Globálny – celosvetový, vzťahujúci sa na celú planétu

Ekologický – vyjadrujúci vzťah živých organizmov medzi sebou navzájom a tiež aj ich vzťah k prostrediu, v ktorom žijú

Problém -- starosť, ťažkosť, na riešenie ktorej musíme vynaložiť úsilie, alebo ktorú v danom čase nevieme riešiť

Globálny ekologický problémakýkoľvek faktor negatívne pôsobiaci na rovnováhu života na

Zemi, či dokonca jeho existencia

Faktory:prírodné

antropické

vulkanická činnosť rozklad organických látok zemetrasenie pád meteoritu

vyrubovanie lesov odvodňovanie riek obrábanie pôdy priemyselná výroba výroba tepla a energie doprava

znečisťovanie ovzdušia znečisťovanie vôd znižovanie tvorby kyslíka ( výrub lesov) úbytok a znehodnocovanie pôdy ohrozenie biodiverzity nárast objemu odpadov a problémy ich

odstraňovania rozširovanie púšti populačná explózia

Ovzdušie – atmosféra - je plynný obal Zeme. Tvorí ho: 78% dusík, 21% kyslík a 1% ostatné plyny (oxid uhličitý, argón, hélium, neón,...)

Význam atmosféry: poskytuje kyslík potrebný na dýchanie organizmov chráni Zem pred dopadom nebezpečných slnečných

ultrafialových lúčov zachytáva odparenú vodu nad oceánmi a vzdušným

prúdením ju prenáša nad pevninu rozptyľuje slnečné žiarenie, čím zabraňuje silnému

ohrievaniu povrchu Zeme v noci zabraňuje rýchlemu

ochladeniu zemského povrchu

Príčiny znečisťovania ovzdušia:

prírodné zdroje: 1. vulkanická činnosť 2. vegetácia 3. rozklad organických látok 4. oceán

umelé zdroje: 1. výroba tepla a energie ľudská činnosť 2. hutníctvo a metalurgia 3. chemický priemysel 4. doprava 5. stavebná činnosť

úbytok ozónovej vrstvy skleníkový efekt kyslé dažde

Ozón - je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. V atmosfére Zeme je veľmi nerovnomerne rozložený. V stratosfére (vo výške 10-50 km) prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. Za prítomnosti slnečného žiarenia tu dochádza k fotochemickým reakciám, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu – ozónová vrstva.Je hrubá 2,5–3,8 mm a závisí od nej náš život na Zemi.

+Kyslík O2

UV -

=

Ozón O3

Význam ozónovej vrstvy:

filtruje ultrafialové žiarenie a prepúšťa na Zem teplo a svetlo absorbuje UV – C žiarenie so smrtiacimi účinkami pre živé

organizmy a čiastočne UV – B žiarenie (spôsobuje poškodenie nukleových kyselín, poškodenie zraku, rakovinu kože, zníženie imunity, ničí planktón...)

Príčiny úbytku ozónovej vrstvy

Ozón milióny rokov existoval v stratosférev rovnováhe medzi svojim vytváraním a deštrukciou. Tento prirodzený proces narušila prítomnosť reaktívnych chemikálií vyprodukovaných ľudskou činnsťou:

freóny CFC halón, tetrachlórmetán trichlóretán a iné ...

O úbytku –

ozónovej dierehovoríme, aknastane 50%

dočasná strataozónu. Vzniká

v jarných mesiacoch.

Vyjadruje sa v Dobsonových jednotkách.

Dôsledky narušenia ozónovej vrstvy:

poškodzovanie rastlinných a živočíšnych buniek genetické zmeny DNA dopad na počasie a klímu – globálne otepľovanie dopady na ľudské zdravie – spôsobuje rakovinu kože

oslabenie imunity oslepnutie

dopady na morské ekosystémy – ničenie fytoplanktónu začnú miznúť lesy - strata kyslíka pokles úrody vo svete v dôsledku porúch fotosyntézy rastlín

Planéta Zem je chránená tenkou vrstvou plynov, ktoré sa označujú ako skleníkové plyny. Patrí k nim:

oxid uhličitý, vodná para, metán, oxid dusný...

Dopadajúce slnečné žiarenie preniká atmosférou až k povrchu Zeme, ktorý je ohrievaný. Časť energie sa spätne odrazí do vesmíru, časť je pohlcovaná molekulami týchto plynov, čím sa atmosféra zohrieva.

Tento proces sa nazýva

skleníkový efekt

Existoval aj v minulosti a umožnil vznik a rozvoj života na Zemi.

a je úplne prirodzený .

Zemský povrch vyžaruje energiu

Atmosféra vyžaruje energiu

Slnečné žiarenie zohrieva povrch

Zeme

So skleníkovými plynmi:

+15 stupňov!

Bezskleníkových plynov:

-18 stupňov!

