Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu Oddelenie monitorovania verejnej mienky

Oddelenie monitorovania verejnej mienky EPEurobarometer@europarl.europa.eu

V Bruseli 23. novembra 2012

KVALITATÍVNE ŠTÚDIE EUROBAROMETRA

„IMPULZÍVNI“ A „BLIŽŠIE NEURČENÍ“ NEVOLIČI: MOTIVÁCIA A PREKÁŽKY ÚČASTI

Pokrýva: EÚ 27

Prácu v teréne vykonala TNS qual + Prieskum v cieľových skupinách prebiehal v období 6. až 17. februára 2012

RÁMEC ............................................................................................................................2

ZÁVER: HLAVNÉ ZISTENIA......................................................................................4

I. DÔVODY NA NEÚČASŤ VO VOĽBÁCH: „IMPULZÍVNI“ A „BLIŽŠIE NEURČENÍ“ NEVOLIČI...............................................................................................5

A. Vedomosti o európskych voľbách: čím sa Európsky parlament zaoberá, čím sa

zaoberajú jeho poslanci a ako sa Európsky parlament týka života ľudí? .............5 B. Európske voľby sú stále vnímané ako voľby „druhej triedy“: ako sa voľby

týkajú každodenného života ľudí?.............................................................................6 C. Vedomosti o poslancoch EP/kandidátoch: kto sú poslanci EP a čomu sa venujú?

Koho by som mal voliť? Ktorú politickú platformu by som mal podporiť?.........7

II. POSTOJE K EÚ A EURÓPSKEMU PARLAMENTU .......................................8

A. Kľúčové oblasti záujmu respondentov: hospodárstvo, zdravotníctvo a zamestnanosť ............................................................................................................8

B. Ako možno nadviazať kontakt s týmito nevoličmi? ................................................9

III. MOTIVÁCIA K ÚČASTI.....................................................................................12

IV. VPLYV KRÍZY .....................................................................................................14

A. Obraz o EÚ.............................................................................................................14 B. Vplyv na účasť vo voľbách ...................................................................................15

2

RÁMEC

Táto kvalitatívna štúdia sa vykonala vo februári 2012 v 27 členských štátoch EÚ. Zameriavala sa na dve kategórie nevoličov identifikované v sekundárnom výskume1 na základe výsledkov povolebného prieskumu v roku 20092. Tieto dve skupiny tvorili viac než polovicu (56 %) nevoličov v európskych voľbách v roku 2009:

– „impulzívni“ nevoliči: osoby, ktoré sa rozhodli pre neúčasť len niekoľko dní pred voľbami alebo v niektorých prípadoch dokonca v samotný deň volieb; – „bližšie neurčení“ nevoliči: osoby, ktoré nevedeli povedať, kedy sa rozhodli pre neúčasť.

Otázka: „Kedy ste sa rozhodli, že sa nezúčastníte posledných volieb do Európskeho parlamentu?“

„KEDY ste sa rozhodli, že sa NEZÚČASTNÍTE posledných volieb do EP?“

Základ: Otázka položená nevoličom (57 % vzorky). Zdroj: Povolebný prieskum Eurobarometra EP 2009 (12. júna – 6. júla 2009)

Na vykonanie tejto kvalitatívnej štúdie sa medzi „impulzívnymi“ a „bližšie neurčenými“ nevoličmi v každom členskom štáte vytvorili tri cieľové skupiny. Prieskum v každej z týchto cieľových skupín trval dve hodiny a skupina pozostávala z nevoličov spadajúcich do jednej z týchto kategórií:

– „impulzívni“ nevoliči, ktorí sa nezúčastnili posledných európskych volieb, ale zúčastnili sa posledných komunálnych alebo národných volieb, - „impulzívni“ nevoliči, ktorí sa nezúčastnili posledných európskych volieb a nezúčastnili sa ani posledných komunálnych alebo národných volieb, - „bližšie neurčení“ nevoliči: osoby, ktoré sa nezúčastnili európskych volieb, ale zúčastnili sa posledných komunálnych alebo národných volieb.

1 Prieskumná štúdia o neúčasti v európskych voľbách v roku 2009: http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/00191b53ff/Eurobarometer.html 2 Povolebný prieskum v roku 2009: Osobné oslovenie 26 830 európskych občanov v období od 12. júna do 6. júla: http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/fr/00191b53ff/Eurobarometer.html?tab=2009_11

Unspecified abstainers

Unconditional abstainers

Considered abstainers

Impulsive abstainers

30 %26 %

18 %26 % ‘You never vote’

‘You don’t know when you decided NOT to vote’

‘You decided a few days before the Elections’ ‘You decided on the day of the Election’

‘You decided a few months ago’ ‘You decided a few weeks ago’

3

V krajinách, v ktorých bola účasť voličov v európskych voľbách vysoká (BE, LU, MT), sa zloženie cieľových skupín náležite upravilo.

Hoci sa na zloženie cieľových skupín neuplatnilo nijaké osobitné pravidlo, vynaložilo sa úsilie na zaistenie rodovej a vekovej vyváženosti, pričom v každej skupine boli aspoň traja muži a tri ženy.

Hlavným cieľom tohto kvalitatívneho prieskumu je vykonať dôkladnejšiu hĺbkovú analýzu výsledkov povolebného prieskumu, pokiaľ ide o európske voľby v roku 2009, a identifikovať faktory, ktoré odrádzali ľudí od účasti vo voľbách, ako aj motívy, ktoré mohli povzbudiť potenciálnych voličov k účasti v európskych voľbách.

METODICKÁ POZNÁMKA – Komplementárnosť metód medzi povolebným sekundárnym výskumom a touto kvalitatívnou štúdiou:

V sekundárnom výskume sa identifikovali štyri typy nevoličov, a to na základe výsledkov kvantitatívneho prieskumu Eurobarometra/Európskeho parlamentu, ktorý sa uskutočnil v období od 12. júna do 6. júla 2009 (na základe osobného oslovenia 26 830 európskych občanov). V rámci kvalitatívneho prieskumu sa v období od 6. do 17. februára 2012 v každom členskom štáte vytvorili 3 cieľové skupiny pozostávajúce z 8 až 12 respondentov. Skupiny neboli určené ako reprezentatívna vzorka celého obyvateľstva. Cieľom bolo lepšie porozumieť dôvodom takéhoto správania pri hlasovaní vo voľbách.

– Časový odstup medzi týmito dvoma štúdiami: Čitateľ zo sekundárneho výskumu zistí, že medzi hlavnými dôvodmi neúčasti3 vo voľbách v roku 2009, ktoré uviedli „impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči, boli určité rozdiely. Naproti tomu kvalitatívny prieskum z roku 2012 ukazuje, že tieto typy nevoličov v cieľových skupinách uvádzali rovnaké dôvody. Je pravdepodobné, že respondenti si na dôvody svojej neúčasti spomínali už s časovým odstupom. Okrem toho respondenti v cieľových skupinách taktiež hovorili o svojom vnímaní krízy a spôsobov, ako sa rieši na úrovni členských štátov aj Európskej únie. Všímali sme si aj vplyv krízy na účasť vo voľbách.

