Hala Bratislava Etapa II. – DC 8.2 – Zmena Z1 · projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (zmena stavby pred dokončením) pre objekt stavby: Hala Bratislava Etapa II

„Hala Bratislava Etapa II. – DC 8.2 – Zmena Z1“ Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

1

Hala Bratislava Etapa II. – DC 8.2 – Zmena Z1

OZNÁMENIE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení neskorších predpisov

júl 2015

AQUIFER s.r.o., Bledu ľová 66, 841 08 Bratislava, I ČO: 35825235, IČ-DPH: SK2020225361 Tel.: +421 (0)2 54 79 20 15, 0915 737 912 e-mail: [email protected]; www.aquifer.sk Bankové spojenie: TATRA BANKA č.ú.:2622700916 / 1100


2

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATELOVI ......................................................................................... 1

I.1 Názov .............................................................................................................................................................................. 1

I.2 Identifikačné číslo ........................................................................................................................................................... 1

I.3 Sídlo ................................................................................................................................................................................ 1

I.4 Oprávnený zástupca navrhovateľa.................................................................................................................................. 1

I.5 Kontaktná osoba a miesto konzultácie............................................................................................................................ 1

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ..................................................................................... 1

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI .................................................................................. 1

III.1 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI .................................................................................................................... 1

III.2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA, VRÁTANE POŽIADAVIEK

NA VSTUPY A ÚDAJOV O VÝSTUPOCH ............................................................................................................................... 2

III.2.1 Stručný popis technického a technologického riešenia ........................................................................................... 2

III.2.1.1 Pôvodný areál ......................................................................................................................................................... 2

III.2.1.2 Zmena navrhovanej činnosti ................................................................................................................................... 2

III.2.2 Požiadavky na vstupy ..............................................................................................................................................12

III.2.2.1 Záber pôdy ............................................................................................................................................................ 12

III.2.2.2 Nároky na odber vody ........................................................................................................................................... 12

III.2.2.3 Nároky na surovinové zdroje................................................................................................................................ 13

III.2.2.4 Nároky na pracovné sily.........................................................................................................................................13

III.2.2.5 Zásobovanie plynom a tepelná energia.................................................................................................................13

III.2.2.6 Nároky na elektrickú energiu.................................................................................................................................14

III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra.......................................................................................................................................14

III.2.3 Údaje o výstupoch.......................................................................................................................................15

III.2.3.1 Zdroje znečistenia ovzdušia................... ............................................................................................................... 15

III.2.3.2 Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd.............................................................................................. 16

III.2.3.3 Odpadové hospodárstvo........................................................................................................................................ 16

III.2.3.4 Zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu.................................................................................................. 18

III.3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ

RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHLADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE ................................................................................. 19

III.4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ CINNOSTI PODLA OSOBITNÝCH

PREDPISOV ........................................................................................................................................................................ 20

III.5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE .................................................................................................................................. 20


3

III.6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO

ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ .................................................................................................................................... 21

IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE, VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A

SYNERGICKÝCH ................................................................................................................................. 33

IV.1 Vplyvy na obyvateľstvo................................................................................................................................................ 33

IV.2 Vplyvy na prírodné prostredie..................................................................................................................................... 33

IV.2.1 Vplyvy na horninové prostredie ......................................................... ..........................................................33

IV.2.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody ...................................................................................................... .34

IV.2.3 Vplyvy na ovzdušie .......................................................................................................................................35

IV.2.4 Vplyvy na pôdu.............................................................................................................................................36

IV.2.5 Vplyvy na biotu.............................................................................................................................................37

IV.2.6 Vplyvy na krajinu a scenériu.........................................................................................................................37

IV.2.7 Vplyv na ochranu prírody ...............................................................................................................................37

IV.2.8 Vplyv na územný systém ekologickej stability..................................................................................................37

IV.3 Vplyv na urbárny komplex a využívanie zeme ..........................................................................................................38

IV.3.1 Vplyvy na kultúrne hodnoty .........................................................................................................................38

IV.3.2 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu ...........................................................................................................38

IV.3.3 Vplyvy na priemyselnú výrobu .....................................................................................................................38

IV.3.4 Vplyvy na služby, rekreáciu, cestovný ruch ..................................................................................................38

IV 3.5 Vplyvy na dopravu a infraštruktúru .............................................................................................................38

V. VŠEOBECNÉ ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE ......................................................................... 39

VI. PRÍLOHY......................................................................................................................................................41

1) Informácia o posudzovaní navrhovanej činnosti

2) Mapa širších vzťahov

3) Výpis z katastra nehnuteľností

4)Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti

VII. DÁTUM SPRACOVANIA.......................................................................................................................... 41

VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA....................................... 41

XI. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA....................................................................... 41

„Hala Bratislava Etapa II. - DC 8.2 – Zmena Z1“ Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

AQUIFER s.r.o Bleduľová 66 841 08 Bratislava, [email protected] 1

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

I.1 NÁZOV ProLogis Slovak Republic X s.r.o. I.2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO

36 836 605

I.3 SÍDLO

Diaľničná cesta 24 Senec 903 01

I.4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA

Ing. Martin Polák, Diaľničná cesta 24 Senec 903 01, [email protected]

I.5 KONTAKTNÁ OSOBA A MIESTO KONZULTÁCIE Jana Marečková Ivánska cesta 30/B 821 04 Bratislava Tel: 0903285047, [email protected]

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2 – Zmena Z1

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III.1 UMIESTNENIE ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Umiestnenie navrhovanej zmeny činnosti v zmysle administratívneho členenia SR:

Kraj: Bratislavský Okres: Senec Mesto: Senec Katastrálne územie: Senec Parcelné číslo: 5590/3, 5590/13, 5594/1



Rozsah riešeného územia; zastavané / nezastavané územie Dotknuté pozemky sú umiestené severozápadne od časti obce Senec - Horný Dvor. Stavbou dotknuté pozemky sú zovreté severovýchodne objektom haly DC8.1 Tomra, objektami PROLOGIS DC4 – DC6 a priľahlou miestnou komunikáciou, z juhovýchodnej strany Halou DC7, juhozápadne cestou II/503 (Senec – Pezinok) a severozápadne poliami. Doterajšie využitie a zastavanosť územia Na dotknutých pozemkoch sa v súčasnej dobe nevyskytujú žiadne trvalé stavby. Novostavba haly bude prebiehať na územie dnešnej depónie zeminy, ktorá bola dočasne uložená na tomto území pri budovaní I.etapy (hala DC8.1Tomra). Mapa širších vzťahov s umiestnením zmeny navrhovanej činnosti je uvedená v prílohe č.2 (koordinačná situácia) predkladanej správy.

III.2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA VRÁTANE POŽIADAVIEK NA VSTUPY A ÚDAJOV O VÝSTUPOCH

III.2.1 Stručný popis technického a technologického riešenia III.2.1.1 Pôvodný areál

V mieste realizácie zmeny navrhovanej činnosti bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod názvom „Senec Real, s.r.o. – Logistické centrum s administratívou“. V rámci uvedeného zámeru bola posudzovaná výstavba a prevádzka dvoch logistických hál DC1 (v súčasnosti hala s označením DC-7) a DC2 (hala s označením DC-8) s celkovým počtom 285 parkovacích miest pre osobné automobily a 75 parkovacími miestami pre nákladné vozidlá (pozri obr.č.1).

Na základe rozhodnutia zisťovacieho konania OUŽP Senec pod číslom ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007 vyplýva, že uvedená činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri prílohu č.1).

Bilancia plôch posudzovaného areálu v roku 2007 Celková plocha riešeného areálu.........................................................212 256 m²

Zastavaná plocha – haly.......................................................................107 210 m²

SO 01 – DC1 (v súčasnosti hala DC7)...................................................47 225 m²

SO 01 – DC2 (v súčasnosti hala DC8 )..................................................59 903 m²

Komunikácie a parkoviská:...............................................................cca 60 000 m²

Zeleň.................................................................................................cca 45 050 m²

Počet parkovacích miest osobné vozidlá.................................................285 miest

Počet parkovacích miest pre nákladné vozidlá..........................................75 miest

Parcelné čísla: 5591-5595 III.2.1.2 Zmena navrhovanej činnosti

Zmena navrhovanej činnosti sa týka skladovej haly DC-8, ktorá bola navrhnutá ako ďalší objekt

v rozvojovom zámere logistického areálu spoločnosti Prologis, ktorý je súčasťou logistického parku Senec. Pôvodný objekt haly mal rozmery 397 x 151 m. Pôvodná hala bola vzhľadom na aktuálne ekonomické pomery rozdelená do troch etáp výstavby, z ktorých 1. etapa hala Bratislava DC-8.1 – Tomra (ďalej hala Tomra) je uz postavená a v prevádzke.



Zmena sa dotýka II. etapy výstavby pôvodnej haly DC-8 (obr.č.2), kde už bola v minulosti (júl 2014) predkladaná jedna zmena (obr.č.3a). Vzhľadom na nového investora s novými požiadavkami na stvárnenie objektu navrhovateľ predkladá ďalšiu zmenu projektu pod názvom „Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2 – Zmena Z1“ (obr.č.3b). Zmena navrhovanej činnosti je vypracovaná z rozpracovanej technickej správy spracovanej v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (zmena stavby pred dokončením) pre objekt stavby: Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2, spracovanej spoločnosťou RotaGroup, s.r.o., Plzeň, (Ing. Michal Zelinka VI./2015).

Oproti pôvodnému stavebnému povoleniu haly DC8.2 (obr.3a) sú v prípade predkladanej zmeny pod názvom „Hala Bratislava Etapa II. - DC8.2 – Zmena Z1“(obr.3b) navrhnuté nasledovné rozdiely: Dochádza ku:

• zmene veľkosti a členeniu haly

• zmene umiestnenia a výškového osadenia haly

• zmene dispozíce, polohy a výšky vstavkov

• zlúčeniu dotknutých parciel výstavbou

• zmene bodových a pásovových svetlíkov

• zmene spevnených plôch a počtu parkovacích státí

• pridaniu vrátnice pri vjazde riešeného území

• zmene inžinierských sietí

• zmene hrubých terénnych úprav

• zmene návrhu zelene a oplotenia

• posunu trafostanice Tab.1: Bilancie jednotlivých plôch

Realizované práce v minulom období ZMENA

navrhovanej činnosti

Predkladaná forma Zámer Zámer Oznámenie o

zmene

Oznámenie o

zmene Oznámenie o zmene

Haly DC-7 + DC-8 Hala DC-8 Hala DC-8.1 Tomra

I.etapa

Hala DC-8.2 II.etapa

Hala DC-8.2 - Zmena Z1 II.etapa

Datum vypracovania (rok) 2007 2007 december 2014 júl 2014 jún-júl 2015

Riešené územie (m2) 212 256 114330 38356 68553 74 592

Zastavaná plocha haly (m2)

107210

(obidve haly) 59903 12816 36490 35 195

z toho plocha vstavkov 1.NP

(m2)

2677,6512 1338,8256 1328,5 1282,14 1 236

z toho plocha vstavkov 2.NP

(m2)

2677,6512 1338,8256 1137,1 1300,74 1 126

z toho plocha vstavkov

1.+2.NP (m2)

5355,3024 2677,6512 2465,6 2582,8 2 362

Celkovo spevnené plochy -

vrátane komunikácií (m2)

cca 60 000 33249 7769 21430 13 565

Chodníky (m2) 509 277 453,5 904 558

Statická doprava osobná

– počet stojísk 285ks 144 ks 121 ks 91 ks 104 ks

Statická doprava nákladná

– počet stojísk 75 ks 29 ks 0 30 ks 16 ks

počet stojísk - motocykle - - - - 15 ks

Nakladacie státia -doky 140 ks 80 ks 6 ks 80 ks 31 ks

(z toho 3 pre dodávky)

Oporné steny (m2) 0 0 0 123 13,2

Retenčná nádrž (m2) 665 0 1310 1454 2000

Zelené plochy (m2) cca 45 050 20901 17733,5 9179 23 259



Vzhľadom k uvedeným zmenám oproti pôvodnému riešeniu navrhovateľ pripravil „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. PREDPOKLADANÉ TERMÍNY A LEHOTA VÝSTAVBY navrhovanej zmeny: - začiatok výstavby 10/2015 - ukončenie výstavby 05/2016 - dĺžka výstavby 6 mesiacov

Obrázok 1: – pôvodný návrh - detail haly DC8

SE

NEC

PE

ZINO

K

DC 8 59903m2

Obrázok 2: – etapy výstavby haly DC8



Obr.3a: Pôvodné riešenie haly DC-8.2 (stavebné povolenie)

Obr.3b: Zmena navrhovanej činnosti - hala DC-8.2 - Zmena Z1



Územno-technické podmienky (najmä možnosť napojenia na existujúcu dopravnú a technickú infraštruktúru Dopravne bude areál Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2 napojený cez už existujúcu areálovú komunikáciu haly DC 7 a to v jeho juhovýchodnej časti . Nová hala bude napojená na existujúce rozvody inžinierskych sietí-vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina atď. Dažďová kanalizácia bude zvedená do novej retenčnej nádrže, regulujúce odtok dažďových vôd do existujúcej stokovej siete dažďovej kanalizácie. V areáli bude vystavaná nová trafostanica, ktorá bude napojená na existujúce verejné elektrické vedenie. Splašková kanalizácia bude odvedená do existujúcej stokovej siete. Urbanizmus – územná regulácia, kompozície priestorového riešenia, základné kapacity Hala je obdĺžnikového pôdorysu 257,0 x 136,79 m a výšky 12,4 m. Objekt je koncipovaný ako nepodpivničený s plochou strechou. Súčasťou projektu je i výstavba spevnených plôch, parkovacích státí, oplotenia areálu, sadové úpravy a výstavba príslušných prípojných bodov inžinierskych sietí. Výstavba haly DC8.2 bude prebiehať v dvoch etapách. V prvej etape bude vystavaný objekt 1.01 A - hala skladovanie s pôdorysnými rozmermi 184,98 x 136,79 o zastavanej ploche 25 332 m2. V druhej etape bude dostavaný objekt 1.01 B - hala skladovanie s pôdorysnými rozmermi 72,02 x 136,79 m o zastavanej ploche 9 863 m2. V hale A budú umiestnené dve administratívne vstavby s označenie A.1 a A.2. V hale B bude umiestnená jedna administratívne vstavba s označením B.1 Objekt haly bude umiestnený v stredovej časti riešeného areálu. Parkovacie státie pre osobné automobily budú umiestnené v blízkosti administratívy pri južnej fasáde objektu. Administratívna vstavba typu A.1 je navrhovaná v južnom rohu haly medzi osami 1 – 6 na ose A, administratívna vstavba typu A.2 je navrhovaná medzi osami F2 – G na ose 1 a vstavba typu B.1 medzi osami 1 - 6 na ose L. Do architektonického riešenia objektu sa premieta predovšetkým výrazným presklením fasády haly. Tieto vstavby sú riešené ako dvojpodlažné, bez podpivničenia a ich dispozičné riešenie plne rešpektuje funkciu a prevádzkové väzby . Vo vstavbách sa nachádzajú kancelárie, šatne, sociálne zariadenie, technická miestnosť, zasadacia miestnosť, denná miestnosť a upratovacia miestnosť. Na SZ okraji haly je navrhnutý sklad ADR. Jedná sa o sklad nebezpečného materiálu. V sklade sa môžu vyskytovať horľavé látky III. triedy. Priestor je oddelený od zvyšnej časti skladu požiarne deliacou priečkou. Vstupné vráta budú opatrené gravitačným protipožiarnym uzáverom. V sklade nebudú umiestnené horľavé látky I. a II. triedy, nie je teda nutné v tomto priestore umiestňovať samočinné odvetrávacie zariadenie. Počty stojísk pre osobné vozidla: U vstavku 1.02 - Administratíva 1 sústava 6 státí + 1 státí pre invalidov, pozdĺž juhovýchodnej hranice pozemku 73 státí + 4 státí pre invalidov, u expanzie (II.etapa) 20 státí. U vstavku 1.02 je ďalej tiež umiestnených 15 parkovacích státí pre motocykle. Celkom je navrhnutých 5 parkovacích stojísk pre invalidov. Pri juhovýchodnej fasáde bude umiestnených 16 parkovacích stojísk pre nákladné automobily, kde budú také vytvorené dokové odstavné plochy pre kamiónovú dopravu pre vykládku a nakládku tovaru. Tieto priestory bude spájať spevnená komunikácia. Vjazd do riešeného areálu je umiestnený vo juhovýchodnom cípe územia a je napojený na existujúcu areálovú komunikáciu haly DC7, ktorá sa ďalej napája na obslužnú komunikáciu celkového areálu a potom na cestu II/503 (Senec - Pezinok).

