Cielovi. Z e-mailovej komunikácie 22. 8. 2019. 31 Z Informačného listu predmetu. Zadanie je individuálne podľa potrieb inštitúcie, v ktorej sa realizuje stáž: napr. Festival Jeden svet (PR, katalóg), Slovenský filmový ústav (katalogizácia v archíve), Frame (redakcia študentského časopisu), Fest Anča (predselekcia filmov), MFF Bratislava (predselekcia filmov), Festival Cinematik (festivalový denník, tlačové správy), Film Europe (práca na aktuálnych projektoch), MFF Art Film Fest (festivalový denník).

Koordinátor programu: má na starosti komunikáciu s filmovými producentmi,

salesami či distribútormi, dohaduje s nimi podmienky, za ktorých sa vybrané filmy

môžu premietať na festivale, vybavuje samotné filmové kópie, podklady do katalógu,

niekedy aj titulky (alebo minimálne podklad na preklad titulkov), niekedy rieši aj

prvotnú komunikáciu pri pozvaní niektorých hostí k filmom, ktorých neskôr preberá

guest service; veľa programových koordinátorov (záleží to od festivalu) chodí aj na

iné festivaly, kde komunikuje s filmovými tvorcami.

Guest service: má na starosti kompletnú starostlivosť o hostí; od veľkosti festivalu

závisí, koľko ľudí tvorí guest service (hlavný koordinátor vie o všetkom a koordinuje

ďalšie zložky, ktoré majú na starosti istý typ hostí, napr. slovenskí hostia, industry

hostia, oceňovaní hostia atď.). Guest service preberá komunikáciu na základe

kontaktu od programového oddelenia (priamo od riaditeľa, koordinátora programu),

rieši s daným hosťom jeho príchod a odchod, ubytovanie, príp. stravovanie..., pri

významných hosťoch aj ich individuálny program. Guest service je vždy hosťom

nápomocný a je ich primárnym kontaktom. Špeciálnou zložkou guest service sú tzv.

guide, ktorí majú na starosti konkrétnych hostí či skupiny hostí, napr. porotu, chodia s

nimi na obedy, odvádzajú ich na ich program, zoznamujú ich s ďalšími hosťami.

Produkcia festivalu: uplatnia sa tu absolventi, ktorí sú praktickí a majú dobré

organizačné schopnosti. Produkcia má na starosti celkovú organizáciu festivalu (v

závislosti od veľkosti festivalu), zabezpečuje priestory vrátane technického

zabezpečenia, koordináciu ďalších zložiek (dobrovoľníkov, akreditácie, festivalovej

výzdoby, shipingu filmových kópií, tlačovín), zabezpečuje rôzne povolenia, otvárací

a záverečný ceremoniál, zvyčajne uzatvára zmluvy a vybavuje dohody s asistentmi

produkcie a rôznymi pomocníkmi.

Produkcia sprievodných podujatí: na väčších festivaloch je táto produkcia oddelená,

má na starosti technicko-organizačné zabezpečenie diskusií, workshopov, koncertov,

premietaní so živou hudbou, site specific projekcií, afterparties a pod.

Koordinácia Industry programu: často ide o kombináciu produkcie a guest service,

závisí to od typu podujatia a veľkosti festivalu. Napr. väčšie festivaly ako

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava a MFF Karlove Vary majú

tieto zložky úplne oddelené od ´programovej´ časti, na Slovensku sa tomuto modelu

približuje Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest, keďže má pomerne

rozsiahly Industry program (ide o komunikáciu s producentmi, zabezpečovanie a

plánovanie one-to-one meetingov, zostavovanie katalógu, produkčné zabezpečenie

prezentácií, diskusií a pod.).“32

Práca pre festival môže však súvisieť aj so žurnalistikou či grantovou činnosťou (viď

kapitoly Publikačné aktivity, Grantové výzvy). Náplňou festivalových denníkov, v

ktorých nájdu uplatnenie najmä študenti audiovizuálnych štúdií, sú rozhovory, recenzie,

reportáže, filmové tipy, upútavky na sprievodné podujatia a aktuálny denný program.

32 Za podrobné informácie ďakujeme Monike Lošťákovej. Z e-mailovej komunikácie 23. 8. 2019.

Festivaly a ďalšie kultúrne podujatia by však nemohli existovať bez finančných

prostriedkov – či už od mesta, rôznych fondov (napr. Fond na podporu umenia,

Audiovizuálny fond, Visegrad Fund) alebo grantových programov. S prípravou

a produkciou neraz súvisí podávanie žiadosti aj vyúčtovanie projektu.

Filmové kluby

Prvé filmové kluby vznikli už v dvadsiatych rokoch 20. storočia vo Francúzsku a udali

trend alternatívnej distribúcie zameranej na umelecké filmy a filmy pre náročných

divákov. Nešlo len o projekcie, ale aj prednášky, lektorské úvody a diskusie s účasťou

tvorcov a kritikov. Kluby tak prispievali k intelektualizácii filmových divákov. „V marci

1945 sa filmové kluby oficiálne združili do Francúzskej federácie filmových klubov. Z jej

iniciatívy vznikla v roku 1946 aj Medzinárodná federácia filmových klubov. Jej

zakladateľmi boli Georges Sadoul a Cesare Zavattini.“33 Priaznivé podmienky pre

rozmach filmových klubov v bývalom Československu nastali až v roku 1963 (vďaka

politického odmäku), pričom na Slovensku vzniklo až 12 klubov.34

„Lidé, kteří se hlouběji zajímají o filmové umění, přijali jistě s povděkem zprávu, že

v nejbližších týdnech bude v řadě měst republiky zahájena práce Klubu přátel

filmového umění. Začínáme činnost, kterou chceme československé kulturní

veřejnosti, především mladým lidem, postupně splácet dlouhodobý dluh, o němž se

už léta na stránkách tisku usilovně diskutuje.“35

Jedným z troch prianí filmovým klubom k ich dobrému fungovaniu, bola výmena filmov

medzi zahraničnými klubmi a prihlásenie sa do Medzinárodnej federácie filmových

klubov, k čomu došlo už v nasledujúcom roku. Lenže existencia klubov podliehala

politickým záujmom a predstavám výchovnej činnosti. Už o pár mesiacov sa objavili prvé

kritické hlasy na margo chudobnej programovej zásoby ťažiacej z retrospektívnych

cyklov a starých filmov, keďže na nové sa nenašlo v rozpočte miesto.

„Dokud nebudeme s to nabídnout členům filmových klubů spolu s archivním

materiálem materiál aktuální; dokud potenciál zájmu o náročnou filmovou tvorbu

bude vysoko převažovat možnou nabídku, dotud bude předčasné mluvit o tom, že

filmové kluby u nás jsou účinným prostředkem masové divácké výchovy.“36

33 Heslo Filmový klub (online): https://sk.wikipedia.org/wiki/Filmov%C3%BD_klub. 34 MICHALKOVÁ, Eva: Filmové kluby kedysi a dnes. In: Film.sk, 2008, č. 6 (online): http://old.filmsk.sk/show_article.php?id=5665&movie=&archive=1. 35 MARŠÁLEK, Karel: Tři přání filmovým klubům. In: Kino, 1963, č. 20, s. 2. 36 ŽALMAN, Jan: Filmové kluby – s kompromisem. Film a doba, 1963, č. 12, s. 668. Ďalej napr. NOVOTNÁ, Drahomíra: Filmové kluby stále s kompromisem. Divadelní a filmové noviny, 1965, č. 18, s. 5.

„Vzorom nám boli filmové kluby v Poľsku – a vôbec celá poľská filmová kultúra

s pôvodnou a prekladovou filmologickou literatúrou, filmami európskych

a amerických tvorcov, ktoré sa v Poľsku premietali a u nás nie.“37

V roku 1974 teoretik a historik Peter Mihálik spolu s pracovníčkou SFÚ Mariannou

Forrayovou pripravili koncepciu Malej filmovej akadémie mládeže (MFAM).

„Každý týždeň, myslím vo štvrtok, sa vo filmovom klube robili premietania podľa

dramaturgického plánu, dopredu schváleného, podotýkam, dopredu schváleného

Slovenským ústredným výborom SZM. Dramaturgický plán bol zložený buď z

nejakých cyklov, napríklad Nová vlna, alebo z nejakých výnimočných diel. Každý

večer prebiehal tak, že bol prednesený úvod o filme alebo o cykle, potom bol film a

potom diskusia, niekedy s pozvaným hosťom – ak bol autorom filmu, alebo s

kritikom a pod. No a diskusia, to vám poviem, to bol Hyde Park! Mladí ľudia majú

ten potenciál, to je strašne dobré, nech vám to dlho vydrží, aby hovorili neskreslene o

situácii, aká je. Takže keď bol nejaký nový slovenský film, dotiahol som režiséra,

tvorcov a diskutovali sme. (...) A tam diskutoval Mihálik, Lexmann od filmovej

hudby, od literatúry Bagin, J. Bakoš od výtvarného umenia, ja som to viedol. Neviem,

či bol aj Jakubisko?! Veľmi zaujímavá diskusia a premietali sme práve ten šialený

film Jakubiska... Vtáčkovia siroty a blázni... No a pochopiteľne nevydržala tá

akadémia v takomto zložení dlho, asi štyri roky a zrušili ju. Že to už nie je

potrebné.“38

MFAM fungovala len pár rokov. Nahradilo ju Kino M.

„Po roku som išiel do Domu ROH a hovorím tým ľudom: ´Prosím vás, robotnícku

mládež by bolo treba podchytiť, nie? Filmová výchova tu neexistuje, bolo by to treba.

Neurobíme také Kino M?´ Tak SZM zase platilo prednášateľov, legitimácie, plagáty

tlačil Dom ROH, v tom čase tlačiť plagáty nebolo jednoduché. Ale tiež tam dosiahla

ruka rodnej strany a po dvoch či troch rokoch, vtedy to už bolo vážne, už ma chceli

vyhodiť z filmového ústavu, zrušili aj Kino M. Už som to neobnovoval.“39

Pád komunizmu odštartoval nielen politické a ekonomické, ale aj kultúrne

a inštitucionálne zmeny. Zmenila sa distribučná politika, zanikli mnohé účelovo-

ideologické podujatia a vznikli nové – už nie straníckym príkazom zhora, ale z hladu po

kultúre v čase, keď sa na jednej strane otvárali trezory so zakázanými filmami a na strane

druhej do kín húfne prichádzali testosterónoví Rambovia a erotické Emmanuelly. Filmový

klub (FK) Nostalgia vznikol zo študentskej iniciatívy na Stavebnej fakulte STU v roku

1991 (a úspešne tam fungoval 20 rokov), v roku 1993 vznikol FK 901 na Pedagogickej

37 VOLKO, Ladislav: Hovory s P. M. In: FILOVÁ, Eva – MACEK, Václav (zost.): Hľadanie nového priestoru. Peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika. Bratislava: FOTOFO, SFÚ, SFTA 2018, s. 81 – 82. 38 VOLKO, Ladislav. In: ONLINE LEXIKÓN SLOVENSKÝCH FILMOVÝCH TVORCOV (online) https://ftf.vsmu.sk/2018/07/06/ladislav-volko/. 39 Tamže.

fakulte UK (fungoval 10 rokov) a tiež Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK),

ktorá dodnes zastrešuje klubové hnutie na Slovensku.40 Ďalej by mohol nasledovať dlhý

súpis zanikajúcich a vznikajúcich kín a klubov.

Keďže filmové kluby sú prostredím, ktoré sa svojou podstatou odlišuje od sveta komercie

a lacnej zábavy, prehlbuje myslenie o filmovom umení a poskytuje priestor pre našu

prácu, aj študentov Katedry audiovizuálnych štúdií vedieme k rozvíjaniu tejto klubovej

tradície. Na predmete Kultúra písaného slova študenti nielen píšu recenzie na filmy, ale si

aj otestujú lektorský úvod k filmom (čím si uvedomia rozdiel medzi jedným a druhým

útvarom) a lektorské úvody „naostro“ realizujú vo filmotéke Kina Lumière pri uvádzaní

starých slovenských filmov alebo počas retrospektívnych prehliadok, ako tomu bolo,

napríklad, pri Storočnici Jána Kadára.41

Filmová kultúra sa však nedeje v hlavnom meste, ale sa dá úspešne rozbehnúť aj na

regionálnej úrovni, v menšom meste a menšom kine. Naša absolventka Nina Šilanová po

skončení štúdia pracovala v Asociácii slovenských filmových klubov a neskôr v

nezávislom kultúrnom centre Tabačka Kulturfabrik v Košiciach. Založila kino Pocity a

festival Pocity film v Prešove, ktorého je umeleckou riaditeľkou, a momentálne pracuje aj

ako programová a PR manažérka košického kina Úsmev:

„Pred 10 rokmi som skončila vysokú školu a vrátila sa do Prešova, kde sa akurát

otváralo nanovo Kino Scala. Napísala som im, že by som chcela robiť filmový klub a

premietať, keďže som študovala filmovú vedu. Našťastie mi to umožnili a tam za

mnou prišli dovtedy pre mňa neznámi ľudia, teraz už moji kolegovia. Chceli v

Prešove začať organizovať filmový festival, ktorý by zastrešili produkčne a hľadali

niekoho na dramaturgiu. Tak vznikol náš tím, ktorý v skoro rovnakej zostave funguje

dodnes. Festival funguje pod občianskym združením už desiaty rok. Okrem toho sme

s iným OZ založili filmový klub, ktorý sa volá Kino Pocity. Keďže z kamenného kina

Scala som po dvoch rokoch musela odísť (nemali peniaze na dramaturga – neskôr

toto kino prestalo napĺňať funkciu kina a dnes slúži skôr na estrádne show), a tak som

s inou skupinou priateľov rozbehla raz do týždňa filmový klub, ktorý funguje už 8

rokov a za ten čas sme zmenili niekoľkokrát priestor. Momentálne premietame na

Stromoradí, v novom prešovskom klube. Sme členom Asociácie slovenských

filmových klubov a väčšinu nášho programu tvoria práve filmy od ASFK. Na filmový

klub nemáme žiadne veľké granty, párkrát sme využili firemné granty na určitý

cyklus filmov, posledné tri roky dostávame mestský grant na organizáciu letného

kina, ktoré sa koná v záhradnom kine. Kino robíme viac-menej dobrovoľne, popri

svojej inej práci.

Festival Pocity posledné 4 roky podporuje Audiovizuálny fond, kde každý rok

podávame granty a obhajujeme naše projekty pred odbornou komisiou, postupne sa

nám podarilo osloviť na spoluprácu aj mesto Prešov a VÚC, ale od nich máme

financie taktiež len prostredníctvom grantov, a nie ako priamu podporu, čo je podľa

40 MICHALKOVÁ, Eva: Tamže. 41 Storočnica Jána Kadára (online) http://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-13437/informacia-8101.

nás škoda, pretože mesto samo považuje náš filmový festival za významnú súčasť

kultúrneho portfólia nášho mesta.

Pri organizovaní festivalu je najťažšie všetko skĺbiť. Náš tím sa za tie roky

dramaticky nerozrástol, aj keď nám posledné roky konečne pomáhajú aj nejakí

dobrovoľníci. Každý rok chceme niečo meniť a rásť, ale pre našu malú skupinku je to

veľká výzva. Mojou úlohou v tíme je okrem výberu filmov a oslovovania

distribútorov aj samotné programovanie, tvorba harmonogramu, vybavovanie kópií a

titulkov, taktiež nahadzujem informácie na web, donedávna som ešte pripravovala aj

tlačové správy a starala sa o sociálne siete. S tým mi teraz našťastie pomáhajú nové

dobrovoľníčky.

Výber filmov častokrát závisí aj od limitovaného rozpočtu. Zameriavam sa preto

hlavne na filmy, ktoré sú alebo budú v našej distribúcii, ale zároveň sa snažím

vybaviť aj nejaké exkluzívnejšie predpremiéry a zaujímavých hostí. Každý rok

dávame dokopy také snímky, aby boli pre ľudí zaujímavé, aby to boli filmy, ktoré

ešte nemali možnosť vidieť online alebo v kine, a zároveň, aby sme ich dali aj my do

nejakej súvislosti, vzájomne ich prepojili cez jednotlivé sekcie.“42

Dramaturgia kina, filmového klubu, filmovej prehliadky

Úspešnosť akéhokoľvek podujatia závisí od jeho koncepcie. Koncepciou (svojím

zameraním, špecializáciou, cieľovou skupinou a pod.) sa zvyčajne odlišujú nielen filmové

kluby a festivaly, ale aj kultúrne centrá, rozhlasové a televízne stanice, hudobné festivaly

a pod. Nie je ničím nezvyklým, ak koncepcia (program, programovanie) vyplýva

z finančných či priestorových možností, ak sa prispôsobuje istému vkusu, móde, vychádza

v ústrety istej časti divákov/poslucháčov, preferuje isté žánre, mainstream, pop alebo

naopak, underground a nezávislú kultúru. Uveďme niekoľko príkladov.

Príklad dramaturgie s dlhodobým zámerom:

„Jedným z hlavných cieľov Kina KLAP je popularizácia slovenského filmu.

Budovanie vzťahu s diváckou verejnosťou začína už pri mladých filmároch –

študentoch slovenských filmových vysokých škôl. Práve oni majú potenciál raz

svojimi filmami zapĺňať kinosály. Už dnes audiovizuálne diela mnohých študentov

dosahujú vysokú kvalitu, no diváci sa k nim bežne nedostanú. Kino KLAP chce byť

miestom, na ktorom sa budú pravidelne prezentovať slovenské študentské

krátkometrážne filmy.“43

„Programová koncepcia Kina Lumière zodpovedá jeho charakteru filmového klubu.