3 Prieskumná štúdia o neúčasti v európskych voľbách v roku 2009: http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/00191b53ff/Eurobarometer.html

4

ZÁVER: HLAVNÉ ZISTENIA

Respondenti v prevažnej väčšine prípadov vyjadrili presvedčenie, že viac informácií o otázkach hospodárstva, zamestnanosti a zdravotnej starostlivosti by určite zvýšilo pravdepodobnosť, že ľudia sa volieb zúčastnia. V skupinách “impulzívnych” aj „bližšie neurčených“ voličov bol hlavnou prekážkou účasti v európskych voľbách nedostatok vedomostí a informácií o kandidátoch a o Európskom parlamente všeobecne. Nízka účasť voličov teda nebola spôsobená nezáujmom o politiku alebo neochotou merať cestu do volebnej miestnosti. S ohľadom na tieto kvalitatívne zistenia by zmysluplný základ pre verejné komunikačné kampane mohli tvoriť tieto tri vzájomne prepojené otázky:

– Čím sa Európsky parlament zaoberá? – Čím sa zaoberajú poslanci EP? Kto sú kandidáti? – Ako to priamo súvisí so životom ľudí?

Za predpokladu, že ľudia konajú aj ako „racionálni voliči“ (t. j. vynaložia snahu a zúčastnia sa volieb, ak prínosy, ktoré z toho očakávajú, vyvážia „náklady“ na hlasovanie), zníženie nákladov na získavanie informácií (ktoré by sa mali prezentovať sústavne, a to stručne, konkrétne, jasne, zrozumiteľným a relevantným spôsobom) by taktiež mohlo pomôcť zvýšiť vnímaný prínos z účasti v európskych voľbách a posilniť pocit, že každý hlas má význam. Táto kvalitatívna štúdia poskytuje rámec pre budúce kvantitatívne prieskumy, ktoré sa budú vykonávať v rámci prípravy na inštitucionálne kampane pred EV14 (európske voľby 2014) (identifikovaním rozličných faktorov, ktoré ovplyvňujú potenciálnych voličov, aktualizáciou a vyčíslením týchto častí voličskej základne):

– vedomosti občanov (objektívne aj subjektívne) o EÚ, Európskom parlamente a kandidátoch vo voľbách do EP, – záujem občanov o politiku (všeobecne) a o EÚ, – európske cítenie občanov a ich schopnosť vidieť činnosť Európskeho parlamentu v súvislosti so svojím vlastným životom (blízkosť k EÚ), – mohlo by sa zohľadniť aj sledovanie médií sprostredkúvajúcich relevantný obsah občanmi (vrátane informačného prostredia respondentov).

Citizens have less interest in

the EU

Citizens feel the EU is

distant from them

Citizens feel the EU isn’t

very relevant to them

Citizens know less about the

EU

5

I. DÔVODY NA NEÚČASŤ VO VOĽBÁCH: „IMPULZÍVNI“ A „BLIŽŠIE NEURČENÍ“ NEVOLIČI

A. Vedomosti o európskych voľbách: čím sa Európsky parlament zaoberá, čím sa

zaoberajú jeho poslanci a ako sa Európsky parlament týka života ľudí?

Nedostatočné chápanie, čomu sa venujú inštitúcie EÚ: respondenti si zamieňali pojmy

„Európska únia“ a „Európsky parlament“ alebo nevedeli rozlíšiť medzi rozličnými inštitúciami EÚ.

Medzi „impulzívnymi“ a „bližšie neurčenými“ nevoličmi neexistuje nijaký zásadný rozdiel. Obidve tieto skupiny mali do veľkej miery rovnaké dôvody pre nezúčasť na európskych voľbách v roku 2009, pričom hlavnými prekážkami ich účasti bol nedostatok vedomostí a nedostatok informácií. Títo nevoliči nemajú jasnú predstavu, akú činnosť vyvíja Európsky parlament a jeho poslanci, kto sú kandidáti na poslancov EP ako Európsky parlament a EÚ všeobecne priamo súvisia s ich každodenným životom. V tejto súvislosti „impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči nevyjadrujú nedostatok dôvery v politiku všeobecne alebo nedôveru v EÚ, ako to môže byť v prípade „nepodmienených“ alebo „rozhodnutých“ nevoličov. Jedným pozitívnym zistením kvalitatívnej štúdie teda je, že hlavným dôvodom, prečo sa „impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči volieb nezúčastnili, NEBOL nedostatočný záujem o politiku. Títo „impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči majú záujem o politiku, ale majú pocit, že o Európskom parlamente a kandidátoch na poslancov EP nemajú dostatočné vedomosti. Respondenti v cieľových skupinách uviedli, že keby bola organizácia volieb pružnejšia (napr. zavedenie elektronického hlasovania, predĺženie otváracích hodín volebných miestností a pod.), nezvýšilo by to pravdepodobnosť, že pôjdu voliť.

Dopyt po pozitívnych informáciách: dojem, že informácie o Európskom parlamente nie sú vždy širokej verejnosti dostatočne distribuované, pričom niektorí respondenti vyjadrili, že by uvítali viac informácií, najmä pozitívnej povahy.

Mnohí sa nazdávajú, že média neposkytujú Európskemu parlamentu dostatočný priestor a že informácie o ňom nie sú vyvážené: prístup je príliš negatívny – nevysiela sa dostatok pozitívnych správ a skúseností z prvej ruky o pozitívnej úlohe, ktorú Európsky parlament zohráva. Médiá by sa navyše nemali zameriavať len na dominantnejšie krajiny, akými sú Nemecko alebo Francúzsko.

6

Neschopnosť vytvoriť priame prepojenie medzi úrovňou EÚ a úrovňou jednotlivca: ukázalo sa rozšírené poznanie zákonodarnej úlohy Parlamentu na európskej úrovni, hoci respondenti cieľových skupín o nej nemali rozsiahle vedomosti.

a) Ťažkosti pri hľadaní priameho prepojenia úrovne EÚ s úrovňou jednotlivca

bez zapojenia vnútroštátnej úrovne: približne jedna tretina respondentov v cieľových skupinách v členských štátoch považovala Parlament za dôležitejší pre svoju krajinu než pre seba ako jednotlivca, keďže právne predpisy, ktoré Parlament prijíma, sa uplatňujú na vnútroštátnej úrovni, týkajú sa teda ich krajiny ako členského štátu Európskej únie.

b) Pocit, že Európsky parlament sa zaoberá len záležitosťami menšieho

významu: respondenti vyjadrili dojem, že záležitosti, ktorými sa Parlament zaoberá, nie sú vždy dôležité alebo relevantné pre život ľudí.

c) Nepriaznivé vnímanie politického zastúpenia: respondenti zo štvrtiny

členských štátov vyjadrili názor, že Parlament zastupuje záujmy väčších členských štátov s dlhšou tradíciou, ktoré disponujú väčším počtom poslancov EP, a že ich krajiny nie sú zastúpené dostatočne.