ZDRAVOTECHNIKA

Vonkajšie rozvody Verejný vodovod vedie pozdĺž severovýchodnej hranice v prvej fáze navrhovaného areálu firmy Tomra. Pozdĺž obslužnej komunikácie je vybudovaný vodovodný rad PE DN 150 s pripravenou odbočkou PVC DN 110



na hranici pozemku. Odbočka je ukončená uzáverom so zemnou súpravou a poklopom. V areáli firmy je v súčasnosti vybudovaná prípojka a vnútro areálový rozvod pitnej vody z PE potrubia DN100 - D110 PE100 SDR17, budovaný v rámci I. etapy výstavby závodu. Zásobovanie objektu bude prebiehať vodovodnou prípojkou napojenou na existujúci vodovodný rad PE DN 150. Novo budovaná vodovodná prípojka "PV2" - HD-PE 100 SDR 11, d 90x8, 2mm; povedie od navrhovanej odbočky do vodomerné šachty pre objekt haly DC 8 – Tomra bude ukončená vo vodomernej šachte pre objekt hala II etapa DC8.2.Vstup vodovodného potrubia do haly bude medzi osami I.1 a I.2. Požiarny vodovod - vonkajší Rozvod požiarnej vody pre areál haly je vedený okružne okolo celej haly DC8.2 zo súčasných rozvodov požiarne vody a ústiacich taktiež do už existujúceho rozvodu. Z týchto okružných rozvodov sú napojené areálové nadzemné hydranty H2-X. Rozvodné potrubie hydrantovej vody je z PE DN180x16.4 PN16. Celý rozvod bude spojený do jedného okruhu a napojený na existujúce areálové potrubie PE DN180x16.4 PN16. Vnútorné rozvody Rozvody studenej a teplej vody v objekte budú vykonané z plastového a oceľového potrubia. Požiarne rozvody budú z oceľového potrubia, rovnako tak rozvod pitnej vody pred oddelením požiarneho vodovodu, potom bude materiál potrubia zmenený na plast. Voda je privedená do haly, kde bude umiestnený hlavný uzáver objektu spolu. Studená pitná voda je do vstavieb privedená vždy do technickej miestnosti, kde bude osadený poddružný uzáver a meranie. Ďalej je rozvod vedený z technickej miestnosti v predstenách a podhľadoch k jednotlivým zariaďovacím predmetom. Pitné rozvody sú z potrubia PPR PN 16 a sú tepelne izolované. Príprava TUV vo vstavbach • Príprava TUV pre administratívne vstavby bude zabezpečená centrálnym zásobníkom teplej vody napojeným na plynový kotol. Zdroj pre ohrev vykurovacej vody a TV je navrhnutý závesný kotol Buderus GB 162-45, ZP v prevedenie turbo, výkon 9,6-42,5 kW pri Δt 75/55°C. Pre zaistenie cirkulácie vody v potrubí je použité obehové čerpadlo. Sprinklerová nádrž a SHZ potrubie Existujúca požiarna oceľová kruhová nádrž na vodu typu KKL 17-7R a priemerom 10,359 m je umiestnená južne od navrhovanej haly v juhozápadnej časti existujúceho areálu haly DC7. Na túto sprinklerovú nádrž, je cez existujúcu strojovňu a navrhnutý požiarny vodovod DN315, napojený sprinklerový systém navrhovanej haly. Pripojenie sprinklerovej nádrže bude existujúce. Potrebná voda pre SHZ bude napojená na existujúci rozvod SHZ haly DC7 a dovedená zemným potrubím k hale DC 8.2. Strojovňa a vodný zdroj boli zrealizované v ETAPE I. Realizácia tejto etapy nemení požiadavky na navrhnuté riešenie.

KANALIZÁCIA Odpadové vody sa oproti pôvodnému zámeru nelíšia. V súvislosti s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nie je predpoklad vzniku technologických odpadových vôd. Skladba odpadových vôd v rámci navrhovanej zmeny: - splaškové odpadové vody - dažďové odpadové vody zo strechy objektu - dažďové odpadové vody zo spevnených plôch a komunikácií Prípojka kanalizácie Existujúci rozvod splaškovej kanalizácie je vedený juhovýchodne od záujmovej parcely. V blízkosti záujmovej parcely je vedená aj kanalizácia dažďová a to južne od záujmovej haly.



Splašková voda je odvádzaná do existujúcej šachty na existujúcej stokovej sieti. Stoky dažďové kanalizácie sú napojené na areálovú retenčnú nádrž s regulovaným odtokom 1 l/s do existujúcej dažďovej kanalizácie. Splašková kanalizácia Splašková voda vzniká zo sociálneho zázemia administratívnych častí haly. Potrubím v zemi pod podlahou je splašková voda odvádzaná gravitačne cez šachty, čo možno najkratšou cestou do existujúcej šachty na existujúcej stokovej sieti. Potrubie je vedené aj v spevnených plochách komunikácií a z tohto dôvodu musia mať šachty nachádzajúce sa na spevnených plochách konštrukčnú úpravu pre pojazd osobnej, prípadne aj nákladnej dopravy. Vnútorná splašková kanalizácia bude odvádzať splaškové odpadové vody z jednotlivých zariaďovacích predmetov (sociálne zariadenie zamestnancov). Splašková kanalizácia v objekte je riešená gravitačným spôsobom. Množstvo odpadových vôd celkom: 3542 m3/rok Počet EO celkom: 216 - max. odtok l/s 18,92 - prípojka „S1“ – PVC KG; DN 250 mm, „S2“ – PVC KG; DN 250 mm Dažďová kanalizácia V areáli sú navrhnuté dve stoky pre odvod dažďových vod. Stoky sú napojené na areálovú retenčnú nádrž s čerpaním 1 l/s do existujúcej dažďovej kanalizácie. Stoka D1 sa napojuje na stoku D2 a na nej je riešené čistenie dažďovej vody odlučovačom ropných látok s koncentráciou NEL na odtoku 0,1 mg / l (odlučovač napríklad Klartec KL 400/5 sll). Ďalej je navrhnutá jedna stoka dažďových vôd zo strechy haly, ktorá je zaústená priamo do retenčnej nádrže. Táto RDN je navrhnutá ako zemná sypaná nádrž o celkovom úžitkovom objeme 2600 m3 pri periodicite p = 0,2 (päťročný dážď). Maximálny objem činí 3500 m3. Z tejto retenčnej dažďovej nádrže RDN bude nevsiaknutý objem odvedený čerpaním do existujúcej dažďovej kanalizácie prietokom 1l/s. Veľkosť odtoku z retenčnej nádrže bol stanovený ako maximálny povolený. Odvod z retenčnej nádrže bude vykonaný pomocí čerpacej stanice Techneau STAR1000 (čerpadlo PJS1000/50T – 2,2 kW) s nádržou o objeme 800 l a výtlačným potrubím o dimenzii DN 32 napojeným do existujúcej stokovej siete dažďovej kanalizácie. Odvodnenie striech Pre odvodnenie striech hál je navrhnutý podtlakový systém. Pre tento účel sú využité špeciálne vpuste, umiestnené na streche. Zvody zo strechy sú vedené medzi väzníkmi a u obvodovej steny haly sú zvedené do zeme. Dažďová voda je potom ďalej odvádzaná gravitačne novovybudovaným areálovým rozvodom do retenčnej nádrže. Z retenčnej dažďovej nádrže RDN bude prietok 1l/s odvedený čerpaním do existujúcej dažďovej kanalizácie. Celková odvodňovaná plocha strechy je cca 25 215 m2 (I. Etapa) resp. 9 850 m2 (II. Etapa). Návrh bol vykonaný na návrhový zaťažovací dážď intenzity 300 l / s.ha a pre koeficient odtoku 1,0. Celkový okamžitý odtok zo všetkých riešených plôch strechy je 756 l/s resp. 295,4 l/s. Podrobný návrh odvodnenia strechy bol spracovaný firmou Wavin OSMA s.r.o. a tvorí samostatnú časť dokumentácie. Odvodnenie spevnených plôch Dažďové odpadové vody z plôch parkovísk a komunikácií v priestore okolo hál, sú vyspádovaním zvedené do uličných žľabov a vpustov. Vody sú ďalej gravitačne vedené potrubím, na ktorom je umiestnený odlučovač ľahkých kvapalín. Pod komunikáciou je navrhnutá drenáž odvodňujúca pláň. Materiál je z PVC. Drenáž je napojená do novo navrhnutých kanalizačných vpustí alebo pomocou odbočky do nového kanalizačného rádu. Umiestnenie vpustov, šácht a kanalizačných potrubí rieši výkresová dokumentácia. Pod svahy a za oporným múrom budú umiestnený betónové žlabovky, ktoré budú odvádzať dažďovú vodu prostredníctvom vpustí do dažďovej kanalizácie.



PLYNOFIKÁCIA Prípojka plynovodu Existujúci areálový rozvod je vedený pozdĺž juhovýchodnej hranice pozemku. Jedná sa o areálový STL rozvod D110, PE100 s prevádzkovým tlakom 100kPa, ktorý je už vybudovaný v areáli Logistického centra. Nový rozvod NTL plynu po hale je napojený na STL plynovodnú prípojku, ktorá je privedená k hale pod terénom. Regulačná stanica RS je umiestnená na fasáde haly v ochrannej skrini. Z regulačnej stanice plynu je NTL plynovod vedený cez stenu do haly. Navrhnutý rozvod NTL plynu po hale je vedený pod stropom haly k osadeným spotrebičom a odbočke pre plynovú kotolňu pre vykurovanie vstavby. Základné parametre Médium Zemný plyn, hustota 0,69 kg/m3,výhrevnosť 9,5 kWh/m3 Pracovný pretlak NTL časti max. 4,0 kPa Počet plynomerov 1 ks fakturačný Počet plynových infražiaričov, 45 kW, 25 ks (25x 4,7 m3/h) Počet plynových kotlov, 45 kW 4 ks (4x 4,6 m3/h) Inštalovaný tepelný výkon žiaričov 1125,0 kW Inštalovaný tepelný výkon kotlov 180,0 kW Menovitá spotreba zemného plynu v hale 135,9 m3/h Tlakový nárok horáka PI 2,0 kPa Max. tlaková strata NTL rozvodu do 2,0 kPa oddymenie cez strechu pomocou 10 x RoofJETT RJNM.5063 odsávacieho ventilátoru

VYKUROVANIE Vykurovanie hala A Pre vykurovanie priestoru haly boli navrhnuté plynové infražiariče typ 17 x INFRA9B. Plynové infražiariče sú umiestnené pod stropom haly do priečnych oceľových nosníkov vo výške cca10,0 m nad podlahou haly. Každý infražiarič musí byť napojený na dymovod a spaliny vedené mimo vykurovaný priestor haly. Vykurovanie hala B Pre vykurovanie priestoru haly boli navrhnuté plynové infražiariče typ 8 x INFRA9B. Plynové infražiariče sú umiestnené pod stropom haly do priečnych oceľových nosníkov vo výške cca10,0 m nad podlahou haly. Každý infražiarič musí byť napojený na dymovod a spaliny vedené mimo vykurovaný priestor haly. Vykurovanie administratívna vstavba A.1 Pre vykurovanie vstavby A.1 a sú navrhnuté dva plynové závesné kondenzačné kotly Buderus GB162-45, každý s max. Výkonom 45 kW. Osadené kotly budú slúžiť pre vykurovanie vstavby (vykurovacie telesá), pre napojenie VZT jednotky pre vetranie vstavby a pre ohrev teplej vody. Kotly sú napojené na STL plynovod (30 kPa) vedený v hale. Vykurovanie administratívna vstavba A.2 Pre vykurovanie vstavby a sú navrhnuté elektrikou. Ohrev teplej vody sa bude vykonávať v elektrických zásobníkových alebo prietokových ohrievačoch. Vykurovanie administratívna vstavba B.1 Pre vykurovanie vstavby B.1 a sú navrhnuté dva plynové závesné kondenzačné kotly Buderus GB162-45, každý s max. Výkonom 45 kW. Osadené kotly budú slúžiť pre vykurovanie vstavby (vykurovacie telesá), pre napojenie VZT jednotky pre vetranie vstavby a pre ohrev teplej vody. Kotly sú napojené na STL plynovod (30 kPa) vedený v hale.



VZDUCHOTECHNIKA Vetranie administratívy Kancelárie umiestnené na fasáde budú vetranej prirodzene otvárateľnými oknami. Vetranie šatní V hlavné vstavbe sú dvoje samostatné šatne umiestnené na prízemí. Šatne budú vetrať samostatnými potrubnými podhľadovými zostavami. Vzduch bude privádzaný do šatní, odkiaľ bude přefukován na toalety, z ktorých bude odvádzaný odťahovým ventilátorom. Vzduchotechnika bude iba dohrievať vetrací vzduch na požadovanú teplotu. Vzduchotechnika nebude slúžiť na vykurovanie šatní. Vzduchotechnika budú umiestnená v podhľade šatní. Vetranie haly Vzduchotechnika bude slúžiť na zabezpečenie minimálnej výmeny vzduchu, prevetranie haly a odvodu tepelných ziskov. Prívod vzduchu bude zaistený prirodzene infiltrácií a pod tlakom vytvoreným odvodnými strešnými ventilátormi. Ventilátory budú spínané obsluhou podľa aktuálnej potreby a situácie v hale. Vetranie zasadacích miestností Zasadacie miestnosti umiestnené vnútri dispozície budú vetrať nútene. Vzduch bude privádzaný samostatným zariadením do zasadacej miestnosti a odvádzaný samostatným ventilátorom zo zasadacej miestnosti. Vzduchotechnika bude iba dohrievať vetrací vzduch na požadovanú teplotu. Vetranie toaliet a kuchyniek Toalety budú vetrať buď spoločne so šatňami a alebo samostatne podtlakovo samostatnými odvodnými potrubnými ventilátory. V jednotlivých miestnostiach budú umiestnené v podhľade odťahovej tanierové ventily. Množstvo vetracieho vzduchu je zvolené tak,aby potrubia pre jednotlivé ventilátory nepresiahlo rozmer DN200 a nemuselo sa zaobstarávať požiarnej klapkou pri priechode požiarnou stenou. Chladenie kancelárií Kancelárie v administratívnom vstavkov budú vybavené chladením pomocou samostatných MULTISPLIT kazetových a nástenných jednotiek. Kompresorové jednotky budú umiestnené na streche haly. Kompresorové jednotky budú prepojené s vnútornými chladiacimi jednotkami chladiaci potrubím a riadiacimi a napájacími káblami. Navrhnutá vnútorná teplota maximálne 26 ° C

ELEKTROINŠTALÁCIA

Trafostanica a prípojka VN

Nová hala s administratívnou časťou bude napojena na existujúcu energetickú sieť VN v areáli . Nová trafostanica je vstavaná v hale. Trafostanica bude zapojená do káblovej siete 22kV - novým káblovým prívodom z existujúcej odovzdávacie stanice PS 01. Trafostanica je riešená ako vstavaná so suchým transformátorom 2x 630 kVA , rozvádzačom VN - typ Merlin Gerin SM6 pre časť odberateľskú . Rozvadzač bude napojený z rozvádzača SM6 z poľa 8 z odovzdávacej stanice. Vnútorné osvetlenie a zásuvky

Vnútorné napojenie osvetlenia a zásuvok bude vykonané z rozvádzača RH . Osvetlenie

Osvetlenie je navrhnuté podľa požiadaviek investora, v hale LED svietidlami na intenzitu osvetlenia 300 lx . Osvetlenie kancelárií je navrhnuté pre intenzitu 500 lx , sociálne zázemie a šatne na 100 lx až 300 lx.



Vonkajšie osvetlenie je rozdelené na štyri obvody, vždy jedna strana objektu je jeden obvod. Osvetlenie je navrhnuté reflektorovými svietidlami s čidlom pohybu , umiestnenými nad vstupné dvere a nakladacie rampy. Osvetlenie spoločných priestorov bude osvetlené svietidlami s kombinovaným ovládaním ručne - časovo alebo detektorom pohybu . Bleskozvod a uzemnenie

Do základov objektu haly ( skladov, sociálnych zariadení a kancelárskej časti) bude inštalovaný systém základového uzemňovača, tvorený cca po obvode haly a vnútornou sieťou s okami cca 12 x 12 m z FeZn pásku 30 x 4 mm, alebo nerezového pásku (V4A) 30 x 3,5 mm spájajúceho armatúru betónových pätiek nosnej konštrukcie haly. Na systém základového uzemňovača bude pripojená hlavná ochranná svorka PA označená "HOS" umiestnená - zapustená u rozvádzača HR. Pripojená bude nerezovým drôtom V4A Ø 10 mm. Slaboprúd

V administratívnom vstavku bude inštalovaný server z ktorého budú pripojené jednotlivé počítače a sieťové prvky. Projektant odporúča do tejto miestnosti inštalovať telefónnu ústredňu a prípadne zosilňovača rozdeľovač STA . Anténny rozvod

Stavebná príprava rozvodu pre signál DVB - T a FM pre administratívnu časťobjektu bude prevedený vodičom koaxiálnym káblom (VCEJE ) uloženým v PVC trubke so zakončením v koncovej účastníckej zásuvke ( PZX ; O 1 ) . Rozvod signálu bude vykonaný lúčovito, ku každej zásuvke - samostatný prívod odTV - FM zosilňovača k zásuvke.

