Svetov˘ jazykovedec

Folklórny súbor

Gymnik v Mexiku

Rozhovor s vedcom roka

ãestn˘m doktorom

Ako chcete stráviÈ leto?

2

Ide leto. Tak sa pokúsme o ºah‰iu tému. Celebrity. Dnes ich Na‰a zmieÀuje v rozhovore, kde sa pí‰e aj o tom, ako ce-lebrity absolventka Ïurnalistiky profesionálne fotografuje.NuÏ, niã proti celebritám, ale te‰ím sa, Ïe uÏ v tomto ãlánkumáme ambíciu rozli‰ovaÈ medzi osobnosÈou a celebritou(keì sa snaÏíme na oznaãenie osobnosti v pôvodnom slovazmysle pouÏiÈ pôvodné slovenské slovo a cudzie, hoci v zá-sade synonymum, prenechávame pre ako keby „menej op-rávnené“ osobnosti).

Z ná‰ho pohºadu Na‰a pí‰e aj o osobnostiach – dnes roz-sahom najviac v rozhovore s vedcom roka na Slovensku.Preão sa predo‰lá veta zaãína slovami „z ná‰ho pohºadu“?Lebo je to podºa mÀa pravda, ktorá zrkadlí ãasÈ zakliatia tejtospoloãnosti vo vzÈahu k skutoãn˘m hodnotám. V akademic-kej obci za osobnosti typologicky povaÏujeme t˘ch, o ktor˘chpí‰eme aj dnes. Mám zlé tu‰enie, Ïe prienik tohto názorua názoru obyvateºov krajiny na to, kto je osobnosÈou, by nebol veºmi veºk .̆

Na‰a societa za hodnoty pokladá aj vzdelanosÈ a pozná-vanie nového. Dovtedy, k˘m ju to „nezabolí“. Problém totiÏprepukne okamÏite, keì má tieto hodnoty podporiÈ nielenverbálne, ale aj ãímsi konkrétnym, napríklad peniazmi.Neobºúben˘ dôkaz pre oblasÈ vedy: Slovensko je podºa Eu-rostatu 2008 posledné z 29 krajín Európy podºa veºkostipodielu, ktor˘ z HDP dáva na vedu, priãom nejde ani o málomal˘ absolútny rozdiel, ani o rozdiel vysvetliteºn˘ „postsocia-lizmom“ – veì v âechách investujú o 213 % slovenskéhozákladu viac a v Slovinsku o 253 %. Myslím si, Ïe prapríãinouje, Ïe k˘m na Slovensku máme stále pocit, Ïe takéto penia-ze dávame (slabo v˘konn˘m vedcom, uãiteºom...), inde si uvedomujú, Ïe nimi investujú (pre v‰etk˘ch v spoloãnosti,a to mimoriadne efektívne, trvalo udrÏateºne, ekologicky...).

Viem, Ïe „chlieb a hry“ nie sú v˘myslom ostatn˘ch rokov,a Ïe teda ºudia oddávna ctia, Ïe okrem práce musí byÈ aj oddych. Jedin˘m otáznikom pre mÀa je pomer ich kvanti-ty. Koºko sa ãlovek, ‰kola, spoloãnosÈ, ºudstvo majú venovaÈproduktívnej práci a ako dlho majú po nej relaxovaÈ zábavou?Ako má byÈ odmeÀovan˘ ãlovek dorábajúci „v pote tváre“chlieb (v prípade univerzity je ním primárne a zjednodu‰ene„absolvent a publikácia“) a ako ãlovek (dnes zvan˘ celebrita)starajúci sa v „deÀ sviatoãn˘“ o zábavu? Uvedomujem si, Ïe v˘nimoãn˘ umelec musí byÈ v˘nimoãne ohodnoten .̆ Somv‰ak hlboko rozãarovan˘ z tejto doby, ak je ohodnotenie podumel˘m televíznym svetlom vykultivovanej moÏnej budúcejcelebritky prakticky nedosiahnuteºné pre roky zanietenéhoformovateºa du‰í ‰tudentov ãi invenãného skúmateºa.

Pre mÀa je na úrovni ‰koly osobnosÈou nielen ‰piãkov˘vedec, ale napríklad aj kaÏd˘ uãiteº, na ktorého si s vìakouspomenú ‰tudenti aj mesiace po promócii, ãi kaÏd˘ vedúcikatedry, ktor˘ má na nej prirodzenú autoritu, dokáÏe ju viesÈt˘m, Ïe sa v turbulenciách nebojí rie‰iÈ jej problémy, ktor˘ sa preukázateºne stará o svoj odbor aj tak, Ïe robí v‰etko,aby vychoval dôstojného nasledovníka.

ëakujem v‰etk˘m osobnostiam UK, ktoré v zdanlivo ne-rovnom boji s celebritami vytrvávajú. Príjemné leto váma doãítania v nasledujúcom akademickom roku. Budemev Àom znova veriÈ, Ïe spoloãnosÈ, zastúpená na rôznychúrovniach svojimi (inovovan˘mi) lídrami, urobí viac pre obno-venie prirodzenej rovnováhy medzi pekármi chleba a zabá-vaãmi.

M. Dúbrava, prorektor UK

DÀa 2. júna 2010 sa v Rektorskej sieni UK konalo vyhláseniev˘sledkov súÈaÏe o najlep‰iu prípadovú ‰túdiu „Planéta vedomostí a jej vyuÏitie na na‰ej ‰kole“. Celoslovenskú súÈaÏ pre základné a stredné ‰koly realizovala od 9. novembra 2009 do 31. marca 2010 spoloãnosÈ AGEMSOFT, a. s., pod zá‰titou Univerzity Komenského.

Cieºom súÈaÏe bolo podporiÈ modernizáciu a zvy‰ovanie kvalityvzdelávacieho procesu na ‰kolách prostredníctvom digitálnehovzdelávacieho obsahu Planéta vedomostí. ·koly mali za úlohuspracovaÈ prípadovú ‰túdiu, model vyuãovacej hodiny s vyuÏitímPlanéty vedomostí a videozáznam z tejto vyuãovacej hodiny.

Rektor UK Franti‰ek Gahér, ktor˘ vyhlásil v˘sledky súÈaÏe, pove-dal: „Tak ako drevená tabuºa s kriedou pomaly, ale isto odchádzajúdo histórie, tak sa nenahraditeºnou súãasÈou vyuãovacieho proce-

su stávajú digitálne technológie. Osobne som veºmi rád, Ïe Uni-verzita Komenského, ktorú by sme neskromne mohli nazvaÈ moÏnomen‰ou ale predsa „planétou vedomostí“, sa stala odborn˘mgarantom rovnomenného projektu.“

Do súÈaÏe sa zapojilo spolu 220 ‰kôl zo v‰etk˘ch regiónovSlovenska. Odborná komisia pod vedením Beáty Brestenskej, pro-dekanky Prírodovedeckej fakulty UK, vybrala 15 víÈazn˘ch ‰kôl v ‰tyroch kategóriách. „Cieºom projektu je, aby ne‰lo len o kvázi re-formu, ale o skutoãnú reformu v ‰kolstve. NielenÏe zmeníme obsaho 30 %, ale vzdelávanie detí zaãneme vnímaÈ in˘m spôsobom,“zdôraznila Brestenská.

Prodekanka sa digitalizáciou ‰kolstva zaoberá uÏ od roku 1985,keì sa zaãali pouÏívaÈ prvé poãítaãe. Digitálne obsahy pre ‰koly juzaujali pred dvomi rokmi na v˘stave v Lond˘ne. „VÏdy hovorím, keìnie je vôºa zhora, ãiÏe od ministerstva, musíme niekedy zaãaÈzdola,“ hovorí o tom, ão ju podnietilo na tomto projekte spolupra-covaÈ. „Som veºmi rada, Ïe UK prijala v˘zvu byÈ garantom a Ïe pozvaní hodnotitelia boli z UK. Aktuálne pripravujeme aj me-morandum o spolupráci ‰kolstva so súkromn˘m sektorom zamera-né na modernizáciu, kde by UK mala byÈ lídrom,“ dodala.

Lenka Mlynãeková

Poznámka k titulnej strane:

Folklórny súbor Gymnik pri Fakulte telesnej v˘chovy a ‰portu UK sav marci 2010 zúãastnil festivalu v Mexiku. Viac na strane 24.

S P R A V O D A J S T V O

EditoriálNa univerzite

Planéta vedomostíboli vyhlásené v˘sledky súÈaÏe

·túdium farmácie nespoãíva iba v uãení sa,ale z veºkej ãasti aj v získavaní skúseností,ktoré budúci farmaceut bude môcÈ vyuÏiÈ pri vykonávaní svojho povolania. Preto saSlovensk˘ spolok ‰tudentov farmácie (SS·F)snaÏí organizovaÈ ão najviac vzdelávacíchakcií, aj vìaka ktor˘m potom ‰tudent dokáÏepreniesÈ svoje vedomosti do praxe.

LekáreÀ je nielen miestom, kde si pacient vybe-rie svoje lieky, ale aj miestom, kde sú ºudia ochotnía hlavne kvalifikovaní na pomoc pacientovi. Le-kárenská starostlivosÈ zah⁄Àa okrem iného aj sle-dovanie lieãebného postupu, ãi je lieãba úspe‰ná

alebo nie, taktieÏ snahu o prevenciu rôznych ocho-rení. LekáreÀ je miestom primárneho skríningu,kde prevenciou môÏe byÈ aj meranie tlaku, choles-terolu alebo hladiny cukru v krvi. Preto vznikla ideazorganizovaÈ ‰pecializovan˘ kurz biometrick˘chmeraní.

Vzdelávací seminár s touto témou sa konal dÀa18. mája 2010 prv˘krát na pôde Farmaceutickejfakulty UK (FaF). Organizovali ho EuroPharm Fo-rum, Slovenská lekárnická komora a SS·F v spo-lupráci s FaF. Mohli sa ho zúãastniÈ v rámci povin-nej praxe v‰etci ‰tvrtáci, ktorí prejavili záujem.Pripravené boli semináre, kde sa ‰tudenti mohlinauãiÈ, ako správne meraÈ tlak, cholesterol a v‰et-ky potrebné úkony, ktoré potom môÏu vyuÏiÈ v le-kárni.

Seminár bol ukonãen˘ vyskú‰aním si v‰etk˘chmeraní, priãom pacientmi boli samotní ‰tudenti,ktorí si navzájom spravili jednotlivé merania.Na‰Èastie krv potokom netiekla, keìÏe na jednotakéto meranie staãí kvapka krvi, z ktorej sa zistíhladina cukru, resp. cholesterolu, ktoré vie vìakasvojim vedomostiam farmaceut aj interpretovaÈ.KaÏd˘ zúãastnen˘ dostal aj certifikát o absolvova-ní tohto seminára, ãím si môÏu ‰tudenti pripísaÈìal‰ie plus k svojej pridanej hodnote.

Anika Kuczmannová, ‰tudentka FaF UK

3S P R A V O D A J S T V O

Univerzita Komenského presunula ãasÈv˘stavy, venovanej 90. v˘roãiu zaloÏenia,zo zadnej ãasti foyeru hlavnej budovy na ·afárikovom námestí do prednej ãasti,bliωie k hlavnému vchodu.

Nová v˘stava, ktorú Archív UK in‰taloval v dÀoch 11. – 28. mája 2010, je v˘Àatkom sta-rej a obsahuje len exponáty z histórie univerzi-ty samotnej. Exponáty z histórie fakúlt sa vrátili

fakultám. Nachádzajú sa tu fotografie a dokumenty

mapujúce „predchodcov“ na‰ej univerzity.Okrem iného je tu fotografia diplomu z roku1775 absolventa Lekárskej fakulty Trnavskejuniverzity Petra PázmaÀa, ktorá v˘razn˘m spô-sobom ovplyvnila vysoko‰kolské vzdelávaniena území dne‰ného Slovenska, rovnako ako vo svojej dobe zaãala v âeskoslovensku Uni-verzita Komenského. Pre zaujímavosÈ, spomí-

nan˘ diplom dala univerzita profesionálne zre‰-taurovaÈ a plánuje ho vystaviÈ pre akademickúobec.

ëalej na v˘stave nájdete zákony zakladajúceUK a fakulty, zápisnice z prv˘ch schôdzí Aka-demického senátu UK ãi ukáÏky typárií, ãiÏepeãatidiel. Archív UK pripravil fotografie prvéhorektora prof. MUDr. Kristiána Hyneka a v˘raznedoplnil informácie o druhom rektorovi prof.JUDr. Augustínovi Ráthovi.

Vystavené sú aj ìal‰ie fotografie, ukáÏkadiplomu a reÈaze ãestného doktora ãi kniha,ktorú UK vydala k svojmu 90. v˘roãiu.

V‰etky popisné texty k exponátom sú aj v angliãtine.

Lenka Mlynãeková

V˘stava o histórii univerzity

Farmaceuti

Akademick˘ senát UK (AS) na svojom za-sadnutí dÀa 19. mája 2010 prerokoval zámeruniverzity zriadiÈ spoloãnosÈ pod názvom UKAlma Mater Academica, s. r. o., na vytváraniepodmienok pre v˘skumnú ãinnosÈ v oblastiprírodn˘ch, spoloãensk˘ch, humanitn˘cha technick˘ch vied. Pred schválením budezámer prerokovan˘ v príslu‰n˘ch komisiáchAS.

Senát schválil zaloÏenie záujmového zdru-Ïenia právnick˘ch osôb pod názvom Dunajsk˘vedomostn˘ klaster, medzi zakladateºov kto-rého patrí aj UK.

Na zasadnutí bola schválená aj v˘roãnáspráva o ãinnosti UK za rok 2009, vrátane ná-vrhu finanãnej komisie, aby sa do nej doplnil

text o kritickom stave v odbore stomatológiana lekárskych fakultách UK: „Vzhºadom na kri-tickú situáciu vo v˘uãbe zubn˘ch lekárov v SRsa akademické orgány UK a lekárskych fakúltUK budú zaoberaÈ dlhodobou koncepciouv˘uãby t˘chto lekárov a jej finanãného zabez-peãenia uÏ v roku 2010, ão povaÏujeme za zá-kladnú povinnosÈ UK voãi spoloãnosti. AS UKÏiada v‰etky kompetentné orgány UK a jej le-kárskych fakúlt, aby sa touto závaÏnou prob-lematikou ur˘chlene zaoberali.“

Okrem v˘roãnej správy o ãinnosti schválilsenát aj v˘roãnú správu o hospodárení UK za rok 2009. S Àou súvisí schválen˘ návrhfinanãnej komisie AS, aby v nej bola informá-cia, akou mierou sa jednotlivé zloÏky UK po-dieºajú na prispievaní do fondu rozvoja a v akejv˘‰ke ãerpajú z nej finanãné prostriedky jed-notlivé fakulty UK.

AS e‰te schválil 31 Ïiadosti o prenájom nehnuteºností, priãom v ‰tyroch prípadochschválil skrátenie nájomného obdobia na päÈrokov. LM

sa presunula

Senát prerokovalzriadenie spoloãnosti

pre v˘skum

si zorganizovali kurz biochemick˘ch meraní

DÀa 3. mája 2010 fakulta predstavila verejnosti prebiehajúci v˘skumn˘ projekt„V˘skum pre nové diagnostické a terapeutické postupy súvisiace s apokrinn˘mi ochoreniami“. Projekt,financovan˘ z Nórskeho finanãnéhomechanizmu a Finanãného mechanizmuEHP, predstavili koordinátor projektu prof. RNDr. Daniel Vlãek, DrSc., a vedúci rie‰iteº projektu RNDr. Robert Farka‰, CSc.

Projekt je zameran˘ na problematiku apo-krinn˘ch ochorení, t. j. chorôb súvisiacich s poruchami netypického a doposiaº nepre-bádaného spôsobu sekrécie. Viacero ekze-matóznych i nádorov˘ch ochorení koÏnéhopôvodu je sprevádzan˘ch zásadn˘mi zme-nami v apokrinnej sekrécii, av‰ak bez akého-koºvek poznania jej etiológie. V niektor˘chprípadoch môÏe jej prítomnosÈ alebo rozsah,doposiaº urãovaná len histologicky, slúÏiÈ akodiferenciálne diagnostick˘ znak ochorenia.Jedn˘m z primárnych cieºov je identifikovaÈpríãiny apokrinnej sekrécie na molekulárnejúrovni a poloÏiÈ základy jednoznaãnej definí-cie tohto procesu. Spolu s anal˘zou vzoriekod pacientov s vybrat˘mi diagnózami to umoÏní stanoviÈ molekulárne markery ako potenciálne diagnostické znaky. Projektsa rie‰i komplexne metódami biochémie, ge-netiky, molekulárnej biológie ale najmä prote-omiky a genomiky.

Jedn˘m z kºúãov˘ch cieºov je získaÈ novépoznatky v biomedicínskom v˘skume a pre-niesÈ ich do zdravotníckej praxe.

Projekt je súãasne dobr˘m príkladom, ako môÏe nezávisl˘ základn˘ v˘skum viesÈ k rozvoju aplikovaného bádania, orientova-ného na veºmi konkrétny okruh ochorení. Na projekte spolupracujú erudovaní vedeckípracovníci ale i postdoktorandi, doktorandia diplomanti z PriF, SAV, klinick˘ch pracovíski zahraniãní partneri z Nórska, Nemecka a âeskej republiky.

LM

Prírodovedecká fakulta

informovalao v˘skume lieãby

apokrinn˘ch ochorení

Na návrh vedeck˘ch rád Lekárskej fakulty UKa Filozofickej fakulty UK udelil rektorFranti‰ek Gahér dÀa 17. mája 2010 ãestn˘titul emeritn˘ profesor prof. MUDr. IvanoviSatkovi, DrSc., z LF UK a prof. PhDr. JurajoviDolníkovi, DrSc., z FiF UK. Okrem toho na návrh LF UK udelil funkciu hosÈujúceho profesora Dr. med. JürgenoviFischerovi. O t˘ÏdeÀ neskôr dÀa 24. mája2010 udelil funkciu hosÈujúceho profesoraprof. Ale‰ovi âernému na návrh Fakultymatematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI).

Profesor Satko vy‰tudoval LF UK. Takmer päÈ-desiat rokov pôsobil ako vysoko‰kolsk˘ uãiteº na Klinike ústnej, ãeºustnej a tvárovej chirurgie LFUK a FN. Takmer tridsaÈ rokov bol prednostomkliniky FN a LF UK. V orálnej a maxilofaciálnej chi-rurgii sa zvlá‰È venoval zápalov˘m a nádorov˘mochoreniam slinn˘ch Ïliaz, maxilofaciálnej trauma-tológii, orofaciálnej onkológii, chirurgii vroden˘cha získan˘ch anomálií tváre. Vo v˘skumnej oblastisa zameriaval na otázky karcinogenézy a preven-cie vzniku nádorov orofaciálnej oblasti. Dosiaholzaujímavé závery pri sledovaní ochorení slinn˘chÏliaz a v˘borné v˘sledky pri operáciách príu‰nejslinnej Ϻazy so zachovaním funkcie tvárovéhonervu.

Profesor Dolník po absolvovaní FiF UK uãil na Jazykovej ‰kole v Îiline a na Vysokej vojenskej‰kole v Îiline a v Liptovskom Mikulá‰i. Po dvad-

siatich rokoch sa vrátil na rodnú FiF, kde sa nes-kôr stal vedúcim katedry. Pôsobil aj na UniverziteMateja Bela v Banskej Bystrici a v Jazykovednomústave ª· SAV. Jeho lingvistické v˘skumy sa t˘-kajú v‰eobecnej jazykovedy, súãasného sloven-ského jazyka, jazykovednej metodológie, lingvis-

tickej pragmatiky, sociolingvistiky, lingvokulturoló-gie a translatológie.

Po ukonãení vysoko‰kolského ‰túdia nastúpilDr. med. Jürgen Fischer na Chirurgickú klinikuUniverzity v Mannheime. ZaloÏil Ortopedicko-re-habilitaãnú kliniku v Hochheime nad Mohanom.V súãasnosti je riaditeºom Ortopedického centrav Darmstadte a pracuje na univerzitách v Düssel-

dorfe, Lübecku a Giesene. Popri operatíve sa ve-noval postoperaãnej rehabilitácii, v tomto smerezískal ‰pecializáciu v odbore fyzikálna a rehabili-taãná medicína a medicína ‰portu. Je v˘znam-n˘m medzinárodne uznávan˘m odborníkomv odbore ortopedická chirurgia, traumatológiaa rehabilitácia.

Prof. Ale‰ âern˘ je profesorom financií v CassBusiness School, City University London. Má za sebou ‰túdium a prácu v CERGE (Centrum pro ekonomick˘ v˘zkum a postgraduální vzdûláníUniverzity Karlovy v Praze) i na Univerzite War-wick. Pracoval pre Medzinárodn˘ menov˘ fond,Imperial College London a City University Lon-don. Vo v˘skume sa zameriava na oblasÈ neúpl-n˘ch finanãn˘ch trhov, meranie v˘konnosti, celo-Ïivotnú alokáciu aktív i numerické metódy. Je medzinárodne uznávanou osobnosÈou v ob-lasti matematick˘ch financií a dlhodobo spolupra-cuje s FMFI UK.

Lenka Mlynãeková

S P R A V O D A J S T V O

Tituly emeritn˘ch profesorov a hosÈujúcich profesorov

4

získali ìal‰í pedagógovia

Pedagógovia prof. Ivan Satko (‰tvrt˘ sprava) a prof.Juraj Dolník (tretí sprava) získali titul emeritn˘ profe-sor a Dr. med. Jürgen Fischer (druh˘ sprava) sa stalhosÈujúcim profesorom. Foto: Marián Kukan

ëal‰ím hosÈujúcim profesorom je aj prof. Ale‰ âern˘(vpravo). Foto: Marián Kukan

DÀa 14. mája 2010 udelil rektor UK pamätnú medailu prof. JUDr. AntonoviSlovinskému, CSc., z Právnickej fakulty UK (PraF). Medailu dostal pri príleÏitosti90. v˘roãia univerzity aÏ teraz z dôvodudlh‰ích zdravotn˘ch problémov.

Po vy‰tudovaní PraF, ktorú ukonãil v roku1953, pracoval ako právny referent v Oblas-tnom ústave ·tátnej banky ãeskoslovenskejv Bratislave. UÏ v jeseni sa vrátil na UK ako zamestnanec na Katedru ústavnéhoa správneho práva PraF. Vzdelanie si dopæÀalaj na Karlovej Univerzite. Neskôr sa stal ve-dúcim viacer˘ch katedier, prodekanom i ãle-nom Vedeckej rady UK. Pedagogicky na fa-kulte pôsobil viac neÏ ‰tyridsaÈ rokov, a to do roku 1994.

Lenka Mlynãeková

DÀa 5. mája 2010 udelila UniverzitaKomenského titul doctor honoris causa profesorovi Viedenskej univerzity MichaeloviMetzeltinovi pôvodom zo ·vajãiarska.Profesor Metzeltin, ktor˘ ovláda trinásÈ jazykov, sa odborne zameriava najmä na skupinu románskych jazykov. V rokoch 2004 – 2008 pôsobil aj na Filozofickej fakulte UK (FiF) ako uãiteº a garant ‰tudijného programu.

„Bola by ‰koda, ak by sme v‰etci hovorili iba jedn˘m jazykom,“ myslí si profesor Metzeltin.Pre rozmanitosÈ svetovej kultúry potrebujeme ná-rodné ‰táty so svojimi jazykmi, a práve vznikumoderného národného ‰tátu sa profesor venovalvo svojej ìakovnej reãi.

Citoval talianskeho historika Ernesta Galliadella Loggiu, ktor˘ dnes zdôrazÀuje, Ïe národ-nosÈ nie je prirodzenou skutoãnosÈou, ale jevymyslená, vytvorená. Jazykovedci sa p˘tajú, ãináhodou aj jazykoveda nie je zahrnutá vo vedeo národn˘ch ‰tátoch. Profesor Metzeltin je pre-svedãen ,̆ Ïe ºudia si musia byÈ vedomí svojejidentity, teritória, histórie, národného jazykaa literárnej histórie, aby mohol byÈ ich ‰tát nezá-visl .̆

Dekan FiF Anton Eliበcharakterizoval vedec-kov˘skumnú prácu profesora ako oblasÈ textovejlingvistiky a textovej sémantiky so zreteºom

na ‰ir‰í interdisciplinárny kontext, ktor˘ tvorí naj-mä literárna veda, filozofia a kultúrna antropoló-gia. Práve na FiF niekoºko rokov pôsobil v oblas-ti ‰panielskej a portugalskej lingvistiky, kde viedoldiplomové semináre a garantoval ‰panielskya portugalsk˘ jazyk.

Podºa slov rektora UK Franti‰ka Gahéra sa t˘mzaslúÏil nielen o kontinuitu a vedeck˘ rozvoj jazy-kov˘ch odborov na tejto fakulte, ale aj o rozvojvedy a vzdelania na Slovensku. „Svojím celoÏi-votn˘m dielom prispel profesor Metzeltinv˘znamn˘m spôsobom k ‰íreniu my‰lienokhumanizmu a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania a vedy, ktoré svojímv˘znamom prekroãili hranice Rakúska. Svedãío tom aj fakt, Ïe pôsobil na ‰estnástich univerzi-tách v Európe a v JuÏnej Amerike,“ dodal rektor.