Prioritami sú slovenský film, európska kinematografia a archívne kino. Uvádza

pravidelné cykly a tiež prehliadky a festivaly.“44 „Filmotéka je samostatná

programová zložka Kina Lumière. Jej program zostavujú filmoví kurátori,

zamestnanci Slovenského filmového ústavu. (...). Pri koncipovaní programu

spolupracujú s poprednými odborníkmi z oblasti filmovej histórie. Do programu sú

42 Za obsiahle informácie ďakujeme Nine Šilanovej. Z e-mailovej komunikácie 2. 10. 2019. 43 Dramaturgia kina (online) http://kinoklap.sk/dramaturgia-kina/. 44 O nás (online) http://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8724.

zaraďované predovšetkým tituly z fondov Národného filmového archívu SFÚ. Tieto

tituly sú uvádzané z archívnych 35 mm kópií, prípadne z digitálnych nosičov (pokiaľ

filmy prešli procesom digitalizácie). Program Filmotéky je z veľkej časti

prezentovaný v Študijnej sále SFÚ (K3). Študijná sála sa riadi pravidlami

Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF), ktorej je SFÚ členom od roku

2001.“45

Príklad dramaturgie konkrétnej, monograficky koncipovanej prehliadky:

„Tento rok si kinematografické inštitúcie (filmotéky, festivaly, archívy) po celom

svete pripomínajú 100. výročie narodenia velikána svetovej kinematografie,

švédskeho režiséra Ingmara Bergmana (14. júl 1918 – 30. júl 2007). Bergman, hoci

nebol len filmovým režisérom, ale aj divadelným, svojou tvorbou výrazným

spôsobom ovplyvnil svetovú kinematografiu. Aj FILMOTÉKA sa pripája

k pripomienkam jeho výročia. V novembri uvedieme cyklus siedmich Bergmanových

filmov. Ako napovedá podtitul v názve cyklu Peklo na zemi, Bergmanova vízia

situácie človeka vo svete tak, ako ju prezentoval vo svojich dielach, neoplývala

optimizmom, skôr naopak. Bergmanovo peklo na zemi nie je spôsobené žiadnym

nadprirodzenom. Peklo si zo života na zemi robia sami ľudia. Program cyklu je

komponovaný v troch blokoch. V prvom budú uvedené filmy Prameň panny

a Siedma pečať, kde Bergman otvára tému viery v rôznych polohách (pohanskej či

kresťanskej). Vo filmoch Lesné jahody a Persona sa hlavné postavy vysporadúvajú

s vlastným životom. Napokon uvedieme Bergmanovu trilógiu o mlčaní Boha

(niekedy nazývanú aj komorná trilógia), ktorú tvoria filmy Ako v zrkadle, Hostia

Večere Pána a Mlčanie. Ako pripomína Petr Gajdošík, ide o ´prvú veľkú syntézu

Bergmanovho myšlienkového vývoja´, a to napriek tomu, že Bergman podľa svojich

spomienok o filmoch pôvodne neuvažoval ako o trilógii. (Pozri Gajdošíkov

článok Mezi nebem a zemí. Otazníky víry ve filmech Ingmara Bergmana dostupný na

serveri www.nostalghia.cz.) Cyklus venovaný Ingmarovi Bergmanovi uvádzame

v spolupráci so spoločnosťou Film Europe v rámci projektu Bergman 100

(www.bergman100.sk).“46

Prehľad slovenských Filmových festivalov a filmových prehliadok:47

Animofest, UAT Film, Bratislava

Animofest je medzinárodná súťažná prehliadka stredoškolských animovaných filmov a

UAT Film sa zameriava na stredoškolské krátkometrážne dokumenty alebo hrané filmy. V

súťaži sú zastúpené aj školy a študenti zo zahraničia, napríklad z Česka, Poľska, Japonska,

Fínska, Lotyšska, Litvy, Bulharska, Francúzska, Kanady, USA, Ruska, Egypta.

www.uat.sk

45 Filmotéka (online) http://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-9073. 46 Ingmar Bergman: Peklo na zemi (online) http://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-13437/informacia-9312. 47 Spracované podľa Sotáková, Zuzana: Filmové festivaly a prehliadky na Slovensku v roku 2019. In: Film.sk 2019, č. 2, s. 48 – 52.

Art Film Fest, Košice

Art Film Fest ponúka rozsiahly priestor na prezentáciu diel najnovšej svetovej

kinematografie, ale aj významných titulov filmovej histórie a v neposlednom rade

kvalitatívny výber snímok zo slovenského audiovizuálneho prostredia. Dominantami

programu sú dve súťažné sekcie – hraných a krátkometrážnych titulov. Nesúťažné sekcie

uvádzajú diela etablovaných tvorcov, významné filmy národných kinematografií, kultové

snímky, ktoré sa zapísali do histórie, tematicky zamerané filmové projekty, ale aj profily

či retrospektívy oceňovaných umelcov.

www.artfilmfest.sk

Bažant Kinematograf – letné filmové premietania pod holým nebom, vybrané mestá na

Slovensku

Bažant Kinematograf je putovná filmová prehliadka, ktorá sa koná od roku 2003 a počas

letných mesiacov premieta po celom Slovensku z dvoch „retro autobusov“ vybavených na

profesionálne premietanie. Projekcie sa konajú pod holým nebom prevažne na námestiach

v historických centrách väčších miest.

www.kinematograf.sk

Be2Can, Bratislava a vybrané kiná po celom Slovensku

Najlepšie filmy z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes na tematickej prehliadke v

kinách, na DVD, VoD a v televízii, to je ústredná koncepcia viacúrovňovej platformy

Be2Can Distribution. Prehliadka ponúka aj sprievodný program.

www.be2can.eu

CINEAMA – celoštátna postupová súťaž a prehliadka amatérskej filmovej tvorby, Nitra

Cineama je celoštátna postupová súťaž a prehliadka amatérskej filmovej tvorby pre deti,

mládež i dospelých, ktorá sa koná každý rok. Nie je tematicky zameraná. Súťaží sa v troch

vekových kategóriách.

http://www.nocka.sk/sutaze-a-prehliadky/cineama/

Crème de la Crème – Týždeň francúzskeho filmu, Bratislava a vybrané kiná po celom

Slovensku

V mesiaci frankofónie sa už tradične koná prehliadka, ktorú pripravuje spoločnosť Film

Europe v spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku.

www.cremedelacreme.filmeurope.eu

Deň krátkeho filmu, viacero slovenských miest

Dátum 21. december sa nesie v znamení zimného slnovratu, najkratšieho dňa v roku, preto

ho symbolicky vyhlásili za svetový deň krátkeho filmu. V tomto čase sa po celom svete

organizujú prehliadky krátkometrážnej tvorby s cieľom predstaviť ju širokej verejnosti.

www.denkratkehofilmu.sk

Eurotour, Piešťany

Medzinárodná prehliadka dokumentárnych a hraných filmov o cestovaní, krajine a

človeku sa každoročne koná v kultúrno-spoločenskom centre Fontána v Piešťanoch.

Zameriava sa na rozvoj a podporu cestovného ruchu na Slovensku s dôrazom na

propagáciu Slovenska v zahraničí. Prehliadku dopĺňajú nesúťažné sekcie a sprievodné

podujatia, výstavy fotografií a prezentačných materiálov.

www.eurotour-piestany.sk

Fest slovenský film, Partizánske

Filmový festival prináša do malého mesta súčasný slovenský film. Projekcie dopĺňajú

diskusie s tvorcami filmov, workshopy a párty.

www.fabrikaumenia.sk

Festival AZYL, online + sprievodné premietanie best of... po Slovensku a v krajinách V4

Festival Azyl je medzinárodný online festival 1- a 5-minútových filmov a videoklipov.

www.festival.azyl.sk

Festival dobrodružných filmov HoryZonty, Trenčín

Festival predstavuje filmy s outdoorovou tematikou, tematikou cestovania, ekológie a

ochrany životného prostredia. Jeho súčasťou je súťaž českých a slovenských

neprofesionálnych filmov, ale aj besedy, workshopy, tvorivé dielne, výstavy, fotosúťaž,

športové súťaže a rôzne sprievodné podujatia.

www.horyzonty.sk

Filmový festival inakosti, Bratislava

Filmový festival inakosti (FFI) je festival pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a

intersexuálnych ľudí (LGBTI menšina), ich rodičov, deti a priateľov. Je to jediné filmové

podujatie na Slovensku, ktoré sa cielene venuje LGBTI minorite. Snaží sa prispieť k

eliminácii homofóbnych a xenofóbnych postojov v spoločnosti a poskytnúť LGBTI

komunite kultúrno-spoločenský rámec na sebapoznávanie.

www.ffi.sk

Festival študentských filmov Áčko, Bratislava

Áčko je jediný slovenský filmový festival s cieľom prezentovať študentskú tvorbu.

Ponúka aktuálnu produkciu študentov filmových škôl na území Slovenska, diskusie a

masterclassy.

www.festivalacko.sk

Kinobus, región Gemer

Východiskom Kinobusu je na jednej strane prítomnosť prepracovanej infraštruktúry

kultúrnych domov a kín vybudovaných pred rokom 1989 vo väčšine obcí Slovenska a na

strane druhej tamojšia absencia kultúrneho a spoločenského diania v súčasnosti. Program

vychádza zo špecifík miesta, jeho kontextu a problémov.

www.kinobus.sk

Letný filmový festival 4 živly, Banská Štiavnica

Program Živlov je zložený z hraných, animovaných, dokumentárnych i experimentálnych

filmov. Projekcie s lektorskými úvodmi dopĺňajú diskusie s prizvanými tvorcami.

Filmový program je sprevádzaný koncertmi, párty či výstavami a inštaláciami výtvarného

umenia. Nezabúda ani na detské publikum, pre ktoré sú pripravené projekcie, workshopy

a tvorivé dielne.

www.4zivly.sk

Medzinárodný festival animácie Fest Anča, Žilina

Fest Anča je jediný slovenský multimediálny festival zameraný na animovaný film

primárne pre dospelého diváka. Jeho cieľom je prezentovať progresívne súčasné

animované filmy spolu s tým najlepším z histórie žánru. Súčasťou festivalu sú prednášky,

výstavy, workshopy, premietania pre deti a množstvo ďalších sprievodných podujatí

www.festanca.sk

Medzinárodný festival filmov o trvalo udržateľnom rozvoji Ekotopfilm – Envirofilm,

Bratislava, Banská Bystrica

Súťažný filmový festival každoročne prináša najnovšie dokumentárne filmy z celého

sveta na tému ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Program

zahŕňa prednášky, diskusie a Junior festival s programom určeným pre žiakov základných

a stredných škôl.

www.ekotopfilm.sk

Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest, Bratislava a vybrané kiná po celom

Slovensku

MFFK Febiofest je zameraný na súčasný aj archívny klubový, autorský film, filmy z

krajín V4, venuje sa aj detskému divákovi v sekcii Filmový kabinet deťom. Program

dopĺňajú sprievodné podujatia.

www.febiofest.sk

Medzinárodný festival horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto, Bratislava

Hory a mesto je medzinárodná súťažná prehliadka horského filmu spojená s prezentáciou

zahraničných a slovenských hostí z outdoorového, environmentálneho a cestovateľského

prostredia. Súčasťou festivalu sú aj vzdelávacie semináre a workshopy pre filmárov či

premietania pre školy.

www.horyamesto.sk

Medzinárodný festival horských filmov Poprad, Poprad, Kežmarok, Spišská Nová Ves

Festival ponúka medzinárodnú súťažnú prehliadku filmových diel orientovaných na

spoznávanie športového i každodenného života ľudí v horskom prostredí, diel

vyzdvihujúcich krásy horskej flóry a fauny, ochranu prírody, životného prostredia a

tradičnej kultúry iných národov. Program dopĺňajú multimediálne besedy, fotografické

výstavy a projekcie pre školy.

www.mfhf.sk

Medzinárodný festival potápačských filmov a fotografie, Podbanské

Okrem hlavnej náplne festivalu, prezentácie filmov a fotografií spod vodnej hladiny, je

jeho súčasťou aj akcia Čisté vody. Voľný čas môžu účastníci stráviť na potápačských

večeroch a podujatie zároveň otvára priestor pre potápačské kluby na prezentáciu ich

činnosti.

www.mfpf.eu

Medzinárodný filmový festival Agrofilm, Nitra a vybrané mestá na Slovensku

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov s témou poľnohospodárstva, potravín,

života na vidieku a trvalo udržateľných zdrojov. Projekcie dopĺňajú vernisáže, prednášky

vedeckých pracovníkov, diskusie aj ochutnávky potravín a nápojov.

www.agrofilm.sk

Medzinárodný filmový festival Bratislava, Bratislava

Festival vytvorí tradične priestor na stretnutia širokej diváckej obce, tvorcov a

profesionálov pri kvalitnom filmovom programe. Prioritou MFF Bratislava je objavovanie

nových talentov, prezentácia výrazných diel svetovej aj slovenskej kinematografie

aktuálnej sezóny, kultivácia filmového publika a obohatenie domácej filmovej kultúry o

medzinárodný kontext.

www.bratislavaiff.sk

Medzinárodný filmový festival Cinematik Piešťany, Piešťany

Festival organizuje dve súťažné sekcie s medzinárodnými porotami a množstvo

informatívnych sekcií, ako aj semináre, masterclassy a sprievodný program.

www.cinematik.sk

Medzinárodný filmový festival Jeden svet, Bratislava a vybrané mestá na Slovensku

Festival Jeden svet sa prioritne venuje téme ľudských práv, ochrany životného prostredia

a technologickým, spoločenským a geopolitickým výzvam. Súčasťou programu sú aj

diskusie, workshopy, masterclassy a čítačky.

www.jedensvet.sk

Medzinárodný filmový festival veľmi krátkych filmov Très Court, Košice

Très Court je súťažný filmový festival zameraný na snímky s dĺžkou maximálne 4 minúty.

Zastúpené sú všetky druhy filmov aj klipy či videoblogy, formáty, ktoré expandujú v

televízii, ale hlavne na internete. Très Court International Film Festival je cezhraničné

podujatie, ktoré počas desiatich dní prebieha v približne stovke miest vo Francúzsku a

ďalších tridsiatich krajinách.

http://afke.sk/filmovy-festival-tres-court/

Minifestival európskeho filmu 7 x 7, Bratislava a vybrané kiná po celom Slovensku

Premietanie siedmich európskych filmov podporených z programu Kreatívna Európa –

MEDIA v siedmich slovenských mestách.

http://www.cedslovakia.eu/clanky/minifestival-europskeho-filmu-7-x-7-3-5-20-6-2018

MittelCinemaFest – stredoeurópsky festival talianskeho filmu, Bratislava

MittelCinemaFest ponúka desiatku filmov z najnovšej talianskej produkcie. Festival sa

snaží o žánrovo pestrú mozaiku pozostávajúcu zo snímok známych autorov i mladých

začínajúcich režisérov.

www.iicbratislava.esteri.it

PAFF – Pezinský alternatívny filmový festival, Pezinok

PAFF je festival krátkych nezávislých, študentských či amatérskych filmov bez žánrového

ohraničenia, dôležité je zaujať a pobaviť diváka.

www.festivalpaff.sk

POCITY FILM: Prešovský filmový festival, Prešov

Festival predstavuje jediné podujatie svojho druhu v Prešove a okolí. Prináša vyváženú

dramaturgiu s dôrazom na umelecký a kultúrny potenciál filmových diel zo slovenskej a z

európskej kinematografie a je funkčnou alternatívou k bežnej distribúcii multiplexových

kín.

www.pocityfilm.sk

Prehliadka panoramatických 70 mm filmov, Banská Bystrica

Cieľom prehliadky je ponúknuť filmovým návštevníkom unikátne projekcie z klasického

filmového pásu. Je to jediná pravidelná prehliadka filmov tohto formátu pod holým

nebom vzhľadom na to, že bystrický amfiteáter je posledné letné kino v Európe, ktoré

môže premietať a premieta 70 mm panoramatické filmy.

www.bbamfiteater.sk

PROJEKT 100, 90 kín v 70 slovenských mestách

Najväčšia edukatívna putovná prehliadka na Slovensku predstavuje divákom po celom

Slovensku výber desiatich výnimočných filmových diel svetovej kinematografie

obohatený o krátke slovenské tituly či špeciálne uvedenia filmov. Podstatou prehliadky je

prezentácia mimoriadnych filmov zo zlatého fondu svetovej kinematografie v konfrontácii

s najnovšími dielami tvorcov (vrátane slovenských), ponúka tiež vzdelávanie bežného

publika prostredníctvom lektorských úvodov, ktoré organizujú zástupcovia a

dramaturgovia filmových klubov.

www.asfk.sk

Severská filmová lekcia Scandi, Bratislava a vybrané kiná po celom Slovensku

Reprezentatívna prehliadka súčasnej severskej kinematografie každoročne prináša výber

najnovších filmov z Dánska, zo Švédska, z Nórska a Fínska.

www.scandi.filmeurope.eu

Týždeň slovenského filmu, Bratislava a vybrané kiná po celom Slovensku

Týždeň slovenského filmu je bilančná prehliadka domácej kinematografie, ktorá

každoročne prináša do Bratislavy i do regiónov Slovenska aktuálne filmy a s nimi

súvisiace sprievodné podujatia. Cieľom prehliadky je zvyšovať záujem o domácu

produkciu, prezentovať jej žánrovú pestrosť a predstaviť ju ako tému celospoločenských

diskusií. Jej súčasťou sú aj masterclassy domácich tvorcov a diskusie.

www.tyzdenfilmu.sk

Grantové výzvy

Ak sa absolventi Katedry audiovizuálnych štúdií ostanú pohybovať v širšie ponímanom

kinematografickom priestore, je takmer nepredstaviteľné, že by sa mohli nestretnúť

s potrebou požiadať štátnu, samosprávnu, verejnú, nadačnú či súkromnú organizáciu

o grant, teda o pridelenie finančných prostriedkov na uskutočnenie projektu, ktorého sú

(spolu)autorkou či (spolu)autorom. Z tohto dôvodu sú akékoľvek poznatky a zručnosti

získané počas štúdia a smerujúce k zvládaniu „grantovej problematiky“ veľmi dôležité.48

Do istého času si členovia Katedry audiovizuálnych štúdií podávali žiadosti o

finančné dotácie z externého prostredia na svoje projekty individuálne, každý akoby sám

za seba, bez priamej inštitucionálnej podpory fakulty. Pred pár rokmi sa situácia výrazne

zlepšila. Vzniklo totiž fakultné grantové oddelenie, ktoré

„... odštartovalo svoju činnosť na škole v roku 2012 a odvtedy permanentne rozvíja

svoju činnosť aktívnej podpory všetkých pedagogických a výskumných pracovísk

FTF VŠMU. Vyhľadáva možnosti financovania aktivít v oblasti výskumu a

umeleckej činnosti, asistuje pri spracúvaní nápadov pedagógov, doktorandov,

študentov a iných pracovníkov FTF VŠMU do podoby projektových zámerov. Od

roku 2012 boli pripravené a realizované desiatky projektov, ktoré boli financované z

domácich alebo zahraničných zdrojov. V systéme svojej činnosti oddelenie vytvorilo

štruktúru spolupráce a komunikácie s jednotlivými ateliérmi a pracoviskami školy.“49

Napriek tejto výraznej pomoci zo strany fakulty však zastávame názor, že základné

informácie a bazálny prehľad o grantových schémach by mali každá študentka a každý

študent získať čo najskôr počas štúdia.