DOPRAVNÉ RIEŠENIE Hala je navrhnutá v severozápadne od mesta Senec v susedstve cesty II . triedy II/503 (Senec – Pezinok), na ktorú je logistický areál dopravne napojený . Napojenie areálu haly DC8.2 na existujúcu účelovú komunikáciu je riešené prepojením na už existujúce areálove komunikácie haly DC7. Celkovo sa tieto areálové komunikácie nachádzajú za areálovou vrátnicou s elektronickými závorami, ktoré zabraňujú neoprávnenému vjazdu do areálu . Spevnené plochy sú vykonané pre nákladnú dopravu z asfaltovým, betónovým a skladaným betónovým krytom, pre OA je použitá skladacia betónová dlažba hr . 80mm. OSOBNÉ AUTOMOBILY Statická doprava pre navrhovanú halu je riešená ako povrchová. Pre osobné vozidlá sú konštruované kolmá parkovacie státie. Základný rozmer kolmých parkovacích státí je navrhnutý 2,50x5,00m (4,50 m s presahom 0,50 m). Parkovacie státie pre vozidlá prepravujúce ťažko pohybovo postihnuté sú navrhnuté ako jednotlivé šírky 3,50 m. Parkovacie kapacity sú navrhnuté s ohľadom na platné predpisy (STN 73 6110/Z1 - Projektovanie miestnych komunikácií) a s ohľadom na požiadavky investora. Celkom je navrhnuté 104 parkovacích státí , vrátane 8 pre imobilných. Parkovacie státie sú umiestnené vo vnútri areálu. VÝPOČET PARKOVACIÍCH STÁTÍ PRE OA Celkový počet stojísk pre posudzovanú stavbu (podľa STN 73 6110/Z1 kap.16.3.10) : N = 1,1 x Oo + 1,1 x Po x kmp x kd Základný počet státí: Účelová jednotka: zamestnanec (druh budovy: administrativné budovy, priemyselné podniky) 1 parkovacie státie na 4 účelové jednotky, z počtu stojísk 100% dlhodobých, 0% krátkodobých) Počet jednotiek administrativa: 56 zamestnancov Počet jednotiek hala: 160 zamestnancov



Po = 160/4 + 56/4 = 54 Oo = 0 kd = 1,3 - podľa STN 73 6110/Z1 kap 16.3.10 (IAD : ostatná doprava – 55:45) kmp = 1- podľa STN 73 6110/Z1 kap 16.3.10 (ostatné územie v meste) Celkový počet státí pre posudzovanú stavbu: N = 1,1 x 0 +1,1 x 54 x 1 x 1,3 = 77,22 = 78 státí Celkový počet potrebných státí je 78. Navrhnutý počet státí je 104 státí. Státie pre vozidlá prepravujúce osoby ťažko pohybovo postihnuté pre administratívnu časť: Z 104 parkovacích státí: Z celkového počtu parkovacích miest bude podľa vyhlášky č. 532 /2002 Z.z., § 58, odsek 2 vyhradené 4% státí pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.) 104 * 0,04 = 4,16: navrhnuté 5 státie Z celkového počtu parkovacích miest je navrhnuté 5 parkovacích státí pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie Pre potreby zaparkovania motocyklov na JZ okraji navrhovanej haly bude k dispozícii ďalších 15 ks stojísk. NÁKLADNÉ AUTOMOBILY Zásobovanie objektu je riešené prostredníctvom novo navrhnutej komunikácie a existujúcej areálovej komunikácie haly DC7 napojenej na ceste II/503 (Senec - Pezinok). Predpokladá sa pohyb TNA, ktorý je odhadovaný na cca 80 TNA / deň . Otočenie TNA do dĺžky vozidla 16 m umožňujú dva navrhnuté zásobovacie dvory, ktoré nadväzujú na halu. Pre nákladné vozidlá sa uvažuje s výstavbou 16 ks parkovacích miest. Zásobovanie haly bude výlučne z južnej fasády, kde je naplánovaných 22 dokov, 3x drive-in, 3x brány, 3x doky bez límcov. III.2.2 Požiadavky na vstupy

III.2.2.1 Záber pôdy

Záujmové územie sa nachádza v extraviláne obce Senec. V zmysle výpisu z katastra sú jednotlivé

parcely v rámci realizovaného zámeru evidované ako „ostatné plochy“ (pozri príloha č.3). Jednotlivé parcely boli z PPF vyňaté už v minulom období. Porovnanie jednotlivých plôch pôvodného zámeru a zmeny navrhovanej činnosti sú uvedené v tab.1 predkladaného oznámenia.

III.2.2.2 Nároky na odber vody

Nároky na odber vody počas výstavby budú spočívať v potrebe technologickej vody (na výrobu betónov) a pitnej vody pre zamestnancov stavby. Množstvo vody potrebnej počas výstavby sa v súčasnom období nedá jednoznačne stanoviť.

Počas prevádzky vzniknú nároky v súvislosti s potrebou vody pre zamestnancov na sociálne účely a tiež je potrebné objekt zabezpečiť pitnou a požiarnou vodou.

BILANCIA POTREBY VODY

Pôvodný zámer výstavby Logistického centra (Haly DC-7 a DC-8) uvažoval s max. potrebou vody 2304 m3 pre obidve haly LC (podľa vtedy platných noriem a predpisov pre výpočet potreby vody).



Zmena navrhovanej činnosti II.etapa: Počet zamestnancov.........................216 Potreba vody na zamestnanca........16,4 m3/rok Ročná spotreba............................. 3542 m3/rok - priemerná hodinová potreba.... 580 l/hod - max. prietok................................ 0,65 l/s Taktiež bude potrebné objekt zabezpečiť požiarnou vodou. Rozvod požiarnej vody pre administratívnu vstavbu bude napojený na rozvod pitnej vody. Rozvod požiarnej vody pre areál haly bude vedený z existujúcej strojovne SHZ v susednom areáli. Celý rozvod bude zaokruhový.

III.2.2.3 Nároky na surovinové zdroje Pri realizácii zmeny navrhovanej zmeny činnosti sa predpokladá, že okrem stavebných materiálov

budú pri výstavbe potrebné ďalšie suroviny, ako sú napr. materiály na výrobu betónu, materiály na vybudovanie oplotenia stavby.

III.2.2.4 Nároky na pracovné sily

Nároky na potrebu pracovných síl pre obdobie výstavby nie je možné kvalifikovane odhadnúť.

Môžeme len porovnať na základe podobných už realizovaných stavieb podobného charakteru na inej lokalite. Objem a odborná skladba pracovných síl počas realizácie výstavby je v značnej miere závislá na tempe výstavby a strojno-mechanizačnej vybavenosti stavby. Pôvodný zámer výstavby Logistických hál (DC7, DC8) uvažoval s celkovým počtom zamestnancov 160 pre obidve haly. Pri poslednej zmene haly DC8.2 sa počítalo s 252 zamestnancami. Zmena navrhovanej činnosti II.etapa: Vplyvom realizácie predkladanej zmeny navrhovanej činnosti vznikne v rámci 2.etapy výstavby 216 pracovných miest. Predpokladaná pracovná skladba zamestnancov je uvedená v tab. 2: Tab.2: Pracovná skladba zamestnancov – II.

etapa – Zmena Z1 1. smena 2. smena Celkom

muži 40 40 80 zamestnancov Hala

ženy 40 40 80 zamestnancov

Administratíva 56 0 56 zamestnancov

CELKOM 216 zamestnancov

CELKOM MAX SMENA 136 80 136 zamestnancov

V porovnaní s poslednou zmenou haly DC8.2 z júla 2014 v prípade predkladaného riešenia ide o celkové zníženie počtu zamestnancov. III.2.2.5 Zásobovanie plynom a tepelná energia Pôvodné riešenie zásobovania haly DC8 plynom a tepelnou energiou - 73x plynový žiarič ABSOLUTGAZ OMEGA 34, "U" 7,5m, menovitý tepelný príkon P=29,9kW; pretlak ZP pred horákom (2÷5)kPa, maximálna hodinová spotreba pre jeden žiarič 3,6m3/h, spolu pre skladový priestor DC2: 262,8 m3/h; - 4x plynový závesný kotol BUDERUS Logamax U124-24K, menovitý tepelný výkon P=(10,9÷24,0)kW, prietokový ohrev TÚV, pretlak ZP pred horákom 2kPa, maximálna hodinová spotreba pre jeden kotol 2,81m3/h, spolu pre plynové kotle 11,24m3/h; - maximálna hodinová potreba ZP pre halu DC8: 274,04m3/h.



Zmena navrhovanej činnosti II.etapa: Hala V rámci zmeny navrhovanej činnosti je v priestore haly navrhnutých 25 ks plynových infražiaričov (INFRA9B) s celkovým tepelným výkonom 1,125 MW a s celkovou hodinovou spotrebou zemného plynu 117,5 m3/h. Administratívny vstavok V hale sú umiestnené 2 vstavby, v každej je umiestnená kotolňa, kde sú osadené po dva plynové kotle Buderus GB162-45, každý s max. výkonom 45 kW so spotrebou plynu 4x 4,6 m3/h. Celkový inštalovaný tepelný výkon kotlov 180,0 kW. Osadené kotly budú slúžiť pre vykurovanie vstavby (vykurovacie telesá), pre napojenie VZT jednotky pre vetranie vstavby a pre ohrev teplej vody. Kotly sú napojené na STL plynovod (30 kPa) vedený v hale. Celková hodinová spotreba zemného plynu pre potreby vykurovania vstavkov predstavuje spotrebu 18,4 m3/h. Základné parametre: Počet plynových infražiaričov, 45 kW - 25 ks (25x 4,7 m3/h) Počet plynových kotlov, 45 kW - 4 ks (4x 4,6 m3/h) Inštalovaný tepelný výkon žiaričov 1125,0 kW Inštalovaný tepelný výkon kotlov 180,0 kW Menovitá spotreba zemného plynu v hale 135,9 m3/h

III.2.2.6 Nároky na elektrickú energiu Celkový predpokladaný inštalovaný príkon a jeho rozčlenenie v pôvodnom zámere pre halu DC8 Inštalovaný príkon : Pi = 1 MW Súčasný príkon : Pp = 0,8 MW Súčasnosť : β = 0,80 Predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie 2100 MWh/rok pri predpokladanej nepretržitej trojsmennej prevádzke. Zmena navrhovanej činnosti II.etapa:

Inštalovaný príkon: P i = 800 kW (MRK);

Súčasný príkon: Pp = 640 kW (RK)

MRK - maximálna rezervovaná kapacita / RK je rezervovaná kapacita Predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie 2560 MWh/rok pri predpokladanej nepretržitej dvojzmennej prevádzke. III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra Napojenie areálu haly DC8.2 na jestvujúcu účelovú komunikáciu je riešené prepojením na už existujúce areálové komunikáciu haly DC7. Celkovo sa tieto areálové komunikácie nachádzajú za areálovou vrátnicou s elektronickými závorami, ktoré zabraňujú neoprávnenému vjazdu do areálu . Spevnené plochy sú vykonané pre nákladnú dopravu z asfaltovým, betónovým a skladaným betónovým krytom, pre OA je použitá skladacia betónová dlažba hr . 80mm. Statická doprava pre navrhovanú halu je riešená ako povrchová. Pre osobné vozidlá sú konštruované kolmá parkovacie státie. Základný rozmer kolmých parkovacích státí je navrhnutý 2,50x5,00m (4,50 m s presahom



0,50 m). Parkovacie státie pre vozidlá prepravujúce ťažko pohybovo postihnuté sú navrhnuté ako jednotlivé šírky 3,50 m. Parkovacie kapacity sú navrhnuté s ohľadom na platné predpisy (STN 73 6110/Z1 - Projektovanie miestnych komunikácií) a s ohľadom na požiadavky investora. Celkom je navrhnuté 104 parkovacích státí , vrátane 8 pre imobilných. Parkovacie státie sú umiestnené vo vnútri areálu. Celkový počet potrebných státí je 78. Navrhnutý počet státí je 104 státí. Z celkového počtu parkovacích miest je navrhnuté 5 parkovacích státí pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pre potreby zaparkovania motocyklov na JZ okraji navrhovanej haly bude k dispozícii ďalších 15 ks stojísk. Zásobovanie objektu je riešené prostredníctvom novo navrhnuté komunikácie a existujúce areálové komunikácie napojenej na ceste II/503 (Senec - Pezinok). Predpokladá sa pohyb TNA, ktorý je odhadovaný na cca 80 TNA / deň . Otočenie TNA do dĺžky vozidla 16 m umožňujú dva navrhnuté zásobovacie dvory, ktoré nadväzujú na halu. Zásobovanie haly bude realizované výlučne z južnej fasády, kde je naplánovaných 22 dokov, 3x drive-in, 3x brány, 3x doky bez límcov a 16 parkovacích státí pre NA.

III.2.3 Údaje o výstupoch

III.2.3.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Počas realizácie výstavby II.etapy v pôvodne plánovanej hale DC-8 možno očakávať zvýšenie prašnosti a znečistenia ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov. Tento vplyv je však lokálny a časovo obmedzený na dobu výstavby. K najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v širšej oblasti záujmovej oblasti pôvodne posudzovaného objektu ako aj zmeny navrhovanej činnosti bude: Pôvodné zdroje znečistenia ovzdušia

• existujúce stacionárne zdroje zdroje znečisťovania ovzdušia ako aj okolitých prevádzok

• vykurovanie haly DC-8 a administratívy - 73x plynový žiarič ABSOLUTGAZ OMEGA 34, "U" 7,5m, - 4x plynový závesný kotol BUDERUS Logamax U124-24K - celkový hodinový odber zemného plynu 274,04m3/h.

• mobilná a stacionárna doprava okolitých prevádzok • z hľadiska mobilných zdrojov sa na znečistení ovzdušia okolia záujmovej oblasti podieľa hlavne

mobilná doprava na cestnej komunikácii II/503 Senec – Pezinok Zmena navrhovanej činnosti II.etapa:

− Hala V rámci zmeny navrhovanej činnosti budú v priestore haly umiestnené technologické celky obsahujúce spaľovacie zariadenia s celkovým tepelným výkonom 1,125 MW s celkovým hodinovým odberom zemného plynu 117,5 m3/hod. Oddymenia jednotlivých plynových infražiaričov sú prevedené koaxiálnym dymovodom cez strešný plášť haly do vonkajšieho priestoru. Jedná sa o nový stredný zdroj znečisťovania ovzdušia

− Administratívne vstavky Pre vykurovanie administratívnych vstavkov sú navrhnuté plynové kotolne o celkovom maximálnom výkone 180kW a celkovou hodinovou spotrebou zemného plynu cca 18,4 m3/h. Oddymenie kotlov je vyvedené nad strechu objektu.



Jedná sa o nový malý zdroj znečisťovania ovzdušia

− Mobilná a stacionárna doprava Na znečisťovaní ovzdušia sa bude podieľať mobilná doprava zamestnancov a zásobovanie objektu ťažkými nákladnými vozidlami (TNA). Celkovo pre osobné automobily v rámci zmeny navrhovanej činnosti je navrhnutých 104 parkovacích státí, z toho 5 pre imobilných. Parkovacie státie sú umiestnené vo vnútri areálu. Pre zásobovanie sa počíta z prejazdom cca 80 TNA / deň .

III.2.3.2. Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd

Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti, možno predpokladať vznik nasledujúcich odpadových vôd: - z umývania stavebných mechanizmov a zariadení - odpadové vody z čistenia komunikácií - z betonážnych prác - splaškové vody z objektov sociálnych zariadení staveniska. Odvodnenie staveniska v rámci dodanej projektovej dokumentácie nebolo riešené. Podrobne riešené bude v rámci POV dodávateľa stavby. Na základe uvedeného nemožno určiť v súčasnej dobe kvalitatívne a kvantitatívne parametre odpadových vôd počas realizácie výstavby. Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd počas prevádzky: - skladba odpadových vôd sa zmenou navrhovanej činnosti nezmení. - vzhľadom na charakter činnosti (sklady) sa nepredpokladá vznik technologických odpadových vôd. - v rámci zmeny navrhovanej činnosti sa zmenia kvantitatívne bilancie odpadových vôd (vzhľadom na nižší

počet zamestnancov oproti pôvodnému riešeniu) Pôvodný zámer výstavby Logistického centra (Haly DC-7 a DC-8) uvažoval s max. potrebou vody 2304 m3 pre obidve haly LC (podľa vtedy platných noriem a predpisov pre výpočet potreby vody).