Tri hlavné dôvody negatívneho vnímania:

a) Nedostatok vedomostí o Parlamente a o spôsobe jeho činnosti, b) Kontext prezentácie Parlamentu v médiách – t. j. skôr v negatívnom svetle

než na základe podstatných informácií poskytovaných o inštitúcii. „Nikdy nepočuť o tom, čo robia a čo dosiahli. Počuť len o sporoch a nezhodách,“

c) Respondenti vyjadrili dojem, že niektoré nariadenia a smernice mali nepriaznivý vplyv na ich krajinu,

B. Európske voľby sú stále vnímané ako voľby „druhej triedy“: ako sa voľby týkajú

každodenného života ľudí?

Z možností predložených4 v kvalitatívnej štúdii, pokiaľ ide o dôvody neúčasti vo

voľbách, „impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči najviac nesúhlasili s výrokmi „politika ma nezaujíma“ a „voľby sú len na ťarchu“. → V tomto ohľade sa „impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči nevyznačovali

nedôverou v politiku všeobecne.

4 Politika ma nezaujíma; Komunálne a národné voľby sú dôležitejšie ako európske; Voľby sú na ťarchu; Nemám o tom dostatočné vedomosti; Je ťažké rozhodnúť sa, koho voliť; Môj hlas nič nezmení.

„Impulzívni“ a „bližšie neurčení“ nevoliči prejavujú záujem o politiku, majú však dojem, že ich hlas nič neznamená. Vytvoriť priame prepojenie medzi EÚ a životom občanov zlepšením komunikácie o hmatateľných dosahoch právnych predpisov.

7

Jedným z uvádzaných dôvodov neúčasti na európskych voľbách v roku 2009 však boli pochybnosti, či ich hlas ovplyvní konečný výsledok volieb. → V tomto zmysle mali pocit, že ich účasť nič nezmení.

a) Vnímanie dôsledkov účasti v európskych voľbách: vyplynula základná

myšlienka, že čím priamejší je vplyv výsledkov volieb na ľudí, tým väčší záujem a ochotu k účasti prejavujú (napríklad v komunálnych alebo národných voľbách).

Respondenti nedokázali určiť, ako môže byť účasť v európskych voľbách prospešná pre nich ako jednotlivcov. Mali však o niečo jasnejšiu predstavu o prepojení medzi európskou a vnútroštátnou úrovňou a ako toto prepojenie súvisí s danými volebnými záležitosťami. Nie vždy však dokázali vidieť priame prepojenie medzi účasťou na európskych voľbách a svojím každodenným životom.

b) Niektorí respondenti boli zameraní negatívnejšie voči EÚ ako celku v dôsledku finančnej krízy a mali dojem, že ich hlas na európskej úrovni nič nezmení.

c) Sociálny tlak: keďže respondenti sa necítili príliš zainteresovaní a dostatočne

informovaní o európskych voľbách, nemali potrebu zúčastniť sa volieb a neobávali sa dôsledkov svojej neúčasti. Niektorí zastávali názor, že je lepšie nezúčastniť sa ako urobiť neinformované rozhodnutie.

→ Cítia preto menšie výčitky, že sa nezúčastnili európskych volieb, než by

cítili v prípade neúčasti na národných voľbách.

C. Vedomosti o poslancoch EP/kandidátoch: kto sú poslanci EP a čomu sa venujú? Koho by som mal voliť? Ktorú politickú platformu by som mal podporiť?

Informácie o kandidátoch a ich volebných programoch: jedným z hlavných dôvodov

neúčasti je, že ľudia nevedia, koho voliť. Respondenti všeobecne považujú účasť na voľbách za povinnosť aj právo. Vo väčšine prípadov však považovali za primerané nevoliť, keď nevedeli, koho voliť, aby sa nestalo, že budú voliť nesprávnu osobu.

Vedomosti o kandidátoch sú kľúčovým faktorom pri rozhodovaní, či voliť, alebo nie. Treba zvýšiť záujem o voľby.

8

II. POSTOJE K EÚ A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

A. Kľúčové oblasti záujmu respondentov: hospodárstvo, zdravotníctvo a zamestnanosť

HOSPODÁRSTVO: Hospodárstvo predstavuje oblasť, v ktorej sa úloha Európskeho parlamentu považuje za najviditeľnejšiu a s najväčším priamym vplyvom na respondentov cieľových skupín. Niektorí si uvedomovali, že Parlament zohráva určitú úlohu v hospodárstve, nedokázali však jasne definovať, akú. Iní vedeli uviesť príklady (pozitívne aj negatívne) vplyvu činnosti EÚ alebo Európskeho parlamentu na hospodárstvo:

– zvýšenie zahraničných investícií po vstupe do EÚ, – zapojenie Parlamentu do riešenia finančnej krízy a pomoc krajinám, ktoré ju

potrebujú, – zasahovanie do vnútorných vecí krajiny a do jej správy, – ukladanie všeobecných pravidiel, ako by sa malo riadiť vnútroštátne

hospodárstvo/tlak nariadení EÚ na vnútroštátny rozpočet, – zákaz monopolov vedúci k tvorbe konkurencieschopných cien, – účinok otvoreného trhu, ktorý stimuluje ľudí z menej rozvinutých krajín, aby

preberali pracovné miesta ľuďom v rozvinutejších krajinách, – účinok otvoreného trhu, ktorý umožňuje, aby väčšie spoločnosti z iných krajín

kupovali menšie národné podniky.

Rozličné vnímanie dosahu európskej politiky

Väčšina respondentov v cieľových skupinách zastávala názor, že európska politika má vplyv na ich krajinu, nedokázali však nájsť priame prepojenie medzi európskou politikou a svojím vlastným životom. Respondenti neboli vždy schopní jasne rozlíšiť medzi úlohou Európskeho parlamentu a iných európskych inštitúcií. Taktiež nedokázali vždy uviesť príklady, ako Európsky parlament je alebo by mal byť zainteresovaný v týchto otázkach (pozri uvedený bod Neschopnosť vytvoriť priame prepojenie medzi úrovňou EÚ a úrovňou jednotlivca).

9

ZAMESTNANOSŤ: Väčšina respondentov v cieľových skupinách uznávala, že Parlament zohráva aktívnu úlohu v oblasti zamestnanosti v súvislosti s podporou voľného pohybu medzi jednotlivými členskými štátmi, čo umožňuje ľuďom pracovať a žiť v iných krajinách.