Lenka Mlynãeková

Pamätná medailapre profesora

Svetov˘ jazykovedec

Jazykovedec prof. Dr. Michael Metzeltin sa odbornevenuje najmä románskym jazykom. Foto: MariánKukan

ãestn˘m doktorom

V Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene sadÀa 19. mája 2010 uskutoãnila predná‰ka Turci na Slovensku. O sociálnych a kultúrnych pomerochv ãase osmanskej prítomnosti v 17. storoãí hovorilaHelena Markusková z Katedry slovensk˘ch dejínFilozofickej fakulty UK.

Zdroj: Zvolensko-podpolianske noviny

V Bratislave sa od 17. mája 2010 konal piaty roã-ník T̆ ÏdÀa nov˘ch men‰ín, ktor˘ poskytol kultúruspoza hraníc vo forme koncertov, filmov, diskusií,tvoriv˘ch dielní, v˘stav ãi neformálnych stretnutí.Niektoré z podujatí sa uskutoãnili aj na Fakulte so-ciálnych a ekonomick˘ch vied UK.

Zdroj: SITA

Vláda odsúhlasila návrh Ministerstva ‰kolstva SRneudeliÈ ‰tátny súhlas na pôsobenie súkromnejvysokej ‰koly Hudobná a umelecká akadémia JánaAlbrechta v Banskej ·tiavnici. Vyãíta jej materiálne,technické a priestorové nedostatky. K existenciinovej súkromnej vysokej ‰koly sa kladne vyjadrilaAkreditaãná komisia, naopak proti jej vzniku boliexistujúce umelecké vysoké ‰koly. ·kola malaposkytovaÈ vzdelanie v odboroch hudobná teória a interpretácia a hudobná teória a tvorba.

Zdroj: SME

·tudentom tretieho roãníka Farmaceutickej fakul-ty UK (FaF UK) a Farmaceutickej fakulty z Brna pripravili spoloãnosti Sanofi-aventis a Zentiva piaty roãník odborného seminára In-dustriálna farmácia, ktor˘ sa konal v dÀoch 24. – 26.marca 2010 vo v˘robnom závode spoloãnostiZentiva v Hlohovci. Cieºom seminára bolo podaÈ ‰tu-

dentom základn˘ prehºad o farmaceutickom prie-mysle, jeho v˘voji, organizácii ãinnosti priemyselnejfirmy a praktick˘ch aspektoch kºúãov˘ch ãinností,ako aj o obchodn˘ch aktivitách a medicínskej pod-pore firmy, predov‰etk˘m z pohºadu uplatnenia ‰tu-denta farmaceutickej fakulty. SpoloãnosÈ Sanofi-aventis podpísala dÀa 19. februára s FaF UK memo-randum o spolupráci v pedagogickej a potenciálneaj v˘skumnej oblasti.

Zdroj: Bedeker Zdravia

Slovenskí lekári a lekárnici môÏu uÏ niekoºko dnívyuÏívaÈ nov˘ Systém overovania interakcií a kontra-indikácií (SOIK), ktor˘ umoÏÀuje odborníkom r˘chloa spoºahlivo skontrolovaÈ vzájomné pôsobeniemedzi liekmi a úãinn˘mi látkami. Pôvodn˘ prevádz-kovateº systému PharmINFO, s. r. o., uzavrel dlho-dobú zmluvu s Farmaceutickou fakultou UK (FaFUK) o validácii údajov a ìal‰om v˘voji znalostnéhosystému. Údaje v SOIK budú kompatibilné so sve-tovo uznávan˘mi databázami, na ão bude dohliadaÈtím slovensk˘ch odborníkov, medzi ktor˘mi sú ajdoc. RNDr. M. KuÏelová, CSc., z FaF UK a doc.MUDr. M. Wawruch, PhD., z Lekárskej fakulty UK.

Zdroj: Zdravotnícke noviny

Dôkladnú expertízu kysuckej madony z âadcezastre‰í Michal Slivka z Katedry archeológieFilozofickej fakulty UK. Ide o unikátny nález drobnejgotickej plastiky, ktor˘ bol zhotoven˘ v Nemeckualebo Francúzsku niekedy v 14. storoãí. Expertízaby mala pomôcÈ odhaliÈ pôvodn˘ úãel, funkciu a v˘znam plastiky svätice. So‰ku na‰la jedna z bri-gádniãiek Kysuckého múzea v poru‰enom murivekostola. Zdroj: Farmár

S konãiacim sa akademick˘m rokom si ãoraznástojãivej‰ie uvedomujeme potrebu vypnúÈa na chvíºu sa zrelaxovaÈ. BlíÏiace leto ponúkaveºa moÏností, ãi uÏ je to oddych pri morialebo v horách. Niekoºk˘ch z vás sme sa sp˘tali: „Aká je va‰a predstava ideálnej dovolenky a ako budete tráviÈ leto?“

Prof. MUDr. Viera Kristová, CSc., ‰tudijná pro-dekanka LF UK:Ideálna dovolenka sa v mojich predstaváchneviaÏe na konkrétne miesto, môÏe byÈ pri morialebo na horách. UprednostÀujem aktívnu dovo-lenku spojenú s poznávaním nov˘ch miest. V prí-pade pobytu pri mori najrad‰ej oddychujem priknihe. Rada by som tieÏ strávila dovolenku v nie-ktorej vzdialenej atraktívnej krajine. Ideálne je, akdovolenka trvá aspoÀ tri t˘Ïdne. Moja skutoãnádovolenka sa bude len ãiastoãne blíÏiÈ k ideálnej.Po splnení svojich pracovn˘ch povinností plánujemv druhej polovici júla stráviÈ dovolenku pri Jadrane.Zvy‰ok dovolenky budem maÈ opäÈ pracovn ,̆budem sa venovaÈ písaniu kapitol do pripravovanejuãebnice z farmakológie. Verím, Ïe si nájdem viacãasu pre moju rodinu a najviac sa te‰ím na chvílestrávené s nov˘m prírastkom do rodiny, vnuãkouStelou. Mgr. Dagmar Sidorjaková, vedúca ‰tudijnéhooddelenia PraF UK:KeìÏe cel˘ rok som neustále medzi ºuìmi, mojapredstava ideálnej dovolenky je na lodi, uprostredmora, bez ºudí, bez rádia, bez televízora...V skutoãnosti obvykle leto trávim tak, ako mnoho

in˘ch ºudí – v kruhu svojej rodiny, väã‰inou niekdena pláÏi pri mori, a tak to bude pravdepodobne aj tento rok.PhDr. Svatava ·imková, PhD., vedúca Katedryjazykov FiF UK:O ideálnej dovolenka ani nerozm˘‰ºam. Ale bola byto asi zmes stretnutí s priateºmi, na ktor˘ch nemámtakmer Ïiaden ãas poãas ‰kolského roka, s rodi-nou, tro‰ku cestovania za kultúrou a k nejakémuchladnej‰iemu moru a do nejak˘ch pekn˘ch,zalesnen˘ch priateºsk˘ch hôr (Nízke Tatry a vôbecstredné, prípadne v˘chodné Slovensko, Jeseníky,âeskomoravská vysoãina alebo ·umava), urãitepotulky so psom niekde za hubami alebo len tak,nejaká literatúra faktu, no a tieÏ asi nejaké kúpele.Realita bude iná a veºmi fádna: na prvom miestepríprava uãebn˘ch materiálov na nov˘ ‰kolsk˘ roka rozliãné ãinnosti, ktoré s t˘mto súvisia. Venovaniesa publikaãnej ãinnosti, pár dní na Morave (rodina,priatelia) a potom moÏno e‰te nejak˘ krátky v˘letíkdo hôr podºa toho, ão doba prinesie. No a bude po dovolenke.JUDr. Ján ·utka, tajomník PdF UK:Viac neÏ ‰tyridsaÈ rokov trávim znaãnú ãasÈ dovo-lenky s manÏelkou a môjmu srdcu blízkymi vo Vy-sok˘ch Tatrách, kde moja rodina vlastní chatu.Predstava mojej ideálnej dovolenky sa pretostotoÏÀuje s touto lokalitou Slovenska – spolu s dobr˘m pocitom, Ïe mám okolo seba svojichnajbliωích, s kaÏdoveãern˘m opekaním dobrôt priohníku po celodenn˘ch túrach v horách, neru‰e-n˘ch zvonením telefónov.Mgr. Emil ·atan, tajomník FTV· UK:V lete nemám naplánovanú zatiaº Ïiadnu dovolen-

ku. Ideálnou dovolenkou by pre mÀa bol ãas strá-ven˘ na horách na chalupe, najlep‰ie bez mobil-ného signálu.Mgr. Franti‰ek Ábel, PhD., prodekan EBF UK:Moja predstava ideálnej dovolenky je jednoduchá,ale Ïiaº, niekedy ÈaÏko realizovateºná: stráviÈ ãasdovolenky spolu so svojou rodinou, ãím ìalej od miesta bydliska, ktoré ãloveku stále pripomína,Ïe je v práci, alebo aspoÀ stále k dispozícii. âiÏe tonajlep‰ie je byÈ spolu so svojou rodinou, aspoÀ trit˘Ïdne kdesi v krásnom a pokojnom prostredí,ìaleko od kaÏdodenného stresu a zhonu. Niã viacnetreba, len to.PhDr. Anna Bujnová, CSc., vedúca Oddeleniapre vedu, v˘skum a doktorandské ‰túdium FM UK:Predstava letnej dovolenky sa mi premieta do obrazuihliãnatého lesa, v ktorom okrem prechádzky vo voÀavom tichu moÏno nájsÈ aj hríby, maliny, ãuão-riedky. Obãas poãuÈ datºa a v hú‰tí prebehne jeleÀ.Úprimne sa priznám, Ïe aj toto leto by som rada pre-Ïila bez stretnutia s vládcom lesa – medveìom. Ale najmä noci v horách sú úÏasné, keì je teplá noc a hviezdy na noãnej oblohe sú akoby na dosah blízko. (Dovtedy hádam aj pr‰aÈ prestane...)

Lenka Mlynãeková

5A N K E T A

V S K R A T K E

Ako chcete stráviÈ leto?

Centrum pre filantropiu, n. o., vyhlasuje uÏ po ‰tvrt˘krát súÈaÏ pre ‰tudentov denného aj externého univerzitného ‰túdia, ktor˘ch oslo-vila my‰lienka filantropie a rozhodli sa tento fe-nomén hlb‰ie preskúmaÈ v teoretickej ãi empi-rickej rovine.

Do súÈaÏe môÏu prihlásiÈ roãníkovú, bakalár-sku alebo diplomovú prácu, ktorá sa t˘ka témyfilantropie, charity a dobrovoºníctva. V tomtoroãníku budú súÈaÏiÈ aj s kolegami z âeskej re-publiky.

Prostredníctvom súÈaÏe chce Centrum pre filantropiu, n. o., oÏiviÈ pojem filantropiamedzi mlad˘mi ºuìmi a viesÈ ich k zamysleniusa nad darcovstvom ako tak˘m, jeho v˘zna-mom a jeho dopadoch na Ïivot jednotlivcov aj spoloãnosti.

Diplomové, bakalárske aj roãníkové práceprijímajú do 31. augusta 2010. Viac info na www.cpf.sk. LM

O Z N A M Y

So ‰tudentskou prácou o filantropii do súÈaÏe

Tenisov˘ turnaj pre zamestnancov

Tenisov˘ turnaj pedagógov a zamestnancovo pohár rektora UK, organizovan˘ Katedroutelesnej v˘chovy a ‰portu Farmaceutickej fakul-ty UK, sa uskutoãní dÀa 10. septembra 2010na tenisov˘ch kurtoch A·K Inter Bratislava.HraÈ budú zvlá‰È muÏi a Ïeny v kategóriách do 40 rokov, 40 – 55 rokov, nad 55 rokov.V ‰tvorhre budú súÈaÏiÈ zmie‰ané páry a v‰etkykategórie.

Prihlá‰ku treba zaslaÈ do piatku 3. septem-bra 2010. ·tartovné vo v˘‰ke 10 eur sa platí pri registrácii. Úãastníci majú zabezpeãen˘ pit-n˘ reÏim, na obed gulá‰, hracie lopty a poho-dovú atmosféru. Kontakt: Mgr. Dalibor Ludvig,ludvig@fpharm.uniba.sk, tel. ã.: 02/50 11 71 66(65).

Mottom turnaja je citát J. A. Komenského:„Tûlo nechÈ kaÏdodenní své h˘bání má.“

Mgr. Dalibor Ludvig, FaF UK

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Slovensko-ãeská konferencia

6

Jarná konferencia z poãítaãovej grafiky,známa pod znaãkou SCCG (SpringConference on Computer Graphics), ostáva vìaka tradiãne noblesnej podporesponzorov najstar‰ím kaÏdoroãn˘m stretnutím vedeckej komunity v oblastipoãítaãovej grafiky v strednej Európe.V máji 2010 sa v Budmericiach uskutoãniluÏ jej 26. roãník, ktorého hlavn˘m sponzorom sa stala spoloãnosÈ SOFTEC.Pred Àou sa tam dÀa 10. mája zaãal 14. roãník CESCG (Central EuropeanSeminar on Computer Graphics) – unikátneho ‰tudentského seminára, na ktorom sa stretajú najlep‰í ‰tudentiz desiatok európskych univerzít. Obepodujatia oslávili spoloãné 40. „v˘roãie“.Spolu s umeleckou v˘stavou sa zvyknúoznaãovaÈ aj za Stredoeurópsky festivalpoãítaãovej grafiky.

Filozofiou konferencie SCCG je umoÏniÈnajlep‰ím ‰tudentom a mlad˘m v˘skumn˘mpracovníkom stretnutie so ‰piãkov˘mi odbor-níkmi svetovej úrovne a zároveÀ prispieÈ k plodnej v˘mene my‰lienok medzi V˘cho-dom a Západom. Komisárkou v˘stavy Analogversus Digital je Mgr. art. Jana Hojstriãová,ArtD., vedúca Katedry fotografie a nov˘ch

médií V·VU a Mgr. art. Silvia Saparová, vedú-ca ateliéru fotografie, ktorá v˘stavu v ponde-lok dÀa 10. mája otvorila. Najlep‰ie diela ‰tu-dentov fotografie sa tak symbolicky stretlis najlep‰ími my‰lienkami „vedy o obrázkoch“.

Seminár CESCG, nad ktor˘m prevzala zá‰-titu Jeho Excelencia Dr. Helmut Wessely, or-ganizuje FMFI UK v spolupráci s TUWien, Ministerstvom ‰kolstva SR, Rakúskymkultúrnym fórom a Slovenskou informatickouspoloãnosÈou. Samozrejme, pozvaÈ hviezdneosobnosti modernej vedy b˘va aspoÀ takénároãné ako pri hviezdach ‰portu ãi ‰oubizni-su a darí sa to kaÏdoroãne iba vìaka veºkory-sosti sponzorov a partnerov.

Zá‰titu nad SCCG 2010 prevzal dekanFMFI Ján Boìa, ktor˘ dÀa 13. mája otvorilmaratón pozvan˘ch predná‰ok, referátov,diskusií, videoprojekcií, posterov˘ch prezen-tácií a spoloãensk˘ch podujatí. Vedeck˘ prog-ram zostavili páni profesori Helwig Hauserz Nórska a Reinhard Klein z Nemecka. V medzinárodnom programovom v˘bore tra-diãne pôsobia desiatky globálne renomova-n˘ch expertov. Do Budmeríc sú pozvaní ajtraja poprední odborníci prof. Alfred Inselbergz Izraela, prof. Michael Goesele z Nemecka ãiprof. Milo‰ ·rámek z Rakúskej akadémie vied.

Na jedineãnom ‰tudentskom seminári

CESCG, ktor˘ bol po dva roky vìaka iniciatí-ve doc. Ftáãnika dokonca podujatím UNES-CO, sa stretli najlep‰í ‰tudenti z viac ako 15európskych univerzít. O úãasÈ na Jarnej kon-ferencii z poãítaãovej grafiky a Cenu prof.Kuniiho kaÏd˘ rok súÈaÏia v Slovenskej infor-matickej spoloãnosti najlep‰í ‰tudenti poãí-taãovej grafiky. Desiati najlep‰í sa dostanú do Budmeríc. SúÈaÏ vznikla tak, Ïe Ïijúca le-genda poãítaãovej grafiky pán prof. TosiyasuLawrence Kunii z Tokia venoval svoj honorárna podporu slovensk˘ch ‰tudentov. Tohtoroã-ní víÈazi Peter Kán, Zuzana Haladová, MartinMadaras a Michal Chládek na CESCG 2010predstavili svoje originálne v˘sledky z tvorby3D modelov hláv, originálneho rozpoznávaniav˘znamu obrazu, premenlivej presnosti povr-chu virtuálnych objektov a simulácie prúdeniakvapalín. Pozvané predná‰ky predniesli trajavzácni hostia: Steve Stott z Veºkej Británie,prof. Horst Bischof z TU Graz a mimoriadnyprofesor Roman ëurikoviã z UK.

SCCG a svetovo unikátny ‰tudentsk˘seminár CESCG oslávili spoloãné „v˘roãie“pribliÏne 60-timi premiérami autorsk˘ch vys-túpení. V˘nimoãná slovenská pohostinnosÈ,ako ju svojho ãasu charakterizoval prof. Mar-kus Gross zo ·vajãiarska, vytvára kaÏd˘ roknaozaj príjemné prostredie. Umeleck˘ i ve-deck˘ program naplnili toto prostredie pod-manivou nápaditosÈou najnov‰ích objavovumeleckého fotografovania, smerov v˘skumupoãítaãovej grafiky a jej aplikácií, ãiÏe spoloã-n˘m prem˘‰ºaním o tom, ako ão najlep‰ie„uvidieÈ“ a poºud‰tiÈ informaãnú technológiu.Viac na www.sccg.sk.

Matej Novotn ,̆ Andrej Ferko, FMFI UK(redakãne krátené)

V dÀoch 20. – 22. mája 2010 sa pod zá‰titou Jesseniovej lekárskejfakulty UK (JLF) konala v Martine uÏ XVII. Slovensko-ãeská konferenciao hemostáze a trombóze s medzinárodnouúãasÈou. Konferencie sa zúãastnilo vy‰e 500 úãastníkov – lekárov aj stredn˘ch zdravotníckych pracovníkovz ‰iestich krajín.

SúãasÈou konferencie bol aj brain-stormingdoktorandov Kliniky hematológie a transfuzioló-gie JLF (KHaT), samostatná sekcia sestiera laborantov a schôdza v˘boru Slovenskej spo-loãnosti hemostázy a trombózy.

Väã‰inu odborného programu konferencietvorili postgraduálne predná‰ky a odborné sek-cie, venované problematike trombózy a krváca-v˘ch ochorení. Hlavnú dopoludÀaj‰iu predná‰-ku druhého dÀa konferencie State of Art vyni-kajúco predniesla profesorka Anna Remková.Ústrednou predná‰kou celej konferencie bolaJesseniova predná‰ka profesora JaroslavaMalého, prednostu Oddûlení klinické hematolo-gie Univerzity Karlovy v Hradci Králové. Naj-

atraktívnej‰ou odbornou sek-ciou v‰ak bola sekcia zahraniã-n˘ch pozvan˘ch hostí v anglic-kom jazyku. Zaoberala sa endo-telov˘mi bunkami, angiogené-zou a vyuÏitím transplantácie kr-votvorn˘ch kmeÀov˘ch buniekv lieãbe pacientov s kritickoukonãatinovou ischémiou a vys-túpili v nej zahraniãní odborníciprof. Sinzinger, prof. Novoa,MUDr. Procházka i cievni chirur-govia z Martina. Závereãn˘ deÀkonferencie sa venoval vasku-lárnej medicíne. V tomto blokumimoriadne zaujala prezentácia MUDr. Vaculuo diagnostike venózneho tromboembolizmuoãami angiológa s v˘nimoãnou kazuistikoupacientky s úspe‰n˘m manaÏmentom rozsiah-leho pulzujúceho trombu siahajúceho z iliackejvény aÏ do pravej predsiene. Zaujali v‰ak ajmnohé ìal‰ie predná‰ky, t˘kajúce sa Ïiloveja tepnovej trombózy, diagnostiky trombofíliea manaÏmentu krvácav˘ch stavov.

Konferencia bola uÏ tradiãne úspe‰nou pre-

hliadkou prezentácií nielen najlep‰ích sloven-sk˘ch a ãesk˘ch, ale aj v˘znamn˘ch zahraniã-n˘ch odborníkov, ktorí pracujú v oblasti hemo-stázy a trombózy. Ukázala nové trendy a per-spektívy v tejto problematike. UÏ teraz sa mô-Ïeme te‰iÈ na „plnoletú“ osemnástu konferen-ciu v máji 2011 v Hradci Králové.

doc. MUDr. Ján Sta‰ko, PhD., KHaT JLF UK a MFN

(redakãne krátené)

o hemostáze a trombóze

Konferencia a seminár z poãítaãovej grafiky mali spoloãné

40. v˘roãie

DÀa 3. mája 2010 sa na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine (JLF) uskutoãnila prezentácia Centra excelentnosti pre perinatologick˘ v˘skum(CEPV) za úãasti podpredsedu vládya ministra ‰kolstva Jána Mikolaja.

Podujatie otvoril rektor UK Franti‰ek Gahér,ktor˘ informoval aj o Centrách excelentnosti a projektoch orientovan˘ch na transfer techno-lógií, rie‰en˘ch v rámci celej UK. Minister ‰kol-stva sa v príhovore zameral nielen na prezento-vané centrum, ale v krátkosti prítomn˘ch infor-moval aj o pripravovan˘ch v˘zvach v rámci vedya v˘skumu.

Prezentáciu CEPV viedol garant projektua prednosta Gynekologicko-pôrodníckej klinikyJLF (GPK) a MFN prof. MUDr. Ján Danko, CSc.Centrum vzniklo 4. mája 2009 po schválení pro-jektu s rovnak˘m názvom v rámci v˘zvyOperaãného programu V˘skum a v˘voj (OPVaV-2008/2.1/01 – SORO). CEPV bolo úspe‰né ajv druhej v˘zve OPVaV zameranej na uÏ schvále-né Centrá excelentnosti. Schválen˘ nenávratn˘finanãn˘ príspevok pre CEPV je 4 mil. eur.

Garant informoval o vzniku CEPV, jeho ‰truk-túre, cieºoch a odborn˘ch rie‰iteºoch. Pred-pokladá sa, Ïe centrum skæbi základn˘ a klinick˘v˘skum s excelentnou praxou, ão urãite ovplyv-ní doteraj‰ie diagnostické a terapeutické postu-py. Prof. Danko vyzdvihol ciele orientované na vyuÏívanie metód molekulovej diagnostiky

v perinatológii. „Robíme na systémoch, ktoré bymali odstrániÈ klasické invazívne diagnostickétechniky. Na systémoch, ktoré budú schopnéz kvapky krvi matky diagnostikovaÈ akúkoºvekchorobu plodu ãi chorobu novorodenca uÏ veº-mi r˘chlo po poãatí. To znamená za niekoºkot˘ÏdÀov po oplodnení sme schopní uÏ dnes izo-

lovaÈ bunky plodu v krvi matky, tieto vy‰etriÈa z nich stanoviÈ diagnózu. Je to prevratná tech-nika, ktorá urãite zásadn˘m spôsobom zmenídoteraj‰í pohºad na starostlivosÈ o matkua dieÈa,” povedal prof. Danko.

Poãas prezentácie premietli videokonferenã-n˘ prenos z dvoch operaãn˘ch sál GPK. Prí-tomní mohli v online prenose vidieÈ vyuÏitie ‰pe-

ciálnej operaãnej techniky – endoskopickéhooperaãného systému a laserového operaãnéhonoÏa.

Na záver sa prihovoril dekan JLF Du‰an Mi‰-tuna, ktor˘ zároveÀ ministrovi ‰kolstva odovzdalZlatú medailu JLF. Prezentácia Centra excelent-nosti sa stretla s pozitívnou odozvou zo strany zamestnancov i ‰tudentov JLF. Ve-ríme, Ïe sa Centru excelentnosti pre perinatolo-gick˘ v˘skum podarí naplniÈ stanovené cielea zrealizovaÈ v‰etky naplánované úlohy.

Na podujatí sa zúãastnilo viac ako 150 peda-gógov i ‰tudentov z JLF, generálna riaditeºkaAgentúry M· SR pre ‰trukturálne fondy EÚ Ing.Alexandra Drgová a riaditeº Martinskej fakultnejnemocnice doc. MUDr. Julián HamÏík, PhD.Fotogaléria na:http://www.jfmed.uniba.sk/index.php?id=2178.

Mgr. Martina Anto‰ová, PhD., JLF UKv Martine

„Som veºmi spokojn˘ s kurzom a so v‰etk˘mi aktivitami, väã‰ina predná‰okmi pomôÏe v ìal‰ej práci,“ hodnotil jedenz uãiteºov, ktor˘ sa zúãastnil kurzu pre krajanov.