Tab.3: Pôvodný zámer Hala DC-7 a DC-8

Hala DC8.1– Tomra, I.etapa

(dec.2013)

Hala DC-8.2 – II.etapa (júl 2014)

ZMENA navrhovanej činnosti – II.etapa (hala DC-8.2)

– Zmena Z1

Max.potreba vody 2304 m3/rok 3302 m

3/rok 4132 m

3/rok 3542 m

3/rok

Ako je zrejmé z tab.3 predkladanou zmenou Z1 v porovnaní s poslednou zmenou z júla 2014 dochádza vplyvom zníženia počtu zamestnancov k celkovému zníženiu potreby vody. Odvádzanie tohto množstva odpadových vôd zo záujmového územia bude potrebný súhlas správcu kanalizácie k možnosti odvedenia takéhoto množstva odpadových vôd ako aj vyjadrenie ku kapacitným možnostiam kanalizácie vzhľadom na ďaľšie rozvojové aktivity v záujmovom území ( etapa III.). Vznikajúce odpadové vody zo strechy objektu a spevnených plôch budú zhromažďované v navrhovanej zemnej sypanej retenčnej nádrži s max.objemom 3500 m3 , z ktorej budú odvádzané regulovaným odtokom max. 1 l/s do existujúcej dažďovej kanalizácie. III.2.3.3. Odpadové hospodárstvo

Všeobecne platí, že pôvodca odpadu je povinný pri nakladaní s odpadmi dodržiavať ustanovenia zákona o odpadoch č. 223/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky 310/2013 Z.z.

Pri stavebných prácach nie je predpoklad vzniku žiadnych škodlivín alebo zvláštnych odpadových látok.



Na stavenisku sa nepredpokladá výskyt nebezpečného odpadu. S prípadným nebezpečným odpadom bude na stavenisku zaobchádzať podľa zákona o odpadoch č. 223/2001 Z.z., nebude tu skladovaný a bude okamžite odvezený na ekologickú likvidáciu na príslušné miesto.

Odpadový materiál zo staveniska bude dôsledne kategorizovaný : materiál neinertný povahy (sklo, živičné lepenky,...) bude roztriedený a uložený v súlade so zákonnými predpismi o nakladaní s odpadmi , kovové časti budú odvezené do zberných surovín , nadbytočný nezávadný materiál (tehly, betón,..) môže byť použitý ako podkladové vrstvy spevnených plôch , zvyšok bude odvezený na skládku.

Zaistením evidencie a likvidácie všetkých odpadov bude investorom poverený dodávateľ stavby, ktorý si pre likvidáciu odpadu kategórie „O", prípadne „N“ zaistí ukladanie na riadené skládky, prípadne iný spôsob zneškodnenia, resp. recyklácie.

V zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 129/2004 Z.z., ktorou sa mení vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 409/2002 Z. z., predpokladáme vznik nasledovných druhov odpadov: Tab.4: Prehľad tvorby odpadov počas etapy výstavby zmeny navrhovanej činnosti

Katalóg. číslo

Názov odpadu Kateg.

odpadu

08 01 11 Odpadové farby a laky obsahujúce organické rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky. N

08 04 10 Odpadové lepidlá a tesniace materiály iné ako uvedené v 08 04 09 O

15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované NL N

17 01 01 betón O

17 01 03 obkladačky, dlaždice a keramika O

17 02 01 drevo O

17 02 02 sklo O

17 02 03 plasty O

17 04 02 Hliník O

17 04 05 Železo a oceľ O

17 04 07 zmiešané kovy O

17 06 04 Izolačné materiály iné ako uvedené v 17 06 01 a 17 06 03 O

17 09 04 zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02, 17 09 03 O

17 04 11 Káble, iné ako uvedené v 17 04 10 O

20 01 01 Papier a lepenka O

20 03 01 Zmesový komunálny odpad O

Presnú skladbu a množstvo vznikajúceho odpadu počas prevádzky v súčasnom období môžeme len ťažko odhadnúť. Tab.5: Prehľad tvorby odpadov počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti

Katalóg. číslo

Názov odpadu Kateg.

odpadu

08 03 17 Odpadový toner do tlačiarne obsahujúci nebezpečné látky. N

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky. O

15 01 02 Obaly z plastov. O

15 01 03 Obaly z dreva. O

15 02 03 Absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie a ochranné odevy iné ako uvedené v 15 02 02

O

20 01 01 Papier a lepenka. O

20 01 21 žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť N

20 01 36 Vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35

O

20 01 39 Plasty O

20 01 40 Kovy O

20 02 01 Biologicky rozložiteľný odpad O

20 03 01 Zmesový komunálny odpad O

20 03 03 Odpad z čistenia ulíc O



Vysvetlivky: O - ostatný odpad, N - nebezpečný odpad

Za účelom likvidácie odpadu v súlade so zákonmi o odpadoch majiteľ objektu musí splniť nasledujúce

podmienky a požiadavky: - do kolaudácie uzatvoriť zmluvu o odvoze a likvidácii odpadov s oprávnenou organizáciou. - požiada príslušný orgán o súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom, ak neuzatvorí zmluvu o jeho likvidácii s organizáciou, majúcou oprávnenie na takúto činnosť.

Predloží pred kolaudáciou doklad od dodávateľa stavby o dovoze a prevzatí odpadov z demolácií a stavebných prác na povolenej skládke odpadu, prípadne ich využitie ako druhotné suroviny.

Pri dodržaní požiadaviek, upravených zákonmi o odpadoch a nakladaní s nimi, ktoré sú súčasťou tohto riešenia nebude mať prevádzka negatívny vplyv na životné prostredie. Komunálny odpad:

Komunálny odpad bude potrebné zneškodňovať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce Senec. III.2.3.4. Zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu.

Počas výstavby Počas výstavby bude zdrojom hluku doprava zásobovania materiálom na stavenisko, ktorá bude po existujúcich dopravných trasách a samotná stavebná činnosť. Počas výstavby sa zvýši hluková hladina. Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zároveň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami jednotlivých strojov: • nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A) • zhutňovacie stroje 83 - 86 dB(A) • nakladače zeminy 86 - 89 dB(A) Rozsah hladín hluku je určený výkonom daného stroja a jeho zaťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Tento hluk sa nedá odcloniť protihlukovými opatreniami vzhľadom na premenlivosť polohy nasadenia strojov a konfiguráciu terénu. Tým vzniká potreba ochrany exponovaných pracovníkov.

V pôvodnom návrhu ako aj v zmene navrhovanej činnosti nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia. O žiarení môžeme hovoriť jedine v súvislosti s osvetlením areálu.

Vibrácie sa budú produkovať hlavne v období výstavby pri výkopových prácach a pri úprave zemnej pláne pri práci ťažkých zemných strojov (bagre, nakladače, buldozéry, nákladné vozidlá). Veľkosť otrasov je úmerná hmotnosti, rýchlosti pohybu hmoty resp. výške nerovnosti jazdnej dráhy. V blízkom okolí sa nevyskytujú obytné objekty, preto prípadné nepriaznivé vplyvy vzhľadom na rozsah zmeny budú počas výstavby pociťovať, hlavne zamestnanci okolitých prevádzok logistických hál. Na druhej strane jednotlivé logistické haly v okolí v etape výstavby budú fungovať ako hlukové bariéry a do istej miery budú zabraňovať šíreniu hluku s výstavby do širšieho okolia. Nepredpokladá sa šírenie tepla a zápachu.

Počas prevádzky Negatívne účinky hluku a vibrácií sa nepredpokladajú. V súvislosti s prevádzkou pôvodného návrhu ako aj zmeny navrhovanej činnosti areálu hala DC-8.2, Zmena Z1, treba počítať s dvomi zdrojmi hluku:

a) z mobilnej a stacionárnej dopravy zamestnancov a zo zásobovania ťažkými nákladnými vozidlami areálu skladovej haly



b) z technologických zdrojov hluku ( kotolňa, vzduchotechnika) Zdrojom technologického hluku budú v hodnotenom území sanie a výtlak vzduchotechniky, plynové

kotle a obehové čerpadlá. Inštalované vzduchotechnické zariadenia dosahujú maximálne hodnoty hluku 40 – 60 dB. Nárast hlukovej záťaže vyvolaný dopravou a technologickými zdrojmi hluku vplyvom predkladanej zmeny navrhovanej činnosti v tejto etape možno považovať za minimálny oproti poslednej posudzovanej zmene, resp. stavebnému povoleniu. Porovnanie Charakter navrhovanej zmeny činnosti detailne uvedený v kap.III.2.1.2 nebude oproti pôvodnému návrhu zdrojom hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu. III.3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHĽADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE

Riešené územie v rámci II.etapy výstavby haly DC-8 nadväzuje na už vybudovanú infraštruktúru celého logistického parku Senec. I. etapa (hala DC8.1. Tomra) je už postavená a v prevádzke. Posudzovaná zmena sa dotýka II. etapy výstavby pôvodnej haly DC-8 (obr.č.1,2), kde už bola v minulosti (júl 2014) predkladaná jedna zmena (obr.č.3a). Medzi navrhovaným objektom DC8.2. a existujúcim areálom DC8.1. Tomra zostáva zatiaľ nezastavaná plocha, ktorá bude riešená ako III.etapa výstavby haly DC8 (obr.2).

V riešenom území sú prevažne situované logistické centrá a skladové haly. Sú tu však situované aj objekty vybavenosti a služieb. Mnohé s plánovaných objektov sa ešte nezačali realizovať naopak v niektorých prípadoch bola výstavba intenzifikovaná oznámením o zmene navrhovanej činnosti. S realizovaných uvádzame najbližšie situovanú stavbu – objekt Haly Bratislava DC8.1 – Tomra, ktorá bola nedávno uvedená do prevádzky v rámci I.etapy výstavby haly DC8. Na druhej strane cesty II/503, JZ smerom v súčasnosti prebieha výstavba objektu DC12 a v projekčnej príprave je aj objekt DC13. Tieto činnosti môžu priamo ovplyvňovať aj realizáciu zmeny činosti (II.etapa výstavby haly DC8) uvedenej v tomto dokumente (zvýšený dopravný ruch stavebných vozdiel, koordinácia stavebných prác a pod.). Hodnotenie zdravotných rizík

Riziká počas výstavby Realizácia navrhovanej činnosti sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce, výškové práce, práca s plynovými, elektrickými zariadeniami, stavebnými a dopravnými mechanizmami. V tomto smere sú riziká obdobné ako pri každej stavebnej činnosti. V etape výstavby bude v priestore stavby zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Preto k čiastočnému ovplyvneniu príde v etape realizácie najmä hlukom, prachom a emisiami z dopravy. Toto narušenie bude len lokálne - dopravné trasy, stavenisko. Tento dopad nebude mať významný vplyv na zdravotný stav obyvateľov. Tieto negatívne riziká budú pociťovať najmä zamestnanci najbližších už fungujúcich prevádzok. Priame zdravotné riziká vznikajú v etape výstavby len v súvislosti s vlastnou stavebnou činnosťou. Jedná sa predovšetkým o nebezpečenstvo úrazu pri doprave a manipulácii s materiálom, pri stavebných, najmä výškových prácach, pri práci s elektrickými zariadeniami, a pod. Tieto riziká je možné eliminovať len pracovnou disciplínou a dodržiavaním zásad ochrany zdravia pri práci. Vzhľadom k tomu, že realizácia investičného zámeru bude len vo vyhradenom priestore, nemôžu vzniknúť reálne zdravotné riziká ani iné dôsledky na obyvateľstvo. Riziká počas prevádzky Pri posudzovaní rizík vyplývajúcich z prevádzky treba analyzovať bezpečnostný systém prevádzky. Z neho vyplýva riziko dlhodobého vypadnutia elektrického prúdu, dlhodobého vypadnutia prívodu energetického zdroja. Je to však riziko minimálne a z hľadiska vplyvov na životné prostredie krátkodobé a zanedbateľné.



Navrhovateľ zámeru neplánuje využitie parkoviska pre odstavenie vozidiel dopravujúce látky škodiace vodám, jedy, chemikálie, výbušniny, resp. iné látky s nebezpečnými, alebo rizikovými vlastnosťami. Touto skutočnosťou sa riziko havárií výrazne znižuje. Možným rizikom znečistenia je tiež znečistenie povrchu únikom ropných látok na parkovisku. Tento scenár je minimalizovaný technickými opatreniami. Priame zdravotné riziká počas prevádzky budú znášať len pracovníci obsluhy zariadení. Riziká sú spojené s prevádzkou vlastných zariadení. Vzhľadom na charakter činnosti a na podmienku plnenia prísnych hygienických predpisov riziká sú minimálne. Všetky používané zariadenia musia byť ale konštruované tak, aby nemohlo prísť k priamemu ohrozeniu života, alebo zdravia pracovníkov. S poruchami zariadení a havarijnými stavmi nie sú spojené prípadné zdravotné riziká, ktoré by znášali obyvatelia. Vzhľadom na charakter činnosti, pracovné postupy a materiálové vstupy a výstupy z činnosti negatívny dopad na zamestnancov a obyvateľov nemôže nastať ani pri manipulácii a preprave odpadu. Nakladanie s odpadmi v celom procese bude smerovať k tomu, aby z prepravy, skladovania, úpravy a vlastného zneškodňovania odpadov, nevznikli účinky ktoré by mohli narušiť zdravie zamestnancov logistického parku. Zdravotné riziko s možným širším záberom nie je reálne pri dodržaní umiestnenia navrhovanej činnosti v zmysle vyššie uvedenej technickej dokumentácie. Počas prevádzky môžu nastať rizikové situácie spojené s príčinami: • interného pôvodu (nebezpečenstvá spojené s látkami alebo postupmi) • externého pôvodu (prirodzené nebezpečenstvá, vonkajšie vplyvy) Riziká interného pôvodu Riziká interného pôvodu môžu vzniknúť predovšetkým z havárií. Vlastná prevádzka predstavuje technologicky málo náročnú činnosť. Avšak pri procese skladovania musia byť dodržané všetky bezpečnostné a legislatívne predpisy platné v súčasnosti na území SR. Z hľadiska možných negatívnych vplyvov na životné prostredie prevádzka bude predstavovať reálne významné riziko len vo väzbe na pohyb dopravných mechanizmov. Riziká externého pôvodu Riziká spôsobené externou príčinou sú spojené predovšetkým s rizikovými situáciami spojenými s pôsobením vonkajšieho prostredia – úder bleskom, zásahom nepovolaných osôb a pod. Tiež môžu vzniknúť rizikové stavy v súvislosti s výpadkom sietí, resp. technických zariadení alebo vniknutím neoprávnených osôb do objektu. Tieto riziká sú eliminované už v úrovni projektovej prípravy. Najvýznamnejším rizikom počas prevádzky je riziko požiaru. Toto riziko bude eliminované už riešením objektu v úrovni dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok pre rozvody jednotlivých médií

platných v SR, technologické postupy pri samotnej prevádzke skladovej haly a interných predpisov spoločnosti

ProLogis, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou.

III.4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

Výsledný dokument na základe predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bude dopĺňať vydanie stavebného povolenia pre halu DC8.2 podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

III.5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Vplyvy činnosti na životné prostredie nebudú presahovať štátne hranice.



III.6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ

DOTKNUTÉ ÚZEMIE Zmena navrhovanej činnosti bude umiestnená v rámci pôvodne plánovanej haly DC-8 spoločnosti ProLogis, v centrálnej časti logistického parku Senec, severne od objektu DC-7.1 . Východným až SV smerom od hodnoteného územia sa nachádzajú ďalšie haly spoločnosti ProLogis, ktoré si prenajímajú rôzne firmy (DHL, TESCO a ďalšie). Severne od hodnoteného územia sa nachádza prevádzka Gebrüder Weiss a Goodman Slovakia.

Juhozápadnú hranicu areálu tvorí frekventovaná cesta II/503 Pezinok – Senec za ktorou sa nachádzajú logistické haly DSV, Lagermax, Böllhoff a na hale DC12 sú realizované v súčasnosti stavebné práce. Táto oblasť sa mení z pôvodne poľnohospodársky využívanej krajiny na územie s komplexami objektov logistických centier v súlade s rozvojovými aktivitami mesta Senec. Predkladaná zmena je situovaná na parcele č. 5590/3, 5590/13, 5594/1.

GEOMORFOLOGICKÉ POMERY V zmysle geomorfologického členenia SR (Lukniš – Mazúr, 1986 in Atlas krajiny SR 2002 ) patrí záujmová oblasť do celku Podunajská pahorkatina, podcelku Trnavská pohorkatina, časti Podmalokarpatská pahorkatina.

Z hľadiska základných typov erózno-denudačného reliéfu sa jedná o reliéf nížinných pahorkatín. Z hľadiska základných morfoštruktúr sa jedná a mierne diferencované morfoštruktúry bez agradácie.

Z hľadiska morfologicko-morfometrických typov reliéfu záujmové územie zaraďujeme do pahorkatín, mierne členených.

Územie v mieste plánovanej výstavby je rovinaté.