Respondenti vyjadrili rozličné názory na to, do akej miery by sa mal Európsky parlament angažovať v riešení otázok zamestnanosti: niektorí vyjadrili názor, že by v tejto oblasti určite mal zohrávať istú úlohu, keďže zamestnanosť predstavuje záležitosť, ktorá sa týka EÚ ako celku, iní sú presvedčení, že otázky zamestnanosti je najlepšie riešiť na vnútroštátnej úrovni. Zdá sa, že lepšie informácie o tom, čo sa v tejto oblasti vykonáva na úrovni EÚ, by ovplyvnili pohľad respondentov na Úniu a pravdepodobnosť ich účasti na voľbách.

ZDRAVOTNÍCTVO: Respondenti vyjadrili názor, že za veľmi dôležitú pre svoj pracovný aj súkromný život považujú zdravotnú starostlivosť. Zdôraznili, že znižovanie verejných výdavkov často najviac nepriaznivo ovplyvňuje práve túto oblasť. Taktiež vyjadrili názor, že táto oblasť patrí skôr do pôsobnosti národných vlád než do pôsobnosti Európskeho parlamentu. Hoci respondenti vyjadrili presvedčenie, že činnosť Parlamentu je relevantná z hľadiska rôznych aspektov zdravotnej starostlivosti, niektorí nemali istotu, či bol Parlament zainteresovaný v týchto oblastiach:

– protifajčiarska politika EÚ, – zlepšovanie práv žien v oblasti zdravia (materská dovolenka), – financovanie modernizácie zdravotníckej infraštruktúry, – povinné očkovanie detí, – dostupnosť generických liekov, – prísne pravidlá týkajúce sa liekov a uvádzania ich zložiek, – označenie ES na hračkách.

B. Ako možno nadviazať kontakt s týmito nevoličmi?

Dva hlavné zdroje informácií o Parlamente, ktoré respondenti uviedli, sú tradičné

médiá (noviny a televízia) a internet. Aspoň v tretine členských štátov sa však respondenti cieľových skupín vyjadrili, že

nevyhľadávajú informácie o Európskom parlamente. Väčšinou boli pasívnymi príjemcami správ (t. j. sledovali správy, pretože ich zaujímali a boli k dispozícii) a neboli aktívni vo vyhľadávaní informácií. Bolo to pre nich:

– príliš časovo náročné, – nedostatočne zaujímavé, – respondenti mali dojem, že informácie sú neprístupné a že texty sú písané formálnym jazykom, ktorému by ťažko rozumeli.

10

Spôsob informovania

Respondenti v mnohých prípadoch vyjadrili presvedčenie, že viac informácií o troch kľúčových otázkach – hospodárstve, zamestnanosti a zdravotnej starostlivosti – by určite zvýšilo pravdepodobnosť, že ľudia sa volieb zúčastnia. Respondenti sa vyjadrili aj k tomu, aké druhy informácií by boli potrebné, aby sa zvýšila pravdepodobnosť ich účasti:

– Čomu sa Európsky parlament venuje v konkrétnej oblasti, ktorá je pre nich dôležitá, a ako sa to týka ich života. – Prečo sa rozhodlo o príslušnej politike a aký je harmonogram jej vykonávania. – Kedy môže verejnosť požiadať Európsky parlament o pomoc s riešením problémov, ktoré považuje za dôležité? S riešením akých problémov môže Parlament pomôcť? – Informácie sa musia poskytovať pravidelne, nielen pred voľbami. – Informácie by mali byť pozitívne, pretože médiá prinášajú veľa negatívnych správ o Parlamente a EÚ. – Informácie by mali byť objektívne a transparentné a nemali by sa podávať ako súčasť straníckej politiky. – Informácie musia byť dostupné a zrozumiteľné.

Komunikačná koncepcia by mala byť dostatočne viditeľná a atraktívna, aby pritiahla pozornosť vo verejnej oblasti, ktorá je presýtená rôznymi správami. Respondenti prišli s množstvom nápadov týkajúcich sa povahy týchto informácií, ktoré by podľa nich mali byť:

– prezentované priebežne, – stručné, konkrétne, jasné a výstižné, relevantné, – politicky nestranné, – zaujímavé/nie nudné/pútavé/pozitívne, – faktické a objektívne.

Respondenti taktiež prišli s rozličnými návrhmi, pokiaľ ide o spôsoby, ako najlepšie prezentovať tieto informácie. Preferovaným informačným kanálom bola televízia. Respondenti uviedli množstvo príkladov, ako by sa informácie o Parlamente mohli prezentovať v televízii:

– pravidelné televízne vysielanie o európskych témach, – týždenná televízna relácia: Týždeň v Parlamente, – každý večer v rámci hlavných správ, – televízne diskusie počas predvolebnej kampane, – živé vysielanie z Európskeho parlamentu,

– televízne diskusie s kandidátmi/rozhovory vedené novinármi, v ktorých by kandidáti vysvetľovali, čomu sa venujú a čo sa dosiahlo.

11

Zmiešané postoje k informačným kampaniam:

Niektorí respondenti zastávali názor, že informácie by mali byť faktické a objektívne a mali by obsahovať aj priamu interakciu s občanmi.

Iní sa však vyjadrili, že informačné kampane sú veľmi nákladné a ich účinky sú krátkodobé. V tomto ohľade respondenti vyjadrili názor, že takéto kampane len čiastočne napĺňajú potrebu pravidelných, priebežných informácií o Parlamente.

– Priamu pošta a letáky respondenti takmer jednomyseľne zamietli.

– Agitácia (od dverí k dverám alebo telefonicky) je taktiež značne

nepopulárna. – Podobne aj textové správy a e-maily nie sú veľmi obľúbené. Textové správy by mohli byť primerané v prípade, že by sa použili len ako pripomenutie konania volieb.

Zmiešané názory na vhodnosť využívania sociálnych médií:

Niektorí respondenti (najmä príslušníci mladšej generácie) zastávali názor, že je úplne primerané, aby bol Parlament zastúpený v sociálnych médiách. Iní respondenti vyjadrili názor, že pre Parlament nie je primerané prezentovať sa takýmto spôsobom a že Parlament ako seriózna medzinárodná inštitúcia by sa nemal uchyľovať k využívaniu sociálnych médií, ktoré slúžia na zábavné, a nie na politické účely. Niektorí tiež vyjadrili názor, že informácie v sociálnych médiách nie sú faktické a objektívne.

MOŽNÉ NAVRHOVANÉ/PODPOROVANÉ PRÍSTUPY NA ZÁKLADE ZISTENÍ Zdôrazňovanie pridanej hodnoty, ktorú Európa prináša, upozorňovaním na

účinky právnych predpisov na každodenný život ľudí. Zdôrazňovanie konkrétnych prínosov účasti na európskych voľbách: prechod

od abstraktného a všeobecného chápania dôsledkov účasti v európskych voľbách ku konkrétnejšiemu/cielenému chápaniu.

Zohľadnenie skutočnosti, že vedomosti o kandidátoch a informácie

o dôsledkoch európskych volieb sú kľúčovými faktormi v rozhodovaní o účasti na voľbách.