V dvoch t˘ÏdÀov˘ch turnusoch (v marcia apríli 2010) privítalo ·tudijné a kongresovéstredisko CëV UK spolu 52 krajansk˘ch uãiteºova vedúcich pedagogick˘ch pracovníkov z Chor-vátska, Maìarska, Rumunska, Srbska a Ukrajinyna odbornom metodickom kurze. Tak, ako minu-l˘ rok, aj teraz sa tieto kurzy pre slovensk˘ch uãi-teºov v zahraniãí zamerali na prehæbenie odbor-n˘ch a metodick˘ch kompetencií krajansk˘chuãiteºov.

„V‰etko hodnotím najvy‰‰ím poãtom bodov.Som spokojná zo v‰etk˘m, ináã by som semnepri‰la uÏ druh˘krát za sebou,“ takto sa vyslo-vila po skonãení kurzu sympatická Claudia z Ru-munska. Aj toto hodnotenie moÏno povaÏovaÈza prejav vysokého záujmu na‰ich krajansk˘chuãiteºov zvy‰ovaÈ svoju pedagogickú odbornosÈ.CëV UK zrealizovalo toto vzdelávanie v spolu-práci s Katedrou pred‰kolskej a elementárnejpedagogiky PdF UK s odbornou garanciou ve-dúcej katedry prof. PhDr. Márie KoÏuchovej,CSc., a s Metodicko-pedagogick˘m centromv Bratislave s odbornou garanciou PhDr.Alexandry Húskovej.

V˘uãba pozostávala z predná‰ok, cviãení

a tvoriv˘ch dielní (workshopov). Úãastníci sav priebehu kurzu pozitívne vyjadrovali k vysokejodbornej a metodickej úrovni lektorov, ako ajk ich pedagogickému prístupu. Najviac ocenilivyuãovacie hodiny zamerané na praktické vyuÏi-tie skúseností z v˘uãby na Slovensku a nové me-todické postupy, ktoré môÏu vyuÏiÈ vo svojej ìal-‰ej pedagogickej praxi. Obidva turnusy malivysokú odbornú úroveÀ, ão sa odrazilo aj na veº-kej spokojnosti úãastníkov s aktivitami.

Pre úãastníkov boli pripravené aj ìal‰ie aktivi-ty, ktoré im priblíÏili slovenskú históriu, ºudovúhudbu a tanec, v˘robu modranskej keramiky a ãasÈ úãastníkov nav‰tívila v Bratislave divadel-né predstavenie súboru zo srbskej Vojvodiny.

Neoddeliteºnou súãasÈou kurzov bola aj peda-gogická prax na ‰kolách v‰etk˘ch stupÀov(materská ‰kola, základná ‰kola, gymnázium).Realizovala sa formou náãuvov s následn˘m roz-borom a anal˘zou vyuãovacej jednotky. Po ab-solvovaní praxe viacerí úãastníci chválili úroveÀt˘chto ‰kôl a vyzdvihli aj srdeãné privítaniea ochotu riaditeºov aj uãiteºov, ktorí ich poãaspraxe sprevádzali. Niektorí z nich vyslovili poÏia-davku, aby sa v budúcom roku konali náãuvy na ‰kolách aÏ dva dni.

Na základe poÏiadavky na‰ich krajanov smev druhom turnuse prv˘krát zrealizovali aj odbor-n˘ kurz pre vedúcich pedagogick˘ch pracovní-kov so zameraním na manaÏérske a komunikaã-né zruãnosti. „Nie v‰etky získané vedomosti samôÏu uplatniÈ kvôli legislatíve u nás v Srbsku, alesom veºmi rada, Ïe to, ão som sa tu nauãila obo-hacuje mÀa ako osobnosÈ. Nadväzuje sa na poz-natky, ktoré uÏ mám. Urãite mi to v ìal‰ej prácipomôÏe,“ zhodnotila kurz Svetlana ZolÀanová,predsedníãka V˘boru pre vzdelávanie pri Ná-rodnostnej rade slovenskej národnostnej men‰i-ny v Srbsku.

A na záver e‰te jeden názor uãiteºky materskej‰koly zo Srbska: „S t˘mto kurzom som spokoj-ná. V‰etko na mÀa zanechalo veºmi pekn˘dojem. Som spokojná s predná‰kami lektorov.Dali nám príklady, ktoré môÏeme vyuÏiÈ v kaÏdo-dennej práci s deÈmi.“

RNDr. Robert Povchaniã, CëV UK

Centrum excelentnosti vyvíja systémy

7A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Krajania sa po roku vrátili do Modry – Harmónie

JLF UK predstavila Centrum excelentnosti pre peri-natologick˘ v˘skum, ktoré ovplyvní doteraj‰ie diag-nostické a terapeutické postupy. Foto: Boris Bu-kovsk˘

Garantom projektu je prof. MUDr. Ján Danko, CSc.(druh˘ sprava), ktor˘ centrum predstavil. Na podu-jatí sa zúãastnil aj minister ‰kolstva (vºavo), dekanJLF (druh˘ zºava) a rektor (vpravo). Foto: BorisBukovsk˘

schopné z kvapky krvi matky

diagnostikovaÈ chorobu plodu

Kurzy pre uãiteºov – krajanov z Chorvátska, Maìarska,Rumunska, Srbska a Ukrajiny uÏ tradiãne pripravilo CëVUK.

Vedcom roka 2009 sa stal prof. RNDr.Jozef Masarik, DrSc., z Katedry jadrovejfyziky a biofyziky Fakulty matematiky,fyziky a informatiky UK (FMFI), ktor˘ je aj prodekanom pre vedu, v˘skum a zahraniãné vzÈahy FMFI. Vo svojej prácisa venuje simuláciám, ktoré pomáhajúvyhodnotiÈ merania gama Ïiarenia priprieskume in˘ch planét. SúãasÈou jehov˘skumnej práce je tieÏ v˘voj programovna anal˘zu a interpretáciu údajov získan˘ch v rámci medzinárodného prieskumu Mesiaca, Marsu, Merkúra, niektor˘ch komét a asteroidov. Vesmír podºa profesora Masarika poskytuje nepreberné mnoÏstvo moÏností na v˘skum i ‰pekulovanie.

• Ocenenie vedec roka vám udelili za vyt-vorenie modelu interakcií kozmickéhoÏiarenia s látkou. Na ão tak˘to modelslúÏi?Tento model opisuje jadrové reakcie, ktoré

vznikajú v zráÏkach kozmického Ïiarenias ºubovoºn˘m objektom. V˘sledkom t˘chtozráÏok sú kozmogénne nuklidy. Sú to obyãaj-ne prvky, ktoré nie sú beÏne prítomné v oÏa-rovanom objekte. Ich prítomnosÈ nám umo-ÏÀuje skúmaÈ rôzne veci, ktoré hovoriao vlastnostiach objektu, o jeho histórii, v˘voji.Okrem izotopov tam vzniká aj gama Ïiarenie,ktoré sa dá vyuÏiÈ na ‰túdium chemickéhozloÏenia objektov vo vesmíre. Aplikovali smeto na Mars, asteroidy, Mesiac. Teraz ide jednamisia ku kométe a ìal‰ia k Merkúru. Poprichemickom zloÏení sa dá urãiÈ aj prítomnosÈprvkov alebo zlúãenín, zaujímav˘ch z hºadiska

Ïivota. Nuklidy sú ale produkované aj v zem-skej atmosfére a na zemskom povrchu.Vieme ich aplikovaÈ konkrétnej‰ie ako tie ves-mírne. Napríklad pomocou nich môÏeme ‰tu-dovaÈ transport vzdu‰n˘ch hmôt, zmeny slneã-nej aktivity, intenzity geomagnetického poºa a iné. Toto v‰etko má dôsledky aj na klímu, ãoje teraz veºmi populárna téma. Keì ‰tudujemenuklidy na zemskom povrchu, povedia námo erózii zemského povrchu. Vìaka nim sadozvieme o histórii zaºadÀovania ãi ústupeºadovcov v minulosti. âiÏe vieme rekon‰truo-vaÈ klimatickú históriu. Aplikácie tohto mode-lu na zemskú atmosféru nám umoÏnili simulo-vaÈ nielen minulosÈ, ale aj predpovedaÈ budú-cu produkciu kozmogénnych nuklidov. Keìtúto produkciu porovnáme s t˘m, ão sa na-meralo v reáli, vieme povedaÈ, aké boli fakto-ry, ktoré ich ovplyvÀujú. Zatiaº sme u nás na katedre realizovali len teoretickú ãasÈ t˘ch-to v˘skumov, ale zo ‰trukturálnych fondovzaãíname vytváraÈ podmienky aj pre experi-mentálnu ãasÈ.• âiÏe vìaka kozmickému Ïiareniu sa dá

vlastne získaÈ obrovské mnoÏstvo infor-mácií.Áno. Kozmické Ïiarenie spôsobuje produk-

ciu nuklidov, ktoré nejak˘m spôsobom meria-me. Ich koncentrácia b˘va pomerne nízka,preto existujú ‰peciálne metódy, napríkladur˘chºovaãová hmotnostná spektrometria,ktorú v rámci jedného z excelentn˘ch praco-vísk chceme budovaÈ aj tu na fakulte. Nuklidyvznikajúce pri kozmickom Ïiarení môÏemerôzne vyuÏiÈ. Napríklad nuklidy C14 pouÏíva-me na datovanie. Archeológovia vedia pomo-cou neho urãiÈ vek predmetu organického pô-

vodu, obsahujúceho uhlík. Berílium a kryptónsa dajú pouÏiÈ na datovanie podzemn˘ch vôd.Napríklad na minerálke Klá‰torná uvádzajúvek 22-tisíc rokov. Dá sa to urãiÈ práve podºanuklidov. Existujú aj iné vyuÏitia. V mnoh˘chãastiach Zeme je veºmi zaujímavá erózia zem-ského povrchu. TakÏe sú to praktické apliká-cie. • Vo svojich v˘skumoch sa dosÈ podstatne

venujete aj planéte Mars. Preão je prenás Mars najzaujímavej‰ia planéta?Najzaujímavej‰ia je preto, Ïe s dopravn˘mi

prostriedkami, ktoré máme, sa e‰te veºmiìaleko vo vesmíre nedostaneme. Ak neberie-me do úvahy Mesiac, ostáva nám Mars. Ob-jektívnej‰ie dôvody sú tieto: Zem a Mars bolina poãiatku svojho vzniku veºmi podobné,nás zaujíma, preão sa v˘voj na Zemi uberaltak, Ïe tu máme Ïivot, vodu, atmosféru, silnémagnetické pole a preão to na Marse nie je.Zaujíma nás, ãi v budúcnosti nehrozí, Ïe sav˘voj na Zemi obráti tieÏ tak˘mto spôsobom.ëal‰ia vec je, Ïe na Marse sú mnohé geolo-gické procesy pomal‰ie, a preto je tam viacoblastí, ktoré sú veºmi staré a nezmenené.Keì ich preskúmame, získame informácieo tom, ako kedysi dávno vyzerala na‰a Zem.ëal‰ie dôvody, iniciované skôr sci-fi spisova-teºmi, sú, Ïe ºudia budú moÏno musieÈ opustiÈZem a Mars je prv˘ kandidát. A potom je toprirodzená zvedavosÈ – chceme vedieÈ, ako to tam vyzerá a funguje.• Ako vyzerá v˘skum toho, kedy a preão

sa Zem a Mars zaãali vyvíjaÈ in˘mi spô-sobmi?V˘skum spoãíva v postupnom odhaºovaní

toho, aké sú teraj‰ie podmienky na Marse.

R O Z H O V O R

Masarik:8

V⁄tanie do MarsumôÏe poskytnúÈ informácie o vode, ktorá by mohla byÈ tekutá pod povrchom

9R O Z H O V O R

To môÏeme skúmaÈ pomocou rôznych prís-trojov, ktoré buì dopravíme na Mars, alebo súna druÏiciach, ktoré obiehajú okolo Marsu.Napríklad geologická alebo vulkanická ãin-nosÈ tam boli slab‰ie, a preto vieme niektoréoblasti datovaÈ a vieme, Ïe sú nejakú dobunezmenené. Takto rekon‰truujeme históriu.Keì hºadáme paralely na Zemi, vieme pove-daÈ nieão aj o na‰om v˘voji. Samozrejme, Ïe o na‰om v˘voji vieme získaÈ informácie aj z pozemsk˘ch vzoriek, ale nie vÏdy je tomoÏné. Napríklad jedna z misií MarsPathfinder na‰la na základe anal˘zy zloÏeniahornín andezity, ão sú horniny, ktoré vznikajúvulkanickou ãinnosÈou za prítomnosti vody. To znamená, Ïe kedysi tam asi bolo vody viaca aj vulkanická ãinnosÈ intenzívnej‰ia. Na foto-grafiách môÏeme vidieÈ útvary, pripomínajúce,Ïe kedysi tam voda bola. Vyzerajú ako mor-ské pobreÏie alebo vyschnuté rieky. Terazmáme vodu len pod povrchom. To, ãoho sa zúãastÀujem aj ja, je získavanie dát, ktoréodborníci z in˘ch oblastí vyuÏijú na interpretá-ciu z hºadiska geológie, klimatológie Marsua podobne.• V jednom z rozhovorov ste povedali,

Ïe v⁄tanie do povrchu Marsu, po ktoromby sa v˘skum presunul pod povrch, by mohol priniesÈ nové informácie aj ohºadom vody. Ste zástancom tohtoexperimentu?Áno, veì si v⁄tame do Zeme, tak preão by

sme nemohli aj do Marsu...? Niã t˘m vlastneneohrozíme, nie je to zásah do ekosystému.Je to motivované predov‰etk˘m t˘m, Ïe z povrchu máme uÏ mnoÏstvo fotografiía analyzovali sme mnoÏstvo vzoriek. Ale podpovrch sme sa veºmi nedostali. Boli experi-menty získania horniny alebo marsovskéhoprachu, ale len z hæbky pár centimetrov podpovrchom. Potom padla nejaká druÏica, ktorávyhæbila kráter. Sledovali sme plyny, ktoré sapri tom uvoºnili a ktoré hovoria o prítomnostirôznych molekúl. Aj z Mesiaca máme mnoÏ-stvo vzoriek, ktoré sme získali tak, Ïe sa uro-bili vrty. Sú veºmi zaujímavé, dozvedeli sme saz nich veºa o radiaãnej histórii a o v˘vojiMesiaca. TakÏe nieão podobné chceme uro-biÈ aj na Marse. Tam je to zaujímavej‰ie t˘m,Ïe by nám to poskytlo informácie o vode,o ktorej vieme, Ïe je zamrznutá tesne poda na povrchu. Niektoré v˘skumy naznaãujúprítomnosÈ metánu v atmosfére, ktor˘ by mo-hol byÈ produkovan˘ Ïiv˘mi organizmami. Ak tam sú, mohli by byÈ nájdené pod povr-chom, kde je teplej‰ie a voda by tam mohlabyÈ tekutá.• Vy osobne veríte v Ïivot na Marse, resp.

vo vesmíre?Na to je ÈaÏko odpovedaÈ. Povedal by som,

Ïe som veriaci ãlovek, ale nemám dôkazy na to, Ïe tam je Ïivot. Máme dôkazy na to, Ïe na povrchu nie je. Tam sme ho nena‰li. Ale nemáme dôkazy, Ïe nie je pod povrchom,ako nemáme dôkazy, Ïe je pod povrchom.Nie je vylúãen ,̆ ale zatiaº o tom nemáme Ïiad-nu informáciu.• âo sa t˘ka ostatn˘ch planét, je Mars

pre Ïivot najpravdepodobnej‰í?Spomedzi planét asi áno. Ale sú aj iné

objekty. Napríklad mesiac Jupitera Európa má také chemické zloÏenie povrchu a sú tam

také pomery, ktoré nevyluãujú prítomnosÈ Ïi-vota. Preto sa tento mesiac Európa v posled-nom období stal zdrojom záujmu v˘skumov.Je tam voda, sú tam soli, dokonca kuchynskásoº NaCl. Mohli by tam byÈ vhodné podmien-ky pre Ïivot. Preto majú mnohí v˘skumnícinázor, Ïe Ïivot je pravdepodobnej‰í na Európeako na Marse. Odtiaº v‰ak máme e‰te menejinformácií ako z Marsu. TakÏe ÈaÏko povedaÈ,tam to tieÏ môÏe byÈ len otázkou viery.• âím vás vesmír fascinuje?

V‰etk˘m. Vesmír je v‰etko okolo nás.RôznorodosÈou procesov, ktoré v Àom pre-biehajú. T̆ mi obrovsk˘mi rozmermi, nielenv zmysle dimenzií, ale aj veºkosÈou katastro-fick˘ch procesov, ktoré tam prebiehajú. V˘-buchy hviezd, ktoré tam konãia Ïivot. Oh-romn˘m mnoÏstvom produkcie energie pri tomto procese, ale aj poãas Ïivota hviezdy.Zaujímavé je to aj t˘m, Ïe v poslednom obdo-bí máme prístroje, ktoré nám poskytujú veºmiveºa informácií o vesmíre. Mnohé teórie, ktorésa v minulosti zdali byÈ len ‰pekuláciami,dostanú podporu na základe t˘chto dát. Iné, ktoré sa moÏno zdali serióznej‰ie, sú zasavyvrátené. Vesmír poskytuje neprebernémnoÏstvo moÏností na v˘skum i ‰pekulova-nie.• Majú podºa vás aj slovenskí vedci poten-

ciál získaÈ v˘znamné, prevratné fakty pre svetovú vedu v tejto oblasti?Keì vezmeme do úvahy kozmick˘ v˘skum

‰ir‰ie, ãiÏe nielen v˘skum, ktor˘ sa robí pro-stredníctvom vysielan˘ch druÏíc, pretoÏe za-tiaº nie sme ãlenmi ani ESA ani NASA, dalo bysa povedaÈ, Ïe priamo asi nie. Niektorí vedcisa môÏu zúãastÀovaÈ a zúãastÀujú sa misií,ale skôr ako jednotlivci cez osobné kontakty.Ale ão sa t˘ka astrofyziky, teoretickej astrofy-ziky a astronómie, tak môÏu prispieÈ. Na-príklad aj na‰e univerzitné astronomické ob-servatórium je úspe‰né v nachádzaní astero-idov. Niekto si moÏno povie, Ïe to nie je niãv˘znamné, ale mnohé asteroidy sú hrozboupre Zem, takÏe ich poznanie je preto dôleÏité.V in˘ch oblastiach to závisí od ‰ikovnosti ºudí.A tak˘chto ºudí na‰Èastie na Slovensku máme.ëal‰ím aspektom je, Ïe vesmírny v˘skum veº-mi úzko súvisí s v˘skumom v oblasti jadrovejfyziky a najmä fyziky elementárnych ãastíc.NemoÏno totiÏ pochopiÈ niektoré procesyprebiehajúce vo vesmíre bez toho, aby smechápali procesy jadrov˘ch reakcií, napríkladtermonukleárnej syntézy a in˘ch, alebo beztoho, aby sme poznali elementárne ãastice.Podiel Slovenska na v˘skumoch vo fyzike ele-mentárnych ãastíc, napr. v CERNE, Fermila-be, alebo v˘skum jadrov˘ch reakcií v Darm-stadte, je príspevkom k spoznávaniu vesmíru.TakÏe urãite máme schopn˘ch ºudí, ktorív tejto oblasti môÏu priniesÈ mnohé zaujímavéinformácie, a to nielen v slovenskom aleboeurópskom meradle, ale aj vo svetovom.• Na ãom aktuálne pracujete?

Skôr na aplikáciách kozmického Ïiareniav terestriálnych podmienkach. Momentálnesa zaoberáme ‰túdiom ºadov, star˘ch niekoº-ko stotisíc rokov, pomocou vrtov v ºadovcoch.PouÏívame ich na kon‰trukciu geomagnetic-kej histórie Zeme a rekon‰trukciu slneãnejãinnosti. Hºadáme v nich zaujímavé veci. Na-príklad v posledn˘ch dátach sa nám zdá,

Ïe vidíme v˘buch supernovy, ão zase súvisís vesmírom. To by bolo vôbec prv˘ raz, Ïe bysa pomocou tak˘chto dát dalo nieão takévidieÈ. Potom pracujem v oblasti v˘voja meto-dík pre ‰túdium nov˘ch kozmogénnych nukli-dov, ktoré v pozemsk˘ch podmienkach pred-t˘m neboli aplikované, ako vápnik 41, man-gán 53. Nedávno sme sa venovali kozmické-mu Ïiareniu zo Slnka. ëalej ‰tudujeme veºmistaré meteority triedy aubrity, nájdené na Ze-mi. Sú zaujímavé t˘m, Ïe dlho pob˘vali vo vesmíre, majú mal˘ obsah Ïeleza, na roz-diel od Ïelezn˘ch meteoritov. To znamená, Ïe majú in˘ pôvod a dávajú nám informáciuz iného obdobia a inej oblasti formovania sa slneãnej sústavy.• Spolupracujete aj so zahraniãn˘mi pra-

coviskami?DeväÈdesiate roky som preÏil najmä v zahra-

niãí – v Los Alamos, na univerzite v Berkeley,v Mainzi, v Zürichu. S kolegami z t˘chto uni-verzít a v˘skumn˘ch ústavov stále spolupra-cujem, máme spoloãné projekty, realizujemekrátkodobé pobyty. Tohto roku som napríkladstrávil tri t˘Ïdne v Zürichu, kde som pracovalpráve na anal˘ze vzoriek z ºadovcov. Oni robiamerania a ja sa podieºam na modeloch inter-pretácií v˘sledkov. S kolegami z univerzityv Berkeley máme spoloãné projekty. V tejtooblasti to ani inak nejde. KeìÏe e‰te sme lenzaãali prístupov˘ proces do Európskej koz-mickej agentúry (ESA), treba udrÏiavaÈ spolu-prácu s t˘mi, ktorí majú prístup k najnov‰ímdátam z rôznych misií.• âo vás motivuje v práci?

V‰eobecne záujem o poznávanie vecí,z ktor˘ch niektoré sú bliωie a niektoré ìalej.Napríklad atmosféru d˘chame. Sú to veci,ktoré súvisia so zmenou ná‰ho Ïivotného pro-stredia. Niekedy sa tomu hovorí globálneotepºovanie, ão podºa mÀa nie je správny ter-mín. Skôr je to globálna zmena, pretoÏe nie-kedy sa otepºuje, niekedy sa ochladzuje.A keì ide o „nebeské aplikácie“, je to takázvedavosÈ. PrispieÈ aspoÀ tro‰kou k poznaniutoho, ako na‰e najbliωie vesmírne okolie vzni-kalo, ako sa vyvíjalo, kde smeruje a podobne.

Lenka Mlynãeková

prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

• 1978 – 1983 – ‰tuduje jadrovúfyziku na Matematicko-fyzikál-nej fakulte UK

• 1983 – doteraz – pracuje na Ka-tedre jadrovej fyziky FMFI UK

• 1989 – 1991 – a‰piruje v odbo-re jadrová a subjadrová fyzika

• 1996 – stáva sa docentom v odbore jadrová a subjadrováfyzika

• 1998 – obháji doktorskú dizer-táciu v odbore geofyzika

• 2001 – stáva sa profesorom v odbore fyzika

N A Š I A B S O L V E N T I10

Slovenská fotografka Desana Dudá‰ová uÏ dvadsaÈ rokov fotografuje slovenskéi svetové celebrity a známych ºudí.Pracovala pre ãasopisy, modelingové agentúry, súÈaÏe krásy. Pravidelne sazúãastÀuje na reportáÏnych fotografick˘chcestách, poãas ktor˘ch nav‰tívila napríkladNew York, Kapské mesto, Sardíniu, Kubu,Tunis, Egypt ãi Turecko. Narodila sa 12. decembra 1966 v Bratislave.Absolvovala ·kolu umeleckého priemyslu v Bratislave (·UP) a potom vy‰tudovala na na‰ej univerzite Ïurnalistiku.

• UÏ na strednej umelecko-priemyselnej‰kole, kde ste ‰tudovali odbor fotografia,ste sa uÏ vlastne presne profilovali. Preãoste sa potom rozhodli ‰tudovaÈ Ïurnalisti-ku?Najprv som vôbec nechcela ísÈ na vysokú

‰kolu. Chcela som ísÈ na FAMU do Prahy, ale tobolo úplne beznádejné, pretoÏe v tom ãase satam dalo dostaÈ jedine protekciou. Moja mamachcela maÈ vysoko‰kolsky vzdelané dieÈa. Na-koniec som sa prihlásila na Ïurnalistiku, ale ne-prijali ma, pretoÏe som sa vraj stretávala s disi-dentmi a bola som náboÏensky zaÈaÏená, ão nebola pravda. Do kostola som chodila rada,pretoÏe na ·UP-ke sme tieto veci kreslievali.Rok som potom pracovala ako kresliãkav Stavoprojekte, kde som robila aj na budoveparlamentu. Potom som sa znova prihlásila na Ïurnalistiku a vtedy som sa uÏ dostala.• Ako si spomínate na ‰tudentské roky?