Iniciáciou do problematiky je prednáška Výskumné granty hneď v úvodnom roku

bakalárskeho štúdia v rámci predmetu Úvod do audiovizuálnych štúdií, ktorí vyučujú

viacerí pedagógovia z katedry. Na nej sa prváci dozvedia napríklad to, že každá grantová

agentúra má svoje vlastné podmienky súťaže (napríklad: projekty v akom odbore bude

podporovať; s akou témou; rôznia sa objemy finančných prostriedkov poskytované na

jednotlivé projekty aj spôsoby a lehoty, v akých sa žiadateľ k peniazom po schválení

žiadosti o grant dostane; môže byť konkretizovaný vek žiadateľa, prípadne prostredie,

z ktorého pochádza – akademická pôda, súkromná sféra; každý donor používa iné

formuláre a vyžaduje od žiadateľa iné náležitosti a prílohy; aj periodicita grantovej výzvy

podlieha zmenám – od jednorazových po viac ráz za rok vypísané; zodpovedná grantová

agentúra žiadateľovi naznačí, čo najmä bude v žiadosti hodnotiť, na čo sa v svojej činnosti

48 Minimálne s jedným grantovým projektom sa v posledných rokoch študentky a študenti KAS aktívne stretávajú počas štúdia v rámci povinného predmetu Filmová prax – Oral history, ale majú i viacero iných možností. 49 https://ftf.vsmu.sk/fakulta/grantove-oddelenie/

zameriava; kto bude predložené projekty hodnotiť a akými metódami; či je grantové kolo

jedno, či ich je viacero..).

Stručný prehľad najhlavnejších organizácií poskytujúcich granty – s upozornením, že ide

iba o základné informácie, ktoré je potrebné si vždy pri podávaní žiadosti aktuálne

overovať a dopĺňať na príslušných webových stránkach – ozrejmí študentom aj

rôznorodosť projektového zamerania.

APVV – Agentúra na podporu výskumu a vývoja (https://www.apvv.sk/)

Agentúra bola zriadená v roku 2005, spadá pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu

a športu SR, poskytuje finančné prostriedky na riešenie projektov zo štátneho rozpočtu.

„Hlavným poslaním agentúry je: podporovať špičkový základný výskum, aplikovaný

výskum a vývoj v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky vrátane

interdisciplinárneho a multidisciplinárneho výskumu, ktoré uskutočňuje sektor

vysokých škôl, štátny sektor výskumu a vývoja, podnikateľský a neziskový sektor

výskumu a vývoja a fyzické osoby výskumu a vývoja v zmysle živnostenského

zákona; napĺňať vybrané zámery a ciele v súlade s dlhodobým zámerom štátnej

vednej a technickej politiky prostredníctvom programov agentúry schválených vládou

na návrh ministra školstva; stimulovať účasť subjektov výskumu a vývoja v SR

v medzinárodných a európskych programoch a iniciatívach, ako aj podpora

dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce v oblasti vedy a techniky.“50

Záber takto koncipovanej agentúry je veľmi široký, zahŕňa mnohé disciplíny (prírodné,

technické, lekárske, spoločenské, pôdohospodárske, humanitné) a napríklad aj

popularizáciu vedy, vyplnenie žiadosti je pomerne náročné, finančné prostriedky však

zaujímavé. Projekty, ktoré APVV schvaľuje, bývajú viacročné, keďže by v nich naozaj

malo ísť o zásadnejší, teda dlhodobejší výskum. Naše oblasti výskumu spadajú do

kolónky Humanitné vedy. Katedra audiovizuálnych štúdií sa podieľala napríklad ako

spoluriešiteľské pracovisko na projekte Slovenská kinematografia po roku 198951.

Niekedy agentúra nestanoví obmedzenia týkajúce sa vecného či iného zamerania

projektov a v plnej miere si ho určuje žiadateľ. Inokedy obmedzenia prichádzajú,

príkladom môže byť výzva z roku 2019, keď sa APVV sústredilo na podporu mladých

vedeckých pracovníkov (do 35 rokov).

AVF – Audiovizuálny fond (http://www.avf.sk/)

Po takmer dvadsiatich rokoch od zániku štátneho monopolu v oblasti filmu vznikla v roku

2009 nová verejnoprávna inštitúcia na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a

priemyslu. Fond nahradil grantový program ministerstva kultúry a výrazne rozšíril

možnosti aj zdroje podpory. Základom zdrojov fondu je spojenie verejných financií

(štátny rozpočet) a príspevkov od neštátnych subjektov, ktoré vo svojom podnikaní

50 https://www.apvv.sk/agentura/o-nas.html 51 Viac informácií napr. aj tu: https://www.apvv.sk/buxus/docs/zk/zk-apvv-0797-12.pdf .

používajú audiovizuálne diela52. AVF poskytuje dotácie, štipendiá a pôžičky. Finančne

podporuje: vývoj, tvorbu a produkciu slovenských audiovizuálnych diel vrátane

európskych koprodukcií; distribúciu, propagáciu a marketingovú podporu

audiovizuálnych diel; prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí; digitalizáciu kín

a technologický rozvoj v audiovízii; filmové festivaly a prehliadky; výskum a vydávanie

odbornej literatúry; vzdelávanie, workshopy a tréningy pre profesionálov v audiovízii53.

Nie síce výlučne, ale pravdepodobne najväčšmi bude absolventky a absolventov Katedry

audiovizuálnych štúdií zaujímať Program 3 – Výskum, vzdelávanie a edičná činnosť

v oblasti audiovizuálnej kultúry. Prioritami programu sú: pravidelná hodnotová reflexia

slovenskej audiovizuálnej kultúry; vzdelávacie projekty pre filmových profesionálov a

podpora účasti filmových profesionálov na medzinárodných vzdelávacích projektoch;

vzdelávacie projekty so zameraním na rozvoj publika a výchovu filmového diváka;

reflexia audiovizuálneho priemyslu s dôrazom na systém merateľných ukazovateľov

efektivity použitia verejných financií; výskum spotrebiteľského správania divákov vo

vzťahu k uvádzaniu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike. Tento program sa delí

na tri podprogramy: Edičná činnosť, Odborný výskum a sprístupňovanie odborných

informácií, Odborné vzdelávanie a profesionálna príprava.54

CED Slovakia – Kreatívna Európa (http://www.cedslovakia.eu/kreativna-europa)

Tzv. Kreatívna Európa je programom Európskeho parlamentu a Rady európskej únie. Ako

názov napovedá, cieľom programu je podporovať subjekty z európskych krajín

v umeleckej, ale aj mediálnej oblasti. U nás sa zabezpečovaním distribúcie informácií

o programe a administratívnou podporou pre predkladateľov projektov zaoberá Kancelária

Creative Europe Desk55. Program v podprograme Kultúra podporuje divadelné a vizuálne

umenie, kultúrne dedičstvo a ďalšie oblasti; v podprograme MEDIA filmový

a audiovizuálny sektor56. Podprogram MEDIA sa vetví na ďalšie oblasti, v ktorých môžu

uchádzači žiadať o podporu: MEDIA Tréning57, Prístup na trh58, Podpora medzinárodných

koprodukčných fondov59, Vývoj jednotlivých balíkov a projektov60 a Vývoj videohier61,

52 Verejnoprávna televízia (5 % z príjmov za reklamu a telenákup), súkromné televízie (2 % z príjmov za reklamu a telenákup), prevádzkovatelia kín (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % z príjmov za distribúciu audiovizuálnych diel okrem príjmov z kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % z príjmov za poskytovanie retransmisie). Platí pritom zásada, že príspevok štátu je najmenej 6 miliónov euro ročne (http://www.avf.sk/aboutus.aspx). 53 http://www.avf.sk/aboutus.aspx 54 http://www.avf.sk/support/structure2019/program_3_2019.aspx 55 http://www.cedslovakia.eu/kancelaria-creative-europe-desk 56 http://www.cedslovakia.eu/clanky/o-programe-kreativna-europa 57 Podpora podujatí odbornej prípravy – tréningových programov, ktoré uprednostňujú multidisciplinárnu spoluprácu v audiovizuálnej oblasti. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/media-trening. 58 Podpora odborných audiovizuálnych podujatí obchodného charakteru (audiovizuálne trhy), používania online nástrojov a spoločných európskych propagačných činností. Cieľom tejto výzvy je podpora podujatí a činností, ktoré prebiehajú v krajinách i mimo krajín zapojených do podprogramu MEDIA. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/pristup-na-trh. 59 Podpora prípustných činností koprodukčného fondu vrátane poskytovania finančnej podpory oprávneným tretím stranám na oprávnené projekty. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/pdpora-medzinarodnych-koprodukcnych-fondov.

Podpora televízneho vysielania62, Automatická podpora kinodistribúcie63, Výberová

podpora kinodistribúcie64, Podpora online distribúcie65, Podpora obchodných zástupcov66,

Podpora filmových festivalov67, Podpora filmového vzdelávania68 a Siete kín69.

V podprograme Kultúra je možné nájsť oblasti Projekty európskej spolupráce70, Literárny

preklad71, Európske siete72 a Európske platformy73.

60 Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/vyvoj-jednotlivych-projektov-a-baliky-projektov. 61 Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-vyvoja-videohier. 62 Podpora televízneho vysielania je určená pre európske nezávislé audiovizuálne produkčné spoločnosti, ktoré sú väčšinovým producentom diela. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-uvadzania-europskych-audiovizualnych-diel-v-televiznych-programoch. 63 Schéma zameraná na podporu a posilnenie nadnárodnej distribúcie nenárodných filmov. Automatická podpora má formu dotácie pridelenej na základe výkazu vstupeniek predaných distribútorom na zahraničné európske filmy v predchádzajúcom roku. Na základe predloženého výkazu je vypočítaný potenciálny grant, ktorý sa môže následne reinvestovať do koprodukcie, distribúcie a propagácie a/alebo minimálnych garancií na nový zahraničný európsky film. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/automaticka-schema. 64 Podpora kampaní pre distribúciu nenárodných európskych filmov, ktoré musia spĺňať presné kritériá. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/vyberova-podpora-kinodistribucie. 65 Podpora digitálnej distribúcie európskych audiovizuálnych diel pre medzinárodné publikum a podpora projektov, ktoré experimentujú s novými modelmi distribúcie a propagácie európskych audiovizuálnych diel. Viac sa: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-online-distribucie. 66 Podprogram MEDIA ponúka finančnú podporu európskym sales agentom, ktorí dokážu preukázať úspech v oblasti predaja nenárodných európskych filmov. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-obchodnych-zastupcov. 67 Podpora filmových festivalov organizovaných v krajinách zúčastňujúcich sa na podprograme MEDIA. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-filmovych-festivalov. 68 V rámci špecifického cieľa podpory nadnárodnej cirkulácie je jednou z priorít podprogramu MEDIA podpora filmovej výchovy pomocou stimulovania záujmu o európske audiovizuálne diela. Cieľom je zlepšiť prístup k týmto dielam a informovať o nich. Pokiaľ ide o podporu filmového vzdelávania, cieľom roku 2019 je zvýšiť prístup k európskym filmom v kontexte vzdelávania vytvorením katalógu európskych filmov, ktoré sa majú sprístupniť na základných a stredných školách v krajinách, ktoré sa zúčastňujú programu MEDIA Sub-program. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-prace-s-publikom. 69 Táto oblasť je rozdelená na dve časti: Europa Cinemas (viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/europa-cinemas-1) a Podpora sietí kín (viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/podpora-siete-kin). 70 Hlavnými cieľmi podpory projektov nadnárodnej kultúrnej spolupráce je podporovať schopnosť odvetví kultúry fungovať nadnárodne a medzinárodne a podporovať pohyb kultúrnych diel a nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych subjektov, najmä umelcov. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/projekty-europskej-spoluprace. 71 Hlavnými cieľmi podpory projektov literárneho prekladu je podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a podporovať nadnárodný pohyb literárnych diel, ako aj zlepšovať prístup k týmto dielam a získavať nové publikum. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/literarny-preklad. 72 Toto opatrenie poskytuje granty na akciu európskym sieťam, ktoré sú činné v kultúrnych a tvorivých odvetviach. Ide o štruktúrované skupiny organizácií zastupujúcich odvetvia kultúry a kreatívnej činnosti, ktorých cieľom je posilňovať schopnosť týchto odvetví fungovať medzinárodne a prispôsobovať sa zmenám s cieľom dosahovať všeobecné ciele podporovania a presadzovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj posilňovanie konkurencieschopnosti týchto odvetví, aj prostredníctvom podporovania inovácií. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/europske-siete. 73 Toto opatrenie poskytuje podporu kultúrnym organizáciám, ktorých cieľom je: podporovať rozvoj nových talentov a iniciovať nadnárodnú mobilitu kultúrnych subjektov a pohyb diel, ktoré majú potenciál vo veľkej miere ovplyvniť odvetvia kultúry a tvorivej činnosti a zabezpečiť dlhotrvajúce účinky; pomáhať zvyšovať uznanie a viditeľnosť umelcov a tvorcov, ktorí majú silný vzťah k európskym programom, prostredníctvom komunikačných aktivít a posilnenia stratégie budovania značky vrátane prípadného vytvorenia európskej značky kvality. Viac na: http://www.cedslovakia.eu/clanky/europske-platformy.

Fond na podporu umenia (https://www.fpu.sk/sk/)

FPU prispieva na realizáciu projektov z oblasti literatúry, divadla, vizuálneho umenia,

tanca, hudby, ľudovej kultúry, podporuje knižnice, galérie a múzeá či kultúrne a umelecké

centrá. Film v jeho diapazóne chýba, keďže filmové umenie má svoj vlastný

Audiovizuálny fond. Dá sa však predstaviť si, že odborník z filmovej branže sa môže

podieľať ako spoluriešiteľ na nejakých projektoch, napríklad v sekcii Kultúrne a umelecké

centrá74. Alebo sa bude uchádzať o podporu na svoj nefilmový projekt.

Interreg CENTRAL EUROPE (https://www.interreg-central.eu/Content.Node/home.html)

Interreg CENTRAL EUROPE pôsobí v oblasti regionálneho rozvoja, okrem iného sa

sústreďuje aj na ochranu prírodných a kultúrnych zdrojov. Prostredníctvom financovania

projektov podporuje nadnárodnú spoluprácu. V rámci svojej štruktúry sa zaoberajú

pamiatkami a historickými budovami, nehmotným kultúrnym dedičstvom a kultúrnym a

kreatívnym priemyslom. Ich projekty sa zameriavajú na zlepšenie ochrany a správy

kultúrnych pamiatok, valorizáciu kultúrneho dedičstva.75

KEGA – Kultúrna a edukačná grantová agentúra (https://www.minedu.sk/kulturna-a-

edukacna-grantova-agentura-msvvas-sr-kega/)

Grantový systém KEGA spadá pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky. Zameriava sa na

„finančnú podporu projektov aplikovaného výskumu v oblasti školstva, pedagogiky a

tvorivého a interpretačného umenia, iniciovaných riešiteľmi z verejných vysokých

škôl alebo ministerstva školstva... v stanovených tematických oblastiach z

inštitucionálnych finančných prostriedkov verejných vysokých škôl“76.

Webová stránka agentúry je spracovaná prehľadne, je možné tam nájsť všetko, čo žiadateľ

o finančnú dotáciu potrebuje vedieť, aby mohol úspešne podať žiadosť a v prípade

úspechu grant aj úspešne manažovať, určite netreba obísť Pravidlá KEGA pre podávanie,

prijímanie a hodnotenie žiadostí o dotáciu, pre poskytovanie dotácií a hodnotenie

výsledkom riešenia projektov – https://www.minedu.sk/data/att/1706.pdf. Projekty nášho

74 Podpora je určená pre väčšie (prípadne regionálne a začínajúce či rezidenčné) kultúrne a umelecké centrá, ktoré vyvíjajú pravidelnú činnosť na lokálnej, celoslovenskej a medzinárodnej úrovni, pričom prepájajú viaceré prevažne profesionálne umelecké aktivity, kultúrne a vzdelávacie aktivity, medzi ktoré patria najmä: uvádzanie divadelných a tanečných predstavení; výstavy vizuálneho umenia; hudobné koncerty; autorské čítania, prezentácie tradičnej kultúry; pracovné stretnutia v zahraničí spojené s prípravou a konzultáciami výstav, podujatí, koprodukcií, alebo networkingom; organizovanie workshopov; diskusií a seminárov; podujatí zameraných na vzdelávanie, budovanie a rozširovanie publika a podobne. Podpora je určená najmä organizátorom a usporiadateľom týchto kultúrnych aktivít na priame a čiastočne na prevádzkové náklady súvisiace s ich realizáciou. (Viac tu: https://www.fpu.sk/sk/moznosti-podpory/struktura-podpory#c42 a https://www.fpu.sk/sk/moznosti-podpory/struktura-podpory#c242 a tu: https://www.fpu.sk/sk/moznosti-podpory/struktura-podpory#c352.) 75 Viac tu: https://www.interreg-central.eu/Content.Node/Environment.html. 76 https://www.minedu.sk/kulturna-a-edukacna-grantova-agentura-msvvas-sr-kega

odboru budú pravdepodobne spadať do štvrtej tematickej oblasti – Rozvoj kultúry

a umenia77.