SEIZMICITA A STABILITA ÚZEMIA Podľa STN 73 0036 sa záujmové územie nachádza v zdrojovej oblasti seizmického rizika č. 4 s hodnotou základného seizmického zrýchlenia ar= 0,3 m.s-2. Po zhodnotení vplyvu jednotlivých okolitých epicentrálnych oblastí seizmického rizika, bolo konštatované (Vlasko, I., 2004), že najväčší vplyv na záujmové územie bude mať oblasť 3 seizmického rizika, ktorá sa nachádza cca 7 km severozápadne a mala hodnotu ar= 0,6 m.s-2. Z hľadiska vplyvu lokálnych vlastností podložia pre seizmický pohyb bolo územie v zmysle čl. 4.3 uvedenej normy zaradené do kategórie B. Podľa seizmotektonickej mapy Slovenska, záujmové územie prináleží do oblasti s intenzitou seizmických otrasov o sile 6°MSK 64. HYDROLOGICKÉ POMERY Záujmové územie zaraďujeme do základného povodia 4-21-15 (Malý Dunaj pod Čiernu vodu). V širšom okolí záujmového územia však žiadny tok nepreteká. Najbližší vodný tok k záujmovému územiu – Čierna voda je vzdialený cca 6 km južne. Záujmové územie zaraďujeme do vrchovinno-nížinnej oblasti s typom režimu odtoku dažďovo-snehovým. Základné hydrologické charakteristiky tokov nachádzajúcich sa v uvedenej oblasti (za obdobie pozorovania 1931-1980) sú nasledovné: Akumulácia vody v tokoch je v období december-január, vysoká vodnatosť v období február-aprí, najvyšie prietoky sú dosahované v marci a najnižšie v septembri. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je v záujmovej oblasti výrazné. Priemerný ročný špecifický odtok sa v oblasti pohybuje v úrovni 3-5 l.s.km2, minimálny špecifický 364-denný odtok je v skúmaj oblasti v úrovni 0,1-0,5 l.s.km2 a maximálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov sa v záujmovej lokalite pohybuje v úrovni 0,2-0,4 m3. s-1.km2 (Majerčáková, O., Lešková, D., Atlas krajiny SR, 2002).



Pramene a pramenné oblasti V dotknutom území a jeho okolí sa nenachádzajú pramene a ani pramenné oblasti. Termálne a minerálne vody V dotknutom území a jeho okolí sa nenachádzajú zdroje termálnych ani minerálnych vôd. Vodohospodársky významné vodné toky a vodárenské vodné toky V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sa v širšom okolí záujmového územia z vodohospodársky významných tokov vyskytujú: vodný tok Čierna voda a Stoličný potok. Vodárenské vodné toky sa v širšom okolí záujmového územia nevyskytujú. Citlivé a zraniteľné oblasti V zmysle NV SR z 27.októbra 2004 č.617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti sa poľnohospodársky využívané pozemky v katastrálnom území Senec zaraďujú medzi zraniteľné oblasti. Za citlivé oblasti sa v zmysle uvedeného NV č. 617/2004 Z. z., ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú v SR. KLIMATICKÉ POMERY

V zmysle klimatologickej klasifikácie (Lapin, M et. al. Atlas krajiny SR, 2002 ) sa záujmové územie nachádza v teplej oblasti (počet letných dní priemerne 50 a viac / rok, maximálna denná teplota vzduchu je viac ako 25 °C), okrsku T2 - teplom, suchom s miernou zimou.

Priemerná ročná teplota aktívneho povrchu pôdy za obdobie rokov 1961-1990 (Tomlain, J., Hrvoľ, J., Atlas Krajiny SR 2002) je viac ako 12°C.

Priemerná ročná teplota vzduchu v období rokov 1961 až 1990 sa v oblasti pohybuje 9-10°C. Priemerná teplota vzduchu v januári za to isté pozorovacie obdobie je v záujmovej oblasti viac ako -2°C a v júli 19 až 20°C (Šťastný, P., Nieplová, E., Melo, M., Atlas krajiny SR 2002). Počet dní so snehovou pokrývkou je v dlhodobom priemere menej ako 40 (Faško, P., Handžák, Š., Šrámková, N., Atlas krajiny SR 2002 ). V dlhodobom pozorovaní (obdobie rokov 1961-1990) sa priemerný ročný úhrn zrážok v záujmovej oblasti pohybuje okolo 550-600 mm. V júli v dlhodobom priemere (1961-1990) padne menej ako 60 mm a v januári 40-50 mm zrážok (Faško, P., Šťastný, P., Atlas krajiny SR 2002). Priemerný počet vykurovacích dní v záujmovej oblasti (v dlhodobom pozorovaní 1961-1990) je 210-220 dní. Letných dní za to isté pozorované obdobie je 69 a mrazových dní 88 dní- stanica Bratislava letisko (Bochníček, O., Lapin, M., Soták, Š., Atlas krajiny SR 2002).

GEOLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ POMERY ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Širšie okolie záujmového územia je súčasťou Podunajskej nížiny na severozápade ohraničenej Malými

Karpatmi. Úložné pomery na lokalite sú determinované celkovým geologickým a geomorfologickým vývojom širšej oblasti. Na stavbe podzákladia sa podieľajú predovšetkým kvartérne fluviálne a eolické sedimenty. Charakteristické sú značnou rozmanitosťou jednotlivých litologických typov z hľadiska zatriedenia ako i mechanických vlastností.

Lokalita je situovaná na hranici fluviálneho komplexu a výbežku sprašových hlín polygénneho pôvodu až spraší.

Priamo v záujmovom území bol realizovaný inžinierskogeologický prieskum (Kminiaková - Kminiak, júl 2005). Vykonaným IG prieskumom bolo preukázané, že na geologickej stavbe záujmového územia sa podieľajú:

• Zvláštne zeminy -organogénne – humózny pokryv (kvartér) • Sprašové zeminy, mierne presadavé (kvartér : riss – würm) • Sprašoidné zeminy (kvartér) • Pestré ílovito-piesčité limnické sedimenty (neogén-pont)



Pri bližšom opise geologickej stavby pre uvažované územie možno na základe výsledkov prieskumných prác usudzovať nasledovné:

Povrchovú vrstvu na stavenisku v čase prieskumných prác tvorilo cca 0,30 – 0,70 mocné súvrstvie

humóznej hliny. V jej podloží sa prevažne v celom rozsahu staveniska až do hĺbky 3,30 – 5,4 m p.t. vyskytovali íly s nízkou až strednou plasticitou (CLT – CIT), tuhej, pevnej až tvrdej konzistencie, svetlohnedého až hnedého sfarbenia, ktoré svojim fyzikálnym zložením odpovedajú štadiálnym sprašiam, mierne presadavým. Tieto okrajove nepravidelne prechádzajú do piesčitých až štrkovitých ílov (F4 resp. F2).

V ich podloží sa nachádzalo cca 1,0 – 3,0 m mocné súvrstvie sprašoidných sedimentov (interglaciálna až interštadiálna spraš) charakteru ílov s nízkou až strednou plasticitou (CL – CI), ojedinele až ílov (F8), pevnej konzistencie, s nepravidelným obsahom konkrécií CaCO3, do 2-3 – 5 cm (cca 10 – 30 %).

Od hĺbkového intervalu prevažne 5,6 – 7,2 m p.t., sa v celom priestore staveniska, až do overenej hĺbky 7,00 – 15,00 m p.t., nachádzali neogénne, limnické sedimenty (pont), pestrého zloženia. V súvrství prevládali nepravidelne a na pomerne krátke vzdialenosti sa striedajúce, vysokoplastické íly (F8) s ílovitými pieskami (S5), hlinitými pieskami (S4), piesčitými hlinami (tr. F3), najčastejšie však s pieskami s prímesou jemnozrnnej zeminy (S3), lokálne až charakteru pieskovcov, svetlohnedého až hnedosivého sfarbenia. Nesúdržné sedimenty piesčitého charakteru boli masívnejšie lokálne overené v prípade sond SC-12,13 a 15 v severnej časti územia v hĺbkach cca 8,0 – 10,0 m p.t., ďalej sondách SC-2,3,9 v JV a JZ časti v hĺbkových úrovniach 4,6 až 10,0 m p.t. a SC-5 a 6 v Z časti v úrovni 4,3 až 6,0 m p.t.

V podloží piesčitého horizontu opäť vystupujú íly a v menšej miere i hliny. Íly sú reprezentované ílmi s nízkou až strednou plasticitou (tr. F6), ílmi piesčitými (tr. F4), až ílmi s vysokou a extrémne vysokou plasticitou (tr. F8), miestami s hrdzavými, okrovými, sivými až vápnitými šmuhami. V prípade hlín boli lokálne overené rôzne mocné polohy s nízkou až vysokou plasticitou (tr. F5 a F7), tuhej až tvrdej konzistencie.

Toto súvrstvie je odkryté i v záreze diaľnice Bratislava – Trnava, ktoré sa nachádza neďaleko záujmového územia.

Hranica medzi neogénnymi a kvartérnymi sedimentami je vzhľadom na podobné zrnitostné zloženie zemín nevýrazná a bez špeciálnych skúšok ťažko určiteľná. Možno ju odhadnúť len makroskopicky na základe zmeny farby, resp. zvýšeného stupňa konzistencie zemín. Hydrogeologické pomery širšieho záujmového územia sú odrazom jeho geologicko-tektonickej stavby. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí územie do rajónu N 049 „Neogén Trnavskej pahorkatiny“ hydrogeologický rajón sa vyznačuje obmedzenými zásobami podzemných vôd, viazaných na výskyt vhodných kolektorských polôh podzemných vôd, za ktoré považujeme v záujmovej časti územia deluviálne štrky a piesky. Tieto polohy predstavujú najplytší zvodnený horizont, ktorý je zásobovaný takmer výlučne vodami so snehovo – dažďovým režimom odtoku. Hladina podzemných vôd môže mať lokálne charakter voľnej hladiny, ale vzhľadom na výskyt nadložných eolicko – deluviálnych ílov, prevažuje napätý (artézsky) režim prúdenia s negatívnou piezometrickou výškou, nedosahujúcou povrch terénu. Generálny smer prúdenia podzemnej vody je od Malých Karpát v smere SZ-JV až S-J.

Podzemná voda v čase prieskumných prác bola zaznamenaná len lokálne formou slabých prítokov v prieskumných sondách SC-2,3,10,12,13,15. Konkrétne hladina podzemnej vody bola v záujmovej oblasti narazená v hĺbkach prevažne 9,3 až 9,5 m p.t., ojedinele (v sonde SC-10) až v hĺbke 11,6 m p.t., t.j. od úrovne 151,59 m.n.m. až 155,09 m n.m. Po 2 až 24 hod. boli zmerané ustálené hladiny podzemnej vody v sondách SC-10 a SC-13, ktoré vystúpili oproti zistenému stavu cca o 0,25 m až 2,35 m a ustálili sa na úrovni 153,94 m n.m. až 155,36 m n.m. V ostatných sondách SC-2,3,12 a 15 vzhľadom na výskyt zemín mäkkej konzistencie ustálenú hladinu v nezapažených vrtoch nebolo možné zistiť.

OCHRANNÉ PÁSMA VODNÝCH ZDROJOV Do okresu Senec zasahujú ochranné pásma viacerých vodných zdrojov :



CHVO Žitný ostrov Na zabezpečenie ochrany pred znečieťovaním vodných zdrojov Źitného ostrova bola táto oblasť nariadenim vlády SSR č.46/1978 Zb. o chranenej oblasti prirodzenenj akmulácie vôd na Žitnom ostrove prehlásená za chránenú oblasť prirodzenej akmulácie vôd.( § 1, § 2 ods.2,3 NV SSR č.46/1978 Zb., § 27 zákona č.184/2002 Zb. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Ochrana územia prirodzenej akmulácie vôd na Žitnom ostrove sa týka väčšinovej časti okresu , ohraničenej Malým Dunajom , Čiernou vodou a spájajúcimi kanálmi pri obci Nová Dedinka. Do tohto územia patria obce: Kráľová pri Senci, Hrubý Šúr, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša, Tureň, Nová Dedinka, Vlky, Zálesie, Tomášov, Malinovo, Most pri Bratislave, Miloslavov, Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo,Hurbanova Ves. V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť len, ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akmulácie vôd a obnovy ich zásob. PHO: Senec- Boldog Pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Senec-Boldog, pre studne HS-1, HS-2, RH-3, RH-5 boli určené vodoprávnym rozhodnutím č.Vod/2-R-18/1984 zo dňa 09.12.1986 vydaným ONV Bratislava -vidiek, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. V zmysle tohto rozhodnutia bolo stanovené pásmo hygienickej ochrany I.stupňa a II.stupňa (vnútorné a vonkajšie). Rozsah PHO I.stupňa - cca. 144,5 m x 95,0 m okolo čerpacej stanice a akmulačnej nádrže pri vstupe do areálu. Hranica PHO II.stupňa (vnútorné) v tvare neprevidelného štvoruholníka o rozlohe 46,96 ha so stranami cca. 300,0 m od studní HS-1, HS -2, predstavuje 50 - dňové zdržanie podzemnej vody v horninovom prostredí po odberné objekty. PHO II.stupňa (vonkajšia) o rozlohe 184,05 ha. rešpektuje smer prúdenia podzemnej vody k odberným objektom a dosah depresie, vytvorenej exploatáciou vodného zdroja (nepravidelný tvar). PHO: Čataj Pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Čataj pre studne Č-1, Č-2, HVČ-1, HVČ-2, boli určené vodoprávnym rozhodnutím č.Vod/1615-R-11/1985 zo dňa 09.12.1986 vydaným ONV Bratislava -vidiek, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. PHO I.stupňa spoločné pre vodný zdroj HVČ-1, HVČ-2, Č -1, Č-2 v tvare nepravidelného štvoruholníka so stranami 180 x 95 x 178 x 100 m (1,8 ha). PHO II.stupňa (vnútorné) spoločné pre vodné zdroje HVČ -1,2 a Č-1,2 o rozlohe 4,41 ha..

Záujmové územie nezasahuje do žiadneho ochranného pásma spomínaných vodných zdrojov.

RADÓNOVÉ RIZIKO

Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je prítomný v stopových množstvách vo všetkých horninách. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podložia budov a z vody. V SR bola ustanovená zásahová úroveň objemovej aktivity radónu pre bytové priestory, zavedený bol monitoring a boli spracované mapy radónového rizika pre celé územie. Priamo v území realizácie zmeny navrhovanej činnosti bol realizovaný orientačný radónový prieskum (fy. Koral s.r.o., 2013). Zo záverov je zrejmé, že hodnota 3. kvartilu je 14.3 kBq.m-3, pozemok ako celok bol hodnotený v NÍZKOM radónovom riziku, čo znamená, že nebola prekročená odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prieniku radónu z podložia (zásahová úroveň pre realizáciu opatrení proti prieniku radónu z geologického prostredia pri malej plynopriepustnosti základových pôd je 30 kBq.m-3).



LOŽISKÁ NERASTNÝCH SUROVÍN Podľa evidencie Obvodného banského úradu sa v k.ú. mesta Senec nenachádzajú ložiská

vyhradených nerastov (nie sú určené chránené ložiskové územia ani dobývacie priestory) a nie sú ani iné záujmy, ktoré by bolo potrebné chrániť podľa banských predpisov. PÔDA

Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely ako na plnenie primárnych produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej pozvoľný úbytok. Pôdny kryt širšieho okolia mesta Senec je podmienený predovšetkým vlastnosťami abiotických prírodných faktorov, avšak je modifikovaný aj činnosťou človeka. Bezprostredný substrát pre pôdny kryt, je v oblasti tvorený väčšinou hlbokými bezskeletnatými pôdami, holocénnych sedimentov a spraší. Vyvinuli sa na nich pôvodom hydromorfné pôdy, avšak v rôznom stupni vývoja - od hydromorfných fluvizemí glejových a fluvizemí modálnych cez semihydromorfné čiernice až po terestrické, podzemnou vodou len výnimočne ovplyvňované černozeme čiernicové. Zrnitosť, vodný a soľný režim pôd sú závislé na ovplyvňovaní pôdneho profilu podzemnou i povrchovou vodou i na vlastnostiach geologického substrátu.

Výrazne odlišné pôdy charakteru antrozemí a kultizemí sa nachádzajú v intraviláne mesta. V okolí intravilánu mesta je pomerne vysoký podiel výskytu fluvizemí modálnych, na menších plochách sa vyskytujú čiernice modálne až glejové a černozeme pseudoglejové. V terénnych depresiách ostali lokálne zachované gleje. V medzihrádzovom priestore je pôdny kryt pozmenený oproti pôvodnému. Na miestach s najväčšími zmenami vlastností pôd sa nachádzajú antrozeme. Na väčšine plochy je možné pôdy klasifikovať ako fluvizeme psefitické (prevažne plytké pôdy na štrkopiesčitých náplavoch rieky Dunaj), mladé náplavy Dunaja bez vyvinutého pôdneho pokryvu sme klasifikovali ako nevyvinuté pôdy. Vývoj poľnohospodárskej pôdy v okrese Senec v období rokov 2010 až 2013 podávame v tab. 6. Tab.6: Vývoj poľnohospodárskych a lesných pozemkov v okrese Senec v období rokov 2010-2013

Rok Poľnohospodárska pôda (ha) 2010 (k 1.1.2011) 27 448 2011 (k 1.1.2012) 27 375 2012 (k 1.1.2013) 27 314 2013 (k 1.1.2014) 27 271

zdroj: Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR, ÚGKaK SR, 2011, 2012, 2013, 2014 Z pohľadu vývoja poľnohospodáskej pôdy v okrese Senec (tab.8) došlo v priebehu rokov 2010-2013 k úbytku poľnohospodárskej pôdy v okrese Senec o 177 ha. Úbytok poľnohospodárskej pôdy je spôsobený najmä rozvojovými aktivitami samotného mesta Senec (Logistický park v lokalite Senec Horný dvor), ale aj jednotlivými obcami v okrese. Ďalším významným faktorom, ktorý má vplyv na záber poľnohospodárskej pôdy je poloha okresu k Hlavnému mestu SR Bratislavy a vybudovaná infraštruktúra, čo súvisí s intenzívnou bytovou výstavbou.

