GRÉCKOKATOLíCKA TEOLOGICKá FAKULTAGréckokatolícka teologická fakulta (GTF) Prešovskej univerzity v Prešove je pokračovateľkou Teologickej aka-démie, ktorú v roku 1880 založil prešovský biskup ThDr. Mikuláš Tóth. Štúdium katolíckej teológie sa v Prešove obnovilo až v roku 1990, kedy bola fakulta zaradená do zväzku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zria-dením Prešovskej univerzity v Prešove, 1. 1. 1997, sa Gréckokatolícka teologická fakulta stala jej súčasťou.

Vzdelávanie na fakulte je spojené s tvorivo-filozofickým a vedeckým poznaním v oblastiach prednášaných disci-plín a školskej praxe. Osobitnou úlohou fakulty je predovšetkým starať sa o vedeckú a teologickú prípravu tých, ktorí smerujú ku kňazstvu alebo sa pripravujú na rozličné cirkevné i spoločenské služby. V tom zmysle posky-tuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch katolíckej teológie, religionistiky, učiteľstva a pedagogiky, v troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Fakulta má tiež priznané právo konať rigorózne skúšky a obha-joby rigoróznych prác, habilitačné a vymenúvacie konanie.

Základnou organizačnou zložkou fakulty sú štyri katedry: Katedra filozofie a religionistiky Katedra systematickej teológie Katedra historických vied Katedra aplikovanej edukológie Gréckokatolícka teologická fakulta ponúka študijné programy:

1. stupeň (Bc.): Animátor voľnočasových aktivít, Religionistika, Katechetika, náboženská výchova (katolícka) v kombinácii s predmetmi

14

2. stupeň (Mgr.): Religionistika náboženská výchova (katolícka) v kombinácii s predmetmi, Probačná a mediačná práca, Katechetika, Katolícka teológia

3. stupeň (PhD.): Religionistika, Katolícka teológia

GRÉCKOKATOLíCKy KňAZSKý SEMInáR

Počiatky výchovy v dnešnej prešovskej arcidiecéze a metropólie kladieme do roku 1880. Bol založený v dobe biskupa Dr. Mikuláša Tótha. Jeho otvorenie sa datuje 12. septembra 1880. Prvým rektorom seminára sa stal kanonik prešovského sídelného biskupstva a profesor morálnej a pastorálnej teológie Alexander Rojkovics.

Seminár v období biskupa Pavla Gojdiča, môžeme charakterizovať ako snahu udržať ho na duchovnej výške. Past-ierskymi listami vyzýval veriacich a duchovenstvo, aby prispievali a podporovali seminár. Pre tieto účely zriadil seminárny fond, tzv. Seminaristicum. Sľubný rozvoj seminára zastavil až rok 1950, kedy bol seminár rozpustený a predstavení seminára uväznení.

Uvoľnenie situácie nastalo až v roku 1968. Gréckokatolícka cirkev sa začala dožadovať obnovenia svojej teo-logickej fakulty a formácie bohoslovcov v seminári. Štátne orgány túto žiadosť zamietli a bohoslovci tak museli študovať počas 23 rokov s obmedzujúcim počtom na rímskokatolíckych bohosloveckých fakultách v Bratislave a Litoměřiciach.

15