Pedagogičky Katedry audiovizuálnych štúdií úspešne podali v rámci KEGA už niekoľko

projektov – Oral history, audiovizuálne záznamy pamätníkov slovenskej kinematografie;

Online lexikón slovenských filmových tvorcov, dopĺňanie dejín slovenskej

kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie; Filmová výchova či Filmová

pamäť, medzigeneračný dialóg realizovaný prostredníctvom orálnej histórie – napokon aj

táto publikácia je jedným z výstupov posledne menovaného projektu.

Literárny fond (http://www.litfond.sk/)

Poskytuje podporu v rôznych oblastiach (pôvodná literatúra, vedecká a odborná literatúra,

žurnalistika, rozhlas, divadlo a zábavné umenie, film, televízia, videotvorba, umelecký

preklad, vedecký a odborný preklad) a tá podpora môže mať rôzne podoby (tvorivá súťaž,

tvorivé štipendium, tvorivé študijné štipendium, príspevok na tvorivú cestu, tvorivý pobyt

v domovoch, príspevok na kritické hodnotenie tvorby, prémie za tvorivú činnosti, prémie

za rozvoj slovenskej vedy doma i v zahraničí, sociálne podpory tvorcom, tvorivá

objednávka, príspevok na tvorivé prednášky a besedy). Študentky a študenti, absolventky

a absolventi Katedry audiovizuálnych štúdií by sa mohli „zmestiť“ so svojimi projektmi

do viacerých „chlievikov“ grantovej schémy, výber samozrejme závisí od charakteru

zamýšľaného projektu. Aj tie oblasti, ktoré možno na prvý pohľad nevyzerajú ako

schodná cesta pre umeleckého kritika, filmového teoretika či historika, môžu byť

použiteľné. V možnostiach, ktoré Literárny fond ponúka, sa treba zorientovať na ich

webe, presvedčiť sa, čo okrem vyplnenej prihlášky treba odovzdať, aké sú časové

a finančné rámce prípadne podporeného projektu. V našom kontexte je najzaujímavejší

tzv. program BETA (http://litfond.sk/index.php/ceny/static/program_beta/), ktorý „je

určený na podporu vzniku pôvodných teoretických, historiografických, biografických a

encyklopedických diel z audiovizuálnej oblasti“. Prihlášky v tomto prípade posudzuje na

tento účel zostavený trojčlenný odborný lektorský zbor bodovým systémom od nula po

desať. Pri podávaní žiadosti o grantovú podporu je vždy potrebné všímať si nielen to, čo

konkrétna organizácia podporuje, ale i to, čo podporiť odmieta, čo napríklad v prípade

Programu BETA je vcelku z nášho pohľadu nepríjemné (najmä ten posledný bod):

„Tvorivé štipendium sa neposkytuje na: napísanie jednej kapitoly alebo časti diela,

ktorá je súčasťou kolektívneho diela; dielo, ktoré vzniká ako súčasť pracovného

úväzku, ani na kvalifikačnú prácu; vysokoškolské skriptá; antológie, almanachy,

77 „Obsahové zameranie oblasti: a) tvorba študijných programov v umeleckých a kulturologických odboroch; b) integrácia umenia, vedy a techniky v umeleckom školstve; c) inovácie klasických a nových médií v oblasti umenia; d) unikátne neperiodické umelecké a vedecké prezentácie a akcie v domácom a medzinárodnom kontexte zamerané na problematiku umenia a kultúry; e) ochrana národného, regionálneho a nehmotného kultúrneho dedičstva; f) komunikačné technológie a prostriedky v umeleckých procesoch a umelecké procesy v komunikačných prostriedkoch a technológiách; g) umelecké a umelecko-pedagogické školstvo v stredoeurópskom a celoeurópskom kontexte; h) dejiny a osobnosti umenia a kultúry na Slovensku“ (https://www.minedu.sk/data/att/14337.pdf).

vedecké štúdie; zborníky z konferencií, súbory prejavov; časopisecké diela;

memoárovú literatúru; kroniky obcí a miest; zostavenie diela a jeho redakciu; diela,

ktorých celkový rozsah nepresahuje 60 strán; diela začínajúcich autorov

(prvotiny).“78

Nadácia Tatrabanky (http://www.nadaciatatrabanky.sk/)

Programy, ktoré ktorákoľvek organizácia podporuje, nemusia byť každý rok rovnaké,

nemusia sa vždy všetky v minulosti zaužívané otvárať, prípadne môže pribudnúť nová

trvalá alebo jednorazová možnosť. Nadácia Tatrabanky už dlhodobo podporuje umenie,

sústreďuje sa najmä na mladých ľudí – študentov a pomerne čerstvých absolventov –

napríklad v týchto programoch: Viac umenia, Viac dizajnu, Stredoškoláci do sveta,

Študenti do sveta, Kvalita vzdelávania. V programe Viac umenia napríklad nadácia

pomôže „s financovaním priamych nákladov na tvorbu v oblastiach: audiovizuálna tvorba,

film, TV, divadlo, hudba, literatúra, výtvarné umenie“ a podporí „aktívne skupiny

študentov všetkých troch stupňov štúdia, učiteľov a slobodných umelcov, ktorí sa venujú

tvorbe s cieľom vytvoriť umelecké dielo“.79 Pre nás je zaujímavý aj program Študenti do

sveta:

„V rámci grantového programu budú poskytované finančné granty maximálne do

výšky 5 000 eur na pokrytie časti nákladov spojených so zahraničnými študijnými

pobytmi (max. dva semestre), s letnými školami, so stážami a s výskumnými pobytmi

na niektorej z renomovaných univerzít v zahraničí, ktoré budú realizované nad rámec

bežného štúdia.“80

Z grantu je možné hradiť registračné poplatky, školné, cestovné náklady, náklady na

ubytovanie, zdravotné a úrazové poistenie, učebné a výskumné materiály a ďalšie. Opäť

a znova: pred podaním žiadosti je nevyhnutné precízne sa zoznámiť s celou schémou

a odovzdať všetky náležitosti v čo najlepšej kvalite, iba potom možno očakávať úspech.

SAIA, n. o. – Slovenská akademická a informačná agentúra (https://www.saia.sk/)

Ide o informačnú agentúru poskytujúcu prístup k informáciám a poradenstvo

o možnostiach štúdia v zahraničí a ponúkajúcu transparentný systém uchádzania sa

o štipendiá mimo Slovenska.81 V roku 2019 boli otvorené napríklad tieto programy:

Akademické mobility82; Stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá83;

Národný štipendijný program na podporu mobilít84; EURAXESS Slovensko85. Niektoré

78 http://litfond.sk/index.php/kategoria/artikel/formy_podpornej_cinnosti6/ 79 http://www.nadaciatatrabanky.sk/wp-content/uploads/2014/03/material_POS_2019.pdf 80 http://www.nadaciatatrabanky.sk/wp-content/uploads/2014/03/Kriteria_sds-2019.pdf 81 https://www.saia.sk/sk/pages/o-nas/ 82 https://www.saia.sk/sk/main/programy-saia/akademicke-mobility 83 https://ceepus.saia.sk/ 84 https://www.stipendia.sk/ 85 https://www.saia.sk/sk/main/programy-saia/servisne-centrum-euraxess-pre-vyskumnych-pracovnikov/

žiadosti sa podávajú priebežne, niektoré majú presne stanovený termín odovzdania

v danom roku. Žiadosti o podporu môžu podávať aj študenti vysokých škôl, aj

výskumníci. Zoznam štipendií a grantov sa dá nájsť tu:

https://granty.saia.sk/Pages/ProgramZoznam.aspx.

VEGA – Vedecká grantová agentúra (https://www.minedu.sk/vedecka-grantova-agentura-

msvvas-sr-a-sav-vega/)

„Vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied je vnútorným grantovým systémom

pre rezort školstva a SAV, ktorý zabezpečuje vzájomne koordinovaný postup pri

výbere a hodnotení projektov základného výskumu riešených na pracoviskách

vysokých škôl a vedeckých ústavov SAV.“86

Z trinástich komisií je pre nás zaujímavá tá s poradovým číslom 12, ktorá posudzuje

projekty jazykovedné, literárnovedné, slavistické, výtvarno- a hudobnovedné,

teatrologické. „V súlade so štatútom komisia neprijíma projekty, ktoré majú čisto

didaktické zameranie,“87 tie má na starosti grantová agentúra KEGA. Projekty je možné

podávať napríklad na tieto témy: teória a dejiny kultúry, kultúrna antropológia, estetika a

dejiny estetiky, teória a dejiny filmu, rozhlasu a televízie, teória a technológia

reštaurovania. Podľa štatútu88 sa hodnotí najmä originalita projektu, jeho etické aspekty,

komplexnosť a prierezovosť riešenia navrhovanej problematiky či očakávaný prínos do

vednej oblasti. Projekty môžu podávať riešitelia z verejných vysokých škôl či z akadémie

vied. O grant žiada vedúci projektu – musí ísť o vysokoškolského učiteľa s

vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa alebo o vedeckého pracovníka s vysokoškolským

vzdelaním 3. stupňa. „Tvoriví členovia riešiteľského kolektívu musia mať minimálne

vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Členmi riešiteľského kolektívu môžu byť aj

doktorandi.“89 Výzva sa vypisuje raz ročne, projekty trvajú dva, tri alebo štyri roky.

Dokumenty a usmernenia týkajúce sa tejto grantovej agentúry sú publikované na internete

a sú dostatočne prehľadné, aby sa po ich preštudovaní potenciálny uchádzač o grant

v problematike orientoval.

Visegrad Fund (https://www.visegradfund.org/)

Fond je medzinárodná donorská organizácia, založili ju v roku 2000 vlády krajín

Vyšehradskej skupiny – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska na podporu regionálnej

spolupráce vo Vyšehradskom regióne (V4), ako aj medzi regiónom V4 a inými krajinami,

najmä v regiónoch západného Balkánu a východného partnerstva, prostredníctvom

grantov, štipendií a pobytov.90 Podrobné informácie o možnostiach, pravidlách, termínoch

86 https://www.minedu.sk/vedecka-grantova-agentura-msvvas-sr-a-sav-vega 87 https://www.minedu.sk/data/att/1636.pdf 88 https://www.minedu.sk/data/att/11171.pdf 89 https://www.minedu.sk/data/att/13894.pdf 90 https://www.visegradfund.org/about-us/the-fund/

sa dajú nájsť tu: https://s3.eu-central-1.amazonaws.com/uploads.mangoweb.org/shared-

prod/visegradfund.org/uploads/2018/08/Grant-Guidelines-1.pdf. Rovnako ako aj v prípade

iných grantových agentúr je možné absolvovať osobnú konzultáciu so zástupcami

organizácie o podávanom projekte. Nevyplnený formulár žiadosti možno nájsť tu

(komunikačný jazyk – angličtina) https://s3.eu-central-

1.amazonaws.com/uploads.mangoweb.org/shared-

prod/visegradfund.org/uploads/2018/09/Application-form_2018_10.pdf. Kultúrne

projekty podporené v rámci Visegrad Fund by mali zvyšovať povedomie o kultúrnej

rozmanitosti, prehlbovať cezhraničný medzikultúrny dialóg, zvyšovať povedomie

o spoločnom dedičstve vrátane histórie a súčasného umenia, zvyšovať pocit identity

v rámci regiónu V4 atď.

Zoznam vyššie spomenutých grantových agentúr, fondov a nadácií nie je úplný,

zameriaval sa najmä na štátne a európske zdroje.

Na záver

Z úcty k donorovi by mali žiadatelia o finančnú podporu pristupovať k projektu

a k vypĺňaniu žiadosti pravdivo, bez zveličovania, po náležitom a zodpovednom

uvažovaní o celej veci, jej priebehu, výsledkoch a dôsledkoch. A to aj napriek tomu, že sa

(pravdepodobne nielen) v našom prostredí rozšíril hotový „tlačivový newspeak“, niekedy

priam nezrozumiteľný, často sa snažiaci prekryť napr. logické diery v projektoch či

nesúdržnosť jednotlivých jeho čiastkových úloh, nadhodnocujúci význam projektu či

žiadaný peňažný obnos. Kým pristúpime k aktu žiadania o finančné prostriedky, mali by

sme mať naozaj zmysluplne a ku prospechu okolia (teda nielen vlastnému) premyslené

prinajmenšom to najpodstatnejšie, s čím sa napokon v každom grantovom tlačive voľky-

nevoľky pri jeho vypĺňaní stretneme: anotáciu projektu, ciele projektu, význam/prínos

projektu, charakteristika/opis projektu, časový a finančný harmonogram, prípadní

spolupracovníci, cieľová skupina, pre ktorú je zrealizovaný projekt určený.

Medializačné a propagačné stratégie

Filmy sa nakrúcajú pre divákov, recenzie sa píšu pre čitateľov a potenciálnych

návštevníkov kín. Bez adresáta by list nemal kam putovať a nemal by ho kto prečítať.

Samozrejme, z adresáta môže byť zároveň čitateľ a z diváka pisateľ recenzie. Walter

Benjamin vo svojej významnej eseji Umelecké dielo v epoche svojej technickej

reprodukovateľnosti (1936) dodáva, že „filmový týždenník [dáva] každému šancu zmeniť

sa z chodca na filmového štatistu. [...] Každý dnešný človek si môže nárokovať na to, aby

ho filmovali.“91

„Po stáročia sa mali v písomníctve veci tak, že oproti malému počtu píšucich stál

mnohotisícnásobný počet čítajúcich. V tom došlo koncom minulého storočia (19.

storočia – pozn. red.) k zmene. S rastúcim rozšírením tlače, ktorá poskytovala

čitateľom stále nové politické, náboženské, hospodárske, odborné či lokálne

čitateľské orgány, dostávala sa čoraz väčšia časť čitateľstva – spočiatku príležitostne

– medzi píšucich. Začalo sa to tým, že mu denná tlač otvorila ´poštovú schránku´,

a dnešná situácia je taká, že sotva jestvuje pracujúci Európan, ktorý by principiálne

nenašiel niekde príležitosť publikovať svoje pracovné skúsenosti, nejakú sťažnosť,

reportáž alebo niečo podobné. Odlíšenie autora a publika tým začína strácať svoj

principiálny charakter. Stáva sa funkčným, prebieha od prípadu k prípadu, tak alebo

inak. Čitateľ je v každej chvíli pripravený stať sa píšucim. Ako znalec, ktorým sa

chtiac či nechtiac musel stať v krajne špecializovanom pracovnom procese – hoci aj

len znalec v nepatrnej oblasti –, získava prístup k autorstvu.“92

Plechové poštové schránky s dennou tlačou od tých dôb nahradili elektronické s online

verziami novín a nonstop aktualizovanými správami, ale problém reprodukovateľnosti,

zmnožovania, kopírovania atď. zostal prítomný, ba čo viac, expandoval do nových

rozmerov.

Iný vizionár mediálneho veku, Marshall McLuhan, ktorý rozdelil médiá na chladné

a horúce, videl budúcnosť v elektrických médiách, ktoré mali priniesť zánik

mechanickému, teda analógovému filmu. Na začiatku tohto procesu bol vynález kníhtlače.

„Gutenberg způsobil, že se veškerá historie stala SIMULTÁNNÍ: přenosná kniha vnesla

do prostoru gentlemanovy knihovny svět mrtvých; telegraf přinesl dělníkovi k snídani

svět živých.“93

O dnešnom efekte simultánneho toku informácií ani o médiách a masmédiách v zmysle

komunikačných a informačných prostriedkov sa nebudeme bližšie zmieňovať, na to je

odborná literatúra, zaujímať nás bude, akým spôsobom študenti Katedry audiovizuálnych

91 BENJAMIN, Walter: Aura a stopa. Bratislava: Kalligram 2013, s. 86. 92 Tamže. 93 McLUHAN, Marshall: Člověk, média a elektronická kultura. Brno: Jota 2000, s. 109.

štúdií aplikujú počas štúdia nadobudnuté vedomosti a zručnosti do

masovokomunikačných prostriedkov.

Printové a elektronické médiá94

Jednou z podmienok prijímacích pohovorov na Katedru audiovizuálnych štúdií je (v rámci

domácich prác) odovzdanie dvoch publikovaných alebo nepublikovaných filmových

recenzií. K aktívnemu publikovaniu svojich textov sú študenti aktivizovaní aj počas

štúdia: publikované recenzie (v prvom ročníku 1, v ďalších ročníkoch 2) sú povinnou

prílohou k ročníkovým a záverečným teoretickým prácam, publikačný priestor poskytuje

katedrová webstránka (https://kas.vsmu.sk) a študentský časopis Frame založený v roku

2003, ktorý je od roku 2004 prílohou odborného filmologického časopisu Kino-Ikon.

Každé číslo časopisu má hlavnú tému – napríklad Bergman, Extrémizmus, Normalizácia,

Študentské konfrontácie, Projekt Oral history... – a je otvorený nielen pre recenzie, ale aj

pre rozhovory, reportáže, scenáre atď. Filmové a širšie kultúrno-spoločensky zamerané

online magazíny a portály (Kinečko, Kinema, FilmPress, 9 múz a ď.) sú často pre

študentov dostupnejšou cestou pre publikovanie, avšak podmienkou pre uznanie takého

textu je redakcia, cez ktorú musí prejsť každý text.