FAUNA A FLÓRA BIOTOPOV ŠIRŠIEHO OKOLIA ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA (SPRACOVANÉ PODĽA RÚSES OKRES BRATISLAVA

VIDIEK, 1993)

Fytogeografické členenie (Futák in Atlas SSR 1980), radí záujmové územie do oblasti panónskej flóry (Panonicum), do obvodu europanónskej xerotermnej flóry (Eupanonicum). Leží v priamom kontakte s karpatskou flórou (Carpaticum), región Malé Karpaty.

Podľa zoogeografického členenia (Čepelák, in Atlas SSR, 1980) patrí územie sčasti do Panónskej oblasti, juhoslovenského obvodu, okrsku dunajského aj čiastočne karpatského a podokrsku pahorkatinového. Floristické zloženie stromovej vegetácie v širšom okolí záujmovej lokality tvoria duby (Quercus robur, Q. pedunculiflora Q.virgiliana) s prímesou teplomilných javorov (Acer tataricum, A.campestre) a bresta



(Ulmus minor. V prízemnej vegetácii dominuje Carex michelii, Convallaria najalis, Dactylus polygama, Dictamnus albus, Festuca heterophylla, Lathyrus lacteus, Melica picta a i. V širšom okolí záujmového územia nachádzame niekoľko typov vegetačných spoločenstiev : a/ Lúčne spoločenstvá b/ Krovinné spoločenstvá c/ Burinné spoločenstvá d/ Ruderálne spoločenstvá e/ Spoločenstvá stojatých a pomaly tečúcich vôd Najvýznamnejšie v záujmovom území sú ruderálne spoločenstvá: V záujmovom území sa takéto spoločenstvá vyskytujú v podobe teplomilnej ruderálnej vegetácie na biotopoch opustených a nevyužívaných plôch, v blízkosti pozemných komunikácií a na násypových biotopoch. Dominujú tu spoločenstvá zo zväzov Sisymbrion officinalis, Atriplicion nitentis, Malvion neglectae, Eragrostio – Polygonium arenastri. Rastú na vysýchavých a suchých antropogénnych stanovištiach. Sú to prvé spoločenstvá vznikajúce na obnažených plochách v okolí intravilánu mesta Senec. Z druhov tu rastú: Ambrosia, Artemisia absithium, Atriplex sagittata, Bromus inermis, Carduus acanthoides

Medzi ruderálne spoločenstvá patria aj úhory a extenzívne obhospodarované polia. V okolí bývajú rozmiestené v skupinách a samostatných formáciách. Patria sem druhy: Adonis aestivalis, Chenopodium polyspermum, Myosotis arvensis, Ranunculus arvensis. Sú časté na celom území pahorkatín (Trnavská pahorkatina).

K takýmto počítame aj porasty ruderalizovaných bahnitých brehov potokov a vodných plôch. Dominantným zväzom je Bidention tripartiti s doprovodnými druhmi Persicaria a Chenopodium. Sú typické pre sídla a extravilány. Reálnu vegetáciu priamo v záujmovom území tvoria neudržiavané trávnaté plochy, ktoré boli v minulosti poľnohospodársky využívané. V súčasnosti sa na dotknutom území nachádza depónia výkopovej zeminy z I.etapy výstavby haly DC8 – haly DC8.1 Tomra. Vzhľadom k uvedenému sa na území v súčasnosti nevyskytuje žiadna zeleň. Zloženie fauny je rovnako pestré tvorené spoločenstvami lesostepných druhov napr. zo skupín bezstavovcov (Heteroptera, Lepidoptera, Orthoptera, Hymenoptera a Coleoptera). Zo skupinu stavovcov prevládajú lesné a stepné druhy vtákov (Picidae, Paridae, Sylviidae, Syttidae, Certhidae, Columbidae, resp. Emberizidae, Laniidae, Turdidae, Zo skupiny cicavcov sa tu vyskytujú druhy z čeľadí: Soricidae Microtidae, Arvicolidae, Thalpidae Mustelidae, Leporidae, Erinaceidae, Canidae,

V širšom okolí záujmového územia sa spoločenstvá živočíchov formovali v závislosti so skultúrňovaním krajinného priestoru (s premenou na poľnohospodársku krajinu) a s pokračujúcimi urbanizačnými opatreniami v regióne Senca a okrajov Podunajskej roviny. Podľa toho potom v území rozlišujeme nasledovné typy spoločenstiev živočíchov:

a/ Krovinné spoločenstvá b/ Spoločenstvá stojatých a pomaly tečúcich vôd c/ Spoločenstvá polí a lúk d/ Spoločenstvá antropogénnych biotopov

Spoločenstvá antropogénnych biotopov Tieto spoločenstvá v širšom okolí záujmového územia nachádzame pozdĺž cestných komunikácií. Sú prispôsobené na mechanické poškodzovanie a zraňovanie. Prenikajú sem rôzne druhy hmyzu, zo skupín: Orthoptera, Heteroptera, Coleoptera, Diptera a Hymenoptera. Tieto spoločenstvá majú krátkodobý charakter. Premenlivosťou klimatických podmienok dochádza k častej migrácii, alebo tvoria len ostrovkovitý výskyt. Svojim výskytom sú troficky viazané na ruderálne a burinné vegetačné spoločenstvá.



Zo skupiny stavovcov sa na násypoch cestných a železničných komunikácií vyskytujú jašterice, ropuchy zelené, hrabavky, a niektoré druhy myšovitých hlodavcov: Ryšavka žltohrdlá, hraboš poľný, piskor obyčajný. Cestné násypy živočíšnym druhom slúžia len na migráciu pri ceste na iné biotopy.

Medzi antropogénne biotopy patria aj polia s jednoročnými poľnými kultúrami. Intenzívne obrábané polia trvalo ovplyvňujú výskyt živočíchov, tu je početnosť a druhová skladba veľmi redukovaná. Zostávajú len tie druhy, ktorých trofická orientácia zachytáva väčšiu škálu ponukových možnosti, napr. druhy herbivorné (Heteroptera, Orthoptera)

V širšom území k antropogénnym biotopov radíme aj ovocné sady, záhrady a vinohrady. Sú roztratené pozdĺž ľudských sídiel. Pre živočíchov tvoria často prechodné refúgia, počas migrácie, alebo pri translokáciách za potravou.

Z bezstavovcov tu nachádzame druhy zo skupiny Orthoptera, Aranea, pôdne Coleoptera. Zo skupiny stavovcov, niektoré druhy spevavcov (Syttidae, Paridae, Sturnidae, Laniidae Alaudidae, a pod. Z mikromammalií potom druhy: Apodemus sylvaticus, Microtus arvalis, Eliomys quercinus, Sciurus vulgaris. Z obojživelníkov a plazov potom druhy: Bufo bufo, Bufo viridis Lacerta agilis, L. viridis, Elaphe longissima.

KRAJINA, SCENÉRIA, OCHRANA, STABILITA

PRIMÁRNA ŠTRUKTÚRA KRAJINY Z hľadiska typov abiotických komplexov krajiny (Miklós, L., Kočická, E., Kočický, D., Atlas Krajiny SR,

2002), kvartérny pokryv a pôdotvorný substrát v záujmovom území tvoria eolické a polygénne eolické sedimenty, spraše, sprašové a polygenetické hliny, na ktorých sa vyvinuli hnedozeme, ktoré sa nachádzajú v teplej klimatickej oblasti, okrsku teplom, veľmi suchom až suchom s miernou zimou. Z hľadiska vertikálnej členitosti, sa záujmové územie nachádza na pahorkatine, v type reliéfu mierne členitá pahorkatina. Identifikačný kód v digitálnom Atlase krajiny uvedeného abiokomplexu je ID 50. SEKUNDÁRNA ŠTRUKTÚRA KRAJINY

Pod týmto pojmom rozumieme súčasné využitie krajiny – landuse, je to súčasný stav využitia jednotlivých plôch záujmového územia. Z hľadiska výskytu pozitívnych prvkov sa jedná o priaznivú oblasť na skladovaciu funkciu. Z hľadiska negatívnych prvkov v životnom prostredí ide o územie s nízkym výskytom negatívnych prvkov (pôdna erózia, vodný režim, čistota vôd, charakter klímy, čistota ovzdušia, stupeň narušenia vegetácie). Posudzované územie je oblasťou pahorkatín s veľmi vysokým potenciálom reliéfu na hospodársku činnosť, menovite na výstavbu priemyselno-technických objektov, komunikácií a poľnohospodárstva. Komunikácie sa dajú viesť vo všetkých smeroch v podstate bez ťažkostí, nie je tu nijaká, alebo iba nepatrná diferenciácia na vhodnejší a nevhodnejší smer. Z pohľadu limitov zmeny krajinnej štruktúry v širšom okolí záujmového územia je územie európskeho významu Martinský les.

Súčasná štruktúra krajiny hodnoteného územia sa skladá z týchto prvkov:

Plochy občianskej vybavenosti v blízkom i širšom okolí

• logistické centrá, obchodné, servisné prevádzky, (objekty PROLOGIS, KUHN SLOVAKIA, SCHMITZ, LAGERMAX, DSV, BÖLLHOFF, GOODMAN, D1 Fashion Outlet (v súčasnosti dobe vo výstavbe), výrobno-skladový areál Tomra.

• plánované objekty: Baby Market , obchodné centrum Lidl, Krbové centrum, Nákupné centrum Hobby Expres.

Dopravné plochy a línie

• cestné komunikácie (diaľnica D1, cesta 2. triedy (II/503), obslužné a areálové komunikácie v rámci logistických celkov

• parkoviská, spevnené plochy • potrubia (prívody vody, plynu, kanalizácia)



• elektrické vedenia (prívod 220 kW a 380 kW napätia) Poľnohospodárska pôda

• Poľnohospodárska pôda v širšom okolí posudzovanej lokality.

Vegetácia • trvalé trávnaté porasty • poľnohospodárske plodiny • sprievodná zeleň pri ceste II/503 a areálová zeleň v rámci jednotlivých prevádzok

Scenéria

Posudzované územie je oblasťou pahorkatín s veľmi vysokým potenciálom reliéfu na hospodársku

činnosť, menovite na výstavbu priemyselno-technických objektov, komunikácií a poľnohospodárstva (dobrá prístupnosť a prepojenie na komunikácie).

V súčasnej dobe je pôvodná scenéria oblasti pahorkatín narušená vystavanými logistickými centrami v blízkom ako aj širšom okolí záujmového územia. Pôvodné poľnohospodársky využívané pozemky sú nahradzované skladovými halami, účelovými komunikáciami a spevnenými plochami.

OCHRANA PRÍRODY Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa územnou ochranou prírody

rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni. Stupne ochrany zabezpečujú špeciálnu starostlivosť a režim na chránených územiach s vylúčením, resp. obmedzením takých činností, ktoré môžu nejakým spôsobom narušiť rozmanitosť podmienok a foriem života na Zemi, ekologickú stabilitu územia, využívanie prírodných zdrojov a vzhľad krajiny. Veľkoplošné chránené územia

Najbližšie veľkoplošné chránené územie k hodnotenému územiu je Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (vzdialené severozápadným smerom 8,9 km). Maloplošné chránené územia evidované v okrese Senec (k 31.12.2014)

Najbližšie k záujmovému územiu sa z maloplošných chránených území nachádza chránené územie národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorej najbližšia hranica je vzdialená od riešeného územia cca 7 km Z smerom. Za národnú prírodnú rezerváciu bol vyhlásený v roku 1993, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Chorvátsky Grob. Predstavuje v súčasnosti najväčší zvyšok vysokokmenného barinato – slatinného lesa, pričom je posledným a jediným biotopom jelšového lesa tohto typu na území Podunajskej nížiny. Po jeho obvode sa nachádzajú zvyšky mokrých a rašelinných lúk. Nachádzajú sa tu cenné biotopy pôvodných, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev. Ojedinelé a vzácne sú aj mokré rašelinové lúky, ktoré sa vyskytli po obnove jelšového lesa a teplomilné dúbravy Panonského hája. Predmetná národná prírodná rezervácia pozostáva zo systému zavodňovacích kanálov, zamokrených slatinných lúk, pasienkov a lesného porastu označovaného ako Panonský háj. Celková výmera národnej prírodnej rezervácie predstavuje 654,959 ha s ochranným pásmom 144,7297 ha. V území platí 3. až 5. stupeň ochrany. Od roku 1990 je toto územie v Zozname medzinárodne významných mokradí podľa dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam (tzv.Ramsarská konvencia).

Chránené dreviny V katastrálnom území Senec nie je v zmysle Katalógu chránených stromov evidovaný žiadny chránený strom. Lokality NATURA 2000 Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ:



-Smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) -Smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch) Vychádzajúc z uvedených smerníc tvoria sústavu NATURA 2000 dva typy území:

− Chránené vtáčie územia (Special Protection Areas - SPAs) − Územia európskeho významu (Special Areas of Conservation - SACs)

Chránené vtáčie územia V širšom okolí záujmového územia sa nachádzajú vyhlásené chránené vtáčie územia zobrazené na

obr. 4: Obr.4: Vyhlásené chránené vtáčie územia v širšom okolí záujmovej lokality

Medzi najbližšie vyhlásené chránené vtáčie úzamia môžeme zaradiť:

o SKCHVU023 Úľanská mokraď (cca 4,5 km východne) o SKCHVU014 Malé Karpaty (cca 9,5 km severozápadne)

Územia európskeho významu

V širšom okolí záujmového územia sa z území európskeho významu nachádzajú lokality zobrazené na obr. 5:

zdroj: http://geo.enviroportal.sk/vu/

SKCHVU014 Malé Karpaty

SKCHVU023 Úľanská mokraď

Záujmové územie



Obr. 5: Územia európskeho významu v širšom okolí záujmovej lokality

Medzi najbližšie územia európskeho významu zaraďujeme:

o SKUEV0089 Martinský les (cca 550 m severovýchodne) o SKUEV0279 Šúr (vzdialené cca 5.8 km západne) o SKUEV0104 Homoľské Karpaty cca 9.8 km severozápadne)

Mokrade – Ramsarské lokality

Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie mokradí. Prijatý bol v Ramsare (Irán), 2. februára 1971. Slovenská republika je od 1.1.1993 riadnou zmluvnou stranou Ramsarskej konvencie. Pristúpením k tejto konvencii sa zaviazala zachovávať a chrániť mokrade, ako regulátory vodných režimov a biotopy podporujúce charakteristickú flóru a faunu.

Do okresu Senec zasahuje 1 medzinárodne významná mokraď - Ramsarská lokalita – Šúr. Šúr je zvyškom mokradí, ktoré sa v minulosti nachádzali pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Predstavuje najväčší a najzachovalejší komplex jelšového slatinného lesa na Slovensku a v strednej Európe, obklopený zamokrenými lúkami, pasienkami, tokmi, kanálmi, vodnými plochami a zvyškom nížinného teplomilného dubovo-brestového lesa (panónsky háj) s fragmentami krovitých a slaniskových spoločenstiev. Lokalita je národnou prírodnou rezerváciou. Medzinárodne významná mokraď Šúr je od záujmového územia vzdialená cca 7,0 km západne.

Národne a regionálne významné mokrade sa v okrese Senec nevyskytujú. V okrese Senec je evidovaných 9 lokálne významných mokradí s celkovou výmerou – 238 000 m2. Žiadna z lokálne významných mokradí však nezasahuje do záujmového územia.

Predmetná lokalita sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany. Do hodnoteného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia prírody a krajiny, ani územia existujúce alebo navrhované, zaradené do súvislej európskej sústavy chránených území (európsky významné územie, chránené vtáčie územie) a taktiež do záujmového územia nezasahujú žiadne územia lokálne, regionálne, národne a medzinárodne významných mokradí. Územný systém ekologickej stability

Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá zabezpečuje územnú ochranu všetkých ekologicky hodnotných segmentov v území, vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám

zdroj: http://globus.sazp.sk/uev/

SKUEV0279 Šúr

SKUEV0104 Homoľské Karpaty

SKUEV0089 Martinský les

Záujmové územie



typickým pre daný región – biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine), umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov – biokoridory, zlepšujú pôdoochranárske, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území.