Fantasticky. Podarilo sami aj zopakovaÈ roãník. Bo-lo to kvôli predmetu mar-xizmus-leninizmus, z ktoré-ho som nepri‰la na zápo-ãet. Docent Such˘ chcelrobiÈ prestavbu, tak zaãalrovno mnou a mojou ka-marátkou. Vtedy som sav ‰kole nudila. AÏ v druhompolroku som zaãala chodiÈna francúz‰tinu, ktorú sommala rada. So spoluÏiakmisme boli dobrá partia, tak-Ïe mne bolo fantasticky. Chodievali sme do Kry-mu, do Ponorky, do Umelky. Boli to najlep‰ie ro-ky. Dnes nechápem, kde som vtedy brala pe-niaze na moje v˘mysly, lebo stále som mala pe-niaze. Ale zarábala som si obãas nejak˘m fote-ním. • Ako ste zvládali skú‰kové obdobie?

ªavou zadnou. V jednom roãníku som i‰la na prvú skú‰ku semestra v pondelok a rozhod-la som sa, Ïe do konca t˘ÏdÀa dokonãímsemester. V piatok som oznámila rodiãom, Ïe som urobila v‰etky skú‰ky. Na skú‰ky somsa veºmi neuãila. Preãítala som si uãivo a potomsom to povedala vlastn˘mi slovami. TakÏe odo mÀa uãitelia Ïiadne pouãky nepoãuli. Mnestaãila vÏdy aj trojka.• Nauãili ste sa na univerzite nieão, ão ste

potom vyuÏili aj v praxi, hoci aj nie novinár-skej?Spoznala som tam veºmi veºa zaujímav˘ch ºudí

a dodnes sú mojimi priateºmi. TotiÏ priateºstvá,ktoré si nájdete v mladosti, si myslím, Ïe sú tienajkvalitnej‰ie, ãisté a úprimné. Dodnes sa stre-távam s t˘mito ºuìmi a vÏdy sa te‰ím, keì ichaspoÀ poãujem cez telefón. Samozrejme, Ïe miuniverzita dala vzdelanie, ktoré v podstatevyuÏívam dodnes. No a samozrejme, získalasom titul Mgr., ão nepouÏívam iba na vizitkách.• Kto vás v kariére fotografky ovplyvnil?

Vo fotografii ma ovplyvnil pán KostroÀ. Mojamama kedysi pracovala v ãasopise Îivot, kdepripravovala dve strany o móde. Raz i‰li fotiÈdÏudo a dÏudistky. Mne sa veºmi páãilo, ako ichpán KostroÀ fotografoval a ako si pritom preha-dzoval tak˘ biely ‰ál. Mala som vtedy dvanásÈrokov a urobilo to na mÀa veºk˘ dojem. Vtedysom sa rozhodla, Ïe sa prihlásim do fotokrúÏku.Potom neskôr ma ovplyvÀovali ìal‰í ºudia akoPeter Leginsk ,̆ fotograf – kolega, ktor˘ ma zaú-ãal do tajov fotografie. V tom ãase som bola tieÏ

jediná Ïena fotografka. TieÏ ma ovplyv-nili Jana Opálená ãi Sa‰a Jány. Dodnessú to moji veºmi dobrí kamaráti.• UÏ dlh‰iu dobu podnikáte. Bolo

ÈaÏké postaviÈ sa na vlastné nohy?Po skonãení Ïurnalistiky som e‰te polroka robila v jednej talianskej firme, kdei‰lo o import a export. Zistila som, Ïe toto ma neuspokojuje. Od januára1993 som si vybavila ÏivnosÈ a hneìsom i‰la na voºnú nohu. Zamestnanásom vlastne ani nebola. ZaloÏenie Ïiv-nosti bolo jednou z mojich mét. • Aké boli zaãiatky va‰ej kariéry?Veºmi mi pomohlo, Ïe som poãas ‰kolyrobila uvádzaãku v ·túdiu S. Fotila somJara Filipa, Milana Lasicu, Jula Sa-tinského a v‰etk˘ch hostí, ktorí do toh-to divadla chodili. Tam som sa pozo-znamovala. Keì som skonãila Ïurnalis-

Desana Dudá‰ová:Kedysi existovali osobnosti,teraz sú uÏ len celebrity

tiku, dosÈ veºa ºudí – hercov, spevákov a podob-ne – som uÏ poznala. Bola to veºká devíza, keìsom ich potom mala fotiÈ. Nemala som problémso vstupom od sveta známych ºudí. Vtedy exis-tovali e‰te osobnosti. Teraz sú uÏ len celebrity.• Mali ste ÈaÏké obdobia?

V jednom období som robila len spoloãenskérubriky. To bolo nenormálne. Veºa podujatí sa zaãínalo o desiatej ráno. Domov som chodi-la o druhej, o tretej v noci. Bolo toho veºmi veºaa bolo to únavné. Nakoniec som skonãila napohotovosti. Teraz fotím pre taliansky in‰titút,do Tatier idem fotiÈ golf a tenis a potom také, ãopríde. Mám toho dosÈ, ale v‰etko stíham.• Rozli‰ujete fotografovanie pre prácu a pre

seba?Milujem fotografovanie a cestovanie. Bola

som v Kapskom meste, dvakrát na Kube. Fotilasom tam sociálnu fotografiu. Dostala som sa napríklad do ãerno‰ského geta, medzi be-duínov. Na Kube som fotila ºudí na ulici. V‰etkoje tam veºmi fotogenické. Fotenie t˘chto vecíbolo vÏdy to „moje“, na ãom som mala osobn˘záujem. NevyÏila by som v‰ak z toho, preto pre peniaze fotím iné veci.• Spomínate cudzie krajiny, ão e‰te rada

fotografujete?Zvlá‰tne je to, Ïe v istom ãase som fotila iba

ºudí. Pred rokom si ma ale vybralo portugalskékultúrne stredisko ako jednu z desiatich foto-grafov z rôznych krajín. Tam som sa zoznámilas jednou dievãinou – Emily z Los Angeles, ktoráma veºmi oãarila t˘m, Ïe fotila iba jedlá. Uve-domila som si, Ïe gastro je tieÏ umenie a fotiÈjedlá je tieÏ nieão krásne a zaujímavé. Vìaka tej-to Emily som zaãala fotiÈ aj jedlá.• Stáva sa vám, Ïe si potrebujete od foto-

grafovania odd˘chnuÈ napríklad na dovo-lenke? Alebo je to ìal‰ia príleÏitosÈ robiÈsnímky?Nie, na dovolenku idem s mal˘m fotoapará-

tom. UÏ sa mi stalo aj to, Ïe som ho vôbecnepouÏila. Vyslovene nemám záujem. Ak ide o klasickú dovolenku pri mori, kde je len hotela turisti, uÏívam si vtedy voºno a veºmi rada plá-vam.• Ste vy‰tudovaná novinárka. Keì fotogra-

fujete osobnosti, ktoré obdivujete, oÏije vo vás novinárka s chuÈou vypytovaÈ sa a dostaÈ sa im pod koÏu?V‰etk˘ch ºudí, ktor˘ch fotím, vlastne spove-

dám. Musím sa im trochu dostaÈ pod koÏu, zis-tiÈ akí sú. Je to trochu aj psychológia. Veºa ºudíje ku mne aj otvoren˘ch. MoÏno aj preto, Ïe jasom tieÏ otvoren˘ typ, ºudia so mnou ºahkokomunikujú. Niekedy mi doslova porozprávajúdôvernosti, ktoré zostanú tajomstvom.• Stojíte rada na opaãnej strane fotoapará-

tu?Keì fotia mÀa? UÏ som to zaÏila. Je to katas-

trofa, nezná‰am to. V jednom ãasopise so mnou robili rozhovor a potrebovali fotku. Aj ma nalíãili, ale bola to katastrofa. Ja keì sa vidím, tak sa zdesím.• Dnes uÏ kaÏd˘ vlastní fotoaparát. Navy‰e,

takmer kaÏd˘ sa hneì cíti byÈ fotografom.Ako to vnímate?Zabávam sa na tom. Dnes sa uÏ ãlovek

nesp˘ta, akú ‰kolu si skonãila, ale ak˘ kurz si skonãila, ako sa mi to minule stalo s jedn˘mmlad˘m chalanom. Dnes sú jednodÀové, dvoj-dÀové kurzy a kaÏd ,̆ kto skonãí kurz, má pocit,Ïe to vie. KaÏd ,̆ kto vie drÏaÈ fotoaparát, si my-slí, Ïe zjedol v‰etku múdrosÈ sveta. A to, si mys-lím, je názor v‰etk˘ch profesionálnych fotogra-

fov. Fotografia zaãala byÈ podºa mÀa trochuznevaÏovaná. Digitalizáciou sa podºa mÀa pro-fesionálnym fotografom veºmi ublíÏilo. Na jednejstrane je to super, lebo ãlovek môÏe fotiÈ v‰et-ko. Ale dostáva sa to uÏ do extrémnych rozme-rov. Keì sme fotili na negatívy, museli sme roz-m˘‰ºaÈ, ão odfotíme. Veì filmy tieÏ nieão stáli,vyvolanie nieão stálo. KaÏd˘ záber sme muselimaÈ premyslen .̆ Dnes som uÏ aj ja spohodlne-la a fotím na digitál. LenÏe potom niekoºkohodín strávim na poãítaãi, kontrastujem, vyrov-návam, retu‰ujem. Niekedy sme to nafotili, dalivyvolaÈ a bolo.• âo hovoríte na svojich kolegov, fotogra-

fov?Napríklad sa mi páãi módny fotograf Jakub

Klimo. Myslím si, Ïe je dobr ,̆ klobúk dole. Mámrada kamarátov Du‰ana Kfiísteka, Petra Legin-ského, ktorého som spomínala, módnu foto-grafku Jenu ·imkovú. Je ich veºa.• Máte vysnenú krajinu alebo osobu, ktorú

by ste chceli fotografovaÈ?

Mám za sebou Naomi Campbell, Lindu Evan-gelistu. S Naomi mám hrozn˘ záÏitok. Letelasom kvôli nej do Berlína a v ten veãer som malaletieÈ do Hanoveru, kde sa konal Expo Hanover.BohuÏiaº som to nestihla. Od desiatej rána sommala byÈ v poradí na fotenie. Dostala som sa na rad aÏ o desiatej veãer, lebo Naomi je v tomto ‰pecifická. OpäÈ dokázala, Ïe je ‰pe-cifická vo v‰etkom. Vtedy predstavovali novúvoÀavku a v‰etci novinári na Àu ãakali. Lindusom fotila dvakrát pre agentúru Sa‰u JányhoElite Model Look. Linda je jeden chameleón. Je úÏasne krásna Ïena a veºmi príjemn˘ ãlovek.âo sa t˘ka krajín, keby mi niekto povedal, Ïe zajtra letím na Kubu, tak letím. Aj tretíkrát.Chcela by som vidieÈ ázijské krajiny. MoÏno sa mi na budúci rok podarí ísÈ s jednou skupi-nou do âíny. Rada cestujem. Kde ma vyhodíte,tam s radosÈou pôjdem, len nech je to zaují-mavé.

Lenka Mlynãeková

Na Slovensku som uÏ viac ako dva roky.Pracujem na Fakulte managementu UK(FM) v rámci francúzskeho programu,ktor˘ podporuje Francúzska ambasáda.Mám viac ako 120 ‰tudentov, ktor˘chuãím francúz‰tinu, právo a ìal‰ie predmety vo francúz‰tine.

Vy‰tudoval som právo, politológiu a manaÏ-ment na Univerzite Julesa Verna vo Francúz-sku a ako Philéas Fogg z knihy Cesta okolosveta za 80 dní, by som chcel aj ja precesto-vaÈ cel˘ svet. Pracoval som uÏ v Poºsku, âier-nej Hore, ParíÏi a teraz som v Bratislave. Spoz-návaním nov˘ch krajín, ich kultúr a ºudí som sa nauãil viac o sebe a svojej krajine. KaÏdácesta mi dáva nieão nové. Precestoval somviacero krajín v Európe, ale na Slovensku sa cí-tim ako doma.

Slováci sú pohostinní a sú milovníci Ïivota,podobne ako Francúzi. Myslím si, Ïe sloven-ská a francúzska kultúra majú veºa spoloã-ného. Na Slovensku – kofola a bryndzové ha-lu‰ky, vo Francúzsku – víno a slimáky. Národ-nosti sú odli‰né, ale v‰etci sa radi dobre naje-me...

Uãím sa slovenãinu, pretoÏe poznaÈ jazykkrajiny, v ktorej Ïijete, je základom dorozumie-vania sa s ºuìmi. KaÏd˘ rok absolvujem Letnú‰kolu slovenãiny, ktorú organizuje SAS UK.Slovenãina je pekn˘ ale nároãn˘ jazyk. Problé-my mi robí gramatika, najmä pády, ale aj na-priek tomu sa snaÏím komunikovaÈ s ºuìmi po slovensky.

Sú aj takí, ktorí so mnou chcú hovoriÈ po francúzsky, ão ma veºmi te‰í. Je veºa ºudí,ktorí sa chcú uãiÈ francúz‰tinu. Myslím si, ÏeSlováci majú talent na jazyky. Vo Francúzsku je veºa ºudí, ktorí hovoria iba po francúzsky.Francúzsky jazyk bol dlho jazykom diploma-tov. Hoci je angliãtina dôleÏitá, francúz‰tina je bonusom pre ºudí, ktorí chcú pracovaÈ na medzinárodnej úrovni. Existuje veºa fran-cúzskych firiem po celej Európe, napríklad ajna Slovensku (Peugeot, Orange, Carrefour…).Prostredníctvom francúzskeho programu uãí-me ‰tudentov odbornej francúz‰tine, ktorúvyuÏijú vo svojom budúcom povolaní.

UãiÈ na FM je pre mÀa naozaj dobrá skúse-nosÈ. Pracujem tieÏ na v˘skumnom projekte,ktor˘ analyzuje decentralizáciu v strednej Eu-rópe a robím v tejto oblasti doktorát. Zú-ãastÀujem sa na rôznych medzinárodn˘chkonferenciách. V budúcnosti aj naìalej plánu-jem pracovaÈ na univerzite. Páãi sa mi uãiÈ sanové veci, byÈ s mlad˘mi ºuìmi a pripravovaÈìal‰ie generácie. Je to veºmi vzru‰ujúce. Prácaso ‰tudentmi je ãasto nároãná, ale aj napriektomu nepoznám niã lep‰ie, ako uãiÈ nadan˘chmlad˘ch ºudí, pripravovaÈ ich na budúcnosÈ a odovzdávaÈ im svoje skúsenosti.

Frédéric Delaneuville, FM UK

11N A Š I A B S O L V E N T I

Francúzsky uãiteº na fakulte manaÏmentu

Z A H R A N I Č N Í P E D A G Ó G O V I A U N Á S

Keì som dostala návrh napísaÈ pár riad-kov do Na‰ej univerzity o pôsobení zahra-niãn˘ch uãiteºov na Katedre románskych ja-zykov a literatúr Pedagogickej fakulty UK(PdF), uvedomila som si, Ïe takmer polovicamojich kolegov sú cudzinci z rôznych krajín,rôznych kultúr a minimálne dvoch svetadie-lov. Uvedomila som si tieÏ, ãím v‰etk˘m smemuseli prejsÈ, k˘m sme sa ako slovenskí uãi-telia nauãili pohodovo koexistovaÈ v tomtoprostredí.

Ale aÏ neskor‰ie sme si zaãali uvedomo-vaÈ, ako vnímajú na‰i zahraniãní kolegovianás, krajinu, kaÏdodenn˘ Ïivot a prácu s na-‰imi ‰tudentmi. Katedra má ‰trnásÈ uãiteºov,z toho ‰esÈ zahraniãn˘ch. Je to takmer polo-vica vyuãujúcich, s ktor˘mi sa ‰tudentidenne stretávajú, komunikujú, pracujú, vy-jednávajú, teda Ïijú svoj ‰tudentsk˘ Ïivot.

Je to iste ‰anca, ale aj zv˘‰en˘ nárok na ‰tú-dium, na v˘kon. PrítomnosÈ zahraniãn˘chkolegov, samozrejme, ovplyvÀuje aj realizá-ciu ‰tudijn˘ch programov, ktor˘ch má kated-ra akreditovan˘ch sedem v dennej forme‰túdia.

Na katedre pôsobí profesor C. Lupu z Ru-munska, ktor˘ veºmi úzko spolupracuje so svojím slovensk˘m kolegom profesoromTrupom, docent Kadlec z âeskej republiky,odborná asistentka z Kolumbie a lektory z Francúzska, ·panielska a Talianska. Niek-torí u nás pôsobia na svojich postoch uÏ viacrokov, lektori sa obyãajne striedajú po jed-nom aÏ dvoch rokoch. So zahraniãnouzostavou pedagógov katedra existuje uÏ viac ako pätnásÈ rokov. Navy‰e kaÏdo-roãne na základe medziuniverzitnej dohodys Univerzitou Blaise Pascal v Clermont Fer-

rand pôsobia v rámci pedagogickej praxe nakatedre aj stáÏisti z tejto univerzity.

Sme presvedãení, Ïe pôsobenie vplyvovkultúr, myslenia, spôsobov existencieovplyvÀuje na‰ich ‰tudentov tak, Ïe budúmaÈ vy‰‰iu mieru tolerancie k inakosti, Ïebudú lep‰ie posudzovaÈ to, ão je doma, Ïebudú kritickej‰í k dianiu okolo nich a zároveÀotvorenej‰í a prístupnej‰í. Myslíme si tieÏ, Ïena‰i ‰tudenti by mali byÈ lep‰ie pripravení namultikultúrny svet, ktor˘ sa im otvára a v kto-rom, ãi uÏ sa im bude páãiÈ alebo nie, budúnútení sa pohybovaÈ.

V rozhovoroch ponúkame názory, ktoré si urobili zahraniãní kolegovia o nás. Zaujaloich v‰elião, aj to, ão my nepovaÏujeme za zaujímavé a dôleÏité. Mnohé ich odpove-de v‰ak dávajú podnet na zamyslenie

Z A H R A N I Č N Í P E D A G Ó G O V I A U N Á S12

• Ak˘ bol vበprv˘ dojem zo Slovenska?Po toºk˘ch cestách do Bratislavy je uÏ

pre mÀa ÈaÏké odpovedaÈ na túto otázku.V prvom rade, keìÏe voºného ãasu nemávamnazvy‰, mimo Bratislavy som sa ocitol iba raz,a to keì som absolvoval v˘let na Devín.Okrem toho, moje dojmy zo Slovenska, takako som ho mal moÏnosÈ pozorovaÈ a spoz-naÈ, boli od prvej chvíle nevyhnutne ovplyvne-né t˘m, ão som o Àom vedel uÏ prv prostred-níctvom správ kultúrneho rázu alebo rozliã-n˘ch „kultúrnych ch˘rov“. V skutoãnosti sao krajinách geopolitického b˘valého V˘choduvie iba málo. Nemyslím si, Ïe by sa kultúrymali deliÈ na veºké a malé. Existujú iba kultúrya civilizácie „umen‰ené“/minorizované histo-rick˘mi okolnosÈami (ktoré zase boli k prospe-chu t˘m druh˘m). Myslím si, Ïe Slováci sú ná-rodom so siln˘m duchovn˘m a kultúrnympotenciálom. Mali by sa snaÏiÈ ‰íriÈ svoju kul-túru a civilizáciu v európskom priestore. • âomu sa na fakulte venujete?

Pracujem na Pedagogickej fakulte UK akoprofesor, vyuãujem lingvistiku románskychjazykov. • Aká je va‰a skúsenosÈ s uãením na na‰ej

fakulte?V‰etky skúsenosti, ktoré nadobúdam pri

vyuãovaní v Bratislave, sú pre mÀa veºmi cen-né. V prvom rade v komunikácii so ‰tudentmi

pouÏívam v˘luãne ‰paniel-sky jazyk, ktor˘ v‰ak nie jemojím rodn˘m jazykom.·tudijné plány a chronolo-gická postupnosÈ predme-tov sú zaloÏené na solídnekoncipovanom základe, ão umoÏÀuje vyformovaÈ zo ‰tudentov skutoãn˘chodborníkov v oblasti ro-mánskych jazykov, literatúra kultúr. • V ãom vás táto skúse-

nosÈ obohatila?Do mojej afektívnej pamä-

ti mám vpísan˘ cel˘ radskutoãne vzácnych mo-mentov v medziºudskej ko-munikácii so ‰tudentmia kolegami z katedry. To pre mÀa predstavujetú najobohacujúcej‰iu skúsenosÈ. • Akí sú podºa vás slovenskí ‰tudenti?

Disciplinovaní, zdvorilí a motivovaní. • Sú ‰tudenti vo va‰ej krajine iní?

ByÈ ‰tudentom znamená v prvom rade byÈmlad˘m a prechádzaÈ Ïivotnou etapou, poãasktorej najdôleÏitej‰ou úlohou je odborne sa vyformovaÈ. To je základná okolnosÈ, spo-loãná v‰etk˘m ‰tudentom na svete. Slovenskí‰tudenti sa mi zdajú o nieão zodpovednej‰í

a zainteresovanej‰í na rozliãn˘ch nepovinn˘chaktivitách súvisiacich so ‰túdiom. TieÏ preja-vujú Ïiv˘ záujem na roz‰irovaní svojich znalos-tí v oblasti kultúr, ktor˘mi sa zaoberajú. • âo vás u nás zaujalo, prekvapilo?

Veºmi som si obºúbil slovenskú kuchyÀu,ãierne pivo, prirodzenú zdvorilosÈ ºudí, s ktor˘-mi prichádzam do kontaktu a prechádzky po historickom centre Bratislavy. Rád objavu-jem ìal‰ie a ìal‰ie aspekty definujúce sloven-skú identitu.

Multikultúrne prostrediejednej dynamickej katedry

Prof. Coman Lupu

z Rumunska

• Ak˘ bol vበprv˘ dojem zo Slovenska?Na Slovensko chodievam od detstva.

Môj prv˘ dojem bol veºmi pozitívny a pretrvaldo dne‰n˘ch dní.• âomu sa na fakulte venujete?

Po celé ‰tyri roky, ão na fakulte pôsobím, sa venujem v˘uãbe predmetov zameran˘chna frankofónnu lingvistiku a kultúru v naj‰ir-‰om slova zmysle.• Aká je va‰a skúsenosÈ s uãením na na‰ej

fakulte?Moje skúsenosti s pôsobením na fakulte

sú veºmi dobré.• Akí sú podºa vás slovenskí ‰tudenti?

Slovenskí ‰tudenti sú rovnakí ako ‰tudentikdekoºvek vo svete.

• âo vás u nás prekvapilo?Nedá sa povedaÈ, Ïe by

ma nieão prekvapilo, keìÏesom bol v úzkom kontakteso slovensk˘mi kolegami aj po rozdelení âeskoslo-venska a bol som o situácii v slovenskej romanistike dobre informovan .̆• V ãom vás obohatila skú-

senosÈ, ktorú ste získalitu, na Slovensku?Pôsobenie na Slovensku

ma obohacuje a umoÏÀujevidieÈ veci v ‰ir‰ích súvislos-tiach.

13Z A H R A N I Č N Í P E D A G Ó G O V I A U N Á S

Na katedre stáÏujú ‰tyria ‰tudentiUniverzity Blaise Pascal v Clermont –Ferrand vo Francúzsku Céline Ernst, Anne-Laure Edoh, Gaëlle Morel a Antoine Delorme, ktorí na otázky odpovedali spolu.

• Ak˘ bol vበprv˘ dojem zo Slovenska?Nበprv˘ dojem? Prívetiví ºudia. Boli sme veº-

mi milo prijatí na katedre uãiteºmi aj ‰tudentmi,ale dobrú skúsenosÈ sme mali aj v‰ade inde,kde sme sa pohybovali. Na fakulte nás v prv˘deÀ veºmi príjemne prekvapili milí usmievavívrátnici, ktorí sa nám prihovorili dokonca aj po francúzsky. • Aká bola va‰a skúsenosÈ s uãením na na-

‰ej fakulte?Na‰a stáÏ mala formu praxe na Katedre

románskych jazykov a literatúr PdF. Prv˘ t˘Ï-deÀ sme chodili na hospitácie na hodiny fran-cúzskeho jazyka, na predmety zamerané na praktick˘ jazyk, ústny prejav, poãúvanies porozumením, jazykové cviãenia, ale aj na francúz‰tinu ako v˘berov˘ románsky jazyk.Druh˘ t˘ÏdeÀ sme si vyskú‰ali aj prípravu rôz-nych úloh na vyuãovanie pod dohºadom peda-gógov. Pripravili sme si tieÏ malú predná‰ku o na‰om meste Clermont – Ferrand a o regió-ne Auvergne. Poãas stáÏe sme mali k dispozí-cii katedrovú kniÏnicu, kde sme sa pripravova-li. Okrem toho sme sa zúãastnili aj ìal‰ích akti-vít, ktoré v ãase na‰ej stáÏe prebiehali na ka-tedre, napríklad predná‰ky Mgr. G. Beckerz Ostravskej univerzity o vyuÏití hier na vyuão-

vaní jazyka, ãi predná‰ky Dr. M. Novákovejz Masarykovej univerzity v Brne o smiechu vo francúzskom stredovekom divadle… SnaÏilisme sa vyÈaÏiÈ z ná‰ho ‰tudijného pobytu ma-ximum.• âomu ste sa poãas pobytu na fakulte ve-

novali?SkúsenosÈ s uãením na fakulte bola skôr

pozitívna, povzbudila nás do ìal‰ej práce. Keìskonãíme ‰kolu, chceme pracovaÈ ako lektori.TakÏe toto bola pre nás taká prvá skú‰ka.Uãitelia, s ktor˘mi sme tu pracovali, nám v‰akpomohli a vÏdy nám vychádzali v ústrety.• Akí sú podºa vás slovenskí ‰tudenti?