Zverejnenie textu – recenzie, štúdie, rozhovoru atď. – je totiž vyjdením s kožou na trh. Na

tento (iniciačný) okamih sa treba dobre vybaviť. V dobe popkultúrneho boomu, v

šesťdesiatych rokoch, si Umberto Eco pre uvažovanie o kultúre vytvoril kategórie pre dva

hraničné ľudské prístupy: skeptikov a tešiteľov.

„Je-li kultura záležitostí aristokratické, žárlivě střežené a v samotě úporně pěstované

niternosti, obrácené proti nekulturnímu davu (Herakleitos: ´Proč mě osočujete,

nevzdělanci? Nepsal jsem to pro vás, ale pro ty, kdož mě pochopí. Jeden z nich vydá

za sto tisíc jiných, a dav neznamená vůbec nic.´), pak pouhá idea kultury sdílené bez

rozdílu všemi a vyráběné tak, aby všem vyhovovala a byla všem šita na míru, je

prostě zrůdný nonsens. Masová kultura je antikultura. [...]

Proti němu se zvedá optimistická odpověď těšitele, člověka integrovaného do

současné společnosti. Televize, noviny, rozhlas, film, komiksy, lidová četba

a Reader´s Digest dávají podle něho kulturní statky k dispozici všem a ulehčují

a zpříjemňují lidem osvojování pojmů a přijímaní informací. [...] Jestliže se

apokalyptičtí skeptikové drží při životě díky tomu, že neustále vyrábějí nové a nové

teorie úpadku, pak společensky integrovaní těšitelé jen zřídkakdy teoretizují a radši ze

všech sil a kam to jen jde vysílají svá povzbuzující poselství. Apokalypsa, to je

posedlost nesouhlasem, integrace je konkrétní realita těch, co naopak vždy a všude

souhlasí. Představa Apokalypsy vychází z četby textů věnovaných masové kultuře,

představa integrace naopak z textů vyprodukovaných masovou kulturou. Jenže, nejde

nakonec jen o dvě strany jedné a téže mince a téhož problému, a nejsou skeptické

a těšitelské texty vlastně jen jedním a týmž rafinovaným výrobkem nabídnutým

masovému konzumu? V tom případě by ovšem formule ´skeptikové a těšitelé´

94 Písaniu a publikovaniu sa podrobnejšie venovala kapitola Publikačné aktivity.

nevyjadřovala protichůdnost postojů, ale pouze jejich komplementárnost, použitelnou

ostatně i na samotné výrobce ´lidové kritiky lidové kultury´.“95

Spropagovanie seba a svojej (skeptickej či tešiteľskej) práce je vecou prestíže aj

zadosťučinenia, spropagovanie spoločného projektu, odboru či celej školy už spadá viac

pod marketing. V našom prípade ide skôr o guerillový a virálny marketing, ktorý sme

zaviedli do predmetu Audiovizuálna prax. „Guerillový“ preto, že ide o svojpomocné, no-

budget hľadanie nekonvenčných, alternatívnych, pre študentov generačne spriaznených

spôsobov cieleného oslovenia a zviditeľnenia jednak nášho odboru (filmovej vedy,

kritiky, teórie, histórie), jednak akcií (Dňa otvorených dverí, workshopov pre uchádzačov

o štúdium, prijímacích pohovorov) a projektov (Filmová výchova, Oral history, Obrazy

proti extrémizmu), ktoré súvisia s našou katedrou. „Virálny“ preto, lebo tlačené letáky

a inzertné plochy v novinách a časopisoch sú už dávno pasé, pre najmladšiu generáciu

a ich rodičov je najrýchlejším a najúčinnejším spôsobom hľadanie aktuálnych informácií

prostredníctvom mobilných a online komunikačných prostriedkov, webových stránok a

sociálnych sietí. Vtipný virál vo forme rozhýbaného gifu, krátkeho filmu alebo statického

banneru s údernou grafikou či odkazom, šírený cez Facebook, Instagram alebo Twitter,

dokáže upútať pozornosť (ale pozor, ani závratný počet „pozretí“ nemusí priniesť žiadaný

efekt).

Televízia a rozhlas

Pravidelná spolupráca s médiami (novinami, televíziou, rozhlasom, webovými portálmi)

nepatrí počas štúdia k bežnej praxi. Je ale vítaná, keďže väčšina absolventov sa skôr alebo

neskôr v praxi stretne s takouto výzvou či nevyhnutnosťou. Hoci naším odborom nie je

masmediálna komunikácia ani media relations, a našich absolventov nepripravujeme na

kariéru moderátorov ani reportérov, pred rozhlasový mikrofón či televíznu/filmovú

kameru sa môžu poľahky dostať – ako odborníci na filmovú reflexiu, filmovú teóriu či

filmovú históriu, v pozícii klubových či festivalových dramaturgov a podobne.

Prekonanie trémy z vystupovania na verejnosti, dôkladná príprava (nielen na papieri, ale

najmä v hlave), jasný cieľ, čo chcete povedať, chápanie toho, čo hovoríte, a zreteľná

artikulácia – to je len niekoľko dobrých rád. Najlepším učiteľom je však tréning a v praxi

preverené prezentačné schopnosti. Aj preto sme do Audiovizuálnej praxe zaradili zadania

ako Lektorský cyklus prednášok či Rozhlasová relácia o filme.

Príklad študentskej koncepcie rozhlasovej relácie (autor: Martin Adam Pavlík)

Názov relácie: Cinefil

Dĺžka relácie: 60 minút

Pravidelnosť relácie: Každé dva týždne (vychádza to cca na 6 relácií počas jedného

semestra)

95 ECO, Umberto: Skeptikové a těšitelé. Praha: Nakladatelství Svoboda 1995, s. 8 – 9.

Zameranie relácie: Diskusia s rôznymi hosťami prevažne z filmového prostredia na

rôzne témy týkajúce sa filmu a seriálu.

Tematické okruhy relácií:

Moje návrhy (ku každému konceptu uvediem 6 príkladov podľa počtu relácií za

semester):

Prvý koncept – zameranie sa na určité filmové žánre s komparáciou dejín a

súčasnosti, o ktorých by sa v danej relácii diskutovalo a bola by tomu prispôsobená aj

hudobná dramaturgia zložená prevažne zo soundtrackov. Na začiatku relácie by sa

vždy spomenulo nejaké zhrnutie a odporúčanie moderátora, čo si môže poslucháč

v akom kine a kedy v najbližšom týždni pozrieť. Taktiež v úvode by sa moderátor

vždy spýtal hosťa, čo naposledy videl v kine a čo by poslucháčovi odporučil. Predošlé

dve vety patria pod každý koncept.

1/ Akčné filmy / buddy movies z 80. a 90. rokov (najpríznačnejšie obdobie pre tento

žáner) vs. súčasné

2/ Kultové vs. súčasné science fiction filmy

3/ Kultové vs. súčasné horory

4/ Netypické romantické komédie/drámy

5/ Kriminálky a detektívky

6/ Muzikály, komédie, drámy

Druhý koncept – mix tém s dôrazom na aktuálnosť:

1/ Dôležité premiéry v roku 2018 s popisom filmov/režisérov

2/ Najlepšie filmy roku 2017

3/ Udeľovanie Oscarov (nominácie/výhry)

4/ To najlepšie zo súčasnej blockbusterovej tvorby

5/ To najlepšie z festivalov za posledný rok (IFF, Artfilm, Cinematik, Febiofest...)

6/ To najlepšie zo súčasnej seriálovej produkcie

Tretí koncept – rozdelenie podľa krajín (diskutovalo by sa teda o tom najlepšom

zo súčasnej vybranej kinematografie alebo by sa rozoberal určitý dobový prierez).

V tomto prípade by šlo samozrejme o veľmi úzky výber podľa toho, koho čo zaujíma

a k čomu by vedel najviac prispieť):

1/ Slovenská a česká kinematografia

2/ Ruská kinematografia

3/ Francúzska kinematografia

4/ Talianska kinematografia

5/ Ázijská kinematografia (Japonsko, Čína, Južná Kórea, Indonézia)

6/ Americká kinematografia

Po niekoľkých spätných reakciách a diskusii rozhlasová filmová relácia Cinefil naozaj

vznikla. V internátnom rádiu TLIS v Mlynskej doline v Bratislave. Ako najdôležitejšie sa

ukázalo určenie hlavného koordinátora – styčného dôstojníka medzi rozhlasom

a spolužiakmi a koordinátora jednotlivých tematicky zameraných relácií a hosťujúcich

spolužiakov. Z navrhovaných koncepcií sa ujala tá s dôrazom na aktuálnosť. V školskom

roku 2017/2018 piataci pripravili a odvysielali šesť častí filmovej hodinovej relácie, ktorá

sa vysielala vo štvrtky o 21:00, v dvojtýždennej frekvencii od februára do mája 2018.

Moderátorom relácie bol Martin Adam Pavlík.

Druhý ročník relácie Cinefil v školskom roku 2018/2019 sa niesol v znamení zmien.

Martina za mikrofónom nahradila Denisa Jašová a ustálila sa aj dramaturgická koncepcia.

Hudobná dramaturgia sa tematicky prispôsobila témam a bola zameraná predovšetkým na

soundtracky filmov, o ktorých bola reč. Každý diel tiež ponúkol poslucháčom viacero

tipov na filmy od hostí – jednak piatakov z Katedry audiovizuálnych štúdií, jednak ľudí

z mimoškolského prostredia. Denisa sa s nami podelila so svojou skúsenosťou:

„Ako to už niekedy chodí, k takejto zaujímavej skúsenosti som sa dostala takpovediac

náhodou. Bola som v prvom ročníku magisterského štúdia, a keďže som bakalársky

stupeň absolvovala na inej univerzite, s prostredím katedry a školy som sa ešte len

zoznamovala. Poznala som tu málo ľudí, a tak ani príležitostí zapojiť sa do projektov

nebolo veľa, a keďže sme boli v ročníku najprv len dvaja, ťažko sa rozhadzovali siete.

Na jednom seminári nás so spolužiakom oslovili vyučujúce praktických predmetov p.

Mojžišová a p. Filová s ponukou zapojiť sa do projektu relácie Cinefil v študentskom

rádiu na Mlynoch, ktorej pilotný ročník rozbehol piatak z našej katedry Martin Adam

Pavlík, ktorý bol zároveň moderátorom i hudobným dramaturgom relácie. Napriek

obavám a ostychu som sa rozhodla chopiť sa príležitosti na nejakú akciu a súhlasila

som s tým, že sa zapojím a prídem do relácie ako hosť. Hoci sa väčšinou chodilo do

relácie vo dvojiciach, na môj termín sa nenašiel vhodný parťák, a tak som sa musela

odhodlať rozprávať celý čas len ja. Dostala som možnosť voľby témy, spolu

s Martinom sme pripravili scenár a ani som sa nenazdala a už nadišiel deň môjho

účinkovania. Napriek neznesiteľnému strachu z neznáma, ktorý som pociťovala už

niekoľko dní predtým, to bola nezabudnuteľná skúsenosť – prvýkrát som sa počula,

ako hovorím do mikrofónu (dnes už viem, že je normálka byť zhrozený z toho, ako

znie vlastný hlas, keď sa človek počuje po prvýkrát), bola som v nahrávacom štúdiu,

kde bol prítomný aj technik s aparatúrou, všetko prosto vyzeralo ako naozaj. Martin

ma pochválil, že mi to šlo veľmi dobre a ja som mala dobrý pocit, že som to zvládla.

Verila som však, že to s reláciou Cinefil nebude moja prvá a zároveň posledná

skúsenosť. Ubehlo pár mesiacov, Martin ukončil štúdium a bolo načase vyriešiť, či

relácia prežije aj bez neho, a teda či sa nájde jeho nástupník.

A tak ma raz na náhodnom stretnutí v kine oslovil, či by som do toho šla, prevzala

reláciu ako moderátorka, že mi s hudbou bude pomáhať. Ja som nadšene súhlasila,

práca v rádiu sa mi veľmi zapáčila, a tak som sa začala pripravovať na to, že po

zimnom skúškovom sa každý druhý štvrtok večer budem študentským poslucháčom

prihovárať z moderátorského kresla relácie Cinefil na rádiu TLIS. Moje úplne prvé

moderátorské vystúpenie si pamätám veľmi živo. Bol sivý marcový deň, vracala som

sa z návštevy kamarátky v Prahe, z vlaku som utekala hneď na nahrávanie na Mlyny.

Stretli sme sa super partička, ale bolo tam cítiť stres z premiéry, ktorý sa vo mne ešte

umocnil, keď ma Martin, ktorý na mňa pri premiére dohliadal, trochu zjazdil, že

nemám papier s poznámkami, že moderátori majú vždy papier. Ja som sa samozrejme

dosť precenila, keď som si strohé poznámočky spísala len do mobilu, proste ako taký

neznalec. Myslela som si, veď čo sa na tom nedá nevedieť, budem hovoriť spontánne,

čo mi napadne. Veru to aj tak dopadlo, môj prejav bol sekavý, nepripravený, veľa

ääää, nevedela som ukočírovať hostí, nemala som pripravené úvodné formulky,

skrátka nič. Napriek tomu, že chalani boli zlatí a kritiku podali naozaj konštruktívne,

som mala zo seba hrozný pocit. Že sa na to nehodím, že sa neviem plynulo

vyjadrovať a bla bla.

Nakoniec som sa ale nevzdala. Zúčastnila som sa viacerých workshopov v rádiu,

ktoré mi pomohli s prejavom, poctivo som sa pripravovala a verila, že každým dielom

sa to bude zlepšovať, ale hlavne, mala som okolo seba ľudí, ktorí ma veľa naučili. Od

mojej nepripravenej premiéry sa základom mojej moderátorskej výbavy stal papier

s poznámkami. Aj hudbu som si, nielen na moje, ale aj Martinovo potešenie,

postupne začala vyberať sama a zistila som, že to s mojím hudobným vkusom nie je

vôbec zlé. Na konci som viedla reláciu už celkom sama, a keď prišiel koniec

semestra, nevedela som si predstaviť, ako to bez rádia vydržím. Okrem zaujímavej

pracovnej skúsenosti som totiž spoznala veľa zaujímavých ľudí, spriatelila sa

s viacerými členmi rádia (pozdravujem verného technika relácie Mareka, s ktorým

som založila raňajkovú tradíciu) a zažila veľa vtipných situácií. Som veľmi rada, že

som vtedy prekonala ostych a išla do rádia ako hosť, aby som tam mohla zakotviť na

druhej strane ako moderátor. Bolo by úžasné, keby sa tradícia tejto relácie zachovala

čo najdlhšie, aby aj ďalší a ďalší študenti mohli zažiť, skúsiť a spoznať taký

zaujímavý svet, ako je ten spoza mikrofónu.“

Skúsenosťou s reláciou Cinefil prešiel aj absolvent KAS Erik Binder:

„Rozhovory o filme vysielané v študentskom rádiu TLIS počas štúdia na VŠMU na

Katedre audiovizuálnych štúdií patrili k tým najpríjemnejším skúsenostiam, čo sa

týka prevedenia získaných vedomostí na verejnosti v rámci praxe.

Prečo? No konečne sme si mohli vyskúšať rozdávať svoje bezbrehé znalosti

kinematografie a rozumy ohľadom interpretácií artových aj komerčných diel do éteru.

Človek pri tom neriešil, či reláciu počúva 10 ľudí alebo milión, po prvom sčítaní

počtu poslucháčov sme sa nabudúce už radšej na čísla nepýtali. Sladká nevedomosť...

Kam nás to prenieslo? Prenieslo nás to z priestorov nie príliš veľkých učební na

Katedre a krčiem, kde sa so svojimi vedomosťami a názormi delíme buď s pedagógmi

alebo kamarátmi blbšími ako my, do sveta, kde už možno najchytrejší nie sme.

V krátkom časovom úseku, medzi piesňami vybratými z rôznych soundtrackov, sme

museli dať dokopy rozumné argumenty, v ktorých sme vierohodne dokázali našu

jedinú pravdu.

Aké to prinieslo úskalia? Tak po prvé, neboli sme pred mikrofónom sami, vedľa sedel

vždy minimálne jeden náš spolužiak. Ten mal samozrejme vždy na vec iný názor

a my sme museli počas krátkych výstupov presvedčiť státisíce poslucháčov, že

pravda je na našej strane a spolužiak by mal ísť radšej kopať kanály. Často však došlo

ku konsenzu, čo je napríklad veľký rozdiel oproti posedeniu pri pohári piva, kde má

človek väčší priestor na presadenie vlastných názorov, či už argumentmi, krikom,

alebo ručne.

Chceme v tom pokračovať? Prečo nie, rozprávať bude stále o čom. Filmové festivaly,

prehliadky, nové slovenské filmy, na tie budeme chodiť do kina neustále, aby sme

mali čím naše okolie ohurovať. Každopádne ide o projekt, ktorý by zo študentských

osnov na katedre už nemal nikdy vypadnúť. Nie každý má síce ľubozvučný hlas, ale

počas piesne, ktorú po sebavedomom prednese pustí Martin Adam Pavlík, poslucháč

na tón hlasu určite zabudne a bude premýšľať len nad obsahom slov.

Kam nás to posunulo? Účasť v rádiu TLIS počas jedného semestra štúdia nám dala

okúsiť zdravú rivalitu medzi spolužiakmi a ľuďmi z fachu, zvýšila naše sebavedomie,

čo sa týka prednesu vlastných myšlienok do éteru, a tým pádom určite aj zvýšila

guráž pre momenty, keď sme nútení vystupovať pred ľuďmi, ktorí toho o filme vedia

podstatne menej než my a my sa ich snažíme presvedčiť, že k nim hovorí ten správny

človek.“

Realizované relácie v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019:

Cinefil I – Kino Klap

Prvý diel filmovej relácie Cinefil na rádiu TLIS bol zameraný na predstavenie kina

Klap na FTF VŠMU. Hosťami boli jeho dramaturgovia Mária Demečková a Erik

Binder.

Cinefil II – Oscary 2018

Druhý diel filmovej relácie Cinefil na rádiu TLIS bol venovaný udeľovaniu Oscarov

za rok 2017 a Medzinárodnému filmovému festivalu Febiofest. Hosťami boli Marcel

Šedo a Erik Binder.