Zohľadnenie dopytu respondentov po pozitívnych správach o EÚ s cieľom

vyvážiť negatívne správy v médiách. Kroky na podporu profilu volieb.

12

III. MOTIVÁCIA K ÚČASTI

Ako bolo uvedené, faktory, ktoré by mohli povzbudiť „impulzívnych“ a „bližšie neurčených“ nevoličov k účasti na voľbách, možno rozdeliť do troch širších kategórií:

– VEĽKÝ ÚČINOK: Pravidelné informácie o Európskom parlamente a jeho poslancoch a o tom, ako sa činnosť Parlamentu týka života ľudí.

– MIERNY AŽ VEĽKÝ ÚČINOK: Zmena volebných kampaní s cieľom zvýrazniť vhodnosť kandidátov, podporiť profil volieb a objasniť volebné programy. – MENŠÍ ÚČINOK: Poskytovanie informácií o praktických aspektoch volebného procesu, ako napríklad hlasovanie on-line, predĺžené otváracie hodiny volebných miestností a načasovanie volieb.

Zásah v danej oblasti

Konkrétne témy Prečo je to dôležité?

Čím sa Európsky parlament zaoberá? Čím sa Európsky parlament zaoberá? Štruktúra a princípy fungovania. Ako Parlament a jeho funkcie zapadajú do širšej funkčnej štruktúry EÚ? Aké sú dlhodobé ciele Európskeho parlamentu a EÚ? Informácie o politických stranách v rámci politických skupín v Parlamente Aké má Európsky parlament právomoci? Môže konať v dôležitých alebo len v menej významných oblastiach? Konkrétne príklady, čo sa dosiahlo Ako sa prijímajú rozhodnutia v Európskom parlamente? Ako Európsky parlament vynakladá finančné prostriedky a prečo sa míňa toľko prostriedkov napr. na mzdy? Uviedli respondenti z krajín: AT, BG, CZ, DK, EE, FR, FI, DE, HU, IE, LV, LT, NL, PL, PT, RO, SK, SI, ES, SE, UK, EL, CY, LU, BE, MT

Nedostatok vedomostí o činnosti EP bol hlavný dôvod, prečo sa nevoliči v roku 2009 nezúčastnili volieb. V niektorých prípadoch nedostatok informácií prispel k negatívnemu obrazu EP, napríklad že míňa veľa prostriedkov a zameriava sa len na bezvýznamné otázky.

Čím sa zaoberajú poslanci EP? Informácie o každodennej práci poslancov EP

Ako hlasujú (proces a obsah) a aké sú ich dosiahnuté výsledky. Aká zodpovednosť sa vzťahuje na poslancov E, napr. za absencie? Majú skutočné rozhodovacie právomoci? Uviedli respondenti z krajín: AT, BG, CZ, DK, EE, FR, FI, DE, HU, IE, IT, LV, LT, PL, PT, RO, SK, SI, SE, UK, EL, CY, LU, MT

Nevedomosť, kto sú poslanci EP a čomu sa venujú, bola jedným z hlavných dôvodov neúčasti na európskych voľbách v roku 2009.

Ako činnosť Európskeho parlamentu súvisí so životom ľudí?

Aký je vplyv právnych predpisov EP na právne predpisy jednotlivých krajín? Aký vplyv majú jednotlivé členské štáty v Parlamente? Udeliť poslancom EP, najmä z menších krajín, väčšiu zodpovednosť alebo zastúpenie. Ako záleží na mojom hlase/aký vplyv majú jednotlivé hlasy?

Veľ

ký

úči

nok

INF

OR

MÁ

CIE

Uviedli respondenti z krajín: BG, CZ, DK, EE, FI, DE, HU, IE, IT, LV, LT, NL, PL, PT, RO, SK, SI, SE, UK, EL, CY, LU, BE, MT

Respondenti nevidia jasný súvis medzi činnosťou EP a svojím každodenným životom, preto považujú EP za vzdialený. Tieto informácie ľuďom pomôžu uvidieť, aký vplyv môže mať ich hlas. To môže pomôcť s riešením nezáujmu.

13

Zásah v danej oblasti

Voľba kandidátov

Voliči by mali mať možnosť vybrať si, koho chcú voliť, a nemať vo výbere obmedzenia tak ako v súčasnosti. Kandidáti by mali byť vysoko kvalifikovaní, aby dokázali zastupovať svoje krajiny na európskej úrovni a mali by byť známi aj na vnútroštátnej úrovni. Lepšie predstavenie činnosti kandidátov Ako sa ich plánované aktivity líšia od aktivít ich predchodcov v EP? Noví a zaujímaví kandidáti Uviedli respondenti z krajín: BG, CZ, DK, EE, FI, HU, IT, LT, NL, PL, RO, SI, ES, SE, UK, EL, CY

Nedostatok vhodných kandidátov sa považoval za jeden z hlavných dôvodov neúčasti vo voľbách v roku 2009

Podpora profilu volieb Urobiť voľbám „reklamu“ Spopularizovať volebnú kampaň a informácie o EP Uviedli respondenti z krajín: DK, DE, PL, SE

Zvýši sa tým informovanosť ľudí, že sa konajú voľby a o čo ide.

Zrozumiteľnosť volebných programov O ktoré skutočne európske témy ide vo volebnej kampani? Za čo sa kandidáti zasadzujú a čo zamýšľajú dosiahnuť, najmä na európskej úrovni?

Mie

rny

až v

eľk

ý úči

nok

INF

OR

MÁ

CIE

Uviedli respondenti z krajín: FR, HU, LV, PT, BE

Účastníci vyslovili názor, že neboli k dispozícii dostatočné informácie o volebných programoch jednotlivých kandidátov.

Hlasovanie on-line cez internet

Uľahčenie hlasovania/väčšia flexibilita pre voličov Uviedli respondenti z krajín: BG, DK, HU, LT, EL, BE

Mohla by sa tak zvýšiť účasť mladých ľudí na voľbách. Mohla by sa tým tiež vyriešiť prekážka, že voliči musia ísť do určenej volebnej miestnosti, pre čo sa niektorí voliči v roku 2009 volieb nezúčastnili.

Predĺženie trvania volieb

Napríklad voľby v priebehu niekoľkých dní

Uviedli respondenti z krajín: DK, BE

Mohla by sa tak zvýšiť účasť, keďže niektorí účastníci museli v deň volieb cestovať.

Načasovanie volieb

Nespájať voľby do EP s národnými alebo komunálnymi voľbami

Mohlo by to viesť k preťaženiu informáciami a pre ľudí by mohlo byť náročné rozlišovať medzi jednotlivými témami. U

rčit

ý úč

inok

, avš

ak m

alý

P

RA

KT

ICK

É A

SP

EK

TY

VO

LE

BN

ÉH

O

PR

OC

ESU

Uviedli respondenti z krajín: LV, LU

14

IV. VPLYV KRÍZY

A. Obraz o EÚ Pohľad respondentov na EÚ nadobudol od začiatku súčasnej krízy menej priaznivý

charakter. V prípade väčšiny respondentov kríza zmenila spôsob, ako sa dívajú na EÚ všeobecne, ako aj ich pohľad na európske inštitúcie.