ËaÏko nejako zov‰eobecÀovaÈ, závisí to od konkrétnej osoby. Niektorí sú veºmi aktívni a venujú sa jazyku naplno. âo nás prekvapilo,je, Ïe viacerí ‰tudujú jazyk, ale nemajú záujem,ani plány cestovaÈ a spoznaÈ krajiny, ktor˘chjazyk sa uãia. To je tak˘ paradox.• Sú ‰tudenti vo va‰ej krajine iní?

Îiadne mimoriadne rozdiely medzi Slovákmia Francúzmi sme nespozorovali. V skutoãnos-ti nie sú odli‰ní. To, ako ‰tudenti pôsobia a správajú sa na hodine, najviac závisí od pred-metu a od vyuãujúceho. Nieão je ale predsatro‰ku iné - zdá sa nám, Ïe slovenskí ‰tudentimajú na hodine jazyka men‰í strach rozprávaÈv cudzom jazyku. U nás, napríklad na predme-toch z angliãtiny, sa ‰tudenti skôr obávajúnieão povedaÈ, uh˘bajú zrakom, keì sa uãiteºp˘ta. Tu sa nám zdalo, Ïe ‰tudenti sa prejavu-jú odváÏnej‰ie. A ão sa t˘ka správania? Na úrovni univerzity asi rozdiely nie sú, moÏno

len francúzski ‰tudenti sú trochu menej ohºa-duplní, napríklad sa viac rozprávajú medzisebou poãas hodiny a beÏne sa zdvihnú a odídu niekedy aj cez hodinu, no najmä cezprestávku, keì ich predná‰ka nebaví. • âo vás u nás prekvapilo?

Teraz si spomíname len na jednu vec –tunaj‰í ºudia veºa jedia medzi hlavn˘mi jedlami.·tudenti stále nieão pojedajú, je jedno, koºko je hodín.• V ãom vás táto skúsenosÈ obohatila?

Rozhodne nás táto skúsenosÈ obohatila,bolo to zaujímavé po v‰etk˘ch stránkach.Pozreli sme si vyuãovanie francúz‰tiny a zistilisme, ako funguje príprava hodín a ako sa vyu-ãuje v inej krajine. Poãas stáÏe sme boli súãas-Èou katedry, spoznali sme uãiteºov a aj na‰urodáãku, lektorku Héloïse Amouroux. Ale zau-jímav˘ bol aj program mimo ‰koly. Bol ãas aj na prechádzky a mali sme ‰Èastie, lebo poãasná‰ho pobytu prebehli Dni otvoren˘ch dverímesta Bratislavy, v centre mesta bolo veºapodujatí, koncertov. Vypoãuli sme si Chopina,videli sme aj vystúpenie folklórnej skupiny, boloto naozaj veºmi zaujímavé. R˘chlo sme saspriatelili s viacer˘mi ‰tudentmi, a vìaka nimsme okrem internátu DruÏba, kde sme boliubytovaní, spoznali aj ìal‰í kampus a jedendeÀ sme s nimi pripravovali slovenské bryn-dzové halu‰ky, iní zase francúzske palacinky.Bratislava sa nám páãi, bol to pre nás veºmiintenzívny záÏitok, máme pocit, Ïe sme tu uÏ oveºa dlh‰ie ako dva t˘Ïdne. Urãite sa vráti-me!

doc. PhDr. Anna Buta‰ová, CSc., vedúca Katedry románskych jazykov a literatúr PdF UK, (pokraãovanie v septembrovom ãísle), Foto: Vladimír Benko

Doc. Jaromír Kadlec, PhD.,

z âeskej republiky

·tyria francúzski ‰tudenti si myslia,Ïe Slováci veºa jedia

D Í V A M E S A P O S V E T E

Nav‰tívila som

14

Snobi túÏia po perzsk˘ch kobercoch a ichÏeny by sa najrad‰ej videli v koÏuchoch z per-ziánu. O Perzskom zálive ãasto poãujemev súvislosti s vojnami a ropou.

Od starovek˘ch PerÏanov v‰ak svet dostalviac. Vzniklo tam náboÏenstvo, ktoré zásadneovplyvnilo neskor˘ judaizmus a prvotné kres-Èanstvo, ale aj súãasnú etiku západného sveta.Zvlá‰tni kÀazi zaãali hovoriÈ o boji dobra a zla, ajo tom, Ïe je len na ãloveku, ão z nich si vyberie.

Obyvatelia veºkej rí‰e, oveºa väã‰ej ako dne‰-n˘ Irán, svoju krajinu vÏdy volali Arjánám, ão znamená krajina Árijcov – svet v‰ak o nejhovoril ako o Perzii. Pred 70-timi rokmi ‰achRéza Pahlaví poÏiadal medzinárodnéspoloãenstvo, aby jeho krajinu volalo Irán. Iránje dnes moslimská krajina, ale má bohatú pre-dislamskú históriu. Iránci sú py‰ní na svojuminulosÈ (aÏ 8000 rokov starú civilizáciu)a z toho pramení ich pov˘‰enosÈ nad Arabmi.

Poãas dynastie KadÏárovcov (1794 – 1925)Irán bojoval s Ruskom a pri‰iel o územia, na ktor˘ch leÏí dne‰n˘ AzerbajdÏana Arménsko, súhlasil tieÏ s anexiou dne‰néhoGruzínska. Vojny Irán oslabili, rovnako aj korup-ãné vlády. Keì tam v roku 1900 objavili ropu,zaãali okolo neho krúÏiÈ mocnosti. Nespo-kojnosÈ s vládou sa prejavila v tzv. ústavnejrevolúcii. Poslednou dynastiou v iránskych deji-

nách boli Pahlaviovci. Krajinu pre-viedli druhou svetovou vojnou,zaviedli niekoºko reforiem a vládutvrdej ruky. V roku 1979 krajinuopustil posledn˘ ‰ach Réza Pa-hlaví. Nahradil ho ajatolláh Cho-mejní, ktor˘ zaloÏil islamskú re-publiku. Tá trvá dodnes.

Na základe pozvania organizaã-n˘m v˘borom IIZC 2010 (IranInternational Zeolite Conference),ktor˘ mi hradil kompletné náklady na úãasÈ,som sa zúãastnila na 2. iránskej medzinárodnejkonferencii o zeolitoch. Konala sa v dÀoch 29. aÏ 30. apríla 2010 v Teheráne (University of Tehran).

Táto univerzita je v Iráne najstar‰ou a najlep-‰ou vzdelávacou in‰titúciou, takÏe by som si dovolila uviesÈ istú vekovú a hodnotovú para-lelu s na‰ou UK v Bratislave, ktorá sa p˘‰i zaseu nás podobn˘mi atribútmi.

Témou mojej plenárnej predná‰ky (SomeApproach to Historical, Current and Challenging„Inside“ of Zeolitic Solids) bolo zhodnotiÈ, resp.v‰eobecne charakterizovaÈ v˘voj v tejto oblastiaÏ po súãasnosÈ. Akcent bol obzvlá‰È na apli-kaãné moÏnosti prírodn˘ch druhov zeolitov, na ktoré je aj Slovensko mimoriadne bohaté.Na konferencii som okrem tejto milej povinnos-ti predsedala dvom odborn˘m blokom: En-

vironmental Applications and Implications of Zeolites a Natural Zeolites.

Moje osobné dojmy z prvej náv‰tevy tejtokrajiny sa mi hlboko vryli do pamäti a zostanútam navÏdy. PohostinnosÈ, priateºskosÈ a inteli-gencia ºudí, s ktor˘mi som poãas môjho poby-tu v Teheráne prichádzala do styku, ma miloprekvapili. T̆ m sa pochmúrne správy o tejtokrajine z masmédií, valiace sa na nás denno-denne, r˘chlo rozplynuli. Ceny za beÏné ces-tovné sluÏby sú skutoãne nízke. Doprava patrík najlacnej‰ím na svete. Za jedlo tieÏ utratíte párdolárov bez toho, aby ste museli ‰etriÈ.

V krajine Ïijú PerÏania (51 %), AzerbajdÏanci(24 %), Kurdi (9 %) a Gilámci (5 %). Úradn˘mjazykom je perz‰tina. Kriminalita je v Iráne nízkaa obyvatelia sú k cudzincom veºmi priateºskí.Rada by som sa do tejto krajiny vrátila.

prof. Ing. Eva Chmielewská, CSc., PriF UK

Profesorka Chmielewská nav‰tívila Teheránsku univerzitu a pred-niesla príspevok o zeolitoch.

V dÀoch 15. aÏ 18. apríla 2010 sa ‰tudentikurzov slovinského jazyka pod vedením lektorky slovinského jazyka Sa‰i VojtechovejPoklaã zúãastnili odbornej exkurzie do Slovinska. Boli to najmä ‰tudenti katedierslovansk˘ch filológií, slovenskej literatúry a literárnej vedy, etnológie a kultúrnej antropológie Filozofickej fakulty UK.

Prvou zastávkou exkurzie bola dedinka Vrba,rodisko slovinského romantického básnika Fran-ca Pre‰erna. Po prehliadke jeho rodného domus pútavou literárnou expozíciou nasledovalazastávka na Blede, kde sme si v‰etci vychutnalisladké prekvapenie v podobe vynikajúceho bled-ského kréme‰a, nasadli do ãlnov a plavili sa na ostrov v strede jazera. Na ostrovãeku stojí

kaplnka so „Zvonom Ïelaní”. KaÏd˘ si mohol nie-ão zapriaÈ, potiahnuÈ lanom a rozozvuãaÈ zvon.Potom nás ãakala uÏ len cesta na hotel v Otoãci,aby sme si odd˘chli a nabrali nov˘ch síl do ìal-‰ieho dÀa.

Piatok sme strávili v hlavnom meste Slo-vinska, v ªubºane, kde sme sa najskôr stretli s predstaviteºmi katedier slovinského jazyka a li-teratúry a slovansk˘ch jazykov a literatúr a s predstaviteºmi Centra pre slovinãinu ako cu-dzí/druh˘ jazyk, aby sme s nimi hovorili o ‰túdiuna ªubºanskej univerzite. Z univerzity sa na‰askupina presunula do Slovinského parlamentu,kde sme si vypoãuli v˘klad o jeho histórii a o fun-govaní vládneho systému v krajine. Popoludnísme v‰etci spoloãne vystúpili na ªubºansk˘ hrad,odkiaº je moÏné obdivovaÈ hlavné mesto a zas-

neÏené vrcho-ly Álp, t˘ãiacesa na horizon-te.

NasledujúcideÀ sa zaãalrannou náv‰-tevou Ïrebãí-na v Lipici a jeho zvy‰oksa niesol v zna-mení mora a prímorsk˘chstredísk. Z prís-

tavného a rybárskeho mesteãka Izola sme sa plavili loìou do Piranu – mesta, ktorého farbya historická architektúra nás v‰etk˘ch oãarili.ëal‰ia zastávka, prímorské letovisko PortoroÏ –miesto plné hotelov, re‰taurácií a pouliãn˘chobchodíkov so suvenírmi, nám navodilo atmos-féru leta a dovolenky. Poslednou sobotÀaj‰ouzastávkou bolo „Ïivé” múzeum Vre‰je v dedinkeKrkavãe. Mal˘ kamenn˘ istrijsk˘ domãek obklo-pen˘ kopcami a olivov˘mi sadmi v sebe uchová-va kus zo Ïivota predkov, obyvateºov tohto regió-nu. Jeho interiér, vystaven˘ nábytok, pracovnénástroje i tradiãn˘ odev e‰te d˘cha za‰l˘mi ãas-mi.

Posledn˘ deÀ sme zavítali do neìalekého No-vého Mesta. Odtiaº sme sa presunuli do relaxaã-ného centra v kúpeºoch ·marje‰ke Toplice, kdesme strávili príjemné popoludnie vyhrievajúc savo víriv˘ch bazénoch a minerálnych vodáchkúpeºného zariadenia. Vykúpaní a odd˘chnutísme nasadli do autobusu a vydali sme sa sme-rom k na‰ej poslednej zastávke – Mariboru. V tomto zaalpskom meste sme neobi‰li najstar‰íviniã, tzv. „staru trtu”, poprechádzali sme sa po hlavnom námestí a okolit˘ch uliãkách. Potomsme uÏ dali zbohom Slovinsku, zelen˘m dolináma zasneÏen˘m horám, pretoÏe nás ãakala e‰tedlhá cesta do Bratislavy. UÏ teraz sa te‰íme na ìal‰iu náv‰tevu tejto nádhernej krajiny!

Michaela Vajová, ‰tudentka 1. roka Mgr. ‰túdia kulturológie FiF UK

iránsku univerzitu

·tudenti na náv‰teve Slovinska

15P R E D S T A V U J E M E N O V É K N I H Y

Publikácie vydané vo Vydavateºstve UK (marec – máj 2010)·tudijná literatúraBazovská, S. a kol.: Epidemiológia pre ‰tu-dentov zubného lekárstvaBuc, M.: Základná a klinická imunológia pre ‰tudentov zubného lekárstvaFulková, E.: Prehºad pedagogikyFulmeková, M. a kol.: LekárenstvoGabura, J.: Komunikácia pre pomáhajúceprofesieHradiská, E., Letovancová, E.: Psychológiav marketingovej komunikáciiKajanová, Y.: Postmoderna v hudbeKollárik, T.: Sociálna psychológia práceNovotn ,̆ V. a kol.: ·peciálna psychiatriaRie‰ené matematické úlohy z prijímacích skú-‰ok 2002 – 2007Rie‰ené matematické úlohy z prijímacích skú-‰ok 2008 – 2009Sopóci, J.: Teória sociálnych in‰titúciíS˘korová, M., Havránek, E.: Rádiofarmaká.Laboratórne cviãenia pre farmaceutov·vihrová, V.: Základy klinickej medicíny pre ‰tudijn˘ odbor Verejné zdravotníctvoWeberová, D.: Entrance Examinations on English LanguageZambor, J. a kol.: Portréty slovensk˘ch spi-sovateºov 2

Zborníky• Acta Facultatis Educationis Physicae Uni-

versitatis Comenianae XLIX/II• Acta Geographica Universitatis Comenia-

nae 53• Acta Mathematica UC L XXIX• Acta Physica Universitatis Comenianae,

2009 – 2010 Volume L – LI• Graecolatina et Orientalia XXXI – XXXII• Musaica XXVI• Philologia XX

V stredu 21. apríla 2010 sa vo foyeriUniverzity Komenského na ·afárikovomnámestí v Bratislave uskutoãnil 2. roãník International Erasmus Day,Medzinárodného dÀa Erasmus. Poãastohto dÀa ‰tudenti, ktorí majú záujemo ‰túdium v zahraniãí v rámci programuErasmus, získavali informácie o zahraniãn˘ch univerzitách, internátoch,mestách i krajinách, do ktor˘ch majúnamierené, a to priamo od na‰ich ‰tudentov – b˘val˘ch erasmákov.

Na akcii mali zastúpenie stolíky prezentujúceâesko, Maìarsko, Poºsko, Litvu, Slovinsko,Portugalsko, Turecko, Nemecko, Belgicko,Rakúsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Ta-

liansko, ·védsko, Francúzsko,Fínsko, Dánsko, Bulharsko, ·pa-nielsko a Veºkú Britániu. Veºkémuzáujmu ‰tudentov sa te‰ili infor-maãné letáky o univerzitách ãikrajinách. Viacerí ‰tudenti pre-zentovali fotografie z pobytov nauniverzitách, hlavne sa v‰ak dis-kutovalo. O systéme a organizácii‰túdia, o internátoch a vybavova-ní ubytovania, o zvykoch v jed-notliv˘ch krajinách, o stravovaní ãi o moÏn˘chskryt˘ch problémoch. Svoje univerzity a krajinypredstavovali aj zahraniãní ‰tudenti, ktorív rámci Erasma práve ‰tudujú u nás – napríkladz Litvy, Turecka, Portugalska, Talianskaa Francúzska. Vydarenú akciu pre v‰etk˘ch

informáciechtiv˘ch ‰tudentov zorganizovaloOddelenie medzinárodn˘ch vzÈahov RUKv spolupráci s Erasmus Student Network CU.

Mgr. Magdaléna Belková, Michal Dzúrik,RNDr. Zuzana Viechová, PhD.,

Oddelenie medzinárodn˘ch vzÈahov RUK

Vy‰lo na CDCihová, J. a kol.: Slovensko-anglick˘a anglicko-slovensk˘ prekladov˘ slovníkz krajinnej ekológieFinka, M. a kol.: Priestorové plánovanieJesenák, K.: Exkurzia po miestach ÈaÏbya spracovania anorganick˘ch surovín na SlovenskuKala‰, A., Porubjak, M.: Filologicko-filo-zofická propedeutika na lektúru Xeno-fóntovho spisu O prosperujúcej domác-nostiKozová, M., Chre‰ãová, V., Mederly, P.:UdrÏateºn˘ rozvoj – od teórie k praxiKozová, M., Paudit‰ová, E. a kol.:Krajinné plánovanie v environmentálnejpraxiLá‰tic, E.: Územná samosprávaPavliãková, K., Kozová, M. a kol.: Envi-ronmentálne plánovanie a manaÏmentPavlíãková, K., Kozová, M. a kol.: Krajin-ná ekológia v posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostrediePavlíãková, K., Kozová, M. a kol.:Posudzovanie vplyvov na Ïivotné prostre-dieRuÏiãková, J., Moravãíková, Z., Lehot-ská, B.: Ochrana a vyuÏívanie krajinySysel, D., a kol.: Komplexná o‰etrovateº-ská starostlivosÈ o seniorovSysel, D. a kol.: Implementácia novéhozákona o sociálnych sluÏbách v SRSysel, D. a kol.: Postavenie sestry v zaria-deniach sociálnej starostlivosti·imoviãová, A., Dlapa, P.: Îivot v pôde XITrembo‰, P., Miãian, ª., Minár, J., Hra-deck ,̆ J.: Geoekológia

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Na medzinárodnom dni Erasmussa stretli b˘valí i budúci erasmáci

V dÀoch 8. aÏ 10. apríla 2010 sa naUniverzite medicíny vo Viedni uskutoãnila5. európska konferencia venovaná medzi-národnej spolupráci v oblasti biomedicínya lekárskych vied v doktorandskom ‰tú-diu, ktorú usporiadala Organization forPhD Education in Biomedicine and HealthSciences in the European System(ORPHEUS). Na konferencii sa zúãastnilo196 úãastníkov zo 114 in‰titúcii z 39krajín.

Na otvorení konferencie vystúpili prezident azakladateº organizácie ORPHEUS prof.Lackoviã zo Záhrebu, ktor˘ úãastníkov oboz-námil s najnov‰ími aktivitami organizácie akon‰tatoval narastanie záujmu o Àu, ão saodrazilo aj na zv˘‰ení poãtu zúãastnen˘ch natohtoroãnej konfe-rencii v porovnanís minul˘m rokom.

V˘sledkom konfe-rencií, ktoré organi-zuje ORPHEUS, bynemala byÈ unifikáciaobsahu programovbiomedicína v dok-torandskom ‰túdiu,ale harmonizáciaPhD. ‰túdia, ‰irokéspektrum ponúk naspoluprácu so zacho-vaním priestoru na fle-xibilitu v jednotliv˘chkrajinách.

Zo záverov minu-loroãnej konferencie,zhrnut˘ch v tzv. Po-sition paper, t˘ka-júceho sa návrhueurópskych ‰tandar-dov PhD. vzdelávaniav Európe, vypl˘va: – zdôraznenie ve-

deckov˘skum-ného charakteruPhD. ‰túdia, priãom je potrebné akcentovaÈschopnosÈ kritického myslenia, kreativitu,intelektuálnu autonómiu, akademickú kultú-ru;

– podmienky prijatia a organizácia ‰túdia,ponuky tréningov˘ch kurzov a predmetov,zoznam ‰koliteºov a ponúkanej participáciena vedeck˘ch projektoch by mali byÈdostupné na webov˘ch stránkach univerzíta v˘skumn˘ch in‰titúcií aj v anglickom jazy-ku a mali by byÈ transparentné a otvorené ajpre potenciálnych záujemcov z in˘ch krajín;

– PhD. príprava by mala byÈ organizovanápod dohºadom kvalifikovan˘ch ‰koliteºov;

– obsah dizertaãnej práce by mal v predklinic-k˘ch rovnako aj v klinick˘ch programochzodpovedaÈ prehºadovému ãlánku a mini-málne trom vedeck˘m ãlánkom publikova-n˘m alebo akceptovan˘m v medzinárodne

uznávan˘ch ãasopisoch; – posudzovateºmi práce by mali byÈ aj nezá-

vislí odborníci zo zahraniãia.

SúãasÈou doktorandského ‰túdiamajú byÈ aj mobility

K najviac odporúãan˘m kurzom pre dokto-randov v oblasti biomedicíny patria kurzymetodológie vedy, komunikácie, prezentácievedeck˘ch v˘sledkov, bioetiky, bio‰tatistiky,klinick˘ch ‰túdií a medicíny zaloÏenej na dôka-zoch, prípravy grantov˘ch projektov ãi získa-vania pedagogick˘ch zruãností doktorandov.Jednotlivé kurzy pre doktorandov v zahraniãítrvajú 12 – 90 hodín. Doktorandi by malidostávaÈ v rámci ‰tudijnej ãasti vzdelanie hlav-ne v tzv. prenosn˘ch kompetenciách (v tzv.scientific soft skills).

V ìal‰ej sekcii v rámci National Reports boliprezentované skúsenosti z organizácie PhD.‰túdia v niekoºk˘ch európskych krajinách.Zaujímavé bolo zistenie, Ïe viac ako polovicadoktorandov na viacer˘ch lekárskych fakul-tách, nie sú absolventi lekárskych fakúlt.

ëal‰ie sekcie konferencie sa venovali príno-su partnerstiev univerzít s priemyslom (hlavnes farmaceutick˘mi a biotechnologick˘mi spo-loãnosÈami) a partnerstiev univerzít s vedeck˘-mi spoloãnosÈami a moÏnostiam grantovejpodpory pre skvalitnenie PhD. ‰túdia. Väã‰inapríspevkov sa venovala potrebe zlep‰eniamedzinárodného charakteru PhD. ‰túdiaa mobilitám ako integrálnej súãasti doktorand-ského ‰túdia. Pri preklenutí izolácie jednotli-v˘ch in‰titúcií a skvalitnení v˘chovy a podporydoktorandov sú vo viacer˘ch vyspel˘ch kraji-nách nápomocné medzinárodné vedecké

spoloãnosti a priemysel. Kvalifikácia dokto-randov získaná na vyspel˘ch pracoviskáchv zahraniãí by mala byÈ lep‰ie zohºadÀovaná ajpri obsadzovaní akademick˘ch pozícií.

Joint a duálne programy prínosom pre menej rozvinuté krajiny

Zmysluplná spolupráca sa dá oãakávaÈnajmä medzi in‰titúciami s porovnateºn˘mi‰tandardami PhD. programov. Je potrebnésprehºadniÈ uznávanie kreditov za v˘skumnúprácu alebo ‰túdium na partnersk˘ch praco-viskách. ECTS kredity nie sú problémom preuznávanie ‰tudijnej ãasti, av‰ak sú ÈaÏko apli-kovateºné na ohodnotenie kvantity a kvalityv˘skumnej práce.

Spolupráca v rámci joint programov (absol-vent dostáva jedendiplom z dvochpartnersk˘ch in‰titú-cii – domácej a za-hraniãnej za absol-vovanie jednotliv˘chprogramov aleboúãasÈ na vedeck˘chprojektoch) by malabyÈ formalizovanáaspoÀ na úrovnimemoranda o spo-lupráci alebo bila-terálnej dohody me-dzi partnersk˘miin‰titúciami. V sú-ãasnosti sa jointprogramy viac os-vedãujú medzi in‰-titúciami s dlhodo-bou spoluprácou. Duálne programysú tie, keì absolventdoktorandského‰túdia získava dvadiplomy z dvochin‰titúcii. Na ve-

decké v˘stupy získané poãas pobytu v zahra-niãí je treba klásÈ väã‰í dôraz ako na jeho trva-nie (nemalo by v‰ak byÈ krat‰ie ako tri mesia-ce). Menej rozvinuté európske krajiny môÏuvìaka medzinárodnej spolupráci zlep‰iÈ kvalitudoktorandského ‰túdia a otvoriÈ sa spoloãn˘mvedeck˘m projektom. Vyspelé ‰táty môÏu pro-fitovaÈ z entuziazmu a pracovného nad‰eniamlad˘ch lekárov a biomedikov z menej privile-govan˘ch krajín.