Cinefil III – Iné vízie

Tretí diel filmovej relácie Cinefil na rádiu TLIS predstavil súťaž pohyblivých obrazov

Iné vízie. Hosťami boli Petra Sedláková a Denis Mačor, ktorí sa na tomto projekte

spolupodieľajú.

Cinefil IV – Nové filmy

Štvrtý diel filmovej relácie Cinefil na rádiu TLIS ponúkol rozhovor o troch nových

slovenských a českých filmoch: Backstage, Prezident Blaník a Inde. Hosťkou bola

Denisa Jašová.

Cinefil V – Slnko v sieti 2018, Týždeň slovenského filmu

Piaty diel filmovej relácie Cinefil na rádiu TLIS predstavil každoročné udeľovanie

ceny Slnko v sieti a prehliadku Týždeň slovenského filmu. Hosťami boli Marcel Šedo

a Mária Demečková.

Cinefil VI – Oral history, Filmový kabinet deťom

Šiesty diel filmovej relácie Cinefil na rádiu TLIS bol venovaný Katedre

audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU, školskému projektu Oral history, praktickým

stážam a tiež Filmovému kabinetu deťom. Hosťkami boli Petra Sedláková a Jaroslava

Jelchová.

----------------

Cinefil I – Ostrým nožom a Oscary 2019

Prvý diel bol venovaný aktuálnemu domácemu a zahraničnému dianiu – hostia Erik

Binder a Jakub Lenčéš sa rozprávali o filme Ostrým nožom a o Oscaroch.

Cinefil II – Filmové festivaly

O jednom z trojice najvýznamnejších európskych filmových festivalov – Berlinale –

porozprával hosť Adam Straka, ktorý sa ho pravidelne zúčastňuje, a tak sa poslucháči

dozvedeli množstvo zaujímavostí z prvej ruky. V druhej časti relácie Adam predstavil

koncepciu festivalu MFFK Febiofest 2019, ktorý práve začínal.

Cinefil III – SlavCon

Tretí diel relácie sa niesol v znamení fantázie, pretože hosťom bol marketingový

vedúci festivalu Slavcon 2019 Peter Kráľ. Porozprával o histórii festivalu, inováciách

tohto ročníka i o bohatom programe. Keďže Cinefil je relácia o filme, hovorilo sa

najmä o filmovej stránke festivalu.

Cinefil IV – Slnko v sieti 2019, Týždeň slovenského filmu

Jediné dámske hosťky tohto ročníka, Tatiana Rusnáková a Lena Bohunicki,

zhodnotili udelené tohtoročné ceny Slnko v sieti a podujatie Týždeň slovenského

filmu. Výber hudby bol zvolený z domácej hudobnej scény.

Cinefil V – Slow cinema

Posledný diel letného semestra sa niesol v znamení spomalenia – hostia Jakub Lenčéš

a Lukáš Šútor hovorili o konkrétnom filmovom smere, tzv. slow cinema, a predstavili

svojich obľúbených režisérov – popredných predstaviteľov tohto smeru. Hudobná

dramaturgia sa niesla v znamení ambientu.

Cinefil VI špeciál – Peter Pavlík

Tento ročník priniesol aj špeciálne vydanie relácie, v ktorom svoje sily spojili Denisa

a Marek, moderátor relácie o filmovej hudbe Podmaz. Hosťom bol Peter Pavlík,

strihač trailerov na TV Markíza a organizátor bratislavských filmových kvízov, ktorý

v uvoľnenej atmosfére porozprával o svojej práci, filmoch aj soundtrackoch.

Študenti KAS v rádiu TLIS: Erik Binder, Denisa Jašová

Jaroslava Jelchová, Marcel Šedo

Erik Binder, Jakub Lenčéš, Mária Demečková

Petra Sedláková, Jaroslava Jelchová, Martin Adam Pavlík, Marcel Šedo, Mária Demečková

Príklady študentskej kampane (rozhýbané bannery pre web) k prijímacím pohovorom 2020

(Deň otvorených dverí, Konzultácie, Workshop) (realizáciu zabezpečila: Lena Bohunicki, grafické

spracovanie: Simona Hojsíková)

Príklady realizovanej študentskej kampane k prijímacím pohovorom 2019 s využitím portrétov

a výrokov pedagógov katedry (webové bannery) (autori: Jakub Lenčéš, Adam Straka)

Príklady realizovanej študentskej kampane k prijímacím pohovorom 2018 s použitím obľúbených

filmových scén a kultových filmových postáv (autorka gifu a krátkeho filmu: Mária Demečková)

Príklad realizovanej študentskej kampane k prijímacím pohovorom 2018 (autorka plagátu:

Petra Sedláková)

Príklady realizovanej exštudentskej kampane k prijímacím pohovorom 2018 pre internetový

portál 9 múz (autor koncepcie série videí: Pavel Chodúr; kamera: Dominik Kurina; zvuk, strih:

Michaela Magulová)

Príklady realizovanej študentskej kampane k prijímacím pohovorom 2017 s použitím obľúbených

filmových scén a kultových filmových postáv (autorka série gifov na Instagram: Verona Dubišová)

Príklad realizovanej študentskej kampane k prijímacím pohovorom 2017 s použitím ikonických

obrazov a známych filmových postáv (autorka krátkeho filmu: Jaroslava Jelchová)

Pedagogické zručnosti

Študent sa na vysokej škole učí, naberá vedomosti a osvojuje si zručnosti. Nie je celkom

nezvyklé, že po absolvovaní odboru ostáva na domovskej katedre ako doktorand

a následne ako pedagóg. A už súčasťou doktorandského štúdia je v menšej či väčšej

miere aj pedagogická činnosť. Z „učím sa“ sa stáva „učím niekoho ďalšieho“. Začína sa

odovzdávanie toho, čo sa kto naučil.

Jan Amos Komenský medzi desiatimi najhlavnejšími zásadami vyučovania uvádza

zásadu názornosti, teda aby mal žiak/študent priamu skúsenosť s tým, čo sa učí a čo má

v budúcnosti vedieť použiť, a zásadu: Žiak má byť súčasne aj učiteľom.

Nebýva zvykom, aby sa na nepedagogických študijných smeroch vysokých škôl venovala

pozornosť pedagogickým zručnostiach budúcich absolventov. A nebolo to – ako

naznačuje nasledujúci dlhý citát – zvykom ani v 17. storočí, keď Jan Amos Komenský

napísal dielo Didactica magna96:

„Tak pták vejce sedě na nich nejen zahřívá, avšak také sem tam co den obrací, aby po

všech stranách zahřívána byla jednostejně. (Pozorovati toho snadno při husech neb

slepicích a holubech v domě před námi mladé vysedávajících.) Vylíhlé pak mládě

často jím hýbajíc i ústa, nohy křídla roztahujíc, pohybujíc, povznášejíc i rozličně chod

a let ohledávajíc, cvičí až do zsílení.

Tak strom čím častěji větry províván bývá, tím čerstvěji roste, tím hlouběji se

vkořeňuje. Anobrž rostlinám všem k dobrému přichází přívalem, krupobitím,

hřímáním a blýskáním projímanu býti; proto krajiny větrům a hřímaní poddané

mocnější prý vyvodí dříví. (…)

Jde odtud, že nelze přivésti k mocnosti vzdělání bez opakování a cvičení co

nejčastějších a co nejpravěji zřízených. Který pak cvičení způsob je nejlepším, učí nás

přirozená hnutí v živém těle živné moci napomáhající, totiž přitahování, zažívaní a

trávení.

Jakož zajisté v živočichu (ba i v rostlině) každý úd po potravě dychtí, aby zažíval

(…), tak rovněž vědomost sobě množiti bude, kdo mysli pastvu vždy

1. hledati a přitahovati,

2. naleznou a přitaženou přežívati a zažívati,

3. zažitou stravovati a o ní s jinými se sdíleti bude.

A tyto tři kusy vyjádřeny jsou obecným tímto veršíkem: Multa rogare tenere, retenta

docere, haec tria discipulum faciunt superare magistrum (Na mnohé věci se

vytazovati, je v mysli chovati, jim vyučovati mnohého osvícení tajemství).

Vytazováni děje se, když s učitelem nebo spolužákem nebo s knihami razeno se bývá

o věci neznáme. (…) Vyučování koná se, když spolužákům, anebo kteříkoli se

namanou, zase vypravovány bývají věci pochopené. Prvější dva způsoby jsou školám

96 Komenský písal svoj veľký spis v rokoch 1627 až 1638, prvý raz bol vydaný v latinčine o niečo neskôr, v roku 1657.

známy, třetí ještě nedosti, který však uvésti na míru bylo by s prospěchem. Nebo

všelijak pravé jesti toto provědění: Kdo jiné učí, sám se cvičí, nejen proto že opětuje

pojmy své a v sobě je tvrdí, než i proto že příčiny dokáží hlouběji ve věci pronikati.

Odtud převtipný onen Joachim Fortius97 o sobě svědčí: Cokoliv kdy buď slyšel neb

četl jenom, to že mu třebas za měsíc vyplynulo; čemu pak učil jiné, to že tak spočítáno

má jako své prsty, aniž věří, že mu to může vychváceno býti leč smrtí. Proto radí, aby

kdo ze studujících veliké žádá bráti prospěchy, žáků sobě hledal, které by tomu, čemu

se učí, co den vyučoval, byť i zlatem kupování býti měli. Lépe je prý, aby ze svých

pohodlích zevnitřních ujímal sobě něco, jen ať máš, kdo by tě vyučujícího, t. j.

prospívajícího poslouchati chtěl. Tak on.

Avšak to příhodněji se stane a množším k jistému prospěchu, nařídí-li učitel každé

třídy mezi svými podivuhodný tento cvičení způsob.“98

Mimochodom, čo hovoril Komenský, dnes potvrdzuje moderná veda.

Nepriamo, bez toho, aby sa o veci hovorilo, naberajú študenti isté pedagogické zručnosti

už iba pozorovaním vyučujúceho a jeho učiteľských metód, jeho prístupu k predmetu

štúdia a ľuďom v triede, posluchárni, kinosále.99 Ak sa potom v budúcnosti sami ocitnú

na mieste pedagóga, môžu odsledovaný príklad prijať, upraviť pre vlastné potreby alebo

aj odmietnuť ako nepoužiteľný.

Takto na otázku, ako ju štúdium filmovej vedy pripravilo na pedagogickú činnosť,

odpovedala piatačka Lena Bohunicki:

„Ako čerstvá absolventka bakalárskeho a študentka magisterského stupňa

audiovizuálnych štúdií na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických

umení (FTF VŠMU) som popri pravidelnom publikovaní autorských textov v

printových médiách a na online platformách o filme začala vyučovať na strednej

umeleckej škole (SSUŠAT v Bratislave). Hlavnou náplňou mojej práce bolo

prednášať dejiny svetovej a slovenskej kinematografie žiakom tretieho a štvrtého

ročníka odboru Obrazová a zvuková tvorba. Rok nato sa moja pedagogická činnosť

rozšírila o predmet Skladobnosť audiovizuálneho diela na Katedre intermédí na

Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU). Rovnako, ako ma tešilo, ma zároveň aj

desilo, že tento predmet syntetizuje okrem dejín kinematografie i filmovú teóriu

a interpretáciu filmu. Okrem nutnosti zvládať nárast zodpovednosti sa vyskytli ešte

dve akútne potreby – pedantnejšia príprava a zvýšenie úrovne výkladu (zo

97 Joachim Sterck van Ringelbergh (Joachimus Fortius Ringelbergius; Antverpy, cca 1499 – cca 1531) bol flámsky učenec, humanista, matematik a astrológ. Zaoberal sa aj pedagogikou. (https://en.wikipedia.org/wiki/Joachim_Sterck_van_Ringelbergh) 98 KOMENSKÝ, Jan Amos: Didaktika veliká. (Z latinčiny preložil profesor Josef Šmaha.) Rychnov nad Kněžnou: Karel Rathouský, 1892, s. 142 – 144. Dostupné online: https://archive.org/details/janaamosekomensk00come/page/n3. 99 Na umeleckej škole, akou je Vysoká škola múzických umení, kde býva v ročníku malý počet poslucháčov, je možné, ba priam nevyhnutné – na rozdiel od plných veľkých prednáškových sál – uplatňovať individuálny prístup k jednotlivým študentom. To samozrejme môže a malo by vplývať na prístup pedagóga k študentom, modifikovať ho podľa toho, s akou skupinou práve pracuje.

stredoškolskej na vysokoškolskú). Samozrejme, bez poskytnutia kvalitného

predchádzajúceho vzdelania pedagogičkami a pedagógmi VŠMU by som sa týchto

funkcií zhostila len ťažko. Spočiatku som sa čiastočne nevedome snažila kopírovať

určité pedagogické prístupy a spôsob vedenia predmetov, ktoré som počas štúdia

absolvovala. Avšak čerpanie ´zaprášených´ informácií z mozgovej periférie

a spomínanie si na organizáciu prednášok by nestačilo, ak by som ako pedagogička

kontinuálne nezískavala tzv. všeobecný prehľad. Rôzne historické fakty a spôsoby

premýšľania o filmovej reči, ktoré študentom nielen verbalizujem, ale aj vizualizujem

pomocou množstva audiovizuálnych ukážok, sa im preto snažím zatraktívniť

a priblížiť tým, že ich zasadím do kontextu súčasného diania. Zároveň ich pravidelne

informujem o stave lokálnej audiovízie, odporúčam doplňujúce študijné materiály,

filmy, literatúru, ale aj rôzne filmové udalosti ako prednášky, workshopy, diskusie,

projekcie, masterclassy, festivaly a podobne. Už len samotný pomer času výučby (ale

tiež prípravy a vzdelávania sa) a množstva sprostredkovaných informácií v rámci

jedného školského roka upozorňuje na nutnosť pedagóga disponovať istými

organizačnými schopnosťami. A i keď filmová fakulta nie je pedagogická, obsažné

štúdium filmovej kritiky (diskusie na seminároch, Študentské konfrontácie, skúškové

obdobia, štátnice, termíny rozsiahlych ročníkových prác, ale aj niekoľkoročné

povinné lektorské úvody v Kine Lumière atď.) ma pre pedagogickú prax

profesionálne sformovalo, a čo je nemenej dôležité, naučilo ma lepšie zvládať

stresové situácie, ktorými prvé ´učiteľovania´ jednoznačne sú.“

Štúdium na KAS sa na získavanie pedagogických zručností nijako prednostne

nezameriava, napriek tomu sa nájdu predmety, kde je možné ich získať prinajmenšom

v takej podobe, aby sa pred poslucháčom odhalil ich význam.

Za viaceré100 spomeňme aspoň povinný výberový predmet pre prvý a druhý ročník

magisterského štúdia Obrazy inakosti. Spolu so študentmi sa v rámci neho zamýšľame

nad tým, aké rôzne obsahové a formálne stratégie používajú filmári pri zobrazovaní

nejakej či už štatistickej, alebo sociálno-psychologickej menšiny – rasovej, národnostnej,

etnickej, náboženskej, jazykovej atď. Na úvodných hodinách zimného semestra

100 Napríklad spolupráca na edukačnom projekte pedagogičiek a pedagógov Katedry audiovizuálnych štúdií Filmová výchova (https://ftf.vsmu.sk/projekty2/filmova-vychova/ alebo https://kas.vsmu.sk/projekty/filmova-vychova/) z rokov 2014 až 2016, ktorého výstupom bola prehľadná publikácia určená najmä stredoškolským učiteľom, jej „jednotlivé tematické moduly boli navrhnuté tak, aby s nimi bolo možné pracovať v rámci čo najširšej škály vyučovacích predmetov, teda nielen na hodinách estetickej výchovy či dejín umenia“ (MIKUŠOVÁ, Monika /ed./: Filmová výchova pre pedagógov a študentov stredných škôl, Bratislava: FTF VŠMU, s. 4, dostupné na: https://ftf.vsmu.sk/wp-content/uploads/sites/3/2016/12/Filmova-vychova-ISBN.pdf) a zahŕňala napr. kapitoly: Ako a prečo rozumieť filmu, Filmová reč, Film a výtvarné umenie, Sen, psychoanalýza a surrealizmus vo filme, Rétorika propagandistických dokumentárnych filmov. Alebo spolupráca na ďalšom edukačnom projekte Obrazy (proti) extrémizmu z rokov 2016 až 2018, ktorý pozostával zo súboru dokumentárnych filmov na dvoch dvd nosičoch a rozsiahlejšieho bookletu, bol tiež určený najmä stredoškolskej mládeži a venoval sa témam ako mediálna manipulácia, rasová a etnická neznášanlivosť, nacionalizmus, holokaust, totalita, politická moc, náboženská intolerancia a pod. V oboch prípadoch po dokončení výstupov projektov nasledovalo niekoľko prednášok na rôznych pôdach – kiná, festivaly, triedy gymnázií a iných stredných škôl, kde sa v úlohe prednášateľov objavovali nielen autorky projektu, ale aj študentky či študenti KAS. Prípadne projekt Asociácie slovenských filmových klubov Filmový kabinet deťom (viac pozri na https://asfk.sk/filmovy-kabinet-detom/), kde boli cieľovou skupinou malé deti.

pedagogička predvedie svoju verziu zmysluplného predstavenia konkrétnej menšiny –

rómskej – prostredníctvom filmu, poukáže na problémy, rozdiely, spoločné znaky, vývoj

v zobrazovaní danej témy, kladie otázky, výklad dopĺňa filmovými ukážkami,

projekciami; odporučí zoznam filmov, ktoré je treba vidieť, aj zoznam študijnej literatúry.