Väčšinové názory:

Väčšina respondentov mala pocit, že v EÚ neexistuje dostatočná jednota. Všimli si

prvok nerovnosti, keď väčšie a silnejšie krajiny prijímajú rozhodnutia v mene celej EÚ.

– Niektorí boli sklamaní zo spôsobu, akým sa kríza rieši, a z nedostatku iniciatívy a prezieravosti, o čom svedčí nezavedenie ochranných opatrení, ktoré by krízu mohli odvrátiť.

Väčšina respondentov zastávala názor, že EÚ má dôležitú úlohu ako všeobecný

regulačný orgán. Významný počet respondentov však vyjadril dojem, že spolu s inštitúciami EÚ by mali primerajú úlohu zohrávať aj vnútroštátne vlády.

– Vznikol taktiež dojem, že kríza sa rieši na medzivládnej úrovni (najmä medzi Francúzskom a Nemeckom), t. j. medzi veľkými krajinami, a nie na úrovni EÚ.

Väčšina respondentov súhlasila, že je primerané, aby EÚ ako celok pomáhala členským štátom, ktoré čelia finančným ťažkostiam:

– pretože to, aby sa krajiny navzájom podporovali, je v súlade s myšlienkou „únie“, resp. „jednoty“. – Vyskytol sa aj názor, že stav jednej krajiny ovplyvňuje stabilitu EÚ ako celku a že jednotlivé členské štáty preto majú nepriamy záujem na tom, aby si navzájom pomáhali.

– Mnohí však podporovali myšlienku, že finančná pomoc by mala byť podmienená a krajiny by nemali žiadať o pomoc, pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné.

Menšinové názory:

– Pohľad na EÚ a jej inštitúcie sa nezmenil u menšiny respondentov. Môže ísť o výsledok nedostatku informácií o rozsahu krízy a o príslušnej úlohe EÚ.

– Iná menšina respondentov vyjadrila názor, že EÚ sa zmenila k lepšiemu. Títo respondenti uznali pridanú hodnotu EÚ z hľadiska regulačných záležitostí a prijatých krokov na nadnárodnej úrovni. Uvítali by aktívnejšiu úlohu EÚ pri riešení krízy.

15

– Iní respondenti vyjadrili dojem, že stav v ich krajine sa zhoršil v dôsledku toho, že je súčasťou EÚ. Poznámka: Ratingové agentúry – Väčšina respondentov vedela o existencii ratingových agentúr (CRA), avšak ich pochopenie, čomu sa tieto agentúry venujú, sa značne líšilo. V drvivej väčšine prípadov respondenti videli ratingové agentúry v negatívnom svetle z týchto dôvodov: Nevnímali ratingové agentúry ako skutočne nezávislé; nebolo im jasné, z čoho vyplýva autorita ratingových agentúr; mali dojem, že ratingové agentúry zväčšili finančnú krízu → celkovo vyslovili názor, že ratingové agentúry by mali byť neutrálne a mali by podliehať určitej forme regulácie.

Oddelenie monitorovania verejnej mienky EPEurobarometer@europarl.europa.eu

B. Vplyv na účasť vo voľbách

Respondenti boli nejednotní v otázke, či súčasná finančná kríza zvýši alebo naopak zníži pravdepodobnosť ich účasti na ďalších európskych voľbách:

– Približne v jednej tretine členských štátov zistenia v cieľových skupinách ukazujú, že kríza by mohla zvýšiť pravdepodobnosť účasti respondentov vo voľbách, najmä preto, že videli účinky činnosti EÚ na svoj vlastný život a kríza v nich podnietila záujem o politiku EÚ. – Na druhej strane, približne v jednej tretine členských štátov by kríza mohla znížiť pravdepodobnosť účasti respondentov na voľbách. Dva hlavné dôvody sú, že respondenti mali dojem, že ich hlas pravdepodobne nič nezmení, a boli presvedčení, že kríza sa nerieši uspokojivo. – Vo zvyšnej tretine členských štátov by kríza zrejme nemala vôbec nijaký vplyv na účasť respondentov vo voľbách .

16

VPLYV KRÍZY

Poznámka: Hoci sa prieskum v cieľových skupinách netýkal krízy – skupiny boli zostavené podľa postoja k účasti vo voľbách – na konci diskusnej príručky bolo niekoľko otázok

Cieľom tabuľky je spojiť zásahy, u ktorých sa zistilo, že majú vplyv na volebné správanie, so všeobecnejšími hospodárskymi otázkami a krízou..

Konkrétne témy Čomu sa EP venuje?

Čomu sa EP venuje? Jeho štruktúra a princípy fungovania.

Hospodárstvo predstavuje oblasť, v ktorej sa úloha Európskeho parlamentu považuje za najviditeľnejšiu. Hoci niektorí respondenti si boli vedomí, že EP zohráva v hospodárstve určitú úlohu, nevedeli však jasne uviesť akú, iní dokázali uviesť príklady (pozitívne aj negatívne) vplyvu činnosti EÚ alebo Európskeho parlamentu na hospodárstvo. Hospodárstvo aj zamestnanosť boli zaradené medzi tri najdôležitejšie oblasti, ktoré sú dôležité pre respondentov a majú na ich život najväčší vplyv. Otázky zamestnanosti zaujímali respondentov z dôvodu účinku finančnej krízy na zvyšovanie miery nezamestnanosti a vzhľadom na to, čo sa deje v krajinách, ktoré kríza postihla najviac. Respondenti sa zaujímali aj o výšku miezd v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ. „Zarábajúci človek v strednej časti Európy dokáže uspokojiť svoje základné potreby a zostane mu dostatok peňazí, aby mohol ísť na koncert, do divadla či niekam cestovať. V Estónsku z výplaty sotva vyžijeme, kúpime si chlieb a to je všetko.“ (Žena, impulzívna nevolička, ktorá sa nezúčastnila na národných voľbách, EE.) Jeden z dôvodov, prečo niektorí účastníci prieskumu vnímali EP negatívne, je kontext, v akom počujú o Parlamente v médiách – správy sa zameriavajú na škandály, dlhovú krízu, nadmerné výdavky a iné veci, ktoré ľudí ovplyvňujú negatívne, ako napríklad kvóty (napríklad rybárske), a nie na pozitívne aspekty. Tieto negatívne dojmy sa posilňujú aj nedostatkom vedomostí o činnosti EP. Niektorí respondenti boli sklamaní zo spôsobu, akým európske inštitúcie riešia krízu, a z vnímaného nedostatku riadiacich schopností a prezieravosti pri zavádzaní potrebných ochranných opatrení, ktoré by krízu mohli odvrátiť. Väčšina respondentov zastávala názor, že inštitúcie EÚ zohrávajú dôležitú úlohu ako všeobecný regulačný orgán, a to najmä vzhľadom na rozsah krízy. Významný počet respondentov však vyjadril názor, že spolu s inštitúciami EÚ by mali primerajú úlohu zohrávať aj národné vlády.