Skleníkové plyny sú zohrievané žiarením

z povrchu Zeme

Dôsledky skleníkového efektu

bráni tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom

zadržiava teplo v atmosfére zvýšenie globálnej teploty atmosféry zmeny zrážkového režimu posun podnebných pásiem roztápanie ľadovcov zvýšenie hladiny oceánov a morí zaplavenie nízko položených oblastí rozširovanie suchých oblastí strata úrody, hlad, epidémie

Vznikajú v dôsledku silného znečistenia ovzdušia. Pôvod okysľovania – acidifikácie – je zapríčinený hlavne únikom emisií : 1. oxidu siričitého - z tepelných elektrární a vykurovania domov 2. oxidov dusíka - zo spaľovania ropných látok v priemysle a doprave

V ovzduší reagujú s vodnou parou a podnecujú vznik kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej, ktoré sa prostredníctvom zrážok dostávajú späť na Zem. Často sa objavujú v značnej vzdialenosti od zdroja znečistenia.

SO2 + NO + H2O = Kyslý dážď

Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,0 – 5,0.

Dôsledky kyslých dažďov

zvýšená chorobnosť ľudí – dráždia sliznice dýchacích ciest znižovanie pôdnej úrodnosti – pôda stráca živiny poškodenie lesného porastu – hrdzavenie ihličnanov vytváranie smogu nad väčšími mestami znehodnocujú vodu – vymiera fytoplanktón poškodzujú budovy, umelecké a kultúrne pamiatky.

Voda je vzácnym darom planéty Zem. Nachádza sa všade okolo nás. Všetci vodu používame , všetci sme zodpovední za

to, aby sme ju chránili pred znečistením a aby sme ňou šetrili.

Na Zemi je 1350 miliónov metrov kubických vody. Z toho je: 97,2% slanej vody v oceánoch 2,5% sladkej vody v ľadovcoch 0,009% v sladkovodných jazerách 0,0001 % vo vodných tokoch 0,001% v atmosfére 0,0005% v živých organizmoch:

telo človeka obsahuje 60% vody rastliny až 90%,   lúčna tráva 79% vody

Zdroje vody

Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. 97% vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Tento

proces nazývame kolobeh vody.

Znečisťovanie vody na Zemi je dôsledkom antropogénneho tlaku na životné prostredie. Človek je najväčším používateľom a zároveň aj jej najväčším znečisťovateľom .

Ročná spotreba vody sa odhaduje na temer 4 000 miliárd m3. Vo vyspelých krajinách je denná spotreba až 500 l na osobu. Na Slovensku je priemerná denná spotreba 120 l vody na osobu. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo - 70%,

priemysel – 22%, domácnosti – 8% ročnej spotreby vody Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 l vody Na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.

Príčiny znečisťovania vody

Najviac míňame vodu na : 4 l na pitie a varenie55 l na kúpanie32 l na splachovanie WC25 l na pranie 8 l na umývanie riadov

z priemyselnej výroby - ropa a ropné produkty, detergenty, chemické látky , ortuť, olovo, arzén, ..., rádioaktívne látky

z poľnohospodárskej výroby - pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody

zo sídiel - tuhý a kvapalný odpad - splašky z dopravy - exhaláty, ropné produkty turizmus

Zdroje znečistenie

ZNEČISŤOVACIA LÁTKA

ZDROJ ÚČINOK

  umelé hnojivádáždˇ zmýva hnojivá do

riek a jazier 

baktérie a riasy rastú rýchlejšie, využívajú všetok rozpustený

kyslík a zomierajú

  priemyselné chemikálie

oleje, kovové zmesi, kyseliny, zásady,  farby

toxické pre zvieratá, rastliny a baktérie vo vode

  pesticídy    postrekovanie úrody

chemikáliami toxické chemikálie sa hromadia

v telách  väčších   zvierat

  ropa    ropa z rafinérií a

havárií ropných tankerov

pokrýva morských vtákov ropou, znečisťuje pláže

  čistiace prostriedky  továrne, úrady,

domácnosti  mení vodu na penu toxickú

pre organizmy vo vode

Zdroje a účinky znečisťovania vôd

Dôsledky znečisťovania vody

1 tona ropy zamorí ropnou škvrnou plochu až 10km2. Má škodlivé účinky na kvalitu vody a flóru i faunu svetového oceánu.

Jeden l benzínu alebo oleja znehodnotí až 5 miliónov l vody V dôsledku znižovania kyslíka vo vode zahynú ryby, potom

vyhynie všetko živé v rieke

  Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. Viac ako 1miliarda ľudí nemá prístup k zdravotne nezávadnej

pitnej vode. Odhad na rok 2025 – až 3 miliardy ľudí budú trpieť nedostatkom vody.