Ďalšie semináre zimného i letného semestra už prebiehajú pod vedením jednotlivých

študentiek a študentov. Každá/ý z nich si vyberie minoritu, ktorú si následne podobne či

odlišne ako pedagogička spracuje a prednesie pred spolužiakmi. Môže žiadať, aby si

zúčastnení povinne prečítali nejakú odbornú literatúru, pozreli filmy, o ktorých sa bude

hovoriť; samozrejme môže, vlastne mal/a by, doplniť svoje rozprávanie filmovými

ukážkami, prípustná je powerpointová prezentácia, čokoľvek, čo sa dá zrealizovať, bude

prospešné pre študentov a prehĺbi ich porozumenie preberanej látke. Po skončení každého

bloku sa k slovu dostáva aj spätná väzba od študentov aj pedagogičky, ktorá sa síce

sústredí najmä na odbornú umenovednú, sociologickú, antropologickú stránku výkladu,

ale hovorí sa aj o zvolenom pedagogickom, výkladovom prístupe dočasného pedagóga

z radov študentstva.

KAS-absolventská anketa

Snaha o prepojenie teórie a praxe môže a nemusí mať ten správny efekt. Spätná reakcia od

študentov je užitočná ako pre školu, tak pre konkrétneho pedagóga a konkrétny predmet.

Aj preto sú študenti školy každoročne vyzývaní k vypĺňaniu anonymného študentského

dotazníka o kvalite štúdia. Napriek kolísavému záujmu o dotazník (a teda o vyslovenie

vlastného názoru, čo je škoda), v roku 2019 na otázku „Ako vás škola z vášho pohľadu

pripravuje na vstup do profesionálnej praxe?“ z 38 študentov iba 4 odpovedali

„nedostatočne“ (6 – výborne, 11 – veľmi dobre, 11 – dobre, 6 – dostatočne). Čo je dobrý

signál, avšak prichádzajúci z rôznych študijných odborov.

Preto sme sa rozhodli osloviť absolventky a absolventov Katedry audiovizuálnych štúdií

a položiť im dve otázky. Ako to už býva, prišlo len niekoľko odpovedí. Aj za ne veľká

vďaka. Odpovede (od starších absolventiek spred 4 – 5 rokov po čerstvejšie) ilustrujú

vývin, ktorým sme prešli, postupné pribúdanie možností v ponuke našej katedry. Nie sme

dokonalí, ale učíme sa. Aj od druhých.

Položené otázky:

Kde ste sa po absolvovaní štúdia uplatnili (v akej inštitúcii, na akom poste, prípadne

s akou pracovnou náplňou)?

Vyzbrojilo vás štúdium na KAS pre prácu, ktorú teraz robíte? Čím konkrétne?

Čo vám chýbalo?

Barbora Gvozdjáková:

Už počas štúdia som stážovala v Slovenskom filmovom ústave. Po škole som stážovala

(cca 12 mesiacov) v denníku SME na oddelení kultúry, kde som na dennej báze písala

recenzie na filmy a odporúčania na rôzne kultúrne aktivity. Práve pri nich som využila

písacie „skills“ naučené pri písaní počas vysokej školy. Prakticky som si vyskúšala rôzne

spôsoby písania – recenzie, komentáre, rozhovory... Dôležité bolo naučiť sa spracovať

informácie adekvátne k médiu a jeho cieľovej skupine – v tomto prípade nie príliš

vedecky, ale taktiež nie ani príliš povrchne/bulvárne či nad mieru „populárne“. Vždy som

musela nájsť spôsob, ako začať článok pútavo, aby sa čitateľ „chytil“. Písala som aj o

nových vznikajúcich projektoch na svetovej aj domácej scéne. Mala som relatívne voľnú

ruku s výberom tém. Práca v SME mi priniesla autentický zážitok stresu v redakcii, keď

deadline naozaj nepočká. Presunúť sa z akademického formátu do dennej tlače bolo

náročné.

Vďaka stáži vo filmovom ústave som sa nepriamo dostala k svojej aktuálnej práci, kde

som už skoro 2 roky (nástup október 2017).

Svoje skúsenosti stále využívam pri redaktorskej práci na festivalových denníkov a

tlačových správach (Artfilm Košice, piešťanský Cinematik, festival v Trenčianskych

Tepliciach po odchode Artfilmu). Pravidelne uverejňujem články/recenzie na

internetovom portáli Kinema.sk a mesačníku Film.sk (aj v tlačenej verzii).

Pracujem v Divadelnom ústave. Popri práci píšem aj rôzne články a recenzie s filmovou

tematikou. Moja samotná práca so štúdiom na KAS nesúvisí, okrem toho, že sa prakticky

zúčastňujem archivácie, ktorú využívajú aj bádatelia dejín umenia, filmoví či divadelní

kritici. Prepojení divadla s filmom je v súčasnosti viacero.

Už od svojho nástupu mám v hlave nápad výraznejšieho prepojenia divadla s filmovým

umením. Skúšam „recenzovať“ divadelné predstavenia, ktoré čerpajú z filmových predlôh

a opačne (časopis Kod, internetový portál Mloki.sk).

Škola ma naučila písať. Možno viac písať akademicky, vedátorsky... čo dnes v praxi

nevyužívam na 100 percent, ale veľmi mi to v písaní pomáha. Taktiež filmový prehľad,

ktorý som na škole získala aj s odborným výkladom, pravidelne využívam.

A čo mi na škole chýbalo? Možno viac možnosti aktívnej praxe (v redakciách, ústavoch –

filmový, SAV, ale aj festivaloch). Mňa povinná stáž zastihla tuším v 2/3. ročníku. Viac

praxe do teórie, viac prelínania teórie s reálnym filmom, viac podpory pre prepojenie

študentov režisérov/scenáristov... s teoretikmi. Hoci pokus bol, ale úplne nevyšiel. Aby

vznikol väčší vzájomný rešpekt, vyššia motivácia. Možno skôr povinná prax teoretikov

pri priamom natáčaní filmu či dokumentu ako semináre zo strihu, kamery a pod. A tiež

viac filozofie, teórie umenia... kvôli ešte širšiemu prehľadu...

Miriama Vojteková:

Ešte počas štúdia som brigádovala v SFÚ, avšak po skončení školy, keď už som prestala

byť študentkou, som pre zmenu statusu na tejto pozícii ostať nemohla a iné voľné tu v tom

čase neboli. Od skončenia školy pracujem v slobodnom povolaní a v priebehu niekoľkých

rokov som sa venovala a venujem viac-menej rôznym aktivitám. Až na príležitostné

aktivity v oblasti, ktorú som vyštudovala, nie som s filmom priamo v pracovnom

kontakte. Vo všeobecnosti môžem hlavnú činnosť svojej práce zhrnúť tak, že sa venujem

žurnalistickej a redakčnej práci, momentálne som už dva roky na poste šéfredaktorky

istého trojjazyčného média. Stále som sa venovala a aj venujem písaniu s tým, že napriek

rôznym témam, ktoré ma zaujímajú, sa prirodzene zameriavam častejšie na oblasť kultúry,

umenia či cestovania.

V každom prípade by som sa rada viac venovala aj práci súvisiacej s filmom.

Ak by som mala poukázať na predmety, ktoré mi počas štúdia chýbali, viem si predstaviť,

o čo by štúdium mohlo byť obohatené. Neviem úplne presne, čo sa vyučuje v našom

odbore teraz, takže môžem poukázať na to, čo bolo aktuálne pred piatimi a viac rokmi,

keď som študovala. Určite som oceňovala aj predmety, kde sme napríklad robili na

vlastnom filmovom projekte, no vo všeobecnosti som cítila, že štúdium bolo zamerané vo

väčšej miere na teoretické znalosti a písanie filmových analýz. Viem si predstaviť viac

praktických predmetov a stáží na festivaloch, verím, že to by pomohlo, mnohé veci by sa

študenti naučili priamo v praxi a videli, ako fungujú. Naučili by sa riešiť problémy priamo

v konkrétnych situáciách, pohotovosti a kreatívnej práci, navyše v tíme. Bol by to tiež

dobrý priestor na nové kontakty a spolu s nadobudnutými skúsenosťami a vedomosťami

by to mohla byť skvelá pomoc pri hľadaní si práce po ukončení štúdia – verím tomu, že

tieto skúsenosti by boli plusom aj pri hľadaní príbuzných zamestnaní. Zároveň si

uvedomujem, že nemusí byť jednoduché zapojiť všetkých študentov do prác na

festivaloch, ale verím, že by nejaká forma spolupráce mohla byť možná.

Takisto si viem predstaviť, že by sa zúročil aj predmet, kde by študenti pracovali na

vlastných nápadoch/projektoch (napríklad rozbehnutie nejakého filmového projektu,

festivalu, kurzu, letného kina, inštitúcie, novín, proste čohokoľvek v súvislosti s filmom,

čo by mohol byť zaujímavý nápad), či už individuálnych alebo spoločných (bolo by fajn a

dôležité si vyskúšať aj spoločnú tímovú prácu na jednom projekte, a zároveň aj niečo

individuálne), kde by sa mohli kreatívne naplno prejaviť a vyskúšať si, čo znamená uviesť

svoj nápad do života a čo všetko to obnáša. Napadá mi, že by to mohol byť skvelý priestor

na to, ako sa naučiť vymyslieť takýto projekt, vedieť ho predať (marketing), ako naň

získať prostriedky (grant), uviesť ho do praxe a odprezentovať širokej verejnosti.

Konzultovať ho s učiteľmi, spolužiakmi a pokiaľ by to bolo možné, tak ho aj vyskúšať

reálne rozbehnúť. Študent by sa tu mohol naučiť orientovať v rôznych grantových

možnostiach, ako všetko funguje na trhu (v podstate nielen) filmového umenia a podobne.

Navyše verím, že aj toto by bola opäť dobrá skúsenosť do budúcna aj na poli iného než

vyslovene filmového umenia.

Lea Pagáčová:

Moje prvé pracovné skúsenosti po skončení štúdia sa viažu predovšetkým so SUŠ, kde

som vyučovala odborné predmety pokrývajúce filmovú reč, scenáristiku, dramaturgiu

a v menšom rozsahu i históriu. Išlo nielen o prednášky, ale tiež konzultácie literárnej

prípravy záverečných prác a cvičení. Samozrejme, rozbory filmov poslúžili ako dobrá

pomôcka na vybudovanie min. základov ich analytického myslenia.

Popritom som sa venovala niekoľkým ďalším aktivitám spojeným najmä s distribúciou

a vzdelávaním v oblasti filmu. Ani tieto činnosti si však neboli príliš vzdialené – jedným

z hlavných projektov distribučnej spoločnosti FILMTOPIA bol v tom čase KineDok,

ktorý mal za cieľ prostredníctvom kreatívnych dokumentárnych filmov vychovávať

kritické filmové publikum. Mojou úlohou bola koordinácia distribúcie slovenských a

zahraničných filmov, programovanie titulov do slovenských kín, kultúrnych centier,

zabezpečenie nosičov a propagačných materiálov.

O čosi menších divákov išlo v prípade projektu Filmový kabinet deťom. Z pozície

lektorky som viedla interaktívnu prednášku o význame a technikách animovaného filmu

pre žiakov prvého stupňa ZŠ. Podobné úlohy som mala tiež v projekte EFA Young

Audience Award, ktorý bol nastavený trochu náročnejšie a počas jedného dňa mal

poskytnúť žiakom druhého stupňa ZŠ „výbavu“ dostačujúcu na výber najlepšieho z trojice

premietnutých filmov.

Momentálne som už takmer druhým rokom zamestnaná ako odborná referentka

v Audiovizuálnom informačnom centre SFÚ, kde moja hlavná úloha spočíva v prezentácii

slovenskej kinematografie doma a v zahraničí. Zahŕňa to prípravu propagačných

materiálov, správu sociálnych sietí, poskytovanie informácií filmovým festivalom,

workshopom a iným industry podujatiam o pripravovaných projektoch, ktoré by ich mohli

zaujímať. Spolupracujeme taktiež s informačnými portálmi Film New Europe

a Cineuropa, ktorým pravidelne pripravujem podklady/témy na články o súčasnom

slovenskom filme.

Každá výzbroj má silnejšie i slabšie miesta. Jedným z nepochybne odolnejších je písomný

prejav. Pred blikajúcim kurzorom sme trávili naozaj veľa času, okrem ročníkových prác

bola väčšina predmetov hodnotená na základe odovzdaného textu. V tomto ohľade

považujem za obzvlášť prínosnú Kultúru písaného slova. Tieto „základy“ sú v mojej

súčasnej pozícii dôležitým benefitom, ktorý denne využívam pri príprave prezentačných

textov, emailovej komunikácii, ako aj pri príležitostnom publikovaní filmových recenzií.

Zároveň v tomto ohľade pociťujem aj mierny deficit, a to, čo sa týka anglického jazyka.

Len máloktorý slovenský študent sa odváži komunikovať analytický text inak než

v rodnom jazyku. Z veľkej časti ide zrejme o strach z oslabenia slovnej zásoby

i gramatických neistôt. Je to pochopiteľné, no zároveň v tomto ohľade slovenská filmová

kritika stráca medzinárodný presah, ako aj možnosti pokračovať vo vzdelávaní po

skončení VŠ.

Z môjho pohľadu veľmi pozitívne hodnotím tiež stáže, ktoré sa začali ponúkať až pri

konci môjho štúdia. Až s odstupom času si uvedomujem, koľko dôležitých kontaktov som

vďaka nim získala. Dnes vidím, že šikovných ľudí stále nie je dostatok, slovenský

audiovizuálny priestor sa neustále rozrastá a otvára nové možnosti, ktoré však je

personálne čím ďalej tým náročnejšie pokryť. Stáž pre študentov je preto výbornou

príležitosťou, aby sa o nich dozvedeli aj ľudia za múrmi VŠMU.

Petra Sedláková:

Už počas štúdia som začala prispievať do časopisu Kinečko, ktorý sa od januára 2018 stal

výlučne online filmovým magazínom. Od tejto zmeny som už bola v Kinečku stálou

súčasťou redakcie, pričom som mala primárne na starosti rubriku o experimentálnych

filmoch a neskôr jazykové korektúry textov. V tomto období som začala pracovať aj na

projekte Iné vízie SK. Ide o súťažnú prehliadku pohyblivých obrazov, ktorá prezentuje

súčasnú slovenskú tvorbu na pomedzí filmu a výtvarného umenia. Posledný rok na

VŠMU som sa tiež začala podieľať na projekte Filmový kabinet deťom ako lektorka

interaktívnych prednášok o animovanom filme pre deti. Krátko po ukončení štúdia mi ku

všetkým vyššie menovaným aktivitám pribudla práca pre spoločnosť Filmtopia, ktorá sa

venuje distribúcii najmä slovenských a českých dokumentov. Na pár mesiacov som sa tiež

ujala práce pre projekt KineDok – medzinárodnú platformu, ktorá sa venuje distribúcii

autorských dokumentov na netradičných miestach v 7 európskych krajinách. V decembri

2018 som sa ako porotkyňa sekcie experimentálnych filmov zúčastnila na poľskom

medzinárodnom festivale krátkych filmov Žubroffka. Od júna 2019 som sa v Kinečku

stala šéfredaktorkou. Zodpovedám za celkový obsah stránky www.kinecko.com,

dohadujem mediálne partnerstvá a rôzne sprievodné podujatia. Najnovšie sa

dramaturgicky podieľam aj na organizácii festivalu Punkáči deťom.

S odstupom času som vďačná najmä za to, že štúdium na KAS mi poskytlo dostatok

priestoru na sebarealizáciu. V škole som vstrebávala množstvo informácií a vnímala

príležitosti, ktoré prichádzali. Takmer bez váhania som sa pustila do každej (prevažne

neplatenej) činnosti, ktorá mi prišla do cesty. Tušila som, že sa mi to do budúcna oplatí.

KAS ponúka veľa možností, ale rozhodnutia, kam sa vydať, zostávajú na študentoch. Pre

každého by malo byť dôležité ujasniť si, čo chce v budúcnosti robiť a usilovať sa o to. Ak

študent nemá jasný cieľ, štúdiom síce prepláva, ale pravdepodobne skončí bez

zamestnania. Pre mňa znamená najviac, že na KAS som sa výrazne zlepšila v písaní, čo je

však tiež najmä o praxi... Odvrátenou stránkou KAS je skutočnosť, že je od ostatných

ateliérov dosť izolovaná. Je škoda, že študenti KAS nie sú súčasťou tvorivých štábov pri

nakrúcaniach a napr. povinne namemorované teoretické základy používania kamery si

nemajú šancu vyskúšať v praxi (jedine z vlastnej iniciatívy). Z audiovizuálnych štúdií sa

stal čisto teoretický, ne-umelecký odbor, čo niekto uvítal, no ja som s tým musela trošku

bojovať. Závisí od toho, čo koho baví...

...a ešte poznámka/postreh:

Mne by sa veľmi páčilo, keby sa KAS spojila s odborom produkcia a distribúcia. Mnohí z

nás ako produkční napokon aj skončia a tí „skutoční“ sa sťažujú, že im kradneme prácu.

Čo sa týka štúdia, najmä na magisterskom stupni mi oba odbory pripadajú takmer

vyčerpané, akoby už nebolo o čom... Viem napr., že produkční už nerobia doslova nič a

pritom dostanú „dôstojnejší“ titul Mgr. Art. ☺ Minimálne v posledných dvoch rokoch

štúdia je teda priestor na to, aby študenti oboch odborov získali to, čo im chýba:

Produkcia teóriu, KAS prax...

Denisa Jašová:

Katedre audiovizuálnych štúdií vďačím za mnohé a pevne verím, že spolu budeme mať

ešte veľa dobrých vzájomných skúseností, keďže práve po skončení magisterského štúdia

v júni tohto roku pokračujem na katedre ako interná doktorandka.