VEĽ

KÝ

ÚČ

INO

K

IN

FO

RM

ÁC

IE

Ako EP a jeho funkcie zapadajú do širšej funkčnej štruktúry EÚ?

Respondenti vyjadrili neusporiadané poznatky o úlohe EP pri riešení krízy a často si zamieňali Parlament s Komisiou či inými inštitúciami EÚ. „Keby v čase krízy Európska únia prejavila aktivitu a postupovala jednotným smerom s cieľom dostať sa z tejto krízy najlepším možným spôsobom, to by na mňa zapôsobilo. Momentálne však nevidím žiadny vedúci princíp.“ (Muž, ochotný volič, LU) „Viete, som učiteľ a mojou úlohou je učiť o inštitúciách Európskej únie. Ale aj pre mňa je ťažké pochopiť a rozlíšiť rozličné úlohy jednotlivých inštitúcií EÚ.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, CZ)

17

Aké sú dlhodobé ciele EP a EÚ?

Ukázalo sa, že respondentom vo všeobecnosti chýbajú podrobné vedomosti o tom, aký význam má EP a čomu sa venuje. Nemali preto jasnú predstavu o jeho dlhodobých cieľoch vrátane oblastí, ako sú hospodárstvo alebo zamestnanosť, ktoré sú pre nich dôležité. „Nuž, hovorili sme o tom, že je dôležité ísť voliť. Zároveň sme však zistili, že len málokto z nás vie, aký význam má Európsky parlament. Takže je lepšie nevoliť, keď nemáme dostatok informácií.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, BG) „Nebolo to vysvetlené, po prvé, ľudia nemali žiadne informácie, prečo tieto inštitúcie vôbec boli zriadené, aký z toho bude osoh, aké majú výhody a nevýhody. Neboli k dispozícii žiadne takéto informácie.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, LV) „Musíme vedieť, do akých oblastí zasahujú, aké majú poslanie, kto vlastne sú, čomu sa venujú, aký vplyv majú na náš každodenný život.“ (Žena, impulzívna nevolička, ktorá sa nezúčastnila na posledných národných voľbách, FR)

Informácie o politických stranách v rámci politických skupín v EP

Respondenti uviedli nedostatok informácií o skupinách politických strán, o ich volebnom programe a ako sa tieto témy týkajú záležitostí na európskej úrovni. „Len diskutovali o vnútroštátnych záležitostiach, hádali sa o nich, nemali žiadny volebný program, aspoň sa to tak zdalo, a neurobili nič, aby vysvetlili voličom voľby do EÚ.“ (Žena, bližšie neurčená nevolička, PT)

Aké má EP právomoci? Môže konať v dôležitých, alebo len v menej významných oblastiach? To súvisí aj s uvedenou otázkou: „Čomu sa EP venuje?“ Respondenti vnímajú mediálne pokrytie činnosti EP okrem iného ako negatívne a nepravidelné a z tohto dôvodu majú dojem, že EP na určitej úrovni rieši záležitosti, ktoré oni považujú za nedôležité, ako napríklad zakrivenie banánov či uhoriek, a nie skutočne dôležité aspekty, ako sú hospodárstvo alebo zamestnanosť.

VEĽ

KÝ

ÚČ

INO

K

IN

FO

RM

ÁC

IE

Konkrétne príklady, čo sa dosiahlo

„Zaujímavé by bolo vidieť, čo z tohto zoznamu cieľov už dosiahli.“ (Žena, nadšená volička, BE) „Myslím, že výsledky Európy vidieť, keď cestujete. Používanie spoločnej meny je výborná vec“ (Muž, bližšie neurčený nevolič, FR)

18

Ako sa prijímajú rozhodnutia v EP?

To súvisí aj s uvedenou otázkou: „Čomu sa EP venuje?“ Rozhodovanie na úrovni EP nepovažovali niektorí respondenti za príliš iniciatívne. Týka sa to aj uvedeného bodu, či sa rozhodnutia prijímajú iniciatívnym spôsobom a prezieravo a či sa týkajú záležitostí, ktoré sú dôležité. „Niekedy to vyzerá ako ihrisko pre dospelých ľudí – urobme takýto zákon, aha, nemôžeme, dobre, tak ten zákon prepíšme, veď o nič nejde. Grécko má finančné problémy, dobre, tak zoberme nejaké peniaze odtiaľto a dajme im.“ (Žena, impulzívna nevolička, ktorá sa nezúčastnila na národných voľbách, EE) „Nerozumiem celkom, kde sa vlastne prijímajú rozhodnutia, je to veľmi rozptýlené medzi ECB, G20, EÚ, som v tom stratený.“ (Muž, bližšie neurčený nevolič, FR)

Ako EP vynakladá finančné prostriedky a prečo sa míňa toľko prostriedkov napr. na mzdy?

Najmä v súvislosti s rastúcou nezamestnanosťou v dôsledku finančnej krízy a na základe toho, aká je prezentácia EP v médiách, si respondenti kládli otázky nad výdavkami EP. „Nepáči sa mi, že je taký veľký rozdiel medzi mzdami poslancov EP a mzdami bežných európskych občanov.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, PL)

Čím sa zaoberajú poslanci EP? Informácie o každodennej práci poslancov EP

„Nemám žiadnu predstavu, čo tam bulharskí zástupcovia robia. Nikdy som nezaregistrovala, že by niečo predložili alebo že by vysvetľovali bulharskej spoločnosti, čo sa deje v Parlamente“ (Žena, bližšie neurčená nevolička, BG)

Ako hlasujú (proces a obsah) a aké sú ich dosiahnuté výsledky

Pozri predchádzajúci bod.

Aká zodpovednosť sa vzťahuje na poslancov EP, napr. za absencie?

„Videl som televíznu reportáž z Európskeho parlamentu od anglického spravodajcu. Poslanci EP ráno prišli, vyzdvihli si darčeky a hneď odišli.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa nezúčastnil na národných voľbách, CZ)

VEĽ

KÝ

ÚČ

INO

K

IN

FO

RM

ÁC

IE

Majú skutočné rozhodovacie právomoci?

„Máme v Európskom parlamente len pár poslancov a akú tam majú váhu? Čo môžu urobiť? Len hlasovať za to, čo nadiktujú veľké krajiny? (Muž, bližšie neurčený nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, BG)

19

Ako činnosť EP súvisí so životom ľudí?

Ako súvisia právne predpisy EP s právnymi predpismi jednotlivých krajín?