Konferencia bola prínosom aj pre nadviaza-nie spolupráce s Young Scientist Association z Medical University of Vienna, ktorá môÏe byÈpre LF UK uÏitoãná nielen pri organizovaníspoloãn˘ch workshopov a kurzov pre dokto-randov, ale aj pre zlep‰enie vedeckej spolu-práce.

doc. MUDr. Beata Mladosieviãová, CSc.,prodekanka LF UK

Európa chce harmonizovaÈ

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

doktorandské ‰túdium v oblasti biomedicínskych vied

16

Na Univerzite Komenského prebiehapilotn˘ projekt „Hodnotiaci a rozvojov˘program pre absolventov“. Projekt je aktivitou Fakulty managementu UK (FM).Reaguje na nepriaznivú situáciu absolventov na trhu práce.

Absolventi sa napriek hodnotn˘m vedo-mostiam, schopnostiam a zruãnostiam stre-távajú s prekáÏkami a nedocenením na trhupráce hlavne pre nedostatok praktick˘ch skú-seností. Organizácie dávajú prednosÈ uchá-dzaãom s minimálne dvojroãnou praxou. Tátoby mala byÈ dôkazom zodpovednej osobnos-ti absolventa a spôsobilosti vyuÏívaÈ vedo-mosti nadobudnuté ‰túdiom.

V záujme získania t˘ch najvhodnej‰íchzamestnancov má organizácia právo urãovaÈpodmienky, postupy a metódy obsadzovaniapracovn˘ch miest. Hranica prísnych podmie-nok pre prijatie uchádzaãov o pracovné pozí-cie sa v‰ak v mnoh˘ch prípadoch posúva dodiskriminaãnej roviny. Najãastej‰ie uvádzanouformou diskriminácie na slovenskom trhu prá-ce je veková diskriminácia. Preferovan˘ vekuchádzaãov o zamestnanie sa neustále zuÏu-je. V súãasnosti sa dostal aÏ do alarmujúcehointervalu medzi tridsiatym a ‰tyridsiatymrokom Ïivota. Zamestnávatelia túto vekovúskupinu uprednostÀujú, pretoÏe má urãitúprax a zároveÀ je povaÏovaná za schopnúìal‰ieho v˘voja.

VáÏnosÈ situácie na trhu práce umocÀujefakt, Ïe ‰táty EÚ ãelia najhor‰ej ekonomickejrecesii za posledné desaÈroãia. Oãakáva sa,Ïe do konca roku 2010 má poãet nezamest-nan˘ch v eurozóne dosiahnuÈ 11,5 %, ão jenajvy‰‰ia hodnota od ãias druhej svetovejvojny. NezamestnanosÈ mlad˘ch Európanovdo 25 rokov sa vy‰plhala na 17 %. Ide o dvoj-násobok priemernej hodnoty.

Absolventské programy nestaãia

Niekoºko úspe‰n˘ch firiem pôsobiacich naslovenskom trhu otvára absolventské progra-

my. Dávajú mlad˘m ‰ancu nadobudnúÈ prak-tické skúsenosti a zároveÀ pre seba vyselek-tujú t˘ch naj‰ikovnej‰ích a najvhodnej‰ích.V súãasnosti je kapacita miest v absolvent-sk˘ch programoch nedostatoãná. Absolventje preto núten˘ nastúpiÈ na podhodnotenúpozíciu. Alternatívou úãasti v absolventskom

programe je Hodnotiaci a roz-vojov˘ program pre absolven-tov, ktorého pilotn˘ projektpráve prebieha na vybran˘chfakultách UK.Metodika hodnotiaco-rozvojo-vého projektu vychádzaz metód Assessment centre aDevelopment centre. Metódysú spoºahliv˘m a úãinn˘m prí-stupom manaÏmentu ºudsk˘chzdrojov k získavaniu a formova-niu konkurencieschopnej pra-covnej sily. PouÏívajú ich reno-mované organizácie hlavne prevysokú hodnotu, spoºahlivosÈa efektívnosÈ. Metodika progra-

mu pre absolventov, jeho implementáciaa prieskum efektívnosti v praxi je aktivitou FMv spolupráci s extern˘mi spolupracovníkmiz oblasti psychológie.

Metodikou hodnotiaco-rozvojového prog-ramu sa na odbornej úrovni podrobnezaoberám aj vo svojej dizertaãnej práci,priãom vychádzam zo svojich praktick˘chskúseností s vyuÏívaním metód hodnotiacehoa rozvojového centra.

Cieºom hodnotiaco-rozvojového programuna ‰kolách je osobnostn˘ rozvoj budúcichabsolventov, ich nasmerovanie pri vstupe napracovn˘ trh, motivácia k dosahovaniulep‰ích ‰tudijn˘ch v˘sledkov a motiváciak aktívnemu prejavu poãas v˘uãby. Podstatoumotivácie je získanie vlastného osobnostnéhoprofilu a bonus pre najúspe‰nej‰ích absolven-tov v podobe zviditeºnenia na pracovnom trhurenomovan˘ch firiem pôsobiacich na Slo-vensku aj v zahraniãí. Monitoring uplatneniaabsolventov na trhu práce, ktor˘ je súãasÈouprojektu, zároveÀ poskytuje spätnú väzbu pre‰koly. Na jej základe majú ‰koly moÏnosÈaktualizovaÈ vzdelávací proces vzhºadom nanové poÏiadavky vznikajúce v súvislosti sosúãasn˘m trendom budovania a rozvojavedomostnej spoloãnosti.

Rozvojovej fázy projektu by sa mohlizúãastniÈ v‰etci absolventi

Do pilotného projektu bolo zaraden˘ch‰esÈsto súãasn˘ch absolventov Fakultymanagementu UK (FM), Právnickej fakulty UK(PraF) a absolventi manaÏérskej matematiky zFakulty matematiky, fyziky a informatiky UK(FMFI), hodnotení podºa kritérií FM. S pomo-cou pedagógov a profesionálnych hodnoti-teºov bolo v priebehu jedného roka vyselekto-

van˘ch 22 najúspe‰nej‰ích absolventov.Absolventi boli vo fáze predv˘beru hodnoteníz pohºadu kvality vedomostí nadobudnut˘chpoãas ‰túdia. Následne boli zaradení do fázyrozvoja a v˘beru z pohºadu osobnostn˘chdimenzií. Kritériá pre hodnotenie osobnost-n˘ch dimenzií boli stanovené v prípravnej fázeprojektu, na základe súvislostí s pracovnouoblasÈou, ktorá vypl˘va zo zamerania danejfakulty. ·tudenti podstúpili individuálne i sku-pinové modelové situácie a prípadové ‰túdie,individuálny pohovor, individuálne prezentá-cie, písomné osobnostné testy a inteligenãn˘test.

Odozva súãasn˘ch absolventov, ktorí malimoÏnosÈ projekt absolvovaÈ, je veºmi pozitív-na. Ocenili najmä profesionalitu projektovéhotímu, s ktorou sa poãas hodnotenia a rozvojastretli, ako aj v˘povednú hodnotu podrobnejspätnej väzby s podnetmi na osobnostn˘rast.

Pilotn˘ projekt bol orientovan˘ prevaÏne nav˘ber najúspe‰nej‰ích absolventov z roãníka.Po overení prínosu pilotného projektu v praxisa ukazuje reálna moÏnosÈ osobného rozvojaväã‰ieho poãtu budúcich absolventov UK.Rozvojovej fázy projektu by sa tak mohlipostupne zúãastniÈ v‰etci absolventi. Fázamonitoringu a overovania prínosu pilotnéhoprojektu v praxi sú naplánované na obdobieod novembra 2010 do septembra 2011.

Podºa odporúãaní fakúlt a vyhodnoteniaprogramu sú najúspe‰nej‰ími absolventmiroãníka 2010 z FM a FMFI Martin Králik (FM),TomበKadlic (FM), Ján Porázik (FMFI), PeterLaubert (FM), Juraj Sedlák (FM), MartinSoboliã (FM), Vojtech Drobn˘ (FM), MartinaHolecová (FMFI), Richard Strapko (FMFI),Jarmila Malíková (FM), Juraj Jonek (FM) aKristína ·vecová (FM).

Z PraF sú najúspe‰nej‰ími absolventmiroka 2010 Peter Ikrényi, Jana Karnetová,Daniela Sliviaková, Daniel Kello, Peter Pethö,Jaroslav Sabol, Peter Pavloviã, ZoranaBo‰anská a Alexandra Horváthová.

Mgr. Juliet H. Suleimanová,doktorandka FM UK

Autorka je iniciátorkou a vedúcou projektu

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K 17

Do pilotného projektu hodnotenia a rozvoja absolventov sa zapojili b˘valí‰tudenti Právnickej fakulty UK...

Nov˘m programomje moÏné hodnotiÈ a rozvíjaÈ schopnosti absolventov

...a absolventi Fakulty managementu UK a Fakultymatematiky, fyziky a informatiky UK.

Akademické prostredie je ideálnym miestom pre rozvíjanie filozofie rovnosti, podporovanie prejavov rôznosti, pestovanie tolerancie a úcty, posilÀovaniehumanistick˘ch tradícií a demokratick˘chvzÈahov. Je ideálnym miestom pre modelovanie a rozvíjanie prostrediaústretového a prístupného pre ºudí rôzneho zamerania a rôznych schopností,umoÏÀujúcim v takomto prostredí nielen‰tudovaÈ a ÏiÈ, ale najmä odniesÈ si z neho pevné základy pre ìal‰ie pôsobenie po ukonãení ‰túdia.

Na univerzite ‰tudujú aj mladí ºudia so zdra-votn˘m postihnutím. Na rôznych fakultách stre-távame ‰tudentov so zmyslov˘m alebo teles-n˘m postihnutím, ktoré zvykne byÈ zrejmé naprv˘ pohºad. Zdravotné problémy väã‰ej ãastitak˘chto ‰tudentov v‰ak nie sú viditeºné,napriek tomu si plnia ‰tudijné povinnosti v nerazveºmi komplikovan˘ch podmienkach, priãomnemalú ãasÈ svojho nasadenia musia venovaÈprekonávaniu bariér rôzneho druhu (poãnúcfyzick˘mi, konãiac humánnymi), ktor˘ch sú ºudiabez postihnutia u‰etrení. Sú znev˘hodnenouskupinou a prevaÏná ãasÈ laickej verejnosti ichznev˘hodnenie odvodzuje práve od ich zdravot-ného postihnutia a s ním súvisiacich obme-dzení.

·tudenti so zdravotn˘m postihnutím v‰akväã‰inou prichádzajú na univerzitu dobre vyba-vení kompenzaãn˘mi pomôckami, technick˘mizruãnosÈami a kompenzaãn˘mi technikami,ktoré im pomáhajú zvládaÈ aktivity alternatívnouformou. NedokáÏu ale prekonaÈ mnoÏstvobariér vytváran˘ch spoloãnosÈou, ktorá prihliadamálo alebo vôbec neprihliada na moÏnosti alimity ºudí so zdravotn˘m postihnutím, a t˘m ichvyluãuje z aktívnej úãasti na jej dianí. Nevidiaci‰tudenti nedokáÏu bez v˘znamnej podpory anásledn˘ch adaptácií ‰tudovaÈ, pokiaº je ÈaÏiskoliteratúry v neprístupnej forme; nemobilní ‰tu-denti majú problém zúãastÀovaÈ sa na predná‰-kach, skú‰kach, pokiaº sa tieto konajú v neprí-stupn˘ch budovách, miestnostiach...

Seminár poukázal na bariéry pri prácis informaãn˘mi zdrojmi

Problematika informaãnej prístupnosti bolatémou odborného seminára, ktor˘ organizovaloCentrum podpory ‰tudentov so ‰pecifick˘mipotrebami (CEZAP) v apríli 2010. Seminár bolzameran˘ na objasnenie prístupu ‰tudentov sÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím k informáciám,poukázal na bariéry, s ktor˘mi sa pri práci sinformaãn˘mi zdrojmi stretávajú a pedagógom asprávcom informaãn˘ch portálov a aplikáciíponúkol odporúãania, ako pripravovaÈ v‰eobec-ne prístupné informácie.

RNDr. Branislav Mamojka, CSc., sa zameralna anal˘zu legislatívnych dokumentov, ukladajú-cich vysok˘m ‰kolám povinnosÈ zabezpeãiÈ prí-stup k vzdelaniu, prístupné ‰tudijné texty a infor-

mácie relevantné pre ‰túdium. Okrem platnejdomácej legislatívy podãiarkol v˘znam a dôleÏi-tosÈ Dohovoru OSN o právach ºudí so zdravot-n˘m postihnut˘m, ktor˘ vstúpil do platnosti vmarci 2010 po ratifikácii v NR SR. Dohovorpokladá za diskrimináciu aj kaÏdé vylúãeniealebo obmedzenie na základe zdravotnéhopostihnutia, ktorého úãinkom je naru‰iÈ uznáva-nie, vyuÏívanie alebo uplatÀovanie v‰etk˘ch ºud-sk˘ch práv a základn˘ch slobôd v oblasti vzde-lávania a informácií, vrátane odmietnutia prime-ran˘ch úprav.

Mgr. Peter Leck˘ informoval o práci nevidia-ceho s informáciami v elektronickej forme.Názorne prezentoval prácu s ãítaãom obrazov-ky ako s jedn˘m z najãastej‰ie pouÏívan˘ch dru-hov asistenãn˘ch technológií u nás. âítaãzoznámi nevidiaceho s obsahom obrazovky,formátom dokumentu, radením textu, so zme-nami na obrazovke. Pomocou neho sa moÏnopohybovaÈ po kapitolách, nadpisoch, odse-koch, kontrolovaÈ pravopis. Má svoje ‰pecifiká aobmedzenia, v‰eobecne v‰ak platí, Ïe si dobreporadí s korektne vytvoren˘mi textami a webo-v˘mi stránkami. PouÏívanie asistenãn˘ch tech-nológií neznamená, Ïe vzdelávacie a komerãnéprogramy/nástroje sa automaticky stávajú prí-stupné a pouÏiteºné. Ak sa autori dokumentov,programov a systémov viac orientujú na vizuál-nu stránku a pri tvorbe informaãn˘ch zdrojovnere‰pektujú pravidlá a odporúãania, ich pro-dukty sú pre nevidiacich málo prístupné aleboneprístupné, neporadí si s nimi ani ãítaã obra-zovky a treba ich následne adaptovaÈ.

Prístupné elektronické informácie majú svoje pravidlá

Mgr. Vojtech Regec sa venoval oblasti hod-notenia prístupnosti elektronick˘ch informácií navysok˘ch ‰kolách v SR. Okrem základn˘chv˘chodísk problematiky prístupnosti popísaljednotlivé formy testovania a hlavné zisteniaz prostredia vysok˘ch ‰kôl. Najväã‰í priestorvenoval vybran˘m problémom na UK, ktorévytvárajú bariéry v jej elektronickom prostredí apoukázal na moÏnosti ich odstránenia.PozornosÈ venoval aj novému systému AIS 2,ktor˘ má z hºadiska prístupnosti niektoré nedo-statky. OdkázanosÈ nevidiaceho na pomoc tre-tej osoby nielenÏe obmedzuje jeho informova-nosÈ a posilÀuje jeho závislosÈ, ale bráni mu aj vuplatÀovaní práva na dôvernosÈ a bezpeãnosÈosobn˘ch údajov. Rie‰ením by podºa V. Regecamohla byÈ intenzívnej‰ia spolupráca s CEZAP,no predov‰etk˘m programové re‰pektovaniezásad informaãnej prístupnosti, k ãomu by malauniverzita zmluvne zaväzovaÈ aj extern˘chdodávateºov.

O tom, ako postupovaÈ pri vytváraní prístup-n˘ch textov˘ch dokumentov, referoval Ing. PeterTeplick˘ z Únie nevidiacich a slabozrak˘chSlovenska. NajdôleÏitej‰ie je vytvoriÈ správnulogickú ‰truktúru dokumentu, textov˘ popis gra-fick˘ch elementov a vytváranie regulárnych

tabuliek. Pravidlá boli ilustrované na prípravetextov˘ch dokumentov. Pri editovaní je dôleÏit˘v˘ber fontu a veºkosti písma (odporúãa sa bez-pätkové), dostatoãné medzery medzi riadkami,odsekmi, stæpcami. Pri formátovaní dokumentutreba pouÏívaÈ správne ‰t˘ly. ·peciálne sa veno-val tvorbe tabuliek a exportu textového doku-mentu do .pdf formátu. Správne pripraven˘ prí-stupn˘ .pdf dokument musí byÈ otagovan .̆

Aj sluchovo postihnutí ‰tudenti môÏuprofitovaÈ z predná‰ok

V bloku o prístupe k informáciám sluchovopostihnut˘ch ako prv˘ vystúpil PaedDr. RomanVojtechovsk˘ z Centra kultúry nepoãujúcich –Myslím. Charakterizoval heterogenitu ‰tudentovs poruchou sluchu a naãrtol poÏiadavky, ktoréby mohla zabezpeãiÈ ‰kola. Opísal tieÏ druhypersonálnej podpory pre ‰tudentov s poruchousluchu na vysok˘ch ‰kolách. Popísal situáciu vprístupe k informáciám u nepoãujúcich ‰tuden-tov na Karlovej univerzite v Prahe a podelil sa o vlastné skúsenosti nepoãujúceho ‰tudenta.

Mgr. Klaudia Gu‰tafíková z Katedry ‰peciálnepedagogiky PdF UK priblíÏila pohºad a skúse-nosÈ uãiteºky ‰tudentov so sluchov˘m postihnu-tím a poskytla základné odporúãania a metodic-ké usmernenia, ako postupovaÈ, aby aj nepoãu-júci ‰tudenti mohli profitovaÈ z úãasti na pred-ná‰kach a plniÈ si ‰tudijné povinnosti. Mgr. PeterMarãek zo Slovtónu prezentoval viaceré kom-penzaãné pomôcky pomáhajúce nepoãujúcimpri komunikácii a prístupe k informáciám. Pre‰tudenta so sluchov˘m postihnutím na vysokej‰kole sa ako najzaujímavej‰ie javia indukãné sluãky (zariadenie vymedzujúce oblasÈ poãúva-nia) a FM systémy (zariadenie umoÏÀujúcepoãúvanie na väã‰iu vzdialenosÈ).

Existuje veºa moÏností a pomôcok, ako zlep-‰iÈ podmienky ‰túdia beÏn˘ch ‰tudentov a ‰tu-dentov so zdravotn˘m postihnutím a mnohé sadá zlep‰ovaÈ na oboch stranách. Dávno mámeza sebou neopodstatnené oãakávania, Ïe infor-maãné a asistenãné technológie sa stanúak˘msi v‰eliekom na problémy vzdelávania ‰tu-dentov so zdravotn˘m postihnutím. Asistenãnétechnológie môÏu podporiÈ základné zruãnosti‰tudentov, nemôÏu ich v‰ak nahradiÈ.

Na druhej strane si treba uvedomiÈ, Ïe v˘vojasistenãn˘ch technológii ide vÏdy krok za v˘vo-jom ‰tandardn˘ch informaãn˘ch technológií. Aksa teda pri pouÏívaní poãítaãov˘ch programovnevyuÏívajú ‰tandardné nástroje, ani najmoder-nej‰ie technológie v rukách zruãného pouÏíva-teºa si s v˘sledkom neporadia. Preto je potreb-né, aby vysoké ‰koly prebrali na seba zodpo-vednosÈ za zabezpeãenie prístupu k informaã-n˘m zdrojom a systémom a ponúkali prostredieprístupné v‰etk˘m.

Viac info na http://www.cezap.sk/.

PaedDr. Elena Mendelová, CSc., vedúca Centra podpory ‰tudentov

so ‰pecifick˘mi potrebami UK

Prístupné vzdelaniepre zdravotne postihnut˘ch si Ïiada

prístupné informácie

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K18

Telov˘chovn˘ ústav Slovenskej univerzity, zriaden˘ v roku 1939, bol predchodcom FTV· UK v oblasti prípravytelov˘chovn˘ch pedagógov. Od roku 1947bol priãlenen˘ k Pedagogickej fakulteSlovenskej univerzity a zaãal si budovaÈvlastn˘ intern˘ zbor uãiteºov, ktor˘ poloÏilzáklady ‰túdia telesnej v˘chovy. Ústav sapo krátkom ãase premenil na Katedrutelesnej v˘chovy a zaradil sa do ‰truktúrVysokej ‰koly pedagogickej v Bratislave.Postupne sa zaãali kvalifikovaÈ prví kandidáti pedagogick˘ch vied v oblastitelesnej v˘chovy a ‰túdium sa nakrátkovrátilo na Filozofickú fakultu UK. Po schválení novej siete vysok˘ch ‰kôl v âeskoslovensku (1960) vznikol aj In‰titúttelesnej v˘chovy a ‰portu ako nová fakultaUK v Bratislave.

DÀa 24. septembra 1960 rektor UK prof.Topoºsk˘ a dekan novozriadeného in‰titútuprof. StráÀai slávnostne otvorili In‰titút telesnejv˘chovy a ‰portu UK v Bratislave (ITV· ). Nováfakulta zaãínala so ‰iestimi katedrami a s 54-miuãiteºmi. ITV· sa v prv˘ch rokoch existenciezameriaval na prípravu uãiteºov telesnej v˘cho-vy, ktorí spravidla ‰tudovali na kooperujúcejfakulte aj druh˘ predmet. V roku1961 ‰túdium skonãilo 60 absol-ventov.

K pôvodne ‰iestim katedrám sapridali odãlenením oddelení ìal‰iedve katedry. âinnosÈ zaktivizovalaaj kniÏnica, ktorá v‰ak vznikla e‰tev rámci Telov˘chovného ústavuSU. Aj vedeckov˘skumná prácazaãala naberaÈ na v˘zname.V ITV· zaãal vychádzaÈ od roku1961 vedeck˘ zborník. Prvé ‰tyriroãníky vy‰li pod názvom „Zavy‰‰iu úroveÀ telesnej v˘chovy“a boli dobr˘m odrazov˘m mostí-kom ku kreovaniu zborníka Actafacultatis..., ktor˘ vychádza od ro-ku 1966 do súãasnosti.

V rámci vedeckov˘skumnej ãin-nosti pracovníci ITV· rie‰ili uÏv roku 1961 jednu ‰tátnu, 7 rezort-n˘ch a 36 fakultn˘ch úloh. Niev‰etky v‰ak boli úspe‰ne skonãe-né. Najv˘znamnej‰ia sa zaoberala stavomtelesného rozvoja a pohybovej v˘konnosti 16aÏ 17-roãn˘ch chlapcov a rie‰il ju doc. F.S˘kora. ITV· bol aj koordinátorom ‰tátnejúlohy o ‰pecializovanej telesnej v˘chove mlá-deÏe.

V roku 1962 bola ustanovená Telov˘chovnájednota Slávia UK Bratislava s desiatimi ‰por-tov˘mi oddielmi, nad ãinnosÈou ktor˘ch malipo organizaãnej aj po materiálnej stránke pat-ronát katedry ITV·, ale aj katedry telesnejv˘chovy in˘ch fakúlt UK.

Vznik v˘skumného pracoviska, Gymniku i lodenice

V roku 1964 sa dekanom stáva prof. A.Kuchen, ktor˘ viedol fakultu aÏ do roku 1969.Treba pripomenúÈ, Ïe doba, v ktorej ITV·, resp.FTV· realizovali pedagogickú a vedeckov˘s-kumnú ãinnosÈ, bola poznaãená totalitnou ide-ológiou, a preto sa takmer v‰etky hodnoteniaa súhrny zaãínali povinnou frázou o tom, aká„mimoriadna pozornosÈ sa prikladá ideologic-kej a politickov˘chovnej práci v duchu politikyKSâ“.

Poãet ‰tudentov sa pozvoºna zvy‰oval.Zatiaº ão v prvom roku existencie ITV· ‰tudo-valo vo v‰etk˘ch formách ‰túdia 271 ‰tuden-tov, na konci sedemdesiatych rokov ich boloviac ako 1200. To sa v‰ak zdalo vedeniu rela-tívne veºa, a tak uvaÏovalo o urãitej stabilizáciina úrovni 900 – 950 ‰tudentov aj vzhºadom nato, Ïe uãiteºov telesnej v˘chovy postupne zaãalipripravovaÈ aj pedagogické fakulty v Pre‰ovea v Banskej Bystrici. O ‰túdium na fakulte bolstále vy‰‰í záujem, ako boli moÏnosti prijatia.