Každých 8 sekúnd umiera jedno dieťa na choroby spojené s nedostatkom vody, ohrozenie zdravia ľudí

20%sladkovodných druhov rýb je ohrozené vyhynutím

- jav spojený s veľkým rastom ľudskej populácie, mnohonásobnéa stále rýchlejšie znásobovanie jedincov populácie od jej vzniku.Rast počtu obyvateľov sa zrýchlil na prelome 19. a 20. storočia

Zdvojnásobovanie počtu obyvateľov:

7 000 rokov p.n.l. z 10 mil. na 20 mil. obyvateľov trvalo 2 500 rokov 0 rokov n. l. z 200 mi. na 400 mil. 1 000 rokov1700 – 1850 zo 600 mil. na 1,2 mld. 150 rokov1850 - 1950 z 1,2 mld. na 2,5 mld. 100 rokov1950 - 1987 z 2,5 mld. na 5 mld. 37 rokov1987 - 2001 z 5 mld. na 6 mld o 1 miliardu 14 rokov

Predpokladá sa, že na konci 21. storočia bude na Zemi 14 miliárd obyvateľov

Procesy na udržanie rovnováhy medzi rastom obyvateľstva a podmienkami pre zabezpečovanie jeho existencie delíme na:

Autoregulačné procesy: - vychádzajú z prírodných zákonitostí sociálne napätia, vojny, násilnosti, rasové pohromy – brzdia premnoženie prírodné katastrofy - povodne, zemetrasenia, erupcie sopiek, hurikány civilizačné choroby, epidémie (rakovina, AIDS, mor, cholera a iné )

Antroporegulačné procesy:

snaha po zachovaní života za každú cenu, a to aj za cenu narušenia rovnováhy genetického fondu ľudstva

zabezpečovanie blahobytu privilegovaných skupín odprírodnenie človeka priestorová a ekonomická disproporcia vo vývoji ľudstva

Dôsledky populačnej explózie

nadmerné a neúmerné využívanie prírodných zdrojov nedostatok materiálneho a energetického zabezpečenie narušenie rovnováhy v prírode nedostatok potravy, hlad rasové, náboženské nezhody, vojny vznik väčšieho množstva odpadov

Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné,nechcené. To, čo vyhadzujeme, však môže byť potrebné pre niekohoiného. V  prírode pojem odpad neexistuje. Odpadové látky jedných organizmov sa stanú potravou pre druhé organizmy. Tak sú zaradenédo prírodného kolobehu látok . Túto rovnováhu začal silne narušovaťaž súčasný človek. Opätovné využitie odpadu môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze.

Čo je to odpad?

Odpady delíme na :

Komunálne : tvoria 75 % odpadu : noviny, textil, kovy, plasty, sklo, staré lieky, popol, chemikálie,...

Priemyselné: obalové materiály, kyseliny, kovové a umelohmotné odpady, jedovaté odpady, plyny, haldy,...

Poľnohospodárske: trus zvierat, postreky, umelé hnojivá

Odpadové vody – kaly : tekutý odpad z podnikov a domácností

Biologický odpad: trus zvierat, kyslík z rastlín, oxid uhličitý, odumreté telá rastlín a živočíchov

Nebezpečný odpad : ortuťové výbojky a žiarivky, akumulátory, kal z galvanovní , rádioaktívny odpad, atď...

Zloženie odpadu:

20% papiera12% skla45% bioopadu 7% plastov 4% kovov 4% textilu 3% dreva, gumy a kože 1% nebezpečné látky 4% anorganických látok

skládky – 93% všetkého odpadu spaľovanie kompostovanie – 3,3% odpadu recyklácia – 1,2 % odpadu

Spôsoby spracovania odpadu

Predchádzať vzniku odpadov a ich nebezpečnosti.

Využívať odpady ako zdroj surovín a energie

Nevyužiteľné zbytky bezpečne odstraňovať

Ako obmedziť nárast odpadov

Putovanie odpaduspotrebiteľ Odpadkový kôš

obchod

výroba

Plnenie obalov

ťažba devastácia krajiny skládka

OBMEDZIŤ

PODPORIŤ

recyklácia

energia

spaľovnaTriedený zbervýkupne

Opätovné Použitieodpadu

Význam recyklácie z hľadiska úspor materiálu a energie 

1 kg:  Recyklácia ušetrí:

železného šrotu 2 kg uhlia, 4 kg rudy, 4 min. a 20 sek.

práce 

odpadového hliníka

95 % energie oproti výrobe z primárnej suroviny 

umelých vlákien  9,4 kWh energie 

odpadovej medi 142 kg rudy a 80 % energie na výrobu z

rudy

110t starého papiera

1ha 80 - ročného lesa

Doba rozkladu odpadu

Sklenená fľaša 6 000 rokov Fľaša z umelej hmoty – PVC 100 – 1000 rokov Plastová nádobka od jogurtu 50 - 80 rokov Igelitová taška 20 – 30 rokov Plechovka od Coca-coly, piva 10 rokov Žuvačka 5 rokov Textil 1 – 3 roky Kôra z pomaranča 1 – 2 roky Ohryzok z jablka 6 mesiacov Zápalka 6 mesiacov Ohorok z cigarety bez filtra 3 – 4 mesiace Papierová vreckovka 3 mesiace

Dôsledky rastu odpadu:

znečisťovanie životného prostredia tvorba skládok trvalé zaťaženie prostredia zníženie estetickej hodnoty krajiny riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu

Použité zdroje: internetové stránky