Respondenti vedeli lepšie vyjadriť, ako sa legislatívne rozhodnutia prijaté na úrovni EP týkajú ich krajiny než to, ako sa týkajú ich osobného života. „Je to veľmi dôležité, lebo odtiaľ pochádzajú právne predpisy, ktoré sa musia vykonávať na miestnej úrovni. Ak ich nedodržíme, platíme pokuty.“ (Žena, impulzívna nevolička, ktorá sa zúčastnila na národných voľbách, CY) „Vždy nás to ovplyvňovalo, ale nevieme, ktoré veci vo Fínsku boli ovplyvnené európskymi politikmi.“ (Žena, impulzívna nevolička, ktorá sa zúčastnila na národných voľbách, FI) „Od ranej mladosti nás volali k urnám, ale okrem týždňa Európy akosi nevidím, aký má Európa zmysel, a to patrím ku generácii, ktorej v škole na občianskej náuke stále hovorili o Európe. Teraz mám 30 a akosi nevidím zmysel toho celého.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa nezúčastnil na posledných národných voľbách, FR)

Aký vplyv má ich krajina v EP? Udeliť poslancom EP, najmä z menších krajín, väčšiu zodpovednosť alebo zastúpenie. Väčšina respondentov uviedla, že namiesto jednoty pociťujú nerovnosť, keď silnejšie krajiny prijímajú rozhodnutia v mene celej EÚ. Vnímajú, že EÚ je v dôsledku krízy menej stabilná a neistá. Vznikol taktiež dojem, že kríza sa rieši na medzivládnej úrovni medzi veľkými krajinami (najmä medzi Francúzskom a Nemeckom), a nie na úrovni EÚ. „Európska únia je veľká. Je ovládaná krajinami, ktoré majú veľký vplyv na európske hospodárstvo, najmä Nemecko a Francúzsko (Muž, impulzívny nevolič, DK)

VEĽ

KÝ

ÚČ

INO

K

IN

FO

RM

ÁC

IE

Má môj hlas váhu? Záleží na jednotlivých hlasoch? Niektorí respondenti mali dojem, že nezáleží, či sa volieb zúčastnia, alebo nie, pretože ich hlas aj tak nezmení konečný výsledok vzhľadom na veľkosť EÚ, a vnímali nedostatočné zastúpenie vo veciach, ktoré sú pre nich dôležité. „Môj hlas by sa tam utopil. Necítila som potrebu voliť, pretože môj hlas by tam ďaleko v tom veľkom Parlamente aj tak nemal žiadny vplyv.“ (Žena, impulzívna nevolička, DK) „Nikdy sa to skutočne netýkalo môjho života, nikdy sa to skutočne netýkalo mojej oblasti alebo tie prepojenia aspoň nevidím a možno by sa mali vysvetliť jasnejšie, aby sme získali pocit, že by sme naozaj mali ísť a voliť, pretože by to mohlo niečo zmeniť. Momentálne nemám dojem, že by sa mojou účasťou niečo zmenilo.“ (Žena, impulzívna nevolička, ktorá sa zúčastnila na národných voľbách, UK) „Čo našich šesť zástupcov dokáže proti, čo ja viem, 20 alebo 80 nemeckým zástupcom?“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, EE)

20

Voľba kandidátov Voliči by mali mať možnosť vybrať si, koho chcú voliť, a nemať vo výbere obmedzenia tak, ako v súčasnosti.

Respondenti zastávali názor, že ich výber by nemal byť ohraničený systémom vopred určených zoznamov. Želali si možnosť vlastného výberu.

Kandidáti by mali byť vysoko kvalifikovaní, aby dokázali zastupovať svoje krajiny na európskej úrovni, a nemali by byť spojení so škandálmi či mať zlú povesť.

„Poslali tam tých, ktorí sa v Litve dostali do problémov.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa nezúčastnil na národných voľbách, LT)

Lepšie informácie o činnosti kandidátov

Týka sa to nedostatku vedomostí o činnosti poslancov EP a o činnosti EP.

Ako sa ich plánované činnosti líšia od činností predchodcov v EP?

Respondenti vyjadrili názor, že vedia veľmi málo o záležitostiach, o ktoré ide vo voľbách do EP, za čo sa jednotliví kandidáti zasadzujú a ako sa tieto záležitosti týkajú ich vlastného života. Tento nedostatok vedomostí spolu s vnímaním nedostatočnej kampane pred voľbami mal za následok, že respondenti nevedeli, či sa volebné programy kandidátov líšia od programov ich predchodcov a v čom sú rozdielne.

Noví a zaujímaví kandidáti

Niektorí respondenti zastávali názor, že navrhovaní kandidáti by nezastupovali primerane ich záujmy na európskej úrovni a že išlo o ľudí, ktorí zlyhali na vnútroštátnej úrovni. Niektorí respondenti preto navrhovali, aby sa do popredia dostali noví kandidáti.

Podpora profilu volieb MIE

RN

Y A

Ž V

EĽ

KÝ

ÚČ

INO

K

INF

OR

MÁ

CIE

Urobiť voľbám „reklamu“

Respondenti mali dojem, že európske otázky sa často prehliadajú, ak sa približne v rovnakom dátume konajú aj národné voľby. Okrem toho sa respondenti domnievali, že nebol k dispozícii dostatok informácií o voľbách a že neexistovala dostatočná informovanosť o tom, aké záležitosti sú zásadné na európskej úrovni. „Podľa môjho názoru to bolo v médiách slabo spropagované. Nevedeli sme o nich [voľbách] všetko, čo sme mali vedieť.“ (Muž, bližšie neurčený nevolič, RO)

21

Spopularizovať volebnú kampaň a informácie o EP

Pozri predchádzajúci bod. „O týchto voľbách do Európskeho parlamentu som sa dozvedel len niekoľko dní vopred. Bol to pre mňa príliš krátky čas!“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa nezúčastnil na vnútroštátnych voľbách, AT)

Zrozumiteľnosť volebných programov O ktoré skutočne európske témy ide vo volebnej kampani?

„Len diskutovali o vnútroštátnych záležitostiach, hádali sa o nich, nemali žiadny volebný program, aspoň sa to tak zdalo, a neurobili nič, aby vysvetlili voličom voľby do EÚ.“ (Žena, bližšie neurčená nevolička, PT)

MIE

RN

Y A

Ž V

EĽ

KÝ

ÚČ

INO

K

IN

FO

RM

ÁC

IE

O čo sa kandidáti zasadzujú a čo zamýšľajú dosiahnuť, najmä na európskej úrovni?

„Je dôležité vedieť, kto sa o čo zasadzuje, za aké kroky vlastne hlasujeme.“ (Žena, ochotná volička, BE) „Vo voľbách do Európskeho parlamentu nebol žiadny jasný politický program, len povrchné slogany.“ (Muž, impulzívny nevolič, ktorý sa zúčastnil na národných voľbách, CZ)