Na fakulte existovali dva ‰tudijné odbory,a to uãiteºstvo v‰eobecnovzdelávacích pred-metov a telesná v˘chova a ‰port. Druh˘ odborsa rozdelil na dve ‰tudijné ‰pecializácie, a to na

trénerskú a metodickú. Vedeckov˘skumná ãin-nosÈ sa v tomto období zameriavala najmä na otázky telesnej v˘chovy a ‰portu mládeÏe.V roku 1965 vzniklo samostatné v˘skumnépracovisko. Pracovníci FTV· ãoraz ãastej‰iepredná‰ali aj v zahraniãí na rôznych sympó-ziách a konferenciách. V roku 1964 zaãínasvoju ãinnosÈ aj folklórny súbor Gymnik, ktor˘pôsobí pri FTV· aj v súãasnosti a prezentujeslovenskú ºudovú taneãnú tvorivosÈ po celomsvete. Na konci ‰esÈdesiatych rokov bola spre-vádzkovaná lodenica FTV· Liptov, ktorá je

dodnes zakotvená v Karloveskej zátoke neìa-leko fakulty.

V roku 1969 bol za dekana zvolen˘ prof. I.Macák. Pribudlo ‰túdium kombinácie telesnáv˘chova – branná v˘chova a neskôr aj mate-matika – branná v˘chova. Mnoho pracovníkovz FTV· bolo v˘razne zaangaÏovan˘ch aj v telo-v˘chovnom a ‰portovom hnutí na Slovenskua pracovali aj v medzinárodn˘ch organizá-ciách, napríklad prof. Macák ãi prof. Hrãka.

DôleÏitosÈ fakulty rastie

AÏ zaãiatkom sedemdesiatych rokov saFTV· dostala na Lafranconi, ão v˘razne uºahãi-lo vzdelávanie, ktoré dovtedy prebiehalo naviacer˘ch miestach v Bratislave. V súvislostis narastajúcou dôleÏitosÈou fakulty v oblastiprípravy telov˘chovn˘ch pedagógov sa v˘raz-ne zlep‰ila aj tvorba ‰tudijnej literatúry. V roku1969 fakulta rie‰ila 47 vedeck˘ch úloh, z toho‰esÈ ‰tátnych, zameran˘ch najmä na proble-matiku telesnej v˘chovy a ‰portu mládeÏe, jejtelesného a funkãného rozvoja. Vedec-kov˘skumná ãinnosÈ bola, okrem katedierfakulty, sústredená aj na V˘skumnom ústaveFTV· UK.

Na konci sedemdesiatych rokov pribudlak tzv. Starej chate na RichÀave ajNová chata, priãom podiel zo stra-ny FTV· na jej vybudovaní je neza-nedbateºn .̆ Uvedené chaty slúÏili a slúÏia na realizáciu kurzov.

Od ‰kolského roku 1979/80 boldekanom prof. J. Hrãka. Do v˘uã-by boli postupne zaradené novépredmety, ktoré v˘raznej‰ie profilo-vali absolventov, ako grafick˘záznam pohybu a biochémia.ZároveÀ sa zv˘‰il poãet predmetovv‰eobecného základu, ktoré boli,s v˘nimkou marxisticko-leninsk˘chdisciplín, adekvátnou univerzitnoubázou pre telov˘chovn˘ch peda-gógov. V polovici osemdesiatychrokov vedenie kon‰tatovalo, Ïe prev‰etky predmety je k dispozíciizákladná ‰tudijná literatúra.

Vedeckov˘skumná ãinnosÈ sa za-meriavala na funkcie telesnej v˘-chovy, predpoklady a dispozície

jedinca na dosahovanie ‰portového v˘konu,ale aj na telov˘chovno-lekársku problematiku.·tudenti sa pravidelne, uÏ od zaãiatku sedem-desiatych rokov, zapájajú do ·VOâ. Na konciosemdesiatych rokov bolo na fakulte osemkatedier, na ktor˘ch pôsobilo 6 profesorov, 30 docentov a 52 odborn˘ch asistentov. Obratv ãinnosti FTV· nastal po 17. novembri 1989.

Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK(redakãne krátené, medzititulky redakcia)

5 0 . V Ý R O Č I E F A K U L T Y T E L E S N E J V Ý C H O V Y A Š P O R T U U K 19

Fakultatelesnej v˘chovy a ‰portu UK

do roku 1989

Promócia FTV· UK, v˘sledok pedagogickej práce uãiteºov a snahy ‰tudentov,v roku 1985. Z rúk prodekana doc. J. Perútku preberá diplom Ladislava ·imáãková,dnes PaedDr. Ladislava DoleÏajová, PhD., odborná asistentka na Katedre atletikyFTV· UK. Foto: Archív doc. J. ·imoneka

5 0 . V Ý R O Č I E F A K U L T Y T E L E S N E J V Ý C H O V Y A Š P O R T U U K

Katedra gymnastiky20

Svoje jadro si budovala od vznikuTelov˘chovného ústavu v roku 1937, ktorého ãinnosÈ bola obnovená v roku 1947po skonãení druhej svetovej vojny. Intern˘ pedagogick˘ zbor sa budoval na Katedre gymnastiky a plávaniaPedagogickej fakulty UK od roku 1959. Po schválení novej siete vysok˘ch ‰kôlv ‰kolskom roku 1960/61 vznikol In‰titúttelesnej v˘chovy a ‰portu (ITV·), ktoréhosúãasÈou sa stala samostatná katedra teórie a metodiky gymnastiky.

Uãitelia pôsobili od roku 1958 na spoloãnompracovisku, a to na Katedre gymnastiky a pláva-nia, vedúcim ktorej bol neskor‰ie známy ãlenMedzinárodného olympijského v˘boru profesorVladimír âernu‰ák. Po vzniku fakulty sa osamos-tatnila ako Katedra teórie a metodiky gymnastikyITV·. Vedúcim sa stal docent Samuel Gájer.

Vedeckov˘skumná ãinnosÈ katedry sa v t˘ch-to rokoch zaãala sºubne rozvíjaÈ. âlenovia kated-ry absolvovali ‰tudijné pobyty na katedrách gym-nastiky vysok˘ch ‰kôl v zahraniãí: v Halle,Lipsku, Budape‰ti, Var‰ave, Bruseli. âasté bolipracovno-spoloãenské náv‰tevy na Fakulte tû-lesné v˘chovy a sportu Univerzity Karlovyv Praze.

Uãitelia katedry v tomto období veºmi aktívnepracovali v telov˘chovnom a ‰portovom hnutí.âlenom reprezentaãného kádra ãeskosloven-sk˘ch ‰portov˘ch gymnastov bol Stanislav Fiala,ktor˘ sa neskôr venoval vrcholovej gymnastike aj ako tréner. Za prípravu olympionika Jozefa Ko-neãného získal titul „zaslúÏil˘ tréner“. Známouchoreografkou sa stala Hedviga ·imoneková a jej zásluhou vznikol folklórny súbor GymnikFTV· UK, ktor˘ si vypracoval dobrú medzinárod-nú úroveÀ. Uãitelia katedry sa tradiãne podieºalina nácvikoch spartakiády, na prvomájov˘chvystúpeniach a na akadémiách fakulty. Za tútoprácu získali vysoké ‰tátne vyznamenania, ako aj mnoÏstvo pochvaln˘ch uznaní od orgánovâeskoslovenského zväzu telesnej v˘chovy, Rek-torátu UK a Fakulty telesnej v˘chovy a ‰portuUK. Choreografie pohybov˘ch skladieb prezen-tovali aj na svetovej Gymnaestráde vo Viednia na svetovej v˘stave Expo v Montreali v roku1967. Katedru dlhoroãne reprezentoval Juraj·amudovsk˘ ako autor známej relácie – rannécviãenie v rozhlase.

Obsah predmetov sa diferencuje a ‰pecifikuje

Medzi rokmi 1969 – 1989 sa vo vedení kated-ry vystriedali profesor Jozef Hrãka, ktor˘ sa nes-kôr stal aj dekanom a docentka Xénia Rovná.V ‰esÈdesiatych rokoch sa zaãalo obsahové za-meranie predmetov v˘raznej‰ie diferencovaÈa po zavedení nov˘ch uãebn˘ch plánov odbor-ného ‰túdia sa predná‰ky a cviãenia základnejgymnastiky ‰pecifikovali pre trénersk˘ a uãiteºsk˘smer ‰túdia. AÏ dodnes je aktuálna celo‰tátnauãebnica základnej gymnastiky autorov Kos –Hrãka a odborné kniÏné publikácie A. Zrubákaz oblasti kondiãnej gymnastiky. Vo vrcholovej

‰portovej príprave získala prioritné postaveniekondiãná gymnastika. Predmet teória a didaktika‰portovej gymnastiky sa pre rozdielny pohybov˘obsah diferencoval na muÏskú a Ïenskú gym-nastiku. V uãiteºskom smere ‰túdia obsahovézameranie ‰portovej gymnastiky v˘razne ovply-vÀovali celo‰tátne v˘sledky vedeckov˘skumnejãinnosti ãlenov katedry.

Za dvadsaÈpäÈ rokov existencie katedry obo-hatili uãitelia ‰portovej gymnastiky v˘znamn˘mspôsobom odbornú literatúru. Publikované prá-ce rie‰ili spravidla problémy praxe ãi uÏ na úrov-ni ‰kolskej telesnej v˘chovy alebo ‰portovej prí-pravy gymnastov. Od vzniku Telov˘chovnej ‰kolySÚV âSZTV sa uãitelia katedry so zameraním na ‰portovú gymnastiku podieºali na ‰koleniachdobrovoºn˘ch a profesionálnych trénerov. TútoãinnosÈ moÏno hodnotiÈ ako úãinn˘ prostriedok

odovzdávania získan˘ch vedeck˘ch a odbor-n˘ch informácií pre gymnastickú prax.

Pre toto obdobie je charakteristické formova-nie základn˘ch predmetov vysoko‰kolskéhotelov˘chovného ‰túdia, ktoré sú dodnes v ãias-toãne zmenenej podobe v ‰tudijn˘ch progra-moch trénerského a uãiteºského ‰túdia. V˘vojÏenskej gymnastiky, do ktorej stále intenzívnej‰ieprenikali pohybová kultúra a vyjadrenie pohybuhudbou si vynútil vznik predmetu teória a didak-tika rytmickej (modernej) gymnastiky. Zákonite sa vytvoril aj predmet teória a didaktika pohybo-vej skladby. Podnetom bola bohatá tvorivá ãin-nosÈ uãiteºov, ktorí boli autormi troch skladiebãeskoslovensk˘ch spartakiád. ªudov˘m tancomsa dalo venovaÈ na fakulte v rámci zvoleného‰portu alebo na predmete teória a didaktika ºu-dov˘ch tancov.

Charakteristick˘m znakom pre Katedru gym-nastiky FTV· oproti in˘m pracoviskám na fakultebola v˘znamná a úspe‰ná reprezentácia fakulty,v ktorej sa kontinuálne pokraãuje dodnes. V roku1975 FTV· po prv˘krát vystúpila so samostat-nou skladbou na Veãeroch druÏby, ktorá malaveºk˘ úspech a medzinárodn˘ ohlas. Fakultadostala pozvanie reprezentovaÈ âeskoslovensko

na Kube. Jej vystúpenie bolo ‰portovo i spolo-ãensky vysoko hodnotené.

Uãiteºmi sú reprezentanti v gymnastike, taneãníci i tréneri

V roku 1990 sa katedra premenovala na Ka-tedru gymnastiky. Tento názov si udrÏala do roku1995, kedy bola prechodne premenovaná na Katedru gymnastiky, tancov a úpolov s cieºomuÏ v názve prezentovaÈ ‰irokú ‰kálu vyuãovacíchpredmetov a ‰portov. Pri re‰trukturalizácii fakultyv roku 2005 bol názov zmenen˘ na Katedrugymnastiky a pouÏíva sa dodnes. Vedúcimi ka-tedry po roku 1989 boli docent Anton Zrubák,docent Bohu‰ Hatiar i docent Miroslav ëurech.V˘znamné kvantitatívne i kvalitatívne zmeny

v budovaní modernéhopracoviska nastali, keìsa profesorka ElenaStre‰ková stala súãas-nou vedúcou katedry. Do‰lo k prebudovaniupriestorov Fitgymu, ktorétvorí posilÀovÀa a pohy-bové ‰túdio, vzniklo no-vé taneãné ‰túdio, dveseminárne miestnostis audiovizuálnou techni-kou a dataprojektorom,sústavne sa inovuje ná-ãinie a ãiastoãne aj nára-die v gymnastickej telo-cviãni a pomaly sa zlep-‰ujú aj priestory úpolovejtelocviãne. Po postupnejgeneraãnej v˘mene saza posledn˘ch desaÈ ro-kov z katedry stalo naj-mlad‰ie, ale plne kvalifi-

kované pracovisko. Uãitelia a doktorandi sú b˘-valí i súãasní reprezentanti v ‰portovej gym-nastike, známi taneãníci ãi tréneri. V˘znamn˘podiel na kvalifikaãnom raste ãlenov katedry má na‰a vedúca, ktorá bola takmer v‰etk˘m‰koliteºkou.

Katedra gymnastiky patrí v súãasnosti medzizákladné pracoviská fakulty a prispieva k rozvojupedagogickej, vedeckov˘skumnej a publikaãnejprezentácii fakulty a univerzity doma i v zahraniãí.Uãitelia realizujú svoje v˘skumné sledovania jed-nak v oblasti ‰kolskej telesnej v˘chovy, jednakv tréningovom procese ‰portovej a modernejgymnastiky, tancoch, v úpolov˘ch ‰portoch,v rekreaãnom a ‰portovom aerobiku i v oblastikulturistiky a fitnes. V˘znamn˘ prínos pre ‰porto-vé hnutie má Vysoko‰kolsk˘ ‰portov˘ klub FTV·UK Lafranconi, ktor˘ zaloÏili ãlenovia Katedrygymnastiky. ·portovci klubu veºmi úspe‰ne re-prezentujú svoju fakultu na domácich a medzi-národn˘ch súÈaÏiach. âlenovia katedry sa tieÏpravidelne zúãastÀujú na vedeck˘ch konferen-ciách doma i v zahraniãí a publikujú v domácicha zahraniãn˘ch ãasopisoch a zborníkoch.

Mgr. Matej Chren, PhD., Katedra gymnastiky, FTV· UK

sa zmenila na moderné pracovisko

„Národn˘ veãer Slovenskej republiky“ – ‰tudenti FTV· UK na svetovej Gymna-estráde v Berlíne v roku 1995.

Katedra atletiky tvorila základ pri formovaní najvy‰‰ieho vzdelávaciehozariadenia v oblasti telesnej v˘chovya ‰portu. Samostatná katedra vzniklav roku 1960 zaloÏením In‰titútu telesnejv˘chovy a ‰portu UK (ITV·) ako pokraãovateº Katedry ºahkej atletikya hier Filozofickej fakulty UK. Neskôr sa katedra teórie a metodiky ºahkej atletiky premenovala na katedruteórie a didaktiky atletiky a od roku 1980je jej názov katedra atletiky.

Vedeckov˘skumná práca je samozrejmosÈou od zaãiatku

Prv˘m vedúcim katedry bol prof. Andrej Ku-chen, ktor˘ sa stal aj prodekanom ITV·. Ka-tedra bola umiestnená na Kalinãiakovej uliciv tzv. ‰védskych domãekoch, neskôr sa pre-

sÈahovala do budovy Vysokej ‰koly ekonomic-kej a od roku 1969 sídli na Lafranconi. Neskôrsa vedúcimi katedry stali doc. B. Rusina, doc.J. ·imonek a prof. T. Kampmiller.

Katedra od svojho vzniku venovala zv˘‰enúpozornosÈ publikaãnej ãinnosti, najmä hlb‰ie-mu rozpracovaniu problematiky jednotliv˘chatletick˘ch disciplín (behy, vrh, hody). Okremkolektívnych prác publikovali ãlenovia katedryaj viaceré monografie.

Rie‰eniu vedeckov˘skumn˘ch úloh sa ãle-novia katedry venovali buì ako hlavní rie‰itelia

alebo ako ãlenovia rie‰iteºsk˘ch kolektívov.V rokoch 1964 – 1969 pracovali na ‰tátnejúlohe „Overovanie uãebn˘ch osnov ‰kolskejtelesnej v˘chovy v základn˘ch a v stredn˘ch‰kolách“. V‰etci vtedaj‰í ãlenovia katedry sa v rokoch 1975 – 1980 zapojili aj do ‰tátnejúlohy „Vedecké základy ‰portovej prípravymládeÏe“.

Medzi v˘znamné práce patrí úãasÈ ãlenovkatedry vo v˘skumn˘ch tímoch, ktoré analyzo-vali techniku najlep‰ích atlétov na Majstrov-stvách Európy v atletike v Prahe. V ìal‰omobdobí sa vo v˘skumnej ãinnosti venovalapozornosÈ v˘beru talentov, ‰portovej prípravetalentovanej mládeÏe, diagnostike motoric-k˘ch a funkãn˘ch predpokladov v atletick˘chdisciplínach, sledovaniu zdatnosti a motorickejv˘konnosti slovenskej populácie, úrovni rozvo-ja koordinaãn˘ch schopností.

Od roku 1990 boli ãlenovia katedry vedúci-mi desiatich v˘skumn˘ch úloh VEGA. Prácu

ãlenov katedry ocenila aj Európska atletickáasociácia. T. Kampmiller a M. Vanderka boliãlenmi medzinárodného v˘skumného kolektí-vu AEHESIS. E. Laczo je od roku 2009 koor-dinátorom medzinárodného grantu Realizáciaintenzívneho vzdelávacieho programu v oblas-ti anal˘z ºudského kostrového svalstva moder-n˘mi znázorÀovacími technikami. Úspe‰ná je spolupráca na medzinárodn˘ch projektochs Fakultou tûlesné v˘chovy a sportu UniverzityKarlovy v Praze a s Fakultetom za ‰port Uni-verzity v ªubºani.

V˘razná vedeckov˘skumná práca sa odzr-kadlila aj v kvalifikaãnom raste ãlenov katedry.Na katedre pracuje jeden riadny profesor, piatidocenti, odborní asistenti s doktorantúrou.

Pedagógovia boli aj úspe‰n˘mi trénermi a funkcionármi

âlenovia katedry patrili medzi popredn˘ch‰portov˘ch trénerov, funkcionárov a rozhod-cov. Boli ãlenmi federálneho a Slovenské-ho atletického zväzu. V‰etci ãlenovia katedrysa podieºali na práci atletického oddielu SláviaUK, na organizácii pretekov Pravda – Televízia– Slovnaft, Istropolitana, Supermaratón, Bra-tislavsk˘ maratón, Cena Veãerníka (neskôrCena dekana) ãi Lafranconská hodinovka.V redakãnej rade ãasopisu Telesná v˘chova &‰port pracujú J. Ko‰tial, A. Lednick˘ a dlho-roãn˘ ‰éfredaktor J. ·imonek.

V˘znamné miesta zastávali atléti aj vo fa-kultn˘ch funkciách: A. Kuchen bol prodeka-nom a neskôr dekanom FTV·. ëal‰ím deka-nom z katedry bol J. ·imonek. B. Rusina bolprodekanom pre v˘stavbu a tú istú funkciuvykonával aj T. Kampmiller. ·tudijn˘mi prode-kanmi boli A. Lednick ,̆ J. Ko‰tial, I. Cihová,ktorá je Àou aj teraz. Za prácu vo funkciáchzískali viaceré fakultné, telov˘chovné, rezortnéi celo‰tátne vyznamenania.

V˘znamné úspechy dosiahli pedagógovia aj v trénerskej práci, keì vychovali viacer˘cholympionikov, majstrov a reprezentantovâSSR a SR. Viacerí ãlenovia katedry pracujú,resp. pôsobili aj v in˘ch ‰portov˘ch ‰pecializá-ciách ako kondiãní tréneri.

Katedra atletiky zabezpeãuje prípravu uãi-teºov telesnej a ‰portovej v˘chovy a trénerov s najvy‰‰ou kvalifikáciou. Osobitné postaveniemá príprava ‰pecialistov v atletike a prípravakondiãn˘ch trénerov v bakalárskom i v magis-terskom ‰túdiu. Katedra sa v˘znamne podieºaaj na zabezpeãení doktorandského ‰túdia.

K skvalitneniu v˘uãby praktick˘ch predme-tov prispel aj tartanov˘ povrch na ‰tadióne na Lafranconi poloÏen˘ v roku 2006 a vyuão-vanie v zimn˘ch mesiacoch v ‰portovej haleElán. Katedrová uãebÀa je vybavená moder-nou didaktickou technikou.

Na záver treba e‰te pripomenúÈ, Ïe na ús-pechoch katedry atletiky sa podieºali aj externívyuãujúci, nepedagogickí a odborno-technickízamestnanci.

doc. Paedr. Anton Lednick ,̆ PhD., FTV· UK

215 0 . V Ý R O Č I E F A K U L T Y T E L E S N E J V Ý C H O V Y A Š P O R T U U K

Katedra atletikyvznikla

uÏ pri zrode fakulty

Atletick˘ ‰tadión prof. Kuchena slúÏi na v˘uãbu. Foto: A. Lednick˘

J U B I L E Á22

Prof. PhDr. Jozef Hrãka, DrSc., sa od zaãiatku päÈdesiatych rokov pedagogicky a vedecky venuje oblasti telesnej v˘chovy. Na Fakulte telesnej v˘chovy a ‰portu UK (FTV·) pôsobí uÏ päÈdesiat rokov. V máji tohto roku sa doÏil osemdesiatin.

UÏ na zaãiatku svojej kariéry sa angaÏovalv Atletickej sekcii Slovenského v˘boru pre telesnúv˘chovu a ‰port. Neskôr pôsobil aj v ìal‰ích orgá-

noch ãesko-slovenskéhoa sloven-ského telo-v˘chovnéhoa ‰portové-ho hnutia.Poãas pô-s o b e n i a na FTV·v 80. rokochsa venovalaj problema-tike základ-nej a rekre-aãnej teles-

nej v˘chovy, rekreológie a ‰portu pre v‰etk˘ch,priãom rozpracoval aj ‰truktúru t˘chto predmetov,ku ktor˘m napísal jedenásÈ uãebn˘ch textov a dveuãebnice.

Poãas svojej vedeckej a pedagogickej kariéryvyuãoval predmety zamerané na telesn˘ rozvoja pohybovú v˘konnosÈ rekreaãne ‰portujúcichosôb, priãom rozpracoval nielen diagnostiku te-lesnej zdatnosti rekreaãn˘ch ‰portovcov, ale ajmetodiku rozvoja ich pohybov˘ch schopnostía tvorbu cviãebn˘ch programov. Skúmal moÏnos-ti ovplyvnenia ãloveka rekreaãnou ‰portovou ãin-nosÈou a objasÀoval procesy v˘chovy a vzdeláva-nia rekreaãne ‰portujúcich prostredníctvom telo-v˘chovn˘ch aktivít. K tejto problematike napísalpoãetné publikácie a ãlánky, ktoré vyuÏívali peda-gógovia nielen na Slovensku ale aj v âeskej re-publike.

V deväÈdesiatych rokoch bol garantom ‰tudij-ného odboru uãiteºstvo v‰eobecnovzdelávacíchpredmetov a garantom vedného odboru ‰portováedukológia. Spoluvytváral tu obsah predmetov.

Bol ‰koliteºom mnoh˘ch diplomantov, dokto-randov a ãlenom ãi predsedom habilitaãn˘cha inauguraãn˘ch komisií v âechách a na Sloven-sku. SamozrejmosÈou je ãlenstvo ãi predsedníctvov komisiách pre závereãné skú‰ky a obhajoby.Ako uznávan˘ odborník bol ãlenom V˘boru pre telesnú v˘chovu a ‰port pri vláde âSSR a SSRa ãlenom, neskôr predsedom Komisie expertovpre telesnú v˘chovu a ‰port pri Ministerstve ‰kol-stva âSSR.

Bohatá je publikaãná ãinnosÈ prof. Hrãku. Je jedn˘m z tvorcov ‰truktúry a obsahu publikácieVied o ‰porte, osobitne ‰portovej edukológie.ëalej je autorom ìal‰ích 30 kniÏn˘ch publikácií, 90 pôvodn˘ch vedeck˘ch prác (z toho 25 v zahra-niãí), mnoÏstva odborn˘ch ãlánkov atì. PreloÏilodborné publikácie z francúzskeho a ruskéhojazyka a jeho publikáciu vydali v preklade v Ma-ìarsku. Slovenská akadémia vied mu vydala pub-likáciu „Rekreaãn˘ ‰port a súãasn˘ spôsob Ïivo-ta“, ão je doposiaº jediná publikácia z oblasti teles-nej v˘chovy a ‰portu vydaná SAV.

Prof. Hrãka predná‰al na univerzitách a in‰titú-toch v Olomouci, Banskej Bystrici, Nitre, Záhrebe,

Belehrade, Ni‰i a Lovani. Univerzita v Záhrebe mu udelila hodnosÈ „visiting professor“.

AngaÏoval sa aj v medzinárodn˘ch organizá-ciách orientovan˘ch na problematiku telesnejv˘chovy a ‰portu. Bol ãlenom exekutívy troch me-dzinárodn˘ch komisií Medzinárodnej rady pre ‰portové vedy a telesnú v˘chovu (ICSSPE),ktorá pôsobí v rámci UNESCO.