Na KAS som prišla až na magisterský stupeň štúdia z olomouckej univerzity so

skúsenosťou z pestrého študentského života na veľkej filozofickej fakulte. Začiatky neboli

jednoduché. Zdalo sa mi, že VŠMU je ako škola samostatnou jednotkou na bratislavskej

univerzitnej pôde bez vlastných internátov, jedální a veľkých anonymných prednášok v

učebniach s historických nádychom. Takisto sa mi zdalo, že aj naša katedra je akosi

izolovaná medzi tvorivými ateliérmi Filmovej a televíznej fakulty, že jej chýba ten

podnetný vzduch filozofickej fakulty, kde môže človek navštevovať rôzne zaujímavé

prednášky z rôznych humanitných vedných odborov. Namiesto plnej prednáškovej sály

sme boli na hodinách v učebni spočiatku iba dvaja. Napriek pomerne malým priestorom

našej školy som sa cítila tak trochu stratená. Vďaka všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby

som sa tu našla.

Postupne sa predo mnou otvorilo množstvo možností, ktoré KAS ponúka, a aj vo svojom

pomerne špecifickom zameraní som si tu našla to svoje. Postupne mi ten komorný duch

školy, katedry, ľudí pripadal čoraz pozitívnejší, ocenila som záujem pedagógov o moju

osobnosť, o to, čo ma zaujíma profesionálne, čomu sa chcem venovať a že mi umožnili

vydať sa na cestu výskumu, ktorá, ako som sa najprv obávala, nikoho neosloví. Vedenia

mojej ročníkovej aj diplomovej práce sa ujal prof. Macek, ktorý ma svojimi stručnými, no

zato veľmi inšpiratívnymi konzultáciami podnietil v záujme o slovenský amatérsky film, o

dejinách ktorého sa mi počas tých dvoch rokov štúdia, dovolím si tvrdiť, podarilo urobiť

kus práce. Filmoví amatéri ma zároveň podnietili k záujmu o dejiny nonfikčného

televízneho filmu, ktorému sa budem venovať v rámci svojej dizertačnej práce. Ku koncu

prvého, resp. štvrtého ročníka som sa bližšie spoznala s najstaršími študentmi, keď som

dostala príležitosť prísť ako hosť do študentského rádia do relácie o filme jej zakladateľa

Martina Adama Pavlíka. Túto reláciu som nakoniec nasledujúci rok po Martinovom

odchode začala pripravovať a moderovať ja. Práca v rádiu ma veľmi oslovila a získala

som mnoho výborných skúseností a kamarátov. Okrem toho som si vyskúšala prácu v kine

na festivaloch, písanie do festivalového spravodaja či do časopisov. Nakoniec môj záujem

o archívny výskum vo filme nabral reálne rozmery aj mimo teoretických štúdií, keď som

vďaka vedúcej našej katedry dostala príležitosť pracovať pre televízny dokumentárny

seriál ako rešeršistka. Posledný polrok, odkedy pracujem nielen ako rešeršistka na

pripravovanom seriáli Fetiše Nežnej revolúcie, a momentálne aj pre dokumentárny cyklus

Prvá, ale odkedy som privoňala aj k práci televíznej produkcie, mi otvoril nové obzory,

stretnutia s mnohými zaujímavými ľuďmi a predovšetkým poskytol prácu, v ktorej by sa

moje rôznorodé záujmy prepojili, skrátka, o akej sa mi ani nesnívalo!

Katedra audiovizuálnych štúdií ma pre momentálnu prácu vyzbrojila hlavne tým, že mi

ponúkla možnosť sebarealizácie v tom, čo ma zaujíma, chcela by som aj podotknúť –

každý má príležitosť nájsť sa v oblasti, ktorej sa chce venovať, či už na filmových

festivaloch, vo sfére filmovej žurnalistiky či aj takej všeobecne veľkej neznámej, ako je

využitie archívneho výskumu vo filme. Okrem toho mi ponúkla konkrétne príležitosti, ako

túto sebarealizáciu uplatniť v praxi, čo má nevyčísliteľnú hodnotu. Dúfam preto, že aj ja

som jej na oplátku bola prínosom (a snáď ešte budem ☺).

Inštitucionálne sieťovanie

Jedným zo základných predpokladov nielen úspešného profesionálneho života človeka

pôsobiaceho v oblasti kultúry a umenia, no aj bezbolestného a úspešného prechodu

absolventov umeleckých vysokých škôl zo študentského života do priestoru zarábania si

prostriedkov na živobytie, je poznanie organizácií, ktoré priamo kultúru a umenie

ovplyvňujú, tvoria, organizujú. Čím väčšmi nepôjde iba o letmé poznanie činnosti, ale

o zažitie práce aspoň v niektorých inštitúciách na vlastnej koži už počas štúdia, o to väčšie

a svetlejšie budú pre jednotlivcov vyhliadky do budúcnosti. Vzťahy na úrovni osobnej

i inštitucionálnej sú nesmierne dôležité.

Inštitúcie – to nie sú len „úradovne“ s anonymnými úradníkmi, ale konkrétne

špecializované pracoviská, nápomocné k našej práci (vyhľadávaniu, skúmaniu,

pozeraniu...), s konkrétnymi pracovníkmi, medzi ktorými sú aj starší či mladší absolventi

našej katedry, bývalí alebo externí pedagógovia, organizátori filmových festivalov,

filmologických konferencií a odborovo príbuzných podujatí, redaktori a editori časopisov,

zborníkov a publikácií atď.

Mnohé platformy rôzneho druhu, kde sa absolventky a absolventi KAS môžu uplatniť,

sme už spomenuli vyššie v texte. Niektoré ďalšie, ktoré považujeme za dôležité,

uvádzame nižšie.

VŠMU (https://www.vsmu.sk/)

Existuje od roku 1949, má tri fakulty, z ktorých tá najmladšia, filmová, vznikla v roku

1990. Filmová a televízna fakulta má v súčasnosti 8 tvorivých ateliérov a dve katedry:

Katedru produkcie a distribúcie a Katedru audiovizuálnych štúdií. K dispozícii je

zrekonštruovaná Akademická knižnica VŠMU (v budove Hudobnej a tanečnej fakulty)

s bohatou ponukou odbornej literatúry, online katalógom a online databázami, e-

časopismi a full-textami101; grantové oddelenie, ktoré „Vyhľadáva možnosti financovania

aktivít v oblasti výskumu a umeleckej činnosti, asistuje pri spracúvaní nápadov

pedagógov, doktorandov, študentov a iných pracovníkov FTF VŠMU do podoby

projektových zámerov.“102; festivalové oddelenie, ktorého náplňou je najmä prezentácia

školy na domácich a zahraničných filmových festivaloch, „prihlasuje študentské filmy na

festivaly a sprostredkúva našim študentom možnosť zahraničných workshopov“103. Škola

je zapojená do medzinárodnej študentskej mobility Erazmus, organizuje masterclassy

a workshopy zahraničných hostí – svetoznámych filmárov aj historikov, na svojej

webstránke prezentuje úspešné projekty (Filmová výchova, Oral history, Obrazy proti

101 https://www.vsmu.sk/ustredna-kniznica-a-sis/ 102 https://ftf.vsmu.sk/fakulta/grantove-oddelenie/ 103 https://ftf.vsmu.sk/medzinarodne-aktivity/festivaly/

extrémizmu, časopis Frame, festival Áčko, Letná škola filmového jazyka) a podrobné

informácie o jednotlivých ateliéroch a katedrách.

Slovenský filmový ústav (http://www.sfu.sk/)

Najčastejším partnerom FTF VŠMU je Slovenský filmový ústav – a to z hľadiska

organizačného, archívneho, výskumného a edičného.

„Slovenský filmový ústav je v oblasti kinematografie jedinou štátnou inštitúciou na

Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou.

Sústreďuje, uchováva, ochraňuje filmové a iné audiovizuálne diela a dokumentačné

materiály a sprístupňuje ich verejnosti. Je správcom filmového archívu, ktorý je v

zmysle zákona archívom osobitného významu. Tvoria ho všetky, často unikátne

filmové diela nakrútené na Slovensku. Tieto zbierky sú významnou zložkou

kultúrneho dedičstva a sú štátom chráneným národným majetkom. SFÚ vykonáva

taktiež práva výrobcu k slovenským filmom vyrobeným organizáciami vo výlučnej

pôsobnosti štátu a obchodnou činnosťou tieto práva zhodnocuje.“104

Študenti KAS k svojmu štúdiu najviac využívajú dokumentačné a knižničné služby, ktoré

okrem literatúry zahŕňajú aj podrobnejšie informácie (výrobné listy, výstrižky...)

k jednotlivým filmom a tvorcom, oddelenie Mediatéky s bohatou zbierkou slovenských

a zahraničných filmov, online databázy SK CINEMA (http://www.skcinema.sk/)

s prehľadným vyhľadávaním. K hlbšiemu výskumu napomôžu rešeršné služby, študijné

projekcie, inventarizované osobné fondy filmárov a filmových pracovníkov. SFÚ je tiež

vydavateľom odbornej literatúry, časopisov Film.sk a Kino-Ikon a filmových DVD/Blue-

ray nosičov, ktoré sa dajú zakúpiť v predajni SFÚ Klapka.sk (http://www.klapka.sk/).

V správe SFÚ je 4-sálové Kino Lumière (http://www.kino-lumiere.sk/), ktorého

„Prioritami sú slovenský film, európska kinematografia a archívne kino. Uvádza

pravidelné cykly a tiež prehliadky a festivaly.“105

Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV (http://www.udfv.sav.sk/)

Pracovisko pre výskum teórie a dejín divadelného, filmového, rozhlasového a televízneho

umenia, ktoré spadá pod Centrum vied o umení Slovenskej akadémie vied, je pri mnohých

dlhodobých výskumno-grantových projektoch prirodzeným partnerom Katedry

audiovizuálnych štúdií. Pracovali alebo pracujú v ňom viacerí absolventi našej katedry

a svoj výskum publikujú vo vedeckom časopise Slovenské divadlo s podtitulom Revue

dramatických umení. Všetky čísla sú dostupné online.106

Samozrejme, aj ďalšie, najmä humanitne orientované pracoviská SAV, ako Historický,

Sociologický, Etnologický, Literárny či Filozofický ústav, ústredná knižnica SAV a rôzne

projekty a konferencie, môžu byť prínosné aj pre náš odbor a viesť k interdisciplinarite.

104 http://www.sfu.sk/slovensky-filmovy-ustav-o-nas/slovensky-filmovy-ustav 105 http://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8724 106 https://www.sav.sk/?doc=journal&journal_no=29&lang_change=en

Divadelný ústav (http://www.theatre.sk/)

K prepájaniu filmu a divadla dochádzalo od počiatkov kinematografie – či už v teoretickej

alebo umeleckej rovine. Dokonca študijný odbor Filmová veda vznikol pôvodne na

Divadelnej fakulte VŠMU (v školskom roku 1978/79), avšak nie samostatne, ale v

kombinácii s divadelnou vedou.107 Divadelný ústav, podobne ako filmový ústav,

sústreďuje bohatý dokumentačný archív, zbierky a fondy „viažuce sa k histórii a

súčasnosti divadelného umenia a divadelnej kultúry na Slovensku a tiež dokumenty

súvisiace s činnosťou slovenských osobností pôsobiacich v divadelnej kultúre v zahraničí.

(...) Všetky zbierky a fondy sú sprístupnené verejnosti v bádateľni Divadelného ústavu vo

forme prezenčného štúdia.“108

RTVS (https://www.rtvs.sk/)

Filmová a televízna fakulta VŠMU pripravuje svojich študentov – scenáristov, režisérov,

kameramanov atď. – aj na pôsobenie v televíznom prostredí. To isté platí aj pre filmových

vedcov, ktorí by mali byť rovnako vnímaví a kritickí k filmovým i televíznym dielam

a reláciám. A tiež schopní vystupovať v médiách, resp. dokázať odprezentovať pole

svojho pôsobenia či výsledky svojho výskumu.

Zlúčením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie vznikla v roku 2011 verejnoprávna

inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska. RTVS má taktiež svoj bohatý archív, ktorý je

prístupný aj odbornej verejnosti. „Archív sprístupňuje svoje fondy v bádateľni archívu

(písomné, grafické, zvukovo obrazové, zvukové a iné záznamy dokumentárnej povahy

vzniknuté z činnosti RTVS a jej predchodcov)“, bádateľňa sa nachádza v „obrátenej

pyramíde“ – budove rozhlasu.109

Národné osvetové centrum (http://www.nocka.sk/)

Hlavným poslaním tzv. NOCky bola v minulosti a stále je osvetová, výchovno-

vzdelávacia a metodická činnosť zameraná na neprofesionálnu umeleckú činnosť: folklór

a folklorizmus, divadlo, film, fotografia, hudba, umelecký prednes, výtvarná tvorba a

literatúra, realizácia festivalov, súťaží či starostlivosť o kultúrne dedičstvo.110 K ďalším

aktivitám patrí sociologický a štatistický výskum, publikačná a popularizačná činnosť,

digitalizácia a dokumentácia.

Slovenský národný archív (http://www.minv.sk/?slovensky-narodny-archiv-1)

Archívne fondy spred obdobia prvej Československej republiky, fondy z rokov 1918 –

1968 a po roku 1968, štátne inštitúcie, ministerstvá, zväzy, tlačová kancelária, štátnici,

mapy, fotografie atď. – to všetko a oveľa viac je zhromaždené v budove na Drotárskej

ceste.

107 https://ftf.vsmu.sk/ateliery-a-katedry/katedra-audiovizualnych-studii/historia/ 108 http://www.theatre.sk/fondy-a-zbierky 109 https://www.rtvs.org/poskytovanie-archivu 110 http://www.nocka.sk/neprofesionalne-umenie/

„Slovenský národný archív je najväčším a najvýznamnejším verejným archívom v

Slovenskej republike. Jeho úlohou je preberať, ochraňovať, odborne a vedecky

spracúvať, sprístupňovať a tým aj umožniť využívanie archívnych dokumentov. Ide o

dokumenty, ktoré pochádzajú z činnosti ústredných orgánov Slovenskej republiky a

ich právnych predchodcov, ďalej tie, ktoré majú celoštátny význam, ako aj tie, ktoré

získal kúpou, darom, alebo na základe uzavretých depozitných zmlúv. Slovenský

národný archív je zároveň hlavným vedecko-výskumným a školiacim pracoviskom v

odbore archívnictva v Slovenskej republike.“111

Ústav pamäti národa (https://www.upn.gov.sk/)

Pre tých, ktorí by chceli skúmať obdobie totality a neslobody, justičné zločiny, utajenú

činnosť represívnych orgánov – je ÚPN tým správnym miestom.

„Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci

snaha o jeho založenie pretrvávala počas celého obdobia od pádu komunistickej

totality v Novembri ´89, politická vôľa v spoločnosti sa pre takýto krok našla až v

roku 2002. Vtedy slovenský parlament schválil tzv. zákon o pamäti národa, ktorého

autorom bol prvý predseda správnej rady ÚPN Ján Langoš.“112

ÚPN vydáva časopis Pamäť národa, odborné publikácie (niektoré sú voľne dostupné

online113), publikácie pre školy, filmy na DVD, prostredníctvom oral history

zaznamenáva ľudské osudy atď.

111 http://www.minv.sk/?slovensky-narodny-archiv-1 112 https://www.upn.gov.sk/sk/o-ustave-pamati-naroda/ 113 https://www.upn.gov.sk/sk/elektronicka-kniznica/

Resumé

Nowadays, everyone talks about the educational system and many of its problems. One of

these problems is the insufficient connection between gaining theoretical knowledge and

acquiring practical skills, mainly at the levels of secondary and higher education. It is

inalienable that the right mixture of graduates’ knowledge and skills increase their

placement possibilities, employability and competitiveness.

The Department of Audio-visual Studies (DAS) of Film and TV Faculty at the Academy

of Performing Arts in Bratislava is an unambiguously theoretical “workplace”.

Nevertheless, over their studies, the students come across various opportunities to further

develop their practical skills either mandatorily or outside the frame of basic school

responsibilities. This electronic handbook is exactly about these opportunities. It should

serve our current as well as future students as an orientational textbook for the subject

Audio-visual practice that we established at our department only recently.

The publication DAS Graduate – Audio-visual Practice and the Prospects of

Employability was created as the output of KEGA agency project (no. 001VŠMU-4/2017)

FILM MEMORY – Intergenerational Dialogue Realized through the Oral History

Method. It is primarily, as the title indicates, devoted to oral history, interviews with older

Slovak film creators. The preparation and realization of such research (audio-visual

recording), its subsequent medialization and propagation of the results to the filmmaking

community – which has been our continuous aim for the past few years – demand

numerous practical skills. That is why the publication of such handbook seemed

meaningful and adequate. We, however, enriched it of aspects directly unrelated to oral

history.

When we first started thinking about the content of this handbook, we were inspired by

the project UP Graduate114. In contrast with the Palacký University Olomouc and the

temporary duration of the above-mentioned grant project, the strategy of out department is

long-term. We implement the acquisition and training of practical skills directly into our

curriculums for all classes and both mandatory and voluntary subjects.

The first chapter titled Little History of Theory and Practice discusses what preceded the

establishment of the subject of Audio-visual Practice at our department. The second

chapter Publishing Activities monitors the possibilities for publishing filmological texts

that are offered to our students. The chapter Festival and Club Practice examines the

opportunities to participate in organization of film events. The part titled Grant

Challenges reflects on the offers of Slovak and foreign donors that support cultural

activities and on the conditions that have to be met for applications to be accepted. A part

of successful completion of various projects, events and ideas in the field of culture is –

114 http://www.psup.cz/projekt-tvorba-a-naplneni-kompetencniho-ramce-pro-profesni-

konkurenceschopnost-studentu-filmovych-divadelnich-a-medialnich-studii/

beside their realization – informing the public about them in sufficient extent. The way we

learn to tackle this difficult task is discussed in the chapter titled Media and Advertisement

Strategies. Graduates of the Department of Audio-visual Studies often (for shorter or

longer periods of time) work as professionals in the field of secondary or higher

education, that is why it is vital to focus on their Pedagogic Skills during their studies. Our

electronic handbook is concluded by the chapters DAS Graduate Inquiry (relevant

opinions of former and current students) and Institutional Cross-linking (a portfolio of

organizations that work in the field of culture, art, film and audio-vision).