Prvky územného systému ekologickej stability (ďalej ÚSES) sa hodnotia v rámci projektov ÚSES (projekty Regionálnych ÚSES na úrovni okresov v mierke 1:50 000 a projekty Miestnych ÚSES v mierke 1:10 000), v ktorých sa kompletne inventarizujú ekologicky významné prvky krajiny. Podľa zákona 543/2002 Z.z. sa za územný systém ekologickej stability považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života na Zemi. Základ toho systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky provincionálneho, nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. ÚSES je rozborom súčasnej krajinnej štruktúry a mapuje skutočný stav ekologickej stability územia, vytypováva prvky a súbory geosystémov, ktoré vytvárajú základ pre vymedzenie biocentier a biokoridorov (obr. č.6).

Záujmové územie patrí do siete ekologickej stability (Regionálny ÚSES Bratislava vidiek) tvorené suchomilnými dubovými lesmi (napr. vyčlenené biocentrum) s priľahlými šúrmi (Jurský šúr, šúry pri Pezinku) prepojené koridorovými pásmi fragmentárnych lesov v okolí a doprovodnej zelene pozdĺž ciest, vodných tokov. V tom smere prvky ekologickej stability majú veľký krajinotvorný a stabilizačný význam a pri výstavbe objektu treba v plnej miere zohľadňovať ochranársky význam (ochranné pásmo lesov, a iných ekostabilizačných prvkov) v okolitej krajinnej štruktúre.

BIOCENTRÁ Za biocentrum považujeme geoekosystém alebo skupinu geosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Ide teda o taký segment krajiny, ktorý svojou veľkosťou a stavom ekologických podmienok umožňuje trvalú existenciu druhov a spoločenstiev jej prirodzeného genofondu. Posudzované územie sa nachádza v širšom okolí od regionálneho biocentra Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky, ktorý tvoria 3 okrsky.

Regionálne biocentrum Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky (58) Tvoria ho tri pozostatky pôvodného dubového lesa medzi mestami Pezinok a Senec. Martinský les je navrhované chránené územie európskej sústavy NATURA 2000. Z porastov sa tu nachádza hlavne dub sivozelený, dub jadranský, ktoré patria do kategórie VÚ (zraniteľný druh) červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Podľa príl. č.1 vykon.vyhlášky MŽP 24/2003 Z.z., tu boli identifikované lesné biotopy významné z európskeho hľadiska a je to les osobitného určenia. Uvedené biocentrum je od záujmového územia vzdialené cca 800 m severovýchodným smerom. Výstavbou navrhovaného zámeru nebude uvedené biocentrum ovplyvnené. BIOKORIDORY

Za biokoridor považujeme priestorovo prepojené súbory geoekosystémov, ktoré spájajú biocentrá a umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktoré priestorovo nadväzujú interakčné prvky. V širšom okolí cca 300 m SZ smerom od posudzovaného územia prechádza Regionálny biokoridor (RBK) Silárd –Martinský les – Šenkvický háj.

Regionálny biokoridor (RBK) Silárd –Martinský les – Šenkvický háj (XXXIV)

Prepája dve regionálne biocentrá a pretína tiež regionálny biokoridor: Trnianska dolina – Dolné Čady. Najdôležitejšími stresovými faktormi sú tu: intenzívne poľnohospodárstvo, železnica , komunikácie, intenzívna priemyselná a bytová zástavba, resp. v našom prípade výstavba logistických centier v rozvíjacom sa logistickom parku Senec.

Výstavbou navrhovaného areálu vzhľadom na jeho vzdialenosť od spomínaného biokoridoru (cca 300 m severozápadne) nebude obmedzená ekostabilizačná funkcia spomínaného regionálneho biokoridoru.



Obr. 6: Výrez z Výkresu ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov ÚSES

zdroj: Územný plán regiónu – Bratislavský samosprávny kraj (fy. AUREX 2013)

Obyvateľstvo

V roku 2001 mal Senec 14 673 obyvateľov a hustotu 379 obyvateľov na 1 km2. Podľa počtu obyvateľov mu patrí 55. miesto zo 138 miest Slovenska. Podľa veku sú najpočetnejšou skupinou (67,5 %) obyvatelia v produktívnom veku (muži 15-59 rokov, ženy 15-54). Senec patrí medzi mestá so zmiešaným národnostným zložením. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 10 970 (75 %) a k maďarskej národnosti 3 246 obyvateľov (22 %). K 31.12. 2012 bolo v meste Senec evidovaných 17 566 obyvateľov, z ktorých bolo 8534 mužov a 9032 žien, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2001 nárast o 2893 obyvateľov. Najpočetnejšou skupinou obyvateľstva v roku 2012 boli obyvatelia v produktívnom veku (muži 15-59 rokov, ženy 15-54), ktorý tvorili 64,95% z celkového počtu. Celkový prírastok obyvateľstva spolu v meste Senec predstavoval v roku 2012 277 obyvateľov.

Záujmové územie



IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH IV.1 Vplyvy na obyvateľstvo

Najvýraznejším dopadom pri výstavbe a prevádzke zmeny navrhovanej činnosti je zvýšený dopravný ruch vozidiel zamestnancov, návštevníkov a zásobovacích a obslužných vozidiel. Tento je spojený s tvorbou hluku a emisií. Tieto vplyvy sú dočasné a sú eliminovateľné technickými opatreniami.

V minimálnej miere počas výstavby budú priame nepriaznivé vplyvy vnímať najmä pracovníci okolitých objektov už funkčných logistických centier (Prologis – hala DC7, hala DC8.1 Tomra), kedy sa predpokladá: -zvýšená sekundárna prašnosť, -zvýšené emisiami z výfukových plynov stavebnej techniky, -zvýšená hlučnosť súvisiaca s prevádzkou stavebných mechanizmov. -zvýšená intenzita dopravy v území, -riziko úrazov, -riziko požiaru. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku Pri vlastnej stavbe je nutné plniť všetky existujúce predpisy o ochrane zdravia pri vykonávaní všetkých prác . Stavenisko bude riadne zabezpečené proti vstupu nepovolaných osobám. Stavba bude vykonávaná dodávateľsky, na základe výberového konania investora. Stavebné práce nebudú vykonávané v nočných hodinách a v dňoch pracovného pokoja. V priebehu realizácie stavby musí byť starostlivo, priebežne a do všetkých dôsledkov dodržané všetky platné predpisy o bezpečnosti práce a ich plnenie musia byť sústavne kontrolované. V celom priestore staveniska musia byť všetci pracovníci aj hostia vybavení ochrannými pomôckami ( najmä ochrannú helmou, atď ). Staviteľ je povinný poskytnúť ochranné pomôcky všetkým osobám vyskytujúcim sa na stavbe. Stavba bude vykonávaná podľa spracovanej projektovej dokumentácie, pri dodržaní príslušných platných noriem, predpisov, smerníc, nariadení a TP. Je nutné sa zamerať predovšetkým na plnenie všetkých súčasných predpisov o bezpečnosti práce pri stavebnej výrobe. Stavebné úpravy nebudú vykonávané za mimoriadnych okolností. Všetky práce musia byť vykonávané za dodržania všetkých bezpečnostných predpisov, technologických pravidiel a platných noriem. Musí byť zabezpečená minimálna hlučnosť a prašnosť. Všetky práce musia prebiehať v súlade s platnými zákonmi, vyhláškami a predpismi, najmä so zákonom č.124/2006Z. z - Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhláškou č.147/2013Z. z. Vplyvy počas prevádzky Najbližšia obytná zástavba sa nachádza v obci Malý Biel vo vzdialenosti cca 2 km JZ smerom. Najbližšia obytná zástavba v Senci sa nachádza vo vzdialenosti cca 4 km južným smerom. Na základe uvedeného ako aj rozsahom a charakterom predloženej zmeny nebudú jej realizáciou dotknuté hlukové, rozptylové ani svetlotechnické pomery trvalo žijúceho obyvateľstva v danej lokalite. Väčší počet zamestnancov v prípade zmeny oproti pôvodnému riešeniu spôsobí určité zvýšenie dopravného ruchu vozidiel zamestnancov (osobná doprava), návštevníkov a zásobovacích a obslužných vozidiel. Tento je spojený s tvorbou hluku a emisií. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou. IV.2 Vplyvy na prírodné prostredie IV.2.1 Vplyvy na horninové prostredie

Realizácia zmeny navrhovanej činnosti je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby, ale aj prevádzky.



V dôsledku toho realizácia zmeny nebude spojená s významnými vplyvmi na horninové prostredie. Na obmedzenú zraniteľnosť horninového podložia poukazuje aj prítomnosť slabo priepustných ílov, ktoré boli v záujmovom území zdokumentované geologickým prieskumom v záujmovom území (Kminiaková, júl 2005). Zakladanie navrhovanej činnosti a pokládka inžinierskych sietí bude nad úrovňou hladiny podzemnej vody. Pri stavebných prácach nevznikajú žiadne škodliviny alebo zvláštne odpadové látky. Na stavenisku sa nepredpokladá výskyt nebezpečného odpadu. S prípadným nebezpečným odpadom bude na stavenisku zaobchádzať podľa zákona, nebude tu skladovaný a bude okamžite odvezený na ekologickú likvidáciu na príslušné miesto. Odpadový materiál zo staveniska bude dôsledne kategorizovaný, bude roztriedený a uložený v súlade so zákonnými predpismi o nakladaní s odpadmi. Po dokončení nebude stavba nijako negatívne ovplyvňovať okolité pozemky a stavby.

O istom kvalitatívnom ovplyvnení horninového prostredia môžeme uvažovať pri výkopových prácach a pri úprave zemnej pláne v prípade havárie stavebného mechanizmu. Tieto riziká spojené s výstavbou je možné eliminovať spracovaním havarijných plánov počas realizácie výstavby. Počas bežnej prevádzky zmeny navrhovanej činnosti negatívne ovplyvnenie horninového prostredia nepredpokladáme. Do horninového prostredia nie sú zasakované vznikajúce odpadové dažďové vody z navrhovanej činnosti. O určitom ovplyvnení môžeme uvažovať v prípade neodbornej inštalácie a netesností kanalizačných rozvodov v rámci výstavby, tieto riziká sú však minimalizované skúškami tesnostipočas kolaudácie stavby. Porovnaním pôvodného zámeru výstavby haly DC-8 a zmeny navrhovanej činnosti hala DC 8.2, bude vplyv na horninové prostredie značne znížený vzhľadom k tomu, že pôvodná výstavba haly sa rozdelila na III. etapy výstavby a teda výkopové práce a zásah do horninového prostredia nebude taký rozsiahly ako sa pôvodne plánovalo.

IV.2.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody

Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti budú vznikať odpadové vody z umývania stavebných mechanizmov a zariadení, z betonážnych a asfaltérskych prác a splaškové vody z objektov sociálnych zariadení. Odvodnenie staveniska v rámci dodanej projektovej dokumentácie nebolo riešené. Podrobne riešené bude v rámci POV dodávateľa stavby. Na základe uvedeného nemožno určiť v súčasnej dobe kvalitatívne a kvantitatívne parametre odpadových vôd vznikajúcich počas realizácie výstavby. Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd počas prevádzky Z navrhovanej zmeny činnosti budú vznikať splaškové odpadové vody, dažďové odpadové vody zo striech a dažďové odpadové vody zo spevnených plôch a parkovísk. Skladba odpadových vôd sa zmenou navrhovanej činnosti nezmení. Takisto sa nepredpokladá vznik technologických odpadových vôd. V rámci zmeny navrhovanej činnosti sa zmenia kvantitatívne bilancie odpadových vôd (potreba vody) vzhľadom na znížený počet pracovníkov oproti pôvodnému riešeniu z júla 2014 (pozri tab.7).

Tab.7: Predpokladaná ročná produkcia odpadových splaškových vôd

Pôvodný zámer pre obidve haly DC-7, DC-8 2304 m3/rok

I.etapa výstavby haly DC8.1 – hala Tomra 3302 m3/rok

II.etapa výstavby haly DC8.2 (júl 2014) 4132 m3/rok

ZMENA navrhovanej činnosti II.etapa výstavby haly DC8.2 – Zmena Z1 3542 m3/rok

Ako vidno z tab. 7 realizáciou zmeny navrhovanej činnosti vrátane I.etapy (hala Tomra) bude produkovaných 3x viac odpadových splaškových vôd ako bol pôvodný predpoklad pre obidve haly DC7+8 (3542+3302=6844

m3/rok).Avšak porovnaním s posledne posudzovanou zmenou z júla 2014 bude produkcia splaškových vôd

v prípade predkladanej Zmeny Z1 objektu DC8.2 nižšia vzhľadom na menší počet zamestnancov. Z kvalitatívneho hľadiska sa jedná o bežné splaškové vody, ktoré budú vznikať zo sociálneho zázemia administratívnych častí haly a vrátnice. Vzniknuté odpadové spaškové vody budú gravitačne odvádzané do existujúcej šachty na existujúcej stokovej sieti. Následne budú odvádzané už vybudovanou kanalizačnou



sieťou do mestskej ČOV. Kvalitatívne parametre vypúšťaných odpadových vôd budú závisieť na účinnosti čistenia vody v mestskej ČOV. Jedná sa o kumulatívny vplyv z navrhovanej zmeny činnosti. Vzhľadom, k predpokladanému zvýšeniu produkcie odpadových vôd, bude potrebný súhlas správcu kanalizačnej siete k technickému riešeniu odvádzania splaškových odpadových vôd a kapacitným možnostiam už vybudovanej kanalizácie aj vzhľadom na ďalšie rozvojové aktivity v záujmovom území.

Charakteristika dažďovej kanalizácie, odvodnenia striech a spevnených plôch bola hodnotená v kap. III.2.1.2 zdravotechnika. Podlaha skladu ADR v západnej časti haly bude zabezpečená v zmysle príslušnej legislatívy poterom na zabránenie prieniku kontaminantov v prípade havarijnej situácie. Toto opatrenie minimalizuje riziko ovplyvnenia podzemných vôd ako aj horninového prostredia. Odpadové vody z hodnoteného územia budú odvádzané kanalizačnou sieťou do mestskej ČOV (splaškové) a do recipientu Čierna Voda (prečistené dažďové vody). Zosumarizovaním uvedeného je zrejmé, že vybudované odkanalizovanie celého areálu haly a jeho priameho napojenia na vybudovaný kanalizačný systém priemyselnej oblasti, charakter posudzovanej činnosti (prevažne logistické centrá), nebude mať nepriaznivý vplyv na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Kumulatívne vplyvy realizovaných činností v logistickom areáli na kvantitu podzemných vôd Geologická stavba záujmového územia a jeho okolia nedáva predpoklad k zasakovaniu dažďových vôd jednotlivých objektov (zo striech, ale aj prečistených dažďových vôd z parkovísk a komunikácií) do geologického podložia. Zrážkové vody sú prevažne zachytávané v retenčných nádržiach a odvádzané zo záujmového územia regulovaným odtokom do recipientu Čierna voda. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí územie do rajónu N 049 „Neogén Trnavskej pahorkatiny“. Uvedený hydrogeologický rajón sa vyznačuje obmedzenými zásobami podzemných vôd, viazaných na výskyt vhodných kolektorských polôh podzemných vôd, za ktoré považujeme v záujmovej časti územia deluviálne štrky a piesky. Tieto polohy predstavujú najplytší zvodnený horizont, ktorý je zásobovaný takmer výlučne vodami so snehovo – dažďovým režimom odtoku. Vzhľadom na spôsob odvádzania dažďových vôd zo záujmového územia môže dôjsť k redukcii dotácie podzemných vôd v logistickom parku Senec-Horný dvor. Preto odporúčame vo významnej miere realizovať kompenzačné opatrenia, ktoré vyplynuli z požiadaviek dotknutých orgánov v rámci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti v roku 2007.