Oceneniami uznali pedagogickú a vedeckúodbornosÈ prof. Hrãku aj Medzinárodn˘ olympij-sk˘ v˘bor, Medzinárodná federácia telesnejv˘chovy, FTV·, UK, ÚV âeskoslovenského zväzutelesnej v˘chovy a tieÏ osem in˘ch fakúlt.

Na FTV· stále pôsobí ako ãestn˘ ãlen vedeckejrady a emeritn˘ profesor. Aktívne pôsobí na In-‰titúte fyzioterapie, balneológie a lieãebnej rehabi-litácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

VáÏen˘ pán profesor, do ìal‰ích rokov vámakademická obec FTV· praje pevné zdraviea optimizmus. Ad multos annos.

Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., Katedra ‰portovej edukológie a ‰portovej

humanistiky FTV· UK (redakãne krátené)

• 13. mája 1930 – narodil sa v Likavke• 1949 – maturoval na ruÏomberskom gymná-

ziu• 1953 – absolvoval odbor telesná v˘chova –

filozofia na Pedagogickej fakulte Slovenskejuniverzity

• 1953 – asistent na Vysokej ‰kole pedagogic-kej v Bratislave

• 1956 – odborn˘ asistent na Filozofickejfakulte UK

• 1960 – 2001 – pracoval na In‰titúte telesnejv˘chovy a ‰portu, neskôr na FTV· UK

• 1963 – získal hodnosÈ kandidáta pedagogic-k˘ch vied

• 1965 – vedúci Katedry teórie a metodikygymnastiky FTV· UK

• 1967 – docent v odbore teória a metodikatelesnej v˘chovy

• 1969, 1972 – prodekan pre ‰túdium poprizamestnaní a pre v˘stavbu

• 1979 – 1989 – dekan FTV· UK• 1980 – profesor• 1988 – získal titul DrSc.

Tak moÏno charakterizovaÈ roky jubilujúcehoprof. ThDr. Du‰ana Ondrejoviãa. V t˘chtodÀoch sme vìaãnosÈou Pánu Bohu oslávili je-ho 80. narodeniny (30. mája). Ako profesor na Katedre teórie náboÏen-stva na Slovenskej evanjelic-kej bohosloveckej fakultea neskôr na Katedre filozofiea religionistiky na Evanjelic-kej bohosloveckej fakulteUniverzity Komenského vy-choval desiatky evanjelic-k˘ch teológov. Na fakultepôsobil od roku 1977 ako docent a od roku 1983ako profesor aÏ do svojhoodchodu na dôchodokv roku 2002. Vo funkciidekana viedol fakultu v zlo-mov˘ch rokoch 1989 –1994 a zaslúÏil sa o zaãlene-nie fakulty do rámca UK.Prof. Ondrejoviã je dodnes uznávan˘m odbor-níkom v oblasti evanjelickej teológie a svojevedomosti a skúsenosti zúroãuje pokraãujú-cou publikaãnou a redakãnou ãinnosÈou.

Jeho vzÈah k teológii a cirkvi sa formovalnajprv v prostredí Slovenskej evanjelickejbohosloveckej fakulty v Bratislave a neskôrabsolvoval ‰tudijn˘ pobyt na teologickej fakul-te vo Viedni. Venoval sa najmä ‰túdiu dielav˘znamného teológa Paula Tillicha. Orientoval

sa na jeho filozofickú teológiu a s porozume-ním prijímal jeho metódu korelácie filozofick˘chotázok a teologick˘ch odpovedí. Rovnako sav‰ak venoval ‰túdiu osobností slovenskej evan-jelickej cirkvi a v‰ímal si teologické v˘chodiskáJána Kollára, Karola Kuzmányho a M. M. Ho-dÏu. V˘skumnou a pedagogickou prácou samu podarilo vytvoriÈ uznávanú vedeckú ‰koluorientovanú náboÏensko-filozoficky a religio-nisticky.

Svoju pedagogickú a vedeckú prácu vÏdyrozvíjal v tesnom spojení s Evanjelickou cirkvoua. v. na Slovensku. AÏ do svojho odchodu na dôchodok pôsobil v cirkevnom zbore

v Senci. Predov‰etk˘m a v‰ak podieºal na teologic-kej práci cirkvi ãlenstvoma vedením vo viacer˘ch do-mácich i medzinárodn˘chpracovn˘ch skupinácha komisiách. Bol predse-dom Ekumenického v˘boruECAV, ãlenom pracovnejskupiny pre otázky islamuv Konferencii európskychcirkví v Îeneve a delegátomValného zhromaÏdenia Sve-tového luteránskeho zväzuv Îeneve. Stretnutia s prof. Ondrejo-viãom sú vÏdy vzácnymichvíºami, pri ktor˘ch z hlbín

jeho du‰e na povrch preniká akademická eru-dícia skæbená s ºudskou vºúdnosÈou a predo-v‰etk˘m s pre neho príznaãn˘m kresÈansk˘moptimizmom. Sila a hæbka teologického pozna-nia mu dáva krídla, aby sa preniesol ponad tie-nisté údolia Ïivota.

K Va‰im narodeninám v‰etko najlep‰iea hojnosÈ BoÏieho poÏehnania do ìal‰ích ro-kov, pán profesor!

Ondrej Prostredník, dekan EBF UK

V˘znamn˘ ‰portov˘ vedec a pedagóg

na krídlach teológie

Îivot

oslávil osemdesiatku

Profesor Jozef Hrãka bol desaÈrokov aj dekanom Fakulty telesnejv˘chovy a ‰portu UK

Keì sa narodilo v Dubriniãi v PodkarpatskejRusi na Medzinárodn˘ deÀ detí, 1. júna 1940,dieÈa v rodine Jána Gajdo‰a, bolo uÏ vtedy takmer isté, Ïe to bude gymnastické dieÈa. Antona, pretoÏe takémeno dostal treÈoroden˘ syn, predurãovalik tomu podmienky i v˘chova v rodine gymnastu, ktor˘ jemu i star‰iemu bratoviPavlovi v‰tepoval hneì od zaãiatku láskuk ‰portu, predstavujúcom základ pre v‰etkyostatné.

Podobne ako brat Pavel, aj Anton zaãínal cviãiÈna náradí vlastnoruãne vyrobenom otcom – uãi-teºom a umiestnenom na dvore ich rodiãovskéhodomu, kam sa presÈahovali v roku 1945. Gym-nastiku mali teda obaja doslova v krvi. Pavel to dotiahol veºmi vysoko, na olympijsk˘ch hrách(OH) v roku 1960 v Ríme a 1964 v Tokiu prispelk 4., resp. 6. miestu âeskoslovenska v súÈaÏidruÏstiev a na majstrovstvách sveta v roku 1958v Moskve i 1962 v Prahe získal tento 13-násobn˘majster republiky, ãlen Dukly Praha, bronzovémedaily v súÈaÏi druÏstiev. Do ‰ir‰ieho kádra

na OH 1964sa prebojovalv ãase pôso-benia v praÏs-kej Dukle ajAnton. Tensvoj talent zú-roãil v roku1960, kedy získal titul absolútneho majstraSlovenska vo viacboji muÏov, vtedy e‰te ako ‰tu-dent Vysokej ‰koly pedagogickej v Bratislave,reprezentujúc farby TJ Vinohrady, ktoré obliekal, s „vojenskou prestávkou“ do roku 1965. Vtedypôsobil uÏ vo funkcii odborného asistenta na Ka-tedre teórie a didaktiky gymnastiky Fakulty teles-nej v˘chovy a ‰portu UK (FTV·), potom ako do-cent aÏ do roku 1990. ZároveÀ vychovával a trénoval gymnastov TJ Slávia UK Bratislava.

Anton Gajdo‰ sa stal v rokoch 1968 – 1969prv˘m reprezentaãn˘m trénerom slovensk˘chmuÏov, medzinárodn˘m rozhodcom, no predo-v‰etk˘m vynikajúcim teoretikom ‰portovej gym-nastiky. Svoje znalosti mohol uplatÀovaÈ pri prácis mlad˘mi ºuìmi, ‰portovcami, ‰tudentmi. Nado-

budnuté kvality potvrdzoval a prezentoval na za-hraniãn˘ch univerzitách v Bagdade, USAa Fínsku. V roku 1996 obhájil doktorskú dizertaã-nú prácu na Petrohradskej ‰tátnej akadémii teles-nej kultúry P. F. Lesgafta.

Po roãnom pobyte na Vysokej ‰kole pedago-gickej v Nitre (1993/94) pôsobil v rokoch 1994 aÏ 2000 na Ústave jazykovej a odbornej prípravyzahraniãn˘ch ‰tudentov UK najprv ako docenta zástupca riaditeºa, potom vo funkcii riaditeºa.

Priaznivci gymnastiky poznajú hlas AntonaGajdo‰a, keì spolupracoval s âeskoslovenskoutelevíziou a prihováral sa divákom ako odborn˘komentátor z desiatich svetov˘ch ‰ampionátova dvoch OH.

Jubilant má za sebou bohatú publikaãnú ãin-nosÈ, priãom viaceré z kníh mu vy‰li aj v zahraniãí.Je autorom encyklopedickej publikácie Osob-nosti slovenského ‰portu 1896 – 2006 i jej reedí-cie Osobnosti slovenského ‰portu 1896 – 2010.V súãasnosti pracuje na internetovom projekteNárodná encyklopédia slovenského ‰portu reali-zovanom v Národnom ‰portovom centre.

Sedemdesiatka je iba ãíslo. Îivot, naplnen˘tvoriv˘m poslaním pokraãuje, v prípade AntonaGajdo‰a to platí vrchovato. Do ìal‰ích rokov jubi-lantovi Ïeláme úspe‰né pokraãovanie jeho celoÏi-votnej zostavy plnej obÈaÏn˘ch tvarov, lebo vie-me, Ïe ich bude aj naìalej zvládaÈ. Aj s potles-kom. Patrí mu.

PhDr. Igor Machajdík, FTV· UK

23J U B I L E Á

V letnom období sa ‰esÈdesiatich rokovdoÏíva prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc.,FESC, FACP Hon., z Lekárskej fakulty UK.

Pedagogickú ãinnosÈ vykonáva profesorDukát nepretrÏite takmer tridsaÈ rokov. Jednakpraktickú v˘uãbu zo základov zdravotníctva,z internej propedeutiky a z vnútorného lekárstvaa jednak predná‰kovú ãinnosÈ zo základov zdra-votníctva, z internej propedeutiky a z vnútornéholekárstva. Od roku 2006 je gestorom v˘uãbyinternistick˘ch disciplín na Lekárskej fakulte UK(LF) a od roku 2007 hlavn˘m odborníkom Mi-nisterstva zdravotníctva SR pre vnútorné lekár-stvo.

Profesor Dukát je predsedom komisií pre zá-vereãné skú‰ky, ‰koliteºom závereãn˘ch prác a prác ·VOâ ‰tudentov. Vy‰kolil viacer˘ch dok-torandov, lekárov a docentov.

Vo vedecko-v˘skumnej ãinnosti je v˘znamnoua vyzretou osobnosÈou v oblasti vnútorného le-kárstva, kardiológie a angiológie nielen v Sloven-skej republike ale aj v zahraniãí.

Je autorom viacer˘ch prác prioritného charak-teru, predov‰etk˘m v oblasti Holterovho monito-rovania elektrokardiogramu a ambulantného mo-nitorovania krvného tlaku, nov‰ích rizikov˘ch fak-torov kardiovaskulárnych chorôb a metód mera-nia oxidu dusnatého in situ. Podieºal sa na tvor-be odporúãaní zameran˘ch na skvalitnenie kli-nickej praxe v na‰ich podmienkach.

Prehºad realizovan˘ch pozvaní na konferenciea sympózia hradené poz˘vateºom a realizovanépozvania na predná‰kové, ‰tudijné a pracovnépobyty by zabral aj niekoºko strán textu. Bol úspe‰n˘m zodpovedn˘m rie‰iteºom a spolu-rie‰iteºom desiatok v˘skumn˘ch úloh a grantov.Publikoval vy‰e 400 vedeck˘ch prác, z toho 17 v zahraniãn˘ch karentovan˘ch ãasopisoch, 3 vedecké monografie a 3 kapitoly vo vedeck˘ch

monografiách. CitovanosÈjeho prác in˘mi autormi je vy‰e 350, z toho viacako 110 v zahraniãn˘chpublikáciách registrova-n˘ch v citaãn˘ch indexoch.

Je ãlenom vedeck˘chspoloãností a redakãn˘chrád ãasopisov. Za svojupedagogickú a vedeckúprácu získal desiatku slo-vensk˘ch a zahraniãn˘chocenení.

Pri hodnotení práceprofesora Dukáta nemoÏ-no aspoÀ heslovite nespo-menúÈ aj ãasÈ jeho bohatejlieãebno-preventívnej ãinnosti nielen na lôÏko-vom oddelení, ale aj v ambulantnej klinickej praxi.Je mimoriadne manuálne zruãn .̆ Napriek tomu,Ïe ovláda teoreticky i prakticky mnohé nároãnépomocné vy‰etrovacie metódy, dôraz kladie na dôslednú anamnézu a základné fyzikálnevy‰etrenie. Na kliniku prichádza v skor˘ch ran-n˘ch hodinách väã‰inou ako prv ,̆ z pracoviskaodchádza medzi posledn˘mi. Pri jeho pracovi-tosti a obdivuhodn˘ch pracovn˘ch v˘sledkoch,by sa dalo oãakávaÈ, Ïe okrem medicíny nemáiné záujmy a aktivity. Opak je pravdou.

Profesor Dukát je obdivovateºom a vynikajú-cim znalcom histórie a umenia. Pred kaÏdoucestou do zahraniãia ‰tuduje detailne s vedec-kou presnosÈou historicko-kultúrne objekty da-ného regiónu, aby ich mohol potom cielene vní-maÈ a skúmaÈ s vytrvalosÈou, ktorá je naozaj uni-kátna. Jeho záber je ‰irok ,̆ ale na prvom miestejeho estetického cítenia je asi v˘tvarné umenie,ktoré sa v posledn˘ch rokoch expandovalo aj do zberateºskej vá‰ne. Je v‰ak aj ãast˘m náv‰-tevníkom opery a divadiel, vídavaÈ je ho moÏné

ãasto aj na premiérach.Îiaº na prírodu, ktorú priammiluje, mu zostáva len máloãasu. Roky sa obetavoa vzorne staral domao váÏne chor˘ch rodiãov.Jeho predt˘m úhºadná zá-hrada, je teraz pralesom,ktor˘ môÏu obdivovaÈ och-rancovia panenskej prírody.Ak v‰ak rastú huby, hu-bárãeniu v lese neodolá!VáÏen˘ pán profesor, mil˘Andrej, prajem ti aj za v‰et-k˘ch spolupracovníkov,kolegov, mnoh˘ch tvojichpriateºov, známych a pa-

cientov veºa zdravia, ‰Èastia, spokojnosti, osob-n˘ch i pracovn˘ch úspechov, veºa síl v lekárskej,vedeckej i pedagogickej práci a nech ti ão najdlh-‰ie vydrÏí tvoj osobit˘ ºudsk˘ prístup.

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim.prof., II. interná klinika LF UK – FNsP

(redakãne krátené)

• 20. júna 1950 – narodil sa v Bratislave• 1968 – maturoval na strednej v‰eobecno-

vzdelávacej ‰kole v Bratislave• 1974 – absolvoval Lekársku fakultu UK• 1982 – dodnes – pracuje na II. internej kli-

nike LF UK – FNsP v Bratislave• 1986 – 2001 – vedúci Kardiologického

pracoviska II. internej kliniky LF UK • 1987 – obhájil dizertaãnú prácu• 1990 – menovan˘ za docenta • 2001 – doteraz – prednostom II. internej

kliniky LF UK – FNsP• 2006 – profesorom vnútorného lekárstva

Jubilujúci ‰esÈdesiatroãn˘ internista – kardiológ

Gymnastick˘ expert oslávil sedemdesiatku

Nበfolklórny súbor Gymnik FTV· UKsa v marci 2010 zúãastnil ako hosÈ oslávzaloÏenia univerzít v Mexiku pod spoloã-n˘m názvom Festival Cultural Universario.Hlavn˘mi aktivistami boli Univerzity v Michoacán a St. Luis Potosi,Universidad Saltillo a Universidad Colimazo svojimi poboãkami.

Gymnik uskutoãnil desaÈ celoveãern˘ch vystú-pení v mestách Morelia, Guadalajara, Matehualy,San Luis Potosi, Saltilla, Durango, Tepatitlan,Manzanilla, Queretara a Lagos de Moreno, ktorénaÏivo zhliadlo takmer päÈdesiattisíc divákov,priãom v‰etky vystúpenia boli vypredané.Vystúpenia v St. Luis Potosi a v Durandu boli pre-ná‰ané prostredníctvom regionálnych televízií.Vystúpenia sa konali v mestsk˘ch divadlácha v aulách vysok˘ch ‰kôl. Dve vystúpenia bolispojené s oslavami mesta (fiesta) a konali sa naveºk˘ch pódiách na námestiach. Na v‰etk˘chvystúpeniach sa nám podarilo roztancovaÈ a rozo-spievaÈ publikum. Îiaº, pre nedostatok ãasu smemuseli odmietnuÈ niektoré ponuky na taneãn˘„workshop“ a t˘m i moÏnosÈ väã‰ou mierou pri-spieÈ k zbliÏovaniu na‰ich kultúr.

Z ná‰ho pohºadu bolo najkraj‰ím vystúpeniev St. Luis Potosi na nádvorí starobylej univerzitypre cca 1500 divákov. Folklórny súbor Gymnik sav Mexiku reprezentoval na vysokej umeleckej

a spoloãenskej úrovni, o ãom svedãia kladnérecenzie tlaãe. Publikum malo zasa obrovsk˘ záu-jem o autogramy a fotografovanie.

Vysokú spokojnosÈ s predveden˘m umeleck˘mv˘konom a spoloãenskou úrovÀou súboru

Gymnik ocenila okrem in˘ch rektorka univerzity v Guadalajare pani Alvarez. Na vystúpení v Lagos

di Moreno boli medzi pozvan˘mihosÈami jeho excelencia veºvyslanecSR v Mexiku pán Jozef Adamec a pra-covníci veºvyslanectva. Osobne sapri‰iel poìakovaÈ súboru za v˘born˘umeleck˘ v˘kon a skvelú reprezentá-ciu ná‰ho ºudového umenia.Projekt splnil svoj cieº – predstaviÈ na‰eºudové umenie mexickej verejnosti.Sme pote‰ení, Ïe väã‰inu publika tvo-rili mladí ºudia. Poz˘vajúce univerzitypripravili pre kaÏdé vystúpenie zvlá‰Èbulletin s charakteristikou a progra-mom súboru, plagát a reklamu v médiách. Konferencieri na jednotli-v˘ch predstaveniach uvádzali súborGymnik ako popredného predstaviteºa

slovenského ºudového umenia. Vyzdvihovalinajmä akademickú, amatérsku bázu súboru a jejv˘raznú podporu zo strany UK a FTV· UK.

·tefan Gerhát, riaditeº súboru Gymnik

Š P O R T24

Folklórny súbor Gymnikvystúpil v Mexiku

NA·A UNIVERZITA ãasopis Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa: ·afárikovo nám. ã. 6, 818 06 Bratislava • Tel: 02/59 24 43 46 •e-mail nasa.univerzita@rec.uniba.sk • http://www.uniba.sk/nu • Predseda redakãnej rady: doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc., prorektor UK. âlenovia: RNDr. Martin Bellu‰, FMFI UK, PhDr.Helena Bernadiãová, LF UK, ThDr. Dávid Benka, PhD., EBF UK, Mgr. Ivica Bumová, PhD., FSEV UK, doc. RNDr. SoÀa FraÀová, PhD., JLF UK, doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD., FaF UK,RNDr. Zuzana Kovaãiãová, FM UK, JUDr. Gabriela Kubíãková, CSc., PraF UK, Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK, doc. PhDr. Eva Tkáãiková, CSc., PdF UK, doc. RNDr. Lídia Turanová,PhD., PriF UK, prof. PhDr. Pavol Îigo, CSc., FiF UK • Vedúca redaktorka: Mgr. Lenka Mlynãeková • Grafická úprava a tlaã: KASICO, a. s., Bratislava • Uzávierka 1. kaÏdého mesiaca •

Ako vÏdy, aj tohtoroãn˘ 1. jún patril DÀu detí.Na‰a fakulta sa rozhodla, Ïe aj tento rok pozve‰tudentov stredn˘ch ‰kôl na ‰portoviská.Podobne ako v predchádzajúcich dvoch rokochsme spolupracovali s Bratislavsk˘m samospráv-nym krajom (BSK), tento rok pribudol i Slovensk˘olympijsk˘ v˘bor (SOV). Aj preto akcia dostaladovetok – Olympijsk˘ festival detí a mládeÏe.SúãasÈou podujatia bol aj Beh olympijského dÀa,ktor˘ trochu stráca na lesku, ale veríme, Ïe sanám postupne podarí zv˘‰iÈ jeho prestíÏ.

Hlavn˘mi organizátormi podujatia na fakulte bolidoc. A. Lednick˘ a Mgr. P. Olej, z BSK s nami spolu-pracoval Mgr. M. Nálepka a zo SOV pani Remiá‰ová.Po spracovaní propozícií a rozoslaní prihlá‰ok smes napätím ãakali, koºko ‰kôl sa prihlási. Ponúkli smesúÈaÏe v minifutbale, streetbasketbale, pláÏovom volej-bale, v netradiãn˘ch atletick˘ch disciplínach (hod nahorizontálny a vertikálny cieº, hod granátom a beh na30 m s vyuÏitím fotobuniek) a v plávaní. Na akcii sazúãastnilo deväÈ stredn˘ch ‰kôl s 262-mi ‰portovcami.

ëal‰iu obavu vyvolávalo poãasie. Otvorenie sauskutoãnilo na atletickom ‰tadióne prof. Kuchena zaúãasti v‰etk˘ch ‰portovcov, uãiteºov a organizátorov.Prítomn˘ bol aj viceprezident SOV pre mládeÏ V.Miller, generálny sekretár SOV J. Liba, olympioniãkyM. Mraãnová a Z. Moravãíková. Na úvod podujatiav‰etci mladí ‰portovci absolvovali Beh olympijskéhodÀa – symbolické jedno kolo (350 m).

Hroziaci dáÏì nás prinútil nepouÏiÈ aÏ z Nitrydovezené florbalové ihrisko na vonkaj‰ích priesto-roch, preto sa turnaj odohral v ‰portovej hale prof.Rovného. Turnaj mal v˘bornú a v jednom prípadetakmer v˘bu‰nú atmosféru. Väã‰í obdiv za statoã-nosÈ si zaslúÏia súÈaÏiaci na vonkaj‰ích ihriskách.Basketbalisti to stihli odohraÈ e‰te pred daÏìom, tak-isto atléti v netradiãn˘ch disciplínach, ale pláÏov˘volejbal a minifutbal sa dokonãili za pomerne hustéhoa chladného daÏìa.

Pri organizácii súÈaÏe odviedli v˘bornú prácu dok-torandi zo v‰etk˘ch katedier fakulty. Na vysokejodbornej úrovni zabezpeãili rozhodovanie, celkov˘priebeh súÈaÏí, ako aj v˘zdobu areálu, ãi prípravumateriálov pre vyhlasovanie v˘sledkov. Aj na strán-kach Na‰ej univerzity im hlavní organizátori vyslovujúpoìakovanie.

Na závereãnom vyhodnotení boli víÈazi odmenenívecn˘mi cenami a medailami. Odovzdávali ich olym-pioniãky – atlétka M. Mraãnová a hokejistky Z.Moravãíková, I. Karafiátová a brankárka Z.Tomãíková.

Akcia napriek nepriaznivému poãasiu splnila cieºa veríme, Ïe v‰etci úãastníci preÏili zaujímav˘ deÀ na ‰portoviskách FTV· UK.

Anton Lednick ,̆ Katedra atletiky FTV· UK

Tretí roãník ·portového dÀa v areáloch vyso-ko‰kolsk˘ch internátov DruÏba, ktor˘ organizo-vala ‰tudentská samospráva, sa uskutoãnil dÀa27. apríla 2010 s podporou a spoluprácouvedenia internátu. ·tudenti sa mohli zúãastniÈna mnoh˘ch disciplínach, ako futbal, tenis,volejbal, basketbal, pingpong ãi ‰ach. Tentoroãník bol roz‰íren˘ o ìal‰iu disciplínu Miss aMister DruÏba. Vzhºadom na zaãínajúce saskú‰kové obdobie bol veºk˘ záujem ‰tudentov opodujatie, ktor˘ sa kaÏd˘m rokom zvy‰uje.Dúfame, Ïe to bude tak aj v nasledujúcichrokoch a prajeme v‰etk˘m ‰tudentom veºazdaru a úspe‰né ukonãenie semestra.

Milan HorÀák, predseda ·tudentskejsamosprávy VI DruÏba

olympijsk˘ festival detí a mládeÏe

FTV· zorganizovala·portov˘ deÀ

na DruÏbe

Foto: Jakub Súkup, ·tartfoto