IV.2.3 Vplyvy na ovzdušie

Vplyvy pri výstavbe a prevádzke zmeny navrhovanej činnosti sa neprejavia výrazne nepriaznivo, oproti poslednej posudzovanej zmene. Počas výstavby II. etapy haly DC-8 budú zdrojmi znečisťovania ovzdušia: - exhaláty zo stavebných mechanizmov - z mobilnej dopravy zásobovania stavby stavebným materiálom - znečistenie ovzdušia tuhými časticami v prípade suchého a veterného počasia V prípade suchého počasia sa bude prejavovať v záujmovom území predovšetkým prašnosť v čase prípavných prác, kedy bude musieť byť odstránená dočasne uložená depónia zeminy (vyťažená počas stavebných prác I.etapy haly Tomra). Vplyvy počas výstavby sú však obmedzené na dobu realizácie II.etapy a možno konštatovať, že vzhľadom na existujúce zdroje (mobilná doprava logistického parku spolu, stacionárne zdroje znečisťovania) sú nízke. Tieto vplyvy budú pociťovať najmä zamestnanci najbližších prevádzok (hala Tomra, hala DC7). Počas prevádzky budú zdrojom znečisťovania ovzdušia: - mobilná a stacionárna doprava zamestnancov - zásobovanie haly ťažkými nákladnými vozidlami - stacionárne zdroje určené na vykurovanie objektu haly a administratívnych vstavkov



Charakteristika nových zdrojov tepla bola bližšie charakterizovaná v kapitole III.2.1.2. Pri návrhu zdrojov tepla bolo v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. prihliadané na využitie najlepšej dostupnej techniky. Porovnanie pôvodne posudzovaných zdrojov znečisťovania ovzdušia (vrátane I.etapy – haly Tomra) a zdrojov znečisťovania ovzdušia v rámci predkladanej zmeny udávame v tab. 8: Tab.8: Prehľad zdrojov znečisťovania ovzdušia

Zdroj znečistenia Pôvodný zámer hala

DC-8 (r.2007)

Oznámenie o zmene

hala DC8.1 - TOMRA (I.etapa)

(dec.2014)

Oznámenie o zmene

hala DC8.2 (II.etapa) (júl 2014)

ZMENA hala DC8.2 (II.etapa)

- Zmena Z1 (jún-júl 2015)

Statická doprava osobná (ks) – počet stojísk

144 121 91 104

Statická doprava nákladná (ks) – počet stojísk

29 - 30 16

Parkovacie stojiská pre motocykle (ks)

- - - 15

Nakladacie miesta - doky 80 6 80 31

Vykurovanie hala (kW) 2182,7 763,0 1080,0 1125,0

Vykurovanie administratíva (kW) 96,0 220,0 170,0 180,0

Celková spotreba plynu na vykurovanie hala + administratíva m

3/hod

274,04 119,14 132,1 135,9

Ako vyplýva z tab.8 v prípade porovnania navrhovanej Zmeny Z1 s poslednou predkladanou zmenou

z júla 2014 nedochádza k významným odlišnostiam. V prípade počtu celkových parkovacích stojísk sú porovnávané projekty skoro identické (91+30=121ks, versus 104+16=120ks). Jedinou novou zmenou je pridanie 15ks miest pre parkovanie motocyklov, čo však nespôsobí v celkovom meradle významnú zmenu v kvalite ovzdušia. Naopak sa zmenou výrazne redukujú dokovacie miesta (pozitívny vplyv). Čo sa týka vykurovania, dochádza iba k nepatrnému zvýšeniu spotreby plynu (pozri tab.8). Vzhľadom na vyššie uvedené nie je predpoklad výraznej zmeny ovplyvnenia kvality ovzdušia navrhovanou zmenou činnosti v rámci výstavby II.etapy – Zmeny Z1 v porovnaní s poslednou zmenou z júla 2014.

IV.2.4 Vplyvy na pôdu

Vzhľadom k charakteru a rozsahu zmeny nepredpokladáme výrazný vplyv na pôdu v porovnaní s pôvodným riešením. V súvislosti s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti dôjde v záujmovom území k čiastočnej dispozičnej zmene spevnených plôch k zeleni. Oproti pôvodnému riešeniu sa celé dopravné napojenie, vrátane zásobovania objektu upriamilo na južnú fasádu objektu.

Pohyb stavebných mechanizmov po stavenisku, najmä v čase nepriaznivého počasia môže spôsobiť vznik nežiadúcich vlastností pôdy (zhutnenie povrchových vrstiev, tvorba „koľají“ a pod) a iniciáciu eróznych procesov. Počas výstavby môže dôjsť ku kontaminácii pôdy len pri náhodných havarijných situáciách (únik ropných látok, olejov zo stavebných mechanizmov, pretrhnutie potrubí atď...)., ktoré predstavujú potenciálne riziká.

Ovplyvnenie kvality okolitých poľnohospodárskych pôd, podobne ako v prípade znečistenia ovzdušia, podzemných, povrchových vôd a horninového prostredia pokladáme za nevýznamné.



IV.2.5 Vplyvy na biotu

Vplyvy na biotu počas výstavby budú najvýraznejšie pre pôdny edafón a drobné stavovce a bezstavovce žijúce v záujmovom území. Vzhľadom na situovanie navrhovanej činnosti (Logistický park) a minulé využitie územia (poľnohospodárska pôda na ktorej sa pestovali monokultúry) nie je predpoklad vysokej biodiverzity. Takisto nedochádza k likvidácii významného biotopu. Záujmové územie neslúži ani ako odpočinkové miesto pre vtáky.

V záujmovom území sa nenachádzajú, žiadne dreviny, na ktorých výrub by bol potrebný súhlas mesta Senec ako dotknutej obce v zmysle vykonávacej vyhlášky zákona o ochrane prírody a krajiny. V záujmovom území vzhľadom na výskyt depónie vyťaženej zeminy zo stavebných prác okolitých objektov sa v súčasnosti nevyskytuje skoro žiadna vegetácia, preto nie je predpoklad ovplyvnenia bioty v záujmovom území.

Zmena navrhovanej činnosti (formou II.etapy) nebude mať v rámci výstavby také vplyvy na biotu ako mala pôvodne plánovaná hala DC-8, ktorá sa mala budovať ako celok. V súčasnosti je potrebné prihliadnuť hlavne na skutočnosť, že medzi navrhovanou činnosťou a Martinským lesom sú už v prevádzke rôzne areáli (hala Tomra, Gebruder Weiss, ProLogis, Goodman), ktoré svojim oplotením tvoria barieru pre migráciu živočíšstva. Kumulatívne vplyvy Postupnou výstavbou logistických centier, ich oplotenie a budovanie cestných komunikácií, strácajú najmä vyššie stavovce svoje prirodzené migračné koridory. Preto je v záujmovom území potrebné budovať nové ekostabilizačné prvky (remízky, výsadbu pôvodných druhov stromov, zvyšovanie podielu zelene), aby nedošlo k narušeniu potravinového reťazce, resp. strate druhovej diverzity v širšom okolí záujmového územia fauny resp. flóry. Po výstavbe zmeny budú okolo nej realizované sadovnícke úpravy s novými výsadbami vegetácie. Druhové zloženie novej výsadby bude konzultované s úsekom ochrany prírody OU Senec. IV.2.6 Vplyvy na krajinu a scenériu

Z hľadiska scenérie bolo v pôvodnom zámere z roku 2007 konštatované, že krajinný obraz bude zmenený. Vznikne nový komplex v danej lokalite. Tento vplyv je možné zmierniť citlivým architektonickým riešením, prispôsobeným funkčnej architektúre už existujúceho komplexu priľahlých budov – hál budujúcej sa logistickej zóny a to vhodným umiestnením halového objektu a parkoviska, ako aj výsadbou sprievodnej zelene, ktorá by vhodne zapadla do územia, prípadne by zvyšovala jeho estetickú hodnotu.

Zmenou navrhovanej činnosti v II.etape výstavby sa obdobne ako v pôvodnom zámere počíta s výstavbou haly a príslušnej technickej infraštruktúry (parkovacie státia, spevnené plochy, komunikácie), čiže krajina jej štruktúra a scenéria budú ovplyvnené, ale nie v takom rozsahu ako bola pôvodne plánovaná hala DC-8, ktorá sa mala stavať ako jeden celok. Zmení sa súčasný obraz krajiny. Zo súčasnej depónie vyťaženej zeminy vznikne areál so spevnenými plochami s halou DC-8.2. Tento vplyv bude zmiernený výsadbou zelene.

IV.2.7 Vplyvy na ochranu prírody

Navrhovaná činnosť pôvodného zámeru ako i zmeny navrhovanej činnosti sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Nebude mať negatívny vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na ich priaznivý stav z hľadiska ich ochrany. IV.2.8 Vplyvy na územný systém ekologickej stability.

Priamo do záujmového územia nezasahuje, žiadny z prvkov ÚSES. Charakteristika prvkov ÚSES je

hodnotená v kap. III.6). V širšom okolí záujmového územia sa nachádza regionálne biocentrum Martinský les



- Šenkvický háj – Vŕšky. V Martinskom lese boli identifikované lesné biotopy významné z európskeho hľadiska. Je to les osobitného určenia.

Nie je predpoklad, že samotná zmena navrhovanej činnosti negatívne ovplyvní uvedené biocentrum, avšak vzhľadom k tomu, že v kombináciii s ostatnými objektami (súčasnými ale aj plánovanými), môže v záujmovom území dôjsť k znižovaniu ekologickej stability, narušeniu migračných ciest, potravinových tokov odporúčame realizovať kompenzačné opatrenia (oplotenie areálu, koridorová zeleň – migračné zóny, vnútroareálová výsadba zelene) na zmiernenie negatívnych vplyvov na biotopy tohto biocentra v spolupráci so správou CHKO Dunajské Luhy. IV.3 Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme IV.3.1 Vplyvy na kultúrne hodnoty

Realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nebudú dotknuté žiadne kultúrne a historické pamiatky ani paleontologické a archeologické náleziská. IV.3.2 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu

Navrhovaná zmena činnosti nebude negatívne vplývať na poľnohospodársku výrobu. IV.3.3 Vplyvy na priemyselnú výrobu

Realizácia zámeru nebude mať priamy vplyv na priemyselnú výrobu. Z hľadiska zásobovania stavebnými hmotami a technológiami ide o nepriamy vplyv kladného charakteru. IV.3.4 Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch

Realizácia stavebného zámeru sa priamo nedotkne žiadnych objektov služieb. Rozvoj zamestnanosti a migrácia zamestnancov z okolia bude znamenať oživenie služieb v oblasti autobusovej dopravy, stravovania a obchodu. Preto môžeme v tomto smere hovoriť o pozitívnom vplyve realizácie zámeru v uvedenej lokalite. IV.3.5 Vplyvy na dopravu a infraštruktúru Infraštruktúra

Nová hala v rámci zmeny navrhovanej činnosti bude napojená na existujúce rozvody inžinierskych sietí - vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina. Realizácia prípojok a spevnených plôch nevyvolá významné vplyvy na životné prostredie. Práce budú realizované nad hladinou podzemnej vody. Vplyvy na infraštruktúru sú krátkodobé a viažu sa prevažne na obdobie výstavby. Doprava K určitému ovplyvneniu dopravných pomerov predovšetkým počas výstavby v blízkom okolí navrhovanej haly DC8.2 nie je možné zabrániť, vzhľadom na jeho priame napojenie na existujúci areál DC 7. Avšak pri dodržaní schváleného postupu stavebných prác a dodržiavaní platnej legislatívy (dopravné značenia) výrazné negatívne ovplyvnenie dopravy v II. etape výstavby haly DC 8 v rámci zmeny navrhovanej činnosti nepredpokladáme.

Zosumarizovaním uvedených poznatkov zmena navrhovanej činnosti nie je počas výstavby i prevádzky pri

dodržaní predpísaných limitov v oblasti životného prostredia zdrojom nadmerných emisií, hluku,

kontaminácie pôdy, vody, ovzdušia a nebude mať negatívny vplyv na trvalo žijúce obyvateľstvo v širšom okolí.



V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE

V mieste realizácie zmeny navrhovanej činnosti bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod názvom „Senec Real, s.r.o. – Logistické centrum s administratívou“. V rámci uvedeného zámeru bola posudzovaná výstavba a prevádzka dvoch logistických hál DC1 (v súčasnosti hala s označením DC-7) a DC2 (hala s označením DC-8) s celkovým počtom 285 parkovacích miest pre osobné automobily a 75 parkovacími miestami pre nákladné vozidlá (pozri obr.č.1).

Na základe rozhodnutia zisťovacieho konania OUŽP Senec pod číslom ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007 vyplýva, že uvedená činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri prílohu č.1).

Zmena navrhovanej činnosti sa týka skladovej haly DC-8, ktorá bola navrhnutá ako ďalší objekt

v rozvojovom zámere logistického areálu spoločnosti Prologis, ktorý je súčasťou logistického parku Senec. Pôvodný objekt haly mal rozmery 397 x 151 m. Pôvodná hala bola vzhľadom na aktuálne ekonomické pomery rozdelená so troch etáp výstavby, z ktorých 1. etapa hala Bratislava DC-8.1 – Tomra je už postavená a v prevádzke. Zmena sa dotýka II. etapy výstavby pôvodnej haly DC-8 (obr.č.2), kde už bola v minulosti (júl 2014). predkladaná jedna zmena (obr.č.3a). Vzhľadom na nového investora s novými požiadavkami na stvárnenie objektu navrhovateľ predkladá ďalšiu zmenu projektu pod názvom „Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2 – Zmena Z1“. Zmena navrhovanej činnosti je vypracovaná z rozpracovanej technickej správy spracovanej v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (zmena stavby pred dokončením) pre objekt stavby: Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2, spracovanej spoločnosťou RotaGroup, s.r.o., Plzeň, (Ing. Michal Zelinka VI./2015).

Oproti pôvodnému stavebnému povoleniu haly DC8.2 (obr.3a) sú v prípade predkladanej zmeny pod názvom „Hala Bratislava Etapa II. - DC8.2 – Zmena Z1“(obr.3b) navrhnuté nasledovné rozdiely: Dochádza ku:

• zmene veľkosti a členeniu haly

• zmene umiestnenia a výškového osadenia haly

• zmene dispozíce, polohy a výšky vstavkov

• zlúčeniu dotknutých parciel výstavbou

• zmene bodových a pásovových svetlíkov

• zmene spevnených plôch a počtu parkovacích státí

• pridaniu vrátnice pri vjazde riešeného území

• zmene inžinierských sietí

• zmene hrubých terénnych úprav

• zmene návrhu zelene a oplotenia

• posunu trafostanice S prihliadnutím na uvedené informácie ako aj tab.1) navrhovateľ pripravil „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. V kapitole IV. boli hodnotené možné vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej zmeny na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Z ich záverov je zrejmé, že predložená zmena s prihliadnutím na jej rozsah a charakter v porovnaní s pôvodným riešením:

• nespôsobí výrazné ovplyvnenie kvality ovzdušia v širšom okolí vzhľadom k poslednej zmene haly DC8.2 z júla 2014.



• pri návrhu zdrojov tepla bolo v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. prihliadané na využitie najlepšej dostupnej techniky

• nebude mať negatívne vplyvy na horninové prostredie, reliéf, kvalitu povrchových a podzemných vôd vzhľadom na výskyt prevažne slabo priepustných ílov, poukazujúcich na obmedzenú zraniteľnosť horninového podložia.

• nespôsobí zvýšenie dopravného ruchu vozidiel zamestnancov (nižší počet zamestnancov)

• nebude negatívne vplývať na okolité obyvateľstvo v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou (pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR)

• bude mať vplyv na krajinnú štruktúru, pretože sa zmení súčasné využitie časti územia, avšak nie v takom rozsahu ako bola pôvodne plánovaná hala DC-8, ktorá sa mala stavať ako jeden celok.

• bude mať určitý dopad aj na scenériu krajiny, pretože sa zmení súčasný obraz krajiny. Zo súčasnej depónie vyťaženej zeminy vznikne areál so spevnenými plochami s halou DC-8.2. Tento vplyv bude zmiernený výsadbou zelene.

• nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených území.

• bude sa nachádzať v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Nebude mať negatívny vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na ich priaznivý stav z hľadiska ich ochrany.

• priamo do záujmového územia nezasahuje, žiadny z prvkov ÚSES

• nepredpokladáme nepriaznivé vplyvy na prvky územného systému ekologickej stability v širšom území.

• odporúčame vo významnej miere realizovať kompenzačné opatrenia, ktoré vyplynuli z požiadaviek dotknutých orgánov v rámci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti v roku 2007.

Pri splnení podmienok legislatívy v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a ochrany zdravia

obyvateľov je v plnej miere akceptovateľná.

Zosumarizovaním všetkých uvedených informácií v predloženom dokumente je zrejmé, že zmena

navrhovanej činnosti „Hala Bratislava Etapa II. - DC 8.2 – Zmena Z1“ v logistickom parku Senec nebude mať

nepriaznivý vplyv na životné prostredie a obyvateľstvo.



VI. PRÍLOHY

1) Informácia o posudzovaní navrhovanej činnosti Tento návrh bol predmetom posudzovania v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007, že navrhovaná činnosť sa nebude neposudzovať.

2) Mapa širších vzťahov 3) Výpis z katastra nehnuteľností

4) Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti Zmena navrhovanej činnosti je spracovaná z technických správ spracovaných v rámci projektovej dokumentácie pre zmenu stavby pred dokončením pre objekt stavby: Hala Bratislava Etapa II - DC 8.2, spracovanej spoločnosťou RotaGroup, s.r.o., Plzeň, (VI./2015).

(Ing. Michal Zelinka, tel. +420 603 187 355).

VII. DÁTUM SPRACOVANIA

Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo vypracované v mesiaci jún-júl 2015.

VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA

Mgr.Milan Kminiak Bleduľová 66 841 08 Bratislava, 0915 737 912, [email protected]

XI. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

Ing.Martin Polák

Documents

Hala Bratislava Etapa II. – DC 8.2 – Zmena Z1 · projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (zmena stavby pred dokončením) pre objekt stavby: Hala Bratislava Etapa II